/
Автор: Sumichrast P. Klabnik V.
Теги: dejiny slovenska vojenská technika priemysel
ISBN: 80-89169-00-7
Год: 2003
Текст
Jan Stanislav
Viliam Klabnik
SLOVENSKE
Jin Stanislav a Viliam Klabnik
SLOVENSKE LETT. CT VO 1944- 1945 3. zvazok
Vydane v spolupraci s Miizeom SNP Banska Bystrica
© PaedDr. Jan Stanislav, CSc. a Ing. Viliam Klabnik. 2003
© Magnet Press Slovakia. 2(M)3
Lektoroval: doc. PhDr. Jozef Bystricky. CSc.
Fotografie, reprofoto: Viliam Klabnik, Jan Stanislav, archiv Muzea SNP. Stanislav Bursa
Vyznamenania. podklady pre farebne ilustricie: Viliam Klabnik
Farebne ilustricie (kamufl&e): Zbynek Valka z podkIadov Viliama Klabnika. Frantisek Valek
Koreipondenciu so sovietskymi veteranmi a cast podkladovych materialov
pre 7. kapitolu poskytol Stanislav Bursa
Zodpovedny redaktor: Jan Begala
Jazykove korektiiry: Alzbeta Gramannova, Dana Thurzova
Graficka tiprava a zalomcnic: RAX Bratislava
Tlad: KASICO Bratislava
Prve vydanie
ISBN: 80-89169-00-7
Vsetky prava vyhradene. Ziadna dasf knihy nesmie byf reprodukovand. uchovavana v elektronickom infor-
macnom systeme. alebo rozsirovana elektronicky. mechanicky. fotokopiami di inym sposobom. bez pred-
chadzajticeho pisomneho suhlasu majitelbv prav.
InStitticie, skratky, miestne nazvy. ako aj citaty boli pouJitd v povodnom. dobovom tvare. resp. zneni.
Vojenskf hodnosti (aj v skratenom tvare) su uvadzanl v podobe. ktora zodpoveda uzakonenej forme
v prislusnom historickom obdobf.
Jan Stanislav a Viliam Klabm'k
SLOVENSKE LETECTVO
1944 - 1945
2003
MAGNET PRESS SLOVAKIA
magnet
SI.(»VI>SKt,£m:CTVO
1440 1*545
Obsah
Ovodom 5
1. kapitola Autori: Jan Stanislav. Viliam Klabnik Uloha a miesto SVZ vo Vychodoslovenskej annAde. орегаёпё nasadenie SVZ a jej odlet na sovietsku stranu 7
1.1 Sirsie suvislosti a peripetie odletu SVZ do ZSSR (Jan Stanislav. Viliam Klabnik) 7
1.2 Golianovo ilsilie zaktivizovat’ Vychodoslovenskii armadu a jej SVZ, ziadosti о spojenecku pomoc SNP (Jan Stanislav) 24
1.3 Dovody zaclenenia 2. cs. paradesantnej brigady do KDO a radikilna zmena sovietskych postojov к SNP (Jin Stanislav) 27
1.4 Pripravy a rozhodnutia о odzbrojeni Vychodoslovenskej armady a slovenskej arinady ako celku (Jin Stanislav) 29
2. kapitola Autor: Jan Stanislav □egilne letecki pripravy na ozbrojeni vystupenie vytisfujti do SNP 35
3. kapitola Autor: Jan Stanislav Kombinovani letka v SNP 65
4. kapitola Autor: Jin Stanislav Luftwaffe v SNP 101
5. kapitola Autor: Viliam Klabnik Prisluinici leteckej ikoly v odboji a v povstani 109
6. kapitola Autor: Jin Stalislav Prvy 6s. stihaci letecky pluk v SNP 129
7. kapitola Autor: Jin Stanislav, korespondenciu so sovietskymi veterinmi a fast podkladovych materiilov pre 7. kapitolu poskytol S. Bursa Sovietsky vzduiny most na pomoc SNP 167
8. kapitola: Autori: Jin Stanislav, Viliam Klabnik Pomoc zipadnych spojencov 197
8.1 NAlety 15. leteckej armady USAF (Viliam Klabnik) 197
82 Pomoc USA a VeFkej Britanie povstaniu (Jan Stanislav) 203
9 kapitola Autori: Jin Stanislav, Viliam Klabnik Od vycviku Kombinovanej perute po boje о Moravsku brinu 217
9.1 Vznik Kombinovanej perute, preskolenie na sovietske lietadli (Viliam Klabnik, Jan Stanislav) 217
92 Slovenski letci v 1. CSZLD (Viliam Klabnik) 225
93 Z bojovych opericii 1. CSZLD о Moravskii brinu (Jan Stanislav, Viliam Klabnik) 231
Vysvetlivky
Prehlad pouhtej literatury a pramedov
241
242
Ziver
246
SI.OVKXSKLlk ГК ВО
1944 1945
*
Uvodom
Vazeni citatelia, dostava sa VAm do riik 3. zvazok kni-
hy Slovenskd letectvo 1944-1945. Ambiciou autorov
bolo zmapovaf, zhodnotif a osvetlit' podstatne suvi
slosti, ktord rozhodli о zapojeni. resp. aj nezapojeni
jednotiek slovenskdho letectva do ilegalnych priprav
na ozbrojene vystupenie a jeho ticasf v SNP. Prirodze
nou siicasfou spracovania problematiky je aj zhodno-
tenie lilohy a miesta Skupiny vzdusnych zbrani (SVZ)
vo Vychodoslovenskej armade a podrobna analyza pri-
ciny odletu SVZ, jadra slovenskdho vojenskeho letec-
tva, z letiska I§la do ZSSR. Odlet autori posudili v sii-
vislosti s odzbrojenim znacnej casti Vychodosloven-
skej armady jednotkami nemeckej armadnej skupiny
Heinrici, do len potvrdzuje, ze Malarova poind armada
a jej letecka zlozka (SVZ) nedosiahli koncom augusta
1944 stav skutodnej pohotovosti na ozbrojene vystu-
penie. V stivislosti s dvakrat privezenym vojenskym
planom povstania a Catlosovym memorandom, ktord
realne posudili sovietske kompetentne organy. autori
poukazali na skutocne priciny zdlhavej krystalizAcie
sovietskych postojov к pripravovanemu povstaniu na
uzemi Slovenska v lete 1944 a na radikalnu zmenu
ZSSR v otazke spojeneckej leteckej i pozemnej pomo-
ci Slovensku po vypuknuti SNP. Paralelne s tymito
zmenami sovietskych postojov к SNP autori zhodnob
li aj dovody zaclenenia 2. ds. paradesan tnej brigAdy do
Karpatsko-duklianskej operacie.
Tazisko prace je siistredene na ilegalne leteckd pri-
pravy na ozbrojene vystupenie na letiskdch Tri Duby,
Piesfany, Mokrad, Trencianske Biskupice, Poprad,
Zilina, Vajnory, dalej na personalne a materialne za-
bezpedenie, na nastup leteckych jednotiek do SNP
a najma na dve navzajom sa doplnajtice kapitoly о cin-
nosti Kombinovanej letky a 1. ds. stihacieho leteckdho
pluku v SNP pri obrane vzdusneho priestoru nad pov-
staleckym tizemim v boji s nemeckou Luftwaffe, s po-
zemnymi jednotkami Wehrmachtu a zbrani SS a pri
podpore vlastnych jednotiek. Komplexne spracovanie
cinnosti Kombinovanej letky a 1. cs. stihacieho letec-
kdho pluku a im operacne podriadenych leteckych jed-
notiek na letiskach Tri Duby a Zoina autori publikacie
hodnotia v dasovych, priestorovych a pricinnych stivi-
slostiach s operacnou cinnosfou Luftwaffe, dim pre-
klenuli dosial' pretrvavajiice informadnd rezidua о ne
priatelovi, do umoznuje vytvorif si objektivne ucele
nejsi obraz о cinnosti letectva v SNP. Navyse - sirsie
vojensko-politicke stivislosti nasadenia jednotiek
Luftflotte 6 a Luftflotte 4 a konkrdtne vysledky ich
operacnej cinnosti najma po presune frontovych letec-
kych titvarov z Rumunska na leteckd zakladne
v Madarsku a do priestoru Nemcami okupovandho
Krakova a Mielca, ich vyrazny podiel na priprave a re-
alizacii generalnej ofenzivy nemeckych pozemnych
okupadnych sil proti povstaleckym jednotkam az po
ich zatlacenie a ilstup do hor, sii spracovand v samos
tatnej kapitole.
Kapitola venovanA prislusnikom Leteckej skoly v od-
boji a v SNP sa usiluje na vel'mi malej ploche diagnos
tikovaf podstatu technickych probldmov spojenych
s rAdiovym spojenim s ds. exilom v Londyne; zhodno-
tif bojovy prinos prislusnikov Padakovej skoly npor.
J. Meska a roty ziakov npor. M. Minku zo Skoly letec-
kdho dorastu na povstaleckych frontovych tisekoch.
Kapitola о sovietskom vzdusnom moste mapuje a hod-
noti nielen vojensko-politicke otAzky spojeneckej po-
moci ZSSR SNP. opodstatnenosf a operacny vyznam
nasadenia parabngady do KDO, jej pripravu na presun
na povstalecke lizemie Slovenska. ale najma konkret-
nu zasobovaciu a prepravnu cinnosf dvoch leteckych
bombardovacich zborov sovietskeho dialkoveho letec
tva smerujticu na povstaleckd letisko Tri Duby a na
poind zalozne letisko Rohozna pri Brezne.
Autori do perimetra svojej pozornosti zaradili aj pro-
blematiku pomoci zapadnych spojencov - bombardo
vacie nAlety 15. americkej leteckej armady v prospech
SNP, cinnosf americkych spravodajskych a stydnych
dostojnikov OSS, britskej spravodajskej skupiny SOE
na povstaleckom uzemi Slovenska az po ich tragicky
osud, formy a rozsah materialnej pomoci poskytnutej
zapadnymi spojencami.
Publikaciu uzatvara kapitola о vzniku Kombinovanej
perute vytvorenej zo SVZ po jej odlete na sovietsku
stranu a pokracuje ucast'ou slovenskych letcov v 1. cs.
zmieSanej leteckej divizii od jej vzniku az po operacne
nasadenie v bojoch о Moravskii brAnu, resp. о oslobo-
denie celeho priemyselndho komplexu Ostravska.
aatori
SI.OVESSK Д ETECTVO
1440 • 1*45
SLOVENSKLUTKl-TVO
1*44 . |Ч4«
1. kapitola
Uloha a miesto SVZ vo Vychodoslovenskej armade,
operacne nasadenie SVZ
a jej odlet na sovietsku stranu
Jan Stanislav, Viliam Klabnik
1.1 Sirsie suvislosti a peripetie
odletu SVZ do ZSSR
(Jan Stanislav, Viliam Klabnik)
Publikacia Slovenskd letectvo 2 podrobne popisuje okol-
nosti vzniku Skupiny vzdusnych zbrani (SVZ) a jej illohu
pri vzdusnej podpore Vychodoslovenskej armAdy. ktorej
velil gen. П triedy A. Malar. Pripomemne len. ze SVZ so
svojimi troma kompletnymi polnymi letkami tvorila jadro
slovenskeho letectva a v plAnoch vojenskdho ilstredia
(VU) mala tito letecka zlozka Vychodoslovenskej arma
dy zohrat dolezitii illohu. SVZ mala podporovat zo vzdu-
chu slovenske pozemne jednotky v obrannych postave-
niach, zabezpecovat ich pred nepnatelskymi leteckymi
prepadmi a vybojovat vzdusmi nadvladu v pnestoroch po
sobnosti Vychodoslovenskej armady To si od SVZ vyza
dovalo zvladnut prakticky vsetky druhy operacnych le-
tov. Na druhej strane maly pocet bojovych a zvAcAa zasta
ranych, nemodernych lietadiel uz svojim nbmedzenym
akcnym radiom v podstate limitoval operadnd moAnostr
SVZ. A pomerne velka vzdialenost (zo vzduchu lahko
zramtelneho) letiska I Ala od obrannych postavenl jedno
tiek Vychodoslovenskej armAdy do znacnej miery vzbu
dzovala opravnemi skepsu, di by sa SVZ mohla tispesne
zhostif svojej ulohy v takom sirokom obrannom pAsme.
Pdvodne mali vzdusne zbrane (VZ) na vychode Slovenska
pozostAvaf podia smemice Velitelstva vzdusnych zbrani
(WZ) z aprila 1944: zo samotneho velitelstva VZ so stab
nou rotou, 1. pozorovacej letky, 2. stfhacej letky, samos-
tatnej kuriemej letky a letky 41s troma lietadlami SM
84. Sucasfou VZ mali byt aj jednotky delostreleckdho
protilietadloveho pluku (DPLP), spojovacia rota, hlAsna
rota a letecka pojazdna dielna Pozorovaciu perut mala
tvorit letka 1 (9 Fw 189) a letka 2 (9 S-328). Stihaciu pe-
rut mali podia planu vytvorit letka 11 (12 B-534) a letka
12 (4 Bf 109E-2 a E-7 a 4 Bf 109G-6). Kurierna letka
mala mat vo vyzbroji 2 lietadlA Fi 156, po jednom He 111,
Cu 445 a Fw 58. 2 S-328 a 5 KI 35 Ulohou letky 13 bolo
nadalej ochranovaf lizenue zapadneho Slovenska pred
naletmi lietadiel americkej 15. leteckej armAdy.
V dosledku neustaleho meskania materialnych dodavok,
noveho leteckdho materiAlu a vyzbroje г Nemecka a ta-
kisto v dosledku znuen v leteckych jednotkAch, rozhodlo
WZ. ze Letecky pluk pripravi do pola iba letky 1. 2 a 12
a dast letky 41s lietadlami Fw 58 a Ju W 34. Jej zvysok
Julius Trnka
mal vyckaf na dodavku ostatnych lietadiel SM 84 z Ta
lianska a dokoncif preskolenie personalu letky na tento
typ. Letka 11 zostala v zAzemi a preskolovala sa na lieta-
dlA Ju 87D-5. Na splneme tohto ciela nanadilo WZ dna
3. 7. 1944 siistredif v letke 1 vSetky letuschopne Fw 189
okrem lietadla, ktord vykonavalo fotogrametricke lety
pre VZU. V letkAch 2 a 12 sa mali sustredit vsetky S-328
a B 534 a BI 109E postradatelne v inych letkAch. Tie
vsak v tom case shiAili na vycvik dalsich stihaclch letcov
v Piesfanoch, preto nakoniec boli skupine pridelene 4 Bf
109G-6 od letky 13. Na doplnenie lietadloveho parku po
trebneho pre kundrne a spojovacie lety boli skupine pri-
delene lietadlA z letky 41 spolu s lietajticim a techmckym
personAlom Zaroven boli do skupiny zaradene aj lieta
dlA. ktore boli este v juni
pndelend к leteckemu de-
tasmanu pre ArmAdne veil-
tefstvo (AV) Vychodoslo
venskej armAdy
WZ urcilo personalne
obsademe v jednotlivych
letkAch skupiny. Velitelom
SVZ bol pdvodne menova
ny pplk let. Karol Sojcek
a referentom letectva mjr.
Julius Trnka V ddsledku
ochorenia Sojceka bol za
jeho zAstupcu urdeny od
28. 7. mjr. Trnka, ktory sa
mal so svojim stAbom ЫА
sit u nacelnika AtAbu
armAdy v Presove 1. 8. Na jar a v lete 1944 bol velky po
hyb leteckeho personAlu medzi jednotlivymi letkami
a ostatnymi litvarmi letectva, a to pre viacerd vycvikovd
kurzy pilotov, pozorovatelov, rAdiotelegrafistov, palub
nych a pozemnych mechanikov a dalsich specialistov.
ktori sa preskolovah na novii letecku techniku Kmeiiovd
letky zaradene do SVZ preto nedosahovali predpisany ta
bulkovy podet lietajticeho a pozemneho personalu. V do
sledku toho WZ nariadilo doplnif chybajiicich letcov z
Leteckej dopravnej skupiny (LDS) v Bratislave. Leteckej
skoly (LS) v Banskej Bystrici. Leteckeho pluku a z ostat
nych letiek. ale aj pilotmi letectva v zalohe znovu povola
nymi do cinnej sluzby. Takto bol napriklad od 31. 7. pri-
deleny к 1 letke rtk. Jozef Holka z LDS vo Vajnoroch.
7
SI.OVt XSKLl! IE! TVO
1944 -1*45
Slovenski letci v Poprade v r. 1943. ZTa-
va: por. A. Monich, por. J. Slemensky,
por. J. Kordos (v predklone), za nim por.
S. Dzunko, por. M. ITovsky, por. O. Sing-
liar, por. F. Argalas a por. A. Droppa
К 12 letke boli od 31. 7. prideleni absolvent! pokradova-
cieho pilotndho vycviku por. let. Anton Droppa, J An Sle
mensky a Anton Mdnich Na doplnenie tabuTkovych pod-
tov boli к letkam skupiny preveleni aj prisluSnici pozem-
neho personalu.
Doplnovanie
pokradovalo aj
v priebehu pr-
vej polovice
augusta 1944.
Velmi doleiita
bola otazka
mobilnosti
a okamzitej
prepravy po-
zemneho sledu
vsetkych le-
tiek skupiny.
WZ vyrieSilo
tento probldm
tak, ie prideli
lo potrebne
motorove vozi-
dld z techmckej letky 1 v PieStanoch jednotlivym letkam
skupiny. Sedem nakladnych automobilov Ford V 3000
dostala letka 2, sesf stihacia letka 12 spolu sjednym die-
lenskym vozidlom Tatra 27 a osobnym velitelskym vozi-
dlom Praga AV. Automobilov^ park bol doplneny aj v let
ke 41 - dostala tri nakladnd automobily Tatra 27 a dve
nakladnd Tatry 82. Rovnako sa doplnoval stav lietadiel
v letkach. Stav Fw 189 letky 1 v Ziline podrobne popisu-
je kniha Slovenskd letectvo 2. Letka 2 v Spisskej Novej
Vsi do konca juna pouiivala desat lietadiel S-328 s vyr.
dislami 17. 54. 130. 148. 156. 247, 262. 266. 351 a 411.
Minunalne polovica z nich mala na palube nemecke radi-
ostanice FuG VII. Piloti s S-328 vykondvali be?.nd cvidnd
а onentadnd lety, ostre strelby. bombardovame i ndcvik
spoluprace s batdriami DPLP v okoli Giraltoviec. Uz
v jiim boli niektore z tychto strojov к dispozicii na letis
ku Isla pri Presove a vykonAvali pozorovacie a kuridrne
lety. WZ pndelilo 10. 7. letke 2 dalsie 4 kusy lietadiel S
328 premiestnene z inych letiek (ё. 19 z letky 13, d. 124
z LDS. t 412 z L§ a c. 159 z letky 1). О tom, ze islo iba
о papierove pndeleme. svedci fakt, Je e§te 9. 8. vykonal
рог K. Sevdik prelet s lietadlom S-328 c. 19 na trati Pie§
fany - Olomouc. Na generdlne opravy v tamojsej leteckej
tovarni slovenski piloti dopravili aj dalsie tri S-328 c. 18.
130 a 303 spolu so stfhacimi B-534 d. 258, 403 a 414.
Lietadla sa vsak U2 naspAf na Slovensko po oprave ne
dostali. Po vypuknuti SNP sa stali nemeckou koristou.
Z tohto ddvodu bolo v polovicke jiila pridelene letke 2 na-
hradnd lietadlo S-328t. 407. urdend hlavne na vykonAva-
me meteorologickych letov.
WZ pridelilo 15. 7. na kuridrne lety dostojnikov AV Vy-
chodoslovenskej armady do zazemia stroj Fi 1561. 8051.
Jeho pilotAzou bol povereny rtk. S. Kozacek, ktory ho aj
prelietol z Mokrade na letisko Isla. Storch zaradili do let
ky 2. Na cvicne a kurieme lety pouZfvala este E 39 c 48
a KI 35 c. 2040. LietadlA museli byf spotahlivo priprave
nd technicky i po stranke vyzbroje a vystroja. Preto pri-
slusnici letky casto lietali na letisko Mokrad. kde techm
ci tamojSich dielni vykonali rad drobnych oprAv na moto
roch. drakoch, inStalAcn a premontovali radiostanice
FuG VII z jednych lietadiel na druhe. Spojovaci technik
potom vykonal ich kalibraciu a presku&anie za letu
Pretoze letka 2 sa zaciatkom augusta presunula na letis
ко Hrabovec, kam prelietla 12 S-328, 1 lietadlo E 39 a je
den Klemm KI 35, je moznd sa domnievaf. ze 2 S-328 zos-
tali v hangdroch na letisku v Spidskej Novej Vsi ako za-
loha letky. V prvom augustovom tyzdni tam boli presunu-
td dalsie dva a dva aj na letisko Mokrad. Pocetny stav sti-
hacich B-534 v letke 12 bol podobny. Zaciatkom jiila
1944 mohli piloti na vycvik a lietanie vyuzivat iba tri
В 534 - d. 181, 364, 413 a jednu Bk-534 d. 512. WZ 10.
7 pridelilo pre letku 12 aj Styri lietadld В 534. d. 158.
319, 324 a 514 (zo stavu stihacej letky 11 v PieSfanoch).
Zaroven boli pridelend do Spisskej Novej Vsi aj dva Bf
109E d. 972 a c 4870 od letky 13 a Bf 109E d. 1495 a
d. 3444 od cvidnej letky Leteckdho pluku. Fyzicky vsak
boli do stavu letky 12 dodand iba В 534 d. 158. 324 a 514.
DodAvka zvysnych strojov sa nerealizovala. Ako nahrada
boli neskor pndelend 4 Bf 109G-6 letky 13 z Piesfan aj
s pilotmi. LietadlA Bf 109E mall byf dodane az po ukon-
ceni vycviku pilotov tzv. 3. gamitiiry na tento typ v Pies-
t'anoch. Od 1. 8. bol nariadenim WZ prideleny aj stroj
В 534 c. 310, ktory sa nachAdzal v Piestanoch po gene-
rdlnej oprave vykonanej v Olomouci a к letke 12 ho mal
prelietnuf stot J. RehuS. Am tato dodavka sa nakoniec
neuskutodnila. Lietadlo c. 514 bolo v polovici jiila posko
dend pri havarii a jeho drak zruSili v dielnach Leteckdho
parku na Mokradi. Podet lietadiel bol 10. 7. doplneny aj
v letke 1 v Ziline. ktorA dostala dva Fw 189 d. 315 a 325.
Povodnd lietadlA B-534 piloti stihacej letky 12 uz od za-
Kurierny Klemm KI 35 zo Skupiny vzdusnych zbrani na le-
tisku Isla pri Presove v auguste 1944
diatku jiila pravidelne prelietavali z letiska v Spisskej No-
vej Vsi na Mokrad. V dielftach tamojsieho Leteckdho par-
ku lietadla presli drobnymi opravami a reviznymi kontro-
lami. Takyto let na Mokrad a spat vykonal 7. 7. a 8. 7. cat.
v zal. Martin Ziaran. Technic! na Mokradi prehliadli stf-
hacku В 534 c. 413. Dlhsi das trvala v dielnach oprava
8
SI.OVl VSKKLl IKITVO
1444 IMS
Pilot
Martin Zinka
B-534 c. 364. Az 17. 8. bol stroj opaf pripraveny na bojo
vd pouhtie a v nasledujiici den ho Ziaran preletel spat' do
Spisskej Novej Vsi. Let na Mokrad vykonal na Uetadle
KI 35 c. 3313 spolu s K. Zubom.
Jul 1944 bol pre lietajuci personal vsetkych troch letiek
obdobim intenzivneho vycviku. V letke 1 sa precvidovali
prelety na krdtkych tratiach Zilina • Vrutky - Nitra
a spat, Zilina - Dubmca - Trencin, Zilina - Spisska Novd
Ves. V druhej polovici mesiaca nastiipili к letke aj novi
absolvent! skoly pozorovatelov - dostojnikov letectva v za-
lohe. Vo vycviku letky 1 tak doslo к novemu kvalitativne
mu posunu. Boli vytvorene kompletne posadky lietadiel
Fw 189 a mohli zacaf nacvicovat prieskum ciest a zelez
nic. fotolety a strelecky siiboj palubnych strelcov so sti
hacimi lietadlami. V letke 2 vyko-
tiavali lety s podobnou naplnou -
orientacnd kompasove lety a pre
lety. Zintenzivnili sa prelety me
dzi Spisskou Novou Vsou a Pre-
Sovom. Piloti stihacej letky 12
okrem preletov nacvicovali aj
lety v trojclennych rojoch na tra
ti SpiSskd Novd Ves - Piestany
s medzipristatim na Troch Du-
boch. Taky let trval v priemere
110 miniit. V tom obdobi bol po-
cet pilotov letky priblizne na
tirovni polovicky predpisaneho
stavu. Ddvodom bolo preveleme dasti pilotov do kurzu na
lietadla Bf 109 v Piesfanoch V lietadlovom parku bolo 5
kusov stihacich lietadiel В 534 s vyrobnynu dislami 181.
158. 324, 364 a 413. Siestym strojom bola kanonova ver
zia tejto stihadky Bk 534 d. 512.
Zasluhou iniciativy vehtelstva leteckeho pluku sa zacal
presun lietadiel a lietajuceho personalu jednotlivych le
tiek na operacne letiska. Potrebne je ale pripomemit, ze
presun sa neuskutocnil naraz. v jeden den. Odlet strojov
letky 2 zo Spisskej Novej Vsi do PreSova na letisko Isla
sa zacal 24. jiila a pokracoval aj nasledujiici den. Medzi
poslednymi odletel do Presova 26. 7. 1944 о 17.35 h pilot
K. Balaz s pozorovatelbm E. Benkorn na S-328 d. 247. Na
novom posobisku pnstala tato posadka po 33-minutovom
lete. Pozemny sled letky sa presuval na ndkladnych auto
mobiloch.
Hned v dalsich dfloch zacali posadky vykonavaf bojove
prieskumnd lety vo frontovom a prifrontovom pdsme
a v priestore KarpAt. pricom zhotovili nmozstvo letec-
kych fotografii tejto oblasti. zaznamenali pohyb vojsk
a fotografovali tiez postup opevriovacich prdc Takyto let
v dlike 186 miniit napr vykonala 29. 7. posadka pilot
K. Balaz a pozorovatel 0. Skrinak. S lietadlom S-328 d.
247 leteli na trati Polnicka Ruska - Jablonky - Beligrad
- Sanok - Rymandw • Dukla. Na materskej zakladni pris-
tali о 11.31 h.
Toho dna odpoludnia zadali s preletmi na letisko ISla pri
Presove aj prvd posadky letky 1 z letiska v Ziline. V do-
sledku rychlych zmien vo vyvoji situacie na vychodnom
fronte nariadilo WZ. aby na tamojsom letisku pristal
prvy trojdlenny roj Fw 189 uz 29. 7. Pre posadku Fw 189
d. 340 sa prelet stal temer osudny. Pilot rtk. J. Simkanic
startoval zo Ziliny о 17.05 h a po okruhu nad letiskom
nabral kurz na Spisskii Novii Ves. kde mali lietadla dopl-
naf palivo a pokracovat' do Presova. Pilot trestuhodne po-
ruSil leteckii discipline ked urobil okruh nad rodnou de-
dinou a chcel predviesf svoje leteckd umenie. Nad rodi-
covskym domom prilE prudko uviedol lietadlo do strm
hlaveho letu a rychlosf s klesajucou vyskou nebezpecne
narastala Iba vdaka pohotovemu zasahu pozorovateTa
P. Sukalu. ktory pilotovi pomahal pnt'ahovanim riadia-
cich ..baranov" vybraf strmhlavy let. nedoslo к havAni
cenndho stroja. Posadka nakomec pokracovala bez dopl
nenia paliva az na letisko Ela. kde pnstala о 18.05 h.
Presun letky sa ukoncil doobeda 2. 8. Ako posledny
о 11.10 h pristAl v Isle Fw 189 d. 315 s posddkou J. Vider
spana po 20 mimitovom lete zo Spisskej Novej Vsi. Po
zemny sled jednotky sa presunul na polne letisko naklad
nyhni automobilmi.
Poslednym presunutym leteckym titvarom bola stihacia
letka 12. Datum presunu bol stanoveny az na 1. 8. 1944
Podiatodnym ciefom preletu skupiny bola letiskova plo
ZTava: piloti instruktori J. Euptak a J. Jakab
cha Nizny Hrabovec. Medzi prvymi lietadlami z mater
skeho letiska odletel cvidny Fw 44 d. 125. pilotovany M
Ziaranom Za nim v kratkych intervaloch nasledovalo 5
stihacich B-534 a jedna Bk-534. BohuziaT, ani prelet tej-
to skupiny nebol bez problemov Pri obci Chmimanska
Nova Ves postupne havarovali (8 km od seba| piloti
Anton Sokol a Karol Zubo. Piloti vyviazli bez zraneni. no
lietadla B-534 c. 324 a c. 413 zostali neschopnd letu
a boli dopravend spat do Spisskej Novej Vsi Tym sa
v priebehu niekolkych okamzikov znizil podet bojovych
strojov letky о tretinu. Dalsi presun torza lietadiel letky
12 sa konal az 3. 8. Za B-534 velitela letky stot let. J. Pa-
lenicka sa vzniesol z Nizndho Hrabovca trojdlenny roj. ve-
deny M. Ziaranom Lietadla po 20 mimitovom lete pnsta
li v ponadku v Isle Pre SVZ to bol vsak opaf cierny den.
9
М.<П KVSKLtni CTVO
1*44 . |<М5
Tentoraz bol chybnou pilotazou vyradeny velmi cenny sti
had Bf 109G-6 d. 161 722 .biela Г. HavAriu si pripisal
na konto smoliar K. Geletko. ktory pn pristavacom ma
ndvn nezvladol riadenie a prevratil stroj na chrbAt.
Presun leteckej techniky od ostatnych leteckych utvarov
SVZ sa nasfastie uskutodnil bez dalsich incidentov Po
sustredeni zacali posadky vykonavat kaidodennd bojovd
lety. Ich hlavnou lilohou bolo zabezpecovat bojovti cin
nosf oboch slovenskych divizii, ktore mali brdnif juinti
stranu Karpat proti postupujiicej sovietskej ar made.
V priemere pripadlo 5 6 letov na kazdu posadku v kazdej
letke. Okrem toho piloti absolvovali viacero letov zamera
nych na spolupracu s polnym a protilietadlovym delostre
lectvom Vychodoslovenskej armAdy. K. Baldi z letky 2
Letisko v Trencianskych Biskupiciach, zlava npor. J. Hergott. uprostred L.
Hron
naprfklad na lietadle S-328 c. 411 vykonal 8. 8. dva take
to lety Najprv s aim doobeda letel slob. asp. Lesik, pri
druhom lete. zameranom najmA na radiovd spojenie s de-
lostreleckou bateriou. mal na palube por. Markecha. Po
tom nasledovali 4 pneskumnd lety, vidy so slob. a§p.
SknnAkom. V dnoch 9. a 10 8 vykonala tato posadka
pneskumnd lety so strojom S-328 d. 156. dna 16. 8 to bol
vyskovy let na palube S 328 d. 262 a posledny prieskum
ny let vykonali tito letci 18. 8. s lietadlom S-328 d. 411.
