Peter Sumichrast a Viliam Klabnik
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944 2
© Peter Sumichrast a Viliam Klabnik. 2000
© Magnet-Press Slovakia. 2000
Lektorovali: doc. PhDr. Jozef Bystricky, CSc.. PaedDr. Jan Stanislav. CSc.
Fotografie: S. Bursa. Ing. V. Klabnik. Mgr. P. Sumichrast. VHA Tmava
Vyznamenania. podklady pre farebne ilustracie: V. Klabnik
Farebne ilustracie: J. Valka. 2000
Redakcna uprava: Jan Begala
Graficka uprava a zalomenie: RAX Bratislava
Tlaf: RESS Senica
ISBN: 80-968073-6-6
Vietky prava vyhradene. Ziadna fast' knihy nesmie byt reprodukovana. uchovdvand v elektronickom infor-
macnom systeme, alebo rozSirovana elektronicky. mechanicky, fotokdpiami, di inym sposobom. bez pred-
chadzajiiceho pisomneho suhlasu majitefov prav.
Inititiicie. skratky. miestne nazvy. ako aj citaty boli pouzite v povodnom. dobovom tvare resp. zneni.
Vojenske hodnosti (aj v skratenom tvare) su uvadzane v podobe. ktora zodpoveda uzakonenej forme
v prislusnom hislorickom obdobi.
Rukopisy ne pre si i jazykovou upravou.
Peter Sumichrast a Viliam Klabnik
SLOVENSKE LETECTVO
1939-1944
2000
MXGNET
PRESS
M AGNET - PRESS SL()\ \ КI \

Obsah
Uvodcxn
I.	kapitola Auton Peter Sumichrast
Organizacia vzduSnfch zbrani v n>koch 1442-1944 a plany ich tfaliej vystavby
1/1 Organizacia vzduinych zbrani v rokoch 1942-1944
1/2 Plany na ifalsiu vysUrvbu vzdutaych zbrani v rokoch 1942-1944
2.	kapitola Autor: Viliam Klabnik
Priprava hetajuceho a pozemncho personalu vzduinych zbrani
2/1 Vycvik na Siovensku a kurzy v zahraniCi v rokoch 1942-1944
2/2	Vycvik lietajticeho personalu VZ v nemeckom Oels v roku 1943
2/3	Vycvik bombardovaccj letky 41 v Saki a Greifswalde
2/4 Vycvik slovenskych padakovych strelcov
3.	kapitola Autor: Viliam Klabnik
ModemizAcia letovdho parku letcckdho pluku a dodivky lietadiel zo zahranicia
4.	kapitola Autori: Peter Sumichrast a Viliam Klabnik
Nasademe jednotiek vzdusnych zbrani do роГа (jtin 1942 - november 1943)
4/1 Skupma vzduinych zbrani pn Zaisfovacej divizii
4/2 I. frontova gamitura letky 13
4/3	2. fronlovA gamitura letky 13
4/4 Kunema leteckd sluiba (Viliam Klabnik)
5.	kapitola Autor: Peter Sumichrast
Hotovostny roj a pohotovostna letka pn obrane pred spojeneckymi nalclmi
6.	kapitola Auton Peter Sumichrast
Plany a realita slovenskdto leteetva v lete roku 1944
ZAverom
Tabulky. skratky, vojenskA hodnosti
5

SLOVENSKE tETECTV <)
19.19 - 1944
Uvodom
Objektivne a komplexne zhodnotenie exisiencie slovenskej
armady poCas trvania prveho samostatneho staineho litvaru
Slovakov v rokoch 1939-1945 ncbolo v Ceskoslovenskcj a ne-
skor slovenskej povojnovcj histonografn doposiaF vykonane.
a to ani napriek skutocnosti. ic po novembri roku 19X9 deft-
nitivne stralilo opodstatnenosi zideologizovanc chapame dejin
vojnovej Slovenskej rcpubliky. To je aj dovod abscncic posii-
denia historic vzduSnych zbrani ako jednej zo sucasti slovcn-
skcj armady
Spracovaniu tcjto problematiky venovala Ccskoslovenska his-
toriografia v povojnovych rokoch len okrajovu pozornosi.
A kerf sa loulo lemon zaoberala. potom len v pripade. he ma-
la urCihi spojitosf s narodnym bojom za oslobodenie Cesko-
slovenska. Ako priklady nto7.no spomcmif popisy histonc-
kych udalosti suvisiace s odhojovou cmnosiou Eudovita Ku-
korclliho. Juliusa Goralika. Michala Danaca. alcbo s najzna-
mcjsimi liletmi slovenskych letcov Antona Matu&ka. Eudovi-
ta Dobrovodskeho. Eudovita Kozu. Ci trenCianskej skupiny
Antona Vanka.
Vyufijuc citat vojenskeho hislorika Jozefa BystnckCho moJ-
no konstatovaf. zc aj v tointo pripade islo о ..tiCclovo oriento-
vanc sondy do historic armady Slovenskej rcpubliky z rokov
1939-1945 (ktore) pnniesli len CiastkovC vyslcdky v poznani
protivojnovych tendencii. prejavov protifasistickeho citenia
jej prislusnikov a ich odbojovej Cinnosti. To viak tvorf len
Casf dejin Slovenskej armady, ktora hnerf na zaCiatku svojho
formovania. v marci 1939. musela Castou sil zviest boje proti
agresii madarsky'ch vojsk na vychodnom Slovensku a od pr-
vych dni 2. svetovej vojny zasiahla do bojov ako spojenec ne-
meckCho wehrmachtu.”
Vskutku kvalitativny i kvantitativ ny obrat vo vedeckom vy-
skume predmetnej problematiky nastal a? po spristupneni do-
chovanych arehivnych dokumentov, klort sa viaiu к historii
slovenskej armady z rokov 1939-1945. Po vzniku samostatnej
Slovenskej rcpubliky boll prevezene z Vojenskeho histoncke-
ho archi'vu Armady Ccskej rcpubliky v Prahc do novovytvo-
renCho VojenskCho historickeho archivu v Tmave. Nespome
pozitivnym vysledkom tohto kroku pre slovenskeho badatefa
bola viiCJia dostupnosi dochovanych archivnych dokumentov.
ktorych obsah sdvisi s histdriou slovenskej armidy. Jcdnym
z vysledkov takCho badania je tato publikacia. ktora bezpros-
tredne nadvazuje na ..Slovenske leteetvo 1939-1944. I. zva-
zok”. Jivotnc diclo Juraja Rajnmca. priekopnika slovenskej
vojenskej leteckej historiogralie - amaterskeho histonka a le-
teckeho nadsenca.
V knihe ..Slovenske leteetvo 1939-1944. II. zvazok". sa auto-
ri pokiisili spristupnif doteraz neznatne. resp. malo znamc
skutoCnosti. ktorC sa viazu к historii slovenskeho leteetva
z rokov 1942-1945. SiiCasne sa pokiisili aj о vyvriienie
mektorych legiend a mytov. ktore v povojnovom obdobi po-
mikli Citaterom podaklori histonei a historizujtki publicisti
odvolavajiici sa na spomienky byvalych prislusnikov sloven-
skeho vojnoveho leteetva. Casi tychto pamatnikov ale о svo-
jej vojenskej sluzbe vo vzdusnych zbraniach burf mICala. ale-
bo ju z evistenCny'ch dovodov ucclovo skreslbvala.
Kniha nehodla obhajovai a ospravedlhovai ncdemokraticky
гейт Slovenskej rcpubliky z rokov 1939-1945. klory bol oso-
bnnou formou pravicovcj diktatiiry totalitneho typu s vyraz-
nytni fasistickymi prvkami a Crtami v oblasti polilickej. mo-
censko-Matncj. tdcologickej. exekutivnej. ako aj v rfalskh sfe-
each fungovama statu Auton prave tak neglorifikujii ucast
slovenskych vojakov vo vojenskej agresii proti byvalcmu
ZSSR. am ich bojovii Cinnosi proti anglo-amcrickcmu letcc-
tvu. Snazia sa oboznamiiOitateia s problematikou histone slo-
vcnskych vzduJnjch zbrani. ktora jc takpovediac dlhorocnou
..srdccnou zaleiitosfou” Clenov autorskeho kolcktivu. Svoju
pozomosf sustredujii predovsetkym na vyvoj organizaCnej
struktury velilebtva vzduinych zbrani a jeho podriadenych
jednotiek. na matcrialno-technickC zabezpeCenic leteetva. pri-
pravu leteckeho pcrsonalu. ako aj na Irontovc nasademc letec-
kych jednotiek na vychodnom fronle v rokoch 1942-1943.
Kolektiv autorov by pote^ilo. keby vzbudil Co najSirSi zaujem
о predmetnu problcmatiku. predovsetkym v mladcj gcnerdcii.
ktora nepoznala hrozy najstrasnejiej vojny v dejinich hidstva
na zdklade vlastnej skiisenosti.
Autorsky kolektiv vyjadruje vrfaCnosi vSetkym, ktorf akym-
koivek sposobom napomohli pri spracovavani tejto naroCnej
publikacie a prispeli svojimi poznatkami. ako aj rdznym fak-
tografickym materia lorn. Osobitne rfakujeme oponenlom - ria-
ditefovi Vojenskeho historickeho itaavu Bratislava plk. doc
PhDr. Jozefovi Bystrickcmu. CSc. a riaditefovi Mtizca SNP
v Banskej Bystrici PaedDr. Janovi Stanislavovi. CSc.. za
ochotu a za kolegialnu pomoc pri zoslaveni tohto knizncho
diela.
Na z4ver rfakujeme vydavatcFstvu Magnet-Press Slovakia za
neziStnd pomoc pri vydani tohto tcchnicky naroCneho diela.
ako aj za trpez.livosi. ktoni venovala clenom autorskeho ko-
lektivu.
Autorsky kolektiv
PoznAmky:
1)	Bystricky, J.t Pozemni vojsk* Slovenskej innidy na bojiskkeh
2. svetovej vojny. Apolbgia Cislo 6/1994. s. 19.
2)	Prikladum toho je aj tvrdenie dnes uZ zomulCho Dulana Slav-
7
«dkVENSKj^-ETECTVO
1939- 1944
kovskfto. ktory vo svojej kmhe Vo vzduchu i na zemi о dtn-
noati jednej z ieteckych jednodek slovensktho leiectva uvddza
"Bratislavska a herifmka propaganda pnpisovala tejto lede
(rozumej letke 13) mimoriadne dspechy. ktort faktxky neexis-
lovah. V skutofnoiti nafi leaci. podoboe ako ich pnalelia v po-
zemnych (ednotkich. svoj ,.boj" prod fervenej azmadc hud
predsdcrali. bud sabotovali. Aby sa preukazovali vohjakou
tinnosfou, vymyihli u bpje, ktort mkdy neviedli a klore st
navzijom potvrdzovah.” V rovnakom duchu finnwd sloven
vkych stiWov na vychodnom tronte oplsala vo svojej kmhe
Prfhody na kridlach aj dvojica autorov Milan J. Vanik a Miro
slav Hodk. Tf na zdklade sposnicnok byvaltho prfslutaika let-
ky 13. uviedh v jednej z kapilol kmhy nasledovnb: "Samozrrj-
me. neboii sme viefci rovnaklho zm^hma. Ale bola nds pre
vaha. to sme neboii ochomi stneW do Rusov lined od za^ial
ku one sa stall tertom vystnechu nemeckyeh stfludov. Ncnuli
sme tout nijakj zostrel ... Raz sme boil na ndvlteve na letisku
Gelenfik u chorvdttkych letcov Tito nds nautili ako tneha fin-
govid zostrely a tuto fintu sme veftni skoro aj zaviedli do pea
xe." Pozn hliaie Sumichrast. Pohbd nemecktho d&stojni
ka na bojovti tinnosf prlsludnlkov I frontovej gamittiry letky
13. v obdobi od IX. 1942 - 22. 3. 1943. Vojenskd histdna ttslo
4/1998, s. 83-84.
3)	KortekJ.: Slovenski republika 1943-1945 Bratislava 1999 a. 6.
8
SLOVEN.SKO.F.TECTVO
1939 - 1944
1. kapitola
Organizacia vzdusnych zbrani v rokoch
1942-1944 a plany ich tfalsej vystavby
Peter Sumichrast
1/1 Organizacia vzdusnych
zbrani v rokoch 1942-1944
Organizacia vzdusnych zbrani v rokoch 1042-1944 vychadza
la z organizicic slovcnskcj armady platncj od I oktobra 1940
PodFa ncj Ivorili vzdusne /brane sainoslatny orgamzacny pr-
vok slovenskej armady. Jeho vreholnym velileFskym organom
bolo velitebtvo vzduinych zbrani (dalej VVZi. ktore preMo v
aprili 1942 reorgamzaciou a od 30. aprila 1942 sa presfahova-
Io do Trenfina - bcz oddclcnia itabu ctvilncho letectva a od-
dclcnia itabu civilncj protilctcckej ochrany (dalej CPO). V
novcj organizaCnej slruktiirc zaCalo tungovaf diioni I. nuija
1942.
VeliteF vzduinych zbrani. od 1. maja 1942 plk. git. Stefan
Jurech. bol prianto podnadeny ministrovi narodnej obrany
Slovenskej repubhky. generalovi I. triedy Ferdinandovi ('at-
losovi. VeliteF vzduinych zbrani nial voCi ich prislusnikom pl-
mi veliteFskti posobnosf a v stilade so znenirn hlavy l.a bod 2
"VelileFskej pravomoct a posobnosii vo vojsku" zodpovedal
velitefovi slovenskej armady predovsetkym za bojovii poho-
tovosf vzduinych zbrani. vojenskeho dacha, disciplinu. ako aj
za stav vycviku. Jeho tllohou bolo staraf sa о vycvik a vycho-
vu prisluinikov jednotlivych zlohek vzduinych zbrani.
Zaroveh mu z. jeho funkCnych povinnosti vyplyvala aj kon-
trolna iinnosF v predmetnej oblasti.
Velitefovi armady. ktory reprezentoval najvyisiu jednotiacu
tnoc v zmyslc vykonncho vclenia. zodpovedal taktiei za Slav
a spravu vyzbroje a vystroja slovenskeho letectva.
PoZiadavky. ktorc‘ vyplynuli z jeho tiloh. zasielal Vojenskej
sprave. alcbo ich mal podFa potrcby predkladaf (prostrcdnic-
Ivom velitcFa armady) priamo ministrovi narodnej obrany.
Pretozc funkciu velitcFa armady a funkciu ministra narodnej
obrany vykonavala v tom obdobi jedna a ta ista osoba. t.j. gen.
Ferdinand Catlos. predkladal veliteF vzduinych zbrani. resp.
nacclnik stabu VVZ, poziadavky priamo na MNO SR
VeliteF vzdusnych zbrani vo svojej posobnosti navrhoval po-
vysovanie, menovanie. odvefovanie. premiesthovanic a pre-
ptisfanie ddstojnikov a podddslojnikov z povolania vzdusnych
zbrani.
Pri prcvzati funkcie velitcFa vyzval plk. git. Stefan Jurech
vietkych prisluinikov vzdusnych zbrani: "aby aj dalej praco-
vali svcdomitc. pilne a snaiili sa dosiahnuf kazdy vo svojom
oborc prace moznii najvyisiu odbomii uroven a tuto viade a
vzdy viemozne uplatftovali. Kazdy z nas si must uvedomif. ze
Jijeme v budovateFskej dobe svojho nanxla. kladieme zaklady
svojej budiicnosti, tedy naia zodpovednosf je daleko vacsia
ako lych. to pridu po nas. Va/nosf a hixlnola nasho naroda -
ledy nas samych - bude taka, aku ziskame my v setci naiou
spolocnou pracou. svedomitosfou a jasnym urnoni.’’
VelilcFstvo vzdusnych zbrani v tom obdobi ivorili: veliteF
vzdusnych zbrani. nacclnik stabu VVZ. sedem vainostalnych
ixidelcni tletcckc. delostrelccke. vzduineho spravodajsiva.
osobnc. tcchnickc. intendacne. meteorologicke i a pomocny
tirad.
Vzdusnt zbrane sa tlenili na utvary zbrani a na ustavy a sko-
ly. Medzi Utvary zbrani patrili letecky pluk. delostrelecky pro-
tilictadlovy pluk (dalej DPLP) a oddicl vzdusncho spravodaj-
siva (dalej OVZ). Medzi ustavy a skoly vzdusnych zbrani bo-
li zaradenc leiccka ikola a letecky park. Spomcnutc utvary
zbrani. ustavy a Skoly podhchali pnamo velitefovi vzdusnych
zbrani.
Letecky pluk sa vtedy skladal z veliteFstva letcckcho pluku. I
perute so svojtm veliteFstvom vo Zvolene a tromi priamo pod-
riadenymi spravixlajskymi letkami iletka I. 2. 3). 11. perute s
veliteFstvom v Piesianoch. kloremu podliehali tri stihacie let-
ky Iletka 11. 12. 13). z. nahradnej perute inahradna letkaj a
hospodarskej spriivy.
Delostrelecky protilietadlovy pluk pozostaval z veliteFstva
pluku. piatich delostreleckych protilietadlovych oddielov a
nahradneho oddielu DPLP. Prilom ityri z piatich delostrelec-
kych protilietadlovych oddielov boli kanonove (L. IL. 111. a
V.i a ieden svetlometny (IV.). Okrem I. oddielu DPLP. ktory'
mal vo svojej organizacnej itrukliire ityri kandnovc bateric.
zvysne tn oddiely boli zostavene z troch batcrii. Svetlometny
ixldiel Ivorili dve svetlometny ballrie.'
Oddicl vzdusncho spGivxxiajstva. od 1. oktdbra 1942 preme-
novany na Spojovaci prapor vzduinych zbrani (dalej SPVZ).
tvorilo vclitcFstvo oddielu. ktore malo v podriadenosti spravo-
dajskti rotu. vycvikovni rotu. hlasnu rotu a spravodajskii rotu
pre letiska.
Letecka ikola (dalej LS) mala vo svojej organiz&ii eviemi.
skolnii a tcchnickii letku. Letecky park (dalej LP) sa skladal z
veliteFstva letcckeho parku s pomoenymi organmi. tcchnickou
a hospodarskou spravou. zo zdsobovacieho oddielu. doprav-
ncho oddielu. z dielni a pomocnej letky.*
Na zaklade nariadenia MNO SR cis. 94.853/D6v.stab. 1942
dnom 1. maja 1942 VVZ neobmedzene disponovalo leteckym
personalom. leteckym materialom. ako aj SleS-om
(Slovenskynt leteckym zborom).' SiiCasne disponovalo letis-
kami Pieifany, Trenfianske Biskupice. Nitra. Tri Duby a
Spisska Nova Ves. Novovytvorcnemu v zdusnemu urudu pri
MNO SR okrem civilncho letectva pixlliehali letiska Vajnory.
Zilina. Mokrad. Poprad. Presov a Kamenica nad Cirochou. aj
9
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
so svojirn vojensky'm a civilnym personalom. No aj ticto le-
tiska boli к dispozicii VVZ. Scfom Vzdusneho liradu tdalej
VI’) sa stal odborovy radca Ing. Jan Gonda. ktory' predtym vy-
konaval funkciu prednostu oddelcnia stabu civilneho leiectva.
Z hradiska sluJobnej hierarchic prxlliehal priamo ministrovi
narodncj obrany. Pre zabezpefenie sluJobnfho styku mcdzi
VVZ a MNO-VU. Vclitefstvom civilnej protilietadlovej
ochrany (dalej VCPO) a MNOSIcS. bol na VI' prideleny ako
styeny dostojnik mjr. let. Mikula< Lisicky.'
Dnom I. maja 1942 v ramci tejto reorganizacie vzniklo z od-
dclcnia stabu CPO samostatne VCPO. Jeho prvym velitefom
sa stal plk. pech. Jan Intro, ktory prxlliehal Sffovi Vojenskej
spravy.'
Okrem spomenutych organizafnych zinien a dislokatnej zme-
ny VVZ nastali v ramci vzdusnych zbrani v Ictnych mesia-
coch roku 1942 aj dolczite personainc zmeny vo veleni slo-
vcnskfho leiectva. Prvu z nich predstavoval odchod natelnika
stabu VVZ pplk. gst. Eniila Novotnfho do роГа, к Rychlej di-
vizii. kde v jdli 1942 prevzal od pplk. gst. Ladtslava Lavothu
funkciu nacelnika stabu Rychlej divizie (dalej RD).*
Posobenic pplk. gst. E. Novotneho na VVZ charakterizoval
velitef vzdusnych zbrani plk. git. S. Jurech pri jeho odchode
do роГа vo svojom rozkazc zo 14. jiila 1942 nasledovrte:
"Osoba pplk. git. Emila Novotncho z.ostava navzdy spojena
so z.ikladnymi organizafnymi prdcami nasich vzdusnych
zbrani a ich lispeineho zasadenia na vychodnom fronte.
Svojirn tiloham sa venoval vJdy s najvacsou svedomitosfou.
Idskou a odbomosfou a p<xlal dokaz vlastnosti vynikajiiccho
dostojnika generalneho stabu." ... "Spolu so vsetkymi ka-
mardtmi od vzduinych zbrani Jelame mu vzacnc uspcchy a
rnnoho vojenskdho s(astia'~
V siivislosli s odchodom pplk. git. E. Novotnfhodo pofa usta-
novili do funkeie nacelnika stabu VVZ dhom 9. jiila 1942
pplk. gst. Alojza Ballaya. ktory na tomto narofnom a vyso-
kotn velitefsko-stabnom poste zotrval ;d do I. januara 1944.
kedho vymenovali za velitefa vzduinych zbrani
Dalsiu vyznamnti persondlnu zmenu vo veleni slovcnskeho
leiectva. presnejJie vo veleni letcckeho pluku. prinieslo naria-
denie MNO SR z 21. jiila 1942. ked gen. Ferdinand Gallos
ustanovil dfiom 31. jiila 1942 do funkeie velitefa leteckeho
pluku mjr. let. Karola Sojfeka. dovtedajiieho velitefa Oddielu
vzdusneho spravodajstva. Predcltadzajiiceho velitefa pluku.
pplk. let. Justina £>uranu. premiestnili pofinajiic ty'm istym
doom к VVZ. Odvolanie buranu z funkeie velitefa leteckdho
pluku nieklori Ictccki historic! v minulosti spajali s jeho nc-
kompromisnosfou pri preberani stihacfch lictadicl
Messerschmitt Bf 109 v Grove, teda prczentovali nito skutof-
nosf ako odplatu predstavitefov Netneckej leteckej misie na
Slovensku za jeho ziLsadovy postoj. LenJe na zakladc obsahu
obeznika MNO SR z 21. jiila 1942 moJ.no konstaiovai, Jc mi-
nister narodncj obrany gen. F. CatloS zbavil pplk. let. Justina
Duranu velenia v Ictcckom pluku pre nasledovne dovody: ne-
dbalosf velitefov na roznych stuphoch velenia v pluku tykajii-
ca sa zabezpeccnia zbrani a streliva. zavazne disciplinarne po-
klesky muzstva. nedostatky v strdinej a doz.omej sluJbc. nc-
dostatocna konlrolna finnosf a neddslednf prehliadky zbroj-
ncho materialu. ako aj evidentnf zhorienie morilno-politic-
kcho stavu prislusnikov leteckdho pluku. Za tieto nedostatky
niesol ako velitef letcckeho pluku plnii osobnii zodpovednost
pplk. let. J. bur ana.
Ticto zdvaJnd nedostatky v Ictcckom pluku vyplavali na po-
vrch vo svojej tiplncj nahotc po odhaleni orgamzovanej odbo-
jovej finnosti dcvat'Clennej skupmy fat. dsl. Ladislava
llanzcla v ohdobi juna a jiila 1942. Pri procese pred hlavnym
pplk. git. Alojz Rallay
vojenskym siidom v
Bratislavc boli 14. okldbra
1942 za zlofin tikladov proti
republike, zlofin podvratnej
finnosli za brannej pohoto-
vosti statu, zlofin verejneho
nasilia "zlomyselnym" pos-
ktxienini siainebo telegnifu.
zlofin kradeJe. zlofin vojen-
skej zrady. ako aj za zlofin
ncoznamenia zlofinnych
podnikov, vynesene okrem
siestich trestov vazenia aj tri
tresty sinrti povrazom."1
Vymenovane zavazne nedo-
statky potvrdzujc aj obsah
nickofkych flankov v
Dovemom rozkazc letcckeho
pluku. Novovymenovany velitef leteckfho pluku mjr. let. К
Sojfck v Dovemom rozkazc letcckeho pluku fislo45 z 22. au-
gusta 1942 upozorftoval, v siivislosli s odhalenou odbojovou
cmnosfou Hanzelovej skupiny. na moznost sabot.iJncj finnos-
ti a na ziikaz poftivania nepriatcfskfho propagafneho rozhla-
su z radioprijimafov umicstncnych vo vojcnskych budovach.
V flanku I. "Smemica pre boj proti sabotdii”. vyzyval obran-
ne spravodajstvo na intenzivny boj proti sabotahtym Jivlom.
ktorf svojou Cinnosfou poikodzujii branny potencial itatu.
Pixlfa tejto smcmicc bol velitef kaidej slotiny (letky, batene)
povinny ihned hliisif obranneinu ddstojnikovi leteckfho pluku
kazdy pripad sabotaze alebo pokus о sabota? vo svojej jed-
notke. V flanku 2. "'Pofuvanic nepnatefskeho propagafnfho
rozhlasu v kasarcnskych a vojcnskych objektoch", vsetkych
nekompromisne informoval. ze na rozdirovatefov nepravdi-
vych a nepriatcfskych propagacnych zvesti. "ktori vn&ajti do
vojska rozkladnii komunistickii finnosf*. bude podanf trestnd
oznamenie pre protistatnu finnosf. Na zdver apeloval na vset-
kych velitefov. aby podfa moznosti sledovali debaty niuJ.stva
о politickej situacii. Doslova uvadzal: 'Ticto debaty sii vatsi-
nou tak neodbomd. te su vcfmi skodlivc a viac razu ohova-
rafncho (klepaveho). Ziadny z mulstva ncma ani potrebny
rozhfad, ani dostatofny material pre podobne debaty a jc pre-
to nutne. aby dfa mohtosti boli liplnc zamcdzenc. lebo len tak
sa zabrdni Juskaniu a plaJeniu.”1'
К najvyznamnejsej personalncj zmcnc vo veleni slovenskflw
leteetva v roku 1942 doslo 17. septembra. keef na zaklade na-
riadenia MNO SR fis. IO4.668/D6v.U/3-l942 odoslali do ро-
Га velitefa vzdusnych zbrani plk. gst. Stcfana Jurccha. Veleme
RD prevzal od gen. II. tr. Jozefa Turanca dnom 23. septembra
1942. V tase jeho nepritomnosti bol vykonom funkeie velitefa
vzdusnych zbrani povereny nafelnik stabu VVZ pplk. gst.
Alojz Ballay.'"
V tom obdobi, so zretefom na kvalitativny i kvantitativny na-
rast poJ.iadaviek tykajucich sa vycviku noveho leteckfho per-
sondlu, bola dhom I. okldbra 1942 v ramci LS zriadena Sko-
la leteckfho dorastu (dalej §LD). Jcj vclitefom sa stal npor.
let. Stefan Oakany.11 Okrem zalozcnia SLD planovalo velenie
slovcnskeho leteetva zriadif v tejto novovylvorcncj sdcasti LS
aj oddclcnic padakovych strelcov. podfa vzoru nemcckych pa-
10
SI.OVEN.SKF I.ETECTVO
1939 - 1944
dakovych strelcov Gen. Kurta Studenia. 'lento zamer sa pred-
staviteiom vzdusnych zbrani podarilo realizovaf (bliJste v sa-
mostatnej kapitole).
S cieiom skvalitnif hospodarenie s technickym matenalom s
ramci SPVZ a leteckeho pluku doslo dftom I. januara 1943 к
Jalsej ciastkovej organizaCnej zmenc. kerf bolt znadenC tcch-
nickk sprdva SPVZ a techmcka sprava leteckeho pluku.
Pocnik rovnakym doom. t.j. I. januarom 1943. bola V ramci
leteckeho parku vytvorena pomocna letka
PP« let. Justin tJurana
Celkovy narast dopravnych tiloh v slovenskej amtade v roku
1943 si vyziadal zalolcnie novej letky. Stala sa Пои letka 51.
ktora vznikla dftom I. aprila 194,3 na zaklade naiiadema VVZ
Cis. 26.161/Taj. let. 1943. Jej veliteiom sa stal slot. let.
Frantisek Wagner. Letka 51 patrilu do podnadenosti leteckeho
pluku a jej tnaterskym letiskom bolt Tri Duby. Podia nana-
denia naCelnika stabu VVZ z 18. marca 1943 holo letke 51
prtdelenych pat lictadicl franctizskej vyroby Caudron Cu 445
Goeland (vyr. C. 823. 863. 864. 865. 804». jeden Hctnkel He
111 tW. Nr. 5313». jeden Fieseler Fi 156 Storch v sanitnej
uprave (W. Nr. 8045) a dve lietadla Klemm KI 35D (W. Nr.
3313. 3314)."'
Na konci aprila 1943 doslo к zmenc dtslokacic LP mjr. let.
Pavla Dargova. Tato dislokacna zmena sa uskutoCnila v stih-
de s obsahom nariadenia MNO SR Cis. 252.276/Dov.11-1943
a spoCivala v premicstncni veliteistva LP a jeho lechnickej
spravy z Trcncianskych Biskupic do novych priestorov vybu-
dovanych na letisku MokraiT."*' Ako zaujimavosi spomeftme,
ie nova dislokacia LP nebola v prvych mesiacoch roku 1943
sp.'ijana vJdy len s letiskom na Mokradi. pretoze podia naria-
denia MNO SR z 23. januara 1943 mat byf LP prcmicstncny
do Stefanikovych kasarni v Nitre. Predmctne nariadenie ale
bolo neskor zrusene a LP premicstnili do novopostavenych
hangarov na Ictisku Mokratf.
Najdolezitcjsic organizaCtte a dislokaCnC zmeny v ramci VVZ
v roku 194.3 vsak pnniesol mcsiac jiin. Na zaklade vynosu
MNO SR Cis. 257.158/ I.D6v.-1943 vstiipili do platnosli
diiom 1. juna 194.3. Sledovali centralizaciu vsctkych letec-
kych zlohek, t.j. civtlnej (VII» i vojenskej zlozky I VVZ) Do
VVZ v TrenCine sa opatovne vdcnil VzduSny tirad ako samo-
statnC oddelente civilncho leteetva a jeho prednostom sa stal
hlavny tajomnik Cyril Debndr. Prednosta oddclenta civilnCho
leteetva podlichal priarno veliteiovi vzduinych zbrani pro-
strednietvom naeclnika stabu VVZ.
Veliteistvo vzduJnych zbrani main nasledovnd organiziciu:
I. VclikT»sdusnych zhranf
2. РоЬоспЛ velneh VZ
.3 NacelnA s’ldbu VVZ
4	OrganizaCnC oddclcnic
prednosta oddclenta - rvferit organizaCny
- rvter.it organizaCny a mobilizaCny
5.	Vyeiikoid oddelente
-	prednosta oddelenia
-	referat letecky
-	neferat DPI
-	referat spojovaci
referat povetemostnej sluiby
6.	Tetiwicke oddelente
7.	AtUomobilosj spraea
Л. Zdntouu spnta
9.	hKendatKu
	piednocu
-	ven osobne. orgamzaCne. mobilizaCne a vy'cvikovC
•	natehi.ru>
-	reel matenalne a letcvke tovame
-	Uody a nahrady
-	mampulaCru kancclana
10	[Juchenru sprava
• nmsko-katoih.ka
evanjelKka a v vykoaavala diuhovna sprava VDO-I >
11.	СМяе аМектс
 prednosta oddetenia
- pndeteny dtoojnik
12.	Cn itof leteetvo
prednosta
oddetenie televke - vykorme
-	zabezpetovacia dulha
-	letecky register
-	manipulaCna kancelana
13.	Pomocny und
14.	Hospodartka sprava ivykonavala HS- VIM)-1 >
15.	Srahru nxa|vykorv»vala Uabna rota VDO-I >
16	Ohnnny JkKtopul tvykonavaiobranny ddsiojnik VDO-I»’"
Velenie vzdusnych zbrani. vzhiadom na uvedenti reorganiza-
ciu. neobmedzene dtsporunalo personalom a materialom
V zdusneho tiradu a emu podnadenymi vojskovymi jednotka-
mt a letiskami.
Na zaklade nanadenta mtnistra narodnej obrany gen. F. Cal-
losa zo 6. aprila 1943 bola s ciciom zabczpeCil civilnti leteckii
dopravu znadena "Dopravna letka VVZ". Jej si'dlom sa stalo
lelisko Vajnory V dopravnej letke vo Vajnoroch sa siistredili
vsetky lietadli a pomoeny material [xdrebny pre vykon eivil-
nej aj vojenskej leteckejdopravy. Civilnti leteckii dopravu. t.j.
dopravu osob. poitovych zasielok. butolany a lovaru na tizetni
II
SLOVE.NSKE I.ETECTVO
1939 • 1944
i mimo uzemia Slovenskej republiky, zabezpetiovala v stilade
s obsahom vladneho nariadema z 21. jtina 1939. C. 139/1939
SI. z.. Slovenska letecka spoloCnosf - uCastinna spolodnosf so
sidlom v Bratislave.
Na ztiklade uvedencho nariadema ministn narodnej obrany
dhom 1. jtina 1943 zrusili technickti spriivu Vzdustkho tiradu.
Jej material sa presunul do ticlovnej evidcncie teehnickej spni-
vy letcckcho pluku. AvSak na zaklade dodatku к nariadeniu
MNO SR z 5. mdja 1943 bola Dopravna letka VVZ zriadena
ako Letecka dopravnti skupina (dalej LDS). ktora podliehala
velitefovi a naditefovi letiska v Bratislave. pplk. let. J. Dura-
novi. Pod velitela LDS so sidlom na letisku vo Vajnoroch spa-
dalo aj pat sprav letcckej dopravy (SLD Piesfany. SLD
Zvolen. SLD Poprad, SLD Preiov a SLD SpiSska Nova Vest,
Dhom I. jtina 1943 doslo к dolchtej organizaCnej zmene aj v
letcckom pluku. Na zaklade vynosu MNO SR Cis.
256.106/D6v.ll/4-1943 bola vytvorcna tcchmcka peruf jxxi
velem'm mjr. let. Komela JanCeka. Teehnickej peniti boli p«xl-
nadene letistnti (letiskovti) roty Piesfany. Nitra. Tri Duby,
Spisska Novti Ves a TrenCianske Biskupice. Zaroveh boli lie-
to letistnC roty (dalej I.R) premcnovane na technicke letky I
az 5. Vznik novych technickych Ictick a teehnickej perute
umohioval vclitefom pofnjfch letiek. ako aj velitefovi letec-
kCho pluku odbremcnif sa od beZny’ch starosti vyplyvajticich
z kaJdodenneho zivota. ktore priamo nestiviseli s vycvikom a
bojovou pohotovosfou letectva. Konecny cief velenia sloven-
skeho letectva mal vytislif do maximalne skvalitnentiho letcc-
kCho vycviku a bojovcj pripravenosti podnadenych jednotick.
Technicke letky sa ako jedine administralfvno-hospodarske a
kmeAovl stotiny mali staraf о pomocne sluJ.by a matcrialne
ztile/itosli pofnych letiek a CiastoOne aj IcteckCho pluku.
Taklief mali viesf a vybavovaf ktnehovti agendu vsetkych le-
lick slovcnskCho letectva. pridelenych na konkretnc Ictiskti v
posobnosti technickych letiek. a samozrejme zabezpecovaf aj
stravu pre prisluinikov tychto letiek. IbaJe cief. ktory vele-
nie VVZ sledovalo touto orgamzaCnou zntenou. sa splnif ne-
podarilo."'
К daKej podstatnej zmene v organizdeii letcckcho pluku do-
slo I. jtina 1943. ked na zaklade nariadenia MNO SR z
12. maja 1943 bola zriadena III. peruf leteckeho pluku so sid-
lom v Piestanoch. Do perute bolt vdenene: letka 13 (v tom Ca-
se v poll) a letka 14. Zaroveh s letkou 14 malo vznikntif aj ve-
litefstvo 111. perute.
V stilade s rozhodnutim VVZ mala byf letka 13 vyzbrojena
stihacimi lietadlami Bf I09G. na ktorych bojovali prislusnici
frontovej gamittiry letky 13 v zostavc nemeckej 52. stihacej
eskadry Luftwaffe. Letke 14 mali byf pridelene lietadla Bf
I09E. ktore vtedy boli vo vlastnictve slovenskej vojenskej
spravy.
Na zaklade spomenutej organizaCnej zmeny zostali v podria-
denosti 11. perute so sidlom v Picifanoch len dve stihacie letky
• letka 11 a letka 12. Obe vyzbrojene zast.iralymi dvojplosnik-
mi prcdmnichovskej Ceskoslovenskej armady Avia B-534.
Zriadcnic III. perute sa uskutocnilo s cicfom centralizovai le-
tecky vycvik. letecky material, odbomii prtpravu personalu.
ako aj jeho doplhovanie. resp. jeho vymenu v prospech letky
bo|U)ucej na fronie. Tento stibor tiloh mal byf rieseny z jedi-
neho velitefskeho orgtinu. ktorym sa malo staf velitefstvo III.
penile. MierovC a vojnove poCty vclitcfstva III. perute a lak-
tiez letky 14 mal vypracovaf mjr. let. Ondrej Dumbala. byva-
ly velitef letky 13 v poli. Ziadalo sa, aby pri tvorbe navrhu zti-
roCil bohattf sktisenosti. ktore nadobudol pocas vykonu veli-
tefskej funkcie v poli. Po schvaleni navrhu dokumentu rnali
byf Ill. peruf i letka 14 vybavene potrebnym persontilom a
materialom " Sitidiom dostupnych archivnych dokumentov
sa vSak doposiaf nepodarilo potvrdif. ze by letka 14 realne
cxistovala/4'
Jcdnou z prvych Ciastkovych organizacnych zmien v ramci
VVZ v roku 1943 bolo zriadenie automobilovej spravy VVZ.
konkretnc dftom I. febniara 1943. Jej prvym prcdnostom sa
stal slot. aut. Jan VICko.'' Do kompetencie automobilovej
spravy VVZ patnlo aj otvaranie kurzov pre vycvik vodiCov a
inych automobilovych ipecialistov v stilade s potrebami slo-
vensktiho letectva. vyhodnocovanie a sledovanie automobilo-
vych nehod v posobnosti VVZ. nakup motorovych vozidiel.
nahradnych stiCiastok. pneuinatik a pohonnych hmot a maza-
dicl. vedenie tistrcdnej evidcncie motorovych vozidiel v po-
sobnosti VVZ. rusenie a vyraifovanie automobilovcho matc-
rialu. rozdefovanie automobilovych a Ictcckych pohonnych
latok.
S ciefoin zabezpeCif cenlralnc riadenie zdravotnej starostli-
vosti о prislusnikov vzdusnych zbrani bola dhom 15. jtila
1943 zriadena zdravotnti sprava VVZ. ktorej prcdnostom sa
stal mjr. zdrav. MLDr. Jan КоуАСЛ' Prednosta zdravotnej
sprtivy mal za tilohu predovsetkym dbaf о iungovanie zdra-
votnietva vo vzdusnych zbramach. о odbomy rast podnade-
nych ddstojnikov zdravotnietva. ako aj о ntZSf zdravotnicky
personal. V stidinnosti s ostatnymi lekarmi v podriadenosti le-
tectva vykonaval zdravotnc prehliadky lietajiiceho a pozem-
ntiho personalu. Plnil aj inc odbome tilohy stivisiace s cinno-
siou zdravotnietva v ramci VVZ.
Dhom 1. augusta 1943 bola zriadena inlendancia VVZ.
Predlym jej tilohy plnili intendancia VDO-1 v stiCinnosti s in-
lendanciou MNO.'
Intendancia VVZ bola rozdeleni do Jtyroch zAkladnych skupin:
I. skupina - vcci osobnti. organizadne, vycvikove a mobili-
zai'nc.
2.	skupina • naleJitosti.
3.	skupina - vcci materialne a veci letcckej tovtimc.
4.	skupina - Skody a nahrady.
Posobnosf inlendancie VVZ urfovalo nariadenie MNO SR z
5. augusta 1943 a podia neho plnila intendancia tilohy tykajti-
cc sa hospodarenia. spravovania pokladni. vystroja. zasobova-
nia. ubytovama. vyvlasthovania pozemkov. dalej budov a
hospodarskych zaleJitosti, osobnych zaleJitosti. hosptxiarske-
ho dozoru nad SLeS-om. ako aj vyietrovania a vyplticania
mihrad pn leteckych ncsfastiach. Za prvtiho prednostu spravy
vytnenovali pplk. intend. Vojtecha Danielovida, ktory sticas-
ne zastaval funkciu prednostu intendancie VDO-1 a tispor-
ncho komisira VVZ. a VDO-1.
CtalSie organizaCnti a dislokaCnti zmeny. ktorti sa uskutotinili
pocas augusta a septembra 1943. nastali v dosledku premiest-
nenia L§ z vojenskej postklky TrcnO'n do Banskej Bystrice.
Samotnti presfahovanie L§ spolu s letiskovou leleckou dic-
liiou na letisko Tn Duby (vojenske kastime v Hdjnikoch) bo-
lo ukontienti v tcrminc do 19. augusta 1943."'
Na konci roku 1943 sa do novych priestorov l.S v Banskej
Bystrici premiestnil aj Studijny tistav vzdusnych zbrani tdalej
SL'VZ). ktory vznikol dhom I. dcccmbra 1942. Svoju admi-
nistrativnu a technicku Cinnosf zaCal I. februara 1943.
12
-SI.OVENSKE I.E I EC I V О
1939 • 1444
Do posobnosti tohio ipecializovaneho pracoviska vzdusnych
zbrani spadalo sledovanie vtedajtah zahranifnych vyvojo-
vych trendov vo vyzbrojovani a vystrojovani jednotlivych ar-
mid. s dorazom na letectvo. protilietadlovd delostrelectvo a
spojovaciu sluibu. Na zakladc kttidia dostupnych matcrialov
viaiucich sa к problcmatikc bojovfho pouiitia zbrani vset-
kcho druhu (predovsetkym leiectva, protilietadloveho delo-
strelcctva. spojovacej slu/by). ako aj tcchnickfho pokroku do-
siahnutcho vo vsctkych odvctviach priemyslu poskytovali
prisluSnici tistavu slovenskym leteckym kruhom a odhoniej
vcrejnosti ccnnf informdcie о vyvoji leteetva prostrednieivom
odborndho mesacnika velitefstva vzdusnych zbrani Vzlet. od-
bomych publikacii a sluiobnych pomocok. Na zakladc prag-
malickych poznalkov a vyslcdkov praktickych sktisok rozlic-
neho vojcnskcho materialu navrhovali rozne zlepsenia
vyzbrojc a vystroja pouzivaneho vzdusnymi zbrahami.
Rovnako odponicali aj zavadzanic vyzbrojc a vystroja. ktory'
sa osvedfil pn vedeni bojovej cinnosti v modemej letcckej
vojne. Mjr. let. Julius Tmka zastaval sticasnc s funkeiou veli-
tela L§ aj post velitefa SUVZ. Funkciu zastupcu velitefa usta-
vu vykonaval od I. marca 1943 slot. let. Belo Kubica. '
OrganizAcia SCVZ
V siivislosli s prichodom prishtsnikov LS na lelisko Tn Duby
pristtipilo VVZ. к rvdislokacii letky I. dovtedy umiestnencj na
tomto letisku spolofne s letkou 51. Letku I premiestmlo na le-
tisko v Ziline. kde jej Oinnosf zabezpefovah prislusmci tech-
nickej letky 2, ktori tarn bolt premiestneni z Nitry. Po ich od-
chode utvonla piesfanska technicka letka I na letisku v Nitre
svoje detasovane pracovisko itechnickti pohotovosf).
Letka 51. ktori bola dhom I. augusta 1943 premenovana na
cviCnti letku letcckeho pluku. bola so svojirn novym veli-
tefom. tnjr. let. O. Dumbalom. prcmieslnena na lelisko letcc-
keho pluku v Piesfanoch.
OCakdvajiic ntirast liloh spojenych s prichodom LS na lelisko
Tri Duby sa technicka letka 3 na Troch Duboch personainc
doplnila prislusnikmi tcchnickcj letky 5. Na zakladc nariade-
nia VVZ Cis. 44.170/D6v.lct.l943 vznikla dnom 13. septem-
bra 1943 v ramci LS pom оспа letka L§ pod dofasnym vele-
nim npor. let. Ladislava Schindlera. klora prevzala personal aj
material od technickej letky 5. Tymto dnom bola technicka
letka 5 premieslnena na letisko v Poprade/' Do funkeie jej ve-
litefa ustanovili stot. pech. Jan Pecha.
V stibore ciastkovych organizafnych zmien na VVZ bola po
nanadeni MNO SR z 29. septembra 1943 zriadena I. oklobra
1943 duchovna sprava VVZ. Prednostom duchovnej spravy
i katolickej) v rainci VVZ sa sial mjr. duch. Anton Lednicky
prednosta duchovnej spravy VDO-I. a to na ntivrh nacelnika
stabu VVZ pplk. gkt. Alojza Ballaya a po suhlase zastupcu
prednostu duchovenstva Vojenskej spravy pplk. duch.
Violanda Andrejkovifa. Ulohou vojcnskych duchovnych pn
ich pastoraincj cinnosti v ramci VVZ bola predovsetkym na-
bozenska. mravna. duchovnd a nanxlna vychova prislusnikov
slovcnskeho leteetva Ich nezastupitefnou ulohou bola aj spra-
va vojenskych rnatrik.
V prvej polosici novembra 1943 doslo v Lctcckom parku к
pcisonalnej zmcnc vo veleni tejto jednotky. Minister nirodnej
obrany gen F. Catlos svojirn nariademm MNO Cislo 274.867/
Dov. 1/3-1943 ustanovil dftom 15. novembra 1943 do funkeie
velitefa LP mjr. let. Komela Janceka. Predchadzajuci velitef
LP mjr. let. Pavol Dargov bol nasledne prennestneny к letec-
kfmu pluku. kde ho ustanovili do funkeie velitefa nahradnej
perute. Posobenie mjr. let. Pavla Dargova vo funkeii velitefa
LP v obdobi od I. 5. 1939 do 15. II. 1943 moino charakteri-
zovaf s vyuhtim obsahu pochvainiho uznania velitefa vzdui-
nych zbrani uvercjnencho v Dovemom rozkaze VVZ Cis.
3/1944 z 15.januara l944.Clanok 13 "Mjr. Dargov v faJkych
zaCiatkoch slov. leteetva v r. 1939 a ncskoHie v rokoch 1940-
1942 vybudoval let. park na taky stupeh. ze lento bol schopny
vykonivaf vsetky opravy hetadiel. Tym zasltihl sa о ncruse-
ny vycvik a uspechy slov. voj. leteetva." Vo funkeii zastupcu
velitefa LP nadalej zotrval stot. zbroj. tech. let. Mikulak Su-
michrast. ktory' v nej posobil u> od 15. oktobra 1942.
Pre zabezpefenie nevyhnutnych organizaCnych itruktdr siivi-
siacich s Cinnosfou samostatnej zlo?.ky vzdusnych zbrani.
bombardovacieho leteetva. bola dnom 15. dcccmbra 1943
zriadena 111. penif (bombardovacia pcrut vo vystavbe) so sid-
lom v Popradc. Nova organizicia bombardovacieho leteetva
sa rcalizovala s ciefom centralizovai leiecky material, vycvik
a udr/ovaf personal bombaniovacich letiek. Do podriadenosti
Prcndcnt Dr. Joaf Tiso na iilinskom letiiku 30. 10. 1943. Vpravo
minister ntrvdnej obrany gen. I. tried) Ferdinand C'atloS.
111. perute boli vclcncnc1 letka 41 a letka 42 (len ramcovdi.
Velitefom bombardovaccj perute sa stal mjr, let. Mikulas
Lisicky. byvaly velitef slovcnskcj letcckej bojovej skupiny na
Kryme. Mjr. let. M Lisicky mal na zakladc nariadenia VVZ z
18. dcccmbra 1943 zriadif v Poprade vycvikovf stredisko. v
ramci ktorcho by sa vykonali vsetky kurzy leteckeho pluku
ptxifa osobilnych rozkazov '
Letke 41 prinalezali skolnd lietadld typu Focke-Wulf Fw 58
Weihe a Junkers W34. Vclenie slovcnskeho leteetva hodlalo
letku 41 stot. let. Petra Gasparovica vyzbrojif trojmotorosymi
bombardemii talianskcj vyroby Savoia Marcheti SM 84 bis
Lietadlti boli zaktipenc slovcnskou vojenskou spravou este v
roku 1943 v pocte dvadsaf kusov. Na Slovensko sa vsak v ro-
ku 1943 dostali len Slyri lietadla tohio tyjHi Zosiavajiicich
sestnasf kusov sa v priehehu roku 1943 pre politicke zmeny v
13
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 - 1944
Tahansku nepixlarilo prevziaf. Dodavka sa mala realizovaf v
jtili a? auguste 1944. *'
Prvym diiom roku 1944 doSlo к tiprave v Cinnosti technickyeh
letiek lechnickej penile leteckdho pluku. Ako ui bolo spome-
nuie. lechnicke letky vznikli prelo. aby ixlbremcnili vclitcfov
pofnych letiek a CiastoCne aj velitefa pluku od kahlodenncj
hospodarskej. matcrialncj a pcrsonalnej agendy. Stanoveny
с»еГ sa nepodarilo splnif prelo. lebo samotni velitelia pofnych
letiek nepochopili sicel predmctnej reorganiztieie. Planovany
zamer velenia sa teda nczrealizoval a pofne letky prestali byf
zakladnymi organickymi jcdnotkami. Zbavili sa vlelkej hos-
ptxlarskej. materidlnej aj pcrsonalnej zodpovednosti a v pripa-
dc mobilizacie by museli byf vytvtiranti od zakladov.
Na zaklade uvcdcnych skutofnosti. v stilade s nariadcnim
VVZ z 26. novembra 1943. organizovali sa pofne letky ako
kmeiiovti, lechnicke a hospodarsko-spravne stotiny. ak pravda
za nich ttito funkciu ncprcvzala lechnicka letka. V Case mobi-
lizaCnej pripravcnosti ale pofne jednotky niesli plnti zixlpo-
vcdnosf po vSctkych strankach. Pofne letky mali by f organi-
zovanC tak. aby bolt pripravene pre nasadenie v poli. Mali tvo-
rif organicky celok z hfadiska vycviku. personalneho zloj.enia
i inaterialnej vybavenosti. lechnicke letky boli kmeiiovymi
stotinami po stranke hospodarxkcj aj technicko-spravnej a ma-
lt vsestranne zabezpeCovaf heJny mierovy' hvot pofnych le-
tiek v mieste ich dislokacie. Aby bolo moJne realizovaf obsah
nariadenia VVZ. prislusnici technickyeh letiek boli dnom I.
januara 1944 premiestneni к pofnym leikam.1*'
Rid 1939. general I. triedy F. Catkii na stretnutl s vyifimi dtetojnik-
mi dovendMio leteetva
Zakladotn najvyznamnejScj organizaCnej zmeny vo vzdus-
nych zbraniach v roku 1944 bola reorganizacia slovenskej
brannej m<Ki za brannej pohotovosti <ldtu. bezprostredne
ovplyvnemi niekofkymi vyznamnymi faktormi. Jednym z
hlavnych bol neuspech slovcnskych pofnych jednotiek na vy-
chodnom fronte. Co prislusnici nemeckcj vojenskej misie vy-
u?ili na natlak vo veci reorganizicie slovenskej armady . l)i v
decembn 194.3 navrhli ministrovi nanxlnej obrany gen. F.
Catloiovi. aby -svoju pnicu odbrcmenil od neprimeranych de-
tailov vo veciach priameho velenia jednotlivym zlozkam slo-
venskej armady (v pozemnom vojsku. vzdusnych zbraniach.
pracovnoin zborc a brannej vychovei a preniesol rozsiahle vc-
lilefske pravomoci na vclitcfov tychlo zlozick. Vytvoril by tak
predpoklady pre skutoCnu vehtefskti zodpovednosf. Minister
nanxlnej obrany gen. F. Cados s navrhom suhlasil. ’’’ Novti or-
ganizaciu slovenskej armady chaiakterizovala vaCsia pruJno-
sf. zodpovednosf. zvyiena prisnosf. presnosf a ddkladnosf.
Velenic slovenskej armady ixi realizovanych opatrenl oCakti-
valo lepsic vysledky vo vycviku. straJ.nej sluibe. v discipline,
pri zabez.pecovani vscobccncho poriadku v zazemi. ako aj pri
doplftovani osob a materialu pre bojujucc jednotky v poli.
Gen. F. Catloi sa poktisil v stilade s obsahom reorganizacie aj
о Ciastkovii oCistu ddstojnickeho zboru slovenskej armady
prepustenim fasti nesposobilych. resp. ncspofahlivych dostoj-
nikov. Ale podia nemeckCbo generala pri slovenskom MNO.
Gen. Lt. F. Schliepera. v ministrovi nanxlnej obrany F. Catlo-
sovi vraj nadalej prctrvavala snaha prfliS zasahovaf do jxxl-
robnosti.
V zhode s touto reorganization bola dnom 22. januara 1944
vydana nova organizacia slovenskej brannej moci za brannej
pohotovosti statu, ktora platila od I. februara 1944. Pre novti
organizaciu slovenskej armady bolo charaktenstickc. ic ak-
ceptovala potrebu vaCsej pruZnosli. Co si vsak vyiadovalo aj
od velitefov na vsetkych slupAoch velenia vysiiu zodpoved-
nosf. zvysemi prisnosf. presnosf a dokladnosf. Velitcfovi
vzdusnych zbrani spoloCne s velilefom pozemncho vojska.
brannej vychovy a stride obrany stdtu. ako aj velitefovi pra-
covndto zboru vyplynula z. novej organizacie v ramci ich po-
sobnosti tiplna velilefska a sprtivna pravonioc. No na druhej
strane aj jednoznaCna osobna zodpovednosf za vy sledky vlast-
neho velenia. MNO SR sa zaroven odbremenilo od detailncj-
sieho zasahovania do podriadcnych zlozick a obmedzilo sa na
riesenie zasadnych paustilnych a obsahovo vaCJich celkov s
vaCifmi intervalmi rozdelenych tiloh a usmeriiovania.
Podia organizikie slovenskej brannej moci za brannej pohoto-
vosii statu platncj txi 1. februara 1944 bolo VVZ vySSim veli-
tefstvom s tiplnou velitefskou a sprtivnou posobnosfou pre jed-
notky v jeho pixlriadcnosti Skladalo sa z velitefa vzdusny ch
zbrani, poboCnika velitefa vzdusnych zbrani a stabu VVZ.
Je zaujlinavC. Je velitef vzdusnych zbrani. od I. januara 1944
plk. git. A. Ballay. bol stiCasnc aj najvyiiim velitefskym a
spravnyin organom civilncho leteetva. Na uvofnene systema-
tizovane micsto naCelnika <tabu VVZ diiom I. februira 1944
ustanovili mjr. gst. JozcfaTdtha. ktory zastival funkciu ntiCel-
nika stabu VVZ a) do vypuknutia SlovenskCho ntirodneho
povstania."
Stab VVZ sa skladal z. 22 organizacnych prvkov sustrcdenych
do 13 samostatnych oddeleni. resp. sprav. Medzi najvaC3ic
txidclenia stabu VVZ patnli vycvikove oddelente (referat Ic-
tecky. referat DPL. referat spojovaci a referat povclcmostncj
sluzby) a oddelenie intendancie (veci osobne. organizaCne a
mobilizaCne. vycvikovC, naleJitosti. veci matcrialne a Ictecke
tovame. sktxly a mihrady). V organizticii stabu VVZ nechyba-
li am take ixidelenia. akymi boh oddelenie organizaCne a mo
bilizaCne. osobnC a technickC. Pri skladbe stabu neboh opo
menute ani: duchovna sprava. zbrojna sprava. automobilova
sprtiva. pomoeny tirad. hospodarska sprava a stabna rota. Je
ale potrebne zdoraznif. ie mektorC oddelenia. resp. spravy
VVZ. nemali schvalene tzv. systetnalizovanC poCly osob ani
materialu. Ciie nemohli byf persontilne obsadend. V priamej
podriadenosti velitefa vzdusnych zbrani zostali aj po uskutoC-
nenej reorganizticii letecky pluk. DPLP. SPVZ. LS a LP.
Letecky pluk okrem jeho technicko-hosporlarskych zlohek a
cvicnej letky leteckeho pluku (velitef slot. let. Jozef Ncmetzi
tvorili tri Ictecke pcrute (stav к 31. jimuaru 1944);
1. peruf - pozorovacia (velitef mjr. let. Mikulis GuljaniC) bola
14
SI.OVENSKE I.EIECTVO
193»  1944
zloJend z trnch polhych letiek. konkretne z letky I tvelitef
slot. let. Rudolf Galbavy) vyzbrojenej lietadlami Focke-Wulf
Fw 189A-2. letky 2 (velitef npor. let. Jozef Gursky). ktora ma-
la vo svojej vyzbroji zastarale dvojplosniky Letov S-328. a z
letky 3 - ramcovcj (bez leteckeho materialu I. II peruf • stiha-
cta (velitef mjr. let. Vladimir Каскаl mala vo svojej orgamza-
cii letku 11 (velitef npor. let. Ladislav Stasik I. klorvj prislus-
nici sa malt preskolif na stnnhlavy bombarder lypu Junkers Ju
X7D-5 Stuka. dalej letku 12 (velitef slot, let. Jozef Paleniceki
vyzbrojenti zastaralymi dvojplosniknu Ceskoslovenskej vyro-
by Avia B-534 resp. Avia Bk-534 a letku 13 i velitef npor. let
Vladimir Knskoi. ktorej prislusnici pouJivali predovsetkym
lietadla Bf 109E. avsak v kriitkom case mali byf prezbrojeni
na modern^ novozaktipene stihacky Bf I09G-6.
III. peruf - bombardovacia (velitef mjr. let Mikulas Lisicky ।
mala vo svojej podriadenosti dve letky letku 41 a letku 42
(rdmcovti, bez leteckehomateruilut. l-etk.i 41 (velitefMot. let
Peter Gasparovic > mala byf vy zbrojena fazkymi bombardova-
cirni lietadlami Savoia Marchetti SM 84 bis. ktore mail byf
prevzalc v Taliansku.
Jednoznacny ndrasl leteckej cinnosti spojencckeho letectva
nad dzemim Slovenskej republiky na jar roku 1944 «a z toho
vyplyvajtice zvySend nebezpedenstvo bombardov acich nale-
tov na vybranc vojensko-politicke a hospodarske objekty) si
vyJiadal pnsposobif organiz&iu protdietadlovdho delostre-
leetva novym podmienkam. Vznikla lym aj potreba vytvorif
prcdpoklady na zabezpeccnic zodpovedajticcj protilietadlovcj
obrany uzetnia Slovenskej republiky. Prcto dnom 1. maja
1944 bola obrana Slovenska protilietadlovym delostrelectvom
rcalizovanA v stilade s nanadenim VVZ dislo
53.040/Taj.org.l944. Podfa tohto nariadenia mala delostrelec-
ki protilietadlova obrana Slovenska nasledovnti orgamzikiu:
Organizacia protilietadlovcj obrany Slovenska
Vysvetlivky:
OOPL - obvod obrany proti lietadlim (Bratislava resp. Povaiie. dalej
iba OOPL Bratislava a OOPL Povaiie).
NO/DPLP - nAhradnj oddicl dclostrelccklto protihctadlovdio pluku
(dalej len NO/DPLP).
AOPL • armUdna obrana proti hetadUni (dalej len AOPL).
Vclitcfom DPL na Slovensku bol pplk. del. Jozef Zadzora.
Pixlliehali mu vsetky protilietadlovd jednotky po strankc vy-
cvikovej. organizaCnej a taktickej. Jeho velitefskd stanoviste
bolo umiestnend na VVZ. Bol poradcom velilefa vzdusnych
zbrani vo veciach vycviku. organiziicie a taktiky DPL jedno-
lick. Ako vyplyvalo z uvedencho nariadenia. vykonaval
sdcasne funkciu sefa zbrojnej spravy VVZ pre DPL.”
Rcalizacia citovancho nariadenia sa zacala dhom I.jula 1944.
Zlozcnic jcdnotick protilietadlovcj obrany Slovenska bolo na-
sledovnd:
(XJPL Bratislava (velitef pplk. del. Rajmund Smarda) sa skla-
dal z veliteFstva obvodu. hospoddrskej sprdvy, fa/kdho kand-
noveho oddielu. fahkdho kandnovdho oddielu a svctlomet-
neho ixldielu. Obidva protilietadlove oddiely. faiky aj fahky.
boh zloJene z piatich bateni. Svetlometny oddiel mal 5tyri ba-
terie. (XJPL Bratislava podliehal velitefovi DPL pokiaf i?lo о
organizaciu. vycvik a taktiku. V materialncj oblasti spadal pod
Generi! I tnedy F. Citfai v letc roku 1939
technickti spravu NODPLP a podliehal jej aj po kmehovcj a
podetnej idoplhovaccji strankc.
(XJPL PovaJic i velitef mir. del Ernest Spisiakl sa skladalo z
velitefstva obvodu. hospodarskcj spravy. zmiesancho oddielu
PovaJsk.i By stnea a zmieLineho ixldielu Dubnica. (Jba oddie-
ly boli zlo/ene z troch fa/kych kanonovych bateni. dvoch fah-
kych kanonovych bateni a dvoch svetlotnetnych bateni.
Kompetencie a podriadenosf. boli totoZnc s (XJPL Bratislava.
NO/DPLP (velitef slot. del. Jozet Tereba) tvorilo velitefstvo
tuihradneho oddielu DPLP. hospodarska sprav a. technicka
sprava. nahradna bateria a sesf "detasmanov “ - oddielov s
prislu&nymi vycvikovymi slrediskami. skolamt a kurzami.
NO/DPLP podliehal priamo velitefovi DPL na Slovensku.
Ako samostatna vojskova jednotka mal nahradny oddiel za
tilohu komplexne zabezpeCovaf materialno-hospodarsku
agendu vSetkych silCasti PLO Slovenska. bez ohfadu na sku-
toCnosf. komu boli svojho Casu jednotky pndelene. Crc'eni
prislusnici NO/DPLP viedli aj predpisanti kmenovti a mobili-
zacnti agendu ccleho DPLP,
Poslednym organizadnym prvkom protilietadlovcj obrany
Slovenska bola AOPL. ktora podliehala po taktickej strinke
vojenskemu velitefstvu a v jeho prospech plnila bojove tilohy.
V situacii. keif predmetne velitefstvo nemohlo zabezpccovaf
AOPL po materialncj. organizacncj a kmcnovcj strankc. po-
ttebne tilohy zabezpe^ovali prislusnici NO/DPLP/
V poslednej dekadc jiila 1944 disponoval velitef DPL na
Slovensku 8 fahkymi a 15 fazkymi protilictadlovymi bateria-
mi. dalej siedmimi svetlometnymi balirriami (150 mm) a sied-
mimi svetlometnymi calami (60 cm). Spolu mali tielo baterie
92 fahkych protilietadlovych kandnov (2 cmi. 46 fazkych (ne-
meckych) protilietadlovych kandnov kalibru 8.8 cm a 24 faz-
kych protilietadlovych kanonov kalibru 8.35 cm (z predvoj-
novej Cs. vyroby)/"
Kvantitativny narast materialu vsetkeho druhu v sprave VVZ
priniitil velenie poziadaf na ministerstve obrany о zriadenic
novej technicko-hospodarskcj jednotky - teehnickej spravy pri
1.5. Kedzc islo о opcxlsiatnemi poJiadavku. dnom I. maja
1944 bola v rirnci L§ zriixiena Technical spriva materialu.
15
SLOVENSKELETECTVO
1939 -1944
Do vytvorenia tejto vyssej technicko-hospodarskej jednotky
hospodanla s majetkom technicki letka LS. podriadena tech-
nickej sprave LP."'
V jiili 1944 doslo к zmene dislokacie jedneho z organizaCnych
prvkov LP Mokracf. Na zakladc nariadenia VVZ z 26. jiina
1944 sa totii do objektov Stefanikovych kasami v Nitre pre-
s/ahoval dAom I. jiila 1944 dielensky oddiel LP. Spolocnc s
dielenskym oddelenini LP zaujalo nove priestory aj vyrobne
oddelenie VI.. ktore bolo do Nitry premiestncnc z Ictiska v
TrenCianskych Biskupiciach.'
Posledna zo zasadnych organizaCnych zmien v ramci VVZ
pred vypuknutim Slovenskeho narodneho povstama sa usku-
toCnila na zakladc nariadenia MNO SR Cis.
I67.(MM)/D6v.org.l940 a nariadenia MNO SR Cis.
457.400/Ddv.11/4.1944. A tak sa stalo. 7c dAom I. jiila 1944
bolo zriadenC vycvikovC oddelenie Stabu VVZ. Dovtcdy nc-
bolo mo7ne predmetnC oddelenie stabu VVZ perxonalne ob-
sadit pre nedostatok ixlbome pnpravenCho pcrsonalu. Tcnto
nedostatok sa vyrieSil prichodom novych dostojnikov gene-
rlUneho Stabu. ktori absolvovali Vysokti vojennti Skolu v
Bratislava.
V posobnosti prednostu vycvikovCho oddelenia Stabu. ktory
bol prostrednietvom naCelniku stabu VVZ priamo podriadeny
velitcfovi vzdusnych zbrani. bola riadiaca a usmeritovacia Cin-
nosf v oblasti vscobccncho a odbomcho vycviku vSetkych
troch zlo/iek vzdusnych zbrani. teda leteetva. protihetadlo-
veho dclostrelectva a vzduSneho spravodajstva. Jeho lilohou
bolo kazdorocnc spracovavaf a priebehie spresAovaf vj/cviko-
vc smcmicc tychto zloziek vzdusnych zbrani. Koordinoval
takticz cinnosi a spolupracu refcratov. ktore mu boli priamo
podriadene. Spolupracoval s ostatnymi prednostami oddeleni
stabu VVZ vo veciach spadajucich do posobnosti tychto od-
deleni. avSak tykajiicich sa aj vycvikovCho oddelenia. V po-
sobnosti svojho oddelenia vykondval tpo udeleni plnej moci
vchtcrom vzduSnych zbrani) kontrolu vycviku. materialu a za-
riadeni. ktore sltiiili na vycvik a Cinnosf jednotlivych zloziek
vzduSnych zbrani/ Nariadenim VVZ z 28. jiina 1944 boli vy-
cvikovCmu oddcleniu podriadeoC styri samostatnC refcraty:
Organizicia vycvikovCho oddelenia VVZ
Uvedeni organ,zacia vzdusnych zbrani v podstate zotrvala. aJ
na male zmeny. do likvidacic VVZ v septembri roku 1944.
Kratko pred vypuknutim SNP nastala zmena vo veleni vzduS-
nych zbrani. Nariadenim MNO SR zo 17. augusta 1944 bol
ditom 20. augusta 1944 uvofneny z funkeie velitefa vzdusnych
zbrani plk. gSt. Alojz Ballay. V rozluCkovom prihovore к pod-
nadenym uvicdol: "PoCas mojej viac ako dvojroCnej Cinnosti
u VVZ vo funkeii naCelnika St Abu, zastupujiicebo velitefa a
neskor velitefa vzduSnych zbrani naSicl sotn pre svoju prdcu a
Cinnosi velkC porozumenic a podporu u vSetkych prisluSnikov
vzduSnych zbrani. najma u velitefov litvarov a u ccICho Stabu
VVZ. Za tiito podporu vyslovujem vsetkym pn svojom od-
chode moju srdcCmi vtfaku. Siicasne prajem vSetkym veli-
tefom. dostojnikom. rotmajstrom. civ. zamestnancom. pod-
dostojnikom a mu7stvu mnoho lispechov v rfalSom budovani
slovcnskcj vzduSnej zbrane"/'
Po odchodc od vzduSnych zbrani bol plk. gSt. A. Ballay dnom
I. septembra 1944 vymenovany za vojenskCho a letcckeho
atase Slovenskej republiky v Berline. No v tejto vy/namnej
funkeii zotrval len do 15. oktobra 1944, keif na rozkaz MNO
SR odcestoval spat do vlasti. Ziaf. do Bratislavy uz nedoces-
toval. pretoie v В fee lav i ho zaislila netneckii bczpeCnostna
policia. Podfa tvrdenia stot. let. Gejzu KyselCho. ktory' od
I. jiila 1943 pdsobil ako poboCnik vojenskCho a leteckCho
alaSC v Berline. bol plk. gst. Alois Ballay zapisany v tzv. zo-
zname ”C" (Nemcami vypracovany zoznam ncspofahlivych
slovenskych dostojnikov I Ako blizkeho spolupracovnika mi-
nistra narodnej obrany gen. F. CatloSa ho Nemci povaiovali
za osobu zasvatemi do priprav protinemeckebo vystiipenia.
Stotnlk leteetva Pavol Dargov a poruiA leteetva Ladislav Hron na jar
roku 1940
Zaroveri ho ako byvalCho velitefa vzxluSnych zbrani robili
zodpovednym za zivahte rozkladne javy v slovenskom letec-
tve. ktore vytistili az do jeho faktickeho zlyhania. Z funkeie
vojenskCho a letcckeho atase Slovcnskcj republiky v Berline
bol oficidlne odvolany dnom 23. oktobra 1944." Vo funkeii
velitefa vzduinych zbrani ho nahradil ambiciozny stabny dos-
tojnik mjr. gst. Ondrcj Hreblay. ktory v minulosli vykonaval
vo VVZ vysokc stabnc funkeie.' Charaktenstickii svedomi-
tosf. presnosf a hiizcvnatosf sa mu ale vo funkeii velitefa
vzdusnych zbrani nepodanlo zuhtkovaf. PriCinou bola likvi-
dacia VVZ pri reorganizacii slovenskej armady v septembri
1944. Do funkeie nacelnika Stabu VVZ bol ustanoveny' absol-
vent VV§ stot. gst. Alexander Matus. Likvidacia velitefstva
vzdusnych zbrani a jeho naslcdnc priclenenic к MNO SR sa
zaCali premiestnenim VVZ z Trcncina do Bratislavy. к Comu
doilo v dAoch 12. - 16. septembra 1944."
Oinnosf velitefstva vzdusnych zbrani ako vyHieho vojen-
skeho velitefstva sa skonCila 15. septembra 1944. V olxlobi od
15. do 30. septembra 1944 sa realizoval cely rad opatreni spo-
jenych s likvidaciou jednotlivych samostatnych oddeleni
VVZ, vratanc vclcnenia nicktorych z nich do oddeleni MNO.
Tomuto vCleneniu predchailzala vzajomna dohoda prednostov
jednotlivych oddeleni.
16
SLOVENSKE I.ETECTVO
I9.W . 1944
Prehfad zruSen^ch oddelenf a oddelenf VVZ, ktort boli vdle-
пелё do MNO:
/. Osobmf oddelente VVZ (vClenene do osobneho oddelenia
MNOi
2.	Vycvikove oddelenie WZ(zruscnc)
-	Referat letecky (zruseny)
-	Referat DPI. (vCleneny do vycvikovCho oddelenia MNOi
- Referat spojovaci< vCleneny do spojovacej spiivy MNOi
- Referat povetemostny (vCleneny do Statneho hydrologic-
kcho a mcteorologickCho tistavu - ako styCny vojensky or-
gan MNO)
5. OrganizacW a mobilixatnt oddeJenie (vClenene do or gam •
zaCnCho oddelenia MNO)
4.	Intendaneia VVZ(vdencna do intcndancie MNOi
5.	Matcnalne oddelenie VVZ
-	Lctccka sprava (vClenena do MNO ako satnostatna sprava)
•	Zbrojna sprava (vClenena do zbrojnej spravy MNO)
•	Spojovacia sptiva (vClenena do spojovacej sprlvy MNO)
•	Automobilova sprava (vClenena do aulomobilovcj spravy
MNOi
•	Duchovna sprava (pnClenend doCasnc к VDO I)
6.	Spravodajskf dAstojnik (vCleneny к spravodajskdmu dos-
tojnfkovi VDO I)
7.	CtvilnA leteetvo (vClenene к Mmisterstvu dopravy a verej-
nych prac)
8.	Pomocny tirad (vCleneny do kancclarskcj spravy MNO ako
samoslatmi zlozka az do vyriesenia otazok spojcnych s likvi-
diiciou VVZ)
9.	Hospodarska sprava VVZldnom 15. oktobra 1944 zruscnai
Hlasenic о ukonCenf prdc spojenych s likviddeiou VVZ a о
vclcneni vybranych oddelenf do oddeleni MNO SR predloiil
nacclnikovi stabu ministra narodnej obrany Slovenskej repub-
liky velitef vzduSnych zbrani mjr. git. O. Hreblay. Bolo to v
stilade s nariadenim MNO SR Cis. 26.171/Ddv.mat. z 20. sep-
tembra 1944. StiCasfou jebo spravy bol aj zoznam dostojni-
kov. rotmajstrov a civilnych zamestnancov byvalCho VVZ.
klori presli na novC oddelenia MNO SR resp. sa pri likviddeii
VVZ stali nadpoCetnymi.*'
V novej organizacii MNO SR. ktora bola stanovena 4. oktob-
ra 1944 s tiCinnosfou od 25. oktobra 1944. cxistovala aj letcc-
ka sprdva. Jej prednostom sa stal slot. let. Josef Rehus.
Posobnosf tcjto spravy vsak bola v porovnani s VVZ vefrni
obmedzena.
О skutoCnosti. ie byvali prislusnici VVZ si v novej strukttin:
"HaSikovbo" ministerstva narodnej obrany nasli zodpove-
dajtice sluiobne zadelenic. ako aj о ich spofahlivosti z pohfa-
du nemeckych bezpcCnostnych organov a lojalnosti voCi vla-
de prezidenta Slovenskej rcpubliky dr. Jozela Tisa svcdCi aj
to. ie prednostom I. oddelenia MNO SR sa stal mjr. let. V.
KaCka. prednostom 2. oddelenia MNO SR sa stal mjr. gst. A.
MattiS a prednostom 3. oddelenia MNO SR mjr. git. O.
Hreblay (okrem svojej funkcie mjr. gst, O. Hreblay pdsobil od
15. novembra 1944 do 15. februara 1945 na Cele Genctilneho
sekretariatu obrany Statu).*'
Do organizacie novej slovenskej armady. tzv. HasJikovej ar-
mddy. bol ako armddny titvar vCleneny aj letecky pluk so sfd-
lom v Pieifanoch. Jeho zaradcnic do slovenskej armady ako
. leteckeho titvaru bolo vSak len symbolickc. pretoze nebol vy-
baveny iiadnym pou/iiefnym leteckym materidiom
PrisliKnk.1 pluku do konca vojny praktickti leteckii Cinnosf rie-
vykonavali. V Nitre bol do marca 1945 dislokovany Letecky
park, ktory pdsobil na zakladoch byvalCho dielenskC oddele-
nia LP Nitra. Jeho cinnosf v novych podmienkach dokumen-
tuju len torza dochovanych dobovych dokumentov. Jednym z
nich je aj nanadenie naCelnika stabu MNO SR pplk. gSl.
JI Dr J Parcana z 20. oktobra 1944. Z obsahu tohto spisu je
zrejme. ie diiom I novembra 1944 zaCal dielensky oddiel LP
v Nitre pod velenim npor tech zbroj. let. Stefana Zihradnika
svoju cinnosf v novych podmienkach. Zostal samostatnou vo-
jenskou jednotkou. pnClencnou pi hosjxxiarskej a technicko-
spravnej stranke к Icteckcmu pluku. Vo svojej organizaCnej
struktdre mal dielnc. na Cclc s vclitcfom npor. tech, zbroj. let.
Janom Baiaiom Hlasnou lilohou pridusnikov dielenskeho
txkliclu LP bolo opravovai vojenske motorovc vozidla.'1
Treba spomenuf. ic v polos ici poslednej dekady marca 1945
sa aj tieto jednotky pred pnehodom frontu rozpadli, Ich pris
iusnict neboh evakuovani orgamzovane a v prvvazncj vjicsine
preCkalt prevhod trontu na uzemi Slovenska. Zanik tychto jed-
notiek nesuvisel s ich bojovou Cinnosfou na trontc • teda ne-
bol spojeny s ntjakou katastrotalnou porazkou. obkfucenim a
nislednym zajatim. resp. zmeenim. Charaklenstickou ertou
majiicou vzfah к zaniku jednotiek slovenskej armady a tym aj
jej Ictcckych jednotiek na jar roku 1945 bol nizpad celych
litvarov. liradov a zariadenL к Cornu doslo Casto z iniciativy
ich organickych velitefov. alebo s ich siihla.com. К takym ja-
vom dochddzalo ui v Case, keef vyvoju situicie ncmohli za-
branif nielen Nemcom oddani dostojnici slovenskej annady.
ale ani samotni velitelia nemeckych jednotiek. Akceleratorom
boli vojnovc udalosti. ktore nabrali takti dynamiku. ie prvora-
dou starosfou velitefov nemeckych vojenskych jednotiek bola
vlastna zachrana. ako aj zachrana im podriadenych vojsk pred
zajatim postupujucou Ccrvenou armadou.
1/2 Plany na cfalsiu vystavbu
vzdusnych zbrani v rokoch
1942-1944
Otazka vystavby silncho a modeme vyzbrojenCho sloven-
skeho leteetva rezotiovala poCas celej existencie slovenskej
armady. predovsetkym vsak v rokoch 1939-1944. Vystavbu
takeho leteetva ale uebolo moi.nc matcnalne zabczpcCif z
vlastnych zdrojov. Doleiitosf a naliehavosf ricsenia predmet-
nCho problemu sa zvyraznila predovsetkym na zaklade sktise-
nostf prislusnikov vzduSn^ch zbrani ziskanych v ozbrojenom
kontliktc s maefarskym leteetvom v marci 1939 a s pofskym
Ictcctvom poCas nemeckdbo taienia proti Pofsku v septembri
1939.
Doleiite ale je. ie zisadny, rozhodujiici vplyv na riesenie
probldmov siivisiacich s vystavbou slovenskeho leteetva mali
poznatky, ktorC si z vychodneho frontu v roku 1941 priniesli
prislusnici pofnych letiek bojujticich proti ZSSR. Hoci nasa-
denie slovenskeho leteetva bolo z hfadiska bojovych vykonov
ncspomc lispesnc. na druhej strane jasne dokumentovalo tech-
nicktj zastaranosf letcckCho parku vzdusnych zbrani.
Slovcnskl leteetvo ui nebolo schopnd dalej lispeine plnif na-
rocnc bojovC ulohy na vychodnom fronte proti stile silnejsie-
mu nepnalcTovi.
V jtili 1941 zamySfali predslavitelia slovenskeho MNO vyuiif
bojove nasademe slovenskej annady na vy chodnom fronte po
17
SLOVENSKE I.EТЕСТ VO
1939  1944
boku hitlerovskeho Nemecka na ziskanie modemej ncmeckej
vyzbrojc a vystroja. Preto predloJili vojenskdmu atasc ncmec-
keho vyslanectva v Bratislave Obst. Heinrichovi Bcckcrovi
prcsnc <pccifikovand poZiadavky na prezbrojenie slovenskej
armady. V komplcxncj poftadavke boli zapracovane aj potre-
by slovenskdho letectva.
V decembri 1941 spracovali prislusnici zbrojntetva slovenskej
Vojenskej spravy prehfad materiilu. ktory mal byf objednany
a dodany z Nemecka. V prvhfadc figurovali aj konkretne ma-
teriiilnc poZiadavky slovenskdho letectva: 36 lietadiel Focke
Wulf Fw 189.60 stihacich lietadiel Me 109. 27 fahkych bom
bardovacich lietadiel Do 215. 24 lietadiel Me 108. resp.
Fi 156. 10 lietadiel Junkers Ju 52. ako aj 15 lietadiel pre skol-
nti jednotku (Ar 96. Fw 58. Ju 52). Po dodani nemeckych lie-
tadiel v uvedenej typovej skladbe a mnozstve hodlalo velenie
slovenskdho letectva prezbrojif jeslvujuce leteckd jednotky.
resp. vytvorif novd.’"
V nadvaznosti na obsah citovancho prehfadu ntozrto konstato-
vaf, le keby nemecka strana matcrialne splnila slovensku po-
ziadavku. sdf VU a velitef VZ by mal к dispoztcii 16 moder-
ne vyzbrojenych leieckych jednotiek tstyn pozorovacie. pdf
stihacich. tri bombardovacie. dve kurierne. jednu transportmi
a jednu <kolmi leteckii jednotku). Spolu by tieto letky mali
172 lietadiel.*'
Plany velenia slovenskej armady na modernizdciu vyzbroje a
vystroja dostali vyraznc trhliny. kerf 24. januara 1942 postti-
pila nemecka strana MNO SR stanovisko к poZiadavke z jula
1941. V nom jcdnoznaCne konStatovala. ie "nemeckd vojen-
skd kruhy nevidia moZnosti nam dodaf potrebny material.”
V oUzkc leteckeho materialu vobec nereflektovali na sloven-
skd poziadav ky a v oblasti automatenalu a municie hodlali vy-
rieHif problem len CiastoCne."
О mcsiac neskor. t.j. vo februAri 1942, predloZilo velenie slo-
venskej armady minimalny program na prezbrojenie Rychlcj
divizie. Obsahoval aj poziadavku nadodavku 12 lietadiel Fw
189 pre pozorovaciu letku. 15 lietadiel Me 109 pre stfhaciu
letku. 24 lietadiel rozlidndho typo pre komhinovanu letku (po
sicstich lietadlach Ju 52. Fi 156. Me 110 a Ju 87). a dalej na
dodavku 4 fazkych PL kanonov kalibru 8,8 cm a 36 lahkych
kanonov kalibru 2 ст.4'
Vzhfadom na opakovaiw zamietavd stanoviska nemeckej stra-
ny vypracovalo MNO SR v marci 1942 dokument. ktory po-
stiipilo predsedovi vlddy SR dr. Vojtechovi Tukovi a
Kancelani prezidenta Slovenskej republiky s cicfom: "predo-
stretia prehfadu doterajsich poziadaviek MNO a pre vysvetle-
nie postupu MNO pri pozadovani vyzbroja pre slovensku ar-
madu.'"7 Dokument zahfnal minimalne poZiadavky sloven-
skej strany na dodavky vyzbroje a vystroja. ktord slovenska
armada nevyhnutnc potrebovala pre iispesrx.1 vedenie hojovcj
Cinnosti na vychodnom fronte. Poziadavka v leteckej Casli ri-
tala s doddvkou materialu pre dve dialkozvedne pozorovacie
letky. tri stihacie letky Me 109. jednu transportmi letku Ju 52
112 lietadiel + 2 zaloZne), jednu kuriemu letku Me 108 Tajfun,
tn lietadld Fi 156 Storch, tri fazkd kanonove batdrie kalibru
8.8 cm a 3 fahkd kandnove baldric kalibru 2 cm s prisluinym
spojovacim materialom. Na zaver tohto tlradneho spisu apelo-
val minister n.irixinej obrany gen. F. Catloi nasletiovnym sp6-
sobom: "Keby ani tymto minimalnym poziadavkam nemohlo
byf vyhovend. prosfme. aby boli urcite zabczpecene aspoft ob-
jednavky ufinend 20. januara (1942) v bmenskcj Zbrojovke
/priloha 2/. Icbo tym sa CiastoCne nahradzuje material, ktory' z
Nemecka nemdZeme dostaf a bez neho by nasc vojsko bolo
nemohtice.'"*’
Na vysvetlenie: F. Callos spomenul poziadavku. v ktorej slo-
venska strana poZadovala pre svoje vzdusne zbranc aspoA he-
tadla zo ziisob byvalej Cs. armAdy v Proiekiorite Ccchy a
Morava, a to pre tri stfltacie a dve pozorovacie letky (aj s ra-
diostanicami ). dve fazke kanonove protilietadlove batdrie ka-
libru 8,8 cm (uplne) a tri fahke kanonove baterie kalibru 2 cm
liiplnci. Neskorsie chcela slovenska vojenskii sprtiva zaktipif
este 60 bombardovacich lietadiel bliZSic mSpecifikovaneho
typu, 30 lietadiel Ju 52. 40 strmhlavych bombarderov Ju 87
Stukaa 12 rychlozvednych lietadiel blizsie ncurccneho typu. ’
Kecfze nemecka strana nebola ochotnd dodaf Slovensku poza-
dovanti letcckti techmku. zadali predstavitelia MNO SR hfadaf
inV spfisob. ako naplnif zamery a vytvorif silnd leteetvo.
MoJno konstalovaf. ic minister narodnej obrany een. F. (Rat-
ios zarnysfal vzdusne zbranc vyzbrojif modemymi lietadlami
zi'skanymi tromi sposobmt:
I.	Z vlastnych zdrojov - vzhfadom na plinovanii licendmi
vyrobu strmhlavych bombarddrov Ju 87 Stuka v
Trcndianskych Biskupiciach.
2.	Vymenou "slovcnskych" Junkcrsov za ind lietadlii
(stihacie. fahkc‘ hombardovacic a zvcdnci zahranidndho
zaujemeu (Rumunsko).
3.	Vlastnym nakupom v zahranidi, s vynimkou Nemecka
(napr. v Taliansku).
Jcdnym z nerealizovanych navrhov na reorganizaciu letectva.
ktory' podfa pokynov ministra narixlnej obrany spracoval
nacclnik stabu VVZ pplk. gil. A. Ballay v septembn 1943. bol
navrh na vystavbu jedndho stlhacieho leteckdho pluku. jed-
ndho pluku strmhlavych bombarderov Junkers Ju 87 Stuka s
dvomi perufami a fahkcho borubardovaciebo a zvedneho plu-
ku. Ndvrh na reorganizaciu letectva schvalil minister narodnej
obrany gen. F. Catlos ako ramcovy pre budticc budovanie slo-
vcnskdho letectva. S tymto navrhom na vystavbu slovcnskeho
letectva bol spojeny probldm tykajtici sa modemizacic jestvu-
jticeho leteckdho parku. Predpokladalo sa. ze vzhfadom na
planovanti licencmi vyrobu nemeckych strmhlavych bombar-
ddrov Ju 87 Stuka v Tovami na dopravne prostriedky (tovarert
na lietadld) v Trendianskych Biskupiciach. budc mozne vyko-
naf zamenu slovenskych "Stiik" za ind typy lietadiel.
Stihaci letecky pluk. ktory' mal byf zloJeny z troch peruti. mal
maf vo vyzbroji stihacie lietadla rumunskdho povodu, ktord
mali byf zaobstarand formou vymeny za lietadld Junkers Ju 87
vyrobend v Trendianskych Biskupiciach. Tento sposob zi'ska-
nia potrcbnych lietadiel sa javil slovenskej strane so zretefom
na objem planovanej produkeie Ju 87 (25 lietadiel mesacne)
ako vefmi realny. Lenie pre neustale probldmy spojcnc s pla-
novanou vyrobou bola realita uplne cxJlisna. Rovnakym spo-
sobom sa mail vyzbrojif dve leteckd perute fahkdho bombar-
dovacicho a zvedneho leteckdho pluku."
V juli 1944 velenie slovenskdho letectva modifikovalo navrh
z roku 1942 a do programu vystavby letectva predpokladalo
zriadif tri Iclcckc pluky a jednu dopravnii peruf. Tento limysel
sa mal rcalizovaf v rokoch 1944-1945. No v skutodnosli din-
nosf predpokladanej progratnovej vystavby slovenskdho le-
tectva bola opiitovne podmienena dcxlanim niclcn nevyhnutne
potrebneho podtu modemych lietadiel. motorovych vozidiel a
prislu<ncho spojovacieho materialu. ale aj dobudovanim no-
vych letisk.
Predstava velenia slovenskdho letectva bola nasledovnac VVZ
IX
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
malo disponovaf tromi leteckymi plukmi a jcdnou dopravnou
perufou. Letecky pink I (pozorovaci a zvcdnyl sa mal skladaf
z dvoch leteckych pcruti - z pozorovaccj I. penne a zvednej II.
perute. 1. peruf - pozorovacta mala byf tvorena tromi letkami
(letka 1,2 a 3). ktore by boli vyzbrojen6 letcckou tcchmkou
nemeckej vyroby. Konkretne sa mali pouZivaf nemeckti pozo-
rovacic lietadla Fw 189 (letka I a 2) a lietadla Bf 109 v pozo-
rovacej verzii. II. peruf - zvedna mala maf dve letky vyzbro-
jene dvojmotorovymi lietadlami typu Dornier Do 17. rcsp.
Dornier Do 215.
Letecky pluk 2 mal byf vytvoreny ako pluk stihaci.
Predpokladalo sa. zc bude zlozcny z dvoch stiliacich peruti. z
ktorych kafda by disponovala dvomi letkami (I. peruf letky
II a 12, II. peruf - letky 13. 14). Tri z tychto letiek (letka 11
ai 13) mali byf vyzbrojcne osvedCenymi nemeckymi stihaci-
mi lietadlami Bf 109. V pripade letky 14 sa uvahivalo оdvoch
altemati'vnych nescntach vyzbrojenia. bud stihalkami Bf 109.
alebo faZkynu stfhacimi lietadlami Bf 110.
Treti z. leteckych plukov - letecky pluk .3 (bombardovact) ma-
li tvorif dve bombardovacie perute. z ktorych kazda by dispo-
novala dvomi letkami (I. peruf - letky 31. 32 a II peruf - iel-
ky 41. 42). Letky 31 a 32 mail byf vyzbrojend strmhlavymi
bombardinni Ju 87. prisluinici letky 41 mail bojovaf na dvoj-
motorovych lietadlach He 111 a prislusm'ci letky 42 na troj-
inotorovych bombardovacich lietadlach talianskcj vyroby
SM 84 bis.
Splneme prepravnych tiloh spojenych s predpokladanym
kvantitativnym narastom letcckej prevadzky mali zabczpctif
prislusnici troch letiek (51,52.53) tvoriacich dopravmi peruf.
Leteckii techniku tychto dopravnych letiek mali tvorif osved-
Сепё петескё tnijmotorovc dopravne lietadla Junkers Ju 52.
Podfa zostavovatefov predmetneho programu mohli byf letky
1, 2. 3, 11. 12. 31. 32. 41 a 51 personainc postavene a vy-
cvitefid eiie poCas roku 1944. Zvysne letky a velitefstva
dvoch leteckych plukov aJ v roku 1945. Na samotnti realize-
ciu programu mal vplyv aj poCet vhodnych letisk. z ktorych
by prisluJnici novovytvorenych leteckych jednotiek mohli vy •
kondvaf praktickii letecku prevadzku (VPD. podzemne cister-
ny. denne а поЛпё pristAvacie zariadenie. ubikacie pre prislus-
nikov leteckych jednotiek. sluiobruf miestnosti. hangare...).’
Vclcnie slovenskeho leteetva pri vystavbe. resp. rozsireni le-
tiskovych ploch postupovalo v siilade so zimenni nemeckej
Luftwaffe. Aj preto sa napriklad 20. tnarca 1944 ziifastnil
stot. let. J. Rehus ako Clcn slovcnskcj delcgacie na slutobnom
rokovanf na XVII. iupnom Ictcckom velitefstve vo Viedni vo
vcci vystavby bctonovych Jtartovacich ploch?'
Cclonarodne vystiipenie demokratickych si'l slovenskej spolo-
Cnosti proti fasizmu v auguste 1944 neumoj.nilo realizovaf
tento program vystavby leteetva. Ale v novembri 1944 sa к
otazke rozsi'renia. rcsp. vybudovania slovenskych letisk vo
Vajnoroch. Pietfanoch a v TrcnCine vratilo velitefstvo nemec-
keho letistmiho obvodu 1/VIII Bratislava. Jeho timyslom bolo
vykonaf konkrdne nevyhnuind opatrenia v siilade s obsahom
nariadenia hlavn6ho velitefstva Luftwaffe vo veci dislokacie,
maskovania. ochrany proti Crepindm a obzvlaif pristavania a
startovania z letiskovych ploch vletkymi typmi bojovych lie-
tadiel. Na zakladc rozkazu vrchndio velitefa Luftwaffe a riks-
kcho martala leteetva Hermanna (iormga hodlalo velenic nc-
meckcholeti^tncho obvodu 1/VIII Bratislava v spolupraci s
prislutaymi slovenskymi organmt spomenutd letiska vybudo-
vaf, resp. rozSirif. SlovenskA strana vyjadnla s planmi nemec-
keho velitefstva stihlas a nemeckej strane stifasne navrhla, aby
sa na realtzacii projektu podiefal pplk. stav PSb. Ing. Jtllius
Xeussirth - prednosta zememeradskeho liradu MNO SR. ktory
by spolupracoval s Obst. Jensenom. prislusiu'kom velitefstva
letcckeho obvodu Pczinok. Aj realizaciu tohto pldnu vSak
sknJil vyvoj situacie na sovictsko-nemcckom fronte a jeho
postup do vnutrozcmia Slovenska.
Zasluhou ziskanych skusenosti. ako aj pre realnu hrozbu Ic-
tcckych utokov spojcncckych vzdusnych sfl na cicle disloko-
vane na uzemi Slovcnskcj republiky. si VVZ uvcdomovalo aj
dolchtosf Jal sc) zloJky vzdusnych zbrani - prolilictadlovdho
dclostrelectva. Pod vply vom vzmknutcj situacie vypracovali v
roku 1944 pnslusnici oddelenia DPL VVZ. vedeni predno-
stom tohto oddelenia pplk del. J. Zadzorom. program vyslav-
by DPL v slovcnskcj armade Mal dv c alternative. a to "na do-
bu micro 111 a na dobu vojny ( 2)".
V mien malo slovenske proldietadlove delostrclectvo dispo-
novaf dvomi delostrcleckymi prolilietadlovynii plukmi. ktore
by boh zlozenc z troch oddiclov i jeden fahky oddiel DPL s
tromi batenanu vyzbrojcnymi prolilietadlovynii kanonmi ka-
libro 2 cm. jeden fazky oddiel DPL s tromi batenanu v yzbro-
jenymi prolilietadlovynii kanonmi kalibro X.8 cm a jeden
svetlometny oddiel s tromi bateriami vy baveny svctlometmij.
V dase vojny malo byf slovenske protilietadlove delostrclec-
tvo tvorenc dvomi delostreleckymi prolilietadlovynii plukmi.
z ktorych kaJdy mal maf tn oddicly (jeden fahky oddiel DPL
- so Sestimi bateriami protilietadlovych kandnov kalibru 2
cm. jeden faiky oddiel DPL - so Hiestimi batenanu vyzbroje-
nymi protilietadlovymi kanonmi kalibru 8,8 cm a jeden svet-
lomctny oddiel tvoreny Siestimi svetlometnymi batdriami).
Program vystavby slovenskeho protilieladloveho dclostrelcc-
tva tnohol byf naplneny len jio dodani nevyhnutnc potrebnej
vyzbroje a prfsIuSndho materialu z Nemecka a po naslednom
vycviku pribliine 700 pnslusnikov muLstva a 25 dostojnikov.
Spracovatef programu upozoritoval na skutoOnosf. Jc pre po-
trebu slovenskeho protilietadloveho delostrelectva su nc-
vyhodne stabilnd faJikd kandnovd a svetlomelnd batdrie. ktore
sa hixiia len na ochranu velkych priemyselnych ccnticr vo vcf-
kom state. Slovensko vzhfadom na svoju mail) rozlohu potre-
bovalo baterie pojazdnd. ktore by bolo mofrul pouiif na kto-
romkofvek mieste.1"' Ale ani tento rozvojovy program sa pred-
stavitefom vzdusnych zbrani nepodarilo do vypuknutia ozbro-
jeneho vystupenia proti fasizmu realizovaf.
Poznaniky
1)	VH/\ Tmava. Fond WZ,RozkazWZ ds 21/1942 zo 16. mi-
ja 1942. dknok 87. V siiladc so znenim § 38, pism I. listavniho
zkkona z 21. jiila 1939, ds. 185/1939 SI. z. ustanovil prezident
Slovenskej republiky dr. J.Tisodfiom I. maja 1942 do funkeie
vehtefa vzduSnych zbrani so sidlom v Trendnc plk. gSt 5.
Jurecha. Predchkdzajdceho vehtefa VtJ a VVZ gen. 1. triedy
Antona Pulanicha ustanovil dAom 1. jiila 1942 za velitefa po-
zemnebo vojska so sidlom v Banskej Bystrici - pozri VHA
Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy doverni 1942, ds. 96
831 D6v.-n/3.oddel.l942.
2)	Na zlklade nariadenia MNO SR - intendancie ds.
163.883/D6v.ni/I6.1942 z 19. aprfla 1942 nebolo na VVZ
zriadeni pUnovanC oddelenie intendancie. Jeho lilohy plnila in-
tendancia VDO-1 s mlendanciou MNO - pozri VHA Tmava,
Fond VVZ. Dfivemy rozkaz VVZ ds. 20/1942 z 20. mAja 1942,
ilinok 85.
19
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
3)	Podia organizdcie slovenskej armkdy platnej od 1. oktribra
1940 mal delostrelecky protilietadlovy pluk naslednvnii orga-
niziciu: velitehtvo DPLP. I. oddiel (kandoovy) - tvoreny 1. a
2. Wkou batdriou a 3. a 4. fahkou baldnou, IL oddiel (kandno-
vy) - tvoreny 5. a 6. taikou batdriou a 7. fahkou batdnou. Ill
oddiel (kandnovj ) - tvoreny 8. a 9. (aikou baldnou a 10. tall
kou batdnou. IV. oddiel (svetlometny)  tvoreny 11. a 12. svet-
lotnetnou batdriou. V. oddiel (luutonovy) - tvoreny 13. fahkou
batdnou (vzorovou), 14. a 15. tahkou batdriou DPL.
4)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy d6vemd 1940.
dis. 163.600/19.1940.
5)	Podia zdkona t. 312/1940 SI. z„ z 10. deccmbra 1940 sdstre-
doval Slovensky letecky zbor prisluinikov Hlinkovej gardy.
Frciwillige Schutzstaifel, Hlinkovej mlidefc a Deutsche
Jugend, ktori sa dobrovothe prihlksili a boli spdsobilf pre letec-
kii vychovu a vycvik. Slovensky letecky zbor vykondval pred-
vojensku a povojenskii leteckii vychovu. letecky vycvik a pe-
stoval letecky Sport Zborovy velitef. ktory stkl na dele SLeS-u,
podlichal prostrednictvom Sdfa vzduSndbo liradu a velitefa
vzdusnych zbrani priarno ministrovi ndrodnej obrany. Pri tea
lizdcii tiloh predvojenskej vychovy zodpovedal zborovy nACel
nik SLeS-u idfovi VO a VZ • bliBie pozri Slovensky zdkonnlk,
rndnfk 1940. s. 494 a 495.
6)	VHA Tmava. Food VVZ, Dovemy rozkaz VII a VVZ dis.
15/1942 z 19. aprila 1942. Podia spresnenia pdsoboosti styd-
ndho dftstojnika pri Vtj uvcrcjncnej v rozkazc 56fa V0 a veli-
tefa VZ dis. 18/1942 z 28. aprila 1942 mjr. let M. Lisicky v
stilade s rozkazom VVZ priebcine vybavoval okrem svojich
sluiobnych povinnostf aj osobnd sluiobnd zdlefttosti prisluSni-
kov WZ na MNO, resp, VS. V rdmci MNO-VU vykonkval
sluiobnd dinnosti patnace do kompetencii n&elnlka Mbu
Svoju pozomosi upnamoval predovsetkym na pripravu tych
sluiobnych nariadenl Vtj. ktore boli adresovand vojensky-m ve-
litelom v podnadenosti SC fa VU.
7)	VHA Tmava. Fond WZ. Ddvemy rozkaz VVZ dis. 15/1942 z
12. aprila 1942. dltook 55.
8)	VHA Tmava. Food MNO SR 1939-1945. spisy dfivemd 1943,
Ms. 252.35O-I-1943. Pplk. gSt. E Novotny odiiiel do pola к
slovenskej RD dAa 8. jiila 1942 a na velilebtvo slovenskej RD
sa dostavi) 13. jiila 1943. Vo funkcii ntidelnika AtAbu RD zotr-
val do 11. deccmbra 1942.
9)	VHA Tmava. Food VVZ Rozkaz WZ dis. 29/1942 zo 14. jii-
la 1942. MAnok 124.
10)	VH A Tmava. Fond WZ. Ddvemy rozkaz WZ dis. 30/1942
zo 14. jiila 1942. dlknok 122 a 123.
11)	VHA Tmava, Fond letecky pluk. Dovemy rozkaz leteckeho
pluku dis. 67/1942 z 27. oktobra 1942. dldnok 14.
12)	VHA Tmava. Fond letecky pluk, Dovemy rozkaz leteckdho
pluku dis. 45/1942 z 22. augusta 1942, dlknok 1 a 2.
13)	VHA Tmava. Food WZ, D6vemy rozkaz WZ dis. 47/1942 z
23 septembra 1942, dlknok 189. V stilade s nariadenim MNO
dis. 104 668/Dov.Il/3-1942 odiiiel plk. gSt Stefan Jurech do
pofa dha 17. septembra 1942 na osobnom automobile Praga
AV. cv. d. 3459. S menovanym boli do pola odoslam': slob.
Gustav Mikulajdik - Sofdr, stk. Gustkv Feigler ako spolujazdec
a stk. Pavol GreguS ako osobny sluha S. Jurccha PoCas pobytu
v poli plk. gSt 5. Jurccha zastupoval vo funkcii WZ pplk. gft.
Alojz Ballay, vo funkcii veliteb VDO-1 pplk. pech. Michal Si-
rica a vo funkcii velitefa SLeS-u mjr. let. MikulM Lisicky -
styCny ddstojnik WZ.
14)	VHA Tmava. Fond WZ. Ddvemy rozkaz WZ dis. 50/1942 z
5.	oktobra 1942, dlknok 199.
15)	Archfv Petra Sumichrasta. Dfivcmy vecnj vestnlk MNO dis.
1/1943 z 20. marca 1943, Clknok 10.
16)	VHA Tmava. Food letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku dis. 5/1943 z 2. februkra 1943. dlknok 10.
17)	VHA Tmava, Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku dis. 15/1943 z 31. marca 1943.Mknok 1. Velitef letky 51
- ditom 1. aprila 1943 slot let. Frantisek Wigner - pozri VHA
Tmava. Fond LP. Ddvemy rozkaz LP Ms. 13/1943 z 26. marca
1943. dlinok I.
18)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, spisy tajnd 1943, dis.
3271. Taj. 11-4.1943.
19)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939- 1945, spisy dnvcmd 1943.
dis. 261.142 D6v.in/4.I943.
20)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945, spisy ddvemd 1943.
Ms. 268.891-П/4.1943.
21)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, spisy ddvemd 1943.
Ms. 256.106 Dflv. П/4.1943. taktiei VHA Tmava, Fond letec-
ky pluk, Dftvemy rozkaz leteckdho pluku Mslo 22/1943 z 19.
mkja 1943, dlinok I.
22)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1943, Ms.
4706 - Taj. П/4.1943.
23)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1943, dis.
3596 Taj. П/4.1943.
24)	VHA Tmava, Fond letecky pluk. DOvemj rozkaz leteckdho
pluku Ms. 22/1943 z 19. mdja 1943, CUnok 2. taktiei Dovemy
vecny vestnlk MNO. Ms. 2/1943 г 1. jtina 1943. dttnok 15.
25)	VHA Tmava, Fond VVZ. Ddvemy domfci rozkaz WZ Ms.
1/1943 z 21. januira 1943. Clinok 4.
26)	VHA Tmava. Fond WZ, Dovemy rozkaz WZ Ms. 44/1943 z
26. jdla 1943, dldnok 244
27)	VHA Tmava, Fond letecky pluk, D6vemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 32/1943 z 12. augusta 1943, dlinok 4.
28)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1943,
dis, 267.475/П/4.1943, taktiei VHA Tmava. Fond MNO SR
1939-1945, spisy dovemd 1943, Ms. 268.919/П/4.1943.
29)	Vt)A-VHA ACR Praha. KvahfikadnA listina mjr. let. Jilliusa
Tmku. Cast L. zkznam zo 4. 7. 1942. taktiek KvalifikaCni listi-
na stot. let. Bela Kubicu, Cast П , vloika b) za kvalifikadny rok
1943. Prislusnici SUVZ pracovali aj na rozliCnych technickyeh
ziepseniach vyzbroje a vystroja VZ. Napriklad v janudri 1944
prislutmci ustavu pracovali na zlepdenf gufometndho zamcria-
vada PL vz. 32. ktory technicky nevyhovoval pre strefbu na de-
le letiace rychlosfou vMSou ako 280 km/h • VHA Tmava, Fond
MNO SR 1939-1945. spisy dSvemd 1944, Ms. 456. 319/
П1/7.1944.
30)	VHA Tmava, Food letecky pluk. Dovemy donMici rozkaz le-
teckdho pluku Ms. 35/1943 z 28. septembra 1943, CUnok 5. tak-
tieJ VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd
1943, Ms. 267.475 D6v. П/4.1943.
31)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy domdei rozkaz le-
teckdho pluku Ms. 35/1943 z 28. septembra 1943. dldnok 4 a 5.
32)	VHA Tmava. Fond • MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1943,
Ms. 272.764 D6v. 1/3. 1943.
33)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy d6vemd 1943,
d. 278.906 Dov. 1/2. taktiei VHA Tmava. Fond letecky pluk,
D6vemy domdei rozkaz leteckdho pluku Ms. 45/1943 z 22. de-
cembra 1943, dlknok 1 a 2.
34)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, spisy ddvemd 1944,
Ms. 474.134 D6v. 1/2-2.1944 • pozri bliSie Sumichrast, P.:
Slovenskd Savoie Marchetti SM-84 bis. VoyenskA histona Ms.
20
slovenskeJetectvo
1939 - 1944
35)
36)
37)
38)
39)
40)
41)
42)
43)
44)
45)
46)
47)
4»)
49)
50)
51)
52)
53)
4/1999. s. 119-126. taktiei Sumichrast. P.: Gli SM 84 slovac-
chi. Parma 1999, Storia Militare N. 73 - ANNO VII, pag. 25-
28.
VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945, spisy tajnd 1943. dis
4706 Taj. Ц/4. 1943.
VHA Tmava. Food MNO SR 1939 -1945, spisy tajnd 1943, th.
4706 Taj. П/4. 1943.
Prodan, V.: Slovenskd nkrodnd povstame - Nemci a Slovensko
1944 - Dokumenty. Bratislava 1971, s. 78.
Do tejto funkcie bol ustanoven У cite raz. a Io dftom 1. augusta
1944 na zkklade nariadenia MNO SR th 472.656/D6v.I/3-
1944 - pozn VHU Bratislava, Food Kmeftovych dokladov,
Kmenovy list plk. git. Jozefa T6tha. s. 8.
VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1944. Sts.
70.626/Taj. П-1944,
Tamke.
VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy dovemd 1944.
Os. 474.l34/D6v.l/2-2-1944.
VHA Tmava. Food MNO SR 1939-1945. spisy dfivemd 1944.
Ns. 461.024/Ddv. 1/2-1.1944
VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy dftvemd 1944.
as. 467.450/D6v.mat. 1944.
VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy dovemd 1944,
as. 472. 460/П/2.
VHA Tmava. Fond VVZ. Rozkaz WZ dis. 51/1944 z 19. au-
gusta 1944. dlknok 221.
Prodan, V.: Slovenskd nkrodnd povstanie - Nemci a Slovensko
1944 - Dokumenty . Bratislava 1971. s. 369.
Prednosta leteckdho oddelenia. prednosta orgamzadndho a mo-
bilizadndho oddelenia Na fronte v rimci Rychlej divine vyko-
naval funkcie prednostu IV. oddelenia a nkdelnfka itabu RD 
pozri VHA Tmava, Food WZ, Dovemy domkci rozkaz WZ
as. 14/1943 z 29. aprfla 1943, dlknok 62 a Dovemy domkci
rozkaz WZ as. 18/1943 z 12. jtina 1943. dUnok 80
VHA Tmava, Food WZ. Dovemy domkci rozkaz WZ dis.
50/1944 z 26. septembra 1944. dlanok 244.
VHA Tmava. Fond VVZ. Dovemy domkci rozkaz WZ dis.
33/1944 z 26. septembra 1944, dlknok 137 Na zaklade rozka-
zu WZ dis. 56/1944 all. septembra 1944. dUnok I sa VVZ
presunuki z posidky Trondin do poskdky Bratislava po telez-
nici v naslcdovnom poradi': 11.9. 1944 - osobnd oddelenie. or-
ganizadnd a mobilizadnd oddelenie. spojovacie oddelenie. vy-
cvikovd oddelenie, pomocnj tirad. 12. 9. 1944 - civilnd letec-
tvo, maienklne oddelenie. kancelina veliteh vzduinych zbrani
a nkdelnlka itibu WZ. 13.9. 1944 - intendancia WZ. hospo-
dkrska sprkva VVZ. duchovnk spriva WZ. automobiles 4
sprtva WZ, zdravotnk sprkva.
Kordek, J.: Slovenski republika 1943-1945. Bratislava 1999, s.
159.
VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. spisy dfivemd 1944.
dis. 477.403-D6v.aut.1944.
Kollkr, P.: Komec slovenskej armidy Zbomik prispevkov z
vedeckej konferencie Slovensko a komec 2. svetovej vojny.
Bratislava 2000. rkp. s. 13.
VHA Tmava. Food MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942.
Vzhfadom na vyiiie uvedenti ipecifikiciu pohadaviek sloven-
skdho letectva je potrcbnd upozomif na skutodnosf. ie prislui-
nfci slovenskdho letectva sa v jednom pripade dopustili omylu.
kerf dvojmoiorovd Stvormiestne strodnd bombardovacie a prie-
skumnd lietadlo Do 215 zaradili do kategtine fahkych bombar-
dovacich lietadiel.
54)	VHA Tmava. Food MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942,
Sign 13/23-16/1.
55)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939 19*5. spisy tajnd 1942, dis.
82.025.
56)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942,
Sign. 15/74/69.
57)	VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942. dis
82.025.
58)	Tamke.
59)	Tamke.
60)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, spisy tajnd 1943, dis
83267/l.Taj.l943.
61)	VHA Tmava, Food MNO 1939-1945, spisy dovemd 1944, dts.
474.134 D6v. 1/2-2.1944.
62)	VHA Tmava. Food VVZ, Domkci rozkaz VVZ. dfs. 17/1944 zo
14. aprfla 1944, dlknok 136. Vzhfadom na skutodnosf. ie
Nemecka letecki misia na Slovensku bola zrateni к I. okttib-
ru 1944, jej tilohy prcvzalo 1/aLS oddelenie XVU. iupneho ve-
liteNtva vo Viedni. Velitefom tohto oddelenia bol Obstlt. Dr.
Knorrs, ktory od predctavilefov slovenskej CPO iiadal lojilnu
spoluprkcu  pozn bliiHie VHA Tmava. Food MNO SR 1939-
1945. spisy dftvemd 1944. dis. 476533/ddv.l-2-2-l944.
63)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy dAvemd 1944,
dis. 474.134-1/2-2/1944.
21
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Organizada DPLP к I. 10. 1943
Organizacia SPVZ к I. 10. 1943
Organizada l-eteckeho parku к I. 10. 1943
Organizacia letcckeho pluku к I. 10. 1943
Spracovane pocIPa: VHA Trnava. f. MNO SR 1939-1945. spisy tajne 1943. cis. 4271/IV4. Taj. 1943
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
2.	kapitola
Priprava lietajuceho a pozemneho
personalu vzdusnych zbrani
Viliam Klabnik
2/1 Vycvik na Slovensku
a kurzy v zahranici
v rokoch 1942-1944
Rozsiahlu modemizaciu leteckeho a technickeho parku vo
svojich podriadenych jednotkach planovalo VVZ aj na rok
1942. Do akej miery sa mu podarilo splnif plan, о tom hovori
ina kapitola tejto knihy.
Na jesefi 1942 v stivislosti so spomenutym planom vypraco-
val naCclnik Stdbu VVZ. pplk. git. A. Ballay. navrh na rcorga-
mzaciu slovenskdho letectva. Uvazoval о vybudovani jedneho
stihacieho pluku s troma perufamt. pluku strmhlavych lieta-
diel Ju 87 Stuka s dvorna perutami a pluku zvedneho a fahkd-
ho bombardovacieho.'
Minister narodnej obrany schvalil jeho navrh ako rimcovy pre
tfalsie budovanie letectva. Z toho vyplynula aj potrcba pripra-
vy a vy'chovy Sirokdho kadra odbomikov z. radov lietajuceho.
pozetnneho i zabezpefovacieho personalu. DPLP a OVZ.
V cTaliich rokoch sa ratalo aj s pripravou odbornikov pre
obsluhu radarovych stanic FUG Wiirtzburg a FUG Freya.
Najma leteckych Specialistov bol absoliitny nedostatok a do-
vtedy neboli pripravovani ani odbornici na leteckd inzinier-
stvo.
VtedajSi' vycvik vSetkych leteckych odbomosti na roznych
stuphoch sa uskutoCnoval na zastaranych typoch lietadiel. Ko-
piroval stary a uz nevyhovujuci vzor. prevzaly z predvojnove-
ho ceskoslovenskdho letectva. Chybali najma vycvicenc sku-
piny leteckych specialistov. schopnych zvladnuf nov ti letecku
tcchniku a jej pozetnnc zabczpeccnie. ale ncdostavalo sa am
pilolov vycvicenych v lielani bez vidu. v noci a podfa pnstro-
jov. Kazda zlozka VZ rcaiizovala vycvik odbomikov pre svo-
jc potreby samostatnc v leteckom pluku. DPLP a OVZ. lilo
hlavne о tieto skupiny:
1.	Piloti - dostojmci. Do roku 1943 vykonavali pilotny vy-
cvik individualnc. alebo len v mensich skupinach. Ako
dostojmci letectva - pozorovatelia mali svojc riadne za-
radenie v leteckych jednotkdch. Okrem toho absolvova-
li pilotny vycvik. pocas ktoreho boli pridcleni do LS.
kde vykomivali aj bczmi sluzbu. ako ucitelia aid. Tymto
sposobom dostojmci absolvovali aj dalsie stupne pilot-
neho vycviku. Tic po ukoncem pilotneho vycviku na
dvojmicstne lietadla obsahovali stihaci vycvik. Iietanie
podfa pristrojov a v noci a vycvik lietania na viacmoto-
rovych lietadlich.
2.	Piloti - vojenski akademici. Zaradovali ich do Vojenskej
akadcmie. ktora bola od roku 1941 dvojroina < 1941-43
a 1942-441 Jeden rok absolvovali v LS. pricom boli vy-
cviCcni na pilolov dvojmiestnvch alebo stihacich lieta-
diel.
3.	Piloti  podddstojntci. CviCili sa v cvicnej letke L§. Po
vzniku SLD vykonavali vycvik v oddeleni pilolov. roz-
sircny о skolcma v navigacii. v leteckej slrcfbe a v teles-
nej vychove. Nalet s dvojitym riadcnint sa pohyboval od
8 do 15 letovych hodin. Cely elementarily vycvik obsa-
hoval 20-25 hodin letov a tiplny pilotny vycvik aj so za-
kladnym bojovym vycvikom trval asi 60 letovych ho-
din.
4.	Letecki pozorovatelia. Pripravovali sa v LS. kde bola
kaZdy rok zriadena Pozorovatefska ikola. Na jesefi 1942
v nej skonCila vycvik pozorovatefov skupina ddstojni-
kov letectva a v rokoch 1943-1944 dve skupiny budii-
cich ddstojnikov letectva v zalohe.
5.	Palubni tidiotelegrafisti - navigitori. Prva viiCsia skupi-
na bola vyskolenii v kurze poCas roku 1942. Od okldbra
toho isidho roku bolo v SLD znadene aj oddelenie ra-
diolelegrafistov. Dalsiu vycviCenti skupinu lychto od-
bornikov ivorili vojenski akademici v roku 1944. kiori
laky to vycvik absolvovali v Saki a po ukonCeni 11. roC.
Vojenskej akadernie iVAi mali byf zaradeni hlavne do
bombardovacej perute.
6	Palubni strelci. Tento vycvik absolvovali iba Z.iaci SLD
v oddeleni radiotelegrafistov a palubnych mechanikov.
Po ukoncem’ SLD mali byf zaradeni do posiidok pozoro-
vacich a bombardovacich letiek.
7.	Pozenuti specialisti. Vycvik absolvovali v prfslusnych
oddcleniach SLD a speciainych kurzoch.
Ako vyplyva z uvedencho prehfadu. vycvik bol v celom roz-
sahu v kaidej skupine realizovany doma na Slovensku. Ostat-
ni specialisti museli byf skoleni v Nemecku. pretoze doma pre
taky vycvik neboli podmienky. Absolventi zahramtnych kur-
zov potom tvorili zakladny kader instruklorov pre obdobny
vycvik doma.
V leteckom pluku sa vycvik delil na:
1.	Vycvik novacikov. Zabezjjccovali ho vyevikovc stredis-
ka v Picsfanoch. Spisskcj Novcj Vsi a vo Zvolenc. kde
noviicikovia absolvovali zakladny vojensky vycvik
a vybrani vojaci taktieZ kurz pomocnych mechanikov.
ktory organizoval letecky pluk.
2.	Vycvik v Leteckej Skole.
3.	Kurzy. ktore zriadbvalo VVZ najprv v LS. neskor
v cviCnej letke leteckeho pluku.
Pokiaf ide о cinnosf Letcckej skoly. vycvik lietajuceho i po-
23
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
zcmneho personalu v ncj pokracoval aj v roku 1942. LS bola
zalozcna 20.4. 1940 v Piesfanoch a sfonnovala sa na baze pd-
vodnej cviCnej letky piesfanskelw pluku. ktory bol zruSeny es-
te v novembri 1939. OrganizaCne sa skladala z velitefstva LS
a stabu. ifalej z cvicnej. Skolncj a technickcj letky. Zaklad ale
tvorila cvidna letka. v ktorej al do oktobra 1942 bola sdstrede-
na vaCtina ikol a kurzov vykonneho leteckeho i pozetnncho
personalu. Od oktobra 1940 LS priamo podliehala velitefovi
leteckeho pluku a od 2.4. 1942 sa osamostatnila a ako letecky
titvar al do konca svojej existence podliehala priamo VVZ.
Pretoie ubytovacie pnestory v PieHfanoch kapacitne nevyho-
vovali. bola LS v septembri 1941 presfahovand na letisko
v TrenCianskych Biskupiciach. do objektov rozostavanych eli-
te v Case byvalej CSR. klort ale neboii dplne dohotovenC. Pd-
vodne v meh mali byf rozmiestnenC letecke dielne a sklady.
Neskdr. na zakladc nariadenia mtnistra ndrodnej obrany z 22.
6. 1943. bola LS presfahovana (19. 8. 1943) do prieslorov
Mestskych kasami v Banskej Bystrici a na letisko Tri Duby.
Dovodom bola skutoCnosf. >c objekty na letisku v TrenCian-
skych Biskupiciach museli by f uvofnend pre potreby letcckej
Ddstojnfci LS, sprava mjr. let. J. Tmka. прог. let A. Manii
tovamc. Kvalitativnou zmenou vo vychove lietajdceho a po-
zemnCho persondlu bolo znademc Skoly letcckeho dorastu od
I. 10. 1942. ktora sa stala sdCasfou LS.' V SLD vznikli sa-
tnoslatne oddelenia |не pilotov. nidiotelegralisiov - strclcov.
palubnych a leteckych mechanikov. leteckych zbrojdrov. pa-
dakovych strclcov a leteckych fotografistov.4 UchadzaCi. kto-
ri sa chceli stat prislusmkmi leteetva. zasiclali svoje ziadosti
о prijalie do SLD na adrcsu LS v TrenCianskych Biskupiciach
a neskdr v Banskej Bystrici. Do Liadosti zaroveft uv.idz.ili od-
dclcnie Ziakov. о ktore mali zaujem. Kazdy hadatef vSak mu-
sei bezprostredne vyhovovaf naslcdujucim podmienkam:
a) Slovenskd stdtna prislusnost.
b)	Vek od 18 do 23 rokov. Pre posudenie veku ziad.itcTa
bol rozhodujiki 1. oktdber kalendameho roku. v ktorom
bola Liadosf zasieland.
c)	Dobry zdravolny Slav, aby uchddzaC po absolvovani
zvolenCho oddelenia bol schopny vykonavaf slu?bu
v prislusncj kategdrii.
d)	Mravnd zachovalosf a beziihonnosf. Uchadzad. ktory1
bol sudne trestany. nemohol byf prijaty do SLD.
Vefmi doleiitou podmienkou pre prijalie do SLD bol tic? stu-
peh nadobudnutebo dkolskeho vzdelania:
I.	Pre vycvik pilotov sa vy?adovalo dspesne absolvovanie
asport styroch tried strcdncj Skoly alebo troch tried mcS-
tianskej Skoly.
2.	Pre vycvik leteckych strclcov platili nivnakC podmienky
ako pre pilotov.
3.	Pre padakovych strelcov taktie? platili rovnake pod-
inienky ako pre pilotov. pricom prednosf mali uchadza-
Ci. ktori ovladali cudzie jazyky.
4.	Pre vycvik leteckych mechanikov bolo podmienkou
dspesne absolvovanie aspon dvoch tried mestianskej
skoly. pripadne vyuCny list automcchanika. zdmoCnika.
kovorobotnika.
5.	Pre vycvik palubnych mechanikov platili rovnakd pod-
mienky ako pre leteckych mechanikov.
6.	Pre vycvik leteckych t’otografov sa vyiadovali asport
dve triedy mestianskej Skoly, ak sa ?iadalelia vcnovali
fotografovaniu ako amatCri. alebo vlastnili vyudny list
fotografa. fotomechanika. rctuSera. kresliCa Ci ineho pri-
buzneho remesla.
7.	Pre vycvik leteckych zbrojdrov bolo podmienkou absol-
vovanie asport dvoch tried mestianskej Skoly alebo vy-
uCny list zdmoCnika pripadne kovorobotnika.
8.	Pre palubnych radiotclegrafistov boli po?.iadavky na
vzdelanie rovnake4 ako pre pilotov. priCom pokiaf mo?-
no aj s vjiuCnym listorn rddiomechanika. elektromecha-
nika alebo odbomika na jemnti mechaniku. Iludobnici
mali prednosf.
UchddzaCi leda museli do 15. jdla priloiif к >iadosti aj potreb-
ne doklady a zdrovert uviesf. Ci boli pri odvode a su odvedeni.
VyZadovarnS potvrdenia nesmeli byf starve ako 6 mesiacov
a muscl ich vydaf prislusny policajny. okresny alebo mestsky
notarsky drad.
Vycvik trval dva roky. Vynimku tvorili posledne dve spccia-
lizdcie. Do vselkych oddeleni narukovali novdfikovia I. 10.
1942 a ich vycvik sa zaCal 15. 10. Iba padakovi strclci z dovo-
du naboru rukovali az I. II. 1942. Slruktura jednotlivych od-
deleni jasne odzrkadfovala potrebu vychovy novych spccialis-
lov leteetva. L§ pracovala samostatne. podfa vlastneho pro-
gramu a nikdy v ncj neposobili nemeckc slyCnc organy. Vy-
cvik v skolc prebiehal doslova microvym tempom a bol viiC-
Sinou rozdeleny na dlhsie CasovC obdobie. Az do vy puknulia
SNP bol usmerrtovany tak. aby za danych okolnosti bolo moi-
ne vybudovaf letectvo timeme rozlohe Slovenska." О tom. ake
politicke zamerame a akd mravnd droveft mal tento persondl,
svedCi aj jeho historickd dCasf v SNP.
Drta 17. 8. 1941 о 10.00 h sa uskutoCnilo v L§ v PieSfanoch
sldvnostnC vyradenie II. roCnika pilotnych Ziakov (ndslupny
roCnik 1939). Tyinto dAom boli vsetci absolvent! povyseni do
hodnosti Catnik. Slavnostne vyradenie bolo spojene s ukazka-
mi ich leteckeho vycviku a so sldvnostnym obedom. VVZ od
18. 8. 1941 otvorilo v LS pre 20 navrhnutych alrsolventov sti-
haci vycvik a pre ostatnych zdokonafovaci bojovy vycvik na
pilotov dvojmiestnych lietadiel. Do stihacieho vycviku boli
zaradeni absolvent! K. Bachraty. R. Bo?ik. J. Boh.ic. A. (ie-
пС. K. Geletko. F. Boimansky. J. Kovdf, P. KalmanCok. J.
Kalisky. S. Ocvirk. A. Mutnansky. K. Novotny. R. Palaticky.
J. Filo. E. Schwarz. E. Dobrovodsky. M. Janos. R. Mitosinka.
E. Trebaticky a J. Teliich. Do druheho kurzu boli zaradeni J.
Mudrofi. M. JankoviC. J. Magyar, J. Honicka. J. Ddbravec. L
PivarCek. J. Balna. V. Fuljer. J. SimkaniC. J. 2alik. J. B6?ik
a P Vanek. Vyradeni absolvent! dostali 14 dm riadnej dovo-
24
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 . 1944
lenky s nistupom od 18. 8. 194 Г a vycvik zaCali az po jej
ukonceni,
Dvojmicsmi piloti, medzi ktorych pribudli este Ctk. S. Kova-
linka a J. Ficek. v zdokonalovacom bojovom vycviku od 8. 9.
1941 zlepAovali hlavne svoje pilotne umcnie na lietadlach
S-328 a E-241. Kurz ukoncili 20. 2. 1943 a od 28. 2. ich pri-
dclili к letkain 1. 2 a 3. V cfalJich mcsiacoch sa zikastmli aj
na plneiu tiloh pofnej sluzby pri ZD alebo v ramci kuriemych
letov do pola. Casl z lychto pilotov zaradili v roku 1943 к let-
ke 41 a do vycviku na lieladla He 111 v Ssiki a Greilswalde
Stfhaci vycvik bol podstatne narocnejsi. piloli poCas jeho exis
tcncie vykonali v priemere 210 letov. Lietanie zaCali 12 .9.
1941 a cely vycvik trval do 20.6. 1942. Na zaCiatku precviCo-
vali a zdokonalovali svoje pilotnc umcnie na E-241 Pes ky Ic-
teckej akrobacic. ostrc a lopingove zakruty. pady a vyvrtky.
vykruty a zvraly zaCali nacviCovaf о tyzdcft neskor a pokraCo-
vali v nich az do 23. 10. 1941. Bola to Ivrda pripr.iv a suvisia-
ca sprechodom najcdnomicstnc lieladla BA-122. s ktory mi pi-
lot! vykonali prve Starly a prislalia 28. 10. О dva dm neskor.
30. 10. 1942. boli prcskusani z premelov a vykrutov na E-241
a vo vycviku na BA-122 poiom pokracovali a> do konca roka.
PoCas zimnych mesiacov roku 1942 sa v stihacom vycviku
prccviCovali Starly a prislalia na E-241 s lykovym podvoz-
kom. Cely marec bol venovany naeviku akrobatickych prvkov
na BJ-122. Diia 13. 4. 1942 vykonali piloli prve zoznamova-
cie lety so slarAim typom stihacieho lieladla B-34 a v lielani
na toinio type pokraCovali do 28. 4.. ked presedlali na bojove
st iliac ic B-534. Po zvladnuti pilotaze a bojovych obraiov na
B-534 pribudli pilotom od konca mija 1942 nalety s fotogufo-
metom na pozemnC ciele. na vleCny rukiiv a lety v dvoj i iroj-
clcnnych rojoch. Na zaver kurzu boli zaradene prieskumnC fo-
LietadlA vzduinydi zbrani v hale leieckych dielni v Trenlianskych
Biskupiciach na jar roku 1943
tolcty. oncntaCnC lety a vzdusnC stiboje. Zo stihacieho vjcvi-
ku vyltiCili K. Novoineho a J. BohaCa. 18 pilotov zaradili к sti-
hacim letkain IE 12 a 13. ViicAina z nich absolvovala pofrni
sluZhu v letke 11 pri ZD a v lelke 13 na Kryme.’
Na zaCiatku roka 1942 v L§ prebiehal pilotny vycvik kiakov
1. roCnika (nastupny roCnfk 1941). ktory sa zaCal eAtc I. 10.
1941 v PieAfanoch. Bolo v ftom 22 absolvcntov elcmcntamc-
ho pilotncho vycviku tamojsej letky SleS. Tam vsak vykonti-
vali iiaci hlavne peAi vycvik a ptxiddstojnieku Akolu. Od 8.
12. 1941 ich poiom cakali prve lety na letisku v TrenCian-
skych Biskupiciach. kam sa L§ prestahovala eSte v septembn
1941 Boll to vlastne ich prve cxistencrx- lety. za ktorC dosta-
li a) prve Ictecke penazne pridavky. Ulohou ty'chto ktatkych
letov bolo prccviiif starts a pristatia s lietadlami Klemin 35 na
lyzovom podsozku Kakdy kiak vykonal po dva lety s pridclc-
nym uCitelbm hetania. ktore sa znova opakovali koncom janu-
.ira a zaciatkom februara 1942. V marct to ui boli lety na
E-39, Ale medzitym, zaCiatkom januara. kiaci odiSli na dvoj-
tyMftovy lykiarsky vycvik na Sntrekovicu.
Po skonceni poddostojnickej Skoly 15 4. 1942 sa cviCnC lety
na E-39 zinienzisnili Stale to vsak boli len krilke lety a star-
ts a pnstatia Prvskusacie lets pnsli na rad dfia 10. 7. 1942.
ESte tobo dna haci vykonali prve solosc starts a niekofkomi-
nutovi lety a po nich nasiedovali samostatnc lety. pri ktorych
Ziaci precsicovali spoCiatku icdnoduche a poiom dvojitC z.a-
kruts. spirals a kombtnos ane spirals . Prve inlormacnc lety zo
zadnebo sedadia E-241 vykonali haci pod dohfadont instruk-
tonn 10. 8. 1942. Novinkou boll nacviky padov a vyvrtiek
a nacvik nudzoveho pnstatia. Dfta 8. 9. |942 zaCali kiaci lie-
tat na tomtotype samostatnC lety. ktore pozostasali z knitkych
startos a pristati. z nacviCovania jednoduchych a dvojitych z;i-
krut. jednoduchych i kombinosanych spiral a vyvrtiek
Prve saniostatne vyskove lety pripadli na 29. 9. 1942. Toho
dna ale doslo aj к mimoriadnej udalosti. Ziak I. raCnika letec-
kej skoly. Arpad Menyhard. oditartoval z letiska v TrenCian-
skych Biskupiciach о 10.30 h na svoj vyikovy let s lietadlom
E-241 C. 85. Na materskom letisku vsak uk nepristal. ale po-
kracoval smerom к niacfarskym hraniciam. Jeho trasa viedla
pravdepodobne na Nitru a Sttirovo. EAte v ten isty deft po
lispeAnom lete pristal о 12.02 h asi 80 km juzne od Budapest)
na liike pri obci Ki Aber V blizkosti sa nachadzalo postavenie
madarskej hlasnej slukby. A. Mcnyharda okamkite prcviezli
na obecnu Tandarsku stanicu. Pilot pri vysluchu uviedol. ke
moti'vom jeho Cinu boli nirrxlnostne pohnutky a lietadlo aj se-
ba dal к dispozt'cii madarskcmu velitelstvu. Sirftkenie lieladla
zabezpeCili tnadarskf zanddri. Medzitym bol na letisku
v TrenCianskych Biskupiciach informovany о z.miznuli iieta-
dla aj naCelnik stabu VVZ pplk. gAt. A. Ballay. Ten v dom-
menke. Ze A. Menyhard nudzovo pristdl, okamkite vyslal je-
den rot licladiel. aby po pilotovi a lietadle patrali. Akcia bola
samozreimc hezvy skdnu. Ak о dva dni (1.10. 1942 о 10.26 hl
pnslu z Budapest! prostrednictvom DLM na velitefstvo
Iconard sprava v nemCine. (Jznamovala. ke menovany pi)<H-
ny kiak zbehol aj s lietadlom do Madarska. Okamkite bolo
upovedomcnc velenic leteckeho pluku. po ftorn VVZ
a о 12.55 h aj obranne ixklclenie MNO Na zbeha podali tres-
tnc oznamenie a diplomatickou cestou sa zaCali rokovania
о vydani lieladla aj pilotneho ziaka s komplctnyrn leteckym
i vojensky'm vystrojom a pilotny m padakom. Lietadlo preletel
spat na Slovensko 21. 10. 1942 rtm. Ladislav Hodro. Pilotny
ziak A Meny hard zostal na vlastnu ktadosf v Madarsku.
Vycv ik ostatnych kiakov pokracov al od I. oktobra (falej - pod-
ia predpisanych osnov. Toho dfta bola znadena §LD pri Le-
teckej skolc. ako jej sucast Pilotnych kiakov do nej zaradili
ako kiakov II roCnika §LD(oddelenie pilotov) a v druhej po-
loviCkc oktobra 1942 uz absolvovali orientaCnC lety s instruk-
lorom. V zimnych mesiacixh roku 1943 opal nasiedovali lety
na E-241 s podvozkom na lykiach a 3. 3. 1943 prve informaC-
nd lety na S-328. Po nich kiaci absolvovali rovnake lety na
tomto lietadle. ako na predchadzajucich dvoch typoch. Teda
25
SLOVENSKE LETECTVO
1959 - 1944
zo zadiatku s uditefmi lieiania a po presktisani prisli na rad aj
мЯа. V map pribudlo precvidovanie nalelov na pozemne cie-
Ic. zhadzovanic hlaseni, lety v trojdlennom roji a bomhardo-
vacie nAlety. V jiini 1943 pokradoval vycvik precvidovanim
naletov na vledny lend a v jiili pribudli vyikove lety v trojdlen-
nom roji. Rady pilotnych ?iakov sa ale opaf zmcnsili. Okrem
zbeha A. Mcnyharda odisli v priebehu prveho polroka 1943 aj
ziaci Barna. Bracok. Kunda a Sltidck.
Po presfahovani L§ do Banskej Bystrice ziaci absolvovali
cvicne starty a pristatia na letisku Tri Duby a kratkc oriented-
nc lety v jebo okoli. V scptcmbri sa uccbnti osnova rozsirila
о nalcly s fotoguFomeiom na rukivovy terd. о osirf strelby na
pozemny cief a orientadne lety na vytydenej trace. ’ Vycvik
bol ukondeny 30.9. 1943 zavcrednymi sktilkami a 1. 10. 1943
boli ?iaci mcnovani za pilolov - Ictcov.
V deft tilctu A. Mcnyharda (29. 9.1942) skladalo v Trcndian-
skych Biskupiciach 21 pilotnych ziakov II. rodnika L§ (nas-
tupny roCnik 1940) zavercdne skiiSky Piati skondili s ncdos-
latodnym prospechom a zostali v Trencianskych Biskupiciach
na daKi pilotny vycvik (zaverefne sktilky opakovali na jar
1943. ui dspclnc). Ostatnych absolvcntov zaradili od 30. 9.
1942 к letkam I. 2 a 3. Dalli Sicsli zostali urieni pre LS ako
instrukton pozemneho vycviku a ako piloti dvojmiestnych lie-
tadiel.*4'
Ziaci I. rodnika pilotneho oddelenia SLD (nastupny roCnik
1942) zadali prve zoznamovacie lety 13. 4. 1943.' Absolvo-
vali ich z druheho sedadla lietadiel E-39. ktore pilotovali udi-
telia lieiania. Pilotny vycvik sa skladal z elementameho a bo-
jovdho vycviku. Obsah letov bol rovnaky ako pre J.iakov
I. rodnika v roku 1942. Takisto ich pokradovaci vycvik v
II. rocniku bol podobny. Na jeho realizticiu sa v roku 1944 vo
vefkej micre pouiivali cvicnd lietadla (z novcj dodavky)
He 72. Go 145 a Fw 44, ako nahrada za E-241. Nd pre zld le-
lovd vlastnosti a slabC vykony neboli natolko оЬГйЬепё ako
povodnd deskoslovenskd typy. ktore sa pouiivali menej
a prakticky ui dosluhovali. Pre potreby zakkidneho hojovdho
vycviku sa nadalej pouiivali lietadla S-328.
Prvd informacne lety na nich vykonali pilotni iiaci II. rodnika
9. 4. 1944 s rtk. V. Drabom V dalsich dftoch nasledovala rov-
naka procedtira cvidnych letov ako v predchadzajticich rocni-
koch. Na Iietanie sa vyuiivali stroje S-328 Cfs. 304 a 305
s dvojitym riadcnfm.' Ziaci boli podas vycviku vytipovani
pre pilotdz stfhacich alebo viacmotorovych lietadiel na zikla-
dc individualnych schopnosti. Absolvovali prvc zoznamova-
cie lety na typoch Ar 96. Fw 189. Bf 109. Cu 445 a Junkers
W34. Skola tieto typy bud vlastnila. alebo ich mala na urditti
dobu zapoiiCane od inych leteckych jednotiek. Treba elte
dodaf. ie iiaci I. rodnika pilotneho oddelenia SLD I nastupny
roCnik 1943) zaCali svoj elementarily vycvik vykondvaf vy-
luCne na nemeckych cvidnych lietadlach He 72. Go 145
a Fw 44.
Palubni radiotclegrafisii - iiaci absolvovali pozemne special-
nc Skolcnic. pozostavajucc z radiotelcgrafickcj pripravy. vy-
udby Morscovej abccedy. z konstmkcic a obsluhy palubnych
radiostanic a goniostanic. Okrem toho mali na programe vy-
cvikovd lety. Ich obsah tvorila radiokomunikacia so zemou
i medzi lietadlami. zaisfovanie I tetania pn letoch bez vidu.
sposob pristavania pn nephaznivom poiasi a taktickd rddio-
prevadzka pre bojovc lietadla. DaKi obsah tvorili lety zamera-
rtd na goniometnekd zamcriavanie (urtovanie polohy a smeru
lelu pomocou cudzieho a vlastndho zamerania). Bolo potreb-
ni zvladnuf aj navigiiciu. leteckti strelbu a bombardovanie.
К dispozicii mail Cu 445 a od leta 1944 aj Junkers W34. V od-
deleni palubnych radiotelegrafistov posobih utilelia npor.
OndrejoviO, rtk. Zolvfk. Margetin. Kmef a dal.li. Ziaci mali
ukonOif vycvik zivereCnymi skuskanu poCas septembra 1944.
Po lispcsnora zloieni skiisok ich mali mcnovaf za palubnych
radiotelegrafistov. Podmicnkou bolo nadobudmif taku zruc-
nosf. aby dokazali prijaf a odvysiclaf aspon 80 znakov morze-
ovky za miniitu. Uplatnif sa mali hlavne ako clenovia posadok
lietadiel He 111. SM 84 a Cu 445. pripadne transportnych Ju
52 a pricskumnych Do 215. Po vyradeni zo §LD sa mali staf
kmenovymi prislusnikmi spojovacieho praporu vzdusnych
zbrani. ‘
Palubni a pozemni mechanic) mali v prvom roku spolotny vy-
cvik a v druhom rodnfku sa delili podfa specializicie. Zamc-
riavali sa na obsluhu a lidrzbu lietadiel na zemi alebo pocas le-
tu. Palubni mechanic) mail zaroveft u?si vycvik palubnc‘ho
strelca. Okrem teorctickeho Skolenia absolvovali aj prakticky
vycvik v tidrJbe a cvicne lety. К dispozicii mali vsetky typy
lietadiel L§ a pre palubnych mechanikov boli urfene aj letv na
Cu 445. Нс 111 a Ju 52.'
Frekvcntanti piJotn^ho vycviku v SLeS poias roku 1940. Prvy rlava
K. Fanky. vedfk neho S. Valent.
Vycvik leteckych zbrojarov bol analogicky ako v ceskoslo-
venskom Ictcctve. s dorazom na konltrukciu a tidrJbu palub-
nych zbrani a zbraftovych systemov. bombovych zdvesov.
bombardovacich zameriavaCov. bombardovacich pristrojov,
na typy leteckej municie a hotnb a na manipulaciu s nimi.
Absolvent! oddeleni leteckych a palubnych mechanikov
a zbrojarov 1. rodnika §LD boli postaveni na ilrovert pomoc-
nych mechanikov a absolvent! II. rodnika na drovefi mechani-
kov II. triedy."”' Letecki fotografisti boli evident' na 3pecializo-
vanti pracu spojenii so spracovanim leteckych snimok. foto-
grafovanim a filmovam'm Ich kurz sa skondil ui v Ictc 1943.