Vefkou slabinou v celej cinnosti bolo velmi nekvalitnd
a slabe spravodajstvo a nulovA koordinAcia akcii s nemec-
kymi pozemnymi a leteckymi jednotkami. ktord о letoch
slovenskych lietadiel neboli informovand prostrednic
tvom stydnych dostojnikov Este 1. 8. 1944 sa konalo na
velitelstve nemeckeho VIII. leteckeho zboru rokovanie.
na ktorom si nemecka a slovenskd strana okrem indho
urcili hranice operacnej cinnosti letectva SVZ mimo slo-
venskeho uzemia. Dalej prerokovali otazku vymeny vy-
sledkov leteckeho prieskumu. vzdjomnej rddiovej когеё-
pondencie. stydnych dostojnikov a vysostneho oznacenia
slovenskych lietadiel. Ddlezitym bodom tohto rokovania
bola aj dohoda о dodavkach municie, signalnych rakiet
a ndhradnych siiciastok pre slovenskd lietadlA nemeckej
vyroby priamo cez Luftgaukommando XVII vo Viedm. Vy-
sledky rokovani sa vAak v praxi nerealizovali. Prieskum
nd lety vykondvali piloti letky 2 vacsinou v oblasti siistre-
denia vlastnych alebo nemeckych pozemnych jednotiek
v prifrontovej a frontovej oblasti. Vtedy im robili stihaci
sprievod v trojclennom roji piloti letky 12.
Takyto sprievodny let sa uskutocnil 5. 8. Lietadla Starto-
vali z letiska Isla о 11.50 h na let trvajuci 62 minilt. Vset-
ky’ sa bez strat a v poriadku vrdtili na materske letisko.
No nebolo to vzdy take jednoduche. Pri jednej z podob
nych akcii pilot M. Jacko letel na S-328 v sprievode troj-
clenneho stihacieho roja letky 12. lilohou posadky bolo
zhotovit' seriu leteckych fotografii terdnu. kde prebiehali
pofne opevnovacie price. Pri lete
nad nemeckynu liniami sa pozorova-
telbvi zasekla fotokomora. Kym po
ruchu odstrAnil. musel pilot tnkrat
opakovaf prelet nad pozadovanym
usekom. Kedze fotolet nebol ozna
meny nemeckej jednotke v danom
priestore, zadala jej protilietadlova
obrana ztirivu palbu na nalietavajiici
stroj a jeho stihaci sprievod. Uz po
prvom prelete sa stihaci letci stiahli
z dosahu palby. Lietadlo S-328 vsak
inkasovalo mekolko zasahov do krf-
diel, zadnej casti trupu a do kormi-
diel. Nastastie posadka nebola zra-
nenA a po zhotoveni fotografii sa
stastne vrAtila na materskd letisko.
Pri inom bojovom lete viedol cat.
К Farsky trojclenny roj S 328 vo vy
ske 1000 m do priestoru Krosno.
Ako pozorovatel s nim v lietadle le-
tel spravodajsky ddstojnik por. let. Ludovit Koto. Pri
Krosne prekvapila neohlasend slovenskd lietadla opat
prudka protilietadlova palba zo zeme. Navyse na cely roj
z prevysenia zautodila dvojica nemeckych Fw 190. Iba
vdaka duchapritomnosti a pohotovosti nemeckych stiha-
cov. ktori lietadla vcas identifikovali ako stroje SVZ, ne-
boli S-328 zostrelend. Je nad vAetky pochybnosti, ze
v opacnom pripade by sa zastarand smoliky stali lahkou
nemeckou koristou. Po pnstati na materskom letisku
slovenskd posadky podali staznosf na absenciu oznamo
vania bojovych letov v tychto priestoroch, dim boli vysta-
vene nebezpecenstvu ich zivoty aj ich lietadld SituAcia sa
potom rychlo zlepAila a podobnd incidenty sa uz neopa-
kovali. Urcite к tomu prispela i ucasf por. E. Kota na spo-
minanom lete.
Posadkam lietadiel Fw 189 boli pridelene vzdialenejsie
ciele na prieskum a fotolety. Vykonnost strojov im umoz-
novala lietaf az za Dukliansky priesmyk. Dva lety do toh
to priestoru vykonal J. ViderspAn s posAdkou. ktoni tvo-
nli por K. Brem a slob. asp. F. StulAk. S lietadlom Fw
189 d. 327 absolvovali 8. a 9. 8. fotolety, pn ktorych zho
tovili z vysky 2000 m radove snimky Duklianskeho pries-
10
Sl.(>\ ESSKLU.TEC TVO
|<M4 • 1945
myku. Lety trvali 95 a 80 minut a prebehli bez vaznejsich
udalosti. Podobny rutinny let vykonala aj posddka Fw
189 c. 340 • pilot rtk. rtm. let J. Slivka a pozorovatelia
npor. J. Samas a slob. asp. P. Sukala Objektom palubnej
kamery fockewulfa boli Barwinek a Tylawa Uspesny let
trval 97 minut a posAdka pristala na letisku Ша о 11.20
hod. Dfta 8. 8. vykonala posadka Fw 189 C. 315, ktorej
dlenom bol aj npor. Jan Samas, dva lety. Pn prvom mali
letci na programe diaTkovy prieskum na trati Komancza
- Kolosne - San - Sanok - Besko - Rymandw - Isla Po-
obede to bol zase fotolet na trati IAla Vydran - Palota
Rabotycze. 0 3 dm neskor mala ta istd posadka na
Fw 189 c. 340 vykonal fotolet na trati Krajna Polana - iy
lawa. Pre nepriaznivd podasie sa v§ak musela vrAtif na
zAkladnu. Az 16. 8 let na rovnakej trati zopakovala a na
letisko priniesla pozadovanA fotografie Letka 1 pokraco
vala v letoch s takouto naplnou az do poslednych dni au
gusta 1944 Posadka lietadla Fw 189 c. 328 odletela na
sovietsku stranu rano 31. 8. s radovymi snimkami. ktore
zhotovila pri fotolete den predtym a neodovzdala ich na
spracovanie.
Velmi intenzivne boli aj kuridrne lety do zdzemia na AV
Vychodoslovenskej armady a к stabom nemeckdho vele-
nia, hlavne do Lvova a Uzhorodu Na to letecke jednotky
Padakovi strelci npor. V. Bicanovsky a rtk. E. Klco pred
lietadlom He 111 na letisku Tri Duby
SVZ pouzivali lietadla KI 35, Fi 156, Ju 34W a Fw 58
Dna 11. 8. absolvoval npor. S. Galbavy kurierny let
s pplk. Smutnym z Presova do Piesfan. Pouzili Klemm
KI 35 a let trval 115 miniit. V dalsich dftoch preletel
S. Galbavy sam postupne do Trendina, Novdho Dvora. na
Tri Duby a Mokrad1. Z leteckych dielm potom odletel tym
istym lietadlom 14.8. spat do PreSova. Zriedkavosfou ne
boli am kuridrne lety dostojnfkov SVZ zo zazemia к letec
kej skupine. Dovodom ich navstevy bola najma kontrola
podriadenych leteckych jednotiek. Uz 8. 8. odletel na
krAtku inspekcnu cestu do Presova stot. Cakany na Fw
58 so sprievodom. V posAdke bol okrem inych aj por let.
JAn Svec, ktory bol v tom case na skusobnu dobu troch
mesiacov prideleny na WZ. Start lietadla sa uskutocnil
z letiska v Trencianskych Biskupiciach о 09.10 h Navra
t v ten isty den о 16.50 h.
NAlada v letkAch v tej dobe bola vynikajiica Lietajuci
Npor S Galbavy
i pozemny personal tvorili vacsinou mladl India s prislus
nym vzdelanim. plni elanu. energie a plAnov do budticnos
ti. V mysliach mnohych rezonovali poslednd udalosti na
Slovensku, ktord boli predzvestou burlivej jesene a kon
ca roka 1944. Boli to hlavne vojnovd udalosti na zapad
nom a vychodnom fronte, drvive porazky nemeckej arma
dy, bliiiaci sa front, ale aj cinnost' partizAnskych a ilegal
nych odbojovych skupin na Slovensku. Mnohi z prislus-
nikov lietajiiceho pozemneho personAlu boli do odbojovej
cinnosti priamo ci nepriamo zapojeni. Velky vplyv mal na
nich napriklad kontakt s nacel
nfkom stabu partizanskej briga-
dy Capajev a byvalym letcom
L. Kukorellim. Menej znama
v tejto siivislosti je priprava ule
tu civilneho dopravndho lietadla
Fw 58 s imatrikulacnou znackou
OK TRE. ktore meslo pomenova
nie PreSov
Lietadlo Fw 58 vyuzivala Sloven
ska letecka spolocnosf spolu
s druhym strojom rovnake'ho ty-
pu (OK HLM) na pravidelnd do-
pravne lety na trati Viedeft Bratislava - Zvolen - Spis
ski Novi Ve* - Predov Doprava na leteckej trati c. 1400
iPresov - Poprad - kupele Shac Bratislava a spAtj sa za-
cala 22 7 V rovnaky den bola obnovena aj premavka na
trati C 43 Bratislava Vieden a spit). ktorA sa skonci
la 15. 8 pre intemivnn leteckii cinnosf bombardovacich
a stihacich rvizov amencke] 15. leteckej armady v pries-
tore Viedne Ale lety na domAcej Unke pokracovali aj
v auguste 1944 Na preiovskom letisku boll oba doprav
nd Fw 58 spociatku hangarovand v provuornom stano
vom hangan. neskor v dokondenom zelezobetdnovom
hangari. Pretoze veleme partizanskej skupiny hladalo
vhodne lietadlo na preprava svojho velitela do Kyjeva,
padla volba prave na tento typ Na presovskom letisku
posobil aj mechamk Jan Zalibera. pocas prveho polroka
1944 zodpovedny za udrtbu a pripravu oboch doprav-
nych Fw 58 (Od juna ilegAlne cinny. v spojeni s Kukore
Ihm Na jeho pokyn pnpravoval odlet lietadla. Mal za
illohu vybrat aj posAdku na jeho pilotaz.
Zalibera v auguste zasvatil do priprav odletu pilota letky
1 J Simkamca. no ten z neznamych dovodov ulohu od
nuetol Dalsia volba padla na stihacieho pilota K. Gelet-
ka. ktory tilohu prijal napriek tomu, ze nemal vycvik v pi-
lotAii dvojmotorovych lietadiel Pripravovany diet sa na-
koniec neuskutodnil, lebo udalosti v poslednych augusto
vych dftoch nabrali rychly spad a obe dopravnd lietadlA
zostali na letisku vo Vajnoroch
Aj piloti sami medzi sebou planovali ftlety na sovietsku
stranu. Je zrejmd, 2e veliaci dostojnici do tychto ftvah ne-
boli zasvateni. V letke 1 boli do priprav ftletu zapojeni
Holka. Simkanic, Klubal, Jankovic a Viderspan. V pripa
de netispesndho pokusu о ulet planovali odist' к partizan-
skej jednotke Kukorelliho. Podobifo to bolo aj v ostatnych
letkAch V letke 12 sa liletom zaoberali piloti Hanovec,
11
SI <»\ ESSkbLKTK(T\ (>
19+4 -1445
Geletko Slemensky a dalSi. Vo vSetkych pripadoch ale
islo о pripravy uletov samostatnych skupin. a nie о koor
dinovanii akciu celdho leteckdho utvaru. 0 pripravova
nom povstani letecky personal vdbec nevedel. Do priprav
a orgamzovania vojenskdho odboja bol zasvateny iba ve-
Utel skupiny mjr. J. Trnka, Otazky spojenia s centrom
povstania VU nie sii vsak dodnes objasnend. VSeobecne
mozno konstatovaf, ze prishidnici SVZ na vychodnom
Slovensku neboli informovanl о diani v Banskej Bystrici,
аш о pripravAch na vojenske akcie proti nemeckej arrnd
de.
Faktom ale je. ze 29. 8. 1944 uskutodnil Cat. К Farsky
кипёгпу let na lietadle S-328 na Tri Duby. Viezol kurid
га рог. J. Kuprowskdho a о jeho poslani nevedel ziadne
podrobnosti. Cas cakania vyplnil navstevou kantiny na
letisku Tri Duby. Po dvoch hodinach sa posadka vratila
do Isly. kde uz por. Kuprowskdho cakalo auto a odviezlo
ho na neznAme miesto. Pilot dostal volno.
Den pred vypuknutim SNP prieskumna (,,dialkozvedna“)
letka 1 stot Galbaveho zo SVZ v Presove na rozkaz veli-
tela Vychodoslovenskej armady fotografovala pre potreby
velitelstva armadnej skupiny Heinrici. dislokovaneho
vtedy v Uzhorode. obrannd pasma vlastnych divizii v Kar
patoch. Este nevyvolane negativy prevzal podia dispozicii
gen. Malara stydny dostojnik Nemeckej leteckej misie
(Deutsche Luftwaffenmission DLM) npor. Stowasser.
Na poziadanie stot. Galbaveho pridelil velitel pozorovacej
letky 2 npor. J. Fratrid npor. Stowasserovi kuridrny
Klemm KI 35D a pilota cat. M. Zlnku. Jeho tilohou bolo
dopravit' prominentneho dostojnika DLM do Uzhorodu
s fotomaterialom, ktory sa tarn mal po vyhotoveni pozitl-
vov vyhodnotit Skrt cez rozpocet Stowasserovi vsak uro-
bil sAm pilot, ktory vo vhodnej chvfli lisiacky zmenil kurz
a namiesto v Uzhorode pristal na letisku vo Dvove.
Kedze npor. Stowasser sa nedostavil v dohodnuty das na
velitelstvo armadnej skupiny Heinrici, zadala DLM ihned
prostrednictvom pplk. Weeha pmi fazu vysetrovania na
WZ v Trendlne и mjr. gst. Totha, ktoremu Weeh pohro
zil, 2e ak nedostane uspokojive vysvetlenie, pozenie celti
zalezitosf na najvysSie miesta: pred dr. Alfreda von Hu-
bickeho. nemeckdho generala pri slovenskom MNO, kto-
ry siicasne v tom obdobi zastaval aj funkciu ndcelnika ne
meckej vojenskej misie pozemneho vojska. Darmo sa mjr.
gst. T6th vyknical. ze SVZ podlieha gen. Malarovi, s kto-
rym navyse uz par dni nemaju telefonicke ani radiovd
spojenie. resp. ze cely pripad patri skor do kompetencie
nepritomneho velitela VZ plk. gst. Ballaya. Pplk. Weeh
bol neoblomny. Mjr. git. T6th bol preto niiteny poverif vy-
setrenim pripadu stot S. Cakaneho. ktory okamhte odle
tel z Trencianskych Biskupic do PreSova, aby skoordino
val patranie s mjr. Trnkom.
Oficialna verzia, urcena pplk. Weehovi znela • lietadlo
KI 35D s najvacsou pravdepodobnosfou niekde pri prele-
te z Presova do Uzhorodu za stazenych poveternostnych
podmienok havarovalo. Siikromny nAzor stot. Cakandho.
tlmoceny aj mjr g§t Tdthovi. bol iny. Leteckd kvality pi-
lota a jeho politicke a osobnd presvedcenie jasne nazna
covali, ze Zinka uniesol npor. Stowassera aj s cennym fo
tomaterialom к Cervenej armade (CA). Tiito skutodnosf
neskdr 31. 8. 1944 pred sovietskymi vysetrovacimi
organmi osobne potvrdili prisluSnici SVZ po prflete do
Lvova a usveddili npor Stowassera z klamstva. Ten totii
po pristAti lietadla na Ivovskom letisku duchaplne naim
scenoval koniec vlastndho ilnosu pred sovietskym letis-
kovym personalom i pred vysetrovacimi organmi Eudovd-
ho komisariatu ministerstva vmitra (Narodnyj komissa
riat vnutrennich del NKVD) vo svoj prospech. VydAval
sa za skutocndho tinoscu lietadla. argumentujuc. ze tak
urobil preto, aby priniesol CA cenny dokumentacny ma-
terial о obrannych liniach v Karpatoch. Dilema sa Sfast-
nou zhodou okolnosti napokon rozuzlila v Zlnkov pros
pech.
Operadny stab armadnej skupiny Heinrici zrejme prikla-
dal zmiznutiu stycneho dostojnika npor. Stowassera vid-
si vyznam. Ostatne iSlo о ddstojnika, ktory mal operativ
ne zabezpedovaf leteckd spoluprAcu VHI. leteckdho zbo
ru 4. nemeckej armady so SVZ pri vzdusnej obrane pos-
taveni Vychodoslovenskej armady v Karpatoch. Kedze sa
neuspokojil s vysetrovacou verziou stot. СакапёЬо, pred
lozenou pplk. Weehovi z DLM. vyslal z Uzhorodu rano 30.
8.1944 svojho spravodajskeho dostojnika, aby priamo na
velitelstve SVZ nezavisle vysetril skutocne priciny zmiz-
nutia Stowassera. Ked sa spravodajsky dostojnik chcel
po skondeni vySetrovania vrdtit' lietadlom Fieseler
Fi 156C-3 Storch do Uzhorodu, zajal ho v revolucnom
Lietajtici personal Fw 189, zl'ava rtk. J. Slivka. rtk. J. Hol-
ka, por. Markech a slob. aip. C. Hlavon
12
SLOVIASKbJLETICIVO
1444 1445
opojeni spravodajsky dostojiuk letky 1 SVZ por. E. Koto,
ktory v ten den vykonAval sluzbu dozomAho na letisku.
Pretoze pilot Fi 156C 3 zaregistroval z kabiny lietadla
zatknutie svojho pasaziera. okamzite nasadil na Start
a uletel. Stalo sa tak uz v case, ked sa krAtko predtym
prislusnici SVZ dozvedeli z banskobystrickeho Slobodne
ho slovenskAho vysielaca (SSV) spravu о vypuknuti pov
stania a strucnA informacie о situAcii na strednom Slo-
vensku, co prebralo lietajuci i pozemny personal SVZ
z letargie. Vykonni letci chceli odletief bud do ZSSR. ale
bo na letisko Tri Duby.
VeliteF SVZ mjr Trnka v obave, aby poAin por. Kota nevy-
provokoval pripadny predcasny nemecky zAsah. oznacil
ho za hlbokA nedorozumenie a ospravedlnil sa zan ne
meckemu dostojnikovi. Sucasne mu pontikol svoje vlast
ne velitelskA lietadlo, ktorA ale nemecky dostojnik zrej
me zo strachu, neprijal, kedze uprednostnil na navrat do
Ulhorodu osobne vozidlo nemeckej leteckej misie Mjr
Praga E-39 na letisku Tri Duby. Lietadlo patrilo do vy
zbroje Skoly leteckAho dorastu.
Trnka sa usiloval docasne utiSif lietajuci personal tym.
ie sliibil zvolaf vecer na 20.00 h zhromazdenie velitefov
letiek a vykonnych letcov. kde sa mali prerokovaf dalSie
alternativy konania a zaujaf rozhodne stanovisko
к vzniknutej situAcii na Slovensku a najmA v Presove
Kvoli sirSim siivislostiam treba konstatovaf. ze к inci
dentu s nemeckym spravodajskym ddstojnikom doslo al
ovela neskdr po rannom odlete gen. Malara do Bratislavy
30. 8. Velitel Vychodoslovenskej armady chcel let. podia
vlastnych livah, fakticky uskutocnif uz 29. 8. asi о 18 00
hod., kedze mu v ten deh popoludni priviezol osobny ku
riAr gen. CatloSa pilot E. Cech tajnA odkazy muustra nA
rodnej obrany (NO) о prichode nemeckych jednotiek na
zApadnA a strednA Slovensko. Odkazy • ..direktlvy" gen
Malar spracoval svojsky. Chcel vSak о nich konzultovaf
osobne s gen. Catlosom. Pretoze bratislavsky rozhlas avi-
zoval. ie po 19.00 h vystiipi gen. Catlos s dolezitym pre
javom, zmenil svoje rozhodnutie ihned odletief. Chcel si
este vypocuf prejav CatloSova red ho zrej me este viac vy
kolajila, zneistila. pretoze na nu zareagoval: „Teraz ne
viem na com som.“
Je zarAiajuce, ie ani gen. Malar, ani plk. Talsky nezare
agovali na mimstrov rozhlasovy prejav adekvAtnym vo
jenskym konanim v zmysle Catlosovho memoranda. Pre-
jav nebrali totiz ako signal na uvedenie Vychodosloven-
skej armAdy do bojovej pohotovosti. resp ako signAl na
okamzite povstanie Vychodoslovenskej armAdy, hoci pre
jav jednoznacne ozrejmoval, ze na Slovensko prichAdzajti
nemecke jednotky zlikvidovat partizAnov. A ti vyvijali
intenzivnu dinnost nielen na strednom a zapadnom Slo-
vensku, ale aj na vychodnom Slovensku. MalAr a Talsky
sa zmohli na upokojovanie podriadenych a prepadli viac-
menej iltizu cakama. MalAr namiesto upustenia od cesty
do Bratislavy 29. 8 ju len odlozil na nasledujuce rano.
SuAasne nanadil plk Talskemu. aby do jeho nAvratu do
Presova. t. j. do vecera 30 8.. nic nepodnikol. teda aby
nehybal s diviziami Ked 30 8. о 06.00 h gen MalAr od
hetal z letiska Nizny Sebes do Bratislavy. nemal к dispo
zicii tajnA heslo VU z 29. 8.: „Zacmte s vystahovanim...“
Toto heslo mohlo VU. ktore bolo Catlosovym prejavom
tiez nacas zastrasenA • paralyzovanA v aktivnom konani
v skutocnosti odoslaf az po svojej legalizAcii v budove Ve-
litelstva pozemnAho vojska (VPV), t. j. po zlomeni odpo-
ru proIudAcky orientovanych dostojnikov Kanaka a Zve-
nna (k likvidacii rozhodujiicou mierou prispeli pplk.
Mirko Vesel, mjr. Milan Vesel, stot. M. PolAk, npor. 0.
Lichner a ini), pravdepodobne az medzi 21.30 - 24.00 h,
takze signAl na povstanie prenikol do PreSova neskoro.
Plk Talsky ho prevzal az po prichode do sluiby, resp.
signAl mu doruAili do uradu rAno 30 8. okolo 08.00 h.
Plk Talsky zvolal 30. 8. predpoludnim v nepritomnosti
gen Malara improvizovanii poradu, na ktorej sa okrem
Talskebo ziicastnili plk Markus, pplk. F Urban, mjr.
E Polk pplk О Kvapilik. mjr ]. Trnka a stot J. Skrovi
u Dmha pesu divizia nemala na porade svojho zastup
св. Vyaicdkoa pondy bolo. ze v kntickom fase pre SNP
pnjala rucero vdgnych rozhodnuti. ktore pnpiist'ali viac
alternatn boa si vojenska SituAcia na Slovensku vyzado
vala okamzira a maxunalne konkretnu Ainnost bez vyAkA
vama Rozhodnutie preskupit zostavy divizii do 2. 9.
1944 tain aby nohli zaAat litok v smere Dukla Krosno
a v aaon СмгакЪа Rymanow bolo uz г casoveho hla-
diska odsiidene na netispech. kedze vdbec nepoAitalo
s realnym nebezpecim. s bleskovou nemeckou odzbrojo-
vacou akciou flalsia alternative z radu vyckavacich pred-
pokladaia. ie ak CA neposkytne v najbliisom Aase po-
moc jednotky Vychodoslovenskej armAdy zacmi obranu
na mieste a vytrvajii v nej do prichodu sovietskych jedno
tiek PoslednA alternativa pripiiSfala moznost', ze by sa
jednotky Vychodoslovenskej armady prebojovali na
strednA Slovensko. 0 teoreticko sterilnom rozhodnuti po
rady, po ktorej nenasledovali konkrAtne Ainy, svedci sku-
tocnosf. ze sa nevypracoval ani len plAn preskupenia,
takze vSetko zostalo iba v rovine vyckAvania, cim sa po
nechavala nemeckej armAdnej skupine Heinrici strate
gickA iniciativa na odzbrojenie Vychodoslovenskej armA
dy.
О tom. ze plk. Talsky zaujal vyAkavaci postoj, svedAia aj
dalSie fakty. Hoci uz 30. 8. okolo 08.00 h vedel о signAli
na povstanie, neavizoval to gen. MalArovi do Bratislavy
ziadnou konspirativnou formou prostrednictvom telegra-
13
SI.OVESSKLU IH BO
1944 - 1945
mu. telefdnu, heghesogramu ci vyslanim rychleho splno-
mocneneho leteckdho kunera na Bf 109G-6. Nevydal roz
kaz jednolkam Vychodoslovenskej armady na odzbroje-
nie ci likvidAciu nemeckych stycnych velitefstiev a ne
meckych tylovych jednotiek na vychodnom Slovensku,
resp dislokovanych v priestoroch obidvoch slovenskych
divizii. ktore nezabezpecil na smeroch, odkial mohli
vnikmif nemecke jednotky do zostavy Vychodoslovenskej
armAdy. Ako zAstupca velitefa Vychodoslovenskej armA
dy nezabezpecil po kritickej noci z 29. na 30 8. am na
sledujiiceho dna medzi VPV a svojlm Stabom permanent
nd spojenie. V nepritomnosti gen. Malara bol najpovola-
nejsi urdit samostatny styk a spojenie s VPV о to viac. ze
od 21. 8. 1944 bol spojovaci system Vychodoslovenskej
armady zacleneny do spojovacieho systemu armAdnej
skupiny Heinrici. 0 tom bol plk. Talsky dobre informova
ny, ked2e spojovacia listredna armadneho velitefstva
v Presove uz nepotvrdzovala prfjem pod slovenskym he-
slom Hurban, ale sa hlAsila pod nemeckym heslom Appo
Ho. pretoze preberala rozkazy od ustredne armAdnej sku
piny Heinrici. zvanej Atlantis.
Absencia spojenia s VPV. nedostatok konkretnych a de
tailnejsich vojenskych sprav о situacii najma na stred-
nom Slovensku. diet Zlnku, incident s nemeckym spravo
dajskym dostojnikom. pristatie nemeckeho Focke Wulfa
Fw 189A-2 30. 8. a jeho nasledny diet vyvolali v SVZ na
letisku Isla atmosferu neistoty a obav z hroziaceho obsa
denia letiska nemeckymi jednotkami.
Slovom. situacia na letisku bola 30. 8. krajne napata.
Z rozhlasovych sprav vysielaca v Banskej Bystrici sa let
ci dozvedeli о tom. ze nemecke vojsko prekrocilo hranice
Slovenska a doslo к prvym bojov^m stretnutiam v Ziline
a jej okoli, pri Ruzomberku. Liptovskom Sv. MikulAsi.
v Kezmarku a na dalSich miestach. Cely den bol v zname-
m ocakAvania novych instrukcii, ktore mal priniesf z B.
Bystrice kurier rtk. Frantisek KrShenbiel BohuAial. pi-
lot s ddleZitymi spravami a rozkazmi pre dalsi postup ce
lej skupiny na letisko Isla z neznamych dovodov neprile
tel. Na letisku v Presove veliaci ddstojnici nedockavo oca-
kavali aj navrat gen. A. Malara z Bratislavy, ktory mal ve-
lit vojenskym operAciAm Vychodoslovenskej armady pro
ti Nemcom. SituAcia bola velmi vAzna a skomplikovala sa
predcasnym vzplanutim povstania. Vznikol chaos a neis-
tota v dostojnickom zbore. Prlprava vojenskdho odboja
nebola ukoncenA. Obe peSie divizie boli rozptylene v kar
patskom obrannom pasme v dlzke 120 km a v takejto
zostave neboli schopnd ildinnej akcie.
V tejto napatej neistote co urobit, kde uletiet nabitej
protichodnymi radikalnymi navrhmi. ktore hrozili vyiistit
az do samostatnych a neorganizovanych uletov do ZSSR.
sa mjr. Trnka rozhodol zvolaf 30. 8, zhromazdenie vset-
kych vykonnych letcov SVZ do kastiefa v Kelemesi na
19.00 h, aby mohli zaujaf stanovisko к vzniknutej situ
acii. Na letisko Isla okrem plk. gst. Та1зкёЬо pnsli aj ve
litelia divizii plk. Markus a plk. Husar.
Skor ako sa zislo zhromazdenie. prehovoril po 19.00 h
v bratislavskom rozhlase prezident dr. Tiso. ktory po pa
ternalistickom zdovodneni slovenskej stAtnej samostat
nosti vyhlasil:...prichod nemeckych jednotiek na Slo-
vensko ma jediny cieT - zlikvidovaf partizansku celiadku
na Slovensku. Nemecke vojsko neprichadza Slovensko
obsadif. ale vrAtif Slovensku charakter nAroda pokojne
ho...“ V prejave dr. Tiso zarucoval...velkodusne odpus
tenie...“ vAetkym tym. ktori sa .... bezodkladne od parti
zanov odpiitajii a prihlasia sa u najblizsieho vojenskeho
alebo civilneho ilradu. kde siicasne odovzdaju aj zbrane.
aby pokracovali v opustenej sluzbe alebo v praci, ktoni
kvdli partizAnom opustili..." Daleko defetistickejSie a de-
moralizujucejsie. s velmi negativnym dopadom najma na
SVZ a prislusnfkov Vychodoslovenskej armady vdbec. za-
posobil nAsledny rozhlasovy prejav gen. MalAra о 19 20 h.
Obsluha 88 nun PLK vz. 37N 18. baterie DPLP v palebnom
postaveni protilietadlovej obrany rafinerie Dubova
Jeho rec: stAf! Celom spat! Pochod do materskych po-
sAdok к svojim jednotkAm! Vsetko je prenAhlene, nedo-
myslene a moze to nase рекпё, dosial vojnovou zhubou
len mAlo dotknute drahd Slovensko priviesf... do vojennej
vravy..." bola sice adresovanA Vychodoslovenskej armA
de. no svojim rozkazovacnym a vseopinajilcim obsahom
zahriakovala siicasne aj pplk. Goliana a jeho vojenske ve-
lenie.
Po Malarovom prejave sa v Kelemesi predsa len uskutod-
nilo zhromazdenie vsetkych vykonnych letcov SVZ. ktori
uz odmietli dalej necinne vydkAvaf. V biirlivej, takmer ne
zvlAdnutelnej atmosfere sa napokon mjr. Trnkovi docas
ne podarilo uchlAcholit letcov, ked vyhlasil bojovu poho-
tovosf s tym, 2e moino vydA v noci rozkaz na odlet. Trn-
ka to urobil preto. lebo sa nechcel predcasne rozhodmit
pre odlet do ZSSR. kedze nevedel. kde bude SVZ viac po-
trebnA. Na stretnuti letcov sa v principe uvazovalo
о dvoch alternativach. Bud celA skupina preleti na Tri
14
SLOVlAsKK LUK no
1444. |<I45
Duby alebo na sovietsku stranu do Evova. Zhromazdenie
ale Trnka rozpustil s tym, ze о vSetkom napokon s defi-
nitivnou platnosfou rozhodne velitel'skA zhromazdenie
SVZ za pritomnosti velitefov le-
tiek, zAstupcu velitefa Vychodo
slovenskej armady plk. gst. Tai
skAho, ktore mjr. Trnka po doho-
vore naplAnoval na 22.00 h
v kastieli v Kelemesi. Ak by Trn
ka v noci vydal prislusny rozkaz,
mall ho ohlAsif spojky. Letci sa
rozish do domov, v ktorych boli
ubytovani. zbalif si najnutnejsie
veci, pripravif sa na prlchod spo
jok a nenApadne sa rozluCif s do
mAcimi.
Viliam Talsky
Plk. g§t. Talsky sa ale ani po Malarovom prejave nedokA
zal samostatne rozhodmif. Vyckaval navrat gen. Malara
Ten vsak slovo nesplnil. pretoze veCer 30. 8 sa do Preso-
va nevratil. Zostal v kruhu svojich priatefov v Bratislave.
ktori ho za rozhlasovy prejav podrobili tvrdej kntike
Treba vsak povedaf. ze absencia informAcii о situAcu na
strednom Slovensku nebola v SVZ celkom nulovA. Uz 29
8. z liptovskomikulAsskej posty zatelefonoval spravodaj
sky dostojnik a pilot stfhacej letky 12 por A Droppa
svojmu velitefovi stot. J. Palenickovi do Kapusian. ze ve-
rejne budovy v Liptovskom Sv. Mikulasi uz obsadib pov
stalci. Svoje informAcie po nAvrate к stfhacej letke 30 8
spresnil v rozhovore so stot. Palenickom. ktorAmu siiCas
ne odovzdal ilstnu naliehavu prosbu stot. let. D Kunica.
aby poziadal mjr. Trnku о leteckii pomoc a presunul me
коГко bojovych lietadiel na letisko Mokrad pn Liptov
skom Sv. Petre. Na zAklade Droppovych mformacii
a sprav SSV Banska Bystrica zvolal stot Palenicek pri
slusnfkov svojej letky a oboznAmil ich s konkrAtnou situ
Aciou na Liptove a vseobecne so situAciou v В Bystnci
Siicasne vyhlasil. ze SVZ sa pridAva к povstaleckjfrn jed
notkAm a ze veCer na velitefskom zhromazdenl sa roz
hodne, ci SVZ odletl na Tri Duby. alebo do ZSSR.
VebtefskAmu zhromazdeniu. ktore sa naozaj ziAlo 30 8
о 22.00 h v Kelemesi za pritomnosti plk gst. Talskeho
velitelov letiek stot. Galbaveho, stot. Palenicka. npor
FratriCa, velitefa kombinovanej spojovacej roty stot
Skrovinu a velitefa fazkej protilietadlovej baterie npor
A. Gosanyiho predsedal mjr. Trnka. Veliaci dostojnici
SVZ zhodnotili klady i zapory troch mohiych vanantov
konania: zostat na letisku ISla. preletiet na letisko Tn
Duby. alebo do ZSSR. Prvti alternativu zostaf na letisku
ISla a z neho podporovaf na velkii vzdialenosf vlastnA po
zemne jednotky Vychodoslovenskej armady zasadenA do
vefmi Jirokych obrannych usekov na severovychodnej
strane KarpAt tak, aby tieto otvorili CA karpatskA pries-
myky a pomohli jej dosiahnuf slovenske uzemie • vyluCo-
vala uz holA skutocnosf. ze letisko Isla bolo pre nedosta
tok protitankovych a protilietadlovych palebnych pros
triedkov fahko zranitefnA zo vzduchu i zo zeme. Protilie-
tadlovA obrana letiska nebola schopnA vlastnymi silami
a prostriedkami ochranif letisko. Mjr. Trnka siicasne ne
vyluCoval moznosf. ze nemecke velenie mdze vysadif na
letisko Isla silnA paraSutisticke jednotky, resp. litokmi
Luftwaffe znemoznif odlet SVZ, na uskutocnenie ktorA
ho. pn dodrzani najpotrebnejSich bezpecnostnych opa
trenf, potrebovala SVZ najmenej jednu hodinu. Aj limito-
vanA zAsoby leteckych pohonnych hmot a maziv (LPHM)
a municie by bob obmedzili plnu operacnd vyfazenosf
troch letiek SVZ na pomerne krAtky Cas.
Druhii alternativu. prelet SVZ na letisko Tri Duby, veli-
telskA zhromazdenie tiez vyldcilo. pretoie SVZ by sa bo-
la presunom na strednA Slovensko vzdala svojej zaklad-
nej operaCnej ulohy podpory jednotiek Vychodosloven-
skej armAdy v Karpatoch. Toto rozhodnutie posilnila aj
skutocnosf. ze SVZ nemala pname telefonickA ani rAdi
ovA spojeme s Banskou Bystncou. nijakA konkrAtne ove-
renA sprAvy о situAcii na letisku Tri Duby. Mjr Trnka ne-
chcel riskovaf prelet troch letiek SVZ do neznAmeho
prostredia, ked nevedel. Ci jeho vzletovA a pristAvacia
drAha (VPD) je v povstaleckych rukAch. Aj sprostredko
vanA a oficialne neoverenA informAcie z druhej ruky
_v style tamtamov" hovorib о tom. ze nemecka Luftwaffe
zbombardovala letisko Tri Duby a ze sa uz bojuje v blfz-
kosti samotneho letiska. Plk Talsky a mjr. Trnka neve
deh nijako zanadif bezpecne pristAtie SVZ na Troch Du-
boch I tAto skutoCnosf prispela svojim podielom к tomu,
ze velitefske zhromazdenie napokon prijalo tretiu alter
nativu, prelet SVZ do ZSSR
Plk g5t Talsky sa stotoznil s argumentAciou mjr. Trnku,
ze ak mA SVZ podporovaf vlastnA jednotky Vychodoslo-
venskej armAdy, musi do svitania 31. 8 preletief na so-
vietske uzemie. Hrozilo totiz aktitne nebezpeCenstvo. ze
letisko Isla mdze kazdii chvifu obsadif nemeckA tankovA
jednotka. Tato obava sa skutocne ukazala opodstatne-
nou. pretoze о 22 30 h prisli do Kelemesa overenA sprA
vy. ze na zelezniCnej stamci v PreSove sa uz vykladaju ne
meckA tankovA transporty a ze v tesnej blizkosti letiska
u2 hludkuju nemecki motocykbsti a na sajdkAch majti
gultMMty Po kratkej Stvrfhodinovej porade sa pritomni
ZAber na kastief Kelemes pri Presove. v ktorom sidlilo ve-
litefstvo Skupiny vzdusnych zbrani.
15
SI.OVENSKtLMH ПО
1444 . |945
Obsluha 20 mm PLK vz. 37 Oerlikon 22. baterie zasadena do protilietadlovej obrany rafinerie Dubova
dostojnici rozhodli pre odlet skupiny na sovietsku stra
nu.
К odletu SVZ do ZSSR vyrazne prispeli aj samotni vykon-
ni letci. Uz vecer о 20.00 h pritlacili mjr. Trnku svojimi
ndzormi, ie so zastaranymi lietadlami sa nedd tiCinne
a rovnocenne bojovaf s nemeckou Luftwaffe a ze su od
hodlani po prelete na sovietske tizemie ihned sa precvi
cit na sovietske moderne bojove lietadla a na nich sa vra-
tif na pomoc SNP. Plk. git. Talsky podfahol leteckym
argumentom, celkovej uletovej psychoze a nechal sa pres
vedcit mjr. Trnkom. Rozhodol sa okamzite odletief s mm
namiesto svojho stycneho dostojnika mjr. E. Polka na
stdb velitefa 1. Ukrajinskdho frontu (UF) marsala Kone-
va. aby sam informoval sovietske velenie a dohovoril ко
ordindciu cinnosti Vychodoslovenskej armady a CA.
Predpokladal. ze do 48 hodin sa vrati nazad na stab Vy-
chodoslovenskej armidy. Mjr. Polk, ktory mal pdvodne
odletief s TYnkorn 31.8. о 04.00 h, bol о Talskdho rozhod
nuti vyrozumeny telefonicky.
I ked rozhodnutie plk. Talskeho odletief so SVZ mjr. Trn-
ku na sovietsku stranu nemozno kvalifikovaf ako osobnii
zbabelost' ci zradu povstania. uz samotni skutocnosf, ze
sa sam rozhodol natas opustit jemu zverend jednotky Vy-
chodoslovenskej arinidy v najkritickejsom case bez toho,
aby sa dohodol so svojim stibom, bez toho, aby vydal roz
kaz na okamzitti bojovti pohotovosf, na organizovanie
branndho odporu, potvrdzuje, ze sa v nepritomnosti gen.
Malara paradoxne distancoval od Vychodoslovenskej
armidy, od svojich velitefskych pravomoci. Nekonal totii
ani v intenciach svojho velitefa. Ten mu prikazal, aby ne
nechal odzbrojit Vychodoslovenskti armidu. Nedrzal sa
ani rozkazov ci pokynov pplk Goliana. Odletom sa v pod-
state kompromisne styhzoval do tilohy akdhosi dalAieho
osveddendho sprostredkovatela, koordinatora vojen
skych akcii so sovietskym velenim, hoci dobre vedel. 2e
ani delegacia SNR a VU, ktora mala splnif tuto illohu, sa
eSte zo ZSSR nevritila
Vysoka vojenska kvalifikacia a erudovanosf plk. Talski
ho. jeho frontove skiisenosti ako byvaldho nACelnika Ry
chlej divizie z pofneho t’azenia proti ZSSR, doverna zna-
lost' nemeckej taktiky, fundovand vedomosti о rozmies-
tneni, pocte a vyzbroji skupiny armid Severna Ukrajina
a najma jej armadnej skupiny Heinrici, boli do znadnej
miery zarukou, ze sa plk. Talsky v rozhodujiicom case
rozhodne tak. aby uchoval Vychodoslovenskti armadu
a jej SVZ pre SNP. Kedze koordinacia s CA nebola zabez-
pecena, pontikal sa z toho jediny ziver, ze uz niet casu na
vyckavanie. Uz pocas 30. 8. a najneskor v noci z 30. na
31. 8 mal plk. Talsky osveddif svoju docasnti velitefskti
pravomoc a vydaf v nepritomnosti gen. Malara rozkaz
Bf 109E-4, zltA 4, ktory pouzivali ziaci 2. roCnika SLD v
lete 1944 pocas stihacieho vycviku.
jednotkam Vychodoslovenskej armady na presun na
strednd Slovensko, a tak zachrdnit iivti silu a bojovti
16
SIOVIASKKI I IK IVO
1944 • t945
techniku pre SNP Udrzaf za tejto situAcie silami Vycho
doslovenskej armAdy karpatske pnesmyky, ci prebif sa
к CA, ked v pomerne tesnej blizkosti pred obrannymi
postaveniami slovenskych divizii stali silnA nemecke jed
notky, bolo naprosto nerealne Rozhodne mal preto zne
moZnif odlet SVZ do Evova.
Uz 30. 8. sa mu pomikla jedinecnA prilezitosf ako rozpty
lit, nadobro zazehnaf rastiicu nedoveru velenia armadnej
skupiny Heinrici к veleniu Vychodoslovenskej armddy.
ie mA prsty v incidente s nemeckymi stycnymi spravodaj
skymi dostojniknu. Vtedy este stacilo pod zAmienkou
protipartizanskych opatreni presumit' cast SVZ na letis-
ko StrAiske, na Mokrad a na Tri Duby, cim by sa bolo na-
vonok velmi prijatelne manifestovalo, ze velenie Vycho-
doslovenskej armady respektuje spojeneckA zavAzky,
kedie robi zAkroky proti vycinamu partizAnov.
Plk. gst. Talsky spolu s mjr. Trnkom nedocenili moznos-
ti preletu SVZ na letisko Tri Duby ani z cisto vojenskAho
leteckAho aspektu Nezohladnili skutocnost, ze bansko-
bystrickA vojenskA povstaleckA velenie musi za kazdd
cenu na isty cas udrzaf letisko pre operaend cinnosf
svojho leteetva. pre predpokladany prisun spojeneckeho
vojenskeho materialu, ci odsun ranenych vzdusnym mos-
tom. Predovsetkym vsak nezohladnili fakt. ze prelet
troch bojovych letiek SVZ na Tri Duby by bol podstatne
posilml skromnA sily povstaleckeho leteetva. Obaja 30.
8. nevyuzili technicku moznosf vyslat rychleho kuriAra
na Bf 109G-6 na Tri Duby. aby zistil (pn absencn telefon
neho a radiovAho spojema) konkrAtnu vojenskti situAciu
v centre SNP a podia nej by sa zariadili. Velitel SVZ mjr
Trnka by bol tymto krokom v azurite, rozhodne by zados-
fucinil svojmu stavovskemu citeniu, ktorA mohlo zostaf
LietadlA S-328 zo stavu letky 2 na letisku Spisska NovA
Ves, leto 1944
v siilade s jeho vybornou leteckou morAlkou. Namiesto
toho obaja uprednostnili prelet SVZ do ZSSR naivne sa
domnievajuc. ze po vybaveni koordinAcie ozbrojenej akeie
Vychodoslovenskej armAdy s CA u marsala Koneva bude
plk. Talsky do 48 hodfn spAf pri Vychodoslovenskej
armade. Altemativa. ze sa lietajiici personAl SVZ po ury
chlenom precviceni na sovietske bojove lietadla okamzi-
te vrAti na povstaleckA dzemie - bola tiez fikeiou. Ved
preskolenie sa nedalo uskutofimf za niekolko dm ani
z technicko orgamzacnych dovodov, ani zo spravodaj
skych pricin. kedze viaceri prislusnici SVZ boli predtym
operacne nasadeni na sovietsko-nemeckom fronte a bolo
len samozrejmostou, ie ich operadnA cinnosf bude preve
rovana a konfrontovanA orgAnnu NKVD. Preletu SVZ na
Tri Duby nahravala aj otAzka zasobovama palivom. Totiz
po precviceni SVZ na sovietske lietadla a po jej presune
na povstalecke Slovensko by bolo muselo sovietske vele
me trvale zabezpecovaf prisun LPHM. Pri prelete SVZ na
letisko Tn Duby 31. 8. by problem v podstate odpadol.
pretoze leteckAho benzinu do As. lietadiel bolo na letisku
dostatok. ProblAmy by boli vyvstali len s leteckym benzi-
nom do dvoch nemeckych Bf 109G-6 SVZ.
ZAstupca velitefa Vychodoslovenskej armady plk. gst. V.
Talsky a velitel SVZ mjr. J. Trnka sa uepokiisili letecky
Mjr. J. Trnka medzi dostojnikmi leteetva Skupiny vzdus
nych zbrani na letisku Isla
mi ani nAhradnymi spojovacimi prostriedkanu preklemif
30. 8. 1944 akiitny nedostatok konkretnych mformacii
о situAcii najmA na letisku Tn Duby a v Banskej Bystrici.
ci na strednom Slovensku vdbec Podlahli na pokracova-
me atmosfAre neistoty a obAv z hroziaceho obsadenia le-
tiska Isla nemeckymi jednotkami Poddah sa tlaku i argu
mentAcii letcov SVZ. Plk. Talsky za tejto situAcie siihla
sil s nAvrhom mjr. Trnku. aby SVZ odletela do Evova
Preto mjr. Trnka 30. 8 1944 о 23 45 h vydal velitefom le
tiek SVZ rozkaz, aby pod ich velenim za skorAho svita
nia 31. 8. odleteli prislusnici letky 1. 2 a 12 na vsetkych
letuschopnych lietadlAch, pokiaf mozno so vsetkym lie
tajiicim a najnutnejsim technickym personalom i nevyh
nutnym technickym materiAlom na sovietsku stranu do
Evova. ZostAvajiicemu technickAmu personAlu nanadil
pripravif lietadlA na odlet Na zaklade rozkazu vydaneho
mjr. Trnkom mala ako prvA о 04.00 h odletief Trnkova
posAdka na lietadle Fieseler Fi 156C-3 do stAbu marsala
Koneva, aby veas avizovala soviet skej protilietadlovej
a vzdusnej leteckej obrane prilet SVZ a predovdetkym aby
dohodla spolupracu so sovietskym velenim. Velitelia le-
tiek SVZ po skondeni velitelskAho zhromazdema mlor
movali svoj lietajiici personAl s pnjatym rozhodnutim od
letief na svitani. Urcili zlozenie posAdok. stanovili pora-
die startov pre jednotlivA typy lietadiel a jednotlivA letky
Povolili vziaf na palubu lietadiel potrebny letecky' tech
nicky personAl a najnutnejsi letecky techmcky material.
Spojky letcom odovzdali prikaz, aby sa siistredili pred od-
letom na letisku Isla о 03.30 h
Prislusnikom gufometnej protilietadlovej obrany Trnka
pnkazal blokovat' cestu od PreSova к juriiemu okraju
17
SLOVFNSKKXETHTVO
1944 *45
Nizndho SebeSa. a tym zabezpecovaf ochranu letiska do
odletu SVZ. Zvysny pozemny sled troch letiek sa mal spo
jit s fazkou protilietadlovou bateriou npor. GosAnyiho.
autokoldnou velitelstva SVZ z Presova a kombmovanou
spojovacou rotou, aby tieto jednotky pod velenim stot
J. Skrovinu dorazili za svitania najprv na letisko a svojou
pritomnostou naisto zabezpecili hladky odlet SVZ. Po od
lete lietadiel sa ako kompletna koldna mall presuniif co
najrychlejJie do Giraltoviec alebo este dalej к velitefovi
divizie plk. Markusovi Mjr. Trnka este pred odletom
v noci 30. 8. dohovoril s veliteTom kombinovanej spojova
cej roty stot. Skrovinom Sifrovany kdd (zAsady vzAjomnej
radiokomunikdcie), aby prostrednictvom neho doslo
к nadviazaniu spojenia so stAbom 1. UF marsala Koneva.
Dohodli sa na vlnovej dlzke. case volania, znakoch a Ji-
frach. Spojenie vsak nenadviazali. pretoze jednotky
armadnej skupiny Heinrici stihli uz 31. 8. z prevaznej
casti odzbrojif Vychodoslovenskti armadu.
Velitef SVZ mjr. J Trnka, tento kvalifikovany noiny pilot,
sa rozhodol odletief do Evova lietadlom Fieseler Fi 156C
3 Stroch aj preto, aby v pripade potreby mohol s plk. Tai
skym pnstAf na celkom malej pofnej ploche a neviazaf sa
iba na VPD letiska. to sa ukazalo ako sprAvne
Vo stvrtok 31 8. 1944 о 02.30 h odiSiel mjr. Trnka
v spnevode plk git Talskdho na letisko. Po krdtkej pri
prave lietadla a motorovej skiiske odstartovala dvojica
о 02.50 h do bezmesacnej noci s oblacnosfou 5/10, bez
шару a bez padakov. Plamene Sfahajiice z rozieravenych
vyfukov prezrAdzali polohu lietadla. Pilot v snahe nevy
provokovaf Nemcov к obsadeniu letiska nabral najprv
kurz na zApad a po desiatich mimitach otocil lietadlo
spat na Lvov. Po polhodinovom lete vo vyske 1500 m sa
posadka ukryla s lietadlom v mrakoch a vystiipala az do
3500 m. 0 dalsich dvadsat' miniit, ked Storch vypadol
z mrakov, ocitla sa nad frontom, ktory ju privital farbis-
tymi zableskmi od vybuchov a rakiet. V pnestore Prze-
myila lietadlo oziaril z favej strany svetlomet. vzdpAti
nato (falsie dva a о pAr sektind ui nocnu oblohu knzova
la celA zostava svetlometov sovietskej protilietadlovej
obrany. Mjr. Trnka duchapritomne privrel plyn, vypol
motor a niekofko miniit plachtil s lietadlom bez zvuku
Svetlomety zhasli a posadka si uvedomila, ze preletela
pasmo obrany Przemyila О polhodinu sa scdna opakova-
la v priestore Evova. Pnstdtie v blizkosti frontu Trnka
povazoval za priliJ nskantne, a tak letel eJte asi 20 mi-
mit na vychod, kym slaby svetly pas na horizonte nesig
nalizoval svitanie Vtedy privrel plyn, skfzol do 600 me
trov a objavil pod sebou makke kontury mesteika Zloc-
zdw. situovaneho 70 km od Evova. Vzapati о 04.50 h
pristal bez nehody na poli posiatom zakopmi a jamami od
granatov po nedavnych bojoch.
Do nedalekeho Zloczdwa Trnku a Talskdho odviezli na
nAkladnom aute sovietski vojaci. ktori v blizkosti pnsta-
tia dokoncili opravu defektu. Ich velitef az po viacnasob
nej urgencii slovenskych letcov konecne nadviazal telefo
nicke spojenie s Evovom. Kym sa tak stalo, vo Evove uz
za ten cas pristavali prve lietadla SVZ napadnute proti
lietadlovou pafbou, no sfastie stAlo pn Slovakoch i na
pnek tomu. ze rozkaz zastavif palbu prisiel oneskorene.
Ked totiz po Trnkovom odlete ostatne lietadla SVZ pre-
lietavali sovietsko-nemecky front, spiisfalo sovietske
protilietadlovd delostrelectvo prudkii, no nepresmi a ne
licinnii pafbu a bolo naozaj sfastim, ze aj sovietski stiha
й vcas vyhodnotili hromadny let SVZ ako diet na soviet
sku stranu. Tesnym prelietanim nad lietadlami SVZ a ky-
vanim kridlami do stran zrozumitefne naznadili sloven-
skym pilotom. aby ich nasledovali. Vdaka dftvtipu soviet
skych stihacov nedoJlo к leteckym siibojom. Tym. ze pre
vazmi dasf SVZ priviedli nad letisko Evov. primitili zo-
rientovaf sa aj vlastnii pozemmi obranu letiska. ktorA po
telefonAte zo Zloczowa a po prvych informaciach sloven
skych pilotov zadala mat konecne jasno vo veci a ukonci
la palebne prepady na sledy SVZ prilietavajiice do pries
toru letiska. Po tomto telefonate obaja slovenski dostoj-
nici plk. Talsky a mjr. Trnka dostali ranajky a ulozili sa
na kratky spanok
Po odlete mjr. Trnku sa na splnenie lilohy pripravovali
ostatni prislusnici SVZ. О tretej rano nAkladne autA zvA-
zali posadky z ubytovni na letisko Isla. Poradie odletu bo-
lo stanovene podia vykonu jednotlivych typov. Najprv
mali odletiet' pine obsadend kundrne stroje Fw 58
a W34hi. za mini fahkd lietadla E-39 a KI 35, po nich
S-328. B-534, Bf 109G 6 a nakoniec Fw 189, takze prvA
mala odletief kompletnA letka 2, za йои stihacia letka 12
a nakoniec letka 1. Jeden Letov S-328 (vyr ё. 17) pri star
te havaroval, zostal na letisku a posAdka sa pripojila
к pozemnemu sledu letky. Odlet stihadky Bk 534 (vyr. c.
512) sa znacne zdrzal pre poskodenii pneumatiku a stroj
po jej vymene odletel az о 06.30 h.
Lietadla sa mali nad letiskom zoradit do formAcie a na
Prisluinici letky 41 na letisku Poprad
sledovaf velitefa letky, ktory poznal okolie Evova a tamoj
sieho letiska z predoslej frontovej cinnosti Dovodov pre
take opatrema bolo viac. Po prve skutocnosf, ie iba mala
cast letcov absolvovala vycvik v nocnom lietani Okrem
toho bolo potrebne zabezpecif. aby sa jednotlivd stroje od
seba neodpiitali, aby nepristAvali na sovietskej strane
a v neznAmom terene jednotlivo a neohlAsene. Hrozba so-
le
si <>\ INsKt.Ll IK TV<>
1444 ₽45
nrtskej protilietadlovej palby bola realna a tato obava sa
Msledujucich hodinach po odlete pine potvrdila.
Po prichode na letisko velitelia letiek urCili posadky stro-
jw. mena mechamkov, ktori mali tiez odletief Letci sa
—ri<li na stanovistia letiek. kde mechanic! honiCkovito
robili posledne prediet ove pripravy. Stihacia letka 12
ala stanoviste za hangarom, blizsie ku KapuSanom.
Ostatne dve boli sustredene na opacnom konci letiska
Napokon v pravidelnych intervaloch zacali startovaf prvC
betadla Tesne pred piatou hodinou rano sa rozsirila ne
overena fama, ze od Presova ui postupuje петескё voj
sko. To bola vhodni prilezitosf aj na sabotaze. v dosled
ku ktorych jeden S-328 a jedna В 534 mali prerezami
pneumatiku. Siicasne nastal znaCny rozruch. ostatne po-
sidky sa rozbehli к strojom. Piloti urychlene skontrolo
vali riadenie. palubne pristroje a stav paliva. nahodili mo
tory, preskiiiali ich chod a okamzite startovali z miesta.
Zvysok startov sa preme-
nil na dosf neorganizova
nd Cinnosf bez pevneho
poradia a bez asistencie
startera, za Co by boli po-
sddky v mierovych pod-
mienkach potrestanC.
Sfastena vsak stala pri
slovenskych letcoch.
a tak cela akcia sa od-
ohrala iba s jednou hava
riou, bez straty na lud
skych zivotoch. Lietadld
sa po Starte nezoradili
nad letiskom do forma
cie. ale kazdy stroj nabral
samostatny kurz na Lvov
Podia dochovanych zapisnikov letov sa casove lidaje za-
pisane priamymi aktCrnu tohto odletu. az na rnalii vynim-
ku. nestotoznujii s casovymi lidajmi. ktore prezentoval
Dusan Slavkovsky vo svojej knihe Vo vzduchu i na zemi
Medzi prvymi odletela о 04 00 h z letiska Isla posadka
ctk. Jan Bozik a Cat. Pavol Cavojsky s cvicnym lietadlom
E-39 C. 48 a po 140-mimitovom lete v poriadku pnstdla
о 06.20 h vo Evove. Pilot J. Bozik bezpecne poznal trasu
letu este z obdobia kuriernej leteckej sluzby, ktoni vyko-
navala 2. letka v roku 1942. Za cvicnym E-39 nasledoval
о 04.15 h prefazeny jednomotorovy Junkers W34hi C.
1600. ktory pilotoval cat. Jozef Skovrdnek. v posadke mal
palubneho rddiotelegrafistu rtk. Petra MolCana a palub-
neho mechanika slob. Kolomana Holecka. Na palube boli
piloti cat. Karol Balaz, Anton Sokol. Karol Materny,
Anton Zelenay, Jozef Misovic a mechamk rtk. Michal Ry-
bar Po 80-miniitovom lete ich pohotovostny roj soviet-
skych lietadiel La 5FN priniitil palbou pristaf о 05.35 h
pn Kalinove. Lietadlo poskodila sovietska protilietadlova
obrana. jej obsluhy boli Cisto dievcenske a mail drilom
vJtepend rozpoznavame svojich a cudzich lietadiel. Ked
videli krize na trupe. spustili tvrdii paTbu. Lietadlu перо-
mohla ani biela kosela. vlajdca z okna. Celd posadka bo
Rtk. let. Frantisek Hanovec
la na kratky cas internovana Zazila aj zle zaobchadza-
nie. kym nadriadeni sovietski dostojnici neovenli totoz
nosf slovenskych letcov a liCel ich preletu.
DaEi stroj. ktory sa vzniesol о 04.55 h z Isly, bol stihaci
Bf 109G 6 C. 161 742 pilotovany rtk R. Bozikom. Spolu
s nim odStartoval aj druhy Bf 109 C. 161 725 s pilotom
rtk. F. Hanovcom. Obaja dosiahli letovii hladinu 4000 m
a po 40-mimitovom lete pristili ako prvi letci SVZ
о 05.35 h pnamo na letisku Lvov. Bez povinneho okruhu
nad letiskom. z kurzu nasadili priamo na pristatie. Obra-
na letiska bola velmi prekvapena a nezmohla sa ani na
vystrel.
0 04 50 h odStartoval s Fw 58 z drahy osvetlenej svetlo
metom Cat. Eudovit SolAr. skiiseny pilot, ktory mal za se
bou mnozstvo onentacnych a dialkovych preletov na He-
inkeloch He 111. Trasu preletu takisto velmi dobre poz
nal, niekolkokrat ju absolvoval aj v auguste pocas кипёг
nych letov Posidku jeho Fw 58 c. 32 tvonli palubny ra
diotelegrafista rtk. Stefan Cech a palubny mechanik slob.
Imrich KovdCik. V lietadle bol este velitel letky 2 npor.
Jin FrdtriC a piloti rtk, Stefan KozaCek a Cat. Klement
Bozik. Pilot velmi fazko dostal lietadlo do letovej hladi
ny 1200 m, v ktorej sa priblizil к frontovej linii. Ta opaf
dala о sebe vedief - tento raz dalsou sovietskou hotovos
tnou dvojicou La 5FN. ktora sa sformovala a zo zadnej
polosfery strelbou zaiitocila na slovenskd lietadlo Strel
ba bola nasfastie nepresna a smerovala nad pilotnii kabi
nu. Pilot ju zaregistroval vdaka svetelnym stopam striel
a zbadal aj prvd z litoCiacich lietadiel. ktord sa mihlo po-
pri kabine V prvom momente sa podia jeho siluety dom
nieval. ze na nich zautocih nemeckd lietadla Fw 190.
Vzipiti vsak rozoznal na trupe lietadla hviezdu a zaCal
mavat kridlami Druhy sovietsky stihac uz zacal iltocif.
ale ked zbadal kyvanie kridel, zastavil litok a vzapSti si
zaCal plnif illohu eskorty po strane slovenskeho lietadla
Vediici sovietske] dvojice letel vpredu a udaval smer
dalsieho letu. Takto sa pod ochranou v poriadku dostal
Solarov Fw 58 az nad letisko Kalinovo. Tamojsi personal
ho naviedol na pristatie a potom na stojisko. kde bolo
mnozstvo stihacich La-5FN. Sovietsky dostojnik E. Sola
ra odviedol na kratky vysluch. po ktorom nasledovalo po-
hostenie. Medziinym sa ho spravodajsky dostojnik pytal.
odkial vedel spravny kod na identifikdciu vlastnych lieta
diel, ktory v til noc a este aj rano platil pre tamojsie so
vietske lietadla. Bola to zhoda okolnosti, ktori opaf za-
siahla v prospech slovenskych letcov. Posadka i pasazie-
ri boli ubytovani na letisku. kde sa о niekolko hodln stre
tli s posddkou J. Skovranka.
Tesne pred piatou hodinou zacali v kratkych intervaloch
po sebe startovaf zo svojich stanovisf. z miesta a uhlo
priecne smerom na opaCny koniec letiska. lietadla letky
2. О 05.00 h odstartoval takto po kratkej predletovej pri
prave Cat. Karol Farsky s lietadlom S 328 C. 148. Jeho po-
sadku tvorili pozorovateha por. v zal. Tibor Gajdos a slob,
asp. Vladimir Schwartz Pilot nasadil kurz na Lvov
a prisne sa pndfzal lidajov palubndho kompasu. Mohol
len dakovaf skutoCnosti. Ze sa palubne kompasy vset-
19
SI ,O ViS SKE tETECTVO
kych S-328 letky dosledne kompenzovali eSte na letisku
v Spisskej Novej Vsi. Stroj zacal stiipaf do letovej hladiny
1500 m, v ktorej preletel pAsmo frontu, kde sa dostal do
palby gulometov zo zeme. NaSt'astie trasy svietiacich
striel sa koncili daleko za mm. Po dosiahnuti 3000 m pi-
lot ustAlil lietadlo v horizontalnom lete a dalej sa orien
toval pomocou тару, pricom ilzko spolupracoval s oboma
pozorovatelmi. Ti mu posunkami nik naznacovali korigo-
vanie letu. Pod lietadlom postupne ubiehala krajina
Dopravny Fw 58 pred provizornym hangarom na letisku
Presov, uprostred Jan Zalibera
a pred Evovom stroj zacal klesat do hladiny 1000 m. Pi-
lot urychlil klesanie, ked nad letiskom zbadal protilieta
dlovti palbu zacielemi na prave pristavajiice tn stihacie
В 534. ktore odstartovali ai po йот. Dve В 534 pri pris-
tati v dosledku palby havarovali. ich piloti vsak vyviazli
bez ujmy na zdravi. Pretoie pred letiskom neboli ziadne
prekAzky, lietadlo S-328 kleslo ai na 50 m a prizemnym
letom sa doslova pnplazilo na jeho okraj. K. Farsky
о 06.20 h nie prilis jemne. ale zato rychle pristal a rolo-
val na stojisko к slovenskym Bf 109. B-534 a Fw 189 na
vadzany sovietskymi mechanikmi Jeho lietadlo bolo spo
medzi S-328 na letisku vo Evove prvA. Za nim v poriadku
pristal dalsf S-328 A. 411 s pilotom des. v zal. Petrom
Chebenom a о niekolko minut aj S-328 c. 159 a 266,
ktore pilotovali cat. Ladislav Michalfk a Stefan Smrek.