Viedol ho npor. M. Singlovid a jeho absolvent! sa ncskor
okrem ineho podiefali na propagacii SVZ. pracovali v redak-
cii dasoptsu Vzlet, zachytavali aj vycvik v Saki a na fronte, fo-
tografovali nasledky bomhardovania Dubovej auf. Podas SNP
zaznamendvali cele bojove dianie na vsetkych povslaleckych
trontoch. Mali tie?, na starosti spracovanie leteckych snimok
zhotovenych pilotmi letiek 1 a 2 v ranx’i Skupiny vzduinych
zbrani. ktorej velil mjr. let. J. Tmka.;
26
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Na dvojmiestnych pilotov a stihacov boli v LS ikolene aj dva
roCniky frekventantov dvojrocnej VA. Pilotny vycvik pritom
absolvovali v druhom rocniku. Posledni z nich ukonCili pokra-
dovaci pilotny vycvik 29. 7. 1944 a boli zaradeni do jednotli-
vych letiek alebo urfeni pre (falsi vycvik na lietadla Ju 87D-5
Stuka.Bl
Okrem vycviku v LS sa uskutof ftovali aj specidlne kurzy a vy -
cvik letcckeho personalu. ktory u?. sliD.il v jednotlivych ulva-
roch SVZ. Tieto kurzy boli organizovanf ako sucasf procesu
modcmizacic leteetva bucf v leteckych skoltich v zahramci.
alebo na Slovcnsku. a to od roku 1942 л> do vypuknulia SNP
Vela z planovanych kurzov sa ale vobec neuskutoCmlo.
DdleJitou etapou vo vycviku bolo skoleme vclkej skupiny sti-
hacich pilotov a technick^ho personalu na lietadla Bt 109
v Greve (Dans ко). ktore absolvovalo 105 prislusnikov VZ od
25. 2. do 6. 7. 1942. Povodnc sa planovalo jeho ukonccnic uJ
koncom aprila. no vinou nemeckej strany sa skolenie zbytoC-
nc predlzilo Jeho absolventi boli potom zvaeva nasadem
v ramci letky 13 na vychodnom Ironic.
Koncom roka 1942 planovalo VVZ v zahraniii dal sic skolc-
nic. tentoraz na lietadla Ju 87. Preto urobi Io nabor dostojni-
kov. rotmajstrov a poddostojnikov z posolania na instruktors-
ky vycvik leteckeho personalu vsetky ch vycvikovych katego-
rii v niektorej zo Stukaschulen v Nemecku. ktore boli v roku
1943 reorgan izovane na Stukageschw ader 101. 102. 103
a 151. Tie sa venovali priprave leteckeho personalu pre bojo-
vc eskadry. ktore mali vo vyzbroji Ju 87. Slovcnska skupina
mala zaCaf vycvik v januari 1943, no bol prelozcny na leto
a jeseft roku 1943 do Saki na Kryme. Nakoniec sa ale vobec
neuskuto£nil.;“
Koncom dcccmbra 1942 VVZ odoslalo Siestich vybranych
frekventantov VV1 na Sttidjum leteckeho inJinierstva. islo
о sesfmesacnii prax vo firmc Junkers v Dessau (Nemecko).'
К tejto finne bob odoslani na zaskolcnie aj civ i Ini zamestnan
ci Tovame na dopravik prostriedky (tovarcn na lietadla).
v ktorej sa po presfahovani z Nitry do Trcniianskych Bisku-
pic planovala vyroba. respeklive komplctizacia lietadiel Ju 87.
Na jar 1943 odiJla skupina pilotov. radiotclegrafistov a palub
nych mechanikov do Oels na vycvik lietama v noci. bez vidu
a na viacmotorovych lietadlach. V lele toho istdho roku absol-
vovala letka I vycvik na lietadlach He 111 na letisku v Saki
Po jeho skonccni mala byf spolu s letkou Ju X7 nasadena na
vychodnom Tronic.
V roku 1944 absolvovali vycvikove kurzy v Nemecku hlavne
prislusm'ci DPLP, Napriklad v obdobi od februara do marca
boli slovenski' specialist! odoslani do skoly DPL I v Rcnku.
DPL IV v Schongau a DPL V v Baden bei Wien Tam boli
kurzy vyhodnocovadov, dialkomeracov. nocnych pozorovate-
fbv, obsluh povelovych pristrojov a kurzy na rozpoznasame
lietadiel. V augustc a septembri sa s Rcnku organizos.il kurz
pre velitefov TaZkych bateni. Na jar 1944 boli vyslani do
Dr;iz<fan prislusm'ci OVZ na radarovy vycvik do stredisk.i
Klotsche. Medzi nimi aj pilot por. F. Argalas. ktory ako vojen-
sky akademik ukoncil pilotny vycvik v IL rocniku VA. Kurz
bol zamerany na obsluhu radarov Fl.’G Frey a a Wiirtzburg.
spolupracu medzi nimi. na odovzdavame tidajov о polohe lie-
ladiel do riadiacej stily. na ich vyhodnocovamc a odosielanie
protilieladlovym batenam a stihacom. Sticasfou vycviku bolo
aj denne a nocne radarovc sledovame. Frekventanli zaroven
absolvovali prax - pofas dennych a noCnych ndletov na Ne-
mecko. Po skonceni kurzu a navrale domov mail tvorif jadro
utvaru pre leteckc zameriavanic v Zilinc. (Radarovti tcchniku
objednalo VVZ' ramci programu Eiche. Radary mali byf osa-
dene napriklad v okoli Nitry. i Kurz bol vfctk po atentate na Hi
tlera ukixkeny a frekventanli sa predfasne vralili vlakom nas-
paT cez Pofsko a Cadcu do Zilmy.
Na odbome vtaie vуsielalo VVZ do zahraniCia aj stihacich let-
cos Od 25. 5. 1944 boh vyslani do kurzu pre velitefov letec-
Aerv A-100. Tento stroj a pouiivil do lea 1942. hlavne pri vfeviku
pozorovatelbv.
kych zvMzov vo Viedni прог. V. KriSko. J. Gcrthofcra do kur-
zu pre leteckych operaCnych dostojnikov slot. Schronk. Viet-
ci sa v ten deft hlisili pobocnikovi velitefa stihaCov (Jagdfli-
hrer Ostmark) vo Viedni Slihaci tarn okrem teoretickeho sko-
lenia absolvovali lets z leliska Fels do Piesfan na Me I0X a na
lietadlach Bf 109 potom nacviCovali lety v rojoch z Viedne a?
nad Budapest a Ceske Budcjovice. aj s pristdtiami. Dalcj lie-
tali v rojikh a v letke a na zaver skolcnia vykonali ostre stref-
by v okoli Schwechatu. Po letovej strankc skorifili kurz 5. 6.
1944, F.ste predtym. 23. 2. 1944. viak bola na letisku vo
Vajnoroch vefka tyzdenna prednaska pre pilotov vycviCenych
na Bf 109 a vsetci sa na nej museli povinne ztiCastnif. Jedinou
temou bola nova laktika pouzitia stihacich lietadiel proti vef-
kym zvazmn stvormotorovych lietadiel. Prednaskove tume
vicdol kapitan Luftwaffe. VVZ urfilo ako tlmocm'ka stot.
Schronka.
Dorna na'Slovcnsku. v leteckom pluku. sa organizovali a re-
ahzovali daRie kurzy. ktore podstatne zvysili tcchnickti tiro-
veft letoveho a pozetnncho personalu SVZ. Od 1. I. 1942 sa
v Trentine zafal kurz mechanikov. z ktorych cast' neskdr pre-
vehli к letkam a tie? к ZD na Ukrajinu. Frekventanli absolvo-
vali zavereCnd sktiiky 24. 3. 1942.” Od 16 2. 1942 prebiehal
v leteckom pluku kurz sktisacov leteckeho materialu. drakov.
motorov a palubnych pristrojov a trval ccly rok Pripravovalt
sa v ftorn odbomici povereni dozorom nad letecky m materia-
lorn na letiskach a spolupracovali s oddelenim leteckych skti-
kaCov v Leteckom parku."
Od zadiatku roka 1942 pokracoval vycvik frekventantov Po-
zorovatefskej skoly dostojnikov leteetva v LS. do ktoreho 15.
12. 1941 nastiipili Прог. M. Pndala. J. Mesko a J. Pecho. por.
K. SevCik. J. Svec. B. Rohaf, J. Oiulras. T. Caja. J. PavloviC.
L. Kofo a J. Feldsam Dostojnici prideleni do skoly na obdo-
bic vycviku vykonavali aj funkeie ucitefov a instruklorov
v SLD. Ш 18. 12. 1941 absolvovali mformacnif lety na S-328.
27
SLOVENSKF. I.ETECTVO
1439 - 1944
V januan 1942 sa uskutoCnil nacvik strelby z palubnych guFo-
mctov pozorovateFa. Nasiedovali orientaCne lety po vytyCencj
trasc. zhotovovanic naCrtov a ich zhadzovanic z paluby lieta-
dla. V marci pribudli radiolety s precviCovanim jednosmcmc-
ho a vzdjomneho spojenia poinocou radiostanic FUG VII a.
ktore boh na palubach S-328. Na fotolety sa pouJivali od kon-
ca marca lietadla A-100. LS ich mala v tom Caseeste minimal-
ne 6 kusov v Ictuschopnom stave. PrccviCovala sa aj spolupra-
ca s DPLP, fonicke spojenie s delostrelectvom a spolupraca
pri zastrcFovani jeho hatcni. V m;iji naslcdoval nacvik strvfby
na pozcmnc cicle s fotoguFomctom z paluby A-100. Z paluby
S-328 sa prccvitovala strclba na vleCny rukav. Naslcdujuci
mesiac budtici pozorovateha vykonivali radovt leteckC snim-
kovanie. riadenie delostreleckej palby a nacvitovali siiboje so
stihaCmi. V juli a auguste absolvovali orientaCne lety. pries-
kumne lety tercnu a prieskum pre delostrelectvo. Na zaver
kurzu pnsli na rad lety spojene so strelbou cviCnym strelivom
na pozemnc4 ciele a bombardovanic cviCnymt cementovymi
bombami z vysky 200 а 61X1 m. Vyvrcholenim vycviku pozo-
rovatefov boli ostre strelby na rukavovy terC. na pozemny cieF
a ostre bombardovanie. Na lento tiCel sa pouZili ostre bomby
LietaM LS v Trentianskych Biskupiciach poias slivnostnej pre-
hliadky usporiadancj na potest prichodu chorvitskej dekgicie
radiostanic. Druhti Cast tvoril vycvik na palubnCho strelca
a vycvik radiovcho spojenia so zemou a medzi lietadlami nav-
ziijom pomocou radiostanic na S-328. Priprava frckventantov
vyvrcholila v septembri 1942. Kazdy absolvoval niekoFko le-
tov zameranych na ostni strelbu na vleCnC terCe a na pozemnC
ciele. Sdbeine s touto skupinou zriadili v Ziline v OVZ od
23. 2. 1943 rovnaky kurz. do ktoreho nastiipili npor. spoj. P.
OndrejoviC. T. Slajchart a J. JanCiga. rtk. F. Land a J. Vrba
a Ctk. L. Margetin a J. HaSul Ich teoceticky vycvik trval do
5. 10. 1942.Nadalii vycvik к nim priradili aj rtk. M. Zolvi-
ka. Ctk. E. Kmefa a P. MolCana a toho dfta sa zaCala praktickd
Casf vycviku radiotelegrafistov. uz v LS v Trentianskych Bis-
kupiciach. Od 5. 10. sa zaCali prve orientaCne lety a rildiolely
na Cu 445. Zo zaCiatku v okoli TrcnCina. Trnavy a Piesfan
a od 13. 10. na dlhkich tratiach (a?. po Zvolen). Frekventanti
zaCali preev iCovaf nadvazovame radiospojenia so zemou a vy-
sielanie q-kddov z. vySky 18(X> m. PrecviCovali aj Cinnosf pa-
lubneho mechamka. Dfta 6. 11. 1942 absolvovali lekarske vy-
setrenie v podtlakovej komore. v ktorcj sa simulovalo prostre-
die zodpovedajuce vyske 751X) m. CieFom bolo zistif reakeie
letcov a Slav ich organizmu v danej vySke. V nasledujiicich
dfioch dalej pokraCovali radiolety. V polovici novembra zaCa-
li frekventanti kurzu vysielaf poCas letu aj na medzinarodnej
vine a na frekvencii 333 kHz. Vsetky tielo lety vykonavali na
Cu 445. Od 30. 11. 1942 potom este precviCovali Cinnosf pa-
lubncho strelca. PoCas piatich letov absolvovali (z paluby S-
328) strclbu na pozemnc ciele s fotoguFomelu a s pouzitim
cviCncho slrcliva. Naslcdoval stiboj so stihacom a strclba na
rukiivovy terc. Kurz bol ukonteny 19. 12. 1943. Vsctci dcsia-
ti frekventanti ho absolvovali uspesne, npor. P. Ondrcjovic
dokonca s vybomym prospechom. bol vyhodnoleny ako prvy
z celej desiatky. PoCas Skolenia palubni rddiotelegrafisti nalie-
tali v priemere po 47 letov. priCom kaJdy mal na kontc po 30
hodin. Od I. 1. 1943 ich mcnovali do skupiny strelcov • pa-
lubnych ridiotelegrafistov,
Siitasne s praktickou Casfou kurzu palubnych radiotelcgrafis-
lov zatal sa aj vycvik lictania pilotov na dvojmotorovych Cu
445. U? 22. 9. 1942 absolvovali preskolemc na lento typ lie-
tadla piloti mjr. Tmka. npor. J. Hergott a rtk. J. Jakab. Kratky
s hmotnosfou 10 a 20 kg. Absolvent! skoly nalietali v prieme-
re 65 letov. co prcdstavovalo 31 hodin. Vycvik sa skoncil
30. 9. 1942 a doetojnikov pridelili do zostavy L§ a к letkain
I. 2.3 a 12. Styria z nich u2 zaCiatkom oktobra odisli do po-
lk. * . Oalsich absolventov neskor. v roku 1943. pridelili к let-
ke 41 na vycvik na He-111.
VVZ uvaiovalo aj о potrebe vycviku palubnych radiotclegra-
fistov pre obdobie. ked budii к dispozicii prvC viactnolorovC
lietadla. Od 16. 2. 1942 bol zriadeny prvy kurz palubnych ra-
diotclcgrafistov - strelcov. Ako frekventanti tohto kurzu boli
urcem absolventi PozorovateFskcj skoly poddostojnikov letee-
tva. ktora bola ukoncena este v deccmbri 1941. Boli to pozo-
rovatelia Ctk. S. Ondrejcak. E. Kmef, P. PavloviC, A. laiuko
iprideleni к letke 1), O. Nemec, S. Cech, J. Bolf iprideleni
к letke 2), P. MolCan. P. Nemec a rtk. M. Zolvik Iprideleni
к letke 3).’ Kurz mal dve Cash. Teoreticka cad sa vyuCovala
v Ziline. v Oddiele vzduSneho spravodajstva (OVZ). Pdvodne
mala trvaf do 30. 5. 1942 ale VVZ ju predfzilo. Jej obsahom
boli zaklady radiotclcgrafic. Morscova abcccda a konstrukeia
Charakteristicki snimka lietadiei s lyftnymi podvmkami priblituje
atmosffru zirnnej ptvvadzky v Leteckej Skole
preSkofovaci vycvik viedli nemccke posadky. ktore ticto stro-
je prclietli z Nemecka na letisko Vajnory. Sprvu vykonali
inSlruktit dvojiitho riudenia a poiom nasi piloli s nimi ahsol-
vovali kratke lety. vritane cviCema startov a pnstati. V da Is ich
28
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
dftix.h vykonali aj preskii&cie a preberacie lety tychto lieta-
diel a od 5. 10. zadali na nich uvedeni piloti VZ lielaf prve ra-
diolety pre frekventantov kurzu palubnych radioielegrafis-
tov.4 Tymto dftom VVZ zriadilo v ikolnej letke L$ aj pilotny
kurz na lietadlftch Caudron pod velenim mjr. Trnku a ako po-
mocndho ucilela mu pridclilo rtk. Jakaba. Do kurzu boli uric
ni dvanasli piloti. traja mechanic! I, a 11. triedy - za palubnych
mechanikov a siesti mechanici pozemni. vydleneni pre tech
nickii hotovosf na vsctkych leliskfch. Zarovcii boli preskolem
na tento typ aj vselci ucilelia lietania L§ a tier jej traja palub-
ni a traja pozemni mechanici.''' Dodatodne boli do kurzu zara-
deni aj civilni piloti SleS - Trchala. Bukovdan a Buchel. Cvic
Snfmka t notn^ho stihacieho vycviku v Pteftanoch. Vo svetie rrflek
torov Startujc B-534 s trupovym oznatenim S-IK.
пё lety absolvoval aj pplk. A. Ballay. Od 21. 10 1942 mal
povolene vykonaf vycvik na Cu 445 i рог. V. (inii’i a rtm. E.
Cech. Do kurzu boli od jeho zaciatku zadlenem taktiei palub-
ni radiolelegrafisti. ktori vycvik ukoncili 19. 12. zaverednymi
skuikami. VSetci desiati frekventanti ho absolvovali uspes-
ne. Piloti sa v kurze najprv oboznamiii s letovymi vlastnos
fami Cu 445 - podas infonnadnych letov od 13. 11.194 V Po-
tom nasledoval nacvik startu. pristdtia a zakrut. cvidenie
v ovladani lietadla a prclcty z Trendina do Piesfan a spat
Vsctky dmhy tychto letov boli vykonane pri pouiiti dvojitebo
riadenia. Piloti si okrem pilotaie postupne privykali na zala-
hovaci podvozok. nastavitcind vrtulc a hlavne na pracu dvoch
motorov a ich ovladanic. Ui 20. 11, boli prcskiHani z ovlada-
nia tohto lietadla spominani piloti SleS. Ostatni frekventanti
vo vycviku pokradovali a od 9. 12. zadali lielaf kompasove
prelety do Vajnor a spaf. ktore boli podmienkou pre zaradenie
do kurzu lietania podia pristrojov. Funkciu inttruktorov vyko-
navali uditcha lietania Hcrgott. Jakab. Ondns a Luptak a lato
cast'kurzu trvala takisto do 19. 12. 1942. Od 4. I. 1943 pokra-
doval vycvik skolenirn lietania bez vidu na lietadldch E-241
Prccvidovalo sa drzanie horizontu. zakruiy. siupamc. klcsamc.
drzanie trasy letu. Iietanie vytydendho trojuholnika a Iietanie
v mrakoch, itarty. pristatia a prelety. Vsetko samozrejme pod-
ia pristrojov. V dnihcj polovici februara nasledovali s lietadla-
mi Cu 445 cvidnd lety v lietani podia pristrojov a podfa radio
spojcnia. To ui bol na palube okrem insmiktora a frckventan-
ta aj palubny radiotelegratista. 24. 2. a 25. 2. 1943 skladali
frekventanti ziveredne skdsky. Spodivali v prelete trate Tren-
din  Vajnory a spaf na E-241 podfa pristrojov a pod dohladom
uditefov lieiania. Preskiiiacie lety na Cu 445 s J. Hergottom'
v podslate ivorili zaver kurzu pilolov. ktory1 sa skondil 25. 2.
1943. Pozemni mechanici ho ukondili ui 22. I. 1943. Od I. 4
1943 vadsina vycvicencho personalu nasla uplalnenie v novo-
vytvorcnej letke 51.
Pretoie szdusne zbrane disponovali iba vefmi malym kadrom
pilolov. kton ziskali opravnenie lielaf v noci eite podas vycvi-
ku v predvojnovom cs. letectve. bolo potrebnd vycvidif pri-
slusny pocet leteckeho persondlu i pre potreby lietania v noci.
Do roku 1942 sa поспё lety pilolov a nodny vycvik vybranych
poznrov atefov vykazovali ako udriiavacie. Pouiivali sa hlav-
ne na lietadla S-32X. B-534 a E-241. Sudasnc sa licialo aj pre
potreby vycviku jednotiek DPLP. Samotne lietadlo priiom
predstavovalo ncpnaiela. ktory sa "zachyidvar do kuiefov
sveilomciov. aby protilietadlove baterie mohli zainierif na
siroj a naevidovaf palbu. Bola io narocna uloha a kladla na po-
sadku velke poiiadavky Pilot aj pozorovatefmuseli byf dobre
zohram. vу zbrojem velkou dav kou skiisenoMi. Inak by sa mo-
hlo stal. ie ncskiiscny pilot osveileny svellomeimi strati orien-
taciu i predstav u о polohe lietadla a zacnc padal к zemi. Ulo-
hou pozorovatcla v takom pripade bolo vystrelif farebnii rake-
tu. ktora protilieiadlovym delosirelcotn signalizovala. aby
z.hasli svetlomety.dim pilotovi umoimli natsf spravnu polohu.
Tento druh letov sa organizoval hlavne pre baterie DPLP.
urdene na obranu Bralislav y.
Dria 22. 2. 1942 sa sial sefom bombardovacieho letectva R.AF
Sir Atrtiur Harris. Este pred menovanim sa mu do rtik dostal
pokyn bntskeho vojnoveho kabinetu. ze dalsia bombardova-
cia vojna proti Nemecku ma byf vedena bez obmedzenia. Jeho
nastupoin do funkcie doslo aj к zmene taktiky. Od jednolli-
vych titokov sa preilo к taktike ploineho litoku zomknutych
bombardovacich zvizov. V praxi to znamenalo. ie bomby
z lietadiel RAF boli pri nodnych naletoch zhadzovand nielcn
na pneiny seine komplexy. ale aj na velke mestske aglomera-
cie. Ci v noci z 28. na 29. 3. 1942 podnikla RAF koncentro-
vany nodny nalet na Liibeck. Vysledkom bolo viac ako 51KKI
znicenych a faiko poikmienych obytnych domov. DaKi zo
znicujticich naletov smeroval na Rostock a sposobil vypalenie
6(1 percent objektov a budov starej dasti mesta. 31. 5. 1942
R AF bombardovalo prevaine zdpalnymi bombomi Kolin nad
Rynom a na tomto niilcte sa zddasinilo okolo 1000 anglickych
bombarderov. Po vyhodnoteni takych nalelov zadal general
nodnych siihacov J. Kammhubcr pohanai rozhodujticim lent-
pom spied prcslavbu ncmcckeho nodndbo stihacteho leiectva
Rozsiril sief nodnych stihacich scktorov z okupovancho Ho-
landska a Belgicka dalej do vmiirozemia Nemecka. Vznikh aj
nose skupiny nodnych stihadov a nadiacc stnediska
Pretoie imenzita nodnych naletov spojcneckych lietadiel na
uzemie Netnecka sa zvy sovala. vratane naletov na strategicke
ciele na okupovanom lizemi Eurbpy. rozhodlo VVZ zriadif od
12. 10. 1942 v leteckom pluku nodny 'lihaci kurz. Je ale dole-
zite pnpomenuf. ie hlavnym ciclom kurzu bolo naudif stiha-
cich pdotov pilotovaf bo|ovc lietadla v noci. ohoznamif ich
s nodnou letovou prevadzkou a vypestovaf v meh spnivne na-
vy ky pre tuto cmnost' Takisto sa mala preevidovaf spolupraca
so svellomeimi nad Bratislavou a s protihetadlovym delostre-
leetvom podas naletov \ osnovach naopak chybal vycvik
v nodnych siibojoch s bombardovacimi lietadlami a nodnymi
stihackami Ncprecvidovala sa laktika nodnej stihaccj obrany.
V tom obdobi neboli na Slovensku am iiadne vacsic skusc-
29
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
nosti s budovanim a vycvikom nocnych stihacich jednotiek.
so systemom riadenia a navadzania stihacich lietadiel na lito-
ky proti nepriatefskym lietadlam. EvidentnJ bol aj nedostatok
modemdho technickeho vybavcnia a prostriedkov. VVZ tch
nakup planovalo ai v dalsich rokoch. pncom uprednosthova-
lo protilictadlove delostrelectvo pred letectvom (sveddia
о lorn aj objcdnavky a dodivky iaikych stabilnych a pojazd-
nych batdni Flak XX na Slovensko». Velitefom kurzu sa stal
mjr. V. Kadka.‘"Ako uditelia lietania t'ungovali mjr. K. Jan-
dck. rim. L. Hodro. rtm. E. Cech a rtk. E. Jasik. Do kurzu bo-
li ako frekventanli zaradeni piloti J. Palenidek, F. Melichad. F.
Poias vycviku na lietadlc Messerschmitt Bf 109E havamval pri
PieSfanoch 5. Jambor
Hanovcc. S. Jambor. G. Lang, A. Matuiek. I. Kovarik. A. Ku-
bovtd. A. Gerid a L. Dobrovodsky. Znacnii dasf z meh do kur-
zu odvelilt od 11. stihacej letky na L’krajinc. Tcrmin-ich pri-
chodu do Piesian velenie stanovilo na 10. 10. 1942. Ейе 2. 10.
boli piloti na letisku Zitomir (a napriklad dtk. A. MatuSek to-
ho dha odliclal akrobaciu na lietadle B-534 a absolvoval nac-
viky startu a pristiitia). Od letky II teda odchadzali X. 10.
V poll ich vystriedali novi piloti, ktori odiSli z PicAfan I. 10.
1942. Po techmckej stranke bol kurz podnadeny Ietkel2. kto-
ri pre tento tidel na letisku v PieSfanoch zriadila detailman
s potrebnym persomilom a lechnickym zabczpedcnim. Pozos-
lavalo z dvoch leteckych agregalovych vozidicl. jedneho
osvetfovacieho vozidla a 40 kusov vozovych limp na osvctle-
nie letiska. К dispozicii bolo ticz jedno sanitne a jedno fahke
nakladne vozidlo. Z lietadiel bolo povolene pouJ.if 5 kusov
E-241 "s budou" nad prednym sedadlom a 3 kusy toho isteho
lypu s pristrojmi pre nocne lietame a vycvik. Spodiatku piloti
s lietadlami E-241 nacvicovali kratke starty a pristalia na rad
svetiel a do tmy. Takychto letov vykonali najviac. Neskdr pn-
dali kratke okruhy v okoli letiska. Spolupracu s DPl.P naevi-
dovali na lietadlach KI-35 a od 19. 3. 1943 aj na S-32X s dvo-
jitym nadenim Slihacic lietadla B-534 zadali pouMvaf na
nodne lety ai od 5. 4. 1943. Opiif islo о starty a pristalia na rad
svetiel a na osvetlene lelisko. 13. 4, sa s lietadlami E-241 pre-
cvidovala spoluprdca so svetlomctmi. V dalsich dhoch frek-
ventanli kurzu mali na programe vyskove lety v letovej hladi-
ne 3500 metrov na B-534. Nasledovali orientadnd lety s S-32X
po trati Piesfany - Hlohovec - Tmava - Piesfany a nodne pre-
lety do Vajnor a spaf.‘ Kurz sa skondil v aprili 1943. Doplfi-
me, >e stidasne s nim prebiehali aj informadnd lety v n<xi
urdene pre dostojnikov leteckeho pluku. vytipovanych
a schvalenych VVZ. Tieto lety sa vykonavali na Ictiskach tarn,
kde boli vybrani dostojnici uf zaradeni. Na kafdom letisku ich
vycvik vidy riadil najstarsi nodny vykonny letec. Vycvikom
vSak nesmelo trpief denne zamestnanie frekventantov. Obsa-
bovti napln letov tvonli:
a) 2 desatminiitovc zoznamovacie lety po okruhu.
bl orientadnd kompasovd lety do 15 km v okoli letiska (lam
i split po rovnakej trati).
c) orientadne kompasovd lety v okruhu 15 km vo dne a po-
tom v noci po tej istej trojuholnikovej trati.
d) orientadnd lety v okruhu 50 km (tarn i spaf po tej istej
trati).
V tomto pripade bolo povolend vyuJ.ivaf lietadla Klemm 35
alebo E-241. ktore mali pristroje pre lietame v noci. a na vy-
cvik boli urdeni B. Kubica. P. Gasparov id. S. Ronec. L. Sot-
nik. J. NifiYansky a J. Arnold. S odstupom dasu bolo povole-
nd vykonaf tento vycvik aj dalsim doslojnikom a neskdr pod-
dostojnikom.*' VVZ nariadenim 20646/44 povolilo vykona-
vat infomtadnd pozorovatelskc lety v ramci letov pre OPL
Bratislava v roku 1944 aj pilotom stihacej letky 13. ISJo о pi-
lotov Brezinu, ReJdaka. Staudera. Zelehaka. Setvaka. Palatic-
kdho, Ocvirka, BoSika a Geletku. Tri take lety napriklad vy-
konal J. Stauder 25. 2. 1944 na E-241.33. ketf predty m absol-
voval 60-minutovy let v svetlometoch a potom dva starty
a dve pristalia v nodnych podmienkach s rovnakym lietadlom.
KeifZe v rimci VZ ncexistovala Jiadna Specidlna nodna stiha-
cia letka. MNO elite na jar 1942 urdilo к OPL Bratislava letku
11. Ale Hi ui 30. rndja odvolali do PiciStan. pretoie bola urde-
na na nasadenie v poli pn ZD. Na letisku zostal iba jeden troj-
dlenny stihaci roj tejto letky s urdenim na denne aj nodnd sti-
hame. Lietadla pilotovali letci z inych letiek a ich velitefom sa
stal po prfchode z pola J. PuJkar tod 5.10.1942). Od 12.9. sa
stali pilotmi tohto roja J. Gcrthofer spolu s L. Hixirom a E. Ce-
chom. О 10 dni J. Gcrthofera vystriedal V. Gnifi a v oktdbn
L. Hodru uz spomenuty J. Puskar. Velitefom celej jednotky,
vrdtane pozemneho personalu. bol L. Hron. Tento roj bol de-
finitivne rozpusteny 3.12. 1942 a jeho tn B-534 a jeden S-32X
boli prelietnute cstc v ten isty deft do Pieitan pre potreby nod-
neho stihacicho kurzu/' Frekventantov prednostne zaradili do
kurzu na lietadla Bf 109E. zriadendho v leteckom pluku
v Piesfanoch od L 4. 1943. К nim pribudli este slot. Ilaluzic-
ky, npor. J. Puskar a elk. R. Ptdalicky. S. Ocvirk. R. BoLik
a K. Geletko. Za velitefa bol vymenovany stot. J. Palenidek.
ktory' plnil v kurze aj funkciu ucitefa lietania spolu s por. J.
Hodrom. Na ikolenie pozemneho person.ilu boli urdeni rtm.
R. 2iliak. rtk. K. Bartos, mechanic! a zbrojari. ktori absolvo-
vali vycvik v Grove." К dispozicii boli lietadla Bf I09E a
Ar 96. Povodne mali frekventanli tohto kurzu tvorif novu sti-
haciu letku 14. nakoniec ale v jiili 1943 vystriedali pilotov let-
ky 13 na Kryme a boli znami ako jej 2. gamitura. 15. 4. 1943
odletel velitef kurzu к letke 13 a vystriedal v jej veleni mjr. O.
Dumbalu. ktory sa po odovzdani funkeie 20. 4.1943 vratd do
Nikolajeva a rxitiaf 21. 4. odletel na Bf I09E. s medziprista-
tiami. na Slovensko. V Piesfantxh pristal 23. 4. a prevzal vc-
lemc kurzu po J. Palenidkovi. Denne a nocne lety frekventan-
tov zaradenych aj do nodnebo stihacicho kurzu sa prelinali.
Tento kurz pokracoval aj pocas celcho aprila 1943. Piloti naj-
skdr absolvovali zoznamovacie lety na Ar 96. aby sa otx>zn;i-
mili so sposobom zatahovania podvozku. Je ale pozoruhodnd.
fc prve lety s tymlo typom (17. a 23. 3. 1943) absolvovali pi-
loti Hanovec. Kubovid a Dobrovodsky este pred oficialnym
otvorenim kurzu. Stalo sa tak podas zalielavania Ar 96 d.
30
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939  1944
2881. ktore pilotoval rtk. §. Marti! S nim rovnaky let vyko-
nal aj slot. J Palcnifck. Od 9. 4 do 20. 4. zaCali lietat siarty
a pristatia s inMruktormi. PoCet tychto letov zavisel od indivi-
dualnych schopnosti frekvcntanta a ich poCet sa pohybov.il
v rozinedzi I -a> 10.‘ Ako instruktor lictal v kurze aj mjr. Kaf-
ka. M. poiom priili na program dna samostatnc Marty a pns-
tatia na tomto type spojenf s nacvikom lietania v dvojCIen-
nych rojoch a zmeny pozicie v nich. Od 13. 5. 1943 pnsli na
rad aj prve zoznamovacie lety s Bf I09E. Starly a pristatia.
cviCenie zakrut. lety v dvojflennom roji a zmeny pozicie
v ftom vo vyskach od 600 do 3000 m. Naslcdoval nacvik nii-
dzoveho vysunutia podvozku a vofneho stthania. Pri tychto le-
toch sposobil hav.iriu §. Jambor. ktory pri pristati zabudol vy-
suniit podvozok a pristiil na brucho. Poskodil pntom iba lists
vrtule a po ich vytnene bolo lietadlo znovu schopnc letu Od
15. 5. bol do kurzu zaradeny aj S. Martis Dfta 27. 5. piloti za-
Cali nacvifovaf skupinovf lety v stvorclennom roji a zmeny
pozicie v йот. Kafdy pilot absolvoval 4 take lety a pn kaz
dom mal v roji inti poziciu. Islo vlastne о precviCovanie
osvedfenej nemeckej taktiky lietania "schwannu". ked licta-
dla leteli vo fonnacii stupftovito zoradenc do strany. Nadalej
pokraCovali aj lety v dvojflennych rojoch. Kurz sa skoncil
ostrymt strvlbami z gufometov a kandnov na pozemne ciele
v dftoch 7. - It). 6. na strelnici v Malackach. V dalSich dftoch
sa jeho absolvent! presunuli vlakom na Krym.
V ten isty deft ako kurz na Bf 109 zaCal sa v Ictcckom pluku
aj kurz pilotnfho vycviku dostojnikov leteetva. ktorfmu velil
por. L. Hodro. Ako ufitelia lietania boli urCeni Mot. J. Paleni-
Cek. rtk. F. Hanovec a F. MclichaC. ako frekventanti zakladnf-
ho a pokraCovacieho vycviku stot. T. Obuch a J. NiJftansky
Vycvik prisluinikov letky I пз hetadli Fbcke- Wulf Fw 189. V strode
J. VideripAn. vedh neho vpravo J. Bolf
a npor. Fencl. FratriC. Klusafek. Ronec. Vyrostko. Jaros, Gur-
sky. §. Galbavy. StaSik a рог. K. Sevfik. Osnova vycviku zos-
tala identickd so zdkladnym a pokraCovacim vycvikom dvoj-
miestnych pilotov. Tdto Cast vycviku ukoncili 13.7.1943. Od
21.8. boli zaradenido stihacieho kurzu." Cast pilotov ale pre-
radili к letke 41 a preskolenie na stihacich pilotov uz nerobi-
li. Pre aktitny nedostatok stihacich pilotov v letkach bol v L§
15. 4. 1943 znadeny stihaci kurz pre dvojiniestnych pilotov.
vybranych zo skupmy letcov. ktori boli zaradeni к pozorova-
cim letkam po zavcrccnych skuskach este 30. 9. 1942. Islo
о elk. J. Kubicu. I. Siltira. S. Valenta. F. Jankecha. I. GajdoSa.
S. Hebera. P. Bozitu. I. Pavela. 1. MergeSCika a K. Palenika.
Kurz ukoncili I. 8. 1943. Od 15.8. pokrafovali v bojovom sti-
hacom vycviku. Ten ukonfili I. 2.1944." Az poiom boli od
cviCnej letky pndeleni к stihaeim letkam 11 a 12.
Letov S-328 s dvojitfrn riadenfrn
V roku 1943 sa zrealizovali individualne skolenia dostojnikov
na viacmotorovf lietadla. U2 22.3. zaCal pilotny vycvik na
Cu 445 u L§ v Trenfianskych Biskupiciach. Stot. F. Wagner
sa ho zdCastnil. рог. E. Simon ako palubny radiotclegrafista
a rtk. Cillik ako pozemny mechanik. 28. 5. ukoncil vycvik na
Cu 445 slot. A. Mattis a spolu s mjr. Lisickym zaCali vycvik
v lietani v noci a podia pristroyov. 25. 8. VVZ zriadilo u cvif-
nej letky leteckfho pluku v Piesfanoch kurz lietania na
Cu 445. Do neho boli zaradeni dostojnici K. SojCck. K. Jan-
Сек. V. Каска. L. Hodro. O. Dumbala a J. Nemctz. LlCitefom
lietania bol urceny rtk. §. Zuber Ciclbm kurzu bolo vycviCif
vyssich dostojnikov leteckeho pluku v pilotdJi viacmotoro-
vych lietadiel. 1 KurzskonCil 15.10. 1943 a poCas jeho trvania
holt do neho diKlatocne zaradeni: B. Kubica. J. Gerthofcrom a
S. Cakany. PretoJe letka 51 bola prvmcnovanS na cviCnu let-
ku a premiestnena z letiska Tri Duby do Piesfan, vsetky kur-
zy praktickcho lietania sa zaCali vykoridvaf u nej. Este 15. I.
1943 bola zriadena Skola pre dostojnikov leteetva v ztilohe.
ktora mala oddelenie letecky'ch pozorovatefov. navigatorov,
technikov a lechnicko-sprdvne oddelenie. Jej ulohou bola pri-
pravit leteckC a letecko-technickC kiidre. 4. 2. zaCalo praktic-
ke kkolenie v jednotlivych ixlileleniach. Frekventanti oddelc-
nia pozorovatefov zaCali po leorvtickej priprave prve lety 24.
2. 1943. Boli to inlonnaCne lety na paluhe S-328 vo vyske 20(1
m. Trasa letu: TrenCianske Biskupice - Reckov a spat. V ten
isty deft, nasiedovali kratke orientaCne lety. Dfta 2. 3. nasledo-
vali lety spojene so zhotovovanim naertov a zhadzovanim hla-
seni v priestore Trenfianskych Bohuslavic. Fotolety vykonali
23.3. z vysky 200 nt a Ictecke zabery v у hotovili rufne pomo-
cou kamery A-1-34. Koncorn aprila a zaciatkom mtlja 1943
absolvovali frekventanti nacvik leteckej strelby na pozemne
ciele s fotogufometom a pomocou cviCncho streliva. Na rad
prBli opal fotolety a strelba na vlefnj rukav. 28. 5. vykonali
orientaCne lety na dlhsej trail. Kurz pozorovatefov vtiak nebol
na Slovensku ukonfeny. Jeho frekventanti boli pndeleni (od
31
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
20 6. 1943» к letke 41
spolu s navigatormi
a vycvik dokondili
v Saki na He-lll.
Absolvcnti tcchnic-
kych oddeleni boli po
preskiHani pridcleni
к jednotlivym technic-
kym leteckym dtva-
rom."
V lete 1943 vykonali
preskolenie palubnych
mechanikov na lieta-
dla SM 84 i pozemni
mechanici v kralkom
kune, ktore viedli ital-
ski mechanici." Ti sa
nachadzali v posad-
kach, ktonf prelietli pr-
ve zaplatcne trojmoto-
rovd bombarddry na
Slovensko. 17. 10. sa
uskutodnil pre mecha-
nikov leteckdho parku
u cvidnej letky letec-
kdho pluku kurz
v tidrtbe Cu 445. He
TaNo frekventantov pozomvatetskej Skoly pre dostojnikov letectva v zilohe
III. Ar 96 a Bf 109
Po prebrati lietadiel Fw I89boldfta 11.10. 1943 u cvicnej let-
ky zriadeny kurz na tieto lietadla, ktore boli urdene na prez-
brojenic letky 1. Do kurzu boli zaradeni piloti letky a tie?, niek-
lori z rozpustenej letky 51. dalej mjr. 6umbala. stot. R. Gal-
bavj, J. Niihansky a J. Nctnctz. Dvojmicsini piloti. ktori eite
nclictali na viacmotorovych lietadlach. nacvidovali najskdr
start) a pristatia a orientadnd lety na Cu 445 a a? potom presli
na Iietanie s Fw 189. Najskdr to boli informaCnc lety na tom-
to type, ktord sa konali 20.11. 1943 s pilotom E. Cechom. Po-
tom uz nasledovali samostatne naeviky startov a pristati. kto-
re trvali a? do 15.12. V posadke boli vadsinoti vidy traja pilo-
ti. ktory sa striedali za nadenim lietadla po troch takychto le-
toch. V januari 1944 to boli zase lety s jednym motorom
a orienlacnd lety.41, Palivo B-4 pre vycvik vozila cisicma Ta-
tra 85 / Vajnor do Picsfan. Vycvik tx>l oficialne ukonceny 1.
2. 1944. Piloti vsak dalej pokracovali v zdokonafovani ovla-
dania Fw-189 aj na Ictisku v Ziline. Okrem u? spomenutych
ddstojnikov vycvik absolvovali aj rtk. A. Havran.V Kovar. J.
Slivka. J Holka a E. Pivardek. J. Teplan. F. Majchrak. M. Jan-
kovid. J. Vidcrspan. O. Haulis. dtk. Kluhal. J.Ficck a pozoro-
vatelia npor. J. SamaS a M. Vando. Neskoe v letke I absolvo-
vali preskolenie na tento typ aj dalsi piloti.'
Od 1.4. do 22.7. 1944 piebiehal vycvik pozorovatefov v Sko-
le pre dostojnikov letectva v zalohe. ktora bola zriadena pn
L§ v Banskej Bystrici a vclil jej npor. I. Kosikar. Po leorelic-
kej priprave zadali jej frekventanti so zoznamovaciini letmi u?
20. 4. na lietadlach S-328. Pilotovali ich udilelia lietania
a dvojmicsini piloti. ktori ukondilt pilotny vycvik v lete 194.3
a boli pridclcni к LS na urditj' das ako instrukton peSicho vy-
cviku a ako velitelia druistiev pre novy a podetnc silny rodnik
SLD. Aspiranti tradidne zadali zoznamovaciini letmi a 25. 4.
nasledovalo zhotovovanic nadrtov. Orientadnd lety vykonali
na lietadlach Fw 44. (XI 17. 5. nacvicovali strefby s fotogufo-
melom na pozemne ciele z paluby S-328. Drta I. 6. striefali
cvidnym strclivom na strelnici Novy Dvor pri Malackach
a vykonali aj bombardovanie cvidnymi bombami. Ui 3.6. na-
sledovalo ostre bombardovanie. Po navrale zo strelnice absol-
vovali aspiranti fotolety. (XI 24. 6. do 20. 7, vykonali na He
72 orientadnd lety. nacvik prieskumnych letov a prelety. Po
ukonceni skoly cast absolventov odvelili к letke I do Ziliny.
(XI 25. 7. 1944 boli zadlenenf do posadok Fw 189 ako strclci
- pozorovatclia a absolvovali niekolko letov zoznamovacich.
prieskumnych a fotoletov. 29. 7. ixileteli do Prcsova к Skupi-
nc vzdusnych zbrani.” ktorej velil mjr. J. Tmka. F^rtoie bol
vefmi schopny velitef a pilot, vybrali ho pre studium na Kra-
fovskej letcckej akademii v BukureSti. Po nastupe do prvdho
rodnika (od I. I. 1944) ho vo funkeii vehtefa LS vv stned.il
mjr. O. Dumbala. J. Tmka okrem tcoretickeho studia a pred-
nasok vykonal aj vefa cvidnych letov v I. pozorovatefskej
eskadre Rumunskdho krafovskcho letectva so i.iakmi - letec-
kyini pozorovatefmi a bombardovacimi pilotmi. Islo о plnenic
vietkych skolskych tiloh. ktore zahrftovali bombardovanie.
vzdutiny boj. prieskumnd let) a fotolety na bojovych dvojplos-
nikoch I.A.R. 38 a I.A.R. 39. Ich konstrukeia a pouiitic bolo
inspirovand franedzskym typom Potez 25. Daliim typom, na
ktororn lietal. bol v Rumunsku licendne vyrabany cvidny
dvojplosnik Fleet I0G. V uvedenej skole vsak mjr. Tmka zo-
trval iba do 31. mdja. preloic vojska Ccrvenej armady prenie-
sli bojovii dinnost aj na tizemie Rutnunska. Za jeho prvotried-
nu leteckti dinnost mu 4. 7. 1944 udelil pochvalu Velitef Ictec-
keho vycvikoveho strediska v Rumunsku. comandor av. Eu-
gen Giossanu. spolu s velitefom I. pozorovacej eskadry *
(Xi 24. 4. 1944 bol zriadeny v evidnej letke dalsi kurz na lic-
tadli Bf 109, do ktorcho zaradili T. Obucha. §. Galbavdho
a pilotov Bosmanskeho. Bachrateho. Janosa. Kalmandoka.
Mutfianskdho, Teltkha, Trebatickeho a dalsich. Ti absolvova-
32
SLOVENSKF. I.ETECTVO
19.19 - 1944
li cely predpisany rozsah letov na Ar 96, Bf I09E a zaskolili
ich aj na Bf I09G-6. Zoznamovacie lety a nacviky startov
a pristati sa zaCali 26. 4. 1944 na Ar 96 (С. 2XXI a 2883). Ako
instruktori s frekventantnu lietali slot. 1. Haluzicky. npor. V.
Krisko a rtk. F. Hanovec a dfta 5. 5. ich npor. Krisko a Gert-
hofer prcsktKali zo zruCnosti v lejto Cinnosti Poiom piloti za-
Cali lictaf samostatne lety. precviCovali starly. pristatia a z4-
kruty. Na zaCiatku jtina nasiedovali lety v dvojCIennom roji
a zmeny v jeho postaveni poCas letu. Podfa individualnych
schopnosti piloli zaCali lietaf aj prve zoznamovacie lety na Bt
I09E. Jeden z prvych lento let vykonal 23. 5. 1944 rtk. J. Те-
Itich na Bf I09E C. 1495. £>alsi den s niin absolvoval nacvik
startu a pristatia. Pilot A. Mutftansky spomina na svoj prvy let
takto: "Prechod z lietadla Ar 96 na Bf 109 bol riskantny. Pilo-
taZ Ar 96 bola hraCkou. Pretoie u LP ncbol ani jeden Bf 109
s dvojitym riadenitn. absolvovali smc najskor teoreticke sko-
lenie о static a pristdti s tymto typom a jeho Ictovych vlastnos-
Vfcvik pilotov .1 gaminlry na lietadli Bfl09v Picitanoch na Jar 1944
tiach pn oboch manCvroch. Najfazsi bol prvy start. ToCivy
moment vrtule pri static sposoboval. ie lietadlo malo snahu
zataCaf do favcj strany. Pilot musel korigovaf tcnto ncdoslalok
pohybom smerovky. Ak sa priiom oncskoril bola z toho ha-
vtiria. Odniesol to z pravidla podvozok a kridlo, ktorC pisalo
po zemi. Pri nizkych rychlostiach sa v5ak nic vainejiie nesta-
lo. DalJte Starly uz boli bezproblemove Pristatie bolo jedno-
duchSie. pretoze ncpdsobil tocivy moment od vrtule a smer sa
udrJiaval fahko. Po nickolkych letoch sa ui pilot citil v kabi-
ne Bf 109 ako doma." Od 13. 6. piloli precviCovali nalcty na
pozemne ciele a vyskovC lety v dvojCIennom roji v letovej
hladine 4000 a 7000 m. Na tento vySkovy let opal spomina A.
Mutftansky: ”Nad Tmavou som dosiahol vysku 7000 metrov
a vyisie som uJ nestiipal. V ostrom kfzavom lete som chcel
vyskusaf maximalnu rychlosf Bf 109. Dosiahol som pri tom
rychlosf okolo 700 km a v tom mi stuhlt kormidla. Kniplom
sa nedalo pohnuf a lietadlo sa zaCalo stdCaf na vyknit do pra-
va. Vyzeralo to pre mna straslivo. Po tiplnom stiahnuti plynu
som drial knipel oboma rukami a pomaly som prekondval od-
por v nadeni a prifahoval vyskovku. Rychlosf pomaly klcsala.
kormidla zmakli a vsetko bolo v poriadku". Dfta 23. 6. 1944
piloti prelcteli s Junkersom W34 na strclnicu v Novom Dvo-
re. Tam sa najprv ztiCastmli na ostrich strelhxh a oonwn
bombardovani so stihacimi dv ojplosnikmi B-534 a od 26 6
absolvovali aj ostre strelby z Bl 109. Dfta 28. 6 preleteli na
W34 spiff do Picsfan Ltoky na pohyblivy vzdusny cief pres
viCovali od 10. do 13. 7. 1944 a 20. 7. vscici pncluinxi kurzu
absolvovali zoznamovacie lety na Bf I09G-6 (C. 161 725
a 161 731). Do konca mesiaca nacviCovali start) a pnsutu
s tymto typom a poCas ccleho augusta stnedavo lietah na
B-534. Ar 96. Bf 109E a Bf I09G-6. Po ukonCeni kurzu mah
byf preradeni к slihacej letke 12 do Spisskej Novej Vsi. Letka
mala maf spoCiatku vo vyzbroji lietadla Bf I09E a po novej
dodavke z Nemecka aj Bf I09G-6. Ale po vypuknuti SNP bol
kurz predCasne ukonceny 29. 8. 1944 a Cast jeho frekventan-
tov zostala na letisku v PicSfanoch.”
Dalsou doleiilou siiCasfou vycviku bol kurz pilotov Ju 87D-5.
ktory sa takisto konal v Pieifanoch. Na tieto lieladla bola prez-
brojena slihacia letka 11, ktorej v lejdobe vehl slot. R. Kollar
Vycvik pilotov sa zaCal v jiili 1944
Okrem velitefa letky boli do neho
zaradeni por. Jaros. Slemensky.
Slavkovsky. Kordos a Ctk. Sitar.
Valent. Gajdos. Jankech. Beckovs-
k^. MergesCik. P Ivan. Bunta
a Kalisky. К dispozicii mail dvoch
nemeckych pilotov ako instrukto-
rov a komplctne vyzbrojenC lieta-
dla Ju 87D-5. Palubnych strelcov
do jednotky nezaradili. Zrejme sa
ratalo s tynt. zc ich vyclenenia zo
skupiny Jiakov 2. rocnika Sl.D po
vyradeni v septembri 1944 Pred
otvorenim kurzu. eite na jar. bolt
vyslani do lejpckej tovamc v Tren-
Cine mechanic! Knapp. Mamaj a J.
Mati.iL aby sa zaskolili na lento
lyp lietadiel. V prvom radc absol-
vovali dvojtyidftovy kurz о kon-
strukeii a parametroch. Casliach
a agregdtoch Ju 87. Ten viedol Ing.
Mendel, ktory1 prelozil z ncmCiny aj poirebnC technickC a le-
lovC priruCky pre pilotov a mechanikov letky 11. AJ poiom
uvedeni mechanic! absolvovali zavcrcCnti prax pri inontaJi
a zalietavani Ju 87. Poslednii Cinnosf s nimi realizovali ne-
mecki piloti na letisku v TrenCianskych Biskupiciach. Po
troch mesiacoch sa mechanici vritili spiff do Piesfan. kde uz
sami pripravovali d.ilsich 15 mechanikov na obsluhu lietadiel
Ju 87. Vycvik zbrojarov mali na starosti rtm Dubeft a Piftiik.
Vycvik pilotov sa zaCal teoretickou pripravou. zvDdnutim pn-
ruCiek a palubnych pristrojov. Neskor nasiedovali dva zozna-
movacie lety s nemeckymi instruktonni. ktori pilotovali Ju 87.
a frekventanti kurzu sedeli na zadnych scdadlach palubnych
strelcov. Az po tychto letoch zaCali lictaf samostatne. No eflc
predtym sa uskutoCnili nacviky Startu a pristatia. poiom okru
hy v okoli Ictiska. suboje s B-534. skupinove lety. cv icne na-
lety so strelbou na pozemne ciele prostrednictvom fotogufo-
metu a cviCnd bombardovania cementovymi bombami na po-
zemny terC pri mflvom ramene Vahu pri Piesfamxh PoCas
jednCho z tychto letov posadka Gajdos a Jankech predvadzaia
ndevik bombardovacieho litoku a pilot Gajdot omykwn od-
hodil namiesto cementovych bomb odhadzovateby podvo-
zok. takzc musel pristdf na brucho Poikodil pniom vrtuhi
SLOVENSKE LETECTVO
19J9 . 1944
a spodnti Cast trupu. No mechanic! lietadlo opravili. Okrctn
praktkkeho lietania inilrukiori pre tn ictal t pilotom vela txlbor-
nych filmov s tetnalikou strclby. tiCinkov stnnhlavrlho lietania
na pilotov. bontbardovania a bojovdio nasadenta "Sttik" Nc-
meckt inStniklori ncustale sledovali lety pilotov a vkdy ini ra-
dili. ako sa vyvarovat chyb pri pilotah a ako si poCinat v ne-
bezpeCnych tnomentoch, Vykonavali tie?, skolenia i tcorie
strefby na Ju 87, pribh'zili pilotom jcdnotlive typy bomb a ich
tiCinky. vratane kazetovych a kontajnerovych bomb. Vy-
vrcholenim vycviku mali byf scptembrovC ostrc strefby
a bombardovanie na strelnici v Malackach. kde u? boli vopced
pnpravene ostre bombs a municia do kandnov a guFometov.
Medzi pilotmi sa ro/Grilo, re po skonCent vycviku a doplncni
posadok о palubnych strclcov ich nasadia do bojovych opera-
cii na t'ronte v Taliansku,
Od zaCiatku augusta 1944 sa konal na letisku Tri Duby kurz
tidrkby a predletovej pripravy lietadiel Ju 87. zorganizovany
pre mechanikov, ktorych vytipovali a vybrali zo vsetkych le-
tisk. Kurz viedli ncmceki initruktori a jeho zmyslom bolo
umo?.nit vykonavanie pozemnej obsluhy na slovcnskych letis-
kach. len Co na meh Ju 87 poCas preletov pristanu
PoznAmky:
1)	VHA Tmava. f. MNO spisy dovemC, 4.74229/42.
2)	Tmka. J. - Spriva о slovenskom leteckom vycviku - kdpia
v archive autora.
3)	Svanda. P.t 60. VyroCie otvorenia prvej slovenskej Letcckej
Skoly. TrenCfn 2000.
4)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd. 4. 74229/42.
5)	Casopis SlovenskC kridla, roCnlk 1943. str. 166.
6)	Tmka. J. - Spriva о slovenskom leteckom vycviku - kdpia
v archive autora.
7)	VHA Tmava, f. MNO • spisy ddvemd, 4. 40511/41, f. LP - dd-
vemy rozkaz 4.36/41.
8)	Tamke. f. LP - ddvemy rozkaz 4. 6/42. ziprsnlk letov J. Bdfi-
ka  osobny archiv autora
9)	Tamke, f. LP - dovemy rozkaz 4. 33/42. Teliicha. M. Jinoia, P.
KalmanCoka a E Trcbatick/ho  osobny archiv autora.
10)	Tamke. f. MNO spisy ddvemi.4.258751/42, t. 74229/42.
11)	Zdpisnfk letov K. Bal&a, Kronika ptlotnCho roCnlka 1941-
1942 (nepublikovand) - osobny archiv autora.
12)	Tamke.
13)	VHA Tmava. f. WZ - ddvemy rozkaz VVZ 4 61/43.
14)	Tamke, f. LP - ddvemC rozkazy 1942.
15)	ZApisnik letov V. DrAba - osobny archiv autora.
16)	ZApisntk letov V. Driba. J. Gerthofera - osobny archiv autora.
17)	Spomienky J. RapCaniaka - osobny archiv autora.
18)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemC, 4. 45 726, spomienky J.
LukACa, zApisnik letov P. OndrejoviCa - osobny archiv autora.
19)	Tmka, J. - Sprdva о slovenskom leteckom vycviku - kdpia
v archive autora.
20)	VHA Tmava, f. WZ  ddvemy rozkaz WZ 4. 41/44. J. Tmka
• SprAva...
21)	Spomienky P. LukeAa, C. Hlavoda a J. Lachkdho  osobny ar-
chiv autora.
22)	VHA Tmava. f. LP - dovemy rozkaz LP 4. 32/42. 181o о roCnfk
1941-43 a 1942-44.
23)	VHA Tmava. f. LP - ddvemy rozkaz LP C. 6 a 4. 66/42.
24)	Tamke, dcnnC rozkazy LP z roku 1942. В Rosch: Luftwaffe
Codes. Marking & Units 1939-1945, Shiffer Publishing Ltd..
1995.
25)	VHA Tmava, f. MNO  spisy dovemC, 4. 74 773/42.
26)	Tamke, f. WZ  odvelenie do kurzov v Nemecku a Rakiisku,
spomienky F. ArgalASa - osobny archiv autora.
27)	Tamke, f. MNO - spisy ddvetnC, 423081/44, zApisnik letov J.
Gerthofera - osobny archiv autora
28)	Spomienky J. Ondrisa a E Hurtu  osobny archiv autora.
29)	VHA Tmava, f. MNO - spisy obyCajnC, rok 1942.
30)	VHA Tmava. f. LP - ddvemy rozkaz LP 4. 58/42, zApisnik le-
tov J. Sveca - osobny archiv autora.
31)	VHA Tmava. f. LP - Dovemy rozkaz LP i. 18/42. zApisnik le-
tov P. OndrejoviCa. J. VidcrtpAna - osobny archiv autora.
32)	ZApisnik letov P. OndrejoviCa - osobny archiv autora.
33)	Tamke.
34)	ZApisnik letov J. Tmku. J, Jakaba. J. Hergotta - osobny archiv
autora.
35)	VHA Tmava, f. MNO spisy ddvemC, 4.105874/42.
.36) ZApisnik letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
37)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemC, 4.40280/42.
38)	ZApisnik letov J Hergotta, J. Videripkna. J. Jakaba - osobny ar-
chiv autora.
39)	ZApisnik letov J. Hergotta, J. Jakaba. J. Gerthofera. spomienky
L. Horskdho- osobny archiv autora.
40)	Bekker, C.: Vyfta litoku 4000, Mustang. P1ze6 1995.
41i VHA Tmava, f. LP • Ddvemy rozkaz LP 4.59/42,
42)	Ziptsnlk letov A. Matuiek • VHA Praha.
43)	Tamke.
44)	VHA Tmava, f. LP -ddvemy rozkaz LP 4.48/42.
45)	Tamke, Dovemy rozkaz LP 4.62.64 a 73/42.
46)	Tamke. Ddvemy rozkaz LP 4.14/43.
47)	Zkpisnik letov S. MartiJa, K. Geletku - osobny archiv autora.
48)	ZApisnlk letov § Martiia, K. Geletku, R. Bokika - osobny ar-
chiv autora.
49)	VHA Tmava. f. LP - Ddvemy rozkaz LP 4.14 a 33/43, zdpisnik
letov T. Obucha. 5. GalbavCho - osobny archiv autora.
50)	VHA Tmava, f. LP - DOvemJ rozkaz LP 4.17 a 32/43.
51)	Tamke. Ddvemy rozkaz LP 4.13 a 32/43.
52)	Tamke, Ddvemy rozkaz LP 4.10/43, spomienky M. Beznkk, F.
Alenu, M. Murka • osobny archiv autora.
53)	Spomienky J. Zaliberu - osobny archiv autora.
54)	ZApisnik letov J. Videriplna - osobny archiv autora.
55)	VHA Tmava, f. LP • Denny rozkaz LP 4.169 a 189/43, zkpis-
nik letov J. Gerthofera a J. ViderSpdna - osobny archiv autora.
56)	Zdpisnik letov a spomienky P. Sukalu. spomienky C. HlavoAa.
J. Lachkdho, kronika pilotnCho roCtdka 1941-1943 (ncpubliko-
vanC) - osobny archiv autora.
57)	Zkpisnik letov J. Tmku. Potvrdenie о letcckej Cinnosti Velite-
fom leteckkho vycvikovCho strediska ARR (k6pia) - osobny ar-
chiv autora.
58)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemC, 4. 21733/43, zApisnik
letov E. TrebatickCho. P. KahnanCoka, J. Teltkha - osobny ar-
chiv autora.
59)	Spomienky F. Jankecha. O. Buntu. J. Knappa - osobny archiv
autora.
.34
SI .О VENSKE I.ETEI TV<»
1939 - 1944
Junkers Ju 52 na Ictisku v Trentianskych Biskupiciach po pnlctc г ncmeckeho Otis
2/2 Vycvik lietajuceho
personalu VZ v nemeckom
Oels v roku 1943
Dna 5. I. 1943 prcdlozilo vederue SLS na MNO • Vzdu^ny
tirad ziadosf о uhradu nakladov spojenych s vycvikom. ubyto
vam'm a stravovanim troch slovenskych pilotov a troch radio
teiegrafistov v Nemecku. Vy'cvik mal byf zamcrany na lieta-
nie bez vidu a na viacmotorovych lietadlach. Mala ho zorga
nizovaf a uskutoCnif Deutsche Lufthansa A. G. Berlin v mek-
torom zo svojich skoFiacich stredisk. vratane lietania na vnu-
trostatnych a zahraniCnych linkach. Predscdnictvo SLS dalei
ziadalo MNO. aby unfilo adeptov na lento kurz z radov pri
slusnikov VZ. Minister narodnej obrany ziadosf 12. I. zamic-
tol s odovodnenfm. ie takych specialistov si pripravi sloven-
ski strana sama. Pre potreby modemizicie Ictoveho parku
VZ a ich reorganizacie sa pianos al laklicz vycvik pilotov na
Нс 111 a Ju 52 aj s vycvikom lietania bez vidu. S tymto cie-
lorn boli dodane v januari 1943 aj dva He 111 s dvojitym ria
denim bez strvleckeho a bombardovacieho vystroja a bez vy-
zbroje. Okrem toho bolo nutnc pnpravif este kader linstrukto-
rov. pilotov. palubnych mechanikov a radiotelegrafistovi, kto-
ri by viedli takyto vycvik na Slovensku Preto doUo к rokova-
niam s DLM v Bratislave. s cicFom sprostredkovaf v Co naj-
kratsomCa.se vycvik vybranej instruktorskej skupiny v nieklo-
rvj zo skol v Nemecku DLM s tym suhlasila a podnikla pri-
slusnf kroky na jeho zabczpecenic Ako skoliace stredisko bo-
la zvolena Flugzeugltihrcrschuie FFS tCi 22 v Oels v Slicz-
sku.'
VVZ do vycvikovej skupiny vybralo osvedCenych pilotov
npor. J. Hergotta. run. E. Cecha а рог. V. Gnifta. Z I. turnusu
pilotneho vycviku na Cu 445. ktory sa skonfil 25 2.. vybrali
rtk. B. Mikola, ako najlepsieho absolvcnta Z palubnych me-
chanikov vybrali rtk. J. Krista a Cal. J. HatnanCtka. zo skupi-
ny radiotelegrafistov. ktori ukonCili kurz 19, I. 1943. rtk. M
Zolvlka a Cal. L. Margetina. Terrain zaciatku skolenia v Nc-
mecku stanovili na 2. 3. 1943 a DLM ho oznamila slovenskej
strane 23. 2. Este toho dfta naCelnik stabu MNO pohadal nc
mcckc vefvyslanectvo v Bratislave о vydanie cestovnych do-
k Iadov. Ich ury'chlene vystavenie posunla aj DLM a I 3 1943
mohla urcenti skupina od-
cestovaf vlakom zo Ziliny
ccz Oderberg do Oels” pod
velcnim J. Hergotta. So
skupinou ale ncodccstoval
M. Zolvik. pretozc 13. 2. Ito
lietadlom odoslali do pofa
к ZD a vnitil sa az 11.3. Po-
cas jeho odvelenia mu ver-
vyslanectvo vystavilo oso-
buny modry preukaz a len
Co ho po navrate prevzal,
odcestoval aj on do Oels 17.
’.1943 DodatoCnc zaradi-
li do vycvikovej skupiny
dfta IS. 3. aj des. F. Muchu
ako tlmoCnika a zotrval
v net a? do ukonCcnia kurzu
lostatni frekventanti nevedeli dobre po nemccky a bolo nutnc
dosledne prekladaf hlavne ixlbomu tcrmtnologiu i.
Po prichode hlavnej skupiny do Oels a jej ubytovani zacali sa
pod dohfadom nemeckych instruktorov u> 4. 3. zoznamovacic
lety na He 111В v okoli letiska vo vyike 500 in. V ten deft pi-
loti precviCovali aj starty a pristatia na tych tstych lietadlach
s dvojitym riadenim a vykonali v priemcre 10 letov. Clenmi
posadok boli aj slovenski palubni mechanici. 7. 3. absolvova-
h (xieniacne lety v okoli Oels a nacvik pristatia nacieL Dalej
nasledovali cvicne lety v ovladani lietadla a od 12. 3. posadky
pokracov all vo vy'cviku na He 111H. Na tejto verzii opaf prec-
vicovali start a pristalie. s pricmemyin poCtom 20 letov. po
meh boli vo vycv ikovcj osnove zaradeiw cezpofnC lety na tra-
il <X-ls - Lignitz  Oels a 24. 3 sa zaCalo s lietanim ptxIFa pris-
trojov vo vytkach 121И1 a 2000 tn Na lento tiiel sa pouJivali
aj lietadla Junker* '4. (7 2" 3 nasledovali dialkov^ prele-
ty podfa cudzieho zamcrama na trati < )eh  Zitomir a spaf. Po-
sadky zotrvali vo vzduchu denne .if 6 hodin s jedny m tnedzi-
pristatim. Intenztia vy cviku bola teda vysoka V dalsich dftoch
vykonali lety podFlt pristrojov a radiogomometrickej onent.i-
cie naj|wv v okoli letiska na W34 a potoin diaFkovC lety na He
11 IF a He IIIH-10. Jeden z takychto letov absolvoval IX. 4.
J. Hergott spolu s V. Gniftorn a B. Mikotom na trati Oels -
Brno - Vicdcii • Praha • DniZdany - Oels v trvani 257 mintit.'
Vselci z vycvikovej skupiny navy£e absolvovali teoretickc
skolenia podfa odbomostt. zaradenf do prestavok medzi let-
mi. Ako palubny mechanik preiiel skolenim aj des. Mucha.
Vo vofnoni Case chodili letci spoloCnc do mesta. aby sa zaba-
vili a kultume vyiili. Vlatlli medzi nimi dobre a kamaratske
vzfahy. ktore neboli poznaCenC rozdielnymi hodnosfami alebo
funkeiami. Od 3(1. 4. zaCali piloti spoloCnc lielaf aj na Ju 52
- podfa pristrojov a cudzieho zamerania v dDkc od 110 do 140
mintit a neskor aj podfa vlastneho a cudzieho zamerania
11. 5. vykonali vyskove lety na He 11 III do letovej hladiny
6000 m s barografom. Pri meh sa vy stnedali piloti. nemecki
instruktori a nasi palubni mechanici zostali Najviac letov
s nasimt letcami vy konali nemecki pilon Lt. Gratzer a Obfw.
Hering. 13. 5. posddky na Iroch He 111 vykonali peeler Oels -
Praha - Viedeft podia vlastndho zamerania a po odlele z Vied-
ne prisuili 14. 5. v TrenCianskych Biskupiciach. Na palubach
boli aj nemecki instrukton Na druhy den s.i konala mala osla-
va. poCas ktorej Nemcom ukazali letecku techniku LS a jej ve-
litef mjr. Tmka predviedoi na lietadle Ba 122.7 s trupovym
slovenske Letectvo
1939 - 1944
oznaccnim S-l svoju znamu akrobalicku zostavu. Po jej skon-
deni oboznamil hosfov s paramelrami tohto akrobatickeho lie-
tadla. Pre zaujimavosf. slovenski piloti obdrzali (po odlietani
predpisanych letov v Oels) nemccke pilotne diplomy a odzna-
ky. ’ V dalsich dnoch ncmcckii dclcgacia i cast slovenskych
lelcov odletela naspaf do Sliezska. Dorna zostali iba J. Her-
gott. M. Zolvik a J. Krist. ESte predtym boli vsak 15. 5. zaliet-
nutd oba zakiipene slovenske He 111 a vyskdiane na trati
TrenCin - Vajnory. Lety vykonali J. Hergott, V. Gnift a E.
Cech spolu s palubnymi mechanikmi. Na letoch sa ztiCastnil aj
pplk. Ballay. Obe lietadla tak boli overend a pripravene na ku-
rieme lety к ZD a RD. pianovane na dnihti polovicu tnaja
1943. Po tychto ovcrovacich letoch sa J. Hergott spolu s J
Knstom a Obit. Koppom vratili 9. 6. 1943 z TrenCina do Oels
lietadlom He 111 (imatnkulacia CO+PO). Tam piloti dalej
precviCovali lietame podfa pristrojov v mrakoch a 17. 6.. po
teoretickej priprave. zaCali vykonavaf starty a pristalia v noci
na Ju 52. Casf tejto fazy vycviku odlietali spolu s instruktor-
mi. Casf letov absolvovali kompletne slovenskC posadky sa-
mostatne. V priemere to bolo 12-14 laky ch letov. V dnoch I8.
al 20. 6. 1943 vykonali noCnC lety v trvani od 130 do 320 mi-
nut. s dorazom na orientaciu. vlastne i cudzie zamcranie
a QGH pristiitie. Potom priili na rad vySkove lety do 72(M) m
cez den za rovnakych podmienok a nocne lety na He 111. Dita
25. 6. J Hergott na He III vykonal. ako sucasf vycviku. let
I Oels do TrenCina spolu s Lt. Gralzeromn a Fw. Nicbojom.
Na trati. ktori viedla najskor do Viedne, cvicila posadka vlas-
Ine a cudzie radiovC zamcranie. PoCas letu z Viedne do Tren-
Cina vykonala vlastnc zamcranie na vysiclaC Bratislava. Po
prilcte do TrcnCianskych Biskupic sa J. Hergott ztiCastnil na
akrobatickom lielani pafclenneho roja Ba 122 a Bs 122. v kto-
rom boli aj J. Tmka a V. KaCka a ktory sa nskutoCnil pre tiCe-
ly propagaCneho filmovania." Dfia 27. 6. odleteli z TrenCina
priamym Ictom do Oels. Po zvySok mesiaca a v tyidftoch a?
do 19. 7. sa precviCovali lety a pristatia podfa radiovcho zame-
rania. priCom tarn u7 zostal iba J. Hergott. M. Zolvik a F. Mu-
cha.
Vycvik sa oficialne skonCil 19. 7. 1943 poslednymi letmi na
prclclovcj trati Oels - Breslau  Bncg. Hcrgottova posadka od-
letela z Oels 22. 7. 1943 cez Viedeft a Bratislava do TrenCina
na He III (CE+KP). Na palubc boli aj Lt. Gratzer a Oberst
Witssfeld. ktori prelietli lictadlo naspat.
Eite 13. 7. VVZ zriadilo kurz lietania bez vidu v L§ v Tren-
Cine. ktory sa mal rozbehntif po misrule J. Hergotta a ostat-
nych absolventov z Oels. ked>e boli urCeni ako uCilelia liela-
ma a mstniktori. Do kurzu mali byf zaradeni J. Tmka. L Ja-
sik. J. Jakab a E. Trchala ako civility dopravny pilot. Z palub-
nych mechanikov to mali byf M. Mamaj a M. Lehuta a radi-
otelegrafisti P. OndrejoviC. O. Nemec a E. Kmcf. Osnovu vy-
cviku mal. podfa vedoinosti ztskanych v Nemecku. pnpravif J
Hergott. Tento kurz sa vsak u2 neuskutoCnil.'
PoznAmky
1)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dfivemC. C. 250640 - Ziadosf SLS
na VzduJny unxl.
2)	Tamfc.spis 6.40781/43.
3)	Tamie. f. LP - Ddvemy rozkaz C.16/43.
4)	Tamke, rozkaz С. 15/43.
5)	Tamke., MNO - spisy dfivcmC, i. 40781.
6)	Tamke, spu C.51254 a 50977/43.
7)	Tamke. spisC. 41227.
8)	ZApisnik letov J. Hergotta.
9)	Spomienky J. HatnanCfka - archiv Stanislava Bursu.
10)	ZApisnik letov J. Hergotta. J. Tmku - osobny archiv autora. Ca-
sopis VzduAnA flodla Juhovychod rodnik 1943.
11)	Tamke
12)	Ostatnl prisluSnici kurzu v tomto obdobi absolvovali kunCme
lety do ZAhrcbu a do Saki.
13)	ZApisnik letov J. Hergotta - archiv Stanislava Bursu.
14)	VHA Tmava. f. MNO • spisy d&vem6. C.43095/43
2/3 Vycvik bombardovacej
letkv 41 v Saki a Greifswalde
Na jar roku 1943 rokovali minister narodncj obrany general
Catlos a set DLM na Slovensku gcncralporuCik Keiper о na-
sadeni slovenskej leteckej skupiny v bojovej oblasti
4. vzduinej flotily na Kryme. Z rokovania vyplynulo. kc Slo-
vensko nasadi jednu bombardovaciu letku He 111 s 18 posiid-
kami, letku Ju 87 tick s 18 posiidkami a dve letky Bf 109G
<z toho jedna uk bola nasudemi v Anape). V nadvaznosti na
tieto dohovory odletel general Keiper kuriemym lietadlom
DLM Me I OX Teifun na slukobnti cestu na Krym v dftoch 28.
5. - 7. 6.1943. Dna 28. 5. 1943 pracovne navitivil seta vzdui-
nej flotily 4 polhdbo marsala, slobodneho pana von Richtho-
fena. a informoval ho о pltlnovanom nasadeni slovenskej le-
teckej skupiny na fronte. Ziiroveft mu ozntinul, 2e mu prezi-
dent Slovenskej republiky udelil Vojenny vlfazny кп7 I. trie-
dy. PoCas rokovani dospeli к predbcknCmu Casovemu planu
nasadenia jednotlivych zloziek slovcnskcj leteckej zbranc.
ktory vypracovala slovenska strana. Z obsahu planu holo z4-
vUznC. Se:
I.	Do konca jiina 1943 bude urCene na vycvik velitefstvo
skupiny a bojovd letka He Ills posddkami a |xvem-
nym personiilom.
2.	Asi od 1. oktdbra bude pripraventi na vycvik letka slrm-
hlav tiloCiacich lietadiel Ju 87 Sluka s jxtsadkami a po-
zemnym persondlom.
3.	Od 15. novembra 194.3 bude jedna stthacia letka. vrdta-
nc pozemneho personalu. vycviCena na lietadlach Bf
I09E s urCcnim na prcskolemc na Bf I09G.
Pofny marsal von Richthofen stihlasil. aby slovenska letecka
skupina bola stistredena na letisku na Kryme pod vlastnym ve-
lenim. ktore bude к dispozicii vyhradne jemu. Na tomto letis-
ku pl.inoval dokooCif chybajtict 5pecialny vycvik. v prospech
ktoreho budti к dispozicii. v potrebnom poCte aj nemecke vy-
cvikovC jednorky. Na dosiahnutie plnej bojovej sily dodii ne-
mccka strana najmodemejSie bojovC lietadla. PoCas rokovania
sa obe strany dohodli. 2c sformujii a zasadia do obrannych
poslavcni jednu fafckti prolilieladlovii batenu Flak 88 mm
a jednu fahkii batenu Flak 20 mm. a ic sfomtuju spojovaciu
jednotku. L vcdene opatrenia mali zabezpeCif tiplnti bojovti sa-
mostatnosf slovenskej leteckej skupiny . Spojovaci material
a protilietadlovC kandny sa zaviazala dodaf nemeckd strana.
obsluLny personal strana siovenski. Ako vycvikove stredisko
dohodli letisko Saki. ktore sa nachddzalo priblihie 30 km se-
verozapadne od Sarabuz.' Za operaCnC letisko sa malo. po
ukonCeni vycviku. vybraf vhodnd letisko v blizkosti RD. Na
36
SLOVENSKO I.ETECTVO
1939 • 1944
tieto rokovania. nezavisle oil odletu Ufa DLM. mala 28. 5.
1943 odletief aj slovenska misia. ktoni vicdol gen. Jurech.
pplk. gst. Ballay. pplk. Sojick a stot. Mattis. Odlct sa vsak
z.drzal a uskuloCnil sa az 29, 5. 1943' lietadlom He III 5468
s tnipovym oznaienim S - 81. ktort pilotoval npor. Jan Her
got! iposadku tvorili rtk. Zolvik. rtk. Kristi. Trasa letu viedla
Nitra 1943. rmldtk* so siovenskymi letcanu peed ich odchodom oa Krym. V popredi pplk.
git. A. Ballay, za turnpplk. let. K. Sojtck. vftvo velitefletky He 111 stot let P. Gaiparovit.
2 TrenCina cez Spissku Novti Vcs do Lvova, kde bolo medzi-
pnslatie. a pokraCovala ai do Dncpropctrovska. Cas celeho le-
tu bol 293 miniit. Delegacia sa v Dnepropetrovsku kratko zdr-
Jala a potom este toho dna odletela. Jej ciefom bolo Kamen-
skoje. kde sidlilo velitefskc stanovistc Luftilotte 4.' Na poCesf
slovenskej delegacie usporiadalo ncmcckc velenie slavnostini
veCeni. kde sa znovu potvrdili dohody medzi pofnym marsa-
lom von Richlhofenom a slovenskou misiou. ktore predlo/il
J£f DLM uz 28. 5. Pplk. Ballay podakoval za pianovane pos-
kytnutic ncmcckcj tcchnickej a materialnej pomoci a v plncj
mierc potvrdil vclkosf planovaneho slovenskeho leteckeho
zvMzu. Nemecka strana vyslovila velkti pochvalu slovenskej
stihacej letke 13 a celkovu spokojnosf s jej bojovou cinnostou
a moralkou. Dfta 30. 5. 1943 slovenska delegacia odletela cez
Sarabuzi na KerC. Gen. Keiper odletel svojim Me 108 na pod-
robncjSic rokovania о zasadeni slovenskeho leteckeho zvazu
v Saki к velitefbvi oblasti Sarabuzi a do Simferopolu к velia-
сети generalovi 1. leteckeho zboru a zaslupcovi hlavneho ve-
litefa Krytnu. К slovenskej delcgacii sa v Anape pndai por.
Belo Rohdf. ktory odletel zo Slovenska 22. 5. 1943 na lieladle
E-241-.32 s pi lot от Ctk. J. Bozikom Letch po trase: TrenOin
 SpBskA Novd Ves - Lvov - Proskurin - Стал  Nikolajev •
Sarabuzi  KerC - Anapa, kde pristali 29. 5. о 9.30 h. Rohafo-
vou tilohou bolo obozndmif sa s priestorom. v ktorom bude
slovenska bombardovacia letka vy korun af vyevikove lety.
Rckognoskiciu terenu uskutoCnil aj stot. Matus poCas letu na
He 111. ktory' oditartoval 31.5. 1943 z Kerca do Anapy. Stroj
pilotoval Jdn Hergott. V sidle letky 13 sa opaf stretia sloven-
ski delegicia so sCfom DLM. Podrobne sa oboznainili s ope-
ratnym nasadenim letky. jej bojovymi uspechmi a moralkou.
ktora bola obojstranne zhodnotena ako vynikajuca. StihaCom
odovzdali darCcky • cigarety a liehoviny Nakoniec sa zasta
vili v sidle 4. DPLP batcnc. ktora mala na konte 4 potvrdenc
a 3 nepotvrdene zostrely lietadiel. Sif DLM prisfiibil prislus-
nikom letky 1.3. ze im nemecki strana udeli aj nemccke pilot-
ne odznaky. Slovenska delegacia potom ukoncila svoj pobyt
a drta I 6. sa vratila spat letom z Anapy . cez Voinku. Nikola-
yev a Odesu do DvruCa lod 3. 6. do 5. 6. sa zdrJala и leteckej
skupiny pri ZDt a v Trencine pristala ai 5. 6. S delegaciou sa
vralil aj por. Belo Rohaf.'
Lz pred samotnou misiou zaialo VVZ s na-
borom dnbrovofnikov do tejto letky medzi
pilotmi. pozorovatefmi • dostojnikmi. me-
chamkmi a radiotelcgrafisiami.1* Pri naborc
rozhodovala ich kvalita a dosiahnutd vysled-
ky. Zvysny personal letky tkuchari. vodiCi
aut. kratciri' bol urCeny rozkazotn VVZ.
Do letky boh pndeleni aj vytipovani prisluk-
nici Skoly na dostojnikov leteetva v zalohe.
roCnik 1943. z oddelenia pozorovatefov, na-
vigatorov a palubnych radioielcgratistov.
Ich skolenie preto prerustli 19. 6. 1943 a u>
na druhy Jefi ich zaradili do zostavovanej
letky. Neskor. po uspesnom absolves ani
vycviku v poh (Saki). ich mail ustanovif za
pozorovatefov a palubnych radiotelegratis-
tov a navigatoniv. Skolenia v L$ a v poli im
mali byf uznane ako predpisany aplikacny
kurz pre poruCikov leteetva.' Nabor bol
zorganizovany aj v Spojovacom praporc
vzdusnych zbrani (SPVZ). Meehan ici. ktori
sa dobrovofne prihldsili za palubnych mechanikov. absolvo-
vali lekarske vysetrenie a psychotechnicke skiisky v ncmocni-
ci v Bratislavc. Z mnoistva vy^ctrcnych vybrali 18 budticich
palubnych mechanikov.
Po ukonCeni pcrsonalnych pnic a po vybodnoteni slutobnej
cesty na Krym vydalo VVZ 12. 6. 1943 nanademe odoslai ve-
litcfslvo Ictecke) skupiny a letky He 111 na vycvik do pofa.
Miesto susiredcnia vsctkych osob <hI VVZ. leteckeho pluku.
Oddych fx^ais presunu na v^chod Slovenskf vojact pod stanmi na hi-
ke ph Novoaletejevke.
LS a SPVZ: v sidle letky 3 v Nitre - do 21.6. 1943. Vclitcfom
leteckej skupiny sa stal mjr. Lisicky. jeho zastupcom slot, Ma-
tiiJ. Obaja absolvovali na jar 1943 vycvik na lietadli Cu 445.
37
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Zaradth ich aj do nodndho pilotneho vycviku. ktory' vsak mu-
seh prerusd dhom odchodu do pofa. kde ho mali dokonctf.
Velitefom letky He 111 bol slot. P. Gasparov id. Stanoveny dd-
lum odchodu. 30. 6. 1943 о 8.00 h. bol zarovefi aj ddtumom
oficialneho zriadenia letky s oznadcnim ..letka 41". Cas od
sustredenia do odchodu sa vyuiil na kontrolu vyzbroje a vy-
stroja muLstva a na vybnisenie vojenskdho vystupovania. dis-
ciplfny a mravnej hodnoty osdb Po materialncj strankc sa
pripravoval letny а pofny vystroj s prilbami a maskami. Zim-
ny vystroj sa mal pnpravif zabaleny v debnach a mal sa vyda-
vaf a? podfa pokrodilosti obdobia. Vykonny letecky personal
bral so sebou tiplny letecky vystroj. ale bez kukiel a paddkov.
Z vyzbroje sa brali iba puiky a pi Stole a prisluSnd mnoistvo
municie, ktora sa vydala aJ* po prckrodeni hranic Slovenska.
Letecky pluk v Ptestanoch pridelil nakladnd vozidla Ford
3000 S. velttefske vozidlo Pruga AV. zdravotnicky aulomobil
Praga AV a predisponoval motorizovami pofmi kuchyfiu od
tech, letky 2.'” Ostatny ipecialny material potrebny na vy-
zbrojenie a vystrojenie letky He III mala dodaf v poli ncmcc-
kd vojenska sprtiva. Prislusnici bombardovaccj letky nepozna-
li ciefcesty a nasadenia. a tak kolovali podas siistrcdcnia v Ni-
tre rozne filmy. Podfa jednej z meh ciefom malo byf Bordeaux
vo Franctizsku. kde sa nachtidzalo sidlo jeden skupiny KG 40.
Budova kasdmf v Saki
Tato sprava sa natolko rozsirila. ie meklori si ktipili aj fran-
ctizskc slovniky.' Ind verzia hovorila о vycviku v Holandsku.
Ubytovanic skupiny bolo zabezpedene v Nitre v byvalom stat-
nom zrebCinci. Datum odchodu sa ale zmenil a z Nitry sa od-
chadzalo о ityri dm skor. teda 29. 6. 1943. ketf bol zostaveny
ieleznidny transport, automobilova technika a pofna kuchyfta
naloiemi na otvorenych vagdnoch. Muzstvo a poddostojnici
mali cestovaf v ., Z" vag6noch. 29. 6. sa na rozludkc v kasar-
fetch a na stanici ztidastnili aj Sojcek. Bal lay a dclegdcia ses-
ticr SCK Transport odisiel z Nitry о 16.30 h. Trasa vicdla
do Novcho Mesta nad Vdhom. kde sa pripojila DPLP hatcria
a zenisti. v Ziline zase prislusnici SPVZ a v Liptovskom
Hnidku sa pripojil transport jazdeckdho priezvedneho oddielu
i JPO) z Brezna. Az v Kysaku udastnikom transportu oznami-
li presny cief cesty. aby si moholi vymenif slovcnskc koruny.
Zarovefi boli vydand zbranc a ostre strelivo. Cesla pokrado-
vala cez Koiice. Uihorod. Stryj. Lvov. Tamopof. Vinicu.
Dnepropetrovsk. ZaporoZie a Melitopol do Novoalexejcvky
pri Azovskom mori. kam transport doraz.il I. jula 194.3. Stra-
va sa vydavala pocas zastavok z pofnej kuchyne. V noci mu-
scli byf dodrtiavanc prisne podmienky zatemnenia. V Novo-
alcxcjcvkc prctrvavalo vcfmi honice podnebic, takie sa spalo
pod stanmi. Letka tu zostala ai do 8. 7. 1943. Ddvodom zas-
tdvky bola potreba aklimatizdcie fudi. fasovanie kompletneho
leteckdho vystroja a dokondenic zaverednych prac spojenych
s ubytovanim v Saki. Zvysok transportu (icnisti a prislusnici
JPO z Brezna) odiiiel ai na Kerd к jednotkdm 1. peSej divf-
zie.' Zaliafdo sa letka aklimatizovala pri Azovskom mon. na
hike vedfa ieleznidnej irate, odletela 6. 7. 1943 z Trencina na
VIcabine He III zlhva M. Lisidcy, F. Poiialok a V.Grtih
slovcnskom lietadle He 111 C. 5313 posadka. ktoni tvorili por.
Gnin - pilot, npor. Orxlrejovic • rddiotelcgrafista. rtk. Krist •
palubny tnechanik. Na palubc sa nachddzal stab letcckej sku-
piny (mjr. Lisicky. slot. Mattis, des. Bracok) a Obstl. I. Weh
a Fw. Berger. Trasa Ictu viedla z Trencina ccz Lvov do Voin-
ky. kde let prerusili. V popoludhajsich hodinach 7. 7. 1943
znova startovali a po 35 mimitach Ictu pnstali v Saki.'4 Dfta 8.
7. о 11 00 h sa letka premiestnila nemeckym vlakovym tran-
sportom z Novoalekscjevky cez Dzankoj. Sarabuzi a Simfero-
pol do Saki. Rovnakou trasou sa presunuli po vlastncj osi vo-
zidla. L'bytovanie v peknych a distych budovdeh by valych ku-
pefov s termalnou vodou. s priflihlym parkom a fontanou v5et-
kych prckvaptlo. V budovach natretych maskovacimi farbamt
sa nachadzala aj kuchyha. Po prichode vojaci upravovali oko-
lie ubytovni. Vefmi rychlo zaviedli telefmnckd spojenie medzi
ubytovacimi budovami a letiskom, vzdialenym asi 5 km od
Saki na pobreJi Ciemeho mora. kam sa jazdilo nakladnymi
autanii. Obranu rozsiahlehsi letiska vybavcncho bctonovynii
drahami zabezpeCovala 13. DPLP batdria. ktora mala vo vy-
zbroji protilietadlovd dela Flak 20 mm. Po obvode letiska bo-
li vybudovane ochranne boxy pre He 111, dno mali pod urov-
iiou terenu a z troch stran ich chranili nasypy.
Na Slovakov uz cakali nemecki instrukton pilotov. navigato-
rov. mechanikov a zbrojarov, vyudujtici navigacie. meteorolb-
gie. zbrahovych systdmov a bombardovania. Рог. V, Gnin
a npor. P. Ondrejovid zotrvali na letisku lakmer tri ty zdne a •
taktsto posobili ako instruktori slovenskych pilolov, navigalo-
rov a radiotelegrafistov. Okrem teoietickeho skolenia pre per-
sonal letky vykonali aj prvd navigadnd lety na trati Saki - Ka-
mcnskoje • Voinka - Kirovograd a viackriit ich zopakovali
38
SLOV ENSK E LETECTVC)
1939 - 1944
Dalsim obsahom ich price boli radiolety na trati Saki - Sara-
buzi - Voinka s ciefom preskumai trasy budticich vycviko-
vych preletov skolenych posadok a zaroveft ziskaf dolcJite
poznatky о orientaCnych bodoch na trattaeh. VSeiky poznatky
a sktisenosti odovzdali v pisomncj forme na stabe leteckej
skupiny v Saki. Tieto doklady v nasledujikich tyidftoch slu-
JLili posddkam ako potnfcky pri pripravc na dialkovc prelety.
Slovensky He 111 odletel aj s posddkou zo Saki spaf na Slo-
vensko 24. 7. 1943. Jeho trasa viedla do Proskurina. kde pri'
tai po 265 mindtach letu. Na druhy den He 111 pokracoval do
Bratislavy s medzipristdtim vo Evove.
Hnetf po prichode prisluSnikov letky do Saki sa zacah aj prve
kontakty s domacim obyvatefstvom. Bolt veftni dobri. srdeC
nd, bez naznakov nepriatefstva Niektore tamojAie Jens boh
prijalC ako upratovaCky do ubytovni. servirky do yeddlni a po-
mocnfCky (Styri) do kuchyne. Zdsobovame proviantom sa vy-
kondvalo ndkladnymi autami zo Simferopolu Д Duty a Ba-
chCisaraja. ’ Takmcr okamzite po pnehode a po ubytovani
v Saki zaCali prislusm'ci letky odbomy teoreticky vycvik na
Saki. Ochrannf boxy pre lieladli mail dno pod tirovfiou tertnu а г troch strin ochnutnC nisypy. Na sntin-
ke slovenski mechanici pri manipulicii s cviCnou ccmentovou bombou.
uCebniach i pri lietadlach. Teorcticke skoleme prebiehalo
v budovdeh na letisku a v hangaroch. Na lietanie boli к dispo-
zicii lietadla Нс 111 a Fw 58. Denny prognun sa zaCinal bu-
diCkom о 05.00 h rdno. Od 06.00 do 11.00 h pokraCoval pred-
poludftajsim zamestnanim na letisku. Odchod na obed. obed
a odpoCinok v Saki bol naplanovany od 11.00do 14.45 h. Od
15.40 do 18.00 h opal zamestnanie na letisku. о 19.00 h vefte-
ra. od 19.30 do 21.00 h osobnC vofno a о 21 .00 h vcCicrka.*'
ID na 12. 7. 1943 pnpadol vyuDeny zaCiatok Skolema. pri-
prava uCebni a matenalu na druhy deft. Navigator! a radisti
zaCali skoleme о druhoch bomb, palubni mechanic! naukou
о motoroch a ich obsluhe. Piloti sa zaCali oboznamovaf
s konStrukciou lietadiel He 111 a Fw 58 (na type Fw 58 ro-
bili preskolenie na viacmotorove lietadla. za vydatnej pomo-
ci рог. V. Gruna).
Nasledovala telovychova a popoludni pre lictajuci personal
spojovacia priprava a sluchoCilanie.
Dfta 14, jiila 1943 ilartoval z TrenCina pilot Ctk. J. Magyar
а прог M. Pridala na lietadle Klemm 35 C. 3317. Lctcli po tra-
se Spisska Novd Ves - Lvov - Nikolajev - Saki. kde pristdii 16.
' 1943. Navstevou letky 41 v Saki a letky 13 v Anape (kde
pristali 23. 7.1 mal M. Pridala ziskaf pre noviny a Casopisy
materials na propagacne clanky о oboch letkdeh. Lietadlo
Klemm 35 zostalo na letisku v Saki pre zabezpeCenie kuner-
nych letov к velitefstvu RD a orientaCnych a udrtiavacich le-
tov pilotov a navigatorov. J Magy ar i M. Pridala sa na Slo-
vensko vralili 24 7 1943 lietadlom He 111 s posddkou por.
V. Gruna. Ten sa az do odletu pixiielal na instruktafi a vy-
cviku pilotov letky a robil s nimi mformaCne lety na sloven-
skom He 111 s dvojitym riadenim. Z nemeckych insirukto-
rov sa na vycviku podiefali kpt Slender, por. Amik a por.
Gratzer Pochadzali zo Sudiet. ovladah CeOmu a mohli sa te-
da tahsie s pilotmi dorozumief. Dalsiu posadku. ktora prilete-
la na Klemme 35 C. 2042. tvonl \ Soska s pilotom rtk. S.
Martisom. Pnsla 5. 8 1943
z Anapy cez KerC do Saki za
rovnakym tiCelom ako M.
Pridala. Lietadlo neskdr la-
kisto zostalo к dispozicii let-
ke 41. Dfta 15. 7. 1943 letka
vyfasovala nemeckC letnC
kosele a nohavice modrej far-
by. ktorC pouMvali aj jetlnot-
ky Luftwaffe a pre letcov bo-
la na programe priprava
z meteorologic, navigacic
а пайка о palubnych zbra-
niach. 16. jiila sa preberali
itCinky bomb, druhy bomb
(50. 250 а КИЮ kg) a usku-
toCnilo sa praklickd skolcnie.
17. 7. sa letci ptxlrobnc oboz-
namili s okolim letiska Saki.
19. 7. bola v simferopolskcj
nemoenki lekarska prehliad-
ka zamerana najrna na vyse-
trenie oCi. kvdli schopnosti
lictaf v noci. PoCas tychto dni
piloti absolvovali okrem spo-
loCnej pripravy v navigdeii
a rddionavigdeii aj techniku
рНоШе, bombardovanie. zameriavanie. lietanie podfa pristro-
jov. nduku о palubnych pristrojoch a orientainC lety. Dfta 20.
7. zaCali prse orientaCnd lety v okoli letiska aj navigdtori a ra-
diotelegrafisti na lietadle Klemm 35. ktore pilotovali prislus-
nici slovenskej letky.’ Do 24.7. pokraCovalo teoreticke Sko-
Icnic z navigdcic a metcoroldgie. Palubni mechanic! zvlddli
strclccky vycvik a prednaiky о clcktrickej i palivovej siistave.
motoroch a draku He 111 a 24. 7. sa konala prvd ostra strefba
na pobrezi mora z gufometu MG 15. Papierove terCe so silu-
etarni B-534 privezene zo Slovenska boli osadenC tesne pri
brehu mora. 26. a 31. 7. sa opakovali strelby z MG 15 za rov-
nakych podmienok. Vysledky vsetkych striefajiicich sa pri
kafdej strefbe zlep<ovali. V tie dni sa zintenzivnila telesnd pri-
prava, navigacia. naevi к morzeovky a komunikdeia v nemec-
kom jazyku. ktora sa vyzadovala pn planovanych letoch. Pri
39
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939- 1944
precviCovani morzeovky sa poJadovalo vysielacie tempo mi-
nim Sine 40 znakov za minutu. Ak to navigitori a radisti dosia-
hli. mali zvySok dfta vofno. PoCas voFnych chvff sa venovali
kupaniu. volejbalu. karuim. prechadzkam po Saki a jeho bazi-
re. V pondclok I. 8. 1943 vsetci absolvovali vylet aulobusmi
na Jaltu. do Sevastopolu a Simferopolu." Dna 2. 8. sa zaCali
prve zoznamovaeie a orientaCne lety zvysnych clcnov lietaju-
ceho personalu na vyitlJenych He III. Islo о okruhy v okolf
letiska vo vyike 400 m a v trvani 6-12 minut. Kazdy absol-
voval v priemere 3-4 lety. Lietadla pilotovali slovenski pilo-
ti pod dohFadom nemeckych inttniktorov l.ietalo sa cely deft.
К dispozicii boli rozne vcrzic He 111 a Fw 58. Vsetko starsie
stroje. pridclene od nemeckych KG. alcbo vycvikovych jed-
notiek. ktorC uz mail za sebou znaCny poCet Ictovych hcxlin.
Na letisku v Saki mali svoje doCasnd stanovisko od jari at do
rnaja 1943 Stdby KG 55 a 11,'KG 55. V tom obdobi sa tarn zas-
tavila na zotavenie aj 1/KG 55 IIII/KG 55 lam postupne zavf-
tala ui v seplembri azdecembri 1942). Sldbcskadry a 1/KG55
ale poCas odpoCinku podnikali zo Saki bojove nalety na ku-
banske predmostic a do priestoru Armovici - Krasnodar.
V Jevpatorii mali zakladftu rumunski stihaCi. ktori operaenc
lictali so stihaCkami I. A. R. 80 a 81."
OrientaCne lety sa vykonavali denne a posadky ich absolvova-
li tormou Start • pristiitie - Start, bez vypnutia motorov a zas-
Dvojmotorvvf He 111H-I0 s oznatenlm F6+AM na letisku v Saki
tavenia. Kombinovali sa s tedriou a praktickou cinnostou s lie-
tadlami. obsluhou zamenavaCov LOTFE 7 D, ich nastavenim
pred bombardovanim. s prftcou s bombardovacim pristrojom
RAB. obsluhou radiostanic. palubnych zbrani. opravoti ich
ponfch poCas letu aid Dfta 9. 8. sa konali sktKky v tlakovej
komore. v-ktorej sa simulovala vyska 6(MX) - 7500 m a kontro-
lovali sa reakeie. Cinnosf a v^drt lielajuceho personalu bez
kyslika - po urcitti letovu hladinu a skusani muse I i zapisovaf
svoje pocity. Pricmcme bola bez kyslika dosiahnuta hladina
zodpovedajuca vyske 7000 m Ticto sktKky sa opakovali 14.
8. a toho dna sa vytvarali aj jednotlivC posadky. ktorC boli zos-
tavene i pre stot. MaUiSa a mjr. LisickCho. Do 19. 8. sa kona-
li orientaCne lety. vefa z nich odlieiali i ncmecki piloli. Nick-
tori slovenski piloti mali probICmy hlavne pn pristati S lieta-
dlami sadali vefmi tvrdo. priCom poskodili mimmalne ostro-
bovC kolesa Problemy vzntkali aj vo vzduchu. Nape. 16.8. ra-
tio о 07.00 h pri kralkom onentaCnom lete vo vyske 450 nt
v okoli letiska vysadil Favy motor lietadla He 111 C. 3972. pi-
lotovanCho por. Gratzerom. V posadke bol aj slob. Alena. Pi-
lot sice pristal v poriadku. ale so znaCnymi faikosfami. 20. 8.
sa konalo velrni zaujimavC zamestnanie z astronavigacic. Na-
vigaCnC cviCenia trvali ai do 28. 8. 1943. V ten deft sa usku-
toCnili previerky z tohto odboru. ktorC zorganizovali nemecki
instruktori. Pracovalo sa s mapamt. skiiSajtki zadali tilohy pre
denny alcbo noCny let, jeho srncr a rychlosf. CasovC zmeny
stneru letu. smer a rychlosf vetra. Po urCitom Case bolo potreb-
ne udaf polohu lieladla v suradniciach. Bolo to veFmi narocoe
cviCenie a maio charakter samostatnej Cinnosti. Spravne vy-
sledky dosiahli iba stot. Mattis, des. M. Bcznik. slob Alena
a por. Rohaf. Mnohi dostojnici a podddstojm'ci tilohu takmer
nezvladli a hlavne dostojnici tento fakt dosf taiko zmKah. Ne-
paCilo sa im ani to. ie majii zamestnanie v uCebni spolu s pod
dostojnikmi. Dalsie skolenia s nimi absolvovali aj piloti.
Zaver augusta charakterizovalo obrovske tempo a verva v te-
orctickom tkoleni. pretozc instruktori sa snaiili, aby letka bo-
la Co najskor pripravena na bojove nasadenie. UrCitym spes-
trenim pozcmnCho vycviku bol nacvik poubvania zichran-
nych Clnov. PokraCovalo sa tie? v orientaCnych letoch v bliz-
kosti letiska. 24. 8. a 25. 8. vykonal takCto lety slob. Alena,
pricom pilotmi lietadla He 111 C. 5297 boli Ctk. Spiriak a rtk.
tialHpohlitddo каЫпу He 111. bombotnetnfk-navigitor
S Milo (vlkvo) spolupracuje potaa letu s pdotern A. Sebestom.
Kristina. ’ PoCas vycviku doJIo medzi pozemnym personalom
к niektorym trcstnym Cinom. Co riesil pofny prokurator I. pe-
5ej divizie. Klo о drobtW kradeze vystrojnCho matertflu a je-
ho rozprcdaj na baziri v Saki. Zavainejiim trestnym Cinom
bola kradcJ leteckeho benzinu. ktorej sa dopustili 24. 8. 1943
dvaja mechanic! letky. Z lietadla Нс 111 vypustili l(X) litrov
benzinu. priCom ich prichylil por. Gratzer.’ Najz4va>ncjSi
trestny Cin sa ale stal 26. 8. 1943. ked s kunemym lietadlom
Klemm 35 C. 2043 uletel slob. Jan Murgas. Lietadlo sltDilo na
orientaCnC a kuriCme lety na Krym. к letke 13 a na velitefstvo
1. peSej divizie a vykondval ich najma stot. GasparovtC a Ctk.
Solir. Mcchanikom stroja bol prave J. Murgal Po drobnych
opravach. napriklad po vymene svieCok. zalietaval lietadlo
Ctk. Solir spolu s Murgasom. Vidy mu utnoJnil riadif lietadlo
a dokonca mu dovolil aj startovaf a pristiivaf. Takychto letov
spolu vykonali 12-15. takJe mechanik ziskal zakladnC nivyky
lietania na motorovom lieladle. A navyJc este na Slovensku
absolvoval bezmotorovy vycvik na vetronoch. Mechanik J.
41J
SLOVFNSKFIUK 1ЛО
1939 - 1944
Murgas mal na starosti aj vybavovanie povoleni na Marty. za-
bczpeCenic meleorologickych Sprdv a ifalsi’ch zdleiitosti
v ramci priprav na Mart. V deft jeho ulciu mal о 15.00 h letief
slot. GaSparoviC к letke 13 do Anapy. Murgas. ako zvyfajne.
vopred vybavil vsetko potrebne. Dodajme. ie toho leta praco-
valo na poliach v okoli letiska vela zajatcov Ccrvencj armady.
Dostdvali dost biednu stravu. a lak im prislusnici letky potaj-
me pomahali s potravinami. S jednym z nich. s porucikom Cu-
gajevom. sa Murgas dobodol na tiletc. Ked personal letky i so
stot. GaSparoviCom odchadzal na obed. dostojnik Ca sa dos-
tal dicrou v plotc к lietadlu Klemm a spolu s Murgasom
о 12.30 h odlctcli. Murgas zobral so sebou aj kompletny vy-
stroj a osobnti zbraft. Kerf velitef letky zbadai lieladlo, ktore
startovalo s velkymi faikosfami po vetre. vedel ie jc zle. Start
po vetre si zbehovia zvolili preto. aby ncmuscW robif okruh
a mohli nasadif kurz rovno na vychod. Pnstilt о 15.30 h asi SO
km severne od Krasnodani. pri dedine Ccrcblevskojc. Mo-
ment prekvapenia bol taky dokonaly. ie nikto proti nim ncsti-
hoi zasiahnuf. ani ich nemohol prenasledovaf. StihaCi na letis-
ku neboli a bateriu DPLP о celom diani informovali ai po tile-
te. Teletondl do ubytovni v Saki paste I z letiska okamiitc
a samozrejme ovefa skor. ako muistvo. No len io dorazilo aj
to. bol vyhldscny nastup a kontrola vsclkych pritomnych pri-
sluSntkov letky, pretoie sa nevedelo, kto uletel. Pbvodne sa
myslclo. ie E. Pokojny. ktory absolvoval pilotny vycvik v LS.
ale pred ukonCenim II. roinika ho vyradili pre chorobu a pre-
vclili к SPVZ. V case tiletu mal vsak sluibu v listredni.
MurgaS v Krasnixiare vykonival mtenzlvny pilotny vycvik
v prospcch ZSSR Rusi-planovali vysadif ho na padaku spaf
do blizkosti Saki. К prvCmu vysadeniu malo dojsf ui 18. 9.
1943. ale pre zle poiasie sa odloiilo. Opakovany pokus v no-
ci 20.9. bol tispesny. Murgasa vysadili 12 km od Saki pri Iva-
novke. Skryval sa v Michajlovke. v rodine znameho dicvcafa.
a potajme chodil do kasami a do okolia letiska. Nudviazal
kontakt s tromi mcchanikmi s timyslom ukradmif special ny
He 111. ktory bol vybaveny radarom a pouiiv.il sa na pries-
kumne a monitorovacie lety nad morom a pobreiim kvdli
moiny'm ruskym prepadom z mora a zo vzduchu. Stroj zrcjmc
patnl Kiistenstaffel Krym. Murgasova sporadicka pritomnosf
v kasarftach i tniesto jeho pobytu boli napokon prczradcnc
a po vyhlascni poplachu dfta 24. 10. zbeha dolapili v dome je-
ho znumej. Dedinu pritom obkIUCili ozbrojeni slovenski voja-
ci (mali aj fahkC gufomety». Murgafet zatykal cam stot. Gaipa-
rovii, ktory nechcel. aby sa zbeh dostal do ruk Nemcom. Pre-
to ho odviezol do kasami v Saki. kde doslo к vypoCtivaniu.
Murgas do protokolu uviedol tilohu. ktorou ho poverili Rusi.
teda ze mal uniesf lieladlo. Pre/radil aj pianos any prilet rus-
kcho lietadla s maierialnou pomocou a dalsimi fudmi. V noci
bola vyslana na micsto zhodenia a zoskoku hliadka aj s Mur-
gasom. Okolie bolo dokonale zaistene. Hliadka podfa uda-
nych znakov vyslala svetelne signal), tie vsak pre pilota
v skutocnosti znamenali. ie Murgas je zajaty. takie lietadlo
odletelo pref. Murgasa i troch zaistenych mechanikov potom
eskorta dopravila na velitefstvo 1. pesej divizie. к jej tylovy'm
utvarom v Brilevke a odtiaf cez VoroMlovku do Nikolajeva.
Tam sa podarilo ulieef palubnimu mechanikovi L. Bardimovi
dfta 30. 10. 1943 pri prcsunc z pofnej vaznice. Z Ruska sa vra-
til az po dcsialich rokoch spolu s manielkou a synotn. J. Mur-
gasa eskorta vrfttila na Slovensko koncom roku 1943. kde mal
byf odsddeny. no aj jemu sa nakoniec podarilo utieef. Neskor
bojoval poias SNP v partizdnskej jednotke. Okrem tiletu
..Murgasa a spol." chystali sa lajne i (falsie odlety pilotov na
ruskti st ran u no napokon к nim nedoslo.'
Dovera Nemcov к letke poklesla. ale vycv ik pokracoval dalej.
ZaCala sa tedna z jeho najdoleiitejskh etap - kompasovc a na-
vigable lety. Jedcn z prvych vykrmala posadka He III C.
2450 v ziozcni ctk Kovahnka (pilot i. por Rohiif (navigator -
bombomelnik |. rtk. Dubravsky (radiotelegrafistai a Cat. Rosi-
nec (palubny mechanik >. Leteli po trati Saki - KerC - Kirovo-
grad - Saki s dvoma medzipristatiami Taketo lelove ulohy tr-
vali aj 5 hcxlin Cisteho letoveho Casu. a tak posadky po ich
absolvovani mali narok na leteckC potrav inov£ pridav ky. kto-
re dostdvali ui pri medziprisidtiach Denne sa na dialkovych
preletoch ziiCastnilo v pnemerc 5 kompletny ch posadok. s za-
vislosti od poCtu lietadiel v dobrom techmvkom v stave. Let-
ka 41 mala pre vycvik pndelenych celkom 10 kusov He 111
a jedcn Fw 58. no neboli к dispozicii denne vidy v plnom рос-
tc. pretoie piloti letky alebo nemecki instrukton ich ohcas Fah-
Jic Ci fai-Mc poskodili. Za hlavnti priCinu havarii slovenskych
pilolov treba povazovaf hlboko viity stereotyp spbsobu pro-
tatia s S-328. ktory sa diamctrilne liiil od pristatia s He 111.
Piloti sa tohto nivyku vcfmi faiko zbavovali. Ak sa im to ne-
podarilo. dochadzalo vo viacerych pripadixh к tvrddmu prts-
tfttiu. Pritom sa bud odlomila ostroha. alebo sa zlomil hlavny
podvozok a nasledovalo pnstatie ..na brucho". Dochadzalo aj
к poskodeniu vrtiir. spodnej fasti molorov a krytov. takie me-
chanici tnali pine ruky peace. Vcfmi Casto sa objavila tiez po-
rucha motorov pocas letu.
Dalsie dialkove lety viedli po trasach Saki • Nikolajcv - Zapo-
roiie - KerC - Saki. Saki - KerC - Melitopol - Nikolajcv - Saki.
Saki - Cherson - Kirovograd  KerC  Saki. Saki - Nikolajcv -
Uman - Kalinovka - Saki a postupne sa predliovali ai do Vi-
nice. Lvova a Zitomiru. V Nikolajeve. Kirovograde. Zaporoit
a Dnepropetrovsku mali v auguste a septembri 1943 svoje zd-
kladne aj jednotlive Cast! KG 55 a tak sa prislusnici letky pn
tnedzipristatiach s nimi pravidelne stretavalt. PoCas jedneho
z letov dfta 6.9. 1943 pn pristavam s lietadlom He 111 C. 5297
v Kirovograde sa [xisadka v zloieni por. Novotny, rtk. S.
Cech, des Bcznak a des Ills skoro zrazila s inym He 111 od
KG 55.
Dfta 4. 9, (xlletel / TrenCina npor. J. Hergott s posadkou heta-
dla He 111 S-81 na Krym. Na palubc viczol ministra narodnej
obrany a jeho poboCnika. Po mcdzipristati vo Lvove leteli 275
mimit do Nikolajeva. kde sa strctli s posadkou por. Novotnii-
ho. Ta vykonavala dialkovy prelet na trati Saki - Nikolajcv -
KerC - Saki. VSctci dostali od ministra skatufu cigariet a po
kratkom rozbovore gen. Catlos pokraCoval v lete do Voinky
na velitefstvo 1. peAej divizie. 5. 9. 1943 CatloS prclctcl do
Saki, kde vykonal prehliadku letky 41 a letiska a navMivil Se-
vastopol a Jahu. 7. 9. npor. Hergott a por. Gratzcr. ktori licta-
li spolu ui v Oels. vzlietli s Нс 111 C. 4681 z letiska Saki
s ulohou zhadzovaf potravmy. Lieladlo S-81 sa v Saki zaliaf
opravovalo a este v ten deft ho piloti zaliclali. X. 9, odlelel gen.
Catloi na Slovensko. Pri dalsom prilcte Нс 111 zo Slovenska
20. 9. npor. Hergott s mjr. Lisickym a stot. Mattisom preevi-
Cili noCny Mart a pnstatie na rad svctiel. v ramci pokracovania
preruseneho noCneho vycviku na Slovensku. Dfta 21.9. lieta-
dlo znovu zalietli po oprave motorov a 22. 9. opaf J. Hergott
vykonal s oboma ddstojnikmi noCne lety na trati Saki - KerC 
Saki v trvani 110 mintit. DaKie noCne lety zopakoval 25. 9. na
trase Saki  Voinka - Saki a Cas letov bol tentoraz 65 mintit."
Klo vlastnc о pripravu pred noCnymi letmi cclcj letky. CviCe-
41
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 • 1944
ma boli potrebnC. pretoic ticto lety mali viesf v novembri
1943 spolu s nemcckymi pilotmi. Po absolvovani skupinovej
zlietanosti sa ui mal vycvik ukonCif a letka 41 mala byf ope
racnc nasadeni na fronte. Emblcmom letky sa stal orol nad
obrysotn Krymu so slovenskytn stdtnym znakom na hrudi dr-
iiaci v pazuroch bombu.
Pri kompasovych letoch boli v slovensky'ch posadkach aj ne-
mecki instruktori. Pomahali pilotom zdokonafovaf techniku
pilotaie. Navigatori pravidelne precviCovali pracusozameria-
vaCom LOTFE 7 D a pristrojom RAB. ako aj spojenie so ze-
mou. zakreslbvanic ielezniCnych objektov a dalsie tilohy. Pa-
lubny mechanik po prevzati lietadla od pozemnych mechani-t
kov stroj skontroloval a vsetku starosf venoval spravnemu
chodu motorov. Preveril aj elektrickii, palivovii a hydruulickti
sustavu lietadla. Jeho miesto poCas letu bolo v spodnej strelec-
kej vani, kde obsluhoval jeden MG 15. jedno dvojCa MG FF
(v zavislosti od verzie He 111) a boCne gufomety v okienkach
trupu. Radista mal miesto v homej streleckej veil, kde obslu-
hoval jeden MG 15 a radiostanicu. Tam mal umiestnene i z.a-
sobnfky s nabojmi do svojho gufometu. KompasovC lety sc.is-
ti viedli nad Ciernym alebo Azovskym morom. prelo posadky
mali к dispozicii nemeckC zachranne vesty. Medzi prislusnik-
mi letky sa dodnes traduje spomienka na pi lota M. Berku, kto-
ry mal panicky strach z lietania nad vodnymi hladinami. a tak
sa vzdy snazil irasu preletu presmerovaf nad pevninu aj za ес-
ли jeho predlienia.
Zvyfky pevnosu Muxitn Gorkij v Scvastopole
V septembri posddky vykonivali este aj cvifne bombardova-
cie lety. Pozemny tert bol umiestneny nedaleko letiska. Pri
prvom milete sa robilo radove bombardovanie a pri druhom
nalele sa robili snimky ciela. ktore sluzili na vyhodnotenic
presnosti zasahov.*
S ciefom urychlif a skvalitnif vycvik boli so siihlasom MNO
odoslani dfta 8. 9. 1943 do bojovej leteckej skoly v Gteifswal-
de vybrani prislusnici letky 41 a zaradeni do I Staffel KG 101.
T.lto jednotka vznikla zaCiatkom roku 194.3 transformdeiou
z KSG 1 a mala vo vyzbroji rozne typy bombardovacich lie-
tadiel.' Do vycvikovCho kurzu sadostali piloti por. K. Novot-
ny a Ctk. S. Kovalinka. navigalori npor. V. Gabris. F. Slade-
cek. por. J. Pejko, B. Rohaf, rtk. §. Cech. P Ddbravsky. ctk.
J. Rosinec. des. M. Beznak. J. Illy. slob. I. Zimani a strcl. R.
Grach. Poslednych dvoch pre let do Greifswaldu zaradili do
posadky K. NovotnCho. Odlet stanoveny na 8. 9. 1943 sa
uskutoCnii na dvoch He 111. Trasa letu: Saki - Lvov (medzi-
pristatie) • Greifswald. Nad celou Ukrajinou a Pofskom. ai
к sevemCmu Nemecku. prevladalo krisne poCasie. No asi 1(X)
km pred ciefom sa lietadld dostali do silnej burky. Posadka
Ctk. Kovalinku preto pristala v Anklame. K. Novotny sa so
svojim strojom dostal ai do Greifswaldu. Dfta 9. 9. sa posdd-
ky oboznamili s letiskom a ubytovacimi priestormi a popolud-
ni si prehliadli mesto. Skolenie v uCebni sa zaCalo 10. 9.. pre-
beralo sa bombardovanie. Oalsieho dfta boli v plane cviCenia
so zameriavaCom LOTFE 7 na trenaiCroch Bombentepich
a Raschketepich. Tieto zariadenia boli inilalovanC v miestnos-
ti. Na otoCnych valcoch sa pohybovala nakreslena krajma. te-
da ..zein", ktoni letec vnimal ako pri skutoCnom lete. Nad tou-
to umelou krajinou bola konSlrukcia so zameriavaCom. bom-
bardovacim pristrojom RAB a sedaCkou bombomclnika - na-
vigator». Rychlosf pohybu valcov sa dala menif podfa typo si-
rnulovaneho boinbardera. ale aj s ohfadom na siner simulova-
neho vetra a jeho rychlosf. Pri naeviku sa premielal aj film
niektorej ciefovej oblasli, Po ..bombardovani” sa film premic-
tol znova a zasahy boli oznaccnC farebnymi bodmi.
Dna 12. 9. slovenske posadky navstivili Stralsund a 13. 9. po
cviceni na bombardovacorn trenaicri zaCali lictaf v Ictovcj
hladine 3000 m spolu s nemeckymi inslruktonni. К posadke
K. NovotnCho pridelili por. Nickela." Na druhy deft opiif
intenzivne cviCili bombardovanie na trenaZeri a 15. 9. vyko-
nali rfaKie lety vo vySke 3000 m s naletmi na cief pri oblaC-
nosti 5/10. Vyubli pritom oba Нс 111, na ktorych prileteli zo
Saki Popoludni naslcdoval opaf vycvik na trcnaiCroch. A zo
Saki do Greifswaldu toho dfta zaroveft Startovala na dialkovy
kompasovy prelet posddka v zlofeni Ctk. L. Solar. J. Mikus. J.
Gucman a J. Spiriak. Leteli na He 111 C. 5416 s nemeckym pi-
lotom - instruktorom. Prvy deft preleleli trasu Saki - Lvov -
Berlin, kde stnivili rux a na druhy deft si prczrrli Berlin. Tier-
garden a navstivili kino. VeCer zaZili bombardovanie hlavnC-
ho mesta Rise. 17.9. startovali na let do Greifswaldu. Nedale-
ko odtiaf byval nemecky pilot, ktory s nimi letel. Mal prelo
v limysle zariadif veci tak. aby sa v Greifswalde zdr/ali dlhsie
a on by zatiaf navstivil rodinu. Pri odlete z Greifswaldu umy-
selne urobil pri rolovani na start ostrii zataCku a poskodil
vy'skovC kormidlo. Predpokladal. Ле tak oddiali odlet do Saki.
Ale mechanici vy konali opravu ry'chlo. a lak lietadlo mohlo
vzlietnuf ui rimo 18. 9. Na trail do Berh’na prevladali ntzke
mraky a silno prsalo. prelo sa He III musel vrtitif do Greif-
swaldu. Znova odstartova) ai popoludni. V Bcrline pristal ve-
Cer. Tam jeho posadka prcnocovala a 19. 9. odletela cez Lvov
a Cicmc more do Saki."'
Medzitym posadky v Grefswalde lielali 16. 9. po cely deft
a nacvicovali z vySky 3200 tn nalety na ciele a spolupracu
s pilotom pri oprave kurzu. Lietadla pilotovali nemecki piloti
a Cinnosf s nimi bola vynikajdca, pnrtoie perlektne nalietava-
li opravy kurzu po pokynoch slovenskych bomboinetnfkov.
Na konci letov posadka K. NovotnCho poikodila stroj. Treba
vysvetlif. ie pomeme kratke letisko ledva staCilo svojou dli-
kou pre He III. VPD bola orientovana v smere vychod - za-
pad. takzc pilot, ak pristaval pri zapade slnka. bol oslepeny je-
ho priamymi Itictni i odrazom svetla od inorskej hladiny. Pre-
to aj K. Novotny sa dotkol drahy neskoro. v ddsledku Coho
..bol kratky" a stiCasne sa hnal oproti budovatn. Nie kaidCmu
sa darilo dodriaf zlsadu pristatia na tamojsom letisku. klorft
prikazovala zaCaf s pristavacim manevrom najneskor 5 me-
trov za vodou. Novotny po dosadnuti zaCal prudko loCif. zlo-
mil hlavny podvozok a pristatic dokonCil tzv. .да brucho".
42
slovenske Letectvo
1939 - 1944
EJie pred zastavcnim lietadla sa к rvcniu okarnJite vydali po-
ziamici a sanitka, ketfJe z Heinkcla sa nebczpcCnc dymilo.
Stroj bill dos< po5kodeny a jeho oprava trvala skoro tel у tyJ-
deft.*"
Po tejto havani zaCali slovenski piloti Itelaf od 17. 9. pod do-
hladom ncmcckych instruktorov. Zdokonafovali a vylcpsova-
li si techniku pi lota Je na He III i nalety na cicf. Navigatori
mali toho dfta vycvik na trenaJeroch. teonu bombardovania.
vratanc nauky о palubnych zbraniach a premietame filmov
z nalctov na Londyn. Ui IX. 9. sa zaCalo prve cvitne bombar-
dovanie cementovymi bombatni z ^sky 5000 nt na dreveny
def umiestneny na vode v morskcj zatoke Bol natrely bielo-
Ciemymi pruhmi, Na ohoch stranach ziitoky sa nachddzali
bunkre pozorovatefov. ktori nezavisle na sebe zaznamenavali
dopad bornby. PrieseCnik oboch meranych smerov urCil prcs-
nc miesto dopadu bornby. KaJdy navigator • bombomctnik
mal к dispozicii 4 cviCnC bornby po 50 kg a He 111 ich mo-
hoi naraz niesf a? 32 ks. Pri cvidnom bombardovani ich spra-
vidla viczol iba polovicu. a tak pocasjedneho letu mohli bom
bardovai poslupne po sebe 4 frekventanli vycviku. Pilotom
lietadla pri prvom bombardovani bol Lfz Rdtges a vyslcdnc
zasahy boli vefmi slabe Pre posadku to bolo ton J prve bom-
bardovanie z He 111 za letu. a tak pnrodzena trdma bola na-
mieste. PriCinou nczdaru bol aj zly prvklad niektorych fasti
nemeckej prirucky pre nastaveme zameriavaCa. Vysledky
bombardovani vyznaCend na tnapach vo vyhodnocovacej
miestnosti boh vcrcjne pristupne. pnCom kaJdy bombarduju-
ci mal svoju znaCku. V dnoch 19. - 25. 9, sa pre zle pofasie
nelietalo. posadky mali Ictecku poholovosf na letisku a zdoko-
nafovali pnjimanic dostatocnCho poftu znakov morzeovky.
ako aj zameriavanie na bombardovacom IrcnaJcri. Vyuzivali
na to aj originalne fotografie z bombardovania Londyna, Po
zamestnani chodili na vylcty do Greil'swaldu a okolia.
V tom obdobi vykonavali vycvik v bombatdovacej skole aj
prislusnki chorvatskcho leteetva na lietadlach Ju 88. Jedna
z. ich posadok bola pri pristati dlha a za pristavacou drahou na-
razila na hladinu mora. ktore ohranicovalo VPD. Lietadlo sa
okamJ.ite ponorilo do hibky 20 metros. Posadku sa nepodan-
lo zachninii. Vrak zostal pod vodou na mieste havdrie. Za pek-
neho poCasia ho bolo vidief z lietadiel hnetf po siarte.<:
V dnoch 27.. 29. a 30. 9. sa znovu cvicilo bomhardovanie. pr-
ve z. vysky 3CXX) in a dalsie dve zo 44XX> m. Vysledky ui boli
vyrazne lepsie. a to aj v dosledku presnej pilotaJc ncmcckych
Jedna z havinlslovenskejposkdky s lietadlom typu Heinkel He III
na letisku v Saki
pilotov. Tymito tispcchmi v bombardovani sa vlastne skonfi-
io skolenie v KG ioi. Jeho dlJka bola podmienena absolvo-
vanim kompletneho programu. dosiahnutymi vysledkami pri
bombardovani. mcteorologickymi podmienkami a v nepo-
slednom rade aj inleligenciou skoleneho persondlu. Pri zavc-
recnom bombardovacom skoleni 29. 9. sa M. Bcznak na lie-
tadle Do 17 dostal aj nad zakladftu Peenemunde - uJ po jej
rozbombardovani spojencami.
Talo zakladna sluJila ako raketovy skiiAobny pneslor. kde
Ncmci vyvijali a skdSali tajnd zbranc ..V". BritskCmu bombar-
dovaciemu velitelstvu sa podarilo v noci na 18. 8. 1943 maj-
strovsky oklamaf nemecku nocnii slihaciu obranu. SdCasne so
zviizom 597 3tvormotorovych bombardCrov letelo aj 20 bom-
bardovacfch stnijov Mosquito, ktore vykonali klamny lilok na
Berlin. Zhadzovanim svetelnych kaskad predslierali mohutny
uiok na hlavnd mesto. Lest sa im dokonale vydarila. pozomosf
ixl hlavneho bombardovacieho zvazu odlakali. Nemccki noC-
ni stihaCi sa siistredili nad Berlinom a brilskc bombardcry bez
problcmov vy sypali prve tony bomb na Peenemunde. Moment
prekvapenia bol bezchybny. nasledky bombardovania hrozi-
vc Vyvoj lajnych zbrani viak zakratko pokracoval dalej.
M. Bcznak sa s nemeckym pilotom dohovoril. ze po ukonce-
ni cviCneho bombardovania ..pichnii mraky" a vypadnii pria-
mo nad tajnu skusobnii zakladnu. vzdialenti od Greitswaldu
pnbliznc 4n km Ketf leteli nad bvvalou zakladhou. videli zm-
Cenc haly a ixlpafovacie rampy. V3etko bolo v ruinach.
К oblohe cneli poknsene konstrukeie vSznikovych hdl. jasne
bolo sidno kruhovc betonose poslavenia pre Flak Lietadlo
Do 17 rychlo preletelo ponad zakladflu a vrdtilo sa na mater-
skc letisko. na ktorom uz Nemci do dvoch hangarov zhro-
maJdbvali trosky zostrelenych anplickych bombarddrov. Pn
navrale M Bcznak s nemeckym pilotom absolvovali aj strm-
hlavy let. pn ktorom Bcznak stal nepnputany a rnimo sedaCky.
Dfta 4. in pnsiel zo Saki dalekopis. v ktorom velenie
nariadbvalo zaCat pnprasy na odlcl na Krym. AJ. do 12. 10.
mali posadky vofno. chodili na vylcty dookoliaa na ponorko-
vti zakladfiu do Swinemiindc Sucasne robili aj posledne na-
kupy suvenirov. DaKi radiogram zo Saki stanovil termin ud-
letu na 9. 10., ale prekazil ho nalct amcrickych lietajdcich
pevnosti na blizke letisko Anklam. Ciefom bombardovania
bola tovareft tinny Arado. Jeden zo stihatov leteckej obrany
RRc mavam'm kridel oznamil zostrel americkeho lietadla nad
letiskom. Novy terrain odletu posadky 5. Kovalinku bol sta-
noveny na 12.10. Posadku okrem pilota tvorili este npor. Ga-
bris. Slaticix’k. por. Pejko a ctk Rosinec. Ui 1. 10. sa na Slo-
vensko vratil vlakom rtk Dubravsky. Des. Illy zostal v greif-
swaldskej ncthocnici po operacii slepdho Creva a domov sa
vratil aj 3. II 1943.' Kralko po starte posadky S. Kovalinku
do Saki vysadd jeden motor He Illa vykon druheho sa zni-
Jil. lakJc pilot vo vy5kc loo m nad hiadinou mora urobil za-
tadku a radscj pnsi.il. Po dosadnuti zlomil osirdiove koleso
bombanieni. Kym lietadlo opravovah. posadka dalej cvicila
na trenaJeroch. Opraveny He III mohol znovu startovaf 15.
К), о 12.00 h. ketf hood opravarenskej skupiny prebral palub-
ny mcchamk J. Rosinec. Lietadlo nabralo kurz na Balticke
more a vy sltipalo do vy sky 5(XX) m. Asi po 40 minutach letu
radista poziadal о zamcranie lietadla zo zeme. kvoli mereniu
Ictovcho kurzu Pre atmosfirickd poruchy sa vsak am po opa-
tovnych pokusoch nepodanlo nadviazat spojenie so zemou.
Na kridlc sa zatiaf zaCala tvorif namraza. pilot teda klesol na
hladinu 3(KKI m a zapojil autopilot. V hustet ohlacnosti pokra-
43
Sl.OVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
Covalo lieladlo v kurze na Lvov. Len io navigator F. Sladeck
preratal kurz a ias Ictu. pilot znizil letovd hladinu az na uro-
ven 800 rn. a tak sa doslal pod silnii vrstvu mrakov v oblasti
Krivojrogu. Tuto oblasf uz F. SlideCek poznal, nielen z ku-
ridmych letov do Dnepropetrovska e<te v roku 1942, ale aj
z kompasovych prcletov zo Saki. Po piatich mimitach od kles-
nutia pod mraky pristali na letisku Krivojrog. kde doplnili pa-
live a dostali obCerstvenic No Ictiskova kontrola ich let ne-
mala hlaseny a kedic sa ui zmrakalo, nechcela ich pustif na
start do Saki. Nakoniec viak lietadlo odStartovalo a po prclc-
tc Cicmcho mora sa dostalo nad pobrciic Krymu v smere le-
tiska Saki. Mcdzitym padla tma. preto He III isty ias knizil
nad leiiskom, kym sa pnblizne о 19.20 li nerozsvietili svetla.
Vzipaii stroj v poriadku pristal. Po vcCcn posadka oslavila Ji'as-
tlivy navrat a zvitaia sa s kamaratmi iTasanu Sampanskdho/'
V Greifswalde zatiaF tod 13. do 16. 10.1 posadka K. Novotnc-
ho pokraCovala vo vycviku na bombardovacom trenaieri
a v obsluhe zameriavaCa LOTFE 7 D. V nedefu 17. 10. nav-
stfvila J. Illeho v neinocnici. ktory sa ui zotavoval po opera-
cii. Nemocnica bola preplnena ranenymi po nalete na Anklam.
Dfta 18. 10. pribudla к predoslym zamestnaniam aj konstruk-
eia bomb a ich zapaFovaCov. 19. 10. uskutodnili zvysni navi-
gator! cvicne bombardovanie z vysky 4000 in. Pouzili He
II1H-I6/RI. ktory pa-
tril bombardovacej sko-
le. Na druhy deh opltf
nasledovalo teorelickd
skolcnie. 21. 10. sa od-
kihFsi objavila infomta-
cia. ze posadka ma od-
cestovaf domov via-
kom. no ukazala sa ako
nepravdiva. io posadku
zjavne pote^ilo. A tak
22. 10. sa zaiali pripra-
vy na odlet z Greifswal-
du ccz Krakov - Picsta-
ny • Lvov do Saki. Let-
ci pldnovali, ic sa zasta-
via v Pictfanoch. do-
konca bol vystaveny
к Lkdo 1 Krym letovy
rozkaz na let po tejto
trati aj s uvaiovanym
medzipristitim."' Dfta
23. 10. K. Novotny za-
lietaval s M. Beznakom lieladlo po oprave osirohy. Pilot ju
poJkodil. ked pristdval po cviCnom lete zameranom na bom-
bardovanie. ktory' absolvoval s nemeckym instruktorom. Pn
zalietavani opravendho stroja takmer doslo к podobnej trage-
dii. aka sa stala ehorvAtskej posftdke. Nemecky palubny' me-
chanik tolii omylom vypol pravy motor, v dosledku Coho lie-
tadlo zaCalo prudko klesaf к morskej hladine a len tesne nad
ftou sa podarilo motor opal nahodif. Napriek tomuto hrozne-
inu zaiitku pilot ukaikovo pristdl na letisku.
Dfta 24. 10. ui bolo vsetko pnpravend na odlet. Po malom do-
ladeni motorov a obdriani volacich znakov posadka ixKtarto-
vala z. letiska v Grefswalde о 10.30 h. V priestore Poznaft dos-
tala prikaz postal na tamojSom letisku. Priiinou bol prelet sil-
neho zvazu amcrickych bombardcrov. Cief ich nalelu lei.al
nickdc v sevemom Nemecku. Pri pristati vsak K. Novotny
Pilebof poslavaue jednfbo г proalKUdJovych kandnov Flak kalibru 20 mm.
ktort zabczpcCovah ochranu letiska v Saki pred ruUetmi Kmctskych lietadiel
znovu ulomil zadny podvozok. Nemecki mechanici mali opal
moznosf ccz noc pneukazaf zrucnosf pri jeho vymene. ktorii sa
prcdfzila az do poludnia 25. 10. a posadka, hoci nepldnovane.
mohla si prezrief tnesto. Poohede toho istCho dfta odktartova-
la do Krakova. kde bolo pianovane medzipristdtie. Nad Kra-
kovom visela vcfmi husta hmla a do blizkosti letiska posadku
naviedli rakety vystrclcnC zo zcmc. Pilot ..pichal mraky”. ai
г nich vypadol tesne nad koncom VPD tak. ic Fave krfdlo
smerovalo kolmo к zemi. Lietadlo len s faikosfami prclctclo
tejto polohe pomcdzi odstaveni stihaiky Fw 190. Za nimi
pilot stroj vyrovnal a tvrdo pristal. tentoraz bez akihokoFvck
poskodenia lietadla. Pretrvavajtica hmla ale sposobila. ie od-
let na Slovensko bol moiny ai rano 26. 10. Predlym posadka
lietadla doplmla olej a palivo a obdriala nove meteorologicke
spravy. ESte poias letu nad PoFskom sa znovu vytvorila hmla
a let bol nadalej veFmi obtiazny. He 111 vyletcl z hmly az
v priestore Hlohovca. Situaciu navySe komplikovala skutoi-
nosf, ie vypovedala sluibu rddiostamca a posadka nevedela.
kde presne nad Slovenskoin sa nachadza. Pri pristati v PiesFa-
noch skoro vypadol z kabiny des. M. Beznak. ked sa vykloml
z pravCho okienka. Pnstatie He 111 na pieslanskom letisku sa
stalo vefkou udalosFou. Treba poznamenaL ze elenmi posadky
od odletu z Grcifswaldu boli aj dvaja nemecki poddosiojnici -
instruktor pre navigdciu
a rddiotelegrafista. Oba-
ja posobili ako inStruk-
tori aj po£as vycviku
letky 41 v Saki.
V Piesfanoch usporia-
dali domaci mensiu
oslavu. 27. 10. vcliteF
leteckeho pluku udclil
slob. Zimdnimu. des.
Beznakovi a strcl. Gra-
chovi krtitku dovolenku
do 2. II. Strdvili ju na
Slovensku. Dodajme. 7c
v tom Case ui bolo roz-
hodnutC о stiahnutf let-
ky 41 zo Saki a ich na-
vrat na front by bol ui
zbytoCny. Napriek tomu
He 111 C. 3972 s posad-
kou v zloieni: K. No-
votny. B. RohaF a dvaja
nemecki letci odJtarto-
val I 11, z Picsfan. Pilot mal rano probICmy so startom. ked
takmer vybitc baldric len-lcn ic nahodili Favy motor, ktory do-
bijal prave aj baldric. Poiom sa podarilo spuslif i pravy motor.
He 111 nelctel priamo na Krym. Jeho posadka sa zastavila eli-
te v Spisskej Novej Vsi. kde B. RohaF navitivil brata. OdliaF
startovala 2. I L. no znovu s problem ami. Odlomila sa рака
sytida. a tak bolo nutne prejst na ruCne Cerpame. Po pristiti
v Saki. elite v ten isty1 deft nemecki mechanici sytiC opravili.*
PoCas vsetkych tychto penpetii zvySnd posadky na letisku
v Saki ai do konca septembra intenzivne lictali kompasovc
prelety nad pevninou i Cicmym morom. LclovA hladina bola
stanovemi mimmalnc na 500 m nad morom kvoli ochranc po-
sadok pred ostrcFovanim z mora. Od zaCiatku septembra do-
chadzalo v letke aj к personilnym zmenim. Ui 1.9. bol к nej
preveleny veFmi popularity slot. duch. A. Dilong, po vojne
44
SLOVENSKE I.ETECTVO
1959  1944
znamy basnik - predsiavitcf Slovenskej katolickej modems
v cmigrricu v USA. Jeho predchftdzajuce posobisko pred pri-
chodom do Saki bolo v pofnej nemocnici II. Na letisku
v Saki, kde sa hllisil 3. 9. 1943. vykonaval duchovnii a pasto-
raCmi Cinnosf a pofne omse. Pre letcov zlozil aj viacero bdsni
a piesni.
Dfta 10. 9. odletel na sluZobtni ceslu na Slovensko mjr. Lisic-
ky, npor. Gursky, Sottnik. JanCiga a Ctk. Poiiatok. Trat prcle-
tu ich lietadla He 111 C. 4279 viedla zo Saki cez Lvov a Kra
kov do Vajnor. V Bralislave sa zuCasinili na rokovaniach na
MNO a 14. 9. sa celii posadklf vrlitila po rovnakcj trali do
Saki."
Ciefom kompasovych preletov sa stala aj Anapa. Okrem toho
1.3. 9. posadka He 111 C. 5252 vykonala v okoli letiska a nad
morom speciftlne lety so zamerom prcskusaf radiostamcc
FUG 3, о Co sa postaral rtk. Hudec. Hlavny mechanik zbro-
jdr rtk. JuriCek odsktisal nad morom gufomety MG FF po
oprave a po monuizi do lieladla. fralsieho dna rovnakym spo-
sobom odskiisal za letu aj gufomct MG 15 a zamenavaC LOT-
FE 7 D v tom istom lietadle."
Treba povedaf. Ze pri letovej cinnosti dochadzalo к viacerym
havariam. naUfastie vsetky sa skoncili bez vaznejSich zranem.
Napriklad pri jednom z letov bol v posadke L. Solara nemec-
ky inStruktor. ktory Casf letu aj pilotoval a zhodou okolnosti
mu pred Nikolajcvom vy sadil jeden motor PrislAval iba s dru-
hym fungujucim molorom. prelo vcfmi skoro stratil rychlosf
a prcdnc kolesa sa tvrdo dotkli zeme. Zadna Casf tnipu dosa-
dla cite tvrdSie. takZe sa odlomilo zadne koleso. Pri manevri
mal pilot jcdnu ruku na plyne. druhft na riadeni. Pred dosad-
nuti'm lietadla silnym dokonca tlakom odtrhol jeden roh vo-
lantu riadenia. Tej istej slovenskej posadke L. Solara opaf vy*
sadil pravy motor pocas navratu z Nikolajcva. Stalo sa to pri
nizkom lete nad morom. vo vyske 50 m. PriCinou boli dva pre-
palcne valce. Po kridle a trupe zaCalo vytekaf palivo. Iba s vef-
kou namahou priviedol pilot stroj nad letisko. Motor zrely do
srotu si Ziadal vymenu. Mimoriadnu siiuaciu musel pilot nc-
sif aj pocas letu po okruhu. Znova sa prehrieval pravy motor,
nefungovala ani pumpiCka na pohon hydrauliky podvozka.
vyradene z Cinnosti boli klapky i vysiivanie chladiCa motora
Pilot s namahou nastiipal s lietadlom do vacsej vysky. aby
mohol v pripade potrcby doklzaf bez motorov. Co sa napokon
aj sialo. Podarilo sa mu pristaf v poriadku bez pouZitia kla-
piek?
Dfta 16. 9. 1943 zbehol z 13. balcrie DPLP stk M. Zemka. Co
znovu sposobilo urcity poklcs netneckej dovery к dovenskym
vojakom. Na 27. - 28.9. 1943 bolo stanovene odovzdame ne-
mcckcho letncho vystroja. Postupne sa zaCal odsun prvych
prislusnikov letky na Slovensko. 10. 9. sa hlasil v leteckom
pluku palubny radiotelegrafista des, L. Haim a nastupil na lic-
ccnie do vojenskej nemocnicc 1. Zo zdravotnych dovodov
odisiel 28. 9. rtk. Pavlik iSPVZi. zbrojar des. AlZbetkin. me-
chanik des. Kotschncr a navigator slob. Jinda. V ten isty deft,
ako nadbytoCny. odiSiel na Slovensko aj pilot Ctk. F. Abraino-
viC. Spomedzi pilotov este pred nim. 28. 7.. odoslali do ziize-
mia aj ctk. A. Soldana. Na zaklade lekarskeho vysvedCenia
netneckej lekarskej stanice v Simferopol musel byf 1. 10 vy-
radeny z kategdrie palubnych radiotelegrafistov slob. J. Rosi-
na. ktory' taktiez odisiel na Slovensko a 22. 10. bol prepustc-
ny do zalohy. Viaccrych prislusnikov pozeinnCho personilu
premiestnili к 21. pesiemu pluku I. pcscj divizie na Kry me.
4. 10. nasledovalo odvelenie vfalsieho z navigatorov. slob. F.
Alenu, ktory mal nasttipif do Vojenskej akademic 2. 11. 1943.
V den svojho odchodu z kasami vybavoval este poscdne for-
mality a odov zdavanie vystroja s des. Bialohom. ktory praeo-
sal v dvoch kancelariach. Len Co Alena vybavil. zalczitosti
v jednei z nich. vratil sa do kanceldrie. kde pnedlym ixilozil
svoje veci. a zistil. >e mu z puzdra zrnizla pistoL Stratu okam-
zite hlasil velitcfovi letky Ten nanadil vySetrovanie. ktore sa
pretiahlo л> do noCnych hodin. ale bolo bezvyslednC. M oko-
lo 22.00 h sa pistof naiki. Ukradla ju ruska upratovaCka. kto-
ra v kancelanash robila ponadok. M v noci sa priznala L.
Bardtinovi F Mena sv oju pistof spoznal. Z kasami odchddzal
a> о pol noci. Co sa mu takmer stalo osudnc. Omylom by ho
bol loti? skoro zastrehl J Markov iC. ktory ho povaZoval za
kryniskeho partizana na pneskume parku Sesf ruskych
upratovaCiek ihned prepustili zo zamestnania.
V oktobn postupne kiesala inienzita kompasovych preletov
a mal sa zaCaf cyklus noCnych letov. nacv ik zlietanosti v sku-
pinach a nacvik noCneho bomhardovania. Zbehnutie Jalsich
styroch prislusnikov DPLP batene sposobilo. ze lento zave-
reCny vycvik sa oddiahl. Ale na lomto prestoji mal podicl aj
znDeny poCet He 111 v leiuschopnom stave. Prelo mjr. Lisic-
ky a stot. Matus odletcli do Lvova, aby prerokovah pndelemc
Jalsich dvoch lietadiel tohto typu. Dfta 10. 10. ohlasila pri-
chod 14. bateria DPLP I. pescj divizie. Velenie pndelilo pro-
tilietadlovych delostrelcov к letke 41. aby vysiriedali 13. ba-
tCriu. ktori bola II. 10. odsunula к divtzii do novcho obran-
nCho postavenia. Pocas jej presunu do Armianska. medzi Vo-
inkou a Dzankojom. doslo к hromadnej havarii troch vozidiel
batdrie a jedneho kanona Flak kalibru 20 mm.'*'
V oktobri 1943 v staboch jednotiek ncmcckej annady a stano-
vistc velitefa Krymu i vo velitefstve I. pesej divizie vliidla
znaCna nervozita. Vyvolal ju postup Cervenej annady po vi-
fazstve v Kurskej bitke. Slovenske jednotky mali do konca
septembra driaf obranu Krymu v smere cez Perekop a pristu-
py od Melitopolu do Dzankoja. Po vojenskom vyhodnoteni
invtizic Spojencov na Sicilii nutne vyvstala po?iadavka vybu-
dovaf obranu pobrezia Ciemeho mora pred vylodenitn rus-
kych jednotiek.
V polovici oktobra 1943 ale stab gen. von Fiirslera vypraco-
val presny plan obrany celCho Kry mu s tym. >e 1. pesia divi-
zia sa presume juine od Chcrsonu a vy tvori obranu na vy-
chixlnej Casti Dnepra a pri jeho listi do Ciemeho mora ' Ve-
litefstvo divizie sa malo presunuf mimo Krymu. Cim letke 41
hrozilo. Ze sa dostane spod jeho dosahu a zostanc osamotena
v Saki. Na zaklade rozkazu gen. Callosa prelo malo dojsf к jej
stiahnuliu na Slovensko. S tymto krokom DLM siihlasila. Na
zAkladc nariadenia MNO sa musel mjr. Lisicky dostavif naj-
ncskordo 25. 10. 1943 na MNO. aby prerokoval podrobnosti
a datum odsunu 41. bombardovacej letky na Slovensko, vri-
tane stiahnutia 14. baldric DPLP a 13. stihacej letky. Mjr. Li-
sicky spolu so stot. MatiHom odletcli zo Saki na He 111 C.
4279 dfta 4. 10. Ich trasa viedla cez Lvov a TrenCin do Brati-
slavy. Na MNO oboznamili stab so situation v letke i s celko-
vou situ&iou na Krymc a dohodlt podmienky pre urychlene
stiahnulic vJetkych slovenskych leteckych jednotiek, odov-
zdanie lietadiel nemeckej strane. pripravu ZelezniCnych tran-
sportov. ubytovanie jednotiek na Slovensku v ramci absolvo-
vania prvotnej karantCny . resp. ubytovania jednotiek po jej
skonCeni. Dfta 29. 10. odletcli tym istym lietadlom z Vajnor
do Nikolajcva. kde prvspali a na cfalsi den prclctcli cez Cher-
son do Saki. kde zorgamzovali cvakuaciu jednotiek zo Saki
45
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
a z. okolia.'"' Na letisku sa medzitym rozbehli pripravy na eva-
kudciu a odchod pod vcdenim stot. Gasparovica. V Chersone
sa na zakladc nariadenia zaCal vytvdraf detasman letky. Prelo
29. 10. sa lam prcsunuli na Jiestich ndkladnych aulach dvaja
dostojnfci a 69 muhiv s prisluSnym materidiom a pofnou ku
chynou. Po navrate aut zaCali 30. a 31. 10. evakuovaf ostal-
nych prislusnikov letky. Stihli sa urobif iba 4>e takfto evaku-
acnfjazdy, no pocas druhej u? bolo niitrvc vysadif muistvo pri
Perekopc. Pri tretej jazde 1. 11. rano slovensky transport uz od
Perekopu vratili nemeckC jednotky. ktorf tarn disponovali po-
jazdnymi batenanu stredneho Flak-u na ploSinach ieleznif-
nych vagdnov, V tesnej blizkosti sa ocitli lanky a pcchota <?er-
venej annady. cesla tfalej na pevninu u2 bola Ciaslofne odre-
zan.l Nakladne anta sa preto museli vrdtif naspdf do Saki.
kde ich rano 2. 11. posddky odovzdali ncmeckeinu dostojni-
kovi I. leteckeho zboru. keiDe auta nebolo mozne prepravif do
Chersonu. Islo о 5 kusov trojtonovych nakladnych autoinobi-
lov Ford V 3000 S. zdravotnicky aulomobil Praga AV a stab-
ny automobil Praga AV. Vsetky vozidla odovzdali s nalcJi-
tym tcchnickynt prislusenstvom. Cena vozidiel. ktori patrili
SVZ. predstavovala I 325 000 Sk. Tento maje-
tok odovzdal nemeckej strane mjr. Lisicky."
V tom Case sa zafaia aj letecka evakuacia fasti
letky. planovana na 31. 10. a 1. 11. 1943. Eva-
kuafne lety uskutofnili piloti letky 41 so svoji-
mi posadkami na He III. Denne vykonali prie-
mcmc 2 - 3 taketo lety. Aby sa zvyiila preprav-
na kapacita. mechanic! vvmontovali bomhovf
komory z irupov lietadiel. Ciefom cvakuaCnych
letov sa stal Nikolajev. Cherson a Odesa. Naj-
vaCJiu inienzitu dosiahla preprava dfta I. II.
Casf personalu prepravili aj nemecki piloti na
He 111 a Ju 52. Lietadla leteli vefmi prefaJcrk.
pasaiieri nemali ani padaky. am plavajucc tza-
chrannei vesty, len zbrane a osobne veci. Lety
prebiehali vo vyske iba 50 m nad hladinou
Ciemeho mora. kvoli moznym litokom ruskych
stihafov zospodu. Nasfastic nepnatefski st iliac i
pri evakudcii v ziadnom pripade "neasislovali".
Pri prelete nad Jevpatoriou smerom к morn na-
prick tomu spustili krymski partizani palbu
z pcchotnych zbrani na nizko letiaci Ju 52 a faz-
ко zranili nemcckeho pilota. Ten nasiel v sebe zvyiok sil. aby
doletel na letisko do Nikolajeva. kde po dorolovani zomrel es-
te na palubc svojho lietadla. Piloti pocas leteckej evakudcic
prcsunuli nielcn prislusnikov slovenskeho a nemeckfho po-
zemncho vojska. ale aj civilistov. Slovenski piloti napokon
svojc Iietadld He 111 odovzdali jednotkam Luftwaffe aZ na Ic-
tiskach mono priestoru Krymu. Popoludni 2. 11, pristal na lc-
lisku v Saki K. Novotny, ktory priletel zo Slovenska. V Saki
sa v sak uz nikto z prislusnikov letky 41 nenachadzal. Toho
dfta totiz. este pred jeho priletom. odletel do Odesy medzi po-
slevlnymi mjr. Lisicky. Nemecki ntechanici posadke Novotne-
ho opravili sytif a poradili jej. kde nui v Odcse hfadaf velilef-
stvo celcj skupiny. K. Novotny s B. Rohafont prespali na le-
lisku v Saki a 3. II. pokrafovali do Odesy. Na paluhe He 111
previezli aj nemeckych vojakov a civilistov. Po prilete lietadlo
ixlovzdali nemeckym jednotkam.''
l> I. II. vclcnie letky prepustilo ruskych civilnych zames-
tnancov. prikazalo zlikvidovaf jedftleft. kasarnc aj vietky
onentafnd tabuiky podriadenych jednotiek v kasarnach a oko-
И. V pnestorc okolo Perekopu sa uz viedli fazke dstupovf
a obranne boje s dtofiacimi jednotkami Cervenej annady.
Casf slovcnskych pesich jednotiek. ktore zostali na Kryme od-
rezanf. odsunuli spolu s 13. a 14. fahkou a 9. fazkou batCriou
DPLP zo Sevastopol lodnym transportom do Odesy a ru-
munskej Constance v dftoch 3.-5. II. Casf 9. a 1.3. bateric sa
po ilstupe z Annianska prcsunula do Jevpatorie a 3. II. do
Saki, odkiaf ich popoludni dva nemecke Ju 52 prepravili do
Nikolajeva.'
Pnetoze uZ koncom oktdbra vclcnie letky v Saki stanovilo
pristav Odesa ako ciefovf zhromaMisko. kde sa mali prfslus-
nici letky 41 a batene DPLP naloZit na ZclezniCny transport na
Slovensko, nemecki pofni Zandari nasmerovali do tohto pries-
loru vSetky roztrusene fasti letky 41. Na autiich i pesi prccha-
dzali po pontonovom mostc cez Dncpcr pri Chersone. po dre-
venom pldvajiicom moste cez rieku Bug pri Nikolajeve. Ten-
to most bol zhotoveny z hrubych drvvenych kmeftov pospaja-
nych Zeleznymi refazami, Pri prejazde kolon sa ponaral pod
vodu a tym bol zo vzduchu faJ.ko zniCitefny. Premavka po
ftom bola riadena v polhodinovych intervaloch v smerc na
Slovcnsky proalietadlovy kantin Flak 20 nun na pobrvii Cicmcho mm
front к Perekopu a naslednc opaeny m stnerom do zazemia
T.iklo sa jednotky postupnedostali doOdesy. kde zotrvali tyi-
deft. kym sa pripravil Zelcznicny transport. Len Co sa skonCi-
Io naloZenie letky na vagony, vlak sa pohol. presiel ccz Vini-
cu. Tamopol. Lvov. Krakov a Cesky Teifn. ai napokon 13.
II dorazil do Ziliny. Mensie skupiny prislusnikov letky sa
dostali do ?.iliny samostatne autami nemeckej annady. Casf sa
presunula iba do Kosic a odliaf viakom ilo Ziliny.'
ZelczniCnCmu transportu z Odesy velil stot. GasparoviC. Po
odchode transportu odletel II. 11, z Odesy na Slovensko vc-
litcf celej leteckej skupiny mjr. Lisicky so stot. Mattisom na
He 111 (S-S2|.M
PrisluJnici letky sa v Zilinc podrobili kurantenc v dftodi 14.
a 15. 11. Dfta 16. II. ichposlali na dovolenku do rckreaCneho
strediska Smrekovica. kde sa к nim 22. II. pnpojili des. Bez-
nak. slob. Zimani a Grach. Nasli tarn aj dve z ruskych civil-
nych zamestnankyft. ktore sa v slovcnskych vojcnskych uni-
formach dostali zo Saki az na Slovensko. Hlavnti zftsluhu na
ich zachrane pred moFnymi rcprcsaliami zo strany NKVD, za
46
SI.OVENSKE LETECTVO
1934 . 1944
ich pracu v prospcch Iciky 41 v kasarhach v Saki. mal Mot.
GaAparovid?'
Od 29. II. detail vfctci prisluSnici letky trontov u dovolenku
v trvani 14 dni - v micstc trvalcho bydliska. Po jej skonCcni sa
hlasili na letisku Poprad. unicnom pre novozriadcnu III. bom-
bardovaciu peruf. Do nej bola vClenena cela letka 41 a letka
42. zatiaf iba rdmcova. Drtom vzniku perute jc 15. december
1943 a jej velitefom sa stal m jr. Listeky. Туm sa skorteila do-
lej.ita etapa existencie prvej fazkej bombardovacej letky VZ.
ktorej prisluSnici sa neskor vyznamenali v leteckych a pozem-
nych bojoch poOas SNP a v leteckych bojoch о Morav sku bra-
nu v roku 1945.
Pozndmky:
1)	VHA Tmava, f. MNO - spisy tajnd. t. 2700.
2)	Tamfc.
3)	Tamfc.
4)	Tamfc, zdpisnik letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
5)	VHA Tmava, f. MNO - spisy tajnd. i. 2700.
6)	Zdpisntk letov J. Bobka - osobny archiv autora.
7)	Spomienky A. Matus zapisnik letov J Hergotta - osobny ar-
chiv autora.
8)	VHA Tmava. f. MNO  spisy tajnd. d. 2700.
9)	Zdpisntk letov J. Hergott  osobny archtv autora
10)	Spomienky P. JaniJka. E. Pokojrteho, L. Soldra. M. Potockej -
osobny archtv autora.
II)	Spomienky M. Fajnora, M. Francisciho. B. Mellu - osobny ar-
chfv autora.
12)	Spomienky M. Bezndka, I. Zimdniho, J. Markoviia. F. Alenu.
M. Kleina - osobny archfv autora.
13)	Osobny dennik M. Bezndka, zdpisntk letov F. Alenu - osobny
archtv autora.
14)	VHA Praha, f. MNO  spisy tajnd. C. 20486.
15)	Tamfc, spomienky P. JaniCka - osobny archfv autora.
16)	VHA Tmava, f. WZ • D6vemy rozkaz C. 36/43.
17)	VHA Tmava, f. MNO  spisy tajnd. 6.20486.
18)	Tamfc.
19)	Spomienky M. Francisciho, M. Fajnora  oeobny archtv autora.
20) Spomienky M. Bezndka. P. Janftka - osobny archtv autora.
21)	Osobny denntk M. Bezndk, spomienky P. Jant6ek. M. Francis-
ci, F. Alenu, E. Pokojndho - osobny archtv autora.
22)	Spomienky P. JaniCka - oeobny archtv autora.
23)	Rychla divizia bola к 1. 7. 1943 reorganizovand na 1. peJiu di-
viziu. ktorej velil gen. S. Jurech.
24)	VHA Tmava, f. WZ - Dovemy rozkaz 6.25/43, tamfc vypis
z osobnej karty V. Gnina, spomienky O. Bralioka a zapisnik
letov P. Ondrejoviia  osobny archtv autora.
25)	Spomienky M. Bezndka, F. Alenu, M. Francisciho. M. Fajnora
• osobny archtv autora.
26)	Prtdala, M.r - Letecki ikola na fronte (61dnok v /asopise Strdi
vlasti), oeobny dennik M. Bezndka - oeobny archiv autora.
27)	VHA Tmava. f. LP - Denny rozkaz i 122/43. Oldnky sa obja-
vili naprfklad v 6asopisoch Slovenskd vojsko, Strdi vlasti,
Vzdudnd flotila juhovyebod.
28)	VHA Tmava - vypis z osobnej karty V. Grtiha, J. Cincfk: Ixto
na Kry me, MNO Bratislava 1944.
29)	Osobny dennik M. Bezndka a zdpisntk letov F. Alenu  osobny
archtv autora.
30)	Spomienky M. Bezndka. F. Alenu, P. Janifka - osobny archiv
autora.
31)	Dietrich. W.: Bombardovacia eskadra KG 55, Mustang, Plzeft
1997; Squadron Signal Publications: Rumanian Air Force, Te-
xas 1999.
32)	Spomienky M. Bezndka. P. JanKka. J. Markovita, I. Zimdniho.
zdpisntk letov F. Alenu  osobny archiv autora.
33)	VHA Tmava, f. RD - Dovcme spisy pofneho prokurdtora.
34)	Tamfc. spomienky P. Gakparovida. E. Pokojndho. E. Soldra. P.
JaniCka - osobny archtv autora.
35)	Zdpisntk letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
36)	Spomienky P. JanfCka. F. Alenu, B. Melia - osobny archiv au-
tora.
37)	VHA Tmava. f. VPP - rozkazy vehleta Znalost 3. Barry C.
Rosch: Luftwaffe Codes. Markings & Units 1939 - 1945.
Schiffer Publishinng Ltd. 1995.
38)	Osobny dennik M. Bezndka, spomienky 1. Zimdniho - osobny
archiv autora.
39)	VHA Tmava, f. VPP - rozkazy veliteh Znalost 3. spomienky
L. Soldra - oeobny archtv autora.
40)	Spomienky K. Novotndho - archiv Stanislav Bursu.
41)	Osobny dennik M. Bezndka, spomienky I. Zimdniho, K. No-
votndho a J. Pejku - osobny archiv autora.
42)	Tamfc. spomienky F. Slddedeka - oeobny archfv autora.
43)	Osobny dennik M. Bezndka  oeobny archtv autora.
44)	TamJe. spomienky F. Slddedeka • osobny archfv autora.
45	> Spomienky F. Slddedeka.
46)	Letovy rozkaz. pre He 111 F7+EO - osobny archtv autora.
47)	Osobny denntk M Bezndka. spomienky I. Zimdniho, K. No-
vomdho • osobny archiv autora.
48)	VHA Tmava. f VPP • rozkazy vcliteld Znalost 3.
49)	Tamfc. denne rozkazy LP z roku 1943.
50)	Spomienky L Soldra. P. JaniCka - osobny archfv autora.
51)	VHA Tmava. f. VPP • rozkazy veliteJa Znalost 3. dennd rozka-
zy LP 1 roku 1943
52)	Spomienky J. Markoviia. F Alenu  osobny archfv autora.
53)	Spomienky A. Manila • osobny archtv autora.
54)	VHA Tmava. f. RD - Dos erne spisy pobteho prokurdtora.
55)	Spomienky prednostu 3. oddelenia Sldbu I. pefcj divfzie M.
Skalickdho - osobny' archfv autora.
56)	VHA Tmava. f. VPP - rozkazy velitefa Znalost 3.
57)	Spomienky M. Fajnora. M. Francisciho. L. Soldra • osobny ar-
chfv autora
58)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovemd, t 385/44.
59)	Spomienky E. Pokojndho, M. Fajnora. F. Slddefeka - osobny
archiv autora.
60)	Spomienky K. Novotndho - osobny archiv autora.
61)	Spomienky M, Skalickdbo - osobny archiv autora.
62)	Spomienky E. Pokojny. M. Fajnor, F. Slddefek, P. Janfiek. M
Francisci, J. Markovii, B. Mello.
63)	Spomienky J. Markovif, B. Mello.
64)	Zdpisnik letov J. Hergott
65)	Spomienky P. Gadparovii, M. Fajnor.
66)	VHA Tmava, f. LP -Denny rozkaz t. 212. dovemy rozkaz
6.45/43.
47
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
2/4 Vycvik slovfcnskych
padakovych strelcov
Uspcchy nemeckych vysadkovych jednotiek v bojoch blietz-
kriegu v roku 1940 v Dansku. Norsku. Bclgicku a Holandsku
overili opcraCnC a taklickC moinosti vyuiitia novCho dnihu
zbrane v podmienkach litoCncho boja. Svet zatajil dych a zd-
padni spojenci zaCali urychlenc budoval prve paraSutisticke
jednotky vysitieho organizaCnCho stupfia. Ncmccke uspcchy
doslova sokovali vojenskych odbomikov v USA a Vclkej Bri-
tanii. Medzi Spojencami vypukla honiCkovitd programova
cinnosf. ktora urnoznila technicky i vycvikovo poslavif kon-
com roku 1941 prve vysadkovc divizie. Tiito spojenecku Cin-
nosf na maximum vystupnovali dosiahnuti* lispechy nemec-
kych vysadkarov a leteckej pecholy v bojoch pri obsadeni Ko-
nntskcho kanalu a Krety. Vo Vclkej Bntanii zaCali budovaf
svoje vysadkovc jednotky a skupiny aj Poliaci. Cechoslovaci.
Nori. Dani. Belgicania a Holandania. Vzmkli aj prve vysad-
kove skupiny spccialnebo urCenia pre sabotazne a vysadkovc
akcic v okupovanej Europe.
Taktiei satelitni spojenci Nemecka formovali svoje parasutis-
tickC jednotky. V Taliansku bol к dispozicii ui v roku 1940 I.
vysadkovy pluk. I. vysadkovy prapor Carabinierov a vysad-
kovy prapor namomcj pechoty. Tieto jednotky sa ztiCastnili
napriklad bojov v Greek u a mali byf nasadenC aj v rdnwi pla-
novanej invdzie proti Malte. Svoje prvC parasutisticke jednot-
ky sformovali v roku 1941 aj Rumuni a Maifari. V Japonsku
sa poCiatky vysadkovych jednotiek datujii od roku 1937.
V Sovietskom zvazc sa budovali vclkd padakovc jednotky ui
od zaCiatku tndsialych rokov hoci bojovo boli nasadene v roz-
nych poCtoch ai zaCtalkom ncmeckcho litoku v jtini 1941.'1
Na Slovensku do roku 1942 neexistovali Jpeciiilnc vysadkovc
jednotky. preto sa ani nevykoniival iiadny vycvik parasutis-
tov, hoci sa venovala maximalna pozomosf starostlivosti
о udribu, vetranie a balenie pilotnych a pozorovatcfskych pa-
dakov. VcTrni Casto sa robilo ich tcstovanic. Zhadzovali sa na-
vleCenC na kovovC figuriny s predpisanou hmotnosfou. Tie
boli zavesenC na kridelnych bombovych zdvcsoch A-100.
S-328 alebo Aero MB-200 C.12. Lety s nimi napriklad vyko-
nali rtk. J. Gcrthofer a zvk. Chupek. Bolo to na letisku v Pies-
fanoch 21. 6. 1940. Islo о 5 letov so zhadzovanim padakov.
Na druhy den pribudli tfaliie dva lety. ktore Irvali v priemere
15 ai 45 niinut. Co zaviselo od poCtu zhadzovanych figurin.
Dna 10. 7. v letke 3 na tontto lietadle vykonala posadka rtk.
OCenas a des. Kasalek dalsie 4 testovacie lety pilotnych pada-
kov z vy.4ky (>00 m. Testovacie zhadzovanie sa robilo kazdo-
roCne vo vsetkych letkach VZ. S lietadlom S-328 absolvoval
taketo lety aj des. Kasalek a Ctk. Pajtina 27. 5. a 3. 6. 1941
z vysky 200 m. Odhadzovanie ovladal pozorovalef prostred-
nictvom bombardovacej klavesnice. V kaidej letke bol vybra-
ny jeden doslojnik z radov vykonnych pilotov. ktory sa staral
aj о udrzbu a balenie padakov.
Je potrebne este spomemif, ie vysadkovc1 jednotky neexisto-
vali ani v armade prvej C.SR (ai do jej rozpadu), hoci general-
ny stab ich planoval zriadif koncom tridsiatych rokov. Parasu-
tizmus bol proste novym leteckym odvetvim. V tej dobc sa do
povedomia spoloCnosti zaCal dostavaf najma prostrednictvom
cinnosti aeroklubov. Prve zoskoky sa zaCali vykoniivai z pa-
dakovych veil. Na Slovensku prvu takuto veiu spristupnili na
vystave v Kosiciach v roku 1938. Pre zaujimavosf. ai do roku
1942 sa pouiival v slovenskej armade padak iba ako posledna
moinosf zachrany pilotov a pozorovatefov pri numoriadnych
udalostiach. Az na zaklade rozsiahlych rozborov uspcchov ne-
meckych vysadkovych jednotiek. s ktorymi sa mohlo slovcn-
skd MNO a jeho povereni pracovnici obozruimif z nemeckych
zdrojov, prijalo ministerstvo zaCiatkont roku 1942 rozhodnu-
tie о zriadeni Padakovej skoly v rfrnci vzduinych zbrani. Jej
prioritnou lilohou bolo pripravif prvych instruktorov a pada-
kovych strelcov a tym poloiif zdklad pre vystavbu bojovej pa-
raSutislickej jednotky na Slovensku. Padakova skola mala
byf jednym z oddelenf SLD. preto sa zapoCah rokovania
s DLM na Slovensku о sprastredkovani vycviku skupiny dos-
tojnikov a poddostojnfkov v niektorej nemeckej parasutistic-
kej skole. Takisto sa rokovalo о dodavkach nemeckych pada-
kov pre padikovych strelcov a uvaiovalo sa aj о doddvke pa-
dakovej veie z Protektoratu.1 Buduca parasutishcka jednotka
mala byf takticky nasadena v tyle nepriatefa. mala vykonavaf
Prvl prlsluitiia oddelenia padikovych strelcov Skoly leteckdho do-
rastu potas ienijnfbo vfeviku
dcstrukCnc a vyzvcdnc lilohy. obsadzovaf doleiite oporne bo-
dy v hibke obrany protivnika a mbit bojovy prieskum. Ratalo
sa aj s moinosfou. ic budc nasadena v pripade obnovenia voj-
noveho konfliklu s Marfarskom.
MNO preto venovalo vcfku pozomosf budovamu. organizacii
a budticemu vycviku tejto modemej zloiky armady. Priprav-
ne prace zabrali cely prvy polrok 1942. Poiom sa ui zaCal na-
bor prvych prislusnikov do oddelenia padakovych strelcov.
Nariadenim velitcfstva vzdusnych zbrani. klore bolo uverejne-
nd v rozkazoch VVZ. VPV. VDO I a VDO 2. boli vyzvani le-
tecki a pcchotnf dostojnici a poddostojnici z povolania. aby sa
dobrovofne prihliitili к pantsulistom. Zarovcii sa uskutoCnili
4X
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
nabory medzi prisluSnikmi odvodovflio roCnika 1942. ktori
mali zaujcm vstupif do leteetva a ktori z roznych priCin nebo-
li prijati. Nabor oslovil aj lych. ktori absolvovali bezmotoro-
vy pilotny vycvik (v tomto pn'pade sa nabor vykonal priamo
pnrstrednicivom vojenskych sprav a bezmotorovych letiek
SLeS a slovenskdho aeroklubu). Prihlasky boli uverejnenC
v casopisoch Vzlet a Slovenske kridla. Uverejnene boli tie?
podmienky na prijalie novych uchadzaCov - dobry zdravotny
stav, vek. bezuhonnosf a primerane vzdelame. Spomedzi dos-
tojnikov a poddostojnikov sa prihlasilo 20 uchadzaCov a dalSi
piati boli z radov muzstva. Ti si sucasne podali hadosf о pri-
jatie do zboru poddostojnikov z povolania. Z druhej naboro-
vej skupiny zaregistrovali 204 ziadosti uchadzaCov. ktori sa
zaCiatkom oktdbra 1942 podrobili naroCnym lekarskym pre-
hliadkam a psychotechnickym skiKkam v Martine. RuZom-
berku. PreSove a Bratislave. Po ich absolvovani bolo prijatych
35 brancov. Lekarske skiKky prevenli ich celkovti zdravotmi
kondiciu, vratane urovne zrakovej ostrosti a vnemu. Pri psy-
chotechnickych skiiskach sa tonirolovaia priestorova orienta-
cia po otdfani na Specidlnej stolicke okolo zvislej osi. Bolo
potrebne spravne reagovaf na polohu ruky alebo prsta skiisa-
jiicebo. sustredif sa na urCitu duSevnii pracu (ratanie |. Zisfovu-
la sa aj presnosf hibkovcho videnia a reakcia pohotovosti
a bystrosti. Po tispesnom absolvovant tejto procedure dostali
pnjati uchadzaCi P. Fabso. J. Rehak. S. Click. F. Fndman. V
ilavsky. I.. Janecek. D. Mednunsky. M. Muzika. I Kolmk. ()
Najvirt a J. Pisarcik povolavacie lislky do padakoveho odde-
lenia §LD s nastupom I. 11. 1942.' Prvi traja menovani vsak
boli odvolani a nikdy sa uz к padakovym strvlcom nevratili
Dha I. 10. 1942 narukoval do SLD J. Lachky s urCcnim pre
oddelenie pilotov. Ale kedze paralelne koncil aj VIII tnedu
gymnazia v Trencine a mal pred sebou maluritnc sktisky. ve-
lenie SLD mu pondklo absolvovaf v druhom toOniku skolu
dostojnikov leteetva v zalohc • pozorovatefov. Bolo to vyhod-
nc aj z hladiska planovancho vyskolenia instruktorskeho a ve-
liteFskeho kadra padakovych strclcov, a tak bol z pilotneho
oddelenia preradeny к parasutistom."
Po absotvovani zakladncho vycviku vscici ziaci oddelenia pa-
dakovych strclcov absolvovali do marca 1943 aj poddosloj-
nicku skolu. Treba koostatovaf. ze pechotny vycvik bol mi-
moriadne tvrdy. Dostojnikov a poddostojnikov. ktori sa pri-
hldsili na vycvik padakovych strclcov. cak.ili v januari 1943
lekarske a psychotechnicke skiisky v Bratislave. Po ich vy-
hodnoteni nakoniec boli 19. 2. 1943 prijati:
npor. R. Blizner, pesi pluk 5
npor. J. Mesko, L§
rtk. J. Trokan. VTCHU
Ctk. J. Kutny. DPLP
Ctk. L. Lenart. letecky pluk
Ctk. S. Ondreycak. letecky pluk
Ctk. E. KICo. pesi pluk I
Vtetci mali byf od 15. 3. 1943 prideleni natnalo leteckej Sto-
le. s vyniinkou npor. J. Meika. ktoieho к nej pridelili ixl 1. 10.
1942 (po ukonieni pozorovateiskej skoly dostojnikov 22. 9.
1942 a po jeho menovani letcom - pozorovaiefom) Po nistu-
[>e I. rocnika iiakov §LD viedol ich pechotny vycvik. Zarovcn
prisiel prvykrat do kontaklu so ziakmi padakoveho oddielu
a koncom roka sa sam hlasil do kurzu padakovych strclcov.
lilo о mimoriadne nadaneho devstojnika a prisneho velitefa
s bohatymi frontovymi skdsenosfami.' Za svoje velitefske
a bojovd schopnosti na frontc obdrZal Zelezny kri? II. triedy.
Prvmicstnenie ftk. Kutneho к paddkovym strclcom bolo zru-
5end 25. 3. na jeho vlastnti riadost. Bol odvclcny spaf к ma-
terskcj jednotke a rovnako tak aj Ctk. OndrcjCak. Такие? rtk.
Trokana odvclili ku kmenovej jednotke pre disciplinamc
priestupky. Premicstnemrn к parasutistom do TrenCina chcel
byf bliiiie к svojej milej a v у hy bal sa tak aj ixiveleniu do ро-
Га. V marci bol к skupine Ziakov padakovdto oddelenia do
§LD preveleny L. KupkoviC z Pracovnelw zboru.' Ani tymto
prevelenim sa zmeny delimtivne neskonCili. Pie nedisciplino-
vanosf. priestupky a psirusovame vojenskebo sposobu iivota
musel odisf i npor. Blizner. Zil bohemsky m iiv otoin a Casto sa
pohyboval vo vojcnskych priestoroch v pixinapitom stave.
Bol ale v blizkom vzfahu s rodinou prezidenla republiky
a vela priestupkov a trcstov mu bolo zahladenych. I z 26. 2.
1942 ho na zaklade zatykacieho rozkazu vojenskeho prokura-
Trojica slovenskycb padikovydi strelco* potas vycviku v Nemecku.
Zbva: Jozef Lachky. Jozef Pisartik a Ladulav Lenin.
tora zalkli a eskortovali do vojenskej vaznice Poprad. kde ho
do polovice marca vyietrovali. Dosledkom tychto peripetii
bolo. ie ho v aprfli vyskrtli z padakoveho oddielu. Pna sku-
pina kurzu sa potom ustalila na jednom dostojnikovi. dvoch
poddoslojnikoch a jedcnastich ziakoch a bola definilivna.
Medzitym MNO dalej vicdlo rokovania s DML о vyslani slo-
venskej skupiny dostojnikov a podddstojnikov na parasutistic-
ky vycvik do Ncmecka. Sticasne boli objednane v Nemecku aj
padaky a vystroj pre padakovych strclcov. Ncmci vsak zamie-
lli vycvik i objednavku. Kcdzc na jar 1943 slovenska strana
rokovala s Talianskom о zakupeni bombardovacich lietadiel
SM-84. ziadalo VVZ od MNO v Bratislave. aby sa z celkovC-
ho obnosu 30 milidnov hr, ktore boli urccne na tento kontrakt.
vyClenila potrebna ciastka aj na zakupenie padakov a parasu-
tistickeho vystroja v Taliansku. Slovensky vojensky a letecky
alasC v Berline gen. A. Malar zsiCal о tom rokovaf s prislusny-
mi talianskymi vojenskymi kruhmi. Nariadenie MNO mu pri-
kazovalo dohodmif skolenic jedncho dovtojnika a troch pod-
ddstojnikov ako padakovych strclcov v talianskych vzduS-
nych zbraniach. Lcnz.c nemeckej strane boh tieto kroky zna-
me. a tak nakoniec z prestiinych dovodov DLM predsa len
sproslredkovala tiito objednavku a skolenic v Nemecku. Do
kurzu boli urCeni npor. J. Mesko. Ctk. L. Lendrt a ziaci J
Lachky a J. PisarCik. PHnovanjf termin ndstupu bol jtin 1943.
49
SLOVENSKF. LETECTVO
1939- 1944
Po ukondcni poddostojnickej Skoly v marci 1943 Ziakov 5LD
rozdelili do jcdnotlivych oddeleni podfa tpccializacie, VeliteL
mi druisticv a inStruktormi peSieho vycviku sa stall piloti Ma-
zanec. Farsky, BoZita. Balna, Ficek. Ivan. dtk. v zalohc A.
Vanko a «.falsi. Z ddstojnikov riadil vycvik stot. Koza. npor.
Mcsko, Culka a por. Svec. 14. 3. 1943 sa iiaci skoly zudastni-
li na vojenskej prehliadke v Bratislave. Ich pochodovy pnid
viedol npor. Mcsko. Navitivili tie? vystavu ukoristenej ne-
pnatefskej techniky a vystroja. Dalsi vycvik ziakov paddkovd-
ho oddelenia potom ui prebichal samostatne. so zameranim
na spojovaciu pripravu a vycvik morzeovky. zdokonafovaci
strelecky a zenijny vycvik a na vycvik v destrukdnych pra-
cach. Poslednd dva druhy vycviku viedol instruktor rtk. Sus-
ko г pionierskcho tilvaru v Novorn Meste nad Valiotn. ktore-
ho na das vycviku pndehli к SLD. Obsahom jeho dinnost i so
ziakmi bolo zriadbvanie protipechotnych a prolitankovych
minovych poll', ich vyhladavanic a nidenie. priprava trhacich
prac. vypodet vclkosti naloii a ich rozmiestnenic. manipulticia
s rozbuskami a bleskovicou, zapalnou sntirou a zbotovovame
vybusnych nastrah. Na kladenic cvidnych minovych poli slii-
zilo cvidisko za Trendinom. na nacvik deUrukdnych prac ie-
leznidny most cez Vah pri Trendianskej Tumi. Na jeho pilieri
precvidovali upevnenic usmemenych naloif proti stalym
opevneniam a ielczobetdnovym bunkrom. S doslcdnosfou
precvidovali aj znadbvanie protipechotnych nastrah a vykona-
li aj ostrd trhacie price. Bokom nczostal ani vycvik v zvyso-
vani fyzickej kondicie. ktory nadobudol vefmi intenzivne pa-
rametre p«xi vedenim npor. Meika. Ncskor. vo frontovych bo-
joch v5ak Jal dspechy. keif bol dokonale ztirodeny. Ziaci pa-
dakovdho oddelenia. ako prvi z rodnika. vykonali aj zoznaino-
vacie lety na lietadlach E-39. E-241. S-328 a Cu-445. aby si
postupne navykli na onentaciu vo vzduchu este pred zoskok-
mi.1
V piatok veder 10. 6. 1943 odcestovala skupina v zlolcni
Mcsko. LenArt. Lachky a Pisardfk vlakom cez Zilinu.Cadcu.
Breslau. Berlin do Wittstock - Dossc v Nemecku. kam dorazi-
la 12. 6. a hlisila sa na zakladni Fallschinfijagerschule II. kto-
ri organizacne patrila pod Fallshirmschulc I. Slovensku sku-
pinu zaradili do 4. ikolncj roly tejto padakovej skoly a jej vy-
cvik sa oficiAlne zadal od 15. 6. 1943. Vycvikovd strcdisko
bolo postavene ako barakove tnesledko v borovicovych lesoch
na piesodnatom terdne. Ubytovanie bolo v ftvorpostefovych
izbSch a stravovanie v jedalni. Kapacita strediska bola dost
velka, asi 500 hidi piemenncj posAdky Skupina styroch slo-
venskych adeptov cvidila samostatne pod vedenim dvoch ne-
meckych paraSutistickych initruktorov -poddostojnikov. vete-
ranov bojov о Narvik a Krdlu. Svedcili о tom aj ich rukivovd
pasky a painatnc 5titovc odznaky. Vyudovacim jazykom bola,
samozrejme. nemdina. V tom istom case sa tarn podrobili vy-
cviku aj dve roly Arabov a dve roly nemeckych parasutistov.
Aby bolo moind maximalne vyuiif kapacitu vycvikovdho
strediska a trcningovych zariadeni. vycvik jcdnolick bol daso-
vo maximAInc zosiiladeny. Jedna jednotka kondila vycvik zo-
skokmi, druhi zadinala zakladny. Tomu bol prispdsobeny
i denny program jednotiek a bol vzajomne posunuty о dve
a pol bodiny od skorych rannych hodin '''
Specialny paratutisticky vycvik bol kombinovany s vycvikom
zameranym na zvytenie fyzickej kondicie. na nacvik parako-
tiifov. na skoky plavmo (tigri skoki. premety a pady na pred-
laktic. Samozrejme к vycviku patrili i chvilc oddychu a spor-
tove zapolcma a liei besedy s veterdnmi о lispeSnych bojoch
a о operadnom nasadeni v Europe. Na vycvik sltihli mohutne
haly. po cclcj ploche podlahy zakryte Zincnkami a vybavend
nielen bcZnym lelocvidnym ale aj specialnym leteckym zaria-
denim. Boli lam atrapy Do 23. He III a Ju 52 na nacvik vy-
skoku z dandho typu lietadla. U prvych dvoch to boli bodne
dvere, na type He 111 to bola spodna strelecka vafta, z ktorej
parasutisti sktikali po odklopeni jej zadneho poklopu s okien-
kom do vmitra lietadla. Na zdvesnom zariadeni sa dalo cvidit
..ukfudrtovanic" vykyvu padaku pred dopadom. doskok za
niznych situacii. rychlosi pddu a poloha tela pred doskokom
Vonku sa nacvicovalo vypnutic parasutistu z postroja padaka
po dopadc - pre pripad. ie vrehlik padaka sa naftikne vetrom
a vlecic parasutistu po zemi. Zasadou bolo, aby sa skokan po
Pred vfiiotani w streleckej vtne lictadh typu He 111 sa stovenskf
padiko^f streki pripravovali na takomto ovnaZdn
dopade zvritil na chrbal a do najskdr sa odstrojil. a tak predi-
sicl vledeniu padakom pci zemi a pripadndmu zrancniu chrbta.
kecfze postroj padaka RZ-20 nemal zrlmky na rychle odpiita-
nie. Pri vycviku v udebni sa preberali zisady riadenia zosko-
kov. balenia padakov. ich konstrukeia. pokyny riadiacich zos-
kokov. spravanie v lietadle. poskytovanie prvej pomoci. lakti-
ka boja po dopade vysadku na zem.
Po troch tyzdiioch vycviku sa zadali prve zoskoky. Slovenska
vycvikova skupina bola preto doplncna na 6 muJov pre zos-
koky z Do 23 a na 10 muiov pre zoskoky z He 111.
Pri vycviku a zoskokoch museli mat povinnti vystroj. ktorti
Ivorila paraHutisticki bltiza 2. typu olivovozelencj farby. para-
sutistickj prilba vzor 38, parasutistickd topAnky 2. typu
s prednym snurovanim a parasulisticke nohavice v odtieni
pofnej sede. Opasky mali vlastne. slovenske. К vybave patnli
i povinne bandAZe zapasti a chranide kolien. Cvidnd zoskoky
sa robili vidy jeden bez zbrane a jeden so zbraftou. Pri zosko-
koch boli pouiite karabfny Mauser 98 К a samopaly MP-40
s prislusnyini puzdrami na zasobniky s municiu. Pn zosko-
koch so samopalmi nepouiili na ich ulofenie platcnd puzdra.
5(t
Sl.<) VHN.SK E I.KTO tv< >
1939 - 1944
ale ich tesne pritlaCali rukou к hrudi a druhu vofnti ruku po-
uh'vali pri parakotiili dopredu alcbo dozadu. Vrchlik padak.i
RZ-20 bol cez sniiry zavcscny na "D" karabinkach pod pazu-
chami parasutistu. ktory- pri zoskoku visel v typicky predklo
nenej polobe. preto doskok nebol vidy bezproWCmovy a do-
chadzalo pri notn к pomeme znaCnemu poCtu uruzov. J. Lach-
ky si pri druhorn zoskoku zlomd nosmj chrupavku. Pri zosko-
ku s karabinou Mauser 98 К sa pouzivala ft - X metros dlha
sntira. ktora bola о nu priviazana. Pred dopadotn sa dala zbrari
spustif dolu pod parasutistu. ktory mohol poiom bezpeCnejsie
dopadmif na zem. Prvy zoskok absolvovali slovenski frekvcn-
tanti z Do 23 ( 26. 6. 1943 ) z vysky 250 m bez zbrane. dopl-
neni na ft muiov nemeckymi frekventantmi. Pri jednom nale
tc lietadla nad doskokovii plochu skakal vzdy iba jeden para
sutista. Po rozkazc vysadzovaCa "Fertig zum Sprung" prvy
z parasutistov uchopil driadla po strane dveri. vystrel hrud
a cakal vystreeny do pnestoru. Po fapnuti "Absetzera" po priI
be a hlasnom prikaze "ab“ sa parasutistu mohutnc odrazil do
pricstoru. Vefrni doleiita bola aj pnprava pred startom na zc-
mi. Po zabaleni padakov vysadzovac skontrnloval ustrojeme
jcdnotlivych Clcnov vysadku. vyfaine lana ich padMov a sa
tnotnc lietadlo, Kazdy mui. ktory skakal. musel byf zapisany
v startovacej lisline paliCkovym pismom. IVi nastupe do lieta-
dla mali parasutisti koniec vyfaincho lana s karabinou v zu-
boch. Nebolo to kvdli nejakemu bojovemu gestu. ale lano sa
tak chramlo pred nepredvidanym zachytentm о nejaky pred-
met alebo Casf lietadla. Cim by do.51o к neiiadiicemu otvoreniu
padaka. Po nasadnuti vysadku do lietadla vysadzovaC vystre-
lil bielu svetlicu smerom к doskokovej ploche. Ak odiiaf pn-
51a odpovctf tie?, vo forme bielej svetlice. lietadlo odstartova-
lo. Pilot s vysadzovaCom sa dorozumievali svetelnymi sigmilrm:
- I x biela - v5etko je pripravenC (zaciatok zoskokov) alebo
vsetko sa skonCilo (koniec zoskokov).
-1 x Cervena - nevysadzovaf.
• 2 x fervena - nevysadzovaf. pristaf.
-1 x zelend - pristaf. zIC poCasie. silny victor.
- 2 x zeleni • okamiite pristaf. letecke ncbezpeccnslvo.
Druhy zoskok sa vykonal 28. 6. so samopalom z Do 23. z vy-
5ky 200 metrov. Na druhy den nasledoval treti zoskok z toho
isteho typu lietadla. Vyika sa zm’iila na 1X0 m a slovenski pa-
raSuttsti skakali s pu5kou. Stvrty. piaty a siesty zoskok vyko-
nali v dftoch 30. ft.. I. a 2. 7. 1943 z vysky 150 tn. ktoni bola
rovnaka pri v5ctkych troch zoskokoch. Skakalo sa z paluby
He III. Stvrty zoskok bol so zbraftou a poslednC dva bez
zbrane. Naraz skakali traja paralUnisti. Zoskoky z He 111 bo-
li niroCncjSic. pretoze pilot musel pred zoskokom znizif ry-
chlosf lietadla na 280 km/h I tak pri lejto rychlosti dochadza-
lo к rychlej5icmu opotrebovaniu hodvabnych vlakien okolo
vrchlika. Pn cviCnych zoskokoch sa pouzivali nemaskovanc
biclc vrchliky. PoSicstich zoskokoch mali absolvenli vycviku
narok na parasutisticky odznak. Slovaci ako cudzinci ho ofi-
ciiilne nedostali. no mohli st kiipif v kantine jeho hnedti nd5iv-
ku. klorti sa v5ak mohla nosif iba na pracovnych uniformach.
Npor. Mesko dostal od nemeckych dostojnikov original od-
znaku ako dar.
Paraiutisticka 5kola vo Wittstocku mala к dispozicii aj letec-
ky park Okrem toho na letisku Ixrla dislokovana KGrzbV.
700. ktora sa v maji 1943 pretransformovala nu TG 4. Takis-
to tarn sidlila aj KGrzbV. "Wittstock". z ktorej v tom istom
Case vzntkla TG 5." VSetky ticto jednotky mali vo vyzbroji
rdzne typy dopravnych lietadiel. Koniec vycviku slovenskej
skupiny spestrili nemecki parasutisti tym. ie vykonali hro-
madne zoskoky z lietadiel Me 323 Gigant.
Prvi slovenski padakovi strelci oficialne ukonCili svoj vycvik
X. “ 1943 a po kratkej prestavke sa v polovici jiila vriitili vla-
kom na Slovensko. V ich vybave sa ui nacluidzala aj parasu-
tisticka vу stroj Domov priniesli aj vykresovti dokuinentaciu
pre vyrobu tnenaicrov pre zoskoky z dveri Ju 52, zo strelcckej
vane He III a zavesneho zariadenia. V deft prichodu boli na
letisku v Trenfianskych Biskupiciach svedkami havdrie iiaka
II roCnika L§. A Zclenaja. ktory robd akrobaciu na B5 122.
Pn pretocem poCtu otacok pilot nevedel dostaf stroj z vyvrtky
a vyruvnaf. preto vyskocil na padaku. l ietadlo sa napokon
dostalo z vyvrtky sarno a nebyf padu po kridle v posleilnej fd-
zc letu tesne nad zemou. bolo by takiner samo aj pristiilo. Pa-
rasutisti to komentovali slovami. ze este me su uni poriadne
doma a ui maju konkurensiu ‘
V tom Case ui bolo rozhodnute. ze sa prestahuje do kasar-
ni v Banskcj Bystnci a prakticka Casf vycviku sa bude vyko-
navaf na letisku Tri Duby. Dovod tohto rozhodnutiu spoCival
v tom. ie doslo к presfahov amu leteckej tinny Mtaz do Tren-
cianskych Biskupic. kde sa mala, okrem ineho. rozbehnuf
montai a vyroba lietadiel Ju X7 D Stuka. Prcsfahovanie LS sa
ukonCilo IX. 8. 1943. Este 16. 7. nariadil minister narodnej
obrany. aby VVZ zriadilo I kurz padakovych strelcov. Prelo
bola znovu zaslana vyzva ku vietkym jednotkam slovenskej
anrmidy. aby sa do kurzu dobrovofne prihlasili poddostojnici
a muzstvo Podmienkou prijatia bola beziihonnosf. dobry
zdravotny stav. vek do 28 rokov a uchadzaC nesmel byf zena-
ty. Termin zaslania prihl.i5ok na VVZ bol stanoveny do 10. 8.
1943.1,1 К tomuto datumu sa prihlasilo 59 zthijemcov z nasle-
dujticich jednotiek: PUV-27. Ppl.3 - 3. LP - 5. VA - 3. DPI. I
- 5. letecky pluk -10. DPI. 12- 3. APr. 2 -1. JPO 2 - I a DPI.
Padikovtstrelci nastupejii do betadla Heinkel He 111 potas vycviku
na letisku Tri Duby na jeseA 1943
2 • I. Vsetkych povolali do Vojenskej nemocnice I v Bralisla-
ve na lekiirske prehliadky a psychotechnickf skiisky. ktorC sa
konali od 25. X. do 28. X. 1943. Ubytovani a stravovani boli
v Stiirovych kasarftach. Na prehliadku a skiiiky sa dostavilo
50 prihlasenych. Po prehliadkach bolo uznanych za sposobi-
lych 34 zaujcmcov. Do kurzu napokon zaradili 25 uchadza-
Cov. Z nich 13. 9. boli traja vyliiCeni a vrateni spat к mater-
51
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
skym jednotkam. Ostatni boli odoslani к L§ do Banskej Bys-
trica a zliiCeni so skupinou ziakov padakoviho oddelenia
§LD. V kasarhach sa potom konal zakladny kondiCny vycvik.
ktory sa neskdr spolu s praktickym vycvikom prcsunul na le-
tisko Tri Duby. V kasariiach bola vyClencna jedna velka mies-
tnosf so stolmi na balenie padakov a ich uskladnenie v pada-
kovych brasniach. Prvych 50 kusov kamuflovanych padakov
RZ-20 vratane nemeckych paraiutislickych prilieb vz. 38 do-
viezol npor. Mesko a Ziaci Lachky a Pisarcik z Bratislavy. len
Co ich dostali z Nemecka. V tom Case v Leteckom parku vy-
konali tipravu oboch slovcnskych He III. Pod stropom trupu
sa pripevnili oceFove lana v pricstore od prepaZky oddcFujticej
priestor radistu a palubniho mechanika od Favcj palivovej na-
dr?e a scdacich lavfc po pravej strane Ibojovi verzie He III
tarn mail bombovnice) po zadmi prepazku. ktori sa konCila za
strelcckou vaftou. Na ticto lana sa zavesila karabina vyfaine-
ho lana padaku a ziivesy pre „pasovti gurtftu" (zaisfovaci pas)
vysadzovaCa. ktora bninila jeho vypadnutiu. Vyrobili saaj tre-
naZery na n.'icvik vyskokov i lietadiel Ju 52 a He III. Dfta 9.
10. 1943 sa uskutoinil pokus s lestovanim padakov RZ-20 za
pomoci kovovych figurin. Konstrakcia padaka vsak neumoZ-
hovala pouZit metodiku. ktora sa dovtedy pouZfvala na testo-
vanie domacieh pilotnych a pozorovateFskych padakov. Poku-
sy sa vykonali na He 111 (S-82). ktory’ pilotoval V. Graft. Fi-
guriny s padakmi naloZili do trupu lietadla. J. PisarCfk a J.
Lachky. Po nalietnuti nad vysadzovaci priestor letiska Tri
Duby spoloCne vyhodili figurinu z lietadla von cez strekeku
vaftu. Bolo vidief ako sa lano odvfja, aZ kym lietadlom neskl-
blo. Vtedy figurina oslala visief pod trupom a lietadlo spoma-
lilo let. Po dohodc s pilotom urobili cFalSi okrah a poktisili sa
ju vtiahnuf naspiif do trupu. No pre velky odpor vzduchu vy-
fazne lano radsei prerezali a figurina dopadla ako evicna bom-
ba na doskokovti plochu. Celimu pokusu sa prizerali novi
frekventanli kurzu i npor. Mesko. Po pristati lietadla oboch
.j’jazdil". Aby zachranil situaciu. sain nasadol do lietadla s J.
Lachkym a chcel pokus zopakovat. No vysledok bol rovnaky
ako v prvom pn'pade Pre nastiipenii skupinu to viak nebola
dobr.1 reklama. preto sa dalsic pokusy s RZ-20 uZ. viac ncopa-
kovali.
Pozemmi pripravu kurzu vicdlt npor. Mesko a Lenart. Lachky
a PisarCfk. ktori pn zoskokoch fungovali aj ako vysadzovaii.
Medzi frekventantrni sa naehadzali aj dvaja prislusnici ne-
meckej meniiny zo Slovenska - Heinz Kopp a Karol Lunzer.
Nacvik vyskoku z trenaZera He 111 sa robil do celiovej plach-
ty. ktoni pod nim drZali dal si frekventanli. Pri naeviku vysko-
ku so zbraftou sa pouZivali drevene atrapy karabin a ako vy-
stroj platcne Ictecki kombinizy, oblecene na rovnosatach.
beZnc topanky s ovinovaCkami a parasutistickc prilby v. 38.
In^tniktori uplatftovali skiisenosti nadobudnulc pocas vycviku
v Nemecku. Aj na Slovensku bola jeho napin podobna. Prve
radovC zoskoky sa konali na letisku Tri Duby uz 15. 10. 1943
z He III (S-81). z v£Jky 250 m. Lietadlo pilotovane J. Her-
gotlom a V. Gniftom vzlietlo cclkom styrikr.it. takZe vSetci
frekventanli vykonali po jednom zoskoku. Boli to historicky
prve zoskoky vojenskych paraiutistov na Slovcnsku. Parasu-
tisti ich (aj vSctky ostatni) zaCali zaznamenavaf do svojich za-
pisnikov zoskokov. ktori pre tento ticel vytlacila knihllafiareft
LS DaKie zoskoky sa konali 18. 10.. 21. a 25 10. 1943
z lietadla He 111 (S-82), ktore pilotoval V. Graft. Vyska zos-
kokov sa postupne zniZovala na 200. 180 a 150 metrov. Prve
dva dm sa skakalo bez zbranc a treti deft s Ceskoslovenskou
karabinou Mauser vz. 24 ci 33/40 alebo so samopalom MP-
40. ktorych bolo ale v tej dobc dodanych iba zopAr kusov. pre
potreby kurzu. Kuriozitou ale bolo. ze niektori parasutisli ska-
kali aj s Fahkym guFomctom vz. 26. alebo s debntCkami so z4-
sobnikmi pre tento guFomet.
Dfta 30. 10. 1943 bolo v 2iline predvedeme hromadniho zos-
koku padakovych strelcov z oboch He III. ktori opaf piloto-
vali J. Hergott a V. Graft. Ako vysadzovaci leteli J. Lachky
v lietadle S-81 a J. PisarCfk v S-82. V kaMom vysadku bolo
okrem nich 10 paddkovych strelcov. Zoskokovd zona bola
urCena v priestore Zilina. za mestom. v lokalite Hajik. kde vy-
konavajti v siiCasnosti zoskoky aj prislusnici Vysadkoveho
pluku J. GabCika. UkaJku pozorovalt prezident republiky. mi-
nister narodncj obrany. velenie VVZ a dalsi vojenski hodnos-
tan a zastupcovia tlaCe. Na pnlbach parasutistov sa po prvy-
krat objavil znak padakovych strelcov - plasticky dvojknT na
trojvrSi. s vychadzajticitn slnkom v pozadi. Rovnaky znak bol
aj na prvych Me UWE dodanych na Slovensko. Po zoskoku
z vyiky 180 m prcdviedli parasutisli aj ukazku zaujatia obra-
ny doskokovcj plochy a zoskupenta vy sadku s prechodoin do
titoku. Pri opusfani lietadla s oznaCcm'm S-81 sa v trupe
vzprioiil posledny vyskakujiici. rtk. E. KICo. Po 10-15 sekun-
dtkh. ked lietadlo minulo micsto vysadenia, pre velkti vzdia-
lenosf lietadla od zdny stisiredcnia uz nevyskoCil. Na zaver
cviienia prezident vykonal prehhadku nasttipenej jednotky
Fotognf zjkhytil Heinze Корра pri nicviku tigrieho skoku na letisku
Tri Duby. Vpozadf oba slovenskf He 111.
paddkovych strelcov. Potom si prezrel aj ich vyzbroj a vystroj.
HIAsenie mu podaval npor. Mesko. ktory sa takislo zucastnil
na zoskoku a cviCcni."’ Zoskokom bol oficialnc ukonCeny I.
kurz padakovych strelcov. Vycvikovej skupinc priznali me-
saCnc pridavky bud vo vyike 300 Sk. ak parasutista podfa
52
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
platnych podmienok vykonal jedcn udrhavaci zoskok za me-
siac, prtpadne tn starty a pristatia lietadlom. alebo mu prizna-
li pridavky len vovyikc 100 Sk. v pripade. >e podmienky spl-
nif nemohol. Padiikovym strclcom priznali aj pridavky na stra-
ve?" К vychadzkovej rovnosate tnohli nosi( cicme diimy a na
jej rukavc kruhovy znak padakovych strelcov: bicly vrchlik
padaka so imirami zbiehajucinti sa v jednom bode, na mo-
drum podkladc s biclym kruhovym lemom.
Dfta 8. 11. 1943 vzlietol por Gnift s S-81 na tri vysadzovacie
lety. Pod jeho dohFadom si pilots He III vyskiisal rtk. J. Ja-
kab. Uskutodnili sa radovd zoskoky so zbraftou a vyska zos-
koku bola 120 metrov. Daliic zoskoky (8. 12. 1943) z rovna-
keho lietadla a s lym istym pilotom boli z vy'iky 350 m.
V case medzi novembrom 194.3 a majom 1944 odiiiel do Sko-
ly dostojnikov letectva v zdlotoe J. Lachky. S platnosfou od 1.
12. 1943 nariadilo VVZ zriadii v LS Skolu padakovych strci-
cov, ktora pojalado stavu absolventov I. kurzu i prisluinikov
padakoveho oddelenia SLD. Za velitcFa bol mcnovany npor.
Mcsko. ktory mal vypracovaf udebne osnovy novej skoly Tie
boli pripravene natotko kvalitne. Йе sa pouiivali i po vojne pri
vycviku prvych sportovych parasutistov Slovenskdho narod-
ndho acroklubu v Bratislave. Po ilspesnoin ukondcni I. kur-
zu planovalo VVZ otvorif od 15. I. 1944 II. kurz padakovych
strelcov pre poddostojnikov z povolama a muistvo odvodovd-
ho rodnika 194.3. vr.itane ziakov. ktori sa prihlasili v tomto ro-
ku do I. rodnika SLD, do oddelenia parasutistov. Podmienky
na prijatie boli rovnakd ako pri naborc do 1. kurzu a aj tento-
raz sa mal konaf v LS v Banskej Bystrici. Na niibor do II. kur-
zu opiii upozomili vsetky jednotky pozemneho vojska a letec-
kdho pluku s dodatkom. ze ziadosti sa museli dorucif na VVZ
do 15. 12. 1943. V hlascni о zriadeni tohto kurzu. ktore bolo
urdene pre vsetky jednotky pozemneho vojska. pplk. gst. A.
Ballay konslatoval naslcdovnd nedostatky:.. Pri vybere muz-
stva do I. kurzu patlakovych strelcov. ktori boli vyziadani
VVZ Cfs. 43.094 Dov. osob. 1943 boli zistene nicktore zava-
dy. na ktore prosim. aby bolo vo vyzve upozomend s cicFom
ich odsiranenia Prislusni vclitclia robih z muZstva. ktore sa
hlisilo do kurzu. posmeiky pred ostatnytn mu>s|vom. dokon-
ca Ziailosti odoprcli posttipiF a naopak dopooicovali ziadosti
muZstva menej hodnotncho a nedisciplinovandho. Konkretnc
sa stalo toto: U PUV nechali dostojnici prihlasiviich sa povy-
liczaF na stromy a rozkazovali: Keif sic sa prihlasili к parasu-
tistom. tak skacte." Od amiadnych zlo?ick bolo po?adovane.
aby na naroeny vycvik u tejto modemej zbranc boli vyfleneni
vsetei schopni a najobratnejsi uchiklzaci ‘
К uvedenemu datumu 115. 12. i 1943 sa prihlasilo 98 zdujem-
cov, medzi num poddostojnici - vctcrani RD z bojov na Kau-
kaze a Kryme a zo ZD a tie? npor. Porubsky z JPO 2. Od 3. I
1943 sa zadali lekarske prehliadky vo Vojenskej nemocnici I
a psychotcchnickd skuiky vo Vojcnskom psychotechnickom
dstavc v Hurbanovych kasarfiach v Bratislave. Ubytovanie
a stravovanic bolo zabczpeCene v kasarftach pciieho pluku I
na Kuchajdc. Denne urCili na prehliadku 14 adeptov padako-
vej zbranc. Urccnd dni prehliadok boli: 3.I.. 5.1.. 7.1.. 10.1..
12.1.. 14.1.. 17.1. a 20.1. 1944. DodatoCne prehliadky a sktiJ-
ky urobili aj L. Junas a J. Michalck a obaja boli uznanf ako
sposobili. Z celkovdho poCtu 100 pnhlasenych sa na preskti-
sani zuCastnilo iba 85 a 15 z nich sa ncdostavilo vobec. I. 2.
1944 bolo napokon do kurzu povolanych 42 novych frekven-
tantov.14 Dfta 24. I. 1944 postal na VVZ. Jiadosf о prijatie do
kurzu aj npor. jazdeetva V. Bidanovsky z JPO 2. ktory1 bol od
15. I. 1943 v poll a о kurze s.i dozsedel oneskorene. Kedze uz
absolvoval aj civilnd pilotne skiisky. jeho zi.nlosti vyhoveli
a 7. 2. ho pozvali na lekarsku prehliadku a psychotcchnickd
skiisky. Na ich zaklade ho zaradili do kurzu od 6. 3 1944,
Zimne ohdobie nebolo pre prislutnikov Padakovej skoly
prestavkou. ale sliD.ilo na zdokonaFov.ime kondidnej pripravy
i na teoretickd pripravu.Velky dftraz sa kladol na strelecky
a bojovy vycvik pechoty . Vo februari 1944 bolo prvd takticke
cvidenie Padakovej skoly. na ktorom sa zudastnila dasf vycvi-
denych padakovych strelcov. Cvidenie sa uskutodnilo v bliz-
kosti ieleznidnej irate pri dedine Lieskovec ncdaleko Zvolc-
na. Jeho obsahom bolo uskutodnif vzdusny vysadok do za-
polia nepriatefa. spojeny s obsadenim komunikacii. ich ilolc-
litych uzlov a zautodif na mcsio a vyiSie vcliteFstvo nepriatel-
skej jednotky . Skdkalo sa s Fahkou pcchotnou vyzbrojou a gu-
Fometmi vz. 26. Zdsobniky mali parasutisti v debnickach. pri-
pevnenych na landch a po vyskoku z lietadla ich spusfali pixi
seba ' S postupujucou jarou sa vycvik zinlenzivnil. Konali sa
aj prvd noend zoskoky z vysky 350 m v priestore Velka l.tika
a na VPD letiska Tri
Du by. ktora bola pre
lieto licely osvetlemi
osvetFovacou supra-
vou. Treba zdoraznit.
ie noind zoskoky sa
beine nevykonavali
a nezaraiFovali do vy-
cviku ani v nemec-
kych vysadkovy'ch
jednotkikh. Preto ho
ncabsolvovali ani
Styria slovenski
absolvcnti vycviku
vo Witlslocku. Vyko-
nali ich ai na Sloven-
sku. Aj to sveddi
о tiprimnej snahe
npor. МсЗка zefek-
tfvnii vycvik paddko-
vych strelcov. Dfta
14. 3. sa parasutisti
ztidastnili na sldvnos-
tncj prehliadke a po-
chode pri vyrodi Slovenskej samostatnosti v Bratislave. Tvo-
rili zadny voj LS a pochodovali pred jednotkou iandirstva.
Svojim vystrojom. vyzbrojou a vystupovanfm sa odltJovali od
ostatnych jcdnolick a budili medzi verejnosFou zasluicnti po-
zomosf. Kcdzc sa Padakovii skola rozsfrila о prisluinikov
II. kurzu. bolo potrebne vyrieSif i jej matenalnc vybavenie.
Boli dodanc dalsie padaky RZ-20. sainopaly MP-40 a zabcz-
pedil sa pre ne vadsi pocct nabojov, rovnako tak aj pre karabi-
ny vz. 24 a guFomety vz. 26 Doplnil sa ich podet. ziisobnfky
a plnidky zasobnikov. Dalej boli dodane ifalekohFady. lasky
na тару, buzoly. klicstc na ostnaty drot a daliia vyzbroj.1’
Dna I. 4. sa cela Padakovii skola premiestnila z pnestorov
Mcstskych kasami v Banskej Bystrici do Hlinkovych kasami
vo Zvolcne a do ..stavu iivenych” jej prisluinikov pndelili
к pesiemu pluku d.3. Ako dopravny prostriedok na letisko ma-
li к dispozicii nakladny automobil. Presun z Banskej Bystncc
do Zvolena sa uskutocnil vlakom.* Na letisku im potom pri-
dehli novti miestnosf na balcnic a skladovanie padakov. Pri-
Velitef patMkovfch strelcov npor. let
Junj MeSko. v mboeb podia prvdpiu
drii vftainf lano padika RZ-20
53
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 • 1944
budlo i zavesne zariadenie na nacvik polohy pred dopadom.
Z trenaidra Ju 52 sa cviCil vyskok a dopad na zem s precho-
dom do parakoliifa. KuriOzitou kondiCnej pripravy bol takzva-
ny tigri skok, ked padakovy strclcc skokom plavnio prekoria-
val prekaiku. ktoni predstavovali prislusnici dniistva v po-
lohe na kolcnach a lakfoch. Normu na preskok predstavovalo
7 kfaCiacich parasutistov. NaSli sa v5ak odbomici (ako H.
Kopp a (falsi), ktori preskocili jedenastich. no boli aj takf. klo-
ri skok nczvladli a prebchli po chrbtoch kamaralov. Specidlna
pozomosf sa venovala prechodu z parakottifa do fahu na chrb-
te. V tejto polohe sa precviCovalo vyzleCeme z postroja pada-
ka pri vleCeni. priCom dvaja rfalsi parasutisti t'ahali cviCiaceho
za Sniiry cviCebnCho postroja po plachte na zcmi. I celom bo-
lo dosiahnuf zautomatizovanie Cinnosti parasutistu pri pristati
za silnCho vetra. Padakovi strelci boli striktne vedeni к tomu.
aby pri doskoku na zem mali vidy nohy spolu.
V aprili 1944 sa zoskoky zintenzivnili. Stale sa pouzival He
III. ktory' pilotoval V. Gnift. no lietal s nim aj stot. E. Koza.
Kerf leteckej ikole pridelili Ju 52. frekvencia zoskokov sa cs-
le zvySila. Prve zoskoky z neho sa konali .10. 5. 1944. J. Her-
gott s Ju 52 vykonal 6 letov. Skdkalo sa z vysky 350 a 300 in.
Dalsie zoskoky boli na plane I. 6. a absolvovalo ich 13 para-
Ziamf takticki cviteme padkkovych strelcov spojent so zoskokmt,
ktore sa uskutoCmlo pri obd Lieskovec vo februiri /944
sutistov na Cele s J. Mcskom v ramci leteckdho dria v Trenci-
ne. ktory sa konal za tiCasti civilnych pilotov a F. Lukcsa. fil-
movdho kameramana L§. Napriek nepriazni poCasia. silnemu
boCnCmu vetru a dairfu jednotka vykonala radovy zoskok
z vysky 200 m s putkami. О kvalite ich vycvicenosti svedCi
fakt. ic nikto z padakovych strelcov neutrpel tiraz. Dalsie zos-
koky z Ju 52 sa konali 9. 6.. 13. 6. a 30. 6. 1944. Pri jednom
z nich sa stala kuriozna prihoda. VysadzovaCi v lietadlach ma-
li obleCenC chrbtovC pilotnc padaky na rudnd otvaranie a mu-
seli byf este pripevneni lanom a zaisfovacim pasotn о trap lie-
tadla. aby z neho nevypadli podas vfahovania vyfainych Ian.
Po vyskoku druistva z Ju 52 vysadzovaC J. PisarCik pri tomto
ukone nebol pripevneny lanom ani pasotn a z lietadla vypadol.
Na svoju zachranu musel poui.if chrbtovy padak a otvorif ho
ruCne. Dopadol do Hrona. Mal problems doslaf sa z rieky.
pretoj.e ho prikryl vrchlik paddka Napokon ho zachranila ze-
na. ktora tnu pohotovo podala drevend hrable. Neoficialna
verzia о udalosti hovorf. ic vyskoCil umysclne. aby si mohol
vysktisaf rucne otvaranie padaka. К jedinemu vainejSiemu
urazu podas existencie jednotky padakovych strelcov dollo
v jtini 1944. kerf si L. Junas zlomil nohu. L’raz si sposobil
vlastnou vinou. kedpn doskoku nedodrzal zasadu driania noh
spolu a prechodu do parakottila . Velitef Mesko mu za (rest
prikazal zbalif padak a pesi ho odniesi к hangdru. A? poiom
mohol odisf na oSetrovnu. Jedinti poruchu na padaku za cell)
existenciu padakovych strelcov mal J. Mizera. Klo о snuni cez
vrchlik. ktoni ho. nasfastie. neprepalila. preto Mizera pristfl
v poriadku. aj ked padak mal CtastoCne zdefonnovany. Taky-
to nizky poCet mimoriadnych udalosti v jednotke svedCi
о skvelej vycviCenosti a discipline padakovych strelcov,
о majstrovskom zvlddnuti techniky zoskokov, balenia a udrz-
by padakov. о dodriiavani predpisov kontroly a bezpecnosti
pri letovej prevadzke,
Dalsie nodnd zoskoky bez zbrane. z vysky 350 m. sa konali 7.
7. 1944. Stroj Ju 52 pilotovali J. Hergott a B. Kubica. Pre za-
ujimavosi. 12.7. ukonCil prcskoleme na tento typ aj velitef L§
mjr. O. Dumbala a poiom tieJ lietal pre polreby Padakovcj
skoly, ktora ale nadalej vyuJivala aj osveddend He 111.'* Vo
vycviku mala svoje vclkc opodstatnenie i tvnia pozemna pn-
prava. Presveddil sa о tom aj S. Srokovsky. ktory sa ztiCasinil
na zoskoku za vefmi nepriaznivdho poda-
sia. Po dopadc ho zadal vliecf padak na
chrbte. Kym sa z neho odstrojil, ccla cvid-
na kombmeza sa mu na chrbte nvtrhala.
Len Co J. Lachky ukonCil PozorovatcKkii
skolu dostojnikov leteetva v zalohc (22. 7.
1944) vrflil sa к padikovym strclcom
S nim prisli к jednotke aj daKi dvaja jej
absolventi (T. Jablonicky a S. KrC), ktori
takisto absolvovali parasutisticky vycvik
a zoskoky.
17. 7 1944 zaslal velitef VZ. pplk. A. Ba-
llay. na MNO v Bratislavc ziadosf о povo-
lenie vytvorif v ramci VZ novu organickii
a administrativne autonomnu jednotku -
Padakovy oddiel. Svoju ziadosf odovodnil
odlisnosfou vycviku padakovych strelcov
od vycviku oslatnych odbomosti v $LD
a lici potrebou zriadif pre ui vyskoleny personal pokradovaci
vycvik v inych pozemnych jednotkach a sjiecialnych rotach.
Klo napriklad о vycvik vo vedeni kolesovych a pdsovych vo-
zidiel, Jenijny vjrcvik. о deslnikdne prace. dobyjanie bunkrov.
boj s ulodnou vozhou a о ztKkodnicku Cinnosf. Hlavnym do-
vodom vsak bola nutnosf vytvorif z uJ dovtedy 90 vycviCe-
nych parasutistov novu organizaciu padakovej zbrane. Plano-
valo sa poslavif prapor padakovych strelcov a prapor leteckej
pechoiy. Aby sa mohol tento plan uskutocnif. VVZ podalo na
MNO organizaCny navrh Padakovdho oddielu Mal sa skladaf
zo ikolnej roly padakovych strelcov. roly padakovych strel-
cov а пну leteckej pechoiy. Padakovy oddiel ako celok mal
organizadne palrif pod VVZ. po stranke vycvikovej pod vele-
nie L§ a po kmehovcj Lctcckemu parku. Na velitefsky post
bola planovana hodnosf plukovnika leteetva, ktory mal maf
к dispozicii vchtefskti Catu s poboCnikom. lekarom. ordonan-
Cnym poddostojnikom. pisarom, vodiCom. zdravotnym pod-
ddstojnikom. zbcraCom ranenych, motocyklislom a spojkou.
Z techniky mal maf pndeleny jeden osobny a jeden zdravot-
nicky automobil. sdlo moiocykcl a jeden s privesom.
Skolna rota padakovych strelcov mala byf cviCnou jednotkou
SLOVENSKE LETECTVO
19.19 . 1944
celCho oddielu. Jej ulohou bolo uskutoCflovaf parasutisticky
vycvik novych adeptov podfa ucebnych osnov. ktore vypraco-
val J. Mesko a ktore schvfoilo VVZ. Velitefom roly mal byf
major.
Jej siiCasfou mala byf:
a)	Vycvikovd Cata. ktorej prislusnikmi malo byf 10
inStruktorov paravyeviku. traja vysadzovaii t lietadiel.
kontrolori v lietadle. dozorny doskokovej plochy a ra
diotelegrafista - instruktor. К dispozicii mali maf 2 mo-
tocykle a osobny aulomobil. cviCne padaky RZ-20. sig-
nalne rakety, 9 pusiek. 18 samopalov MP-42.4 gufomc-
ly a 4 minomety kalibru 50 mm vz 36.
b)	l.ielajuci sled mali tvorif piloti. radioldegrafisti. paiub-
ni mechanic! a palubni strelci pre 3 lietadla Ju 52.
c)	Technicka Cata. ktora poCitala so zbrojarom a letecky mi
tneciianikmi. skladnikom tcchnickeho materialu. sklad-
nikom LPH a APH. nidiomechanikam. pisarom. tiCtov-
nikom. automechanikom a motocyklistom.
Pndelene: osobnC vozidlo. po jednom nakladnom vozi-
dle s nosnosfou 2 a 4 t. diclensky vlecny voz a zdravoi-
nicke vozidlo.
dl Pomocne druZsivo mail tvorif tifoovnik s pomocnikom.
spojka. kuchan. krajCiri a obuvnici. sktadnici intendac-
ncho materialu. proviantny a velitef.
V ikolnej rote sa mali sustredif nov&ikovia a vykonkvaf za-
kladny parasutisticky vycvik. tfalej ipecialny vycvik trhacich
ргйс. Jenijny vycvik. boj s utoCnou vozbou. dobyjanie bun-
krov vratane zaskodnickej Cinnosti. Celkovo mal vycvik trvaf
6 mesiacov. Po jeho absolvovani mali vykonaf pokraCovaci
vycvik v cate, rote a za taktickej spoluprace s vy.Kimi jednot-
kami. Hlavny mstniktorsky a cvicitefsky kader bol uJ pripra-
veny (absolvoval vycvik v Nemecku) a mal za sebou sktise-
Hmmadny vysadokpaddkovych strelcov г dvoch lietadiel He 111 ph
ukAlkovom zoskoku vZiline dfa 30. 10. 1943
nosli z 1. a 11. kurzu. Vycvik letcckej pechoiy sa mal vykona-
vaf takisto v skolnej rote. Ta mala maf v svojom knKnovom
pocte a v stave Zivenych vietkych prislusnikov Padakoveho
oddielu a civilnych zamestnancov.
Rota padakovych strclcov mala byf vycvikovou a taktickou
jednotkou. s ulohou prchlbovaf vycvik v cate a rote, aby tieto
dosiahli bojovti pohotovosf a bolo mohie zasadif ich v kai-
doni Case. Rota mala vykonkvaf aj takticke cviCenia v tercne
a naevik spoluprace a spojenia s vyLfom velitefstvom. ktoremu
mala v pnpade potreby pndlichaf po taktickej stranke. Jej po-
cetny stav mal dosiahnuf |X9 dostojnikov. poddostojnikov
a vojakov.
Padakovy strelec pred doskokom na zem КагаЫпи dril v tavej rukc
atesne nad zemou ju spusti na lane, aby prediliel lirazu
.SiiCasfou roty malo byf:
ai VelnefskC druzstvo s velitefom roly s jeho zastupcom.
ktori by mali к dispozicii osobny terenny aulomobil.
bi In Caty padakovych strelcov a kazda z nich sa mala skla-
daf z dvoch innisfclennych druistiev. ktore mali tvorif
velitef druJstva. dvaja gulbmclmci. ich styria pomocnici
a siesti strelci. Vyzbroj mali tvorif samopaly MP-42. b«i-
daky a dva gufomety vz. 26 pre kazde druistvo.
c) Minometna Cata. ktord mala byf takisto vysadzovana na
padakoch a mala pozostavaf z velitefa. zastupcu a dvoch
minometnych druLctiev. Ich hlavnou vyzbrojou bol mino-
met kalibru 50 mm vz. 36 (pre kaidf druzstvo). ktory
obsluhoval strelec. mieriC, potnocnik a traja nostCi streliva.
d) Zasobovacia Cata s velitefom. dvoma vysadzovaCmi
a dcsiatimi zasobovaCmi
f) Pomocne druzstvo. ktore malo zabezpeCovaf ztisobenie
jednotlivych Ciat v boji a dopravu parasutistov. Malo ho
tvorif 10 komplctnych posadok pre 10 lietadiel Ju 52. 10
vysadzovaCov a 10 kontrolorov. jeden zbrojar. jeden
sluJbukonajuci poddostojnik. dvaja vodici mikladnych
foil s nosnosfou 2 t. motocyklista a jeho spolujazdec.
Zdkladny velitefsky kader na vytvorenie tejto roty bol uJ ta-
kisto vycviCeny. Rota leteckej pechoiy mala absolvovaf len
zdokonaleny peSi vycvik a ipecialny vycvik startu. dopravy
vzduchom a pristalia. Jej vybrani prislusnici mali byf vycviCe-
ni v ovladani klzakov. Na dopravu roty boli pianovane tran-
sportnd Ju 52 s vleCcnymi klzakmi DFS alebo Gbota. so zaCle-
nenim do pomocnCho druistva. Velitef roty vzdusnej pechoiy
55
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
Jednolka padakovych strefcov nastiipend pred zoskokmi na le-
tisku Tri Duby. Treti paraiutista sprava bude skAkaf s fahkyrn
gufotnetom vz. 26
s velitefskym druistvom mali na miesto pristatia zoskakovaf
paddkom a ich tilohou bolo zabczpedif a vyty'dif zdnu pristatia
eeldho zvyJku roly.”'
Islo teda о vystavbu kvalitattvne a organizadne vysSej jednot-
ky parasutistov modemeho typu. ktora mala mat porovnalefnij
struktiiru s podobnymi jednotkami Nemecka a Talianska ako
aj s jednotkami spojencov prolifatistickej koalfcie. MNO
a VVZ s navrhom a Slntkldrou padakovej jednotky stihiasili
a podnikli aj isle kroky. ktore bolo nutnc urobif este pred zria-
dem'm Padakovdho oddielu. Zmeny planovali uskutocnif
v okldbri a novembri 1944. Spodivali v zabezpeceni special-
neho vycviku frekventantov Padakovej skoly, v materialno-
tcchnickorn zabezpedeni a v naborc novych dobrovofnikov
pre padakovti zbraft. Nabor sa tentoraz oricnloval viac na no-
vobrancov a v menSej miere na vojakov zakladncj sluzby.
dostojnikov a poddostojnikov z povolania. Ui 25. 8. mali vy-
brani prislusnici Padakovej Skoly zacaf specialne kurzy. ktore
boli pre nich zriadcnc v 11 pionierskom prapore a v PUV
Martin. Jedtta skupina sa mala vycvidif na prslcu s trhavinami.
na niccnic objektov a dobyjanie bunkrov. druhd na boj prod
tankom a mala si osvojif konsirukciu obmenych vozidiel a ich
zranitefne micsta. Oba kurzy mali trvaf do 15. 9. 1944 Pa-
ralelne s nimi sa mal konaf vycvik v riadeni kolesovych a pa-
sovych vozidiel v automobilovom prapore v Nemsovej. Nis-
tup do kurzov ale zncmoznilo vypuknutie SNP a udalosli. kto-
re mu predchadzali (partizanska dinnost na ieleznidnej trati
Vrutky - Zilinai.
Malerialne zabezpecenie tvorilo hlavny problem vycviku. do
sa riesilo viacerymi sposobmi. Pechotnd zbrane. hlavne samo-
paly MP-42 a minomety vz. 36. sa mail dodaf na Slovensko
z Nemecka. v rimci programu Eiche (dasf z nich sa ui nacha-
dzala v Padakovej skolc). Dodana bola dasf samopalov a jeden
50 mm minomet. ktory parasutisti odskusali na Oremovom
Laze. Pouiili ho aj ncskor v bojoch podas SNP pri Svhtom
Kriii nad Hronom. Dodavka padikov bola zabezpedemi pros-
trednietvom bratislavskej finny a pldnovala sa aj ich vyroba
na Slovensku.
Z vozidiel disponovala Paddkova ikola zatiaf len nakladnym
autom s nosnosfou 21 a motocyklom s pri-
vesom. Dodavky dalstch vozidiel boli ui
rozbehnutd. takpovcdiac na cesle. Na Slo-
vensku sa zacali sif parasutistickd kombi-
nczy podfa nemeckdho vzoru 2. Takisto aj
parasutistickd nohavice. Bojovti obuv pa-
ddkovych strelcov ivorili vysokd ie-
nislickd Cii.rny. Cely paraSutisticky vystroj
sa polom pouii'val aj v bojoch podas SNP.
VVZ plinovalo postavif dopravnti peruf.
ktoni mali tvorif letky 51. 52 a 53 vyzbro-
jend lietadlami Ju 52. pridom letka 51 ma-
la byf komplctne postavenS este v roku
1944 a dalsie dve v roku 1945. Plany ко-
respondovali s dasovym horizontom ukon-
denia vystavby Padakoveho oddielu a jeho
organizadnej struktiiry.
V auguste 1944 bol II. kurz padakovych
strelcov prakticky ukondeny a vykonavali
sa ui iba udriiavacic a propagacne zoskoky pre filmarov. Tic-
to zabery mali posluiif na naknitenie tilinov zo zivota a vy-
cviku parasutistov. Planovalo sa ich vyuiitie spolu s vytlacc-
nymi propagadnymi letakmi pre potreby naboru. najma medzi
novobrancami." Rovnakemu udelu mala posltizif aj kniha Po-
dzia slovenskdho letectva. ktoni bola pripraverd na vefmi do-
brej textovej i fotografickcj urovni. Jej autormi boli mjr. J.
Jozef Pisartfk v plnom bojovom vfstmji. Snbnka bola pouiitA na
zhotovenie nibomvtho let Aka do Padikosej Skoly v roku IW4.
Tmka a F. Lukei z redakeie dasopisu Vzlct, ktory vydavala
L§. Vyrobe a distnbucii knihy zabranilo vypuknutie SNP.
Boli ui dokonca distribuovand aj poukaiky na jej predplat-
ne."' V ramci reklamy sa objavili viacerd odbomd clanky
56
Sl.OVKNSKK I.KTKtTVO
1939 - 1944
a mnoistvo fotografu' v Casopisoch Vzlct. Slovenske kndla.
Strti vlasti a Vzdusna flotila Juhovychod.
3.8. 1944 sa oddiel parasutistov pod velerum npor. Meska zti-
fastnil na medziposadkovom taktickom cviceni. Clohou para-
Sutistickeho vystiipenia na tomto cviceni bolo predviesf pri
slusnikom slovcnskdho vojska obsadenie nepriatefskeho pus
lavenia a doleiitych objcktov, spolu s uka2kou okam/iteho
rozvinutia padakovych strelcov po zoskoku. prechodu do tilo-
ku a dobytia dolehidho opomeho bodu nepriatelskej obrany
CviCcnie sa konalo hned na druhy deft po tilete slot. Ko/u na
lietadlo Нс 111 к Ccrvenej armade 3. 8. 1944. Pri zoskokoch
sa pouZil Ju 52 a druhy Нс 111. (To vyvracia dlhonx'ne tvrde-
nia. 2e po tomto tilete bol ziikaz akychkoNek letov v ramci
VZ. Podobnc pokraCoval aj vycvik letky 11 na Ju 87 a vycvik
tretej gamitury na’Bf 109. V deft Kozovho uletu padakovi
strelci vykonavali propagacnc zoskoky pre lilmarov.)
Cvicenie prcbiehalo v lokalitach Dobra Niva. Pliesovce. Pod-
zamcok. NadporuCik Me&ko a III mttJov zoskoCilo z He III
s ciefom obsadif Itrad. ako strategicky objekt obrany ncpnate-
fa. Vysadili ich na uboCi hradu. Pri zoskoku mal vcfkc tfastie
ziak Havrisak. ktory by sa mak mohol aj utoptf. Pnstal totiz
v lesnej blizkosti olvorenej studne. pretoie konitrukcia pada-
ka RZ-20 nedovofovala tnanevrovanic. Druha skupina. 20
paddkovych strelcov. skakala z Ju 52 pn Dobrcj Nive pod ve-
denim npor. BiCanovskeho Clohou skupiny po zoskoku bolo
okamJite sformovaf jednotku a zatilocif na obranne postavc-
nie nepriatelskej pechoiy . Tii predstavovali instruktori pada-
kovej Skoly v tilohe znackarov a pri ..obranc" pouzili bez po-
volenia ostni municiu do pusiek i gulometu. ktorou strielali
Npor. let. J. Meiko podAva hlizenie preadentovi SR Dr. J. Tisovi po
ukonicni propapainych zoskokov v faline Ma 30. 10. 1943
nad hlavanti litoCiacich. ihneif po vysirielani ostrej municic
pouzili aj cviCnii. takze v hiavniach nezostah ziadne drikazy.
Naslcdnou kontrolou sa ui nedalo ztstil. / ktorej zbrane sa
stricFalo ostrou municiou. Incident sa zaobisiel nasfastie bez
zranenia. Velitef Mesko tiito neuventelnu ncdisciplinovanosf
potrestal tak. ie obe skupiny postal do Zvolena peso. Iba drui-
stvo npor. Porubskdho. ktore vykonavalo lechnicke zabezpe-
Cenie po zoskokoch, sa vnitilo na letisko Tn Duby nakladnym
autom a odviezlo aj pouiite padaky.” Velitef pozcmncho voj-
ska. gen. Turanec. udelil celemu padakovemu oddielu poch-
valnd uznanie za vzomc plncnte tiloh. za vybome zvladnutie
celeho cviOenia a ukiiiok modemeho vedenia titoinych bojov
v prospech jednotiek pozemndto vojska a velitefsklho zboru.
PiKhsalne uznanie bolo uvedenl i v rozkazoch VVZ a VPV.'
Po tomto cviOeni absolvovali parasutisti v auguste 1944 este
ntekofko udritavacich zoskokov. hlavne z Ju 52. kedie podia
pl.inu mali by! zaradeni do uz spominanych kurzov. Lenie
udalosti sa vyvtnuli inak a padakovi strelci presli ruirocnou
bojovou eupou pocas SNP. kde naplno preukazali bojove
umcnie a v pofnych podmienkach ztirocili svoj tvrdy. narocny
vycvik Jeho pnnos sa prejavil aj v tom. ic padakovi strelci
mail v bojoch iba jednu stratti na zivotc. V plnej micrc sa prc-
javili aj velitefske kvality npor J. Meska. Je naozaj parado-
vom. ie v povojnovom ohdobi nemohli nadobudnut^ vedo-
mosti a schopnosti vyuiit pn budovani paravutistickych jed-
notrek v novej Ceskosknen'kej armade. ai na vcfmi male vy-
mmky I spcsne ich vsak vyuiili pn vystavbc sportoveho pa-
ratutizmu v ramci SNA PoCa* nebojovejetapy existencie slo-
venski padAkovi streki vykonali vyte 8(10 zoskokov cez deft
a v noci. bez zbrane i so zbraftou a za sfaienych povetemosl-
nych podmienok Postupne sa stall na)rnladsou la elitnoui bo-
jovou jednotkou vzdusnych zbrani v ramci celej Slovenskej
amukiy.
Poznkmky:
1)	KopeCny. P.: Pozor. ParaSutistZ. Merkur. Praha 1993.
2)	Zlpisnlk letov J. Hergotta. J. Kusilka.
3)	KopeCnj, P.: Pozor. PandutuU, Merkur, Praha 1993, iasopis
VzJet, roi l. f. 8.
4)	VHA Tmava, f. MNO - spuy dftvenrf, t. 74229/42.
5)	Spomienky L. Kolnflca - osobny archiv autom.
6)	Spomienky J. Lachk^ho - osobny archiv autora
7)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovenk, i. 253813/43.
8)	Tamie, f. LP - Dovemy rozkaz 6. 58 a 69/42, tamie osobn4
капа npor. J. МеЗка.
9)	Tamie, f. MNO - spisy dovem/. i. 252219, spomienky L. Kol-
nika - osobny archiv autora.
10)	Tamie. spis t. 41913 a 43131/43.
11)	Spomienky F. Fridmana. J. Lachklho. L. Kolnika, J. Pisarffka
• oeobnV archiv autora.
12)	Spomienky, osobny dennik z vycviku, и/сЬпё osnovy a rozvrh
J. Lachk/ho - osobny archiv autora.
Rozvrh vycviku vyzeral nasledovne:
Cinnosf	1. skupina	П. skupina
BudRek	3.30 h	6.00 h
Nbtup do zamestnania	4.50 h	7.20 h
Zamestnanie (vycvik)	5.00 - 9.55 h	7.30- 12.55 h
Poludftajfia prestftvka		
Zamestnanie (vycvik)	12.30 - 15.45 h	15.00-18.15 h
CviCenia mali tento obsah (uvlidzame aj ncmecke skralky):
B. o. W. • cvifenie na iinenUch bez zbrane
B. m W. • cviienie na iinenkich so zbraftou
Av. о. W. • zlvesnd zariadenie. bez zbrane
Av. m W. - zAvesn6 zariadenie, so zbraftou
Do. o. W. - atrapa lietadla Do 23. bez zbrane
Do. m W. - atrapa lietadla Do 23. so zbraftou
G. it.  tUicvik upinama popruhov
G. it. i. L. - nftevik upinama popruhov poleiiafky
S. u. L. - nfcvik uvoffiovania
P. RZ. - balenie padika RZ-20
57
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
P. b. V. - balenie za osobitnych podmienok
U. RZ. - vy-uAba о padAku RZ-20
F. S. - bezpeAnosi letu
F. B. - typy padAkov
V. b. S. • sprkvanie pri zoskoku
E. H. - prvi pomoc pri nehodAch
BERG - dschova padAka
NiektorA Aasti vycviku sa podfa potreby tnenili. Napriklad vycvik na
atrape Do 23 bol vystncdani vycvikom na podoboom zariadeni pre
He 111 a Ju 52. Pre lepAi prehfad a nAzomosf uvAdzame cite podrob
ny rozvrh vycviku slovenskej skupiny z 22.6. a 23.6. 1943:
7.30-8.15 h-U.RZU.RZ.
8.20 - 9.05 h - S. u. L. B. m. W.
9.10 - 9.55 h - B. o. W. Av. m. W.
10.00 - 10.45 h - Av. o. W. Do. m. W.
10.50 -11.35 h - Do. o. W. V. b. S.
11.40 • 12.25 h - G. a. BERG
15.00- 15.45 h-V.b.S. U. RZ
15.55 - 16.35 h-P. RZ. U. RZ,
16.44 -17.25 h-P.RZ.PRZ.
17.30 -18.15 h-P. b. V.P.b. V.
13)	Rosch, B.C.: Luftwaffe Codes. Markings & Units 1939-1945.
Schiffer Publishing 1995.
14)	Spomienka J. LachkAho. F. GrznAra, Kronika pilotnAho roAni-
ka 1941-1943.
15)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovernA. A. 265872.
16)	Tamie. spis A. 270731,275514 a 268259.
17)	Spomienky J. LachkAho. J. PtcarAika - osobny archiv autora.
18)	ZApisnik letov J. Hergotta, zApisnik zoskokov S. Pridavka -
osobny archiv autora.
19)	Spomienky J. LachkAho, zApisnik letov J. Hergotta • osobny ar-
chiv autora.
20)	VHA Tmava. f. LP • dennA rozkazy LP z roku 1943.
21)	ZApisnik zoskokov J. Jakaba. zApisnik zoskokov §. Pridavka.
22)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemA, A. 276609/43, spomien-
ky V. DavskAho - osobny archiv autora.
23)	Tamie. f. LP - DOverciy rozkaz A. 41/43, f. MNO - spisy dover-
tlA.i. 43313.
24)	Tamie (Vysledky lekArskych skiHok).
25)	Tamie. Ziadosi V. BiAanovskAho о zaradenie do kurzu.
26)	Spomienky J. LachkAho - osobny archiv autora.
27)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemA. A. 460658.
28)	Tamie. f. VVZ - Ddvemy rozkaz A. 15/44.
29)	VHA Tmava, f. WZ - dovemA rozkazy WZ, Spomienky J.
LachkAho, L Junasa. F. Fridmana, F. Lukeka, J. PisarAika, §.
Pridavka, M. Luiu, S. SrokovskAho. P. Sukaiu, ZApisnik letov
J. Hergotta. zApisnik zoskokov §. Pridavka - osobny archiv au-
tora
30)	VHA Tmava, f. MNO - spisy doveme. A. 474136.
31)	Tamie. spis A. 475446.
32)	Spomienky J. LachkAho. L. Kolnika, M. Luiu - osobny archiv
autora.
33)	VHA Tmava. f. MNO - spisy d6ven»A. A. 474134.
34)	Spomienky F. Lukeia. J. PisarAika. niborovy letAk pre novo-
brancov - osobny archiv autora.
35)	Tamie.
36)	Spomienky, J. LachkAho, M. Luiu, J. PisarAika • osobny archiv
autora.
37)	Spomienky §, SrokovskAho. F. Fridmana. § Pridavka  osobny
archiv autora.
381 VHA Tmava. f. WZ - Ddvemy rozkaz A. 52/44.
58
SLOVENSKE LE I EC I VO
1939 - 1944
3. kapitola
Modernizacia letoveho parku leteckeho
pluku a dodavky lietadiel zo zahranicia
Viliam Klabnik
Slovenske leteetvo sa pri tonnovani v roku 1934 nachadzalo
vo veftni zlej situacn pokiaf iSlo о jeho malerialne a technicke
vybavenie a о personalne zabezpecenie PriOinou bol zastara-
ny letecky park Ceskoslovenskeho letectva, ktory pit rozpade
CSR zostal na Slovensku. Druhou podstatnou priOinou bol
maly poCet letuschopnych sirojov pre potreby pilotneho vy-
cviku. kuriemej sluZby a bojoveho nasadenia. V prvych tyZ-
dftoch po osamostatncni Slovenska ncntecke vojenski jednot-
ky zhabali na letiskach v Malackach. Zilinc a dalsich znaCny
poCet lietadiel. V praxi tak zrealizovali svoj narok na vyzbroj
byvalej Ceskoslovenskej armady. Nebrali pritom do livahy
realny podiel Slovenska na majelku byvalCho statu. 7. celko-
veho poCtu 1699 Ceskoslovenskych lietadiel Slovensko vzni-
salo narok na dvadsafpercentny podiel. Ten predstavoval 339
lietadiel ‘ Slovenske vzdusnC zbrane vsak ziskali iba Cast
z lohto podielu. V Protekloriite sa preto opakovanc realizoval
nakup lietadiel z byvalej Ceskoslovenskej produkcie na dopl-
nenie letovCho parku. Islo о vojemke lietadla S-328. B-534.
E-39. E-241 ale aj о civilne sporlovc lietadla. Slovcnski pilo-
ti ich az do roku 1942 chodili pr.iv idelne preberaf do leteckych
tovami na uzemi Protektonitu a prelietli s mini na Slovensko
Nasadenie slovenskdho letectva na vychodnotn Ironic* v roku
1941 bolo z hfadiska bojovych vykonov uspesne Rozbor ope
racnCho nasadenia letectva vsak poukazal na zastaranosf lieta-
diel, ktoni absolvovali vzdusne boje. uloky na pozemne ciele
a kuriemu slu/lxr. Poukazal takisto na prclrvav ajuci nedosla-
toCny poCet lietadiel. Nemecka strana poJadovala aj pre rok
1942 bojovl nasadenie primeraneho poCtu jednotiek sloven-
skej armady a letectva. Slovenska strana preto na jesefi 1941
vznicsla ncmcckemu vojenskemu ataSd Becherovi poZiadavky
na prezbrojenie slovenskej armady . Pre leteetvo tato poZia-
davka predstavovala 206 sirojov prvej linie. Islo о typy Bf
109. Fw 189. Ju 87. Ju 52. kurierne Fi 156 a Me 108 Dna I
12. 1941 zbrojna sprava spresmla poCet poZadovanych lieta-
diel pre pkinovanii vystavbu novych letiek. Predpokladana do-
divka mala obsahovaf: 36 kusov pozorovacich Fw 189 pre
Jlyri letky. 60 ks stihacich lietadiel pre pat’ letiek. 27 ks bom-
bardovacich Do 215 pre tn letky. 10 ks transportnych Ju 52
pre jednu letku. po 12 ks kuricmych Fi 156 a Me 108 pre dve
letky. 15 kscviCnych lietadiel (Ar96. Fw 58a Ju 52) pre 4kol-
nti jednotku. Dovedna to predstavovalo 172 lietadiel. Pre pro-
tilietadlove delostrelectvo poZadovala slovenska strana: 20
faZkych kanonov Flak 88 vzor 18 pre pat Ixilerii. 48 fahkych
kanonov Flak kalibru 20 mm na korbach polopasovych vozi-
dicl (Sd.kfz 10/5 Demag) pre 4 baterie. 18 svetlometov vzor
37 pre dve svcllometnc baterie MNO nasledne prerokovalo
tuto poZiadavku s nemcckou slranou Dfta 24. I. 1942 priSla
odpoved. v ktorej Nemec ко poZiadavku pre leteetvo tiplne za-
mietlo a CiastoCne ju akceptovalo pre pozemni) armadu (auto-
mobility material a municiai Stalo sa tak napriek tomu. Ze A.
Hitler pnsfubil V. Tukovi nose vyzbrojenie slovenskej arma-
dy a letectva. Pre potreby armady povodna poZiadavka pred
stavovala dodavku vyzbroje pre 3 slovenske divizie. Zamieta-
ve stanovisko nemecka strana zdovodftovala vlastnou potre-
bou zvysif vyzbroj svojich jednotiek v dosledku rozsirenia
vojnovebo konlliklu. Minister narodnej obrany zaslal I 3.
1942 prcdscdovi vltidy V. Tukovi vo vcci prezbrojenia arma-
dy spravu. Lvadzal v nej. Ze MNO zredukovalo poziadavku
dodavky vyzbroje z Nemecka na nevyhnutne minimum. To
predstavovala dodavka 12 ks lietadiel Fw 189 pre jednu pozo-
rovaciu letku. 15 ks Bf 109 pre stihaciu letku a pre kombino-
vami letku po 6 kusov z lypov Ju 52, Fi 156, Me 110 a Ju 87.
Objedmivka vyzbroje pre DPl.P sa zredukovala na 4 kandny
Flak 88 a 36 kanonov Flak kalibru 20 mm pre tri baldric.
Objavila sa aj poZiadavka na dodavku bojovych lietadiel z by-
valej Ccskoslovenskcj produkcie pre tri stihacie a dve pozoro-
vacie letky Ciefom tohlo kroku bolo ziskat minimalny pocct
bojovych lietadiel do neskorsej doby. ked Nemci dodajti da-
Isic stihacie lietadla. 60 bombarderov. 30 ks Ju 52. 40 ks Ju 87
a 12 ks Fw 189.'
Nemecka strana ani tuto poziadavku neuznala. Okrem lieta-
diel S-328 a B-534 dodah aj cvicne dvojmiestne lietadla
Klemm 35. V pnebehu jan a leta 1942 bolo MNO niiteiw po-
Ziadavky este mekolkokrat prehodnotif. V nemeckych ponu-
kach sa obyavili na odpredaj aj lietadla Cu 445. He III Do-
davku Ju 52 zredukovalt na jeden kus () pretrvavajiicej ne-
ochote Nemecka dodat' modeme stroje sveddiaj takt. Ze MNO
planovalo ipo rozbehnuti vlastnej produkcie v Trencianskych
Biskupiciach) v у menu Ju 87 za mmunske stihacie lietavlla
I, A R Ich pocel mal posltrfovai pre jeden stihaci pluk s tronui
perufatni Rovnakym sposobom sa uvaZovulo aj о ziskani
bombardovacich a prieskumnych lietadiel. KeifZe na Slovcn-
sku v tej dobe neexistovala ziadna vyroba bojovych ani cvit-
nych lietadiel. uvaZovalo sa s dodiiv kou novych lietadiel vset-
kych kategorii hlavne zo zahraniCia a dalsi dovoz sa pi&toval
aZ po rozbehnuti vyroby v tovami na lietadla v Treniine - vy-
menou za stroje z doinacej produkcie. Je pozoruhodnd. Ze Ne-
mecko pocas vojny dodalo velky poCet mrxiernych lietadiel
pre Finsko. Madarsko. Rumunsko. Bulharsko. Chorvatsko.
Spaniclsko aj Taliansko. Islo predovselkvm о lietadla Bf 109.
Fw 190. Ju 52. Ju 87. Ju 88. Do 17. He 111. Me 110. Me 210
(410). V Madarsku a Rumunsku sa dokonca roz.behla aj liccn-
dnii seriovd vyroba niektorych bojovych typov.
Z uvedenych skutoCnosti vyply va. Ze slovenski strana zaCala
59
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
hfjdaf семи, ktora by umoinila odstrdnif zivislosf slovenske-
ho leiectva od nemeckych dodivok. Takym nesem'm bolo
znademe tovame na lietadla. Vofba padla na slovcnsku po-
boCku protektordtnej finny Ing. Mriz v Chocni. Pobocka
sznikla v roku 1941 a niesla nazov TovdneA na lietadla Ing,
Mraz". Sfdhla v Nitre v pricstoroch Leteckeho parku. ktory sa
prcsfahoval do TrenCianskych Biskupic, TovarcA sa venovala
oprave a iidri.be iportovych lietadiel Bc-M) “Bcstiola". Be-52
"Beta Major”, Be-550 "Bibi" a Iportovych vetroAov Kranich.
Od roku 1941 zaCala aj produkciu iportovych lietadiel Zobor 1
Mrazova fimia bola zaClencna do letcckeho koncemu Her-
mann Gbnng-Werke. V Chocni bola zavedena vymba moto-
rovych lietadiel (Fi 156) ado Nitry sa celkorn presunula vyro-
ba vetroAov Kranich. Ing. Mraz sa usiloval о rozsirenie tnoto-
rovej vyroby na Slovcnsku. Za vhodne vyrobne objekty boh
vytypovanC nedokoncene stavby zavodu Walter z predmni-
chovskej CSR v TrenCianskych Biskupiciach? Po dlhych ro-
kovaniach v leie 1942 rozhodlo MNO. ie letectvo pre finnu
Mriiz uvofniCasf diclcnskych a skladovych pnestorov na letis-
ku v TrenCianskych Biskupiciach. Takisto sa dohodlo, ie v l(>-
vami sa budii vyrabaf nemeckc lietadla Ju 87. Dfia 15.9. 1942
zainteresovane strany uzatvorili zmluvu s tovamikom Mra-
zom. Podfa zmluvy bola kapiUlova licasf statu 60 percent
a Ing. Mraza 40 percent. Na obhliadku priestorov budiiccj to-
vamc priMa 7. 10. do TrenCina nemecka predkomisia, ktora
konstatovala. ie maximalna vyrobna kapaciia tovAme bode 25
lietadiel mcsaCne. Prve lietadlo inalo podfa predpokladov
opuslif vyrobnC pnestory v jiini 1943.
Letecky park sa zaCal doCasne sfahovaf v priebehu oktobra
1942 do dclostreleckych kasami v Zlatovciach. Ing. Mraz tvr-
doiijnc trval na tom. ie strojne vybavenie LeteckCho parku
ma zostaf v objektoch letiska. VVZ s nim ncstihlasilo a pohro-
zilo Ing. Mrazovi rozviazam'm zmluvy v pn'pade. ie bude
natfalej bninif odvozu strojov. V prvej polovici roku 1943 sa
vyskylli problemy vo vzfahoch Ing. Mraza a Slovenskej repu-
bliky. rcsp. MNO. VyJSie ititne ziujmy rozhodli. ie Sncm
Slovenskej republiky zamietol liCasf Ing. Mraza v akeiovej
spoloCnosti Slovenska tovireA na lietadla (STL). Mraz musel
ustiipif a jeho miesto po rozhodnutl vedenia lovdmc doCasne
zaujal plk. Dubravec. ktory zaCal budovaf tovireA v spolupra-
ci s firmou Wesser - Bremen. Pretoie sa nenaplnil oCakAvany
lermi'n zaCiatku vyroby v auguste 1943. uzatvorilo MNO а гй-
ske ministerstvo leteetva (RLM) dohodu оnemeckej liCasti na
vyrobe v tovami. Nemci si stanovili podmienku. ie dostami
75% produkeie a pre potreby Slovenska zostane 25% produk-
eie. Neinecky kapitalovy vklad mal predstavovat iba 49%.
Zlozenie spravnej rady tovame bolo nasledovrvC:
I.	Za MNO. ako prvcho akcionara: gen. A. Malir .vojens-
ky atase v Berline. plk. git. A. Ballay, velitef VZ, uni-
ver. Prof. Dr. A. Matura. Zvaz priemyslu Bratislava,
plk. aut. B. Dubravec. plk. Ing. Alpers za RLM Berlin.
2.	Za Ministerstvo financii SR. ako druhcho akcionara; mi-
nistersky rada Durica. predseda spravnej rady. Dr. V.
Hubka. MF.
3.	Za Ministerstvo hospodarstva SR: Dr. Puskar. komisir
ministcrslva hospodarstva.
4	Za sncm SR: poslanec Holly a za branny vybor jeho
predseda. poslanec V. Horak.11'
V auguste 1943 sa z objektov v TrenCianskych Biskupiciach
odsfahovala L§. Dfla 26. 8. 1943 zastupcovia VVZ komisi-
onalnc odovzdali objekty v TrenCianskych Biskupiciach Slo-
venskej tovami na lietadli. Aj po planovanom odchodc Letec-
keho parku a LS z tychto pnestorov zostali na tamoisom letis-
ku niektort jednotky VZ. Pre ich potreby sa zaistili nasledov-
lie pnestory:
a)	Pre detaSman technickej letky I. polovica z vych<xinc-ho
hangaru s piatimi prifahlymi miestnosfami pre kance-
l.iriu. ubytovanic muzstva. pn'ruCnii dielAu a sociilne za-
riadenia.
b)	Pre dclasman LeteckCho parku cely objekt motorovej
brzdy. pnruCny sklad benzinu. podzemnC benzinovC na-
drze. Tielo objekty zostali v majetku VZ. pretoie sa
v nich vy konavali opravy vsctkych leteckych motorov
eeleho slovenskCho leteetva az do vystavby novych
objektov na letisku v Mokradi.
c)	Jedna miestnosf pre radiostanicu, ftyri miestnosti pre
mclcorologickii stanicu. ttyri miestnosti pre telefrtnnu
ustredhu. dve pre hlasnu sluibu a jedna miestnosf pre
strainu sluibu.
V priebehu celeho roka 1943 bolo vyslanych zo Slovenska vy-
sc tisic robomikov na zauCenie do nemeckych leteckych zavo-
dov. Vyroba v STL sa rozbiehala iba vefmi pomaly a ai poCas
tniija 1944 opustilo montainc links prvC lietadlo Ju 87. Pres-
ny poCet lietadiel vyrobcnych v STL nie je znamy. pretoie sa
nedochovala iiadna pdvixlna dokumentacia о produkcii. Zdl-
havy proces zakladania STL a priprava jej pnxlukcie vlak po-
chovali ambiciozne predstavy predslavitefov MNO a VVZ
о prcstavbe vzduiny'ch zbrani na mixJcme vybavemi zloiku
slovenskej amiddy. ktori by nebola zavisla od nemeckych do-
davok lietadiel. nahradnych suCiastok, motorov a Jpeciilneho
naradia. Jedinou cestou mixlcmizacic letoscho parku VZ
zostali iba dixlavky z Nemecka. ai do vypuknutia SNP. Ne-
mecki strana objednavky akceptovala v mimmalnom rozsahu
a ich realiz&iu podmicnovala liCasfou VZ na bojoch na vy-
chodnom fronte. Pokusom. ako sa vymanif z tejto zivislosti.
bol nakup bombardovacich lietadiel v Taliansku. v koneCnom
dosledku takisto neuspesny. Ako potencionalni zahraniCni do-
divatelia boli vytipovanc aj letccke finny z Rumunska a oku-
povanCho Franciizska. ale jeho leteckC tovame boli zaCleneni
do nemeckych koncemov. S dodavkou daKich lietadiel Cesko-
slovenskCho povodu z Protektoratu sa ratalo iba v obmedzenej
miere. Dovodom bola ich zastaranosf ako aj fakt. ic tamojsic
firmy vaCimu typov z vyroby vyradili. Lelecki tovame v Pro-
tektorite vykonavali iba generalise opravy tejto skupiny lieta-
diel a to ai do zaCiatku SNP
Arado Ar 96
V rimci pldnovanej modemizacie letoveho parku VZ vyvsta-
la nutnosf ziskaf do vyzbrojc (pre skolne ticely a preskofova-
nie stihacich pilotov) vhodny typ lietadla s dvojitym riadenim
a zafahovaclm podvozkom. ktore by bolo mcdziClankom pri
prcchodc zo ikolnych lietadiel a s pevny m podvozkom na mo-
dcmC stihacic stroje. Volha padla na typ Arado Ar 96. Kecfze
bol dohodnuty vycvik skupiny stihaCov v Dinsku a takisto aj
nakup lietadiel Bf I09E. zadali 14. 2. 1942 Vzdusny brad
a VVZ objedn.ivku na 3 kusy Ar 96 s motonni Argus As 10C
a nastavitefnymi vrtufami Argus. Objednavku adresovali
obchodnej skupine leteckeho priemyslu (WL1) v Nemecku na
zaklade ponuky finny Arado 15. 12. 1941. Specifikovali v nej
vystroj lietadla. vratane pristrojov pre lietanie v noci a bez vi-
du. zatemnenie kabiny, aj s palubnytni lampami. so zariade-
nim pre startovanic stlaCenym vzduchom i kfukou a takisto so
60
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
siipravami naradia a naCinia, potrebneho na udrtbu a bezne
osetrenie draku i motors, Podmienkou bola aj dodavka nS-
hradnych sufiastok na behiu opravu troth motorov a troth
drakov a dodavka Specialnebo naradia na ich monta? a de-
montai. Takisto spctifikovali aj poiiadavku na kamufW.
v kombinacii striebrosivej farby na hornej strane tnipu a kri-
dla a svetlomodrej farby na spodnej strane tnipu. Podfa prilo-
ienych kablftn mali byf namafovane aj vysostne znaky VZ.
Preletovf imatrikulafne kddy mali byf vyhotovene Ciemou
umyvatefnou farbou. Nakupna cenajedncho lietadla bola sta-
novend na 55 592 RM a zahmala aj naklady na prclet slrojov
s nemeckyini pilotmi z finny Arado do Trentina . ‘ Ncmccky
dostojnik pre branne hospodarstvo na Slovensku oznainil na
VVZ listom z 19. 2.1942 (bez udania dovodovi. ie objednav-
ka uvedenych troth lietadiel bola zru^cna a nemoie byf reali-
zovana. Velitefstvo vzdusnych zbrani о jej daKie sprostredko-
Arado Ar 96A "tiema 1 ” s nastavitelhou vnufou Argus na k-
tisku leteckdho pluku v Pieifanoch
vanie a reahzdciu poiiadalo DLM na Slovensku. Ta 29. 5.
1942 velitefstvu VZ oznamila, ie na zaklade jej rokovani
s RLM bola dodavka troth Ar 96 schvdlena. lietadla sti uvof-
nend zo zdsob Luftwaffe a ze ftnna Arado vsttipi so sloven-
skym MNO do obchodneho rokovania. Na zaklade toho
VVZ 11.8. 1943 znovu objednalo ndhradne suciastky a 13. 8.
montainc naradic pre lieto lietadld."' Je zrejmf. ze DLM na
nadriadcnych micstach argumentovala pri presadzovani do-
ddvky potrebou urychlif vycvik daKich stihacich pilotov
Bf 109 na Slovensku. ktori by mohli byf perspektivne nasade-
nf na vychodnom fronte.
Ui 28. 8. 1942 ncmecki piloti prelietli z malerskej lovame
vietky tn objednane Ar 96A s vyrobnymi tislami 2881.2883
a 2884 na Slovensko, kde ich prebrali slovenski piloli a vyko-
nali aj prcbcracie lety. Zalietavacim pilotom bol mjr. Tmka
a druhym Clcnom posadky striedavo mjr. Dargov a npor. Za-
hradnik. Uskutodnili kratke lety v trvanl 8-20 miniit. V ten is-
ty deft holi na letisko v Trenfianskych Biskupiciach dodanf
i cfaltie lieladla Klemm 35D. Na druhy deft mjr. Tmka vyko-
nal dalJie zalietania v dfikc 40 minut s kaidym lietadlom.r‘
VSctky tri Ar 96 piloti prelietli do Piesfan, kde sltizili na kon-
difnc lety pilotov po vycviku v Ddnsku a na precvifovanic lie-
tania bojovych skupin. V PieWanoch bolo aj Arado Ar 96 c.
2882. ktore Slovensko ziskalo eSte pred 28. augustom. ako
ukaikovy stroj s drevenou pevnou vrtufou. No lietadlo holo
znafne poruchovf. a tak ho zafiatkom oktobra 1942 vratili ne-
meckej strane. Dovtedy sa vsak vsetky ityri Ar 96 pouifvali
hlavne na bops u zlietanosf CnorClennej suhacei skupin. N
priklad 10 9 1942 pilotoval Ar 961 2M21 Sumter * Dal
Sic lietadlo Ar 96 s nastavitelhou vrtuf м ркшкка DI M na od-
kiipcmc 9. 11. 1942 ' Slovenska strana ponuku akccptovala
a 26. 2. 1943 mjr. Tmka osobnc prebral lietadlo a vsfconal
s nim sktisobny a preberaci let spolu s J Vrtjmkvm a J Ga-
llon!. V tieto dni sa na letisku preberali aj daluc dodane
Cu 445, Bf 109E a Fi 156. Prehfad о stave a vyrtrop jednoth-
vych letiek VZ z 1.8. 1943 uvadza tn kusy Ar 96 v pseUan
skom leteckom pluku a jedno Arado Ar 96 v opraw v Letec-
keho parku na Mokradi. V roku 1943 sa lietadla Ar 96 po-
uzivali pn vycviku vojenskych akadetnikov a v kurze stiha-
cich pilotov Bf 109. Pocas jedncho z letov 25. 5 1943 poadd-
ka Ar 96 C. 2897 v zloienf npor. Klusacek a ctk Palaiicky ha-
varovala pri Manine. Piloti vyviazli bez zrancnia Trup lieta-
dla bol faJko poskodeny. pretoie sa pri tvrdom pristati odlo-
mila jeho zadna Casf aj s kormidlami. Mechanic! lietadlo n>
zobrali a na ndkladnom aute previezli cez Bytcu do Trent i
na. Rozsah poskodenia bol vefky a lietadlo sa opravif nepod
arilo. Druhe Ar 96 roz.bil mjr. Каска. Dna 25 8. zalictaval
spolofne s rtk. Galbom stroj C. 2X84 Po 18-miniitovom lete
posadka bez zranenia niidzovo prist/da. Aj lento stroj musel
byf odpisany. V roku 1944 sa zvySne dve lietadla pouzivah
hlavne pofas prcskolema (falSej skupiny stihacich pilotov na
Bf 109 v cviCncj letke leteckeho pluku. Posledne lety tam na
nich vy konali 29. 8. 1944. Vyuiivali ich aj piloti letky 13 na
kondiCnc lety po navratc z frontu. V obdobi od 26. 6. do I. 7
1944 VVZ pndelilo Ar 96 C. 2883 prechodne к cvifnej letke
L§ na letisko Tri Duby. Ked vypuklo SNP, obe Ar 96 skon-
fiUkovali ncmccke okupafnf jednotky po obsadeni letiska
Picsfany. Ako kuriozitu rnoJno uviesf. ie VVZ dostalo z WLI
v Berline v roku 1942 aj ponuku na dodavku 12 kusov cvii -
nych stihacich lietadiel Dewoitine 501, na ktord si vyJiadalo
aj lechnicke data. Pre celkovu zastaranosf tohto typu vsak na-
koniec VVZ ponuku neakceptovalo.”
Junkers Ju 87D-5 Stuka
Frontove nasadenia lietadiel Ju 87 bolo vseohecne zname me-
dzi vsetkymi bojujiicimi stranami. Stali sa ufinnou laktickou
zbraftou prospesnou vlastndmu pozemndinu vojsku v obranc
Junkers Ju 87D-5 na letisku v Pieitanocb potaa vycviku guto-
tov letky 11. Na voziku pod hetadJotn je cenenwtf bomba
aj v utoku VVZ pianos alo este do konca roku I	:
v ribnei bombardovacieho pluku I peruf. kun sa mala dla-
dat z letiek 31 a 32 vyzbrojenyvh Je 87D-5 Tie mafa byf do-
61
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - L944
danc pre VZ I domacej produkcie. ktora sa rozbehla v roku
1943 v STL, po jej presfahovani do pricstorov na letisku
v Trencianskych Biskupiciach. I’reto SlovcnskA tovareft na
lietadla. lie. spol., poniikla VVZ a MNO uz 12. 3. 1943 vIEfio
dodavku lietadiel tohto typu z vlastncj produkcie. VVZ ponu-
ku akceptovalo a v tncnc ministra ndnxinej obrany vystavilo
19. 3. 1943 objednavku na 20 kusov Ju 87D-5 s kompletnym
vystrojom a vyzbrojou pcxifa nemeckdho vzoru. Este v pred-
stihu. 16. 3.. pred zadanim objednavky bol tovami vyplalcny
preddavok 1 (ХЮ 000 Ks. Bola to vlastne poJidka na 5% urok
do dfta dodAvky lietadiel a MNO po2adovalo dodanie podrob-
nej tinanCncj kalkulftcie. Termin dodavok bol stanoveny na I.
2. 1944/" Po daKich rokovaniach MNO dodatkom к prvej
objednavke doobjcdnalo (16. 8. 194.3) v tovami este 30kusov
Ju 87D-5 navysc. Cena za jedno lietadlo bola stanovena na
650 000 Ks. MNO vyplalilo к datuntu druhej objednavky za-
lohu 3 000 000 Ks a zvysnii dasf pl.inovalo vyplatif po 1.9.
1943. ked mala lovaren objednAvku potvrdif a konccne dodaf
aj presnti kalkulaciu cien. Poskytnuta zaloha mala tvorif 304
z hixlnoty konlraktu a la predstavovala za dodavku 50 lietadiel
surnu 9 750 000 Ks. ‘ Termin realizacie celej dodavky (1.2.
1944) sa ncdodrJal a neuslale sa oddafoval. Hlavnym dovo-
dom bolo zrejme uprednostnenie dodavok pre bojovd jednot-
ky Luftwaffe. Je mo2nd, ie z produkcie STL sa realizovala aj
dod.ivka pre Ruinunskd leteetvo. Jeho prislusnici prevzali za-
diatkom maja 1944 na letisku v Malackach 25 lietadiel
Ju X7D-5 pre 3. bombardovaciu skupinu.’' M zadiatkom jtina
1944 boli po priefahoch dodand prvd 4 kusy lietadiel. ale nie
priamo z tovdme. boli totii uvolhend z dixlavky urdenej pre
Luftwaffe. Z letiska Novy Dvor ich prelietli do Pieifatt - pre
potreby kurzu pilotov lietadiel Ju 87. ktory zriadilo VVZ.
Tym zafalo realizovat program vybudovama I. bombardova-
cej perute. Kurz sa mohol preto naplno rozbehniif a VVZ do
neho zaradilo personal letky 11 Prelietnutd lietadla mali
imalrikulaciu ОК-ХАА. ХАВ. XAC. XAD. Po tejto dodavke
ozndmilo vedenie tovarne pripravenosf odovzdaf prvych 6 ku-
sov Ju 87D-5 priamo na letisku v Trendianskych Biskupi-
ciach. VVZ preto vymenovalo prebcraciu komisiu. Jej dlenmi
boli stot. R. Kollar, npor. J. Gerthofcr. rtm. A. Pifiak a rtk. J
MaliaJ.” V dftoch 4.. 6. a 10. 7.1944 sa konali na letisku
v Trendianskych Biskupiciach zalietavacie a preberacie lety.
v2dy s dvomi Ju 87D-5 v jeden deft. pridom s kaJdym licta-
dlom sa urobili tri lety bez zmeny posadok. Na tejto dinnosti
sa zddastnil aj nemecky tovarensky pilot Langhof a za letecky
pluk stot. Matus, npor. Jandiga. por. Dobis a stot. Hanus. Na
preberanie prepravil rdno pilotov z Piesfan Junkers W34. Pi-
lotoval ho vzdy J. Gerthofcr a nasphf v uvedenych dftoch prv-
letel Stuky spolu R. Kollarom. Ten sa ale musel podas prvdho
dfta vratif naspaf do Trencina lietadlom KI 35D spolu s rtk.
Balnom. aby mohol do Piesfan preletief Junkers W34 s ostat-
nymi dlenmi komisie. Po prelete Sttik v dftoch 6. 7. a 10. 7. sa
takto do Trencina vratil aj J. Gerthofer a potom letcl so zvyS-
kom pilotov do Piesfan. Vo vietkych troch pripadoch naspaf
do Piesfan pilotoval Klemm 35D rtk. Balna. Komisia v uvedc-
nveh dftoch prebrala Ju 87D-5 s vyrobnymi dislami 666 Oil.
666 012. 666 013. 666 015. 666 016 a 666 017. Pn vSetkych
dodanych kusoch. vratane prvych styroch z Novdho Dvora. Й-
lo о novc lietadla. ktore mali nalietanych iba 5-8 hodin/’
Okrem vycviku pilolov letky 11 sa lietadlft v Pieifanoch pn Ic-
toch pravidelne skiisali, overovalo sa spravne fungovanic jed-
notlivych systemov pri Stane. pristati a za Ictu (napriklad Cin-
nosf kiaptek. stabilizacnych ploch a benzlnovych pump). Po-
das letov zistili poruchy olejovcj hydrauliky a pnstavacich
klapiek celej vyrobnej serie z tovarne v Trencianskych Bisku-
piciach. Konkrdtne iilo о poskodenc tesnenia hydraulickych
pump. Lietadla. na ktorych sa lento nedostatok vyskytol. pilo-
ti letky 11 prelietli naspaf do STL. Tam bola chyha odstrane-
nti bczplatne, v ramci zaruCnych oprav. Tovarcnski piloti po-
tom lietadla opilf zalietli a piloti letky 11 ich prelietli do PieS-
fan. kde sa znova testovala vo vzduchu funkCnosf ich systd-
mov. Tielo opravy sa konali koncom jula 1944 a poruchy bo-
li zistcnc na lietadlach d. 666 011. 666 012. 666 013 a 666
017. Dna 24. 7. piloti GajdoL SitAr a rtk. J. Maiia.< opiif po
oprave skiisali za Ictu v Pic3fanoch lietadla 666 012 a 013. aby
preverili hydrauliku. Lietadlo 666 011 prelietol 29. 7. S. Va-
lent do STL na oprav u hydrauliky. Mechanici tovarne ju usku-
tocnili. no nedoplnih ehladiacu kvapalinu motora a pilota po
slali na zalieiame. S. Valent po3 mmutach Ictu zistil. Je teplo-
la chladiacej kvapaliny nahle stiipla. Okamzite pristdl kfza-
vym Ictom a oznamil nedostatok mechanikom. Ti ale nevzali
jeho zistcnic do uvahy a este 5 mintit robili motorovii skiisku.
a? napokon motor zadreli. Bolo nutne motor vymcnif. do za-
mcstnanci tovdme aj urobili. ale jej vedenie vyudtovalo VVZ
za tuto pracu 21 423 Ks. Lente VVZ nesiihlasilo s faktiirou
z 29. 8. 1944. pretoze motor sa nezadrel vinou pilotov VZ
a lietadlo bolo v zarukd. A tak az do vypuknutia SNP zostalo
ulotenc na letisku v Trencianskych Biskupiciach. kde ho po-
tom zhabali Nemci/'
Podobne mechanici v tovami bezdovodne vymenili motor aj
na lietadlc 666 017 pri tiprave hydrauliky. napnek tomu. ic
v letke pracoval nonnalnc. Zrejme taktieJ do<lo к jeho zadre-
tiu vmou mechanikov. VVZ opatovne odmietlo preplatif fak-
tiiru za neobjednanii vymenu. Nehfadiac na to lietadlo bolo po
oprave prelictnutc spaf do Piesfan. kde ho spolu s tfalsimi tro
ma Ju 87D-5 zhabala nemecka branna mix: a 31. 8. boli tieto
Stuky spolu s cfalsinu bojovymi lietadlami VZ prelietnutc na
letisko Novy Dvor. Do 26. 7. 1944 bolo 5 Sttik z Pieman pre-
lietnutych na letisko do Spisskej Novej Vsi. kde ostali zakon-
zervovane ako zaloha VVZ. Medzi tyrnito piatimi lietadlami
sa nachadzali aj stroje z dodavky z Noveho Dvora. ' Lietadla
postupne prelietavali piloti letky 11 po trati Pieifany - Trendin
• Banska Bystrica - Podbrezova - Telgdrt - Spisska Nova Vcs.
Mcdzipnstatia v Trendianskych Biskupiciach uskutocftovali
z dovexiu drobnych oprav. Posledne dva Ju 87D-5. C. 666 012
a 013, takto prelietli piloti Sitar a Gajdos 26. 7. 1944.
Dfta 6. 8. 1944 bol na rozkaz Ivana Haluzickeho txioslany do
Spisskej Novej Vsi Jan Knapp, ako hlavny mcchanik. Jeho
odchod odovodnili tym. 2c po txioslani lietadiel a personalu
к Skupine vzdusnych zbrani tarn chyba odborny pozemny per-
sonal. ktory by zabczpedil dodrJiavanie bezpecnostnych opa-
treni. Tie mali zamedzif uletoin lietadiel. v zmysle nariadenia
vydancho VVZ. Hlavnym dovodom ale bolo uvicsf uskladne-
nd lietadla Ju 87 do bojovej pohotovosti pre potreby Povsta-
nia. Do pripravy lietadiel bol zasvateny okrem velitefa Gulja-
nida aj run. Hudak, npor. Gursky a por. Slatinsky. Jin Knapp,
obozniimeny s lilohou. prezrel hangare. V jednom z nich bolo
piif Ju 87D-5. v druhom Klemm 35D a ityri S-328. Doslal kfii-
dc od skladu a pravo vybraf si pomocnych mechanikov z muz-
stva. ktord zostalo na letisku. 9. 8. 1944 si J. Knapp vybral
z muJstva dtk. Vargu. ako skladnika benzinu. paf leteckych
mechanikov. troch zbrojarov a dvoch vojakov na Cistenie. Za
mechanikov vy bral tych. ktori u2 absolvovali kurzy na Bf 109
62
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
a Fw 189 a navyJc boh aj kvalifikovani elektrikan. V ten isty
deft im vysvetlil tilohu aoboznamil ich s lechnickymi parame-
irami a obsluhou lietadiel Ju 87. V cfaKich dftoch postupne
oSetrili vSelkych 5 kusov, doplnili benzinove niidrze na maxi-
mum. takisto olej a kvapaliny. t>alej prcskiimali elektroinst.i
laciu. paluboe zbrane a bombovi zivesy. VSctky tikony zapi-
sali do motorovej a drakovej knihy a cell! pripravu skonfili
16. 8. Lietadla zaplachtovali, akumulatory vypli. no nechali
v lietadlach. KFuCe od zapaFovania mal J. Knapp stale pn se-
be. V nasledujttcich dftoeh cela skupina vykonala tidrJbu
KI 35 a opravila jeden S-328, ktory lam stal od jari 1944 ako
neschopny letu a preto ani nebol prideleny к Skupine vzdui-
nych zbrani. Vymenili na nom pneumatiky. tliniCe ostrohy.
olej. svieftky. dobili akumulatory. doplnili benzin a olej. na-
montovali bombove zavesy a pozorovateFske guFomety. Vset-
ky hctadli boli pre SNP pripravene ui 21 X. a pilot Shumsky
spolu s J. Knapponi iiadali mjr, Guljanica о ich zalietnulie,
aby mohli dostaf finanCnii naleiilosf po 450 Ks. Co im ale ve-
liteF zamietol. 30. 8. este urohili predlctovu pripravu pre 4tyn
S-328. po ktore priMi piloti z Popr.ulu Pretoze mechanic! ne-
boii zasvaleni do prfprav SNP, о jeho vypuknuti sa dozvedeh
ai na letisku z r.idia a Cakali. ie po Ju 87 priletia piloti z Pies-
fan. LictadU preto pripravili a noc stravili v ich kabtnach. ta-
kisto predpoludnie 30. 8.. no ncpnsiel nikto. Naopak trestu-
hodne. pod zimienkou prieskumu. bez vydania ifaHich rozka-
zov vlastnej posadke. uleteh na opravenom KI 35 Gut-sky
s Guljanicoin a nechali letisko i jeho posadku bez velenia na-
pospas osudu. Vaisma posadky preto odiSla veCer 30. 8. 1944
autami preC. Slatinsky a Knapp mali toho dfta v limysle vyckaf
dopoludnia. a ak dovtedy nepridu piloti po Ju 87. chceli odle-
tief s opravenym S-328 na Tn Duby. Do poslednej chvile sa
preto nesnazili poskodif nachystane lietadla. Na druhej strane
ostali bez spojenia s povstaleckymi leteckymi posadkami
a pre hmlu nad letiskom ncuskutoCnili ani planovany ixilcl
s S-328. Lelisko na poslednu chviFu opustili v automobile Pra-
ga AV spolu s dvoma mcchanikmi. Stot. Haluzicky nepova-
ioval za polrebne vyslaf pilotov z Picsfan po lietadla Ju 87 cs-
te pred odchodom celcj jeho skupiny do Povstania. hoci sam
postal J. Knappa do Spisskej Novej Vsi. aby stroje pripravil.
Touto podivuhodnou hrou osudu a hrubou nedbanlivosfou vc-
liaeich dostojnikov padli vsetky lietadla Ju 87D-5 sloven-
skych vzdutnyeh zbrani do nik nemeckej armade. ktora ich
potom na povstaleckych frontoch dokonalc vyuzila na svoj
prospech. Povstaleckemu letectvu naopak lento typ veFmi
chybal a jeho tilohu museli prevziaf zastaralc S-328 a B-534.
hoci aj tych bolo vefmi malo.
Heinkel He 111
V snahe zabezpecif po materialnej stranke vycvik pilotov viac-
miestnych lietadiel v zdzeini, na Slovcnsku. rokovalo VVZ na
jeseft 1942 s nemeckou stranou о dodavke strojov He ill.
Priiom spccifikovalo poJiadavky, ktore1 spoCivali v dvojitom
riadeni. Iictadld mali byf bez streleckej a bombardovacej vy-
zbrojc a s tipravou pre padakovych strelcov tvyinontovane
bombove komory. zvaf4enS palivovd a olejova nadri a osade-
ne lavice pre parasutistovt, DLM ticto rokovania podponlo.
a tak ui v januari 1943 nemecka strana dodala na Slovensko
dve lietadla He 11IH-10 s uvedenymi upravami a do TrenOi-
na ich preletcli nemecke trojclerme posadky 26. 1. 1943. kto-
ri zaroveft priniesli na ne aj pisomnti ponuku. Islo о stroje
s vyrobnymi fislami 5313 a 5468 a zostali hangarovane na Ie-
tisku v Trent inc. Ai 24. 2. vystavilo VVZ dodatocne objed-
navku na obe lietadla pre tovareft Heinkel v Rostocku a ccna
oboch lietadiel s v^strojom bola. podia dodancj ponuky. do-
Hetnkel He 111 (S-81) pred jednfan z kuriimych letov
hodnuta na 5811 < и и i RM. Okrem toho slovenska strana uhra-
dila i nakiady spojene s preletom na Slovensko vo vyikc 11
900 RM. Lietadla mail aj kompletnc vybavenie na hetanie bez
vidu a podfa pristrojov. Postupne boli pridelene do stavu let-
ky 51. Az 15. 5. 1943 boli obe zahetane a vyskiisane sloven-
skymi pilotmi. ktori sa na mekolko dni vritili z vycviku
v Oels spolu s radiotelegrafistami a palubnynn mechamkmi.
Do 18. 5. s nimi nacvicovali prelety a siiboje so stihacmi a na-
slednc J. Hergott s nimi vykonal prve kurieme lety do Ovru-
ce. Saki a Kcrca. Oba stroje dostali v prvych dftoch augusta
trupovtS imalrikulafne oznaCcme nastriekane bielynti pi'sme-
nami a fislami. Lietadlo C. 5468 malo imatrikuMciu S-81 a c.
5313 S-82. Pismcno S znamenalo. ie ide о skolny stroj. urce-
ny pre vycvik." Na ticto lety ich bolo moJne pouJivaf len so
suhlasom VVZ. J. Hergott a V. Gnift ich vykonavali a? do 11.
11. 1943. ketf sa s lietadlom S-82 vratil J. Hergotl z Nikolaje-
va ccz Lvov a Bratislavu do TrenCina. Medzitym od oktobra
1943 oba stroje lietali aj v ramci vycviku paddkovych strel-
cov. Po ukonCeni kuriemych letov sa na oboch lietadlach
urohili opravy a tidrtba a IL 12. ich zalietli a prebrali mjr.
Tmka a J. Hergott s posadkami tpo letoch v trvani 25 mintil
v okoli letiska Tri Duby I. 15. 12. boli pred zimnym uskladne-
nim vo Vajnoroch este prelietnuie na drobnc opravy na Mo-
kracf. Dfta 22. 12. napokon J. Hergott prclctcl z Troch Dubov
do Vajnor He 111 S-81 a vratil sa na Cu 445. Prelet s druhym
He 111 uskutoOnil 23. 12.. no pre zld podasie musel let preru-
sif a pnstaf v Nitre a dokonCil ho ai 5. 1. 1944.'’ Na zalieta-
nie oboch uskladncnych lietadiel (raz do mesiaca priamo na
letisku) bol eilc v deccmbri urteny rtm. E. Cech." M 26. 4.
1944 J. Hergotl prclctel lietadlo S-82 z Vajnor naspaf na Tri
Duby. aby ho bolo tnoi.ni opaf vyuiif na vycvik padakovych
strelcov. S-81 zostal v l.DS vo Vajnoroch. aby v pn'pade po-
treby prelietol na Tri Duby na obdobic zoskokov. Dfta 5. 5.
1944 sa na oboch lietadlach urobili revizie v Leteckom parku
na Mokradi. Na hctadlc s oznaftenim S-82 sa uCil lietaf aj mjr.
Dumbala Zaftiatkom augusta (2. 8.) s tymto lietadlom uletel
slot. Koza s poslldkou do ZSSR Na druhy deft (.3. 8.) asislo-
val druhy He 111 (S-81) pn laktickom cviCcni para^utistov.
Po vycviku sa vnltil do Vajnor. Po odlcte prislusnikov LDS na
Tn Duby na lietadlach Ju 52 a Fw 58 (OK-HLM a OK-TRE)
63
SLOVENSKE LETECTVO
I9.W - 1944
zhahali lento He 111 zafiatkom SNP Nemci. aj ked sa pldno-
vala akcia na prvlet zvyinych lietadiel na povstaleckd tize-
mic.' Aby bolo moJnd vykonavaf bedny servis a opravy
oboch He 111 doma na Slovensku. objednalo VVZ. na zakla-
de ponuky finny Heinkel z 21. 9. 1943, nahradne sufiastky.
Objednavka obsahovala 93 poloziek a vystavena bola 22. 10.
1943. Jej hodnota cinila 99 868 RM. Koncom novembra bola
objednavka v plncj miere zrcalizovana a nahradne suciastky
boli dodane ieleznicou Leteckcmu parku na Mokradi.'" Dna
2. 6. 1944 cfalsia objednavka smcrovala do finny Junkers
v Dessau. V nej VVZ pozadovalo dodaf dva motory Junto 211
a nahradne suciastky к nim. Objednavku slovenska strana
kratko po vypuknutf Povstania stomovala. pretoie u? nemala
opodstatnenie.*"
Savoia Marchetti SM 84
V aprili 1943 dostalo Ministerstvo zahranifnych veci SR po-
nuku od vlddy Talianska na dodavku bojovych lietadiel P.A.
65. trojmotorovych botnbardovacich Savoia Marchetti SM 84
a skolnych lietadiel Nardi 315/" Na zaklade tejto ponuky roz-
hodlo MNO uvolnif na ndkup lietadiel 30 (XX) (XX) lir zo Slo-
vensko-talianskcho clcanngu. VVZ odporufilo zakiipif licla-
dla SM 84 pre jednu bombardovaciu letku spolu so special-
Trojmotorovi Savoia Marchetti SM 84 v PieStanoch
nym ndradim. letiskovymi vozikmi. vyzbrojou a vystrojom.
Svoje rozhodnutie odovodnilo skutocnostou. ic tento typ lie-
tadiel sa mote adaptovaf aj na dopravnu sludbu. Cena bom-
bardovaclch Savoia Marchetti bola stanovena na 2 000 (XX) lir
za jeden kompletny kus. VVZ zdroveft podiadalo MNO vydle-
nif Casf prostriedkov aj na ruikup vyzbroje a vystroja pre padd-
kovych strelcov (takisto v Taliansku)/ MNO rozhodlo. ie
pre potreby VZ zaktipi 20 lietadiel SM 84 aj s potrebnym
mnoistvom nahradnych dielcov a nevyhnutndho leteckeho
materialu. Rozhodnutie schvalila aj Najvyiiia rada obrany
statu. WZ si vydiadalo od Ministcrstva talianskcho krdfov-
skeho leteetva v Rime jedno lietadlo SM 84 bis na predvede-
nie. ISIo о stroj s vyrobnym Stslom 22 660. ktory pnletcl 14.
6. 1943 do Trenfianskych Biskuptc. Slovenski letci sa 16. 7.
ziiCastnili na ukaJkovych a zalietavacich letoch spolu s talian-
skymi posadkami. Slovenskii komisiu. vedemi mjr. Tmkom,
tvorili npor. Gerthofer. rtk. Mamaj, rtk. HatnanCik a rtk. Mar-
getin. Clenovia komisie vykonali opakovane prelcty na trati
Trendin a Pickfany." Vyslcdok letov komisiu uspokojil, a tak
VVZ cite 16. 7. 1943 odoslalo mjr, Tmku na MNO do Brati-
slavy. kde mal byt’ pritmnny pri dohovdrani podmienok naku-
pu tychto lietadiel s talianskou komisiou. ktore sa konalo za
udasti gen. CatloSa.441 Dodavatela zaslupovai Alessandro Ros-
sini a 19. 7. bola podpisami objednavka na 20 lietadiel v cel-
kovej sume 60 000 (XX) lir a na nahradne suciastky za 20 mi-
lidnov lir. Lietadlo C. 22 660 ale slovenska strana neprevzala.
lebo malo zadrete motory a nebolo schopne letu. Zostalo teda
uskladnenc v hangari na letisku v Trvncine. Stalo sa tak prav-
depodobne 27. 7. 1943. ked slovcnskl piloti s tymito strojrni
vykonavali cvicnc lety pod dohfadom talianskych posadok.’"
19. 8. zaslalo talianske krafovske vefvyslanectvo v Bratislave
verbalnu notu Ministerstvu zahraniCnych veci Slovenskej re-
publiky. V nej podmieftovalo dodavku lietadiel a nahradnych
siiCiastok tym. ie Slovensko doda Taliansku 6000 ton mine-
ralnych olejov v ecne 20 (XX) (XX) lir. a to nad ramec doddvky
olejov. ktoni u) bola zakotvend v platncj Slovensko-lalianskej
obebodnej dohode." Gen. Catlos. minister hospodarslva Dr.
Medricky a euvemCr Narodnej banky Dr. Karvai pofas roz-
hovorov s talianskym vefvyslancom este v ten isty deft prislu-
bili. ie akceptujti tiito poZiadavku talianskcj vlddy. Medzitym
talianske posadky prelietli prve tri lietadla na Slovensko.