Jedno z tychto troch lietadiel si pri pristati poskodilo
ostrohu.
Na letisku Ela startoval za lietadlom P. Chebefia о 05 05
hod. stroj S 328 d. 412, ktory pilotoval des. v zal. Jindfich
Gron. Za jeho chrbtom v kabine pozorovatefa sedeli des
asp. Stefan Milo a slob. asp. Michal Ivanko. Pilot odstar
toval bez problAmov a pozvofna naberal vysku i pozado
vany kurz. Po Karpaty bol let pokojny a pilot ho ustAlil
v letovej hladine 4000 m. Po 30-tich minutach aj po nom
zacali palif sovietske protilietadlovd batArie J. Gron re
agoval zmenou letovej hladiny a kurzu a о dalsich 10 mi
nut sa dostal z dosahu palby. Posadke sa pnhodila e5te
jedna neprijemnA udalosf. V dosledku prudkej zmeny vy-
sky a kurzu lietadla S. Milo zavadil о mechanizmus svoj-
ho pozorovatelskAho padaka a ten sa mu zacal otvAraf.
Hrozilo, ze sa vrchlfk padaka postupne nafiikne a vytiah
ne ho z lietadla. V tom pripade ho s najvAdSou pravdepo-
dobnosfou Aakal naraz na smerove kormidlo lietadla
a smrf. S krajnym vypatim sfl obaja pozorovatelia zabrd
nili tomu. aby sa padAk otvoril a ulozili ho do bezpecia na
dno kabiny. Let ui potom prebiehal pokojne. Po 70-mimi
tovom lete zacal byf J. Gron nesvoj. Podia uplynutAho ca-
su sa uz mah nachadzaf v priestore Evova, no ten stAle
nebolo vidiet. Preto pravidelne kontroloval cas i stav pa
liva. О dalsfch 20 minut letu bolo jasne. ze Lvov prelete
li severovychodnym smerom v ddsledku viacnasobnej
zmeny kurzu podas protilietadlovej palby. Pilot sa rozho-
dol pristaf a vyhliadol si prvii plochu. Pre istotu ju vsak
najprv obletel a pritom zistil, ze ide о kratku hiku. kto-
rA sa navyse konci strmym zrazom nad kameflolomom.
TAto plocha nebola na pnstAtie vhodnA, a tak Gron po-
kracoval dalej. Novu pristavaciu plochu si vyhliadol pri
Novocnom nedaleko Kuneva, ktorA sa nachadzalo 40 km
od mestedka Rovno. Pretoze zAsoby paliva sa nebezpec-
ne minah, pilot bez vAhania zacal pristavaf Domnieval
sa. ze novovyhliadnuta plocha je dostatocne pevnA Smer
vetra urcil podia dymu z kominov. To. 2e miesto pristAtia
bolo nevhodne a rozbahnenA, posAdka zistila iba tesne
nad zemou. no bolo uz neskoro. Pri dosadnuti na mokni
luku sa lietadlo prevrAtilo podvozkom hore a letci pn ha-
vArii upadli na kratku chvflu do bezvedomia. Mah velkA
st’astie, le sa ani jeden z nich vAznej&ie nezranil. Staste-
na nad num drzala ochrannA kridla. Prvy precitol §. Milo,
vyslobodil v popruhoch visiaceho J. Grona a potom spo
loAne prebrali aj M. Ivanku. Ai po chvfli si uvedomili. akA
mali velkA sfastie. Pri podobnych havAriAch sa spravidla
utrhlo pozorovatelskA guIometnA dvojca z lafety nAsled-
kom prudkAho zastavenia a zvydajne t'aiko zranilo alebo
usmrtilo pozorovatela. Hodinu po pristAti ich prehliadol
na nedalekom vojenskom velitelstve sovietsky vojensky
lekAr a osetril im drobne poranenia. NeskSr ich kratko
vypocuvah, letci dostali ranajky a eSte doobeda ich pre
viezli na vyssie velitelstvo v Rovne. Po mekolkych dnoch
sa dostali к ostatnym slovenskym letcom do Evova.
Dramaticky bol aj pokus о odlet cat. Michala Jacka s lie
tadlom S 328 c. 17. V posAdke mal pozorovatelov slob,
asp. Fridricha MachAlka a Milana Lesika. Po prichode na
20
M <>\ 1 SSM. Ll 1 К I VO
i<M4 Ims
letisko о 04.00 h pilot zistil. ze motor lietadla je uz naho-
deny. Zarovefl videl, ako od stroja uteka znAmy vojak
smerom na Solivar. V blizkosti lietadla vzapati zistil. ie
je naklonenA na jednu stranu. Eave koleso s vytrhnutym
ventilom bolo prazdne. Privolany mechanik pri podrob-
nejsej obhliadke zistil, ie poskodeny je aj plAsf. Pokiisil
sa zohnat novy, aj koleso, no neiispesne. M. Jacko oboz
namil s touto situation oboch tienov posadky a odporu
til im, aby si hfadali nuesto v inych lietadlAch. no nema-
li uspech. Obaja pozorovatelia sa vrdtili a spolu s mecha-
nikom pilota presviedcali, aby sa pokiisil о Start a]
s prazdnym podvozkovym kolesom. Bola to t'azka dilema.
pretoze pilot nechcel vystavit svoj zivot ani zivoty posad
ky nebezpecenstvu. Po krAtkom vahani a zvazovani vSet
kych pre a proti sa rozhodol odstartovaf sposobom okam-
Instruktori pre vycvik palubnych ridioteiegrafistov stoja
pred lietadlom Jn W34, druhy sprava M. Zolvik
zitdho tiartu zo stojiska. Nechal nastiipif posAdku do lie
tadla, mechanikovi, ktory si zaobstaral pomocmka, vy-
svetlil, ie bude postupne pndavaf plyn az na doraz na do-
siahnutie to najvacsej rychlosti. Na jeho znamenie me-
chanici odtrhmi sped kolies koliky. Po tychto likonoch pi-
lot lietadlo odbrzdil a zaroven ho mierne naklonil na pra-
vii stranu. Palubne hodiny ukazovali cas 05.20 h. Start
sa podaril, pilot rozsvietil pristavaci reflektor, polohove
svetlA a pomaly naberal vysku. Vtom zbadal, ze z jitinej
strany letiska startuje Fw 189 t. 327 pilotovany rtk.
J. ViderSpAnom, ktory mu krizuje drahu vzletu. Neodvrat
nA zrAzka a katastrofa sa pnbliiovala kazdjhn okami-
hom. J. ViderSpAn vdbec nevidel startujiici S-328 Lieta-
dlo M. Jacka nemalo este potrebnti rychlosf na to. aby na-
dletelo nad Pw 189, a preto jeho pilot v snahe zabrAnif
zrazke naklonil stroj do ostrej Tavej zatAcky. Fockewulf
koncom kridla narazil do podvozka „kravky" a poskodil
si ho. Dvojplosnik pritom posotilo este viac dofava.
M. Jacko let vyrovnal a predpokladal. ie s plnym plynom
a vykonom motora lietadlo udrzi vo vzduchu, Tento pred-
poklad mu nevyfiiel, stroj dopadol na zem, pilot narazil
hlavou na palubnu dosku a upadol do bezvedomia. z kto
rdho sa prebral ai 12 9. 1944 v Spisskych Vlachoch.
Presne о 05.00 h startoval Cat. v zAl. M. Ziaran s lieta-
dlom KI 35 C. 3313 spolu s cat. K. Zubom. Cielorn ich letu
bol sice Lvov, no po 92-minutovom lete pnstAli pri meste
Stryj, kde bolt najskor internovani. A2 po vysluchu po-
kracovali v lete dalej do Lvova. Siibezne s nimi odstarto-
vali na cvicnom Fw 44 C. 637 aj rtk. Rudolf Palaticky
a rtk Karol Geletko. Pri pristAti ich zasiahla protilieta
dlovA paTba strely trafili olejovii nAdrz a znitili jedno va
hadlo ventilu na motore Posadka vyviazla bez zranenia.
Pred odletom stihacich B-534 poziadal velitef letky stot.
J. PAlenicek por J SlemenskAho, aby si s nun vymenil lie
tadlo, pretoie jeho Bk 534 c. 512 bola najlepsim strojom
letky Ked sa potom Slemensky chystal na odlet, pribehol
к nemu PAleniCek a zobral si svoj stroj spat, pretoze na
Bk 534 bola prerezanA pneumatika. Este stihol Slemen-
skdmu udat kurz na Lvov a о 05.05 h odstartoval. Sle-
mensky zamieril к svojmu stroju. Vi z diafky videl. ze je
nakloneny na favii stranu. Pneumatika bola rozrezanA
v dlzke 30 40 centimetrov. Vtom uz pribehol mechanik
slob. Stefan Kondor. Ked zistil. co sa stalo, nasadol do
nakladntiio auta a zo skladu v Kapusanoch pnviezol
novti pneumatiku. I ked na jej vymene a oprave podvoz
ka pracoval naponAhlo. ubehla skoro hodina od odletu
poslednAho lietadla z letiska ISla, na ktorom zostala len
havarovana ,.kravka“ M. Jacka.
Po ukonceni opravy ponukol J. Slemensky mechanikovi.
ze poleti bez padaka a zobene ho do kabiny. S. Kondor
vsak odmietol. Pilot teda urobil motorovu skiisku a od
startoval о 06.30 h priamo zo svojho stanoviti'a na juho
zapad. Postupne naberal vySku. naklonil lietadlo. otocil
ho v prudkej zAkrute a nabral severovychodny kurz sme
rom na Lvov. Lietadlo vystiipdo do letovej hladiny 1300 m.
pilot ho ustAlil v horizontalnom lete. ktory prvych 30 mi-
niit prebiehal pokojne Odrazu ho prekvapila siistredenA
paTba zo zeme. ktora. nasfastie. smerovala za lietadlo Pi-
lot hladal zAchranu v spodnej vrstve tmavsich mrakov.
aby sa dostal z palby. co sa mu nakoniec aj podarilo Ked
sa snazil opaf letief vo vytycenom kurze. zistil. ie mA za
seknuty kompas. ktory pri vAetkych pokusoch ukazoval
stAle rovnaky kurz. Nemal so sebou ani mapu. a tak letel
naslepo v mrakoch este 10 miniit, potom sa odvazil
z mrakov vypadmit' a zacal hfadat' miesto na pristAtie
Uvidel pred sebou kus rovnej liiky a nasadil na pristAtie.
no veas zbadal. ze liika je kazdych 50 m priedne rozora
nA, a tak opdt pridal piny plyn a zacal stupaf. Videl, ako
sa v diafke po zeleznici pohybuje nakladna suprava. Pilot
chcel zistif, aki vojaci sa na nej prepravujii. Zacal sa pn
blizovaf zozadu. Privitala ho vsak pmdkA protilietadlovA
paTba. Upustil od svojho ihnyslu a znovu sa vysplhal az do
vysky 1500 m. V dialke uvidel mesto Stryj. od ktoreho
viedli dve zeleznicne trate. Jedna na juh a druha na seve
rovychod. kde leial Lvov. Pridrzal sa prave tejto trate.
ktora sa sice po case otAcala doTava na severozapad, no
smer bol sprAvny a toho sa uz nepustil Stav paliva pos
taCoval etie na 15 miniit letu J Slemensky znovu zacal
premysTaf. kde pnstane Zelezmca ho pnviedla nad
daltiu zeleznicnii stanicu. pravdepodobne v mestecku Ja-
roslaw Pilot urobil nAlet na stanicu. aby podia starCho
osvedeeneho tnku ..kufrujiicich" pilotov zistil jej nazov
21
SI.OUSSM.IHH rvo
1444 1445
a zorientoval sa. Uz po tretikrAt ho ale privftala palba zo
zeme. Tento raz sa ozvali protilietadlovd капбпу a pnrni
till ho znova nabraf vy§ku, v ktorej hladal ochranu. Po
piatich minutach zbadal zltohnedd smuhy. I napriek to-
mu. ze ich pokladal za protilietadlovA batAne. rozhodol
sa nskovaf a pristaf. Vel'ke vsak bolo jeho prekvapenie
i radosf, ked zistil. ze za tymito flakrm sa nachAdzalo
pristAvacie _T “a me obAvanA batdrie. Bol v blizkosti le-
tiska s asfaltovou plochou. Stale nevedel. ktorej bojujii-
cej strane patrf. V malej vySke sa odhodlal pre jeden pre
let nad letiskom a pri spiatocnom prelete uvidel lietadla
s cervenymi hviezdami na krldlach. Nasadil na let po
okruhu a pri trefom prelete si overil, di je vofnA pnstava
cia draha. Okolo vylozeneho „tdcka" urobil poslednu za-
krutu a klesal na pristatie. Bol vsak velmi dlhy. preto za-
cal kfzat, aby skrAtil pnstAtie. Stale mal vsak velkii ry
chlosf. Z obavy. aby nevyprovokoval Start hotovostnej sti
hacky, dalsi okruh radsej neriskoval a s prevahou ry-
chlosti sa dotkol kolesami asfaltovej drAhy letiska Rzes
zdw. Zacalo ho fahaf dolava. preto pouiil brzdy. hoci lie
tadlo potom zacalo skakaf. Nakoniec ale bezpecne zasta
lo. asi 10 m pred jednou z La 5FN. Len co J. Slemensky
odsunul kryt kabiny, sovietska straz ho vyzvala, aby zdvi-
hol ruky a vzdal sa. Vzapati ho vyzval sovietsky ddstoj-
Jan Slemensky
DalSie informadnA lety prerusil rozkaz, na zaklade ktore-
ho mali prepravif J. Slemenskeho na stroji U-2 do Stubna.
Tam sa mala na svojich lietadlach presumit aj celA SVZ.
Pre tiplnosf treba este spomeniif odlet letky 1. Jej lieta-
dla, podia urcenia, mali Startovaf ako poslednA. О 05 00
h odletel tretl KI 35 c. 3309 s posadkou rtk FrantiSek
Klubal a slob. aSp. Jozef Lustig. Ich let nepoznacila ziad
na mimoriadna udalosf. Po 80
tich miniitach letu pristali v po-
riadku na poli 5 km vychodne
od Lvova.
Potom malo odletief Sesf stro-
jov Fw 189 v presne stanove
nom poradi Prvy mal vzlietnuf
stot. R. Galbavy. no nestalo sa
tak. Stroje sa ani nezoradili nad
letiskom do formAcie. KazdA
lietadlo samostatne, na vlastnu
past, nabralo kurz smerom na
Lvov. Ako prvy odletel о 05.05
hod. zvk. Ludovit Pivarcek s
Fw 189 c. 340. Lietadlo bolo prefazenA, pretoie na jeho
palube sa nachadzali pozorovatelia npor. Stefan Galbavy
a slob, asp Jozef Mejo. Pavol Sukala a Stefan Jurkovic.
Na kurierne ucely SVZ vyuzivala na letisku Isla aj tento Ju
W34.
Predietova priprava pozorovatelov letky 2 na letisku SpiS-
ska Nova Ves. Druhy zlava M. Jacko
nfk. aby nastiipil do pnpravenAho dzipu a odviezol ho na
vysluch к velitelovi leteckeho utvaru plk. PokrySkinovi.
Mozno konStatovaf, ze z dasovAho hfadiska sa cela akcia
lispesne ukoncila odletom J Slemenskeho Sfastie, ako
po mnohokrat toho dha. aj teraz stAlo pri slovenskom pi
lotovi. Absolvoval totiz eSte jeden vysluch u prisluSnikov
NKVD a prespal v neznamej dedine asi 20 km od frontu.
Rano sa vrdtil na letisko Rzeszow. kde ho srdecne prija-
li sovietski stfhadi z jednotky pplk. Bobrova. Hoci to bo
lo nezvycajne. oboznamili ho s lietadlom La 5FN a jeho
technickynn parametranu. Slemensky prejavil zaujem
о zaradenie do tohto bojoveho litvaru. Pplk Bobrov pri-
slubil podnikntif prislusne kroky na velitelstve, aby
schvalilo SlemenskAho ziadost. Dovtedy sa mal slovens
ky pilot poucif о technickom vybaveni lietadla a jeho pa-
rametroch. V priebehu troch dm po pristati vykonal pod
dohladom sovietskeho kapitAna dva lety na cvicnom U-2.
Po zatiahnuti podvozka zacal fockewulf stupat do vysky
1500 m a naberaf kurz na Lvov. Noc sa kondila. tma za-
cala redniit Posadka Fw 189 strAzila a kontrolovala
priestor okolo lietadla pri lete do operadnej zdny nemec-
kych stihacov О chvilu sa aj jej ohlasil front svojimi ohni
vymi pozdravmi. L. Pivardek bol priniiteny prudko manA
vrovaf, aby sa vyhol pafbe protilietadlovcov. V priestore
Lvova sa opaf ozvala prudka paTba protilietadlovAho de
lostrelectva, tentoraz presnejsia. Strely zasiahli iba zad
nd cast trupu a poskodili kablove rozvody riadenia. Nas-
fastie letisko bolo uz blizko Na jeho VPD vsak bolo vi-
dief krAtery po nemeckom bombardovani. PosAdka napo-
kon po 55 -minutovom lete sfastlivo dosadla о 06.00 h na
drAliu FvovskAho letiska a nasledovala ostatnA slovenskd
posadky. resp bola nakomandovana к SVZ. Privitanie
bolo srdecnd. Po krAtkom pohosteni posAdka uz netrpe
zlivo pozorovala prflet dalsich lietadiel.
22
SLOV1SSKE (.ETECTVO
1944 1945
Vojnovy korespondent moskovskej Pravdy A. V. Ustinov (uprostred) medzi prislusnik
mi SVZ po ich prelete do ZSSR
MikulAs Guljanic
Ako druhy odstartoval z Isly о 05.12 h Fw 189 c. 310, Na
jeho pahibe sa nachAdzali pilot stot. R Galbavy. pozoro-
vatelia npor. JAn Samas a slob, asp Anton MeSko a me-
chanik Tibor Bardiovsky. Aj ich let bol pomerne pokojny,
no pilot nasadil chybny kurz, preletel Lvov a pnstal po
85 tich mimitach о 06 37 h
v mestecku Luck, pribliine 80
km severovychodne od Lvova.
Tesne za touto posadkou odlete-
li о 05.13 h na Fw 189 A. 328 pi-
lot rtk. Ondrej Haulis, pozoro-
vatelia por. Stefan D2unko,
slob aSp. Leonid Bargar. Cyril
Hlavon. mechanic! rtk. Jozef
Galba a des. Karol Zelnik Ka
mery ich lietadla mali v titro
bAch e§te nevyvolane radove
snimky opevneni v Karpatoch,
ktore nasnimah 29. 8. poobede.
Lietadlo po 47-mich mimitach
letu pristAlo о 06.00 h v poli pri
Uhlove. Stroj A. 316 Startoval
ako Stvrty о 05.18 h a bez pos-
kodenia pristAl na letisku v Ka
linove о 05 45 h. Ako posledny
mal startovat urceny rtk. Jozef
Holka, ktory mal prideleny
Fw 189 A. 315. Jeho posadku
tvorili pozorovatelia por. Karol
Havran, rtk. Michal Jankovic
a slob. asp. Pavol Majstrik. Na
tomto stroji nechcel nikto lie
taf. pretoze mal poruchovA motory. ktore zle fahali
a mah nespolahlivA zapalovanie Nasfastie J. Holka moto
ry na prvykrat nahodil. Posadke to razom vylepsilo sties-
nenii nAladu a odstartovala v poriadku do tmy. V pozadi
este zbadala stat’ stroj J. ViderSpAna. ktory mal startovat'
e5te pred nou. no jeho posadka sa trApila s nahodenim
Ondrej Jakab
motorov. J. Holka nabral kurz
na Lvov a zaAal stiipaf do vys-
ky 3000 m, aby sa nad fron-
tom vyhol pafbe zo zeme. Este
stale vladla tma. pomerne vel-
ka oblacnosf a rannA hmla.
Bolo dosf tazkA sledovat' te-
rAn. prakticky sa nedala po
uzit am тара. Ale skiiseny pi-
lot. s vynikajiicou praxou zis-
kanou pocas dialkovych a ku
nArnych letov, si tento let do
kladne vopred pnpravil. Pine
sa spoliehal na kompas a pa
lubnA pristroje. Svoju posadku
upokojil tym, ze do Evova dole-
tia aj bez тару a v poriadku.
V tesnej blizkosti letiska vo
Evove ich privitala kratka ne-
ticinna pafba zo zeme. ktora vzapati ustala, pretoze
J Holka okamzite nasadil na pristAtie, priAom M. Janko
rid stnelal rakety. Fockewulf A. 315 ako prvy stroj letky
1 v ponadku pristAl о 05.50 h.
Na letisku v Isle zostal posledny stroj letky ViderspAnov
fockewulf c 327 Po odlete J. Holku sa mu konecne pod-
anlo nahodif oba motory a о 05 20 h odstartoval. pricom
mal koliziu s lietadlom S 328 M. Jacka. Po 30 tich minii
tach letu v ponadku pnstal na letisku vo Evove Posadku
tvorili pozorovatef slob asp Eduard Rizman. mechanik
cat. Frantisek Miskovic a zbrojar slob Eudovit Libo
Slovenski letci. ktori sa postupne schadzali na letisku vo
Evove. len do sa srdecne zvitah. si vzrusene vymienali
dojmy z preletu. Prijatie vojakmi CA pokladali za uspoko-
jivA. hoci v sprAvani sovietskej strany dull urcitii davku
opatrnosti Dostali najesf a napit. Boh vyzvani. aby odov
zdali osobnA zbrane Potom pnSh na rad vysluchy a pro
tokoly, fotografovanie i filmovanie pn hetadlAch. Vystu-
povanie sovietskych vojakov a dostojnikov sa stalo srdec-
nejsim. ked sa dozvedeli pravii pricmu preletu a spozna
li odhodlanie SlovAkov bojovaf proti nemeckej armade.
Prilet skupiny znamenal vyslobodenie pre cat. Martina
Zlnku. viznenAho a vypoduvaneho vo Evove v siivislosti
s preletom na sovietsku stranu
Trnkovu SVZ pocetne rozsirih este pocas 31. 8. 1944: ve
htel letiska v Spisskej Novej Vsi mjr. M, Guljanic a stot.
0 Jakab. ktori prileteli kuriemym spojovacim lietadlom
Klemm KI 35D zo SpiSskej Novej Vsi. Usmerneni soviet
skymi stihacmi pnstAli v priestore Brody severne od Evo
va. OveTa neskor, о 17.50 h odletela na S-328 zo spissko-
novoveskAho letiska dalsia dvojica • stot. F. WAgner
a npor. J. Gursky. velitel 41. letky v Poprade PosAdka
pnstAla bez problemov na fvovskom letisku. Jej pricho-
dom sa zvySil podetny stav slovenskych letcov, ktori pre-
leteli na sovietsku stranu. na 85 muzov.
Po odlete lietadiel SVZ z letiska Isla sa pozemny perso
nAl letiek presunul na nakladnych autAch cez Dukovce do
priestoru Hradisko, kde dostal prikaz, aby sa v mensich
23
MOOASkKLHK TVO
IM4- MMS
skupinkAch presunul na strednA Slovensko do priestoru
Zvolena. Niektori vstiipili do partizanskej skupiny Capa
jev, ini sa pobrali do svojich domovov. Jalsi pesi a vlakmi
cez Gelnicu, Muran a Brezno do Zvolena. VU v Banskej
Bystrici nevedelo о odlete celej skupiny. Neprijemnii
pravdu sa dozvedelo ai v neskorsich hodinach. Ulet bol
povaAovany za dezerciu vo chvffach, ke<T sa zaAali prvA
fazke obranne boje v priestore Ziliny a Strecna Letectvo
tam bolo potrebnA na podporu pozemnych jednotiek, no
povstaleckych lietadiel bolo radio. Treba ale poznamenat,
ze VU v Banskej Bystrici malo svoj podiel na tom. ie mjr.
Trnka nedostal potrebnA pokyny a ze nepoznal situaciu
Prehl'ad pristatia lietadiel S VZ
p.e. Typ lietadla Miesto pristAtia Tech, stav
1 И 156 1 8051 Zloczdw LetuschopnA
2 E 39 6. 48 Lvov LetuschopnA
3 Ju W 34 6. 1600 Kalinovo LetuschopnA
4 Fw 58 £. 32 Kalinovo LetuschopnA
5 Bf 109G6£. 161 742 Erov LetuschopnA
6 Bf 109G6 £. 161 725 Even- LetuschopnA
7 Fw 189£ 315 Lvov LetuscbopnA
8 FW 189 £. 316 Kalinovo LetuschopnA
9 FW 189 t 340 Evov Po4koden£
10 Fw 189 t 327 Lvov LetuschopnA
11 Fw 1891. 328 Uhlov LetuschopnA
12 FW 189 £. 310 Luck LetuscbopnA
13 B-534 A. 364 Evot LetuschopuA
14 B-534 1.158 Evot Po6koden£
15 B-5341. 181 Lvov Po4koden£
16 S-328 6.148 Lvov Letuschopnl
17 S-328 4. 411 Lvov PoSkodenA
18 S-328 £.247 5 km od Evova Letuschopn£
19 S-328 £. 412 Novocn£ RozbitA
20 S-328 £. 159 Lvov LetuscbopnA
21 S-328 £. 266 Lvov LetuschopnA
22 S-328 £. 54 Gusjatm LetuscbopnA
23 S-328 £. 17 1йа RozbitA
24 Ц 35 £. 3309 Lvov LetuschopnA
25 FW 44 £. 637 Lvov PoSkodenA
26 KI 35 6. 3313 stryj LetuschopnA
27 Bk-534 £. 512 Rzeszdw LetuschopnA
v Banskej Bystrici, ked sa rozhodoval odletief na soviet
sku stranu.
Spojenie VU s leteckymi a pozemnymi jednotkami na vy
chodnom Slovensku totalne zlyhalo. NeodSkriepitefnym
zostava fakt, ie mjr. Trnka vbbec nebol informovany о si-
tuAcii a diani na strednom Slovensku a v Banskej Bystri-
ci zasa nevedeli о odlete celej SVZ na sovietsku stranu
ZostAva tragickym paradoxom. ie pplk. gst. J. Golian sa
о odlete SVZ do Evova a о tom. co sa dialo vo Vychodo
slovenskej armade v dnoch 30. 31. 8.. dozvedel az 1. 9.
1944. V tomto kontexte treba konStatovaf. ze Golian na
isto ratal s Vychodoslovenskou armadou a jej SVZ. Sii-
casne od prvych chviT SNP nestracal zo zretela skutoc-
nost, ze obrana povstaleckeho tizemia Slovenska bola,
vzhladom na vlastnA sily a absenciu dostatku najmA tai
kej delostreleckej a leteckej techniky. prakticky odkaza-
nA na spojeneckii vojenskii materiAlnu pomoc, hlavne zo
ZSSR. Avsak kardinAlne otazky povstania - koordinacia
povstaleckych akcii s operaciami CA a otAzky spojenec
kej pomoci neboli donesene do vypuknutia SNP. V tejto
situAcii sa Golian usiloval za kazdti cenu ziskaf spojenec-
ku pomoc. Uz 30. 8. iiadal radiogramom П. odbor cs.
MNO v Londyne, aby zabezpecil pristatie parasutistic-
kych jednotiek na Troch Duboch a Mokradi a sprostred-
koval spojeneckii vojenskii materiAlnu pomoc.
Dna 31. 8. rAno sa pplk. g§t. J. Golian spolu s mjr. g5t.
J. Noskom stretli so stot. duch. sluzby E. Kriskom. ktore-
ho z PreSova do Banskej Bystrice vyslal 30. 8. pplk g§t.
F. Urban, aby ziskal z najkompetentnejsieho pramefla
najCerstvejsie informAcie. Po skondeni rozhovoru mu
mjr Nosko odovzdal zapecatenii obalku s rozkazom pre
velenie Vychodoslovenskej armady. Stot. Kriska sa popo-
ludni toho isteho dna vrAtil letecky do PreSova a po 15 00
hod. obalku odovzdal pplk. gst. F. Urbanovi. ZalepenA
obalka s Golianovym rozkazom vsak 31. 8. 1944 neskon-
cila v rukach plk. gSt. Talskeho. resp. nenasla uz SVZ na
letisku v Niznom Sebesi.
1.2 Golianovo tisilie zaktivizovat’
Vychodoslovenskti armadu a jej SVZ,
ziadosti о spojeneckii pomoc SNP
(Jan Stanislav)
0 neutichajiicej snahe Goliana zaktivizovat (uz na letis-
ku Isla nepritomnii) SVZ к cinnosti sveddi aj dalsi radi
ogram z 31. 8. zaslany о 10.00 h armAdnemu veleniu.
v ktorom poZadoval vyclenit zo SVZ najmenej troch stfha-
cov na obranu vojenskAho a politickeho centra SNP:
„Vcera sme boli bombardovani a dnes ocakAvame opAf
nAlet. Odoslite preto ihned na Tri Duby najmenej troch
stihacov к ochrane B. Bystrice." (Velitel povstaleckej
armAdy mal zrejme na mysli stihacie lietadlA Bf 109G-6.
Proti nemeckym bombarderom a stlhadkAm mohli byf po
uzitA iba dva Bf 109. dalSie dva totiz znicil pri havAriach
K. Geletko. A stroje В 534 mohli vtedy len fazko konku-
rovaf modernym hetadlAm Luftwaffe.) Pretoze Golian ne-
dostal ziadnu odpoved. rozhodol sa dalsim rAdiogramom
31. 8. о 21.19 h vyburcovaf ui priamo velitefstvo 1. peSej
divizie v Giraltovciach a velitefstvo 2. pesej divizie vo Vy-
snej Radvani: „Uz sme treti den v boji s Nemcami. a Vy
dosiaf lezite v necinnosti. Tym je nAs povodny plAn zma
reny. Divizie pod vedenim plk. Markusa a plk. Husara
zmocnia sa Presova a co najrychlejSie prebijii sa na
strednA Slovensko, a to 1. divizia do udolia Vahu, 2. divi
zia do lidolia Hrona, kde budii podchytenA vlastnymi jed-
notkami. “ AdresAta vsak rAdiogram nenasiel. pretoze ne-
meckA jednotky obsadili о 14.30 h budovu velitelstva Vy-
chodoslovenskej armady v Presove i jeho telefonnu
24
SI.OUSsKbLMI < TVO
1444 - I’M'
ilstrednu. Dalsi dokaz toho, ze neboli dostatocne naplA-
novane a zabezpedene vSetky eventuality, ktord by riesiii
vzAjomnti informovanost a koordinaciu akcii medzi jed-
notlivymi vysokymi dostojnikmi Vychodoslovenskej
armddy zasvatenymi do pripravy ozbrojeneho povstama
Radiogram, ktory na vehtefskd stanovistia divizii dosiel
1. 9.. teda prikazoval obom ddstojnikom prebif sa s divi
ziami na stredne Slovensko, cim by vydatne posilnili pov
staleckii armadu. ZostAva vojenskou kuriozitou. ie roz-
kaz podpisali menom gen. R. Viesta. aby mu dodali pa
tricmi vojenskii vAhu.