ZaCiatkom augusta 1943 npor. Anzano opiif robil s pilotmi VZ
prcskolenie pozosldvajiice z cvifeni itartov a prisldti a z letov
v okoli letiska. vratane preletov na trail TrenCin - Pieifany
a spaf. Skolenie prebiehalo poCas celeho augusta. Zucastnili
sa na Лот piloti. ktori ui predtym boli vycviceni na viacmo-
torove lietadld - J.Trnka. J. Hergott. B. Mikola. V. Gnin. E.
Cech. J. Gerthofer. Zaroveft prebiehalo i skolenie palubnych
a pozemnych mechanikov a palubnych radiotelegrafistov/
V dftoch 25. - 31. 8. 1943 boli na letisku v TrenCine oficialne
zalietavacie a preberacie lety lietadiel SM 84 bis C. 24 661.
22 724 a 22 775, vsetky s motormi Piagio P XI Bis. Lety vy-
konali prcskolcni piloti a lieladla boli ruisledne pridelenf le-
teckfmu pluku."' Technickti dokumentdciu pre potreby VZ
a pre preskolbvanie personalu prekladal z talianCiny strel.
duch. sluzby V. Dermek. ktory bol za tymto tiCelom prideleny
к L§.“ 26. 8. prelelel V. Gnift lietadlom Cu 445 talianskych
letcov do Bratislavy. kde piloti Anzano a Golfieri a poddostoj-
mci Moro. Cialdea. Frances a Michelini obdriali letecke od-
znaky VZ pre pilotov a technicky persoriil.'" Ciefom preUko-
lenia slovenskych pilotov. palubnych rddiotelegrafistov a pa-
lubnych mechanikov bolo pripravif ich na prcbcranic cfaKich
lietadiel SM 84 v Taliansku a ich prelietnutie. MNO pripravi-
lo cestu prebcracej komisie. ktorej predsedom bol pplk. A.
Ballay a 5 kompletnych posadok. Tie tvonl vidy prvy a dru-
hy pilot, pozorovatef- strelec, palubny rddiotelegrafista a pa-
lubny mechanik. Ulohou posddok holo prelietnuf prvych paf
SM 84 na Slovensko. Ako tlmofnik bol urfeny mjr. duch. A.
Lednicky'. MNO siiCasne po>iadalo policajnf riaditefstvo
о vystavenie cestovnych pasov, pripadne ich roziirenie. na
cestu cez Nemecko do Talianska. Cesta bola povodne plano-
vand lietadlami. neskor vlakom a nakoniec sa rcalizovala au-
tomobilom Steyer, autobusom Sauer a jednym ndkladnym au-
tomobilom Ford V 3000. Celt! komisia odiSla 4. 9. 1943 a bo-
li v nej aj civilni zamestnanci - motorar a drakdr a npor. Anza-
no.'" Jej prvym ciefom boli Benatky. kde ju tri dni zdrfal zas-
tupca finny SM s tym. ie fakal na urdenie miesta. z. ktoreho
budii lietadld prevzatd. Zdroveft ozndmil. ie lietadld erie nebo-
li zhromaidene. Pplk. git. Ballaya stav veci ncuspokojoval
a po dvoch dftoch dakania sa rozhodol odist na riaditefstvo SM
so zdstupcom tejto firmy. zistif miesto prcherania a okamJitc
64
slovenske Letectvo
1939- 1944
lam odccstovaf. V dosledku kapitulacic Talianska a vylodenia
spojcneckych vojsk na jeho tcritdriu odisla kotnisia na mater-
ski letisko tovame SM do Milina. Tam jej generdiny riaditef
10. 9. ozn&nil. ie 5 lietadiel je pripravenych na letisku Verge-
ate. no na ich odovzdanic must daf siihlas taliansky general 
veliter leteckej oblasti Milano Ten viak zakazal vydaf lieta-
dla, a tak sa pplk. git. Ballay rozhodol spolu s mjr. Lcdnic-
kym. npor. Anzanom a zastupcom firmy SM odisf autom do
Milana, aby osobne u generala vymohol vydanie lietadiel. No
nemecki hliadka ich cestou zadrfala a predviedla na nemecke
leleckc velitelstvo, kde im oznamili. ie vietok vojensky mate-
nil na lizemi Talianska zhabala nemecka branna moc a ze
akekoNek vyjednavanie s talianskym generalom о vydani lie-
tadiel je bezpredmetnc. napriek tomu. ie lietadla ui boli za-
platen£. Prisluini nemecke vclcnie nebolo kompctentne roz-
hodntif v tej veci a preto Nemei zastupcom котик- odporuii-
li vyrieSif vydanie lietadiel diplomatickou cestou. Pplk e<t
Ballay sa po parade so svojtmi starsinu dostojnikmi rozhodol
pre nivrat celej komisic na Slovensko dfta 10. 9. 1943. Riadi
tef firmy SM komisii odpvzdal potvrdcnic pre slovenski
MNO о tom. ie jej lietadla nemohol odovzdaf. t
Dfta 21. 9. sa VVZ obrililo na slovenskeho vojenskeho atase
v Berline i na L)LM v Bratislave so Ziadosfou. aby na prisluV
nych micstach sprostredkovali dodavky zvysnych 17 lietadiel
SM 84 s tym. ie slovenska strana u? vyplatila zilohu vo vys-
ke 50% z cclkovcj ceny kontraktu.' Po rokovaniach v Ne-
mecku 16. II. odccstoval stot. A. Mallis a plk. I. Wch z DLM
do Talianska. aby rokovali о vydaniui zaktipenych lietadiel.4
Nemecke vclcnie via к rozhodlo о uvofncni dalsich troch lie-
tadiel ai v letc 1944. Na posledni rokovania odcestovala dfta
15. 7. 1944 do Talianska trojilenni delegacia VVZ (pplk.
duch. A. Lednicky. slot Hanus a npor. Janfiga). 20. 7. 1944
sa к mm pnpojila skupina pilotov. palubnych radiotelegrafis-
lov. strclcov a palubnych mechanikov. Posadky tvorili: npor.
J. Hergott. J. Gerthofer. E. Cech. zvk. J. Madarka. F. Lanii.
rtk. J. Boll. J. HasuL B. Pecho. L. Hloben. Cat. A. Karaha.
slob. J. Kocinec. Na letisku Vergcatc piloti Hergott. Cech
a Gerthofer prebrali a zalietli s talianskymi pilotmi tri lietadla
SM 84 (znamc sti vyrobni Cfsla dvoch  22 654 a 22 6241.
7. letiska vykonali kratke lety do Thicnc a Vicenze a potom
odleteli do Picsfan. J. Hergott pilotoval na SM 84 C. 22 654
(odletel 15. 8.). S lietadlom C. 22 624 oditarloval na Sloven-
sko J. Gerthofer ai 17. 8. 1944 a toho dfta na trefom stroji od-
Ictel s posadkou tiei E. Cech. Vsetky lietadla pristali v ponad-
ku na letisku v Piesfanoch. odkiaf ich prelietli do TrenCina."
Pri static 17. 8. z Picsfan havaroval J. Hergott. PoCas startu sa
na jeho stroji zablokovalo fave podvozkovd koleso. lietadlo sa
stoCilo na zcleznicnu traf. preMo cez kofajnicc. pretrhlo droty
elektrickcho vcdcnia. za trafou sa odlomil podvozok a lietadlo
sa rozbilo a ciastocnc zhorelo.4’ Pilot utrpcl fahkc popaleniny
noh. Druhe dva stroje prelietli piloti Cech a Gerthofer 2(1. 8.
na Tri Duby. kde dostali vysostne znaky VZ a ucinkovali tarn
aj pn naknicani propagacneho filrnu P. Bielika.
Po prevzatf prvych troch lietadiel SM 84 bis na Slovcnsku ich
v dftoeh 24.. 25. a 30. 9. 1943 prelietol V. Gnift s rtk Mama-
joni z. TrenCina do Picsfan, kde ich 20. 10. znovu zalietol spo-
lu s J. Gcrthofcrom.' V noveinbri a decembn 1943 robili
preJkolenie na tento typ lietadla mjr. Durnhala a stot. Nemetz,
12. a 13. 3. 1944 piloti Hergott. Cech a Mikota na vietkych
troch lietadlach nacviCovali skupinovy let a 14. 3. ucinkovali
v Ictcckom defile nad Bratislavou pri prilefitosti statncho
sviatku spolu s deviatimi Fw 189 a daKimi lietadlami. Pre niz-
kc rnraky a prehanky nad Malymi Karpatami museli urobif za-
krutu vfavo. a tak preleteli i vtedajsiu hranicu s Madarskom
v pricstorc Bemolakovo - Senec." Este pred tymito letmi sa
na lietadlich robili opravy hydrauliky a palubnych prislrojov
v Leteckom parku na Mokradi.
V obdobi od 30. 3. do 13. 4. 1944 vykonaval J. Gerthofer le-
ts na stroji C. 22 775. vratane komisionalnych skusok oleja
Rotring poCas letov v okoli PteSfan. Okrem toho <xl 23. 3. do
5. 4. 1944 lietadU prevazali pilotov z PieWan na letisko Novy
Dvor. odkiaf Ifto prvlictavali naspaf cviCnC Fw 44. He 72
a Go 145. To sa zopakovalo pri prevozc tychto pilotov z Troch
Dubov do Picsfan po prelietnuti cviCnych lietadiel do LS.’“'
Dfta 7. 5. boli SM 84 pri dalsom defile, nad mohylou gen. Sle-
fanika na Bradlc. a 14. 6. dopravovali dostojnikov na ostrC
strefby do Malaciek. V dnoch 8.. 15. a 17. 7. ich J. Gerthofer
prelietol na Mokrad. aby sa na nich vykonali revizie a upravy.
Zostali lam az do v уpuknutia SNP? Odtiaf ich chceli preliet-
nuf piloti z Troch Dubov, no 31. 8. prelietol V. Gnift iba jeden
stroj SM *4 s tym. ze (falsi prelictne 1.9. U7 pri bombardova-
ni Mokrade 31.8. pods ever bolo poSkodend strelbou z palub-
nych zbrani jedno lietadlo SM 84 a vyhorelo na ftom asi 2 m;
nosnej plochy pravifho kridla. Tretie lietadlo prelietol V. Gnift
z Mokrade na Tri Duby rano 4. 9. Po pristali na pov staleckoin
letisku dostal palubny mechamk J. Hatnancik prikaz lietadlo
natankovaf a о 15.1X1 h s nim odletela delegacia vojakov a par-
tizanov z Turca do Lvova. V Kyjeve Rusi lietadlo zhabali HI.
10. 1944 ako vojnovii korisf. Ai dovtedy ho posadka udr/ia-
vala stale v pohotovosti na spiatirfny odlel na Slovensko.'
ID prvemu bombardovamu letiska Tri Duby 31. 8. padli za
obef obe SM 84. prelietnute z Piesfan. Mali zniieny podvo-
zok. Ciastocnc aj motors, konnidla a zhorcl im pofah trupov.
PoskodenC bolo lietadlo SM 84. к lord V. Gnift prelietol v ten
den z Mokrade. Pri titoku stilo odstavenC pri oboch zniCenych
strojoch. Rozsalt poikodenia ale nebol vclky. Strely z palub-
nych zbrani titoCiacich nemeckych lietadiel po^kodili kabinu
a trup. prostredny motor a jeho vrlufu Mechanic! sa pokiisali
poskodeny motor vytnenif /а my. z druhej Savoie Marchetti.
Pracovuli tri dm a po oprave cxlstavili lietadlo na okraji letis-
ka s tym. ze ->a vyutije na dopravne liCcly. No pn fa?kom ni-
lete 10. 9. podveCer bolo aj to zniCend.' Так sa skonCila ka-
riera tychto trojmotorovych lietadiel VZ. Povtxlne mala ich
kompletmi dcxlavka tvorif vyzbroj bombardovacej letky 41
a pravdepodobne aj letky 42. Bezpochyby islo о po/orubodne
lietadlo. svojirn vykonom a tvarom si ziskalo pilotov. ktori na
ftom s velkou obfubou lietali.
Focke-Wulf Fw 189
TaktieZ na vyzbrojenie pozorovacich letiek VZ sa hfadal
vhodny typ lietadiel schopnych taktickeho prieskumu na krill-
kych a strednych tratiach. Bolo pkinovane. ie pozorovacic let-
ky I a 2 budu vyzbrojene typom Fw 189 a trelia letka Messer-
schmittmi Bf I (8X3-8. Na zakladc ponuky z 12. 8. 1943 objed-
nalo VVZ u firmy Focke Wulf dfta 25. 8. 12 kusov novych lie-
tadiel Fw I89A-2 s kompletnou vyzbnijou a vystrojom. Cena
kompletncho lietadla Ctnila 355 (XX) RM a ccly kontrakt 4 260
000 RM. Lietadli boli vy ba vend motormi Argus As 410?'
Este pred touto objednavkou prisla 25. 6. 1943 ponuka na lie-
tadlo Fw I89A-2/U2 urccnc1 na fotogratnetrickd price. Pofia-
davka na Itilo verziu lietadla vzisla zo fiadosti VZU. ktori po-
Zadovalo vykonny stroj na vyhotovenie vojenskych map a ka-
65
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
tastrainych map metftdou leteckej fotogramctric. Na ticto liCc-
ly VZU ui zaktipilo specialnu meradskti fotokomoru RMK-S
18 ж 18 s ohniskom f = 21 cm a radovti komoru 5 x 30 / 30.
Ziadosf о zaslanie ponuky odoslalo VVZ dfta 27. 4. 1943. Po
jej obdrianf vystavilo 11.8. objcdntivku na jeden kus fotogra-
metnckej verzie Fw 189 bez palubnych zbrani." V obidvoch
objedndvkach zarovefi iiadalo aj ponuku nahradnvch stiCias-
tok pre draky a motory.
Lietadla pre pozorovaciu letku I bolt dodanC ui zaCialkom
oktdbra 1943 do Piesfan. kam ich prelietli nemecki piloti z le-
tiska Ltgnilz. E. Cech jednym z. tychto lietadiel vykonal 4. 10.
sluiobnti cestu na trati Trencin - Pieifany • Vajnory. Ui 6. 10.
uskutoCnili slovenski piloti prve zalietavacie a preberacie lety
s lietadlami s vyr. cislami 297. 303. 304, 306. 310 a 340. Na
Focke-Wulf Fw 189A-2 6.315 v Trentianskych Biskupiciach
zalictani a preberani sa zucastnili aj piloti J. Tmka. J. Gertho-
fcr. E. Cech a K. Sojiek.” Dalsie 4 kusy prebrali 12. 10. 1943
ti istl piloti, okrem J. Tmku. liilo о stroje i. 305. 308. 316
a 327 a posledne dva objednane. d. 328 a 315. komisionalne
prebrali v Piesfanoch 7. 12. piloti J. Gerthofcr. K. Spjcck, E.
Cech, ku klorym sa pridali stot. Cakany a O. Dumbala."" Cele
senovC Cfslo ka/deho lietadla sa skladalo z uvedencho trojci-
sla. pred ktori sa pridala cifra 2. Lietadla boli skomplctizova-
ni v tovilnii Aero Praha elite v roku 1942. Vsetky dodanc stro-
je boli najskor zaradcnc к cvicncj letke leteckiho pluku a I.
12. boli oficialnc pridelenc к letke I do Ziliny lietadla C. 303.
305. 306. 308.310 a 316. Na zilinskC letisko ich piloti zaCali
prelietavaf 30. 11, a pokraiovali 2. a 3. 12. Zo 2iliny prelietli
do Spiiskej Novej Vsi lietadla S-328 a dve B-534 do Piesfan.
Dfta 18. 11. prelietol J. Slivka na Mokrad. aby lam vykonali
adapUciu Fw 189 C. 327. Lietadla c. 315 a 328 boli pridelenc
cviCnej letke. kde zostali aj lietadla c. 297. 304 a 340. ktore
v PieHfanoch sltizili na preskolenie pilotov na tento typ.” Po
dodavkc lietadiel boli 14. 12. 1943 na zilklade dvoch sarnos-
tatnych objednavok vyiiadanc nahradne drakovi siiCiastky
pre 12 lietadiel Fw 189A-2 ako aj ndhradne motorove a dra-
kovc sdeiastky a spccialnc nanidie pre verziu A-2/U2."'
Piloti letky I absolvovali zaciatkom jari 1944 nacvik skupino-
vej zlietanosti. V devafclenncj formacii prcdviedli tento typ
lietadiel na verejnosti 14.3. 1944 nad Bralislavou a potom da-
lej vykonavali bezne rutinne lety nad celym uzemim vtedaj-
sieho Slovenska. V aprili 1944 boli na Slovensko dodand da-
Isic tri kusy Fw 189. Щ 6. 4. bol komisionalne prebraty ne-
vyzbrojeny Fw 189 I. 325 vo fotogrametrickej verzii, ktory
zalictali stot. Ncmctz, npor. Gerthofer a rtk. Nerad. Lietadlo
bolo pridelenc pre potreby VZU a jeho domovskytn letiskom
sa stali Vajnory. Dfta 11.4. bol prelietnuty z Lignitz daKi kus
Fw 189 s vyrobnym Cislom 309. takisto nevyzbrojcny. 23. 6.
ho v leteckom parku na Mokradi adaplovali na fotognimelric-
ke prace. Lietai takisto pre potreby VZU. t>alsi Fw 189, C.
410. ui v ozbrojenej verzii A-2. prilctcl z Lignitz 12. 4. Ko-
neCny stav dodanych Fw 189 sa tak uslalil na poCte 15 kusov.
Predposledny stroj objednalo VVZ dodatkom к objednavke
z 11.8. 1943 a posledny stroj dodatkom к objednavke z 25. 8.
1943."
Vmou chybncj pilotaze a leteckej nedisciplinovanosti doilo
od maja 1944 к celej serii havdrii a poCet lietadiel klcsol na
13, vnitane dvoch fotogrametrickych verzii. Ui 13. 5. doilo
к prvej havarii na letisku v Zilinc. pocas ktorej rim. Majchnik
pre poruchu podvozku pristal ntidzovo na brucho. Vyviazol
bez zranenia. Oba motory Argus As 410 cv. C. 11X1675/4028
a .3428/1204 sa poikodili. Ich opravu vykonali odbomtei fir-
my Argus, ktori prisli priamo na iilinskc letisko.' 6. 6. 1944
v katastri obce Domaniia pri Zilinc. na rozhrani dolin Hodoft
a Hrdla. doilo к tragickej havarii posadky lietadla Fw 189 C.
303 v zloieni rtm Madar. npor. I jcck a Cat. Ficek. Vsetci za-
hynuli. UCclom Ictu bolo preletief zo Ziliny do Bratislavy. Na-
prick tomu. ic bolo vefmi zle poCasie. okolo I LOO h lietadlo
odstartovalo a Coskoro zachytilo kridlom о ml adv stromovy
porasl. Vzapali sa znitilo a zaCalo honef. Na trcli deft vojaci
odviezli vaCiinu trosiek a telesnc pozostatky pilotov na na-
kladnych autach do Ziliny. Lietadlo bolo odpisaite zo stavu.
ZaCiatkom jula havaroval na letisku v Piesfanoch Fw 189 6.
297 s posidkou rtk. V. Kovar a stot. Nernetz. Stroj mal poru
chu na oniCkomerc. pri pristati mal vetkii rychlosf a pilot bol
preto "dlhy”. Po kolapse podvozku stroj dosadol na brucho
a poskodili sa obc vrtule i motory . Poskodenie nebolo zasad-
ncho razu a opravu priamo na letisku uskutoCnili 11. 7. ne-
mecki mechanici finny Argus. Nlihradne stiCiastky zadovaiili
za pomoci DML. Ich siipis vykonal odbomik Leteckeho par-
ku a Obcrwcrkmeistcr z DLM. T4 isli posidka mala daKiu
havariu s Fw 189. 308. ale lentoraz lietadlo zostalo Opine zni-
cene. Drak znisili na Mokradi a motory Argus As 410
1346/0032 a 4572/2001 v Trencianskych Biskupiciach.' Po-
sledna haviria na letisku v Ziline nastala 26.7. v doslcdku ko-
lapsu favej podvozkovej nohy pn pristAvani rtm. B. Mikotu.
Lietadlo ui neopravili a jeho vrak bol uloieny na letisku cite
po skonCeni vojny.’"
VVZ eite 9. 5. 1944 zaslalo do Nemecka objednavku na opra-
vu leteckdho motora Argus As 410 t. 4763/21X19. pretoie na
Slovensku nemohla byf jeho oprava vykonana. Okrem toho
boli 1. 7. objednane nahradne stiCiastky na tento typ motorov
a 9. 8. nahradne drakove siiCiastky a specidlne naradie v cene
164 748 RM. Po vypuknuti SNP vsak boli stornovane. prcto-
ie sa stali bezpredmetnymi V dosledku tychto havani boli
3. a 8. 7. prelietnute do 2iliny nahradne stroje t. 315 a 410
z. leteckCho pluku z Piesfan. Treti Fw 189 d. 327 bol prelietnu-
ty 10. 7. od LDS. Dfta 29. 7. sa cela letka I so iicstimi Fw 189
presunula na letisko Ria pri Presove к Skupmc vzduinych
zbrani (SVZ). Rec je о lietadhich C. 310. 315. 316. 327. 328
a 340. klord vykonavali fotografickC lety v priestore Dukel-
skcho priesmyku. Svidnika. Barvinku, Kapuiian a snimkova-
li opevftovacie prace a prifrontove pasmo ' 29. 8. ulctcli
z TrenCina na fotogrametrickom Fw 189 i. 309 prisluinici ta-
mojiieho detaimdnu. Toto lietadlo patrilo VZU. Jeho posatl-
66
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
ka. rtm. Havran а КоШ1. prisiala 28.7. v Trenfianskych Bis-
kupiciach pre poruchu pravcho ntotora. Opravu a vyrnenu
svicCok vykonal mechanik J. Scdlicky. ktory bol zasviitcny do
priprav na diet des. Soliarom. Stroj na odlet pripravovah spo-
lu s J. Sctvakom a G. KurpeFom po rozhlasovom prejave gen.
CatloSa. Na druhy den odStanovali presne о 12.00 h. Na po-
slednti chvifu vliezli do lietadla aj iiaci VVI Lesnicky a Bar-
toi. Start bol dlhy. Icbo lietadlo bolo prefazene a zacala nebez-
peCne stupaf teplota oleja. v dosledku coho musel pilot zniJif
otaCky motorov a prcjsf na cestovny reJim s kurzom na Pre-
sov. Pri prelete frontovfho pasma lietadlo prenasledovala pro-
tilieladlova palba z oboch stran. Pilot sa pokiisil pristaf pri
mestccku Miele, sklzol po kridle. zachytil о zem a tvrdo pris-
tfl. Vtedy zaCali na lietadlo paid' aj slyria niski stihaCi. no ntk
to nebol zraneny. Ai naslcdna strclba ruskych jxSiakov zram-
la J. Sedlickeho a S. Lesnickeho.
Rano 31. X. 1944 о 5.00 h odleteli smerom na Lvov aj vsetky
Fw 189 Skupiny vzdusnych zbrani. Po pnstati zostali 4 heta-
dld schopne pre let. jedno havarovane a jeden stroj neschopny
letu. Lietadlo c. 328 poiom preletelo na Slovensko, na letisko
Tri Duby, kde bola do neho namontov ana radiostanica z
Bf 109. F. Argalis naliahol antenu z kabiny na smerovC kor-
tnidlo. V takto upravenom stroji drZal poholovosf a pn nale-
loch z neho navadzal povstaleckych stihaCov. Lietadlo dosta-
lo na trap provizome Ceskoslovenske vysostne znaky. Pocas
hombardovacich naletov na Tri Duby zhodou okolnosti nebo-
lo vdbec poSkodcnc. IWia 2. 10. sa podiclalo na prevoze pilo-
tov z Murana. ktori na toto priestranstvo prelietli skolnc lieta-
dla z Troch Dubov. Pilotom Fw 189 bol E. Cech a medzi ces-
tujucimi bol aj V. KriSko. ktory1 prelietaval Aviu Bs-122. Pri
evakuicii povstalcckCho letiska 25. 10. 1944 na tomto Fw 189
ixlletcl E. Cech. K. Brem, J. Pales a Cat. Peterka v smere na
Ukrajinu. Pte nedostatok paliva vsak pristfli v rumunskom
Baya Marc. OdtiaT sa neskdr doslali pozemnou cestou do
Przemysla.' Pokiaf ide о Fw 189 C. 297. 304. 306 a 410. lie
sa po vypuknuti SNP dostali na piesfanskom letisku do nik
Nemcom. ktori vo Vajnoroch zhahali aj fotogrametricky
Fw 189A-2/U2 C. 325. Ten sa spolu s fotokomorami snazilo
vyziadaf MNO spaf. О to isle sa snazilo aj Ministerstvo finan-
cii na Vclitefstve nemeckych vojsk na Slovensku. Vsetky ro-
kovania vsak boli bezvysledne.
Heseler Fi 156 Storch
VzduSne zbrane prejavili zaujem aj о kupu lietadiel Fi 156
s tym. ie sa vyuJijd na kratke a spojovacie lety a na prepravu
rnaleho poCtu ranenych z frontu do pofnych nemocnic. Objed-
navka na tento typ bola zadana v lete 1942 tpo zamietnuti pr-
vej v roku 1941 k no nemecka strana ju opaf zamietla s dodat-
koin. ie VVZ ma vystavif dalsiu objednavku ai koncom roku
1942."' VVZ zaslalo 28. 11, ttito objednavku na 3 lieladla Fi
I56C-2 s prtslusenstvom priamo firme Gerhard Fieseler Wer-
kc. V nej Specifikovalo aj poziadavku. aby jeden zo strojov
bol v sanitnej verzii.'" Nemecka strana tentoraz objednavku
akccptovala. Nemecki piloti prelietli lietadla 4, 3. 1943 spolu
s Bf I09E na letisko v TrcnCine. Tu ich zalietala a prebrala
slovenska komisia. ktorej Clenmi boli mjr. Tmka a mjr. Dar-
gov. npor. Zahradnik. rtm. Jasik. PoCas kratky ch cviCnych le-
tov sa slovenski piloti pod dohfadom nemeckeho pilota Krei-
bcra najprv obozmiinili s pilotfiou. Ai potoin sa uskutoCnilo
prebcranie lietadiel s vyrobnymi Cislami 8051 a 8052. ktore
VVZ pridelilo leteckemu pluku.
Lietadlo C. 8045 bolo v sanitnej tipravc' a dostala ho letka 51.
Ui 10. 4. nariadilo VVZ. aby stroj odletel na velitefstvo RD
na front, kde sliiiil na kratke kurieme a mspekene lets medzi
vclitcfstvom RD a podriadenymi litvannt. Okrem prideleneho
pilota ho vcfmi Casto pilotoval aj sam gen. Jurech. ktory absol-
voval letecky vycvik este pred vojnou ako dostojnik G§. Vef-
mi Casto spolu s nim absolvoval lety aj prednosta 3. ixldelenia
stabu RD stot. M. Skalicky. Po organizacnej stranke toto lie-
tadlo spadalo do stavu stihacej letky 13. V prvej polovici au-
eusta 194.3 na Ictisku v Saki havarovalo. PoCas starlu ftikal sil-
ny victor a pilot v maiej vyske nad zemou nezvlddol riadenie.
V mierne favotoCivej zakrutc sa stroj dostal do рогу vu. spadol
Mechanic! oietrujv Fieseler Fi 156 Stench
na zem a rozbil sa. Gen. Jurech sa fohko zranil na hlave. a to
bol jeden z osobnych dovodov. pre ktore neskor iiadal о svo-
ju vymenu na posle velitefa RD.* Aby nebol pilot potrestany
za havanu. gen. Jurech oznimil. >e on sam lietadlo pilotovaL
Ostatnc dva Storchy sliiiili na kunemc liCely na Slovensku
a pre lety dostojnikov VVZ. Predvicdli ich aj prezidentovi re-
publiky a fotografistom za uCclom propagacte VZ v Casopisc
Slovenske kndla. Ketfie prva dodavka tychto lietadiel pre po-
uchy leteetva nestaCila. VVZ znovu priamo u firmy Fiesler
objednalo dalstc styri Fi I56C-3. a to v dvoch objednilskach
(22. 7 a |9. X. 19431. Cena jedncho komplctncho lietadla
s prislusenstvom a s motorom Argus As I OP bola stanovena
na 51 100 RM V objednavke bola specifikovana poiiadavka
na zaburlovanie dvoch rezervnych nadrii a zvaCscncj olejovej
nadrie na zvysenie doletu na 750 km. na dve normalne a jed-
no nddzove scdadlo a ostrohove koliesko.” Podia tejto Speci-
Fikacie nemecka strana drxlala novC lietadla 12.10. 194.3 na le-
tisko Piesfany spolu s Fw 189. V ten isty deft ich prebrali a za-
lietali piloti Jasik. Nemetz. SojCek. Ztihradnik. Rehu.3 a Van-
Co. Dodane stroje mail vyrobnC Cisla 110 364. 110 365. 110
371 a 110 372. Po prevzati ich VVZ pridelilo jednotlivym le-
teckym utvarom. Fi I56C.37I a.372 vyClenilocvicncj letke Ie-
teckeho pluku. C. 365 delasmanu technickej letky I v TrcnCi-
ne s urCenim pre potreby VVZ. C. 364 pre l.DS s urccnim pre
potreby ministra narodnej obrany. Cfslo 8052 bolo pndelene
l.S. c. 8051 cviCnej letke leteckfho pluku a C. 8045 bolo stale
vedeni pn velitefstve RD. hoci sa ho nepodarilo opravif a je-
ho vrak zoslal na letisku Saki' Na Slovensku teda bolo k dis-
pozicii 6 lietadiel tohto typu a v hojnej miere sa vyuiivah na
dopravnii i kuriemu sluzbu. napr. na presuny pilotov na Ictis-
ko Novy Dvor pre prelictnulie skolnych a cviCnych lietadiel
67
SLOVENSKft LETECTVO
1939  1944
Fw 44. He 72 a Go 145. na prelet J. Rezfiaka a I. Kovanka do
Bratislavy. kde im boli udelenC vyznamenania DKG aid.
Dfta 6. 4. 1944 doilo к havarii Fi 156 0 .371 na letisku v Piei-
fanoch. J. Reiftakovi sa pri pristati lietadlo v dosledku zablo-
kovama pedalov noinelio riadenia postavilo na motor, sme-
rovkou horc. Havariou sa poskodila aj vruda. uvolhil sa z.ftves
praveho kridla pri kabine, ktori sa sklopilo na zem. Stroj opra-
vili v Leteckom parku na Mokradi a motor Argus As ЮР C.
446 4266 v dielhach v Nitre.” VVZ pre tieto lietadlA objedna-
lo v roku 1943 a 1944 nahradne motory a nahradne inotorovi
a drakovi suCiaslky a pristavacie reflektory vo firmach Fie-
sler. Argus a Pintsch.'” 6. 6. 1944 bol stroj I. 372 vyCleneny
z cviCnej letky. prideleny к letke 2 pre armadne velitefstvo
a za jeho pilota bol urCcny rtk. §. KozaCek. Pocas jednCho
z letov havaroval pri pristati pri Spisskej Novej Vsi. Lietadlo
zostalo v oprave na Mokradi. Este predtym. od 2. 5.. bol ten-
to pilot prideleny pre potreby velitefa opevfuwacich prac na
vychodnom Slovensku. Na Cas pridelenia mu bol vyCleneny
Fi 156 C. 8052 Letcckej skoly a po ukonceni letov ho odov-
zdal L§ 16. 5. 1944 na letisku Tri Duby.“ Pretoie Storch C.
372 bol v oprave, pridelilo VVZ nanadenim C. 24 640 velitef-
stvu armady rid 15. 7. Fi 156 C. 8051 a ako jeho pilota opaf
urcilo S. KozACeka. so zaradenim к letke 2.*'" Pred SNP ostal
Fi 156 C. 371 v leteckom pluku a privlastnili si ho Nemci. rov-
nako aj stroj C. 364. prideleny LDS. ktory zostal vo Vajnoroch
po odletc jej prisluinikov na Tri Duby. a i. 365. na ktorom
z Trentianskych Biskupic priletel 29. 8. rtk. Jasik. aby prelie-
tol Ju 52 na letisko Tri Duby s casfou personalu LDS. Drak
opraveneho lietadla C. 372 bol vlakom prevezeny z Mokrade
do Nitry. spolu s lietadlom Stinson Reliant, kde ho mechanici
skompletizovali s opravenym motorom. Tento Storch ostal
v Nitre a pravdepodobne ho tiei skonfiskovali Nemci. Lieta-
dlom C. 8051 odletel mjr. Tmka do Lvova 31.8. spolu s plk.
Tiilskym. Lietadlo C. 8052 zostalo na Troch Duboch a pouii-
vali ho piloti kombinovanej letky na kuriCmc lety na Velkii
Ltiku a Murift. 25. 10. bolo prelictnutc na Donovaly pre po-
treby gen. Goliana a Viesta a tarn ho v Jalsich dftoch piloti
kombinovanej letky zapalili. aby sa nedostalo do nemeckych
ruk.* TakC teda boli osudy tychto obftibcnych a pozoruhod-
nych lietadiel v sluibdch VZ.
CviCnC Fw 44, He 72, Go 145
VVZ sa v lete 1943 rozhodlo pre potreby LS a ostatnych zlo-
ziek VZ objednaf v Nemecku cviCne lietadla. Dovodom bolo
postupne opotrebovanie skolnych a cviCnych lietadiel E-39
a E-241. DaRi'm dovodom bol nedostatok nahradnych siiCias-
tok pre bcznrr opravy tychto lietadiel. 13. 10. 1943 napriklad
vykonali npor. R. Tomis a civ. zam. S. OndrejCAk sluiobmi
cestu do tovAmi Letov v Olomouci a Walter v Prahe s ciefom
ziskaf nahradnC suCiastky drakov a motorov lietadiel preds oj-
novej Ceskoslovenskej vyroby. Rokovania boli neiispeSnC.
pretoie nihradne dielce sa ui nevyrdbali a vietky zvySky
skonCili na hfbe ako kovovy odpad. Obaja mali prezrief tento
odpad a vybraf z. neho vhodne suCiastky. DLM sa zaruCila. ie
vybranC dielce budti prepravenC na Slovensko."
Gencralne opravy Cs. lietadiel sa vykonAvali hlavne v tovAmi
Letov v Olomouci. Nemecka strana poniikla na odpredaj ui
pouiivanC cviCnC lietadla Fw 44. He 72 a Go 145. VVZ ponu-
ku akceptovalo a 8. 10. 1943 objednalo 30 kusov pouiitych
lietadiel Hemkel He 72D Kadett s motormi SH 14. vyzbroje-
ne a vystrojenr* podfa rovnakeho standardu ako pri dodavkach
pre Luftwaffe. Tomu zodpovedala i dohodnuta cena 17 500
RM za kus. VVZ zaroven iiadalo zaslaf ponuku na 15 nahrad-
nych motorov SH 14 a na nihradnC drakove a motorove sii-
ciastky.’1 Uz II. II 1943 odleteli na dvoch R 156. C. 371
a 372. piloti pplk. SojCek. mjr. KaCka. npor. Gerthofcr. mjr.
Dumbala. rtm. Cech a rtk. Teplan z Picttan do Malaciek. aby
naspaf prelietli Go 1456.2863.2471. 1467. 1663 a 1611.’ Po
ich zalietani v Piesfanoch 16. II. prvd dva z nich prelietli V.
KaCka a J Gerthofer к L§ na Tri Duby.
Dfta 13. 11. 1943 dotla oficialna ponuka firmy Gothaer Wag-
gonfabrik. Na jej zaklade 20. 12. 1943 VVZ objednalo 30 ku-
sov lietadiel Go 145 s motormi Argus As 10 C. ktore ui po-
uiivala Luftwaffe, no boli po generiilnej revizii a schopne Ic-
lu. Cena celeho kontraktu bola dohodnuta na 870 000 RM
a zahfftala ui aj prvych 5 dodanych kusov. Lietadla mali byf
sdstredene na letisku Malacky • Novy Dvor. odkiaf ich potom
slovenski piloti prelictavali do Piesfan. VVZ si opiif zarovefi
vyiiadalo ponuku na nahradne sdeiastky pre draky a motory
a 15 nahradnych motorov. Vobec pritom nebolo neobvykld. ie
objednavky boh vystavene ai po dodani prvych kusov kontra-
hovanych lietadiel. Tento postup sa viacknit zopakoval.
V rovnaky deft (teda 20. 12. 19431 VVZ objednalo u firmy
Focke • Wulf 30 skolnych ojiotrebovanych lietadiel Fw 44
Stieglitz s motormi Bramo SH I4A v cene 17 500 RM za kus.
LietadM mali byf po generalnej oprave, s vystrojom a vyzbro-
jou podfa predpisov RLM. Poiiadavka VVZ zncla. aby po od-
Focke- Wulf Fw 44 pred odletom na Slovensko
lete z letiska Wiedefi .Aspern boli sdstredenc na letisku Ma-
lacky - Novy Dvor. Zarovefi VVZ prezentovalo zaujem о 15
zAloinych motorov a о nahrailne suCiastky.*' Piloti uz od za-
Ciatku januara 1944 pravidelne prelietali dodanc lietadla
z Malaciek do Pieifan. kde vykonali preberacie a zalietavacie
lety a potom stroje prelietli к LS na Tri Duby. Na dopravne le-
ty pilotov do Malaciek sa pouiivali lietadla Fi 156 (C. 371
a 372), Cu 445 C. 804 a SM 84. Dna 3. 1. boli prelietnute tri
Go 145. dfta 27. 1. cfalsich 5 kusov. 25. 2. pre zmenu 11 ku-
sov Fw 44 a jeden Go 145. dfta 28. 2. tri Fw 44. Prvych 10 ku-
sov He 72 bolo prelietnutych 2. 3.. 16. 3. potom 6 kusov Fw
44 a tri Go 145 a napokon 30.3. sesf kusov He 72. dva Fw 44
a paf Go 145. DotMvky pokraCovali aj v aprili. Dfta 1. 4. pre-
lietli 7ks He 72. I ks Go 145 a I ks Fw 44. dfta 3. 4. to bolo 8
ks He 72. 2 ks Fw 44 a I ks Go 145. V dftoch 12. a 13. 5. do-
konCili prelietnutie ostatnych lietadiel Go 145 a Fw 44. Tym
boli dodanc vsetky lietadla. Co prcbcracia komisia potvrdila.
68
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
DodAvka He 72 bola splncna uz zaCiatkom aprila 1944; Do
Malaciek boli v dnoch 12. 4. a 10. 5. vratene 3 kusy Fw 44.
Z cclkovcho poCtu dodanych lietadiel zostalo do Povstania
v Ictcckom pluku 5 ks Go 145. v LDS 2 ks He 72. 2 ks Go 145
a I ks Fw 44. К leike 12 na uskladnenie boli pridclcnc daRie
Jtyri Fw 44 a к leike 2 jeden Go 145. Ticto lietadla neskor
zhabali nemecke jednotky. Jeden Go 145 bol prideleny letec-
kemu detasmanu v TrenCianskych Biskupiciach. no IK. 4, ho
J. SetvAk prelietol к LS.“'
Po smrtefnej havarii I. KovArika a pilotnCho haka Cipnana na
Go 145 dfta 11. 7. 1944 VVZ zakazalo nariadenim С. 24.833
bojovc obraty na vsctkych lietadlach Go 145. He 72 a Fw 44
Este pred louto havariou sa smrtcTne zranil pilotny hak J. Kle
ja. takisto na Go 145, ketf sa 24.4. 1944 /dokon.ifov.il v pilot-
nom umenf spolu s В Mikotom. Ten utrpel fazke zrancme
17. 8. 1944 preletel J. ReJftdk Fw 44 C. 637 z Pievtan do Spis
skej Novej Vsi cez Zilinu a na druhy deft pokraCoval v prcle-
te do PreSova. Tenlo stroj leteckeho pluku pridchlo VVZ
к Skupine vzdusnych zbrani Rano 31. 8 na ftom odletel К
Geletko a R. Palaticky do Lvova. Sovictska protdictadlova
obrana toinuto lietadlu pri pristAtiodstrelila vahadlo ventilu na
motore. dim stroj poSkodila.
Aby bolo mohic zabezpedif prevadzkovame tychto lietadiel.
VVZ (po obdrzant ponuki objcdnalo 6. 6. 1944 nahradne sti-
diastky na draky pre Fw 44 a Go 145 priamo v ich matcrskych
firmach. Pre He 72 objcdnalo ticto siiciastky cite 6. 5. Dodav-
ka bola urdenA pre Letecky park na Mokradi. kam mala byf
dopravena po Jclcznici. V tom obdobi VVZ objcdnalo aj po
15 kusov nahradnych motorov pre kaidy typ. Rio о pouhiva-
nd motory po GO a tomu zodpovcdala aj dohodnuta cena. Tie-
to dodAvky sa vsak иУ nczrcalizovali. pretoie vypuklo SNP.
a v novembri 1944 boli znisenc. V tej dobc uz totii neboii
к dispozicii ziadne lietadla."
Stroje pridclcnc LS sa intenzivne vyuzivaii na pilotny vycvik
Aiakov §LD. Po vypuknuti SNP boli rozmiestnenii na Vefke)
Luke a vacsinou padli za obcf nemeckemu bombardovaniu.
Niektorc sa pouzivali na rozvoz a zhadzovanie letakov. aj na
pricskumnc lety. Casf z nich prelietli piloti kombinovanej let-
ky na vysokohorskc pofnd letisko Muraft. Jeden Fw 44 bol
prelietnuty na Donovaly. kde ho neskdr piloti zapalili.
Caudron Си 445 Goeland
Do roku 1942 nemali VZ veto viacmotorovych lietadiel. urcc-
nych na bombardovanie Ci na transportne tilohy. Vynimkou
bolo jedno bombardovacie Aero MB-200. ktore zostalo na
Slovensku. a jedna licendna Avia B-71 Oba stroje sltizdi na
kurieme a cvidnd lety. Stroj MB-200 sa od roku 1941 перо-
utival na lietanie pre nedostatok nahradnych suCiastok.
V 1939 roku zostal v stave VZ aj jeden kus Avia Fokker F-
Vll.b, ktory viak ui 6. 5. 1939 havaroval na letisku vo Vajno-
roch. ketf mu zlyhali brzdy pri pristAti. v dosledku coho nara-
zil do yelezntCnej irate."' Treba kon.Uatovaf. ze exisloval iba
obmedzeny podet pilotov. ktori absolvovali vycvik na viac-
motorovych lietadldch eAle v obdobi predvojnovCho cs, lelcc-
tva. Jednym / dovodov preCo VVZ planovalo rozsinf lelovy
park aj о viacmotorovy typ. bola snaha citcfne zlepsif kuncr-
nu sluibu jednotkAm na fronte a vykonavaf odvoz rancnych
z tejto oblasti. V neposlednom rade chcclo v domacich pod*
mienkach zabezpeCif vycvik vaCsej skupiny pilotov a oslat-
nych Apecialistov na viacmotorove lietadld so zafahovacim
podvozkom. Hfadal sa idedlny typ lietadla. ktory by svojtmi
technickymi vlastnosfami zaruCoval plneme takych poliada-
viek Povodne vofba padla na dvojmotorove lietadla Aero A-
304. ktory mi mala byf vyzbrojena. v ramci modemizAcie
prcdvojnovCho Cs. leteetva. letka 64 letcckeho pluku 3. ako
nahradou za start Aero A-100. DLM vsak lino volbu nepod-
porila. naopak Aero-.304 nemecka strana ixlpredala do Bulhar-
ska. Namiesto neho VVZ dostalo na jar 1942 ponuku na zaku-
penie lietadiel Caudron Си 445 Goeland irancuzskej vyroby .
VVZs ponukou siihlasilo. Podmieniloju vsak tym. ze nemec-
ki piloti stroj predvedii na Slovensku. Za tymlo liCelom bola
vyinenovand konusia v zlodeni: mjr. J. Tmka - predseda. stot.
Rehus. ing.Trebicbovsky a J. VanCo  Clenovia. 20. 8. 1942 sa
Sanitnf Caudron Си 445 po laintJovam' znakov CK
dostavili na letisko Vajnory. kde im о 15.00 h nemecki piloti
predviedli stroj Си 445 C. 812." Na zakladc hldsenia komisie
о technickych a letovych vlastnostiach Си 445 a po navrhova-
nom siihla.se komisie poulif tento typ zadalo VVZ 16.9.1942
objednavku materskej tirme Messerschmitt v Augsburgu na
dodavku 5 lietadiel tfranctizska firma Avions Caudron patrila
do side koncernu Messerschmitt A.G.). Este pred vystavenim
objednavky sa velitef VZ obratil so yiadosfou о sprostredko-
vante ich nakupu na DLM. ktord s ndkupom siihlasila a nekld-
dla kontraktu. napoCudovante. Jiadne ргекаУку. Dokonca ho
prednostne sprostredkov ala aj s dodavkou naltradnych stiCias-
tok na bezne opravy. vratane zacviku pilotov a pozemneho
persortdlu. ktory sa uskulocnil pri preberani lietadiel.
Na zakladc uvedcnych skutocnosti boli prve lietadla prompl-
ne prelietnute z Olomouca nemeckymi pilotmi do Trencian-
skych Biskupic. kde ich v dnoch 22. - 26.9. 1942 prebrala ko-
misia VZ. Jej clcnmi boli pplk. g5l. Ballay. tnjr.Tmka a Dar-
gov. stot. Medvcc, npor. Tomasek. por. Gallo, rtk. Jakab. civ.
zam. Debnar a npor. Zahradnik. Piloti najprv vykonali kratke
Akoliace lety s ncmeckou posddkou a potom zalictavacie
a prebcracie lety. Kvoli presktisaniu radiostanic a rddiokotn-
pasu sa naslednc vykonali aj riidiolety. Je zaujimavC. ic hoci
objedndvka znela na 5 lietadiel. komisia v skutocnosti prebra-
la 6 kusov so scriovymi cisiarni 804.805. 819.821.822 a 823.
Predvadzane lietadlo Си 445 C. 812 totil uz zostalo na Sloven-
sku a bolo zaradene do stavu VZ. Aj tato okolnosf svedCi
о vetkom zaujme DLM na tomto kontrakte. Piloti po prebrati
strojov vykonali s lietadlami aj sktisobne prelely so zmesou
Bi-bo-li. Lietadla sa zaCali okamzile vyuZivaf na dokonccnic
kurzu palubnych ridiolelegrafistov a neskdr aj v kurze na
viacmotorovC lietadla.""
69
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
Kratke na to VVZ v oktobri 1943 vyslavilo dalsiu objednav-
ku na 5 lietadiel tohto typu v kuriemej verzii. A kedze dodav-
ka samtneho Ju 52 viazla a potreba takcj verzic bola vefrni
akutna. dohodol gen. Callos so sefom DLM, ix dva Cu 445
z tychto piatich lietadiel budii dodanf v sanitnej verzii. Ich
prestavbu mala zabezpeCif nemecka strana vo vyrobnej toviir-
ni Caudron v Pariii. Po tejto dohode bola povodna objednav-
ka stomovana a namiesto nej dfta 13. 1. 1943 vystavena jedna
satnostatna na dve lietadld v sanitnej verzii a druha dfta 22. 2.
1943 na tri kurieme stroje s kompletnym vybavenini. Druha
objedndvka viak bola ui len formalna. lebo ticto tn Cu 445
boli na Slovensko dodanc koncom novembra a zafiatkom dc-
ccmbra. no nelietalo sa na nich. Ich preberacie lety sa uskutoC-
nili ai po vystavenf objedndvky. 22. 2. 1943 vykonal mjr. Tm-
ka spolu s rtk. Slivkom a npor. S. Zahradnrkom skuSobny a za-
lietavaci let na Cu 445 C. 865 s tym. ie stroj oficialne prebrala
komisia v Trencine 2. 3. spolu s dvomi C 445. c. 863 a 864.
Okrem spoinenutych letcov boli Clenmi komisie mjr. Dargov.
stot. RehutS a rtk. Luptak.1' Posledne dva sanitne stroje Cu 445
s vyrobnymi Cislami 835 a 836 boli dodane ai v druhej polov-
ici jiila 1943 a 28.7. ich posadky prelietli z leteckych dielni do
Piesfan. Nariadenim VVZ boli pridclene do stavu letky 51. no
disponovaf s nimi sa mohlo iba so siihlasom VVZ.
Vietkych 12 lietadiel sa postupne pouiivalo na kurieme lety
na vychodny front, po celom tizemi Slovenska a do Protekto-
rdtu na prevoz pilotov. ipeeialistov. dostojnikov a vojakov
slovenskej armady. na preskofovanie pilotov. palubnych me-
chanikov a radiotelegrafistov a na vycvik Jiakov LS. Na ve-
rejnosti sa prvy krft predstavili pri leteckom defile nad Brati-
slavou 14, 3. 1943. Lietadlo Cu 445. C. 864 bolo postiild aj na
kurifrne lety do Zahrebu v septembri 1943. Tam ho ndrazom
poskodilo chorvatske lietadlo, a tak sa musela vykonal oprava
lavcho motors a vymena vrtule. Inlenzita vyuiilia tohto typu
v ramci VZ bola mimoriadne vefka. preto na jednotlivych
strojoch sa vefrni Casto robili povinnC opravy a udriba. К naj-
vacsim probletnom patrili faikosli spojenC s opravou moto-
rov, respeklive s ich nevyhnutnou reviziou. a nizky poCet na-
hradnych motorov, kiorC ncbolt dwianC spolu s lietadlami.
Preto lieladla vefakrat nebol i schopnC letu po motorickej
str.inke. i ked po technickej a drakovej stranke boli v poriad-
ku. Nepriaznivii situaciu s nahradnymi motormi sa nepodanlo
uspokojivo vyrieilif am v priebehu cclcho roka 1943. ba ani
v roku 1944. Inych nahradnych dielcov a spcciiilneho naradia
(napriklad na osctrcnie nastavitelhych vruiFRatien bol dosta-
tok. Celkova ciastka za ticto dielce a naradic presahovala vyj-
ku 105 000 RM."' Nepriaznivii situacia sa riesila asport Cias-
toCne tym. ie motory sa zasielaii na reviziu a opravu do Fran-
ctizska prostrednictvom firmy Messerschmitt. Так boli 17. 7.
1943 odoslane dva motory Renault Q 6. C. 1159 a 1862."“
Druhy sposob riesenia problcmu spocival v tom. ie sa poslala
objednavka na cele motory. ktore boli vacsinou po revizii.
s prislusnym poclom letovych hodin. Cornu zodpovedala aj ce-
na. Toto riesenie trvalo takmcr dva roky. ved objednavka le-
teckeho pluku z roku 1942 sa zrealizovala az 7.6. 1944! V ten
deft nemecka strana dodala 4 motory c. 1067, 1022. 1368
a 1084.
Pre spomenute priCiny sa mohlo vyuzivaf v letovej prevadzke
koncom roka 1943 iba 9 lietadiel. ' Dna 9. 8. prelietol rtk. J.
Vidcrspun Cu 445. c. 835 z Piesfan na МокпкГ. kde stroj zos-
lal к dispozicii nemeckemu technikovi az do 13. 8.. ktory na
nom dovtedy zrealizoval cast adaplaCnych prac. Stiviseli so
zabudovanim specudnych fotokomdr na fotogramctrickc pri-
ce. Druha etapa adaplaCnych prtic pokraCovala od 24.8. do 17.
9. 1943. Od tohto dalumu bolo lietadlo pripravenc na fotogra-
metricke snimkovanie ccldho lizemia Slovenska a pouzivalo
sa ai pokym v aprili 1944 neprislo lietadlo Fw I89A-2/U2.
Poiom sliizilo ako zalozny stroj pre tento druh specidlnych le-
|| IV
Lietadld sa vyuiivali na rozne lety prakticky aj poCas roku
1944. az do vypuknulia SNP. Dva stroje vyClenili pre LS na
Troch Duboch pre potreby vycviku palubnych mechanikov
a radiotelegrafistov. Zostali hangirovane aj poCas bojov kom-
binovanej letky a 25. 10. 1944 ich zapdlili jej ustupujuci pri-
slusnici. kctfic lietadla boli ui aj tak poskodcnc ncmeckym
tximbardovanim letiska. NeschopnC letu zostali aj pre nedos-
tatok nahradnych siiCiastok. ktore spolu so zdloinynu mo-
tormi zniCili netneckC lietadla poCas bombardovania letiska
Mokrad. Len malu cast nahradnych siiCiastok mal к dispozicii
dielensky oddiel v Nitre.
Zvysnych 111 strojov Cu 445 sa zmocnila nemecka anntula na
letisku v PiestaniKh a vo Vajnoroch. kde bol dislokovany aj
fotogrametricky Caudron. Ten sa v novembri 1944 snaiilo vy-
moef Ministerstvo financii nirspat spolu s Fw 189 C. 325 a 5pe-
cialnymi fotokomorami dovodiac tym. ie ide о majetok mi-
nisterstva a nie VVZ a ic chce v snimkovani uzemia pre kar-
tografickc ucely pokracovaf. Vyslcdok tohto snaicnia. ako
sme uz povedali. bol negativity. ' A tak sa detmilivne skon-
cila sluiba aj tychto lietadiel na Slovensku. ktore nepochybric
vykonali velky a zasluzny kus price pri modemizdeii VZ.
Junkers Ju 52
О dodavkach tohto typu vicdlo VVZ rokovania ui od Iota
1942. no heziispeSnc. Stroje planovalo vyuiif vo vycviku.
v transportnej. vysadkovej i sanitnej sluibe. Naisto sa poCita-
lo so zriademm dopravnej pcrutc. ktorej letka 52 mala byf
tymto typom vyzbrojcna. rovnako aj letka. ktori mala byf sii-
Casfou praporu padakovych strelcov. Dodivka Ju 52 i.
131484 sa uskutoCnila v maji 1944, stroj C. 131 485 dodala ne-
mecka strana koncom jiila do Trenfianskych Biskupfc. Prvy
bol v klasickcj transportnej verzii. druhy v salonncj lipravc pre
civilnti leteckii dopravu. urteny ako dar prezidentovi rcpubli-
ky. Lietadlom C. 131 484 vykonala 19. 5. 1944 posadka npor.
J. Hergott a npor. P. OndrejoviC radiolet na trase TrenCianske
Biskupiee - Tmava - Bolertiz a spat'. Na palube bolo 14 eestu-
jiicich. Rovnaky tiCel mali aj lety v dalsich drtoch. Dfta 24. 5.
Tnnsportnf Junkers Ju 52 sltiiil na letisku Tri Duby hlavne
pre vycvik padikovych strelcov. V pozadi SM 84.
70
SLOVENSKELETECTVO
1939 • 1944
rovnaka posadka absolvovala radiolet na Tri Duby. Na lamoj-
som letisku prccvicili s tymto lieladlom aj starty a pristatia.
25. 5. 1944 boh po cely deft na programs- radilolety. Za riade-
nim sa striedali piloti Hergott. Gnift. Cech a Dumbala. Ako
druhy pilot rtk. J. Bomemisa. V ten deft po ukonC'cni nidiolc-
tov piloti vykonali aj oficialne preberacie lety. Stroj C. 1314X4
dostal trupove oznaCenie S-l a zostal na letisku Tri Duby. 30.
5. sa zaCal intenzivne potihvaf pri zoskokoch padakovych
strelcov (okrem meho i na leteckom dm v TrenCine I. ft.
1944). Lety s rovnakou ndplftou pokracoval! aj 9. ft.. 13. ft..
29. 6.. 3. 7. a 10. 7. Mjr. Dumbala dna 12. 7. ukonCil na tom-
to type vycvik v piloted. V priebehu 4. X. 1944 sa robili radi
olcty s prczidentskym Ju 52 C. 131 4X5. Lietadlo piloiov.il nc
mecky pilot kpt. Fleischer a zvk. Jasik. Ciefom letov bolo
preskdiaf palubmi radiostanic-u FUG X. I lohu realizoval
npor. P. OndrejoviC. ktory za tymto UCeloni pncestoval
z Troch Dubov...Pre/idenisky Ju 52 potom odletel z Tren-
cianskych Biskupic do Vajnor. Na zaciatku SNP s nim prele-
tel rtk. Jasik aj s Casfou prislusnikov LDS na letisko Tn Duby
VeCer pred ich odlelotn pristal na letisku Vajnory aj nemecky
Ju 52. ktory doviezol nemeckej posadke zbrane Prislusnici
LDS ho planovali ukradnuf. no nevcdeli. ie kfUCe od neho mal
slovensky mcchanik. a tak sa tento zamer ncuskutoCnil Oba
slovenske Ju 52 na letisku Tn Duby sa stall obetou ncmeckc-
ho bombardovania a boli uplnc zmCene. Preto sa nemohol
uskutoCnif limysel velenia. ktore na zaciatku Povstama plano-
valo. ie ich pouzije pri vysadkovom titoku na piesfanskC letis-
ka. Pre tiplnosf treba spomemif. ie s Ju 52 C. 131 4X4 sa rtitalo
aj na zabczpccenic odletu delegacie VojenskCho ustredia do
ZSSR pred polnocou 7. 7. 1944. Lietadlo mal pilolovaf slot.
Kiva.
Focke-Wulf Fw 58C-2 Weihe
Letka 41 po navratc zo Saki a po ukonCeni dovoleniek jej pri-
sluinikov zaCala svpju Cmnosf v roku 1944 na letisku Poprad.
Pretoie cite ncvlastnila iiadne lietadla. jej piloti a pozorova-
telia vykonavali cviCne a udriiavacie lety na lietadlach letiek
2 a 12. ktore si vyiiadal velitef letiska Poprad. Lety sa vyko-
nftvali aj priamo v Spiiskej Novej Vsi." Toto improvizovanc
ncscnic viak bolo vcfmi faikopddne a preto VVZ akceptova-
lo ponuku DLM. ktora sa podujala sprostredkovaf doddvku
dvojmiestnych cviCnych Fw 58C-2 Weihe. Mali byf ndhradou
za zatiaf nedodane SM 84 bis pri vycviku a udriiavacich le-
loch. Objednane lietadla boli 20. 6. 1944 prclictnute z letiska
Novy Dvor do Piesfan. prebrale a zalictanc v dftoch 22.. 23..
24. a 26. ft. preberacou komisiou v zloicni stot. F. Hanus a A.
Matiis. npor. J. JanCiga. por. Dobii a Rabsky. rtk. Jakab. Do-
danych bolo 10 lietadiel tohto tvpu s vyrobnvmi Cislami
58.244. 82. 1272. 3718. 58.459. ftti. 58.159. 38. 3500 a 1185.
KaidC absolvovalo po dva lety ‘ a ai potom boli lietadlii pri-
delene jednotlivym letkiim. CviCnej letke pnpadol Fw 58C-2
C. 38. letka 41 dostala lietadla s Cislami 58.244. 82. 1252. 60.
58.459. 58.159 a 1185. Pre detasman v Trencianskych Bisku-
piciach bol urCeny stroj C. 35(8) a LDS vo Vatnoroch dostala
C. 3718. Dfta 28. 6. boli lietadla prclictnute к jednotlivym
titvarnm. Pre letku 41 ich prelietli Ncmetz. Hodro. Kovar. Me-
lichtiC, Balna a dvaja dalM piloti. kiorych naspaf do Piesfan
odviezol J. Gerthofcr na Junkcrsc W34 C. 964. ' Detaimin
vyuiival typ Fw 58C-2 na kuriCmc a dopravne lety pilotov
a vySsich ddstojnikov VVZ pri sluiobnych ccstach do Brati-
slavy. PreSova, Spisskej Novej Vsi. Na podobnc tiCcly sltiiil
aj stroj v LDS a v cviCnej letke leteckeho pluku. Letka 41 ich
vyuiivala na orientaCne a kompasosc prelety nad celym tize-
tnim Slovenska, na kondicne lety a na splnenie podtnienok pre
menovanie jej letovCho personalu za letcov pozonn atefov
a pofnych pilotov letcov.
Pri jednom z lakychto letov sa posadke Gaiparov ic - Beznak
vo vy ske 2000 m v okoli Keimarku odtrhol na trupe asi I m
platenneho pofahu. Dieru v trupe vyplnil svojim chrbtom M.
Beznak a pilot pn minimalnej rychlosti kfzavym letom pristal
s poriadku na letisku v Popradc."'" Dfta 4. 8. 1944 mjr. Lisic-
ky so svojou posidkou uletel na Fw 58 s delegation SNR do
ZSSR. Odlet sa konai za dramatickych okolnosti na dvakrat.
Pn prvom pokuse о Start z Popradu pilot na tnokrej drahe pos-
Focke- Wulf Fw 58C-2 Skupiny vzduinych zbrani v Pre Jove
kodil podvozok. Palubny mechanik F. PoCiatok mal vsak pn-
praveny zaloiny stroj. Posftdka teda iba prcsnipila a druhy
stroj uz v poriadku odstartoval. Dopoludnia о 11.40 h pristal
na letisku Mokrad. kde na palubu pristupili K. Smidkc a pplk.
Fcrjencik a potom lietadlo s delegaciou nabralo kurz na so-
vietske lizemic a pristalo 60 km od Vinice."7' Btc na druhy
den dalsie posadky z Popradu zastierali diet svojho velitefa
fingovanou havariou jeho lietadla vo Vysokych Tatrach a dl-
hymi letmi nad tymto tizemim "hfadali" havarovany stroj
a "nezvestmi" posadku mjr. Lisickeho. Taketo lety v trvani ai
200 mimil vykonala 5. 8. aj posadka GasparoviC - Beznak.' ‘
Po sfomiov ani Skupiny vzdusnych zbrani bol na kuriCme (Be-
ly prideleny do Presova od cviCnej letky Fw 58 C. 38. ktory' pi-
lotoval E. Soldr a vykonal s nim mckolko letov do Lvova
a Krakova Rano 31. 8. о 04.50 h odJtartoval aj s posddkou
a dalsimi pasaziermi к Cervenej armade. PrefaJenji stroj sa
dostal do vysky 1200 m a pri prelete frontu ho dostihli sovict-
ske La-5 a pripravovali sa na jeho zostrelenie. Pilot im vsak
kyvanim kridel daval znamenic. ic ide о prialefskC lietadlo,
a tak ho navicdli na pristatic na letisku Kalinovo. ’ Po vypuk-
nuti SNP Nemci zhabali vsetky lietadla. ktore boli pridelene
к LDS a detasnuinu v Trencine a ncslihli odletief do Povsla-
nia. Po ulete mjr. Lisickcho zostalo v Popradc paf Fw 5XC-2
v dobrom stave, ale iba dva z nich boli prelietnute na Tri
Duby. Zvysne tri uchvatili Nemci. PovstaleckC Fw 58 pou7i-
vali piloti na presuny posadok z Murafta na Tri Duby. kde bol
pocas bombardovania 10. 9. poskodeny stroj C. 58.459. Me-
chanici ho uz ncopravili. pre nedostatok siiCiastok. Na druhom
z nich 25. 10. 1944 odlettli rtk. Jakab. cal. O. Bunta a S. Gaj-
doJ a rtm. Dubeft do Przemysla. Len co lietadlo vzlietlo sme-
71
slovenske Letectvo
1939 - 1944
mm na Zvolen. mechanic! zacali podpafovaf obe Avie B-534.
no pn okruhu vysadil na Fw 58 motor (pri rucnom lankovani
pahva s pouJitim vedier sa zrejrne dostala do palivovcj sftsla-
vy neCislOta). preto posadka stroj otoCila a pristala na letisku.
Potom sa poktisala natocif motor rucne khikou. vzdphti aj po-
mocou tlakovcj Base. Nakoniec potnohol civilny mechanik.
ktory rozobral a vyCislil karburdtor a lietadlo opravil. Druhy
start bol uz tispesny. Pilot sa letom v mrakoch dostal a? nad II-
niu frontu. kde na lietadlo striefalo sovietske protilietadlovc
delostrclcclvo. ZaiitoCil пай aj dvojCIenny roj La-5, posadka
preto zaCala striefaf signdlne rakety. Ai vtedy slihacic lietadla
prerusili titok a naviedli Fw 58 na pristatic. Toto lietadlo aj po
vojne lietalo na Slovcnsku v sluibach Ceskoslovenskdho le-
teetva s oznaCcnim BZ-7.1'’
Hoci VVZ pre lento typ lietadiel objednalo aj nahradne su
Ciastky a motory v celkovej sume 578 000 RM. objednavka
bola v novembri 1944 zrusena. pretoie VZ. zo znamych do-
vodov. ticto lietadla ui nevlastnila.
Junkers W34 hi
Eitc skor ako Fw 58 objednalo VVZ na rovnake tiCely aj jed-
rvomotorovC Junkersy W34hi. Lietadla dodala nemecka strana
19. 5. 1944 spoloCne s Ju 52 a slovenski piloti s nimi vykona-
li prvC radiolety Dfta 24. 5. ich prebrala a zalietla komisia na
letisku v Trencianskych Biskupiciach. Jej Cienmi boli stot.
Hanus. npor. Hergott. npor. OndrejoviC. por. Gnift. rtk. Krist.
rtk. Bornemisa. civ. zam. Scdlacek a tfalsi piloti. Na druhy deft
ich prelietli na Tn Duby. Na tamojsom letisku spomenuti pi-
loti vykonali radiolety s ciefom prcskiisaf radiostanice FUG
III. 10 dodanych lietadiel malo vyrobne Cisla 911. 936, 964.
1395. 1600. 1610. 2189. 2862. 3121 a 3165. Je pravdepodob-
ne. Je ako ukaZkovy stroj bol dodany aj W34 c. 828 prideleny
LDS. Na ftom uJ 2. 6. piloti Jasik. Sclvak a Hlobcn odviezli
z TrenCina do Olomouca zamestnancov Tinny Junkers, Fleis-
chera. Knausta a ing. Sabela. Tento stroj zaCiatkom SNP
skonFRkovali Nemci na letisku Vajnory. Na Troch Duboch
pokraCovalo preskiRanie palubnych radiostanic az do 6. 6.
1944. Ndsledne boli dve iietadld (C. 936 a 964) natrvalo pridc-
Junkers W34 hi leteckeho plukv v PieSfanoch
lene cviCnej letke letcckeho pluku. Jeden kus dostal detusman
v TrenCine. ityn stroje (C. 1395.2189,3121 a 3165) boh urce-
nc pre L§ a tri pre letku 41. Tie ale zostali na Troch Duboch
dovtedy. kym sa na nepreskolili piloti letky.
V jiini 1944 lietadla intenzivne vyuiivali vSctky zlozky VZ na
dopravnC i kurierne lety. Rio napriklad о prelety pilotov
z TrenCina a Pieifan na ostre strefby na letisko Novy Dvor
a spaf v obdobi od 19. 6. do 1. 7. 1944. Lietadlom C. 964 pre-
leteli stot. Nemetz. por. Skalicky. nk. LanCi. Nemec a Cat.
Balna z Pietfan na Tn Duby. kvoli prekkofemu palubnych ra-
diotclcgrafistov na pristrojc Junkersov typu W34. V LS sa na
tomto type organizovali lety pre Jiakov pilotncho oddelenia
a oddelenia palubnych rddiotetegrafistov. Pilotovali ich mjr.
(Jumbala. stot. Kubica a Koza. rtk. Teplan a Bomemisa. Naj-
viac letov absolvovali v prospech vycviku iiakov - radiotelc-
grafistov. Dfta 30. 6. s lietadlom C. 911 prilcteli letci: Krisko.
Setvak. Simon. Drozd a Geletko na pohreb J Puskara do Zvo-
lena. V ten isty deft toto lietadlo odviezlo i dalsich pilotov do
Malaciek na pohreb G. Langa. Od 6. 7. do 12. 7. sa konalo
u cviCncj letky v Picsfanoch preskolenie pilotov letky 41 v pi-
lotdzi lietadiel W34. Viedol ho J Gerthofer. Na preskoleni sa
zuCastnili piloti Gursky. Kovalinka, PavloviC. Honicka. Vla-
sak. Prcis. Zahk. Skorvanck. Spiriak. Ktikel a mjr. Lisicky.
Skolenic* spoCivalo v precviCovani startov a pnstdti s tymto ty-
pom v celkovom lr\ ani 35-40 mimit na kaJdCho pilota. Nas-
piif do Popradu prefetch na lietadle C. 911. Dfta 28. 7. s tymto
lietadlom posadka Kovalinka - Grach dopravila pilotov Kiikc-
la. PavloviCa a Spiriaka na Tri Duby po stroje C. 1600 a 1610.
ktore boli aj s lietadlom C. 911 pridclcnc leike 41 Dfta 2. 8. na
palube lietadla C. 964 stot. Nemetz a mjr. Zmdtlo priviezli zo
SpiLskej Novej Vsi do Picsfan podvozok z havarovaneho
Bf I09G-6, ktory poSkodil pri prisldli K. Geletko. Na W34
dfta 9. 8. posddka PavloviC  Kronaucr previczla z Mokrade do
Olomouca nahradne siiciastky na opravu lietadiel B-534 a S-
328 (na Mokrad ich dopravili ini piloti VZ 8. a 9. 8). PavloviC
s Kronauerom sa vrdtili na palube W34.1"
Tieto vybranC lety sti fen kratkou ukaJkou toho. ako vsestran-
nc sa vyuJivali male Junkersy W34 v ranKi VZ. Pri vytvore-
ni Skupiny vzdusnjich zbrani bol prideleny na letisko 151a pri
Presove jeden W34 C. 1600 z Popradu. Mal sltliif na doprav-
nC tiCely. Pilotoval ho Cat. Skorvanck. ktory' na horn s posfid-
kou a pasaJienni uletel 31. 8. о 05.00 h do Kalinova. ' Pri-
slusnici VZ K. NovtHny. M. Nahiilka. J. Gucman. A. Scbesta.
J. Spiriak. F. Slrachota a F. Targos uleteh 20. 8. 1944 o 06.00h
z Popradu do Z.SSR na W34 C. 911. Na zakladc fingovaneho
rozkazu npor. Gurskeho si nechali pripravif о den skftr lieta-
dlo na let do Spisskej Novej Vsi a takisto nakladnC auto, kto-
re odvezie letcov z kasami na letisko. R4no poCas jazdy sa na-
kratko zastavili za obcou Velka. pretrhli telefdnnu linku na Ie-
tisko a z letiska potom odstartovali smerom na KeJmarok •
Baidejov - Lvov.'” Po zacali SNP padol do nik Nemcoin stroj
leteckeho deta5manu z TrenCina a obe lietadla cviCnej letky.
Jedno z nich v deft odchodu prislusnikov leteckeho pluku do
Banskej Bystrice vy konalo prieskumne lety smerom na Mora-
vu. aby zistilo informacie о pohybe nemeckych vojsk na hra-
niciach Slovenska. S najvaCsou pravdepodobnosfou ho piloto-
val B. Mikola. Druhc* lietadlo zaistili nemecki vojaci pri pos-
tin' 31. 8. о 18.05 h na letisku v Presove, len Co stihol pilot J.
Gerthofer pristaf. Zaistili aj pilota a gen. A. Malara.12' V ram-
ct kombinovanej letky absolvovali stroje L§ lety na Muraft
a spit, ako aj cviCne lety. W34 C. 2189 zniCil nemecky bom-
baidovaci nilet 10. 9. 1944. Na stroji C. 3165 odletel pilot Ja-
sik aj s posddkou 25. 10. do Przemysla. Aj na lento typ lieta-
diel VVZ objednalo nahradne stiCiaslky. Prva objedndvka za-
slana firme Junkers v Dessau nesie datum 7. 8. 1944 a znela
na 26 955 RM s urcenim pre Letecky park na Mokradi. Tak-
72
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
tiei tdto z.Akazka bola zniScna v novembri 1944. Stroj c. 3165
prehl a pouhval sa e?te aj po skonCeni vojny v Cs. letectve na
letiskAch v PicSfanoch a TrenCine. Mal viaccro oznaCeni. isty
das nosil imatrikulAciu BZ-3.‘S
Okrem vsctkych spomenutych typov VVZ pliinovalo este
objedniivku lietadiel Do 17 a Do 215 pre letky 2) a 22 II
zvedncj pcrute. ktora sa inala dobudovaf v roku 1945. Plan
z roku 1942 na ziskanie rumunskych stihaCiek LA R 80
a I.A.R. 81 vytnenou za Ju 87. ktore sa mali vyrabaf na Slo-
vensku. zostal tieZ iba nesplnenou iltiziou
Messerschmitt Bf 109E
Koncom jiina 1942 sa skoncilo prcskolenie slovenskej skupi-
ny pilotov a pozemneho personalu na lietadla Bl 109E v dan-
skom Grove. Podas vycviku slovenski piloti lietali s hetadla-
mi Ar96. Bf I09D (verzia s dvojlistou vrtufou i a Bl I09E riu-
nych verzii.”" Na konci vycviku cast pozemneho personalu
a Casf pilotov odcestovala vlakom na Slovensko. Zvysni pilo-
ti prelietli z Grove do Piesfan 10 kusov Bl 109E. ktore sa sta-
li majetkom VZ. Lietadla prebrala slovenska komisia a piloti
s nimi dokondili preskolenie. Islo vsak о zastarane stroje. klo-
r«5 mali za sebou bojove nasadenie vo Francuzsku alebo proti
Vefkej Bnianii. Nicklore z nich boli dokonca viackrat opravo-
vand po havanach.
Prelet z Grove na Slovensko nebol jednoduchy. Start dcsaf-
clennej skupiny sa zaCal 2. 7. 1942 о 14.00 h. Stroje pilotova-
li letci: mjr. V. KaCka. mjr. J. Tmka. stot. O. Dumbala. stot. J.
PaleniCek. por. J. Gerthofer. rtk. F. Cyprich, rtk. J. Jakab. ctk.
F. Brezina a Ctk. 8. MartiL Dcsiaty bol nemecky pilot npor.
Reinwald. Preiozc lietadla nemali pridavne nadrze prelet sa
Mjr. let. Jtilius Tmka pri zalietavanf Mcsxrschmiaa Bf I09E
uskutoCnil po etapdch s mcdziprislatiami. 2. 7. 1942 bola tra-
sa preletu nasledovnd: Grove - Ludwigslust (med/ipnstaticl -
Zcrpst (pristdtie a nocfah). Dfta 3. 9. 1942: Zerpst - Lignitz -
PieUany. Pri odlctc z Grove mal problems Ctk. S. Martis, na
jeho stroji s trupovym oznadenim 10-S sa obiavila porucha
motors, takie po 25 miniitach letu musel pristaf opaf v Grove.
Lietadlo vzati do opatery nemecki mechanici a pokiisili sa
chybu odstrdnif. О 15.20 h S. Martis start opakoval a po 96
miniitach letu pristdl v Ludwigslust о 16.56 h. Cas preletu
svcddf о probldmoch. ktore mal na trasc s motorom aj nadalej.
Ostatni letci tiito trasu zvladli v priemere za 75 minut. Na le-
tisku v Ludwigslust sa nemecki mechanici znovu snaZili opra-
vif poruchovy motor a Marti? tak nabral Casovti stratu oproti
hlavnej skupinc. Podobnc problemy tain mal aj stot. O. Dum
hula a aj jeho lictadlu venovali mechanici zvyscnii pozomosf.
Obaja piloti odttartovali 3. 7. 1942 skoro rano о 05.05 h
v dvojCIennom roji a po 36 miniitach pokojnCho letu pristali
v Zerpst. kde sa opaf pripojili к hlavnej skupine. Dalsi spoloc-
ny start bol planovany v ten isty deft na 10.40 h. KoneCnym
ciefom boli Piesfany. s medz.ipristati'm. dotankovanim a obe-
dom v Lignitz. Na S. Martisa sa ale znovu nalcpila sinola. ked
mu podas letu do Lignitz odpadol kryt kabiny. Z Lignitz pre-
lo skupina odstanovala bez S. MartiSa о 15.00 h a v Pieffa-
noch pristala kratko po 16.00 h. Prvym slovcnskym pilotom.
ktory 3. 7. 1942 dosadol na drahu piesfanskCho letiska s
Bf 109 bol mjr V, Каска. Po’nom postal npor. Reinwald
a dalsich vest pilotov. Chyhal slot. О Dumbala. ktory1 musel
pre pocuchu motora pristaf v Bme Do Piesfan sa vratil ai 5.
7. 1942 8. Martis sa vratil о den skor. leda 4. 7.. po namonto-
vani noveho krytu kabiny Vlakovy transport s oslatnymi
prislusnikmi vycvikovej skupiny dorazil do Piesfan 6. 7.
1942. V transpone bol aj vagon s nahradnymi siiCiastkami.
pristrojmi a specialnym naradim na vykonavanie revizii
a oprav lietadiel Bt I09E v pofnych podmienkach. Slovenski
letccki technic I ich prevzali v Grove 18 5. 1942 Vsctok ma-
terial dodala nemecka vojenska sprava z roznych skladov.
Sonimem a mnoistvo urCila podia vlastneho uviizenia a skii-
senosti. Preto ani nemohla slovenska preberacia komisia vy-
stavif na material objednavku. Vydctovanim vietkych n.ikla-
dov bola poverena firma Messerschmitt A. G., ktora v novem-
bri 1942 vystavila fakltiru s cclkovou sumou 200 753 RM,'
PoCas leta 1942 piloti na Ictisku absolvovali dalsie zdokona-
fovacie lety s Bf 109. PrecviCovali Йапу, pristdtia. lietanie
v rojoch, utoky na pozcmnC ciele. nacvik leteckych siibojov
s B-534. Prehcrali sa aj dalsie chybajike lietadla. ktorC do
Piesfan prelietli slovenski piloti. Prvy prelet uskutoCnil por. J.
Gerthofer 15. 8. s Bf 109 C. 2028. Lietadlo prevzal vo Vicdcn-
skom Novom Mesic. Dna 5.9. ho naslcdoval slot. O. Dumba-
la. ktory z Licgnitz prelietol v poradi u> dvanasty dodany
Bt I09F. s Cislom 6474. Na piesfanskotn letisku sa lak nacha-
dzali lieladla ' nasledujticiini vyrobnytni Cislamt: 972. 1449.
2945. 3194. 3317. 3461. 5015. 5244. 5924. 6442 . 2028
a 6474
Schyfovalo sa к hojovemu nasadeniu letky 13 na vychodnom
fronte. Jednou zo zavereCnych priprav boli aj ostre strelby na
strelmci v Novom Dvore. Dfta 16. 9. 1942 ctk. J. Slander
okamJitc po stane pnst.il s Bf 109E c. 972 na brucho pre po-
ruchu motora. PoAkodene boli aj dalsie tri lietadla. Po tychto
nchodach zoslalo iba 8 strojov, pouzilefnych na lietanie.
Por J. Gerthofer 24. 9, prelietol z ViedenskCho NovCho Mes-
ta Bf I09E C. 6476. V priebehu septembra 1942 bol dodany
eUe Bf 109E C. 2787. Pre dalsie 4 lietadla uvedenCho typu
mali 7. 10. odcesiovaf vlakom z Piesfan do Erdingu pn Mni-
chovc piloti mjr. J. Tmka. por. J. Gerthofer. rtk. F. Cypricit
a Ctk. F. Brezina. Pplk. Weh z DLM pre nich urychlene vyZia-
dal vystaveme osobitnych cestovnych preukazov. no cite 6.
10. velilcfstvu VZ leletonicky oznamil. ze na Ictisku v Erdin-
gu sii кdispozicii ibadva stroje Bf 109. baliiedva sa loti? na-
chadzali v belgickych Antverpach. Pplk. Weh prelo Jiadal na
prisluknych nemeckych micstach. aby Bf 109 z Antverp prc-
lictli nemecki piloti do Viedne na letisko Aspern. Do Erdingu
teda mali 6. 10. odeestovaf iba piloti J. Tmaka a J. Gerthofer.
ale nakomcc sa cesta vobec neuskutoCnila. ‘ 27. 10. 1942 od-
letela na vychodny front skupina 7 lietadiel Bf 109. Ako ich
73
SLOVENSKE l.ETECTV О
1939 - 1944
techmcky prcdvoj ixlletel s osrnym strojom rtk. §. Martis.
Smnh i preletov ho stale ncoptisfala. Musel midzovo pristal
vo Lvove a lietadlo Bf I09E c. 3194 odovzdaf do opravy. Dfta
30. 11, tento stroj zalietal po oprave mjr. J. Tmka na letisku
v TrenCianskych Biskupiciach. V rovnaky deft urobil zalicta-
vacie lety aj s dalSimi dvoma dodanymi Bf I09E (C. 4870
a 16251.’
Dalsie doddvky pokraCovali aj v roku 1943. Mjr. Tmka opaf
vyuhl svoje bohate pilotne skiiscnosli a 24. 2. 1943 zalietal
dixlane stroje C. 1495 a 6942. PoslednC dva (C. 1572 a 3444)
prisli na Slovensko zaCiatkom marea 1943. Dfta 4. 3. ich opiif
zalietol major Tmka.1"' Dovedna teda bolo na Slovensko do-
danych 20 kusov verzii Bf I09E-2. E-3. E-4 a E-7. Na vy-
cbodny front odleteli (okrem C. 3194. S. Martisai stroje C.
2787, 2945. 3317. 3461. 5244. 6474 a 6476 V marci a aprfli
bob z. frontu na Slovensko prclictnute Bf I09E C. 2787. 2945.
3317 a 5244. ZvySne tri sa odpisali na konto frontovych str.il.
Na Slovensku boli spomcnute styri lietadla dokladne oprave-
nc a pouMvali sa s ostatnymi Bf I09E pri vycviku tzv, 2. gar-
niliiry stihacich pilotov. Koncom Ida 1943 stroje postupne
prechiidzali do stavu pohotovostnej letky. Cast zoslala pride-
lent! cviCnej letke. Lietadla sa v sluzbe medzi oboma jednot-
kami striedali. Piloti ich pouiivali na Starty pri poplachu pro-
ti amcrickym bombardovacim zviizom. pri hliadkovych Ictoch
a pri zdokonafovani pilotdie. Dfta 14. 3. 1944 boli ufastnikmi
leteckeho defile nad Bratislavou. Slav letuschopnych lietadiel
sa postupne znifoval v ddsledku havarii. Islo vaesmou о nu-
dzove pristatia na brucho. Hlavnym dovodom boli poruchy
motorov. Pri poplachu 12.4. 1944 mal poCas startu poruchu pi-
lot F. Brezina. ktory s Bf 109 C. 3317 pristal midzovo na hru-
cho. Lieladlo odoslali do opravy a na Iietanie sa u2 nepouiiva-
lo Podobnc sa vodilo aj J. ReMiakovi. 31. 5. v ddsledku poru-
chy inotora na lietadlc C. 1625 midzovo pristal na letisku Tn
Duby. Lieladlo sa uz takisto do sluiby nevratilo a bolo odosla-
ne do opravy . PodobnC havarie sa udiali aj koncom roka 1943.
Na jar 1944 VVZ pndelilo pre potreby LS v Banskej Bystrici
dva Bf I09E. C. 2787 a 5244. Po oprave ich prelietol npor. J.
GerthofcrzcviCnej letky leteckeho pluku na letisko Tri Duby.
Lietadla sltihli instruktorom na udrZiavacie lety. akrobaciu
a pre vycvik mechanikov. Pri vycviku pilotov tzv. 3. garnitu-
re sa pouJivali lietadlii C. 972. 1495. 2945. 3444. 4870
a 6442.'“" Po ukonCeni kurzu mali byf priilelenC styri stroje
к letke 12. Pre vyzbrojcnie letky 13 sa opiif poCitalo s dodav-
kou Bf 109G. Pred vypuknutim SNP bolo v sluJMch VZ.
letuschopnych minimalne 8 kusov Bf I09E. Zostali na letisku
v Piesfanoch a tarn sa stali korisfou nemeckej armady . Povsta-
IcckC leteetvo teda nemohlo ratal s ich bojovym pouzitim.
Dva stroje tohto typu. ktore sa nachadzali na Troch Duboch.
zaradili do vyzbroje kombinovanej letky. PoCas kratkeho
obdobia sa pouiivali na letecky prieskum a zhadzovanie leti-
kov. Ich bojove nasadenie bolo obmedzene nedostatkom na-
hradnych stkiastok a strcliva do palubnych zbrani. Dfta 31.8.
1944 poCas nalctu na Tn Duby rozstriefali петескё siihaCky
lietadlo Bf 109E C. 5244. Rovnaky osud mal aj stroj. ktory' bol
zniCeny poCas naletu na letisko 10. 9.''
Pre zabezpeCenie letovej prevadzky a udrzby lietadiel objed-
nalo VVZ dfta 23. 9. 1943 u firmy Messerschmitt A. G. spe-
cialne naradie pre zostavu drakov Bf I09E a tidrzbu motorov
DB 601 A. Siicasfou objednavky boli aj sady zaloZnych sti-
Ciastok na draky a motory. plniaci pristroj na brzdy a ruCny
pristroj na zafahovanie podvozka.'"' Eite 24. 7. 1943 VVZ
Ziadalo firmu Messerschmitt, aby odoslala do Piesfan jedneho
Specialism na automatiku vrtiif. podvozkov a elektrickii palub-
mi mOalaciu. Jeho tilohou holo preskolif slovensky personal.
Ncmccky mcchanik Skolenie vykonal pododavke spccialneho
naradia v polovici novembra 1943.' Dalsiu objedmivku VVZ
zaslalo dfta 3. 6. 1944 firme Dcimlcr- Benz A.G.. Predmetom
kontraktu bola dodavka 8 kusov pouTivanych leteckych moto-
rov DB (>0l A • po gcneralnej oprave. Podnuenkou bolo. aby
pred GO motory mali nalietanych maximalne 3(Kt letovych
hodin. Cena bola stanovena na 360 000 RM. MNO nakoniec
tiito objednavku v novembri 1944 zruiilo z dovodov vypuk-
nutia SNP. pretoze u? nedisponovalo uvedenym typom lieta-
diel. “ Bola to symbolicka bodka za kancrou prvcho skutoC-
ne modemCho stihacieho lietadla v slu7bach slovenskeho le-
tectva.
Messerschmitt Bf 109G-6
V januari 1944 sa koncCnc naplmla poTiadavka VZ na dodav-
ku modemych stihacich lietadiel. ZaCiatkom mesiaca prebehh
v Berline rokovania medzi vojenskym alasC gen. Maliirom
a obchodnym zastupcom firmy Messerschmitt A. G. Boli vy-
vrcholenim Cinnosti. ktorej zaklady jxiloZili v roku 1943 roko-
vania MNO a RLM. Dfta 17. I. 1944 podpistdi obe strany
v Berline obchixlnu zmluvu na dodavku 9 stihacich lietadiel
Bf IO9G-6. Rokovania vsak neboli fahke ani jednoznaCnC.
V pdvodnom navrhu zmluvy nemecka strana poZadovala od
gen. Malara. aby podpisal kontrakt na 15 lietadiel. Hlavnym
argumentom bolo tvrdenie. i.e 6 stihacich Bf I09G-6 uz
Nemci dodali pre letku 13 pocas druhej polov ice oktobra 1943
na vychiximxn frome. ‘ Z toho jasne vyplyvalo. ze MNO ma
zaplalif za 15 lietadiel. ale fyzicky obdrzi iba 9 kusov. Gen
Malar nesuhlasil. a preto povodni objednavku znela iba na 9
lietadiel a slovensky atase ju v takej podobe podpisal. Opaf sa
potvrdili necestnc prakliky a snaha о diktat zo strany nemcc-
kcho spojenca pri obchixlnych rokovaniach so slovcnskym
partnerom. Nadriadeni gen. Maldra jeho postup pine schvafo-
vali. V zmluve bola stanovena cena jedneho lietadla na 223
6(Ю RM. Zarovefi sa vySpecifikovali podmienky dodavky
Rtk. Jozef Staudcr pred Messerschmittom Bf 109G-6
a platby. typ vyzbroje. radiostanic a sposob prevzatia lietadiel.
Po dalsich vzdjomnych rokovaniach a objasneni spomeho bo-
du nemecki strana 26. 1. podpisala dodatok к prvej zmluve.
v ktorom sa zaviazala zvyiif poCet dixianych lietadiel о 6 ku-
sov na celkovy poCet 15 ks Bf 109G-6. Gen. Malar dodatok po
74
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
prestudovani podpisal 17. 2. 1942. 142) Cena kontraktu sa
zvysila zo sumy 2 012 400 RM (za 9 lietadiel) na 3 354 000
RM (za 15 lietadiel). Nove lietadla prelietli nemeckipiloti 11.
2. 1944 z tovarenskeho letiska v Regensburgu do Piestan.
Tam ich prebrali slovenski piloti - prislusnici letky 13 a vyko-
nali s nimi podva prebcracie lety. Hlo о 14 lietadiel. ktore bo-
li vyrobeni? v poslednych dvoch mesiacoch roka 1943. Ich vy-
robne cisla (W. Nr.) boli nasledovne: 161 701, 161 713. 161
717. 161 718. 161 720, 161 722. 161 723. 161 724. 161 725.
161 728. 161 731. 161 735. 161 741. 161 742." Vo vyzbroji
mali gufomety MG 131a motorovy kanon MG 151. Vybavc-
ne boli radiostanicou FuG XVI. Hlavu pilota chraml tzv. Ga-
llandov pander (Gallandpanzer). Patnaste lietadlo nebolo do-
dane. Nariadenim VVZ C. 20.982 boli nov£ stihacie lietadla
pridclcne leteckcmu pluku a docasne cviCnej letke. Cast z nich
bola neskdr pridclena letke 13. Dna 3. 3. 1943 VVZ zaslalo
prostrednietvom MNO firme Messerschmitt A. G. objednav-
ku na dodavku nahradnych motorov. nahradnych motorovy ch
a drakovych suiiastok pre typ Bf I09G-6. Zahrnovala:
8 kusov zalohtych motorov DB-605 A-1.
2 sady zaloznych motorovych sdciastok na dve generalne
opravy piitnastich leteckych motorov DB-605 A-1,
8 sad zAloZnych motorovych sdciastok na osem Ciastoi-
nych revizii piitnastich motorov DB-605 A-1.
2 sady zaloZnych drakovych siici.istok na dve generalne
opravy piitnastich drakov lietadiel Bl 109G-6.
8 sad zdloJnych drakovych suciastok na osem CiastoCnych
revizii piitnastich drakov lietadiel Bl 109G-6.
Nahradne sutiastky a motory boli urccnc pre Letecky park na
Mokradt.'" Patndsty stroj. t. 161 779. bol dodany koncom
aprila Jelcznicou v rozmontovanom stave. Dfta 4 5 I‘>44
s nim R. Bozik vykonal let poCas defile nad Trencinom Let
trval 46 minti(.“''
1ictadla operaCne pouh'vali piloti letky 13 az do osudncho 26.
6. 1944. ketf vzlietali proti zvazom amcrickych bombardova-
cich lietadiel. Na verejnosti ich po prvykrat prcdviedli pn le-
teckom defile nad Bratislavou 14, 3. l‘*44. pri prilehtosti
osliv itatneho sviatku. Dna 28. 3. 1944 mal vykonaf stot. I.
Haluzicky udrhavaci let na Bf I09G-6 £. 161 724. Pn starte
nczvladol riademe. s lietadlom havarova) a prevratil sa. Z vra-
ku lietadla ho vytiahli mechanici bez vaZnejUch zraneni. Lie
tadlo bolo odpisane a vyradene. 146> Piloti letky 13 pouziva-
li Bf I09G-6 aj na dtalkovc prelely na trase Piesfany  Spisska
Nova Ves a spiif. Prelet s tymto ucclom vykonal 14. 6. 1944
K. Geletko s lietadlom C. 161 735 „biela 8" Pilot nezvliidol
prisUvaci manever a havaroval Lietadlo prevratil na chrbat
a poskodil prtlom kridla, vrtufu a smerovc kormidlo. H.ivanu
prehl bez vaznejsiebo zranenia.
Pnsicl osudny 26. jtin 1944. Vo vzdusny ch bojoch bolo nasa-
denych 8 Bf 109 G-6. Tn stroje zostali uplne zmeene (C. 161
713. 161 720 a 161 723). Dalsie tn boli poskodene do takcj
iniery. 2c sa u2 nedali opravif (2. 161 717. |6| 718a 161 728).
Jeden poskodeny Bf I09G-6 (£. 161 742) mechanici opravili
a bol opiif letuschopny. Stroj C. 161 741 nebol vobec v stiboji
poskodeny " Velitebtvu VZ zostalo к dispozicii 7 letuschop-
nych strojov. Pre vycvik pilotov tzv. 3. gamittiry v lietani na
Bf 109 boli vyclenend dva stroje (f. 161 725 a 161 731). Na
oslatnych piatich lietadlach vykonavali piloti letky 13 cvicne
lety. prcevifovanie letov v dvojflennom roji. cvicne tiloky na
pozemne ctele. orientaCne adialkovd lety."' D6a I. 8. 1944 sa
vzniesli z VPD v Picsfanoch Jtyri lietadla Bf I09G-6. Ich (ra-
sa viedla cez Zvolen (pristatic a noefah) a Spisskti Novti Ves
(pristatic a noefahI na letisko Kia pri Presove. Tu prisldli 3. 8.
1944. Lietadla (£ 161 722. 161 725. 161 741 a 161 742) aj
s posadkami (piloti Hanovec. BoJik. Geletko a Palaticky > bo-
li pridclcne na posilnenie leteckeho parku Skupiny vzdusnych
zbrani. Pri prisiavacom manes ri na letisku Isla opaf nezvladol
nadenie K. Geletko a havaroval. Vyradil z prevadzky stroj C.
161 722 ..biela I", kccfho prevratil na chrbat. poskixlil zadnti
Casf trupu a smerove kormidlo. vrtufu a vrtufovy kuzef Aby
bola siria havdrii K. Geletku tiplna. dfi.i 17. 8. 1944 na tom is-
tom letisku sposobil havariu tfalsieho Bf |(to Tentoraz potko-
dil stroj f. 161 741 .,biela 5”. Velitef letky 12 slot. Palemcek
ho potrcstal zakazom lietania.1'*' Este 10. 8. 1944 mal poruchu
motora poCas hliadkovacieho letu R. Bozik. Na jeho Bf IO9G-
6C. 161 742 sa zadrcl kfukovy hriadef a motor zaCal silnody-
mif. Pilot s falkosfami dotiahol stroj nad letisko Isla a v po-
riadku postal. Mechanici lietadlo opravili. V skorych ranny ch
hodinach 31. 8. 1944 s nim R. Bozik odstartoval do Lvova.
Stroj C. 161 725 pilotoval F. Hanovec.1'' Obaja sa potom vra-
tili so svojimi strojmi na letisko Tri Duby 6.9. Lietadla sa sta-
li vyznamnou posilou pie letecky park kotnbinovanej letky.
Pouzivali ich hlavne na vofne stihanie a prieskumne lety Na
Skupina vySffch dfatojnfkov vtdufnych rbrani potas prvbcrania lie-
tadiel typu Savoia Marchetti SM S4
bojove akcic s nimi vzlietli aj V. Krisko. F. Cyprich. F. Brezi-
na a G. KuboviC. Pri nalete na Tri Duby 10. 9. bol zniceny
stroj C. 161 725. Druhy povstalecky "Gustav" posliihl 25. 16.
1944 rtk. G. KuboviCovi к odletu. Pri dedine Stefanovce na
vychodnom Slovensku sa ale znitil na zem a G. KuboviC v je-
ho troskach zhorcl. Pravdcpodobnou priCinou padu lietadla
bol zisah protilietadlovcov pn pokusc о prelet na sovietsku
stranu v priestone Dukly. Pri obsadeni piesfanskcho letiska pa-
dli do nemeckych ruk zvyinC In Bf 109G-6. ’ Так sa zavrsi-
loobdobie vyuhtia jedneho z najmodemejsich stihacich lieta-
75
SLOV ENSKEI. EI ECI V( >
1939 - 1944
Nos hetadala Bf 109E a v pozadi ikupina prtsluSnikov vzdufnych
zbrani poias vfcviku 2. frotuovej ganuoky letky 13 v Pieitanoch
did vzdiLsnych zbrani. Koncom novembra 1944 firma Mes-
serschmitt A. G. urgovala preplatenie ilCtov za dodane Bl
I09G-6 a za nahradne suEiastky. Likvidaciu tiitov zabezpcci-
la hospodarska sprava pri MNO.'"
PoznAmky:
1)	Chytka, Su К pokusu о zavedenie vojenskej leteckej vyroby na
Slovensku (1941-1944). In: Vojenski histdria t. 4;99.
2)	ZApisnik letov J. Hergotta, J. Rezniika. Tmku - osobny archiv
autora.
3)	VHA Tmava, MNO - spisy tajnE, spis E, 13/23-16/Taj.
4)	Tamke, spis J. 82.075/Taj. 1942.
5)	Tamtc, spis t. 15/74/69 Taj. 1941.
6)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemE, spis E. 74 229/41
7)	Tamke
8)	NEmeEek, V.: CeskoslovenskA letadla (1918-1945), NV Praha
1983.
9)	AndroviE. §.: Leteetvo v TrenEine, ALFA Bratislava 1987.
10)	VHA Tmava, f. MNO • spisy ddvemE. spis E. 74 229/42.
11)	S. Chy tka: К pokusu о zavedenie vojenskej leteckej vyroby na
Slovensku (1941-1944), osobny archiv J. Stanislava.
12)	Osobny archiv I. Stanislava.
13)	VHA Tmava. f. MNO  spisy ddvemE, spis E. 40 988/43.
14)	Tamke, spis E. 92 568.
15)	Tamke, spis E. 72 281.
16)	Tamke, spis E. 102818 a 32967.
17)	ZApisnik letov J Tmku - osobny archiv autora.
18)	ZApisnik letov J Staudera, J RekftAka, J. Gerthofera. S. Marc-
ia - osobny archiv autora.
19)	VHA Tmava, f. MNO - spisy tajnE, spis DLM 6.1374/Taj.
20)	Tamke, spis E. 20 640.
21)	Popis к snimkam z havArie - osobny archiv autora.
22)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemE, spis t. 103.914.
23)	Tamke, spis E. 256022/43.
24)	Tamke, spis E. 268668/43.
25)	Rumanian Air Force, edicia Squadron/Signal Publications. Te-
xas 1999.
26)	Spomienky F. Jankecha a O. Buntu  osobny archiv autora.
27)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovernE. WZ - Ddv. let. E.
6405/44.
28)	VHA Tmava, f LP - dennE rozkazy LP z roku 1944, zApisnik
letov J. Gerthofera a spomienky J. Knappa  osobny archiv au-
tora.
29)	VHA Tmava. f. LP - dennE rozkazy LP z roku 1944, MNO -
spisy ddvemE E. 621840 a 621868.
30)	Tamke.
31)	Tamke
32)	Spomienky J. Knappa - osobny archiv autora.
33)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemE, spis E. 254253/43, zk-
pisnik letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
34)	ZApisnik letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
35)	Tamke.
36)	VHA Tmava. f. LP - dennE rozkazy LP.
37)	Tamke, zApisnik letov J. Hergotta - osobny archiv autora.
38)	Spomienky V. Mocika a jeho zApisnik letov - osobny archiv au-
tora.
39)	VHA Tmava. f. MNO - sptsy ddvemE, E. 274701/44.
40)	Tamke, spis E. 467028.
41)	Tamke, ponuka na zakiipeme lietadiel.
42)	Tamke, spis E. 41913/43.
43)	ZApisnik letov J. Tmku, J. Gerthofera - osobny archiv autora.
44)	VHA Tmava. f. VVZ, rozkaz VVZ E.23/43.
45)	Tamke, f. MNO - spisy ddvemE. E. 271548, zApisnik letov J
Gerthofera • osobny archiv autora
46)	VHA Tmava. f. MNO - spisy tajnE, E. 63.100/43.
47)	ZApisnik letov J. Tmku, J. Gerthofera, J. Hergotta, spomienky
J. Zaliberu - osobny archiv autora.
48)	VHA Tmava. f. LP - dennE rozkazy LP, zApisnik letov J. Tm-
ku a J. Hergotta - osobny archiv autora.
49)	VHA Tmava. f. WZ. rozkaz WZ E. 27/ 43.
50)	Tamke, rozkaz E. 29/ 43 a dennE rozkazy LP.
51)	Tamke, 268653 a 267172.
52)	VHA Tmava. f. MNO  spisy ddvemE. SprAva komisie WZ
v Taliansku.
53)	Tamke, spis E. 44439/43.
54)	Tamke.
55)	ZApisnik letov J. Hergotta, I. Gerthofera - osobny archiv auto-
ra.
56)	Spomienky J. Ondrisa, J. Knappa, E. TrcbatickEho - osobny ar-
chfv autora.
57)	VHA Tmava, f. LP - dennE rozkazy’ LP.
58)	Tamke, f. MNO • spisy ddvemE. E. 99777. zApisnik letov J.
Hergotta  osobny archiv autora.
59)	Tamke, f. LP - dennE rozkazy LP. zApisnik letov J. Gerthofera
- osobny archiv autora.
60)	ZApisnik letov J. Gerthofera - osobny archiv autora.
61)	Spomienky M. BeznAka a J. HainanEika - osobny archiv auto-
ra.
62)	Spomienky J. Ondrisa a J. Knappa - osobny archiv autora.
63)	VHA Tmava. f. MNO • spisy ddvemE. E. 43.481.
64)	Tamke, spis E.43425 a E. 52344.
65)	Tamke, spis E. 44666/43, zApisnik letov J. Gerthofera - osobny
archiv autora.
66)	VHA Tmava. f. VVZ. dennE rozkazy WZ. zApisnik letov J.
Gerthofer - osobny archiv autora.
76
SLOVENSKE LETECTVO
1959 - 1944
67)	VHA Tmava, f. WZ, dennd rozkazy WZ. zipisnfk letov J.
Videnlpina - osobny archfv autora.
68)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd.d. 45701 a 45621.
69)	Tamie. f. MNO - spisy obydajnd. deklaradnd listy к dodandmu
stroju, vystavend 15.6. 1944.
70)	VHA Tmava. f. LP - dennd rozkazy LP.
71)	Tamie. kronika obce Dotnaniia - vypis v archive autora.
72)	Tamie a sponuenka V. Kovira v osoboom archive S. Bursu.
73)	Tamie.
74)	Popis к ongmAlnym fotografiim havine a sponuenka P. Jani-
fka - oeobny archiv autora.
75)	VHA Tmava. f. MNO • spisy ddvemd. d. 24235.24637.22729
a 22137.
76)	Zipisnfk letov P. Sukalu a J. Vidertpana
77)	Spomienky J. Sedlickeho a zipisnfk letov J Sctvaka - oeobny
archiv autora.
78)	Spomienky F. ArgaliAa a zipisnfk letov V. Krisku - osobny ar-
chiv autora.
79)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dovemd. (. 622661/44.
80)	Tamie. spis t. 74229/42.
81)	Tamie. spis 6.74890/42.
82)	Zipisnfk letov J. Tmku - oeobny archiv autora
83)	VHA Tmava, f. MNO  spisy tajnd t. 20640/43, f RD -ddver-
nd rozkazy 1943, spomienky M. Skaiickdho - oeobny archiv
autora.
84)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd, 4.43414 a 43847.
85)	VHA Tmava, f. LP • dennd rozkazy LP.
86)	Tamie, zipisnfk letov J. Refftika - osobny archiv autora.
87)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd. d.43427, 21800/44
a 24067/44.
88)	Tamie, f. LP • dennd rozkazy LP, spomienka 5. Kozidka 
oeobny archfv autora.
89)	Tamie.
90)	Spomienky V. Mficika. J. Ondrisa. 8. Kozidka a zipisnfk letov
V. KnJka a J. Tmku -osobny archfv autora. D. Slavkovsky: Vo
vzduchu i na zemi. Obzor Bratislava 1969.
91)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd. t. 271491/43.
92)	Tamie. spis d. 44776.
93)	VHA Tmava, f. LP - dennd rozkazy LP. zipisnfk letov J. Ger-
thofera - osobny archiv autora.
94)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd. d 45702 a 45210.
95)	Tamie, f. LP - dennd rozkazy LP. zipisnfk letov J. Gerthofera
- oeobny archfv autora
96)	Tamie.
97)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dovemd, d. 22430, 465605.
24907,25337.
98)	Zipisnfk letov V. Krifka • osobny archfv autora.
99)	VHA Tmava. f. MNO • spisy ddvemd. d. 14414 a dennd rozka-
zy LP.
100)	Tamfc, spis d. 73718 a 73527.
101)	Tamie, spis d. 73847, 1375. 40666, 40541 a zipisnfk letov J.
Tmku, J. Jakaba - osobny archiv autora
102)	Zapisnik letov J. Tmku - osobny archfv autora.
103)	VHA Tmava, f WZ. dennd rozkazy VVZ
104)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd. d. 43297.
105)	Tamie - Fmandnd vyiidtovame dodivok dielenskdmu oddielu
leteckdho parku v Nitre.
106)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd. d. 26790. zipisnfk letov
J. Videripina - oeobny archiv autora.
107)	Spomienky J. Ondris - osobny archiv autora.
108)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd, Spriva stot. Rehu&a a
iiadosf Ministersrva financif zo dfta 30.11.1944.
109)	Tamie.spisI. 74229ad.474134.
110)	Zipisnfk letov J Hergotta. P. Ondrejovtda a zipisnfk zoskokov
8 Pridavok • osobny archiv autora.
Ill)	Spomienky V Мостка, J. Ondnsa.J. Lachkdho-osobny archfv
autora.
112)	Nosko. J.: Takto bojovala povstalecki arntida, NVK Intemati-
onal. Edicra Pamau. Bratislava 1994.
113)	VHA Tmava. f LP - dennd rozkazy LP z roku 1943 a 1944.
114)	Tamie. zapisnik letov J Jakaba osobny archiv autora.
115)	Tamie. zipisnfk letov J Gerthofer  osobny archfv autora.
116)	Spomienky M. Bezndka. J Sedlickdho. zipisnfk letov V. Mfl
cika a J. Sveca - osobny archfv autora
117)	Spomienky F. Podialka a F. Slidedeka - osobny archiv autora.
J Stanislav: Leteetvo v pripravich na ozbrojend vysttipenie
a jeho uc.isf v SNP. VEDA. Bratislava 1996
118)	Spomienky M Beznika - osobny archiv autora.
119)	Spomienky L. Soldra - osobny archfv autora
120)	Spomienky O. Buntu, zipisnfk letov J. Jakaba - osobny archiv
autora.
121)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd. d. 150880/44.
122)	VHA Tmava, f. LP - dennd rozkazy LP, zipisnfk letov J. Her-
gotta - osobny archfv autora.
123)	Tamie. zipisnfk letov J. Gerthofera, J. Hergotta, J. Sveca -
osobny archiv autora.
124)	Zipisnfk letov K. Balifc - osobny archfv autora.
125)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd, d. 38361/44 a dennd
rozkazy LP,
126)	Zipisnfk letov J. Gerthofera a spomienky M. Jinoia a E. Tre-
batkkdho - osobny archfv autora.
127)	VHA Tmava. f. MNO - spisy ddvemd. d. 24906/44 a 477529.
128) Tamie. spis d. 74229/42 a 25050/44.
129)	Podrobny popis vycviku a preberania lietadiel popfsal J. Rajni-
nec v kruhe: Slovenskd leteetvo 1939-1944 (I. diel).
130)	Zipisnfk letov J. Staudera. J. Tmku. J. Gerthofera, J Jakaba. V.
Kadku. 8. Marti?*. spomienky na prelet V. Kadku  osobny ar-
chiv autora. Dodivka prvych Bf 109 E obsahovala zmes star-
8fch a pouifvanych lietadiel vo verziich E-2, E-3. E-4 a E-7.
Neobsahovala ani jeden kus lietadla vo verzii В alebo D-2
s dvojilov vrtufou, ako to prezentujd autori 8. Androvid a J.
Rajninec a rfal.U Tento typ sa nevyskytuje ani v archfvnych
maleriitoch WZ a LP. Piloti, ktori lietali na Bf 109 nemajtl
tento typ uvedeny vo svojich zipisnfkoch. Takisto sa neuvidza
v spomienkach mechanikov 13. letky a cvidnej letky. Na typ Bf
109 В a D-2 neboli ani nikdy vystavend objednivky nihrad
nych dielov a nefiguruju ani v lidtoch, ktord vystavila fimta
Messerschmitt A.G.
131)	VHATmava,f. MNO-spisy ddvemd,d.24 231/44.
132)	VHA Tmava. f. LP - dennd rozkazy LP/42, zipisnfk letov-
osobny archfv autora.
133)	VHA Tmava, f. MNO - spisy ddvemd, d. 74 229.
134)	Tamie. spis d. 106448, zipisnfk letov J. Gerthofera - osobny ar-
chfv autora.
135)	Zipisnfk letov J. Tmku a 8. Marti.4a - osobny archfv autora.
136)	Zipisnfk letov J. Staudera, J. Tmku, J. Gerthofera, J, Jakaba, V.
Kadku. 8. Martiia, J. Rciftika, V. Kn?ka. K. Gelctka, P. Zele
ftika. E, Trebatickdho. J. Tehfcha, J. Kalmandoka - osobny ar-
chfv autora.
137)	VHA Tmava, f. LP - dennd rozkazy LP/44, zipisnfk letov F.
Cypricha a V. KriJka. spomienky J. Ondrisa - oeobny archiv
autora.
77
SLOVENSKE I.KITCTVO
1939 - 1944
138)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dfivemd, d. 44 457.
139)	Tamie. spis t. 53 541.
140)	Tamie. spis t. 24 168 ai.10624.
141)	V dennfch rozkazoch I J* г decembra 1943 sa uvidza: "D6a 29.
10.	1943 vykonali piloti rtk. Hanovec FrantiSek. rtk. Lang Gus-
tav. rtk. Jambor Stefan, fat Palaticky' Rudolf, fat. Ocvirk Ste-
fan, piatimi lietadlami Bf 109 G-6 prelet na trati Bagerovo-
Cherson - Nikolayev (NORD) za litclom prelietoutia tychto lie-
tadiel."
142)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dovcmd. f. 162/ 44.
143)	VHA Tmava, f. LP - detmf rozkazy LP/44.
144)	Tamie. spis i. 21 269.
145)	ZApisnik letov R. BoMka - osobny archiv autora.
146)	VHA Tmava. f. LP - dennd rozkazy LP/44, spomienky R. Во-
Яка - osobny archiv autora
147)	ZApisnik letov K. Geletka a fotografie havirie - osobny archiv
autora.
148)	ZApisnik letov R. BoMka. J. Staudera, K. Geletka, P. ZeleMka,
fotografie z haviril - osobny archiv autora.
149)	Tamie.
150)	Zapisnik letov K. Geletka. spomienky R. BoMka a A. Droppu -
osobny archiv autora.
151)	ZApisnik letov a spomienky R. BoMka- osobny archiv autora.
152)	Tamie.
153)	VHA Tmava, f. MNO - spisy dftvemf, i. 2745.
78
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939.1944
4. kapitola
Nasadenie jednotiek vzdusnych zbrani
do poFa (jun 1942 - november 1943)
Peter Sumichrast, V iliam Klabnik
4/1 Skupina vzdusnych zbrani
pri Zaistovacej divizii
Peter Sumichrast
Na zaklade prcdbeineho rozhodnutie sef.i vzdusneho tiradu
a veliteFa vzdusnych zbrani generals 1. triedy Antona Pulani-
kladal. Те vyssie uvcdene icdnotky vzdusnych zbrani budu
odoslane do pofa v casovom rozmedzi od I do 20. maja 1942.
Vzhladontna vyskieuvcdene fakty si jepotrebne uvedonnf. ze
ak by sa predlozeny navrh strctol na MNO s priaztnvou odoz-
vou. z jednotiek vzdusnych zbrani by zostala na uzemi Slo-
venska len Jedna stihacia letka. letecka skola (I pozorovacia
letka. 1 stihacia letka), 50% LP. pdf faikych balerri DPLP. dve
Fahke baidrie DPLP, dve svellomclne batene DPLP a 30%
Oddielu vzdusneho spravodajstva (OVZ). V tomto obdobi ui
Pieftany, leto 1942. Odchod pozemntho sledu letky 11 к Zaistovacej
divizii.
cha spracovai pplk. gst. Emil Novotny na zaCiatku aprila 1942
navrh na jame nasadenie jednotiek VZ v poll. Navrii z 10. 4.
1942. postiipeny naCelnikovi stibo MNO. predpokladal. ie do
pofa bude odoslane veliteFstvo vzdusnych zbrani. dve pozoro-
vacie letky (kazda po 6 hetadlach). dve stihacie letky. kuriema
letka. dve Fahke bateric DPLP. motorizovana spojovacia rota,
ityri spojovacie caly a armadny letecky park. Siicasnc predpo-
obe slovenske frontove divizie disponovali jednou faikou
a dvomi Fahkyrni prolilieiadlovymi bateriami.
Ale navrii pplk. gst. E. Novotncho sa pre objektivne priCmy
nemoliol v planovanom rozsahu a lermine realizovaf. D6-
vodov bolo nickolko. no rozhodujuci predstavovala celkova
technicka zaslaranosf leteckeho parku VZ. ktora sa prejavila
uz pocas prveho operaCneho nasadema slovenskcho leteetva
proti ZSSR v roku 1941. Letecky park stihacich a pozorova-
cich letiek slovenskych vzdusnych zbrani tvonli lietadla pred-
vojnovej Ceskoslovenskej vyroby. ktorych vykonnosf ui ne-
postaCovala na vedenie rnodemej leteckej vojny. Zastaranti
79
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
yednomotorovc dvojplosniky Avia B-534 a Letov S-328 bolo
nuiZne v tejto faze vojny s ilspcchom pouzif ui len pocas bo-
jovych akcii proti nepriatefovi. ktory ncm.il dostatocnc vybu-
dovanii prolilietadlovu obranu a nedisponoval modeme vy-
zbrojcnym Ictcctvom. Takym vhodnym protivnikom boli pre
slovenske letectvo sovietski partizani posobiaci v operaJnom
priestore Zaisfovacej divizie (dalej ZD). JednoznaCnc pred-
nosti leteetva, ktore mohlo byfs ilspcchom pouzitc nad rozsia-
hlym lizemim okupovaneho Sovietskeho zvazu. proti silncjii-
сети partizanskenui hnutiu. si uvedomoval aj vtedajfi velitef
ZD plk. pech. Pavol Kuna, ktory Jiadal vclcnie slovcnskcj
arnuidy о pcidelenie leteckych jednotiek, Po komplexnom po-
stideni pcrsonalnych a matcriilnych moJnosli slovenskeho le-
iectva. ako aj poJiadaviek frontov^ch velitefov. rozhodol mi-
nister nanxinej obrany F. CatloS. ie do pofa odosle letku I vy-
zbrojemi siestimi lietadlami s utcenini pre ZD. letku 2 za lice-
lorn zabezpeienia kuriernej leteckej sluzby. letku Bf l(i*>
s urCcnim pre RD, annddny letecky park. 4. a 15. fahkii ba-
tenu DPLP. velitefstvo skupiny DPLP. dve spravodajske caty
(po jednej pre letku I a letku Bf 109). styri letistne Caty pre de-
tasmany leteckej kurieniej sluiby a kombinovami spojovaciu
пни pre VVZ. VySJie uveden£ jednotky mali byf pripravene
na odlet resp. odjazd do pofa dnom 18. maja 1942.'
Aviak ani toto rozhodnulie minislra nanxinej obrany gen. F.
Callosa sa nepodarilo vclitcfovi vzdu.knych zbrani napriek je-
ho nariadeniu z 11. maja 1942 realizovaf v stanovenom termi-
ne. A propos: nevyhnutne potrebny letecky a pozemny perso-
nal. ako aj prislusna Ictccka tcchnika. ktorou mala byf doplne-
na vySie uvedena "letka Me - 109” sa v tej dobe este nacha-
dzali vo vycvikovom strcdisku Luftwaffe na Jutskom polos-
trove v danskom Grove.
Na zakladc rozkazu MNO vydal velitef vzdusnych zbrani plk.
g5t. S. Jurech I. jiina 1942 nanadenie na ixloslanie pozorova-
cej letky I. stihacej letky 11.4. baldric DPLP spolu s dvomi
spojovacimi Calami a diclcnskym druZstvom z leteckeho plu-
ku do pofa к ZD. Jednotky boli zadlcncnd do novovytvorencj
Skupiny vzdusnych zbrani pri Zaisfovacej divizii (SVZ pri
ZD). Po taktickej a matenalncj strankc podlichali priamo vc-
litefovi ZD plk. pech. P. Kunovi. Aby sa zabezpecil odbomy
a efektivny system velenia jednotiek vzdusnych zbrani pri ZD
doilo к tomu. ie sa pri stabc divizie zriadila funkeia velitefa
SVZ pri ZD. Dftom I. jiina 1942 bol do nej ustanoveny mjr.
let. Anton Duriansky - absolvent VV$. ktory vsak aj nadalej
zostal orgiinom Jtibu ZD.
Jc zrcjmd. Je nanadenie VVZ z I. jiina 1942 bolo vydane aJ.
po nalcJitom zhodnotenf realnych moJnosti vzduinych zbrani
na odoslanie leteckych jednotiek do pofa. Velitef VZ S. Jurech
v zdvcrc svojho nariadenia vyjadril oCakavanie: "J.e jednotky
odchidzajiicc do pofa zachovaju sa tak iestne a hrdinsky ako
jednotky vzdu5nych zbrani v poli v roku 194]."'
S.imotny odchod pozetnndho sledu leteckych jednotiek vydle-
ncnych к ZD sa realizoval 13. jiina 1942 z miesla siistredcnia
pojazdndbo sledu. t. j. zo ieleznidnej stanicc v 2iline. s cicfo-
vou stanicou v Zitomire. Prichod vydlencnych jednotiek
vzdusnych zbrani vyslanych do pofa к ZD zabezpedovala sku-
pina ubytovatefov. klorii odisla do Zilomira uJ. 3. jiina 1942,
s ulohou zabczpeiif v suiinnosti s velitefstvom ZD, ako aj
s prislusnymi ncmcckymi vojenskjimi organmi, vyhfadanie
a naslednii pripravu ubytovania pre prislusnikov svojich jed-
notiek. Ubytovatelia mail pripravif aj letisko v Zitomire.
Odlet leteckych jednotiek do pofa sa zadal 22. jiina 1942. ked
letka I (kryci nizov "Kamdatka 2") pod vclcnfm npor. let. Ru-
dolfa Galbavdho odlelela к ZD. Samotny prelet iicstich lieta-
diel S-328 do 2itomfra trval dva dni a tx»l vykonany na trase
Tri Duby - Lvov (pristdtie) - Zitomir. Do bojovej dinnosti pri-
sluUnfci Galbavdho letky zasiahli ui 29.6. 1942. Ich prvou bo-
jovou lilohou bolo vykonal letecky pricskum v priestore obce
Kliviny.
Dfta 23. jiina 1942 za letkou I nasledovala letka 2 stot. let.
Frantitlka Wagncra.*' ktora v siilade s nariadenim VVZ zabez-
pedovala v obdobi od I. jiila 1942 do 23. oktobra 1942 letec-
kti kuriemu sluibu na trase Bratislava - Zitomir (neskdr na tra-
sc Bratislava.- Trvndianskc Biskupice - Zilina • Lvov - Zito-
mir - Dnepropetrovsk - Rostov - Krasnodar) za lidelom pre-
pravy sluiobnej poMy. siikromnej (listovejl pofnej posty
a dennych casopisov.'
Sedcm dni po odlctc Wagnerovej letky do pofa. t. j. 30. jiina
1942. optistila Slovensko aj posledna z leteckych jednotiek
urcenych na vykon frontovej sluzby. Islo о letku 11 (kryci nd-
zov "Atlas I"), ktora bolado 30. maja 1942 zaradenddoOPL
Bratislavy. Tymto dnom vsak bola odvclcna do mienivej po-
sadky v Picsfanoch. kde jej prislusnici cakali v pobotovosti na
odchod к ZD.
Prisluinfci stihacej letky 11 nt letisku v Ovradi
Satnotny vxjlct lietajiiceho sledu letky 11 do pofa bol vykona-
ny 30. jiina 1942 о 08.30 h. ked dvanasfclcnna skupina pod
velenim slot. let. Ivana Haiuzickcho zamicrila na miesto svoj-
ho budiiccho bojovcho nasadenia - teda na letisko Zitomir-
Juh. Letovy sled letky tvorilo dvtuiasf stihacich lietadiel
B-534, ktore mali absolvovaf prelet na trase Piesfany - Presov
(prisUtie) - Lvov (pristatie) - Zitomir. Prve planovanc medzi-
pristdtie na letisku v PreSove vykonali piloti letky po 76 minii-
tach letu. Este v ten isty deft sa о 13.00 h. po kratkom obcer-
stvenf. technickej kontrole a doplneni paliva vzniesli opiif do
vzduchu a nabrali kurz na letisko Lvov, na ktore letka dorazi-
la о 14.03 h. Tu vSelci prenocovali a na druhy deft. t. j. I. jii-
la 1943 о 08.43 h. sa vydali na poslcdnii etapu preletu. Trvala
85 mintit a zakonCili ju bezpeenym pristatim na letisku Zito-
mir-Juh?
Podia osobitmiho rozkazu velitefa ZD plk. pech. P. Кипи ma-
la letka 11 zabezpeCovaf ocliranu letiska a mesta Zitomir pred
titokmi a pozorovanim nepriatefskeho leteetva v ramci celko-
vej OPL. uskutoCftovaf bitevne niilety na nepriatcfskych para-
sutistov. na vysadky. zhromazdiska a tabory partizdnov. Pri-
slusnici pozorovacej letky I npor. let. R. Galbaviho mali vy-
80
SLOVENSKE LETECTVO
1939 . 1944
konavaf prieskum eiesL ieleznfc a vodnych tokov s ddrazom
na zeleznicnu traf GorneF - Pinsk, spolupracovaf s vlastnymi
pozcmnymi jednotkami. vykondvaf bitevnd nalety na zistcne
nepriatcfskc ciele. realizovaf tilohy kuncmej sluiby v priesto-
re ZD a tiei evidovaf nepnatefskd lettsM v oblasti divizie.
V stilade s direktivou velitefa ZD aj prislusnici 4. baterie
DPLP mali za tilohu branif letisko Zitomfr pred pripadnymi
Icteckymi naletmi neprialefskych lietadiel. akoaj pred pozern-
nymi nepriatefskymi tilokmi. Dve spojovacie Cats z OVZ pri-
delene leikarn I a 11 mali zabczpedovaf trvale a hezporucho-
vd spojenie. Opravy lietadiel a poskodeneho leteckeho mate-
riSIu jednotiek vzduinych zbrani nachadzajucich sa na letisku
v Zitomire vykondvala skupina technickych specialisms zara-
denych do diclcnskcho dniistva letky 11
Okrem letiska Zitomi'r-Juh. na ktorom boli dislokovane letec-
kc jednotky SVZ pri ZD. bol dhom 6. jtila 1942 zriadeny a) le-
tecky detasman na letisku v Kozinkach. Jeho vy zbroj tvorili
dve stihacie lietadla B-534 a dve pozorovacie lietadla S-328.
VelileFom leteckeho detabnanu bol npor. let. Jan Fratnd - pri-
slusnfk letky I. L'lohou prislusnikov Frtiiridovho detastnanu
v Kozinkach bolo spolupracovaf v priestore dislokacie pesie-
ho pluku 102 s jeho jednotkami pn trestnych akciach proti
partizanom. Dalej mal kontrolovaf ieleznidnti traf v iiscku Re-
dica - Mikasevidi a v nevyhnutnych pripadoch vykonavaf aj
bitevnd ndlety na identifikovand nepriatefskd ciele. Nalety na-
sledovali spravidla po leteckom prieskumc. ktory zistil a vy-
iKxinolil miesta nepnateFskeho odporu. Так lomu bolo aj 13.
jtila 1942. ked slovensky letec zistil partizansky tabor v pries
tore asi 5 km zapadne od obce Demenka. Tabor najprv ost re-
moval z palubnych zbrani a podas opakovancho naletu zhodil
sesf 20 kg leteckych bomb. NepriatcF strefbu opatoval a slo-
venskd lietadlo zasiabol 10 ranami. Podfa neskorsich sprav
bol podas tohto titoku zraneny obavany pariizdnsky vodca Mi-
chajlovskij.
Jcdnoznadnc kladne hodnotenie skutocnosti. ie letky I a 11 sa
vdlcnili do bojovej zostavy ZD a bok po boku so svojimi spo-
lubojovnikmt z pozemnych jednotiek plnili naroCnd hojovd
tilohy. moieme ndjsf ui v situacnom hlaseni velitefstva ZD za
obdobie od 10. jtina do 10. jtila 1942. Pplk. del Ladislav §i-
Jovsky ako La dostojnik stahu ZD v tomto hlaseni konstato-
val. ie: ..."lietadla majd t velky moraine vplyv jednak na na.se
jednotky, ktori: sa u? nccitia osamotend. Na nepriatefa posobia
tak. ie sa neixlvazi postavif sa do otvoreneho boja a radsej
utedie." V hlaseni v dasti "IV. Vzdusna zbnin" takticz uva-
dzal: "Kona cennd tilohy trozumej leteetvoi pneskumne a bo-
jovd. Zasahuje bojovc pri zisteni partizanskych skupin a spo-
lupracuje s pcchotou na akciiich.’"
Dha 2. augusta 1942 sa uskutodnila jedna z neslavne znamych
trestnych akcif prisluinikov leteckdho detasmanu v Kozin-
kdch. ako revans za zabitych prisluinikov pcsieho pluku 102
(kry ci nazov "Grdnsko 5" ) vo forme bites neho naletu na obec
Malodusa. v ktorej sa toho dha ncnachadzali ziadne ozbrojend
nepriateFskd jednotky ipartizani). len bezbranne civilhc oby-
vatefstvo. Akcia bola nanadena vehteFom pcsieho pluku 102
pplk. pech. Michalom Lokiikom ako odveta za sinrf hsmich
slovenskych vojakov - prisluinikov 111/102 praporu. ktorych
predchtidzajiiceho vedera podas prepadu slovenskej automobi-
lovej kolony pri obci Besujevo usmrtila pribliine pafdesiat ai
iesidesiatdlenna skupina sovietskych partizanov
VzhFadom na charaklcr bojovej dinnosti slovenskych letcov
v ncraz mohutne zalesnencj a preto aj taiko prehFadnej oblas-
ti. v ktorej sa okrem paitizanskych oddielov nachadzali slo-
venskd aj spojeneckd vojenskd jednotky a v neposlednom ra-
dc aj civilnd obyvateFstvo. vvd.il vclitcFZD nariadenie. ktore
bolo zverejnene v Dovernotn rozkaze vclileFstva ZD dislo 83
z 31. augusta 1942. Podfa tohto nariadenia mali slovcnski let-
ci pouJif palubnc zbranc proti iivyrn cieFom len v dvoch pri-
padoch: ak dostali vyslovny rozkaz na zadatie palby na pres-
ne urdeny cief. alebo ak sa presvedcih. ie zistene Zivd ciele
boli skutodnymi "zaskodnikmi". V pripade. ie nebula spIncnA
ani jedna z podmienok. strelba do Fudi pohy bujiieich sa v za-
Icsnenom terdne bola zakazana. VzhFadom na frontovii realitu
a historickii objektivnosi je nutnc konstatov af. ie tieto usmer-
ncnia neboli slovenskymi letcami striktne dodrziavand.
Na vyssie uvedend nariadenie tematicky nadvazovala "Smcr-
nica pre boj so zaikcxlnikmi". ktoni vydal velitef ZD plk. gst.
R. Pilfousek 25. septembra 1942. Podfa nej spodivala spolu-
praca s lelcom najma pri zisfovani zaikodnikov formou letec-
kdho prieskumu. nakolko najvadiim umenim v lesnom a mo-
caristom terdne bolo najsf partizanov, prindtif ich prijaf boj.
resp ich tymto bojom pripiitaf a znemofnif im unikntif. kedze
sa zasadne vyhybali otvorenemu boju s organizovanou vojen-
skou tednotkou. Pn prcpadovych. resp. planovitych predisfo-
v at ich akciach. na ktory ch sa ztidastnovalo aj slovenskd letee-
tvo. dochadzalo к iaZkostiam pri nadvazovani spojenia medzi
spolupracujucim letcom a pozeinnou tednotkou pohybujticou
sa v rozsiahlych lesnych porastoch. Letec Casto ncspozoroval
tcrcc vylozene na malych OiMinach a pozemne jednotky neza-
registrovali svetelne znamema Idea.
Na zaklade nariadenia MNO SR. ktore sledovalo cieF ildelne
vyuzif leteetvo vyClenend v poll v prospech ZD. vydalo VVZ
dna 30. novembra 1942 odbornc smcmice. ktore urdov ali pd-
sobnosf a pouJiteFnosf letectva ako aj disponovanie nim v roz-
nych bojovych akciach pozemnych zbrani. Smernice stanovo-
vali. ic leteetvo plni svoje tilohy: "...a/ bojom tiloCnym za tiCe-
lom ziskania prevahy pozemnych jcdnolick nad nepnateFoin.
b/ bojom detenzivnym. t. j. strehovym. hliadkovanim a pozo-
rovanim. с/ zabrahovanim neprialeFovi v jeho leteckej Cinnos-
li a zisobovani pozemnych casti nepriatefa zo vzduchu. d/ vy-
konav anim kuridrnej sluzby pre potreby velitefa ZD... Pre tilo-
hy uvedend v ad а/. Ь/. с/, je nutnc pri terajsom stave letectva
u ZD pouiif zasadne len letectva slihacieho a to v najmeniom
poctc dvoch lietadiel - roj. ai Styroch lietadiel - skupina. Pre
tilohy uvedend v ad d/ s vyhodou dti sa pouzif lieladlo E-241.
ktore ma leteetvo u ZD v stave".
Predmetnd smcmice zaroveh spreshovali aj obsah jednolli-
vych tiloh: "I. Bitevnd titoky: Pod tymto nazvom rozumieme
tiloky na ciele Jive a to: pocluxiove pnidy. tabory. obsadend
zakopovc postavenia. tidny. protilietadlovd postavema ... Na
vsetky spomenute tilohy posobi leteetvo Fahkymi pumaini
a guFomclmi... Bitevnd tilohy musia byf prcvadzanc najmenej
skupinou (styri lietadla). aby bol titok ddrazny a aby vlistmi
ochrana bola zabczpedcna. 2. Prieskum: Prevadzajti lietadla
stihacie. ktord pre svoju rychlosf a obratnosf majti lepsiu moi
nosf rychlo zistif mcnsie jednotky. о ktord sa viidsinou v pries-
tore ZD jedna. Okrem toho stihaC ina moznosf ilinecf na ztste-
ny cicF zatitodif. Pri tychto titokoch must by t zasadeny najme-
nej roj (dve lietadla, z ddvodu vlastnej ochrany.... Zabraiio-
vanic leteckej dinnosti nepriatefa. Prevadza sa bud a/ streie-
nim. b/ zasadenim podfa sprav. V priestore ZD sa vzdy bude
jednaf о zasadcnic podfa sprav. pretoie к preletoin nepriatef-
skych lietadiel neprichadza tak Casto. V pripade hlasencho
HI
SLOVENSKE LETECTVO
14 V). 1944
preletu ncpnatcfa... alcbo zoskoku padakovych strelcov. Star-
tup! stihacie lietadla - najmenej skupina do uvcdenCho pries-
toru. kde napadmi ncpnatcfa vo vzduchu alebo zatitoCia na
zoskoCivsich strelcov na zemi..."J11
Okruh pdsobnosti slovenskCho stihacieho leteetva pn ZD ne-
bol vymedzeny pnestorovo, no bol limitovany Casom. Bojova
liloha zadana letcovi nesinela trvaf dlhsie ako I hodinu a 30
minut i vratane letu tarn a spaf). Velitef letky sa pri svojej Cin-
nosti nadil obsahom predpisu "Smemice pre zdkladny a bojo-
vy vycvik stihacieho leteetva" a sluiobnytn predpisorn L-ll-2.
Pri plneni bojovych tiloh trial zohfadnif vSetky skutocnosti tak.
... "aby pri najlcpsich vysledkoch boli Co najincnsie straty rta
vlastnoin materijle a personate"'
Podfa "Smemice pre pouiitie leteetva u ZD”, mohli letectvom
disponovaf len velitef divizie a I. ddstojnik stiibu divizie. Tito
tunkeionari vyddvali velitefov i letky rozkaz fonnou poiiada-
viek. ktote kladli na leteetvo. Velitef letky po nalezitom zhod-
noteni poiiadaviek. po vlastnej tivahe a v stilade s predpisorn
L-ll-2. alebo "Smemicou pre zdkladny a bojovy vycvik stiha-
cieho leteetva". pouiil take lypy a takC mnozslvo lietadiel.
ktore boli na splnenie zadanej bojovej ulohy Co najvhodnejsic.
Velitef divizie. resp. jeho zastupca. mal pri bojovorn nasadeni
leteetva uvaiif nutnosf pouiitia vlastnCbo leteetva vzhfadom
na porneme nialy materialny Slav letky pre zimne akeie. Zaro-
veft trial postidif. Ci nutnosf nasadema leteetva je timcma sile
bojovych jednotiek nepnalefa a Ci opotrebovanic leteckeho
materialu a jeho pripadna strata sii umeme vyslcdku. ktoni' by
sa mal nasadenim leteetva dosiahnuf. О sposobc vykonania
bojovej lilohy, о poCte nasadenych lietadiel. ako aj о ich vy-
zbroji razhodoval zasadne velitef letky. ‘
Ako dokazujti dochovanC situacnc hlascnia vclitefstva ZD
a ciliicie na udelenie vojenskych vyznamenani prezidentom
Slovenskej rcpubliky. slovenski letci premiestneni aj s pozem-
nym personalom letiek к ZD svojou kazdodennou bojovou
cinnosfou obsah citovancj smemice napfnali. V Dovemom
rozkaze leteckeho pluku cislo 74 zo 14. deccmbra 1942 v ci-
lacii viaiucej sa к udeleniu vyznamcnania Za hrdinstvo 111.
stupna s Pamatnym odznakom 1. stupna je pn mene por. let.
Juraja Puskara. prislusnika letky 11, uvcdene: "Cm: Ako sti-
hac ziicastnil sa prieskumov p. pl. 102 a 101 a SPO. Vymkal
hlavne pri bombardovani hlascnych zaskodnickych lagrov
a niCeni zaikodnikov palubnymi zbrahami strmhlavym Iclom.
Tymto znaCne prispel к rychlemu zniCeniu nepriatefa. ktory' sa
Casto zhromaidbval v lagroch na miestach nepristupnych pre
zasadenc peiie jednotky a hodne vzdialenych. Vykonal 11 le-
tov v Case 12 hod. a 04 min”.
Bojova Cinnosf jedtteho z prislusnikov letky I. npor. let. Jana
Zubrika. ktory urCily Cas posobil vo funkcii velitefa detasma-
nu v Kozinkdch, bola vo vyssie uvedenom rozkaze charakte-
rizovana nasledovne: "Cin: Ako vel. let. detaschmanu zticas-
tnil sa prieskumov a spoluprifce na akeideh proti zaskodnic-
kym bandam v priestore p. pl. 102 a 101 a SPO. Behom spo-
lupracc s pricskumom v Siestich pripadoch zasiahol lispesne
proti zaskodnickym bandam palubnymi zbrahaini. v dvoch
pripadoch podfa jeho hlasenia bolo nah striefane zo zemc. Vy-
konal celkom 21 letov v Case 30 hodin 33 min. Mcnovany
svojim priCinenitn dosiahol toho. ze lietadla mohli v kazdom
pripade zasiahnuf ihned v prospech vlastnych jednotiek."
Jednym z najaktivnejSich prislusnikov letky 11 v bojoch pro-
ti sovietskym partizanom. ktori posobili v priestore dislokacic
ZD bol Catnik A. Matufck (ncskorii vojnovy zbeh od 2. fron-
tovej gam ini ry letky 13). ktory bol rovnako ako vyssie meno-
vany za vysledky svojej bohatej bojovej Cinnosti v ramci ZD
ocencny prezidentom Slovenskej rcpubliky a obdrial vyzna-
menanie Za hrdinstvo III. stupna spolu s Pamatnym odzna-
kom 1. stuprta. Ctk. A. Matusek vzlielol proti partizanom na
dvojplo<niku B-534 stmasfkrdt s celkovym Casom letov 12 h
53 min.1*'
Jednou zo spoloCnych akeii prislusnikov slovenskCho pesieho
pluku 102. nemeckych jednotiek tnemecky prapor SS. pancie-
rovy vlak 25 a tri nemecke tanky i a prislusnikov leteckdhode-
lasmanu v Kozinkdch bola aj trestna akeia proti partizanom
v priestore VasilcviCi • BabiCi  DemeCt  ReCica pod kryefm
nazvom ”Ady”. ktora sa uskutoCnila v obdobi od 4. do 10. au-
gusta 1942 s ulohou "obce a lesy oCistif od ncpriatefskych ii-
vlov". Zamer velitefa protipanizanskej akeie sa vsak ne-
podarilo splntf. pretoJc bolt zniCenC len opustene tabory par-
tizanov. Napriek toinu velitef pesieho pluku 102 pplk. pech.
M. Lokstk vysoko ocehoval Cinnosf slovenskych letcov. Pod-
ia jeho hixlnotema sa zhoslili tilohy "vefrni dobre a priesku-
inom i ndletmi okrem bojovej Cinnosti ptisobili na nepriatefa
i civilnd obyvatefstvo depnmujuco a vystraLne". Vo svojom
hodnoteni dale) zdotazhoval. "ie tento tidinok парна u civil-
neho obyvatefstva neda sa ani dobre ocenif’. Rovnako vysoko
hodnotil bojovc vykony slovenskych vojakov nasadenych
v tejto akeii aj vojensky velitef L'krajiny. Gcn.d.Flicg. Kitzin-
ger. Ten vyslovil "svoje tiplne uznanie a svoju mimoriadnu
vrfaku vsetkym na tejto akeii zticastncnym dostojnikom. pod-
dostojnikom a muzstvu slovenskej zaistovacej divizie. ktori
v boji s prefikanym a uskoenym stipcrom neprestajne dokazo-
vali hrdinsku zasadzovaciu pohotovosf pri znasani namah
vsetkeho druhu v nesnadnych tizcmnych pomeroch".""
О skutocnosti. ic slovcnskf letci sa nemohli citif bezpeCne
pred partizanmi ani na svojich leteckych zdkladniach. hovoria
aj dva zaznamy v situaCnom hlascni velitefstva ZD za obdobie
od 10. jiila do 10. augusta 1942. Dfta 7. augusta 1942 prepadli
partizdni letiska v Zitomirc a v Koztnkach Ich titoky boli od-
razenC bez vlastnych strat.O lyMeft neskor. Cite 14. augusta
1942. zistil о 06,30 h slovensky pilot partizansky tdbor nacha-
dzajuci sa medzi obcami Chaboje a Borzuvka. Letec s velite-
fom divizie plk. gS. R. Pilfouskom na palube lieladla zhodil
na tieto tibory lelcckC bomby. Potom tabor ostrcfoval z palub-
nych zbrani. Je zrejme. ie letecky nilcl na partizansky tabor
bol lispesny. pretoie este v tii noc sovietski partizAni zatitoCi-
li na letisko v Kozinkach. Ich timysel "zniCif lietadla a zlikvj-
dovaf personal letiska" sa im ate ncpodanl z dovodu obrannej
pafby slovenskych vojakov. Vzhfadom na opakovanc nepna-
tefske liloky na toto letisko nariadil velitef ZD presun jednej
Caty 3. batene DPLP (kryci nazov "Alpy I”) do Koziniek
s ciefom posilnif obranu letiska. Rozkaz bol realizovany 16.
augusta 1942. kedо 11.30 h ukoncili prislusnici Caty 3. batene
DPLI’ presun do miesta urCenia. 22. augusta 1942 ostrcfoval
slovcnsky letec skupinu partizdnov. ’ Po prichodc 3. batene
DPLP do pofa v priebehu augusta 1942 tvorili SVZ pn ZD na-
slcdovne jednotky: letka I, letka 11.3. a 4. baleria DPLP.1*'
Napriek dosiahnutym bojovym tispcchom a prcukazatefnemu
prinosu leteetva nasadcncho v ramci ZD bolo velenie sloven-
skej annady pnmitcnC vydaf pokyn na jeho navrat do mater-
skych pos&iok na Slovensko, s ohfadom na celkovti technic-
kti nepripravemisf vzdusnych zbrani zabczpcCit nepretriitii
prevadzku leteckej techniky v tvrdych pofnych zimnych pod-
mienkach.
82
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Letisko Zitomir. Icto 1942. Clenovia vlidy SR. nemeckej vojenskej
misie (DHM) a prishrtnfci Zaisfovacej divizie siedujti leteckti akro-
baciu stot. let. Ivana Haluzickfho
Ui 21. oktobra 1942 odletel liclajuci sled letky 1 na materskd
zakladfiu Tri Duby. Pozcmny sled tejto letky bol dftom 23.
oktobra 1942 pnpraveny na letisku ZitomirJuh na odchod do
zizania. Po navralc z pofa do vlasti ich bojovd Cinnosf v pof-
nom fazeni v roku 1942 ocenil velitef VZ tak. ie velitefovi let-
ky npor. let. R. GalbavCmu a vsetkym prislusnikom letky I
vyslovil svojc velitcfskc uznanie a vrfaku. Osobitne vyzdvi-
hol: "vefmi dobry vykon mcchanickcho personalu a hladke.
obralom vykonivane ziisobovanic letky potrebnym technic-
kym materialom zo strany leteckeho parku." '
Planovany odsun stihacej letky 11 do tnalerskej posadky sa
vsak neuskutoCnil. Jednotke boli pridelene zahrievacic agre-
gaty leteckych motorov. ako aj lyie pre vzlet a prisuitie na
zasneienych letiskovych ploehach. Takto materialne a tech-
nicky doplnena letka 11 bola sposobila na operaCnu Cinnosf aj
poCas zimy a jej prislusnici po stiahnuti letky I do zazcmia
prevzali aj lilohy. ktorC do svojho odlctu vy konavali prisluJnf-
ci letky 1. Na prieskutnne lety vyuzivali okretn sicstich B-534
aj dve lietadla E-241. ktore letka I zanechala v poli.
Dna 23. oktobra 1942 sa vratih na maietske lelisko v Spisskcj
Novej Vsi aj prislusnici letky 2. ktori ukonCili cinnosf kuriCr-
nej letky. Velitef vzdusnych zbrani vyslovil prislusnikom let-
ky 2 v rozkazc VVZ cislo 52 z 2(1. novembra 1942. Clanok
212. pochvalne uznanie menom sluiby trozuinej leteckej I za
prikladnti Cinnost ktorou pnspeli к vzomemu a tispesnemu
vykonamu leteckej kuriernej sluiby. niekedy za vefmi faikych
podmienok.
Vo svojom rozkaze zaroveft konstatoval. ie: "Velitef letky 2
svojimi iniciativnymi a vCasnymi zasahmi prekonal vsetky
fazkosti. ktore sa vyskytli a prospel tym nie malou mierou
к tomu. ie cela letka vykonavalu bezchybne svoju fazkii
a zodpovedmi lilohu".
Treba vsak podotkmif. ie poCas nasadenia prislusnikov vzdus-
nych zbrani do pofa doslo к postupnej vymenc a rotacii kii-
drov. Napriklad I. oktobra 1942 odisli zo Slovenska do pofa
siedmi mladi stihaci lelci - Catnici ako nahrada za pilotov let-
ky 11, ktori sa vratili od ZD.”' Tito absolvcnti stihacicho kur-
zu boli dftom I. jiila 1942 menovani pilotmi letcami a urCcni
к stihacim letcoin.
О tom. ie sa mladi lelci rychle adaptovali na novC prostredie
a ie sa Mali dostojnvmi nastupcami prcdchidzajdccj frontovcj
gamitury, hovori aj fakt. ie jednCho z nich. Ctk. Jozcfa Telii-
cha. za dosiahnute bojove dspechy proti partiztinom a za pre-
javene hrdinstvo poCas letu vykonaneho IX. novembra 1942
vyznamcnal 14. januara 1943 prezident Slovenskej republiky.
Pilot dostal vyznamename: Za hrdinstvo ill. stupfta a Pamat-
ny od/nak I. Mupna.
Vy znanienanie Za hrdinstvo III. stupfta dostali v januari 1943
aj cal ifsl. Rudolf Mrakava. Cal. dsl. Pavel Siska. Ctk. Jozef
Dlibravec. des v zal. Karo) Hanic. strel. v zdl. Jiilius Bergha-
uer  prislusnici SVZ pri ZD. ’ Vo februiin 1943 udelili vy-
znatnenania Za hrdinstvo 111. stupfta npor. let. Rudolfovi Gal-
bavemu a zvk. run. let. Jozefovi Paleiovi. Npor. let. R. Galba-
vy obdrial aj Pamatny odznak 1. triedy.
Hoci slovenski letci neboii zvyknuti na tamojkie tvrdsie kli-
matickc podmienky. ich bojovti cinnosf ncustala ani poCas
zimnych mesiacov r. 1942 - 1943. Intenzivnu bojovii Cinnosf
slovcnskych lelcov. prislusnikov SVZ pn ZD. okrem ineho
polvrdzujd Clanky zverejnenC v dovemych rozkazoch IcteckC-
ho pluku. ako aj ziiznamy v doeltovanych zapisnikoch letov.
Так napriklad 3. novembra 1942 vy konal Ctk. Pavol Kalman-
Cok na stihacom dvojploSniku B-534.25X bombardovacf nilet
na identifikovany partizansky tabor dislokovany pri jazere
Bieloje. Po uspesnom splncni bojovej lilohy sa po letc trvajii-
com 125 minut vratil na letisko Ovnic.
S3
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Dna 10. novembra 1942 vykonaval npor. let. Jan Zubrik
v oblasti Lojeva prieskumny let. Pre technickd zdvadu na svo-
jom hetadle (prasknuta olejova nadrJ) bol prmuteny ntidzovo
postal pn obci NarovL Napriek hroziacemu nebezpeCenstvu
zo strany sovielskych partizanov J. Zubrfk zotrval v blizkosti
svojho lietadla ai do prichtxlu slovenskej technickej pomoci.
ktora odtransportovala lietadlo na materski letisko."1
Len Co о sedem dni neskor, vo 5tvrtok 17. novembra 1942,
slovenski peiie jednotky zistili vyskyt partizanskych skupin
v priestore JureviC, о 13.00 h vzlietol dvojCIenny roj lietadiel
B-534 na bitevny ndlet na zistenl nepriatefskl ciele. PoCas
tohto letu boli obc slovenske stihacie lietadld zasiahnutl streL
bou zo zcme. Prvy zo slovenskych letcov pristdl na maler-
skom letisku v Ovruci s prestrelenou benzinovou nddriou.
Druhy pilot roja. Cat. dsl. Pavol Si<ka. ntidzovo pristal v ne-
znamom priestore. pribliJne 28 km juhie od NarovLi. v bliz-
kosti obce CilCicha. Deh a noc vyCkaval v blfzkej osade na
technickti pohotovosf. Po jej prichode bolo lietadlo odtran-
sportovanl na domacu zdkladftu.
V noci zo 17. na 18. novembra 1942 sa Ctk. J. Dubravcc. des
v zal. К. Наше a strel v zdl. J. Berghauser vyznamenali pn
obrannom boji ph obci NarovL ktoni napadla silna asi fttXl
sienna skupina sovielskych partizanov. Podia hodnolenia li-
lovskeho dostojnika a vclitela netneckej zandarskej stanice
svojou odvahou a hrdinskym sprivanim zachranili motorove
vozidla patriace slovenskej armade. V tornlo neliitostnom
boji ich usilie podporilu о 14.00 h aj dvojClcnnti formacia slo-
venskych lietadiel. ktora zistenl nepriatefske ciele naleztle
"spracovala” gufometnou palbou a leteckymi bombami.
Dna 23. novembra 1942 vykonal cat. dsl. R. Mrakava dspes-
ny bombardovaci nalet spojeny so strclbou z palubnych zbra-
ni na nepriatefa v osade DvKki. kde podia dovemikov sposo-
bil medzi panizanmi vefkl straty. Jednym z poslednych bojo-
vych letov proti partizanom v roku 1942. ktori vykonali slo
venskt letci v opcraCnom priestore ZD. bol let Ctk P. Kalman-
coka z 29. deccmbra 1942. P. KalmanCok vzlietol ako clen
trojCIcnnlho roja na B-534.319. aby bombardoval partizanske
koldny pn obci Tomccz. Po dosiahnuti pnestoru bojovlho na-
sadenia a naslcdncj identifikacii nepriatefskeho ciela zhodi)
Ctk. P. KalmanCok bornby na ncpnatcla. Po Icte trvajtfcom X5
minut sa vratil na malcrsku leteckii zakladnu '
Treba povedaf. >e к persoiialnym zmenam dochddzalo aj vo
veleni SVZ pri ZD. К prvej doslo preto, Je mjr. let. A. Dur-
Canskeho taJko zranili partizani vo veCernych bodindch 6. au-
gusta 1942 pri titoku na sluJobny automobil patriaci naCelni-
kovi stabu ZD (La dost, stabu ZDt pplk, del. L. Sisovskemu,
v ktorom sa DurCansky viczol ako spolujazdcc.” Zdvaznosf
zraneni (dve strelnl porancma hlavy a vest pricstrclov tela)
jednoznaCne vyluCovala jeho skory navral do sluJby. Ako
vhodny kandidat na obsadenie funkcic vclitela SVZ pri ZD
bol vytypovany velitef I. penile leteckeho pluku slot. let. Mi-
kulas GuljamC. Do funkcie velitefa SVZ. pri ZD ho ustanovili
na zaklade tclefonickeho rozkazu tninistra ndrodnej obrany.'’’
Po prisluSnom nanadeni odletel stot. let. M. GuIjaniC 14. au-
gusta 1942 z letiska Spisska Nova Ves do pola. do cielovcho
pnestoru na letisku v Zilomirc. Tam pnevzal funkciu vclitela
SVZ pri ZD. ktorii vykonaval do polovicc septembra 1942.
ked ho vo funkcii vystriedal by valy velitef leteckeho pluku
pplk. let. J. Durana. ' Ten vo frontovej slu/he pri ZD zotrval
bezmala styri mesiace. po ktorych sa vratil opal na Slovensko.
Po svojom navrate bol dnom 28. deccmbra 1942 ustanoveny
v ramci VVZ do funkcie rvferenta. ktory mal pripravovaf jar-
nl nasadenie slovensklho leteetva do pofa. StiCasnc sa mal
staraf о matcrialne a personainc potreby jednotiek vzdusnych
zbrani. ktori u2 boli nasadeni v poli."
PretoJe velitefa letky 11, stot. let. 1. Haluzicklho, odoslali do
zazemia. plk. gst. R. Pilfousek ustanovil diiom 29. oktobra
1942 do tejto funkcic stot. let. M. GuljaniCa. ' ktory1 ju vyko-
naval az do 30. aprila 1943. kym ho vo funkcii nevystriedal
npor. let. L. Hron Kratko predtym bol M. GuljamC rozhod-
nulim vlady Slovenskej rcpubliky z 19. maca 1943 povy seny
na majora leteetva s ticinnosfou od I. aprila 1943."
Charakter bojovej cinnosti prislusnikov letky 11 (v dobovych
dokumentoch z roku 1943 niekedy oznaCovand aj ako kombi-
novana a stihacia letka) ani poCas daKich mesiacov v ramci
ZD nczaznamenal Jiadnc podstatne zmeny. Okrem spolupra-
cc so slovcnskymi a ncmeckymi pozemnymi jednolkami zais-
fovali slovenski letci bezpeCnosf vlastnych a spojeneckych au-
tokoldn. ktore premavali po cestach ohrozovanych partizan-
mi. “ StiCasne vykonavali aj kuriemu sluJbu v ramci ZD. So
zlepienim poCasia zakonile narastala aj bojova Cinnosf pri-
sluSnikov letky 11 proti partizdinom. Ui 15. marca 1943 vy-
konali slovcnski letci bitevny nalet na obec Szianskaja. 22.
marca 1943 vy konal elk. P. KalmanCok bojovy prieskum >c-
lezniCnej irate OvntC - Jefsk. 24. marca 1943 prieskum ccs-
ly OvruC - Jefsk spojeny s ochranou slovenskej vojenskej
koldny.”
Letisko Zitomir, leto 1942. Mjr. git. Anton Ckurtansky (upmstnd)
po2as rozhovoni s veliteRm stLhucej letky 11 slot. let. Ivanom
Htluzkkfm (itvny rhva).
Do aprila roku 1943 vykonali prislusnici slovenskych letiek
v rdmei ZD celkom 243 Ivojovych nalelov a 316 pricskumnych
letov. Pri bombantovacich letoch zhodili na zistenl nepriatef-
skl ciele 2 9<)0 kg leteckych bomb. Ich bojovii cinnosf na
Ukrajine a v Bielorusku charakterizovala slovenska dobova
tlaC nasledovne: "K tispeehoma vifaznym Cinom slovenskych
letcov na vychodnom fronte v tichosti sa pridruiujti ich kama-
rati na Ukrajine a Bielorusku a zapisuju sa tak do dejin boja
proti boRevizmu. Bok po boku s kamaratmi od pozemnych
zbrani. zdruieni s ostalnymi ndrodmi Europe v jeden celok,
bojujii nasi letci daleko od domova za lepsiu buducnosf kon-
tinentu. za bezpeCnosf svojho naroda a vlasli." ‘
Vzhfadom na nevyhnutnosf doplnenia a obmeny personalu
letky 11 obdrial velitef letecklho pluku nariadenie VVZ Cis.
41.243 Dov. let. 1943 z 22. marca 1943. Na zdklade tohto na-
riadenia mala letka 3 odoslaf "za najbliiSieho priazniveho po-
84
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Casia" do pofa к letke 11 trojicu lietadiel S-328. kde nuli pl-
nit tilohy podfa rozkazov velitefa SVZ pri ZD. Vzhfadom na
skutoCnosf. ie letka 11 v tom obdobi disponmala len stihaci-
mi lietadlami B-534. mali byf slovenskd S-328 vybavend naj-
nulnejsim matcrialom na ich obsluhu. oSetrovanic a pres adz-
ku. Ako pozorovaielia a piloti tychto lietadiel mail byf do ро-
Га odoslani ti prislusnici leteckeho pluku. ktori v poll este ne-
boli. resp. tarn boli len kratky cas. Bolo zdoraznene. ie Octo
posadky nemusia byf len od letky 3. Okrem troch posadok
lietadiel S-328. ktord vykonali presun к ZD preletom. cast no-
vych prisluinikov SVZ pri ZD odisla do роГа vlakovym
transponom po trase Zilina - Brest - Minsk • OvruC. Tam vy-
Letixko 2itomfr. leto 1942. Polhk txihaduiha.
striedali pilotov letky. ktori vy konavali pofmi Uuzbu uz od za-
diatku oktobra 1942. Novti skupinu tvorili aj Myna lelci - cat.
Frantisek Bosmansky. dat. Robert Mitosinka. cat. Jan Kalisky
adat. Alojz Mutnansky. V pnebehu aprfla 1943 hlasili prichod
na velitclktve ZD aj por. let. v zal Koloman PnMic. por. let.
Tibor Caja. por. let. Moric Ertl a por. v zal Ladislav Klein.
Vsetci vyssie mcnovanidostojnici letectva bolt pndeleni к let-
ke 11. Prichod к ZD a nastup sluiby v rimci SVZ pri ZD hla-
sili u2 6. matva 1943 stot. let. Ladislav Schronk id SPVZ. por.
let. Julius Drozd a por. let. Ludovit Kofo z leteckeho pluku.
Stot. let. L. Schronka ustanovili do funkcie spojov acieho refc-
renta SVZ pri ZD.“ Poradici letectva J. Drozd a L. Kofo boh
premiestneni к letke 11 ako point pozorovaielia • letci. Do-
chovanC archivne dokumenty potvrdzujti. ze sa v novej jed-
notke rychlo udomacnili a so svojimi pilotmi dat. Fr. Kluba-
lom a Cat. P. Kalmandokom plnili bojove tilohy v ramci tzv.
prolipartizanskych akeii. о Com sveddi aj skutoCnosf. ze im na
zaklade rozkazu velitefstva ZD dislo 18 z 30. aprfla 1943 udc-
lil velitef tejto divizie vyznamcnania Za hrdinstvo III stup-
fta. Dhom 17, maja 1943 hlasil prichod к letke 11 rtk. rtm.
let. Jan Kuchynka. urceny za vrehneho mechanika letky.1"
V tento den zbchli od leteckej jednotky "Atlas I" z letiska
OvruC na lieladle S-328 slob. Imrich HaSCfk. stk. v zdl. Pavol
Hrivik a stk. v zdl. JozefJanco s umyslom navidy sa vyhntif
vykonu vojenskych povinnosti a prejsf na stranu nepriatefa.
Podfa vypovede J JanCa z 22. jtina 1943 podanej na velitef-
stve oddielu pofneho iandarstva v Kozinkach. svoj din usku-
toCnili na zaklade popudu slob. 1. Hascika. ktory- bol к SVZ pri
ZD prcmiestneny z L§. z ktorej ho pre discipliname zalezitos-
li vyltiCtli. Je zrejme. ie sa I. HaSCik s "odobratim kridel" nik-
dy vmitomc ncvyrovnal a vo svojom novom sluzobnom zara-
deni ncvidcl tfalsiu budticnosf. Podfa Jandovho vyhUsenia, tti
chcel ndjsf v sovictskom Rusku. Na rcalizaciu svojich pianos
viak potreboval odhodlanych pomocnikov. Tymito pomoc-
nikmi sa stali strelnici v zalohe P. Hrivik a J. Jando.
Trojica hodlala svoj plan realizovaf ui v nedefu 16. maja
1943. Lenie pre nevhodne IctovC podasic musela zamer odlo-
iif na druhy deft, teda na pondclok 17. maja 1943. Aby mali
vofny prislup к lietadlu. vzal si I. Ha&dik dobrovofne sluzbu
velitefa strdie na letisku v OvruCi. V stanoveny deft traja spri
sahanci sjvolodnc s ntd netusiacimi prislusnikmi strafe vytlaci-
li z hangara na letiskovii plochu lietadlo S-328. Prirodzene. ie
pri realizacii priprav na samotny ulet nepotrebovali Jiadnych
svedkov. resp. vojakov. ktori by im mohlt pl.in tiletu skomph-
kovaf. Preto I. Hasdik ako velitef straze odoslal prislusnikov
straineho druEslva na strazmeu. kde mah zoirvaf ai do fiktiv-
neho prichodu vclilcfa letky 11. Po kratket instruktaii sa Mo-
jica zbehov vznicsla na palube lietadla do vzduchu a zamieri-
la smerom na Kursk, kde I H.isdik hotllal preletief liniu ne-
tnecko-sovieiskeho frnntu.
Let sa vsak nevyvijal podfa pnedstav trojice utedencov a pri
obci Cemigov bol 1. Hascik pnnuteny pnstaf pre technickti
poruchu lietadla. Po jej odstraneni sa opaf vzniesh do vzduchu
85
SLOVENSKE LETECTVO
1959 - 1944
a pokracoval i vo svojom dobrodrulnom lete smerom na
Bnansk. VzhFadom na dazdivc pocasie stratil I. HaiCik orien-
taciu a po druhykrat sadol s lietadlom v nezndmom terene
v blizkosti obce Prvy Vojin vzdialenej asi 40 km od Brianska.
Tam chcel ziskaf informacie о svojej polohe. V obci vSak ute-
Cencov zadrZala nemeckd hliadka. Na zakladc Ha&fkovcj nc-
pravdivej informacie. ie boli vyslani z OvruCc na pricskum do
priestoru GomeFa. ale ie pre nepriazch poCasia zblikhli. ne-
meck-i hliadka ich prepustila. Nasledne boli ubytovani v civil-
пмп obydli a taktiei im bola prisFubcna matcrialno-tcchnicka
pontoc (letecky benzin. kyslik ...I. aby sa mohli na druhy deft
vratif к svojej leteckej jednotke. Po istej chvfli sa vsak Nemct
vratili. slovcnskych vojakov zatkli a eskoiiovali do vojenskej
viiznice v meste Orel. Po desialich dnoch vaznenia ich odosla-
li na pomocne plice do kuchyne. kde sa im podarilo najsf na
smetisku pilku na zelezo. ktorou za paf dalsich dni prepilili
viizenskC mreJe a tym st otvorili ccstu na slobodu. Ich litrapy
sa vsak neskonCili. pretoie boli na lilcku zadrzani miestnou
miliciou. ktora ich odovzdala madarskej vojenskej jednotke
v Narovli. OdtiaFto boli bez eskorty odoslani priamo do Brian-
ska. Zo JelezniCnej stanice v Bnansku ich osobnym automo-
bilom odviezli na nemecke vclitefslvo brianskeho letiska.
Tam opatovne zopakovali svoju verziu о nesfastnom "pries-
kumnom lete” do priestoru Orel. Po vypoCuti troch "zbliidi-
lych spojeneckych letcov", ich nasledne ubytovali v ncmcc-
kych kastirhach a shibili im. ie do OvruCc posit! Ionogram
s informaciou о ich osude.
Je pochopiteFnC. ie zbehovia nehodlali vyutivaf pohostmnost
nemeckych hostiteFov a Cakaf na odpoved z OvruCc. I. HasCik
spoloCne s P. Hrivikom v este ten isty den utickli nevedno
kam. Unaveny J. Janto vsak zotrval v priestoroch ncmcckych
kasami jeden den. Potom naCerpajiic nove sily tiei zutekal.
Jeho anabaza sa skonCila 21. juna 1943 о 0.10 h. ked bol na
zakladc dovemych infonnicii zaisteny por. Rudolfom Cltabe-
nom (veliteFom oddielu poFneho Jandarstva) v obci Kozin-
ky.s:i Stk. v zdl. J. JanCo bol neskdr na zakladc rozsudku poT
neho siidu uznany vinnym v plnom rozsahu a nasledne uvaz-
neny vo vojenskej vaznici. Jeho dvaja spolocnici. I. HasCik
a P. Hrivik. boli v ncpnlomnosli odstideni na tresl smrti.
Oil konca jiina 1943 az do konca prvej augustovej dekady ro-
ku 1943 sa uskutoCnil dalsi presun ZD do priestoru ZaslavT -
Minsk  Sluck. Presun jednotiek ZD bol vykonany predovset-
kym z tychto dovodov: ZD bola v pnestore svojho bojovCho
nasadenia dislokovana len s malymi zmenarni vojenskych po-
sadok od roku 1941 a vzhFadom na celkovii dl/ku pobytu
v tomto priestore sa vytvorili medzi slovenskymi vojaktni
a civilnyin obyvateFstvom. predovsetkym vsak medzi slovcn-
skymi vojaktni a miestnymi ienami. osobnc vazby. ktory'm sa
nedalo zabranif ani pod hrozbou najprisncjsich trestov. t>al-
siin z dovodov bol ten. ie jednotky ZD boli rozdclenc aj do
mensich posadok bez riadneho dozoru a kontroly zo strany ve-
litelkkdho zboru. Sim sa uvofnila discipline a zakonite pokle-
sla aj vycvicenosf a z toho vyply vajiica celkovii bojovd pripra-
venosf slovcnskych vojakov. Posledne bezpeCnostnC opatre-
ma. ako aj vetka presila partizanov. vycerpdvali slovenski
jednotky po fyzickej i psychickcj strankc. Ich moralny Slav
nunisala aj ciclena nepriateFska propaganda, ktorej podlichali
melen radovi vojaci. ale aj dostojnici. ktori sa kontaktovali
s partizanskymi spojkami a nasledne prcchadzali na stranu so-
vietskych partizanov.
Ako negativum bolo zo strany slovenskeho velenia pocifova-
n£ aj петескё rozhodnutie о planovanom presune tnadar-
skych vojenskych jednotiek do tesneho susedstva ZD. Z po-
chopiteFnych dovodov by bola spolupraca slovcnskych voja-
kov s prisluHnikmi maefarskej kraFovskej armady sFaiend. ak
nie celkom ncmozna. Preto bol presun ZD do поуёЬо priesto-
ru hodnoteny velitcFom ZD plk. gst. R. Pilfouskom vcFmi po-
zitfvne.*'
V Case presunu ZD do noveho priestoru doslo v ramci ZD aj
к nutnej reorgamzacii. ako aj к jej premenovaniu na 2. pesiu
divfziu. Vclcnie divizie prevzal dhom 10. augusta 1943 plk.
pech. Karol Peknik.*41 Prislusnici letky 11 sa prcsunuli z letis-
ku OvruC na nove posobisko na letisko v Minsku. na кюгё
prelieth styri B-534. tri S-328 a jedno E-241
Bojovd cinnosf letky 11 neustala ani v dalsich diioch a jej pri-
slusnici tfalej vykoiuivali bomhardovanie a ostreFovanic po-
zemnych cieFov nepriateFa. Za tiito Cinnosf boh na zakkule
rozkazu veliteFstva ZDcislo 83 z 2. jiila 1943 occncni vyzna-
menunim Za hrdinstvo III stupfia tito prislusnici letky II:
npor. let. 1 Hron. poi let T. Caja. por let M. Ertl. Cat. Fr.
Bosmansky. cal V. Fuljer. cat R Mitosinka a Cat. J. Simka-
nic. VcliteF SVZ pn ZD mjr. let. M. GuljaniC bol dekorovany
vyznamenanim Za hrdinstvo 11. stupfta “
V siivislosli s bomhardovacimi nalctmi treba poznamenaf. ie
v mnohych pripadoch sa cicFmi stavali obce. ktore sa nacha-
dzali v tzv. "partizanskych oblasliach". Jeden z. dokladov
о mtenzivnej leteckej Cinnosti priniesol aj 16. jtil 1943. V len-
to deh trojCIenny roj lietadiel S-328 о 09.50 h zbombardoval
a ostreFoval z palubnych zbrani obce RybakovCina a Kolodin.
Vzapati. о 09.55 h. trojCIenny roj lietadiel B-534 zbombardo-
val a ostreFoval obcc Tcplen. О 11.40 h rozSiril paletu bom-
Bielomsko 1943. Dvojict slovcnskych vojakov pAeuje pred kunfr-
nym lietadlom Imov S-328.
bardovacich naletov ifalii trojCIenny roj lietadiel S-328. ktory1
zbombardoval obce Oudnich a Tarasovo. О 13.30 h sa do
bombardovania obce RybakovCina pustilo lietadlo S-328. Od
13.35 do 13.45 h zbombardovalo lietadlo S-328 obcc Krugloje
a Ciatnoje. DobovC dokumenty zhodnotili nalety ako lispcsnC
akeie. ked>e vsetky obce v dosledku bombardovania horcli.
Uz о dch neskdr. t. j. 17. jiila 1943 о 10.45 h. riartoval troj-
CIenny roj lietadiel S-328. aby zbombardoval obec Borki. kto-
ni bombami rozbil a zapiilil, О 10.50 h cxlstartoval dalii troj-
CIenny roj lietadiel B-534. aby dovfsil skazu obce Borki.
Bombardovanie bolo vyhodnotene ako vcFmi lispesne. Na z4-
ver faiko skiiilanii dedinu ostreFovali stthaCi z palubnych zbra-
X6
slovenskeLetectvo
1939 • 1944
Hi... Pri tychto typoch leteckych tilokov bolo veFmi Casto za-
siahnute aj miestnc civilnC obyvatefstvo.*"
Netreba opoinemif skutoCnosf. ie okrem bojovej pripravy ne-
zabtidalo velenie 2. peSej divizie ani na duchovnii starostlivosf
о prislusnikov slovenskdho letectva v poli. Z tohto dovodu.
beruc do tivahy potrebu vykonu pastoraCnej Cinnosti v radoch
prislusnikov letky II, bola dnom 1. augusta 1943 zriadena
v ramci letky 11 katolicka duchovnii sprdva Do funkcie
spravcu bol urCeny por. duch. v zal. Anton Durcak.1’
Dhom 1. augusta 1943 doilo na zaklade nariadenia VVZ Cis.
20. 624/Taj. let. 1943 v riimci SVZ pri 2. peiej divizii к zasad-
nej organizaCnej zmene. Tymto dnom. vzhfadom na nedosta-
tok personalu vzdusnych zbrani a najma maly poCet nasade-
nych jednotiek vzdusnych zbrani < letka 11 a 3. bateria DPLP).
bolo zrusene velitefstvo SVZ pri ZD. Od toho dfia zaCala let-
ka 11 a 3. bateria DPLP podliehal po vscikych strankach pria-
mo velitefstvu 2. peSej divizie."
К cfalsej zmene v ramci letky 11, ktore sa negativne prenuetli
do znizenych operaCnych moinosti letcckej jednotky. doslo
v dhoch 12. - 13. augusta 1943. Na zaklade nariadenia VVZ
Cis. 20. 654/Taj. let. 1943 muselo velenie letky 11 odoslaf do
zazemia tri lietadla S-328 a jedno E-241. na ktorych odlcteli
Catnici R MuttJansky. V Fuljer. Fr Klubai. J. Simkanic
Napriek obmedzenimu poctu lietadiel. ako aj lietajuceho per-
sonalu. prislusnici letky 11 sa nadalej aktiv ne zapajalt do bo-
jovej Cinnosti slovenskej 2. pesej divizie. Svedci о tom aj 9
september 1943. kedCai. Jan Kalisky lokalizoval panizansky
tabor pri obci VikalCeno a nasledne nah aj zaiitoCil. Cief
uspesne zbombardoval a ostrefoval z palubnych zbrani B-534.
Pri tomto leteckom titoku partizam streibu opiitovali a zasiahli
Kaliskeho stroj na viacerych miestach. Napriek poskodeniu
lietadla Cat. J. Kalisky dokazal uloJenti bojovu tilohu splmf....
"nakofko obec bola zapalcna a zniccna". Nalet na VikatCeno
bol jeho 40. bojovym letom v ramci prolipartizanskych akeii.'
К takmer tragtekej udalosti doslo IX. oktobra 1943. ked poCas
letu trojCIenncho roja letky 11 zasiahol nepnatef strefbou zo
zeme stihacie lietadlo B-534 pilotov.ine Cut R. Mitosinkom
Udalosf vsak mala sfastny koniec. Zasah do chladiCa motors
prinulil R. Mitosinku midzovo pnstaf na uzkom pase pofa. Na-
prick snahe velitefa roja Cat. Fr. Bosmanskeho. ktory sa pokti-
Sal pristAf v blizkosti kamarita. vziat ho na kridlo a dopravtf
ho na materskc letisko v Minsku. tento timysel sa nepodarilo
zrealizovaf. SotvaCo Fr. Bosmansky prtst.il v Minsku a zahla-
sil. Co sa stalo, dostal rozkaz. aby odletel s E-241 po R. Mito-
Sinku. Po prilete do priestoru nudzoveho pristatia uvidel. ako
jeho spolubojovnika odvadza skupina bieloruskych partiza-
nov. R. Mitosinka bol neskor zaradeny do slovenskeho parti-
zdnskcho oddielu por. Vojtecha Sataru.
Pri jednej z mnohych nemeckych prolipartizanskych akeii pa-
dol 19. jtina 1944 do nemeckCho zajatia. Po jeho vydani na
Slovensko vojenski prokurattira presktimala vsetky okolnosti
stivisiace s tymto pripadom a dhom 12. jtila 1944 bol prepus-
teny na slobodu.
Ncgativny vyvoj moralnej siluacic v ramci 2. pesej divizie.
ktory1 charakterizovala preirvavajtica rozkladnu cinnosf preja-
vujtka sa prechodmi Casti prislusnikov divizie na stranu parti-
zanov a jednoznaCny narast protinemeckeho citenia medzi
znaCnou Casfou prislusnikov divizie. dospel do takeho stadia.
ie 2. pcsia divizia nebola ui suca pinif bojove tilohy na vy-
chodnom fronte. Tiito skutoCnosf konitatoval okrem velitefa
2. pe<ej divizie plk. git. K. Peknika aj nemecky general pri
MNO SR Gen.Lt. Friedrich Schlieper. ktory vykonal inspek-
ciu jednotiek 2. pesej divizie. V svojei sprtive. ktoni zaslal
ccntrale vojenskej spravodajskej sluJby  Abwehrai. nielenUe
diagnostikoval tento stav, ale priamo navrhoval: ... "Bolo by
Jiadtice. aby sa 2. divizia iZDt vytiala z bojov proti bandam.
pretoie sa na to. vzhfadom na svoju mentalitu aj tak ne-
bodi~...
Dha 7. oktdbra 1943 5ef nemeckej vojenskej misie na Sloven-
sku tlmoCil slovenskej vlade spravu podpisanti Gcn.Fm. Wil-
hclmom Keitelom. V sprave sa okrem ineho konstatov alo. ic
nemecki velenie uvaZuje о presunuti divizie do Taliansku
a о jej nasadeni na stavebne prace v tyle tronlu. Za tymto liCe-
lom nemecka strana navrhovala. aby sa 2. pesia divizia zreor-
ganizovala na stavebnti bngiidu s vyzbrojou a lechnickymi
prostnedkami. ktore budti zodpovedaf jej neskorsim lilolutn.
Stihlas slovenskej vlddy s navrhovanym riesent'm bol ozname-
ny do Berlina u? 8. oktobra 1943. О dva dm neskor dostalo
operacne txldelcnie lllavneho velitefstva nemeckej brannej
moci rozkaz vyclenif slovensku 2. peSiu diviziu z. dotcrajiieho
nasadenia a stiahnuf ju z priestoru stiCasncj dislokacie. aby
mohla uskutocnif reorganizaciu a transformaciu na stavebnti
bngadu Bolo nunadene odoslaf na Slovensko fa>kt‘ zbrane
a zanadema. vratane lietadiel putriacich divizii. spolu s Casfou
mu2stva. К samotnej rcorgamz.icii divizie a к jej transform^-
cu na Technickti brigadu doslo 25. oktobra 1943.
KetDe u? padlo detinitivne rozhodnulie vo vcci odsunu iaZkcj
vyzbroje divizie vratane letectva na Slovensko, ako aj о new-
ganizacii divizie na technickti jednotku. vyplynul z toho aj za-
vero nevyhnutnom odchode prislusnikov leteckej zloiky. Ve-
Skupmovi fotografit prisluinikov vzduinych zbrani posobiaoch pri
Zaistovacej divfai. Zhva npor. let. L Hron. mjr. let. M. Guljanil,
por. let T. Cija. por. let J. Drozd a por. let L Kofo.
Iitef 2. pesej divizie plk. git. K. Peknik udelil pochvalu pri-
sluinikom letky 11. Vo svojej pochvale konstatoval. ie pris-
luinici letky 11 svedomito a vzome plnili bojove tilohy. kto-
ryrni vydatne podporovali tispeine vykonanie viacerych bo-
jovych akeii 2. pesej divizie. Plk. gst. K. Peknik udelil poch-
valne uznanie aj velitefovi letky 11 npor. let. L. Hronovi za
vybormi spolupracu. svedomitC. usilovne vykonavanie bo-
jovych tiloh a disciplinovane vedenie letky 11 v ramci 2. pc-
iej divizie.v'
Diia 25. oktobra 1943 zacal lietajuci sled letky 11 presun na
Slovensko. Presunom pozemneho sledu letky 11 na Slovensko
sa defmitivne uzavrcla bojova Cinnosf slovenskeho letectva
v ramet ZD. resp. 2. peiej divizie na Ukrajine a v Bielorusku.
87
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Poznimky
1)	VHA Tmava. Fond Velitelsrvo amtady - spisy tajnd 1942, A.
82432.
2)	VHA Tmava, Fond Velitefstvo armAdy. spisy tajnd 1942, A.
82480.
3)	VHA Tmava, Fond VojenskA sprAva. spisy tajnd 1942. A.
82581.
4)	VHA Tmava, Food letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Hslo 34/1942, AlAnok 4, z 25. jdna 1942.
5)	VHA Tmava, Fond VVZ. Rozkaz WZ dis. 52/1942 z 20. 11.
1942. AlAnok 212.
6)	VHA Tmava. Fond ZD. sptsy tajnd 1942. dis. 82.573/Taj.la-
1942. taktieJ VUA - VHA ACR Praha, Fond 1. ds. letecky stf-
haci pluk v ZSSR, ZApisnik letov Antona MatuSeka vydany I.
aprila 1938. par. d. letu 1153 - 1155.
7)	VHA Tmava, Fond ZD. Ddvemy rozkaz VZD Hs. 64/1942
z dna 8 jula 1942. AlAnok 105. Partizanske tAbory v uvedenom
priestore s najvadiou pravdepodobnoslou bombardoval dtk.
Anton Matutek, ktory' si 13. jiila 1942 vo svojom zApisniku Ie
tov zaznamcnal "bombardovanie lAgrov v priestore Demenky".
Predmetny bojovy- let vykonal na B-534. 364 v dase 06.15 -
07.20 h - pozri VUA - VHA aCR Praha. Fond I. ds. letecky stf-
haci pluk v ZSSR. ZApisnik letov Antona MatuSeka vydany 1.
aprila 1938, por. d. letu 1170. Okrem palubnych zbrani a letec-
kych bdmb mali slovenski letci pri svojich bojovych letoch vo
vyzhroji aj pi.ttof s dvoma zAsobnikmi nAbojov na osobnft
ochranu v pripade nudzovdbo pristatia v oblasti. v ktorej bol
zisteny pohyb ncpnatcfa Pilot aj pozorovatef mail okrem tejto
vyzbrojc a municic naviac po jcdncj krabidkc nAbojov. pat tub
na zhadzovanie sprAv a suchti stravu na jeden deft - VHA Tma-
va. Fond VZD. Rozkaz VZD dis. 78/1942 z 2. jiila 1942, AlA-
nok 684.
8)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945, spisy tajnd 1942, dis.
82.808/9.Taj.l942.
9)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945, sptsy tajnd 1942. dis.
82.983/1-Taj. 1942.
10)	VHA Tmava. MNO SR 1939-1945, spisy dovemd 1942, dis.
!06033/Il/l.D6v.l942.
11)	Bystricky. J.: Recenzia diela: Rajninec, J.: Slovcnskd leteetvo
1939-1944, zv. 1. VojenskA histdria dis. 4/1998. s. 117.
12)	Tamtes. 117.
13)	Tamie, s. 117.
14)	VHA Tmava, MNO SR 1939-1945, spisy tajnd 1942. dfs.
83441/l.Taj.l942.
15)	VHA Tmava, Fond letecky pluk, Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku dis. 74/1942 zo!4. decembra 1942. dlAnok 16. s. 5. Dfta
3. jiila 1942 vykonal dtk. Anton Matusek svoj prvy let po prile-
le na tizemi okupovandho Sovietskeho zvazri Na stihacom lie-
tadle typu B-534.380 vykonAval v case od 11.45 do 12.24 h le-
teckii akrobaciu nad Zutomfrom Jeden zo svojich bojovych
protipaitizAnskych letov vykonal dtk. Matutek 13. jiila 1942.
Jeho let trval 65 mintit a bol vy konany v dase 06.15 - 07.20 h.
Podia ApeciftkAcie lidelu letu. ako aj jeho vykooania. uvedend-
ho v zApisniku letov, zbombardoval datnik Matutek "lAgre"
v priestore Demenky  bliHie pozri VtlA - VHA ACR Praha,
Fond 1. da. letecky stihaci pluk v ZSSR, ZApisnik letov Antona
MatuSeka vydany 1. aprila 1938, por. d. letu 1170.
16)	VHA Tmava, Food ZD, Sign. 1/29 Slovenski vojaci - prisluS-
nici Zaisfovacej divizie poetupovali v boji proti partizAnom
v stilade s obsahom Osobitndho ddvemdbo rozkazu velitelktva
Zaisfovacej divizie Hslo 8 zo 6. septembra 1942 "Boj proti ban -
ditom - smemice". Podfa tejto smemice: ” a) Fuhrer poveril
Rekhsfilhrera SS Hitnlera s ukolom zniAil zASkodnikov b)
Nate jednotky v dohtadnej dobe budii pri akeideh s jednotkami
nem. Jan. politic. jednotkami SS atd. spolupracovat. c) Dftom
1. 9. 1942 mA prAvo odstrefovaf muno boj aj zapafovaf osady
a domky zAAkodnikov a ich pomocnikov jedine nemeckA poli-
cia, ktorft sa akeie ziiAastni, alebo ktorej tieto osoby boli ako re-
belovia odovzdani. Len vo vynimodnych pripadoch tndte to
urobtl slovenskA jednotka pod velenim dostojnika, ktory za to
neste plmi zodpovednosf. d) Zistil som, ie u jedndho dtvaru
dost. zbor kribzoval podinanie jedndho dnihdho nAAbo litvaru,
jeho dostojnikov a nem. jednotiek a zandannerie, ie pri akciAch
odstrehl teny a deti. ie zapAlil osady, domky aid. ... Naopak,
litvar. v ktorom ddstojnickom zbore vznikii tieto obovArity. to
dobrd meno nemal a nemA a sAm sa musel о nevdadnosu tunaj-
iieho obyvatefstva na vlastocj koic prcsveddil... FUhrer sAm
vydal proti zAHkodnikom, ich pomocnikom a pribuznym aner
nice ako s nimi zachAdzaf a nikto z nAs nemoic hadal, aby ne-
meckd bezpednostnd tirady zo svojich finov skladali lidty"... -
pozri bliMie VHA Tmava. MNO SR 1939-945. sptsy dovemA
1942, dis. 1О5315/П/1.
17)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. sptsy tajnd 1942. Sis.
83.134/Taj. 1942.
18)	VHA Tmava. Fond VZD. Rozkaz VZD Sislo 106/1942 z 25.
augusta 1942, AlAnok 921.
19)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Hs. 17/1943 zo 14.4. 1943. AlAnok 5.
20)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Hs. 59/1942 z 29.9. 1942. AlAnok I.
21)	VHA Tmava. Fond letecky pluk, Ddvemy rozkaz leteckeho
pluku Hs. 6/1943 z 9.2. 1943. HAnok 3.
22)	VHA Tmava, Fond VZD, Rozkaz Velitelstva ZD Hs. 8/1943
z 21. jtmuAra 1943, dlAnok 99.
23)	VHA Tmava, Fond VZD. Rozkaz Velitebtva ZD i. 16/1943
z 13. (ebraara 1943, flinok 191.
24)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939 -1945, spisy ddvemA 1942.
«. 112.116.
25)	Tamte.
26)	ZApisnik letov Ctk. Pavla Kalmantoka vydany 22. mAja 1940,
s. 100. por. 4. letu 752.
27)	VHA Tmava. Fond VZD. sptsy tajnA 1942. Hs.82.692/Taj.Ia-
1942.
28)	VHA Tmava. Fond letecky' pluk, Dovemy rozkaz IctcckAho
pluku Hs. 44/1942 z 21. 8. 1942. CIAnok 1.
29)	VHA Tmava. Fond WZ. Ddvemy rozkaz IctcckAho pluku Hs.
44/1942 z 11.9. 1942. AlAnok 182  pplk. let J. Durana - bjva-
iy velitef leteckAlm pluku bol odoslany do pofa na zAklade na-
riadenia MNO SR Ais. 104.096 Ddv. П/3-1942.
30)	VHA Tmava, Fond WZ. Rozkaz WZ Hs. 1/1943 z 8. 1.
1943. AlAnok 1
31)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz IctcckAho
pluku Hs. 1/1943 z 11. januAra 1943, HAnok I.
32)	VHA Tmava, Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Hs. 31/1943 zo 6. augusta 1943, AlAnok 6.
33)	VHA Tmava. Fond VZD, Rozkaz VZD Hslo 35/1943 z 2. apri-
la 1943. AlAnok 395.
34)	Napriklad 8. februAra 1943 vykonala posAdka lietadla Praga E-
241.74 v zJoieni pilot Atk. Pavol KalmanAok a pozorovatef
npor. let. JAn Zubrik letecky prieskum v priestore OvruA -
Antonov • Popovo pole - OvruA. Slovemki letci vykonali letec-
ky prieskum za zloiitych povetemosmych podmicnok v tase
88
SLOVENSKE |.ETE<"I VO
19.39 • 1944
od 09.45 - 10.52 h. - pozri ZApisnfk letov ftk. Pavla Kalmanto-
ka vydanj 22. mAji 1940. s. 101 por. C. letu 762.
35)	Zapisnik letov etk. Pavla Kalmantoka vydanV 21 mdja 1940,
a. 103-104. рог. 1 letu 772,779 a 781.
36)	Vzlet £. 6 • JUN 1943 - tnesaCnik vzduin^ch zbrani. s. 117.
37)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy dfivemi 1943,
ft's. 256311/1/3 Ddv. 1943.
38)	VHA Tmava, Fond VZD, Rozkaz VZD «Islo 32/1943 z 23.
marca 1943, ftanok 349.
39)	Tiito funkciu vykorUva] aJ do 5. jiila 1943. ked ho vo funkeii
vystriedal par. spoj. v zil. FrantiHek Fischer.
40)	VHA Tmava, Fond VZD. Rozkaz VZD «islo 48/1943 z 30.
aprfla 1943, ftinok 532.
41)	VHA Tmava, Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 66/1943 z 29. tni
ja 1943, ftinok 683 - dfta 3. septembra 1943 zbehol od letky 11
spoloCne so slob, v zil. Rudolfom Bundilom - pozn Priloha
к diviznemu rozkazu ftslo 144/1943 z 19. oktftbra 1943. por. 4.
II a 11
42)	VHA Tmava. Fond WZ. spisy dovemft 1943. fts
80.078/D6v.O.D.1943 taktiei VHA Tmava. Fond Vehtefavo
ZD. spisy dovemft 1943, fts. 7I.298/D6v.lc.l943 К dhHiemu
zaujimavftnu prfpadu zbehnutia prislutnikov letky 11 na stra
nu nepnatefa doJlo 4. augusta 1943. V lento deft odcudzila dvo-
jica prisluSnikov letky 11 - stk. Ivan Fizel a stk. Michal Majer
nlk osobny aulomobil Praga AV a ulla na ftom к nepriatefovi
Velitef letky okamhte vyslal do vzduchu dve lietadla S-328 za
li/elom ich stlhama aJ do hlbky 100 km v okoli Minska. Sdha-
nie vyJSie uvedenjeh zbehov viak bolo bczvyslcdnft - pozri
VHA Tmava. Fond VVZ. spisy dftvemft 1943, fts.
80.129/D6v.O.D.1943.
43)	VHA Tmava, Fond VZD. spisy tajtrf 1943. fts 95.203/Taj.I.A-
1943.
44)	Pozndmka - Zaisfovacia divizia bola na 1 peliu diviziu prerne-
novani dftom I. augusta 1943 v siilade s nariadenim MNO SR
fts. 399l/Taj.I/2.1943 z 20. jiila 1943.
45)	VHA Tmava. Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 83/1943 z 2. jiila
1943. ftinok 853 a 854
46)	Bystricky. J. Recenzia diela: Rajninoc. J.: Slovenski letectvo
1939-1944. 1. zv., Vojenskft histona 6. 4/1998. s.l 19.
47)	VHA Tmava. Fond VZD, Rozkaz VZD ftislo 101/1943 z 30.
jdla 1943, ftinok 1064.
48)	VHA Tmava, Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 114/1943 z 25.
augusta 1943. ftinok 1229 • z tohto dftvodu ponechafo WZ
mjr. let M. Guljanita po skondeni dovolenky v zipoli.
49)	VHA Tmava. Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 1W1943 z dfta
17. augusta 1943, ftinok 1116.
50)	VHA Tmava. Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 11Q/1943 zo 17.
augusta 1943. ftinok 1116.
51)	Bystricky, J.: Pozemne vojski Slovenskej annady na bojiskich
2. svetovej vojny. Apologia 6/1994, s. 20. Ui 21. septembra
1943 postiipil Obstit Stitzinger  prislutnik liradu nemeckeho
generila pri slovenskom MNO spis t. 1574/43 tajnft, na MNO
SR spis adrcsovany pplk. git Viliamovi Talskftnu s nasledov-
nym obeahom: " S odvolanfm sa na vierajii rozhovor medzi
pdnom ministrom CatloSom a pinom generalom Schlieperom
zasielam v nasledovnom znenie nariadenia Hlavnftho velitef-
stva brannej moci z 19.9.43 s tym, aby ste ho laskavo vzali na
vedomost: 'Drahi slovenski petia divizia bude ciefom pouii-
tia na Vychodnom vale podriadenl generilnemu siabu pozem-
nftho vojska. Podroboosn о preloieni. ktori ml byf v to naj-
knliom Case prevedenft majd byf upravenl priamo medzi zsi-
Castnenymi miestami. К e i t e I v. r." - pozri VHA Tmava.
Fond MNO SR 1939 - 1945. vlna, kr. t. 15.
52)	VHA Tmava. Fond VZD. Rozkaz VZD ftslo 144/1943 z 19.
oktobra 1943. ftinok 1460 a 1461.
4/2 1. frontova garnitdra
letkv 13
Peter Sumichrast
Nakup modernych stihacich lietadiel Bl 109E. ako aj absolvo-
vanie vycviku lietajiiccho a pozemneho personalu vzdusnych
zbrani vo vy'cvikovej zakladni Jagdgruppc Drontheim v dan-
skom Grove, umoznil velcniu slovenskeho leteetva zostavii
plnohixlnotnii bojovii jednotku. ktora mala plnif tilohy stiha-
cej ochrany v priestore bojoveho nasadenia Rychlej divizie
iifalej RDi. Priprava prislusnikov I. fronlovej gamitiiry letky
13 a samotne vclcnie tcjlo letke na ironic bolo zverene skiise-
nemu velitefov i letky 1.3 - stot lei. Ondrejovi Dumbalovi. kto-
ry sav c.iscixl 3 jula 1941 do 15. augusta 1941 ziicastnil s let-
kou 13 aj na jej prvom frontovom nasadeni na vy chodnom
fronte
Vzhfadom na skutofnosf. te letka 13 nebula na plnych poC-
lixrh. v prvom radc bolo potrebne doplnit jednotku odbome
pripravenymi stihacinu letcami. ako aj zodpovedajuettn po-
zemnym personalom. Z tohto dovodu boli na zakladc D6vcr-
ncho rozkazu leteckeho pluku Cis. 47/1942. Cldnok 7. dnom
.31. augusta 1942 premiestneni к leteckej rote Piestany s urce-
nitn pre letku 1.3 traja prislusnici leteckej roly Spisska Nova
Ves  letka 12: rtk. Jozef DrliCka. Ctk. Jozef Vinctir a Ctk.
Frantisek Jamrich. V zhode s tym istym rozkazom boli к let-
ke 13 tnalo prideleni aj cfalSi piati prislusnici leteckej roly
Piesfany • letky 11: rtk. rtm. let. Frantisek Cyprich. rtk. Pavol
Zelenak. rtk. TomaS Cyprich, Ctk. Jozef Jancovic a Ctk. Peter
KvasntCka. Po tomto personalnom doplneni mala letka 1.3
v stave celkotn stmlsf stihacich letcov.
Priprava stnuistich vybranych stihacich letcov I. fronlovej
gamitiiry letky 13 sa prakticky realizovala od I. septembra
1942 do 7. oktobra 1942. ketf bola letka pnpravena na samot-
ny odchod do pofa. Vykonanic ostrych strelicb na leteckej
strelnici Novy Dvor - Malacky. v nemeckej ochrannej zone.
ktori4 vsestranne zabezpecoval slovensky letecky detailman
a hospodarska siotina. sa stalo de facto vy vrcholenim priprav
odlelu na vychodny front. Na zaklade schvaleneho pUnu ma-
li prislusnici 1. fronlovej gamitiiry letky 13 ticto strelby absol-
vovaf v dhoch 14. - 19. septembra 1942. ale podfa udajov
v dochovanych zapisnikoch letov prislusnikov I. fronlovej
gamitiiry letky 13. ako aj podfa obsahu Clinku 6 Dovemcho
rozkazu letcckeho pluku cis. 57/1942 z 22. septembra 1942.
vykonali stihaci bojove strelby az v dhoch 21. - 25. septembra
1942.
Na prve bojove lety spojcnc s ostrou strclbou z. palubnych gu-
fometov na vytycenC pozemne ciele piloti startovali u> v sko-
rych popoludhajsich hodmdeh 21. septembra 1942. Po troch
dhoch intenzivneho lietania na sieslich stiliackach Bl I09E
dostali rozkaz zaiitoCii na urCene pozemne ciele strvlbou z ka-
ndnov svojich lietadiel/ Dna 25. septembra 1942 po absolvo-
vani 5 a> 9 letov spojenych s ostrou strelbou z palubnych
zbrani absolvovali prislusnici letky aj zavereCne strelby. na
89
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
kiorych sa osobne ztiCastnili nacclm'k Stabu VVZ pplk. gst.
Alojz Ballay a JCf Netneckej leteckej misie na Slovensku
Gcn.Maj. Wilhelm Keiper. Obaja vysoki vojenski vclitclia vy-
jadnli s vysledkami strelieb. predovsetkym vsak s vysledkami
strelieb z palubnych kandnov, vcfkii spokojnosf.’ Po tomto
dm bola letka 13 vyhlisend za pine bojaschopmi a pripraventi
na bojove nasadenie na fronte.
Picitany. 27.10.1942. Oficiilna rothk'ka pplk. gSt A. Ballaya s vy-
branymi pilotmi 1. frontovej gaminiry letky 1J.
Vzhfadom na skutocnosf. ze v obdobi priprav odchodu letky
13 na front sa na Slovensku nenachadza) dostatoeny pocel sti-
haCiek Bf 109E a tie. ktore sa uz na Slovensku nachadzali. sa
setrili na pianovane frontove nasadenie. pouzivali prislusnici
I. frontovej gamittiry pn plneni programu pripravy na fronto-
ve nasadenie aj lietadla Avia B-534. Klemm KI-35D a Arado
Ar 96A-1. Velitef jednotky bcnic do livahy profesioruilne kva-
lity prislusnikov svojej letky a tie J predpokladany charakter
jej bojovej Cinnosti na fronte nasadil pri praktickom leteckom
vycviku vysokC tempo. Jeho piloti pn nom ziiroCili skiisenos-
li a praktickC zruCnosti, ktore ziskali poCas vykonu svojej le-
teckej praxe. ako aj poznatky nadobudnutC podas preikolenia
na nemeckti modemii leteckii techniku v danskom Grove. Po-
Cas pripravy na Slovensku lietali prislusnici I. frontovej gar-
nitiiry predovsetkym v lelovych zostavdeh dvoch dvojt'c (roi-
tc) tvoriacich stvorclenny roj (schwarm). Ich zavedenie do
abecedy frontovCho stihaca - ako progresivneho taktickeho
bojovCho prvku sa pripisuje sldvnemu nemeckemu stihaciemu
esu Obst. Wemerovi Mdldersovi/"
Praktickd leteekd Cinnosf prislusnikov letky bola rozmanit.l
Starly a pristatia striedali s naevikom bojovych obratov, spre-
vadzali dvojplosniky Letov S-328 pri simulovanych bombar-
dovacich nalctoch na letiskd v Pieifanoch a vo Zvolene. trCno-
vali letecky boj v rojoch aj v skupindch. Rovnako vykonali aj
niekolko preletov. UrCitym spestrenim ndroCndho bojoveho
vycviku prislusnikov letky 13 bola ich liCasf na leteckom de-
file. ktore rcalizovali pre potreby slovenskej filmovcj spoloC-
nosli NAstup dna 3. septembra 1942 od 10.47 - 10.55 h.
PoCas praktickcj leteckej Cinnosti prislusnikov I. frontovej
gamittiry na lictadldch Bf I09E doilo aj к niekolkym letec-
kym havariam. Napriklad 16. septembra 1942 doslo к CiastoC-
nemu poskodeniu lietadla Bf IO9E-2. W. Nr. 972. ktore pilo-
loval Ctk. Jozef Stauder. Letecky motor Daimler - Benz DB
601 pre poruchu kompresora vysadil a pilot musel ntidzovo
pristaf so zatiahnulym podvoz-
kom na letiskovej ploche v Pies-
(anoch. Lietadlo sa ciaslocnc roz-
bilo. avsak pilot - Ctk. J. Stauder
vyviazol bez zranenia Okrem
tejto nehody boli poCas vycviku
CiastoCne poikodenc cite tri (fa-
ISie lietadla rovnakeho typu. Do
odchodu letky na vychodny front
mail byf tieto straty leteckej tech-
niky nahradcnc vzhfadom na pia-
novane komisionalnc prevzatie
ttyroch stihaCiek Bf 109E na le-
tisku Erdingcn pn Mnichove'
V zmvslc nariadenia VVZ Cislo
83.795/Taj.lel.l942 z 29. sep-
lernbra 1942 vo veci odchodu
jednotiek vzduinych zbrani do
pofa. malo lietajuci sled letky 13
tvorif dev at stihacich lietadiel Bf
I09E. Na vychodny front mali
odlelief v Casovom rozmedzi 10
a? 14 dni po prichode pojazdne-
ho sledu na miesto urCenia. I. j
do Majkopu. Na zaklade vyssie uvedenCho nariadenia mal po-
jazdny sled letky odisf na front zo zelcztiicnej stanice v Pies-
fanoch 7. oktobra 1942. No planovany termin odchodu sa ne-
podarilo realizovaf. pretozc nemecke JelezmCne velitefstvo
zaradilo slovensky pojazdny sled do transportu aJ na 14. okto-
bra 1942. Letka tispesne "navagonovala" 13. oktobra 1942
a na druhy den о 14.00 h opustila Piesfany."'
Este v ten isty den sa v zeleznicnej stanici Zilina pripojili
к transportu motorizovana hliisna rota a spojovacia Cala z Od-
dielu vzdusnCho spravodajstva (OVZ). Spolu s letkou 13
oproti povodnemu pldnu neodikla do pofa ani 3. am 15. batena
DPLP. Na zaklade rozhodnutia MNO SR mali protilictadlovti
obranu velitefskCho stanoviifa letky 13 plnif prislusnici 4. fah-
kej batCrie DPLP, ktori vsak v tomto obdobi posobili v ramci
SVZ pri ZD. V stilade s obsahom nariadenia MNO SR velitef
ZD plk. gst. R. Pilfousek diiom 23. oktobra 1942 odoslal
4. fahkti protilietadlovti delostreleckii hateriu к slovenskej RD.
aby zaujala svoje miesto v zostave taklickej skupiny ftumbala.
Dfta 5. oktobra 1942 о 10.00 h vykonal ndCelnik itdbu VVZ
pplk. gft. A. Ballay na letisku v Pietfanoch prehhadku letky
13. aby komplexne posiidil dosiahnuty slav jej pripravenosti
na odchod do pofa. s dorazom na personalnu a matcrialnu
stranku. Toho istCho dfta о Styri hodiny neskor vykonal pplk.
git. A. Ballay prehliadku s rovnakym ciefom aj medzi prislui-
nikmi hliisnej roly OVZ v Ziline. So stavom pripravenosti vy-
jadril celkovii spokojnosf.
Podfa jeho nariadenia mali letka 13. motorizovand hldsna rota
so spojovacou Catou a 4. fahka batena DPLP vytvorif taktickii
skupinu pod velenim stot. let. О Dumbalu. Aviak po discipli-
namcj a materiilno-hospodirskej stranke boli tieto vojenske
90
SI.< JVEN.SKE I. ETECTV(>
1959 - 1944
jednotky autondmne. Po zloiitych rokovaniach predstavitefov
slovenskdho MNO a VVZ s predstavitcfmi Nemeckej leteckej
misie na Slovensku sa ptxianlo dohodmif. aby letka 15 bola
nasadena v operaCnoin priestore slovenskej RD. Zarovefi sa
podarilo dohodmif. aby letka 13 podliehala po strankc disci-
pliniirnej a perxonalncj priamo velitefovi RD. Po taktickej
stranke podliehala prfslusnemu velitefovi nemeckej slihacej
skupiny.""
Presun pozemneho slcdu netiplncj taktickej skupiny Dumbala
(bez 4. batdrie DPLP) sa uskutocnil v dftoch od 14. do 28.
oktftbra 1942. Diha a tinavna cesla zo Slovenska na vychodny
front sa reaitzovala tronii spdsobmi. Trasa Piesfany  Zilina 
Krakov - Lvov (Lemberg) - Dnepropetrovsk - Kert po zclez
nici. trasa KerC - Tamaft po mon a Tamaft  Majkop po vlasl-
nej osi. Spolu s pozemnym pcrsonalom ixiisli do pofa takpo-
vediac po vlastnych aj slyria prislusnici lietajuceho personlihi.
pre ktorych na Slovensku neboli к dispozicii letuschopnd sti-
hacie lietadla Bl I09E. Tymilo ..nesfastnikmi" bola stvorica
kamaratov - rtk. Pavol Zelcftak, Clk. Jan ReJftak, Clk. Jozef
Stautler a Clk. Jozef Vinciir. 1 Za velitefa skupiny. ktord tvori-
lo 211 prislusnikov leteckeho pluku. bol urCeny zastupca ve-
litefa letky 13 por. let. Vladimir Knsko. S vojakmi prezenC-
nej sluiby. ako aj s vojakmi v zalohe. ktori boli zaradeni do
pozemneho slcdu. odisli do pofa aj dalsi gai.isti leteckeho plu-
ku: por. lei. Stefan Dzunko. zvk. rtm. let. zbroj. Karol Dubeft.
rtk. Ignac Babac. rtk. Jozef MichaliCka a rtk. Tomis Cy-
prich."‘
Presun lietajuceho slcdu sa uskutocnil v dftoch <xi 27. oktobra
1942 do 4. novenibra 1942 na trase Piesfany - Kamcmca nad
Cirochou - Lvov - Proskurov - Kirovograd - ZaporoJic • Ros-
tov • Majkop. Dna 17. oktobra 1942 ixislartoval z letiska
v Piesfanoch rtk. Stefan Martis na Bf I09E-4. W. Nr. 3)94
ako tcchnicky predvoj lietajuceho sledu. Jeho tilohou bolo na
miestach planovanych medzipristati zabezpecif polrebnu tech
nickd pomoc pre svojich kolegov z lietajuceho slcdu. Tuto
tilohu sa mu viak nepodarilo splnif. pretoze uz pocas medzi
pnstatta na letisku Lvov havaroval. Zo svojho fazko poskode-
neho Emila (oznaCenie verzie stiltacicho lietadla Messer-
schmitt Bf I09E) v<ak vyviazol len s fahkym zranenim.
Vzhfadom na stupeh zavaJnosti pokkodenia lietadla bol S.
Martis primiteny zancchaf stihaCku neschopnd letu v starostli-
vosti nemeckych leteckych mechanikov prblusnikov fvov-
skych leteckych dielni. Do materskej posadky sa vratil vla-
kom prave vCas, aby sa ztiCastnil na oficialnej rozliiCke zastu-
pujticeho velitefa vzdusnych zbrani nacelnika stabu VVZ
pplk. gst. Alojza Ballaya s prislusnikmi lietajdceho sledu I.
fronlovej gamitury letky 13. Napriek neuspechu Martisovej
misie. presun lietajuceho slcdu letky 13 sa zacal 27. oktobra
1942. Kr.'uko po jedenastej hrximc sa vzmesla z piesfanskeho
letiska osemClenna skupina lietadiel. oznaCenych vysosinymi
znakmi slovenskych vzdusnych zbrani. Tuto skupinu tvorilo
sedem stthaciek Bf I09E, ktori pilotovali slot. let. Ondrej
Dumbala. por. let. Jan Gerthofer. rtk. rtm. let Frantisek Cy-
prich. rtk. Jozef Svejdik. rtk. Jozef Drhcka. Ctk. Frantisek Bie-
zina. Ctk. Jozef JanCoviC. a jedno lietadlo Praga E-241 19 pi-
lotov ani Ctk. Izidorom Kovarikom. S nim na mieste pasaziera
letel hlavny mcchanik letky 13 zvk. rtm. let. Robert Nerad.
Obhibeny dvojploinik prcdvojnovej Ceskoslovenskej vyroby.
ktoriho tvoreom bol ing. Jaroslav Slcchta. mal byf na vychod-
nom fronte vyuhvany na zabezpeCenie nevyhnutneho spoje-
nia medzi letkou 13 a velitefstvom RD.
Pred ixiletom skupiny vykonal ndCelnik stabu VVZ pplk. gst.
A. Ballas prehliadku nasltipenych letcov a po kratkom priho-
vore sa so vselkymi osobne rozlucil. Velitef letky 13 stot. let.
O. Dunibala este kratko pred odletom urobil poslednti zmenu
v zost.ive lietajdceho sledu letky 13. Ozndmil rtk. J. Setvdko-
vi. Je toho dfta nepolcti s jednotkou na front, pretoie must za-
hezpeCif prelel stihacicho lietadla Bf I09E z letiska vo Vied-
m na letisko leteckeho pluku v Ptesfanoch. Zaujimavosfou na
tomto pribchu ie takt. ze pianos anc prevzatie lietadla vo Vied-
ni - Aspcmc a jeho nasledns prelel na Slovensko sa neusku-
toinil a rtk J. Setsak - rodak z Bosacc pn TrcnCine. odikiei za
svojou jednotkou spolu s rtk S. Martisom a tromi vojakmi po-
zemneho sledu slakom ai 31. novetnbra 1942
Pretoze slovenske tnessersehmitty nemali pridavni puhvove
nadrze. museli prislusnici lietajuceho sledu CastejUie absolvo-
vaf medziprislatia. aby doplnili pohonne hmoty. Co sa neza-
obislo bez leteckych nehod. Uz pocas prveho medziprislatia
na letisku v Kamenici nad Cirochou ast о 12.15 h mal DrliC-
kov Emil technickti poruchu na podvozku. preto J. Drliika
s lietadlom pristal midzovo na brucho. Jeho Messer (aj toto
oznaCenie lietadiel spominancho typu sa pouiivalo) bol Cias-
toCne poskixleny . Napriek spomenutcj neprijemnej udalosti
eite v ten isty deft odstartovala skupina stot. let. O. Dumbalu
(bez smoliara J. DrliCku) smerom na Lvov. Lenie ani na fvov-
skom letisku sa medzipristatie neobislo bez nebody. kedhava
roval samotny velitef letky 13 stot. let. O. Dumbala. ktory- le-
tel na Bf I09E-3, W. Nr. 2945. Havdriu pri pristavacom ma-
ncsTi sposobilo neoCakavand zaklapnutie zrimky podvozka.
Ddsledok tejto leteckej haviirie? Dumbalova slihaCka utrpcla
faike poskodenie smenoveho konnidla a preto nebola schopna
dalsieho letu. I v iesf Iici.hIIo opiif do letuschopneho stavu tr-
salo prislusiukoin nemeckych leteckych dielni takmer Styri
dm. \ tak slovenska skupina ixlletela do Proskurova ai 31.
oktobra 1942.
Dna 4. novenibra 1942 о 13.33 h po letcckej anabazc po
obrovskych siravach ZSSR dtrraz.il lietajitci sled letky 13 do
miesta svojho prveho fronlovdho posobiska a opcraCncho na-
sadenia - kaukazskCho Majkopu. avsak bez jedneho z najtis-
pcsnejiich slovenskych stihacov - vtfaza od dncperskChoGar-
nostaipola - rtk. J. DrliCku. na ktoreho sa <k! jeho odchodu do
pofa neustale lepila smola. Jeho Messer ho pri tfalsom preletc
opiif sklamal. Pre technickti poruchu pohonnej jednotky Da-
imler-Benz DB bl 11 muscl midzovo pristaf na letisku Uinaft.
NudzovC pristatie bolo hladke a po vymene motora bolo lieta-
dlo opal letuschopne.'" Drlicka sa napokon pripojil к letke 13
az v polovici dccembra 1942. Je potrebne zdoraznif. Je takCto
dlbc a strastiplnc putovanie letcov к svojim bojovym jednot-
kam po obrovskych priestoroeh bj valeho ZSSR vsak nebolo
nicim vynimoCnym.1''
Az po prichode lietajuceho sledu letky 13 do Majkopu leJia-
ceho asi 70 km juhovychodnc od Krasiuxiaru. bola takneka
skupina Dumbala uplna. Letka 13. kryci mizov 'Sils ester 3”.
bola po takticko-operacncj strankc pnclenena к nemeckej IL
slihacej skupine 52. stihaccj cskadry (ll./JG 52). ako jej 13.
slovenska letka (13. Slow. Staffel/JG 52). Stihacia cskadra
pod vclcnim Maj. Dietricha Hrabaka operovala v rimci Luf-
tflottc 4. ktorej velitefom bol Gen.Fm. Wolfram von Richtho-
fen - byvaly velitef Lcgie Condor a bratranec legendamcho
stiliacieho pilota z obdobia I. svetovej vojny "OervenCho ba-
rdna” Manfreda von Richlhofcna. Pre slovensku letku bolo
priClenenie к nemeckej 52. slihacej eskadre urCite velkym vy-
91
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 - 1944
rnamenamm. pretoie tato nemecka jednotka pain la ui v Case
pnchodu prislusnikov letky 13 na vychodny from medzi elit-
ne stihacie jednotky Luftwaffe. PoCas 2. svetovej vojny v jej
radoch sluiilo nutoistvo expertov leteckCho boja akymi urCi-
te bob Maj. Erich Hartmann - 352 zostrelov, Maj. Gerhard
Barkhorn - 301 zostrelov. Maj. Gunther Rail - 275 zostrelov.
Obst. Hermann Graf - 212 zostrelov. Maj. Walter Krupinski -
197 zostrelov
Hoci slovenska letka 13 podliehala priamo velitefov i nemee-
kej II. stihacej skupiny 52. stihacej cskadry Luftwaffe (ll./JG
52) Hptm. Johannesovi ..Mackytnu" Steinhoffovi. od ktoreho
dostdvala rozkazy na vykonanie jednotlivych opcracnych le-
tov. konkretny personalny vyber pilotov zostal v pravomoci
velitefa letky 13. Letka slot. let. O. Dumbalu bola zdroveft aj
rclatlvne samostatnym pcrsonalnym. organizaCnym i hospo-
darskym subjcklom.
V Case prichodu letky 13 do mesteCka Majkop leiiaceho na
upati Kaukazu ui Ictna ofenziva nemeckych a spojeneckyeh
vojsk na juinom fronte (stalingradskom a kaukazskom fronte)
uviazla a slovenska RD pod velenim noveho velitefa plk. gst.
S. Jurvcha postupne prcchddzala do obrany pri rieke Psekups.
V tomto priestore zotrvali jednotky RD ai do zaCiatku posled-
nej dekady janutira 1943. Prechod slovcnskych pckich jedno-
tiek do obrany neznamenal len prakticky koniec ich ofenziv-
nej cinnosti. ale pnniesol aj rozkladne javy. klorC nakoniec
vyiistili do nciispesnCho poku.su о zorgamzovanie prechodu
slovcnskcj RD к Cervenej amuide. Treba objeklivne konstato-
vaf. ie od tohto okamihu sa ui nikdy neopakovali oslavnc
a kvetnate vyjadrenia vysokych nemeckych dostojnikov na
adresu bojovej Cinnosti prislusnikov pozemnCho vojska slo-
venskej annady. ako tomu bolo napriklad v rozkazc Gen.
Wetzela z 30. jiila 1942, ktorCmu bola v tomto obdobi RD
podriadend. Nemecky veliaci generdl hodnolil bojove vykony
slovenskej RD tymito slovami: "Bok po boku s nemcckymi
diviziami dosiahla v titoku od MiusovCho tiseku ai po dobytic
pevnosti Rostov a pri ziskani predmostia cez Don s priklad-
nym utoCnym duchom rozhodujiice tispechy a pripojila tymto
novy slavny list к histdrii slovensko-nemcckcho kamaratstva
v zbrani. So svojirn statoCnym gen. Turancom. na cclc naj-
prednej5ich oddielov zdvodili slovenski borci piny clanu
a rozhodnosti s nemcckymi vojaktni
Slovenski stihaCi sa po prichodc do Majkopu stretli aj s pri-
sluHnikmi chorvdtskej stihacej letky. ktoni mali nahradii
v zostave nemeckej 52. stihacej cskadry. Touto letcckou jed-
nolkou bola 15. chorvatska stihacia letka potpukovnika Fran-
jo Diala (15. Kroat. Staffel/JG 52). ktora bola dftom 15. no-
vembra 1942 stiahnutd z prvej lime za tiCelom oddychu vo
vlasti. Chorvatski stihaCi vykonali do tohto Casu 3698 vzletov.
z toho 2460 bojovych. pri zisku 164 overenych vzdusnych vi-
faz.stiev a viac ako tridsiatky neovercnych. Tieto vysledky do-
cielili pn strate svojich Jiestich stihacich letcov. V druhej po-
lovici decembra 1942 sa vlakovym transportom vratili do
Chorvatska a ui 23. decembra 1942 sa prislusnici tejto letky
doCkali triumfdlneho sldvnostnCho nastupu v zahrebskej itvr-
li Maksimir. Na tomto nastupc sa ziiCastmli aj najvyisi funk-
cionari Hrvalsko Ratno Zrakoplovstva - gen. Vladimir Kren.
gen. Vilko Begiy ...*
Prislusnici letky 13 boli poCas svojho pobytu v Majkope uby-
tovani v domoch civilnCho obyvatefstva. s ktorym sa vzhfa-
dom na slovanskii mentalitu a jazykovti pribuznosf ziili vefmi
rychlo. Ich sdiitie bolo na danC vojnovC pomery vefmi dobre.
Jedinym negativnym Cinom vainejsieho charakteru. ktory vr-
hol zIC svetlo na dobre mem» slovenskeho vojaka pocas ich
pobytu v Majkope, bolo poslrelenic civilnej osoby sloven-
skym vojakom zapriCinenC neopatmym zaobchddzanim s рй-
tofou. Postrelenemu dievCafu lekar letky 13 poskytol okamii-
iu odbormi Ickarsku pomoc.
К prvym nedorozumcniam s prislu?nfkmi nemeckeho Wehr-
machtu viak doslo ui kratko po ich prilete do Majkopu. Ne-
mecky ubytovatef v snahc zabezpeCif vhodne ubytovame pre
prislusnikov svojej jednotky hodlal zabyvanych Slovakov de-
loiovaf z pribytkov civilnCho obyvatefstva. Nechui udomac-
nenych letcov opuslif pridelenC "nove domovy" bola jednoz-
naCmi. Doslo к sporu. ba dokonca ai к strefbe. Konflikt, kto-
ry moho) vyustif ai do nekontrolovatefneho ozbrojeneho stre-
tu a ktory mohol maf nedozenw naslcdky, vyrieiil stot. let. O.
Dumbala v sucinnosti sostabom II. skupiny 52. stihacej eska-
dry. Vyslcdkom jeho intcrvcncic bolo. ie odikli prislusnici ne-
meckej pcscj jednotky. Hoci ubytovani slovenski lelci neboii
prislusnikmi nemeckej Rise, pri ubytovani mali. ptxlfa platne-
ho nemeckeho nariadenia. prednosf pred netneckymi prtslus-
mkmi pozemneho vojska. Je samozrejme. ie po takomto
tispesnom zasahu velilcfska autonta stot. let. O. Dumbalu jed-
noznaCne stiipla. Svojirn nekompromisnym vclitefskym spra-
vantm dal svojirn podriadenym jasne na vedomie, ze sa vie
о nich postaraf aj v zloiitych frontovych podmienkach.
Svoje micsto v zostave taktickej skupiny Dumbala po pricho-
de do Majkopu zaujala aj 4. fahka bal&ia DPLP (kryci n&zov
"Kongo 4"). Slovenski protilietadlovci vybudovali po obvodc
majkopskeho letiska osem palebnych poslaveni pre svoje 20
mm protilietadlov^ kandny typo Oerlikon. Obavy slovcnske-
ho velenia pred pripadnymi leteckymi titokmi nepriatefa boli
opodstatnen^. pretoie ui 29. oktdbra 1942 о 15.00 h preniklo
nad Majkop vo velkej vyskc osamclo Ictiacc sovictskc dvoj-
motorove bombardovacie lietadlo tpravdepodobne Pctljakov
Pe-2). Nemecka falika protihetadlova obrana zaCala okamiitti
pafl»u. Avsak vysoka letova hladinu lietadla. ako aj obmedze-
ny dostrel fahk^ho Baku robili strclbu nciicinnou. Sovictsky
dvojmotorovy bomharder zhodil Jesf leteckych bomb, ktore
zabili sedein miestnych civilnych obyvatefov a jedneho ne-
mecklho vojaka. V ten isty deft v noCnych hodimich podnikli
sovictskc dvojploiniky I pravdepodobne Polikarpov Po-2
LNB, R-5 resp. R-Z). prekvapivy rusivy ntilet na letisko Maj-
kop. Bombardovaci ntilet nebol uspeJny a letecke bornby ne-
zasiahli iiaden vojensky cicf. V dhoch 30. oktobra 1942 a 2.
novembra 1942 sa titoky sovietskeho leiectva na Majkop zo-
pakovali. Treba zdorazmf. ie sovietske dvojplosniky sa pri-
krtidali к ciefu s maximilne priskrtenym pripadne aj s vypnu-
tym motorom. Postidky lietadiel cief zamenavali podfa йЬо-
rovych ohhov. ti inych v noci dobre viditefnych bodov. Pre li-
chy zvuk leteckych motorov ty pu M-11D ich Nemci prekrsti-
li na "Sijacic stroje". " Hoci sposob ich boja sa zdal byf viac
ako arvhaickym - nchodiacim sa do modemej leteckej vojny,
samiHnc vysledky bojovej cinnosti boli Casto prekvapivo dobre.
Pri prvych letoch z noveho materskeho letiska sa slovenski
stihaCi zamerali na rekognoskdciu terCnu, na nfteviky startov
a pristtiti. na hliadkovanie nad leliskom a predovsetkym na
orientacne lety v dvoj a itvorClennych rojoch v okruhu tridsia-
tich kilometros od Majkopu. PrvC takCto lety absolvovali ui
piif dni po svojom prilete do Majkopu -1. j. 9. novembra 1942.
Svoj prvy bojovy uspcch na fronte zaznamenali prislusnici I.
fronlovej gamitiiry letky 13 dna 28. novembra 1942. V pries-
92
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
lore asi 10 km od Tuapse sa stretol pri voFnont stihani dvoj-
clcnny roj letky 13 v zloAeni velitef roja - por. let. V. Knsko
a rojovy letec - Ctk. J. JanCoviC s devHfClennou skupinou so-
vietskych stihacov. ktori leteli na dvojploSnikoch Polikarpov
1-153. Napriek viac ako stvornasobncj podetnej prevahe ne-
priatefa zadloCili slovenski stihaCi na Rusov a vo vzdusnom
siiboji zostrelili tri nepriatefskC lieladla. J. Jancovic si naroko-
val dva zostreiy a V. Kriiko jeden zosirel sovietskej stihacej
Cajky. JednoznaCnii technieka prevaha nemeckych stfliaeick
Bf I09E. sntibena s pilotnym umenirn slovenskych stihacich
letcov. slavila triumf. Nemecki* pozemne jednotky s urCitos-
Rouiik Jozet Driitkn.
nezvestny od osudntho letu dAa 2.1.1943
iou polvrdili z.ostrel jedndho sovielskeho lietadla typu Polikar-
pov 1-153.“’
Napriek tispechu. ktory1 docielili slovenski stihaCi v tomto
vzduSnom siiboji, nebola situacia vo vyzbroji letky prave naj-
ruJovejSia. Ttito skutoCnosf knticky komentoval vo svojom
hlaseni z 30. novembra 1942 velitef letky 13 - stot. let. O.
Dumbala. keef konStatoval. ic vo vyzbroji letky sa nachadza
piif lietadiel Bf I09E. z kiorych su vsak len tri bojaschoptte
Dfta 27. novembra 1942 stralila letka 13 jedno stihacie lieta-
dlo Bf 109E. Ctk. J. Vinctir musel pn bojovom lete v priesto-
rc Tuapse ntidzovo postal kvoli prasknulemu olejovdmu po-
trubiu motora. Prist.il na brucho na vlastncj strane frontu vo
vzdialenosti asi 10 kin pred prcdnym okrajoin hlavnej bojovej
linie. Vzhfadom na tento neuteseny technicky stav leteckdho
parku slovenskej letky pridelila 52. stihacia eskadra letke 13
jedno lietadlo Bf 109 vo verzii G.
PoCas svojho prveho mesiaca na vychodnom fronte operovali
slovenski stihaCi z letiska Majkop v priestorc SoCi - Tuapse 
Novorosijsk - Majkop. V tomto Case dosiahla sirka pasma
operaCnej Cinnosti letky asi 2(M) km. Slovenskt stihaCi absol-
vovali za toto obdobie celkom 314 letov s Casom trvania
218.06 h.;'' Z tohto poctu bolo 94 bojovych letov v celkovom
trvani 106 h. V skladbc vykonanych bojovych letov jednoz-
nadne prevaiovalo vofnC stihanie <36 letov I. sprieviKlnc lety
nemeckych bombarddrov (26 letov). lety realizes and s ciefom
preskiimaf komumkacie a poCasie <21 letov) a nakoniec lety
vykonane za licelom ochrany letiska Majkop til letov>?'
Vofne stihanie. alebo tzv. voFny lov "Freie Jagd bol najprefe-
rovanejiou bojovou Cinnosfou stihacich letcov na vychodnom
fronte a stal sa aj prcvazujucou fonnou bojovej cinnosti slo-
venskych stihacov podas ich opcradncho nasadenia.
Decembrovii Cinnosf letky 13 zaCal por. let. V. Krisko. Dna 2.
decembra 1942 vzlietol v rannych hodinach na Bf I09E. W.
Nr. 6474. na vofne stihanie v unCenom operaCnom priestore
letky 13. t. j. Majkop - SoCi - Tuapse - Novorossijsk - Majkop.
Nepriaznivd zimne poCasie. husid sneienie, ako aj slabsia
aktivita sovielskeho leteetva v danom liseku frontu neumozni-
la V Kriskovi dosiahnuf riaden lispech. Po sedemdesiatich
miniitach letu sa vratil na malerskii ziikladftu v Majkope/'
Mimoriadne zloiitd postavenie nemeckych vojsk pri Stalin-
grade si vyftadalo liplnd vy faJenie vSetkych dostupnych tran-
sportnych kapacit Luftwaffe v prospcch Paulusovej 6. arma-
dy l z 23. novembra 1942 zacala Luftwaffe pripravy na reali-
zaciu leteckeho zasobovama obkfuCenych nemeckych vojsk.
Od zaCiatku vsak bolo zrejme. ze nemeckd leteetvoncmi dos-
laloCne sily. am prostnedky na splncnic tejto lilohy. Prcprav-
na kapacita vyCIcnenych lietadiel. ktore boli zabezpeCcne do-
slova zo vsctkych kiitov Nemecka. nemohla ani pn najpriaz-
nivejsich okolnostiach prekrocif hranicu 350 ton zasob denne.
avsak jednotky Gcn.Obst. Friedrichs Paulusa nevyhnutnc po-
trebovali az 600 ton zasob denne. Na splncnic tejto syzifov-
skej lilohy nepriaznivo vplyvalo mnoho okolnosti: obrovske
vzdialenosti. ktorc museli prckonaf posadky novopridelenych
transportnych lietadiel z matcrskych zakladni dislokovanych
v Netnccku. nepriaznivd povetemostne a klimaticke podmien-
ky. ncdostatocne udrziavanc vzletovc a pristavacie plochy
<VPD) a z toho vyplyvajuci zvy seny poCet nehod. a v nepo-
slcdnom rude aj rastiica bojova aktivita sovielskeho stihacie-
ho leteetva. Za tychto okolnosti nebolo ziadnym prekvape-
nim. ze nemecky vzdusny most ncsplnil ocakavimia najvyJ-
Sieho velenia Wehrmachlu.
JednoznaCmi prioritu pn leteckom zdsobovani mali obkliicenc
Paulusove jednotky a pre pozemne jednotky bojujiice na juho-
vychodnom liseku frontu v predhori Kaukazu ui tieto Ictecke
prepravne kapacity neboli к dispozicii. Prelo sa narusilo bcz-
ne letecke ziisobovanie bojujucich jednotiek. Kedze Cinnosf
sovielskeho vojenskeho leteetva v tomto liseku znacnc ocha-
bla. nemecke velenie nadobudlo prcsvcdCenie. ze ich vlastne
stiliacie leteetvo nasadenC v danom priestore nie je dostatocnc
vyfaiend. Velitefstvo skupiny anndd A preto operativne roz-
hodlo. >e lilohu zasobovama pozeinnych jednotiek juevezmii
aj piloti stihacich letiek. 9. decembra 1942 v stilade s uvede-
nym rozhodnutim dostal velitef letky 13 osobiiny rozkaz vo
veci vypomoci stihacich letcov pri ztisobovani pozemnych
vojsk nemeekej armady. Za tymto licelom mali siesti sloven-
ski stihaCi prevziaf na letisku v Zaporozi nemecke dvojplosm-
ky Arado Ar 66 a Gotha Go 145. z kiorych by zhadzovali stra-
dajticim pozemnym vojskdm takd prepotrebnc zivotixlarne za-
soby. Lietadla mail prelietnuf do Majkopu na trase Ztiporozic
• Mariupol Rostov • Taganrog - Batajsk - Majkop. Rovnakou
93
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
trasou mali byf prclctene aj stihacie lietadla Bf I09F urcene
pre slovenskd stihaciu letku. Aby stot. let. O. thimbala splnil
rozkaz na sto percent, do tejto ’’zisobovacej” skupiny vybral
svojho zastupcu por. let. V. Kriska. ctk. P. Zelcnaka. Ctk. J.
JanCoviCa, Ctk. J. Rezftaka. ctk. J. Staudera a Ctk. J. Vincdra.
V ddsledku zdvaJnosti obsahu osobitnCho rozkazu odletela
elite v ten isty deft urtena Seslica stfhaCov v ulohe cestujucich
na palube transportneho lietadla Ju 52 v spnevode Fw. Burge-
ra do Krasnodaru. Po devitfdftovej anabftze pristali u> s prev-
zatymi dvojploinikmi na domacej zakladni v Majkope.
Stihacimi lietadlami Messerschmitt Bf 109 vo verzii F-4 (na-
zyvancj Friedrich) mala byf slovenska letka prezbrojena na
zaklade dohovoru medzi prcdstavitefmi Nemeckej leteckej
misie <DLM) na Slovensku a Risskeho ministerstva letectva
(RLM). О tejto skutoCnosti informoval ministra narodnej
obrany generala F. Catlosa 5ef Nemeckej leteckej misie na
Slovensku Gen.Maj. W. Keiper svojim listom z 9. noveinbra
1942.® Po planovanom prezbrojeni letky 13 v poll mali byf Bl
IO9E-2 ai E-7 (vo vlastnictve slovenskej vojenskej spravyi
nasledne preletene naspaf na Slovensko, kde by boli pouhtc
na ochranu vzdusncho priestoru Bratislava a priemyslu na Po-
vazi. ako aj na vycvik nahradnych posadok.
Svojich prvych Friedrichov dostala slo-
venskd letka ui IS. decembra 1942. Dalsie
lietadld rovnakej ventie postupne dostala
aj v nasledujdcich dftoch. Oproti verzii
Emil boli lietadld Bf I09F vyhavenC no-
vym motorom Daimler-Benz DB fit) I N
resp. DB 601 E a vyzbrojeito kanonmi Ma-
user MG 151/15 kalibru 15 mm. ktore sa
vyznaCovali vysokou kadenciou tai 900
ran za mindtu).®'
Zatiaf Co urceni slovenski stihaCi prelieta-
vali Arada, ich kolegovia. ktori boli zara-
deni do bojovej poholovosli viiCsinou "se-
deli na zemi" a Cakali na zlepseme nestale-
ho zimnCho poCasia. Do vzduchu sa preto
dostdvali len sporadicky. Akondhle sa
zlepsilo vrtkave poCasie. opaf sa vo vaCsej
miere vrdtili na vojnovC neho.
Stalo sa tak ai 13. decembra 1942. V ten-
to zimny deft sa por. let. J. Gerthofcr poCas
opcracncho Ictu na Bf 109F. vykonancho
v case od 08.50 do 10.15 h. dostal do letec-
kcho stiboja so sovictskymi stihaCmi letia-
citni na lietadlach LaGG-3. Por. let. J.
Gerthofcr poskodil poCas leteckeho stiboja strefbou z palub-
nych zbrani jedno sovietske stihacie lietadlo.
О sedem dni neskor vykonali urCeni prislusnici letky 13 nie-
kolko zasobovacich letov na lietadlach Ar 66 a Go 145 v pros-
pect! nemeckych jednotiek dislokovanych v priestore Gunajka
formou zhadzovania zasob. О 12.05 h vystartoval z letiska
Majkop-Sever na dvojplosniku Ar 66. W. Nr. 166. por. let. V.
Krisko spoloCne s por. let. S. Dzunkom na zhadzovame pro-
viantu pozemnym jednotkam v priestore frontu. Po splneni
bojovej tilohy sa po sedemdesiatminiitovom lete vrdtili na ma-
tcrskii leleckti zakladnu.'1
V tomto obdobi sa skonCila sovictska tuapska obrannd opera-
cia. ktord trvala od 5. septembra do 20. decembra 1942.
V rdmei tejto vojenskej operacie zmarili sovietske jednotky
Ciernomorskej skupiny vojsk zdmery velenia nemeckej 17.
(?tk. Jozef Vinoir. zostrvleny nemec-
kyrn flakom 17.1.194.3 pri Krasnodare
armady. ktore hodlalo realizovaf tilok cez Velky Kaukaz
z priestoru Chadyienskej na Tuapse. Podstatou nemeckeho
dtoCneho pldnu bolo zasadenie dvoch zbiehavych tideniv
s ciefom obkfuCif hlavne sily sovietskej 18. armady severovy-
chodnc od Saumjanu. Nemecky hlavny tidcr mal smerovaf
z priestoru Ncftegorska na Saumjan a pomoeny z priestoru
GorjaCeho KljuCa. Podfa sovielskych zdrojov mali v tomto
priestore jednotky IV. leteckeho zboru Luftflotte 4 trojnasob-
nu az pafnasobnd prevahu nad prislusnikmi sovictskcho letcc-
tva. zasttipenCho jednotkami 5. leteckej armady a CiastoCne le-
teetvom OiemomorskCho locfstva. Prislusnici sovietskej 5. le-
teckej armady vykonali od oktobra 1942 do decembra 1942
viac ako 11 300 bojovych vzletov. pri absolvovani 175 vzduS-
nych stihojov. Sovietski letci si narokovali 99 zostrelov nc-
meckjch lietadiel a 32 lietadiel zniCili na letiskach.11 Do tych-
to leteckych bojov sa zapojili aj prislusnici letky 13.
Napriek viacerym vzdusnym bojovym stretom medzi slovcn-
skymi a sovictskymi letcami si na svoje konto pripisali pri-
slusnici letky 13 dalsie vifazstvo ai 29. decembra 1942. V ten-
to zimny deft zostrclili por. let. J. Gerthofcr a Ctk. Fr. Brczina
po jednom stihacom lictadlc 1-16, ktore sa pod hanlivou fran-
kistickou prezyvkou Rata (Potkan) preslavilo u? pocas
obCianskej vojny v Spamelsku.
S prihliadnutim na nevyhodnli operacno-
stralegicku situaciu nemeckych vojsk na
juznom kridlc sovictsko-ncineckeho
frontu prijalo nemecke Hlavne velitefstvo
brannej moci (OKW) vo svojom operaC-
nom rozkaze Cislo 2 z 28. decembra 1942
rozhodnutie vytvorif podmienky pre oslo-
bodenie 6. armady Gen.Obst. Friedricha
Paulusa: Zdntveft hodlalo vyhntif sa no-
vym kotlom. ktore mohli vznikmif pri
tistupe spojeneckych vojsk z vybeJkov
frontu a na udr?anie ktory ch nemali dos-
tatok sil ani prostriedkov. Tieto kotle mo-
hli vznikmif aj nasledkom vefkej nepna-
tefskej presily na niektorych tisekoch
frontu. Vzhfadom na realne nebezpeCen-
stvo. ie tiloCiace sovietske vojskft prenik-
nti do tyla skupiny armad A. pnCom vy-
tvoria novi1 obkfuCenie. nemccke velenie
sa razhodlo postupne stiahnuf svoje voj-
ska z juhovychodncj Casli SevemCho Ka-
ukazu. Skupina armad A mala posilnif
nemecku obranu pozdfi Ciemomorskeho
pobre/ia a v horskych oblastiach a postupne sfahovaf svoje
vojskft na Ciaru Mostovoje • Armavir • vychodne od Slaska.
Skupina armad Don dostala tilohu zadr?iavaf took sovielskych
vojsk vychodne cxi Rostova. I z vysSic uvedeny operaCny roz-
kaz Hlavneho velitefstva brannej moci (OKW) nariacfoval
vojskam "pripravif velke predmostie pri Rostove”, Co zname-
nalo vytvorif novti stivislii obrannti Ifniu na Ciare Novaja Ka-
litva - Armavir - Majkop - Novonsssijsk. ktora by umoinila
udrf.af Donbas a znaCnd Casf Sevcmcho Kaukazu - hospodar-
sky d6le/itC oblasti aj s fudskym potenci.ilom a doleiitymi
materialnymi zdrojmi. Nemecke velenie po splneni tejto ulo-
hy ratalo so spojenim skupiny armad Don a skupiny armad
A pod velenim Gen.Fm, Ericha von Manstcina.’:
Z vyvoja situdcie na tomto tiseku vychixindho frontu bolo
zrejmC. ie slovenska takneka skupina Dumbala budc presunu-
94
SLOVENSKELETECTVO
1939 . 1944
ta z letiska Majkop na inti, vhodnejsie dislokovanti lelccku za-
kladftu. Na zdklade nariadenia slot. let. O. Dumbalu sa presun
bojovej skupiny na nove posobisko v Krasnodare zacal 31. de
cenibra 1942. Vtedy prislusnici 4. fahkej protilietadlovcj ba-
terie zaCali postupne likvidovaf svoje palebnC postavem.i Za-
rovcn zaCali pripravy na ncfahky presun po vlastnej osi do
Krasnodaru. Odvtcdy protilictadlovii obranu Majkopu zabez-
peCovala iba jedna nemeckd protilieladlova batena vyzbroje-
na najuCinncjsimi a najobdvcncjsimi protilietadlovymi kanon-
mi 2. svctovcj vojny - KS mm PL kanonmi typu Flak 37. kto-
rC boli umiestnenC v palebnych postavcmach v blizkosti letis
ka Majkop-Zdpad.
Ui 1. janudra 1943 vydal stot. let. O. Dumbala rozkaz na cel-
kovii evakuaciu jednotiek slovenskej taktickej skupiny z Maj-
kopu a na prcsun do Krasnodaru. Presun lietajucebo sledu na
novii lelccku zakladiiu Krasnodar I. sa zacal v rannych bodi-
nach 2. januara 1943. Pilotovi stihacicho lietadla tn al presun
priblizne 15 minut.1
Slot. let. O. Dumbala este pred odletom prvych lietadiel na
novii zakladhu vyslal do vzduchu na zaklade rozkazu velitefa
II. skupiny 52. stihacej cskadry dvojicu slovcnskych stihaCov.
Ti mali sprevadzat nemecke pozorovacic lietadlo Fockc-Wulf
Fw 1X9 do priestoru Tuapse. V pripade.
ie by sa "Sklenne oko" iprezyvka F*
1X9» nedostavilo na urCene miesto zrazu.
mali slovenski piloti vykonasaf vofnc sti-
hanie. Slovensky dvojCIenny roj tvonlt:
rtk. J. DrliCka a Ctk I Kovank. Podfa le-
teckeho nadSenca Stana Bursu Cerpajiice-
ho zo spoinienok pamatnikov. bol J. Dr-
liCka pred svojirn poslednym bojovym le-
tom podra/deny. Ked u2 sedel vo svojom
Friedrichovi. mechanik mu nesprasnc
podal upinacie pass . J. DrliCka bo nesctr-
ne udrel svojou dychacou maskou so slo-
vami: "Eite si sa nenauCil tie gurtne pod-
avaf’!?
О 07.05 h sa obaja slovenski stihaCi
vzniesli na svojich messerschmittoch do
neznama. V priestore asi 50 km vychod-
nc od Tuapse (juine od osady Tubal sa
dostali do letcckeho suboja s prcsilou so-
vietskych stihaCov letiacich na LaGG-3.
PoCas kratkeho prudkeho boja boli slo-
venski piloti od seba oddeleni a Ctk. I.
Kovarik uz viackrat svojho vedtkeho tie-
vidcl. Po vystriefani vsetkej mumcie z palubnych zbrani sa
odprital od nepriatefa a podfa pokynos zo zeme pristal na le-
tcckej zakladni v Krasnodare. О svojom vedticom - rtk. J. Dr-
lickovi, ani о osudc jeho lietadla Bf 109F. W. Nr. 879X, neve-
del podal ziadne spresnujucc informacie. Rtk. J. DrliCka sa
к svojej jednotke u2 nikdy nevratil. Bol prvym padlyin slo-
venskym stihacim pilotom I. fronlovej gamitiiry letky 13.u
Zloliti situfcia na fronte negativne poznacila zdfhavy presun
jednotiek pozemneho sledu taktickej skupiny Dumbala z. Maj-
kopu do Krasnodaru v januari 1943 po prefafenych komuni-
kaciach v narocny'ch povclemostnyeh podmienkach. Pretnie-
tla sa aj do roznorodosti tiloh. ktorymi boli poverovani pri-
slusnici lietajiiceho personalu letky. Aj situacia vo vzdusnom
priestore SevemCho Kaukazu sa zaCiatkom januara 1943 vy-
vijala v neprospech nemeckeho leteetva. V uvedenom pricsto-
Л*. Jaief Svejdfk. padol 31.1.1943
pri Kmpotkinc
re operosali sovictskc letecke jednotky 4. a 5. letcckej arma-
dy generalov N. F. Naumenka a S. K. Gorjunova. posilnenc
deviatimi novymi leteckymi plukmi (asi 200 bojovych lieta-
dicli. Na strane sovietskeho sojenskcho leteetva sa v tom
obdobi zacalo menit aj kvantitativne zasltipenie modemych
lietadiel vo vyzbroji leteckych plukov Z celkovCho poCtu 900
nasadenych bojovych lietadiel. vratane lietadiel Ciernomor-
skej flotily. 5X 4 tvorili lietadla noveho typu.
V prvych januarovych dftoeh roku 1943 zostali z lietajiiceho
personalu letky 13 na letisku v Krasnodare sty ria slovenski
stihaCi: stot. let. O. Dumbala. rtk. J. Setvak. Ctk. J. Stauder
a Ctk J. Vinciir.“ Zostavajtica Casf lietajiiceho personalu let-
ky plmla tilohy spojene s preberanim lietadiel Bf 109 vo ver-
zu Friedrich na najviiCsej leteckej zakladni Luftwaffe na vy-
chode • v Nikolajeve. Prelet tychto lietadiel bol realizovany na
trase Nikolajev - Taganrog • Batajsk - Rostov  Krasnodar.
Slovakmi prebcrane stihacie lietadla niesli standardny kamu-
fltUny miter Luftwaffe, ako aj nemecke vysostne oznatenie.
Lietadla neboii specialne upravovane pre slovensku stthaciu
letku. Treba podotkniif. ie slovenska vojenska sprava ich ne-
mala vo svojom vlastnictve. preto ani neniesli vysostne ozna-
cenie slovcnskych vzdusnych zbrani. Slovcnski stihaCi sa
preskofovali na uvedemi modemejsiu ver-
ziu stihacky Messerschmitt Bf 109 takpo-
vediac z chodu. Budtice najviiCsie stihacie
eso slovcnskych vzduinych zbrani ctk J.
Refftak zaCal svoje preskolenie na Friedri-
cha na letisku v Krasnodare 5. januara
1943. ked si v Case od 10.33 do 10.46 h
vyskiisal vo vzduchu Bf I09F, W. Nr.
13.134.
Dfta 10. januara 1943 о 09.30 h odUiarto-
vala z Ictiskovcj plochy v Krasnodare tro-
jica slovcnskych stihaCov - rtk. J. Setvak.
Ctk. J. Stauder a Ctk. J. Vincur. Ten vsak
pri starte nczvladol svojho Emila. W. Nr.
6474, s ktorym vybehol z betonovcj VPD
krasnixlarskeho letiska. zachytiac kridlom
lietadla о zem. Pri tejto hrozivo vyzeraju-
cej leteckej nchtxlc J. Vinciir akoby zazra-
kom vyletel zo svojho lietadla a takmer
nezraneny odisiel z micsta havarie po vlas-
tnyeh nohach. Stihacie lietadlo Bf I09E-
7/Trop vsak bolo znicene. 1
Dfta 11. januara 1942 velitef letky stot. let.
Dumbala urCil pre Ctk. J. Staudera a Ctk. J.
Vinciira obfiihenii bojovii tilohu stihacich letcov - vofnC stiha-
nie. poCus ktordho sa slovenski piloti dostali do leteckCho su-
boja so skupinou obratnych sovietskych dvojplosnikov 1-153
Cajka. Jednu z meh poslal J. Vinciir nekompromisne к zemi.“
Len Co 17. januara 1942 absolvovali prislusnici letky 13 v ran-
nych hodinach niekolko tvrdych bojovych letov. vzlietla
о OX.30 h dvojica v zlozeni por. let. J. Gerthofer a Ctk. J. Vin-
ciir na vofne stihanie. Pri niivrate na materskii leteckii zaklad-
ftu J. Vincur ako prvy zaregistroval zmie3anii skupinu siestich
nepriateiskych stiliaCiek, tvorenii strojmi 1-153 a 1-16, ktorC
leteli v letovcj hladine 150 - 200 m. Skupinu inienzivne ostre-
foval nemecky fahky flak. Akonihle sa uvedeni piloti pnblizi-
li к nepnatefovi. nasledoval kratky manevrovy letecky siiboj.
Nasledne sa J. Vincur dostal do vyhodnej streleckej pozicie.
no kym staCil stlacif spiisf palubny ch zbrani. dostala jeho sti-
95
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
haCka Bf I09F zasah do pravcj polovice kridla - pravdepodob-
nc i nemeckeho prolilietadloveho kandna. V dosledku nesfas-
tneho zavahu sa jedna polovica kridla oddehla od irupu
a о 09.15 h neovladatcfne lietadlo vrazilo v plnej rychlosti do
terne v blizkosti obce Smolenskaya. juznc od Krasnodaru. Pi-
lot Ctk. J. Vinedr zahynul.* Osamoteny por. let. J. Gerthofer
pnstal na letisku v Krasnodar? о 09.39 h. V hl.iseni z 18. ja-
nuara 1943 Gerthofer na zdver uviedol. Ie nemecky fahky Пак
paid po cely Cas ich leteckdho siiboja a palbu zastavil az v tom
okamihu. kerfnemecki protilietadlovci zaregistrovali z oblohy
padajticc lietadlo.”
Dna 20. januara 1943 sa inohla definittvne naplnif fivotni pdf
ifalsieho z prislusnikov letky - Ctk. J. JanCoviCa. ktory v tento
zimny deft vzlietol na vofnC stihanie z leteckej zakladne Kras-
nodar I. Pri bojovom lete sa zrazil s neznamym sovictskym pi-
lotom letiacom na obratnom stihacom lieladle 1-16. Na mater-
skd leteckii zakladiiu sa J. JanCoviC vratil
s originalnou frontovou trofejou - s kusom
kridla oznaCenom piifcipou Cervenou
hviezdou, ktory uviazol v trupe lietadla.
Okrem tohto vzacneho tromoveho suveni-
ru sa vratil na zakladiiu s poskodenou radi-
ostanicou. poskodenym trupom lietadla
i pravou polovicou svojho kridla. Ctk J.
JanCoviC patril к vzdusnym dravcom. kto-
ry vobec nemysleli na svoju bezpeCnosf.
Dobre mienenC upozomenia od svojich
bojovych druhov bra I na fahkd vahu. na-
priek tomu bol vynikajdcim stihacim let-
com, ktory mal vsetky pnedpoklady staf sa
slovenskou stihacou legendou a zozaf
obdobnd uspcchy ako jeho kamar.it a fron-
tovy druh J. RcMik."
Vybrani prislu.Snici letky 13 sa 24. januara
1942 dockali ocenenia svojich bojovych
vykonov na vychodnom fronte. Velitef
Lufllotle 4 - Gen.Fm. W. von Richthofen
slivnostne vyznamenal Siestich sloven-
skych letcov. Medzi pilotmi dekorovany-
mi nemeckymi vyznamcniami samozrej-
me nechybal velitef letky slot. let. O.
Dumbala. ktory obdrJal Zelezny krill I. triedy. V jednom Siku
so svojim frontovym velilefom stali: por. let. J. Gerthofer. por.
let. V. Krisko. Ctk. J. Re/nak a Ctk. J. JanCoviC. ktori boli de-
korovani 2cleznym kn'2om II. triedy. NemeckC velenie neza-
budlo am na padldho Ctk. J. Vincdra. ktorvmu posmrtne ude-
lilo Zelezny krii II. triedy.K‘
Napriek bolestnym a nenahraditefnym stratum letky 13 a vy-
Cerp4vajucitn presunom vo februari 1943. prejavili sa aj pozi-
tivne skutoCnosti, ktore sa bezprostredne dotkli kaHdodenneho
zivota prislusnikov letky 13. Doslo к zlepseniu zasobovama
nemeckych leteckych jednotiek materidiom vsetkCho druhu
Zlepsenic situacic vyplynulo zo zisadnej reorganizicic Luf-
tflottc 4. ktoni zavHil velitef Luftflotte 4 Gen.Fm. W. von
Richthofen na zaCiatku februara 1943. Reorganization razne
skonCil s nezmyselnym systCmom roznych vojenskych veli-
tefstiev, ktore medzi sebou siiperili о lake prepotrebnC sily
a prostriedky. Zirovcti stiahol z frontu mckofko vyCerpanych
leteckych jednotiek a umoZnil ich prisluSnikom odpoCinok.
Lietajiici personal sa vratil do zazemia, aby vytvoril zdklad
pre nove letccke jednotky. Avsak pozemny personal bol spo-
Rtk. Jozef JanCovit. podJahol
zraneniam v polhom obvizUti
Zapotoiikaja diia 30.3.1943.
loCnc s tcchnikou prcsunuty к inym leteckym eskadram Tym
sa zvySili poCetnC stavy tychto jednotiek a zlepiila sa aj lech-
nickd starosthvosf о leteckii techniku. Skvalitnilo sa aj dopl-
ftovanic leteckych jednotiek potrebnym materidiom zo skla-
dov, ktorC boli dislokovane v kratSej vzdialenosti od fronto-
vych jednotiek."’ Tieto opatrenia boli ui vefrni potrebne. pre-
toie aktivita sovielskeho leteetva vyvoldvala znaCnC obavy
nemeckeho velenia. V hldseni nemeckej I. lankovej armddy
z toho obdobia sa konstalovalo. ie jc nutnC zlomif mskti pre-
vahu vo vzduchu, mak postihne kalastrofa postavenie "Gotcn-
kopf ’ (Ciara obrany nemeckych a spojeneckych vojsk na kras-
nodarsko-tamahskom smere v janudri a? v septembri 1943).
Za takych okolnosti sa nemeckc velenie 24. januara 1943 de-
finilivne rozhodlo stiahnuf cclii skupiny armad A zo severne-
ho Kaukazu. Podfa novCho planu mala nemecka I. tankova
armada Co najrychlejiie ustdpif smerom na Rostov a posilnif
obranu skupiny armad Don. Nemecka 17.
arrndda mala ustdpif na Tamansky polos-
Irov a tarn putaf co najvacsiu Casf soviet-
skych st'l. Sovictske hlavne velenie na-
opak 24 januara 1943 zrcorganizovalo
Sevemu skupinu vojsk Zakaukazskeho
frontu na samostatny Severokaukazsky
front." Na zaklade rozhodnutia soviet-
skcho najvy&ieho velenia z 24. januara
1943 mali jednotky 46. a 18. armddy pod
velcnim gcncralporuCtka 1. J. Petrova za-
dtoCif v smere na Krasnodar, obsadif pre-
chody cez Kubab a tfalej postupovaf zd-
padnym smerom pozdb пеку Kubah al
na Tamahsky polostrov. Sovietska 47.
armada mala suCasne zautoCif na nemec-
ku obranu v smere na Novorossijsk. Do
tejto kombinovanej pozemnej a ndmomej
operacic sa mali zapojif aj prislusnici mo-
hulneho vysadkovCho zboru vytvorenCho
zo Speeidlnych jednotiek sovielskeho po-
zemnCho vojska a namomietva. ktori sa
mali vylodif v tyle nepriatefa v priestore
Ozerejskej zatoky, rozbif nemeckd po-
breznu obranu a ziskaf nastupiste pre svo-
je vojsk! Prisunute sovictske tankovc brigady a vysadkove
pluky mali zviiCsif prielom v nemeckej obranc v smere VolCie
Vorota a spoloCnym dsilim s jednolkami 47. armady definitiv-
ne odrezaf nemeckd 17. armadu od Tamaiiskcho polostrova."
Zirner sovielskeho najvyssicbo velenia sa v5ak nepodarilo
splnif v stanovenom termine a rozsahu. Bitka о tzv. Maid zem
trvala dlhych scdem mesiacov.
Posiup sovietskej 18. a 46. annady na Krasnodar urychlil 27.
janudra 194.3 presun casli pozemneho sledu slovenskej skupi-
ny z Krasnodaru do Nikolajcva. Personal vykonal presun
usporiadane a podia planu. aj kerf v zlohtych khmatickych
podmienkach. na trase Krasnodar - Rostov - Taganrog • Niko-
lajev. kde dorazila pojazdna kolona 20. februara 1943 po zdo-
lani 1800 km vzdialenosti.*" Casf trasy na dseku Azov - Taga-
nrog vykonali prislusnici pozemneho sledu vo veCemych ho-
dinach poCas silnej zimnej vichrice. Prechadzali cez miesta
s nie celkorn samonosnym fadom. s dvoj al irojmetrovymi pu-
klinami. .Slovenski vojaci tieto pukliny premostili doskami.
aby zabezpeCili prejazd vozidiel svojej jednotky. Niektore
z vozidiel uviazli v fade. Napriek tomu. ze Casf slovenskych
96
SLOVENSKE I.El ECTVO
1939 . 1944
vojakov Mila v fadovcj vode. dokazah tito bojovm'ci zachranif
z uviaznutych vozidiel viletko cenne - vysiclaCc. prijimace
a ini poirebne pristrojc a zariadenia. Vietko prelozili do inych
vozidiel jednotky. Vykony prisluinikov pozemniho slcdu pri
presune hodnotilo velenie vcfmi vysoko.'
Dalsim frontovym posobiskom prisluSnfkov slovenskej taktic-
kej skupiny sa stalo pofne letisko Slavjanskaja. na ktore sa po
Castiach prestivali jej jednotky. Prvi prislusnici letky 13 sa do
Slavjanskej presunuli ui 31. januara 1943. kerf stiCasne letka
13 utrpcla dalsiu bolestnu stratu v radoch lietajuceho persona-
lu. 31. januara 1943 vzlietli na vojnovC nebo rtk rtm. let. Fr.
Cyprich a rtk. J. Svejdik. Na naliehanie rtk. J Svejdika leteli
nad pofne letisko Kropotkin. Len Co sa dostali nad toto letis-
ko, vidcli. ie na Лот pristavajti sovietske dvojplosniky. Na la-
kavC ciele. t. j. na takmer bezbranne pristavajuce nepriatefske
lietadld. zatitocil akoprvy velitef roja rtk rtm. let. Fr. Cyprich.
К jeho titoku sa nasledne pripojil aj rtk J. Svejdik. V kratkom
okamihu vSak Fr. Cyprich zaregistroval dve lietadla padajuce
v plameftoch z oblohy. Podfa Cyprichovbo hlasema z 31. ja-
nuara 1943 v jednom z horiackh lietadiel sedel rtk. J. Svejdik.
pretoie ten na jeho volanie rddiom uz ncodpovcdal. hoci krat-
ko pred titokom na nepriatefske lietadla Cypnch so Svejdikom
mali nadviazanc radiovc spojenie. SkutoCnosfou zostava. ze
ked- po ndvrate na matcrskC letisko rtk. rtm. let. Fr. Cypnch
podal hldsenie о vysledkoch bojovCbo letu a о strate Ciena
svojho roja - ilk. J. Svejdika. ncvcdcl podaf uspokojivii ixlpo
vetf na otdzku velitefa letky. kym bol podfa neho J. Svejdik
zostreleny."'
Po vojne sa objavilo nickolko nepodloienych tvrdeni о po-
slednych miniitach osudncho letu rtk. J. Svejdika. Jednou z ta-
kychto nepodloienych spekulacii mcktorych publicistov. od-
voldvajtkich sa na tidajne spomienky pamatnikov. bolo aj ivr-
denie. ze rtk. J. Svejdika zostrelila sovietska protilietadlova
obrana pri pokuse о pnstatie na letisku Kropotkin, to znatne-
na pri jeho pokuse prcbchniif na stranu nepriatefa. Autenticke
dobovC hlasenie rtk. rtm. let. Fr. Cypricha z. 31. januara 1943
v?ak tieto nepodloicnc tvrdcnia jednoznaCne vyvracia. Je viac
ako nepravdepodobne. ze by Clen stihacieho roja najprv zaiito-
cil na nepriatefske lietadld nad ich materskym letiskom. a po-
tom sa odvdiil krdtko po uskutocnenom titoku pristal na tom-
to letisku a siiCasne sa tvarif ako spojenec. spoliehaf sa na slo-
vanskti vzajomnosf a Cakaf na priatefskc zaobchadzame zo
strany nepriatefa. ktoremu sposobil straty na zivotoch.
Napriek bolestnej strate spolubojovnika a kamarata sa iivot
frontovej jednotky nemohol zaslavif. Vzhfadom na postup
Cervenej armady smerom na Krasnodar bol v Case od 9. - 10.
tebrudra 1943 premiestneny lechnicky pozeinny personal let-
ky 13. ako aj najnutnejsi letecky material na zabezpeCenie
prevddzky bojovych lietadiel. na pofne letisko Slavjanskaja
stvoncou osvedCenych trojmotorovych nemeckych transport-
nych lietadiel Ju 52.
Na rozfahlom pofnom letisku zotrvali prislusnici letky do 17.
tebrudra 1943. PoCas tohto po vSetkych strankach neprijemne-
ho pobytu. poznamenaneho noCnymi bombardovacimi nalet-
mi sovietskeho letectva. si prislusnici letky zapisah na svoje
konto styri vzdusnd vffazslvd pri jednej vlastnej strate. Na
tomto vffaznom skore sa podiefali: rtk. P. Zcleftak. ktory 9. fe-
bruara 1943 zostrelil bitevnfk Tljudin 11-2. rtk. rtm. let. Fr. Cy-
pnch. ktory- о deft neskdr zostrelil stihacku 1-153 Cajka. LCet
vita/sticv dosiahnutych z letiska Slavjanskaja uzavreli 11, fe-
brudra 1943 Ctk. I. Kovank a J. Reiftdk. ktori zvifazili nad so-
vietskymi stihaCmi letiacimi na lietadlach 1-16 respektive 1-153.
Zhodou okolnosti 9. februara 1943 vykonalo sovietske letee-
tvo bitevny ndlet na letisko Slavjanskaja. Pn nalcte zahynul
mcchanik letky 13 Ctk. Jozef Petrov. Strelnici Jan Dvoran
a Stefan Nanista boli zraneni. Pre rozsah zraneni ich neskor
letecky odtransportovali do zazemta.’
Na zdklade rozkazu pojazdny sled letky 13 vykonal od 17. fe-
bruara 1943 do I. marca 1943 presun po vlastnej ose v smere
Slavjanskaja - Taman - KerC. К pozemneinu sledu letky 13 sa
I. marca 1943 pripojila aj 8. baleria DPL  kryci nazov "Sid6-
nia 3". Ale oil jej prislusnikov sa odvratila vojnova sfastena.
О 15.00 h. krdtko po odchode z priestoru letiska. napadla ко-
Itinu vozidiel slovenskej baterie smerujucu zo Slavjanskej do
Temrjuku skupina ncpriatefskych lietadiel. Pri titoku zahynul
stk. v zal. Frantisek Orlovsky. Taiko raneny stk. v zdl. Karol
Filicky zomrel na naslcdky zraneni о deft neskor v nemeckej
pofnej ncmixnici 173. Eahdie zranenia utrpeli aj tfalii traja
prislusnici jednotky?"
I ictajuci sled letky a urfeny pozemny lechnicky personal
absolvov.il tuto trasu v dftoch 16.  17. februara 1943. Na pre-
sun pozemneho personalu letky sa opiif osvedCila piitica ne-
meckych lietadiel Ju 52. Svoju bojovti Cinnosf na letisku KerC
IV zaCali slovenski letci 17. februara 1943. Toto letisko bolo
v lepsom technickom stave ako letisko v Slavjanskej a s let-
kou 13 na Гимн boli dislokovane at me Stallei patnace do pod-
nadenosti II. skupiny 52. slihacej eskadry. Jednou z nich bola
aj 6. stihacia letka 52. slihacej eskadry.
Pn rekapitulacii laktov je potrebne konstaioval. Je poCas Ie-
bruara 1943 vykonali stihaci v priestore Krasnodar - Novoros-
sijsk - Kerc- Primorsko • Achtarskaja celkom 143 letov v cel-
kovom Case 101 h 24 min. 7. toho 86 bojovych letov v trvani
71 h. V zloieni bojovych letov prevladalo vofne slihanie (62
letov). zostdvajtice lety boli v rdmei sprievodu nemeckych
bombardovacich lietadiel. StihaCi sa za hixlnolenc obdobie
ztiCastnili v deviatich leteckych stibojoch. priCom vybojovali
osem vzduinych vifazstiev. Na zoslrekx’h sa podiefali Ctk. Fr.
Brezina. Ctk. J. JanCoviC. rtk. P. Zelenak. rtk. Fr. Cyprich. Ctk.
I Kovartk. Ctk. J. Re/ftak a por. let. V. Krisko.
Ctk. Fr Brezina zostrelil 2. februara 1943 jedno stihacie lieta-
dlo 1-16. Dfta 3. februara 1943 si na svoje konto pripisal (fa-
lsie viiazstvo Ctk. J. JanCoviC. keif zostrelil stihacie lietadlo
LaGG-3. Konto vzdusnych vifazstiev letky 13 vo februari
1943 uzavreli dfta 25. 2. por. let. V. Krisko a Ctk. I. Kovarik.
keif podas scdemdcsiatpiifrninutovcho bojoveho letu zostrelili
stunnoviky IljuJin 11-2. К 28. februaru 1943 dosiahli piloti let-
ky 13 celkom dvadsafttyri uznanych zostrelov, jedno lietadlo
zniCili na zemi a Styri zostrely im neboli priznane.'
Napnck uJ zmienenemu zlepsenemu systiinu logislickcj pod-
рогу bojujdcich leteckych jednotiek Luftwaffe nebola mate-
rialna situacia letky 13 am vo februari 1943 najlepsia. Letka
di.sponovala Siestimi lietadlami Bf 109G, z ktorych ftyri boli
nove a dve lietadld frontovou sluZbou opotrebovane do takej
miery. Je bola potrebna vymena ich pohonnych jednotiek.
resp. celkova revizia motorov. Kvoh objektivnosti vsak trcba
zddraznif. ic tieto lietadld neboli letke pridelenc ako operaC-
nc. ale mali posltiiif na preskolenie slovenskych pilotov na
novti verziu Bf I09G (Gustav). Vzhfadom na poslupnd mo-
demizdeiu leteckdho parku letky 13 prostrednietvom dodavok
Bf I09G-2 a G-4 boli lietadld vo verzii F (Friedrich) postup-
ne odovzdavanC nemeckej stranc. Poslcdne lietadld vo verzii
Friedrich letka I3<xlovzdala 5. marca 1943." IntendaCny (vy-
97
SLOVENSKE LETECTVO
1939  1944
Mjr. let. Ondrej thimbala v kabine stihacieho lietadla Bf 109. prvy
velitef I. fmntovej gamitiiry letky 13 v poli
strojny I material jednotky sa dostal do vefmi zleho stavu, pre-
dovietkym odev a otiuv prislusnikov letky. PriCinou bol tak-
mcr ncustaly pobyt vonku v zimnoni poCasi. ktore bolo Casio
koinbinovanc ncoCakavanymt odmakmi. Tento faiivy problem
ncmohlo uspokojivo vyrieSif velenie nemeckej 52. stihacej
cskadry. ale iba intendancie slovenskej RD resp. MNO SR. Na-
priek tymto fazkostiam. ktore negativne ovplyvftovali kaziki-
denny zivot prislusnikov jednotky. hodnolil slot. let. 0. Dum-
bala zdravotny aj moralny stav prislusnikov letky ako dobry.u
V marci 1943 bola letka 13 bojovo nasadena v priestore KerC
 Pctrovskaja  GelenCik - Novorossijsk - Tamafi. V porovna-
ш s predchadzaiticini obdobim bol badatefny narast poctu bo-
jovych letov proti nepriatefovi. Ziroveh sttipal poCet zostrelov
dosiahnutych prislusnikmi letky 13.
Od I. do 31. marca 1943 absolvovali slovcnski stihaCi 387 le-
tov v trvani 347 h. Z celkoveho poctu letov vykonanych za
sledovane obdobie bolo 296 bojovych v trvani 317.53 h.
V skladhe letov prevysovalo vofnc stihanic (196 letov). 113
letov sa viazalo к sprievodu bombardcrov. strmhlavych bom-
harderov a pricskumnikov. zostavajiicc styri lety boli pries-
kumnC. Dalsich desaf letov tvorili Споку na pozemnd ciele ne-
priatefa. PoCas opcracncj cinnosti sa slovenski stihaCi ziiCas-
Intli v 22 leteckych sdbojoch. z ktorych styridsafitynkrat vy-
5li ako vitazJ.”'
К 31. marcu 1943 mali prislusnici letky na konte 68 prizna-
nych (overenych) zostrelov. Jubilejny patdesiaty zostrcl letky
13 dosiahol por. let J. Gerthofer u> 21. marca 1943. kedzos-
trelil rychle dvojmotorovC bombardovacie lietadlo Petljakov
Ре-2.* К lornuto vyznamnemu tispcchu v zivote bojovej le-
teckej jednotky obdrzali slovenski stihaCi mnoho blaboielanf.
К jednCmu z nich patril aj telegram risskcho marsala leteetva
H. Gdringa velitefovi letky 13 stot. let. O. Dumbalovi nasle-
dujticeho znenia: "Dostal som hldsenie. ie Vami vedena stiha-
cia letka dosiahla v kratkom Case 50 vzdusnych vifazstiev
v spoloCnom boji
proti boRcvickC-
mu nepnatefovi.
Tento hrdy tispcch
tidatnych sloven-
skych stihaCov.
ktori sa osvedCili
najma poCas tvr-
dych zimnych bo-
jov na juhu vy-
chodneho fronlu.
naplnujc ma ra-
dostnym zadosfu-
Cinenim.
Vam a v5ctkym
Vasim prislusni-
kom letky patri
tnoja vtfaka a mo-
je osobitne uzna-
nie so ielanim
daRieho vojen-
skCho tfaslia."
Hermann Goring.
n'Jsky marsal vef-
konemeckcj rise. Okrem velenia slovenskej armady о Cin-
nosf prislusnikov taktickej skupiny Dumbala prejavovalo pa-
triCny zaujem aj vclcnie Nemeckej leteckej misie na Sloven-
sku. Sef Nemeckej leteckej misie na Slovensku Gen.Lt. Wil-
helm Kciper vyslal na sluiobnti cestu к letke 13 prednostu le-
tcckeho oddelenia Nemeckej leteckej misie na Slovensku
Obstlt. Ignaciusa Weha, aby prevent vzfahy v rimci taktickej
skupiny Dumbala. resp potrebu pripadnej intervencie vo veci
poskytnutia v5estrannej pomoci zo strany nadriadenych orga-
nov nemeckCho leteetva. Dfta 4. marca 1943 odletel Obstlt.
Ignacius Weh spoloCne s pplk. gst. Jinom Golianom a mjr.
git. Ondrejom Hreblayom z letiska v Trencianskych Biskupi-
ciach lietadlom typu Caudron Cu 445 (vyr. C. 821. trupove Ci-
slo S-21), ktore pilotoval rtk. Karol Kollar. Po prilete na vy-
chodny front sa Obstlt. Ignacius Weh zahlasil u velitefa IV. le-
leckCho zboru a velitefa leteckeho okruhu Rostov Gend.Flicg
Alberta Vicrlinga a prcrokoval s nim nevyhnutne materialovC
po?iadavky letky 13.
Gen.d. Flieg. A. Vierling pri sluiobnom rozhovorc Obstlt. I.
Wehovi okrem indhopovcdal: "Oznamtc Va5mu sefovi (rozu-
mej Gen.Lt. W. Kcipcrovi) a slovenskemu ministrovi narod-
nej obrany. zc kdckofvck som videl slovenskych letcov a vo-
jakov. vidy som si vSimol ich bezchybne vojenskC spravanie.
V nlmci sKry mojho posobenia mi nebol hllseny nijaky dis-
ciplining pricstupok. ktory by stil za ztnienku. Ti fudia (ro-
zumej slovcnski Ictci a vojaci) posobia vefmi dobryrn doj-
moin.""'
Obstlt. I. Weh sa dostal na letisko КсгС IV dfia 14. marca 1943
о 10.30 h. kde ho velitef letky 13 stot. let. O. Dumbala infor-
moval о velkej obetavosti a nasadeni jej prislusnikov. Ges-
chwaderkomodor JG 52 Maj. Dietrich Hrabak sa pri rozhovo-
re s Obstlt. Ignaciom Wehom taktiei vyjadril vefmi uznanlivo
о spravani a vykonoch prisluinikov letky 13. Na ziklade po-
verenia 5cfa Nemeckej leteckej misie vyslovil Obstlt. I. Weh
poCas sluzobneho rokovania s Maj. D. Hrabakom a stot. let.
O. Dumbalom ruivrh. abv bola slovcnski letka vyzbrojena naj-
modemejSimi a novovyrobenymi lietadlami Bf I09G-4. ked?e
9X
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Slovensko tieto lietadla odktipi. D. Hrabak s lakymto navr-
hom samozrejme suhlasi). Zdrovcn I. Wehovi oznamil. ie let-
ka 13 bude v najbliJsich dftoch spolu s inymi stihacimi skupi
nami presunuta na novC letisko v Tamani (prcsun sa realize-
val 17. manta 19431. Po dni sinivenom pri letke 13 odletel
Obstli. I. Weh spaf na Slovensko.
О vysledkoch slufobncj ccsty informoval svojho priamebo
nadriadeneho Gen.Lt. W. Keipera listom z 22. marca 1943.
Vo Wchovej sprave sa okrem tneho objavila aj po/namka
о pouzivam vysostneho znaku slovenskych vzdusnych zbrani
na Bf I09E, ktorymi bola vyzbrojena letka 13. V sprave v tej
siivislosti uviedol. ie modry kriz na bieloni podklade s Cerve-
nym kruhom v strede (vysosinC oznacenie slot cnskych v zdus-
nych zbrani) si v zapalc boja inofno fahko pomylif s cervenou
sovietskou hviezdou. Nemecki protiheiadlovi delostrelci si
v niektorych pripadixh naozaj tento vysostny znak pomylili
s ruskou hviezdou (Nar.iJka na okolnosti vediice к zostreleniu
Ctk. J. Vincura?) a otvorili na slovenskych slihaCov strelbu
Z lohto dovixlu liclali slovenski stihaCi s nemeckymi vysos-
tnymi znakmi a na vnufovom naboji mali nanesene slovenske
st^tne farby - biclu. mixlrti a Ccrvemi."
Okrem radostnych okamihov spojenych s dosiahnutymi bojo-
vymi uspechmi na vzdusnom bojisku. pnsli aj chvilc smiitoC-
nc, keef sa slovenski stihaCi museli navJdy rozhicil so svojimi
kamaralmi. Taky deii nastal aj 29. marca 1943. Rtk. rtm. let.
Fr. Cyprich startoval na spoloCny bojovy let s Ctk. J. Jancovi-
Com. Vochvili. keefobaja slovenski stihaCi vzlieiali, zaCali nc-
priatcTske lieladla bombardovaf namomy pristav Tamar). Ctk.
J. JancoviC sa pustil tieto lietadla prenasledovaf. Len Co ich
dostihol. na jedno z nich bez vahania zaiiloCil. Podfa vypovc-
dc ocitych svedkov sa Ctk. J. JanCoviC dostal do leteckeho su
boja s nepnatefskym stihaCom severovychodne od Kerca nad
Azovskym morom. Po ukonCeni siiboja olocil svoj Bf I09G.
W. Nr. 14. 830. smerom nad pobreJie. aby sa pokiisil nudzo-
vo pristaf na nerovnej. zikopmi a bunkrami zvrasnencj podc
Pn pnstavacom manevn svoje lietadlo uplne rozbil. Sam utr
pel tafke zrancnie na hlave, postihnutC boli predovsetkym oil
Dvojica leteckych mechanikov pri odbomom oSetrovani stihaHky ty-
pu Messerschmitt Bf 109G
Okrem toho mal pomlia/dcniny na celom tele a strelnii ranu
v favej nohe. Z liplne zniCendho lietadla vyslobodili faJko zra-
neneho J. JanCoviCa prislusnici rumunskej vojenskej jednotky.
ktoriho dopravili do pofnehoobvliziska v ZaporoLskoj. vzdia-
lenej asi 30 km vycluxine od KerCa. V nemeckom polnom
obvazisku mu bola posky inula prva lek ar ska pomoc. Na dru-
hy deii mal by I letecky presunuty do ncmocnice v Keren.. Ale
presun u? nebol polrebny. ctk. J. Jancovic v rannych hodinach
dna 30 marca 1943 svojiin faJ.kym zraneniam podEahol.""
Jeho pnatef J Setvak si po rokoch spominal na posledne chvL
le JanCoviCovho Jtvota takto: "JoJko IcJal v nejakej chalupe
na posteli a pntom taJko dychal Nevnimal svoje okolie.
L mieral. ale este hl. Volal som ho menom. hladil. Strasne mi
ho ЬоЮ Гию Celli hlavu mal dobnd a pntom mal ette nejake
vnulome zranema Nepozn.il ma uL Bol som ziifaly. lebo som
iu)aku nemohol pornoef faJko ranencmu kamaratovi. Na mo-
je volanie mi neodpovcdal'...'
V den JanCovicovej smrii sa do bojovej zostavy 52. stihacej
eskadry vClemla 15 chonatska stihacia letka. ktora sa po troj-
mcsaCnom odpoCinku v zazemi vratila na frontove nebo. Li
na druhy deft sa chonalski stihaCi zapojdi do vzdusnych bo-
jov nad Kubaiiou. ked vzdusny suboj absolvoval aj velitef let-
ky potpukovnik Franjo Dial, ktory spoloCne so svojtm cislom
porucnikom Andelom Antiyom bojoval s osemClennou skupi-
nou sovielskych stihacov leliacich na LaGG-3. Vysledkom
nerovnCho boja bol sice zosfrel jedncho sovielskeho stihaCa.
ale lento lispech bol vykiijieny hvotom A. Antiya. ktoreho Bf
I09G-2. W. Nr. 14 X24. sa v plameftoch zrdtil na pole pn ob-
ci Slavjanskaja’
Koncom marca 1943 doslo vo veleni 11. skupiny 52. stihacej
eskadry Luftwaffe к personalnej zmene. ked Hptm. Johanna
"Macky” Steinhoffa vo funkcii vy striedal H|«m. Gerhard Bar-
khom." Personalne zmeny sa nevyhli ani letke 13. Jej velitef.
mjr. lei. O. Dumbala (povyteny na majora leteetva s ucinnos-
fou od I. aprila 1943). si dobre uvedomoval nadmemii fyzic-
ku aj psychickii zafai svojich suhacov. ktori boli neprelriile
nasadzovani na fronte od 4. novembra 1942. Prelo pohadal
velenie slovenskych vzdusnych zbrani о ohmenu personalu
letky. Jeho opravnemi poiiadavku vzalo velenie vzdusnych
zbrani na vedomie. Na zaklade nariadenia VVZ fislo
•I1.205,'Dov let. 1943 znadilo v ramci leteckeho pluku v Pics
famx'h vycvik na lietadlach Me 109. do ktoreho bolo vybra-
ny ch triitasf stihacov - frekventaniov noCncho stihacieho kur-
zu Po absolvovani vycviku na Me 109 z nich bola vyivorcna
2. fronlova gamitura letky 13." Za velitefa vycviku urCili ve-
liiefa letky 12. slot. let. Jozefa Palenicka. kiory v novom slu-
iobnom zaradeni zotrval len do 10. aprila 1943. pretoie na zii-
klade nariadenia VVZ cislo 41.605/Ddv.osob. 1943 bol usia-
noveny do funkcie velitefa letky 13 v poli. Do pofa odletel 15,
aprila 1943 na kuriemom lietadle Caudron Cu 445 fxi Irasc
Tnencianske Biskupice • Lemberg (Lvov) - Proskurov - Vim-
ca - pozdfz rieky Bug az po Nikolajev - Chersixi - Perekop •
Dsankoj  Kcrc IV. Spolu s nim к letke 13 ixlleteli aj npor. lei.
Vladimir Krisko a por. let. Jozef Vannsky. V. Kriiko mal po
svojom prichode к tnalerskcj letke opaf vykonavaf froniovii
slufhu ako bojovy siihaci leicc. J. Varinsky ako vojnovy ko-
respoiulent mal poCas jedncho mesiaca zhromaZdov ai lakio-
graticky material dokumentujiici hrdinskii froniovii Cinnosf
jednotiek laktickej skupiny Dumbala • t. j. о letke 13.4. batc-
rii DPL a motorizovanej rote hlasnej sluJ.by OVZ. К samotne-
mu prevzatiu velenia letky 13 v poli doslo 20. aprila 1943, ‘
Mjr. let. O. Dumbalu po prichode na Slovensko na zaklade na-
riadenia VVZ cis. 41.988/Ddv.)ct.i943 ustanovili za veduce-
ho vycviku na lietadkich Me 109. Siicasne bo poverili perso-
nalnou a materiAlnou pripravou vystriedania letky 13 v poli.
09
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
ako aj stiahnutim prebytocneho materialu podfa tistnych dis-
pozicii. ktore dostal od pplk. gst. A. Ballaya. Mjr. let. O.
Dumbala. oventieny gloriolou velitefa hrdinskej frontovej sli-
hacej letky. zoial po prichode do vlasti zasltiieny obdiv
a uznanie. ako aj zdujem zo strany intidii. Na zaklade navrhu
ministra narodnej obrany generala F. Callosa z. 29. aprfla 1943
bol 3. maja 1943 prezidentom Slovenskej republiky dr. J. Ti-
som vyznamenany Vojcnnym vifaznym kriiom IV. triedy.
Okrem uznania a obdivu viak vzbudil voCi svojej osobe aj
fudskti zivisf a neprajnosf.
Pokiaf ide о efalsf osud slovenskych stihadov na vychixlnom
fronte treba konstalovaf. ic I. aprfla 1943 sa po 13-dftovom
pobyte na letisku Tamaft presunula bojova Cast letky 13 na le-
tisko Anapa, ktore leialo na pobreif Ciemcho mora. PoCas
aprfla 1943 z toho letiska vzliclli prislusnici letky 13 celkom
233 krat. Ich lety trvali 227 h. Z celkoveho potitu letov bolo
201 bojovych (celkom 195 h). V priestore Anapa - Petrovska-
ja - Krymskaja - GelenCik • Novorossijsk - Anapa absolvova-
li 126 vzlctov na vofne stihanie a 75 na sprievod bombarderov
a prieskumnych lietadiel. Z 36 vzdusnych stibojov si prislus-
nici slovenskej slihacej letky nlirokovali 41 zostrelov (z nich
tri neboli letke priznanc ). V priestore svojej operaCnej Cinnos-
ti sa slovenski piloti strelavali s vclkou aktivitou sovietskeho
letectva. Novy velitef letky, slot. let. J. Palenicek. pri hodno-
tcni Cinnosti svojej leteckej jednotky za obdobie aprfla 1943
okrem inCho konitatoval: "V tiseku. v ktorom .... je letka pri-
delcna. zvyiila sa letecki Cinnosf nepriatefa v take j micro. ze
piloti musia prijaf. hlavne pri letoch doprovodnych. boje ai
s 10-nasobnou presilou. Na nasom tiscku sa tcraz objavili
i anglicke lietadla “Spitfire" a ui diivncjsic amcricke lietadla
"Airacobra“.“ Podfa vyjadreni velitefa letky sa uvedend typy
spojcneckych lietadiel vyrovnali "vlaslnostiam lietadiel Mes-
serschmitt Bf 109 vo verzii G-2 a G-4". Vzhfadom na poCet-
nti prevahu nepriatefa absolvovali slovenski stihaci letci svoje
bojovc lety ui len v skupinach a nie v rojoch ako doposiaf.'"'
Z letiska Anapa Startoval i na bojovd lety aj chorvatski letci -
prislusnici jednotky Fr. Diala. Dfta 6. aprfla 1943 sa tak stali
prislusnici letky 13 oCitymi svedkami t'azkej havane potpu-
kovnika Fr. Diala pn pristavacom manevri na lietadle Mes-
serschmitt Bf 108 'Taifun”. ktord sa len zhodou okolnosti ne-
zrutilo do mora. Podfa spomienok pamatnikov - na poCesf
"znovuzrodenia" velitefa chorvatskej slihacej letky sa konala
v ten deft btirlivti oslava za tiCasti slovenskych aj chorval-
skych letcov, pricom padla za obci nejedna ITaia iatnpanskC-
bo a koftaku."
Avsak chvflc dusevneho a fyzickeho oddychu boli Coraz vzac-
nejsie. kedze sovietske leteetvo enonnne zvySilo aktivitu. Ni-
rast Cinnosti sovietskeho letectva vzal na vedomosf aj Hptm.
G. Barkhom. velitef II. skupiny 52. slihacej eskadry Luftwaf-
fe. ktory nariadil. aby sa vSetky letky skupiny doplnili na bo-
jovy stav. To znamenalo. ie nemecke letky disponovali pat-
ndstimi stihacimi lietadlami a rovnakytn poCtoin letcov. Slot,
let. J. PaleniCek upozornoval na tuto skutoCnosf nasledovnym
sposobom: "Nakolko letka nctnozc byf teraz doplnena na no-
vy bojovy poCet personalom. prosim. aby s tym bolo poCitane
pri skoleni novych pilotov pre letku a tiei aspoft tromi pilotnn
ako zaloha".
Tri dni pred prichodom stot. let. J. PaleniCka к jednotke zaCa-
la sa jedna z najvaCsich leteckych bitiek v dejinach vojen - Ic-
tccka bitka nad Kubaftou. ktora v roznej intenzite irvala ai do
7. jtina 1943. Zapojili sa do nej aj prislusnici slovenskej letky
13. V letcckej bitke nad kubaftskym predinostim si zmerali si-
ly v ncfutostnych leteckych stibojoch na iivot a na smrf piloti
nemeckej Luftwaffe s letcami sovietskych vzdusnych sfl Se-
vero-Kaukazskcho frontu. ktorym velil generil Konstantin
AndrejeviC Versinin.
К 20. aprflu 1943 disponovalo velenie vzdusnych sfl Severe-
Kaukazsktiho frontu 900 bojovymi lietadlami. Atmosfcni le-
teckej bitky vystiine dokumenlujti slovA vcliaceho sovietske-
ho genertila K. A. Versinina: 'Tento konflikt bol intenzivny
a dlhotrvajuct. Po mnoho dniboli vo vzduchu stovky lietadiel.
uskutoCmlo sa ai slo leteckych stibojov. Tam. pri obci Abin-
skaja. kde som mal svoje velitefskC stanovistc. bolo moinC
kaidych dcsaf mintit zaznamcnaf jedno zasiahnulC lieladlo pa-
dajtice z neba.’"*’
V leteckej bitke nad Kubtinou hodlalo sovietske velenie ziskaf
vzdusnu nadvladu na juinom tiscku frontu a tym zabczpeCif
ochranu a vzdusnu podpont pozemnym silam Severe-Kaukaz-
skCho frontu v boji s jednotkami nemeckej 17. armadv
Gen.Obst. Richarda Ruoffa. neskor Gen.Obst. Erwina Jaenec-
keho. Boj о oslobodcnie Kaukazu trval vyie paf mesiacov. no
hlavny zdmer sovietskeho velenia sa predsa len nepodanlo
splnif v plnom rezsahu. Napriek lomu. ic hlavne sily skupiny
armad A boh porazene. neboli rezbile a podarilo sa im usttipif
na Tamaftsky polostrov a do priestoru seveme od Rostova.
Vysledkom leteckej bitky nad Kubaftou holo, ie sovietske le-
teetvo ziskalo jednoznaCnu vzduSnti nadvladu na juinom tise-
ku nemecko-sovictskeho frontu. Letecka bitka nad Kulxinou
svojim rozsahom. masovosfou a vysledkami prevyiila ramec
bojovych opcr.icii Severe-Kaukazskeho frontu. Pre sovietske
vzdusne sily to bola Skola bojoveho majstrovstva. Sovietske
stihacie leteetvo zaCalo na Kubani s tispechom Clenif svoje bo-
jovti formacie tak. ie obsiahlo siroky horizoniAlny a vertiktil-
ny vzduiny pnestor. Toto Clenenie sa do histftric vojcnskcho
letectva dostalo pod nazvoin “kubaftska etaierka".