V dosledku absencie telefonickeho. telegrafickeho i nefun
gujiiceho kurierneho leteckeho spojenia medzi Golianom
a stAbom Vychodoslovenskej armady je len pochopitefne,
ze Golian nemohol vedief, ie velitef 1. pesej divlzie plk
Markus zacal konat vo Svidniku 31. 8. о 14.00 h. kde sa
ziSiel s velitefmi praporov pesieho pluku 3. delostrelec-
kych oddielov 1/1, III/1 a 1/2. jazdeckych priezvednych
oddielov, tankovych rot a velitelom fazkej protileteckej de-
lostreleckej batdrie •
podia vlastndho uva
zenia a rozhodnutia.
Markus totiz na veli-
tefskom zhromazde-
ni nariadil podriade
nym velitelom vratit
sa к svojim jednot-
kam. nenechat sa
odzbrojif. postavit
sa na branny odpor
proti postupujiicim
nemeckym jednot-
kam a v pripade lipl
nej nepriatefskej vo
jenskej a technickej
presily ustupif do
hor к partizAnskej
brigade Capajev.
V podobnom duchu
inStruoval plk Mar-
kus о dve hodiny neskor v Bardejove aj velitefov jednotli-
vych prAporov pesieho pluku 2 a velitefa delostreleckeho
oddielu II/1 s tym. ze v pripade nevyhnutnosti. t. j. v dd-
sledku presily nepnatela. ustiipia jednotky do Cerhovske
ho pohoria do priestoru Mined, kde sa spoja so soviet
skou partizanskou brigadou V. A. Karasieva Stepanova.
V dosledku pretrvAvajiicej informacnej spravodajskej band-
ry medzi AtAbom povstaleckej armAdy v B. Bystnci
a armAdnym velitelstvom v Presove, resp velenim dvoch vy
chodoslovenskych divizii - sa nepodarilo velitefovi povsta
leckej armady pplk. g§t. J. Golianon ani do neskorych nod-
nych hodin 31. 8. zistif. co sa deje v obidvoch dtviziAch a 2e
plk. gst. Talsky u2 odletel so SVZ do Lvova. Pretoze Golian
az rAno 1. 9. 1944 zistil, ze jednotky Vychodoslovenskej
armady nezacali branny odpor. nariadil velitefovi Kombino-
vanej letky npor. M. Singlovidovi ihned vyslat' na vychodnd
Slovensko leteckii posadku. TA skutocne aj odstartovala
Pplk. Jan Golian
a v pnestore dislokAcie Vychodoslovenskej armAdy rozhodi
la rozkaz z 31 8., rozmnozeny vo forme letakov.
Bol to jeden z poslednych Golianovych ziifalych pokusov
zaktivizovaf Vychodoslovenskti armadu, od ktorych v ten
isty den popoludni upustil. pretoze sa dozvedel krutii
(i ked me este liplnti) pravdu о situacii dvoch vychodoslo
venskych divizii ktoni obratom rAdiotelegraficky postal
ako situacnd hlaseme cs. MNO do Londyna: „Presov
obsadeny Nemcami Talsky so stabom a letcami odletel
do Ruska. PrvA divizia (Markus) dostala rozkaz prebojo
vat sa к nAm О druhej divizii (Tatarko) niet sprav..."
V daEich depesiach z toho istdho dha Golian nastojcivo
ziadal vyslat na letisko Tn Duby stihadov Ich okamzity
prilet na povstalecke lizenue do 24 hodin zddvodnil nut-
nostou letecky podporovaf povstalecke jednotky v Stred
nianskej tiesdave. ochranovaf vzdusny priestor nad slo-
bodnym ilzemim proti Luftwaffe operujiicej z letiska Ma
lacky-Novy Dvor. Golian stidasne naliehavo ziadal. aby
deskoslovenska vlada u sovietskej strany podmkla take
kroky. ktord by umoznili okamzity navrat celej SVZ aj
s lietadlami na letisko Tri Duby S rovnakou vehemenci
ou urgoval leteckii dodAvku trhavin a presun gen.
R. Viesta s jeho stabom. aby do najskdr prebral velenie
vojenskych povstaleckych operAcii.
Skor nez mohla prist oficialna odpovetf cs. MNO v Londy
ne na Golianovo urgentnd naliehanie • zvolal cs. vefvysla-
nec v Moskve Z. Fierlinger 30. 8. 1944 popoludni к sebe
na ds. vefvyslanectvo clenov ds. vlAdnej delegAcie pre
oslobodend lizemie. clenov zahranicndho byra KSC, nA
celnika cs. vojenskej misie (CSVM) gen H. Piku a dlena
delegAcie Slovenskej nArodnej rady (SNR) a VU K. Smid-
keho na dolezite rokovanie. Jeho vysledkom bolo. ze pri
tomni sa ujednotili na tom, ze poverili cs. vefvyslanca Z.
Fierlingera a gen. H. Piku. aby prostrednictvom names
tnika fudoveho komisAra zahrarucnych veci ZSSR A Vy-
sinskeho poziadali о sovietsku pomoc SNP
A skutocne. 31. 8 о 15.00 h VySinskjf pnjal Fierlingera
a Piku. Vefvyslanec Fierlinger so siihlasom gen. Piku
predniesol poziadavky Tykali sa okamzitej sovietskej po-
moci. dodavok vyzbroje. presunu 2. cs paradesantnej bri-
gAdy a dalsich desantnych jednotiek na Slovensko Zdo-
razml najma nutnosf rychlej a lidinnej sovietskej pomoci
SNP Dalej sa doiadoval. aby velenie CA dalo dispozicie
pre Vychodoslovenskti armAdu. di mA zostat na mieste,
alebo sa poktisif о spojenie s CA a di mdze byf tento po
kus koordinovany s predpokladanou sovietskou ofenzi-
vou v smere KarpAt. Na vznesend poziadavky Vysinsky
odpovedal, ze vsetky spadajii do kompetencie soviet
skych vojenskych orgAnov a ze ziadosf pochopil ako
„prianie politicky podporit hnutie. ktord vzniklo na Slo-
vensku a mA za cief vyhname Nemcov “ Obidvoch ubezpe-
dil, ze о ziadosti bude informovaf sovietsku vlAdu
Cs. exilova vlAda v Londyne sa hned v prvych dnoch SNP,
t. j. 30. - 31 8.. obrAtila ilstne i pisomne na vlAdu V. Bri-
tAnie, USA a ZSSR so ziadosfou о vojenskii leteckii ma-
teriAlnu pomoc SNP. V podstate ziadala spojeneckd vy
sadky zbrani a zhadzovanie vojenskeho a zdravotnickeho
25
M tlMSSKELl IK Т\(>
1444 . |Ч4.'
matenalu do urcenych pnestorov. Ziadala bombardovat
vytypovand vojenske ciele a frekventovane komunikAcie,
ktorymi nastupovali nemeckd jednotky proti povstalcom.
Za neobycajne dolezitii treba povazovat' ziadost' о vyhlase
rue prislusnikov povstaleckych ozbrojenych sil (vojakov
i partizAnov). ktori bojovali proti nacistickemu Nemecku.
reap. Madarsku a fudackej vlade, za sticasf regularnej
a medzinArodne uznavanej cs. armAdy. ISlo о to, aby via
dy Vefkej Britanie, USA a ZSSR statutarne uznali pri
slusnosf 1. cs. armady na Slovensku, resp. jej ozbroje-
nych zloziek za spojencov.
Ziadost' adresovanA sovietskej vlade obsahovala. v porov
nani so ziadosfou о britskii a americku spojenecku po
moc - navyse iba jednu poziadavku. aby sovietska strana
presunula 2. Cs. paradesantmi bngAdu a dal§ie parade
santnd jednotky na povstalecke Slovensko prostrednic-
tvom vzdusneho mosta.
ESte skdr ako velitel 1. UF marsal Konev predostrel 1. 9.
1944 najvyssiemu sovietskemu veleniu informacie о vy-
voji situacie vo Vychodoslovenskej armade ziskane od
plk. Talskeho, tiplne nezavisle od tohto informadndho
pramena stihol gen. Pika oznAmif sovietskej strane, resp.
jej najvyssiemu vojenskemu veleniu. ze Vychodosloven
ski armAda udrzi pre CA karpatske pnechody a le sa
pnpravuje vyrazif v ristrety CA a zaiitocif do tyla nemec-
kych jednotiek na useku rozhrania Konevovho 1, UF
a Petrovovho 4. UF.
Je pochopitel'ne, ze s predostretymi po2iadavkami sa via-
dam V. Bntame. USA a ZSSR dostali aj dostatocne, i ked
me vyCerpavajtice informacie о vojenskej situacii na Slo-
vensku. Nemozno о tom pochybovat najma ak uvazime,
ze о poziadavkAch vojenskej materialnej pomoci SNP boli
diplomatickou cestou upovedomeni a poziadani jedni
z najvyAAich spojeneckych funkcionarov - ako Field Mar
shal Sir A. Brooke, nacelnik britskdho imperialneho Sta
bu. jeho zAstupca gen. A N. Nye, Air Vice Marshal Ch.
Portal (tomuto bngddnemu generalovi boh predlozene
bombardovacie ciele pre jeho spojenecke letectvo, ktore
malo zasiahnuf v prospech 1. cs armady na Slovensku).
americky plukovnik McKee W. Dunn, di najvyssie soviet
ske vojenskd velenie (prostrednictvom gen. Piku).
Je nespornd, ze informacie о vypuknuti SNP. nAstojdivd
listne i pisomne poziadavky о vojenskii pomoc, v перо
slednom rade bezprostredne informacie о Vychodoslo
venskej armAde od gen. Piku a najma od marsala Kone-
va. ktory ich ziskal od plk. Talskeho. ovplyvnili sovietske
velenie. Hlavny stan sovietskeho najvyssieho velenia si
teda postupne na zaklade viackanalovych informAcii oso
bitne upresnoval obraz о vyvoji situAcie na vychodnom
Slovensku. Istym sposobom rozhodujtice pre konanie
marsala Koneva sa stali nie orientujuce, ale dezorientu
juce Talskeho informacie z 1. 9. 1944 о stave Vychodo
slovenskej armAdy a о jej potencialnej schopnosti po
dvojdnovom preskupeni jej litvarov zautocif v smere
Krosno v listrety CA. Okrem tejto zavadzajticej informa
cie poskytol 1. 9. plk. Talsky za pritomnosti sefa spravo
dajskdho oddelenia 1. UF gen. Lencika poCas vecernej au-
diencie u marsala Koneva v priestore Rzeszdw (tarn pri-
letel spolu s mjr. Trnkom z fvovskeho letiska) kvahfiko
vane informacie о bojovej hodnote a dislokacii nemec-
kych jednotiek na useku Dukla. Plk Talsky poziadal ve-
litefa 1. UF marsala Koneva, aby v do najkratsom case za
call sovietske jednotky ofenzivu v pnestore Krosno San
na smere Dukla s tym. ze vychodoslovenskd divizie udrti
do tyla nemeckych jednotiek a pomozu tak CA prerazif
Karpaty. Obidvaja slovenski dostojnici ziadali marsala
Koneva, aby presadil tidinnu sovietsku letecku pomoc
v prospech stredneho Slovenska a zanadil okamzite
precviceme letcov SVZ na sovietske bojovd lietadlA tak,
aby ich mohlo velenie v do najkratsom case nasadif na
obranu bojujiiceho Slovenska.
Marsal Konev okamzite telefonicky este v noci 1.9. infor-
moval najvyssieho velitefa CA J. V. Stalina о nosnych
informaciach rozhovoru s plk. Talskym. Na druhy den
hnecf vcasrano о 03.20 h potvrdil Konev telefonickd infor-
macie aj pisomnym hlAsenim, v ktorom Stalinovi pretl
modil nAzor plk Talskeho. ze ak sovietske jednotky zac
nu utok smerom na zApad, VychodoslovenskA armAda za
litoci na vychod, aby sa mohla spojif s CA. V hlaseni d’alej
Konev reprodukoval nazor Talskeho, ze vehtef 1. pesej
divizie plk. Markus splni rozkaz a le na velitefa 2. pesej
divizie sa nemoze nijako zvlasf spolahmif. Rozhodujtice
v hlaseni bolo, le marsal Konev presvedcivo a optimistic-
ky tlmocil Talskeho prehlasenie о tom. le utvary Vycho-
doslovenskej armady mdhi po preskupeni zacaf utok na
Krosno. Velitef 1. UF v hlaseni predostrel aj Talskdho nA
zor, le ak by jednotky CA z roznych ddvodov nemohli za-
caf litok, pokladA za licelne. aby vychodoslovenskd divi-
zie presli na partizansky spdsob boja.
V zAvere hlAsema Konev pripomenul, ze sovietsko ne
mecky front v priestore Krosna je vzdialeny do 40 km od
slovenskych hranic. Pretoze Stalin v spomenutom nod-
nom telefonickom rozhovore s Konevom z 1. 9. prikAzal
velitefovi 1. UF, aby mu do najskor oznAmil svoj osobny
nAzor. ako by mohol jeho 1. UF pomocf SNP, vyjadnl mar
sal Konev svoje osobnd stanovisko v hlaseni takto: „Pre
spojenie so slovenskymi jednotkami a s partizAnskym
hnutim na Slovensku by bolo licelnd... uskutodnif spolod-
mi operaciu laveho kridla 1. UF a praveho kridla 4. UF
a prerukniit' na slovenske tizemie v priestore Stropkov •
Medzilaborce." Siicasne marAalovi Stalinovi navrhol. ze
moze pre tiito spolodnti operaciu yyclenif zo zostavy 1.
UF 4. strelecku diviziu a jeden jazdecky zbor. Konev do-
porudil zvolif smer uderu v smere Krosno • Dukla - Tyla-
wa s tym. aby bol nasadeny na tomto smere aj 1. ds.
armAdny zbor (1. CSAZ). V hlaseni Konev pripiisfal. ze
tiito litocnti operAciu moze 1. UF zacaf najskor о 7 dni.
NajvyASie sovietske velenie pri vyhodnoteni informAcii
о Vychodoslovenskej armAde zohfadnilo aj spravy gen.
Strokaca z Ukrajinskdho stAbu partizanskeho hnutia
(U§PH) z 1. 9. Tie totiz optimisticky potvrdzovali. ze vy-
chodoslovenskd divizie. dislokovane na severovychodnej
hranici Slovenska, ,.su naiadend proti Nemcom" a ze „da-
kajii a su pripravene na prechod к CA." Tento sovietsky
26
M.OMSSKl.LMH TVO
1444 - 1445
Gen. Heliodor Pika
informacny kanal v podstate nezavisle potvrdzoval obsah
listu gen. Pfku z 1. 9. - adresovany sovietskym kompeten-
tnym organom. v ktorom nAcelnik CSVM okrem ineho
informoval, ze vychodoslovenske divizie. dislokovand na
hranici v priestore Bardejov Medzilaborce. ..kryjii pries-
myky cez Karpaty od Musiny po Lupkov." Avsak gen
Pika v ten isty deh. t. j. 1. 9.. zrejme len co dostal pros-
trednictvom ds. MNO v Londyne na vedomie obsah Goha-
novho situacneho hlAsenia (z 1. 9.), okamzite informoval
najvyssie sovietske velenie о zmenenej vojenskej situacii
vo Vychodoslovenskej armade GenerAlny stAb CA sa te-
da uz 1. 9. dozvedel. ze PreSov
obsadili nemerke jednotky, ze
1. pesia divizia plk. Markusa
dostala od pplk. Goliana rozkaz
prebojovaf sa na stredne Slo-
vensko a ze spojenie s 2. pe&ou
diviziou bolo stratene, a preto
о jej osude niet spolahlivych
informacii. Pochopitefne, tieto
novd sprAvy gen. Piku boli v upl-
nom rozpore s predchAdzajuci-
mi informAciami. GenerAlnemu
§tabu CA nove referencie prinaj
mensom signalizovali, ze kar-
patske priesmyky a ich pnechody nebudu pravdepodobne
otvorene. resp. v rukAch Vychodoslovenskej armady.
kedze jej 1. pesia divizia dostala rozkaz spojit sa s pov
staleckymi jednotkami na strednom Slovensku a о 2 pe
sej divizii nebolo spofahlivj'ch sprav, do nutne spochybno-
valo predpokladanu moznosf. ze by jednotky Vychodoslo-
venskej armady udreli do nemeckej obrany v pAsme so
vietskych vojsk.
Len do generalny stab CA postiipil v noci z 1. na 2. 9. sii-
hrnnd sprAvy о situacii na frontoch a о Vychodosloven
skej armade za uplynuly deh najvyddiemu velitelovi CA
J. V. Stalinovi, ten sa okamzite rozhodol presondovat' nA
zory dlenov politickeho byra a Statneho vyboru obrany na
otazky vojenskej pomoci SNP. Vysledkom vymeny nazo-
rov bolo rozhodnutie. 2e s pomocou nemozno otAIaf. ze ju
treba poskytnuf co najskor a co najiicinnejsie. Hlavny
stan najvyssieho velenia vsak vzhl'adom na fazky horsky
terdn. na dobre vybudovami nemeckii obranu v Karpa
toch, na znacne obmedzend moriiosti mandvrovama a ne
dostatocne skusenosti z bojov v horskych operaciach ne
rAtal naisto s prenikavymi tispechmi v Karpatoch. ReAl-
ne predpokladal znacne sovietske straty. 1 napnek tomu
uz 2. 9. 1944 marSal Stalin nariadil generalnemu stabu.
aby okamzite zorganizoval zasobovanie vojenskym mate-
rialom vzdusnym mostom a vydal smernice 1. a 4 . UF na
uskutodnenie sovietskej titodnej operAcie v t’azkom hor
skom terdne KarpAt.
Marsal Konev optimisticky posudzoval moznosti dtocnej
operAcie i moznosti spojenia sa s jednotkami Vychodoslo-
venskej armAdy. Uz 2. 9. sa dockal rozhodnutia. Hlavny
stan najvyssieho velenia vydal pre 1. a 4. UF smernice: pri
pravif a najneskor do 8 9 otvorit' na styku tychto ukrajin-
skych frontov iltocnu operAciu tiderom .... z priestoru
Krosno a Sanok vo vseobecnom smere na Presov... prenik
mit‘ к ds. hraniciam a spojit sa s povstalcami." Pre tuto
titodnii operAciu vydlenil hlavny stan aj 1. CSAZ. Sucasne
nanadil organizovaf stidinnosf s jednotkami Vychodoslo
venskej armady. dislokovanymi v priestore Presov.
Velitel 1 UF marsal Konev 3 9. obratom poslal hlavndmu
stanu vypracovany plAn utodnej operacie. PlAn pocital
s tym. ze sovietske velenie vysadi 2. ds. paradesantmi bri-
gadu na zadiatku dtocnej karpatskej operAcie. podia vyvi
nu bojovej situAcie - bud do priestoru augustovej dislokA
cie polnych jednotiek Vychodoslovenskej armAdy. kon-
krdtne do priestoru severne od Stropkova, t. j. do ..posta-
venia hlavnych sil slovenskych divizii. alebo... na letis-
kAch." PlAn totiz predpokladal. ze na treti den operacie
zadnii obidve vychodoslovenskd divizie spolu s partizAnmi
titocif z priestoru severne od Stropkova v ustrety jednot
kAm 38. armAdy 1. UF. V treti deh utodnej operacie mali
sovietske jednotky „dosiahnuf slovenske hranice a piaty
den operAcie obsadif Starii Eubovnu a Presov."
Hlavny stan najvyssieho velenia CA 3. 9. potvrdil utodny
plAn karpatskej operacie s tym, ze 38. armada 1. UF zad
ne utok najneskdr 8. 9. Po Konevovom plane poslal ne
skoro vecer 3.9. hlavnemu stanu svoje rozhodnutie • plAn
dtocnej operAcie • aj velitel 4. UF genplk. I. F. Petrov. Roz
hodnutie hlavndho stanu о okamzitej sovietskej leteckej
a pozemnej pomoci SNP oznAmil marSal Konev 3. 9. aj
plk. Talskemu a mjr. Trnkovi Sucasne sa rozhodol vyslat
dvoch samostatnych leteckych kurierov. ktori mali о po-
moci informovaf velitelov vychodoslovenskych divizii
a zAroven organizovaf vzAjomnu vojenskd sdcinnosf. Bolo
vsak neskoro. Aj pokusy gen Lendika о rAdiotelegraficke
spojenie so stot Skrovmom. v ddsledku odzbrojenia znad
nej cast: Vychodoslovenskej armady vyclenenymi jednot-
kami armAdnej skupiny Heinnci. pochopitefne. zlyhali.
1.3 Ddvody zaclenenia 2. cs. paradesantnej
brigady do KDO a radikalna zmena
sovietskych postojov к SNP
(Jan Stanislav)
Pri plAnovani Karpatsko-duklianskej operAcie (KDO) ako
vojensky najudinnejsej a najddlezitejsej sovietskej porno
ci SNP kt ord sa zadala 8. 9., hlavny stan urobil casovu
vynunku, kedze nanadil veleniu 1. UF pripravit' a zacaf
armadnu operAciu v maximAlne skratenom termine
(prakticky za 5-6 dni!) silami 38. armAdy 1. UF a do jej
zostavy zadlenendho 1. CSAZ a cast'ou sil 1 gardovej
armady 4 UF. Pri skrAtenej dobe priprav plAnu KDO so
vietske velenie neuvazovalo samostatne pouzif 2. ds. pa
radesantnii brigAdu ako vysadok na povstalecke uzemie
Slovenska v prospech povstaleckej armady zadiatkom
septembra 1944. I ked marsal Konev pdvodne zamyslal
vysadif parabrigAdu do priestoru dislokAcie Vychodoslo-
venskej armAdy, po jej znacnom odzbrojeni tento variant
padoL ZostAva objektivnym faktom, ze myslienka vysadif
parabrigAdu do priestoru Stropkov Michalovce nepre-
27
SLOVENSKUETECTVt J
|«M-| - JSM5
krocila v drioch 1. - 2. 9. v generAlnotn StAbe 1. UF ramec
irvahy. Nedozrela do podoby operaCnej smernice Ci rozka
zu, pretoze marsal Konev v tych dnoch cakal na schvAle
nie planu KDO hlavnym stanom A schvAlenie prislo v no
ci na 3. 9. Vtedy u2 aj najvyssie sovietske velenie vedelo,
ie vdbec nemoze naisto ratat's vychodoslovenskymi divi
ziami. Dalsie pouzitie parabrigady bolo ui organicky spa-
te s planom KDO, ktory predpokladal. ze sovietske jed
notky a jednotky 1. CSAZ za pomerne krAtky das prenik
nd do znacnej hfbky slovenskdho uzenua. S leteckym pre
sunom parabngAdy na povstaleckA Slovensko sa pocitalo
az pri dalsom postupe sovietskych a Cs. jednotiek. Soviet-
ske velenie sa teda u2 3. 9. rozhodlo pouzif parabrigAdu
v siivislosti s vyvinom a priebehom KDO. Svedci о tom aj
skutocnosf. ze stanovilo veleniu parabngAdy zacat' pre
sun 4. 9. о 16.00 h s tym, aby parabrigada do zaCiatku
KDO, t. j. do 8. 9., dosiahla vyCkavaci priestor v Prze-
mySle. a to bez ohTadu na to, ci sa jednotky Vychodoslo
venskej armady ku KDO pripoja, alebo nie. Inac poveda
nd, hlavny stan sa rozhodol pre KDO i napriek tomu, ze
mal viac-menej istotu, ze dve vychodoslovenske divizie
nedrzia karpatskd priesmyky a ze v treti den operacie ne-
zatitocia do tyla nemeckej obrany a neotvoria CA karpat
skd priechody.
Presun parabrigady (do 9. 9. bola v zalohe velitefa 1. UF)
na Slovensko pnchadzal do livahy az po splneni jej bojo-
Prislusnici 2. Cs. paradesantnej brigady na letisku Krosno 26. 9. 1944
pripraveni na presun na letisko Tri Duby
vej tilohy v Karpatoch. Ak uvazime, ze sovietske velenie
pdvodne nerAtalo s utoCnou operaciou favokridelnych voj-
sk 1. UF cez Karpaty, ze jeho vojska boli koncom augus
ta 1944 v dosledku titoCnych operAcii znacne vyderpane,
ze sa nachAdzali v operacnej prestavke, po ktorej mali po-
kradovaf v titocnych operAciach na rozhodujiicom vardav
sko berlinskom smere, niet pochyb, ze mardal Konev, len
Co mu hlavny stan schvalil navrh na KDO, siahol za para
brigadou a zameral ilsilie svojho stabu na organizovanie
a pldnovanie operdcie v skratenom termine. Taktickdmu
rozhodnutiu velitefa 1. UF pouzif parabrigddu v KDO se
kunddrne nahrali aj technickd taikosb, pretoze na okam-
zity presun parabrigady zo ZSSR na povstaleckd Sloven-
sko nemalo sovietske velenie zadiatkom septembra 1944
dostatok dopravnych diafkovych lietadiel. Operdcia tohto
druhu si vyzadovala urcity cas - nevyhnutny na siistrede-
nie dostatocneho poctu lietadiel. ktord muselo velenie vy-
clenif zo zostAv sovietskeho dialkovdho letectva.
ZostAva nezvratnym faktom. ze najvyssie sovietske vele
nie sa rozhodlo v pnebehu troch dni od vyhldsenia SNP
poskytniif povstaniu okamzitii vojenskii materialnu po-
moc prostrednictvom vzdusndho mosta a predovsetkym
formou rozsiahlej pozemnej KDO Hlavny stan vyclenil
pre KDO 38. armddu 1. UF a daldie sily a prostriedky
z hlavndho liderndho zoskupenia a usmernil ich na ve-
dfajsi strategicky smer na pomoc povstaleckemu Sloven-
sku. Tym. ze pre potreby KDO vyclenil 1. CSAZ a najmA
jeho 2. cs. paradesantnii brigAdu • neakceptoval pozia-
davky velitefa povstaleckej armddy pplk. Goliana. nddel-
nika CSVM v Moskve gen. Piku a cs. MNO v Londyne na
presun a okamzite nasadenie parabrigddy a daldich de-
santnych jednotiek na strednd Slovensko v prospech pov
staleckej armddy Konev ich v danej situdcii ani akcepto
vaf nemohol. Akymi prostriedkami a kde ich mal vysa-
dif? Akceptoval vAak oficiAlne opakovane cs. poziadavky.
aby boli Cs. vojenske jednotky z politickych ddvodov za-
sadene do bojov о Cs. hranice a bolo im umoznene prekro
Cif hranice medzi prvymi oslobodzovacimi jednotkami.
Presunu parabrigAdy na Slovensko zaCiat-
kom septembra 1944 nemozno pripisovat’
iba politick^ vyznam, problem treba posu
dzovaf aj z vojenskdho a technickeho
aspektu. Co by znamenala okamzitA soviet-
ska vojenskA pomoc vo forme vysadenia
jednej Ci dvoch paradesantnych brigAd na
stredoslovenskC letiskd bez rozsiahlej po-
zemnej KDO? S najvacsou pravdepodob-
nosfou by nemeckA jednotky v bergerov
skom style vojensky zlikvidovali SNP
v priebehu niekofkych dni po odzbrojeni
Vychodoslovenskej armady. I napriek to-
mu, ze sa KDO nepodarilo splnif pdvodny
zAmer - rychlo preniknuf do priestoru SNP
a spojif sa s povstaleckynu silami na Slo-
vensku, zasadenie 1. CSAZ a 2. Cs. parade
santnej brigady v Karpatoch do rAmca ope
rAcie nadriadendho operacneho zvazu mali
pre SNP nesmiemy vojensky a morAlny vyznam. Nemec-
кё velenie muselo v Karpatoch ustavicne zvysovaf pocty
svojich jednotiek, sfahujiic ich aj z povstaleckAho uzemia
Slovenska (iSlo о kompaktnC a dobre vyzbrojenA jednot-
ky v poCte 12 500 muzov) a z inych usekov sovietsko-ne-
meckAho frontu. Boje v Karpatoch zabrAnili nepriatefovi
nasadif tieto sily proti povstalcom, Co umoinilo gen Go-
lianovi stabilizovaf jednotlivA tiseky povstaleckej obrany
a udrzaf dvojmesaCnu obranu ostrova siobody.
Pokiaf ide о KDO, treba pozitivne kvalifikovaf lisilie naj-
vyssieho sovietskeho velenia. ie sa poktisilo podstatne
zvysif vyhliadky 38. armAdy 1. UF a najmA 1. gardovej
28
SI (rtKSKtlHH no
|«44 - |*M5
armady 4. UF na prelomenie nemeckej obrany v Karpa
toch. Hlavny stan totiz po konzultacii s marsalom Zuko-
vom a marsalom Malinovskym nanadil 2. UF stocif hlav
nd sily do priestoru Debrecin. Nemozno ignorovaf sku-
tocnosf, ze na zvysenie vyhliadok 38. armady a 1 gardo
vej armady na prelomenie nemeckej obrany v Karpatoch
malo bezprostrednejsi vplyv a vyznam rozdireme soviet
skej utocnej cinnosti na cel A pasmo 4. UF.
V stivislosti s KDO treba na zAklade doteraz poznanych
skutocnosti konstatovaf. ze sovietske kompetentne mies-
ta boli sice cs. stranou informovanA. no z hfadiska meto
diky a zasad planovama titocnych operacii me vcas a na
patricnej vojensko odbornej urovni nutnej na realne pla
novanie siicinnosti Absencia tohto ddle2itdho faktora sa
premietla do skutoAnosti, ze sovietska strana nenadvia
zala konspirativne spojenie s Vychodoslovenskou arma-
dou. V pravii chvffu teda aj vinou ds. strany konstruktiv
ne neprispela к takticko operadnej siidinnosti CA s Vy-
chodoslovenskou armadou. Charakter sprav a dodanych
informAcii sa tiez podpisali na skutocnosti, ze sovietske
kompetentnd miesta velmi dlho zotrvali iba v rovine kri
tiky platonickdho stavu pohotovosti vychodoslovenskych
divizii na ozbrojend vysttipenie. Sovietske velenie postu
povalo podobne ako velenie zApadnych spojeneckych
mocnosti pocas 2. svetovej vojny a neprezradilo „maid
mu“ spojencovi plan strategickej operacie. nehovonac
о plAne taAenia. Takd pociname bolo spojene s prilis vel
kym rizikom. Navyse svoj podiel na tomto stave mala aj
ds. strana. Tu st! skryte hlavne dovody. predo sovietske
velenie nemohlo opustif pancier utajovanych informAcii
о vojenskych pripravach operacii na varsavsko beriin
skom strategickom smere a poslaf koncom augusta
1944, resp. okamzite po vypuknuti SNP aspon zAsadnd
smernice. ci konkretne ulohy pre Vychodoslovenskd
armAdu na karpatskych pnesmykoch. Rovnako tak aj
pre zApofnii armAdu na strednom a zApadnom Slovensku.
Sovietske vojenske velenie a politicke vedenie pre uvede-
nd ddvody neodpovedali priamo, vcas a zodpovedne na
nAstojcivu otAzku koordinAcie povstaleckych akcii s ope
rAciami CA. К radikAlnej zmene sovietskych postojov
к pripravovandmu povstaniu na tizemi Slovenska doslo
po zadati SNP. Co bolo pred 29. 8. 1944 predmetom so
vietskych kritickych pripomienok. nedovery. viacnAsob
nych vojenskych spravodajskych analyz a preverovani.
stalo sa po vypuknuti SNP a schvaleni KDO zrazu akoby
nepodstatnd. SituAcia na povstaleckom Slovensku prinii
tila sovietsku stranu zaujaf reAlne a konkrdtne vqjenskd
a politicke postoje a hlavne zacaf urychlene konaf v pros-
pech SNP v zmysle ds.-sovietskej zmluvy.