Dvojtca najiispctnejtfch ilovenskych stihatov na vychodnom fronte,
rtk. Jin Rethik (32 zmtrelov) a rtk. Indor Kovirik (29 zostrelov)
Podfa sovietskych zdrojov vykonali prislusnici sovietskeho
vojensktiho letectva a namomietva v priestore Kubtift v obdo-
bi od 17. aprfla 1943 do 7. jtina 1943 vtac ako 35 (MX) bojo-
vych vzlctov - z toho 7791 frontovti leteetvo. 14% leteetvo
Ciemomorskej flotily a 9% leteetvo dlhdho doletu. PoOas toh-
to obdobia mali nemcckemu letcetvu sposobif stratu I KM) lie-
tadiel. z toho 800 lietadiel mali zostrelif vo vzduinych stibo-
joch.” Nemecki historic! tieto udajc spochybftujti a povai.ujti
100
SLOVENSKf. LETECTVO
19.39 - 1944
ich za nehodnovcme a nadsadene. Sovieiske straty pocas le-
teckej cinnosti nad Kubaftou v obdobi od apn'la 1943 do sep-
tembra 1943 odhadujti na 22X0 lietadiel.
Tam. nad legcndamou Kubahou, ziskali 27. aprila 1943 slo-
venski stihaCi svoje jubilejne stC vzdusne vlfazstvo nad ne-
priatefom. Toho diia dosiahli Syria prislusnici letky 13 cel-
kom sedem overenych vzduSnych vifazstiev - npor. let. V
KriSko (2x LaGG-3). zvk. let. Fr. Cyprich (1-161. rtk J. ReJ-
ftak (2x LaGG-3) a rtk. I. Kovarik (MiG-3 a Boston!. Podia
dochovanych dobovych zJznamov dosiahol jubilejny sty zos-
trcl letky 13 rtk I Kovarik a jeho obefou sa stalo sovieiske sti-
Anapa. april 1943 Prisluinki letky 13 s nemeckym stytnfm dfatoj-
nikom Hptm. К. Пкпют.
hide lietadlo LaGG-3. Do konca aprila 1943 dosiahli piloti
letky 13 cclkom 106 overenych vzdusnych vifazstiev. Dvaja
prislusnici letky. rtk. P. Zelcfiak a rtk. J. Stauder. boli toho
mcsiaca vyznamcnaninemeckym Zeleznym krizom II. triedy.
za tispcchy dosiahnute v boji proti nepriatefovi.
PoCas aprila 1943 boli prislusnici letky 13 niekolkokrat vysta-
veni noCnym bombardovacim naletom sovietskeho leteetva
a to 17.. 20.. 21. a 22. aprila 1943. 17. aprila 1943 bolo pri
nocnom bombardovacom nalete zmCene jedind kunCme lieta-
dlo E-241.19. 20. aprila 1943 bola faJko poskodena stihaCka
Bf I09G-4 (W. Nr. 19 492). 21. aprila 1943 Bf IO9G-2 (W.
Nr. 14 XOI) a koneCne 22. aprila 1943 Bt IO9G-2 (W. Nr. 13
970). Po zniCeni jedineho kuriCmcho lietadla nemala letka 13
ziadne leteckC spojenie so svojimi jednotkami dislokovanymi
v Kerti a Nikolajeve. Stihacie lietadla Bf I09G-2 a G-4.
vzhfadom na rozsah a zivainosf poskodem. nebolo mo№ lie-
to opravif v pofnych dielhach na letisku v Anape. preto boli
odovzdane velitefstvu 52. stihacej cskadry. ktore ich odoslalo
na opravu do ziizemia.
Okrem uvedenych noCnych bombardovacich naletov boli pri-
slusnici letky 13 vystaveni aj osirefovaniu z kandnov vojno-
vych lodi sovietskej Ciemomorskej flotily. Je len samozrej-
nte. be bojova Cinnosf sovietskeho leteetva a namomietva ne-
priaznivo vplyvala na fyzicky a psychicky stav slovenskych
vojakov. ktori si nemohli odpoCmtif a v pokoji sa vyspaf. Ve-
litef letky vyjadril vo svojom hlascni za april 1943 aj nespo-
kojnosf s mno2stvom stravy, ktori bola vydavand technickd-
mu personalu letky. Intenzivna bojova Cinnosf slovenskych
stihaCov proti poCetnejiiemu sovietskemu leteclvu od svitama
a? do stimraku kladla zvysene ndroky na fyzickd pripravenosf
pilotov Stot. let J PaleniCek v siivislosli s tym konstatoval.
Fe: "Fyzicky stav pilotov nie je uspokojivy. nakolko trpi nie
vhfy vhodnou stravou ako i fyzickym vyCerpdvanim v bojoch
s velkou prcsilou nepnatefa a to vo vSetkych dostupnych vy-
skach Daiej pokracoval: "Co sa tyka tcchmckeho personalu,
ich fyzicky standard i ked je uspokojivy. me je 100%. nakof-
ко pn ich dennej Cinnosti vydavand strava je ncdostatoCna
/male kvantunv ..."
Burltvu atinosteru tych davnych vojnovych dni. ktord panova-
la v letke 13. vy stihol npor v zal Jozo Janik vo svojom pro-
pagandistickoin clanku pod titulkom Ti. Co raiajti das len sc-
kund.mn" nasledovnymi slov ami: "Sme na letisku pristavnc-
ho meets Anapa na kubanskom predmosti. Je 15. april 1943
ideii po prelomeni sovieisko-netncckeho frontu pn Krymskej
- pozn. autora). Jar uz dycha plnym zivotom. Tu je i nasa let-
ka. ktord vifazne drib' krok pod vedenim majora Dumbalu od
oktobra minuleho roku s kamaralskou leteckou zbrartou ne-
tneckou."... "Mavanie kridlami nad letiskom v leteckej reCi
znamend soslrel nepriatefskeho lietadla podas siiboja. Roj sa
vrdtil presne po 55 mimitach. Stroje obstiipili teraz mechani-
ci, zbrojdn a iny technicky personal, ktori ich pootvarali a za-
vftali sa svojirn umom a svojimi odbomymi rukami do ich do-
mysclnej konStrukcie. Nevedeli sme. Co mdme obdivovaf. Ci
stroj a Ci pi lota, ktory- rozprdval ostatnym. ako kdesi hlboko
v nepnatefskom tizemi vysliedil "Ratu", ako po stmdsfminu-
tovom stiboji tento povestny jastrab opisal ohnivy obldk к ze-
mi... Siesty mesiac bojuje nasa letka na vy'chode. Vojna je kr-
vava ruJa Vonia utrpenim. zranenim a - smrfou." ‘
Koncom aprila 1943 podnikli sovieiske vojskd pri obci Krym-
skaia novy pokus о pnelom obrannych pozicii nemeckeho
XXXXIV. annadneho zboru. Na zastaveni prielomu sa podie-
fali aj slovenski stihaCi - prislusnici letky 13. Nemecke bom-
bardovacic lietadla, bitevnC Henschelly Hs 129. Stuky a sti-
hacky napadali postupujuce sovieiske jednotky. Nemecki
a slovenski stihaCi sa vo vzdusnom priestore nad frontom stre-
tav ah v mnohych leteckych subojoch so sovietskymi letcami
Vysledkom tychto neliitostnych a vyCerpavajuctch stretnuti
bolo mnoistvo zostrelenych lietadiel. Spolubojovnik drubCho
najiispcsnejsieho sovietskeho slihaCa Alexandra Pokryskina.
Georgij Golubov, prislusnik 16. gardovdho stihacieho pluku.
о tychto bojoch napi'sal: "Od jednotlivych stihaCov. ktori pod-
nikali denne priemcme styri az sedem letov a boli zapleteni do
dvoch at troch leteckych stibojov. vyzadovali tieto nasadenia
velkti odolnosf. V prcplnenom vzdusnom priestore nad oblas-
fou Krymskaja sa rozvijali ietecke siiboje s najvyssou prud-
kosfou. Ketf sa pilot raz dostal do tohto klbka. ocilol sa ihneef
v zinatcnej hre leteckych stibojov. Zdblesky sinel zanechava-
jticich svetelmi stopu. hrmot gufometov, obldCiky z explozii
delostrcleckych granatov a divoky zminok lietadiel v najriiz-
nejiej vyske drasali nervy."" Na ilustractu tvrdosti bojov
krdtka stalistika: 27. aprila 1943 dosiahli podfa frontovdho
"spravodaja" pre juzny tisek frontu nemecki letci spoloCne so
svojimi spojencami celkom 44 potvrdenych leteckych viiaz-
stiev nad nepriatefom. Z tohto poCtu zostrelili slovcnski
a chorvatski stihaCi 7. resp. 6 sovietsky ch lietadiel.* l‘£ 29.
aprila 1943 zostrelili nemecki stihaCi aj so svojimi spojenca-
mi 63 sovietskych lietadiel, оdeii neskdr si narokovali daltich
32 leteckych vifazstiev (z toho Slovaci zostrelili styri lietadla)
a koneCne 3. maja 1943 na sovietskych pofnych letiskach mdr-
ne vyzerali 35 svojich lietadiel. ktore zmizli v nenavratne.”
Ktl
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
О tom. ie bojovu Cinnosf prislusnikov letky 13 velenie Luft-
tlotte 4 hodnotilo vefrni priaznivo. hovori aj skutocnosf. ic na
rozkaz velitefa Gen. Fm. W. von Richthofcna zacali od maja
1943 vydavaf nemecky letecky mesaCnik "Lufflotte Sild-Osl"
aj v slovenskom jazyku pod nazvom “Vzdusmi flota Juhovy-
chod". Podfa tivodnCho slova Gen. Fm. W. von Richthofena
zverejneneho v prvom Cisle tohto Casopisu. ...“spojil spoloCny
boj na vychode slovenskych letcov s prislusnikmi Luftflotte 4
zvazkom jednotnCho velkdho kamaratstva". Casopis Vzdusna
flota Juhovychod mal byf “symbolickym darom nemeckych
kamaratov a dokazom slovensko-nemcckeho bratstva zbrani.
ktore sa utuzilo v poCetnych faZkych bojoch”. V Casopise bo-
lo uverejnene aj tivodne slovo daCovCho atase slovenskcbo
vyslanectva v Berline Ruda Striezcnca. '
Od I. do 8. maja 1943 zotrvala bojova cast letky 13 na letisku
v Anape. odkiafjej prislusnici vykonali 105 letov v celkovom
trvani 99.51 h. Z tohto poctu bolo 94 letov bojovych v tnani
93.40 h. Prevaiujticou cinnosfou slovenskych slihaCov v tom-
to tyJdni boli sprievody nemeckych bombardovacich lietadiel
<56 letov). ostatnd bojove lety bolt vykonane za tiCelom vof-
ncho stihania. PoCas hodnoteneho obdobia zostrelili slovenski
letci v 36 leteckych stibojoch celkoni dcsiatku nepnatefskych
lietadiel. Rtk. J. ReZnak si narokoval pat vzdusnych vifaz-
stiev. por. let. J. Gerthofer a zvk. rtm. let. Fr. Cyprich po dve
vifazstvd a npor. let. V. Kriiko jedno vifazstvo. Napriklad V.
KriSko svoje viiazstvo nad sovictskym stihaCom letiacim na
Vzjicne chvtte volha na pobeeii Ciemeho mora
LaGG-3 dosiahol 4. maja 1943. kcxf о 12.20 h pn svojom dru-
hom bojovom lete dfta vzlietol na Messcrschmitte s trupovym
oznaCcnim "biela 7" s dloliou sprevadzaf nctncckC dvojmoto-
rovC bombardovacie lietadld Heinkel He III. Ako spnevodny
slihaC ochraml nemeckych kolegov a na svoje konto si pnpi-
sal dalsie ccnnc Ictecke vifazstvo. Po pafdesiatich miniitach
letu sa sfastnc vratil na domdeu leteckii zakladiiu v Anape.'
Stot. let. J. PalcniCek vo svojom pravidelnom tyzdennom hla-
seni zdoraznil skutoCnosf, ze nepriateKkc leteetvo v priestore
operaCnej Cinnosti letky nasadilo obrovskc sily tak stihacieho.
ako aj bomhardovacieho leteetva. ziskalo prevahu a prebralo
miciativu na frontovom nebi. PoCetnosf i nesmiema namaha-
vosf bojovych letov nepriaznivo vplyvala na zdravotny Slav
slihaCov. Na ndvrh lekara velitef letky udelil zvk. rtm. let. Fr.
Cyprichovi pre cclkovti vyCerpanosf (ktoni vSak neddval na-
javo) tifavy od frontovych letov. Cyprich napriek tifavam
naifalcj dobrovofne vykonaval bojovC lety, aby odbrcmenil
kolegov. Podobnc rtk. J. Stauder. ktory po prLstdli z vysko-
vych letov trpel krvacanitn z nosa. naefalej pokraCoval v plne-
ni naroCnej leteckej frontovej slufcby. Rtk J. Sclvaka velitef
letky stot. let. J. PaleniCek odoslal po cxlponiiani lekara na do-
kladnejSie vyietrenie a na lieCenie do vojenskej ncmocnice
v Simferopole.
Dna 4. maja 1943 odletel dvojCIenny ubytovaci sled letky 13
do Charkova. kam sa podfa planu mala letka presumif. V ten
isty ileh vykonalo sovictske leteetvo nalet na letisko Anapa.
PoCas naletu zhodili sovietski letci v priestore vyhradenom
slovenskej letke mnoLstvo zapalnych a trhavych leteckych
bomb. NechranenC lietadla letky 13 zasypali mnozstvom stricl
zo svojich palubnych kandnov a gufomelov. Vysledkom tito-
ku boli tn poskodene lietadla Bf I09G (W. Nr.: 19 296. 14
895 a 15 195). Tieto lietadla palriace letke 13 jej tcchnicky
personal opiit uviedol do letuschopneho stavu.”'
V dftoch od 9 do 15. maja 1943 vykonavala bojovii Casf letky
operaCnti Cinnosf opaf z letiska v Anape. Za toto obdobie pri-
slusnici letky absolvovali 105 letov v trvani 105 h 25 min.
Z toho 89 letov bolo bojovych a ich skladba nasledovna: 67
letov sprievodnych a 22 letov vofneho stihania. V tyidni od
11, do 14. maja 1943 prislusnici letky 13 sprevadzali lode na
trase Mariupol - Sevastopol. Aby slovenski stihaCi mali za-
bezpeCenti zodpovedajlicu tcchnickii pomoc poCas medzipris-
tati na letiskach Mariupol. Zamorskoje a Sarabuzy. nemeckd
transportne lietadla Ju 52 prcsunuli slovenskych pozemnych
specialisms na tieto leteckC zakladne. Naitispe^nejsi slovens-
ky stihaC rtk. J. ReZftak si na jeden z tychtodni(II. 5. 1943)
spominal po rokoch naslcdovne: “Na letisko ideme u?
о 03.00h, este za tmy. Len Co sa rozodnilo. startujeme s Kris-
kom na vofne stihanie. Ztiblcsky. vybuchy su takmer po celom
fronte. Nestretdvame sa s nikyrn. iba s Fickom (Fw 189)
a s Gustavmi iBf I09G), Lietanie pod i nad inrakmi a> do
05.IX) h. ale nikde nic. Potom ccle dopoludnie drtime holovosf
v maSinich. Pred obedom ma prisli vymenif a dozvedam sa.
>e Styria mime odleticf do Mariupolu, odkiaf budeme ochra-
ftovaf konvoj lodi. ktory plava do Kercu. Cez obed sa stala
podivuhodna udalosf. Uletel od Rusov ich nadporuCik na Jak-
I a pristil na na^om letisku. Bola to velka scnzacia dna. Ne-
pozorovane priletel nad letisko a pristal. Pokiisil sa pristaf
i druhy. ale zaCal po ftom pal if Flak, nafakal sa a usiel. Isli sme
si pobalit najnutnejSie veci a о 14. 25 h startujeme (Krisko.
Ferko. Izo a ja) do Mariupolu."”' Na sprcsnenic faktov siivi-
siacich s uvedenym bojovym letom J. Rezftaka a V. KriSku
moirrn uviesf nasledovne: II. maja 1943 vzlielli о 03.45 h
(resp. 03.48 h) z letiska Anapa rtk. J ReZftak na Bl 109G-4.
W. Nr. 19 506. a npor. V. Krisko na Bf I09G. taktickc Cislo
’7". na vofne stihanie do pnestoru Krymskaja - Novorossijsk
- Temrjuk. Po hodinovom lete sa obaja sfastne vratili na letec-
kii zakladnu. Prelet na trace Anapa - Mariupol cez Azovske
more vykonala itvonca slovenskych slihaCov v zlozcni npor.
let. V. Krisko. rtk. J. Reiitfk, zvk. rtm. let. Fr. Cyprich a rtk.
I. Kovdrik v Case 14.25 - 15.10 h.'
Ako vidno na priklade liletu sovielskeho stihaCa  dostojnika
leteetva. pripady zbehnutia sa vyskytovali vo vaCsej Ci mensej
micro na oboch strandch frontu. Kedze pripady zbehnutia so-
vietskych letcov sa opakovali. nemecke velenie nim skutoC-
nosi hodlalo vyuiif aj propagandisticky. Z tohto d&vodu vydal
102
SLOVENSKE LETECTVO
1939.1944
velitef Krymu "Smemicu na zlepsenie zaobchadzania s Ictca-
mi-prebehlikmi. za tiCelom propagandy medzi sovicio-ruskym
leteckym persondlom”. Podfa tejto smcmice boli za letcov-
prebehlt'kov povahnani prislusnici osadok nepnatefskych lic-
tadiel. ktori dobrovofne pristali na tizemi obsadenom nemec-
kou annadou Tito prcbehlici ncmali byf povazovani za zaja-
tych nepnatefov, ale za pomocnikov nemeckej brannei moci.
Nemecke organy pri zaobchadzani s nimi mali zachovaf shod
ny vonkajst postup. Prcbehlik nesmcl stradaf hladom. nepoho-
dlim a nesmel mu byf odnaly stikromny majclok. Z pochopi-
tefhych psychologickych dovodov bolo striktne zakazanc. aby
sovietski letci-prebehlici boli umiestftovam do nemeckych za
jateckych tdborov. a to ani na prechodny Cas. v zhfadom na ne-
fudskC podmienky. ktore v nich panovali Pnotne sprav odaj
ske vyfaJenie smemica obmedzovala len na otazky dole/ite
pre bojovC nasadenie. Vysluchy zbehov bolt vykonavane л>
na tiradoch Luftwaffe. Vyslcdky nemeckej intenzivnej propa-
Npor. let Jin Gerthofer lupnwtredi po nivrate г bojovZho letu. J.
Gerthofcr dosiahol potas bojovfho natadenia na vfchodnom fronte
27 vffazstkv.
gandy nasmerovanej na prislusnikov leteckeho a pozemneho
technickCho persondlu boli na konci vojny vyuiite pri vystav-
bc samostatncj letcckej zlozky Ruskcj oslobodzovacej arma-
dy gen. Vlasova." Obsah smcmice nemeckeho velitefa Kry-
mu bol zavazny aj pre prisluinikov slovenskej RD.”
V hodnotcnom obdobi maja bola Cinnosf sovietskeho letectva
slabsia. a preto slovenski stihaCi absolvovali Ion Styri letecke
stiboje. Dfta 13. maja 1943 si pri jednom z nich pnpisal rtk. Fr.
Brezina vifazstvo nad sovietskym stihacom letiacim na Jak I.
Vzhfadom na maid leteckti Cinnosf nepriatefa sa velitef letky
13 domnieval. ie casf sovietskeho letectva bola presunutd
z Kubanskcho frontu na exponovanejsi usek vychodnCho
frontu. Den pred Brezinovym vifazstvom obdrZah por. let. J.
Gerthofcr. rtk. I. Kovarik a rtk. J. ReZnak za doasiahnute bo-
jovC vysledky v boji proti nepriatcfovi nemecke vyznamena-
nie - Zelezny krii 1. triedy. V ten isty den obdrZali Zlatu fron-
tovii sponu pre stihaCov po vykonani 110 letov proti ncpriatc-
fovi por let. J. Gerthofcr. zvk. rtm. let. Fr. Cypnch. rtk. Fr.
Brezina a rtk. J. Rcznak. Celkovy poCet dosiahnutych a ove-
renych vifazstiev letky 13 bol 117 zostrelov Zdravotny Slav
letcov velitef letky hodnotil ako dobry. a# na rtk. J. Staudera.
ktory stile trpel krvacamin z nosa. takie uz nemohol vykona-
vaf frontove vyikovC lety. Moialny stav jednotky zostal ne-
zmeneny."”
V Case od 16. do 22. maja 1943 bola dislokovana hojovd Casf
letky 13 na letisku Anapa. Slovenski stihaci letci v sledova-
nom obdobi vykonali 56 bojovych letov v celkovom tn ani
66.1(1 h. Z toho 40 letov vofheho stihania a 16 letov na sprie-
vod bombardovacich a prieskumnych lietadiel. PoCas bojo-
vych letov sa piloti strelli s nepriatefom len v dvoch pripa-
doch. pretoie sovietske leteetvo nevyvijalo v operacnom use-
ku letky 13 iiadnu bojovd aktivitu.
Jeden z najuspeinejiich stihacich letcov letky 13. rtk. I. Kova-
rik. po vy konani 110 letov proti nepriatefovi obdrial v tomto
tyidni Zlatli frontovti sponu pre stihaCov.
Letka mala vo svojej vyzbroji desaf bojas-
chopnych stihaCiek Bf I09G-2 a G-4. Dfta
21 maja 1943 doslo к zniieniu poCtu ope-
raCnych letcov jednotky. Pretrvdvajtice
zdravotne problems primitili velenie letky
odoslaf zvk, rtm. let, Fr. Cypricha do nc-
meckej vojenskej nemocnice v Simfcro-
pole. Moralny aj zdravotny stav dalsich
prislusnikov letky 13 bol v hodnotcnom
obdobi dobry.''
V porovnani s predchadzajucim lyZdnom
sa letecki Cinnosf od 23. do 29. maja 1943
vcfmi zintcnzivnila. Slovenski stihaCi ope-
rovali z letiska Anapa a zasahovali
v priestore Anapa - Pelrovskaja • Krym-
skaja - Gelencik - Novorossijsk. V tomto
vzdusnom priestore vykonali 105 letov
v trvani91.30 h. Z tohto bolo 46 letov vof-
neho stihania a 46 letov sprievodnych.
v case 86.48 h. Po vzlietnuti z letiska Ana-
pa sprcvadzali nad ciele titokov aj rumun-
ske Ju 87D-3 a Ju 87D-5 patriace do zos-
tavy Grupul 3 bombardament picaj z letisk Bagerovo a Karan-
kut a Grupul 6 bombardament picaj (Corpul Aerian Roman).
Za liito Cinnosf niekolki prislusnici letky 13 neskor dostali ru-
munske vyznatnenanie Virtutea aeronautica.”’
Slovenski stihaCi sa pri svojich bojovych letoch v dftoch 23. -
29. maja 1943 stretli so sovietskym leteetvom v 25 vzdusnych
stibojoch. pricom uplatftovali ruirok na 24 vifazstiev (23 stiha-
cich lietadiel a I bombardovacie). Vsetky tieto letccke stiboje
stihaCov slovenskej letky boli vybojovane za pocetncj prcva-
hy nepriatefa. PoCet priznanych zostrelov letky 13 stupol az na
138. Husdrsky ktisok sa podaril 29. mdja 1943 rtk. I. Kovari-
kovi. ktoryr ziskal Styri overene letecke vifazstvd nad soviet-
skymi stihaCmi operujticimi na stthaCkdch Jakovlev Jak-1.
Velitef letky na margo aktivity nepriatefa konktatoval. ie ...
"podfa zistenia z leteckych fotografti ma nepriatef na Kuban-
skom fronte. proti nam zasadenych 1200 lietadiel. z ktorych je
80(1 stihacich a 4(X) bombardovacich a zvednych. Uspcchy do-
cielene v tomto tyJdni sti tym cennejsie. ze boli docielcne bez
vlastnych strdt.”7 V tento tyJdeft disponovala letka 13 jede-
ndstimi stihacimi lietadlami Bf 109G-4, z ktorych bolo denne
6-8 schopnych bojoveho letu.
103
SLOVENSKE I.E IECTVO
1959 . 1944
Dfta 29. maja 194.3 sa usmiala sfastcna aj na rtk. J. Staudera.
ktory bol pre technickti poruchu na svojom Bf 109G-4, W. Nr.
19 296, pnniiteny preruSif bojovy let a vritif sa na materskii
zakladftu v Anape. Pre poruchu plynovej раку bol pri pristati
"dlhy" a len ostrym vyboCenim dofava zachraml scba aj svo-
je lietadlo pred fatalnym pddom do mora. Pritom vJak povoli-
la fava noha podvozku a pravii polovica kridla zachytila о plo-
chu letiska. Poskodenc stihacie lietadlo prevzali do opravy nc-
meckC lelccke dielnc v .Anape.”'
V Case od 30. maja do 5. jiina 1943 sa nachiidzala bojova Casf
letky pod velenim stot. let. J. PaleniCka na letisku Anapa. Pi-
loti letky 13 vykonali v sledovanom obdobi 85 letov v celko-
vom trvani 79.50 h. Z toho bolo 75 letov bojovych v nasledov-
nom zloicni: 40 sprievodnych a 35 letov vofneho stihania.
Slovenski stihaCi absolvovali osem vzdusnych stibojov. pocas
ktorych zostrelil tri stihaCky Jak-i (resp. Jak-7). Ticto zostre-
ly dosiahli 30. maja 1943 dvaja stihaCi. rtk P, Zclcnak (2x
PolM letisko v Anape. leto 1943 Stihacie lietadU Bf 109G-4 pripra-
venena itart.
Jak-1 resp. Jak-7>a rtk. J. Rezfuik (lx Jak-1 resp. Jak-7). Sko-
re zostrelov letky 13 sa zvysilo na 141 overenych leteckych
vifazstiev. Slovenski letecki mechanici venovah ndleJitii po-
zomosf tcchnickCmu stavu zverenej letcckej tcchniky. Preto
odovzdali Ictcckym dielftam v Kerci po nalietani predpisanC-
ho poClu motohodin dva Bf I09G-4. W. Nr. 14. 975 a W. Nr.
15.195. za liCclom vymcny pohonnych jednotiek Daimler
Benz DB 605. V tomto obdobi mala letka 13 vo vyzbroji osem
lietadiel Messerschmitt Bf 109G-2 a G-4. Z nich bolo denne
4-6 strojov bojaschopnych. Ako uznanie za 110 letov proti ne-
pnatciovi dostali v tomto tyjdni npor. let. V. Krisko, rtk. P.
Zclcftdk a rtk. J. Stauder nemecku Zlatd frontovii sponu pre
stihaCov.*” Diia I. jiina 1943 obdr/al Hptm. Karl Thietn, kto-
ry pdsobil v lilohe spojovacieho dostojnika Luftwaffe pri let-
ke 13, z nik velitefa I. peScj divizie slovenske vyznamcnanie
Za zAsluhy. Dfta 16. jiina obdrJal aj vyznamenanie Za hrdin-
stvo 1П. stupfta."
V Case <xl 6. do 12. jiina 194.3 sa bojova Casf letky 13 este sta-
le nachiidzala na letisku Anapa. Jej prislusnici za ten Cas vy-
konali 39 letov v celkovom trvani 36.05 h. Z toho bolo 28 le-
tov frontovych v trvani 27.6 h (18 letov vofneho stihania a 10
letov sprievodnych). Nizky poCet letov ovplyvnila skutoCnosf.
Je od 5. do 9. jiina 1943 mali prisluSnici letky 13 vofno a nc-
vykondvali J.iadnu bojovu Cinnosf. Preto sa v tomto Case sire-
tli s nepriatefom len v jednom pripadc a to pri vofnom stihani
v skupine. Ziaden z Clcnov skupiny vJak lispech nedosiahol.
pretoie nepriatefbol melon v taktickej vyhode. ale aj v poCet-
nej presile. Slot. let. J. PaleniCek v hlascni z 13. jiina 1943
konslatovak “Ruske stihacie letectvo malo v tomto lyJdm dpi-
nii prevahu na celom useku Kubanskeho frontu. lakzc prijalie
boja by bolo tiplnym hazardom". Letka mala vo vyzbroji
osem bojaschopnych stihaciek Bf I09G-2 a G-4.
Diia 10. jiina 1943 sa stala slovenski stiltacia letka ciefom
itoCnCho bombardovacieho naletu sovietskeho leteetva. V dd-
sledku naletu bol poskodeny jeden Bf I09G-4. W. Nr. 19 506.
Stroj svojpomocne opravil slovensky technicky personal.
Slot. let. J. PaleniCek vo svojom hlascni daiej oznamoval. ie
kuriCmc lietadlo E-241.23 (nahrada za zniCcnc lietadlo E-
241.19) me je v zodpovcdajticom technickom stave. SiiCasne
navrhoval. aby letke 13 holo namiesto dvojplosnika E-241
pridelenC lietadlo nemeckej vyroby typu KI 35. V n.ivrhu po-
ukazoval na vyhodnosf tejto volby z dovodu fahsej doslupnos-
ti nahradnych dielcov priamo v poli z nemeckych skladov.
V tomto tyzdm boli za vynikajtice bojovC tispcchy v boji s ne-
priatefom vyznamcnani Zeleznym kriiom I. triedy zvk. rtm.
let. Fr. Cyprich. rtk. Fr. Brczina a rtk. J. Slander.*”
Dfta 12. jiina 1943 doslo vo veleni Luftflotte 4 к dfileiitej per-
sonalnej zmene. Velitef Luftflotte 4. Gen.Fm. Wolfram von
Richthofen, odovzdal funkciu Gen. d. Fl. Ottovi Dcsslochovi
- vclitcfovi I. letcckeho zboru. W. von Richlhofena vymcno-
vali za vrehneho velitefa Luftflotte 2 opcrujiiccj v Taliansku. '
Od 13. do 19. jiina 1943 prislusnici letky 13 vykonali 62 letov
v trvani 54 h 34 min. Z toho bolo 43 letov frontovych. v trva-
ni 45.37 h. V ich skladbe prevaiovalo vofne stihame <25 le-
tov). Zostdvajucich osemmisf frontovych letov realizovali .sti-
haCi v rimci sprievodu nemeckych bombardovacich lietadiel.
PoCas tychto sprievodov sa dostali do siestich leteckych siibo-
jov. v ktorych bez vlastnych sirit zostrelili Styri lietadld ne-
priatefa. Diia 14. jiina 1943 zostrelili npor. let. J. Gerthofer ne-
priatefskC stihacie lietadlo Jak-I a rtk. Fr. Brezina "Sturmo-
vik" lljulin 11-2. О tri dni neskdr zaznamenali npor. let. V.
КпЗко a rtk. I. Kovarik po jednom zostrele sovietskej stihaC-
ky Jak-1. Celkovy pocet vifazstiev letky 13 sa vyiplhal na Ci-
slo 148. Velitef letky zhixlnotil bojovu cinnosf sovietskeho le-
iectva v sledovanom obdobi ako malu a prejavujiicu sa pre-
dovietkym v rannych a veCemych hodindch.*
Po odsunc nadbytoCneho muJstva a materidlu z Nikolajeva na
Slovensko vykonala zostavajiica Casf letky v Case od 15. do
18. jiina 1943 presun po trase Nikolajev - KerC. Letka 13 ma-
la v tomto obdobi vo svojej vyzbroji desaf bojaschopnych lie-
tadiel Bf 109G-2 a G-4 a jedno kuriemc E-241. Autopark jed-
notky po odoslani prebytoCneho materialu z Nikolajeva na
Slovensko tvorilo 16 nakladnych aulomobilov. motorova cis-
tema a osobnc vozidlo Praga AV. Velitef letky hodnotil zdra-
votny a morilny stav svojich muJov ako dobry. Dna 18. jiina
1943 sa z nemocnicc v Simferopol vratil к jednotke rtk. J.
Setvik. Po dvojtyJdftovom zotaveni sa opiitovne zapojil do
bojovej Cinnosti.*”
Kritko prod skonCenim operaCnej Cinnosti I. fronlovej gami-
tiiry letky 13 na vychodnom fronte prevzalo 16. jiina 1943 de-
saf vybranych prislusnikov 52. stihacej cskadry Luftwaffe
z. nik velitefa slovenskej RD. ako ocencnie vysledkov spoloC-
nej bojovej Cinnosti proti nepriatefovi. slovenske vyznamena-
nia Za hrdinstvo II. a III. stupfta. Medzi vyznamenanymi pri-
sluinikmi JG 52 a 13. slov./ JG 52 nechybali taki uspesni sti-
104
SLOVENSKE t ETECTVt)
1939 - 1944
haci letci ako veliteF JG 52 Maj. Dietrich Hrabak. Hptm. Hel-
mut Kuhle. Hptm. Gerhard Barkhom. Obit. Wilhelm Batz, Lt.
Heinrich Sturm  vSetci obdrfali vygnamcnanic Za hrdinstvo
IL Mupha. Vyznamenanie Za hrdinstvo III stupna dostali
Obit. Erich Hcnk. Obit. Paul Linxen. Uffz. Herbert Brcd-
tmann (13. slovj JG 52) a Lt. Karl Marjanka."
Cinnosf prislusnikov 1. frontovej gamittiry- letky 13 pokraCo-
vala v nezmensenej intenzitc ai do 7. jiila 1943, ked bol po-
vodny personal letky 13 vystriedany 2. frontovou gamitiirou.
Velitef letky 13 O. bunibala pri Bf 109C s nancscnymi nimdnynii
farbami na vrtufovoni kuieli lieudla
Do toho fasti vykonali prislusnici I. frontovej gamittiry cel-
kom 1504 bojovych letov. podas kiory ch s ncpriatefom vybo-
jovali 206 vzdusnych stibojov a ziskali 154 potvrdenych
vzdusnych vifazstiev pri styroch vlastnych stratach v radoch
licujtkcho personalu. Najuspesnejsini slovenskym stihadom
sa stal rtk. J. Rezhak. ktory' ziskal 32 vzdusnych vifazstiev. na-
sledovany rtk. I. Kovarikom (28 zostrelovi a npor let. J. Ger-
thoferom (23 zostrelov). Prislusnici letky 13 sa vrattli na Slo-
vensko vlakovym transportom 17. jiila 1943* a svoje fronto-
ve dobrodruistvo zavfsili osemdhovym pobytom v karanten-
nej slanici v Harmanci.’
Poznimky:
1)	Sarniehrast. P.: Pohlad nemeckdho ddstojnika na bojovii din-
nost prislusnikov I. frontovej gamittiry letky 13 v obdobi
DC/1942 - 22. 3. 1943. VojenskA hist6na Hs. 4/1998,«. 83.
2)	VHA Tmava, Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Hs. 47/1942 z 29. 8. 1942. Hinok 7.
3)	ZApisnik letov zvk. let. J Ana RcfftAka vydany dfta 3. mAja 1938,
s. 159 - 160. K6pia uloienA vo Vojenskom miizeu Trendin
VHtl.
4)	Tamie
5)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942, Hs.
83. 267.
6)	Toliver. R. F„ Constable, T. J.: NdmeckA stihaci csa. Plzeft
1996. s. 47.
7)	ZApisnik letov zvk. let. JAna ReiftAka vydany dfta 3. tnAja 1938,
s. 155. K6pia ulotenA vo Vojenskom miizeu TrenHn VHU
8)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1942,
Hs. 106.448.-D6v.- II/5.odd l942.
9)	VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942. Hs.
83185. Letka 13 obdriala v sdlade s nariadenim WZ Hs.
73.960/D6v.tech.l942 nasledovnii techniku a maleriAl. 15 ks
nAkladnych automobilov typu Ford, jedno lietadlo Praga E-39
pre kuridmu shijbu vystrojend lyiami. jeden sled mumcie, zA-
loind sddiastky a maleriAl pre lietadlA Messerschmitt Bf 109E.
10) VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajnd 1942, Hs.
83.267.
11)	VHA Tmava. Fond leteckdho pluku. Prfloha 1 к D6vemdmu
rozkazu leteckdho pluku Hs. 66/1942 z 21. oktdbra 1942.
12)	Tam2e.
13)	Tamie Por. let. Stefan Dhmko - autoddstojnik letky 13 v poli,
zvk. rtm. let. zbroj. Karol Dubeft  zbrojir letky 13 v poli, rtk.
Ignat Babad - tcchnicky rotmajster letky 13 v poll, rtk. Jozef
Michalidka - mechanik letky 13 v poli a rtk. TomAJ Cyprich -
pomocnik technickdho rotmajstra letky 13 v poli. slob. aSp
MUDr. Ladislav Dubay - prideleny lekAr letky 13 v poli - po-
zri VHA Tmava. MNO SR 1939-1945. spisy dovemd 1943.
Hs. 253.144/D6V.I/3. 1943
14)	Rajninec. J.: Ohnivd nebo nad Kubaftou Archiv Miizca SNP В
Bystrica, nezaradenj maleriAl. s. 2.
15)	VA ArmAdy SR. Kmeftovd vojenskd doklady rtk. JAna SetvAka.
taktief Rajninec, J.: Ohnivd nebo nad KubAftou. Archiv Mftzea
SNP B. Bystrica, nezaradeny materiAl s. 3.
16)	Sumichrast. P.: Pohlad nemeckdho dftstojnika na bojovii Cin-
nosf prisluinikov 1.frontovej gamittiry letky 13 v obdobi
DC/1942 - 22.3.1943. VojenskA histdria dfs. 4/1998. s. 86
17)	Lipfen, H.. Girbig, W.: VAledny denik Hemuta Lipferta. Plzeft
1995. s. 8.
18)	Kurowski, F.: KKi proti hvdzdd. Plzeft 1997. s. 395, laktieZ To-
liver. R. F„ Constable. T. J.: NdmeckA stihaci esa. Plzeft 1996,
s. 256-274.
19)	Bystricky. J.: Rychla (1. peiia) a Zaisfovacia divizia (2. peAia)
divizia vo vojne proti Sovietskemu zvkzu (1941-1943). Zbor-
mk - ArmAda v dejinAch Slovenska. Bratislava 1993, s. 127-
128.
20)	PolAk. T: Ve znaku trojlistku. Plastic Kits Revue d. 20/93. s. 4.
taktiei Fekets, M: 4. zrakoplavna lovadka skupina v bojfch na
vychodd 1941 aj 1944 & Zrakoplavni satnik Cvitan Galig. RE-
VI Hs. 33. Ostrava 2000. s. 19.
21)	Kudera, P„ Vrany J., Novotny, J.: Aero L-39 Albatros. Polikar-
pov Po-2. Commonwealth Wirraway. Edke Tnada. Praha
1988. s. 81.
22)	Silvester 3 - Prehfad dinnosb za mesiac novembcr 1942  Hs.
273/Taj. 1942 z 30. novembra 1942 - kdpia dokumcntu v osob-
nom archiv plk. Jozefa Bystrickdbo. Dva zostrely si nArokoval
dat. Jozef Jandovid a jeden zostrel por. let. Vladimir Kriiko
23)	Tamle Do celkovdho podtu letovych hodin boli zarAtand aj le-
tovd hodiny prisluinikov leteckeho sledu letky 13 vykonanych
pri prelele zdn Slovenska na miesto frontovdho nasadema.
24)	Tamie.
25)	ZApisnik letov npor. let Vladimira Kriika vydany dfta 22. au-
gusta 1941. s. 84, por. d. letu 3.377. Kdpia uloJenA vo Vojen-
skom miizeu TrenHn VHtl
26)	Tamie
27)	ZApisnik letov npor. let Vladimira Kriika vydany dfta 22. au-
gusta 1941, s. 84 - 85. por. d. letu 3. 379 - 3. 788. KOpia ulo2e-
nA vo Vojenskom miizeu Trendin VHtl.
28)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1942,
dis. 109227.
29)	Murawski. M_: Letadla Luftwaffe, dAst 2. Intermodel 1997, s.
169. Jeden z prvych zoznamovacfch letov na Bf 109F v rdmci
slovenskej stihacej letky vykonal zAstupca velitefa letky 13 por.
105
SLOVENSKE LETECTVO
1939  1944
let Vladimir KnSko d*a 19.12. 1942 (Bf 109F, W. Nr. 7026)
• Zipisnfk letov npor. let Vladrmira Krifka vydany 22. augus-
ta 1941. a. 85. por. C. 3.389. Kdpia uloicnA vo Vojenskom mil-
zeu TrenMn VHlJ.
30)	Zipisnfk letov npor. let. Vladimfra Krikka vydany 22. augusta
1941, a. 85, por. C. letu 3. 392. Kdpia uloienA vo Voyenskom
mdZBU TrenCin VHL'.
31)	Kolektiv: Ddjiny druhd svftovd vAlky 1939-1945, svazek pity.
Praha 1979, s. 204 - 207.
32)	Kolektiv Ddjiny druhd svMovd vilky 1939-1945. svazek testy.
Praha 1979. a. 88-89.
33)	Zipisnfk letov npor. let. Vladimira Knkka vydany 22. augusta
1941, a. 87, por. C letu 3. 400. Kdpia uloienA vo Vojenskom
mtizeu TrenCin VHLJ. Tento prelet na trase Majkop • Kras.no
dar I. vykonal por. let. Vladimir Kriiko na Messerschmitie Bf
109E, W. Nr. 5244. v ease od 09.05 - 9.20 h.
34)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy dovemd 1943.
ds. 255.884/D6v.iy3-l943, uktiei Sumichrast. P.: Pohfad ne-
mcckdho dostojnfka na bojovtl Cinnosf prisluSnfkov 1. fronto-
vej gamitiiry letky 13. v obdobi od 9. 1942 • 22. 3. 1943. Vo-
jenski histdna Cfs. 4/1998. s. 83 taktic? Bursa. S.: Nieto о Cle-
noch 13. letky... HPM Cfs. 1/1997. a. IL
35)	Kolektiv: DCjiny druhd svMovd vilky 1939-1945, svazek testy.
Praha 1979. s. 90.
36)	Rajninec. J.: Ohnivd nebo nad KubAAou Archfv Milzea SNP B.
Bystrica - nczaradeny material, s, 7.
37)	Tamie. s. 7. taktiei Bursa. S.: Nieto о Menoch 13. letky... HPM
Ms. 1/1997.». 13.
38)	Tamie. s. 7.
39)	VHA Tmava, Food MNO 1939 -1945, spisy dovemd 1943, Ms.
253.314.
40)	Tamie.
41)	Bursa, S.: Nieto о Clenoch 13. letky... HPM Cfs. 1/1997. s. 13.
42)	VHA Tmava, Fond VRD - spisy ddvemd 1943, Ms. 254/Ddv.
lodd. 1943.
43)	Murray. W.: Strategic pro porAiku: Luftwaffe 1933-1945. Pra-
ha 1999. s. 116.
44)	Kolektiv: Ddjiny druhd svMovd vilky 1939-1945, svazek testy.
Praha 1979. s. 95.
454) Carell. P.: SpAlena zemd. Plzeft 1996, s. 125-127.
46)	Silvester 3 - Prehfad Cinnosti za mesiac februir 1943 -
41 l/Taj.1943 - kdpia dokumentu v osobnom archive plk. Joze-
fa Bystnckdho.
47)	Sumichrast, P.: Pohfad nemeckdho ddstojnika na bojovtl fin-
nosf prisluinikov 1. frontovej gamitiiry letky 13 v obdobi 9.
1942 - 21 3. 1943. Vojenski histtoia Ms. 4/1998, s. 86. Na le-
tisku v Krasnodare pdeobila stihacia letka 13 v Case od 2. janu-
ira 1943 do 7 februira 1943, pridom si odniesla jedenisf
vzduinych vifazstiev pri dvoch stratAch pilolov - pozn plk. git.
Ballayr, A.: Vojsko v budovanf slovenskdho letectva. s. 65.
48)	VHA Tmava. Fond MNO 1939 -1945, spisy dftvemd 1943, Ms.
257.911
49)	plk. gSt Ballay, A.: Vojsko v budovanf slovenskdho letectva, s.
65.
50)	VHA Tmava, Fond MNO 1939-1945, spisy ddvemd 1943, Ms.
257.911
51)	Lipfert, H„ Girbig, W.: Viletoy denfk Helmuts Lipferta. Plzeft
1995, a. 21. taktiei Brtcke, O.: A sklidili boufi Plzeh 1997. a.
40.
52)	Silvester 3 - Prehfad Cinnosti za mesiac februir 1943 - Ms. 411.
Taj. 1943 Z 2. marca 1943 - kdpia dokumentu v osobnom archi-
53)
54)
55)
56)
57)
58)
59)
60)
61)
62)
63)
64)
65)
66)
67)
68)
69)
70)
ve plk. Jozefa Bystrickdho.
Silvester 3 -Prehfad Cinnosti letky 13 za mesiac marec 1943 -
kdpia dokumentu v osobnom archive plk. Jozefa Bystrickdho.
Silvester 3- Prehfad Cinnosti za mesiac februir 1943 - Cfs. 411.
Taj. 1943 z 1 marca 1943 • kdpia dokumentu v osobnom archi-
ve plk. Jozefa Bystrickdho.
V pnebehu mesiaca marec 1943 si slovenski stihaCi nirokova-
li zostrcly tychto typov lietadiel: 16 lietadiel 1-16, 6 letadiel I-
153 Cajka, 7 lietadiel LaGG-3, 2 lietadld MiG (bez rfaRieho
urCenia) a 13 bitevnych resp. bombardovacich lietadiel (D-2,
Pe-2, DB-3 a Boston).
plk. git. Ballay. A.: Vojsko v budovanf slovenskdho letectva.
ArmAda v obrane a prici Bratislava 1944. s. 65 a taktiei Sil-
vester 3 - Prehfad Cinnosti letky 13 za mesiac marec 1943  k6-
pia dokumentu v osobnom archive plk. Jozefa Bystrickdho.
Sumichrast. P: Pohfad nemeckdho ddstojnika na bojovtl Cin-
nosf prisluinikov 1. frontovej gamitiiry letky 13 v obdobi 9.
1942 - 22. 3. 1943. Vojenski histdria Ms. 4/1998. s. 88.
Tamie, s. 87.
Tamie. s. 89. Dftom 14, marca 1943 bob velitefom Rychlej di-
vizie vyznamenani "za tailed boje v poslednom obdobi kaukaz-
skej obrany a za vynikajtice vykony v tistupovom boji na Ku-
b.lni. pri ktorych RD lispetne Celila niekolko nAsobnej poCctnej
nepriatefckej presile” medailou Za hrdinslvo П. stupfa nasle-
dovnf prisluinfci letky 13: mjr. let. Ondrej ft umbala. npor. let.
Vladimir Kri.tko. por. let. Jin Gerthofer. rtk. rtm. let. Frantitek
Cyprich, rtk. Pavel ZelehAk. Clk. Frantitek Brezina. Ctk. Izidor
Kovdrik. Ctk Jin ReiftAk, Mk. Jozef Stauder, Mk. Jozef JanCo-
viC. Medailou Za hrdinstvo Ш. stupAa boli vyznamenani: por.
let. Vladimir Kri.fko. por. let. JAn Gerthofer. por. let. Stefan
Dtunko. zvk. rtm. let Robert Nerid. zvk. rtm. zbroj. Karol Du-
Ьей. rtk. run. let. Frantitek Cypnch. rtk. rtm. let tech. Igndc
BabaC. rtk. JAn SetvAk. rtk. Jozef MichaliCka. rtk. Pavel Zele-
Aik. Mk. Jozef JanCoviC. Mk JAn ReiAAk. Mk. GustAv Jeio. Mk.
Anton Butko, des. Ondrej Lalik, slob. LukAS Haliak. slob. Fran-
titek Ciriak. slob. Robert Herbrik. slob. JAn fturdoviC, slob. Jin
Fdldeii, stk. Stefan NaniJta, stk. JAn Dvoran, stk. Michal Mite-
viC - pozri VHA Tmava, Velitefstvo RD. spisy ddvemd 1943,
Divizny rozkaz velitefstva RD Ms. 142/1943 z 15. aprfla 1943,
ClAnok 1973.
VHA Tmava. Fond MNO • spisy dOverod 1943, Ms. 265.692.
Bursa, S.: Nieto о Clcnoch 13. letky. HPM 1/97. s. 15.
Fekets. M.: 4. zrakoplovna lovadka skupina v bojich na vycbo-
de 1941 ai 1944 & Zrakoplavni satnik Cvitan Galic. REVI Ms.
34/2000. s. 16.
Bracke. O.: A sklidib bouft. Plzto 1997, s. 43. taktiei Die Rit-
terkreuztrkger der Luftwaffe (Jagdfbeger 1939 - 1945). Mainz
1989, s. 35 a 37.
VHA Tmava. Fond letecky pluk. DOvemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 14/1943 z 29. marca 1943, ClAnok 1.
VHA Tmava, Fond letecky pluk. DSvemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 21/1943 zo 17. mdya 1943, ClAnok 9.
Silvester 3  Prehfad Cinnosti letky 13 za mesiac april 1943 -
Ms.425/Taj.l943z l .mAja 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickdho.
Tamie.
Fekets. M.: 4. zrakoplovna lovadka skupina v bojich na vycho-
de 1941 ai 1944 & Zrakoplavni satnik Cvitan Gali?. REVI Ms.
34/2000. s. 16.
Kurowski, F.: c. d., s. 294.
Ndmetok, V.; VojenskA letadla III. Praha 1991 s. 45.
106
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
71)	Kolektfv: Sovietskie vojenno-vozdulnye sily v velikoj oteies-
tvennoj vojne 1941-1945., Moskva 1968, s. 171.
72)	Kurowski, F.: c. d„ s. 312. Vzduknd sily Severo-Kaukazskeho
frontu tvoriii: 4. leteckej armidy generila N. F. Naumenka. 5.
leteckej armidy generila S. K. Gorjunova. letecki skupina
Ciemomorskej flotily. skupina dialkovibo leteetva, 2. bombar
dovacf leteckych zbor genertla V. A. Ulakova, 3. stihaci letec-
ky zbor generkla E. 1. Savicktbo, 2. zrmciany letecky zbor ge-
nerila N. T. Jeretnenka. 282. stfhacia divizia plukovnika S P
Danilova. 6. letecky zbor genertla G. N. Tupikova - Kolektlv
Sovietskie vojenno- vozduinye sily v velikoj oteiestvennoj
vojne 1941-1945. Moskva 1968. s. 154-156.
73)	Silvester 3 - Prehfad Cinnosti letky 13 za mesiac april 1943 -
tfs 425/Taj.l943 z Inrtja 1943 - k6pia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickiho
74)	Janik. J.: IT. io dltaju tas len na sckundy Strtl vlasli Kalen
ddr slovenskej brannosti za rok 1944 Bratislava 1944.. s. 96-
98.
75)	Kurowski. F.: c. d.. s. 308.
76)	Kurowski. F.: c. d.. s. 306. taktiei FEKETS. M.: 4. zrakoplov
na lovatka skupina v bojich na vyctode 1941 aJ 1944 & Zn
koplavni satnik Cvitan Galic REM iis 34/2000. s. 17.
77)	Zbierta P. Sumichrasta, kdpia iasoprsu Vzduini flota Juhovy
chod. roinik L. Mij 1943.
78)	ZApisnik letov npor. let Vladimirs Kriflca vydany 22. augusta
1941, s. 100. por. C. letu 3.502. Kdpia uloieni vo Vojenskom
muzeu Treniln VHU.
79)	Silvester 3 - Hlisemc za obdobie od 1.  8. 5. 1943 - iis.
426/Taj.l943 z 9. maja 1943 - krtpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozcfa Bystnckdho
80)	Archiv Miizea SNP Magnetofdnovy zAznam spomienok J.
Re/AAka Nezaradetiy material
81)	Zapisnik letov J. ReJhika vydany 3. maja 1938. s. 182, рог. Й.
letu 1.334a 1.335. Kdpia uloicna vo Vojenskom miizeuTrcn-
iin VHU laktiel Zapisniku letov V. Knika vydany augusta
1941. s. 101, por. i. letu 3. 515 a 3. 516. K6pia ulolenivo Vo-
jenskom muzeu Treniln VHU.
82)	VHA Tmava, Fond VRD. spisy tajni 1943. Prfloha к its. 4.
673H'aj.zprav.2.oddeL 1943.
83)	VHA Tmava. Fond VRD. spisy tajni 1943. iis. 4.
673/Taj.zprav.2.oddel.l943.
84)	Silvester 3 • Hlisenie za obdobie od 9. - 15. 5. 1943 - iis.
432/I’aj. 1943 zo 16. mija 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystnckiho
85)	Silvester 3 - Hlksenie za obdobie 16,- 22.5. 1943 - kdpia doku-
mentu v osobnom archive plk. Jozcfa Bystnckiho.
86)	Bemad. D., Mujzer. P.. Hanga, J.: Homdd. OMIKK Budapest
1992, s. 109. Prezident Slovenskej republiky dr. J. Tiso rozhod-
nutlm zo 17. jiila 1944 iis. 1l39/Vel.Ddv.!944 vyslovil sdhlas
s tym, aby niJJie uvedeni prisluinlci slovenskej brannej tnoci
mohli prijaf a nosit vyznamenanie udeleni im Jeho Veliien-
stvom Michalom I. krtfom rumunskym: A) Virtutea aeronaut!
ca - Chevalier mjr. let. Ondrcj Dumbala B) Virtutea aeronaun-
ca - la croix dor: npor. let. Vladimir KnSko. npor. let. Juraj Pul-
kdr, npor. let. Jin Gerthofer. rtk rtm. let Frantisek MelichAC.
rtk. rtm let. Frantilek Hanovec. zvk. Pavol ZeleftAk. rtk. Stefan
Jambor. rtk. Stefan Ocvirk, itk. Rudolf Войк  pozri VHA Tr-
nava. Fond WZ. Ddvemy rozkaz WZ dis.44 г 8 augusta
1944, Шпак 212.
87)	Silvester 3 - Hliserue za obdobie od 23. do 29. 5. 1943 - dfs.
434/Taj.l943 z 30. mAja 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickiho.
88)	Tamie
89)	Silvester 3 - Prehfad leteckej tinnosti od 30.5. - 5.6.1943 - its.
440/Taj. 1943 kdpia dokumentu v osobnom archive plk. Jozc-
fa Bystnckiho.
90)	VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. spisy dfivemi 1943,
iis. 268375-U3-D6v.l943. Vyznamenanie Za hrdinstvo sa ude-
fovalo prisluimkom slovenskej armady a spnatelenjch armld
za hrdinski tiny v boji za zabezpeieme samostatnosti Sloven-
skej republiky a taktiei za zianenia. Vyznamenanie Za zdsluhy
sa udefovalo vojakom slovenskej armady za najmenej tesfme-
sainy pobyt v poli a za obetavu Cinnosf na zvyienie brannosh
ititu, aj ked sa neziidastnili pofoeho taJenia Vyznamenanie Za
zisluhy sa malo povodne udefovaf do 30. II. 1942. ale udefo-
valo sa a2 do 14.3.1944, ketf bolo nahradend medailami Voj-
noviho zdslukndho krfia - pozri Kolektfv: Rady a vyznamena-
nia Slovenskej republiky 1939 -1945. Nina 1992, s. 23.
91)	Silvester 3 - Prehfad leteckej Cinnosti od 6. - 12.6. 1943 - iis
441ZTaj. 1943 z 13. jiina 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickiho.
92)	Kurowski. F.: c. d.. s. 322.
93)	Silvester 3 - Prehfad leteckej tinnosti od 13. -19.6.1943 - Cfs.
445/Taj 1943 z 20. jiina 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickiho.
94)	Silvester 3 Prehfad leteckej tinnosti od 13. - 19. 6. 1943 - Cfs.
445/Taj. 1943 z 20. jiina 1943 - kdpia dokumentu v osobnom
archive plk. Jozefa Bystrickiho.
95)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy dovemi 1943.
Cis. 268375-I/3-DCv. 1943.
96)	VHA Tmava, Kmedovt doklady zvk. let. Izidora Kovirika.
97)	VHA Tmava. Fond letecky pluk, Denny rozkaz letecktho plu-
ku Cfs 121/1943 zo 4. augusta 1943, iUnok 2. Z Uetejdceho
personalu karantdnu absolvovali: zvk. J. ReJftik. zvk. Fr. Bre-
zina, zvk. P. Zclehik, zvk. I. Kovirik, rtk. J. Setvdk
107
SLOVENSKE1JCTECTVO
1939 • 1944
4/3 2. frontova garnitura
letky 13
Peter Sumichrast
Ako sme uz spomcnuli, 1. frontova garnitura stihacej letky 13
operaCne posobila na vychodnom fronte od okldbra 1942. keif
pozemny sled laktickej skupiny Dumbala doAtel do Majkopu
Velitef letky 13. stot. let. O. Dumbala. si uvcdomoval tyzickii
aj psychickii zafaz svojich stihaCov. ktori zvadzali nefiitostne
boje so sovietskym letectvom. Aj z psychofyziologickych do-
vodov hadal velenie vzdusnych zbrani о obmenu personalu
bojujticcj frontovej letky . О tom. ie jeho opravnenti poZiadav-
ku vzalo velenie vzdusnych zbrani na vedoniic. svedCi tie?
spomenuty fakt. ic uz I. aprila 1943 zriadilo vycvik na lieta-
dldch Bf 109. Absolvent! vycviku mali vystriedaf lietajuci
personal I. frontovej gammiry. Trindstka vybranych stihacich
letcov (frekventantov kurzu J, z ktorych po vycviku vytvorili
2. froniovii gaminiru letky 13, mala absolvovaf tcorctickii pri-
pravu a praklicky vycvik na lietadldch Bf I09E v ramci letec*
keho pluku v Piesfanoch
Do vycviku boli okrem skdscnych stihacich pilotov s bojovy-
mi sktisenosfami zaradeni aj mladi letci. ktori dovtedy na vias-
tncj ko2i nepoznali atmosfCru kaJdodennCho boja о iivot
odohrdvajticeho sa medzi nebom a zemou. Nepoznali obdva-
ny vychodny front. V zozname frekventantov vycviku na ne-
meckc stihacie lietadld Bf I09E figurovali mend: npor. let. Ju-
raj PuAkar, rtk. rtm. let. Frantisek Hanovec. rtk. rtm. let Fran-
tisek MelichaC, rtk. Stefan Jambor. rtk. Anton Matutek, rtk.
Gustav KuboviC. rtk. Gusldv Lang. Cat. Eudovil Dobrovods-
kyr, Cat. Alexander Geric. cal. Rudolf Palaticky. Cat. Stefan
Ocvirk. Cat. Karol Geletko a Cat. Rudolf Bo?ik. VdCAina z nich
bola 12. oktdbra 1942 zaradena do nocneho stihacieho kurzu.
Velitcfom vycviku na lietadlach Bf 109 sa stal velitef letky 12.
stot. let. Jozef PdleniCek. ktory spolocne s por. let. Ladislavom
Hodrom vy konaval aj funkciu ucitcfa lietania - do 10. aprila
1943. ked bol ustanoveny za velitefa letky 13 v poli.' Po slot,
let. J. PaleniCkovi prevzal funkciu vediiceho vycviku mjr. let.
O. Dumbala. Ako naslovovzaty znalec problematiky zdroven
zabczpcCoval persondlnu a materialnu pripravu vystriedania
letky 13 v poli. vratane stiahnutia prebytoCneho materialu.
Mjr. let. O. Dumbala splnil soefou vAetky ndroCnc ulohy. kto-
rymi ho poveril ndCelnik Atabu VVZ pplk. git. A Ballay.
Je potrebnC zdoraznif. ie ..vycvik na lietadldch Me 109" od
zaCiatku neprcbichal podfa predstav velitefa 1. frontovej gar-
nilury letky 13. Po preAtudovani dochovanych zapisnikov le-
tov frekventantov vycviku na Bf 109 mozno konstalovaf. ie
kurz ai do Dumbalovho prichodu z vychodncho frontu neinal
dostatoCnii dynamiku. bol zdihavy a jeho koncCny vysledok
bol dosiova v nedohfadne. Tieto tvrdenia mo?cmc dokumen-
tovaf na jednej z urCile najrozporuplnej.Aich osobnosli 2. fron-
tovej gamitiiry letky 13, na rtk. A. MatuAekovi. Napriek sku-
toCnosti, ie ho zaradili do vycviku na Bf 109, v prvej polovici
aprila 1943 nadalcj pokraCoval s nezmentenou intenzitou
v praktickom leteckom vycviku v ramci kurzu nocneho lieta-
nia. О tom svcdCia zaznaniy v jeho zdpisniku letov. Napriklad
5. aprila 1943 vykonal devdf letov na B-534.404. resp. S-328
C. 336 za iiCelom ..startu a pristdtia na osvetlcnc letisko"
a ...Atartu a pristdtia na rad”. Po tychto letoch opatovne vstiipil
do kabiny lietadla a? о Atyri dni neskor. t.j. 9. aprila 1943. ked
si vsak ..letecky post" dokonale vynahradil a vykonal ai 12 le-
tov. Prdve 9. aprila 1943 rtk. A. Matutek spoloCne s inAtruk-
torom slot. let. J. PdleniCkom v Case 09.24 - 09.40 h po prvy-
krat vyskdAal vo vzduchu lietadlo ncmeckcho pdvodu Arado
Ar 96. W. Nr. 2883. V ten isty deft о 11.16 h vzlietol na lieta-
dle Klemm KI 35D. W. Nr. 2042. Z.ostdvajucu desiatku letov
vykonal na stihacom dvojploAniku B-534.515 za iiCelom akro-
hacie (I let>. Atartu a pristatia na plachtu (3 lety) a koneCncdeft
zavrsil siestimi startmi a pristdtiami na osveilenom Ictisku.
S istotou mozno tvrdif. ze aj ked rtk. A. Matutek bol frckven-
tantom vycviku na Bf 109. ai do polovice aprila 1943 nezasa-
dol ani raz za riadiacu paku stihaCky Messerschmitt Bf I09E.
Rovnako ..intenzivne" plnili lilohy ..vycviku na Me 109" aj
ostatni frekventanti. Ai na zaklade doraznCho zasahu novCho
velitefa vycviku mjr. let. O. Dumbalu, ktory bol pevne roz-
hodnuty zabezpcCif Co najrychlejsiu persondlnu obmenu letky
13 v poll, sa veci dah do pohybu a vycvik mohol byf tispesne
zavfteny. Frekventanti ho oficidlne ukoncili 1. jtina 1943.
AvAak cite v dftoch 6. - It), jtina 1943 vykonali pod velenim
mjr. let. O. Dumbalu ostre strelby z palubnych zbrani stiha-
Ciek Bf I09E na pozemne ciele vytyCenC na leteckej strclnici
Malacky - Novy Dvor.* Potom urCeni stihaci letci odchddza-
jiici na front obdriali scdcmdftovii dovolenku trvajticu od 12.
do 19. jtina 1943.”
V zaujme objektfv-
nosti treba konAtato-
vaf. ze ndlada prislus-
nikov 2. frontovej
garnittiry letky 1.3
pred ich odchodom na
vychodny front nebo-
la prdve ruiovd. Bojo-
vC lispechy sovietskej
armady a jednoznaC-
ne protinemecktf
zmyAfanie Casti pri-
sluAnikov letky ne-
priaznivo ovplyvno-
vali bojovCho ducha
i celkovy mordlny
stav jednotky. V tom
Case sa jednoznaCne
ukazovalo, ic vojna
na vychodnom fronte nebola vojnou slovenskcho vojaka
a myshenky Airiace teonu boja za tzv. ..novti Europu" obyCaj-
nCho slovenskcho Cloveka prilis nezaujimali.
Na oficialnej rozliiCke s prislusntkmi 2. frontovej gamitury
letky 13 pred ich odchcxlom do pofa sa ziiCastnil aj minister
narodnej obrany gener.il F Gallos sprevadzany naCelnfkom
stabu vzduAnych zbrani pplk. gst. A. Ballayom. Po ukonCeni
oficialnej Casti vyslovil gen. F. Gallos najskdsenejSietnu pilo-
tovi 2. frontovej gamittiry letky 13, rtk. rtm. let. Fr Hanovco-
vi, medzi inym aj nasledovne Jelanie: ,Ja Vds posiclam na
front nie preto. aby ste padli. " A dodal: ..Vrafte sa domov
vActci! " Ked1 tieto slova zacul alkoholom potiizeny A. Matu-
Ack. potfapkal ministra narodnej obrany po pleci so slovami:
„Toto je minister! To je ono!’“ Presun 2. frontovej gamitiiry
sa zaCal 23. jiina 1943, ked piloti letky 13 odiAli vlakovym
transportom zo ielezniCnej stanice v Piesfanoch. Ich ciefovou
stanicou bola letecka zakladfta Sarabuzy na Kry me. kde sa od
29. jtina 1943 preAkofovah na lietadld Bf 109 vo verzii G-2.'
Stot. let. Jozef Pilaiftek.
druhy velitef rtilucej letky 13 v poli
108
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
Po skonCeni teorctickcj a praktickej Casti prcfkolenia. ako aj
dodatoCnom vystrojeni leteckym vystrojom sa 2. jiila 194?
presunuli dopravnym lietadlom Ju 52 na letisko Anapa, kde
ich ui netrpezlivo vyCkavali prislusnici 1. frontovej gamitiiry
letky. Novych pilolov pnvital velitef letky 13. stot. let J Pi-
lem'Cek. a potom sa к nim pnhovonl v zastupeni „stanch pi-
lolov letky" npor. let. J. Gerthofer. Po veCen si vsetci spoloC-
ne posedeli a druZne sa zabavili. Na druhy deh vsak nastala
tvrdi frontovi realita a prisluinfci 2. frontovej gamitiiry
absolvovali 2 aZ .3 oboznamovacie lety v operacnom pisme
letky 13, vZdy v sprievode niektoreho zo skusenych harvovm-
kov I. gamitiiry. Pritom tidajne npor. let. V. Krisko predvie-
dol rtk. rtm. let. Fr. Hanovcovi sposob. aky in sa dali tinges af
zoslrely nad morom.' Inych prislusnikov 2 gamitiiry ..start
sekhCi” pouCili, ie ak chcti Zif, nech sa neZenti za zostrelmi
ako oni.
Na „zacviku" prislusnikov 2. frontovej gamitiiry sa priamo na
fronte podiclal aj mjr. let. Ondrej Dumbala. ktory priletel do
Anapy s rtk. Stcfanom Kozackom na Caudronc Cu-445 ’
Podmienky frontovej sluzby. takdodlisnC od sluZby v zazemi.
kladli na novych prislusnikov slihacej letky zvy sene naroky.
na ich fyzickii i psychickii odolnosf Podfa dobovej tlafe pri-
slusnici letky 13. ktori boli zaradeni do poholovosti, drZali
sluZbu na letisku od skoreho rana ai do veCera. teda od 03.00
do 20.00 h Ich nove materske letisko IcZalo na cicmomor-
skom pobreZi asi 5 kilometres juhovychodne od Anapy a od
mora bolo ohramcene asi osemdesiat metrov vysokym. str-
mym pobreZim V tomto pre slovenskych vojakov urtite ne-
zvyklom a siiCasnc atraktivnom prostredi viedli nidi stihaci
letci bojovii Cinnosf s nchitostnym a tvrtfym protivnikom.
V susedstve slovenskej stihacej jednotky sidlil stab 11. skupi-
ny 52. stihacej eskadry Luftwaffe. spoloCne so 4., 5. a 6. let-
kou tejto eskadry.
V spominanoin obdobi doslo at к vytnene prolilieladlovej ba
terie. ktora brain la stanos iste velitefa letky 13. Dhom 10. jtila
1943 nahradila 4. batenu DPLP Cerstva 14. bateria DPLP
(krycie nteno ..Kabmet 9") npor. del. Jozefa BalaZovjecha.
Prislusnik Studijneho ustavu vzdusnych zbrani npor. let. Mi-
chal Pridala opisal perom vojnoveho koreSpondenta letisko
v Anape. ako aj celkovii atmosferu panujticu v letke 13 v let-
nom dvojcislc odbomeho Casopisu Vzlet (Cis. 7-8/1943) na-
sledovne: ..Stale na vychod. Stile niZsie к zemi. aby lieladlo.
v ktorom letini. bolo Co najmenej napadne. ho sa nachadzam
uZ v oblasti vzdusnych lovcov - stihaCov jak vlastnych, tak aj
nepriatefskych. ... Nad morom asi v case 15 mimit preklzncm
dva-tri metre nad vodou a uz mam pred sebou prekrasne oran-
Zovo - fialovo skalnc utesy. Potom zbadam. vopred na to upo-
zomeny. na micste spofahlivo maskovanom slovenske stfliac-
ky a opodiaf na vy sokom stfpe medzi domCekami statnu vlaj-
ku. Som tu ... klopem pre istotu trikriil ukazovackom do dre-
va palubnej dosky. Ale tnojim likolom me je kvetnatou recou
opisovaf skromne vlastne prepravenie sa na front, ale celkom
striezlivo podaf obraz о sitmicii nakich hrdinov Pociivam tu
vysvetlenie, Ze nasi stihaCi sti rozdeleni na dve skupiny. z kto-
rych kaZda ma dcii pohotovosf a dalsi den vofno. Preto okolo
seba vidim len polovicu z nich. .. Nicktori lietajti. ini Cakajti
v pripravcnych slihaCkach v poholovosti na rozkaz к iStartu.
ini doprevadzaju faZsie bojove stroje pri likoloch v ruskom za
poli a druha polovica je na ubikiiciach Inac spits ante v de
dine, kde nas noc Co noc navstevujii Rusi. Ale u kaZdCho do-
mu je bunker, preto Ziadne obavy.”
Prvy zostrcl v ramci 2. frontovej gamitiiry letky 13 zazname-
nal jeden z najsktisene|5fch letcov 2. gamitiiry rtk. rtm. let. F.
Hanovec. Dfia 22. jula 1943 о 11.45 h zvifazil nad sovietskym
stihaCom. ktory Ictel na povestnej jcdnomolorovej stihaCke
amcrickcj vyroby P-39 Airacobra. Ti bola obavanym stipe-
rom nielen slovenskych pilotov. Podfa spomienok Fr. Hanov-
ca sa sovietsky pilot zachrand na padaku a dopadol na vlastnii
stranu frontu.'
Poodchode I. frontovej gamitiiry letky 13 do zazemia velenie
II. skupiny 52. stihacej eskadry Luftwaffe Coskoro zistilo. ic
novi stiliaCi z 2. gamitiiry uZ me sii tyrni neohrozenymi vzduS-
nymi bojovnikmi ako ich prcdchodcov ia. Keif to situacia do-
vofovala. leteckym subojom sa vyhybali. Ich bojovii monilka
bola na poZadovanej tirovni predovietkym vtedy. ak s nimi le-
lel ako dozor niektory z nemeckych stihaCov - prisluinikov
Giislivovi Langovi po itspeinom bojmom lete gratuluje Utefan
Ocvuk Ijeudlo s napisom Marta je Bf 109G-4 ~flti l~.
52. slihacej eskadry Luftwaffe. Len Co leteli sami, ich bojova
moralka pozvofne ujxidala. Ak vsak Hlonaozaj do tuheho, a to
bolo dost Casto, bili sa о to horlivejsie a na svoje konto si pri-
pisovaii ccnne leteckc vifazstva. О tom. ze ich bojova cinnosf
na kubahskom predmosti bola vcfmi intenzivna opravdivo
svedCi skutoCnosf. Ze v kratkom Case. I. j. od 7. jtila 1943 do
28. augusta 1943, vykonali celkom 650 bojovych letov prod
nepriatefovi. a tym zaoknihlili poCet frontovych letov oboch
frontovveh garnitiir letky 13 na dety hodne Cislo 2000. Na svo-
109
slovenske Letectvo
1954 - 1944
je konto si pripisali 33 overenych leteckych vifazstiev.'
Pri prilczitosti vyrazneho uspechu stihacej letky 13 poslali
slovcnskym letcom blahoprajne telegram* velitef I. letcckeho
zboru Gen.Lt. Carl Angerstein a velitef 17. annady Gen.Obst.
Erwin Jaenecke.
Od 22. do 28. augusta 1943 stihaci letky 13 operujtici z letis-
ka Anapa vykonali celkom 96 letov v trvani 98 h 30 nun.
Z tohto poCtu bolo 85 letov bojovych v trvani 92.30 h. z inch
63 letov sprievodnych, 20 bojovych na poplash a 2 lety vofne-
ho stihania. 1 napriek tomu charaklenzoval slot let. J. Paleni-
Cek opcraCnti Cinnosf svojej leteckej jednotky ako mencj ziv u.
bez bojovcho strelu s nepriatefskym letectvom. Letka mala vo
vyzbroji dvanasf stihacich lietadiel Bt 109G-4, z ktorych
osem bolo letuschopnych. Zostavajticc styri stihaCky ako ne-
schopne letu boh odovzdane nemeckym Ictcckym dielftam
v Anape. Dfta 27. augusta 1943 poskodil svoj Bf 109G-4. W.
Nr. 19 724t ..Zita 7"». pn niivrate z bojovCho letu rtk. Gustav
Lang. Pn rolovani do ochranneho okopu sa Langovmu „Gus-
tav ovi" uzavrela zamka podvozka, v dosledku Coho doslo
к poskodemu vrtule. podvozka a kridla.
Velitef letky 13 so zreteforn na poCetny nedostatok pozemne-
ho personalu ziadal. aby letka bola personainc doplnena pat-
nastimi leteckymi mcchanikmi. pretoie ich jednotka nevyh-
nutne potrebuje."
(Xi 29. augusta do 4. septembra 1943 vykonali prislusnici let-
ky celkom 103 letov v trvani 105.20 h. Z toho bolo 98 letov
bojovych v trvani 99.20 h. V zlozcni letov prvvaiovali sprie-
vodne lety (65). 20 letov bolo vykonanych so zamerom vofnC-
ho stihania a 12 stihacich letov na poplach. PoCas toho lyhlfta
obdrial rtk. A. Matusek Zclczny kriz I. triedy (I. 9. 1943)
a Cal. A. GeriC Zelezny kriz П. triedy - ako prejav uznania za
dosiahnute tispcchy v spoloCnom boji proti nepriatefovi Od
I. septembra 1943 doslo na zakladc nariadenia MNO-VS
к zmene krycieho tncna letky 13. Krycic meno „Silvester 3"
bolo nahradene nazvom „Chlapina 4”.“'
Slot. let. J. PdleniCek v tyldcnnom prehfade о leteckej Cinnos-
ti opinovne a nalichavo hadal о urychlenc pndelenie palmis-
tich leteck^ch mechanikov, ktori slovenskej jednotke chybali
viac ako cilefne. S uspokojenim konhatoval, ie zdravotny
stav prislusnikov letky sa nczmcnil a ie aj moralny stav je do-
bry. Hoci operaOna Cinnosf letky bola iivS. ani jeden z jej prf-
slusnikov nedosiahol i.iaden zostrel. Dfta 31. augusta 1943
prevzali prislusnici letky 13 od nemeckCho leteetva v Zaporo-
if dve stihacie lietadla Bf 109G-4. W. Nr. 14 761 a W. Nr.
16269. Tym vzrastol poCet lietadiel slovenskej leteckej stiha-
cej jednotky na 14 Bf 109G-4. Z tohto poctu bolo 11 kusov
Bf 109G-4 bojaschopnych a 3 lietadla. hodnotene ako ,.ne-
schopne", boli odovzdanC pofnym dielftam v Anape za йСе-
lom vymeny pancierovych hlav podvozka.
V tom lyzdni sa stala aj leteckii nehoda. kerf 2. septembra
1943 Cal. R. Palalicky poikodil svoje lietadlo Bf 109G-4. W.
Nr. 19 774 t„ilta4"). К nehode doslo z rovnakej priCiny. ako
pri obdobnej udalosti 27. augusta 1943. Stihaciemu hetadlu sa
bez cudzieho zavinenia pn rolovani na start samovofne uza-
vrela zamka podvozka.1' Na pochopenie strsich siivislosli iia-
da sa aspoft v historickej skratke pnbh'iif a strucne charakteri-
zovaf frontovii situaciu. v ktorej sa v tomto obdobi nachadza-
li prislusnici letky 13 dislokovani na Tamanskom polostrove.
Frontova situacia nemecky ch jednotiek a jej satclitnych spo-
jencov toliz priamo ovpIyvAovala bojovu Cinnosf prislusnikov
jednotky a ich moralny stav.
V dosledku tispesneho utoku Ccrvencj annady na favobreinej
Ukrajine a oslobodcnia sevcmCho pobrezia Azovskeho mora
sa nemecke vojska spolocnc so spojencami. ktorych jednotky
boli dislokovanC na Tamanskom polostrove. dostavali do izo-
lacie. Situacia vyrvdrala priaznivC podmienky na prechod voj-
sk ScvcrokaukazskCho frontu do titoku proti jednotkam ne-
meckej 17. pofnet armady Gen. Obst. R. Ruoffa.1’ S ciefom
oslobodif cicmomorskc pobreiie v priestore Novorossijska.
zmocnif sa namomych zakladni v severovychodnej Casti Cier-
nebo mora a vyhnaf nemeckC vojska z Tamaftskeho polostro-
va. rozhodol sovictsky hlavny stan uskutoCnif novorossijsko-
lamaftskii operaciu 1 Vojaci ScvcrokaukazskCho frontu poCas
novorossiisko-tamaftskej operacic mail za ulohu prekonaf
„Mixlru lintu". I. i. zdolaf nemeckd obrannu h'mu zlo>cnti
I dvoch obrannych pasiem. clenenti do hlbky 20 ai 25 km.
Bojovou ulohou jednotiek Cieniomorskej flotily bolo usku-
toCnif niimoniy vysadok v novorossijskom pristave a v suCin-
nosti s 18. armadou oslobodif pristav a tnesto Novorossijsk.
Kedze nepriazniva situacia neineckycli vojsk na juznom usc-
ku vychodneho frontu pretrvavala. nemecke Hlavnc velitef-
stvo brannej moci vydalo v rozkazc zo 4. septembra 1943 na-
riadenie stiahnuf vojska z Tamafiskeho polostrova a posilnif
Obed prislulniiov hotovmtneho rvja v polhych podrmenkach na le-
risku v Anape
obranu Krymu Rissky kancelar Adolf Hitler v tomto rozkazc
nariiafoval velitefov i skupiny armad A. aby do 10. septembra
1943 pnedlohl ntivrh na stiahnutie 17. annady vratane prislus-
nych temiinov.’ V siilade s tymto nariadenim netneckd stra-
na realizovala velkti tistupovti operaciu pod nazvom ..pohyb
Krimhild".
Podia nemeckych zdrojov opusteme kubaftskcho prcdmostia
a presun jednotiek nemeckej 17 armady bol jcdnozn.icnym
tispechom. Za tridsafstyn dm bolo na Krym prvpravcnych
227484 nemeckych a rumunskych vojakov. 28486 dobrovof-
nikov a inych pracovnych sil. 21 230 vozidiel a I 815 diel
Samotnd novorossijsko-tamanska operas ia sa zaCala 10. .sep-
tembra 1943 о 2.44 h kombinovanym litokom na nemeckC
obrannC psistavcnia. Dna 15. septembra 1943 о 10.00 h Ccrve-
na armada po siestich diioch urjuitnych bojov oriobodila pris
lav a mesto Novorossijsk. I zemny zisk pn Novorossijsku
umoznil vcleniu ScvcrokaukazskCho frontu rozvijaf titok svo-
jich vojsk do takcj micry. ie 9. oktobra 1943 skonCili boj oelo-
bodenim celCho Tamanskeho polostrova a vifazstvoin v celej
bitke о Kaukaz. Podia sovietskych zdrojov nemeckC straty po-
lio
SI.ouw I F IFCIVO
1939 - 1944
cas tychto bojov trvajucich 30 dm' dosiahli 57 800 mrtvych
a ranenych." Vlaslnc straty tieto zdroje neuvadzajd.
Druhy scptcnibrovy tyiden roku 1943. t.j. tyidet'i od 5. do 11,
septembra. mozno charakterizovaf tak. ze v horn prevladala
Jiv;i leteckii Cinnosf sovielskeho leteetva. Zivol letky 13 poz
namenalo zbehnutie niektorych jej prislusnikov irtk Anton
Matutek. tat. Ladislav Dobrovodsky. Cat. Alexander Gene,
slob. Vincent TkaCik. stk. Julius Herbst, stk Jozef Teplicky
a stk. Jozef Zmitko). Letka nenavratne stratila sedem muzov.
tri stihacie lietadla a jeden nakladny automobil Navyte 5.
septembra 1943 poAkodil rtk. S. Martis pn navrate z hojoveho
letu lietadlo Bf I09G-4. W. Nr. 15 195 Ako priCma leteckej
nehody bolo v lilaseni uvcdene: ..Pilot pristfival so zadnym
stranovym vetrom a boCny'm snesenim do fava. p<> dosadnuit
na zem uloinily sa mu kola podvozku. pricom sa poskodil
trup. podvozok a vriufa. Vina nespravneho polotenia pnstava-
cej plachty". Po tejto leteckej nchode. ako aj po odovzdani
dvoch lietadiel do oprav. mala letka 13 vo vyzbroji devaf lie-
tadiel Bf I09G-4. z. ktory ch mohlo by f bojovo nasadenych len
osem stihaCiek.
V priebehu tohto tyidda vykonali prislusnici letky 13 celkom
94 frootovych letov v trvani 100 h 20 min. RozmenenC .ла
drobnc” to prcdstavovalo 55 letov sprievodnych. 12 letov vof-
neho stihania. 24 letov stihania na zaklade vyzvy hlasncj sluz-
by a 5 letov bombardovacich. z kiorych jeden bol vykonany
10. septembra 1943 osemClennou skupinou Bf I09G-4 na n;i-
momy pn'stav Novorossijsk. Stihacie lietadla prelo mali na-
montovanc pod trupom bombove zavesniky pre 4 Ictecke
bomby po 50 kg.
Ctk. §. Ocvirk si 7. septembra 1943 pripisal Ictecke vifazstvo
nad nepriatefskytn lietadlom Jack" all. septembra 1943 rtk.
S. Martis zostrclil nepnatefskc lietadlo bntskej vyroby „Spit-
fire". ktore pravdepodobnc patrilo sovictskemu 57. gardove-
mu stihacicmu letcckemu pluku (57. GIAPl. Tento zostrel
SJovenskf Jerci odpotfvajd na konci vzleiovej a pnstivacej drihy Ie-
tiska v Anape. v paradi Cierne more
mu vsak nebol pnznany. pretoie nemal svedka. ktori by zos-
trel hodnoverne potvrdil. Naokraj spomeAme. ic sovietski sli-
haCi sa о lietadle ty pu Spitfire nevyjadrovali > pnlisnym obdi-
vom. L. Ivanov, prislusnik 57. GIAP-u. uviedol nasledovne:
..Nasi anglicki vtaci vefrni pripominajii nemecky Bf 109.
Mnoho inojich kamaratov a aj ja sme boli ncraz povazovani za
Nemcov aostrefovani susednymi vlastnymi stihacimi jednot-
kami. Po troth mesiacoch. pocas kiorych doslo к mnoblvu
takychto prihod aj so smrtefnym koncom. boli Spilfiry stiah-
nute z bojov a nahradene inymi lietadlami. ‘
Letisko Kerf, oktober 1943. Pred lietadlom Bf I09G-4 ttoja: S.
Ocvirk (vlhvo). S. Jambor (v popredi) a celkom vpravo J. PuSkdr.
Dna 7. septembra 1943 minister narodnej obrany gen. 1 trie-
dy Ferdinand Cellos poCus jednej zo svojich poCetnych
inspekCnych navstev slovenskych jednotiek na vychodnom
fronte odovzdal velitefovi I, leteckeho zboru Luftwaffe
Gen.Lt. Carlovi Angcrsleinovi slovenske vyznamcnanie Vo-
jenny vifazny kriz II triedy. Toto v у soke slovenske vojenskc
vyznamcnanie mu udelil president Slovenskej rcpubliky dr.
Jozef Tiso. Samotny akl vyznamenania bol vykonany v Saki
u slovenskej I. pctej divizie.
Vzhfadom na zivainosf liletu rtk. A. Matuteka a fat. L. Do-
brovodskeho na stranu ncpnatcfa 9. septembra 1943 na svo-
jich Bf I09G-4. W. Nr. 16 269 a W. Nr. 19 347. treba konsla-
tovaf. ic ncslo о skrat v konani. ale о umyscl. SvedCi о tom aj
skutoCnost. ic rtk A. Matutek sa pred uletom rozludil s pria-
tefmi s tym. ie sa ui viac nevrati. A cite pred samotnym die-
tom о 13.35 h. sediac ui v Mcsserschmhtc. strhol z uniformy
svoje slovenske aj nemeckc vyznamenania a vyhodil ich z ka-
biny von do okopu. kde ich neskor nasli mechanici letky. Sla-
novenu ulohu. sprevadzaf nemeckd pozorovacie lietadlo Fw
189 spolocne s L. Dobrovodsky m. nesplnil a obaja prizetn-
nym letom preleteli na stranu Cervenej annady. kde bezpeCne
pnstali na poll v blizkosti obce Novomalorossijskaja.
V povojnovcj historiografii sa dlho tradovalo, vychiidzajuc
hlavne zo spomienok A. Matuseka. Je v eten obaja slovenski
letci prcdstierali hrdinsky sdboj s ruskymi stihaCnn. pocas
ktordho mali byf zostreleni. Objektivnou skuloCnosfou vsak
zostava. ie ani Matutek ani Dobrovodsky iiaden vzdusny sd-
boj neoznamili. ba ani medzi sebou neviedli iiadnu radioko-
mumkaciu. V priestore predpokladanej opcrafnej cinnosti ich
stroje nezaznamenali am nemeckd vidovd hliisky. ani zameria-
vacie stamce. Rovnako vsak nezaznamenali ani prelet soviel-
skych lietadiel. Zbehnutie rtk. A. Maluteka bolo |ие prislusni-
kov letky 13 о to prekvapivcjSie. ie Matutek patril к najaktiv-
nejsim bojovnikom jednotky a na svojom kontc mal jedenasf
ovcrenych zostrelov.'
V porovnani s tymto uletom dezereia rusofila Cat. A. Gerifa
podas bojovdho letu vykonaneho II. septembra 1943 na
Bl 109G-4. W. Nr. 14 938. nebola vobec odhalend a Cat. A.
Ill
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
GenC bol vo vsetkych hlaseniach vykazovany ako ..zostreleny
nepnateFskym stihaCom v priestore Novorossijck GelenCik,
Sovietske Rusko" Lvedene skutoCnosti urCite ovplyvnili aj
velitcFa letky 13. slot. let. J. PaleniCka. ktory1 v hlaseni z 11
septembra 1943 kon&tatoval. ic morality stav letky je silne na-
lomcny a vyhotovil о tom podrobnu pisomnti spravu. ktoru
11. septembra 1943 zaslal telegraficky na slovenske1 MNO.
Vo svojom spise slot. let. J. PtileniCek prosil..aby 13. letka
bola ihnerf ixlvolana z pofa. VyZaduje to hezpodmiencCne tc-
rajii jej moralny stav. Prostm о okamZitC rozhixlnutie.Na
zaklade obsahu tohto telegramu zaslal minister narodnej obra-
ny F. Calloi 13. septembra 1943 list Gen.Ll. F. Schlieperovi.
V horn opisoval situaciu v letke 13. ktorej prislusnici z dovo-
du velkeho poclu nasadeni v Co najkratsom Case boli dusevne
a moraine absoliitne vyCcrpani. Na tomto zaklade ziadal. aby
boli sprosteni frontovych povinnosti. Apeloval na F. Schliepe-
ra. aby jeho Ziadosf vo vcci okamZileho stiahnutia letky 13
z pofa tlmocil prislusnym nemeckym vojenskym organom na
vychodnom fronte. F. Catlos nechccl dopustif. aby dobre me
no slovenskych letcov bolo akymkoFvek sposobom ohrozene
pre aktualny zly dusevny stav lietajuceho personalu letky
Informacie о neutesenom mordlnixn stave letky 13 oprete
о lipenlivd Ziadosf slot. let. J. PaleniCka sposobili. ie velitef
1.peSej divizie general II. Iriedy $. Jurech vyslal к menovanej
leteckej jednotke prednostu 2. oddelenia ispravodajskCho*
l.peScj divizie. ktory po vykonani schema na micstc Cinu kon-
hatoval. ie celkovy moralny stav jednotky bol veFmi kriticky.
Tento stav sposobili: faZka bojova situacia a zbehnutic. resp.
strata siedmich prisluinikov letky. Rovnako vecne konhato-
val. ic na kuhaAskom predmosti zostala len slovenska letka
a ncmccky itab so Styrmi bojovymi lietadlami na letisku Ana-
pa. hoci prednedtivnom tu eite bojovalo paf nemeckych letec-
kych perutt. V Tamane sa nachadzal len obmedzeny poCet ne-
V rrfliacej letke 1.1 na letisku Anapa holo ako pomoeny personal /л-
mestnanf aj domdee obyvatektvo
meckych lietadiel. Vietky ostatnC letecke sily boli presunutc.
niektore vraj aZ za rieku Dneper. Podfa tvrdeni v predmetnom
spi.se. tato skutoCnosf posobila na prislusnikov letky 13 veFmi
skFucujiico a na nerozvaznych mladych muZov aj rozkladne.
Co zapricinilo aj ich prebehnutie к nepriatcTovi. Cclkova situ-
icia na sovietsko-nemeckom fronte tiei neprispievala na udr-
Zanie patriCnej bojovej moi alky prislusnikov letky 13 a mala
na ftu pochopitefne opaCny liCinok Aj gen. 11. triedy S. Jurech
si dobre uvedomoval zdvaZnosf situacie. preto listom z IX.
septembra 1943 informoval ministra narodnej obrany gen. F.
Callosa о vsctkych skutoCnostiach viazucich sa к monilnemu
stavu prislusnikov letky 13. Aj on charaklerizoval udalosti z 9.
all. septembra 1943 a suCasne navrhoval. ako jeden z moZ-
nych sposobov rieienia situacie. aby letka 13 bola pndclcna
к bojovej skupine Lisicky (krycf nazov ..Znalost 3"> do Saki.
Zarovefi odponiCal......aby letka bola Co najskdr vytiahnuta
z ramca nemeckych jednotiek. V pripade. ic bude zltiCcna
s leteckou jednotkou ..Lisicky". je moZne predpokladaf. ic sa
tymto zabrani dalsim prelctom.'"
Reakcia nemeckych kompetentnych organov na Ziadosti vele-
nia slovenskej armady nebola okamZita. a tak letka 13 aj nada-
lej plmla liloliy v ramci 11. skupiny 52. stihacej eskadry . V Ca-
se od 12. do IX. septembra 1943 vykonala bojova Casf letky 13
presun i letiska Anapa na letisko Taman. Pocas toho tyzdna
prislusnici letky vykonali 101 operaCnych letov v trvam 92
hodin. Z toho bolo Id letov spnevodnych. 20 na vofne stilia-
nie. 56 na poplach a 15 letov vykonanych pri presunc. Velitef
letky hodnotil bojovii Cinnosf ako Zivii a konhatova). ie ne-
priateF pri postupc nasadil silne letecke zvilzy. Slovenski sti-
haci napriek pocetnej prevahe sovietskeho letectva vybojova-
li sedem vzdusnych vifazstiev Dna 14 septembra 1943 zos-
trelili cat. R Bozik dva bitevniky typu lljusin 11-2 (jeden zos-
trel oficialne potvtdeny) a Cat. K. Geletko zostrelil jeden dvoj-
motorovy bombarder americkej vyroby typu Boston. Dfta 15.
septembra 1943 si zistupca velitefa letky 13, npor. let. J. Pus-
kai. pripisal medzi svoje leteckC vifazstvd jeden tairmovik
11-2. Konto vifazstiev letky 13 rozsiril 17. septembra 1943 aj
Cat. R. Palaticky. ktory zostrelil obavanii stfhaCku P-39 Aira-
cobra. Nakomec IX. septembra 1943 zostrelili npor. let. J
Pusktir a Cat. R. BoZik po jednotn bitevniku lljusin 11-2. Letka
v tom obdobf disponovala dcviatimi lietadlami Bf I09G-4.
Slot. let. J. PaleniCek na ziver hlasenia opiitovne upozorboval
na priciny vyCerpanosti lietajuceho aj pozemnCho pcrsondlu
z ddvodu ich ..nedostatku"."
V tyZdennom hlaseni za obdobic 19. - 25. septembra 1943
stot. let. J. PaleniCek uvicdol. ic letka vykonala z letiska Ta-
maA XX letov ..s celkovou dobou trvania 75 h". Okrem jednC-
ho letu boli vsetky ostatne IrontovC 114 letov sprievixinych.
10 letov voFneho stihania a 63 letov na poplach) v celkovom
trvam 74 h. Dvaja piloti letky si zapisali 5esf zostrelov nepria-
leFskych lietadiel 11-2 (Cat. R. Bozik paf a Cat. K. Geletko je-
den zostrcl). Celkom dosiahli slovenski stihaCi 2. frontovej
gamitiiry 47 overenych zostrelov. Za prikladmi bojovii Cin-
nosf proti nepriatefovi obdrZali npor. let. J. Puskar a Cat. R
Boiik neinecky 2elezny кгй II. triedy. Naozaj paradoxne vy-
zmeva skutoCnosf. Ze v citovanom hlaseni sii ako vy znamena-
ni Zeleznym kriZorn 1. triedy spomenuli aj rtk. A. Matusek
a Cal. A. GeriC. Rtk. A. Matusek toto vyznamenanie viak
obdrZal uZ I. septembra 1943 a od 9. septembra 1943 sa nena-
chadzal v knwnovom stave letky 13. NavySe aj v tomto tyZd-
ni muscl stot. let. J. PaleniCek hlasif cfalsui neprijemnti ini'or-
mac in. Ze 21. septembra 1943 pravdepodobne zbehli к nepria-
tefovi od letky 13 slob. Vasil I ram a stk. Vladimir TvaroZek.
Aj poCet pouZitelhej leteckej techniky bol neuspokojivj. pre-
toZe letka disponovala v tom Case len sty mu bojaschopnymi
lietadlami Bf I09G-4. Tento stav bol zapriCineny tromi letec-
kymi nehodami. ktore sa stall 21.. 22. a 25. septembra 1943,
ako aj nevyhnutnymi vymenami leteckych motorov Daimler-
Benz 605. konkrCtne: 21. septembra 1943 poSkodil Cat. R. Pa-
112
SLOVENSKE LETECTVO
1934 . 1944
laticky pri navratc z bojovcho lelu na letisku Tamaft stihacie
lietadlo Bf 109G-4. W. Nr. 19 39(1. О deh neskdr poskixlil pn
navrate z bojoveho letu svoje lietadlo Bf I09G-4. W. Nr.
14895. aj rtk. S. Jambor. ktory pre priestrel otejovej pwnpy
podvozka posadil lietadlo na plochu letiska midzovo na jed-
no koleso. Pri loanto. lakpovediac. cirkusovom predstaveni
poskodil trup. kridlo, vrtufu aj podvozok lietadla. Slim vsak
vyiiel z havarie bez zraneni. К dalsej leteckej nchode v ram-
ci letky 13 doslo 25. septembra 1943, ked rtk § Martis mi-
dzovo postal pred pristiivacou plochou letiska Tamaft pre
technic kii poruchu leteckeho inotora Daimler Benz DB 605.
V dosledku ntidzoveho pnstdtia narazilo lietadlo pilotovane
rtk. Martisom do ochranneho okopu. A vysledok tejto ha-
viric? Posktxlena vrtufa. podvozok a kridlo.
Ako sa u? stalo bezmala zvykom. na zflver hlasema slot. let. J.
PaleniCek opdtovne konstatoval vyCerpanosf svojich muiov
z ddvodu.....velkej Cinnosti a malCho poCtu potrebncho per-
sonalu." Zdravotny stav jednotky bol uspokojivy .
V obdobi od 26. septembra 1943 do 2. oktdbra 1943 vykona-
li prislusnici letky 13 celkom 32 letov v trvani 32. 2(1 h. z to-
ho 30 letov frontovych v trvani 31 h 117 letov stihania podfa
rozkazu. 6 letov vofneho stihania a 7 letov sprievodnych i Bo-
jovu Cinnosf letky negativne ovplyvnil maly poCet lietadiel.
prakticky disponovala len piatimi bojaschopny nn sifhaCkami.
Naprick tomu ale tispcchy ncncchali na ч*Ьа dlho Cakaf. Ui
26. septembra 1943 si pripisal rtk. rtm. let. Fr. Hanovec zes-
ted stihacky Jak-1 a Cat. Karol Geletko zostrel 11-2. Tym
vznistol poCet vifazstiev prislusnikov 2. fronlovej gamitiiry na
49 zostrelov. No aj toho tyzdfta doslo к zbehnutiu prislusnt'ka
pozemneho personalu letky 13 na siranu Cervenej armady.
ked26. septembra 1943 zbeholod jednotky к nepriatefovi stk
Stefan Husar. Dfta 27 septembra 1943 vykonali na zaklade
rozkazu prislusnici letky 13 presun na letisko KetC. Presun
personalu sa uskutoCnil lietadlami Ju 52. Aulomobily letky 13
boh na micsto noveho posobema presunute lodami. Periodic-
ke hlisenie J PaleniCek zakonCil konMatovanim. ie moralny
stav jednotky po pnesune na polostrov Krym sa zlepiil. Cornu
podfa jeho mienky napoinohlo. >e prislusnici letky si mohli
prilepsif svoju stravnii jednotku volhym nakupom na Kryme.
Zdravotny stav letky povaioval velitef za neuspokojivy. Dfta
26. septembra 1943 havaroval pn Marte na bojovy let Cat R.
Boiik. PriCinou boli lerCnne ncrovnosti na VPD letiska Ta-
maft. R. Boiika s faJkymi zraneniami previczli do nemocnicc
v Simteropole. Jeho lietadlo Bf 109G-4. W. Nr. 14 761. bolo
nasledkom leteckej havane poskodend na 99%. Dfta 28. sep-
tembra 1943 mal pn Marie na bojovy let havdriu Cat. K. Gelet-
ко a utrpcl fazsie zrancmc. Motor jeho Bf IO9G-4. W. Nr.
14982. vo vytlkc asi 5 m vyncchal. lietadlo sa prepadlo. zachy-
tilo podvozkom о okop a vzapati vrazilo do zerne. Zdravotne
probICmy niektorych prislusnikov letky 13 firctrvdvali i nada-
lej. Od 2. oktdbra 1943 nelietal rtk. S. Martis pre recidivu 7a-
ItidoCnej choroby. Cat. R. Palaticky krvacal z nosa pri vyiko-
vych letoch, Cat. S. Ocvirk trpel koinymi problemami a rtk.
rtm. let. Fr. Hanovec bolesfami ehrbtice.
Velitef letky 13 - slot. let. J. PaleniCek charaktcrizoval bojovti
Cinnosf letky vo svojom hliscni za obdobie od 3. do 9. okto-
bru 1943 ako vefmi zivii. nakolko nepriatef pn poslednych fa
zach bojov о Tamaftsky polostrov nasadil silne letccke zvazy.
Sovieiske letectvo intenzfvnc napadalo ustupujticc nemeckC
jednotky lietadlami 11-2. ktore sprcvddzala silna stihacia
ochrana tvorena stihaCkami typu .Jack. Spitfire a Aire-co-
Rtk A. Matuiek
Л1 E. Dobrovodskf
CtkAGerH
bra '.14 Slovenski stihaCi pri stovke
frontovych letov. ktore trvali
115.30 h zostrelili sedem nepriatef-
skych lietadiel. Dfta 4. oktdbra
1943 zostrelil rtk. 5. Martis a Cat. R.
Palaticky po jednom stiliacom liela-
dle typu ..Jack" a Cat. S. Ocvirk si
na konto pripisal vifazstvo nad
dvojmotorov у m bombardovacim
lietadlom arnenckej vyroby typu
Boston. Martis a Ocvirk si u? na
druhy deft uplatftovali naiok na
svoje zostrely Dfta 6. oktdbra 1943
nahlasil vzduMtC vifazstvo nad oha-
vanym protivnikom - bitevnikom
11-2 opaf rtk. S. Martis. Podfa do-
chovanych dobovych hlascni zv ita-
zil v rovnaky deft aj Cat. §. Ocvirk
nad sovietskym stihaCom lettactm
na stihaCkc Jack"." Letke sa zd-
sluhou opravenych strojov zvykil aj
poCet bojaschopnych lietadiel na
sedem kusov. AvUak u2 6. oktobra
1943 sa tento poCet bojaschopnych
lietadiel prechodne zm’zil v dosled-
ku letcckej havane rtk. rtm. let. Fr.
Hanovca. ktoremu po niivrate z. bo-
joveho letu pri pristavacom mand-
vri na letisku Kerc prxskla fava pne-
umatika podvozka. vzapati doklo
к prevaiemu lietadla na pravti stra-
nu a к poikodemu trupu. pravej po-
lovice kridla. podvozku a vrtule.
Napriek spomenutym leteckym ha-
variam velitef letky hodnotil moral-
ny stav jednotky ako dobry. Je po
trebne pnpomeniif. fe v tomto tyJd-
ni vyznamenal velitef slovenskej
l.peiej divizie Myroch prislusnikov
letky vyznamenanim Za hrdinstvo
III. stupfta. Medzi dekorovanymi
boli nk, rtm. let. Fr. MelichaC. rtk.
dob. V. TIMik
G. Lang. Cat. A. GeriC (in mcmo-
nam) a Cat. R. Bo4ik.“'
V prehfadc letcckej Cinnosti za tyi-
deft od 10. do 16. oktobra 1943 stot.
let. J. PaleniCek uvicdol. ie letka 13
vykonala 44 letov v trvani 23 h 45
mm. Z toho bolo 38 letov fronto-
vych s cclkovym Casom 23 h 15
min a v ich skladbc prevazovali le-
ty stihacie na poplach (24). Zosta-
vajiicich 14 letov holo vykonanych
za tiCelom vofndho stihania. Na zd-
kladc rozkazu sa jednotka 12. oktd-
bra 1943 prvsunula z letiska KerC
na letisko Bagerovo. Stot. let. J. Pa-
leniCck v prehfadc о leteckej Cin-
nosti za slcdovanc obdobie medzi mym konMatoval. ie bojo-
va Cinnosf letky 1.3 bola v dfttx'h 12. - 14. oktdbra 1943 zasta-
vena pre nejiriaznivC povctemostnC podmienky - v oblasti
113
si.ovfn.ske i hk no
I9.W - 1944
operaCncho liseku letky zuril orkan. Po z.lepscni jxiCasia sa
stab bojova Cinnosf letky vcfmi rusnou. Podfa zistenia nemec-
keho pneskumu mal nepriatef na Kubani a na Tamaftskom po-
lostrove dislokovanii jednu diviziu stihacieho lelecrva a jednu
diviziu bilcvnikov (okrem leteetva prieskumnCho a noCneho).
Podfa netneckCho pneskumu disponovalo velenie sovielskeho
leteetva na tomto liseku frontu asi 1100 bojovymi lietadlami.
J. PaleniCek dalej uviedol. ie... .ata poloostrove Knm je zasa-
denii stihacia letka • 13 saina. Nepriatef prevadza vo velkom
poCte vyhfadiivacic lety a do jednotlivych lisekov Krimu po-
siela do vzduchu ai 50 lietadiel naraz, ktory m letka zabraftuje
v Cinnosti." ' V porovnani s obrovskou poCctnou prevahou
nepriatefa vyznieva konstatovanie velitefa letky 13 disponujti-
cehoftsmimi bojaschopnymi lietadlami Bt IH9G-4 ako vefrni
odvafne. Napriek takej doslova zdrvujiiccj kvanlitaiivnej pre
vahe nepriatefa si slovenski slihaCi pnpisah aj v tomto ty'ldni
tn vzduW vifazslva. Dfta 6. oktobra 1943 zostrelil Cat. R. Pa-
laticky jednomicstnu sovietsku stihaCku MiG-1 a о den neskor
zostrelili rtk. rtm. let. Fr. Hanovec jeden bitevntk 11-2 a Cat. S.
Ocvirk jedncho sovielskeho slihaCa Ictiaceho na LaGG-3. Po-
Cet zostrrlov nepriatefskych lietadiel. ktore si narokovali pri-
sluknici 2. frontovej gamittiry letky 13. sa vykplhal na Cislo
59. Moralny aj zdravotny stav jednotky hodnotil slot, let P4-
IcniCck ako dobry a so spolocnym ubytovanim prislusnikov
letky v jednom baraku v Bagerovc vyjadril spokojnosf. Na za-
ver hliscnia uviedol. ie pridelcny nemecky styCny dostojnik
Hptm. Karl Thient mu ozndmil. ie podfa rozhodnulia velitefa
I. IctcckCho zboru bude letka 13 odsunuta do zazemia ai vte-
dy. ked ju vystrieda 15. chorvatska letka (15. Kroat/JG 52).
Kedy sa bude realizovaf tato vytnena. nebolo Hptm. K. Thie-
movi znamcNa spresnenic uvedme. ie doplnena a vyrazne
omladend chorvatska stihacia letka priSla na vychodny front
ui 21. oktobra 1943. ked jej prislusnici ptvvzali na letisku
v Nikolajcve 10 stihacich lietadiel Bf 109G-2. G-4, G-5
a G-6 a presunuh sa s nimi na letisko v Bagerovc umiestne-
nom na vychodnom cipe poloslrova KerC Crimea.
Pred bilcvnymi a bomhardovacimi naletmi sovielskeho letec-
Skuputovi fotografia prfaluinikov 2. gamittiry letky 13 pn dosiahnu-
ti juhlejnfho 200. tostrelu na letisku KerC 11. 10. 1943
tva chranila velilefske staiwvikte velitefa letky 13 v tomto
obdobi 14. |wotilietadlova bateria npor. del. Jozefa BalaJfovjc-
cha. О tom. i.e bojova cinnosf 14. protilietadlovcj baterie nc-
bola na periferii zaujmu velenia I. pesej divizie. svedCi aj to.
ic 21. oktobra 1943 obdrialo 11 jej kmenovych prislusnikov
medailu Za hrdinstvo III stupfta ako uznanie: ..Za odvahu
Rtk. F. Hanovec doctiva Ma 22. 7. 1943 na letisku v Anape hobft po
dmiahnuti prveho vzdufntho vlfazstva prislufnfkov 2 frontovej gar-
niniry letky 13
a vymkajiice Ciny v boji proti nepnatefskym bombardovacim
lietadlam pri poslcdnych naletoch na Tamafi a KerC ...
V prcdposlednom tyidni operaCneho nasadenia slovenskych
slihaCov na vychodnom
fronte v Case od 17. do 23.
oktobra 1943 vykonali pri-
slusnici letky 13 z letiska
Bagerovo 6X letov v trvani
43.10 h. priCom 67 letov bo-
lo frontovych v trvani
42.55h. Z nich okrem dvoch
letov za iiCelom vofneho sti-
hania absolvovali slovenski
stihaCi 65 stihacich letov na
poplach. Bojova Cinnosf let-
ky 13 bola aj vzhfadom na
aktivitu nepriatefa vefrni
rusna. 23. oktftbra 1943 na-
priek jednoznaCnej poCctnej
prevahe na strane nepriatefa
(letka I3disponovala 5 bojaschopnymi lietadlami Bf 1O9G-4)
vybojoval rtk. G. l ang v leteckom siiboji vifazstvo nad soviet-
skou stihaCkou LaGG-5. Avsak styri dni predtym. t j. 19,
oktobra. bol vo vzdusnom siiboji v priestore Mariental  Kry m
zostrelcny nepnatefskym siihaCom zastupca velitefa letky 13.
npor let. J. PuSkar. letiaci na Bf I09G-4. W. Nr. 19 24S. J.
Puskar musel hfadaf spasu na piulaku. Nikym neovl4dane lie-
114
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
tadlo vrazilo do zeme a tiplne zhorelo. Napriek tejto ud.ilosti
bol moralny aj zdravotny stav jednotky dobry
Po tomto dni zadali prislusnici letky 13 cinnosti spojenc s od-
ovzdanim leteckej techniky 15. chorvatskej letke natporuCni-
ka Mato IJukovaca a ItUobne sa pripravovali na nas tat do-
mov. Prvc bojovii lety z letiska Bagcrovo vykonali chorvatski
stihaci u> v utorok 26. oktdbra 1943. Ich velitef i<icl vtetkym
prikladom a dosiahol jedno z prvych potvnlcnych vifazstiev
Ccrstvo sformovanej 15. Kroal./JG 52 Ale jeho mladi a este
neskuseni chorvatski stihaci neboli na tvrdc podmienky vy
chodneho frontu dostatoCne pripraveni. Co malo za naslcdok
mekolko strut na iivotoch i na leteckej technike Bojove
skiisenoeti na vojnovotn nebi sa ziskavali veftni taiko a Casto
sa za nc plalila cena najvyssia.
Bojovi tispechy. resp. neuspechy chorvatskych letcov. ui ne-
mohli ovplyvnit skutoCnosf. ze fronlovy ucct prislusnikov 2.
gamitiiry letky 13 sa nezadrzatefne uzatvaral. DychtivooCa
kavanv den prisiel 28. oktobra 1943 ked slovenska jednotku
opustila Bagcrovo. Odchod 2. frontovej gamitiiry letky 13 de-
finitivnc ukoncil opcracnu Cinnosf slovcnskeho letectva na
vychodnom fronte Velitef slovenskej 1. pesej divizie este
pred odchodom z frontu vyznamcnal vybranych prislusnikov
letky. Dhom 3. novenibra 1943 obdriali ,,za hrdinske tiny
a vynikajticc vykony v bojoch proti nejvriatefskemu leteetvu"
osmi prislusnici letky 13 mcdaile Za hrdinstvo II. a III. stup-
na. Medailou Za hrdinstvo II stupna bol vyznamenany aj zas
tupca velitefa letky 13. npor. let. J. PiKkar. Zvk. rtm. let. La-
dislav llud.ik. zvk. rtm. let. Michal Rybar, rtk. rtm. let. zbroj.
Stefan Sedm.tk. rtk Stefan MartH. Cat. Stefan Ocvirk. Cat. Ka-
rol Geletko a Cat. Rudolf Palaticky obdriali medailu Za hrdin-
stvo III. stupfta
Prislusnici 2. frontovej gamitury si poCus stvonnesaCnCho po-
bytu na fronte pripisali na svoje konto sesfdesiat overenyeh
vzdusnych vifazstiev. 2iaden z prislusnikov lietajuceho perso-
nalu letky nebol v bojoch so sovietskym vojenskym leieclvoin
zabity. Na stranu nepriatefa v5ak zbehh traja stihaci - rtk. A.
Matusek. Cat. E. Dobrovolsky a Cat. A. GeriC. ktori sa neskor
zapojili do Ceskoslovenskeho zahramCneho ixlboja.
Vacsina z prislusnikov 2. frontovej gamitiiry letky 13 sa pod
vclcnim stot. let. J. PaleniCka vratila z vychodnCho frontu na
Slovensko 12. novembra 1943.“ Svojfm prichodom do vlasti
ukonCili naroenu a strastiplnu frontovii piif v poli.
Poznamky
1)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Cis. 14/1943 z 29. marca 1943, ClAnok 1.
2)	VHA Tmava. Food letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Cis. 59/1942 z 29. septembra 1942. ClAnok 2. So siihla-
som WZ bol do vycviku na lietadlAch Bf 109 zaradeny aj stot.
let Ivan Haluricky. Ako potnoeny persons) boli к vycviku na
lietadlAch Bf 109 zaradeni nasledovni prisluJnict slovenskych
vzduinych zbrani: (JCiteha: zvk. rim. let. zbroj. Rudolf Ziliak.
rtk. rtm. let. spoj. Karol Ba/tok Mechanici: slob. FnmtiAek
Chovanec. slob. Stefan MatejAk. ZbrojAri: des. Emil Piatka. RA
diomechanici: slob. Rudolf SIAdek a dvaja rAdioinechanict -
prisluknici OVZ. FJektrikAri: stk. Vincent TkaCik a elektnkAr -
prisluinlci OVZ - pozn VHA Tmava. Fond letecky pluk, Dd-
vemy rozkaz leteckdho pluku Cis. 14/1943 zo dfta 29. marca
1943. ClAnok 1.
3)	VHA Tmava. Fond letecky pluk, Ddvemy rozkaz. leteckdho
pluku Cis. 14/1943 z 29. marca 1943. ClAnok 1.
41
5)
6)
7)
8)
9)
10)
11)
12)
13)
VHA Tmava. Fond MNO SR 1939 - 1945, spisy ddvernC 1943,
C. j 264195/1. taktiei VUA • VHA ACR Praha. Fond 1. Cs. le-
tecky pluk v ZSSR. ZApisnfk letov rtk. Anlotia MaruSeka. vy-
dany dfta I. aprfla 1938. por. C. letu 1463 a 1464
VA Tmava, KmefiovC doklady Augustina KuboviCa.
Bursa. S.: Nieto о Clenoch 13. letky ... . HPM Cislo 1/1997. s.
16
VHA Tmava, Fond spomienok - pr. C. SZ X-65. Spomienka
mjr. let. Antona MatuAeka. s. 10.
Problem tzv. fingovania zostrelov prisluAnikmi letky 13, pre
dovtetkym vSak prisluAnikmi jej 2. frontovej gamitiiry. je do-
posiaf jednou z najdickutabilnejMch otizok viafucich sa к bo-
jovCmu nasadentu slovenskdho stihacieho letectva na vychod-
nom fronte. PovojnovA CeskoslovenskA histonografia о tomto
problems* bud takine mk'ala. alebo ho ACelovo skrcsfovala.
Tomu napoinAhala aj skutoCnosf. ie vACStna prehvSich prisluS-
nikov letky 13 о svojej bohatej frontovej Cinnosti vftbec neho-
vorila, alebo ju nieklori (napr. A. MatuAek) vykreslbvalr v sai-
ladc s pofaadavkanu novej doby. К svojim leteckym vifaz-
stvAm. ktorC dosiahli v bojoch na vychodnom fronte, sa hlAsila
len hfslka z nich. napr. Fr. Brezina. ktory vo svojom iivotopi-
se i roku 1951 uviedol: .Na fronte bol som. ako poddAstojnik
vo funkcii stihacieho pilota. Mal som asi 280 letov. 180 sifbo-
jov a 13 zostrelov...Boje som nevyhbdftval, ale z bojov som
ani neutekal zbabele. ale som sa brftnil a vniileny boj som vy-
bojoval az do vifazstva. Brand som sa. aby som nebol sostrele-
ny sftm." Nemecky system overovania vzduinych vifazstiev,
ktory bol vyuHvany poCas 2. sv. vojny viak nedAval vclkt
moinosti na fingovante zostrelov. KaZdy pilot, ktory si nAroko-
va) vzduW vifazstvo vypisoval osobitny formulAr, tzv HlAse-
nie о zostrele (Abschussmeldimg). Obsahoval 21 zAkladnych
bodov. na ktort pilot pisomne odpovcdal. NajdftleFitejAim bol
bod C. 9 ..svedkovia" s dvoma podbodmi a) vo vzduchu a b) na
zemi. Svedectvo bolo nevyhnutnou podmienkou v pripade. ie
nebol jednoznaCnc preukazny dokaz о zostrele nepriateNkCho
lietadla - trosky lietadla. zajaty Clen resp. Clenovia posidky.
К tomuto hlAseniu sa prikladalo hlAsenie pilota о priebehu bo-
jovCho letu a sprAva vzdutnChn alebo pozemnAho svedka. Pod-
fa najdspelnejllicho slovenskCho stihaCa zvk. J. RefftAka jeden
svedok nestaCil. Ak bol len jeden, zostrel musela potvrdif ne-
meckA pozemni hlAsna sluiba HlAsenie о zostrele muselo byf
schvAlenC nadriadenym pilota a postiipenC. v pripade sloven-
skych stihaCov, na 11. skupinu 52. stihacej eskadry (II./JG 52).
Odtiaf bol odporuCeny spisovy matenAl postdpeny na Stab JG
52. neskCr na kompetentnd oddelenie vrvhnCho velitefa Luft-
waffe. Tam boh opitovne posiidcnC vietky predlofcnC doku-
menty a v pripade kladnCho rozhodnuna bolo vy stavend urad-
nC potvrdenic о uznani zostrelu a zasland jednotke. v ktorej pi-
lot sltihl.
Bursa. S.: Major letectva Ondrej Dumbala. REVI Cislo
30/2000.$. 11.
Vzlet -mesaCnik vzduAnych zbrani. Cislo 7-8/1943. roCnik 2, s.
128.
VHA Tmava. Fond Velitefstvo 2. pefcj divizie, spisy tajnd
1943, Cis. 85.056/taj.spoj.l943 taknei VHA Tmava. Fond
VRD. Dovemy rozkaz VRD Cis. 18/1943 zo dfta 17. jtila 1943.
Bursa. S.: Zostrely 13. letky - FAmy a skutoCnosf. REVI Cfs.
16/97. s. 3. takriei Osobny spis FrantHka Hanovca.
Letka 13 - Kopia prehfad leteckej Cinnosti od 22. - 28. 8. 1943
 Cis. 473/Taj. 1943 z 28. augusta 1943  kdpia v osobnom archi-
ve Jozefa Bystrickdho.
115
SLOVENSKE LETECTVO
1959 • 1944
14)
15)
16)
17)
18)
19)
20)
21)
22)
23)
24)
25)
26)
27)
28)
29)
30)
Tamie.
Letka 13 - Prehfad leteckej Cinnosti od 29. 8. - 4.9. 1943 - ЦК
475/Taj. 1943 - kdpia v osobnom archive Jozcfa Bystrickiho
VHA Tmava, Fond Velitefctvo 2. pefcj divizie. spisy tajnl
1943. Ms. 85.056/tojjipoj.l943.
letka 13 • Prehfad letcckej Mnnosti od 29. 8. • 4. 9. 1943 - Ms.
475/Taj. 1943  kdpia v osobnom archive Jozefa Bystnckiho.
Na zaMatku septembra 1943 tvorili nemecku 17. armAdu dva
armddne zbory. hoesky zbor a jazdecky zbor (devat peilch. tn
bonkl, dva fahkl peSie. jedna jazdeckA a jedna polhA divizia le-
iectva - v zostave ktorej bola zaradeni aj slovcnski letka 13).
Styri skupiny - kaidi v sile pluku a niekotko samostatnych od-
dielov. Podfa sovietskych prameftov disponoval velitef 17.
annady Gen.Obst. R. von Ruoff viac ako 400 000 muimi. 2860
delami a minometmi. viac ako stovkou tankov a samohybnych
diel a 300 boyovfnu lietadlami - bhHic pozri Kolektfv Mjiny
druhe svMovl vAlky 1939-1945. svazck scdmy. Praha 1980.. s
206 . Naproti tomu sovietsky gencriU I. J. Petrov  velitef Seve-
rokaukazskdbo frontu. ktory bol tvoreny 9.. 18.. 56.. a 58 arnii
doo. ako aj a 4. leteckou armadou gen. K. A. VerSinma. dispo-
noval celkom 317 421 vojakmi.4435 delami a minometmi. 314
tankami a samohybnymi delami a 599 bojovymi lietadlami
Velitefovi frontu bolo opensine podnadcni Ciemomorski lod
stvo viceadmirila L. A. Vladimirsklho a AzovskA vojnovi flo-
tila kontraadmirila S. 0. Gortkova • bhiAie pozri Kolektfv:
Dijiny dni hl svltovl vAlky 1939-1945. svazek scdmy. Praha
1980.. s. 206
Tamie. s. 206.
Tamie. s. 207.
Carell. P.: SpAlenA zeml. Pitch 1996. s. 375.
Kolektfv: Dljiny druhi svltovl vAlky 1939-1945. svazck scd-
my. Praha 1980., s. 217.
Toliver, R. F.. Constable. T. J.: Nimecki stihaci esa. Plzeft
1996. s. 107.
VHA Tmava, Fond MNO SR 1939  1945. spisy dovcml 1943,
I. j. 270255/1/3-1943.
Bursa. S.: Ohlas... alebo dezcrcia na Messerschmittoch. REVI
£. 20/98. a. 12 a 13.
Letka 13 - Prehfad leteckej tinnosti od 5.9. - 11.9. 1943 • Ms.
477/Taj. 1943 - kdpia v osobnom archive Jozefa Bystrickiho.
VHA Tmava, MNO SR 1939 -1945. spisy lajnl 1943. Ms.
4306/Taj. 1.1943
Tamie.
VHA Tmava, Vehtefstvo I. peScj divizie, spisy dovcml 1943.
t. 5111/D6v. 2. oddel. 1943.
Letka 13 - Prehfad leteckej Mnnosti od 12. -18.9. 1943 • k6pia
v osobnom archive Jozefa Bystnckiho S probltm liletov let-
cov na stranu Cervenej armady sa ncpotykalo len slovenske ve-
lenie. Ci 4. mAja 1943 zbchli od 15.Krot/JG 52 na stranu nc-
pnatefa satnik Bogdan VujCt^ na Bf 109G-2. W. Nr. 13 485
a natporucnik Albin Stare na Bf I09G-2. W. Nr. 14 545. Oba-
ja Afastnc pnstAh na sovietskom pothom letisku Bjelaja Glina.
nachAdzajiicim sa severovyebodne od Krasnodaru. Elite niekof-
ко bodin po Marte nemohli mektori ich spolubojovnici uverif
tomuto faktu a nadalej boli pevne presvedieni. ie obeja boli
zostreleni. Ui о ruekolko dni ich priklad nasledoval poruMuk
Nikola Vice, ktory na svoj diet pouhl kuneme lietadlo Klemm
KI 35. W. Nr. 3279. Podfa ncmcckych hliseni bol najskor po-
vaiovany za nezvestntho a ai po urMtom Case sa ukAzalo. ie
zbehol Vzfahy medzi nemeckfrru a chorvitskymi srihaCmi vy-
raznc ochladli a bolo len otAzkou tasu a rfaUicho vyvinu situA-
31)
32)
33)
vl!
35)
36)
37)
38)
39)
40)
40)
41)
cie. kedy nemecke veleme zakrotf. PohAr trpezJivosti pretiekoi
15. jiina 1943, ked satnik Nikola Cvtkiy preletel na Bf 109G-2,
W. Nr. 14. 205, na stranu nepnalefa. Jeho tin mal za nAskdok,
ie CborvAn stratili doveru nemecklho velenia. Na jeho pokyn
odvolal velitef HRZ gen. V. Kren z funkeie velitefa 15. Кто-
atJJG 52 Fr. Diala Novym velitefom bol menovany bojnik
Ivan Cent?. AvSak am tAto personAlna zmena neovplyvnila de-
finitfvne rozhodnutie nemecklho velenia о stiahnutf leteckej
jednotky do vlasti. V ChorvAtsku bola letka /reorganizes ani
a dopInenA ..Cerstvou krvou", L j. vybranymi absolventmi nA-
roCnlho letecklho vycviku na zakladni Agram-Gocica V Zahre
be v FTS A/B 123. talianckej pilotnej Skoly v Mostare a nemcc -
kej vycvikovcj jednotky JG 104 voFUrihe. resp. Herzogenaura-
chu  Fekets, M.: 4. zrakoplovna lovatka skupina v bojich na
vychodt 1941 ai 1944 & Zrakoplovni samik Cvitan Gaik. RE-
VI tis. 34/2000. s. 18-19.
Izetka 13 Prehfad leteckej Mnnosti od 19.-25. 9. 1943 - Ms
479/Taj.l943 z 25. septembra 1943 - kdpia v osobnom archive
Jozefa Bystrickiho.
Letka 13 - Prehfad leteckej Mnnosti od 26.9. • 2. 10. 1943  Ms.
580/Taj. 1943 z 3. oktdbra 1943 - kdpia v osobnom archive Jo-
zefa Bystnckiho
Letka 13 - Prehfad leteckej tinnosti od 3.10. - 9.10.1943 - Ms.
481/Taj. 1943 z 10. oktdbra 1943 - kdpia v osobnom archive
Jozefa Bystnckiho.
Kurowski. F.: c. d. s. 308-309.
Pri nahlasovani a zaznamenanf zostrelov nepriatefskej stfhalky
typu Jack" a najvaMou pravdepodobnosfou dlo о stihacie lie-
tadlo z dielne svetoznimeho sovietskeho lelecklho konttniktl-
ra A. S. Jakovleva - Jakovlev Jak-1 resp. Jak-7,
Letka 13 - Prehfad letcckej tinnosti od 3. 10. - 9.10. 1943 - Ms.
481/Taj. 1943 z 10. oktdbra 1943 - k6pta v osobnom archive
Jozefa Bystnckiho
Letka 13 - Prehfad leteckej tinnosti od 10.- 16. 10. 1943 - Ms.
487/Taj. 1943 zo 17. oktdbra 1943 - kdpia v osobnom archive
Jozefa Bystrickiho.
Tamie.
Fekets, M.: 4. zrakoplovna lovatka skupina v bojich na vycho-
de 1941 ai 1944 & Zrakoplovni satnik Cvitan Galic REVI Ms.
34/2000. s. 19.
VHA Tmava, Fond Velitehtvo 1. peJej divizie. Dovemy roz-
kaz velitefstva 1. pciej divizie Ms. 52/1943 z 24. oktdbra 1943,
MAnok 165.
Letka 13 • Hliserue za obdobie 17. - 23. 10. 1943 - kdpia
v osobnom archive Jozefa Bystrickiho.
Fekets. M.: 4. zrakoplovna lovatka skupina v bojich na vj-
chodl 1941 ai 1944 & Zrakoplovni satnik Cvitan Galic. REVI
Ms. 34/2000. s. 19. Dfta 29. oktdbra 1943 zahynul pn leteckej
havArii na letisku v Bagcrove vodnik Zvonko Rajteny-. prisluA-
nik 15. Krot/JG 52 na lictadle Bf I09G-4, W Nr. 19 494 Na
tejto tragkkej leteckej havAni, ktori bola zapriMnenA pozem-
nytn techruckym penonAlom chorvAlskej letky. je pre sloven-
skych nadfencov leteckej histdnc zaujimavA tA skurotnosf. ie
Bf I09G-4, W. Nr. 19 494. prcukAzalelhe pouiivali aj prisluA-
nfei letky 13. TOto skutotnosf dokumentuje hlAsenie stot. let. J
PAleniika z 25. septembra 1943, v ktorom v fasti ..Odovzdanl
lietadlA" pod por. t. 6 uvAdza nasledovnl: ..Dfta 25. septembra
1943 bolo odovzdanl nemeckym dielftam v Kerti lietadlo Bf
109 G-4, W. Nr. 19.494 - na vymenu motora” - Letka 13 - Pre-
hfad leteckej Cinnosti od 19. - 25. 9. 194.3 - Ms. 479/Taj.l943
z 25 septembra 1943  kdpia v osobnom archive Jozefa Bys-
116
SLOVENSKE IE ГЕСТУО
1939 - 1944
trickftho. Chorvktski letci taktiel pourivali aj Bf 109G-4. W.
Nt. 14.975. ktory 29, septembra 1943 odovzdala letka 13 v le-
tcckych diclftach v Kerfi za lifelom opravy, Toto lietadlo po-
uiil 2. novembra 1943 velitef 15. chorvitskej letky natporuCiuk
Mato Dukovac. ktory sa poCas bojov^ho letu stnetol vo vzduk-
norn boji so siednumi 11-2 a tromi P-39 Airacobrami Z dovodu
potkodcnia lieladla bol printiteny sadnuf ntidzovo v blizkosb
Manentalu • pozn Letka 13 - Prehfad leteckej ftinnoati od 28.9.
- 2. 10. 1943 - 41s. 4Waj.l943 zo dfta 25 septembra 1943
ktipra v osoboom archive Jozefa Bystricttho, taktiei Fekets.
M.: 4. zrakoplovna lovafka skupina v bojfch na vycbodi 1941
al 1944 & Zrakoptovni salmk Cvitan Galic. REM if». 34/2000.
s. 19.
42)	VHA Tmava. VRD. sptsy dovemti 1943. Ddvemy rozkaz veli-
tcfctva I. pefcj divizie 41s. 55/1943 z 8 novembra 1943.4linok
179.
43)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz leteckdho plu-
ku 41s. 194/1943 z 22. novembra 1943. dlknok 7.
44)	Dfta 12. novembra 1943 sa vrttili z pofa od jednotky ..Chlapi-
na 4” tieto vojenskd osoby: stot. let. Jozef Pilenffek, npor. let.
Juraj Putkkr, zvk. run. let Michal Rybdr, rtk. rtm. let Karol
Dubeft, zvk. rtm let. Ladislav Hudik, rtk. rtm. let. Stefan Sed-
mak, rtk. rtm. let. Frantitek Hanovec. rtk Gustav Jeio. rtk. Ste-
fan Jambor. rtk. Gusrtv Lang. 4at. Stefan Ocvirk. 4at. Rudolf
Palaticky a daBich 79 prlslulnikov jednotky Dfta 10. seplem-
bra 1943 vrtlil sa z pofa od jednotky ..Chlapma 4" rtk. rtm. let.
Frantriek Melichif - pozri VHA Tmava, Fond letecky pluk.
Denny rozkaz leteckdho pluku 41s. 178/1943 z 27. oktdbra
1943. dlinok 5. Dfta 23. oktobra 1943 vrttil sa z pofa od jed-
notky ..Chlapma 4" dat. Karol Geletko - pozri VHA Tmava.
Fond letecky pluk, Denny rozkaz leteckdho pluku dfs.
190/1943 zo 16. novembra 1943, dUnok 3. Dfta 29. okltibra
1943 vrttil sa z pofa od jednotky ..Kyyak 5" (letka 41) dal Ru-
dolf Bozik - pozri VHA Tmava. Food letecky pluk. Denny roz-
kaz leteckdho pluku dfs. 188/1943 zo dfta 13. novembra 1943.
dltinok 7.
Prfloha 1 - Zaradbvacia listtna letky 13 so stavom к 31. 8. 1943.
Velitef letky - stot. let, Jozet Palcnisek
Zifstupra velitefa letky - npor let Jura) Puikir
Tcchnicky dvstoprik letky por v zal Stefan BcnkoviC
Tcchnicky mtmajster letky rtk. rtm. let. zbroj. Stefan Scdmak
Hlavny mechanik letky  zvk. rtm. let. Michal Ry bar
L'Ctovnik a prm lantny letky - zvk. nm let Ladrskn Hudak
/.hrvpir letky - zvk rtm. let Kami Dubeh
bekir letky  des. akp. Ml'Dr. Otto Kontur
Spracovane podfa .. Vykazu poc'lov osdb » poll и letky 13 so stavom
к 31. VIII 1943" - spis velitefa letky 13 v poli pod c' 474,T.i/ 1943
г 3. septembra /943 • kopta vo vlasmictve Petra Sumichrasta.
Prfloha 2 - Zaradovacia listina letky 13 so stavom к 31. 10. 1943.
Velitef letky - slot. let. Jozef Palemiek
Zastupca velitefa letky • npor. let. Jurat Pusk.tr
Tcchnicky Mdo/nik letky por v zal Stefan Benkovii
Tcchnicky rotmaj.ster letky  rtk nnt. lei. zbroj. Stefan Scdmak
Hlavny mechanik letky - zvk. nm let Michal Ry bar
Vttovnik a pnniantny letky - zvk nm let. Ladislav Huskik
/broiar letky  zvk rtm. let. Karol Duheh
Lekar letky - slob. asp Ml'Dr. Ivan Poslolka
Spracovane podfa ..Vykazu poCtov osob v poll и letky 13 so stavom
к 31. \ 1943" - spis velitefa letky 13 v poll pod 4. 230/Taj.l943 z
31. oktiibn /943 . kopia in vlastnictve Petra Sumichrasta.
4/4 Kurierna letecka sluzba
V iliam Klabnik
Po vyhtxlnotcnf bojovej Cinnosti vsetkych zlohek v zdusnydt
zbrani v poli v roku 1941 predlo7.il velitef VZ, general Anion
Pulanich. nivrlt na novd zasadente jednotiek leteetva ' poli
v roku 1942. Tie bolt v navrbu vydlcnene zvlakf pre RD
a zvlasf pre ZD. Pre vsetky poind titvary bola vy dlenett.i aj ku-
riema letka. Podfa rozhodnutia MNO bola II. tnaja 1942
urcena na kuriernu sluzhu v poll letka 2 a OVZ pre ftu vycle-
nilo 4 "letiiine” Caty pre detasmany leteckej kuriemej sluzby
a I kontbinovanti spojovaciu rotu.1 30. 5. 1942 bolo rozhod-
nutc zriadtf letecky detasman vo Evove tak. aby tam jeho per-
sonal dokiel 1. tuna do 18.00 h. Detalman sa skladal z prislus-
nikov letky 2 a I. spojovacej letistnej Caty. Pa-sun sa vykonal
nakladnynn aulami po vlastnej osi a v automobilovej cisteme
boli prepravenc aj leteckd pohonne htnoty (LPH). Po pricho-
dc na letisko vo Evove prislusnici spojovacej roly znadili te-
letonickd a radiovc spojenie so Slovenskom Stidasf technic-
keho vybavenia dcLtsrnanu Ivoril aj dielensky automobil
s kotnprvsorom na plnente tlakovych flias.
17 12. 6. bola zrittdena pravidelna leteckii kundma sluJba na
trail Bratislava - Trencin  Evov • Zitomir - Dnepropetrovsk
Letka 2 zriadila detakman aj na letisku vo Vajnoroch. Letka 1
mala za ulohu zriadif detaintan v Zilotnire a Dnepropetrov-
sku. Predpokladana prevtidzka sa mala zadaf 25. 6. 1942 po
skondeni pripravnych prac v Dnepropetrovsku. Stanovil sa aj
letovy ponadok s Casovym hannonogratnont letov na trali
Bratislava - Dnepropetrovsk v kaJdy nepatny den a na trali
Dnepropetrovsk • Bratislava v kaJdy psimy deft. Organizacia
kuridmej leteckej sluJby spodivala v tom. ze kuner jeden deft
PcKidka kunfmeho S-328 vykladti poltu na letisku Lvov (pilot J.
Honkka. pozorovatef T Otwell). V kabtne majti ako maskota psffa
nemeckeho ovCiaka.
letel z Vajnor do Lvova, tam odovzdal postu, prenocoval na
letisku a na druhy den letel s postou z Lvova do Vajnor. Vo
Evove sa posla dovezena zo Slovenska prelozila do lieladla la-
mojsicho detasmanu a v ten isty den odletel iny pilot do Dnc-
propctrovska Tam takisto postu vylozil. prespal na letisku.
117
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
.1 na druhy deh lelel spaf do Lvova. Pre Novsky detasman bo-
li pridelenc 4 lietadla S-328 a zvysnc mala letka 2 na letisku
vo Vajnoroch.
Kurierna sluiba dopravovala sluzobmi a siikrommi postu. no-
viny a Casopisy v uzamknutych postovych vreciach. Nebolo
vsak povolenC prevdiaf siikromne baliky, tlaCiva a osoby. Na
letisko Vajnory sa doruCovala posta pre MNO a pre VVZ
v Treik'inc. na letisko vo Lvovc pre tainojsie posadkovC veli-
tcfstvo. do Zitomira sa vozila pre ZD a do Dnepropetrovsk;!
pre RD. Zdsobovame leteckym benzinom sa vynesilo tak. ie
na tych letiskHch. ktore Iciali na (rase letov kunemej sluiby
mimo lizemia Slovenska, posadky tankoval i ncmccky bcnzin
Velitefstvo letky 2 sa premicstnilo do Lvova a Cast jej lieta-
juceho personalu bola odoslana do pofa 23. 6. 1942. DodatoC-
nc. 30. 6.. bola do trasy kuriernych letov zaclenena aj Zilina.
kde I. 7. L§ zriadila detasman so stalou zalobou 1400 htrov
LPH. Na tamojsom letisku sa odoberala posta v plombova-
nych "uzavcroch" od Ustredne pofnych post. Do Ziliny kurter
viezol ityri "uzavery ” od Pofnej post у 6 a 8 a od posiklkovC-
ho velitefstava Lvov a Dnepropetrovsk. Prevadzka kunemej
sluzby sa vsak zacala naplno ai 7. jula 1942. Pre pripad po-
nich boli urCene zalozne letiska v mestach Kyjcv. Bonspol.
Krivojrog. Kirovograd, KremenCug. Charkov a Poltava. Po-
sadky S-328 (pilot a pozorovatef) spolu s prisluinym pozem-
nym personilom letky 2 boli roznnestnene na letisku vo Vaj-
noroch a vo Lvovc. Zo zvykku personalu a materialu letky bol
zriadeny detasman aj na letisku Ria pri Preiove. Infonnacie
о povetemostnych podmienkach pre lety doddvali nemeckC
mcteorologicke stanicc?
Zo Slovenska otvorila kuriCme lety 7. jtila 1942 posadka stro-
ja S-328 t 247 v zloieni rtk. K. Kollar, ako pilot, a npor. T.
Obuch. ako pozorovatef. Podfa stanoveikho rozvrhu pristali
v ten isty deh о 10.15 vo Lvove. Naspaf na Slovensko cxlstar-
tovali 8. 7. 1942 о 13.30 h. Ciefom ich cesty bolo letisko Isla.
na ktorom pristali о 15.00 h. Dha 9.7. о 7.00 h odleteli z Vaj-
nor cez Ziltnu Cat. Final a pozorovatef por. S. Galbavy na lic-
tadle S-328 C. 228. Vo Lvove pristali о 10.40 h. SpialoCny let
uskuloCnili tym istym lietadlom 10. 7., no start sa posunul ai
na 15.00 h a vo Vajnoroch pristili ai о 20.00 h. Dha 11.7.
о 10.15 h z letiska Isla odletela na kunemoni stroji posidka:
cat. Rosa a npor. T. Obuch a spaf na Slovensko sa vratili 12.7.
Pred otvorenini kuriemcj sluzby vsak neodlctcli vsetky ityri
S-328 zo Spiiskej Novej Vsi do Lvova naraz. Piloti cat. J. Bo-
iik a Cal. J. Ilolka odleteli ui 23. 6. 1942 о 14.00 h a vo Lvo-
ve pristdli о 18.44 h. Z tamojsieho letiska vy konali poCas dal-
sich dni niekofko orienlaCnych letov v okoli mesla v tn ani 50
- 60 min. Samotnc lety s poitou prcbiehali bez problemov.
Letova hladina bola stanovena na 300 m. vstup nad letisko
Dnejiropclrovsk bo) povoleny smerom od ielezmCnej trate
Apostolovd alebo Novomoskovskaja vo vyikc 200 in. Posad-
ky mali zakjzany preletovy priestor v okoli mesla Kremen-
Cug. v okruhu 15 kin,'
Letny hannonogram posadky dodriiavali. Platila stale zasada.
ie v neparnych dhoch sa lietalo na trati Vajnory - Dneprope-
trovsk a v pamych dhoch opaenym smerom. I. augusta a I.
septembra 1942 sa lety z Vajnor nekonali. pretoie vtedy po
sebe nasledovali dva nepame dni. Prvy let z Vajnor uskutoC-
nili 3. 8. 1942 о 7.35 h cat. S. Zuber a por. S. Galbavy na §-
328 C. 148. Vo Lvove pristali о 10.55 h. Nasledovalo preloie-
me poity do lietadla S-328 C. 156. s ktorym po poihodine.
о 11.30 h. pokraCovali Cat. J. Holka a npor. T. Obuch do Dne-
propetrovska. kde pristali о 17.00 h. Navrat do Lvova usku-
toCnili na druhy deh.*
Od 14. augusta 1942 doslo к predlteniu trasy letov z Dnepro-
petrovska do Rostova. Posadky uz museli prespaf v Dnepro-
petrov sku a na dalsi den leteli spaf do Rostova, pi iCom sa mo-
hli vymcnif piloti. pozorovatelia i lieladlo. Takto napriklad 23
8. leteli Cat. J. Bozik a por. Schindler na S-328 C. 156 z Lvo-
va 0 12.35h cez Zilomir do Dnepropetrovska a pristali
о 17.3711 Odtiaf 24. 8. pokracoval J. Bozik s pozorovatefom
por. Stasikom na S-328 C. 243 do Rostova (ich let Inal 140
mintit). Dha 25. 8. sa vratili naspaf do Dnepropetrovska a 26.
8. obaja pokraCovali na S-328 C. 19 do Lvova.
Ai do oficialncho ukonCenia kunemej leteckej sluiby lety
prcbiehali bez vaCiich problemov Iba dha 9. 9. 1942. na ric-
ke l.urja severovychixlne od Uihomdu. mala havariu posad-
ka. ktoni tvonl Cal. Preiss a por. F SladeCek. Pohyb a postup
jednotiek RD na Kubani po dobyti Rostova sa premictli do
predliovania trasy kunemych letov smerom к slanovi^fu veli-
tefa RD. resp к leliskam v jeho blizkosti. Let v prospech RD
vykonal napriklad velitef letky npor F. Wagners T. Obuchom
15. 9. z Lvova ccz Nikolajcvku do Mariupola a odtiaf 16. 9.
do Batajska. Trasy letov sa neskor predliili ai <lo Krasnrxiaru.