1.4 Pripravy a rozhodnutia о odzbrojeni
Vychodoslovenskej armady
a slovenskej armady ako cefku
(JAn Stanislav)
Uz na druhy den po 23. 8 1944. co Rumunsko vypoveda-
lo spojenectvo Nemecku. prijala nemeckA strana konkrAt
ne vojenskd opatrenie proti Slovensku. Nemecky velitel
XXIV. tankoveho zboru, dislokovaneho na sever od slo-
venskych hranic (velitefske stanoviste v meste Dukla) •
imciativne nariadil vytvorif do 25. 8. v podriadenych (68..
96. a 208.) diviziach predsunutd oddiely s tym, ze sa per-
spektivne ziicastma na odzbrojeni Vychodoslovenskej
armAdy Jej jednotky povaioval za nespofahlivd ui aj pre-
to. ze nezakrocih am proti vycinaniu partizAnov na vy
chodnom Slovensku
TAto miciativa dostala 27 8 podobu centralne pripravo-
vanej akcie armadnej skupiny Heinrici, ktorej konecnym
ciefom bolo rychle odzbrojit Vychodoslovenskd armAdu
v jej operacnom lizemi Nemecke nadiace stAby v Brati
slave. Krakove a v Uzhorode. vidiac hlavne nebezpecen
stvo vo Vychodoslovenskej armAde. zacali preto velmi po
hotovo koordinovaf svoj postup. Uz 30 8. odletel z Brati
slavy do Uzhorodu na velitefstvo armAdnej skupiny He
inrici pplk. g§t. Uechtritz. nAcelnik Stabu gen. Alireda
von Hubickeho, aby presvedcil genplk. G. Heinriciho a ve
litefa skupiny armAd Severna Ukrajina genplk. J. Harpe-
ho. ie je nevyhnutnA okamzite odzbrojif Vychodosloven
skti armAdu. Dalsou jeho ulohou bolo dohovorit operaAnu
siicinnosf vyAlenenych jednotiek skupiny armad Severna
Ukrajina pri spacifikovani slovenskAho priestoru v ope
racnom lizemi vychodneho Slovenska s nemeckymi jed-
notkami. nastupujucimi z Ciech a Moravy, ktore mali lik
vidovaf povstalecky odpor na strednom a zApadnom Slo
vensku Tieto jednotky patrili do kompetencie nemeckA
ho generAla pri slovenskom MNO
Velitefstvo skupiny armad Severna Ukrajina za tejto situ-
Acie vdbec neotafalo a okamzite 30. 8. 1944 о 12 45 h na
riadilo armadnej skupine Hernnci siistredif do vecera
tiderny pluk hlavneho velitefstva 1. tankovej armady, po-
silneny dvoma batAnami fahkych pofnych htifmc 18. SS
divizie tankovych granatmkov a jednou vyzvednou catou
24. tankovej divizie do priestoru Nowy Saez s tym, ze
v noci z 30. na 31. 8. prekroAi slovenske hranice. premk
ne cez Kezmarok do priestoru Poprad. ktory „spacifiku
je a zabezpedi" operaAnA uzemie vychodnAho Slovenska
na zApadnej hraiuci proti partizAnom prenikajiicim sem
zo zApadu.
Z vojenskAho i AasovAho hfadiska je do znacnej miery pa-
radoxne, ie hlavnA velitefstvo skupiny armAd Severna
Ukrajina este 30. 8. pripiistalo mozmi siiAinnost nemec
kych jednotiek a Vychodoslovenskej armAdy pri spoloc
nych protipartizAnskych akciach, о com mal byf informo-
vany gen. MalAr, len Ao dorazi uderny pluk hlavnAho ve
litefstva 1. tankovej armAdy do Popradu. aby sa ihned
pristiipilo к zabezpeceniu vzAjomneho spojenia. V tomto
duchu hlavnA velitefstvo skupiny armAd SevernA Ukraji
na informovalo d'alekopisom armAdnu skupinu Heinrici
a vlastnA spojovacie velitefstvo. zriadenA pri armAdnom
velitefstve vychodoslovenskych divizii v Presove. Siicas
ne vsak hlavnA velitefstvo skupiny armAd alternativne
pripiistalo, ze moze dojst к odzbrojemu tych slovenskych
jednotiek. ktorA sa postavia na stranu bAnd, t. j. partizA
nov V podstate vsak vo vseobecnosti zAsadne platil jed-
29
si ox i:\sKtLETECTxo
1444 . |445
noznacny rozkaz hlavnAho velitefstva skupiny armad Se
vernA Ukrajina vydany armadnej skupine Heinrici 30. 8.,
ktory prikazoval „... spacifikovaf operacne uzemie vy-
chodnAho Slovenska vsetkymi prostriedkami, ktore sa na
to ukAzu vhodne Pokial by na to bolo treba uskutoAmf
akciu ‘Kartoffelernte*. treba si vyziadat povolenie."
Len co 30. 8. nAcelnik gen. StAbu armAdnej skupiny
Heinrici telefonicky oznamil veleniu XXIV tankoveho
zboru, ze „coskoro bude mozne nasadif predsunutA od-
diely" 68.. 96. a 208. pesej divizie v slovenskom priesto
re. velenie zboru s predstihom nariadilo oddielom pnpra-
vif sa na pochod, zdruzif oddiely a vytvorit' motorizovany
zvazok. Velenim tohto zvazku poverilo plk Mathiasa zo
68. pesej divizie, Velenie zboru ho upovedomilo. ze pred
sunutA oddiely budti dlhsl Aas nasadenA mimo divizii a ze
„bojovy prikaz pravdepodobne este presiahne doterajsie
plAny."
Z uvedeneho vyplyva. ze okrem posilneneho tidernAho
pluku hlavnAho velitefstva 1. tankovej armAdy. ktory vy-
razil z 30. na 31. 8. smerom do priestoru Kezmarok Po
prad. zacali sa aj predsunutA oddiely 68.. 96. a 208. divi-
zie bleskovo pripravovat na nasadenie v slovenskom
priestore. Stalo sa tak este skor. ako hlavne velitelstvo
skupiny armad SevernA Ukrajina vydalo 31. 8. о 13.08 h
Gen. Augustin Malar
armAdnej skupine Heinrici
rAmcovA heslo na odzbrojenie
a internovanie Vychodoslo-
venskej armady „Okamzite
vykonajte akciu «Kartoffeler
nte mit Pranue- "
I napriek tomu. ie spojovaci
system Vychodoslovenskej
armAdy bol uz od 21. 8. zacle
neny do spojovacieho systAmu
armadnej skupiny Heinrici,
predsa len bolo prekvapivA. ie
spojovaci ddstojnik nemeckej
armddy pplk. Schindelmeiser
hned rAno 31. 8. ui о 06.30 h
telefonicky oznamil nAcelni-
kovi gen. stAbu Vychodoslo-
venskej armAdy pplk. g§t. La
vothovi, ze plk. Talsky a mjr.
Trnka so svojou SVZ odleteli
na sovietsku stranu. Lavotha
chcel obratom tuto skutoc
nosf zahlAsif gen. Malarovi
do Bratislavy, avsak instru-
ovand nemecka obsluha
ilstredne preruSila spojenie.
Je zarazajtice. ze na inA, na-
Npor. let J. Gerthofer hradne spojenie sa uz pplk.
gst. Lavotha nezmohol, takze
gen. Malar nebol о odlete plk. TalskAho. mjr. Trnku
a SVZ a о situAcii v jeho armAde nikyin pocas pobytu
v Bratislave v diioch 30. - 31. 8. informovany. Nestalo sa
tak ani pocas dovernych rozhovorov gen. Catlosa a gen.
MalAra so sefom nemeckej vojenskej misie na Slovensku
a zAroven nemeckym generalom pri slovenskom MNO -
s gen. tankovych zbrani dr. Alfredom von Hubickym v do
poludnajsich hodinach 31. 8. Obidvaja slovenski general!
ho ziadali. aby stihlasil s presunom a zdsahom Vychodo
slovenskej armady proti povstalcom na strednom Sloven-
sku. V skutocnosti sa na poslednti chvflu zufalo pokusa-
li spojif jednotky Vychodoslovenskej armady s povstalec-
kymi.
S touto taktikou, pochopitelne, neuspeli u gen. Hubicke
ho, ale ani u prezidenta dr. J. Tisu. pretoze nemecke ria-
diace stAby v Bratislave, Krakove a Uzhorode v podstate
uz prakticky rozhodli о operaAnej suAinnosti nemeckych
vojsk pri spacifikovani slovenskAho priestoru S licastou
Vychodoslovenskej armAdy nemeckA velenie uz 31. 8.,
pre jej tiplnii nespofahlivost', vdbec nepocitalo. Ba prave
naopak bolo rozhodnute slovenskii artnAdu ako celok
(a predovsetkym jednotky Vychodoslovenskej armAdy)
odzbrojif a internovaf. SpdStacim mechamzmom odzbro
jenia Vychodoslovenskej armady sa stal odlet plk. Tai-
skeho a SVZ na cele s mjr. Trnkom к CA Odlet urychlil
rozhodnutie hlavnAho velitefstva skupiny armAd odzbro-
jif a internovaf prislusnikov Vychodoslovenskej armAdy.
Presvedcivo о tom hovori aj dalekopis velitefstva skupi
ny armad z 31. 8. zo 14.00 h adresovany Oberkommandu
der Wehrmacht - HlavnAmu velitefstvu brannej moci
(OKW) a gen. von HubickAmu. v ktorom velitelstvo pria
mo poziadalo generAlneho ubytovatefa OKW. aby zariadil
predpokladany odsun a internaciu asi 25 000 odzbroje-
nych muzov. Hlavne velitelstvo skupiny armad v daleko-
pise uviedlo iba priblizny pocet lietadiel SVZ (18 strojov).
ktorA preleteli к CA. co je naozaj zarazajtice. TAto ne
presnA statistika potvrdzuje, ze nemecka strana nemala
к dispozicii presny vykaz poctu lietadiel SVZ a ani po-
sledny augustovy statisticky vykaz о pocte Vychodoslo
venskej armady, kedze operovala zavAdzajticimi udajmi
z konca jtila 1944. Pocetny stav Vychodoslovenskej
armAdy musel byt nutne, vzhfadom na permanentny pri-
sun jednotiek zo zapadneho a stredneho Slovenska, pod-
statne vySSi. К 31. 8. mohol dosiahnuf stav 38 tisic az 44
tisic muzov.
Gen. MalAr ani 31. 8. v case svojho odletu z vajnorskAho
letiska nevedel, ie nemeckA nadiace stAby uz rozhodli aj
о jeho pofnej armAde na vychodnom Slovensku. MalAr
s najvacsou pravdepodobnosfou prijal ubezpecenie gen.
HubickAho, ze opatrenia nemeckeho velenia sa nedotyka-
ju Vychodoslovenskej armAdy. Zrejme prehliadol pokry
tectvo tohto ubezpecenia, spracoval ho ako cestnA dostoj
nicke vyhlAsenie, Ao v kritickej vojenskej situAcii bolo na-
ozaj neprimeranou reakciou.
Z takticko operaAnAho hfadiska bolo vefmi dolezitA, ie
dalekopis hlavnAho velenia skupiny armAd Severna
Ukrajina z 31. 8. zo 14.00 h о dezercii plk. Talskeho. mjr.
Trnku a jeho SVZ к CA a z toho plymice zdovodnenie, ie
nemecke riadiace stAby nariadili „opatrenia v 1. a 2. divi
zii," v dosledku ktorych ,.uz slovenski vojaci nemdzu
prisf do tivahy na potlaAenie povstania“ na strednom Slo-
30
SI fXSMlJIK |Л<>
1944 1445
vensku - oznAmil gen. Hubicki az po odlete gen. Malara
z Bratislavy.
Zatknutie gen. A. MalAra na letisku Isla
Odletu gen. Malara. ktory uz svojim rozhlasovym preja
vom к prislusnikom slovenskej armady z 30. 8. upadol za
nedaleko Zamutova. hoci ho mjr. Ruman a stot. Kulik vo
jensky z.abezpecovali a drzali v prevadzkyschopnom sta-
ve, kedze male v pripade potreby fungovaf aj ako tajnd
velitefskd stanoviste armadneho velenia. Gen. Malara
a jeho pilota npor. Gerthofera ihned po pristati na letis-
ku 141a zaistila nemeckA jednotka bojovej skupiny gen.
von Rmtelena. ktora siidasne odzbrojila aj presovske
armadne velitefstvo a pri
slusnikov tejto armAdy
pritomnych v tom case
v Presove.
Je evidentnd, ie gen. Ma-
lar v tomto pripade ne-
dodrzal zasady konspira
tivneho konama. nepreja-
vil potrebnii vojensku pre-
zieravosf. Kedze za vAi-
nej vojenskej situacie.
aka sa vytvorila к 31. 8.
na Slovensku. odmietol
letief nemeckym lieta-
dlom. mal poditaf s tym.
ze nemecke miesta to pri
Bf 109G-6 zo stavu JG 27 na letisku Trencianske Biskupice v lete 1944 najmenSom spracujii ako
vAzne podozrenie. Z Bra-
pouzitie „dvojzmyselnych redm'ckych obratov" do nemec
kdho podozrenia, resp. do siivislosti „s pucistickymi limy-
slami slovenskeho vojska,” predchadzalo nemecke usilie
uniest gen. Malara z Bratislavy do Krakova a dat ho
„к dispozicii skupine armad Severna Ukrajina." Tomuto
planu nahravala i skutocnosf, ze gen MalAr pohadal
gen. Hubickdho uz dopoludnia 31 8. aby mu nechal pns
tavif na cestu do Presova lietadlo na 16.00 h Nemecky
general mu ochotne vyhovel. MalAr vsak uprednostml lie
tadlo slovenskych vzdusnych sil Junkers W34hi npor.
J. Gerthofera, ktord po prelete z letiska Piesfany nanho
cakalo pripravend na letisku Vajnory ui od 15.20 h. Nim
о 16.30 h odletel do Presova. Pretoze nemecke miesta po
jali voci gen. MalArovi v dnoch 30. 31. 8. dovodnd pod
ozrenie, tento pocin ich len utvrdil v rozhodnuti dlhsie
neotalaf so zatknutim velitefa Vychodoslovenskej armA-
dy ihned po pristAti lietadla (o 18.05 h) na letisku Isla
pri Presove.
Gen. MalAr sa ponAhfal к svojej armAde neskoro Vylucil
medzipnstatie na letisku Tri Duby. Ani v hodine dvanAs-
tej sa nezastavil u pplk. gst. J. Goliana v B. Bystrici. ho
ci ho о to 30. 8. poziadal samotny gen. Catlos. Ten nalie
hal, aby dohodol aspon na poslednti chvifu spoluprAcu
s Golianom. Malar ho vsak neposhichol.
Ani velitel Vychodoslovenskej armAdy neprekrocil vlast-
ny tien prah vojenskej subordinate. Uprednostnil osob-
nu prestlz, zotrval v zajati vlastnych rozhodnuti. co sa
mu stalo osudnym uz po pristAti na letisku l§la v Preso-
ve. S nepochopitefnou dovercivosfou. nehodnou jeho ne
sporne vysokych vojenskych kvalit. bez akychkofvek
informAcii о osude polnej armAdy sa rozhodol pristAf Ne-
vyuiil na pnstAtie nAhradne poind letisko pn Strazskom
tislavy si navyse Malar odnAsal neprijemne prekvapivii
skusenosf z toho. ie prezident dr. J. Tiso sa pod nemec
kym tlakom nerozpakoval uvalit na gen. CatloSa destml
vAzbu. A napokon aj jeho samotneho. ako najblizsieho
Catlosovho podnadendho dostojnika pritlacil precitaf
rozhlasovy prejav к slovenskej armade. Tieto varovnd sig-
naly mu dostatodne naznadovah. ie kruh nemeckej nedo
very к CatloAovym fudom sa zacal uzatvaraf. prerastaf do
istoty Zatknutie gen Malara bezprostredne stiviselo s pa-
cifikadnymi lilohami bojovej skupiny gen. von Rmtelena
v Presove.
Priciny odzbrojenia Vychodoslovenskej armAdy a ildinok
odletu SVZ na povstaleckd letectvo
Odzbrojenie a internAcia znacnej dasti Vychodosloven
skej armAdy v dftoch 31. 8. - 7. 9. 1944 v podstate potvr
dih. ze MalArova annAda nedosiahla koncom augusta
1944 stav skutocnej pohotovosti na ozbrojend vystupe
nie. V rozhodujiicej chvili sa vo Vychodoslovenskej armA
de vo vefmi koncentrovanej a negativnej podobe prejavili
nedotiahnute veci vojenskych priprav, neskord budovanie
ilegalnej siete, pozdny prichod gen. Malara a plk gst
Talskdho к armadnym jednotkam. iba na urovni armad
neho velenia uzkostlivo vedenA konspiracia. ktora neza-
siahla ani Stabny orgaiuzmus vychodoslovenskych divi
zii. Chybalo prepojenie medzi VU a armadnym velenim.
absentovala spatnA informacna i kontrolnA vAzba. Pplk.
gst. Golian sa prilis spofahol na samoregulacny propov
stalecky zAstoj gen. Malara
Okrem toho samotnou moralkou Vychodoslovenskej
armady koncom augusta 1944 otnasli aj ine skutocnosti.
31
SLOV ENSK& LETECTVO
1944 194?
Odlet Talskeho so SVZ do ZSSR zaposobil vo vedomi dos
tojnikov pesich jednotiek demobilizujtico. Vrcholne defe
tisticky. rozkladne zaposobilo najma rozhlasovA vysttipe-
me gen. MalAra, ktore zneistilo vsetkych dostojnikov.
poddostojnikov i muzstvo Vychodoslovenskej armady.
ProrezimistickA orientAcia plk. gAt. Tatarka a z nej ply
mica nespolahlivosf a neochota podielaf sa na akejkol
vek odbojovej cinnosti sa vyrazne podpisala na zlyhani
a odzbrojeni jednotiek 2. pesej divizie Zasadenie obid-
voch divizii do prilis sirokych obrannych usekov znemoz
novalo aj agilnAmu velitelovi 1. pesej divizie plk. Marku
sovi preskupif a sustredif armAdne jednotky na predpo
kladany utok skor ako za dva dm. Aj obrana na mieste za
idealnej subordinAcie na rdznych lirovniach velenia si vy-
ho a SVZ do ZSSR prevziaf v nepritomnosti gen. Malara
zodpovednost za dalsi osud vlastnej armAdy. Tiito iba
zdanlivo patovu situAciu malo zAsadne riesif tak, aby ne
doslo к odzbrojeniu Vychodoslovenskej armady. Veleniu
sa v danej vojenskej konstelacii niikalo jedinA reAlne rie-
Aenie neodkladne vydaf rozkaz jednotkam Vychodoslo-
venskej armAdy. aby sa prebojovali na strednA Slovensko
Velenie vsak v najkritickejAom Case uprednostnilo vyckA
vaci postoj alibisticky sa pridfAajuc teoreticko-sterilne-
ho rozhodnutia porady z 30. 8.. cim prenechalo nemeckej
armadnej skupine Heinrici strategickii iniciativu. Ones
korenA osobnA iniciativa AtAbnych i radovych dostojnikov
vychodoslovenskych divizii naklonenych brannAmu odpo
ru a odboju, ktori sa nedistancovali od svojich velitel-
Plk. gst. J. Golian pred odletom vojensko-partizanskej delegacie povstaleckych bojovnikov z Turca do Kyjeva 4. 9. 1944
beseduje s politickym komisarom 1. cs. partizAnskej brigady M. R. Stefanika A. K. Eachom
zadovala minimalne jednodtiovA preskupeme Predpokla
dany litok Vychodoslovenskej armAdy do tyla nemeckych
jednotiek. resp. zaujatie obrany na mieste si nutne vyAa
dovali koordinaciu povstaleckych akcii s operaciami CA.
V tejto stivislosti treba opaf konstatovaf. ie sovietske vo-
jenskA kompetentnA miesta nevyneAili, pre uz spomenutA
dovody, nAstojcivu otAzku koordinacie povstaleckych ak
cii s operAciami CA. Nevyslali do priestorov dislokAcie Vy-
chodoslovenskej armAdy vlastnych stycnych dostojnikov.
Vzhladom na tieto velmi zAvaznA skutoAnosti malo vele-
nie Vychodoslovenskej armAdy na cele s druhym nACelni
kom AtAbu pplk. gst. F. Urbanom ihned po odlete TalskA
skych prAvomoci, vAak nA nemohla zabranif tomu, aby
nedoslo к odzbrojeniu a internAcii prevainej casti Vycho-
doslovenskej armAdy. A tak v dosledku spomenutych
vonkajsich i vmitornych faktorov v rozhodujticej miere
vsak vinou velema vychodoslovenskych divizii gro jed-
notiek zlyhalo, Co velmi nepriaznivo vojensky pozname
nalo priebeh SNP.
Len Co jednotky armadnej skupiny Heinrici ukonCili od
zbrojenie Vychodoslovenskej armAdy spojenA s internaci-
ou, postupne sa vracali do pdvodnych frontovych zostAv,
aby sa znova ujali svojej ulohy v obrane priechodov v slo
venskych Karpatoch, kde samy zaCah budovaf dokladnti
32
suhfsskelktk no
1444 1445
Por. Viliam GrUn
obranu. Ukazalo sa totiz,
ze jednotky Vychodoslo-
venskej armady na pokyn
gen. Catlosa a so siihla-
som gen. MalAra nevybu-
dovali skutocne obranne
postavenia na slovenskej
strane Karpat. Islo skor
о pavucinovu obranu, kto-
rA vytvArala sovietskym
jednotkam vhodne pod
mienky na prechod. Ne
шескё velenie preto ih
ned siistredilo svoje tisilie
na okamzite vybudovanie
pevnej a dokladnej obrany
priechodov na slovenskej strane Karpat tak, aby organic
ky nadviazala uz na vybudovanA obranne postavenie na
pofskej strane Karpat. Toto tisilie bolo v enormne krat-
kom case dotiahnute do ilspesnAho konca. О kvalite tych
to Nemcami vybudovanych obrannych postavenl svedci
skutoAnosf, 2e jednotky CA a 1. CSAZ neskor zvadzali
v ramci KDO velmi dlhodobe, йротё a krvave boje о ich
prelomenie
Odlet SVZ z letiska Isla do ZSSR treba kvalifikovaf ako
odlet jadra slovenskAho vojenskeho leteetva. Ak uvAzime,
ze pre SVZ bola na letisku Tri Duby rezervovana vzleto-
vopnstavacia kapacita a dostatok vojenskAho material
neho zabezpecenia. odlet SVZ v podstate v samych zakla
doch oslabil bojovii silu zvysku leteetva zapolnej armady
v nesmierne ddlezitej 1. etape povstama. TAto skutod-
nost' az do priletu 1. cs. stihacieho leteckAho pluku 17. 9.
1944 podstatne sfazovala veleniu povstaleckej armAdy
a veleniu leteckej skupiny KollAr chabymi leteckynu sila
mi Kombinovanej letky (KL) Uspesnejsie zabezpecovat
vzdusnii obranu povstaleckeho uzemia, pravidelne a vy-
datne podporovaf vlastnA pozemnA jednotky v obrannych
poziciAch proti materialno-technickej presile Wehrmach-
tu, jednotiek zbrani SS i pocetnej prevahe nemeckej Luf-
twaffe, ktora operacne posobila do 20.9. 1944 predovset-
kym z dvoch kliicovych zAkladni na Slovensku z letfsk
Malacky-Novy Dvor a Piestany, kde koncentrAcia bojo-
vych lietadiel (prevazne typovJu 87. Bf 109G 6. Ju 88, He
111H-10 a FW 189) do polovice septembra 1944 dosiahla
takmer 100 strojov
Je nespornA. ze SVZ mohla po presune na letisko Tri
Duby do priletu Fajtlovho stihacieho leteckeho pluku
istym spAsobom zasuplovaf tiito leteckii jednotku a v ko-
ordinAcii s KL pokiisif sa tidinnejsie zasiahnut pri obra
ne vzdusneho priestoru nad povstaleckym lizemfm a pro
ti nastupujiicim bojovym skupinam plk. von Juncka a plk.
von Ohlena (resp. 178. divizii pancierovych granatnikov
Tatra) v StreAnianskej tiesnave a na pnechodoch z nej do
priestoru Vriitky. Mohla spomalovat' a oslabovaf postup
praporu SS Schafer do liptovskeho priestoru. sfaiovaf
postup pluku SS Schill v smere ТороГсапу. pomdef pri
prehradem smeru ТороГсапу Zemianske Kostolany
Prievidza a zasiahnut proti skupine SS Volkman postu-
pujticej na Oravu. Mohla sa pokiisif ubrAnit leteckii zA-
kladnu letisko Tn Duby, ktorA sa stalo vzdusnym pris
tavom spojeneckej materialnej pomoci.
Po odlete SVZ do ZSSR jedinym leteckym litvarom. ktory
zostal povstaleckAmu veleniu к dispozicii, bola Letecka
skola v В Bystnci. prevadzkovo dislokovanA svojimi
organickymi siicasfami (cvicnou. skolnou, techmckou
a pomocnou letkou. Skolou leteckeho dorastu. Studijnym
leteckym vyskumnym listavom, automobilovou sluzbou,
zbrojnym a mumenym skladom a Letiskovymi leteckymi
dielnami) na letisku Tn Duby A tak tarcha vsetkej letec-
kej Ainnosti do 17. 9. 1944 spocinula na KL. ktorA vzni
kla z cvicnej letky. Napriek nasadeniu vietkych psychic
kych a fyzickych rezerv nemohli jej prislusnici vykom
penzovaf techmcke minusy zastaralych. nemodernych
a navyse aj mAlopocetnych bojovych lietadiel do takej
miery, aby mohli touto predvojnovou leteckou techmkou
vybojovat vzdusnii nadvladu nad povstaleckym uzemim
a stihat' aj uAinne podporovaf vlastne pozemnA jednotky.
Absencia SVZ na letisku Tri Duby bola viac ako citefnA.
pretoze ju velitefstvo leteckej skupiny KollAr nemalo cim
adekvAtne nahradif z vlastnych leteckych zdrojov.
Odlet SVZ do ZSSR treba hodnotif ako kardinAlnu chybu
zAstupcu velitefa Vychodoslovenskej armAdy plk gst
V. TalskAho. Nebola to vsak len jeho chyba Bol to dosle
dok celeho radu chyb velenia Vychodoslovenskej armAdy
a neddslednosti povstaleckeho velenia. V Talskom nasli
chyby a nedoslednosti svoje zavrsenie V nepritomnosti
gen. Malara ako najvyssi velitel siihlasil s odletom jadra
slovenskeho leteetva na sovietsku stranu Navyse sAm,
v rozpore s Malarovymi direktivami. odletel so SVZ.
Vzdialil sa od jemu zverenej armady. cim sa paradoxne
distancoval od svojich velitelskych prAvomoci Odlet SVZ
nielen skomplikoval, ale priamo sfazil pplk. gst. Goliano
vi a mjr. gst. Tdthovi uspesnejsie zvlAdnut vederue letec
kych operacii na samom zaciatku SNP. pretoze fakticky
zostali bez bojovAho leteetva. Nemohli teda letecky ucin-
ne zabezpecovat' obranu vlastnych pozemnych jednotiek
na najohrozenejSich lisekoch a doraznejsie sa pokiisaf
о vybojovanie zapasu о nadvladu vo vzdusnom priestore
nad povstaleckym lizemim. Aj preto 3. 9. pplk. gst Go-
lian naliehavo ziadal gen. Ingra. aby и spojencov presadil
kratkodobe vyclenenie As. letky operujiicej v sluzbach
RAF v prospech povstania. Zaroven ziadal, aby sa SVZ
vrAtila na Slovensko na letisko Tri Duby.
Golian sa vehementne usiloval zvy§if bojovii silu i morAl-
ku povstaleckych jednotiek okamiitym presunom para
brigAdy a leteckou pomocou. Jeho situacnA hlasenie z 5.
9. doslova vystrihalo gen. Ingra ..Ak nepoMete parabn-
gAdu a malii stihaciu leteckii pomoc. behom 4 az 6 dni
bude mozno ocakavat katastrofAlny vysledok nasej ak-
cie.“ Gen Ingr 6. 9. prikazal naCelnikovi CSVM v Moskve
gen. Pikovi pohadat sovietske vojenskA kompetentnA
orgAny, aby odoslali SVZ so vsetkym leteckym materiA-
lorn na letisko Tri Duby,
NezAvisle od tejto iniciativy vyvinul sam mjr. Trnka znac-
33
SI.OVr\SKELETE< TVO
1944 144«
ne ilsilie о prelietnutie bojaschopnych lietadiel SVZ na
Tn Duby. К tomuto rozhodnutiu definitivne dospel po
rozhovore s pplk M Veselom. clenom vojensko-partizan-
skej delegacie z Turca (tvonl ju okrem Vesela C. Kuchta.
A K. Each. S. Kuna. F. Estov a I. Bystnanin), ktord odle
tela lietadlom Savoia Marchetti SM 84 bis pilotovanom
pridelenym dostojnikom u cvicnej letky рог. V. Griinom
z letiska Tri Duby 4. 9. 1944 do Kyjeva, aby dohodla
s USPH vojenskii materialnu pomoc povstamu Na zakla
de ziskanych informAcii si mjr. Trnka telefonicky vymo
hoi audienciu u marsala Koneva, ktordho rAno 5.9. infor
moval о kritickej vojenskej situacii na Slovensku a pozia-
dal ho о okamzite odoslanie SVZ na letisko Tri Duby.
Svoju ziadosf predniesol aj nAcelnikovi spravodajskdho
oddelema 1. UF gen. Lencikon a neskorsie aj genplk. S.
A Krasovskemu. velitelovi 2. leteckej armady. Sovietski
letecki funkcionari zrejme nepovazovali z bojoveho
aspektu za prinosnd odoslaf zvAdSa u2 technicky zasta
rale lietadla SVZ na Slovensko, kedze uz 4. 9. 1944 roz
hodli о prelietnuti vSetkych lietadiel SVZ z Evova na le-
tisko Torki blizko leteckej zakladne Przemysl, kde pla-
novali po sustredeni slovenskych letcov organizovaf
pre&kolenie prislusnikov SVZ na sovietske modernd bo-
jove lietadla. Na opatovne naliehanie mjr. Trnku marsal
Konev a gen. Krasovsky povolili 5. 9. prelet dvom Bf
109G-6 a neskor v nasledujiicich dnoch (v ramci kurier-
nej sluzby) i dal§im from lietadlAm SVZ (dvom S-328
a jedndmu Fw 189) na Slovensko s tym, aby sa uz nevra
cah nazad. Zvysne stroje SVZ prevzalo sovietske velitef
stvo pre svoje lidely.
Gen. Golian neustaval vo svojich naliehavych poziadav-
kach о letecku pomoc, ktoru adresoval ds. spravodajskej
sluzbe do Londyna, ani v dalsich septembrovych dnoch.
Hned v druhy den zacatia KDO (9. 9.) az ziifalo ilpenlivo
ziadal vyslaf na letisko Tri Duby aspon 10 stfhacov.