F. Slidetek a F. Preu potas predlctovej pripravy na kuriemy let
Na zaklade rozkazu ministra narodnej obrany letecka kunCma
sluiba letky 2 olicialnc ukonCtla svoju cinnosf dha 23. okto-
bra 1942. no jednotlive posadky vykonavali lety este aj po
tomto diitume. Dha 26. IO. napriklad leteli Cat. J. Boiik a rtk.
M. Berko na S-328 C. 249 zo Spisskej Novej Vsi do Lvova
a 28. 10. sa tym istym lietadlom vratili rovnakou trasou na
Slovensko J. Bozik a T Obuch Vtetky lietadla letky 2 sa stia-
hli na materske letisko do Spiiskej Novej Vsi. kde prezimova-
li. Dalsiu kuriemu letcckii sluibu mali vykonavaf posadky ui
od zaCiatku decembra 1942. na trati Bratislava • Krasnodar,
pouiivajiic pritom lietadla Caudron Cu 445. V skutoCnosti sa
tak stalo ai po ukonCeni kurzu na tento typ vo febnian 1943.
Za kvalitny vykon kunernej leteckej sluiby. za plncnic tejto
faikej a zodpovednej tilohy. udelil velitef VZ letke 2 pochvaL
ne uzname. Este je polrehnc pnpotnenuf. ic okrem letov letky
2 sa v letnych a tesennych mestacoch roku 1942 vykonavali aj
dal.iie kuriCmc lety. ktore sa uskutoCnili mimo ramca tejto
jednotky . Ich naplhou bola doprava osob stivisiaca s vymenou
dostojnikov ZD a RD. alebo islo о inipekCne ndvitevy minis-
tra narodnej obrany a jeho sprievodu na fronte. Na tieto lety sa
pouiivalo lietadloStinson, ktori pilotoval rtm. E. Cech. Taky
118
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Id sa uskutoCnil aj 21.7. 1942. keif na letisko Zitomir-Juh pn
Idel gen. F. Calloi. Privital ho plk. P. Kuna. slot. I. Haluzk
ky a mjr. A. DurCansky. Ciefom inSpckcie bola kontrola jed-
notiek vzdusnych zbrani a ZD. Obdobny let vykonal о nieCo
neskdr tym islym lietadlom aj V. Tuka.
Pn odchode lietajiiceho sledu stihacej letky 13 na front odle-
tel z letiska Piesfany aj Cat. I. Kovarik na lictadle E-241.19.
ktorC sa malo vyuHvaf na kurierne lely medzi velitefstvom let-
ky 13 a velitefstvom RD na fronte. Prase tuto lilohu mal vy-
konavaf spoinenuty pilot V dccemhn 1942 viak bol zaradeny
medzi stihaCov letky. keif u Nemcov ukonCil preskoleme na
lietadla na Me IOS so zafahovacim podvozkom Jeho ulohy
potom CiastoCne prcbral rtk. J. Setvak. ktory s lietadlom
E-241.19 nalietal najviac letov, Pouh'vah ho ale aj ostatnf pi-
loti. vratane velitefa letky 13. najma na prelety medzi letiska-
mi a na spojenie medzi Cast arm letky dislokovanymi na via-
cerych miestach. Diia 12. marca 1943 s nim letel J. Setvik.
aby podal hlisenie vlastnej koldne Cakajlicej v Tainani 14. 3.
za.se J. ReJiUk preletel s Ctk G. Jczom к havarovanemu lieta-
dlu I. Kovftrika. Mechanik zostal pn Bl 109 a piloti odleteli
naspaf na malerske lelisko 19 3. opai J Setvak vyuZil sluZby
stroja E-241 pn kyvadlovych letoch medzi Tamaftou a Ker-
Com s P. Zelcftakom a J. Stauderom. ktori prclictli do KerCa
po jednom Bf 109. Dna 25. 3. L Kovarik odviezol na letisko
Tamar! J Reznak.i z miesta havane. ku ktorej doslo po jeho
zostrrle 10 km juhovychodne od Tamane v bhzkosti kolcho-
zu Bugar. Okrem taky chto letov sa lietadlo E-241.19 pouZiva-
lo aj na vycvik por F Dzunka a na noCne udrziavacic lety
nieklorych pilotov.'
Vo februari 1943 sa vsak znovazaCalaorganizovaf letccka ku-
oCnia sluzba zo Slovenska к ZD. RD a к letke 13. V leteckom
pluku sa chylil ku koncu vycvik vybranej skupiny pilotov
a palubnych mechanikov na lietadlach Cu 445. Korespondo
val s pnpravou zaloZema letky 51. ktora mala tieto lety vyko-
ndvaf. EiSic pred ukonCenim kurzu odleteli z Trencianskych
Biskupic 13. februara 1943 rtk. J. Jakab a rtk. L. Hodro s rtk.
J. Ondnsom. ktory pilotoval Cu-445 C. 823. Leteli cez Lvov
do Zitomira. kde pnstdli v ten isty deft. Diia 14. 2. pokraCova
li do Kirovogradu a odtiaf 15. 2. do Zdporozia. Ciefom misie
bolo prclcticf Bf I09E. W. Nr 3317. 5244 a 2787. z Mariupo-
ta na Slovensko. Zo ZaporoZia cez Stalino a Taganrog-West
sa prepravili na nemeckych transportnych Ju 52. ktore patrili
KGrzbV I a 1/KGrzbV 172. do Manupola. 16. a 17. 2. Cu 445
zostal pre poruchu s ZaporoZf. kam J Jakab 20. 2. preletel Bf
I09E. W. Nr. 3317. V ten isty deft po oprave Cu 445 sa na
ftom vrilil do Manupola pre Bf I09E. W. Nr. 5244 Oalsia
etapa preletu pokraCovala 21. 2. Rtk. J. Jakab preletel loto lie-
tadlo zo ZaporoZia do Nikolajeva. Start viak musel opakovaf.
pretoZe kratko po prvom pokuse vzlietnuf musel ntidzovo
pristat pre poruchu motora. ktoni mechanic! okamZite odstni-
nih. Druhy start bol u> lispesny. Po KO mmutach pristal v Ni-
kolajeve. StibeZne s nim letel aj spnevodny Cu 445. do ktore -
ho Jakab dined presadol a vratil sa do ZaporoZia. Odtiaf zase
L. Hodro preletel do Nikolajeva Bf I09E 3317. Diia 26. 2. J.
Jakab preletel prvy Bf 109 do Vimcc a opaf sa vratil s Cu 445
do Nikolajeva. aby preletel 27. 2. do Vmice aj druhy Bf I09E
po jeho zalietnuti. 2. 3. z Vinice odleteli do Lvova. Po niivra-
te Cu 445 do Vmice po tej istej trati prelietol 5. 3. aj Bf I09E,
W. Nr. 5244. Rtk. J. Ondris sa z Vmice vratil 4. 3. do Nikola-
jeva. Mal pokraCovaf na KerC. no pre hmlu pnst.il v Bagero-
vc. Diia 9. 3. 1943 previezol npor. V. Knska z KerCa do Ni-
kolajeva. keiDe dostal z rodinnych dovodov dovolcnku a po-
Ireboval odletief na Slovensko. Trasa letu pokraCovala 10. 3.
cez Vimcu do Lvova all. 3. pnleteli do Trencianskych Bis-
kupic. Spolu s nimi v lento den z Lvova odleteli rtk. J. Jakab
a L. Hodro na oboch Bf I09E. *
24 februara 1943 mal z TrenCina inym Cu 445 odletief к let-
ke 13 Obsth. I. Weh na intpekCnii cestu. Let sa vSak nekonal
pre vefmi zk1 poCasie a uskutoCnil sa aZ 4. 3. 1943. Cu 445 C.
823 pilotoval rtk K. Kollar. Ako cesiujtici leteli mjr. gst. O.
Ilreblay a pplk. git. J. Golian Pn lete do Krakova sa im ale
pokazilo riastavovanie vrtule a bol potrebna oprava. Po opra-
ve pokraCovali v lete do Lvova, kde prcspali a 5. 3. odleteli do
Nikolajeva. DaZdivC poCasie rozmoCilo tamojsic lelisko a pn
pristati pilot odtrhol ostrohu. Jej oprava. ako aj nepnaznivC le-
lovC podmienky sposobili. ze odlet do Dnepropetrovsk^ sa po-
sunul aZ na 10. 3. Dostojnici vyuzili zastavku okrem ineho na
rokovanie s velitefom RD gen. S. Jurechom. Do KerCa odlete-
li a> 14. 3. cez Michajlovku a Mehtopof. Pilot chcel letief po-
nad Azovske more, no dostojnici sa toho obtivali. Prinulili ho
letief popri brehu. aby sa v pripade midzovCho pristalia neuto-
pili Pilot muse) letief na jeden motor, aby usetril benzin. Та-
кую sposob letu s Cu 445 bol vefmi obtiaZny. napokon vsak
v ponadku pristali v KerCi Dfta 15. 3. о 14.15 h odlictali spat
do Nikolajeva. Spolu s nimi leteli i J. Rezftak a F. Cyprich po
novC Bf I09G-4. Odtiaf 16. 3. misia pokraCovala u2 bez stiha-
Cov do Dncpropctrovska к IV. leteckCmu zboru na rokovania.
Tam zastihol Obstlt. I. Weha rozkaz, Ze sa mi vratif spiif do
Bratislavy. Navrat na Slovensko bol stanoveny na 17. 3.. no
20 mmiit po st arte sa pokazilo nastavovanie vrtule a pilot Cu
445 musel znovu letief na jeden motor a pristaf v L’mani. Ta-
tnojki mechanic! poruchu odslninili a 18. 3. lietadlo odletelo
cez Krakov do TrenCina
L7 toho istCho dfta odletel iny Cu 445 na kuriemy let do Za-
porozia po trase z Trencianskych Biskupic cez Lvov. Prosku-
rov. Vinicu a Dnepropetrovsk. Posadku pred letom о trase na-
lezite pouCil por. Hodro na zakladc- svojich skusenosti. ktore
ziskal pri lete s rtk. Ondrisum a Jakabom. Ciefom letu bolo
dopravif troch dOstojnfkov MNO к RD.
Na fronte dfta I. aprila 194.3 pouZil J. Setvak na prelet R. Ne
rada. v siivislosli so sfahovanim letky 13 z Tamane do Anapy.
E-241 C. 19. tialsi prelet vykonal 111. 4. z Anapy do KerCa po
novy Bf I09G- 4 s I. Kovarikom. No vratil! sa spolu este toho
dfta. pretoZe novy Gustav zatiaf este к dispozicii.
Po misii Obstlt. Weha sa rozhodlo MNO vyslaf redaktorov
Havana posifty kurifmeho 5-12# (B-3) ievtrozipatine od Cvova.
posMku tvoriii F. Preis a F. Slideiek
119
SLOVENSKE LETECTVO
1939.1944
к letke 13. aby reportazarni о jej zivole. leteckych siibojoch
a bojovych uspechoch propagovali a zdovodnili jej nasadenie
na fronte V slovenskych novinach a casopisoch sa clunky
s louto tcmatikou pravidelneobjavovali. Anton v nich popiso-
vali jednotlive pribehy letcov a pripajali aj citicie z fronto-
vych hlaseni о bojoch a poCte zostrelov.
Na zaklade rozkazu VVZ mali 10. 4. mjr. V. KaCka. npor. V.
KriSko a por. J. Vannsky odletief kuriemym lietadlom Cu 445
к letke 13 I mjr. KaCka mal odovzdaf jej prisluSnikom vyzna-
menania a spaf na Slovensko mal prcletief z Nikolajcva Bf
IU9E C. 2787. V. Kritko sa po mimonadncj dovolenke vracal
do pofa a por Vannsky mal u letky zostaf jeden mcsiac. aby
pnpravil tcxtovy a neskor aj fotograficky material о jej ope-
raCnotn nasadeni. о Cinnosti DPLP batene a roly OVZ I. V ten
isty deft mal odletief aj Fi 156 Storch C. 8045 v sanitnej verzii.
urCeny na kurieme lety pre RD. Preto letecky pluk odoslal do
LS mechanika II. triedy. aby si oevojil zasady oSetrovania
a obsluhy lietadla Fi 156. na kiorom mal neskor odletief к RD
a tam sa slant о jeho udrzbu Poucenie pilotov о preletov ej
tra.se (TrenCianske Biskupice - Lvov - Proskurov - Vinica -
pozdfr rieky Bug do Nikolajcva - Cherson Jeleznica do Pe-
rekopu  Dfankoj  KerC) a о letiskach na nej. mal vykonal rtk
K. Kollar. Rozkazom VVZ bol ale za velitefa letky 13 v po-
li ustanovcny stot. J. PaleniCek. ktory mal fiito funkciu prev
ziaf od mjr. O. Dumbalu. Pl.inov.my odlet sa preto odsunul az
na 15. 4 194 s Mjr V. Каска napokon neletel a Bf I WE pre
lietol z Nikolajeva naspaf na Slovensko mjr. O. Dumbala. Lie-
tadlo Cu 445 malo povolene letief iba do KerCa. preto 15. 4.
о 11.58 h odleteli z TrenCianskych Biskupic po rovnakej trali
naraz az tri lieladla. Na Cu 445 C. 823 odslartovali rtk. J. Vi-
dcrspan, Sebian a J. PaleniCek. na Fi 156 odletel pilot J. Hol-
ka s mcchanikom a na S-328 С. 13. s tmatrikulaciou S-69. pi-
lot R. Kollar a J. Vannsky. Posadka Cu 445 dolctela iba do
Kuritmy Caudron Cu 443 na letisku Minsk
Lvova, ostatnd dve lietadla ptAraCovali po doplneni ptdiva a?
do Nikolajeva. Tu posadky prespah. 16. 4. preleteli do KerCa
a 17. 4. pokraCovali do Anapy. kde vyloiili postu z S-328 C.
13. s ktorym v ten isty deft odletel pilot s mjr. Dumbalotn do
Tamane. Vrfttili sa ai za tmy a lietadlo nechali zatiahnuf do
krytu. To bolo sfastim. pretozc zakratko sovictske lietadla
podnikli nalet na Anapu. Zhadzovali osvetlbvacic rakety a ce-
lu noc bombardovali letisko. Nalet sa obisiel bez zraneni. no
kurieme lietadlo E-241 po plnom zasahu zhorelo. Neopravi-
tefne poskodeny zostal jeden Bf 109G.'* Fi 156 neutrpel sko-
du a pilot ho 18. 4. v poriadku preletel к velitefstvu RD. Po-
kiaf ide о Cu 445. pilot s nim preletel 16. 4. rano z Lvova do
Uniane. s medzipristatim v Proskurove a Vinici. 17. 4. pokra-
Coval do Nikolajeva. kde posadka prcspala a 18. 4. о 11.25 h
pristalo lietadlo v Kcrci. Kcdze lietadlo E-241 zhorelo. po
npor. Knska a stot. PalenfCka odletcli z Anapy do KerCa dna
19. 4. о 10.25 h J. Setvak a redaktor J. Janik na S-328 C. 13.
Spaf do Амру odlielali о I 1.35 h. Dna 20. 4. 1943 doslo
v Anape к oficialnej vymenc velitefa letky. Popoludni stot, R
Kollar a mjr. О Dumbala odleteli na letisko KerC. kde byva-
ly velitef letky 13 vystiipil a stroj S-328 pokraCoval v lete do
Nikolajeva. Tam pilot pn pristati odtrhol ostrohu a lietadlo
museli opravif. 21.4. odletelo z KerCa do Nikolajcva Cu 445
aj s mjr. О Dumbalom a odtiaf nabralo kurz na Slovensko iba
s pilotom a palubnym mechanikom. Paralelne s Cu 445 letel
na Bt 109E mjr. Dumbala a na S-328 R. Kollftr. Trasa viedla
cez Limaft a Lvov. V Pieifanoch vsetct v poriadku prisUli
23.4. 1943*
Pretoie letke 13 chybalo lietadlo na kurieme lety. velenie jej
pridelilo dalSie lietadlo E-241, C. 32. a stiCasnc vymenovalo
ifaisieho kuriemeho pilota (J. Bohka). ktory spolu s B. Roha-
font odletel 22. 5. 1943 obvyklou trasou preletov a 29. 5.
о 9.30 h firistal v Anape. Od 14. 6. J. BoJik zaCal lictaf prav i-
delntf kuriCme lety na trail Anapa - Tamaft  Anapa a Anapa -
KerC - Anapa. Lietal zviiCsa sam alebo s por. pech. Berkovi-
Com. Vykonal 12 kunemych letov a pri nasledujueom. dfta
7.7. 1943. havaroval s por. D/unkom Pilot utrpel vainejJie
zranenie. pasaJier iba fahsie. no lietadlo sa uplne rozbilo.
II letky sa poiom na kratky Cas objavilo lietadlo KI 35 £.2042.
ktore suplovalo kurieme lietadlo. Zo Slovenska odletelo 27. 7.
a 4 lety medzi KcrCom. Anapou a Saki na ftom urobil S. Martis.
Okrem tychto letov к RD a letke 13 vykonali piloti letky 51
i viacero kuriemych letov к ZD. Islo v prevaznej miere о pre-
pravu dostojnikov. balikov a nahradnych suciastok pre lelku
11 Dna 27. 4. 1943 odletel tfalsi Cu 445 z Trcncina do Zito-
mira. Okrem pikrta a mechanika v nom letel aj mjr. gst. Nos-
ko a stot. Strapak. Lietadlo viczlo aj vrtufu pre E-241. gumo-
vft du5e a obmCe. Pn spiatoCnom lete pnviczlo na Slovensko
pplk. g$t. Kanaka a stot. git. Straku. 14. 6. vykonal podobny
let rtk. Slivka a palubny mechanik L Kollar. Na paluhe Cu
445 opaf cestovali dostojnici к ZD na vymcnu V obdobi od
17. do 19. 8. ten isty pilot vy konal let к ZD do Minska za rov-
nakym iiCelom na sanitnom Cu 445. Naspaf priviczol 5 ranc-
nych ddstojnikov. Zaciatkom jiila 1943 odletel do Anapy
s Cu 445 aj rtk. Stefan KozSCck. Pilot viczol darCeky a postu
pre vojakov I. pescj divizie. So vz^cnym nakladom pristal
v Simferopole na Kry me. Odtiaf sa vriilil naspaf do KerCa. Po-
Cas pristatia zhodou okolnosti mesto bombardovali ruskC lie-
tadla a zasiahli aj letisko. nasfastie posadke sa niC neslalo.
Ked 9. 7. S. KozdCek odhetal z Anapy. na jeho palube sa na-
ehftdzal aj npor. J. Gerthofer z letky 13. ktory sa vracal do-
mov. Trasa spiatoCneho letu viedla cez KerC. Saki a Nikola-
jev. kde 11.7. pnstupili dvaja raneni nemecki dftstojnici. le-
kar ako zdravotny spncvod. a jeden civilista. let pokraCoval
cez Proskurov do Lvova, kde 13. 7. Nemci vystupili. Lietadlo
v ten isty deft о 15.35 h prisUilo v Piesfanoch. ‘
Velitefstvo VZ urCilo rtk. L. Jasika od 1. maja 1943 za osob-
neho pilota mintstra narodnej obrany . Pilot zostal aj nadalej
zaradeny v LS ako uCitef lietania. Neustale viak musel byf pri-
praveny na edict pixlfa pohadaviek ministra nanxlnej obrany
alcbo jeho kabinetu. Preto mu vydali povolcme lictaf aj v nc-
delb a vo sviatok.
Len Co sa viiCsia Casf frekventantov kurzu lietania na viacmo-
torovych lietadldch a kurzu lietania bez vidu vratila na Slo-
vensko, zaCali sa na kundme lety vy uiivaf aj oba zakiipene He
111. ktore boli upravene na prepravu cestujucich a padako-
120
SLOVENSKE LETECTVO
1939- 1944
vych strelcov. Ui 29, 5. 1943 odletela posadka npor. J. Her-
gotta s gen. S. Jnrechom. pplk. A Ballayom, K. SojCekom
a stot. A. Malusom na He 111. C. 5468 z TrenCina do Anapy
a Voinky, aby dohodla vycvik letky 41 v Saki a 5. 6. sa vset-
ct vratili do Trencina."' Na pozvanie velitefa chorviitskych
vzdusnych sfl. gen. V. Krena. odletela 3. 7. do Zahrebu dele-
gicia VVZ lietadlom He III C. 5313. ktoni tvorili pplk A.
Ballay. mjr. J. Tmka. slot. S. Cakany a dodatocnc zaradeny
npor. D. C alloL SleS do delcgacic urcil stot Hakosa a des Pa-
griCa ako hosji casopisu Hrvatska Krtla Posadku lietadla tvo-
ril pilot E. Cech. riidiotelegrafista rtk. Margelin a palubny mc-
chanik Cat. HatnanCik. Start bol stanoveny na 7.00 h. Trasa
vicdla z Trencianskych Biskupic do Vajnor a dalej cez Vie-
den-Aspcm do Zahrebu, kite pristali v ten isty deh Naspaf sa
vritili 8. 7. 1943 tou istou trasou Let im zneprijemnila silna
burka nad Balatonom 6. 7. odletela posadka рог. V. Gniha
s velenim letcckej skupiny do Saki na He 111. C. 5468. Podob-
ny let tarn Grehova posadka vykonala 27. 7. aj na Нс 111
(C.5313 S-82) a 31. 7. Gnih prcviezol zo Saki do Nikolajeva
pilotov letky 13. ktori lam prebrali nose Bf I09G-4. " Na roz-
kaz MNO 6. 8 posadka J Hergotta jwepravila plk. gst. Pekni-
ka a dalsich styroch ddstojnikov к 2. pesej divizii. Leteli na
He III (S-82) po trasc TrenCin - Vajnory - Krakov - Minsk.
Dha 7. 8. sa vracali ccz V arsavu do Oels spolu so stot. Kabza-
nom a 8. 8. pokraCovali ccz Krakov a Mokrad do Trencina.'
Dna 20. 8. J. Hergott letel s Нс 111 (S-811 к letke 11 do Min
ska. tentoraz s gen. E. Callosom a stot. Steinerom. Trasa vie-
dla z Vajnor cez Krakov a BaranoviCi. kde minister narodnej
obrany vykonal mspckCnu kontrolu a absolvova) na S-328
obhliadku okolia Mmska. SpiatoCny let sa uskutoCnil 22. 8.
(po oprave motorov na He 111) z Minska priamo do Vajnor.
kde pristali po 220 mimitach. Aj lento prelel svedCi о maj-
strovskej piloiazi J. Hergotta.
DaKi let absolvoval s tym istym lietadlom 4. 9. Pasaiierom
bol znovu gen. Catlot a pnbudol por. BajaCck. Cief letu: veli-
tefstvo 1. pesej divizie vo Voinke. Trasa vicdla z Vajnor cez
Generil F. Catloi pri inSpdtinej niviteve na letisku Minsk. 7J»\a
npor. L. Hmn. npor. J. Hergott
Lvov do Nikolajeva a odtiaf 5. 9. do Voinky. Ministra narod-
nej obrany pnvital gen. S. Jurech a Cestna jednotka divizie.
ktorej vclil stot. PavloviC. Z Voinky v len isty deh odleteli do
Saki na inSpckdnii kontrolu letky 41 Minister si prezrel pesic
jednotky v okoli Simferopolu a Sevastopol!!. 7.9. posadka za-
lictla lietadlo po oprave a 8. 9 vsetei odleteli domov do Bra-
tislava cez lirasjxil a Kamcnku nad Cirochou.'
PoCas spominanej niivstevy sa Catlos dohodol s Jurechom
о jeho stiahnuti z frontu a vymenc na posic velitefa 1. pesej di-
vizie. ktoni general Jurech ui viackrat urgoval v radiogra-
moch do Bratislavy na MNO Minister mal vsak v rozhodova-
(11 vefmi sfaienu tilohu. pretoie sltiiif na tomto velitefskom
poste na Kry me sa dostojnikom generalneho stabu vefmi ne-
chcelo. Po osobnom rozhovore bol nakonicc touto funkciou
povereny prednosta pcrsonalneho oddelenia na MNO plk. del.
Elemer Lendvay, ktory mal vchf divizii iba docasne. nie viac
ako jeden mesiac. pokiaf minister nenajde noveho pnjatefne-
ho Ci vhodneho velitefa. Aby Lendvay priniitil CatloLi dodr-
iaf sfub, pnpravil si velke prekvapenie - odletel aj so svojou
icnou. Prepravili ju jxiiajme. s paskou Cerveneho kriia na ru-
kave. dha 15. 9. 1943 na He III (S-81). Lietadlo opal piloto-
val J Hergott a spolu s nim leteli rtk. Zolvik a Cal. HatnanCik.
Tato posadka este predtym (II.
9.) letela na otoCku z TrcnCina do
Л/	Bratislavy na MNO po letovtf
dispozicie. Trasa jej kurtemeho
w -tf *9 Ictu 15. 9. vicdla z TrenCina do
Bratislavy. kde nastiipili cestujii-
ci. a pokracovala cez Krakov.
Lvov. Nikolajcv do Voinky. Lie-
tadlo pristalo este 15. 9. Ake vef-
кё asi rnuselo byf prekvapenie
gen. S. Jurecha. naCelnika stabu
divizie mjr. O. Hreblaya. pred-
nostov jednotlivych oddeleni st;i-
bu a mjr. Uechtrichta. sefa DHM
Pilot Jin Hergott u divizie. ked v pozore zdravili.
ale z lietadla ako prvd vystiipila
Jena'.1 Naslal mcnsi zmatok. ktory
vyriesil gen. Jurech tym, ie kyticu kvetov. ktoni mal pre Len-
dvaya na privitanie. daroval jeho maniclke." Lietadlo 16. 9
odletelo do Saki, kde J. Hergott precvtCil mjr. Lisickeho a slot.
Matusa v noCnom lietani na He III.
Vo Voinke sa uskutoCnil akl odovzdania a prevzatia velenia I.
peSej divizie a rozitiCkovii oslava. 26. 9. potom posadka lieta-
dla s oznaCenim S-81 odletela s gen. Jurechom zo Saki cez
Lvov do TrenCina. MNO stiCasne hfadalo schopnCho dostojni-
ka na post "trvalCho" velitefa divizie.
Dha 18. oktobra 1943 odletela posadka: J. Hergott, rtk. Krist
a Cat. Margetm z Vajnor lietadlom He 111 lS-811 к 2. peiej di-
vizii. Na palubc boll a) pplk. KrnaC a npor. Synak. Trasa ich
letu pokraCovala cez Krakov a Lvov do BaranoviCi. kde pres-
pah a 19 10. prileteli zvyJok trasy do Minska. Odtiaf sa 22.
10. vratil cez Krakov do Bratislavy po 205 mimitach priame-
ho letu plk. Peknik.
V tom Case sa Casf I. pesej divizie presunula do priestoru jui-
ne od Chersonu a Dnepra - Limane. kde mala budovaf obran-
ny tisek na pobreJi Cicmeho mora a na vij'chod od Dnepra.
Presuny. prevaine po icleznici. sa zaCali ui 25. 9, 1943
a skonCili sa 24. 10. 1943. Ui 26. 10. oznamil gen. Kdchling.
velitef "Westtaurien” v Chersone. prednostovi 3. oddelenia
<t4bu I. peiej divizie jej vyClenenie ako zalohy velitefstva. To
sa prakticky nivnalo bojovemu nasadeniu. Kc<f sa tento fakl
dozvedcl plk. Lendvay. oznamil ie je chory a ieodletf do Bra-
tislavy. Co aj urobit. 27. 10. 1943 odletel z Chersonu spolu
s manielkou a synovcom stot. L. Lendvayom. ktory bol pri-
121
NI.OM- VSKE I I ГК TVO
1939 - 1944
duknikom PO-5 Lei sa uskuloCnil pravdepodobne na palube
kunemeho Cu 445 Divizia tcda mala rozkaz na bojove nasa-
dcnic. ale bola bez velitefa. Dostojnici Stabu. podfa plutnych
sluhibnych predpisov. vyzvali sluiobnc najstaKieho a hod-
nosfou najvyssieho ddstojnika divizie. pplk. del. E. Pcrka. aby
doCasne prevzal vclenic. О novej situacii infonnovali v radi-
ogramoch 27.. 28.. 29. a 30. oktdbra MNO v Bratislave. no
odpovetf nedoslali. Divizia medzitym bola zapojeni do bojov
$ Cervcnou annadou na Nogajskej stepi a v dftoeh 31. 10. az
2. 11. 1943 vykonala nanadeny listup do priestoru Zarcvtxlar
Smamenka. 20 km zapadne od Chcrsonu. Tam bol 2. 11, vy-
dany rozkaz na jej rvorganizaciu
Novy velitef divizie. plk. gst. Peknik. odletel spolu so stot.
VargoSom 3. 11. 1943 z Bratislavy cez Lvov do Nikolajeva na
Нс 111 (S-82), ktory opaf pilotoval J. Hergott. Z Nikolajeva
odletel 4. 11 , na velitefstvo divizie a prevzal velenie od pplk
Pcrka. ktory' sa v ten isty deb vratil do Odesy na palube He
111 (S-82). (Xltiaf pokraOov.il do Bratislavy a podal gen. Ca
tloSovi hlasenie о priebehu bojov. PoCas "raportu" ukaz.il aj
kopie radiogramov pre MNO a pripomenul. ze divizia na ne
ncdostala iiadnu odpovetf. hoci radiotn bolo poivrdene ich
pnjatic. Dfia 7. 11, sa pplk. Perko vratil lietadlom split к divi-
zii a II. 11. J. Hergotl. preletel s Нс 111 z Odesy cez Lvov do
Bratislavy. Na palube viezol mjr. Lisickcho a stot. Matiiia.
General S. Jurech vita manfelku pplk. git. E. Lcndvaya. ktory ho
priiiel vystriedaf na posle velitefa I. peiej divine
Tymto letom sa skoofila kuriema sluiba v roku 1943 medzi
Slovenskom a Iclcckymi a peStmi jednotkami nasadenymi do
роГпёЬо faicnia proti ZSSR
Na cfalSi rok sa u? podobne lety neuskutoCnili. kuncma letcc-
ka sluiba к pofnym jednotkam bola zntsend a vy konavala sa
ui iba na tizemi Slovenska Obe divizie v poli boli postupne
reorganizovand a ui ako I. a 2. technicka divizia boli nasade-
nc na budovanic obrannych postaveni pre nemecku armadu.
Jeden z poslcdnych kuriemych letov v roku 1943 uskutoCnil
slot. Cakany. Dfta 13. 12. 1943 previezol na palube Fi 156 do
Viedne mjr. gst. A. DurCanskeho. ktory mal nasttipif na lieCe-
me v lamojSom lazarctc Luftwaffe.
Pozndmky:
1)	VHA Tmava. f. MNO - spisy tajnd. I. 30031/42.
2)	Tamie, spis d. 30061/42.
3)	Tamie, spis J. 30096 a 83657/42.
4)	Tamie, f. MNO - spisy ddvemC, 4 83677/42.
5)	Tamie, spis t. 83719/42.
6)	Tamie. spis i. 83692/42.
7)	Zapisnik letov J. Boiika. S. Galbavdho, T. Obucha - osobny ar-
chiv autora.
8)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovemf, C. 8.3724/42.
9)	Ziptsnik letov J. Bo/ika, S. Galbavbbo, T. Obucha - osobny ar-
chiv aurora.
10)	VHA Tmava, f. MNO - spisy tajnd, C. 83773/42, zapisnik letov
J. Boiika - osobny archiv autora.
11)	Spomienky F. Slkdeicka - osobny archiv autora.
12)	DatovanC na ongtnAloch fotografii z tychto letov v archive au-
tora.
13)	Zkpisnik letov J. Reiftkka, J. Sctvkka, V. КпЛка, J Gerthofera.
P. Zeleftkka - osobny archiv autora.
14)	Zipisnik letov J. Jakaba, V. KriUka. osobny dennik J Re/йака
- osobny archiv autora.
15)	VHA Tmava. f. MNO - spisy dovemd, t. 255289/43 a hliscnie
Obstlt.. Weha. spomienky К Kolldr a zapisnik letov a osobny
dennik J Reiftika - osobny archiv autora.
16)	VHATmava.f. MNO- spisy ddvemi.C.41182/43.
17)	Boli to Clknky о 1. Kovankovi, J. Reiftdkovi. J. Gerthofervvi.
O. bumbalovi a о uspechoch celej letky v tasopisoch Slovak -
tyidennik. Stra> vlasti. Slovenski vojsko. Vzdufnd flotila Ju-
hovychod.
18)	VHA Tmava. f. MNO  spisy dftvemf, t. 41604. 410605.
41418, 257735. 257736 a 257077.
19)	Zdpisnik letov J. Selvaka. J. Viderfpina, V. Kriika, spomienky
R. Kollkra. osobny dennik J. Reiiiaka - osobny archiv autora
20)	Tamie.
21)	Zkpisnik letov J. Bftiik osobny archiv autora.
22)	Zkpisnik letov 5. Martif - osobny archiv autora.
23)	VHA Tmava. f. WZ - dftveme rozkazy VVZ
24)	Ziipisnik letov J. Gerthofera. spomienky S Kozafka - osobny
archiv autora.
25)	Spomienky J. Lachkiho. J. Ondrisa - osobny archiv autora.
Aero Detail 18 - Heinkel He 111. Dai Nippon Kaiga Co.. Ltd.
1997.
26)	Zapisnik letov J. Hergott - osobny archiv autora.
27)	VHA Tmava, f. WZ - letovy rozkaz pre let do Zahrebu, zdpis-
nik letov J. Tmku - osobny archiv autora.
28)	Tamie. D6vemy rozkaz WZ d. 25/43. zdpisnik letov J. Войк
- osobny archiv autora
29)	VHA Tmava. f. MNO - spisy tajni. t. 20647/43. zkpisnik letov
J. Hergotta.
30)	Tamie, rozkaz WZ i. 30 a spomienka F. CatloU.
31)	Tamie. rozkaz VVZ t. 55. zkpisnik letov J. Hergotta a spo-
rmenky M. Skalickiho - osobny archiv autora
32)	Tamie. DOvemy rozkaz VVZ 6. 61. zkpisnfk letov J. Hergotta
• osobny archiv autora.
33)	Spomienky.
34)	VHA Tmava. f. WZ  rozkaz WZ t. 51. zdpismk letov J.
Hergotta a spomienky M. Skalkk/ho - osobn)’ archiv autora.
35)	VHA Tmava. f. WZ -donUci rozkaz WZ4. 32/43.
122
SLOVENSKE LETECTVO
1939  1944
5. kapitola
Hotovostny roj a pohotovostna letka pri
obrane pred spojeneckymi naletmi
Peter Sumichrast
Letisko Vajnory. trto /943. Stvorica slovenskych Messerschminov
Bf I09E patriacich do vyzbroje hoiovostntho roja
Potrebu zabezpecii terilorialnu obranu Slovenskej rcpubliky
predovsetkym obranu doleZitej priemyselnej aglomeracie
hlavncho mesta BratisUvy a velkych zbrojovick na Povaii
iDubnica nad Vahom. PovaZska Bystrica) podnietili tispechy
sovietskych a spojeneckych vojsk na vsctkych tromoch dnihej
svetovej vojny v lete 1943. CspesnC vylodenie 5. americkej
armady Lt. Gen. Marka Clarka pn Saleme a 8. brnskej anna-
dy pod velenim mariala Montgomery!™ pri Tarcntc. spojenC
s ich dalsim postupom na sever. umohnlo vybudovat v juZncj
a juhovychixinej Casti Apeninskeho polostrova roz.siahlu sief
leteckych zakladni pre potreby leteckych jednotiek Strategic-
keho leteetva v oblasti Stredo/emneho mora ( Mcdneranean
Allied Strategic Air Force - dalej len MASF). Letecke jed-
notky MASF boli vyzbrojene modernymt strategickymi hoin-
bardermi s dlhyrn doleton), vysokou nosnosfou bomb a dCin-
nymi palubnymi zbrahami. Na zabezpeCcnie uCinncj ochrany
bombardovacich zvazov pred nepnatefskyrni stihaemi jin jed-
notlivych bojovych misiach nad okupovanou Eurdpou ich
sprevadzali slihaCi 15. USAAF na
stihacich lietadldch typu North
American P-51 Mustang. Lockheed
P-38 Lightning, ako aj Republic P-
47 Thunderbolt. Prichod spojenec-
kych leteckych jednotiek do sporne-
nutych pricstoros sa pnaznivo pre-
javil v ich zvysenej leteckej Cinnos-
ti nad tizemiami statov juhiej. juho-
vychodnej. vychodnej a strednej Eu-
rope. ktore sa dovtedy nachddzali
mimo hlavncho smeru tiderov spoje-
neckych leteckych sil dislokova-
nych predovsetkym na leteckych za-
kladmach na Britskych ostrovoch.
Pre zabezpeCenie lentorialnej obra-
ny hospodirskeho a politickeho
centra hlavneho mesta Slovenskej
republiky bol 20. augusta 1943
v stilade s nariadenim VVZ Cis.
20.682/1 a|.let. 1943 znadeny stvor-
clenny hotovostny roj stihacich lic-
tadiel Messerschmitt Bf 109. Jeho
materskou zdkladhou sa stalo Ictis-
ko vo Vajnoroch pri Bratislave. Za
prveho velitefa roja vymcnovali
sktisenCho fronloveho stihacieho pilota zvk. rtm. let. Fr. Cy-
pricha. Letecky personal jednotky tvorili okrem velitefa tfto
stihaci letci: zvk. I. Kovarik. zvk. J. Rezhak. zvk. Fr. Brezina.
zvk. P. Zelehdk a zvk. J. Stauder - vJclko prislusnici technic-
kej letky I. ktori sa vnilili z vychodncho frontu s I. frontovou
gamiliirou letky 13.‘ Hotovostny roj stihacich lietadiel Bf 109
tvorilo okrem lietajuceho personalu aj 10 leteckych mechani-
kov, dvaja zbrojari. radiomechanik a vodiC auta Ford. Roj bol
vyzbroyeny v tejto faze vojny uz znaCne zastaranou verziou
stihacieho lietadla nemeckej vyroby Bl I09E-2. E-4 a E-7. W.
Nr. (>442. 3317. 972 a 4870. Na zabezpeCcnie kunCrnej sluZ-
by medzi velitefstvom leteckeho pluku v Piesfanoch a holo*
vostnym rojom dislokovanym na letisku vo Vajnoroch bolo
jednotke pridelene lietadlo predvojnovej Ceskoslovenskej vy-
roby typu Praga E-39.32? Na zaklade nariadenia VVZ Cis.
45.341/Ddv. let. 1943 zo 6. novembra 1943 bol dozorom nad
vykortom vojenskej sluZby prislusnikov hotovosindho roja
urCeny velitef letiska Vajnory pplk. let. J. Durana.
Dhoni I. oktobra 1943 pridelil velitef leteckeho pluku pplk.
let. K. SojCek hotovostnCmu roju pozorovacie lietadlo Letov
S-328.109 a stihacie lietadlo Avia B-534.404. aby mohli pri-
123
SLOVENSKE I ETK TV о
1939  1944
vIuUmci roja vykooivaf lety v prospech vycviku skupiny OPL
Bratislava.
Prislusnici hotovostneho roja stihacich lietadiel Bl 109 plnili
stanovene tilohy bez akychkofvek nunionadnych udalosti
a podfa vopred urx'eneho programu. Dha 1. 10. 1943 о I2.23h
a о 14.16 h spozorovala slovenskd hlasn.i sluzba v priestore
Mainburg dvojicu nepn.itcfskych rojov tvorenych Jtvormoto-
rovymi bombardc‘rmi bliHie ne?pccifikovaneho typu. Lietadla
smerovali na Bratislava, pozdli toku Dunaja vo vyskc asi
5.300 in. О 14.46 h na zaklade vyhodnotenia smeru Ictu ne-
pnatefsk^ch bombardcrov spustili faike baterie lll/DPLP od
dielu mierenti strelbu. Po vypdlcni 50 striel zmenili nepriatcf-
ske lietadla stner letu. Jeden roj smcroval na juh a druhy na ju-
hozapad. Slovensky hotovostny roj stihacich lietadiel bol
v case naletu vo vzdusnoni priestore nad llainburgom a jeho
c lenovia sa snazili bombardovacie zvazy napadntif. Vzhfadom
na vyskovy rozdiel a oblacnosf sa im ich rimer nepodaril
Dfta 8. novembra 1943 nastala dolehta persontilna zmena vo
veleni roja. Novym velitefom hotovostneho stihacieho roja sa
stal npor. let. V. Krisko. prislusnik teehnickej letky I. ktory sa
vratil z vychodneho frontu 18. jtina 1943 od bojovej jednotky
"Silvester - 3”.' Predchadzajiici velitef roja, zvk. rtm. let. Fr
Cyprich, odisiel od jednotky к Lcteckemu parku s urCvnim pre
Lcteckii Skolu ako uiitef praktickcho lietania.
О profcsionalnych kvalitach noveho velitefa hotovostneho ro-
ja npor, let. V. Knska hovori skutoCnosf. ic okrem sloven-
skych vyznamenani bol diia 24. januara 1943 za "dosiahnute
bojovC uspcchy v spoloCnom boji proti bofsevickemu nepria-
tefovi v mcne fiihrera a vrehneho velitefa nemeckej brannej
moci". prostrednictvoin velitefa Luftflottc 4 Gen. Fin. Wolfra-
ma von Richthofena. dekorovany Zcleznym kriiom II. triedy.
Okrem toho v prvom jiinovom tyidni roku 1943 dostal Zlatii
frontovti sponu "za vykonanie 110 bojovych letov proti ne-
prialefovi".'* Pod Kriskovym velenim hotovostny stihaci roj
nadalej pokraCoval v nheviku rychlych startov na poplach pro-
ti pripadnemu naruiitefovi vzdusnCho priestoru obvodu obra-
ny proti lietadlam Bratislava (OOPL Bratislava). Prvy zndmy
start hotovostneho roja na poplach proti namsitefoni vzdusne-
ho priestoru Slovenskej republiky bol 24. oktobra 194.3 ’’
Druhou z doleiitych zinien v personalnom obsadeni roja, ku
ktorej doslo 8. novembra 1943 na zaklade Dcnneho rozkazu
leteckCho pluku pplk let. K. SojCeka Cis. 183/1943. Clanok 2.
bolo premiestnenie rtk rtm. let. Fr. MelicliaCa z teehnickej let-
ky I к hotovostnemu roju stihacich lietadiel Messerschmitt Bf
109. Fr. MelichaC patril к ostriefanym frontovyin bojovnikom
- prislusnikom 2. frontovej gamitiiry letky 13. Zhodou okol-
nosti niekolko dni pred tymilo personalnymi zmenami v zlo-
ieni hotovostneho stihacieho roja sa letecki1 jednotky 15.
USAAF zapojili do strategickej leteckej ofenzivy proti vybra-
nym ciefom v strednej Europe.'"' Ui 2. novembra 1943 usku
toCnili silnC bombardovacie zvazy 15. USAAF v sprievode
slihacej ochrany mohutny bombardovaci nalet na ddleiitc Ic-
tcckc zavody tinny Messerschmitt A. G. vo Viedenskom No-
vom Meste.' ' Proti toinuto avtzovaneinu spojeneckemu bom-
hardovactemu zvazu bol do vzduchu vyslany i slovensky ho-
tovostny roj. flalsic vzlety na poplach vykonali jeho prisluini-
ci v dftoch 28. a 30. novembra 1943."" konkretnc 28. II. 1943
о 13.45 h vzlietol z letiska Vajnory na poplach do vzduinebo
priestoru Bratislavy najuspesnejsi slovensky stihaci letec zvk.
J. Rcinak na Bf I09E, W. Nr. 3317. Po 60-minutovom lete
bez stretu s nepriatefom pristal na materskom letisku.
Jeden z prvych startov na poplach v novom roku 1944 opal
vykonal zvk J. Rczfiak. ktory 7. januara 1944 vzlietol z VPD
Vajnory о 11.10 h na Bf I09E. W. Nr. 3317. Po 48-minuto-
vom lete sa vnitil na materske letisko bez boioveho stretu s na-
ruSitcfmi vzdusncho priestoru Slovenskej republiky.’’
Vzhfadom na predpokladany narast leteckej cinnosti anglo-
umenckeho bombardovacieho letectva vo vzdusnom priestore
OPl. Bratislava v pnebehu roku 1944. slovenska strana poci-
tala aj s pripadnym narutenim vzdusncho priestoru svojich su-
sedov. ku ktorcmu mohlo ddjsf pri prenasledovani nepriatef-
skych lietadiel pohotovostnymi slovenskymi stihat'mi. Velitef
vzduinych zbrani plk git. Ballay s tiiny slom vyhrnif sa nega-
tivnym reakciain zo strany Matfarska predloiil na MNO SR
ziadosf datovami 7. januarom 1944. v ktorej hadal о sdhlas
prelietavaf madarske vysosind uzemie slovcnskym Ictectvom
poCas neprialefskych naletov. Sucasne Jiadal о poskytnutie
teehnickej pomoci v pripade midzovych pristati slovenskych
letcov na maifarskych letiskach, о vyrozumenie velitefov
madarskych letisk. aby povolili poskytovaf vyiiie uvedend
sluzby slovcnskym letcom, vratane zabezpeCcnia urychlen£ho
infonnovania slovenskych organov о nddzovom pristati slo-
Zvt F. Brezina fxizuje pred lietadkm Bt I09F "btela 1" na letisku
Vajnory. Jescft 1943.
venskeho letca v Maifatsku. V pripade siihlasneho madarsk^-
ho stanoviska poniikal plk. gst. Ballay rcciproCne sluiby
ni uf.irskernu ministerstvu honv&iov Vo svojom listc upozor-
ftoval na skutoCnosf.... “ic po strankc stihania nepriatefskych
lietadiel slovenske stihacie leteetvo iizko spolupracuje s ne-
mcckym stiltacim Ictectvom a vietky likoly proti nepriatef-
skym bombardovacim lietadlam vy konava v stilade s tymto.
V ddsledku toho s Nemeckom sme prcdmetnii vec vybavili
prostrednietvom DLM Trencin kladnc.”
MNO SR - HVV postupilo predmeinii poiiadavku marfatske-
mu ministerstvu honvedov listom zo 17. januara 1944. Vojen-
sky ataie Madarskcho krafov skeho vy slanectva v Bratislave
vk onuigy (mjr. gst.) Sandot l.ipcscy - Magyar oznamil MNO
SR. ie na zaklade nariadenia nacVInika madarskeho krifov-
skcho Stabu honvedov iiadosf slovenskej strany nemozu
madarske vojenski organs kladnc vybavif preto. lebo pred-
tncina ziadosf obsahuje politicku otazku. ktorou je preliclnu-
ne hranic. Vo svojom stanovisku sucasne ixlponiCal. aby sa
iiadosf slovenskej strany vyncsila na lirovm ministerstiev za-
hraniCnych vcci oboch zamteresovtmych krajin Slovenska
124
SLOVENSKU I.ETECTVO
1934 1944
strana vzhfadom na akiitnosf problcmu oslovila predstavitefov
DLM. Vo svojej iiadosti upozorftovala na aktualnosf hrozby
nepnatefskych naletov. ako aj na aktivne zasadcme slovenske-
ho stihacicho leteetva na obranu Bratislavy. V zaverc ziados-
ti poiadovala <xl predstavitefov DLM ... ”o laskavc ozname-
nie Ci tieto nasc poiiadavky pn obrane Bratislavy nebolo by
mozne vyriesif v ramci slovensko-nemeckom. na Cisto vojen-
skom podklade".
Od zaCiatku roka I‘>44 zaCali spojenecke bombardovacie sily
vyuzivaf stralegickc leteckc bombardov.mie ako provtnedok.
ktory mal zjednoduW pripravovane vylodemc britskych
a americkych cxpediCnych sil v severozapadnom Franciiz-
sku. Cinnosf 8. a 15. USAAF koordinoval StAb straiegicke
ho vojenskeho leteetva USA v Europe, ktoremu veld general
Carl Spaatz. Tento stab bol vylvoreny dftom 6. januara 1944
Ma 17. februara I944spojcny anglo-americky vybornaCelni
kov StAbov opiilovne prerokoval a nislednc pozmenil Smenii-
eu о tzv. "Kombinovanom leteckom titoku". Smemica bola
platna od 10. jiina 1043 a predpokladala "dosiahnutic totalne-
ho vifazstva pomocou leteetva"." Podia upravenCho znenia
tohto dokumentu holo ciefom bombardovacich lidcrov celko-
vo oslabif nemecke letectvo v tovarftach. na zerni a vo vzdu-
chu a vytvorif vo vzdusnom priestore Co najvyhodnej3iu situ
aciu pre Overlord, t. j. vysadkovii operaciu anglo-amenckych
vojsk v seventom Franctizsku.' Obsah "Smemice" sa zaCal
naplftaf p<xl krycim nazvom "Argument" poCas ty zdfta, ktory
historic! prvmenovali na "Vefky tyideft” (Big Week) a v kto-
rom lietadlA 8. a 15. USAAF i britskeho Bombardovacieho
velitefstva uskutoCnili za sesf dni (od 20. do 25. februara
1944) dvadsafkcsf vcfkych leteckych lilokov na vyrobnC zavo-
dy nemeckCbo letcckeho priemyslu. Hlavnymi ciefmi spojc-
neckych naletov boli zavody vyrabajticc lictadld typu Messer-
schmitt Bf 109 a Bf 110. Focke Wulf Fw 190. Junkers Ju 88
a Ju 188 na ciare Braunschweig - Lipsko - Rheme." Pocas tej-
to leteckej operacie. na ktorej sa ziiCastmla viac ako lisicka
ktvormotorovych bombardovacich lietadiel typu B-17 Flying
Fortress a B-24 Liberator v sprievode 835 stihacich lietadiel
(668 ks P-47 Thunderbolt. 94 ks P-38 Lightning a 7.3 ks P-51
Mustang) stratila 8. USAAF 137 bombardovacich lietadiel.
15. USAAF 89 a britske Bombardovacie velitefstvo 157 bom-
bardCrov. V leteckych siibojoch obe amcrickC Icteeke armady
stratiIt dovedna 28 stihaCov. "Vefky ty/deft' sa stal vyznain-
nym medznikom v priebehu leteckej vojny nad uzetnim tasis-
lickeho Nemecka. Pocas mama operacie sa jcdnoznaCne uka-
zalo. fe Luftwaffe uz nie je schopna uspesne bojovaf proti
anierickym bombardovacim zvazom utoCiacim na sirokom
fronte. Pre jednotky Luftwaffe, ktore boli vyzbrojene jedno
motorovymi stihacimi lietadlami Bf 109 a Fw 190. vyvrcholil
"Velky ty'Jden" v obdobi. pocas ktorvho ncutichajiici boj lak-
mer uplne zdevastoval nemecku lelccku silu na dlhiiu dobu.
Po februdri 1944 musela Luftwaffe zo svojich poc'tov odrataf
33 fv jednomotorovych stihaCick a 17.9 4 stihacich letcov.
Zostrcnie ui heztak napalej situacie na vojnovom nebi v tes-
nej blizkosti Slovenska priniitilo predstavitefov MNO SR
a velenia VVZ к rfaJsicmu posilncniu OOPL Bratislava.
StvorClenny hotovostny roj stihacich lietadiel Bf 109 nahradi-
la letka 13, kloni velitef vzdusnych zbrani plk. git. A Ballay
prcdurCiI na plnenic ulohy pohotovostnej letky vzduknych
zbrani.’
Vychadzajuc zo 3ttidia dostupnych archivnych dokumentov
nxVcmc zaCiatok Cinnosti letky 13 v novych podinienkach da-
lovaf dftom .31 januara 1944. kerf bolo na zakladc nariadenia
VVZ Cis, I5.062/0rg.l943 prenuestnenych 18 stihacich pilo-
tov z techmckych letiek I a 4 a vtelenych do stavu letky 13. 1
Od tohto dfta mala letka 13 vo svojom stave 91 kmeftovych
prislusnikov. Avsak okrem tychto nevyhnutnych personil-
nych opatreni stnenijiicich к zabezpeceniu bojaschopnosti let-
ky bolo treba nesif aj otazky modemizacie jej letcckeho par-
ku. pretoie vyzbroj letky 13 tvonli dva Bf 109E-I/B. jeden
Vehtrf leteckeho pluku pplk. lei. K. Seijtck (vtkvo) v pritteMom roz-
hovore s velitefom letky 13 npor. let. V. Krikkom
Bf I09E-2. jeden Bf I09E-3. Serf Bf 109E-4. jeden Bf I09E
7/Trop. ale aj dve Avie B-534 a jedna Avia Bk-534. Poslcdne
dva typy pouiivala i byvala prcdmnichovska Ceskoslovenska
armada. Letka 13 mala teda vo vyzbroji 14 stihacich lietadiel
nizneho typu a bojovej hodnoty.' Boli vsak heznadejne zas-
tarane a nevhodne na bojovy stret s presilou modemejsich bo-
jovych lietadiel 15. USAAF. To bol hlavny dovod. preCo sa
zastupcovia MNO SR prostrednietvom vojenskeho atase
v Berline, gen. IL triedy A Malara. obratili na predstavitefov
Risskeho ministerstva leteetva (RLM) so iiadosfou о poskyt-
nutic dodiivky 15 ks mixlcmych stihacich lietadiel Bf I09G-4
s prislusenstvom a ziloinynu suc'iastkami pre letku thez z4-
loinych motorov).’ Dodavka sa mala realizovaf v ramci
zbrojnCho programu E1CHE. prostrednietvom ktoreho sa ma-
125
SLO4FNSKI IHH ISO
1939 • 1444
la modcmizovaf vy zbroj a vystroj slovenskej armady. a to do
davkami modemyth nemeckych zbrani. strcliva a ineho vo-
jenckCho materialu. ‘ Vojcnsky material obsiahnuty v progra-
me EJCHE predstavoval hodnotu 700 milionov Ks. Prvti
zmluvu о dodiivke deviatich stihacich lietadiel Bt I09G-6
podpisali 13. janudra 1944 vojensky atase v Berlinc gen. 11.
tried) A Maldr a zastupcovia tinny Messerschmitt A. G.
Lietadla dodali vyrobne zdvody tinny Messerschmitt A. G.
v Augsburgti ‘ Nemecka strana realizovala aj doplnkovii
zmluvu zo 17. februara 1944 Nemecka firma dodala sloven-
skej armade 14 stihacich lietadiel Bi 109G-6 ipalnasty stroj
pre technickii poruchu ntidzovo pristal v Nemecku) v celkovej
hodnote 2 012 400 risskych mariek.' Zaktipene stroje prelic-
tli nemecki piloti z letiska fumy Messerschmitt A G. v Re-
gensburgu na letisko leteckeho pluku v Piesfanixh. Odtiaf
mali byf prxlfa zmiuvy prelietnute na letisko LP Mokr-xf. kde
mali byf v stilade s nariadenim VVZ Ms. 30.893/lech. 1944 vy-
копапё II. februdra 1944 zalictavacie a preberacic lety lieta-
diel Bf I09G-6" (pozri 3. kapilolu. Casf Messerschmitt
Bf'109-6). ptxlfa dochovaneho z.iznamnfku letov zvk. J. Re?-
ftaka. ako aj kratkej poznamky na dobovej urgcncii plalby za
ftm.ist novych Bf I09G-6, boli Messerschmitty zalielane z le-
tiska leteckeho pluku v Piesfanoch. Ticto lety vykonali zvk. J.
ReMik. zvk. I, Kovank. npor. let. J. Gerthofer a npor. lei. J.
Puskar.1
StihaCky vzdusnych zbrani typu Bf I09G-6 mail standardnii
kamuflaz stihacich lietadiel Luftwaffe, ktoni tvorili farby
RLM 74. RLM 75 a RLM 76. NemeckC krfie boli premafova-
nC a nahradene o/natenim slovenskych vzdusnych zbrani
yednoramennymi bielo-inodrymi krifmi s Cervenym kruhom
v strede. Krize boli umiestnenc na otxxih stranach kridla a na
smerovkc. OznaCcnie lietadiel dopihali biele Msla na trupoch
Vajnnry. yeseA 1943. Pod kndlom Bf 109E aihati Pavol ZeleAik a
Jozef Stauder
strojov. The konce spodnej strany kridla a tltd 50 cm siroke
pasy na chvoslovej casti Irupu. V stilade s nariadenim VVZ
Cis. 20.9X2/D6v.tech. 1943 boli slovenske Gustavy pride lend
cviCnej letke leteckeho pluku Piesfany. Odtiaf ich posiupne
preberali prislusnici letky 13.**'
Aby boli zabczpcCene aj zalofne motory . motorove a drakove
nahradne suciastky pre piitnasf ks zakiipenych stihacich lieta-
diel Bf I09G-6. podpisal gen. A. Malar v suladc s prikazom
gen. F. Callosa aj dnihii dodatkovti zmluvu na dodavku letec-
keho maleriiilu v stilade s planom EICHE. Konkrclnu poZia-
davku vypracovalo VVZ a poslitpilo ju gen. A. Malarovi lis-
lom z 3. marca 1944 pod cis. 21.269/Dov. tech.1944. Sloven-
ska strana Ziadala nemecku doddvatcfsku finnu о dodame os-
mich zaloZnych leteckych motorov DB 605 A-l. dvoch sti-
prav zdlohtych motorovych siiCiastok na dve generalne opra-
vy patnastich motorov DB 605 A-l. osmich siiprav zdloMych
motorovych siiCiastok na osem Ciastocnych revizii patnastich
motorov DB 605 A-l. dvoch siiprav zaloJnych drakovych sii-
Ciastok na dve generiilne opravy drakov lietadiel Bf 109(5-6
a osmich siiprav zaloZnych drakovych siiCiastok na osem Cuts-
toCnych revizii patnastich drakov lietadiel Bf I09G-6. Mnoz-
stvo a druh siiCiastok patriacich do jednotlivych siiprav mala
ZUstupca velitefa  I. dostoynik laky 13, npor. let. Juraj Pufkir
zosiavif dodavatefska firma. Na samotnej realizicii ntikupu
stihaCiek Bt I09G-6 je zaujimave. ie gen. A. Malar ixlmietal
podpisaf prevzatie 15 stihacich lietadiel uvcdcnCho typu. Bol
rozhodnuty jxxlpisaf prevzatie len deviatich kusov lietadiel.
a to aj napriek skutoCnosti. Ze zinluva zncla na 15 lietadiel
Bf I09G-6. Gen. A Malara к takemu postupu viedla nemec-
ka vypoCitavosf. pretoZe do kvantitativnet stranky objednavky
hodlala nemecka strana zarAtaf aj sesf stihacich lietadiel. kto-
rc mala slovenska letka prevziaf v poli poMts bojovCho nasa-
denia na vychodnom fronte. Vzhfadom na pnncipialny postoj
vojenskeho atase Slovenskej rcpubliky nemeckd strana uslii-
pila od svojho zameni a "sporne" lietadla nezaradila do celko-
vCho poCtu 15 lietadiel. ktore napokon boli ixioslane na Slo-
vensko. AZ. po tomto kroku nemeckej strany gen. A. Malar
podpisal prevzatie lietadiel." 1 pozri 3. kapilolu. Casf Messer-
schmitt Bf 109-6).
Februiir 1944 priniesol prislu(nikom letky 13 daliic zmtenziv-
nenie Cinnosti. Zvy5il sa predovsetkym poCet naevikov ry-
chlych startov na poplach v roji i v skupine pod v clenim veli-
tefa letky npor. let. V. Kriika. jeho zastupcu - 1. dostojnika
letky 13 npor. let. J. Puskiira. Ci ineho urCeneho sktiseneho pri-
sltisnika letky 13. Dna 23. 2. 1944 sa na letisku vo Vajnoroch
zaCal osemdnovy cyklus prednasok prislusnika nemeckeho
stihacieho leteetva о novodobej taklike txijoveho nasadenia
stihacieho leteetva proti vefkyrn anglo-americkym Stvormoto-
rovym lietadlam. Tiito inlormacnu prednasku vicdol nezndmy
126
SI OVFNSKF I I IK I \ <»
1934 • 1944
kapiuin Luftwaffe a vo funkeii tlmoCnika pdsobil slot let La-
dislav Schronk. Podfa rozhodnutia VVZ plk. gst Ballaya sa
mali na prednakke povinne ziiCastnif vietci letci vycviccni na
lietadlach Bf 109. (pozn podkapitolu 2/1 - Vycvik na Slo-
vensku a kurzy v zahramci v rokoch I942-I944i
Pre prfpad. ie sa do blizkosti vzdusncho pncstoru Slovenska
pribliiovali bombardovacie zvitzy 15. USAAF. striedali pri
slusnici pohotovostnej letky cvidne ilariy s ostrymi startmi
Так tomu bolo aj 12. aprfla 1944, ked Martova! zvk Fr. Bre-
zina na Bf I09E. W. Nr. 3317. na bojovy let za uCelom obra-
ny Bratislavy pred americkym bombardovacim Ictectvom.
Avsak jeho "Emil" vypovedal sluZbu a zvk. Fr. Brezina muscl
Takto sa skontilo nddzovC pristine zvk. let. F. Brezinu na Bf I09E-
4. W. Nr. 3317. dfta 12. 4. 1944 pri obci Vajnory
pre technick li poruchu midzovo prislaf vychodne od Bratisla-
vy. odkiaf ho pnviezol velitef letky 13 na materske letisko
v PicManoch о 19.00 h. lietadlom Praga E-39.32.*"
Na druhy deft (13. 4. I944F vzlietli na poplach do vzdusne-
ho priestoru vtedajsej juinej hranice Slovenskej republiky
dvaja ostriefani frontovf stihaci piloti - rtk. rtm. let. R. Hano-
vec na Bf IO9E-3 a jehoCislo rtk. R. Boi.ik na Bf I09E-2. W.
Nr. 972" R. Boiik spozoroval. ze daleko pred nim a trochu
miJie left nezname viacmotorove lieladlo. Ked sa pnbliiil
к cichi. zistil. ie ide о nemecke. t. j. nie neprietefske. faike sti-
hacie lietadlo Bf II0G-2 (patrilo П/Z.G I. ktora bola v tomto
obdobi dislokovana na rakiiskom letisku vo Weise)."’ S dvo-
ma podvesenymi pridavnymi palivovymi nadrzami pod krt-
dlom a s dvojitou smerovkou pripominalo amencky Stvormo-
torovy botnbarder typu B-24 Liberator. Vo chvili. ked sa slo-
vensky pilot rozhodol odpiitaf od tohto lietadla. spusitl zadny
strelec "Zerstorera" obranmi pafbu na domnelc titoCiaceho
"nepriatefa". Preto R Boiik okamhle urobil suvrat. podletel
stroj a v naslcdujiicich okamihoch zaiitocil nah zo strany.
z uhlu asi 90е, a strelbu opaloval. Na Mihlotn trupe nemecke
ho lietadla sa objavili jasne zaNesky. ktore potvrdili Boziko-
vo strelecke majstrovstvo. Pilot "Zcrsiorera" sa bezvladne
znitil vo svojej kabme a zadny strelec zosirelenej stibadky sa
zachranil zoskokom na padaku. Zachranu zadncho slreka
i samotny pad nemeckej stihacky Messerschmitt Bl 110
v priestore Wolfsdnissel - KopaCsky les. zaznamenali pribhz-
ne о 12.30 h prislusnici S/DPLP butene. ktorych bojovc pos-
tavenie sa nachadzalo asi 4 km juhov уchodne od mie'ta dopa-
du zosireleneho lietadla. Obranny dostojmk VVZ v Situacnej
sprave о vlastnej armade za mesiac april 1944 к tejto udalosti
uviedol: ... "stihacka bola pravdepodobne zostrelena vo
vzdusnom boji medzi nepriatefskymi leicami. ktori previedh
litok na letiste Fischa-
ment. vo vyske 7000 m
dostala sa klzavym le-
tom nad nase lizemie
asi do vysky 3000 m
a odtiaf strmhlav dole.
Hliadka X/DPl.P ba-
terie. ktora bola vysla-
na na miesto. nemohla
niC zistif. lebo les bol
liplne zaplavcny roz-
vodnenym Dunajom.
avsak padakom zosko-
Civsi nemecky strelec
(Wachltnajster) bol za-
chraneny Zandarskou
stanicou v Podunaj-
sky'ch Biskupiciach.
Do veCera nemohli am
hliadky od DLM hava-
rovanc lieladlo nftjsf.
Z pilota sa nasla iba ги-
ка a kusy tela na stro-
tne. Lieladlo bolo pod
vodou a nebolo к nemu
pristupu Po dalsom namahavom hfadani nemeckych pionierov
na gumovych Clnoch bolo havarovane lietadlo najdcnc a z. ne-
ho mrtvola pilota. pravdepodobne poruCika. vyproslcna"
Po pnstali na materskom letisku hldsil rtk. R. Boiik velitefov i
letky 13. npor. let. V. Knskovi. zostrcl Mvonnotorovc4ho ame-
rickeho bombardovacieho lietadla." О dosiahnutom vzdu<
nom vifazstve rtk. R. Boitka bol vyrozumeny velitef vzdu<
nych zbrani plk. gst. A. Ballay. ktory vi/azovi lidajne poslal
osobne pisomne blahoiclame.' Velitef vitaznej dvojice. rtk
rtm. let. Fr Hanovec, svoje disk) neprezradil a skutoeny po-
vod zosireleneho lietadla obidvaja zalajili, nechajiic si loto
sprisahanecke lajomstvo pre seba.M Na celej historic zostrclu
nemeckej stihadky Bf II0G-2 je zaujimavy faki. ze zachnine
ny zadny strelec po pnsthli hlasil svojmu velitefovi ze ich
zostrelil amencky stihaC na P-51 Mustang. Vypoved doloZil
tvrdenim. ie "nepriatefsky americky stihaC" mal hranate
ukoncenie kridel." Jeho tvrdenie bolo vcfmi presne. no prav
depodobnc nelusil. ie hranate ukondeme kridel mal aj stroj Bf
I09E. ktory pripominal amenckeho Musianga a ktory nadalej
shiiil v leteckych stihacich jednotkach slovenskych vzdus-
nych zbrani.
V priebehu aprfla 1944 doslo v letke 13 к trom dolezitym per
sonalnym zmenam. Dfta 15 4 1944 bol z letky 13 tnalo pre-
miesmeny do Letcckej skoly zvk. Fr. Brezina ako uCitef prak-
127
SLOVINSM I.ETECTVO
1939 - 1944
lickcho lietania'* a к 30. 4. 1944 odiliel rtk. J. Sclvak. da I Hi
i jej "frontovych prislusnikov". ktory bol premiestncny
к technic kej letke I s urcenim pre detasman v Trenfianskych
Biskupiciach.' No v ten isty deft hetajUei personal letky 13
doplnil pilot rtk. rtm. let. JozefJakab. prislusnik LP."
25. april 1944 priniesol pre najvaCsie "esc" letky 13. zvk. J.
ReZftaka, sldvnostnC okamihy. Toho dna bol spolu so zvk. I.
Kovdrikom (svojim frontovym druhom a priatefom z I. fron-
lovej gamittiry letky 13 a stiCasne druhym najuspesnejsim slo-
venskym stihacim pilotom lych cias a prislusnikom L§J deko-
Dvq/ica zhrojirov letky 13 pmi Mesxrschmittom Bf KI9E
rovany Nemeckym kriZorn v zlate za dosiahnulf bojove uspe-
chy na vychodnom fronte Gen. Lt. Wilhelmom Kciperam. sa
motnym SCfom Nemeckej leteckej misie na Slovensku." Na
tomto sldvnostnom akte sa za VZ ztiCastnili velitef vzdusnych
zbrani plk. gst. A. Ballay. velitef leteckeho pluku pplk let. K.
SojCek a obranny dostojnik VVZ stot. let. S. Cakany
PretoZe letka 13 zabezpeCovala teritoriAInu obranu vzdusneho
pnestoru OOPL Bratislava, bola jednotka zaClenena do syste
mu prolivzduJnej obrany rise (Rcichsluftverteidigung). Pod-
nadena bola velilefovj stihacich leteckych jednotiek disloko-
vanych vo Vyehodncj marke tJafii Ostmark). Tomulo velite-
fovi podliehala okrem vlastnvch stihacich jednotiek ll/JG 27.
1/JG 3(12. II/ZG I. JG I0K. Ill/NJG 6 a ll/NJG 10. dislokova-
nych na letiskach v Raktisku, aj 101. stihacia skupina Puma
krafovskeho madarskeho leteetva. ktorej velil mjr. Aladar
Heppcs a ktora operovala z letisk dislokovanych na uzemi
Madarska.'
Lloha zabezpeCif teritonalnu obranu Bratislava a zbrojoviek
v Dubnici nad Vahom a PovaZskcj Bystrici sa stala ovefa na-
liehavejtou, ked sa v aprili ai jiim 1944 lelecke jednotky
15. USAAF spolu s jednotkami X. USAAF a britskeho Bom-
bardovacieho velitefstva operujucimi zo zakladni vo Velkej
Britami zapojili do mohutnej leteckej operacie proti X0 vybra
nym tovarnam. dislokovanym v oblasti Poriiria, v Homom
Sliezsku. Raktisku a Rumunsku Pafdesiatstyn z nich produ
kovalo ai 90 % vselkych pohonnych latok nacistickeho Ne-
mecka. ‘ Cief operacie bol jasny: “citcfne ochronuf vyrobu
ropnych produktov. ktore boli nevyhnutne potrebnc na vede-
nie vojny faiistickym Nemeckont”.*
Lctovf trasy leteckych zvazov 15. USAAF, ktoni smerovali
proti vybranym ciefom v Homom Sliezsku. predovsetkym
vsak proti tovarnam na vyrobe syntetickeho benzinu v Blech-
hammer Slid. Blechhammer Nord IdneSna Blachownia Slav-
ka), Odcrtalc (dnc<nc Zdiesz.owicej. proti rafineridm vo Vied-
m a letcckym zavodom fimiy Messer-
schmitt A. G. vo Viedcnskom Novom
Mesic. Coraz castejsie prctinali vzduiny
priestor dovtedy vojnou len malo poz-
nacencho Slovenska. Stavali sa reahiou
hrozbou pre vsetky doleZitd vojenske.
politicke a hospodirske objekty na uze-
mi Slovenskej rcpubliky.*"
Nestale jame poCasie roku 1944 narobi-
lo prislusnikom pohotovostnej letky
starosti s VPD letiska Vajnory. Nekva-
litna. vodou rozmoCena plocha letiska
sa stala pre stihacie lietadla Bf IO9G-6
do takej miery nesjrosobilou. ze nemo-
hli vykonaval rychle vzlety. PretoZe
planovana vystavba beldnovej VPD le-
tiska Vajnory a s Лои nevy hnutne spoje-
ny "stavebny ruch" mohli maf nepriaz-
nivy vplyv na kazdodenny "zivot" pri-
slusnikov Pohotovostnej letky. rozho-
dol velitef vzdusnych zbrani plk. gst. A.
Ballay svojim nanadenim z 19. maja
1944 о okamiitom presune letky 13
z Vajnor do Piesfan Z tejto zakladnc mala byf letka 13 v sti-
lade s nanadenim VVZ Cis. 10.157/Taj.lct 1944 i nadalej nasa-
dzovana v ramci obrany vzduineho pnestoru Bratislavy” Na
zaklade nariadenia VVZ Cis. 53,<Ho/raj.Org. 1944 z 27. aprila
1944 tvonli fXJPL Bratislava od 1. mrija 1944 ticto zloiky:
I.	Velitefstvo(X)PL Bratislava.
2. Hospodarska sprava (X)PI Bratislava.
3. Taiky proulietadlovy oddiel (5 batCnii.
4. Eahky kandnovy oddiel (5 batCrii).
5. Svet lomctny oddiel 14 batene I."
К dalsej pcrsonalnej zmenc v nimci lietajtkeho personalu let-
ky 13 doslo 15. maja 1944. ked na zaklade nar. VVZ C.
23.105/Ddv.os6b.l944 bol zo zdravotnych dovixiov premics-
tneny к SPVZ 2ilina ostrK-Гапу fnvntovy stihaC - byvaly pri-
slusnik 2. frontovej ganiiuiry letky 13 - nk. G. KuboviC.*
Treba konstatovaf. Ze kaZdym nasledujticim dftom roku 1944
sa zvyiovala operaCmi Cinnosf anglir-amenckych leteckych
jednotiek nad lizemim Slovenska a tym zakonitc narastal i po-
Cet v/lelov prislusnikov letky. Letka 13 sa dostavala Coraz
viac do viru vojnovych udalosti. Podfa tvrdeni mektorych pa-
matnikov doslal velitef letky 13 od ministra nanxlnej obrany
gen. F. Catloia prostrednictvom velitefa II. perute slot. let. 1.
Haluzickeho tislny rozkaz. aby sa vyhybali akemukofvek bo-
jovemu stretu s anglo-amenckymi Ictcckymi zvazmi a setnli
stihacie lietadla na pnpravovanC vojenskf vysttipcnic proti
nacistickemu Nemecku a jeho exponovanym domacim pnslu-
hovaCom." Nezavisle od planov gen. I. triedy F. Callosa po-
Cftali s najlepsie vyzbrojenou letkou 13 aj predstaviteha Vo-
128
slovenske i.etectvo
1939 - 1444
jenskeho listredia vedendho podplukovnikom gst. J, Golianotn.
Hoci prislusnici slovenskej pohotovostnej letky vzlictali proti
americkym bombardovacim zvazom, dodriiavali daily rozkaz
a nczapajaii sa do nijakych leteckych stibojov a? do osudneho
26. jiina 1944.'" Podas svojich bojovych letov prelietavali slo-
venski stihadi s tisiemetrovym prevysenim ponad letiace spo-
jeneckd bombardovacie zviizy a sledovali Споку nemeckych
a madarskych stihaCov.
Prvy znamy start prislusnikov pohotovostnej letky na novych
Bf I09G-6 proti ohlasenemu anglo-amenckcmu bombardova
ciemu zviizu bol vykonany 29. maja 1944. Vtedy о 09.40 h sa
z letiska v Piesfanoch vznicsla na vojnove nebo kestica pri-
sluknikov letky 13. Po dosiahnuti vy sky 7500 in leteli v sme-
re Bratislava - Viedcft Balaton. Po nerusenom lete trvajiicom
80 miniil vSetci sfastnc pristali na materskcj zakladni. Jeden
z. dalsich bojovych letov proti Ameridanom bol vykonany 14.
jiina 1944. Podas ncho sa od osemclenncj formacie sloven-
skych stihaCov v dosledku "bojovej vravy” odltiCil rtk. S.
Ocvirk Ictiaci na Bt 109G-6. W. Nr. 161 718. Osamoteny
Ocvirk sa dostal az nad letisko v Budapcsti. na ktore musel pre
nedostatok paliva aj pristaf.
Sidle dastcjsie prenikamc spojeneckdho leteetva do vzduknd-
ho priestoru strednej Eurdpy od juhu printitilo velenie Luf-
twaffe reorganizovat Jafii Ostmark. Dftom 15. jiina 1944 bola
na zakladc reorganizacie Jafii Ostmark vytvorend 8. stihacia
letecka divizia (8. Jagddivision). ktorej velitefstvo bolo dislo-
kovane v Kobenzl pri Viedni. 8. Jagddivision bola zaradeni
do zoslavy I. stihacieho Icleckdho zboru leteckej armady
REICH. Do tunkeie velitefa divizie bol ustanoveny ostriefany
frontovy pilot a skiiseny stdhny dostojnik. 36-rodny Oberst
Gotthard Handrick. Dfta 16. jiina 1944 postal do vzduchu pro
ti nepriatefovi vSetky svoje leteckc sily. ktore operovali z Ie-
tisk v Rakiisku, Bavorsku. v Protektorate Cechy a Morava,
v Madarsku i Slovenskej republike. Vzdusny strut oboch bo-
Zoetrrleny Bf 109G-6, W. Nr. 161 717, "biela 6“tvk. P ZeleMka na
poli medzi obcarni Homi Stnda a Bnmovce
jujdcich strdn sa odohral v priestore medzi Balatonom a Bra-
lislavou. V tomto boji 15. USAAF siratila 14 $tvormotoro-
vych boinbarderov a osem spnevodnych stihaCov. Luftwaffe
musela zo svojich stavov odrdtaf desat slihaCiek.
Dna 16. jiina 1944 о 08.45 h hldsila slovenska Ustrcdfta vjr-
straJnej sluJby (UVS I prvd varovame. nepriatefske letectvo
bolo v priestore Nagy Kanizsa a mierilo priamo na sever.
О (19.10 h podala UVS hlascnie о pritomnosti dalsich letec-
kych zvdz.ov v priestore Bosna - Brod Zisteny americky letec-
ky z.vdz usporiadany do dvoch s in. v poCtc 140 ai 150 lieta-
diel. smcroval tieJ na sever. Nad madarskym mestom Pecs bol
о 09.19 h. odkiaf pokraCoval smerom na Komamo. kde sa
objavil о09.45 h. Proti blihaceinu sa spojeneckemu lelecke-
niu zviizu vzliello о 09.20 h vest Bf I09G-6 letky 13.' Ame-
ricke hombardery vsak na ciele na nasom lizcmi nczaiitodili
a pod "dozorotn” slovcnskych stihaCov opustili vzduHny
pnestor Slovenska. ' Slovenski stihadi vzapati priamo vo
vzduchu obdrfali sprdvu о bombardovani Bratislavy. Bez va-
hania urychlene zamierili do vzdusneho priestoru hlavneho
tnesia. kde vJak uJ z dasovych dfivodov netloslo к aktivnemu
zdsahu proti titoCnfkom. baltie vlny spojeneckdho leteetva
sa blfiili od Komdma na Nitru. kde zmenili smer letu na za-
pad. do priestoru Tmavy. Ich pohyh vo vzdusnom pnestore
Slovenska momtorovali vidovd hlasky. ktorych hlasema sa
zbichali v ccntrdle I stredne vystraJnej sluiby Bratislava, kto-
rej prislusnici si informdeie о vyvfjajiicej sa vzduSncj situdcii
neusldle vymieftali s pracovnikmi nemeckej vystraznej sluiby
v Petrialke.' Vzhfadom na tiito vainu vzdusnii situaciu. na
vniknutie amenckych lietadiel do OOPL Bratislava, nariadil
velitef UVS Bratislava npor. Both naprick ncsdhlasu predsta-
vitefov UVS Petrialka letecky poplach v hlavnom meste Slo-
venskej republiky. Podnadene jednotky OOPL Bratislava za-
ujali о lO.OUh palebne stanovistc I. (PS 1.1. Jeho zaujatie hlti-
sili veliaci dostojnici laikych protilietadlovych batchii
о I0.02h. Sireny oznamujuce letecky poplach sa rozozvufali
о IO.O5h a prvy americky bombardovaci zvaz bol spozorova-
ny v dialke nad Bratislavou о I0.06h. Nezadriatefne sa blfitl
vo vyske 6000 m к svojmu ciefu. Ui о Sesf miniil dopadli pr-
ve nepriatefskd bornby na ciele v bralislavskom zimnom pris-
tave. Dvadsaf sektind
po dopade prvych le-
teckych bomb na ciele
v Bratislave zaCali fat-
кё protilietadlovc ba-
tcrie zaradend do
OOPL Bratislava mie-
renu palbu proti lito-
Ciacim spojencckym
bombardcrom. Snaha
slovenskeho protilie-
tadloveho delostrelec-
tva bola korunovana
lispechom. ked zasia-
hli jeden z bombardu-
jucich strojov do nos-
nej plochy. Horiaci
americky bombarddr
sa odputal kfzavym le-
lom z dosahu protilietadloveho delostrclectva smerom na
Mainburg fiaKi spojenecky bombardovaci zvaz. ktory bol
zostaveny z cca 75 ai 90 lietadiel. zautocil kobercovym nalc-
tom na zimny pristav a tovdren Apollo о 10.30 h. Pri tomto le-
teckom titoku boli zasiahnute vojenskdobjekty. verejnd budo-
vy a obytnd domy v roznych dastiach mesta V zimnom pris-
tave bolo potopcnych 15 riednych plavidiel.
Slovenskd faikd protilietadlove delostrelectvo zasiahlo dve
129
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1444
i amenckych lietadiel. Ich pad pozorovatelia zistili juJne od
Bratislavy na tizemi vtedajAej Nemeckej rise. Dalsie nalety
amenckeho letectva na Bratislavu prish z vychodndho smeni
sponad hrebenov Malych Karpat. Pri tychto naletoch boli
amende lietadla silne ostrefovanc a tym donutene zmenif
smer letu mimo oknihu (XJPL Bratislava. Jedno lietadlo bo-
lo strclbou zasiahnute. aviak napriek zjavnemu poskodemu
letelo dalej. Pocas tohto naletu i 16. jtina 1944i bolo na lizemie
Bratislavy zhodenych 1506 leteckych bomb roznej hmotnosti.
V ddsledku amenckeho bombardovania zahynuli 4 vojaci slo-
vcnskej armady a IIX civilnych osob. nezvestni zostal i 2 vo-
jaci a 593 civilnych osob. 585 osob bolo zranenych (stav к
22.6.1944)?'
Zo stihmnej spravy MNO SR cis. IO2.2IQJTaj.zprav.l944
z 22. jtina 1944 viaiucej sa к Iragickym udalostiam amcricke-
ho bombardovacieho naletu zo 16. jtina 1944 vyplynulo. ie vl-
ny ncpriateFskych lietadiel v snahe oklam.it slovensku hlasnu
sluZbu smerovali najskdr na Nilru. potom zmenili smer na Tr
navu a odtiafto zdanlivo leteli na Malacky a na ViedeA.
О tomto smere lietadiel vsak txl hllsncj sluiby uJ nepnOi
spravy a preto nebolo jednoznacnd. Ci Bratislava bombardo-
vala t.ito skupina. alebo ma skupina. ktord bola zaznamen.ina
о 10.06 h. Zastupca scfa CPO po vyhlaseni poplachu odisicl
na UVS Bratislava, kde osobne prijimal a vyhodnocoval situ-
аСпё hlasenia. Po ntileie sa naplno prejavili ncdostatky pri od-
straftovani nisledkov leteckeho bombardovania. Tieto nedos-
tatky mali tak persondlny. ako aj malerialny charakter (nepri-
pravenosf prislusnikov odpratavaccj sluzby. niHia informova-
nosf civilnCho obyvateFstva. ignorovanie hroziaceho nebezpe-
Censtva, nedostatok zemncho naradia. nakladnych automobi-
lov. hasiacich striekaciek
Minister narodnej obrany F. ("alios si po tomto mi lete predvo-
lal zdstupcov vzduinych zbrani. aby predloJili hlAsenie о do-
sledkoch americkCho bombardovania. Na MNO do Bratislavy
sa z letky 13 dostavil zastupca velitefa  I. dostojnik letky 13.
npor. let. J. Puskar. Gen. F. Gallos zahmul J. Puikara vyCitka-
mi s otazkou: ”Na Co ma Slovensko stihacie leteetvo. kerf ne-
dokaJe ubranif ani Bratislavu'.’””
Podfa Juraja Rajninca v sttidu Skaza pohotovostnej letky die-
lo "skazy" dovfsili prislusnici Nemeckej leteckej misie na
Slovensku. Obst. D. Mene a I. Weh. ktori klasifikovah рамс i-
tu slovenskych stihaCov pocas naletu na Bratislavu ako zbabe-
losf. To vaznc obvinenie vtnietli do tvare zastupujuccmu veh
lefovi stihaCov J. Puikarovi. Podfa dochovanych spomicnok
prislusnikov pohotovostnej letky boli tieto nespravodlivC vy-
citky pravdepodobnou priCinou titoku prislusnikov letky 13 na
amencky bombardovaei zvaz dfta 26. jtina 1944.*-
Bezprostrednou reakeiou na vysletlky bombardovania tizemia
Slovenska sa stalo nariadenie MNO SR Cis. 75.01 1/D6v.
kab.1944 tykajtice sa vyhlasovania leteckCho poplachu na ce-
lom uzemi republiky. V stilade s tymto nariadenim mali viet
ky UVS vyhlasovaf letecky poplach na uzemi statu v Case, kerf
sa nepriatefske lietadla priblihli к ohrozenym miestam na
vzdialenosf 150 km.”
Dfta 26. jtina 1944 kratko po osinej hodine oznamovalo hlase
me nemeckeho vysielaCa Donausender prilet silndho bombar-
dovacieho zvazu z. juhu. ktory tvorilo 654 faZkych itvormoto-
rovych bombarderov typu B-24 Liberator a B-17 Flying For-
tress. Ich stihaci sprievod tvorilo 217 stihaCiek P-51 Mustang.
P-38 l ightning a P-47 Thunderbolt. Casf utoCneho amenckC-
ho bombardovacieho zvazu zautocila na zavody Manfred-We-
iss v madarskom Gyon. Nad Novymi Zamk.mii bojove lieta-
dla 15. USAAF zmenili smer letu na ziipad a zamierili к Bra
tislave. Ich tilohoti bolo zbombardovaf rafinerie dislokovane
v blizkosti Viedne.’” Nemecka protivzdusna obrana vyslala
proti AmcnCanom 203 stihaCov. z ktorych 1X6 sa dostalo do
pnameho bojovCbo stretu s nepnatefom. Viedcnska 8. Jagddi-
vision vyslalado boja Bf I09G-6 z II./JG 27 a l./JG 302 z Fels
am Wagram a z Gbtzendorfu. Z Welsu tKlstartovah stihaci pi-
loti Il./ZG I na Bf II0G-2 a z praJskdho letiska v Ruzyni sa
na vojnove nebo vzmesli Me-410 z Il/ZG 76." Mnichovskti
7. Jagddivision poslala do vzduchu Fw I90A-8 z II. (Sturmi /
JG 300 z Lnterschlauersbachu a Bi IO9G-6 z l./JG 300 z Her-
zogenaunichu.
О 08.30 h sa do vzduchu vznicslo aj tridsaf Bf 109 zo 101. sti-
hacej skupiny maifarskeho krafovskeho letectva Puma. Julio-
ziipadne od Gyiiru vo vy’ske 7000 - 10 000 m sa ixlohraval
Bf 109G-6. W. Nr. 161 718. rtk. S. Ochrta po nudzovom pristktf na
letisku v fteJ/anodl Na snfmke stl ruhtelhf pncstrely bvcj polovice
krfdla po strelach i amenck^ch guhmetov kalibru 12.7 mm.
urputny vzdu.sny stiboj. Marfarski slihaCi dostah rozkaz. aby
sa spojili s ncnK'ckymi stiltaCmi, ktori uz nad Bratislavou bo-
jovali so stovkou amenckych lietadiel. Do titoku sa vCas za-
pojila len I. letka, ostatnc dve sa oneskorili. О 09.03 h zatito-
Cili stihaci I. letky na americky letecky zvaz. ktory' pozostaval
z 90 strojov. Prislusnici 2. roja spozorovali vo vzdusnom
priestore nad Bakonyom (horstvo nad Balatonom) skupmu
Lightningov, ktord vykonavala hfbkovy nalet na statnu cestu
Bodajk - Zirc. Maifarski stihaci vyuJijtic vyikovti prevahu.
ako aj moment prekvapenia. napadh amenckych stihaCov.
Velitef roja npor. Pal Iranyi jedneho z nich zostrelil. Americ-
kii stihaCka P-38 sa zrutila v priestore severne od Tdsu. kde po
pade zhorela. Prislusnici maJarskej 101. stihacej skupiny
Puma si pocas 20-mintitoveho vzdusncho boja pripisali na
svoje konto pif potvrdenych zostrelov tmjr. A. Heppes - 2 ks
B-24. rtm. L. Buday - I ks B-24. npor. P. Iranyi • I ks P-38,
rtn. P Takacs -1 ksP-51).*
Po vyhodnoleni vzdusncj situacie a zisteni. ie nepriatefske1
bombardovacie zvitzy smerujti do vzduineho priestoru Brati-
slavy. ktore vykonal por. let. Eudovit Simon, tzastupujtici vo
funkeii leteckeho oncntaCneho dostojnika letiska Piesfany
stot. let. L. Schronka). nariadil skupinc osmich stihacich lieta-
diel letky 13 okamhiy start.' О 08.40 h vzlietla z letiskovej
plochy do vzduchu skupina osmich stihacich lietadiel
130
SLOVENSKE I.ETECTVO
19.14 . 1444
Bf I09G-6 pobotovostncj letky vzdusnych zbrani." Ich bojo
vou tilohou bolo hliadkovaf a vyCkdvaf v priestore Bratislavy
vo vyske 7000 m. kde sa mali spojif s 13 nemeckymi stihac
ini na Bf 109, ktori tam opcrovali spolu so 40 pilotmi na Bf
110." No ked sa stihaci pobotovostncj letky dostali do urie-
neho pnestoru. nemeckc lietadla sa tam ncnachadzali P.itra
nim po oblohc zistili. ie naopak nepnatefske lietadla kniiia
nad Bratislavou v letovej hladme о НИИ» m vyssej. aku mail
slovenski stihaci. Zretefne videli. akood Balatonu PovaJim na
sever letela jedna skupina amenckych lietadiel a dniha skupi-
na sa vzcfaJbvala od Bratislavy к Malackum ' Formacia slo-
venskych Gustavov bola rozptylena po oblohe. Vprcdu ako
velitef skupiny letel npor let J. Puskar na svojom Bl I09G-6
s tmpovym oznaCenim "biela 3”. Jeho Cislom bol rtk. S.
Ocvirk. Velitef druhej dvojice bol zvk J Stauder a s nim vo
dvojici letel rtk. S. Jambor. Velitefom trrtej dvojice bol rtk. G.
Lang a vedno s nim vo dvojici letel rtk K. Gelctko. Skupmu
uzatvarala Jtvrtd dvojica. ktorej vedticim sa stal na poslednti
chvifu namiesto zvk J. Refftaka jeho kolcga a pri ate Г zvk. P.
Zclenak. Spolu s nim letel rtk. R. BoJ.ik Po vysuipani nad
bomhardovaci zvaz do vyiky 951Ю m nanadil J. Puskar. aby
skupina utvonla titoCnu bojov ti zostavu No skor. ako sa jed-
notlive dvojice stacili slormovaf do UtoCncj fonnacie. nariadil
J. Puskar osobitnym rozkazom svojmu iislu rtk. S. Ocvirkovi
zhodif palivovu nadrJ na letiaci nepnalcfsky bombardovaci
zvaz. na konci ktoreho leieli v boxe tn lietadla. a spoloCne na
ne zautocif. Lenic este pred tym zautocdi z prcvyiSenia na S.
Ocvirka nepnalefski stihaci na stihaCktich typu P-51 Mustang.
Svojho velitefa Ocvirk siratil z dohfadu a jeho Gustav dostal
devaf gufometnych zasahov do favej polovice kridla, po kto-
rych sa lietadlo dostalo do vyvrtky. S. Ocvirk vybral pad lie-
tadla vo vyske 6000 tn. ale pre poskodene lietadlo opustil
vzduCny boj a ntidzovo pnstil na letisku v Pieifanoch."
J. Puskar sa vrhol na piny plyn na nizsic letiacu skupmu l.ibe-
ratorov. Zo svojich inau serov vypiilil dlhti kandnovti davku do
jedncho z bombarderov a opatovne zacal sttipaf. Tento mane-
ver sa mu stal osudnym. prctoze vedtici napadnuteho boxu
bombardCrov zavolal na pomoc sprievodnych stihacov. V le-
teckom siiboji presila amencky ch stihacov J. Puskara zoslrc-
lila." Honace lietadlo aj s pilotom spadlo о 09.45 h na polia
P. VyskoCa a A Moderdovskeho, asi 1.5 km od obcc Home
LovCicc, kde po naraze na zem biela 3 explodes ala. Npor. let.
J. Puskar zahynul
Leteckii drama dalej pokraCovala Rtk. J. Stauder spozoroval.
?e z favej strany z prevy senia sa na jeho dvojicu rtiti skupina
desiatich amenckych slihaCov. Llpozorfioval na to svoje Cislo,
rtk. S. Jambora, ale u> poCas radiokorespondencic s Cislom
bol Stauderov Bf ltlMG-6 zasuihnuty dochladiCa a vrtule. Asi
kilometer od pnenasledovaneho J. Staudera letela trojCIenna
formacia nemeckych slihaCov na Bf 109 Hod nemecki piloti
videli. >.e slovensky "kamarat" je v ntidzi. ostro alakovany
americkyini stfhaCmi. v boji mu nepomolili a z nebezpecneho
pnestoru odleteli. J. Stauder pn ntidzovom lete о "iivot".
kedZe ho nadalej prenasledovali americki stihaCi, odhodil pri-
davnti palivovu nadr/. aby zfskal vaCsiu rychlosf. V kratkom
okamihu vsak Daimler-Benz 605 Slauderovho Mcssera cel-
kom vysadil a rtk. J. Stauder sadol so svojim lietadlom na po-
le asi 100 m seveme od Mohyly gen. M. R. Stefamka v Ivan-
ke pn Dunaji.' StaudcrovoCislo, rtk. S. Jambora. laklicZ "ata-
kovala" velka presila amenckych stihaCov. ktora jeho stroj
prevrtala gufoinetny'mi strelami a lietadlo okamZite zaCalo ho-
rief. S. Jambor hfadal splsu na padaku a jeho osud je dodnes
zahaleny tajornstvom. Podfa tvrdeni Jambomvho brata pristal
na padaku v priestore medzi obcami Hubicc a Stvrtok na
Ostrove so sirelnou ranou v Cele. Rtk. K. Gelctko I neskor
pplk ceskoslovcnskeho leteetva) tvrdil. ie Jamborovi sa roz-
trhol padak a zahynul v dosledku padu na zem.’ Plk. Dusan
Slavkovsky vo svojej knihe Vo vzduchu i na zemi (s. 4) tvrdil
toto 'Jambor z poskixleneho lietadla vyskoCil. Na padaku
hfadal zachranu. ale nenasiel ju. lebo ho vofne padajticeho
prevrtali strely amenckych stihacov pri Galante. ... Podfa
amenckych pramehov vysetrovali pnpad zostrelema pilota na
padaku spravodajskC organy na zfiklade rozboru filmov z fo-
togufometov. Americky pilot bol za tento hanehny Sin polrcs-
tany. Je zname, ze v inych pripadoch dostali piloti za podob-
ne preSiny a? 25 rokov".” Lente podfa spravodajskej mfor-
mticie Cfs. 60 67(VTaj.sprav.l944. bod X ..."padol na Madarmi
zabranom slovenskom tizemi v Gombe mftvy prislusnik slo-
venskych Vzdusnych zbrani rtk. Stefan Jambor". "PriCina
timnia roztrhnutie padaku pn zoskoku". Bezduche Jamborovo
telo madarskC pohraniCnC jednotky odovzdali na hranici slo-
venskej strane a odtiaf bolo prevezene do Bratislavy."
Rtk. G. Lung zatitoCil so svojim Cislom пк. K. Gcletkom na
osamclo letiaci americky stvomiotorovy b<»mbardcr typu
Consolidated B-24 Liberator Lt. Lincolna E. Artza zo zostavy
459 bombardovaccj skupiny 758. bombanlovacej penile
15.1 SAAF. ktory sa odltiCil od svojej formacie jx> tispesnom
ixlhodeni bomb na ralinenu vzdialenti asi 15 mif od Viedne
Po uloku rtk. G. Langa odletela z Artzovho stroja Casf kon-
strukeie a zacal sa z neho valif husty dym. Vo chvili. keif sa
slovensky stthac hodlal odputaf od zasiahnuteho bombardcra.
prileleli sprievodni amcricki stihaCi a smrtelhe ho zasiahli do
hlavy. ' Jeho lietadlo padlo pri obci Miloslavov na Ostrove
Skupina mechanikov vyfahuje letecky motor DB 60S z vraku lietadla
Bf I09G-6. ЦГ. Nr. 161 720
a rtk. G. Lang zahynul. Jeho Cislo. пк K. Gelctko. uniklo
dvojici amenckych sprievodnych slihaCov a ako jediny pristal
s neposkodenym lietadlom na Ictisku v PieJfanoch, "
Po prilete do urCcncho pnestoru nad Bratislavou vo vyske
7000 m rtk R Botik spozoroval. >e jeho vedtici roja zvk. P
Zeleiiak ma tcchnk’kC problcmy. Motor jeho Messcra nemal
dostatoCny fah, vykon kolisal. Kcdte spojenie medzi P. Zele-
hakom a vedticim skupiny J. Puskarom bolo prerusene. P Ze-
lenak sa na ostatnych letcov letky informoval u svojho Cisla
131
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
rtk R BoJika. Pre uvedend techmcke problem;, prevzal R
Bozik velenie 4. dvojice a naifalej stiipal na svojom slroji na-
hor P. ZelefiAk bo nasledoval v stometrovom odstupe. No
v jednom okamihu R BoJfk strati! vizualny kontakt s P. Zele-
rtakorn a ten sa nehlasil ani na jeho opakovanc radiovC vyzvy.
Ketf sa R. Boiik dostal do vySky 9500 m. pod letiaci zvaz
amenckych sprievodnych Muslangov. aby sa vybol pripadne-
mu bojovCtnu stretu s ncpriatcTskou presilou. stoCil svoje lie-
tadlo vpravo a ixlbtxlil pridavnu palivovti nadr>. Prtlom spo-
zoroval bombardovaci zvaz lietadiel smcrujtici od Bratislavy
к Malackam. Na jeho konci zazrel osamote letiaci Boeing
B-17 Flying Fortress. Na tohto "samotfira" trikrat zautoCil. Po
jeho titokoch sa z dvoch favych motorov lictajuccj pevnosti
zacal valif husty dym. No i napadnuly americky bombarder sa
brand. Strelci z lictajuccj pevnosti zasiahli pravti polovicu kri-
dla Bozikovho lietadla troma zapalnyrni strelami Pri tret'om
titoku R. Bozik vystricfal vsetky miboje a z utoCiacebo sa
okamzite stal prcnasledovany. lebo dvanasf amenckych stiha-
Cov ho zaCalo prenasledovaL R. Bozik sa zachranil stmthla-
vym letom, pri ktorom ho uz Amcricania ncprenasledovali.
S poskodenym lietadlom zamieril na domovske letisko Pri
Lcopoldove zavolal riadiaceho letov na letisku v Piesfanix.lt
so Jiadosfou о povolenie pristdf. Riadiaci ho informoval. ie
vo vzdusnom priestore letiska Ciha skupina ostrych amenc-
kych stihaCov. ktora stihala a nakoniec I dostihla zvk. P. Zclc-
iiaka. Rtk. R. Boiik preto stoCil Mcsscra nad Moravu a kopf-
rujtic teren Cakal na povolenie pnstaf. Na letisku v Picsfanoch
pristal о (19.50 h.’ ' Zvk P. Zelefidk stratil svoje Cislo pn sic-
dovani pristrojov v kabine lietadla. Nikytn ncatakovany sa
dostal ai do blizkosti Liberatora poruCika Artza. ktoreho bom-
harder smrtefne zasiahol rtk. G. Lang. Liberator hotel
a z otvorenej bombovej sachty vyskakovala posadka lietadla.
Miloslavov na Ostrove, 26.6. /944. Тпкку Langmho Messcnchmitru
Bf 1090-6.
Pri pozorovani horiaceho Liberatora napadli zvk P. Zelefcika
americke P-38 Lightningy, Slovensky stiliaC sa v inaximalnej
rychlosti pokiis.il striasf svojich prenasledovatefov. Na piny
plyn im unikal smerom к materskemu letisku. Tam. priamo
nad letiskom. zasiahla ho jedma strela z gufometu Colt Brow -
nmg kalibru 12.7 mm. ktora si nasla cestu do kabiny a jej Сте-
рту zranili zvk. P. Zclenaka na hlavc a rukach. V plnej ry-
chlosti dosadol tvrdo na brucho do pofa pri obci Homa Sire-
da. Pri tomto ntidzovom manCvri si faJko poranil chrbiicu. "
AmerickCho letca Lincolna E. Artza. ktory opustil svoj horia-
ci Liberator na padaku ako posledny. zadriala slovenska
hliadka tinanCncj straic Koldnic Alzbcta о 09.45 h. Pn pred-
beinorn vysluchu americky pilot uviedol. ze Manoval z letis-
ka v Taliansku о 05.30 h. V siilade s rozkazom bol vydany na
iandirsku stanicu v Moste na Ostrove
Letka 13 - pohotovostnii letka slovenskych vzdusny'ch zbrani
prestala po tomto boji fakticky existovaf. V nehilostnych Ie-
teckych siibojoch 26. jiina 1944 zahynuli v boji s presilou
amenckych stfliaCov: zastupcu velitefa letky 13-1. dostojnik
letky 13 npor. let. J. Puskar, rtk. G. Lang a rtk. S. Jambor. Tai-
ko raneny bol zvk. P. Zelebak. Slovenski stihaCi vo vopred
prehratom boji s desivou presilou americkych stihaCov 26. ju-
na 1944 sice dokazah, ie me sii "zbabclci". ako ich nepn'ivom
nazvali prislusnici Nemeckej leteckej misie na Slovensku
I DLM). ale za svoju odvahu postavif sa na odpor faiko zapla-
tili stratou zivotov. ako aj cennej leteckej techniky. Letka 13
nenavratne stratila tri lietadld Bf IO9G-6 a <fal5ie Styri boli
viizne poskodenC (z poskixlenych lietadiel sa podarilo slovcn-
skemu pozemnemu technickemu personalu uviesf do Ictus-
chopncho stavu len ..bielu 7").
Vzdusne boje. ktore sa odohrali 26. jiina 1944 nad juhozdpad-
nym Slovenskom. sevemym Marfarskom a vychodnym Ra-
kiiskom. pairili к najurputnejSim bojovym stretom medzi sila-
mi protivzdusnej obrany rise a 15. USAAF."* Pokiaf ide
о slovenske letcckC sily. v podstale zavfiili bojovii Cinnost sa-
mostatneho slovenskeho leteetva ai do vypuknulia SNP. ked
slovcnski lelci preukazali svoje odhodlanie a bojovd majstrov-
stvo predovsetkym v rimci Kombinovanej letky povstaleckd-
ho leteetva.
Zloienie bojovej zostavy letky 13 z 26. jiina 1944
I.	dvojica
npor. let Junj РиШг - biela 3	rtk. Stefan Ocvirk - biela 5
2.	dvojica
zvk. Jozef Stauder - biela 11	rtk. Stefan Jambor - biela 4
3.	dvojica
rtk. Gustav Lang  biela 10	rtk. Karol Geletko - biela 8
4.	dvojica
zvk. Pavol Zeleiiak  biela 6	rtk. Rudolf Bozik - biela 7
Orgamzacia protilictadlovej delostreleckej
ochrany Slovenska stav к 1.5.1944
DPL na Slovensku
OOPL BRATISLAVA
(X)PL POVA?JE
NO/DPLP
AOPL
- velitef pplk, del. Jozef ZADZORA
- velitef pplk, del Rajmund S.MARDA
- velitef mjr.del. Ernest SPlSlAK
- velitef slot del Jozef TEREBA
-	velitef slot del. Emil VIZNER
Taiky kandnovy oddiel	- velitef slot del. Emil KLIMKO
ZmieSany oddiel - velitef stot. del. Juraj HINTENBUCHNER
DL’BNICA
Cahkj’ kandnovy oddiel
ZmieSany oddiel P BYSTRICA
Svctlometny oddiel
-	velitef stot. del. Michal TKAC
- velitef mjr. del. Jozef ClLlK
velitef mjr del. Ludovit KRlSKO
132
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Vysvetiivky:
OOPL - Obvod obrany proc lietadlam
NO/DPLP - NAhradny oddicl proulictadlovdho dclostrcleckdho pluku
AOPL - Armddna obrana proti lietadlam
Spracovand podfa VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. Sign.
31/66/6 (vl. Да. 70.626).
PoznAmky:
1)	UJiak. P.: К Cinnosti U. S. Au Force nad uzetnim Slovenska
poCas 2. svetovej vojny. Zbomik к 50. vyroCiu SNP. BanskA
Bystrica, Kaledin histbrie UMB 1994, s. 87 taktici Rajlich, J.:
Jindfichftv Hradec 24. 8. 1944, Praha 1998, s. 10, Do MASAF
patrili leteckd jednotky 15. USAAF a 205 BG RAF. Velitef
srvo MASF bolo dislokovand v juhotalianskom primorskom
meste Bari
2)	VHA Tmava. Fond letecky pluk, Dovemy rozkaz leteckdho
pluku Ms.33/1943 z 26. 8 1943. CIAnok 6.
3)	Tamie.
4)	Tamie.
5)	Sumichrasl. P.: Hotovostny roj stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109 a PohotovostnA letka 13 SVZ (August 1943 •
26. jiin 1944 ). Bratislava, VojenskA histdria Cis. 2/1997, s. 33.
6)	VHA Tmava. Fond letecky' pluk. Dovemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 33/1943 z 26.8.1943. CIAnok 6.
7)	Sumichrast. P.: Hotovostny roj stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109 a PohotovostnA letka 13 SVZ (August 1943 -
26. jun 1944 I. Bratislava. Vojenski histtiru Cis. 2/1997, s. 33.
Lietadld Messerschmitt Bf 109E (Emil) boli postupne stabova-
nC od stihacich jednotiek Lufwaffe dislokovanjch pri kandle
La Manche a nahradzovand verziou Bf 109F (Friedrich) v prie-
behu mestacov marec a april 1941. Pri titoku na ZSSR v jiini
1941 boli vo vyzbroji jednotlivych Jagdgeschwader Luftwaffe
ai 2/3 stihacich lietadiel Luftwaffe vo verzii F-l a F-2. PrvC
stroje Messerschmitt Bf 109 vo verzii G-2 boli dodand stihacim
jednotkAm Luftwaffe na jar roku 1942 - pozn NtmeCek, V.:
Vojenski letadla 3 - Ictadla druhd svdtovd vAlky. Praha 1977, s.
35-37.
8)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Cis. 33/1943 z 26. 8. 1943, CIAnok 6
9)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Dovemy rozkaz leteckdho
pluku Cis. 38/1943 z 10.11. 1943. CIAnok 3.
10)	VHA Tmava. Fond letecky' pluk. Denny rozkaz leteckdho plu-
ku Cis. 168/1943 z 9. 10. 1943. CIAnok 10.
11)	VHA Tmava. Fond WZ, spisy tajnd 1943, Ms. 80.206 Taj. O.
D. 1943
12)	VHA Tmava. Food letecky pluk. Ddvemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 38/1943 z 10.11. 1943. CIAnok 3.
13)	Tamie.
14)	VHA Tmava. Food letecky pluk, Dovemy rozkaz leteckdho
pluku Ms. 18/1943 z 21.4. 1943, CIAnok 4. taktiei VHA Tma
va Fond RD • velitelkrvo, spisy tajnd 1943. Ms. 7990,Taj 3.
odd.
15)	Bursa, S.: Slovenskd "Gustavy", HPM Ms. 6/1999, a. 16.
16)	Rajninec, J.: Typolftgia slovenskdho letectva 1939-1944. Tren-
cin 1977 Food VHtl Bratislava, s. 1(M
17)	Tamie.
18)	Bursa. S.: Slovenskd "Gustavy". HPM Ms. 6/1999, s. 16,
19)	ZApisnik letov zvk. JAna ReifiAka vydany 3. inAja 1938. por. C.
letu I, 443. Krtpia uloienA vo Vojenskom miizeu TrenCin
VHl.
20)	Tamie, por. C. Ictu 1.541.
21)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1944.
Ms. 455.408/1-2.1944/. Dfta 19. jula 1943 vykonal prisluJnik
WZ stot. del. Kolotnan Btclek siiCmnostny dobovor s velite-
fam Protiltetadlovej skupiny Viedeft - Sever vo vcci spoluprA-
ce$ nemeckymi stihaCmi v rAmci OPL Bratislavy. Sluiobnd ro-
kovanie sa uskutoCnilo v Bratislava - pozn VHA Tmava. Food
VVZ, Dovemy domici rozkaz WZ Cis. 22/1943 zo dfta 22. jti-
la 194.3, CIAnok 100.
22)	Tamie.
23)	Groehler, O.: LeteckA vAlka. Praha. Panorima 1981, s. 151.
24)	Tamie.
25)	Groehler, O. Geschichte des Luftkriegs 1910 bis 1980. Berlin
1981, s. 404.
26)	Tamie
27)	Tamie.
28)	Tamie.
29)	Murray, W.: Strategic pro poriiku: Luftwaffe 1933-1945. Pra-
ha 1999, s. 183.
30)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. Signature 31/137/1.
31)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz leteckdho plu-
ku Ms. 16/1944 zo 4. 2. 1944, CIAnok 1 a Prfloha к DR Cis.
16/1944. s. 10.
Zoznam v-ykonnych letcov letky 13 ( stav JanuAr 1944 ):
npor let. Vladimir Krikko - velitef letky 13. npor. let. Juraj PuAkAt
zAstupca velitelh letky 13. rtk. rtm. let. Frantitek MelkhAC, rtk. rtm.
let. Frantitek Hanovec. zvk. Frantitek Brezina, zvk. Izidor KovAnk.
zvk. JAn ReinAk. zvk. Jozef Slander, zvk. Pavel ZeleftAk. rtk. JAn Set-
vAk. rtk. JAn MartiA, rtk. Stefan Ocvirk. rtk. Rudolf Palaticky. rtk Ste-
fan Jambar, rtk. Gusliv KuboviC. rtk. GustAv Lang. Cat. Rudolf Bo-
iik, Cat. Karol Geletko.
32)	Rajninec. J.: Skaza pohotovostnej letky Plastic Kits Revue Ms.
1/1991, s. 4.
33)	VHA Tmava. Fond 55. WZ Ms. 10.081/Taj.lech. 1944. Prfloha
1, рог. C. 5.
34)	Rajninec, J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue Cis.
1/1991, s. 4.
35)	Tamie.
36)	VHA Tmava. Fond 55. WZ Ms.10.O81/raj.tech.1944. Prfloha
1. por. C. 5.
37)	Tamie.
38)	Tamie.
39)	Tamie.
40)	VHA Tmava. Fond Letecky' pluk. Denny rozkaz leteckdbo plu-
ku Ms 25/1944 z 23. 2 1944, Clinch 15.
41)	Tamie.
42)	Kronika 32. Leteckej zAkladne Pieffany ArmAdy SR. s. 43.
43)	VHA Tmava. Fond Letecky pluk. Denny rozkaz Ms. 29/1944
z 29.1 1944. Clinch 7.
44)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945. spisy ddvemd 1944,
Ma. 45.957/D&V.I.I944
45)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, spisy ddvemd 1944,
Ma. 59.055/Dftv.iy2.1944.
46)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz leteckdho plu-
ku Ms 66/1944 z 25.4 1944. CIAnok 18.
47)	Rajninec. J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue C.
1/1991, s. 5.
48)	Tamfc.
49)	Tamfc.
50)	Tamfc.
SLOVENSKF LETECTVO
I <09 . i<>44
51)	VHA Tmava. Fond WZ. spisy tajnd.
dis.60650/Tajjprav.)944. taktieJ VHA Tmava. Fond VDO I.
L DI-55/1944 "Dna 13. 4. 1944 medzi 12 a 12.15 hod
v obvode obce Podun Biskupice spadlo nemecke stihacie lie-
tadlo typu 'Messerschmitd''l 10. Pddom sa zabil pilot. Pozoro
vatcf sa zachrAnil padAkom. Uctadlo padlo do priestoni zapla
vendho vodou." - pom OU Bratislava. Spriva politickA vo vSe-
obecnosti za mesiac april 1944.
52)	Sumichrast. P.: Hotovostny roj stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109 a PohotovostnA letka 13 SVZ (August 1943 
26. jun 1944 ). Bratislava, VojcnskA histdria iis. 2/1997. *. 37.
V tento deft vykonal Start na poplach aj velitef letky 13 npor.
let V. Kriiko, ktory vzlietol z letiska v PieStanoch о 11.08 h na
stihacom lietadle Bf I09E, W. Nr. 1572. Na domAcu zAkladftu
sa vritil о 12.55 h. - Zapisnik letov npor. let. V. KriUa vydany
22. augusta 1941. s. 138. por d. letu 3787. Kftpia uloJeni vo
Vojenskom miizeu Trendin VHU.
53)	Sumichrast. P.: Hotovostny roj stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109 a PohotovostnA letka 13 SVZ (August 1943 -
26. jtin 1944 ). Bratislava. Vojenska histftria dis. 2/1997, s. 37.
54)	Tamie
55)	Tamie.
56)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz leteckeho plu-
ku iis. 56/19441 12.4. 1944, dIAnok 2.
57)	VHA Tmava Fond letecky' pluk. Denny rozkaz leteckiho plu-
ku iis. 69/1944 z 28.4. 1944, dIAnok 8.
58)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz. leieckdho plu-
ku dis. 74/1944 zo 6. 5. 1944. dIAnok 4.
59)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz leteckdho plu-
ku iis. 71/1944 ж 15. 1944.0 dIAnok 7.
60)	Rajmnec. J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue d.
1/1991, s. 5.
61)	Galland. A.: Prvni a poslednf. Praha. X-EGEM 1994. s. 190.
62)	Tamie.
63)	Rajmnec, J.: Americki lelci v SNP I. Bratislava. Obrana t.
1/1996, s.4.
64)	VHA Tmava, Fond MNO SR 1939-1945, Sign. 31/137/1 (vl.i.
70.855).
65)	Tamie.
66)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. Sign. 31/66/6 (vl. i.
70.626). Obvod obrany proti lietadUm Bratislava patnl do pro-
tilietadlovej delostreleckej obrany Slovenska - pozri OrgamzA
cia DPI. Slovenska
67)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz letcckiho plu-
ku iis. 85/1944 z 24. 5. 1944, dIAnok 11
68)	Slavkovsky. D.: Vo vzduchu i na zemi. Bratislava 1969. s. 43.
69)	Tamie.
70)	Bursa. S.: Slovenski "Gustavy”, HPM dis. 6/1999. s. 17.
71)	VHA Tmava. Fond letecky pluk. Denny rozkaz letcckiho plu-
ku if*. 108/1944 z 24.6. 1944. dIAnok 3.
72)	Rajlich, J.: Jindhchftv Hradec 24. 8. 1944 Praha 1998, s. 11.
Vznik Jafii Ostmark si vyndtili pevi spojenecki nAlcty na nafto-
vi polia v Ploicsti (1. 8, 1943) a na leteckti tovAreft firmy Mes-
serschmitt A. G. vo Wiener Neustadt. Tieto nAlety boli vykona-
ni ette z leteckych zAkladnl dislokovanych v Sevemej Afnke.
73)	Rajninec. J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue ifs.
1/1991, s. 5.
74)	VHA Tmava. Fond VPV Spisy tajni 1944, as. 35061/Taj.
zprav.1944.
75)	Rajmnec, J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue iis.
1/1991. s. 5.
76)	VHA Tmava. Food VPV - Spisy tajnd 1944, d. 35061/Taj.
zprav.1944.
77)	Tamie.
78)	Tamie.
79)	Tamie.
80)	VHA Tmava. Fond MNO SR 1939-1945. spisy tajni 1944, iis.
1022l0/Taj.zprav.l944.
81)	Sumichrast, P.: Hotovostny roj stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109 a PohotovostnA letka 13 SVZ (August 1943 -
26. jtin 1944 ). Bratislava. VojenskA histOna dis. 2/1997.
82)	Tamie.
83)	VHA Tmava, Food MNO SR 1939-1945. sptsy dftvemd 1944.
dis 472.090/Dov 1944
84)	Rajlich. L: Pilot od divokych svini. REVI dis. 12/1996. s. 14.
85)	Tamie.
86)	Punka. G.: A ’,Messzer” Bf 109-ek a Magyer KirAlyi Honv6d
Lcgtcroben Budapest 1995, s. 52.
87)	VHA Tmava. Fond MNO SR. nezaradend. Uradny zAznam spf-
sany $ por. let. E. Stmonom zo dfta 26.6.1944.
88)	VHA Tmava. Fond MNO SR. nezaradend. Uradny zAznam spi-
sany so zvk. J. Stauderom z dfta 26. 6. 1944.
89)	VHA Tmava. Fond MNO SR, nezaradend. Uradny zAznam spt-
sany s рюг. let. E. Stmonom z dfta 26. 6. 1944.
90)	VHA Tmava. Fond MNO SR. nczaradend. Uradny zAznam spf-
sany so zvk. J. Stauderom z dfta 26.6. 1944.
91)	Androvid. Messerschmitty Bf 109G u Slovenskych vzdus-
nych zbrani. Messerschmitt Bf 109G a K. Praha 1992, MBI /
Sagitta.
92)	VHA Tmava. Food MNO SR, nezaradend. Uradny zAznam spi-
sany s rtk. S. Ocvtrkom zo dfta 26.6. 1944.
93)	Rajmnec. J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue dis.
1/1991, s. 7.
94)	Aeroarchiv AndroviC, ZandArska stanica D. Lovdice. okr. Tma-
va. dis. 613/44 zo dna 27.6. 1944.
95)	Aeroarchiv Androvid. OU v Zavare, okr. Tmava, d. 110/1944
prez. z 27. 6. 1944. taktiei Bursa. S.: Nadporudik leteetva Juraj
Put к Ar. HPM dis. 4/199. s. 24.
96)	VHA Tmava. Fond MNO SR. nezaradene Uradny zAznam spi-
sany so zvk. J. Stauderom z 26.6. 1944.
97)	Slavkovsky. D.: Vo vzduchu i na zemi. Bratislava 1969, s. 44.
98)	Tamie.
99)	VHA Tmava. Fond VPV, Sign. 4/21/2 (d. 60.670/Taj. zprav
1944, s. 8).
100)	Rajmnec. J.: Skaza pohotovostnej letky. Plastic Kits Revue dis.
1/1991, s. 7-8.
101)	VHA Tmava. Fond VPV. sign. 4/21/2 (d. 60.670/Taj. zprav.
1944. s. 8.)
102)	Rajninec. J.: Skaza pohotovostnej letky Plastic Kits Revue d.
1/1991, s. 8.
103)	VHA Tmava Food MNO SR. nezaradend. Uradny zAznam spi-
sany s rtk. R. Boiikom z dfta 26. 6. 1944.
104)	Rajninec. J.: Skaza pohotovostnej letky Plastic Kits Revue dis.
1/1991. a 8-9.
105)	VHA Tmava Fond VDO I • spisy zprav 1944. dis.
3.172/Ddv.zprav. 1944.
106)	PolAk. T.: Captain John James Voll. Aero Revue dis. 62/1997.
s. 41. PnznAmka: Spojenci v tychto bojoch strati It 43 bojovych
lietadiel (z toho 34 B-24 Liberator. 3 B-17 Flying Fortress.
2 P-38 Lightning. 2 P-51 Mustang a 2 P-47 Thunderbolth). Pro-
UvzdulnA obrana rfie 35 bojovych lietadiel (z toho 15 Messer-
schrmttov Bf 109.3 Fw-190. 4 Bf 110 a 13 ME 410).
SLOVENSKE LETECTVO
1959 • 1944
6. kapitola
Planv a realita slovenskeho leteetva
v lete roku 1944
Peter Sumichrast
Definiu'vne ziskanie stratcgickej iniciativy Cervenej armady
na vychodnom fronte po uspechoch poCas lemeho tazema
v roku 194 3 a jej postup smerom к vychodnym hraniciam Slo-
venska. tispesny priebeh litoCnych operacii spojencckych
vojsk v juznom Taliansku a ich neskorsia tnvazia do Francuz-
ska. lo vsetko podnietilo v prvej polovici a najma v Icinych
mesiacoch roku 1944 rozmach domaceho proti fasisiickeho
hnutia. V priebehu niekolkych mesiacov sa postupne dostava-
li popredni predsiavitelia slovenskej vladnucej gamittiry do
celkovej izolacie. Aj jednotlive zlozky vykonnej moci statu sa
zaCali postupne rozkladat. V snahe о vlastmi zachranu zacali
rnnohi prislusnici exponovanych spoloCenskych vrstiev slo-
venskcj spoloCnosti kalkulovai s vifazstvom spojencov a hfa-
Velitef III. bombardmacej penile mjr. let. M. Lisicky (vhvo). piloto-
val dfta 4. g. 1944 dvojmotorovi lietadlo Fw 5g Weihe, ktore viez/o
Calloiovo memorandum do ZSSR
daf moznosti zapojenia sa do rezistencie. resp. hfadali sposob.
ako vymanCvrovaf Slovensku repubhku z podruCia Nemeckej
ГНС
Tento vyvoj sa zdkonite nevyhol ani slovenskej annade
a ovplyvftoval spravanie casti jej prislusnikov. Celkovy pris-
tup rnuTstva к plneniu zakladnych sluJobnych povinnosli nc-
gativne ovplyvnovali aj prelrvavajifce problemy matcnalneho
rizu a v niektorych posadkach tiei nevltodnC ubytovame a ne-
dostaioCnl. resp. jednotvame stravovanie. Pri vyratiivani
tychto probICmov nesmieme vyncchaf am rozhodujticu sku-
toCnosf. ktora jednoznacne detenninovala (falllie smerovanie
protifasistickeho odboja na Slovensku. Klo о to. Ie vediice
osobnostt komunistickeho i nekomunistickeho domaceho od-
bojoveho hnutia v z.iujme realizacie rozhodujiicich ciefov bo-
ja proti faSizmu naili spoloCnti cestu a po zlozitych politic-
kych rokovamach zalohli v decembri roku 1943 ilegalnu Slo-
venskti narodnti radu (SNR). Jej predsiavitelia sa ujednotili na
zakladnom programovom dokumente. ktorym sa stala Via-
noCna dohoda. V nej zmluvne zakotvili celkovd smerovanie
a ciele odbojovej Cinnosti na tizetni Slovenskej republiky.
Ozbrojenc celonarodne vystupenie sa pripravovalo v tesnej
suCinnosti s vytypovanymi antifakistickymi vlasteneckymi
dostojnikmi slovenskej armady. v ktorej znaCnd Cast dostoj-
mckeho zboru a poebopitefne aj muTstva bola nespokojna
s fudackym reJitnom a bola ochotrU vsttipif do ozbrojenCho
boja proti nemu. Rokovania ilegalncj SNR s predstavitefmi
ilegalnych vojenskych zoskupeni umorinli zostavif Vojenske
tistredie (dalej VU) na Celc so sktisenym ttdbnym ddstojni-
kom - miCelnfkom stabu Veliiefsiva pozemneho vojska (dalej
VPV) v Banskej Bystrici. pplk. gst. J. Golianom.
Povodne VU sa utvonlo v aprili 1944. Posobili v йот: pplk.
git. Jan Golian. plk. pech. Jan Imro a plk. gst. Viliam Talsky.
Coskoro sa vsak ukazalo. ze V, Talsky a J. Imro sa podriadili
J Golianovi len formalne a nikdy ncprekrocili prah suboedi-
nacie vo vojenskej hodnosti.1 Z tohto dovodu si J. Golian vy-
tvoril novy konspirativny stab. Jeho jadro tvorili: pplk. vet.
MVDr Mikulas Ferjencik. mjr. deL Jozef Marko, mjr. gst. Ju-
lius Nosko a mjr gst, Anton Cyprich.
Predsiavitelia VU si po tajnej porade J. Goliana s Clemni de-
galnej SNR konanej 27. aprila 1944 v Bratislavc muscli pn
vypracovivani najvhodnejiieho modelu vojenskCho planu
povstama ujasnif sily a prostriedky slovenskej armady. ktore
sa nachadzali na tizemi Slovenska. UZ pri jeho priprave bolo
zrejme. Ze bez vojenskej koordimlcie spoloCncho postupu so
sovietskou armadou nie je tnoiri zaCaf pianovane protine-
mecke povstanie. JednoznaCnu potrebu spoloCneho postupu
slovenskej a Cervenej armady (dalej CA) pri planovanom
ozbrojenom vysitipeni na Slovensku umocnovala aj skutoc-
nosf. Je vzhfadom na obsadenie Madarsk.i ncmeckou arma-
dou 19. marca 1944 sa zvyiovalo nebezpeCenstvo mozneho
nemcckcho zasahu proti Slovensku z juJneho smeru.
Ciefom hlavnych tiloh VU bolo vypracovat optimalny vojen-
sky plan povstama. urychlene vy budovaf pevmi ilegalnu od-
bojovti siet v ramci slovenskej annady. vCasne zavKif operaC-
no-takticke a materialno-technicke pripravy povstama. ako aj
nadviazat kontakt s velenim Сл pre zabezpeCcnie suCinnosti.
29, jtina 1944 bol vojensky pldn povstania predlozeny pred-
stavitefom SNR na stretnuti v Bratislave. Na bratislavskej
schodzi pn jala ilegalna SNR uznesenie vyslaf do Sovielskeho
135
SLOVENSKELETECTVO
19 34 - 1944
zvazu delegaciu s tilohou informovaf oficialne sovietske orga-
ns о priprav.kh povstania na Slovensku a dohodmif sa s num
о moinostiach koordinacic. Predstavitelia VU okrem leteckej
prepravy zo Slovenska na lizemie Sovietskeho zvazu malt za-
bezpedif lietadlo a pilota a prostrednietvom ilegalnych vysie-
iadick dohodmif s prcdstavitefmi ds. brannej moci v Londyne
micsto a datum prcletu vychodneho frontu tak. aby slovenskd
lietadlo ncbolo zostrclcne sovietskou protdietadlovou obra-
nou. Delegaciu mah tvorif gen. II. triedy Stefan Jurech. Karol
Smidke a npor. del. Stefan Hanus. Na zaklade odporixenia
plk. pcch. Jdna Imra mal lietadlo pilolovaf prislusnfk leteckej
skoly stot. let. Eudovit Koza. Prclct dclcgacie inal byf realizo-
vany 9. jula 1944 jednomotorovym viaciidelovym lietadlom
Junkers W34. s predpokladanym dasotn priletu do Vinicc oko-
lo tretcj hodiny rannej moskovskeho dasu. О tejto skutodnos-
ti boli informovani vediici funkcionari ds. vojenskej misie
v ZSSR. Jej prislusnici nasledne infonnovali prislusne so-
victskc organy a poiiadali ich о potnoc a spolupracu. Na za-
klade tejto informacie sovietske vojenske organy vyslali do
Vinicc splnomocnenca pre zahranidne jednotky v ZSSR gen.
G. S. Zukova. ktory mal zariadif prijatie delegacie a jej pre-
pravu do Moskvy."
X. jiila 1944 sa v ncskorych nodnych hodinach dostavili urde-
ni dienovia delegacie v spricvode pplk vet. MVDr. M. Ferjen-
dflca na dohodnute miesto zrazu pri letisku Tri Duby . Tam sa
He 111 (S-82). na ktorvm odletel do ZSSR z Troch Dubov stot. let
£. Koza. Na palube lietadla bol styinf ddstojnJk ilegilneho VU
npor. pech. Jin Korecky s vojenskym plinom povstania.
stretli so stot. let. E. Kozom. Vidnelhe rozmseny E. Koza
mfonnoval M. Ferjendika. ie let je prezradeny a ie v dopolud-
hajsich hodinach bol na letisku Tri Duby nadelnik stdbu VVZ
mjr. gst. J. Toth, ktory dal vymontovaf z lietadla radio a vy-
puslif bcnzin... M. Ferjendtk vsak pozn.il mjr. gst. J. Totha ako
cloveka oddandho priprave celonarodneho povstania. preto
nadobudol dojem. ic E. Koza dostal strach a ie nehmori prav-
du. Poiiadal ho. aby uvedend tvrdema zopakoval aj pred dlen-
rni deleg.icie. ktori vyckivali v automobile. Stot. let. E. Koza
tak urobil. Vzhfadom na jeho odividne zle psychickd rozpolo-
icnie. ako aj na skutocnosf. ie lietadlo nebolo na let priprave-
nd. S. Jurech spolodne s K. Smidkein sa rozhodli. ie viac na
pilota nebudti naliehaf.
Na druhy deft о tychto skutodnosliach M. Ferjendtk infomio-
val velitefa VU pplk. gst. J. Goliana. Autentickd dokumenty
nasveddujti. ie bezprostrcdne po neuskutoCnenom odlete sa
vtetka vina pripisovala pilolovi a cely pripad sa jednoznadne
kvahfikoval tak. ie slot. let. E Koza zradil. О tom sveddi aj
obsah radiodcpcsc. ktoni zaslal Jan Golian ministrovi n.irixl
nej obrany ds. exilovej vlddy gen. Sergejovi Ingrovi 12. jiila
1944: "Hldscny odlet ddstojnikov zlyhal pre zradu pilota ka-
pitana Kozu. Moinosf odletu v buddcnosti nepravdepodob-
ni...”"
Podfa historika Jana Stanislava bol vsak ilovod Kozovho
osobncho zlyhania ovefa prozaickejJi: ... "ako pilot lietadla
neabsolvoval kurz nodndho lietania”. Na zaklade obsahu Go-
lianovej depese z 5. augusta 1944 adresovanej gen. S. Ingrovi
je zrejme. ic si E. Koza vdas uvedomil dosah a dosledok svoj-
ho cinu a opiitovne si ziskal doveru predstavitefov VU.
Koncom jiila a zadiatkom augusta 1944 do zlozilej problema-
tiky spojenej s pripravou celonarodneho vystiipenia proti fa-
tizmu svojou ponukou zasiahol aj minister nanxlnej obrany
a hlavny velitef slovenskej .imi.kly gen. I triedy F Callos,
ktory prejavil seridzny zaujem о nadviazanie kontaktov
s predstav itefmi domAcej rezistencie. F. Callos. Ako skuseny
vojak a prezieravj clovek s velkou autoritou v slovenskej spo-
lodnosti videl. kam sa nili nemeckd vojnovii masincria. Rov-
nako ako general! rumunskej di finskej armady hfadal moz-
nosti. ako prejsf vdas na stranu vifaznych mocnosti. Ai do jii-
la 1944 sa nikomu z dlenov slovenskej vlddy so svojim pldn
mi nczdoveroval. lebo si ncrobil iiadne nadeje na spoluprdcu
s mini, vratane samotndho prezidenta republiky dr. J. Tisu. Do
styku s ilcgalnymi predsiavt-
tcfmi odboja vsttipil nepriamo.
prostrednietvom stot. g<t Jana
Staneka - prednostu spravodaj-
skcho oddelenia MNO SR.
ktorcho poveril sprostredkova-
ntm kontaktu so sovietskou
stranou. V priestoriKh MNO
SR v tichosti odstaroval tajnu
akeiu. ktorej vysledkom malo
byf rychle obsadenie tizemia
Slovenska sovietskou annddou
aj za pomoci slovenskej arma-
dy. pokiaf moi.no bez vildsfch
bojov."’
Podia hixlnotenia slovenskdho historika Jozefa Jablonickeho
bolo vsak Catlosovo memorandum ukazkovym prejavom ali-
bizmu. ako aj pokusom о zachranu ohrozcnych pozicii a osob-
nej prestiie Po sformulovant svojho memoranda bol F. Callos
osobne presveddeny. ie vystupuje s velkou iniciativou. a ie
ma na myslienku ozbrojencho povstania prinidt. Nevedel totii
о existencii VU. ani о ilegalncj SNR a о ich viizbach na ds.
exilovii vladu v Londyne.'
Stot. gst. Jan Stanek spolu s npor. Vojtechom Lisym, svojim
podriadenym zo spravixlajskeho oddelenia MNO SR. uvaio-
vali о moinosti nadviazaf radiovy kontakt so sovietskou stra-
nou prostrednietvom byvaleho prislusnika 2. frontovej gami-
tiiry letky 13 dtk. A. Gerida. ktorelxi sovietske organy ako vy-
evidendho agenta vysadili v jiini roku 1944 na Slovensko. A.
Gerid sa po ndvrate domov pohyboval v Piesfanoch najma
v spolodnosli byvalych kolegov - letcov. Neskor ho v Piesfa-
noch zaistili slovenske bezpccnostnd organy a previezli do vo-
jenskej vaznice v Bratislave. Koncom jiila 1944 navStfvil
uvazneneho A. Gerida npor. V, Lisy. ktory ho v stilade so Sta-
nckovym rozkazom poiiadal о nadviazanie nidiokontaktu so
sovietskou stranou. A. Gerid po urditom vdhani tilohu pnjal.
136
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
avsak Ziadal о rnohiosf nadviazat kontakt so svojirn kolegom
- parasulistom - radistom V. TkdCikom. ktory sa po vysadcni
na Slovensku skryval v rodnej Turzovke Napriek skutoc-
nosti. ie N. GcriCovi a V. TkaCikovi bol umoZneny osobny
kontakt. Tkacikovi sa ako vycviCenemu radistovi nepodarilo
pod priamym dozorom npor. pech. J. Koreckebo nadviazat
v skorych rannych hodinach 2. augusta 1944 radiovc spojeme
so sovietskou centralou Prvy pokus о nadviazame konlaktu sa
skoncil neuspechom.
Druhy pokus vo veci sprostredkovania konlaktu s predstavi-
tefmi CA a doruCenia Catlosovho memoranda vykonal stot.
git. Jin Stanek s JUDr Guslavom Husakom clcnom V. ile
galncho ustredneho vedcnia KSS Zaujem о serioznu spolu-
pricu jestvoval na oboch stranach. hoci bol rozdielne rnotivo-
vanf. Vedemu KSS sa pomikala jcdincCmi prileJitosf vyuJif
mimstra F. Callosa v prospech pripravovancho ozbrojeneho
vystupenia proti fasizmu. hoci pretrvavali vyhrady voCi jeho
osobe. Pre komumsiicky'ch predstavitefov sa ponukala skuhx
nosf. ic K. Smidkc bude moci odletief do Sovietskeho zva/u
Lietadlo Fw 58 Wethe. Na tomto type odlctela г letiska Mokratf do
ZSSR posadku mjr. let. M. Lmcktho dfia 4. 8. 1444.
lietadlom, ktore zabezpeOt gen F. Catlos pre svojho emisara.
No rite pred odletom vyslanca s Catlosovym memorandum
vzlietlo 2. augusta 1944 о 14.28 h z letiska Tri Duby dvojtno-
lorovc lietadlo Не-Ill <W. Nr. 5313. S-82). Velitefom lieta-
dla bol velitef $1.1) stot. let. Ludovit Koza. pilotom Cat. Jozef
Mikus. leteckym pozorovatefom por. let. Belo Rohaf. palub-
nym mechanikom Jiak SLD Robert Vesperin (II roCnik SLD.
oddiel palubnych mechanikov). Cestujucimi boli: styCny dos-
tojnik VU npor. pech. Jin Korccky a suCasne prednosta spra-
vodajskcho oddelenia VPV, Ing Vaclav Fejka, por. v z.<il. Te-
odor BaliJ a rtm. Karol Grint ’ Po odlete lietadla vsak velitef
VU pplk. gst. J. Golian oznaCil V. Fejku a T. BaLiza za Cier-
nych pasaJicrov a samotnebo K. Gruna dokonca za vojnovC-
ho zbeha.
"Cierni pasaheri" na palube slovenskeho Heinkela boli vy-
sledkom indiskretnosti velitefa lietadla stot let. E. Kozu. kto-
ry nepochopil dolehtosf poslama a hrubo porusd pevne pravt
dli konspirticie DvojmotorovC lietadlo so slovenskymi vysos-
tnymi znakmi pri sialo na letisku v KunCi pri Vinici.1”
PoCas noci z 5. na 6. augusta 1944, po presunuti posidky lie-
ladla do Serebrianncho Boru pri Moskve. npor. pech J. Ko-
recky nadobudol dojem. ic sovictskc spravodajske organs
s nim nerokovali ako s parlamentarom ilegalneho VU. ale ako
s prislusinkom annady. s ktorou boli vo vojnovom stave. Na
rozhovoroch sa ztiCastml aj naCelnik Cs vojenskej misie
v ZSSR (tfalej CSVM) gen. Heliodor Pika, ktoremu vsak ne
bolo umofrienc. aby osamote prehovonl s npor pech. Janom
Koreckym. Soviclskym spravodajskym organom odovzdal J
Korecky vsetky pfsomne materials. ktore obsabovah vojens
ky plan ozbrojenCho vystupenia a olcaty ako aj svoju povero-
vaciu listinu. Spravodajsky vyfaJeni boli aj ostatni Clenovia
posadky Kozovho lietadla. Soviet! po vyhodnoteni prtvczc-
nych inaterialov umoJnili osobny siyk J. Korcckeho s H Pi-
koni. ktory na zaklade komplexneho posudenia pisomnych
matenalov. ako aj obsahu osobnebo rozhovoru s J Koreckym.
vypracoval suhtnnu spravu о situacn a navrh na bleskove
obsadenie Slovenska Material predioztl sovietskej strane
It), augusta 1944. Cief narocnej vojenskej operacie charaktc-
rizoval nasledovne: "Umyslom Ceskoslovenskeho odboja je
otvorif hranice v Karpatoch a prepustif C?\ dovnutra Sloven
ska tak. aby za jednu noc bolo obsadenC cele lizemie a aby sa
front prcsunul о 250  300 km na ziipad. Dve slovenske divi-
zie rozlozene v Karpatoch uvofnia cestu cez prechody. odstra
nia vsetky prekiizky a splnia inti tilohu. ktoru im zven velitef
stvo C.A operujtice na Slovensku". Jeho plin vsak sov ietskc
najvy ssie velenie prijalo s nedoverou a povaJ.ovalo ho za ne-
reality Navrh obsadif Slovensko za jednu noc sa javil ako ne-
mofcny u> len pre lechmckc priCtny. Rovnako nepoCital so
skupmou arm;id Sevenui f krajina. ktora disponovala 600 0(X)
muZmi, 900 tankami a SHD. 6300 delami a 700 bojovymi lie
tadlami. Vojensky projekl povstania vypracovany prvdstavi-
Icfmi ilegalneho VU. ako aj Pikom moditlkovana podoba pro-
jektu obsiahnuti v siihmncj spravc a v ndvrttu, vyjadrovah
jednoznaCnd ochotu pnsposobif sa opcraCnym zamerom C.A
Spracovatclia oboch projektov ozbrojcnCbo povstania v pod-
state Cakali. ie soviclska strana urobi patriCne korektiiry. Plan
uvofnenia dvoch karpatskych priesmykov jediiotkanii Vycho-
doslovenskej annady gen. A. Malara vsak povaiovali predsta-
vitelia sovietskeho vojenskCho velenia za pasivny. ’
Kozovy m lietadlom mail podfa povodnc'ho planu spolu odle-
tief s npor. pech. J. Koreckym aj K. Stnidke ako predstavitef
ilegalnej SNR a npor. del. S. Hanus za VU. Neskdr pplk. gst
J. Golian rozhodol. ze 5. Hanus nebude Clcnom delegacie.
Vzhfadom na nedorozunwnie a nezladenosf Casoveho planu
nedoslo ani к imIIcIu K. Smidkeho. G. Husak a K. Smidke ten
Skupina dostojnikov vzduinych zbrani v Case osobneho solba. Z&va
stot. let. £. Koza. stot. let. B. Kubica a mjr let. J. Tmka
137
Sl-OVENSKF t ETECTVO
1959  1444
to nepodareny odlet I pochopitcfnych dovodov vyCitah pred-
stav itefom VU ako orgamzatorom letu. Nasledne oznamili. ie
si hctudlo zaobstarajii vlastnymi silami a Irvali na tom. aby
spolu s ich zastupcom letel velitef VU pplk. get. J. Golian.
resp. pplk. vet MVDr. M. Ferjencik Konzuhdciami sGolia-
noni sa napokon rozpory okolo novCho odletu delegacie pod-
anlo obnisif a doslo к zbode stanovisk. ktore vyiistili do do-
hody. ie v Catlosovom lietadle poleti ako reprezentant VU
pplk. vet. MVDr. M. FerjenCik. Podfa Jana Stanislava tymto
rozhodnutim Golian prakticky v rozpdti troch dni od 1. do
4. augusta 1944 zmenil svoje povodne kategoricky odmietavC
rozhodnutie i varovny postoj к ministrovi nanxlnej obrany
gen. F. Callokovi a suhlasil s vyuiitfm jeho lieladla.
Ich zamer sa im podarilo splnif 4. augusta 1944 о 13.03 h. ked
z letiska Mokraif pri Liptovskom Sv. Petri odstartovalo dvoj-
motorove viactiCelovC lietadlo Focke-Wulf F» 58 Weihe. I.ie-
Slovenski letci pred рапогйпюи V'ysokych Tatia
tadlo pilotoval velitef 111. bombardovacej penile mjr. let. M.
Lisicky. ktory mal siiCasne plnif tilohu ministerskCho kunera.