Teoretickd skolenie letcov SVZ na sovietske lietadla sa
zacalo 11. 9. 1944 na letisku Stubno. Moznosti preletu
celej SVZ na Slovensko v 2. septembrovej dekade vsak
boli u2 po teoretickom Skoleni a pre aktualny zaciatok
praktickdho vycviku zazehnand 15. 9. 1944 odpovedou
marsala Koneva. V nej velitel 1. UF zdovodnil. ze odlet
mjr. Trnku a jeho SVZ na Slovensko nie je nutny, kedze
organizacno-technicke problemy praktickeho vycviku
i formy matenalnej pomoci SNP u2 sovietska strana zod-
povedne riesi. Vahu tejto odpovede potvrdil aj velitef 2.
leteckej armady (2. LA) genplk. Krasovsky, ktory v ten
isty deft popoludni priletel do Stubna. Nechal sa detailne
informovaf mjr Trnkom о SVZ a о predpokladanom pod
te slovenskych letcov. ktori by prichadzali do tivahy na
prelet zo Slovenska do ZSSR na precvicenie na sovietske
modernd stihacie a bombardovacie lietadla s tym. ze po
absolvovani vycviku sa ihned presunu pomdct bojujiice
mu Slovensku. Krasovsky sucasne prisfubil, ze prakticky
letecky vycvik SVZ sa jeho osobnym pricinenim zadne
v do najkratsom case. A skutocne • veci sa pohli. Uz 16.
9. na rozkaz gen. Krasovskeho navstivil SVZ sturman 2.
LA gen. Gordienko, aby zabezpecil vsetky technicke zale
zitosti leteckeho vycviku. ktory sa zadal 23. 9. po presu
ne SVZ zo Stubna do Przemydla.
Zostava ale objektfvnym faktom, ze prislusnici SVZ, kto-
ri 31. 8. odleteh do ZSSR - sa podrobili organizadne
a technicky zdlhavemu precviceniu na modernd lietadla
Il 2m3 a La 5FN. Precvidenie sa neumerne pretiahlo. Aj
spravodajske preverovanie prislusnikov SVZ zo strany
Pplk. gst. F. Urban
NKVD urobilo z caso-
vdho hfadiska svoje,
pretoze viaceri pri
slusnici SVZ sa zu-
castnili na fazeni pro-
ti ZSSR v rokoch
1941 1943. Preto
NKVD overoval vy-
sledky ich operadnej
leteckej angazovanos-
ti. Aj tAto skutodnosf
sa podpisala na od
dialeni, a tym aj pred-
fzeni precvicenia.
V siivislosti s tymto
oddialenim je pozoru-
hodne, ze sa gen. Go
lian este aj 26. 9.
1944 nemohol zmierif
s tym. ze na letisko Tri Duby neboh prelietnutd zo ZSSR
(falsie bojaschopnd lietadla SVZ. Konkrdtne hadal, aby
slovenski letci prelietli dve В 534, tri Fw 189 a tri S-328.
ktore boli tak ziaduco potrebne pre bojove letecke illohy
na Slovensku. Nestalo sa tak sekundAme preto. ie lieta-
dla SVZ uz vyuzivalo sovietske letectvo pre rozne vojen
skd ildely (ale rozhodne nie na bojove). A primarne pre-
to, ze letci SVZ, ktori mohli prelietnuf lietadlA, pokraco-
vali v zdlhavom precvicovani na novd stroje.
Nasledny zasah gen. Krasovskeho do vycviku priniesol
plody uz v polovici oktdbra 1944, ked precvideni stihadi
aj piloti sturmovikov prelietli na 30 km vzdialene letisko
Przeworsk, kde uz od 16. 10. cakali na rozkaz uinoznuju-
ci presun na Slovensko. Ale nevyjasnene kompetencie
a vyhonky disharmdnie medzi mjr. Trnkom a skpt. Kla-
nom. ktory Trnkovi odlet zakazal, prerAstli neskor do zA-
kulisnych rokovani, ktore melenze poskodili Trnkovu po
vesf. ale podpisali sa aj na zhorseni vzAjomnych desko
slovenskych vztahov. do nebolo vdbec ziaduce z aspektu
spolocneho postupu pri organizovani leteckej pomoci
povstaleckemu Slovensku v druhej polovici oktdbra 1944
(viac v 9. kapitole).
Prilet sturmovikov a stfhaciek so slovenskym persona-
lom na letisko Tri Duby sa ukAzal reAlne moznym az oko
lo 23. • 25. 10. 1944. To uz celkovA. velmi nepriazmvA vo-
jenska situAcia na povstaleckom fronte. akiitny nedosta-
tok nahradnych leteckych pldch s betonovou VPD, vefmi
zld pocasie a napokon i zly stav rozmoknutdho trAvnatd-
ho letiska Tri Duby nedovofovali najma skupine sturmo
vikov operacne posobif z tejto plochy.
34
SKAT Vskl. 11 ГК IM>
1444 - ММ5
2. kapitola
Ilegalne letecke pripravy na ozbrojene
vystupenie vyusfuju do SNP
Jan Stanislav
Uloha J. Totha a J. Zadzoru v organizovani leteckych
priprav
Mjr. gst Jozef Toth
Pplk. gst. J. Golian
udrziaval pnatef-
ske kontakty
s mjr g§t Tdthom
Doverne poznal je-
ho protinemeckC
odbojove zmysfa
nie. Preto am ne
prekvapuje, ie ho
po osobnom poho-
vore na jar 1944
poveril konkretny
mi ilegalnymi vo-
jenskymi letecky
mi pripravami
a orgamzaciou le
tectva na ozbroje
nd vystupenie.
Oboznainil ho
s dolezitymi vojen
skoorganizacnymi informaciami о pripravovanom povsta
nt Predostrel mu zoznam spofahlivych leteckych dostoj-
nikov a vojakov z povolania. Upozornil ho na dodrziava-
nie zasad prisnej konspiracie pri nadvazovani osobnych
kontaktov, pri vofbe spolupracovnikov. pretoze navonok
bolo potrebne prejavovaf i nadalej lojalitu bratislavskej
vlAde a formalne dodrziavaf jej pokyny.
Roku 1944 zastaval funkciu velitefa VZ plk. gst. A. Ba
Uay Kedze vedel о Tothovej protinemeckej orientAcu,
preradii ho do uvofnenej funkcie nacelnika stabu Velite-
fstva vzdusnych zbrani (WZ) az 1. 8. 1944 a dovtedy ho
ponechal i nadalej vo funkcii prednostu „materidlnotech
nickCho” oddelenia. Zaradenie umoznovalo Tdthovi
ovplyvnovaf iba materialno technicke zabezpecenie pol
nych i zapofnych leteckych jednotiek na Slovensku.
Z kompetenCnCho hfadiska mu vsak funkcia nedovofova
la ovplyvnovaf vyber a zadelenie osob vhodnych pre odboj
do velitel'skych funkcii v podriadenych leteckych jednot-
kAch
Kvoli svojej funkcii mjr. T6th primerane Casto cestoval.
DostAval sa do bezprostredneho kontaktu so vSetkymi le
teckymi jednotkami. Postupne sa zoznamoval s ich veli-
tefmi. Ziskaval tak dobry obraz о potrebe materiAlno-
techmckeho zasobovama. na zAklade coho mohol rozhod-
mil о optunAlnej distnbiicu vojenskeho leteckeho mate-
nAlu. Najma do predpokladaneho leteckeho centra ozbro-
jendho vystripenia - do pnestoni В Bystnca Zvolen
Pretoze A. Ballay musel v lete 1944 znacmi cast svojho
pracovndho Casu venovat inSpekCnym cestam. coraz cas-
tejsie poveroval Totha zastupovanim neobsadenej funkcie
nacelnika stabu WZ - spociatku bez podpisoveho prava.
Ttito okolnosfami prejavovami doveru dokazal J. Toth
funkcne vyuzif. Modifikoval zauzivami koncepciu nAstu
pu zaloznikov pre pripad vyhlAsenia mobilizacie. Povod-
nA koncepcia totiz striktne nariadovala mobilizovanym
osobam prezentovaf sa najskor u leteckCho pluku v PieS
fanoch a odtial nastupovat' к svojim materskym jednot
kAm Mjr T6th napnek pociatocnemu nestihlasu plk Ba-
llaya. pplk Sojceka. velitefa leteckeho pluku • a stot. let
R KollAra. vehtefa letky 2 a siicasne mobilizaCneho dos
tpjnfka presadil umnou argumentaciou novii koncepciu
DosiahoL ie do Hajmk pn Zvolene sa presunula Cast le
teckeho vystroja a vyzbroje pre potreby mobilizovanych
brancov pre Letecku skolu (L§) v В Bystrici.
Pretoie DLM nevyclemla pre LS stycnC orgAny. resp. po
radcov & stAlych instruktorov mohol vycvik pilotov, vy-
konnych letcov vsetkych kategdni. palubnych a letec-
kych mechamkov §LD prebiehat podia vlastneho progra
mu. schvAleneho WZ v TrenCine, bez pnameho пешескё
ho dmgizmu Zasahy I 1.M do leteckCho vycviku boli skor
prilezitostne. a tak sporadicky platomckd, ie nemali Ha-
den podstatnejsi vplyv na LS Absenciu nemeckych
instruktorov kontrolbrov v LS ktori by mali aj v ramci LS
ustraiif a zgiajthsaltovaf vycvik a budovanie slovenskd
ho letectva v zhode s potrebami nemeckej brannej moci,
treba hodnotif ako paradoxnii skutocnosf. Na tejto zjav-
nej benevolencu DLM к L§ sa zrejme podpisali dobre
osobnC vzfahy medzi ministrom NO gen. F. Catlosom
a druhym velitefom DLM genmjr. Ludwigom Keiperom.
politicky flexibilnym clovekom, ktory uz vo februAri 1941
vystnedal v tejto funkcii plk. let. Kriigera Keiper okam
2ite pochopil. predo sa stal vojensky ortodoxny Kruger
Catlosovi nepohodlny. Keiper si vyprofiloval s Catlosom
vzfahy tak. aby nevznikli dovody na jeho odvolanie a mo-
hol Co najdlhsie zotrvaf na Slovensku.
Aj tuto skutocnosf dokazal mjr. Toth vyuzit' pri presadzo
vani konkretnych materiAlnych opatreni v ramci ilegal-
nych vojenskych leteckych priprav na ozbrojene vystiipe-
me. V tejto siivislosti treba konstatovaf, ze konspirativ
35
Sl.OVE\SKLI,ETE« TVO
1444-F4<
ny charakter vojenskych leteckych priprav nedovofoval
mjr Tothovi naisto rAtaf s presnym poAtom leteckych jed-
notiek a osob. ktore sa zapoja do povstania. Velmi dobre
si uvedomoval. ze perspektivna dislokAcia povstaleckAho
letectva bude zAvisief od toho. aky priestor dokAzu ovlad
nut' a udrzaf vlastnA pozemne jednotky’. Naisto vAak poci-
tal s tym, ze letisko Tri Duby a vsetky letecke jednotky
dislokovanA v priestore B. Bystrica Zvolen vytvoria pov
staleckii letecku zAkladnu. Preto sa uz v lete 1944. ked
sa zavrsovali vojenske letecka pripravy na ozbrojenA vy
stupenie, postupne na letisko Tri Duby siistredili znacne
zAsoby LPHM (vyAe 300 000 litrov), leteckej vyzbroje
a municie (vyse 2 500 ks b6mb) a rozneho technickAho
matenalu.
Mjr T6th pozitivne hodnotil, ze v ramci rozsirenia statnej
hlasnej sluzby (HS) pribudol v prvej polovici roka 1944
cely rad novych hlasok na strednom Slovensku (RatkovA,
Litava. Sv. Befladik. Sasa. Cabradsky Vrbovok, Donovaly,
Lovmobana). Pocital s tym, ie HS ako zlozka teritoriAl
nej protilietadlovej obrany (TOPL) splni pomocou telefo-
nickeho a radiotelegrafickAho spojenia illohu pri aktivo-
vani povstaleckAho stfliacieho letectva. protilietadlovAho
delostrelectva (PLD) i pri aktivovani civilnej protiletec
kej obrany. kedze boli priamo napojene na sief vystraznej
sluzby. Navyse HS mala jednu zo svojich dvoch ilstredni
v prevadzke prAve na letisku Tri Duby. Jej podliehali sta-
nice HS so siefou tzv. hlasok rozmiestnenych na vyvyse
nych miestach v terene strednAho Slovenska.
Pokial islo о ziskavanie a zapAjanie jednotiek DPLP do
ozbrojeneho vystupenia - pripravami na povstanie bol po-
vereny pplk. del. Jozef Zadzora, ktory za brannej pohoto-
vosti stAbu zastAval funkciu velitefa DPL na Slovensku.
velitefa delostreleckAho protilietadlovAho pluku (DPLP)
v Zlatovciach i funkciu velitefa posadky v Trencine. Ako
velitefovi DPL na Slovensku mu podliehali vAetky DPL
jednotky po vycvikovej. organizaAnej i taktickej strAnke
Sucasne plnil ulohu poradcu velitefa VZ a funkciu sAfa
zbrojnej sprAvy WZ pre DPL.
Pplk. Zadzora mal vo svojich rukAch znacne koncentro
vami velitefsku pravomoc, ktoni ale nevyuiil na organi-
zovanie DPL jednotiek na ozbrojenA vystiipenie v zmysle
Golianovych smernfc. Zadzora dokonca nezoznAmil niko
ho ani s instrukciami pplk Goliana. ktore priniesol stot.
M PolAk 25. 8. 1944 do Trencina. Tie prikazovali Zadzo-
rovi okamzite nadviazat' styk a ilzku spolupracu so vset-
kymi odbojovymi zlozkami v Trencine Zadzora nikoho
neinformoval. Uplne zlyhal. A tak sa rozhodujiicim podie
lorn podpisal na tom, ze trencianska posAdka sa ako ce-
lok nezapojila do povstania. Z jednotiek DPL sa v dosled-
ku jeho pasivity. hraniiiacej s fahkovaznou, az trestuhod
nou nezodpovednosfou, zapojila iba cast protilietadlovA-
ho delostrelectva, aj to zAsluhou telefonickAho zasahu
mjr. Totha v hodine dvanAstej.
Hegalne pripravy na letisku Tri Duby
Paralelne s Ainnost’ou mjr. T6tha - no tiplne autonomne
od nej sa po linii mjr. let. O. Dumbalu a stot. let. B. Kubi-
cu postupne od jari do leta 1944 stupnovali ilegAlne pri
pravy na ozbrojenA vystupenie na letisku Tri Duby. Go-
lian urobil dobre. ked touto dolehtou konspirativnou Ain
nostou priamo poveril samotneho
velitefa L§ mjr. Dumbalu a stot
Kubicu. velitefa Studijneho lista-
vu vzdusnych zbrani (§UVZ).
Formy a intenzitu tejto cinnosti
v lete 1944 bezprostredne ovplyv-
nil rad skutocnosti: postup CA
к hraniciam Slovenska, prehlbu-
jiica sa kriza bratislavskAho rezi-
mu. narastajuci protinemecky
a protifudAcky postoj slovenskej
armAdy a znacnej casti obyvatef
stva, cinnosf odbojovych zloziek.
ilegalnych nArodnych vyborov i samostatny rozmach par-
tizAnskeho hnutia. Pod tlakom tychto vonkajAich i vnti
tornych faktorov dozrievala revoluAnA situacia na letis-
ku Tri Duby do ozbrojenAho vystiipema. IlegAlne letecke
pripravy pokroAili koncom augusta 1944 do konkrAtnej
podoby. Jej propovstalecke kontiiry v poslednej augusto
vej dekAde r. 1944 vydatne doformovala skupina protine-
mecky orientovanych dostojnikov a vojakov z povolania
posobiaca na letisku Tri Duby. Islo о stot. tech zbroj. let.
Jozefa Pristacha. velitefa technickej letky na letisku,
stot. let. Jozefa Remena, velitefa technickej letky 3. npor.
let. MikulAsa SingloviAa. velitefa fotografickej Aaty, npor.
let. Imncha KosikAra, velitefa Akolnej letky, npor. let. Ja
na VrsanskAho. velitefa letistnych (resp. letiskovych) le-
teckych dielni (LLD), a zvk. rtm. let. Rudolfa Ziliaka, ve-
litefa zbrojArskej Aaty. TAto skupina si na sprostredkova
ny pokyn Goliana. tlmoAeny v naznakoch velenim LS. i na
zAklade vlastnAho presvedcenia a rozhodnutia vytypova-
la v lete 1944 spofahlivych pilotov, mechanikov a pozoro-
vatefov. Skupina sa uz programovo zdrziavala vonkajsich
protireiimovych akcu, neorganizovala illety do ZSSR. Pre
36
xIOWSsM.tl IH IVO
14*1 FM?
potreby pripravovandho ozbrojendho vystiipenia sa po
wcerych liniach vojensky prezieravo zabezpecila obrana
letiska Tn Duby proti mozndmu nepnateFskemu vzdusne-
u i рогетпёти napadnutiu. Velenie LS v spoluprAci so
pomenutymi dostojnikmi sa usilovalo co najskor
schopnif dostatocny pocet bojovych lietadiel, najma sta
rt Avne В 534. Letovy S-328, Messerschmitty Bf 109E 4.
Propovstalecki dostojnici predUovali cas oprav lietadiel
t inych litvarov v LLD s tym. aby uz zostali na letisku Tri
Duby. Ziskavali zbrane. muiuciu. doplftovali a rozsirovali
zAsoby LPHM. Rekognoskovali zmyslanie prisluSnikov
LS. obyvateFov obci, kedze s ich pomocou naisto pocftali
pn liprave VPD letiska. Svoju pozornost' zamerali aj na
estovanie presunov roznych nemeckych spojovacfch jed-
notiek v priestore Zvolen - B. Bystnca Organizovali
a uskutofiftovali lietadlami cvicnej letky leteckd priesku
my najma к mad'arskym hraniciam, odkial predpoklada-
h. ze hrozi prvoradd nebezpecenstvo петескёЬо obsa
dzovania Slovenska. Zbrojarom pnkazah vymontovaf
z lietadiel neschopnych letu pozorovatefske guFometnd
dvojcata a namontovaf ich na trojnozky - zhotovene
v LLD. Takisto pnkazah vymontovaf zo streleckych sta-
novisf bombardovacich lietadiel SM 84 bis velkokahbro
ve 12,7 mm gulomety Breda Sapat na boj proti nemeckym
lahkym tankom a obrnenym vozidlam
0 pripravenosti veliacich dostojnikov L§. lietajticeho
1 pozemneho personAlu na protinemecky branny odpor
sveddi skutocnosf. ze dokazali vcas vyrieSif otAzky zAso-
bovania. dopravy a do istej miery aj protivzdusnej obrany.
Pripravili letisko Tri Duby na prijatie SVZ z Presova Pa
matali aj na techmcke zabezpeceme obnovy VPD po pri-
padnom nepriateFskom bombardovani. Vybudovah vhod
ne priestory na ulozenie nahradnych leteckych dielcov,
municie a dostatocneho mnozstva LPHM na operacmi
cinnosf. Uz koncom jiila a zaciatkom augusta 1944 budo-
vali v priestore letiska vhodnd okopy. zAkopy. stavali
opevnenia pod zAmienkou „protipartizAnskych opatreni."
Pokial ide о vSeobecny zakaz casovo striktne obmedze
ne'ho lietania. ktory vyhlAsilo WZ v Trencine 4. 8. 1944,
t. j. dva dni po illete stot. E. Kozu
na He 111H-10 do ZSSR. postihlo
toto krajnd bezpecnostne opatre-
nie LS len ciastocne. Na rozdiel
od vSetkych leteckych utvarov,
v ktorych musel pozemny tech
nicky personal plnif nadrze lieta-
diel len na pol hodiny letu a po
kazdom lete vyberat akumulato
ry z lietadiel a uzamykat' ich,
WZ v zaujme dodrzama vycviko-
vdho cyklu povolilo LS vykonAvaf
cvicnd lety s tyhn. ze nadrze lieta
diel mohli byf naplnend LPHM
na hodinu letu. Tiito moinost vyuzivali spol'ahlivo vybra-
пё a instruovand posadky cviCnej letky uz pred vypuknu
tim SNP na prieskumne lety do oblasti, odkial sa predpo
kladal prfchod nemeckych jednotiek na Slovensko. Prvd
Stot. let.
Ivan Haluzicky
akcie sa zacali uz 27. 8 prieskumom cestnych a zeleznic
nych komunikacii v smere Lucenec, Rimavska Sobota,
IpeFske Sahy, Levace a Vrable Nasledujiici deft smerovali
prieskumnd lety do priestoru Zilina. Bytca. Trencin. Ora
va, Nitra a Levice. Vsetky sa realizovali na Akolnych lie
tadlAch Praga E-39G a Heinkel He 72D Kadett z toho do
vodu. ze obidva stroje mali dvojite riadenie a v pripade
midzovdho pristatia mohli posAdky tvrdif, ze ide о cvicny
let ziaka a instruktora LS. Tieto prieskumne lety treba
hodnotif ako organicke vystupy predchAdzajiiceho vyvoja
na letisku Tri Duby. Bezprostredne stiviseli s dolezitou
poradou, ktorii 25 8. zvolal na posAdkove velitefstvo vo
Zvolene mjr. pech. Stefan Zelinsky, povereny vojenskymi
pripravami povstania vo zvolenskej posadke Kedie letis-
ko Tri Duby a Hajniky patrili podia oblastnej posobnosti
do zvolenskej posAdky, na porade sa ziicastnili aj zAstup
covia letiska Tri Duby stot. J. Remeft a npor. M Singlo-
vid. Mjr. Zelinsky zhromazdenym ddstojnikom oznamil.
it петескё jednotky s najvacsou pravdepodobnost’ou
zacnii v najblizsom case okupovat' Slovensko od zapadu
a it zvolenska vojenskA posAdka sa postavi nepriateFovi
na branny odpor. Siicasne vydal inStrukcie informovaf
о tejto skutocnosti dostojnikov, rotinajstrov a poddostoj
nfkov z povolania. Remeft so Singlovidom tlmoCili naria-
denie veliteFa zvolenskej posAdky po svojom nAvrate do
Hajmk v miestnych kasarnach. Vojakov zAkladnej sluzby
a iiakov Skoly leteckdho dorastu (SLD) predbeZne о na
riadeni neinformovali. Ti sa vsak postupne sanu zorien
tovali uz na druhy den PersonAl pracujiici na letisku sa
totii ubytoval vo veliteFskej budove a vojaci zAkladnej
sluzby a ziaci SLD vyfasovali pusky a samopaly. Vsetci
pochopili, ze ide do tuhdho VzApati sa zosilxula strazna
sluiba, sformovala sa lidernA rota z vojakov zAkladnej
sluzby a zo Hakov SLD. Sprisnila sa cestnA kontrola.
Obsluhy gul'ometnych dvojciat a veFkokalibrovdho gulo
metu zaujali palebne postaverua К jednotlivym lietadlam
a do LLD boli prideleni mechamci a zbrojAn. Vsetky tie-
to skutocnosti potvrdzuju. ze velenie LS, lietajiici i po
37
SI.OMSSKI. LHKTVO
1944 . (945
zemny technicky personal rdznych odbomosti bol v pod-
state matenAlne i psychicky pnpraveny na ozbrojene vy-
stiipenie.
Ilegalne pripravy na letisku Piesfany, nastup do pov-
stania
Piesfanske letisko, situovand v tesnej blizkosti schutzzo
ny, sa stalo v lete 1944 tlejucou pahrebou protinemecke-
ho odporu. Dominujiicimi osobnosfami ilegalnych letec-
kych priprav na ozbrojene vystupenie sa po zdfhavej vzA
jomnej rekognoskacn a nAzorovej konfrontacii stall stot
let Ivan Haluzicky a npor. let. Karol Klusacek, ktori
v obdobi od 2. do 8. 8. 1944 prekonali baridru nedovery
a spojili dovtedy roztriestene a izolovane odbojove usilie
jednotlivcov i skupiniek v pieSfanskej posAdke. Je svojfrn
spdsobom paradoxnA, ze zblizeniu napomohli aj lilety
stot. E Kozu z letiska Tri Duby a mjr. M. Lisickeho z le
tiska Mokrad do ZSSR. ktord vyvolali v piestanskej po-
sadke melen vnutornd rozrudenie a napAtie, ale aj plno
otAzok. ci sa nechystA sirsia spolocna ozbrojena protine
meckA akcia.
Rtm. let. SebiAr
Vzapati po liletoch vydalo WZ
v Trencine tvrdy zakaz, z ktoreho
plynuh povinnosti dasovo obme
dzeneho lietania, plnenia nAdrzi
lietadiel na pol hodiny letu a po
vinnosf vymontovat akumulatory
po skonceni letu Lietat' mohli
iba dostatocne prevereni, spola
hlivi piloti. Pochopitelne, ze
piest'anska posadka s vefkou ne-
vdl'ou prijala zakaz. WZ nim
otvorene manifestovalo nedove
ru к prislusnikom vlastnych le-
teckych utvarov. ZAkaz siicasne signalizoval hlbokii oba-
vu WZ z dalsich neziaducich uletov. Atmosfera vrchnos-
tenskej neddvery WZ. neistoty a obAv z budiicnosti na-
podiv posobila v radoch piestanskej posadky konvergen
tne, zblizujiico. Kedze 2. 8. 1944 stot. I. Haluzicky v pri
tomnosti npor. К KlusAcka, por. J. Drozda, npor. 0. Fen-
cla. npor. L. Jarosa a riaditefa stAtnych kiipelov N. Krup
ku vylozil karty na stol • informoval о svojich kontaktoch
s VU. ktord udrziaval prostrednictvom mjr, Totha, uz nic
nestAlo v ceste, aby pritomni dostojnici vytvorili uzsi stAb
vojenskych leteckych priprav na ozbrojene vystupenie.
Prebrali vananty mozneho konania v blizkej budiicnosti.
V podstate sa pomikli tri moznosti: a) zotrvaf na mieste.
pripravit’ letisko na obranu a na prijatie povstaleckdho
vysadku; b) ustupovym bojom prejst na povstalecke uze
mie; c) v prihodnej chvili ihned presumit celii pieAt'anskii
posAdku na tizemie stredneho Slovenska. V pripade pre-
zradenia ilegAlnych priprav mali zainteresovani uletief
Na tejto prvej ilegAlnej schodzke sa napemo dohodli, ze
na ozbrojenu akciu treba ziskaf sirs! okruh spofahlivych
ddstojnikov a rotmajstrov vsetkych odbomosti. Celii ,,nA-
borovti" akciu bolo potrebnd uskutocnif v rAmci ochrany
letiska a kasArni proti partizAnom. Na druhom stretnuti
8. 8. piesfansky stAb prebral poplachove smernice pre
pracovane stot. T. Obuchom a odsiihlasil zapojenie dal-
sich vhodnych osdb do priprav ozbrojeneho povstama. IS-
lo о por. int. S. Bartalskeho. por. let. S. Benkovica. rtk
let. E. Cillika. zvk. rtm let. K. Dubena, npor. let. R. Hur
bana, por. let. V. Jablonskdho, por. let. J. Kordosa, por.
let. K. Kulasika. por. MUDr. T. Niznanskeho. zvk. let.
J. Madarku, por. J. Passa a por. let. D. Slavkovskeho. StAb
rozdelil ulohy. KlusAcek mal ve
novaf zvysenti pozomosf pripra-
ve a vycviku vojakov a v hodine
H nalozif vystroj, strelivo. muni-
ciu a proviant na autA. HospodAr
Bartalsky mal zabezpecif dosta
tok proviantu. zbrojAr Cillik pri
pravit' zbrane a municiu. Mecha-
nik Madarka bol zodpovedny za
dostatok pohonnych hmot a pris
tavenie cisterien. Ulohou Jarosa
Npor. let.
Jozef Koiembus
Des. let. Anton Vanko a Fencla bolo spracovaf a ziskaf
pre odboj prisluAnikov letky 11.
Spravodajsky dostojnik Drozd mal ziskaf dostojnikov le-
teckeho pluku pre ozbrojene povstanie. Haluzicky mal
i nadalej udrriavat' lizke spojenie s Tdthom a s miestnou
ilegAlnou odbojovou skupinou a nadviazaf spojenie s ve-
lenim LS v B. Bystrici. Mechanik rtm. let. SebiAr tajne
udrziaval v pohotovosti S-328 pre pripad zrady, di odha
lenia ilegAlnej cinnosti piestanskej vojenskej skupiny.
Po lilete siestich prisluSnikov letky 41, vojakov z povola-
nia por. let. K. Novotneho (pilot),
por. let. M. NahAlku, dat. let.
J. Gucmana, cat. let A. Sebestu.
cat. J. Spinaka. des. let. F. Stra
chotu a frekventanta vojenskej
akademie z Bratislavy F. Targo
sa na lietadle Junkers W34hi,
W. Nr. 911. z letiska Poprad-Ta-
try do ZSSR dna 20. 8. 1944,
sprisnilo WZ zAkaz lietania do
takej tniery, ze jeho pripadne po-
rusenie sa mohlo trestaf smr-
fou. Tento zAkaz tazko postihol
piesfansky letecky pluk. Mecha
nici museli vymontovat' akumulAtory, vypustif z nAdrzi
benzin, stroje natladif do hangArov a dvere zaplombovaf.
Na letisku zhasla leteckA prevAdzka. Vsetkych. do neve
deli о pripravAch na ozbrojene vystupenie. zasiahol smii-
tok. nepokoj i obava z budiicnosti. Do tejto atmosfdry
premkali sprAvy о moznej nemeckej okupAcii. Asociovala
leteckA situAcia z marca 1939. ked madarske jednotky
prepadli vychodne Slovensko.
Napriek tymto docasnym deziltiziAm prevazovala, navo-
nok nedeklarovanA, pnpravenost' pieAfanskej vojenskej
posAdky na protinemecke ozbrojene vystupenie. Tento
stav bojovej pohotovosti sa nedosiahol naraz Jeho zakla-
dy vytvorilo zrefazenie osobnych, frontovych i mierovy’ch
38
sloviasm.u im ivo
1444 • HI4S
•knsenosti z rokov 1939 - 1944. ZivelnA prejavy nesiihla
sc s nemeckym spojenectvom, nedovera к tornuto zvAz
ku obava о osud vlastneho naroda. rozne formy odporu
a uidividuAlnej revolty. dlhodobe rozpory a rozbroje pri
Lesnikov piestanskej posadky s Hlinkovou gardou (HG).
freddasne. no uspeAnA lilety viacerych piesfanskych let
cm* do zahramcneho odboja (7. 6. 1939 о 12.05 h uleteli
u hetadlach S-328., 344., 342., 155 a Aero Ab 101 15
piloti des. 1. Gablech. des. J. Lazar, des. J. Капа, des
J Hrala a hlavny mechanik cat. E. Ivanic. cat. F. Knotek.
strelec, des. J. RehAk. rAdiotelegrafista. slob K. Valach,
echanik). zrelA lilety v pokrocilom Case hlbokych dezi
Uzii slovenskej armady к bratislavskAmu rezimu (18 4.
1^43 о 06 45 h uleteli na lietadle В 71 pilot des A Van
ко voj. L. PollAk, voj. F Slezak, voj. J. Koman. voj.
J. Bioch do Turecka). tichA tragika neiispesnych poku
sov о lilety (npor. E. Kukorelli. npor. J Kolembus, rtm.
let. J. Goralik), nAslednA
degradacie, vazenia. pre
miestnovanie do inych
posAdok, pridelbvanie
к pechote, na front a dal-
Sie represivne opatrenia
slovenskeho reZunu uva-
lenA na prislusnikov pies
t'anskeho leteckAho plu-
ku (zachytili do svojej sie
te aj ilegAlnu cinnosf le
teckej skupiny cat. M. Da-
nAca) organicky vo svojej
perspektive vytvArali 2iv-
nu podu pre odboj. IlegAl
na vojenskA skupina stot
Haluzickeho dokazala
v lete 1944 preklemif rozdielnosf vierovyznania i politic-
kAho presvedCenia klucovych osobnosti leteckAho pluku.