Ale tejto tilohy ho bez vedomia gen. F. Callosa zbavil tesne
pred startom prednosta spravixlajskeho oddelenia MNO SR
slot. git. J, Stanek. Memorandum, ktore mal M. Lisicky doru-
cif sovietskym vojenskym organom. odovzdal J. Stanek c3te
cestou na Mokrad vediicemu delegdcie za SNR K. Smidkcmu.
ktory navyie niesol tajny dokurnent V. ilegalneho lisircdneho
vedcnia KSS pod nazvom "O v^voji a situacii na Slovensku
к 7. 7. I944”.;i
M. Ferjencik mal u seba odpis Catlososho memoranda, ktory
prevzai od pplk. gst. J. Goliana. Podfa Golianovej depcie pri-
jatej Os. spravodajskymi organmi v Londync 4. augusta 1944
malt K. Smidke a M. Ferjencik spolocne knntrolovaf a usmcr-
nd Catlosovo memorandum.
Vzhfadom na skutoOnosL ie po Kozovom tilete na He 111 ve-
lenie slovenskcho leteetva sprisnilo podmienky na vykon
praktickcj leteckej prcvadzky (povolcnie na lety vydaval sa-
motny velitef vzdusnych zbrani). nebola realizacia odletu Ca-
tlosovho emisdra bczproblemovd. Hoci samotny let figuroval
v plane opcraCnych letov ako fotografovanic obrannych
postaveni Vychodoslovenskej armady . musel jej velitef gen.
A. Malar jeho realizaciu intervenovaf lonnou tvrdeho osobnO-
ho telefonatu u velitefa vzdusny ch zbrani. ktory si nekompro-
misne vyhradil pravo disponovaf s lietadlom. ako aj s pilotom.
Zasluhou predvidavosti a osobnej iniciativy palubneho me-
chamka rtk. F. Pociatka. ktory v ramci pripravy tohto tajneho
odletu pnpruvil me jeden. ale dva stroje Weihe s plnymi nadr-
zarni a zamontovanymi akumulatormi. mohlo byf po itarte
prvOho Fw 58 a jeho nasledncj havarii na rozmoknutej VPD
iposkodeny podvozok) vyuiitc1 druhe z pripravenych lieta-
diel. Posadku okrem pilota mjr. let M. LisickCho tvorili: na-
vigator npor. let. V. Gabns a palubny mechanik rtk. F. PoCia-
tok. Podfa povodncho z.imeru malo lietadlo M Lisickeho
pristaf na letisku vo Evove. K.
Smidke viak zmenil ciefove letis-
ko na Vinicu. Samotny let vy kona-
ny za dennCho svetla nebol kvoli
preletu vovietsko-nemeckebo fron-
tu vobec bezpedny. Maid cestovnd
rychlosf (cca 238 km/h), obmedze
ne mancvrovacic schopnosti tohto
dvojmotorovCho lietadla nemeckej
provemencte. ako aj jeho nizky
dostup (cca 5400 m) ncdavali M.
LisickCmu v pripade napadnutia
nepnatefskym stihaCom sance na
linik. resp. na zachranu. ‘ Lietadlo
napokon pre nepnaznivc povctcr-
nostne podmienky ntidzovo prista-
lo po stynapolhodtnovom strasli-
plnom lete na poll pn obci Cortko-
vo tasi 60 km od Vinice).
Clenov slovenskej delegacie letec-
ky prepravili do Moskvy. Zaujima-
vou skutoCnosf je. ie zatiaf Co so-
vietska strana umoinila naCelniko-
vi CSVM v ZSSR gen. H. Pikovi
skontaktovaf sa s clenom prvej delegticie npor. pcch. J. Korec-
kym. prilet lietadla M. Lisickeho sovietske orgiiny v iac ako tri
tyidne dosledne utajovali pred predstavitefmi CSVM v ZSSR.
ako aj pred feskoslovenskym zastupitefskym tiradom
V zaujme urychlenia pordiky nacistick^ho Nemecka soviet-
ske vojensko-politicke vedenie zvaiovalo vsetky moinosti
ako pragmalicky vyuiif Catlosovu ponuku tak. aby sa nenaru-
Sila spojeneekd zmluva uzalvorend s ceskoslovenskou vladou
v decembri 1943. Tento problem sa stal о to naliehavejsim. ie
ilegalna SNR sa obrdtila na sovietsku stranu prostrednictvom
Smidkeho о radu i rozhodnutie: "Nech sovietske rniesta uvd-
iia. Ci ma SNR v prvej chv ili akeie pouiif aj Catlosa na pre
vedenie slovenskej armady na stranu sovietskej annady. pre-
toie urCity vplyv eSte md". Je zrejmC. ie predsiavitelia ile-
galnej SNR v snahe zaliezpecif zjednotenie vsetkych sil
a prostriedkov v spolocnmn boji pnui Nemcom. hlavne v pri
pade okupacie Slovenska, rozhodli sa vyuiif Catlosov vplyv
i jeho postavenie na uskutocnenic mobilizacie. na presuny
jednotiek slovenskej annddy. ako aj na vydanie rozkazov
a nanadeni pri nastupe do povstania legalnou cestou. Vietko
s tym. ic Catloia v prihodnom Case nahradi ind vhodna oso-
I3K
SLOVENSKE LETECTVO
19Л9 - 1944
ba, napriklad nanxlnosfou Slovak, prislusnik ds. zahramdnej
armady na Zdpadc gen. Rudolf Viest. No sticasne nehodlali
psudonovaf Catlosovu predchadzajticu spolupracu s Netncami.
Z principi.ilnych polilickych a moralnych dovodov ceskoslo-
venska exilova vlada v Londyne zasadne ncsiihlasila s vyuii-
tim akychkoNek sluiieb ministra nanxlnej obrany Slovenskej
republiky gen. F. Callosa Svoj nesiihlas patricnc manifesto-
vala vyhrotenym protidatloSovskyin kurzom v ramci sirokcj
Dvojica leteckych mechanikov pri vymene pohonnejjnlnolky DB 605
odmietavej kampane ui po obdriani depose kpt. J. Kratkeho
z. 10. augusta 1944. Talo kampaft vsak este zosdncla po prev-
zati depese plk. let. K. Tornana - Marcia t 18. augusta 1944,
ktorou potvrdil prftomnosf K. Smidkeho a M. Ferjendika
v Moskve. Vlada CSR vo svojej odpovedt na depesu vyjadri-
la hlboke znepokojenie z utaiovania pritomnosti slovenskej
delegacie sovictskymi uradini. ako at skryld podozrenie vodi
ilegiilnej SNR zo spolupracc s pronunentnym exponentom fu-
dackeho rezimu - mimstrom nanxlnej obrany F. Callosum.
Svoje podozrenie lomiulovala nasledovne: "Pndle nasich
zprav Ferjencik a Sniidke jsou deny podzemniho hnuti a mu-
si'me se proto pravem domntvat. ie na Slovensku z tdeh Ci
oncch pricin hrate se na dvd strany. a to jak se strany Catloio-
vy. tak se strany Ferjendika a Smidkeho. kicfi jeho posclstvi
prevzali a do Ruska ho privezli." Rovnako zdorazftovali:...
"ie tuto dvojilou hru ncuznavame a v dalsich dftsledcich uzna-
vat nebudeme. Douinivamc se. ze to jen pfispeje jestd к vftSf-
mu rozvratu slovenskdho labora. ktory ui dnes je dostateCnd
rozvriiceny”"
Podozrenie. ze prestavitelia slovenskdho odhoja hrajii dvojitti
hru. sa celkom rozplynulo ai po ich tajncj navstevc moskov-
skcho sidla CSVM v ZSSR. Tuto navstevu bez vcdomia nasa-
deneho sovietskeho sprievodu vykonali pplk. vet. M. Ferjcn-
dik. mjr. let. M. Lisicky a npor. let. V. Gabris dha 18 augus-
ta 1944. Podas stretnutia podrobnc a pravdivo infonnovali
gen. H. Ptku. Sucasne pplk. vet. M. Ferjendtk pri rozhovorc
zdoraznil. ie SNR a VU stihlasi s vojenskymi pripravami
a operaciami. ktord z.ibczpcci gen. F. CatloJ a ktord by ilegal
ne VU nemohlo lak fahko vykonaf Aviak sovietskym pred
stavitefom bolo zdorazncnc. ie SNR am VU nesuhlasia s po-
litickou strankou Catlosovho memoranda.
Sovietska strana v rozhodujucich augustovych dftoch roku
1944 zaujala к vojenskemu planu povstania oficialne zdria-
nlivy postoj Stalo sa tak v obdobi. keif najvyssie sov ietske ve-
lenie malo к dispozi-
cii knticke stanovis-
ко generalneho stabu
Ca (dalej GS Cai
к vojenskemu pliinu
povstania vypraco-
vandmu Goli.movym
VU. Siidasne vsak
sovietsky U.S pripus-
fal v teorelickej ravi-
ne aj politickc hfa-
disko vojenskej ope-
racie na pomoc pov-
staniu na uzemi .Slo-
venska.' Pre najvyV
Sich sovietskych vo-
jenskych a politic-
kych cinitefov zostal
pita ozbrojeneho vy-
stupenia proti Ne-
mcom a ich doma-
cim prisluhovadom
vypracovany VU ai
do vypuknutia sa-
motndho SNP viac-
menej nerealisticky, v duchu hodnotenia nadelnika operadnej
spravy G§ С.А genplk. S. M. Steinenka: “plan nebral do tiva-
hy moinosti hitlerovskych pnitiopatreni a Co je najddleiitej-
sie, bol vypracovany tak. akoby necxistovala silna nepriatef-
skii obrana pristupov ku Karpatom".’*’ Zrejme najblii.sie к his-
toricky objektivnej pravde budc konstatovanie historika Joze-
fa Jablociickdho: "Sinenxlajnym pre sovietskych Cinitefov ne-
bol plan, ale ai skutoCnosf. ktoni vznikla povstanim.’"'
Avsak nepredbiehajme udalosti a vnifrne sa о nickolko mesia
cov dozadu V prvych mesiacoch roku 1944 realizoval minis-
ter narodnej obrany Slovenskej republiky gen. F. Callos svoj
zamcr slormovaf Vychodoslovenskii armadu a zasadif ju
v predstihu do obrannych postaveni v Karpaloch pixi heslom
“proti sovietskej invdzii”. Chcel tak micialivne predisf lomu.
aby obranu Karpat na slovenskej Strane drzali nemecke di do-
konca madarskd vojenskd jednotky. Svoj ziimer si nevhal pos-
vatif aj NajvyKou radou obrany statu Slovenskej republiky
(NROS). ktora na svojom zasadani 7. januara 1944 prijala roz-
hixlnutie vo vcci postupnCho opevftovania cash K.irp.it na sc-
verovychodnych hramciach 5tdtu. () deft neskor rozhodnutic
NROS oznaimli nemeckynt politickym a vojenskym orgtaom
na Slovensku.”
Dfta 14. januara 1944 zaslal v stilade s uznesemm NRoS mi-
nister F Callos nemeckemu gencralovi pn \|\O Gen. Lt I
Schlieperovi pripis. v ktorom zdovodnil potrebu postupneho
opevftovania severovychtxlnej hranice Slovenska tym. “ie
pixlfa spriv Madarsko s opevftovanim svojich hranic na seve-
rovychodc ui aj zapodalo a Slovensko mieni na svojom tize-
139
Sl.OVF.NSKI I I lit IVO
1939 - 1944
mi пл net о madarske opevnenia naviazaf a vybudovat ich po-
kraCovanie pozdlz scverovychtxlnej Jtatnej hranicc." Vo svo-
jom pripisc dalej pokraCoval: "Prosim puna Nemeckeho gene-
rate pn MNO. aby urobil laskavo patnene kroky na prislus-
nych nemeckych vojenskych instanciach. Ci inajti к tomuto
nasmu planu svoje pripomienky. alebo Ci v rimci celkovcj
opcrativncj konccpcie na vychixie suhlasia nemecke miesta so
siavboti lejto hradze." Dalsim z argumentov, ktory pouf.il pri
zdovodneni potreby opevneni na vychodnom Slovensku bol aj
ten. De) "Potrebu zmilitarizovaneho vychodneho Slovenska
odovodhuje aj icrajHia situlcia. kerf lunajsi partizanski Cini-
telia usilujti sa rozvracaf hezpeCnosf a konsolidaciu tohto po-
hraniCia. Pripady napadnutia fin. stride a zastrelenia 2 zandtirov
dostatocne tlustrujii potrebu sprismf bezpeCnostne opatrenia".
Z&va par. let. B. RohaT. ktory odletel do ZSSR na palube Kozovbo
lietadla He Hl, vedlb neho par. let 1. Fekkam a slot, let P.
Gaiparovtf. VSetci traja sa zapojili do odboja.
Po komplexnoni postideni slovenskeho planu v nemeckom
Hlavnom veliiefsive brannej moci (OKWt prisiel na Sloven-
sko 12. februara 1444 dalekopis signovany jeho nacelnikom
Gen.Fm. Wilhelmom Keitlom s tymto obsahom: "Proti zria-
demu opevneni na severovychodnych slovenskych hramciach
v nadvaznosti na madarske opevnenie niel zo strany HlavnC-
ho veliiefstva brannei moci namietok. Keitel, v. r.""
Na zaklade stihlasneho stanoviska najvyssicho nemeckeho ve-
lenia sa dostal Cailoiov zamer do realizaCncj podoby. Z ini-
cialivy Ministcrstva narodncj obrany - 11 lav neho velitefstva
vojska tMNO-HVV) sa vyivorilo Velitefstvo opevnovacich
prac (tfalej VO Pl so sidlom v Presove. ktore malo za lilohu
riadif poslupne opevftovanic scverovychodnej hranice Sloven
ska proti CA. Jeho velitefom sa stal plk. gst. Rudolf Pil
fousek." Zaroveft sa pripravovala mobili/acia zaloh a sformo-
vanie dvoch vychodoslovenskych divfzii. Ui 3. maja 1944 od-
chiidzali prvC vojenske jednotky zo zapadneho a sirednCbo
Slovenska do pofa na vychod Slovenska. PoCas vamomeho
priebehu mobilizacic ale vznikol eely rad problcmov. ktore
holi skutoCnym odrazom postojov slovenskeho obyvatefstva
voci vojnovemu tisiliu vladnuceho rciimu. VPV napriklad
v aprili 1944 hlasilo na MNO-HVV. ie “v urCenom termtne
nanikovalo len male pereenio. ostatni narukovali s 2-10 dfto
vym oneskorenim. Nalada nastupujiicich bola dosi <patna. ni-
kovali neochotne...’"' Treba konktatovaf, je este vSCSi odpor
zaloh sa prejavil pri ich samoinom odchode do pofa. Ncdove-
ra velenia voCi nastupujlicim "obrancom vlasti" narastala
miesiami ai do takych rozmerov. ie v niektorych jednotkich
sa museli vyberaf zivery z pusiek a zasobniky z pistoli, ktore
sa spoloCne s municiou ukladali do osobitnych zapeCaienych
debien. Pred odchodom jednotiek sa vykonavali prehliadky
muistva, ci nesebovava naboje. alebo Casli ruCnvch zbrani.
Napriek tymto problemom
sa podanlo poslupne sfor-
movaf zAklad - jadro budti-
ceho vSevojskovCho zvazu -
Vychodoslovenskej annady .
Diia 17. maja 1944 sa na za-
klade VOP utvorilo Armad-
ne velitefstvo. resp. Velitef-
slvo Vychodoslovenskej
annady. Jeho velitefom sa
stal nositef nemeckeho Ry-
tierskeho kriia gen. 11. triedy
A. Malar. dovtcdajSi vojens-
ky alasC v Berime a sktiseny
frontovy velitef
Vychodoslov enska armada
pod velenim A. Maltira bola
najlepsie vyzbrojenou a vy-
VclitejSVZ mjr. let. J. Tmka
cvicenou Castou slovenskej armtuly. Funkciu naCelnika stabu
vykonaval pplk. gst. Ladislav lavotha. jeho zastupcom bol
pplk. gst. Frantisek Urban. Vo vyzbroji mala 30 tankov, 20 sa-
mohybnych did. 42 lietadiel. 219 did rdzneho kalibru, 91 mi-
noinelov. 1540 fahkych a faikych gufometov, 15 871 pusiek.
130 samopalov a 655S pistoli.Ako sme ui spomenuli, zatne-
ry s touto annadou pri planovanom ozbrojenom protinemec
kom vysttipeni mali okrem gen. F. Callosa aj prcdsiavitdia
tlegalnej SNR a VU.
Vzhladom na vyvoj situacie na sovietsko-nemeckom fronte
v pnedhori Karpat a v priestore rieky San. povaiovalo hlavne
velitefstvo skupiny amiad Sevcma Ukrajina za poirvhne ihncif
obsadif slovenskC hranicne zabezpeCeme nadv azujijce na Hu
nyadyho liniu pred madarskou hranicou. Velenie sa preto
Car. M. Zlnta. ktory 28. 8.
1944 uniesol styfn^ho dostojni-
ka DLM Hptm Stowassera
obratilo 27. jula 1944 na
operaCne oddelenie ncmec-
keho Genertlneho stabu
Hlavncho veliiefstva pozem-
neho vojska s navrhom prijaf
komplex opatreni stivisia-
cich so zaradenim severovy-
chodnej Casli Slovenska do
branneho systCinu skupiny
armad Sevema Ukrajina '
Na zaklade naliehaveho
obsahu lohto navrhu obdr/al
este v len isty deft Nemecky
general pn MNO Gen.Lt. F.
Schlieper dalekopis z Hlav-
ndio stanu A. Hitlera, aby
okamzile vyZiadal siihlas
slovenskeho MNO о podna-
deni slovenskych vojen-
skych sil nasadenych na
obranu severovychodnych hranic Slovenska stribu lllavneho
veliiefstva pozemneho vojska Iskupina armad Sevema Ukra-
jina). Slovensky siihlas bol vydany 29. jiila 1944.“ Rozkaz.
I4O
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
o podnadenislovenskej armady iarmadny slab gen. A. Mala
ra. La2.slovenskapcsiadiviziaazborovejednotky)skupine
armad Sevema Ukrajina bol vydany 3. augusta 1944. Tymto
dnom boli jednotky Vychodoslovenskej armady podriadene
velitefovi skupiny armad Sevemd Ukrajina Gen.Obsi. J. Наг-
реши,1 ktory ich priamo zadlenil do zviizku armadnej skupi-
ny Heinrici.
Napriek skutocnosti. ie Maldrova armada bola najlepiou das-
fou slovenskej armady. nebola sebopna v plnom rozsahu spl-
nif ulohu. na ktoni boli jej prislusnici predurCeni Ich hojovti
Cinnosf mala zo vzduchu podporovaf vlastna leteckii zloika •
skupina vzdusnych zbrani (SVZ) pod velenim mjr. let. Juliu-
sa Tmku. Spolu s Tmkovou skupinou mail vo vzdusnom
priestore Vychodoslovenskej armady operaCne pbsobif aj le-
teckii jednotky nemeckdho VIII, leteckeho zboru Lultflo<te4.
SiiCinnosf nemeckych a slovenskych leteckych jednotiek
v untenom vzduknom priestore dohodh I. augusta 1944 pove-
rvni stiibni ddstojnici VIII. leteckeho zboru s velenim SVZ.
Konkretne formy spoluprace
za nemecku stranu mal v sti-
lade so skutoCnyin vy'vinom
vojenskej situacie operativne
zabezpecoval styCny dostoj-
nik Nemeckej leteckej misie
i DLM > Obit. Stowasser."
Cniysel gen. F. Callosa vo
veci zostavenia a nasledncho
frontoveho nasadema osobit-
nych leteckych jednotiek na
vychodnom Slovensku reali-
zovalo VVZ na zaklade
Smemice pre postavenie
osobitnych jednotiek VVZ
z I. aprila 1944. Tato smer-
nica bola pod llakom zloii
tych materialno-iechmckych
prnblemov niekofkokrat me-
nena a spresflovana - a to 3. jiila 1944. IX. jiila 1944 a 26. jii-
la 1944. Podia obsahu smemice z I. aprila 1944 slovenske
MNO predpokladalo. ie VVZ odide do pola aj so svojou Stab-
non rotou. slabnou a nakladnou autokoldnou. Letecky pluk
gen MR. Stcfiinika pod velenim pplk. let. K. SojCeka sa mal
do pola presuntif v nasledovnom zlohtni:
a)	I pozorovacia peruf (predpokladand SV v Giraltov-
ciach >. Peruf mala pozostavaf z letky I. ktoni mala dis-
ponovaf deviatimi lietadlami Fw IX9A-2 a jej materske
letisko malo byf dislokovane v Niznom Hrabovci a z let-
ky 2 s deviatimi lietadlami S-328 na letisku v Giraltov-
ciach - Hrabovci.
b)	II stihacia peruf (predpokladanc SV v Kamcnici nad Ci-
rochoul. Stihacia peruf v poll sa mala skladaf z letky 11
a letky 12. Letka 11 mala maf vo vyzbroji dvanasf stiha-
efeh lietadiel B-534 a jej prislusnici mali operovaf z poi-
neho letiska Isla. Letka 12 mala maf vo vyzbroji styri
lietadla Bf III9E-4. Sucasne ju mali posdnif cfalsimi lie-
tadlami Bl I09G-6 z letky 13. Ich operas non zakladfiou
sa malo staf letisko Lyska-Kamenica nad Cirochou.
ct Samostatnc* letky. t. j. letka 41 itn lietadla SM X4 bis)
a kuncma letka (dve lietadhi Fi I56C-3. po jednom He
11 IH-IO. Cu 445. Fw 5S< -2. dva S-328a pat KI 35 IL
Letky mail posobif z letiska Isla.
Por. let. K. Novotny, na stranu
CA preletel 20.8. 1944
Npor. let. J. Genitofer, ktoreho Nemci
rajali spolocne s gen. A. Malarom
dfta 31. 8. 1944
V Smermciach pre postavenie osobitnych jednotiek VVZ z
I. aprila 1944 nariadovalo MNO SR delostreleckemu protilie-
tadloveniu pluku (DPLP). aby vyflenil pre obe peSie divizie.
I. j, pre I. a 2. diviziu. po jednej fafleej baterii protilietadlo-
vych kanonov kalibru X.X cm a jednej fahkej haleru 2 cm ka-
ndnov vz 36. Zirovcn mal delostrelecky protilietadlovy pluk
pre zabezpeCcnie protilietadlovej obrany vehtefstva Vychodo-
slovenskcj armady vyilcnif jednu fa?ku bateriu 8.8 cm kano-
nov PL a jednu Гайки bateriu 2 cm PLK vz. 36. Spojovaci prti-
por vzdusnych zbrani (dalej SPVZ1 v Ziline mal pre potreby
armady gen. A. Malta vyClenif kombinovanii spojovaciu ro-
tu s jednou doprav-
nou Catou. s dvoma
stavebnymi Calami,
jednou radiocatou
a hlasnou rotou.
Letecky park mjr.
let Komcla Janie -
ka mal poslaf do
роГа Ictecke po-
jazdrxJ dielne,1
Vychiidzajtic z re-
alneho stavu kvan-
titativnej st ran к у
leteckeho matena-
lu vzdusnych zbra-
ni nariadil velitef
VZ plk. git. A Ba-
llay v smemiciach
VVZ z 3. jiila
1944. aby letecky
pluk stistredil a pn-
pravil na vyslanie
do pofa na vychod-
ne Slovensko v ter-
mine do 10. jiila
1944: I. pozorovaciu peruf tvorenu letkou I s lietadlami Fw
1X9 a letkou 2 s lietadlami S-328. stiliaciu letku 12 s lietadla-
mi B-534 a Bf 109E a bombardovaciu letku 41 s lietadlami
Fw 58. Junkers W34Hi a dalsimi kunfrnymi lietadlami tak.
aby kazd.i letka dosiahla poCetny stav najmenej 10 lietadiel.
Napriek skutocnosti. ie MNO SR uprednostnovalo vystavbu
a bojove nasadenie osobitnych leteckych jednotiek vzdusnych
zbrani na vychodnom Slovensku. svojim dodalkom z IX. jiila
1944, ktore vydalo prostrednictvom VVZ. potvrdilo skutoc-
nosf. ie fa/isko Cinnosti jednotiek vzdusnych zbrani. predov
Hctkym viak jednotiek DPL. aj nadalej zostavalo na zapad-
nom Slovensku.
KcJze VVZ oproti povixlnemu zameru neodchadzalo do ро-
Га. zriadil plk. gst. A. Ballay velitefstvo SVZ. Za jeho velitela
urtil pplk. let. K. SojOeka. Vytlenene jednotky vzdusnych
zbranf (u? bez. mokradskej pojazdnej dielne) mali byf po svo-
jom prichode na vychod Slovenska bospodtirsky priclenene
к annadnemu velitehlvu alebo к jednej z divizii
Posledne nanademe. ako dodatok к dvotn predchddzajticim
smemiciam. vydal velitef vzduinych zbrani plk. gst. A. Ballay
mesiac po ciemom dni slovcnsktiho leteetva. teda 26. jiila
1944. Nariadil inloslaf 5. augusta 1944 к Vychodoslovenskej
armade celti SVZ. a Casf jednotiek DPL SVZ malo tvorif veil-
tefstvu na tiele s pplk. let. K. SojCekom. mjr. lei. J. Trnkom -
reterentom leteetva. slot. del. К Bielekom refcrentom DPL.
141
Sl.<>\ FVSKF I E LK no
I4W. 1944
slot. spoj. J. Skrovinom - spojovacim referentom a vehtefom
spojovacej roly a nakonicc npor spoj. T. Kleinom - referen
tom povetemostnej sluzby. Bojovii - leteckii zloJku SVZ ma-
il tvorif letka 1. letka 2 a letka 12.") LenJe letka 41 stAle оёа-
kavala dodavku talianskych ttojmotorovych bombardovacich
lietadiel SM 84 bis. preto jej planovanc hojovc nasadenie bo-
lo ixlloZene. Letka zostala na domacej zakladm v Popradc
a jej lietajiici personal mal za tilohu pokraCovaf v cviCnych le-
toch na nemeckych lietadlach Fw 58 a Junkers W.34Hi a) do
pricbodu talianskych bombarderov. potom mail piloti pod ve-
lenim npor. let. J. Gurskeho absolvovaf preskolenie na tieto
lietadld a vyCkavaf. kym velitef vzdusnych zbrani rozhodne
о ich bojovom nasadcni'. Predpokladanych bombardovacich
lietadiel a ich bojovCho nasadenia v zostavc SVZ sa vsak nik-
dy nedoCkali.
Nasledne sa dha 29. jtila 1944 uskutoCnilo v Piesfanoch stis-
tredenie prisluinikov velitefstva SVZ s ciefom vypracovaf
rozkazy na presun jednotiek leteckej skupiny do priestorov
armadneho velitefstva s tym. ic samotny velitef SVZ sa bude
5. augusta 1944 hlasif u gen. A. Malara. Velitef vzdusnych
zbrani stiCasne prisfiibil pplk. let. K. SojCekovi, Je len co VVZ
obdrJi z Nemecka pozemnii radiostanicu FuG XVI. bude tato
radiostanica pndelena letke 12. aby urCeni dostojnik vo funk-
cii letovcho orienlaCnCho dostojnika (LOD) mohol vicsf ra-
diovii previidzku s letcami pilotujticimi Bf I09G-6.
SVZ pridelil plk git. A. Ballay na operaCnii Cinnosf nasledov-
nc1 letiska a letiskovC plochy: Spiiska Novi Ves. Isla. NiZny
Hrabovec, Lyska a CememC (okr. Vranov nad Topfout. Vzhfa-
dom na probICmy spojene s nedostatkom leteckeho malcnalu
upustil od vystavby osobitnej kunemej letky Letke 2 mali byf
pre zabezpeCenie kuriCmej sluJby pridelenc1 ityn lietadld.''
Pre SPVZ slot. let. Teodora Slajchana potvrdzoval dodatok
z 26. jtila 1944 iba platnosf predehadzajiicich nariadeni vyda
nych plk. gst. Alojzom Ballayom vo vcci vyslania kombino-
vanej spojovacej roly к Vychodoslovenskej atrnade. Na zakla-
dc uvedencho dodalku mal spojovaci prapor VZ poslaf do pet-
fa s urCenfm pre SVZ dve spojovacie Cats ipre letku I a 12).
StiCasne mal SPVZ zriadif pri SVZ predpovedne list redie po-
vctemosinej sluJby?*'
Po taktickej a disciplinarnej strankc podliehali jednotky
vzdusnych zbrani v poll velitefovi Vychodoslovenskej arma-
dy gen. A. Malarovi. Po pcrsixialnej a materialncj strtnke
vsak nadalej podliehali VVZ. Velnefom SVZ bol pre chorobu
pplk. let. K. SojCeka menovany mjr. let. J. Tmka (31.7. 1944».
Ako velitefovi skupiny mu prisltichala pravomoc velitefa voj-
skovCho lelesa. Vdaka iniciative velitefstva leteckeho pluku
sa harmonogram presunu jednotiek vzdusnych zbrani zaCal
naplhat dhom 24. jtila 1944. ked odletelo zo Spisskej Novej
Vsi na letisko Hrabovec dvamisf dvojplosnikov S-328
letky 2.' О tri dni neskor sa к nim pridalo aj sesf pozorova-
cich lietadiel nemeckej vyroby Fw I89A-2 letky I. ktore
vzlielli z letiska Zilina a pristali na letisku Kia pn PreSove.
Stihacia letka 12 pod velenim stot. let. J. PaleniCka sa presu-
nula na svoje novC posobisko 2. augusta 1944. V tento deh sa
z letiska v Spisskej Novej Vsi vznieslo do vzduchu pat sttha-
Ciek B-534 a jedna Bk-534. Palcnickovu stihaciu letku mala
v poli doplmf pattca stihaCov z letky 13 na modemych lieta-
dlach Bl 109G-6. Z piatich lietadiel Bl I09G-6. ktorymi mala
letka 13 doplnif letku 12 vsak boli letuschopnC ui len ityri ku
sy Na nich vzlietla I. augusta 1944 о 15.05 h z Piesfan itvo-
rica stihaCov zocelenych vychodnym frontom: rtk. rtm. let. Fr.
Hanovcc. rtk. R Palaticky. rtk. R. BoJfk a rtk. K. Geletko. Pre
nepnaznive povctemostnC pixlmienky pristali na letisku Isla
ai 3. augusta 1944. Pn pristavacom manCvri о 1055 h rtk. K.
Geletko prcvratil na chrMt svoj Bl 109G-6. W. Nr. 161 722.
Charakter poskodenia spfisobil. Je Geletkov Messer museli
iKlpisaf zo stavu letuschopnych lietadiel.
О tyJdeh neskor mal na Bf I09G-6. W. Nr. 161 742. technic-
kii poruchu poCas jedneho z ncmnohych letov rtk. R. Boiik.
Pilot dotiahol lietadlo ai na letisko v Isli. kde ho mechanici
uviedli opaf do letuschopneho stavu. Takefo sfastie viak ne-
mal Bl 1O9G-6. W. Nr. 161 741. ktory 17. septembra 1944
о 11.45 h uzemntl "smoliar" letky 13 rtk. K. Geletko. ked sa
mu po navralc z hliadky samoCinne uzavrela z.imka faveho
podvozka. V dosledku leteckej nehody doslo к vaincmu pos-
kodeniu favej polovicc kridla a vrtule. Nedostatok nihradnych
dielcov bol dovodom. pre ktory’ lento stroj ixhiahli na okraj le-
tiska ako (v pofnych podmicnkachi neopraviteftty
SVZ disponovala takmer vsctkymi bojaschopnymi lietadlami
slovenskych vzdusnych zbrani. ako aj najlepsie pripravenym
leteckym a pozemnym personalom. Chybala len letka 11, kto-
Letisio KU. .1. К. /W4 Hiviria Gclctkovho Bf 109G-6. B’ Nr. 161 721.
ra bola postupne prezbmjovand na strmhlavC bombardcry
Ju 87D-5 a letka 13. ktora bola fakticky zniCena pri bojovom
strete s prislusniktm 15. USAAF dha 26. jtina 1944. Ako za-
loha pre Tmkovu leteckii skupmu boli na letisku v Spisskej
Novej Vsi umicstnenc tn lietadla S-328 a patica Ju 87D-5.
ktore nakonicc ukorislili nemecke okupaCne jednotky bez
akehokofvek poskodenia."
V pldnoch VL mala letecka zloika Vychodoslovenskej anna-
dy zohraf ddleiitrj a nezaslupitcfnd ulohu. Jednotlivc* letecke
jednotky skupiny mali zo vzduchu podporovaf vlastnC pozem-
ne jednotky v jej obrannych postaveniach. zabezpeCovaf ich
pied nepriatefskym leteetvom a vybojovaf vzdusnu nadvladu
v pnestoroch operacncj Cinnosti armady. No tieto tilohy pri-
slu^nici skupiny neboli schopni splnif - pre nizku bojovii hod-
notu vaCSinou zastarany ch lietadiel. ako aj ich maly poCet.
Deh pred vypuknutim SNP plnila dialkozvedna letka 1 slot,
let. R Galbaveho rozkaz velitefa Vychodoslovenskej armady:
fotografovala obranne postavema La 2. pesej divizie v Kar-
paloch. Tieto fotografickC zabery holi urCcnc pre potreby ve-
litefstva amiadnej skupiny Heinrici v Uihorode Pixlfa dispo-
zicii generala A. Makira prevzal cite nevyvolanC negativy
styCny dostojnik Nemeckej leteckej misie I DLM) Obit. Slo-
wasscr. Na vyjjadanie slot. let. Rudolfa Galbaveho pridelil
142
SIOMsNSKI 1I FH TVO
19.19 . 1944
velitef letky 2 npor. let. Jan FratriC prommcntneinu pasaziero-
vi Obit. Stowasserovi kurieme lietadlo KI 35D s pilotom Cat
Mart mom Zlnkom. Zlnkovou lilohou bolo bezpeCne dopravif
nemeckeho dostojnika spolocne so vzftcnynt fotomalerialom
do Vzhorodu. Avsak M. Zinka pri svojom lete timyselne zme
ml kurz a so Stowasserom pristal vo Lvove, vtedy ui obsade-
nom Cervenou anniidou Obit. Stowasser po pristati vo tvove
duchaplne vyuiil situaciu a pred sovietskymi organmi zinsce-
noval linos vo svoj prospech. Naopak v prospech Ctk. M. Zln-
ku sa t.ito udalosf vyriesila po prilete slovenskych letcov a ich
dobrozdani.'
Faktom ostalo. ie Obit. Stouasscr nepriSiel v stanovenom Ca-
se na velitefstvo amnidnej skupiny Heinnci v I ihorode. Ne-
Letisko Lila. 3. 8. 1944 Otrascny rtk K. Geletko po leteckej nehodc
medzi tvojimi bojiwymi druhmi
meek a Ictccka mtsia (DLM I preto zaCala prostrednietvom
Obstlt. I Weha prvu fazu vysctrovania medzi prislusniknu
VVZ. 1. Weh pohrozil naCelnikovi stabu VVZ mjr. gst. J. Tdl-
hovi. ic ak ncdostanc uspokojivC vysvetlenic. predloii cclu
zaleiitost NemcckCmu gencrilovi pri MNO. Gen. dr. Alfrcdo-
vi von llubukcmu Na zaklade Wehovych naliehani hoi mjr.
git. J. Toth prinuteny zaCaf vysetrovame. ktory'm poveril
obranneho dostojnika VVZ slot. let. S. Cakaneho. Ten okam-
kite odletel z Trenciansky ch Biskupic do Prefova. Svoj postup
pn ztsfovani skutoinosti koordinova) s velitefom SVZ mjr.
let. J. Tmkom. Oficuilna verzia urCenii pre nemecke organy
zncla: lietadlo KI 35D s najvaCsou pravdepodobnosfou liava-
rovalo za sfaienych pov eternostnych podmienok mekde pri
preletc z Prefova do I’ihorodu. Siikromny nazor S. Cakane-
ho. ktory' thnoCil aj mjr. git. J. Tbthovi. bol viak diametrftlne
odlisny od oftciainej vcrzie. Leteckc kvality pilota. ako aj je-
ho politicke a osobne presvedCenie jasne naznaCovali. ie Cat.
M. Zinka uniesol Stowassera na stranu CA spoloCne s cennym
folografickym matcrialorn."
Dfta 29. augusta 1944 v popoludftajsuh hodmach velitefov i
Vychodoslovenskej annady gencralovi Maliirovi priviezol
osobny kurier inmisira nanxinej obrany gen. F. Catloia. pile*
dost. zast. rtm. let. E. Cech, slimy pnkaz. A. Malar mal este
v ten isty deft priletief s E. Cechom do Bratislavy na doleiite
rokovame. Predtym E. Cech dostal poky n. aby pn lete do Pre-
sova vykonal mcdzipnstatic v Poprade a odtiaf inlonnoval dr.
F. DurCanskeho. ic na spiatocnej ccste polett s A. Malarom.
aby sa pripravil. A. Makir viak zotrval v Prefove a oCakaval
avizovany prvjav F. Callosa. General Catlos prehovoril
о 19.00 h v bratislavskom rozhlase. Vystiipil s prejavom. kto-
ry napisal Tido J. Gaspar. Tisicky Slovdkov m.irne Cakali po
veCemych spriivach na vyhlisemc slovenskeho gcncrala. kto-
ry sa nezmieri s okupaciou Slovenska. am s ixl/brojenim slo-
vcnskcj armady. VypoCuli si viak len reC. ktora v mnohyeh
vyvolala chaos a vahanic.'
Obsah Catlofovho prejavu. v ktorom rezonoval prichod ne-
meckych vojsk na podu zvrchovaneho statu Slovenskej repu-
bliky. dal organizalomm povstania jasny signal, aby celona-
rodne povstanie vyhlisili. Po dramatickych udalostiach. ktore
sa udiah na VPV v Banskej Bystrici v popoludnajsich a vecer
nych hodinach 29. augusta 1944 I okrem ineho
vyvrcholili zaistenim plk. pech. O. Zverina
a plk. gst. V. Kanaka l. vyhlasil velitef VU
pplk. git. JAn Golian pre jedncrtlivtf vojenske
posadky dohovorenC heslo: "ZaCnile s vysfa-
hovanim”. Znamenalo poky n na zacal ie ozbro-
jeneho protinemeckCho povstania'
Velitefa Vychixloslovenskej armidy gen. A.
Maltira obsah Catloiovho veCernCho prejavu
uviedol do pomykova. pretoie naft zarcagoval
nasledovnym sposobom: "Tcraz ncviem. na
Com som. ‘J Podfa historika Jana Stanislava je
zaraiajtice. ic ani gen. A. Maliirani V. Talsky
nezareagovali na obsah nnnistrovho rozhlaso-
vCho prejavu adekvatnym vojenskym postu-
pom v zmysle obsahu Catloiovho memoranda
a neaktivovah Vychodoslovcnskti armUdu na
okamiite protmcmccke povstanie. Zmohli sa
len na upokojeme svojich podriadenyeh a prepadli iltizii Caka-
nia. Gen. A. Malin namiesto toho. aby do Bratislav у nesiel vo-
bec, uskutoCnil cestu na druhy deft. SiiCasnc plk. gst. V. Tal-
skCmu nanadil. aby do jeho navratu z Bratislavy. t, j. do vcce-
ra 30. augusta 1944. niC nepodnikal. teda nehybal s oboma di-
viziami.
Lietadlo s gen. A. Malarom vzlietlo z letiska Niiny Sebei
30. augusta 1944 о 06.00 h a nabralo kurz na Bratislav u
О hesle vydanotn Vl) nemal vedomosf. Heslo prevzal az plk.
gst. V. Talsky okolo 08.00 h. po prichode na armadne velitef-
stvo. Je prekvapujiicc. ze okamzile ncinfonnoval svojho pria-
mcho nadriadeneho о skutocnosti takeho zasadnCho vyznamu
Rovnako ani ncvydal rozkaz jednotkim Vychixloslovenskej
armady na odzbrojenie alebo likvidaciu nemeckych styCnych
velitefsticv a nemeckych tylovych jednotiek v operaCnom
priestore oboch divizii a nezabezpecil spojenie s VPV v Ban
skej Bystrici.
I dalosti naberah rychly sped. Vzhfadom na skuloCnosf. ze
oBcialna verzia slovcnskych vyietrovacich orgiinov neuspo-
kojila predstavitefov nemeckej strany. vyslali 30. augusta
1944 na velitefstvo SVZ v Preiove vlasmeho spravixlajskeho
dostojnika. ktory mal iwzavisle od slovenskych organov v у ie
trit zmiznutie Slowassera. Ked sa po ukonceni setrenia hiHll.il
vratil' na lietadle Fiescler Fi 156 Storch do Uihomdu. v zapa
Ie revoluCixHto nadsema ho zajal por. let Ludovii Koto, spra-
vodajsky dostojnik letky I. ktory v ten deft vykonav.il sluibu
dozorneho letiska. Ked pilot nemeckeho Storcha spozoroval.
ako bol jeho pasaiicr zajaly. okamzile odletel Kofov impul-
zivny skutok bol odozvou na spravu banskoby strtckeho mz-
hlasu о vypuknuti SNP a na sirucne informacie о situacii na
143
SLOVENSKE LETECTVO
IW - 1944
strednom Slovensku. Vykonny letecky personal chcel odletief
do ZSSR. alebo na letisko Tn Duby. Velitef skupiny m|r. let.
J. Tmka v obave. aby unahleny krok nevyvolal okamzitii re-
akciu Narncov. oznaCil tin por. let. L. Kota za hlbokc nedoro-
zumcnic a ncmeckemu dostojnikovi sa zaft osobne ospravcdl
nil Siitasne mu ponukol svoje vlaslnt vclilefskl lietadlo. klo-
re vSak nemecky spravodajsky dostojnik ncprijal. Na navrat
do tJihorodu uprednostml automobil patriaci Nemeckej letec-
kej misii (DLM i.
Mjr. let. J. Tmka docasne utisil lielajuci person.il prisfubom.
Letisko ISla. 17. 8. 1944. PoSkodent stihacie lietadlo Bf 1090-6. H'.
Nr. 161 741. "biela 5".
ic na vefer zvoliva zhromaidenie velitefov letiek a vykon-
nych letcov, na ktorom prerokujti dalsie moinosti posobenia
skupiny a zaujmii zdvaznc stanovisko к situik.ii na Slovensku
a predovsetkym v Presovc. Zhromaidenie sa malo zaCaf
v kastieli v Kelcmeii о 14.00 h. Avsak este skor ako sa zislo.
prehovoril v Slovenskom razhla.se prczident rcpubliky dr. Jo-
zef Tiso. Pre prislusnikov slovenskej annady  predovsetkym
Vychodoslovenskej armady. bol vsak Jalcko detetistickcjsi
a demoralizujucejii prejav ich velitefa gen. A. Malara. Z jeho
emotfvnej reft vyberSme niektore pasaze: "Mltklenci, kamard-
ti! Hovorim к vam ako vtis stars! kamanit. lipriinny pnaief viS.
ako i nasho draheho Slovenska. Ked vam nioiem tipnmne ra
dit. tak vam volam:. staf! Celom split!, pochod do materskych
posadok к svojim jednotkam! Vietkojc prenahlene. nedorny-
slene a mdie to naHc pekne. dosiaf vojnovou zhubou len malo
dotknute drahe Slovensko privies! ta. kde to nechceme mat.
do vojnovej vravy. ... Kte nie je neskoro. este sa vSetko da
tthladi!. bez nasledkov pre vis a to hlavne: i pre Slovensko.
Slovensky vojak doposiaf mal dobre meno vsade ui i ako Clo-
vek. ... Vam. mop vojaci kamarali. ktorym priamo velim
a ktori doposiaf ai na nepatme maliCkosti ste sa chlapsky.
muiiie a rozumne chovali. posielam svoj vchtefsky pozdrav
s tym. aby ste mi stopcreentne verili a len mojich rozkazov sa
drtali. Bude to len v prospect) vas vsetkych a nascj oltiny.
drahej Slovenskej republiky, ktoni veritn. ie vsetci radt ma-
te... ” Tato emotivna Malarova ret zaposobila este aj na
pplk. gft. J. Goliana a prislusnikov povstaleckeho vojenskCho
velenia.
Napriek obsahu Malarovho prejavu sa uskutotnilo zhromai-
denie vsetkych vykonnych letcov. ktori uz odmielli dalej ne-
cinne vyCkavai. V btirlivcj. takmer nezvladnutefncj atmostere
sa napokon J. Tmkovi dotasne podarilo uspokojif letcov. ked
vyhlasil bojovti pohotovosf s dodatkom. ze mozno v noci vy-
da rozkaz na odlet. Nakomec zhromaidenie rozpustil s tym. ie
о vietkom sa rozliodne
na velitefskom zhro-
maideni SVZ za pri-
tomnosti velitefov le-
Itek a zastupcu velitefa
Vychodoslovenskej
armady
Potas velitefsktho
zhromaidenia v Kele-
mesi. ktore sa zatalo
ai о 22.00 h. za tiCasti
plk. gst. TalskCho. pre-
diskutovali mjr. let.
Julius Tmka. stot. let.
Rudolf Galbavy. stot.
let. Jozef PaleniCek.
npor. let. Jin FratnC.
slot. spoj. Julius Skin-
s’ina a npor. del. Ale-
xander Gossanyi tri
altemalivy.
Prvou z nich bolo zotr-
vaf na mieste a podpo-
rovaC boj pozemnych jednotiek Vychodoslovenskej annady.
ktore sa mali prebif к 0a. Tento navrh si vsak vyiadoval za-
bezpecd letisko ptvd pripadnym litokom nemeckych pozem-
nych jednotiek a plk. gst. V. Talsky nemohol pre Tmkovu Ie-
tcckii skupinu vytlcnif ziadne pe<ie jednotky. ktore by tilohu
zabezpeCili. Taktiei prechod slovenskych pesich jednotiek na
stranu 0a bol diskutabilny so zretefom na silnd nemeckc pan-
cierovC jednotky. ktore prisobili v opcraCnom priestore oboch
slovenskych divtzii. A limnovanc zasoby leteckych pobon-
nych hniot. municic a streliva by vytvorili iba pomcme krdtky
Casovy tisek pre vyuzitie operaCnych moinosti troch letiek
skupiny mjr. let. J. Tmku.
Druhou z navrhovanych altemativ bolo presumif sa aj s po-
zemny'm personalom na povstalcckC letisko Tri Duby. J. Tm-
ka tiito altemativ u zavrbol z mekolkych dovodov. Po prvC. ani
on ani V. Talsky nepoznali momcntalnu situaciu na letisku Tri
Duby a po druhe. v priestore Prcsova hliadkovali nemecki
jednotky. ktore by neumoinili presun pozemneho personalu
na povstalecke tizemie.
Poslcdnou altematn ou bol prelet lictajiiceho personalu s naj-
nutnejsim pozemnym personalotn na stranu Ca a odchod zos-
tdvajiicich prislusnikov к partizanom. kde by sa zapojili do
boja. kym sa ostatni nevniiia spaf po boku CA. Tretia alterna-
tive bola prijata ako jedina uskutoCnitefhii. Stihlasil s nou aj
plk. gst. V. Talsky." ktory sa stotoinil s argumentmi predse-
dajiiceho - mjr let. J. Tmku. ic ak ma SVZ podporovaf boj
pozemnych jednotiek Vychodoslovenskej armady. must do
svitama 31. augusta 1944 preletief na tizemie ovladane CA.
144
SLOVENSKE I.ETElTVt)
1959. 1944
Hrozilo nebczpcCcnstvo. ie letisko Kia kaidii chvifu nasilnc
obsadia prislusnici nemeckej obmenej jednotky. Obava sa
ukazala opodstatnenou. pretoie na ielezniCnej stanici v Preso-
Spiiski Novi Ves. august /944. Haviria lietadla Avia B-534 patna-
echo SVZ.
ve sa ui vykladal ncmecky transport. Okrem toho v lesnej
blizkosti letiska hliadkovali nemecki motocyklisti na sajdka-
rach s namontovanymi gufometmi. Musime zdoraznif. ie aj
radovi prislusnici lietajuceho personalu skupiny dorazne na-
liehali na mjr. let. J. Tmku. aby mohli odletief do ZSSR Zia-
Letisko Illa. august 1944. Pozenmy personal letky 12 vo chvfli voha.
V pocadi stihacie lieladli Avia B-534.
dosf zdovodhovali tym, ie so zastaranymi lietadlami sa neda
liiinnc bojovaf proti nemeckej Luftwaffe a ic sii odhodlani po
preletc do ZSSR ihnetf sa preSkolif na sovietske modeme bo-
jovi lietadb a na nich sa vritif na pomoc SNP. Plk, gst. V.
Talsky nakoniec podfahol celkovej almosfere a tozhodol sa
preletief namiesto svojho styCnCho dftstojnika mjr. E. Polka
к stabu velitefa I. UkrajinskCho frontu (I. UF) marsala Kone-
va. aby sani informova) sovietske velenie
a dohovoril suCinnosf jednotiek Vychodo-
slovenskej armady a 0a. Jeho predpoklad.
ie svoju misiu vykomi do 48 hodin a po-
tom sa vrali nazad na stab Vychodosloven-
skej armady . sa nesplnil.* Predpoklady
zainteresovanych strin - lietajuceho perso-
nalu SVZ, resp. V Talskeho, boli len ftk-
eioti a nemohli zodpovedaf realite
Altemativu. ie sa slovenski letci ihnetf
preskolia na modeme sovietske lietadla
a potom sa urychlcne zapoja do boja na
povstaleckom nebi. nebolo moinc usku-
tocnif pre niekolko pricin Prvou boli dd-
vody lechnicko-orgamzaCnc. ktore nijako
nedovofovali. aby sa preskolenie na so-
vietsku leteckii tcchniku dalo realizovaf za
niekolko dni. A po druhe. slovenski letci
tnuseli predpokladaf. ic sovietska strana by si preverila ich
"minulosf' este pred zaCiatkom preskolema, prostrednietvom
svojich spravodajskych organov. Ved faklom bolo. ie viaceri
slovenski letci bojovali na vychodnom fronte proti ZSSR. Na-
priek revoluCnemu nadseniu tnuseli predpokladaf aj rozliCnc
spravodajsko-administrativnc ukony spojene s ich vstupom do
is. zahramcnej armady
Velitef SVZ vydal rozkaz na odlet к C.A 30. augusta 1944
о 23.45 h. V rozkaze stanovil.
ic pod velenim svojich veli-
tefov odletia na sovietsku
stranu prisluSnici letky I. 2
a 12. a to so vietkymi letus-
chopnymi lietadlami, pokiaf
moino so vietkym lielajtkitn
personalom. s najpotrebnej-
iim technickym personalom
a nevyhnutnym technickym
materialom. V rozkaze Tmka
uviedol. ic on sam odleti ako
prvy na lictadlc Fi 156C-3
Storch о 02.50 h. aby soviet-
skej protilietadlovcj obrane
vias oznamil prilct SVZ.
Tcchnicky personal SVZ mal
pripravif lietadla na planova-
ny prclet. Protilietadlovi jed-
notky mail zabezpeCif pnestor
VPD letiska Kia pred pripad-
nym ncmcckym zasahom pro-
ti odlietajiicim lietadlam SVZ.
V planovanom Case vzlietol
mjr. let. J. Tmka do bezme-
saCnej, zarnraCenej noci. V priestore Przemysla a neskor Lvo-
va zachytila Tmkovho Storeha sovietska protilietadlova obra-
na do svojich svctlomctov, J. Tmka viak okamiite zareagoval
a z tejto smrtefriej pasec mskych svctlomctov sa vykmykol. Po
dvojhodinovom lete bezpeine postal na poll posiatom zakop-
mi a rozrytej delostreleckjinu granatmi v blizkosti mcstcika
Zloczow • vo vzdialenosli 70 km od Lvova.
145
SI.O5 ENSKE I.ETECTVO
1939 - 1944
Po Tmkovom odlctc postupne v Case <xl (>4.55 h do 06.30 h
odstartovalo z letiska Isla 26 leluschopnych lietadiel SVZ: je-
den E-34G. dva KI 35D, po jednom Fw 44 Stieglitz. Junkers
W34Hi, Fw 5XC-2 Weihe (prvy sled), cfalej osem pozorova-
cich lietadiel S-328, tn stihacie lietadla B-534 a jedna Avia
Bk-534. sesf pozorovacich Fw I89A-2. dva stihacie
Bl I09G-6 (druhy sled). Na palubiich tychto lietadiel sa na-
chadzalo 81 prislusnikov SVZ.'*
Skupina vzdusnych zbrani sa viak zmensila о jedno lietadlo
S-328.17, s ktorym pilot Cat. M. Jacko havaroval. Posadka ne-
sfastnej "Kravky" sa pridala к pozemnemu sledu lety 2. Pri ro-
vzlietli proti avizovanentu neprialeFovi. vCas vyhodnotili hro-
madny let lietadiel so slovenskymi vysostnymi znakmi ako
diet na sovietsku stranu. Svojim prcmyslcnym konanim doslo-
va naviedli viiCsinu slovenskych letcov na letisko vo Evove
a mitili svoju protilietadlovii obranu letiska, aby sa zoriento-
vala. Palbu zastavila po telefooate zo Zloczowa a po prvych
informaciach slovenskych letcov. ktori ui pnstali.. Rozkaz na
zastavemc palby pnsicl sice neskoro. ale Sfastie opiiF stalo na
siranc slovenskych letcov. Pn pristdvacom manevri bolo zos-
trclenc Ion jedno lietadlo. priCom dvaja letci utrpeli iba Fahkie
zranenia. Este v ten den Tmkovu skupinu poCctne doplnili dve
Fieseler Ft 156 Storch vzduinych zbrani Na lietadle tohto typu preletel veliterSVZ mjr. let. J. Tmku do ZSSR z letiska Illa. Na palube jeho
lietadla sa nachkdzal aj zkstupca veliteta Vychodoslovenskej armidy plk. git. V. Talsky.
lovani na Start mal nehodu aj prislusnik letky 12. por. J. Sic-
mensky, ktoremu praskla pneuinatika na Avii Bk-534.512.
Letecki mechanici mu pneumatiku vymenili a por. J. Slemen-
sky napriek zdtfamu letisko v Kle iiastne opuslil a neskor
postal vo Evove.
V rozpore s planrni s mjr. let. J. Tmkovi nepodarilo vCas ozna-
mif sovietskym vojenskym organom pianos ans prelet sloven-
skych lietadiel. ktore sa poiom pn prelietavani sovietsko-nc-
meckeho frontu dostavah do prudkej. no nepresnej a tym nas
iastie netiCinnej parity sovietskej protilietadlovej obrany. Kym
sovictsky velitefZloczowa na poJiadanie J. Tmku stacil nad-
viazaf lelefonicky kontakt s letiskom vo Evove. pristavali ui
prvi slovenski letci na Fvovskcj VPD. Sovietski stihaCi. ktori
posadky slovenskych lietadiel. Prvou bola posddka lietadla
KI 35D • mjr. let. Mikulas GuljaniC a slot. let. Ondrej Jakab.
Prileteli z letiska Spisskd Novti Ves a usmemeni sovietskymi
stihacmi pristali v priestore Brody severne od Evova. Druhou
bola posadka lietadla S-328 - slot. let. Frantisek Wigner
a npor. let. Jozef Gursky. Taktiez itartovali zo Spisskej Novej
Vsi a bez akychkoFvek probldmov pristili na letisku vo Evo-
ve. Ich prichodoni sa poCet slovenskych letcov. ktori
31. augusta 1944 prelietli na stranu sovietskej armady. zvyiil
na 85 muiov
Tmkova letecka skupina sa neskor stala zakladoin pre I. Cs.
zmiev.mii leteckii diviziu v ZSSR. Odletom plukovnika V.
Talskeho so Skupinou vzduinych zbrani sa zaCal rozpad zos-
14/,
Sl.CH ENSKE LETECTVO
|4.W - 1944
tavy slovenskych jednotiek Vychodoslovenskej annady. V za-
ujine objektivnosti je viak potrebnc rozdielne hodnotif odlet
Talskeho a odlet leteckej skupiny mjr. let. J. Tmku. Sprava. ie
plk gst. V. Talsky odletel aj s celou SVZ. ktora sa lozsiraki
rano 31. augusta 1944. vyvolala rail rozpakov. Pplk. gst. F.
Urban, ktory bol zastupcom plk. git. V. Talskeho. vyhlasil. ie
V. Talsky zradil a ic ich "ncchal v kaJi“.' Niektori dostojni-
ci. medzi nimi aj velitef I. divizie plk pech. M. Markus, na-
vrhovali vyCkaf asport dva dni. kym sa situacia nevyjasni.
Prvy naCcInik st.ibu pplk. git. L. Lavotha telefonicky koniak-
toval velitefa 2. divizie plk. S. Tatarku a hadal ho. aby ury-
chlene priiiel do PreSova a prevzal velenie annady. pretoie
am gen. Л. Malar ani plk. gst. V. Talsky me su pritomni.
Aviak S. Tatarko bez rozkazu z Bratislavy nechccl prevziaf
velenie nad Vychodoslovenskou annadou.
Armadnc velitefstvo v Presove ztlo 31. augusta 1944 predpo-
ludnim v riadnom zmatku. Zatiaf Co sloven.sk! velitelia jedno-
tiek Vychodoslovenskej annady na vseikych sluphoch disku-
tovali о tom. co robit. urcene nemecke tednolky zaCah reali-
zovaf pripravemi vojenskii akciu pod krycim nizvom "Kartof-
fclemtc mil Praime". Ui toho isteho dha о 14.30 h nemecke
jednotky bez <к1роги obsadili velitefstvo Vychodoslovenskej
annady v Presove a telefonnu tistredhu. Vychodoslovenska
armada bola zbavena jednotneho velenia.
Velitef annady general A. Malar, ktory nacfalej zotrvaval
v Bratislave. nemal о tragickych udalostiach. ktore sa odohra
vali na vychode Slovenska, iiadne bliisie infonndcic. Ani
v Case odlctu spaf do Preiova nevedel. ie nemecke organy uz
rozhodh о uplnej pacit'ikacii slovenskej annady. Ubczpeceme
Gen. von A. Hubickeho. ie opatrenia nemeckeho velenia sa
ncdotykajii vojenskych jednotiek pod jeho velenim, prijal Ma-
lar v dobtej viere. Dostojnicka Cesimu nedovolila pochybovaf
о vyhliseni nemeckeho generala. Post fa svedeetva mimstra
Catlosa gen. Malar vyhlasil pred prezidentom dr. Tisom. ie
pri niivrate к svojirn jednotkam sa zastavf aj v baste Povstania
- v Banskej By strici. J. Tiso mu lento timyscl jcdnoznaCne za-
kazal realizovaf. Malar ako, disciplmovany vojak, posluchol
svojho najvyisieho velitefa.
Odlet generala A. Malara. ktory sa svojimi dvojzmyselnymi
vyrokmi dostal do podozrenia nemeckych bczpcCnostnych
organov v siivislosli "s puCistickymi liinyslami slovenskeho
vojska”, sprevadzalo aj tisilie umesf ho do Krakova a tarn ho
daf "k dispozicii skupine armad Scvema Ukrajina”. Do karat
Nemcom nahravala aj skutoCnosf. ze о lietadlo, s ktory m Ito-
dlal о 16.(K) h odletief do Presova. A. Malar poiuidal Gen. A.
von Hubickeho Nakoniec ale dal prednosf lietadlu Junkres
W34Hi slovenskych vzdusnych zbrani. Pilotoval ho skuseny
npor let. J. Gerthofer. ktory so svojirn mechanikom priletcl
i Picsfan о 15.20 h. Len Co general A. Malar nastupil na palu-
bu. J. Gerthofer о 16.30 h opustil Nemcatni obsadene letisko
Vajnory. Pretoie nemecke organy gen. A. Malara podozrieva-
li. uprednostnenie slovenskeho lietadla bolo povestnou kv ар-
кой navyie v pohiri ich trpezlivosti. Rozhodh sa. ie A. Mala-
ra zatknti okamiite po jeho prilete do Presov a.
Hnetf po pristdli na letisku Isla о 18.05 h zaistili gen. A. Ma-
lira prislusnici bojovej skupiny Gen. von Rintelena spolodne
s pilotom npor. let. J. Gerthoferom. ktory si na tiito udalosf po
rokoch spotninal naslcdovne: "Po pristati som zaroloval
к hangaru a otocil som lietadlo tak. aby som mohol ihned od-
ttartovaL Stroj som nevypinal. General Malar sa ui chystal
vysttipif, a v tom okamihu stroj obkfiicili tri aula s Nemcatni.
ktori micrili automaton na lietadlo. Odstartovaf sa ui nedalo
a pn lieladle sa objavilo auto s nemeckym plukovnikom. Ja
som zostal scdicf na micsic a stile som vcril. ic budem moef
odstartovaf. Lenie plukovnik vyzval i mrta, aby som tici vy-
stiipil. Vypoi som stroj a nasledoval som Malara.”7
Z velitefa Vychodoslovenskej armady sa stal proinmentny ne-
mccky zajatec. Historik Jozef Jablonicky zhodnotil spravanie
gen. A. Malara vo chviTach. ktore rozhodli о osude prislusni-
kov Vychodoslovenskej armady naslcdovne: _. “sklamal viet-
kych - udbojarov. fhdackych prominentov i Nemcov”.'1
Jednotky Vychodoslovenskej armady . ktore sa mali slaf roz-
htxlujucou vojenskou silou ozbrojeneho prolinemcckeho pov-
stania. boli v obdobi od 31. augusta do 7. septembra 1944 od-
zbrojene prisliiSniknn urCcnych jednotiek .umadnej skupiny
Heinnci. Na povstalccke uzernie sa prebojovalo pribliine
21ХИ) vojakov Vychodoslovenskej annady. ktori sa poslupne
zapdjali do bojov v SNP.
Odlctom najhodnotncjicj Casti vzdusnych zbrani na sovietsku
stranu sa definitivne uzatvonla kapitola histone Cinnosti sa-
mostatnej letcckej zloiky slovenskej armady Po tomto dni
prislusnici slovenskeho leteetva. ktori sa nezapojili do narod
nooslohodzovaciebo boja a z najrozlifncjlMch priCin zotrvali
v slovenskej annadc. neskorv HasJikovcj Domobrane. ui nc-
vykonavali praktickii letecku cinnosf. Posobili v roznych veli-
tcfsky ch. stabnych a hospodarskych tunkcuich. Ci ui na zreor-
ganizovanoat MNO SR. v ramei leteckeho pluku. protdieta-
Letisko ISU. aupusl 1444. Na snimke pozomvacie lictadfo Fw 1Х9Л -2
рзтзсе letke 1.
dloveho delostrelcckeho pluku. CPO. dstredne hlisnej sluiby .
Leteckeho parku a dokonca aj stavebnych pionierskych rot
Poznamky
1)	Kolektfv: Neboii sme same Banskk Bystrica 1994. s. 12.
2)	PreCan. V.: Slovenske пАпк1пё povstanie Dokumenlv Bran
dava 1965. s. 125-126.
3)	Stanislav. J.: Letectvo v pripravAch na ozbrojene vysnipenie
a jeho uiasf v SNP. Bratislava 1996. s. 27. Pplk. git. J. Golian
prevzal funkciu vojenskeho velitefa ozbrojeniho povstania od
predstavitefov SNR. Siifasne mal d6veni aj prezidenu Cesko-
slovaukej republiky v Londyne dr. Edvarda Beneka
4)	Jablonicky'. J.: Povstanie bez legiend Bratislava 1990. s. 11.
Obaja vyU( dbstojnki slovenskej annady mail vyhrady voCi
Golianovym vojenskym schopnostiam a osobnosmym kvali-
tim. Predovietkyin plk. pech. Jan Imro ofakkval. ie bude usta-
noveny za vojenskeho velitefa povstania - pozn bliZAic Jablo-
nicky. J.: Z (legality do povstania. Bratislava 1969. s. 229 tak-
uci Pivovarti, J.: Vojenske pripravy Slovenskeho narodneho
povstania. VHU Bratislava 1975. s. 192-193.
147
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
5)	Jablomcky. J: Povstame bez legiend. Bratislava 1990. s. 12.
V jiini 1944 J. Golian zabezpeCil. aby do aktlvnej vojenskej
sluiby bol povolany dftstojnlk v zilohe - trenCiansky uCitef Mi-
lan Polik. s ktorym od roku 1943 udrtiaval ddvemC styky.
Avtak ai posobenie Polaka na VPV vytvorilo prvdpokludy pre
spolupracu na kvalitatfvne vyQej tirovni. Clenovia VU na jed-
nej stranc plnili tilohy svojho sluiobnCho zaradenia v rimci oft-
ciiinej toukniry slovenskej annldy a fornuUne sltilili Sloven-
skej republike. Na dnihej Strane vkak svoje funkCnC zaradenie
v plncj miere vyuilval na bodovanie konipirativnej siete a na
pripravy celonirodndho ozbrojenCho povstania.
6)	Tamie, s. 13. Tento plin zaslal pplk. gft. I. Golian na schvile-
nie fonnou ridiogramu Cs. exilovej slide do lamdyna ui skdr.
v rozmedzi od 25.6. - 3.7.1944 - pozri bliilic PreCan. V.: Slo-
venski nirodnC povstame. Dokumenty. Bratislava 1965. s. 218.
VU vo svojom plane poCftalo s tym, ie Poftii armida. t. j. Vy-
chodoslovenski armida, ako najhodnotnejlia bojovi zloika
slovenskej arrnidy a rozhodujiici Clinok vojenskeho plinu
ozbrojenCho protinemeckCho vystiipenia, od ktorej zivisel ds-
pcch pfanu. v sdCumosU s jednotkami CA uvofni a otvori Lup
kovsk5' a Dukelsky priesmyk a prepusti jej jednotky na lizemie
Slovenska. Zipolhi armida, t. j. vojsko V nuerovych posid-
kach. v poCte asi 10 000 muiov, sa mala siistrcdif na strednom
Slovensku a zabezpeCif tento priestor Po personilnom doplne-
ni poCetn/ho stavu ziloinikmi sa mail vojenski jednotky Zi-
polhej artnidy spojif s Vychodoslovenskou armidou a dokon-
Cif v sdCinnosti s CA poriiku nemeckych vojsk. taiisko bojo-
vej Cinnosti pre 1. diviziu Vychodoslovenskej arrnidy stanovo-
val priestor Batdejova. pre 2. diviziu pnestor Medzilaboriec
a pre vojenski jednotky Zipofnej arrnidy strategicky trojuhol-
nlk Zvolen - Banskk Bystrica - Brezno. VU kalkulovalo aj
s pomocou anglo- americkftho bombardovacieho letectva. ktoni
hodlalo zabezpeCif prostrednietvom vojenskj'ch zloiiek is. exi-
lovej vlidy v Londyne. Napriklad v ridiodcpeli i 28. jdna 1944
vyslovene hadalo. aby anglo-americkd leteetvo nebombardo-
vak> rafinCnu v Dubovej a fcleziame Podbrezovi z dftvodu, ie
s nimi poCfta pre potreby ozbrojenCho povstania. StiCasne
30. jdna 1944 hadalo, aby' spojcnecki leteetvo bombardovalo
Skodove zlvody v Dubnici. Svoju iiadosf zdftvodftovali tym,
ie ... "1. Vyribajii letecki motory . 2. Je lam veto Nemcov. 3.
Dftvody psychologies." - pozri bliiiie Preian, V.: Slovenski
narodne povstame Dokumenty. Bratislava 1965. s. 218. Letec-
ky nalet na Dubnicu nad VShorn bol vykonanj dfta 7. jiila 1944
pribliine о 12.15 h. PoCas ndletu zhodilo pribliine 30 spojencc-
kych bombarderov na objekty Skodovich zivodov v Dubnici
nad VAhorn 120 - 150 leteckych bdmb lodhadovani hmotnosf
200 - 250 kg). Boli zastahnulC obytni baraky robotnickcj mill-
skej koldnie. protilietadlovi kryty. skladiltc firmy Slovenskd
Konstruktiva, spoloCni jedileft, stoldnske dielne, hala П. objekt
Vodojcm. laboratorium. Pri nilete zahynulo 16 os6b a 36 osob
bolo zranenych. Bomby. ktori dopadli na blok chrineny fcle-
zobetdnovou doskou, sposobili len nepatmi Jkody - Zbierka
Petra Sumichrasta. kdpia hlftsenia hlavniho dOstojnlckeho zis-
tupcu Zdbojnika - velitefa Zandarskej slanke Dubnica nad V4-
hom - Skodove zdvody z 10. jiila 1944 (C. j. 158 d6v./1944.).
Stfttna ropna rafinina v Dubovej bola bombardov ana 20. au-
gusta 1944 v Caseod 1050 do ll OOh. V tento deft pribliine 90
spojeneckych bombardirov B 24 Liberator zhodilo v troch vl-
nich systimom kobercoviho naletu v priestore poiinajiic ob-
cou PredajnA a koniiac obcou NemeckA nad Hronom asi 200-
300 leteckych bdmb (200-300 kg). Ropna rafinina v Dubovej
bola poSkodend na 80 %. N'ksledkom niletu zahynulo 7 osfib
a 30 oeftb bolo ranenych. Zbierka Petra Sumichrasta, kdpia hid
senia vo veci ndletu nepnatcfakych lietadiel na Шти rafininu
Dubovd • Okresny urad Brezno nad Hronom Cis. spisu - Dl-
598/1944.
7)	PreCan. V.: Slovenskd ndrodni povstame Dokumenty. Brati-
slava 1965. s. 283. Stot. let L. Koza mal vykonal plinovanj
prelet na tease Tri Duby - ТапюроГ - Coflkov  Podhajcy -
Trembovlja - Jarmolincy - Vinica. VyJka preletu sovietsko-ne-
meckibo frontu - 4000 m. ktord si mal pilot udriaf poias celi-
ho letu nad sovietskym lizcmim - pozri bliJJic PreCan. V.: Slo-
venske nlirodni povstame. Dokumenty. Bratislava 1965. s. 279.
8)	Jablomcky. J.: Z (legality do povstania. Bratislava 1969. a. 320.
9) PreCan, V.: Slovenskd nftrodni povstame. Dokumenty. Brati-
slava 1965. s. 280.
10)	Stanislav. J.: c. d , s. 41.
11)	PreCan. V.: Slovenskd niirodnd povstame Dokumenty Brati-
slava 1965. s. 262-263. Podfa obsahu jeho memoranda, ktord
bolo urCcnd sovietskym vlkdnym a vojenskym kruhom: "Slo-
vensko ako Itkt od Nemecka zkvisiy, ktordho zahramCni poli-
tika je zmluvne podmicncnd sprftvaf sa podfa nemeckej, faktic-
kym diktdtom muselo vypovedaf vojnu SSSR a jeho spojen-
com. Dnes nemecki sila sa fame a na Slovensku sa uvolhujd
pufa zdvislosti od Nemecka. ... Dnes je Cas. ie slovanskd zalo
iemc nikho naroda nachidza cestu, aby jeho slobody stal sa
zastancom nic cudzf, ale pokrvny brat. DoterajJou obozretnos-
fou vedeni. chceme vyCkaf v ziujme svojho tfaroda do posled-
ndho okamihu. aby sa Slovensko nestalo druhym Talianskom
... Len keby Sovieti dosiahli a dobre ovfadli priestor Krakova.
nastala by mohiosf prekvapujiiceho a uspefaidho iltoku proti
Madarom a umohicnie dafaich opericii aj proti Nemcom z ju2-
nych a zipadnych hranic Slovenska. Slovenskd vojsko by pri-
pravilo a umofauki rychly a hladky presun sovietskych vojsk
cez slovenskd lizemie a sarno by sa pripojilo к taieniu proti
Madarom. BezpodmieneCnym predpokladom vtak pre toto
uspeSnd uskutodnenie by bola naprosti Ujnosf vzijomnej doho-
dy a mjaky m nkznakom nezvikland propaganda : spoluprlca od
tycb Ctas s Nemcami a Madarmi. - Tym by SSSR razom a bez
peCne urobil velky a rozhodujiici skok vo vojne na tomto pries-
transtve. ... Slovenski vojenski diktatlira by natla vo vtetkych
vrstvich naroda poeozumeme a podporu. C£m by sa stav veci
lined slabilizoval a poriadok udrhil. ... Tajnd orgamzicia slo-
venskych boKevikov by tu sprostredkovala vzijomnd styky, ale
predbeine by sa do veci v ziujme prirodzendho priebehu a prie-
chodu a tak i zapojenia celdho niroda okato nemielala. Stito-
privne dedukeie by vyplynuli beztak po ukonCeni vojny. aby
netenic vnirtropolitickd bolo v siiladc so ziujmami SSSR.
V dolerajiich ujcdnamach sovietsko-Ceskoslovcnskych treha
vyhradif Slovensku privo zaujaf к nim svoje stanovisko a pre-
to styk Slovikov so SSSR sa deje pokiaf rnoino pnamo."
12)	Jablonicky. J.: Povstame bez legiend. Bratislava 1990. s. 30.
13)	Tamfc. s. 26. Podfa S. Bursu sa vojnovy zbeh Ctk. A. GenC do-
brovolhe prihlisil u velitefa letiska v Pietfanoch v jiini 1944.
V ribnei plnenia svojej Dpeciilnej spravodajskej iilohy sa mal
vrAlif do slovenskej armidy v ulohe kajuceho sa vojnovdho
zbeha. Po jeho nislednom zatknuti bol prevezeny do vojenskej
vaznice v Bratislave. Po neuspesnom pokusc nadviazaf spoje-
nie so sovietskou centrilou sa Cat. A. GeriC vrittil naspaf к le-
teckdmu pluku do Pietfan. kde bo zastihlo aj SNP. Tam 29. au-
gusta 1944 v neskorych noCnych hodinich vzlietol spoloCnc
* por. let. Ondrejom Singliarom na dvojplotniku E-39 smerom
148
SLOVENSKELETECTVO
1439 . 1444
na Banskii Bystricu. Aviiak daleko nedoleteli a pravdepodobne
pre stratu onenUcic havarovali pri Ladcoch v bllzkosu Povai-
skej Bystrice. Pri leteckej nebode mali obaja letci zahyndf.
Miesto leteckej nehody ani hroby mftvych letcov sa nepodan-
lo do dncdnych dni identifikovaf • pozn bliZSic Bursa. S : Smrf
s otaznikoiri? Bojovnik t. 51-52/1992
14) Tamte, s. 27.
15) Zbierka Petra Sumichrasta - kdpia trc-stneho spisu proti slot. let.
Eudovftovi Kozovi a spot. C. VO-266/44-П! z 21. augusta
1944. VySetrovanie vo veci liletu stot. let. E Kozu na lietadle 19)
Heinkel He 111H-10. W. Nr. 5313. viedol mjr let O. Dumba 20)
la • velitef Leteckej Skoly. Na vyietrovani sa ztiiaslnili slot let. 21)
S. fakany. stot let B. Kubica a npor. let M. SingloviC. Potas
vyketrovania komisia vypoCula Styn osoby - por. let. Kazmu'ra
Bbnxbesa. stk. Jdna Zigu. rtk. rtm. let Jozefa Krista a zvk. rtm.
let Alojza HufiavCho. Podfa bodnotenia obrannCho dostojnika
WZ stot. let 5. Cakandho bol stot let E. Koza "slovanskCho
zmykfania". ale bdl sa boRevizmu a bol vcbni hlboko niboicn- 22)
sky zaltricny, "Denne sa pred jcdkxti preiehndval. cbodil riad- 23)
ne do kostola auf TrestnC pokraCovanic proti stot. let E.
Kozovi a spoloCnikom viedol vojensky prokurilor mjr. just
JL'Dr. Tibor Hajdu pre podozreme, 2c "po prcdchidzajiiccj
vzdjomncj dohode odletcli dfta 2. VH1. 1944 о 14.10 bod. na
lietadle "Heinkel 111” ev. J. 5313 г letiifa Tri Duby v timysle 24)
vstiipif do vojennjch sluzieb v SSSR, teda po zaradeni do bran-
nej mod v timysle navidy sa vyhniif svojej sluiobnej povin- 25)
nosti a vstiipif do vojcnnjch sluiieb nepriatefa svojmocne
opustili svoju jednotku (zloCin zbehnutia za vojny podfa 55	26)
183. 193 v. tr. z.) a pn svojom zbchnuti vzali zo sebou vojen-
skC lietadlo "Heinkel 111" ev. C. 5314 a tiplnou vystrojou (,)
okrem toho 8 padakov, 4 let. kombinezy. 4 let. okuliare. 4 tal-
kie, 4 piry let rukavic, 4 let hodinky v tom zmysle, aby ich po
svojom uteku к nepriatefovi odovzdali tamojifm orgdnorn, teda
jednak odiiali vo svoj peospech г driania a bez svolenia voj.
sprdvy erdme hnutclW veci v cenc 10.000,- Ks prevykujdccj za
okolnosti uvedenj-ch v 55 462 c, 464 a.b. 466 c v tr. z.. jednak
prezradili priamo cudzej moci predmety. ktore majd ostaf v taj-
nosti pre obranu republiky. priCom fin spdchali v znaUnom roz-
sahu, jednak za vojny spdsobili Skodu brannej moci (zloCin krd-
deie podfa 55 457.471 v. tr. z. v jednoCinnom siibehu so zlo-
Cmom vyzvedaCstva podfa 5 6. odst I. 3. pism. b, d. zdk. 6.
320/40 SI. z. a so zloCinom voj. zrady podfa 5 8. odst 2 zdk. C.
320/40 SI. Z.)”.	27)
16)	Stanislav. L: c. d.. s. 43.	28)
17)	Jablonicky, J.: Z ilegality do povstama. Bratislava 1969. s. 342	29)
taktiei Pivovazfi. J.: c. d_, s. 521-522 taktiei Stanislav, J.: c. d.,
s. 44. Do Sercbnannebo Boru vzdialcncho asi 20 km od Mosk- 30)
vy presunuti Clcnov slovenskej delegicie ui v noci 4, augusta 31)
1944. Tam boh izolovanf v dvoch chatfch pod vojenskym do- 32)
zorom. Podfa spomicnok J KorcckCho trval spravodajsky vf-	33)
sluch 6. augusta 1944 best bodin (od 02.00 do 08.00 h). Vy-	34)
sluch viedol sovietsky d&stojnik v hodnosti plukovnika - pozri
bliidie Jablonicky. J.: Z ilegality do povstanta. Bratislava 1969.
1.341.
18)	Stanislav. J.: c. d.. s. 44 - 45. Zirner VU bol aj predstavitefmi	35)
londynskej exilovej vlidy povaiovany za pasivny. nczodpove-	36)
dajtki moinostiam. s ktorymi sa mohlo kalkulovaf. Podfa kon-
ceptu depeic gen. Ingra (ktori viak ncbola na Slovensko od-
oslani): ... "V4S plin nemWcm prcdloitf Rusom. Plin znamc-
nd. ie by vojenski jednotky na Slovensku ncpnspeli mCtm
к oslobodeniu krajiny, ale by trpne vyfkivali a zasiahli by ai
vtedy. keef by mali zabezpcCenu podporu ruskej presily. Nemo
tern sa vystavif nimietke. ic budeme iiadaf о pomoc od ruskej
artnidy. ktori tolko vytrpela, pre vojsko. ktoni sa ziiCastnilo
boja proti Rusom siunym. ale same sa aktivne о uspcchy svoj-
ho boja neprifini. Pre tento plin by bolo zbytoini divaf zbra-
ne na stredne Slovensko." - pozri bliiite Bystricky. J.: Vycho-
doslovenski armida a Cinnosf sovielskych vojsk vo vycbod-
nych Karpatoch. Zbomik z vedeckiho seminira "Vychodoslo-
venski armida a odboj". Banski Bystrica 1992, a. 105.
Jablonicky, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava 1990.
Stanislav. J.: c. d., s. 43
Tam2e, s. 50 Dokument "O vyvqji a situicii na Slovensku к 7.
7.1944", ktory svojim obsahom spolofnc s Catlo.tovym memo-
random fundamcntllne poruioval pdvodnu dohodu odbojovich
zloiiek ilegilnej SNR a VU. okrem iniho upozoriioval na silnd
nilady za pripojeme Slovenska к ZSSR. Bol urCeny vyitradne
pre sovielsku stranu a moskovskC vedenie KSC.
Jablonicky. J.: Povstanie bez legiend. Bratislava 1990. s. 53.
Stanislav, J.: s. d.. s. 46. Rino 4. augusta 1944 odletel mjr. let
M Lisicky z Popradu do Prciova ku gen. A. Malirovi a odtiaf
na letisko Mokracf. V stanovenom Case Cakalo lietadlo na prf-
chod neznimych pasalierov - bliiSic pozri Jablonicky'. J.: Z ile-
gality do povstama. Bratislava 1969. s. 336.
Murawski. M J.: Ictiuila laiftwaffe Cist 1.. Intermodel 1997, s.
160-161.
PreCan, V.: Slovenske nirodnC povstanie. Dokumenty. Brati-
slava 1965. s. 264.
Stanislav, J.: c. d.. s. 47, Posadka mjr. let. M. Lisickiho sa na
chidzala v Moskve ui od 6. augusta 1944. Podfa obsahu depe
5e plk. let. K. Tomana urCenej gen. S. Ingrovi, pniiel 17. au-
gusta 1944 к plk. let. K. Tomanovi vo Vefkom divadie v Mos
kve mjr. let. M. Lisicky. Vypovedal: "ie do ZSSR priletel 4.
augusta 1944 ako pilot dopravndho lietadla FW 58 so skupinou
od gen. Catloia tvorenou: pplk, FerjenClkom. mjr. Usickym
(pilot), npor Gibri&im (navigitor), rtn. PoCiatkom (mechanik)
a civilistom Novomym (krycie meno byvaklbo komunistickCho
poslanca) - й/о о К Stnidkcho - kryeftn menom Potocky Pa-
piere priviezol pplk. FerjenCik a odovzdal ich Sovietom. Sku-
pina sa nacliidzala ui od 6 augusta 1944 v Moskve Chodila
v sprievode sovielskeho plukovnika do divadiel. mdzef, kin ....
VSetci v civile". - pozri bliiHic PreCan, V.: SlovcnskC nirodnC
povstanie. Dokumenty. Bratislava 1965. s. 264.
Stanislav, J.: c. d.. s. 48
Tatnie. s. 48.
PreCan, V.: SlovenskC nirodnC povstanie. Dokumenty Brati-
slava 1965, s. 264.
Tamie, s. 264.
Tamie, s. 264.
Tamie. s. 264.
Stanislav, J.: c. d.. s. 51.
Bystncky, J.: Vy-chodoslovenski armida a Cinnosf sovietskych
vojsk vo vychodnych Karpatoch. Zbcmik z vcdeckiho semtni-
ra "Vychodoslovenski armida a odboj". Banski Bystrica 1992,
a. 105.
Stanislav, J.: c. d., s. 52.
Pivovarti, J.: VojenskC pripravy SlovenskCho nirodnCho pov-
stania. VHtl Bratislava 1975. s. 109. Predseda vlddy Sloven-
skej rcpubliky JUDr. Vojtcch Tuka informoval о rozhodnuti
NROS ncmcckCho vyslanca v Bratislave Hansa Elarda Ludma.
SuCasne dal pokyn aj slovenskimu vyslancovi v Berline Matu-
iovi Cemikovi. ktory nisledne informoval Stitncho podsekre-
149
SLOVENSKE LETECTVO
1939- 1944
lira a vediiccho pohtickCbo oddelenia v ZahraniCnom tirade A. 51)
Henckeho. Vzhfadom na skutoCnnsf, ie "pri tomto opevtiovani
hrajti tilohy vyAlic vojenskC hfadiski", NROS poverila F. Ca
data, aby sa spojtl s vedticimi nemcckymi vclitefskymi miesta
mi - pozri bliitie PreCan. V.: Slovenske narodne povstanie. Ne-
inci a Slovensko 1944, Dokumenty. Bratislava 1971. s. 51.
37)	PreCan. V.: Slovenske nfrodnC povstanie. Netnci a Slovensko
1944. Dokumenty. Bratislava 1971. s. 51.
38)	Tamie.». 56.
39)	Pivovarti, J.: c. d., s. 114. Prvti rekognoskiciu terfnu I. al
obranneho postavenia vykonali prisluAnici VOP v dtioch 23.
marca 1944 - 3. aprila 1944. Predny okra) I obrannCho posta-
venia stanovili od vychodu na zipad nasledovne: na pofskcj
strane obec Slionka • Balnica Wola Michova - Oslawka - Ra-
doszycc - Dolzyca - Jasiel • Wola Niina  Czeremcha - Zyndra-
nowa - Banvinck - Huta Polanska - Ciechana - Oierma a na slo-
venskej strane - obce Niina Polianka - Gaboltov -Kurov - Sila-
kov. DrubC obrannC postaveme bolo urCenf vfcobecnc na tian:
Raslavice -Girahovce • Stropkov - Snina.
40)	Simunic. P.: Cloha a Cinnosf Vychodoslovenskej armtidy v pri-
prave obrany vo Vjchodnych Karpatoch Zbomik titidii z ve-
deckej konferencic к 50. vyroCiu bojov о Duklu Bratislava
1996. s. 21.
41)	Slefansky. V.: General Ferdinand CatloS. Bratislava 1998. s.
49.	Gen. 11. triedy A. Malar funkciu velitefa Vycbodosloven-
skej armady de facto prevzal ai 10 jtina 1944. Vycbodosloven-
ski armada mala к 14. 8. 1944 nasledovnti pofty: 327 aktfv-
nych dostojnikov. 644 zAloinych dostojnikov, 175 rotmajstrnv,	52)
44)6 poddostojnikov i povolania. 12 332 vojakov zikladnej 53)
sluiby a 16 298 vojakov zo zAlohy Spolu dispooovalas 30 182
muimi. lento poCet vtak nebol koneCnj. К Malkrovej armide
postupne prichidzali novC vojenskti jednotky a dalkie jednotky
arm&iu optitiali Podfa histonka VAclava StefanskCho sa poCet 54)
prislufnfkov Vychodoslovenskej annady pohyboval lesnc pred
povstanim medzi ciframi 35 000 ai 40 000. Dalti zo sloven-
skych vojenskych historikov. Jan PivovarCi. sa pnklaha к tida-
ju medzi 38 000 • 44 000 muiov.
42)	Tamie, s. 49.
43)	PreCan, V.: Slovenske narodne povstanie. Ncmci a Slovensko
1944. Dokumenty. Bratislava 1971. s. 120-121.
44)	Tamie, s. 123-124. Podfa zAmeru velenia skupiny armad Se- 55)
vcmA Ukrajina mala VychodoskivenskA arm Ada pin if nasledov-
nC tilohy: "ZabezpeCif Slovensko na hraniCnych poslaveniach
ako zadnti zAktitu nemeckCbo frontu v Gcncrilnom gubemAtc
proti Soviet&kemu zvazu. Taiisko obrany treba poloiif na pra-
vC kridlo, kde treba velkymi silami prednostne uzavrief Lup 56)
kovsky a potom tici Dukelsky priesmyk. Roz.Urenlm a zmten- 57)
zivnetum opevtiovacfch prtic treba vtAJe zlepAovaf a posilhovaf 58)
postavema. Vojski treba trvale udriiavaf v poplachovej poho 59)
tovosti." - pozri bliitic PrcCan. V.: SlovenskC nArodne povsta-
nie. Netnci a Slovensko 1944. Dokumenty Bratislava 1971. s.
121.
45)	Tamie. s. 129-131.
46)	Stanislav, J.: c. d.. s. 32.
47)	Tamie. s. 63.
48)	Tamie. s. 65.
49)	Tamie, s. 65. Letka I mala postAf na letisku Hrabovec. letka 2
na letisku Isla a koneCne letka 12 na letisku Niiny Hrabovec.
50)	Sumichrast. P.: Slovenske Savoie Marchetti SM-84 Bis.Vojen-
ska histhna C. 4/1999. s. 124 laktiei Sumichrast, P.: Gli SM 84
slovacchi. Storia Militate 73/1999. Parma 1999. s. 28.
Sumichrast. P.: SkwenskC Savoie Marchetti SM-84 Bis.Vojen-
ska historia C. 4/1999 s. 124. Dfia 20. augusta 1944 о 5.45 h
zhehol od letky 41 por. let. Karol Novotny na lictadle Junkers
W34. W Nr. I 600 Spolu s nim sa na palube lietadla nachi-
dzali por. let v zAl Martin Nahalka (techтеку dostojnik I. rtk.
z pov. Amoti Sebesla (pilot). Cat. z pov. Jarolim Gutman (pi-
ka), Cat z pov. J An Spiriak (pilot), des vz. Franti.tek Strachota
Ipalubny mechanik) - vietci od letky 41 a por del. Frantriek
Target - frekventant Vojenskej akadCmie Diet slovenskeho
lietadla etie v ten isty deti vyletrovala komisia v zloienf: stot.
let. Stefan Cakany, npor. let. Jozef Gursky a por. let. Juraj Pej-
ko. Ako urCitti zaujimavosf moino uviesf. ie na WZ do Tren-
Cina bol z letiska Poprad -Tatry 20. augusta 1944 о 12.20 h te-
legraficky nahliseny ako velitef posadky zbehnuviieho lietadla
namiesto por. let. Karola NovocnCho - npor. let Jozef Gursky.
Na zaklade tejto informicic nahlisil spravodajsky dostojnik
VVZ stot. let Cakany diet npor. let GurskCho aj na MNO-
HVV Podfa vyriedkov vyietrovania bol hlavnym iniciitorom
tiletu por. let v di. Martin NahAlka. Spravodajsky dostojnik
VVZ vzhfadom na NovotnCho tilet na stranu nepnatefa zaktizal
a okamiitou platnoriou Start akChokoh-ek lietadla z letiska Po-
prad-Tatry Aby minunalizoval moinosti daliich tiletov stiCas-
nc zakizal aj nahadzovanie motorov lietadiel. Vynimku z toh-
io rozhodnutia mali Itetadla "SVZ u VA a let. dopravni spoloC-
nosT. - Zbierka Petra Sumichrasta. Kdpia tiradnCbo Setrenia vo
veci Novotny Karol, por. let od letky 41 z Popradu a 6 spo). •
zbehnutie na lietadle
Stanislav, J.: c. d., s. 66.
Stanislav, J.: c. d., s. 65. Konkrctnc iflo о jeden Junkers
W34H1. jeden Focke Wulf Fw 58 a dva Kletnmy KI 35D. Lie-
tadlo Fieseler Fi 156 mohlo byf letke pndelenC ai po jeho do-
dani z Nemecka.
Tamie, I. 65. PredpovednC tistredie povetemostnej sluiby pn
SVZ malo maf naslcdovne persontilne zloienie: I meteorol6g -
referent povetemostnej sluiby. 4 radiotelegrafisti s dvoma rtidi-
opnjimaCmi na vietky vlnovti roz.sahy. 6 moteorolopckych po-
zorovalelbv. Ttito jednotku mali etie doplnif dvaja zamestnan-
ci Stitneho hydrologickCho a meteorologickCho tistavu v Bra-
tislave a traja lifrann Nemeckej leteckej misie (DLM) urCeni
pre nemeckC sprtvy
Tamie. s. 67. Podfa obsahu pnhlalky do Cs. armkdy npor. let.
Imricha Vyrostka  1. dostojnika letky 2, zo 17. septembra
1944, bola jeho letka nasadettf v poll ui о mcsiac skdr. t. j. od
26. 6. 1944 • pozri bliHie VUA-VHA ACR Praha, Fond 1. Cs.
zmicAanA Ictecki divizia v ZSSR. tnv. C. 86.
BURSA. S.: SlovenskC "Gustavy". HPM Cis. 7/99. s. 25.
Tamie, s. 25.
Rajlich.J.. Sehnal. J :SlovenAtlTetci 1939-1945, Kolin 1991 s. 37.
Modrovich. J.: Tri Duby. Praha 1975. s. 205-207 laktiei Stani-
slav. J.; c. d., s. 70. Po prilete do Lvova posadil Zinka svojho
Klemma na trhovtsku. Vypol motor a nAsledne vyzval Stowas-
sera, aby zdvihol ruky. Tu sa ukAzaJo. ie Stowasser nie je rfls-
ky Nemec, ale Sudeftik. ktory ovltida tesky jazyL ZaCal plakaf.
ie Zinka je partizin. ktory ho chce zikemc zatirelif. Potom za-
se vyzyval Zlnku. aby mu odovzdal zhrafi z dflvodu, ie je dos
tojnik a tito zbrati mu patri. Nakoniec vtak zmlkol. Po pricho
de sovietskej vojenskej hliadky boli obaja printiteni zafalintif na
zem a odovzdaf zbrati. Pn cesle z miesta pnstatia zaCal Stowas-
ser vysvetfovaf velitefovi hhadky. ic je Cech a ic dobrovolhe
preletel к CA. Svoje tvrdema preukazoval kutrikom plnym do-
kumentov.
150
SLOVENSKE I.ETECTVO
19.39 • 1944
60)
61)
62)
63)
64)
65)
66)
67)
Stanislav. J.: c. d. 70.
Jablomcky, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava 1990. s. 194.
Stefansky. V.: General Ferdinand Called. Bratislava 1998. a.
65. Minister narodnej obrany gen I. triedy F CatloS sa takto
prihovonl obCanom Slovenskej republiky: "Ddstojnici. vojaci.
obfama! ... nejtnatef v hanebnej forme partizknov zakemc pre-
padol nasu drabu slobodnii vlasf.... mdia vystavbu nAiho HAtu
._ ptepadavajti nale dedtny. orabtivaju nit nkrodny majetok
a zikeme vraidia rudich half.... V takomto poloiem. ktort nim
hrozl najkrvavejflm nrfcnfm a zotrodenfm. vlastnd vojenski si-
ly nestaiia. V ddsledku tejto skulodnosti jsnehidzaju na Slo-
vensko jednotky nemeckej arrnidy ... oznamujem Vta tuto
skutoinosf s tym. aby vte v ncmeckom vojsku. ktord prcchadza
Slovenskom videli naiich priatefov Pri th, aby nam pomohli
zdolaf zikemiho nepriatefa NAS najvySSf velitef. pre/idenl re
publiky. vlAda a ja. minister narodnej obrany, sme pevne pres
veddeni. ie v spojeni s nemeckymi vojskami podari sa nAm zA-
kemj vpid nepriatefa odrazif a vo vietkych krajoch ruUho Slo
venska byvaly pokoj. ponadok znovu nastolif. Preto vis vyzy-
vam. aby kaidy statodny vojak a kaidy statodny Slovak privi-
la) vtade nemecki vojskA ako naAich spojencov a aby im kai-
dy ddinne pomAhal. ... Aby sme sa partizAnskej pliagy navidy
zbaviii a festne i v slAvc zachovali si naSu skibodu a nit Slo
vensky Sult". Na margo protipovstaleckiho prejavu prednese-
niho Catloiom z 29. augusta 1944 treba podotkntH. ic prezi-
dent J. Tiso pontikol gen. F. Catloiovi moinosf vydiarknuf
z textu pasiie. s ktorymi by eventuilne nestihlasil. Minister ni-
rodnej obrany ale iiadne irpravy v texte prejavu nevykonal -
bliiSie pozri Chytka. S. V. Recenzia knihy: Stefansky. V.: Ge-
neral Ferdinand CatloS. Bratislava 1998. Vojenski histdria dis.
4/1998. s. 110.
Jablomcky. J : Povstanie bez legiend. Bratislava 1990. s. 201.
Stanislav. J.: c. d. s. 71.
PreCan. V.: Slovenski nkrodni povstanie. Dokumenty Brati-
slava 1965. s. 373.
VtlA-VHA AOK. Fond I. is. zmieAand letecki divizia v ZSSR.
inv. 6.72.
Stanislav, J.: c. d., s. 76. Rozhodnutie pplk. git. V. Talskibo
odletief v najkntsckejtom dase spolu so SVZ na stranu 0a bez
p rede hadzaj ike ho dobovoru s prisiulnikmi StAbu Vychodoslo-
venskej arrnidy, bez vyhlAscnia plnej bojovej poholovosti jed
notkAm tohto vkevojskovdho zvizku a vydama rozkazu na ve-
denie bojovej dinnosti proti nemeckym jednotkim vyznieva
vzhfadom na jeho vysokti vojenski! kvalifikAciu a odbomii eni-
dovanosf nepochopitelhe Nekonal ani v intenciAch svojho
priameho nadriadenibo gen. A. MalAra. ktory- mu nariadil. aby
nenechal odzbrojif Vychodoslovenskii armidu. Nedrzal sa am
rozkazov, resp. pokynov velitefa VU pplk. gst. J. Goliana. Od-
letom na stranu CA sa postavil do tilohy sprostredkovatefa,
resp. koordinitora vojenskych akeii so sovietskym vojenskym
velenim. napriek faktu. it bol informovany о skutodnosti. it
ani delegicia SNR ani VU. ktori mali splnif tuto tilohu. sa zo
ZSSR nevrAtih Frnntovi sktisenosti ziskani podas pAsobenia
vo funkeii nidelnlka Stibu RD. dovemd znalost nemeckej bo-
jovej taktiky. plasticky prehfad о rozmiestneni a bojovych moi
nostiach jednotiek skupiny armad Severn! Ukrajina a najma
jednotiek armAdnej skupiny Heinnci mal prejavif ui 30. 8.
1944. resp. v noci z 30. na 31. 8. 1944. kerf mal vydaf jednot-
kim Vychodoslovenskej arrnidy v nepritomnosti velitefa arma-
dy. rozkaz na presun na stredni Slovensko. Takto mohol za-
chrinif pre celonirndni pmofatisricki ozbrojeni vysnipeme
najhodnotnejiiu zloJku slovenskej annidy. Pplk. git. V. Tais-
ky mohol ui 30. 8. 1944 rozptyiif ned6veru armidnej skupiny
Heinnci prechovivanti vodi slovenskej Vychodoslovenskej
armide. Zaktitiac sa spojeneckymi zdvizkami vodi Nemecku
a odvolivajdc sa na rcalizAciu protipartizdnskych opatrent mo-
hol dasf leteckych jednotiek zaradcnych do SVZ presumif na 1c-
tiska Striiskc. Mokrarf a na Tri Duby. V. Talsky spolodne s J.
Tmkom nedocenili moinosti preletu leteckych jednotiek SVZ
na letisko Tri Duby. ktori mohli posilnit podstatnc viac nei
skromni sily povstaieckiho letectva. Obaja 30. 8. 1944 nepre-
ukizab dostatuk imcialfvy a velrtelkkej invencie a nevyuiili
moinosf vyslat rychleho kunira na Bf I09G-6 na Tri Duby.
aby zistili (vzhfadom na absenciu telefdnneho a ridioviho spo-
jenia) konkritnu vojenskti situdciu v samom centre SNP. Taki-
to rozhodnutie by zodpovedalo predovfetky m stavovskimu ci-
teniu a vysokej odbomej pripravenosti mjr let. J. Tmku. V.
Talsky ani J Tmka sa nepokiisili preklentif akiitny nedostatok
konkritnych informicii zo strednibo Slovenska. resp priamo
z povstalcckiho velitelkkiho centra v Banskej Bystrici. Pbdfa-
hlt atmosfere neistoty a ohdv hroziacich z nisilniho obsadenia
letiska Ulla nemecky-mt okupadnynn jednotkami Ako vysoki
vojenski velitefski autority nepochopitelhe podfahli silnimu
tlaku a argumenlicii letcov  prisluinikov SVZ.
68)	Stanislav, J.: c. d. a. 79 taktiei Rajlich. J.. Sehnal. J.: c. d.. s. 53
•54.
69)	Stanislav, J.: c. d. s. 79. Podfa pamatnika plk. v. v. RNDr. Anto-
na Droppu - byvaldho prislufmka stihacej letky 12 pristilo na
letisku vo Lvove celkom 16 lietadiel s 38 letcami, prisluinikmi
SVZ. Ostatnych 10 lietadiel bok» prinutcnych burf sovictskymi
stihadmi alebo protilictadlovou obranou sadniif midzovo v po-
li. Hoci lietadla boli potkodene. ich posidky vytli z tychto mi-
dzovich pristitl bez zranenia - pozri blifkie Droppa. A.: Odlet
slovenskych letcov do ZSSR. s. 96 Sbomlk vystoupenf. refer!-
tft a vzpomlnek pfimych lidastnikO slivnostniho shromtUdini
pn pffle&tosti 52. vyroii vzniku a bojb I. is. smld v SSSR
о Moravskou briinu 1944-1945. I. Ceskoslovenski smiSeni le-
tecki divize V SSSR Praha 1998.
70)	Jablonicky. J. Z ilegality do povstania. Bratislava 1969. s. 481.
71) Jablomcky. J. Povstanie bez legiend Bratislava 1970. s. 287.
72) Jablonicky. J. Z ilegality do povstania. Bratislava 1969. s. 483
73) Tamie. s. 484.
74) Stanislav. J.: c. d. s. 102.
75) Mjr. let. Vladimir KaCka vykondval funkciu - prednostu 1. od
delema MNO SR. stot. let. Jozef RehuH - prednostu leteckej
sprivy MNO SR. pplk let Karol Sojtek - velitefa leteckeho
pluku a velitefa posidky PieMany, njxir spoj. Viliam Schronk
- velitefa Manice hlisnej sluiby Bratislava, por. let. lodov it Si-
mon • velitefa 18. stavebnej pionierskej roty...
151

SLOVENSKE I.ETECTVO
19.19  1944
Zaverom
Vzdusne zbrane v rokoch 19.19-1945 presli buriivy m. ale
v mnohych oblastiach aj rozpomym vy vojom, Bol urCeny me-
lon zasadnymi zmenami v oblasti vojenstva. ale aj rozsiahly-
mi vojensko-politickymi zmenami. ktore sa udiali pocas 2.
svetovej vojny. Samotni existencia vzdusnych zbrani. ako sii-
Casti slovenskej arm.idy. bola limitovana postavenim .Sloven-
skej rcpubliky ako spojenca a vazala Netneckej rSc. Z tohto
ncrovnoprav neho posiavema vyplynulo. >e realizacia vefakrat
grandioznych pianos predstavitefov velenia slovenskej anna-
dy pri vystavbc slovenskeho leteetva priamo zdvisela od zauj-
mov nacislickeho Nemecka. Bez siihlasu nemeckej strany
a bez jej nevyhnutnej materiaino-techmckcj pomoci nebolo
moinc ziadne plany realizovaf Napriek lejto skutoCnosti je
obdivuhodne. ie vzhfadom na znaCny nedostatok kvalifikova-
neho leteckeho a pozemneho personalu. ako aj na recidivu
najrozlicnejsich problemov matcriilno-tcchnickCho razu boli
prislusnici vzdusnych zbrani zvaCsa schopni plnif lilohy. kto-
re na ne kladlo velenie slovenskej armady.
Slovenske leteetvo. ktore vzniklo v marci 1939, malo na za-
Ciatku vo svojich radoch len maid hfstku odborne priprave-
nych leteckych Specialistov - dostojnikov a rotmajstrov, kion
predtym sliiiili v byvalom Ceskoslovenskom vojenskom letec-
tvc. Nepripravenosf vaCsiny leteckeho a pozemneho persona-
lu vzdusnych zbrani a nedostatok skiisenosti zapricimii. ic пе-
га/ dochadzalo ai к falilnym omylom. Ct nespravnym zhod-
notemam situacic. Napokon aj lelecka lechmka. ktora pnpadla
po vyhlaseni Slovenskeho statu slovenskemu leteetvu. rychlo
zastaravala a nemohla sa rovnaf modemym typom lietadiel
inych vyspelych suitov sveta Nemecka. USA. Vclkej Bnta-
nie. Franciizska Ci Sovielskeho zvazu.
Pokusy о uryehlemi modcmizaciu leteckeho parku vzdusnych
zbrani nebolt vo viiCiine pripadov korunovanc uspechom.
Modeme bojovd lietadla. predovsetkym stihacie. ktore boli
nevy hnutne potrcbnC na zabezpeCcnie lispcsncj leteckej obra-
ny doleiitych politickych a priemyselnych centier Slovenskej
rcpubliky. boli dodanc ai v priebehu prvej polovice roku
1944. priCoin bomhardovacie lietadla, s vynimkou niekolkyeh
kusov modemych typov lietadiel He 111 a SM 84 bis. neboli
dodane v dbec.
Slovenski letci museli ziskavaf skiisenosti na vojnou rozbes-
ncnom nebi Eurdpy za ccnu znaCnych fudskych obeli a citef-
nych materialnych strat. Na svojich zasfaranych strojoch bra-
nd! zvrchovanosf a lizemmi celistvosf Slovenskej rcpubliky
v bojoch s madarskym agresoroin v marci roku 1939. Vzlieta-
h na bojovC lety poCas kratkeho pofneho fazenia proti Pofsku
v septembn 1939 a predovsetkym poCas vyCerpavajdceho pof-
neho fazenia proti ZSSR v rokoch 1941 1943. Treba konsta-
tovaf. ie v mnohych pripadoch vy sledky bojovej Cinnosti pri-
slusnikov vzdusnych zbrani boli prejavom zodpovedajikej
profcsiondlnej zntCnosti, odvahy a sudrinosti lietajticeho per-
sonalu. a to aj v najfaitich iivotnych chviTach. Pre objektiv-
nost viak zaroveh treba pripomeniif skutocnosf. ie slovensky
vojak v rokoch 2. svetovej vojny nebol vidy len nositefom po-
zitivnych fudskych vlastnosti. Neraz konal v rozpore melen
s obsahom zavaznych vojenskych predpisov, svetskych ziiko-
nov. ale aj kresfanskych zdsad. ktore mali byf slovenskemu
vojakov i svate. Nicktori z nich sa stall aktermi nefudskCho za-
obchadzaiua s vojnovymi zajatcami. ako aj so sovietskym ci-
vilnym obyvatefstvom. Nemoino zakryvaf ani takii poniiujii-
cu skutocnosf. ie sa dopustih nezmyselncho hipenia a pliene-
nia majetku bezbrannCho obyvatefstva.
A predsa slovenski vojaci vyslani do nczmyselnej vojny doka-
zali cillivo vntinaf aj tragicke udalosti spojene s vojnovym
besnenim. Boli priamymi svedkami tzv. ..novcho poriadku"
zavadzaneho nemeckymi okupaCnymi vojskaim na zabratom
lizemi ZSSR. Z vlastnej skiisenosti a bolestnych preiilkov slo-
venskych vojakov narastala ich nespokojnosf s kolaboniciou
s nacistickym Nemeckom, sjlncl ich odpor к totalitndmu bra-
tislavskemu reiimu a к jeho bezaltemalivnej Hlinkovej slo-
venskej fudovej strane, Z tohto podhubia sa zrodila revolta.
odtiaf pramenili postupne zmeny v mysleni slovenskych voja-
kov a doelojnikov. Aj tieto skutoCnosti. najma po bitke pn
Kursku v lete roku 1943, rozhodli, ie sa postupne zapajali do
protifatistickeho odboja. V augustc roku 1944 preraslol odpor
sirokych vrsticv slovenskeho obyvatefstva do otvorencho ce-
loruirodnCho vystupcnia vsetkych demokratickych sil Sloven
ska proti fakizmu a totalitc. PoCas tohto ozbeojeneho zapasu
prislusnici slovcnskCho leteciva. Ci ui na zemi. Ci vo vzduchu,
preukazovali odhodkmie branif nxlnii zem pred neineckou
armadou. bojovah za odstranenie diktatu nacistickeho Nemec-
ka. vykonavaneho aj za pomoci domdcich uzurpatorov polnic-
kej moci Mnohi za svoju odvahu zaplalili cenou najvyssou -
vlastnym iivotom. Ihislusnici slovenskeho leteetva rovnako
ako ich spolubojovnici v jednotkiich pozemneho vojska ne-
ski amah a v siiCinnosli s ostatnymi zloikami domaceho a za-
hramcneho odboja vydobyli pre Slovenskii republiku CestnC
miesto medzt ostatnymi Jtatmi protihitlerovskej koalicte.
Poznimky:
I) KovAC. D.: Dejiny Slovenska. Bratislava 1998. s. 233.
153
SLOVENSKEIUKTM)
1939. 1944
Prehfad leteckych litvarov vzdusnych zbrani к I. 8. 1943
Lrtniti 1сч1гмккз	Скк> k-ikv	IHslukjiu k-lkv	Ы«чк4 Irchnik.i			14 <44 .« fxlbtNrnuM IlclaiiVkdHi ptTMrtUlu
			тур lnftudlfl		. Гур lictiidid	
ZVEDSA	t	Tn Duby	М21» F «? KI 35D	I 1	1 i	2 |»>/<4l>A4l<*lM 2 ptk<i
	2	Sp Nova Ves	Kl 35D F 2»l	9 1 1	H 1 1	2 рм<и»н |1г1ы 2 pho
	3	Nitra	N 4> Kl Н1Э F 2»l К ass	3 I 1 1	4 1 0 1	| p »/i aft»% Jlrl 1 pin
STlHACIA	II	Minsk	MW F-241 Ml*	4 1 з	1 1 4	4 pMl»OA.|trl»il ID ptlmm
	12	Sp. Novi Ve»	bam Kl 35D 1M22	5 1 1	s 1 о	1 phe
	13	Arupci	l« РИД, KI HD Ft 14»	> 1 1	l 1	IS ptlrlm
IX IPKAWA	$1	Tn Duty	О» «Н Ik 111 KI .HD Zobtw I	3 I	1	1 |»ViM<A.tr<-| (» pil< 4«n 2 pjdubni Atrrk 1
Bi IMBAKD	41		О	и	(»	22 pil'O'v Д» рч/iKin atrh л 19 peluhnfch rMli<4rkgrafiMiiv IK fuiuhm»' 1» mtvh.tnikoA
	1x1 pluk 11 pVfUl 1R IhHtany	PlCslJIB	MW 5 42* KI Ml» E-241 IM” HI П.М? Ar **j Bdboi i	13 s 1 5 s Q 3 s 1	3 1 3 3 to 4 <»	К p< »/i H< до к rt 22 ptl< Ши* 1 pidutan drefec
	1.K Tr Bt'kupMr	1ft1k'UtV»kl* Нькирне	•	0	0	2 р>1/юп4ас1ы
	LDS	Vainory	В AM 4 42Я KI HD E-241 Ft 14»	1 i 2 I	1 1 I	4 | к Mi Ю n 4С«'1м i pili 4l
	1.4	Trvnti.ifbkf Bt^kupHc	B-M Il \M IK- 122 ЕА9 E 241 KI HD А-Л2Н <ai 445 It 14» M	4 9 II 4 3 1 6	4 $ N s 4 5 1 4	1 • рютигаНт- 2h pih 40% r» palutxiydi »4irh»A
	IF	Moknd	4<2X BAM I’ ’ll Ml -1 Ik 111 Ar W» KI HD EH <41 445 bill Fill ZX1I Mitwe KI 2е» I Kl Hr 4l Hrr-i BASS	A IS 3 2 9 1 1 1 1 2 1	i 10 1 1 1 9 0 0 0 2 0 1 1 1 1	| pMiH«AJK-|u
Sprocovane pudRi V HA Trnava. f. MNO SR 1939 - 1945, spisy lajru 1943, iis. 4072 I I. Taj. 1943
154
SI.OVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
Zoznam letisk na Slovensku к 1.3. 1942
Nazos letiska	Velitel letisku	l>mh Ivitska	Technicky Mas- letiska
VAJNORY	npor let lanfKATRk*	Vi >ten«kd i s n iine	Lrtisko vvlMMiovant a (Miuhvanc
PIESTANY	>nir kt viaibinn КЛГ.КЛ	A । щелчке l лктйпе	Lrtfstaj va hut Insane a pnuhvanc
TH. UISKCI’ICE	in|r к» Jiilm> FRNKA	VoRmJu*	IrtiAko iMidovanc a pMizn artc
TRI in BY	irp»w kt Kvm14I GAliiAVY	Vofrmkc i vivihur	la'inho v>budcnrane a pon^nanr
\ITRA	при Irt Helt» M HU A	\»»|rtwkr	laitsko	a pnuJrn лиг
sp NOVA VES	M<« kt MAul.Ut.1 UASII'	Vi»(rn*li^	l.rtisko vvbiMlns ane a pouihunv
ZlLINA	tn|r kt KarvJ МЖЖ	*v- >к*пяк< i ln line	Vyhudnviinc а рии21одсГп£
LYSKA	npor kt Lidhlav HKO\		\ v IhxIh'.anc a pauhvatvfnc
ISLA	npoe ki Кап rl Kt I SA<‘ HK	к tvilne	Letisku vo yftfaVhc
mokraD	put Irt Пивяп CATIX1A	Vnfrn^kv 1 inline	VvlHiil»n.inc ,i pMi/ivaidnc
TATRY	npor kt «Maki H-M.l	Cavtlnr	Letisku vo vvwiavhr
Spracovane podPa V HA Trnava. Г. V VZ. spisy doserns- 1942. Sign. V 4 10
155
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 - 1944
Vysvetlivky к skratkam
A PH	Autoniobilne pohonne hmoty	Ppl.3	Pesi pluk 3
Apr.2	Automobilny prapor 2	PUV	Pluk dtofnej vozby Martin
DHM	Deutsche Heeresmission • nemecka ann.idna misia	PVLvov	Pvsadkose velitcrstvo Lvov
DKG	Deutsche Kreuz in Gold  Nemecky krii v zlatc	RD	Rychla divizia
DLM	Deutsche Luftwaffcnmission - Nemecka lelecka misia	RLM	Reichsluftfaharr Ministerium
			- Rfkskc ministerstvo leteetva
DPI. 1	Delostrelecky pluk 1	SLeS	Slovensky letecky zbor
DPI. 12	Delostrelecky pluk 12	SLS	Slovenskd lelecka spolofnosi
DP) . 2	Delostrelecky pluk 2	SNA	Slovensky nanxbiy aerokhib
DPLP	Delostrelecky protilietadlovy pluk	spvz	Spnjovaci prapor vzdusnych zbrani
FFS(C)	Flugrcugfuhrerschuk (Cl - pilotna skola na lieladla s hmntnosiou pre vy Uijucou 2500 kg pre 6 a viac mob	SV RD	Stanoviktc velitefa Rychlej divizie
	tnapr. Ju 52 .fuSS.He III. Do23 Do 17)	VZ	Vzdusne zbrane
JPO	Jazdecky priezvedny oddiel	SLD	Skola leteckeho dorastu
JG	Jagdgeschwader stihacia cskadra	TG	Transportgeschwader - tranvpurtna eskadra
KG	Kampfgesshwader - bombardovacia cskadra	VA	Vojenska akadenna
KGrzbV	Kamplgruppe zur bcsondcren Verwendung - bojovj skupina na spccialne uCely	VDO I	Velitefstvo div iznej oblasti 1
KSG	Kampfschulgeschwader skolnii bombardovacia cskadra	VDO 2	Velitefstvo divfznej oblasti 2
		VPD	Vzletova a prisuivacia draha
LDS	Lelecka dopravni skupina	VPV	Velitefstvo pozemneho vojska
Lkdo	Luftgaukommando  oNastne Dupnci velitefstvo leteetva	VTCHV	Vojcnsky lechnicky chetnicky listav
LP	Letecky park	W]	Vojensky vy vokoskolsky internal
I TH	Lelecke pohonne hmoty	wS	Vysokti vojenna skola
lS	IxteckJ Skola	WZ	Velitefstvo vzdusnych zbrani
OPL	Obrana proti lictadliirn	vzu	Vojensky zemeptsny listav
OVZ	Oddiel vzdutneho spravodajslva	WLI	Wirtschaltsgruppc l.uftfahn Industrie Obchodna skupina 1с1есксЧю priemyslu
PO-5	Pioniersky oddiel 5	ZD	Zaisfovacia divizia
IV>
SI.OVENSKEi.ETECTVO
1939 - 194-4
Vojenske hodnosti vo vzdusnych
zbraniach slovenskej armady
	Skrdten^ tvar	Ekvivalent vojenskej hodnosti Luftwaffe	Skrdten^
ldOstojnici			
1. GenerAli			
general 1. triedy	gen. 1. triedy	General leutnant	Gen.Lt.
general 11. triedy	gen. II. triedy	General major	Gen.Maj.
2. Vy§5f ddstojnfci			
plukovnik letectva	plk. let	Oberst	Obst.
podplukovnik letectva	pplk. let	Oberstleutnant	Obstlt.
major letectva	mjr. let	Major	Maj.
3. NiiJf ddstojnfci			
stotnik letectva	stot. let.	Hauptmann	Hptm.
nadporueik letectva	npor. let	Oberleutnant	Obtlt.
porucik letectva	por. let.	Leutnant	Lt.
П. ROTMAJSTRI			
ddstojm'cky zastupca	d. zast.	Oberfeldwebel	Ofw.
zastavnik	zvk.	Feldwebel	Fw.
rotnik	rtk.	Unterfeldwebel	Ufw.
III. MU2STVO			
1. Podddstojnfci			
datnik	ctk.	Unteroffizier	Uffz.
desiatnik	des.	Obergefreiter	Ogefr
slobodnik	slob.	Gefreiter	Gefr.
2. Vojaci			
strelnik	stk.	Flieger	Fl.
SpracovaiW podfa VHA Tmava. Fond VZD, Ddvemy rozkaz VZD C. 10/1943. Cl. 27
157
Dvojmiestne lietadlo Klemm Kl 35, W.
Nr. 2048, na letisku v TrenCianskych
Biskupiciach
Dvojica stihacich lietadiel Messer-
schmitt Bf 109E patriacich do vyzbrojc
1. fronlovej gamitiiry letky 13
PrisluSnik hotovostnCho roja stihacich
lietadiel Messerschmitt Bf 109E na le
tisku vo Vajnoroch
Messerschmitt Bf 109G kritko pred
startom na bojovy let
♦тгч
SLOVENSKELETECTVO
1939 - 1944
ISBN: 80-96X073-6-6
Prflohu zostavil a podklady pre zholovenie farebnych ilustrtcif poskytol Ing. Viliam Klabnik
SLOVENSKE LETECTVO
1934 - 1944
Avia B.1-122
Zohrazene lietadlos oznacenim S-IO sa poutfvalo v roku 1442 v Leteckej Stole. Frekventanli vycviku na stiliacich pilotov na tomto stroji
nacviCovali piloti?. icdnonuestnych hctadtcl.
SLO\ ENSKE LI' 111 l \ О
1939 - 1944
Praga E-241
Stroj patril LS a lietal v standardnej kamufWi Pdvodnii kaki tarbu na homych plochach doplbala svetlomodrt na spodnydl plochach. Pohybhva casf smeroviho
konnidla Zlicj farby bola namontovana poCas opravy z ineho slroja. Na trupe abscntovalo Uandardnc oanaCcnie Leteckej skoly a lie? behie jasnoMtc doplnky na mo-
torovom kryie. spudnych koncocli kridel a na trupe. Nebol dokonCeny vysostny znak na snicrovom kormidle.
SLOVENSKM-ETECTVO
1939 • 1944
AradoAr96A, t. 28S2
Tento stroj lielal s drevemru vrtulM. Cely povrch bol naslrickany sncbrostvou farbou s jasnoZltymi farebnymi doplnkami.
SI.OV ENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Arado Ar 96A
Pre slovenskd leteetvo boli z Nemecka dodanc 4 kusy Ar 96A s naslavitetoou vrtufou Argus. Zobrazeny stroj lictal takisto v striebrosivej kamufWi
na celom povrvhu. s yasnoJItyini doplnkami na trupe aj na spodnych koncoch kridla. Na trupe lietadlo nieslo Cieme Cfslo I.
SI.OVFNSKE I IIК 1X0
19.19 . |Ч44
Klemm KI 35D, «. 2045
CviCni letku LS pouilvala takmer polovicu tychto Mrojov Stroj VO-AF lietal v striebriurvej kamulldh. ktori bola doplnenti jasnolltou larbou na kryte
motora. trupe. srnerovorn konnidle a na kndelkach. Kodove pisnrena VO-AF boh nastriekane aj na povrehu kridla / hornet i spodnej strany S rovnako
namalbsanym strojom VO-AJ snirtefne havarovala posatlka npor. Bednar a por. Sagat dna 30. 9. 1942.
SLUM ASM l.l IK 1Л (I
1939 - 1944
Junkers W34 hi. C. 3165
Lietadlo bolo naMriekane na homych plochach farbou RLM 70. na spoilny ch plocMdl larbou RLM 65 a nemalo Jiadnc Jlti doplnky
\ yrobne Cislo holo namafovanC biclou larbou na pohy bhvej casti snierovdio kormidla.
SLOVENSk3.EIECTVO
193$-J944
Gotha Go 145. fi. 2862
DvojmieMne cvifinfi lieladli Go 145 pouHvala od roku 1944 hlavne SLD pri vycviku Ziakov pilotneho oddelenia. Cely povrch lietadiel hoi nastriekany
stncbrosivou farbou. Trupovfi oznafenie tychto ikolnych stroyov bolo vyhotovni fiicmou farbou. Zobrazeny typ niesol kdd S-85.
SLOVENSKE i.EIECTVO
1959 - |944
Gotha Go 145.fi. 1349
Lieladlo nieslo rovnakfi zafarbentc ako predchkdzajiki stroj.
SLOVENSKE,1ETECTVO
I93|: 1944
Letov S-328. f. 296
Na vycvik pilotov dvojmicstnych lietadiel pouHvali v LS aj S-328 s dvojitym ri-idenim. Stroje boli na homych plochach zatarheni kaki farbou
Spodne ploch у boli svetlomodrt. Nevyhnutmi suCasf tvonli hie doplnky na kryte motora. trupe a na koncoch kridel.
SLOVENSnS 1 ETECTV <»
1939 1944
Letov S-328. t. 24
DaKi stroj s dvojitym nadcnttn. ktory pottiivnla Letecka <kola. Trupov6 oznaCenie bolo zhotoven^ bielou farbou
SLOVENSKE l-ETECTVO
1939 • 1944
Letov S-328. C. 13
Tento stroj LS s trupovym oznaCenlm S-69 dfta 15. 4. 1943 pouhla pcnddka R. KolUfcr a J. Vannsky na kuridray let do Anapy. Stroj mal Jltou larbou
nttstriekami aj pohyNivu last smerovdlio kormidla. cclti horrui plochu vyikovdbo kormidla a victky kridelki г oboch strkn.
SI.OVENSKF.LETECTVO
1939 - 1944
Letov S-328
Piloti letky 2 pou&'valt zobrazcny stroj В 3 na kuridme lety podas kuridmej potoej sluiby v roku 1942. Posadka F. Preiss a F Skidetek s nim
dfta 9. 9. 1942 severovydtodne od Uiborodu havarovala. Posidka vyviazla bez zranema Stroj ncskoriic zhorel pofas AelezntiniSho transportu.
SLOVENSitttETECTVO
1939 - 1944
Heseler H 156C-3
Vsetky dodand lietadla lobio typu mali kamuflai. ktoni tvorila farba RLM 70 na homych plochach a RLM 65 na spodnych plochach.
Zobrazeny Mroj lietai bez Mtych doplnkov
siOMSSKI I I nt no
IWJ |944
Heseler Fi 156C-3 v samtnej verzii
Slovenski piloti lento stroj prelietli 15. 4. 1943 z Trencianskych Biskupfc na velitefstvo RD pre potreby jej velitefa V augustc 1943 na letisku Saki lietadlo havaro-
valo. Na jeho palube sa faliSie poraml gen. S. Jurech. KamufW lietadla opaf tvorila kombindcia faricb RLM 70  RLM 65 V^sostnC oznafenie doplftal Ccrveny кгй
v bielotn krvihu Tieto znaky boli na bokoch trupu a na jeho homotn povrchu. 21tC tarcbnc doplnky neboli pouJite
SLOVENSKELETECTVO
1939-1944
Ficselcr Fi 156C-3
ttalif z R 156 dodanych na Slovensko lietal takisto bez Mtych doplnkov na trupe a kridle. Stroj ma pevmi ostrohu.
SLOVENSKE! LETECTVO
1939 - 1944
Reseler R 156C-3
Zobrazcny stroj nesie okrem tatndardndho zafarbema RLM 70 a RLM 65 a aj illy pruli na trupe. ktory ale nebol na jeho spodnej Cash.
2lti‘ sti aj konce kridla zospodu. Stroj ma ostrohove koliesko.
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Focke-Wulf Fw 58C-2
Na lepsie zvlildnutie ptloltUc dvojmotorovych lietadiel pouLivali slovenski piloti na letisku v Saki aj Fw 58C-2. Stroj s imatnkuUciou CA-WU mal kamutlaZ. kto-
rii tvorila kombimicia faneb RLM 70 a 71 na homych plochach a RLM 65 na spodnych plochdch. Jej stiCasFou boli aj Mti farebtic doplnky na trope a na koncoch
kridla zospodu, Slovenskf piloti prisluAnosf stroja к letke 41 zdikaznili namaFovanim bielo-modro-fervenych prohov na vrtuFove kuiele.
SLOVENSKE! I ll ( l\O
1939
Focke-Wulf Fw 58C-2
Na Slovensko holt ticto lietadki dodanc- takisto s Slandanlncj kamuflaJi s koinbinackMi faricb RLM 7(1. 71 a 65 Prikladom je aj zohrazeny stroj. ktory patnl letke 41
SLOV ENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Focke-Wulf Fw 58C-2
fkiKi stroj lietal na leiisku Poprad (resp. Пигу I cite uriity das po pndeleni do stavu letky 41 s kunoznou kombinitciou nemeckfho vy'vostnibo oznadenia
na obosh poloviciach kridla. na trope a smerovom konnidle a slovenskeho vysostneho oznadenia takisto na smerovom kormidlc Stroj mal na trope a|
Cierny nemecky prclctovy kod BQ+MB a Mie doplnky na trope a koncoch kridla.
SLOV ENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Focke-Wulf Fw 189А-2/Ш
Na Slovensko boli dodane dva neozbrojenc kusy vo fotogtamctrickej verzii a sliihli pre potreby VZl na letecke snimkovanie ceUho dzcmia.
Zobrazcny stroj nesie kamuFliiZ. ktora pozosUvala z farieb RLM 70. 71 a 65 so tltymi doplnkami na oboch tropoch a na koncoch kridla.
SLOVENSKE I. EIECTVO
1939. 1944
Focke-Wulf Fw 189A-2. C. 316
Toto lieladlo bolo pndelene do stavu letky 1 na letisko v Ziline a neskor zar.idene do Skupiny vzdusnych zbrani na k-tisku pri PreCove. Vyrohnd fi'slo main na pra-
vom motorovom kryte nantafovanc Ciemou farbou na modrom podkladc, Na favorn motorovom kryte bolo Cislo namalbvane btelou farbou na zelenotn podklade.
SKHENSKI II IK IK»
1939 1944
Fockc Wulf Fw I89A-2. C 315
DiaKie lietadlo to stavu letky I nieslo takisto kamuflUj v kombinacii farich RLM 70. 7| a 65 so fltymi doplnkanu Cislo 315 holo natnafovam* huh hi I ar Is hi na
okKKh 'ntetrivyvh kontildlach t ich vonkajiej sttany.
.SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
Junkers Ju 52
V miji 1943 sa slovenski posadky na kratky fas vratili z Oels na Slovensko. Spolu s nimi priAli na nivAtevu aj ich nemecki inAtruktori Ako dopravne prostrk-dky
vyuhli lietadld leteckej Skoly v Oels Medzi nimi bol i zobrazeny Ju 52 s kddovym oznaicnim KG+ER. na ktorom slovenski posadky absolvovali vycvikovi lety.
Stroj mal Atandardmi kamufW. z ncpravidelnych poll faneb RLM 70. 71 a 65. Kddovc oznaienk- malo Cicmu farbu. Zlty pruh bol iba na trupe lietadla. Na pravej
strane trupu pod pilotnou kablnou bol bicly nipts PATIN
slovenske Letectvo
1939 - 1944
Junkers Ju 52
Ju 52 v transportnej verzii. dodany na Slovensko v roku 1944. bol prideleny L5 na letiskoTri Duby. Jeho trupove oznaicnie bolo S-l. Stroj mal k.unufla? v kombi
nii.ii farieb RLM 70. 71 a 65. 21ti doplnky boli na koncoch kridla zospodu a na trupe. Na smerovom kormidlc boki povodni nemecki vysostnf oznafcnie prelrete
Airokym piisom tmavozelenej farby
SLOVENSKELETECTVO
19.19- 1944
Junkers Ju 87D-5
V poradl druhy stroj z nemeckej dodavky niesol nu homych ploctiich kamuilii z farieb RLM 70 a 71. Spodnc phxhy boli natrvte farbou RLM 65. Neboli pouJile
Jiadne Mid doplnky. Na trope stroj niesol biely preletovy L6d OK-ХАВ a na spodku pohyNivej Casti smerovCho kormidla bolo biele disks 2 z oboch stran.
SLOV ENSKT.I I IK TV О
19.19 |944
Junkers Ju 87D-5
Lietadlo * hielym №lom 5 na oboch stranach pohyblivcj Casli smerov^ho kormidla beta vyrobend v lovaimi v TrenCumskydi Biskupuiach Bo|i> takisto >fait>en<
kornbiruKHMi farieb RLM 70. 71 a 65. bez Jllych doplnkov. Lava Casf motorovCho krytu hola poCas oprav natreta svctlozclenou tarhou
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Messerschmitt Bf I09E
Lietadlo „biela I" bolo dodant v standardnej kamuflafi sfarbami RLM 74. 75 a 76. Vrtufovy kuJef bol bielo-Ciemy. Spodnc konce kridla a pds na trupe
boli nairete Jllou farbou.
SLOVENSKELETECTVO
1939  1944
Messerschmitt Bf I09E
Tento stroj s povodnytn preletovym kridoin IX*W7 bol dodany na Slovensko na jar 1943. Stroj nicsol takisto kamuflaL ktoni ivorili farby RLM 74. 75 a 76,
Mal Mt у vrtufovy kutef a fItc fareboe doplnky. Preletove kddy boli natrell iiemou zmyvatefnou farbou. ale aj po jej odstnineni zostali na trupe vtdilefrrf stopy
prelctovych kddov.
slovenske Letectvo
1959 - |944
Messerschmitt Bf ЮТЕ
Jeden г Bf 109E. klort boli dodane m Slovensko na jesert 1942, niesol fiemy prcletovy kixl D-IX+WS na trupe a na spodku oboch polovic kridla. Stroj je zobra
zeny u2 so slovcnskym vysostnym oznacenim. ale ncmil este odstrinene prcletove kddy. Vrtufovy kuTcfbol btelo-Cienty. KaniulW tvorili tarby RLM 74. 75 a 76.
Pndane boli aj 7he doplnky.
SLOVENSKE LETECTVO
1939 • 1944
Messerschmitt Bf ЮТЕ
Ten isty stroj po odstritncni prcletovycb kddov dostal na tmp biele Cislo 6. Vnufovy kuJel bol premafovany na Jllo » Ccrvenym pruhimt V tvpo pmkibc mi |№ImIIi>
pouJisalo poCas bojoveho nasadenia letky 13 mi vychodmim fronte.
SLOVENSKE LETECTVO
1939  1944
Messerschmitt Bf I09E
tfalsi frontovy Bf I09E ruesol Irupovi ozna£enie -biela 10". Na Slovensko ho prelietli piloti po ukonCeni vycviku v dinskom Grove. Tam pn prebenuii lietadlo dos-
talo na kryt motora farebny emblem bieleho dvojknla na modrom Irojvrti. s vychidzajiicim slnkom v pozadi. Tento emblem mail vietky stroje prebraid v Grove.
KamulW tvorili farby RLM 74. 75 a 76. Doplftovali ju Hid koncc kridla zospodu. ilty pais na trupc a rovnako zafarbeny vrtufovy kuicf s bielym pdsom.
SLOVENSKE I.ETECTVO
1939 • 1944
Messerschmitt Bf 109E
To istf stihacie lietadlo .biela 10" je zobrazcnd po farcbncj liprave vo frontovych dielftach a v takcjto podobe ho slovenski piloli prelietli v marci 1943 z frontu nas-
piii na Slovensko. Na tnotorovy kry t prislusnici dielni doplmli mnoZstvo nepravidelnych ikvfn v odtieni RL.M 02.
SLOVENSKELETECTVO
1939- 1944
Messerschmitt Bf 109G-4
ZobrazcnC stihacie lietadlo JUld 9" patnlo do stavu LVIG 52. Lietali na horn viaceri slovenski piloti. Viacero vzdutnych vifazstiev na ftom dnsiahol aj najiispeinej
S( slovensky sliliaf J. Rciftak Stroj mal itandardnu kamufla? s farbami RLM 74, 75 a 76. Vrtufovy kujef mal narnafovany biely. modry a Ccrveny pruh. ktory ozna-
Coval pri’slusnosf lietadla к slovenskej letke. HomC motorove kryty boh pretrete unavozclcnou farbou a doplnene ncpravtdelnytm pruhmi RLM 02.
SLOVENSKELETECTVO
1959 - 1944
Messerschmitt Bf 1090-4, CLI+PQ
S takto zafarbenym lietadlom vykonal viacero letov stihaC L Setvak. Stroj mal Cieme preletove kddy CU+PQna trupe i na spudnycll sti.m >. h In Ila
KamuflaJ opiif tvorili farby RLM 74. 75 a 76 a >JtC doplnky na trupe a konciK'h kridla
SLOV ENSKE I.ETECTVO
1934 • 1944
Messerschmitt Bf 109G-4
Stroj ..Illi 2" takisto patril do stavu letky 13. KamuflaL RLM 74. 75 a 76 na kryloch motora dopiftali ncpravidclne Akvrny v odtieni RLM 02. Spodny kryt motora
i Cast kapoty boli ilttS, rovnako ako pas na trope a spodnom povrchu koncov kridla. ?.lie Cislo i vodorovny prult mali Cicmc lemovanic.
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Caudron Cu 445, C. 935
Jeden z dvoch sanilnych strojov. ktory bol dodany na Slovensko v roku 1943. Na homych plochdch niesol vvctlozclcne sfarbenie, spodne plochy boli bledomodre.
Vyrobn^ Cislo bolo namafovane na tnotorovorn kryte. Cerveny kriJ v biclom kruhu bol namaJovany iba na oboch vtnuiach irupu.
slovenske Letectvo
1939 • 1944
Henkel He 1I1H-I0
Stroj s iietnym kddovym oznafenim F6+AM pciuifvali pofa» vycviku na letisku v Saki piloti letky 41 Stroj lictal v kamuiWi. ktoru tvorili farby RLM 70. 71 a 65.
Na trupe a spodnych koncoch kridla boli iltd doplnky. Na pohyblivcj Casli smerovCho kormidla bol namafovany bicly. nuairy a Cerveny prah, ktory twnafoval pri-
slutnosi к slovenskej letke.
SLOVENSKO LETECTVO
1939 - 1944
Henkel He IIIH-6
flilsie lietadlo na letisku v Saki meslo Cienui im.itrikul4s.iu ВО+ГГ a lietalo he* vy/brojc Malo pravdepodobne dvojilf riademc Stroj mal ojut kamulla* * faiieb
RLM 70. 71 a 65 a necbybali am 7llC doplnky na trupe a kndle Vrtukivf kuMe mail bielo rruxlru icrs cik- prulty.
SLOVENS^oLkTECTVO Hemkel He 111H-I0
19JJ - |944	Na tomto He 111 vykonal м jeMft 1943 dve slufobnt сему zo Saki do Bratislavy mjr. let. M. Liskky s posadkou. Phvudna imatrikuUcta lietadla boh IG+BL
rnu cast kddovych piemen neskor zatnafovali Lieladlo sa pouh'valo na letisku v Saki aj na vycvik pilotov.
SLOVF.’VSKM.ETEt'TVO
1939 - 1944
Savoia Marchetti SM 84
Zobrazcny stroj predstavuje vzorovii kamufW tohto typu l.etadiel po ich pnlete na Slovensko v lete 1943. Slarbeme tvonl rxlbeft tmavozelenej talianskej larby na
homycn plochach. svetlosivej na spodnych plochach. s bielym pruhom na trupe. Lietadlo nesie laiianske vysostnl ozna£en>e.
SLOVENSKELETECTVO
1934. 1944
Savoia Marchetti SM 84
Po prebrali lietadiel na Slovensku boli zamafovand talianske vysostne znaky a nahradili kh znaky slovenskych vzduSnych zbrani.
Lieladla dostali aj Mid doplnky na trup a na spodny povrcli koncov kridla
SLOVENSKE LETECTVO
1939 - 1944
Savoia Marchetti SM 84
Lietadla. ktore slovenski piloti prelietli v auguste 1944 z talianska. mail zamafovane nemeckd vysoslnd oznademr Slovenske znaky boll dw na otviqb
poloviciach kridla MotolVVd kryty Mi nafarbcnd na Mio a rovnaky odtied mali aj Htd doplnky na spodn^cb koncoch kndla a na inipe
Vyznamenania a odznaky udelen£ prisluSnfkom vzduAn^ch zbrani
Fotograftcky material poskytol a prilohu zoetavil Ing. Viliam Klabnik
Ceskoslovensky vojnovy kri>
z rokov 1914-1418 5 bronzovou
lipovoo ratolesfou na stuhe
Bronzovy pozlitcny Kri> odbo-
ja 3. Мирей. SymbolickA na-
hradka pre prisluinikov slovcn-
skej annady za victky vyzna
menania а раташё odznaky.
ktore dostali v rokoch 1918-
1921
Bronzovy pozlatcny Krii odbo-
ja - 2. Мирей * mimaitirkou na
stuhe
Bronzovy pozlaieny К ri> sveio-
vej vojny - 2 Мирей. Symbolic
kA nahradka pre prislusnikov
slovenskej arnUdy za vJetky
vyznamenania a piuniiine od-
znaky. ktore dostali v rokoch
1914-1918
Bronzovy posinebreny Kn7
weiovej vojny  6. мирей
Bronzovy pozlftteny Pamalny
кгй - 3. stupeft. Symbolicka na-
hradka pre prislutnikov sloven-
skcj armady za vietky vyzna-
menanta a pamatne odznaky,
ktore dostali pred rokom 1914
Parnatna medatla Za obranu
Slovenska v marci 1939
Zlata niedad.i Za hrdinstvo I.
stupeft (viavoi. Stneboma me-
dulla Za hrdinstvo  2. Мирей
(vpravoi
Bronzova mcdaila Za hrdinstvo
• 3, stupeft (vfavo). Bronzova
medaila Za zAaluby (vpravo)
Bronzovy Vojenny vdazny krft
(z roku 19421 - 4. Incda
Stricbomy Vojenny viiazny kri?
- 3. tricda
Striebomy Vojenny zasludny
kri> - 3. trieda
Zivluiay krti obrany slaru
ж-н-
Hrorizovy Vojenny vifazny kn>
a roku l*Bi - 4. tneda
Zlaia medaila Voyennbho vu'az
neho krika 5. tneda (vbavo).
Zlala medulla Vojenneitu ti-
clu/neho kn>a 5. Iiicda (vpra-
vo>
Srneboena medaila VojcnniJho
vrfaznebo krib 6 tneda <vfa
vol. SlrK-buma tncdaila Vojen-
ndro zaduhieho клка  6 Irieda
ivpravo)
Bronzova medaila Voycnneho
vtfaznebo krib 7 tneda (vfa
vol, Brtmzovi medaila Vojen-
nelro zksluknebo knhi 7. Ineda
(vravoi
Letecky odznak pre polhy ch pi-
Iritov - letom
Letecky odznak pre polhych po-
wrovatckn itabu j zbrani - lel-
cov
Letecky odznak pre polhych pa-
lubnych radoHclcgralistov
a sirelian letcov
Odznak pre diHtojnilov tech-
mckelro peraoMUu
Odznak SlovcntkflK* leteckeho
zboni tSIeS)
Odznak Vysokej vojennej <koly
pre ddvlojnikov generAlneho
itabu
Homy rad zlirva Mnebocny Pa
imuny odznak za faA-nie proti
ZSSR I MupeA. rlnebomo-
hmnzovy Parnatny odznak za
fadenie prrm ZSSR 2. ЧиреЛ.
Dolny rad zfava hnmzovy Pa-
mlilny odznak za (аЛ-riic proti
ZSSR .1 чирей, drichonty Pa
nuitny ixlznak za (azenie proti
ZSSR pre vodifov  I чирей
Tn variant) odznaku pre pri- Dva variants krymskcho odzna- Nemecky krii v zlate
sluinikov Rychlej divizie	ku Клт pre privluknikov Rych-
lej divizie po jej rcorganizdeii
na I. peiiu diviziu
Zelezny krii • I, trieda	Zelezny krii • 2, trieda	Zlata fruntovd spona pre stiba
iov
Odznak nemeckych paraSutis
iov • zberaiefskd kopta
Ouirvalcka stneboma medada
Korun) кгаГв Zvommira
Churvatsky pilotny odznak
Capicove odznak) pte doslojni-
kov a podditelojnikov cloven-
skej annady a leleclva
Capicovy odznak privluinlkov
SleS
Sluiky к syznamenamam s ко
vuvymi minialununi
ISBN: X0-968073-6-6
88096'
'807369