Dokazala zbavif seba i prislusnikov piestanskej posAdky
liletovej traumy a navigovat' ich myslenie a konanie
v prospech pripravovanAho povstania. Dna 25 8 1944
zvolal velitef letiska stot. Haluzicky vAetkych zasvate
nych do ilegAlnych leteckych priprav povstania na dolezi
hi poradu, vysledkom ktorej bolo. ze s okamiitou plat-
nost'ou vydal rozkaz na obranu letiska a kasArni Velite-
Tom letiek prikAzal, aby organizovali muzstvo do Ciat. aby
ho vystrojili a vyzbrojili ako do pofa Vojaci ihned zaCali
kopat' zAkopy. V pozdnej nocnej hodine stot. Haluzicky
vyhlAsil bojovy poplach a najvyssiu bojovu pohotovosf.
Vojaci z povolania zostali spat v kasarnach. Ulicami mes
ta hliadkovala ozbrojenA cata miestnej posadky. V noci
z 26. na 27. 8. dorazila z ProtektorAtu do Piesfan od hra-
nic vlastencami avizovanA nemeckA vojenskA motorizova-
nA jednotka v sile roty. vyzbrojena fazkymi gulometmi
Stot Haluzicky vyslal do priestoru Horna Streda oproti
nemeckej rote ozbrojenti catu piesfanskych letcov pod ve-
lenim por. J. Drozda. ktory zistil. 2e nemeckA jednotka
mala v ilmysle cerpaf pohonne hmoty priamo na piesfan
skom letisku. Drozd okamzite vyhodnotil, ze obsadenie
Pilot Ladislav Hodro
Por. let.
Du&an Slavkovsky
letiska nemeckou jednotkou by sa rovnalo odzbrojeniu
miestnej leteckej posadky’. Bleskovo vytazil zo skutod
nosti. ze velitef nemeckej roty nemal oficiAlne pisomne
povoleme slovenskeho MNO к vstupu na letisko, a preto
zastavil nemeckii rotu na lirovni letiska. Po ubezpeAeni
nemeckeho velitefa. ze rota len prechAdza Piesfanmi,
jednotku prepustil Pretoze nedoveroval tvrdeniu nemec
keho velitefa, rozhodol sa sledo-
vaf pohyb nemeckej koldny. kto-
ra napriek ubezpeceniu mesto
neopustila. Jej prislusnici sa uby-
tovah v hoteloch Royal a Slovan,
Cast sa rozlozila v priestore pri
kolonAdovom moste Stot. Halu
zicky vyslal rAno 27 8. ozbrojenti
hliadku к velitefovi nemeckej ro-
ty. aby ho vyzvala opustif Piesta
ny. Odmietava odpoved potvrdi-
la, ie koldna zostane i nadalej
v meste. VzapAti dostal stot. Ha
luzicky pozvame od clenov mies
tnej DP dr. Reitera a Reissa. aby sa dostavil asi о 19.00 h
do cukrarne u Babiky na pohovor, resp. rokovanie s veil
tefom nemeckej roty. Rokovanie vsak neviedlo к ziaduce-
mu vysledku. Haluzicky po navrate zosilnil hliadkovu
sluzbu v meste. Cata por. D. Slavkovskeho vyzbrojenA faz
kymi gufometmi obsadila cestny most cez Vah. Nedovera
viedla к obojstrannej ostrahe. к vzajomnemu strAAeniu sa.
Piesfanska posAdka prezila dva dni vybicovanAho napA-
tia. Rokovania na pokracovanie sa pretiahli, nevyiistili do
dohody. Konecne 28. 8. nemeckA rota bez udania ddvodu
odtiahla z mesta
Ani odchod nemeckej roty ne-
uvofnil hned vlnu napatia v pies
tanskej posAdke Tym, ze vojen
ska skupina stot. Haluzickeho
vzApatl otvorene uskutoAnila rad
protmemeckych opatreni podia
dohovorenAho scenAra. pretran
sformovala napatie do ziaducej
praktickej cinnosti. ktora pres-
vedcila aj nezasvAtenych Muz
stvo sa chopilo prace. Na pnsta
venA nAkladnA auta nalozilo
Por. let. Julius Drozd
zbrane, munlcra. vystroj a proviant. Dve pristavenA cis-
terny naplmlo benzfnom Popoiudni 29. 8. 1944 vyhlAsil
stot. Haluzicky bojovy poplach 1 stupna Cast piestan
skej posadky obsadila vybudovany obranny system Na le
tisko Piesfany prenikah neoverenA sprAvy о prichode ne
meckych jednotiek na Povaiie a na zapadne Slovensko.
KontroverznA informAcie о roznych miestach nastupu
a smeroch pohybu nemeckych jednotiek zvysovali v pies
tanskej posAdke pocity neistoty a vAzneho ohrozema. Sii-
casne vsak posobili mobilizujiico, stupnovali v posAdke
bojovii pohotovosf na branny odpor NeoverenA informA
cie о miestach a smeroch nAstupu nemeckych jednotiek
a nezabezpecenA sucinnosf piestanskej posAdky so vse-
39
SLOVENSKtLETECTVO
1944-144$
vojskovynu jednotkami susednych posadok v Trnave.
Hlohovci. TopoFcanoch ci v Novom Meste nad Vahom (dd-
sledok lizkostlivo utajovanych leteckych priprav VU
v piesfanskej posadke a najma totalneho zlyhania vojen
skymi pripravanri povereneho pplk. del. J. Zadzoru) sta
zovali stot. Haluzickemu vytvorif si komplexny obraz
о casovom a priestorovom horizonte hroziaceho nemec-
keho nebezpedenstva i о moznostiach ticinnej obrany na
mieste vlastnymi silami. Az stot. Obuchom priamo ziska
ne a overene informacie о prichode a vyzbroji nemeckych
obrnenych, tankovych a pesich jednotiek na Povazie
a nim potvrdene sprAvy о instradovani nemeckej techni-
ky a zivej sily na zeleznicnej stanici v Puchove varujuco
signalizovali, ze aj piesfanskej posadke hrozi realne ne
bezpedenstvo. Pre motorizovane a dobre vyzbrojene jed
notky nebolo problemom zmenit smer a preniknuf za po-
merne krAtky das i do vzdialenejslch Piesfan a obsadif le-
tisko Aj neoverene sprAvy о obsadeni zdpadneho Sloven
ska nemeckymi jednotkami prehlbovali obavu, ze nepria
teF rychle ohrozi Piesfany a obsadi letisko. Haluzicky na-
vySe nevylucoval. ze nemecke velenie moze vysadif na le-
tisko podetne a moderne vyzbrojend parasutistickd vy-
sadky SituAciu mohlo nepredvidane skomplikovat aj po
tenciAlne mozne aktivuovame prislusnikov miestnej HG,
pocetnej nemeckej mensiny v meste a samotna pritom-
nost prislusnikov nemeckych spojovacich jednotiek
v Piesfanoch. Po prekvapivom rozhlasovom vystupeni
gen. CatloSa 29. 8. krAtko po 19.00 h sa stot Haluzicky
usiloval i nadalej udrzovat spojenie s mjr. Tothom z WZ
v Trencine. Siicasne cakal na jednoznacny rozkaz VU
z Banskej Bystrice a na potvrdenie, ie leteckd jednotky
na letisku Tn Duby a vojenskA posadka Zvolen sa zapoji
li do ozbrojendho povstania. Po Tothovom telefonickom
lakonickom ozname: „My odchddzame do B. Bystrice a vy
urobte. do pokladAte za spravne," doFahla na Haluzicke
ho zodpovednosf za osudy jemu zverenych Fudi. Kedze
nebol pevne rozhodnuty, poziadal о radu A. Gerida, byva
leho prisluAnika letky 13 (uletel na sovietsku stranu
z Anapy 11. 9. 1943 a na Slovensku ho sovieti vysadili
v lete 1944), no ani on mu neporadil. Pocit zodpovednos
ti vdak Haluzickemu nebraml, aby sa definitivne rozhodol
upustif od obrany letiska. situovaneho na rovine v otvo-
renom priestore. na obranu ktoreho navyse chybali dos
tatocne letecke a protilietadlove bojove prostriedky. Roz
hodnutie presumit motorizovany prapor letcov z Piesfan
na letisko Tri Duby po vlastnej osi sa v situacii, ked Ha-
luzicky vobec nevedel, aky postoj zaujmu susednd vojen
ske posddky v Trnave, Hlohovci, v Novom Meste nad VA
hom. Topol'danoch, di vo vzdialenejsej posadke v Nitre,
ukazalo ako najrealnejsie.
Veder 29. 8. о 20.00 h nastiipila piesfanska posadka na
letisko pred hangar cvidnej letky v pocte asi 400 muzov.
VedFa stall pnpravend 2 motorove cisterny s vledkami, 33
nalozenych nAkladnych aut, 4 poFne kuchyne. 1 sanitka.
2 autokary a 3 osobne auta Por. Drozd prehovoril к po
sAdke. Zddraznil nevyhnutnoef branif Slovensko. Vyzval
prislusnikov posadky. aby sa ziicastnili boja proti nastu-
pujticim nemeckym jednotkam. Za spontanneho nadsenia
sa dokoncili posledne pripravy na odchod. 0 22.00 h vy
razila autokoldna piesfanskych letcov z mesta v smere
Radosina TopoFdany - Zarnovica HronskA Diibrava
KovAdovA • HAjniky.
V Piesfanoch zostali do povstania nezapojeni: zastupca
veliteFa leteckeho pluku mjr. let P. Dargov, veliteF cvidnej
letky stot. let. J. Nemetz, stot. let. Gloss, por. K. Sevcik
a asi 30 vojakov pre rozne rodinnd. existencnd a nAbozen-
ske ddvody. aj preto, ze im bolo Fiito opustif drahocennti
letecku techniku. Pocas presunu nariadilo velenie prapo
ru krAtku prestAvku v Radosinej. Hlavne preto, ze vele-
nie sa dodatodne rozhodlo vyclenif por. let. L. Hodru, zvk.
rtm. let. A Pinaka a dalsich letcov na prelietnutie 6 Jun-
kersov Ju 87D-5, ktore na letisku zanechali v zaplombo-
vanych hangaroch. Piloti mali za pomoci technickdho
personAlu urychlene pripravif lietadla na ranny prelet na
letisko Tri Duby Hlavnou ulohou bolo natankovaf palivo.
nabif a namontovaf akumulatory, zabudovaf palubne
zbrane a preskusaf ich, co si vyzadovalo niekoFko hodin
siistredenej prace. Stot Haluzicky musel braf do uvahy aj
dalAie objektivne prekAAky znemoznujtice uskutocnif
nocny prelet lietadiel. Vybrati piloti totiz neabsolvovali
na tychto lietadlAch kurzy nodndho lietania. A ani cieFo-
ve letisko Tri Duby nebolo v tom case technicky sposobi-
16 na nodnti prevAdzku. Velenie prAporu chcelo v podsta-
te preklemif dasovy sklz z 29. 8., pocas ktoreho stot. Ha
luzicky pod diktatom casu i obavy z obsadenia letiska ne
priateFom. pod farchou rozhodnutia presumif piesfansku
posAdku na stredne Slovensko nepamatal na to, aby
v ramci posAdky zrusil prisny. obmedzujuci zAkaz lietaf.
V nodnych hodinAch z 29. na 30. 8. uz stot. Haluzickemu
nezostavalo nic. len poverif vyclenenu skupinu letcov.
aby napravili, do sa zameSkalo Tento plAn sa uA nezreali-
zoval. Zelezny zAkon vseobecndho zAkazu lietaf .strasil"
na tomto letisku este pAr hodin po vypuknuti povstania.
Cast z vyse 30-clenneho torza piesfanskej posAdky. kto
re zostalo na letisku po odchode Haluzickeho praporu. sa
roztratila na noc za svojimi rodinnymi povinnosfami. Ne-
gativnu lilohu pri nevyuziti leteckej bojovej techmky
v prospech povstania zohrala nezapojenosf letky 11 ako
celku do vojenskych leteckych priprav na ozbrojend vy-
stiipenie vratane jej velitefa stot. let. R. KollAra (29. 8.
bol na dovolenke), ktordmu stot. Haluzicky nedoveroval.
Faktom zostava, ze Haluzickym vyclenena skupina letcov
nakoniec nezabrala a neprelietla lietadlA, a tak 6 strm-
hlavych bombardovacich lietadiel Ju 87D 5. 4 Bf 109E
a dve Bf 109GF 4 zostalo sedief v zaplombovanych han
garoch, co sa coskoro ukazalo ako citeFna strata pre pov-
stalecke letectvo. SituAcia v letke 11 sa teda z aspektu
vyuzitia leteckej techniky vobec nevyvinula v prospech
povstania. Tragicky sa skondil aj pokus posAdky datnika
A. Gerica a por. 0. Singliara, ktora po rozhlasovom pre-
jave gen. Catlosa s vedomim Haluzickdho odstartovala na
stroji E-39G kratko po 20.00 h priamo z hangara s ilmy-
slom preletief na Tri Duby. V priestore Piichova stratila
v tme orientAciu, lietadlo spadlo do vyvrtky a zriitilo sa.
40
SLOMXskl.LI 1F.< TVO
iv+4 • Sms
Por. 0. Singliar zahynul. Posddka precenila svoje sily. Sa-
motnd lietadlo nebolo technicky vybavend na nocnd lety
Havana naznacila, ze rovnaky osud mohol postihmit' aj
posddky Ju 87D-5 pocas nodndho preletu na letisko Tri
Duby. kedze piloti neskoncili preskoleme na tieto lieta-
dla a neabsolvovali ani kurzy nocndho lietania.
V noci z 29. na 30. 8. 1944 sa motorizovany prapor stot.
Haluzickdho uspesne presunul po vytycenej trase na le
tisko Tri Duby, presnejsie na futbalovd ihrisko Hajniky.
kde dorazil okolo 08.00 h. Prostrednictvom stot Haluzic-
kdho sa prapor dal к dispozicii velitefovi povstaleckej
armady Ako jediny motorizovany prApor tvoril zAlohu ve
htela 1. cs. armddy na Slovensku A co bolo mimoriadne
ddlezitd, prapor bol к dispozicii v zaciatocnej a rozhodu
jiicej etape povstania. takze velitef povstaleckej armady
pplk. gst. J. Golian ho mohol, podia potreby, ihned presu-
mif a nasadif do bojovej cinnosti na obranu odkrytych
a aktualne ohrozenych smerov.
Vdaka leteckej predvfdavosti por. let. D. Slavkovskdho
a dalsich velitefov ciat pilotov dostojnikov neutrpel pro-
per hned v prvy den povstania tazkd straty na zivotoch.
Nemecke prieskumnd lietadlo Fw 189A-2 priletelo dopo-
ludnia zmapovaf vojenskii situdciu v priestore letiska Tri
Duby. Jeho kamery zafixovali pritomnosf Haluzickeho
jednotky v Hajnikoch. Posddka lietadla to okamhte avi-
zovala rddiom materskej zakladni a veleniu, aby uviedlo
пешескё bombardovacie lietadla do bojovej pohotovosti.
V dosledku iniciativy mladych porudikov, ktori okamzite
argumentovali, 2e po prieskume bude coskoro nasledovaf
bombardovame. sa celd autokolona presunula nad obec
Badin к tipAtiu Kremmckych hdr. Ledva stihli zajsf po-
sledne vozidld autokolony do lesa, vynorili sa spoza
Kremmckych hdr dva bombardovacie Ju 88. Namierili si
to rovno nad Hdjniky, trikrat nad nimi zakrtizili hfadajiic
avizovanii motorizovanu jednotku Kedze ju nenasli. vy
vfsili sa tak, ze zbombardovali nahradny cief letisko Tri
Duby a banskobystricky SSV.
Ilegalne pripravy na letisku Trencianske Biskupice
V ilplne inej rdrii prebiehali poslednd styri augustovd dni
r. 1944 na letisku v Trendianskych Biskupiciach. V nej
improvizacia a zhoda okolnosti zohrali dolezitii ulohu.
Hned 26. 8. sa о znaeny informaeny rozruch postaral pi-
lot rtk rtm let A. Harvan. velitef lietadla npor let.
S. KoSt'Al a fotogrametrista Ing. Gdl. ktori pristali na le-
tisku pre poruchu lietadla Fw 189 patriaceho Fotograme
trickemu tistavu v Bratislave. pre ktory vykonavali letec-
кё snimkovanie. Kedie posddka pnletela z letiska Tri
Duby, primesla podrobnd a zasvatend informacie о illete
stot. L. Kozu a npor. K. Novotneho Informaeny boom za-
cal nanovo pdsobit cerstvou obrazotvornostou. Vzhfadom
na vdinejsiu poruchu a pretrvdvajiicu platnosf vdeobec
ndho zakazu lietaf, posddka na prikaz mjr gst. J. Totha
odcestovala do Bratislavy vlakom. Na popud pilota tren-
cianskeho detasmanu rot. let. J. Setvaka sa pustili me
chanici do odstranovania poruchy.
Na rozkaz WZ sa 27. 8. posilnili strdine hliadky na letis-
ku. Zacala sa organizovaf, budovaf a trvale zabezpecovat"
obrana letiska „proti partizanom." Vecer о 20.00 h vy-
hldsilo WZ bojovy poplach pre litvary trencianskej po
sadky. Diia 28. 8. poobede priSli na letisko Trencianske
Biskupice skontrolovat' stav opevnovacich prac prislus-
nici DLM z Trencina v sprievode vlastnych ozbrojenych
vojenskych zloziek a ozbrojenych civilnych zamestnan
cov letiska nemeckej narodnosti Ich ozbrojenti pritom
nosf DLM oficialne zdovodnila tym. le v rdmei ochrany
letiska a miestnej vojenskej leteckej vyroby. ktoni na jar
1943 prevzala do sprdvy nemecka letecka firma A. G.
Wesser z Brdm. je nevyhnutne maximalne zvyiif bojovii
pohotovost proti moinym partizdnskym litokom.
Pre tiplnosf treba konstatovaf. ie к vojenskej posddke
v Trencine. kde bolo dislokovane W'Z ako najvyssi letec
ky orgdn (ktordmu podliehali letecky pluk s titvarmi.
PLD, spojovaci prdpor vzduSnych zbrani (SPVZj. Letec
ky park v Mokradi, LS v B. Bystnci), patnl aj letecky
spojovaci detasman. prideleny na letisko Trendianske
Biskupice (disponoval niekolkymi kuridrnymi a tran
sportnymi lietadlami), systdm HS, strazny oddiel. vydle
neny na strdzenie hangarov a tovarenskych objektov Ги-
ту Wesser. a data fazkych gufometov por. S. Benkovica.
ktord sa sformovala koncom augusta 1944 s urcenim
ochranovat letisko
Viacerd nemecke vojenske rozhodnutia z 29. 8. obmedzi
li propovstaleckii aktivitu mjr. Tdtha. V Trencine disloko-
vana DLM, ktora disponovala obmedzenym kontingen
tom vojenskych sil, maximdlne zaktivizovala svoju cin-
nosf. Od WZ si vymohla, aby zlofky trencianskeho letec-
keho titvaru pocas celeho dria zabezpecovali hlasnu. cias-
tocne aj straznu sluzbu a technicky sends v prospech
niekofkych nemeckych lietadiel Bf 109G-6 vyclenenych
od viacerych utvarov Luftwaffe na trendianskobiskupic-
кё letisko. Stroje patrili do zoskupema Reichsverteidi-
gung (protivzdusnej obrany rise), кюгё петескё velenie
spolu s dalsimi stihacimi lietadlami z inych leteckych zd-
41
SI.OV ENSKfill-TECTVO
W-H • Г»45
kladni situovanych na protektoratnom uzemi. nasadilo
29. 8. proti prelietavajucim americkym bombardovacim
zvazom.
KrAtko po 17.00 h sa vrAtil z Bratislavy do Trencina veli
tel VZ plk. g§t. A. Ballay. Neobjavil sa vsak na WZ. Co
vytvaralo vhodny priestor na aktivizovanie obrany Tren
Cina. Z rozhlasoveho prejavu gen. Catlosa sa aj trenCian
ska posadka dozvedela, ze nemecke jednotky zadali oku-
povaf Slovensko. Coskoro po prejave sa na WZ objavil
psychicky rozruseny pplk. del. J. Zadzora. Mjr. T6th ho
vzapati poziadal. aby obsadil pozemnymi jednotkami do
lezite objekty v meste. aby pocas noci zaktivizoval obra
nu Trencina a prevzal vojenskii moc do svojich nik. Za-
dzora vsak ako vojak uplne zlyhal. V Case najddlezitejsie-
ho rozhodnutia kapitulacne priznal. ze sa neda uz niC ro-
bif. Celon vahou sa obnazila neiiprosne kruta skutocnosf,
ze nic nevykonal pre zapojenie jemu podriadenych jedno-
tiek do ozbrojeneho vystupe
nia. V fazkej chvfli sa uchylil
к pokryteckej argumentAcii. ze
jeho podnadeni dostojnici su
nespolahlrvi. Odmietol spolu-
pracovat s T6thom. zvolaf dos-
tojnikov na veliterskii poradu.
vydaf rozkaz na uvedeme dtva
rov trencianskej posadky do bo-
jovej pohotovosti. Odmietol vy-
daf vlastnym jednotkAm rozkaz
na branny odpor. Zadzora do
konca nereSpektoval am pria
my telefonicky rozkaz mjr. gst.
J. Noska z VPV, ktorym mu
о 20.00 h nariadil, ako zvlad
nut situaciu v Trencine. Zadzora sa namiesto rozhodneho
vojenskeho konania utiekal к osobnemu pohovoru s VU
v В Bystrici. Evidentne prepadol psychickej traume,
z ktorej sa nedostal ani po prichode do В Bystrice, ani po
osobnom rozhovore s pplk. gst. J. Golianom, ktory ho za
odopretie rozkazu odovzdal pofnAmu prokuratorovi.
DLM 29. 8. po CatloSovom prejave neotafala. Prikazala
svojej vojenskej zlozke odzbrojit a internovat' spojovaciu
jednotku na WZ. Akcia prebehla hladko. Iba cast pri
sluSnikov leteckAho iltvaru. ktori tvorili strAzny oddiel.
stihla ujsf nakladnym autom na letisko do Trencianskych
Biskupic, kde sa bez patricnych instrukcii Co robif, roz
hodla vyckaf do rAna.
V noci z 29. na 30. 8. na autAch opustili Trencin: pplk.
del. J. Zadzora. VU vytypovany a povereny povstalecky
velitef, ktory mal urcif a instruovaf vsetkych ilegAlnych
povstaleckych velitefov vo vojenskych posadkach na Po-
vail; zastupujuci naCelnik WZ mjr. gst. J. Toth, zodpo-
vedny za vojenskA letecke pripravy na ozbrojene vystupe
me; spravodajsky dostojnik WZ stot. let. S. Cakany a re
ferent vycvikovAho oddelenia WZ npor. let L. Hron. Od
iSli bez toho. aby prinutili pplk. Zadzoru vydaf nevyhnut-
nA instrukcie a usmernujtice informAcie podriadenej po-
sAdke v TrenCine. Zlatovciach a dalsim na Povazi, Co, sa
Dost, zastupca rtm. let.
Eugen Cech
mozrejme. negativne ovplyvnilo pocet zapojenych vojen
skych posadok z Povazia do povstania.
Dna 30. 8. uletel z letiska TrenCianske Biskupice zvk.
let. J. SetvAk s posAdkou tvorenou prislusnikmi letecke
ho spojovacieho detasmanu (Ctk. § Lesnicky, rtk. rtm.
let. G. KurpeE Ctk. J. Sedlicky. Ctk. C. Soliar a pilotny zi-
ak J. Bartos). Kuriozitou bolo, ze odstartoval bez navi-
gacnej pripravy a bez тару na opravenom lietadle
Fw 189A-2. na ktorom nikdy predtym nelietal. 0 jeho vy-
sokej pilotaznej technike svedCi skutocnosf. ze dokAzal
nudzovo pristaf na pofskom letisku v blizkosti zAkladne
Mielec. к Cornu ho prinutili sovietski stfhaCi. Ani tento
diet sa neskoncil na letisku Tri Duby. V rozhodujiicej
chvfli absentovali instrukcie a informAcie о vojenskej si-
tuAcii na strednom Slovensku. ktore mali poskytnuf dos
tojnici WZ zapojem do vojenskych leteckych priprav
povstania. Stroj teda neposilml slaby letecky park pov-
staleckAho letectva, hoci to bolo nanajvys ziaduce.
DalSi prislusnik leteckAho detasmanu rtm. let. J. LuptAk
sa dokazal v zlozitej vojenskej situAcii pohotovo zoriento
vaf Telefonicky sa spojil s letiskom Tri Duby. Od npor.
let. M. Singlovica. ktoreho uz mjr. T6th po svojom polnoc-
nom prichode na letisko Tri Duby z 29. na 30. 8. informo
val о situAcii v Trencine a Trencianskych Biskupiciach,
dostal spravne instrukcie. Singlovic ho vyzval, aby ihned
preletel spolu s dalsimi prisluSnikmi detasmanu na Tri
Duby. Rtm. let. Luptak stihol odletief so svojim mechani
kom na lietadle KI 35D skdr, ako bola na letisko Tren
Cianske Biskupice prepravenA zo schutzzony z Noveho
Dvora pri MalackAch nemeckA ildernA skupina narychlo
sformovanA z personAlu III. Kampfbeobachter Schule.
Prelet LDS Vajnory a presun technickeho personalu
na Tri Duby
Pilota dopravnych lietadiel zvk. rtm. let. L. Jasika, ktory
bol od 16. 8. 1944 prideleny к Leteckej dopravnej skupi
ne (LDS) Vajnory, povolal 30. 8. dopoludnia velitef LDS
stot. let. J. Niznansky z TrenCina spAf do Vajnor pod zA-
mienkou, ie poleti s clenom slovenskej vlAdy. Jasik bol
vopred zasvateny do veci. preto na poziadame okamzite
priletel na Fieselere Fi 156C 3 Storch. Na letisku Vajno-
ry bolo okrem LDS dislokovanA aj vycvikovA stredisko
protilietadlovAho delostrelectva a velitefstvo letiska. spo
lu asi 300 muzov Pretoze LDS zabezpeCovala osobmi le-
teckii dopravu Clenov slovenskej vlAdy a MNO. mala
к dispozicii lietadlA Focke Wulf Fw 58C-2 Weihe. Junkers
Ju 52/3m a W34hi. Na vycvik protilietadlovAho delostre
lectva pouzivala LDS Skolne lietadlA. Do kauzy pouzitia
lietadiel LDS zasiahol v kriticky den 29 8 pred 19.00 h
najvyssi velitef slovenskej armady prezident J. Tiso. Po-
volal к sebe velitefa letiska Bratislava pplk let. J. Dura
nu. Bez okolkov mu oznAmil, ze odobral gen. Catlosovi
dispozicne prAvo nad lietadlami LDS. pretoze minister je
chory a musi sa liecif (Co nebola pravda, v skutoCnosti
nan иг uvalil cestmi vazbu). VzApati Duranovi nariadil.
ie bez jeho vedomia a rozkazu nesmii lietadla vzlietnuf.
42
SLOVEXSKE LETECTVO
1444 • I'M.'
Durana vzal tiito skutocnosf na vedomie. Bol si dobre ve-
domy trestnych sankcii pri poruseni. resp. nedodrzani
rozkazu 0 Tisovom nariadeni promptne informoval stot
J. NiManskdho. S tichym Duranovym siihlasom sa Tisov
zdkaz о pouziti lietadiel LDS minul tidinku. Leteckd pri-
prav}' na ozbrojene vystupenie na letisku Vajnory. rezijne
vystupflovand stot J. Niznanskym a рог V. Mocikom. pre
rastli z 29. na 30 8 do zaverecnej fazy. Pozemny technic
ky personal utajene pnpravoval v hangaroch lietadla na
odlet. Zvysne zasoby LPHM pnkazal stot. Niznansky na
plnit do barelov, nalozif na nakladne auto Des. Vigfass
ky naklad previezol na letisko Tri Duby. Niziianskemu sa
podaril aj dalsi husarsky kiisok. Na zriadbvacej zelezmc
nej stanici stala cisterna naplnena leteckym benzinom
Ciefova stanica urcenia: Budapest. Poveril sofera des.
Manlenga, ktordmu vystavil fingovany cestovny rozkaz,
prepisaf ciefovii stanicu urcenia na Sliad pri Zvolene
a pridal mu ako strdznu sluzbu troch vojakov. Akcia sa
podarila a letecky benzin sa dostal na Tri Duby. Vydatne
posltiiil lietadldm Kombinovanej letky.
Velitef LDS stot. Niznansky pred odletom 30. 8. vyzval
lietajiici i pozemny technicky personal na branny odpor
proti nemeckym jednotkim Pretoze do lietadiel sa dos
tala iba cast prislusnikov LDS, poveril pobocnika velite
Por. let. J. Feldsam (v strede) v spolocnosti Bela RohaTa
(vl'avo) a P. GasparoviCa eitc na ceste do Saki v jiili 1943
fa letiska Bratislava por. let. J. Ondrlsa, aby sa presunul
s vicSou dastou pozemndho technickeho personalu po
vlastnej osi na nakladnych autach do B. Bystrice. PnkA
zal mu, aby jemu zvereny personal pred odchodom znicil
telefonnu ustrednu a radiostanicu. Poziadal ho, aby sa
postaral о rozdelenie vyzbroje, vystroja a proviantu medzi
muzstvo. Len co dozneli nariadenia, mechanici nahodili
motory a lietadla bez rolovania odstartovali rovno z han-
garov. Skdseny pilot LDS zvk. rtm. let. E. Jasik odletel na
prezidentovom Junkerse Ju 52/3m g8e W. Nr. 131485. Na
jeho palube bolo 17 prislusnikov LDS. medzi mmi aj stot.
J. Niznansky. Focke Wulfom Fw 58C Weihe W Nr. 3100.
ktory pilotoval rtk. let. J. Jakab. odletelo 7 muzov. Ako
posledny odstartoval Focke-Wulf FW 58C-2 pilotovany
dost, zast rtm. let. E. Cechom, na palube ktordho boli: ve-
litef letiska pplk. J. Durana, mechanik J Srp a dalsich 8
vojakov Prilet troch nemeckych lietadiel hlasna sluzba
vcas avizovala letisku Tri Duby, neidentifikovala ich vsak
ako stroje LDS. Vyhlaseny letecky poplach dr?.al isty Cas
v neistote a napati najma protilietadlovii obranu letiska,
ktora si nebola ista, ci ide о nemeckd, a ci о vlastnd lie-
tadla Jasik z prizemndho letu po povinnom okruhu nasa
drl ako prvy na pnstatie bez toho, aby vyckal na dohovo
reny signAl vystrel bielej rakety. Ten vyletel zo zeme az
vtedy. ked uz techmckemu personalu letiska bolo jasne,
ie Lietadlo pnstava a ze patri к LDS. Vsetky tri stroje
s istym casovym odstupom bezpecne pnstali.
Medzi npor let M Singlovidom a posadkanu sa rozprii
dil rozhovor. Z neho vyplynulo. ze na letisku vo Vajnoroch
zostalo este mekofko lietadiel I§lo najmd о jeden Hein
kel He 111H-10 a dva Letovy S-328. V kratkom case ne-
chal npor. Singlonc pnpravif dopravny Junkers W34hi.
Ako pilota urcil dost, zast rtm. let. E. Cecha a vyclenil na
akciu dalSich pilotov (A. Soldana. J. Ondnsa. J. Luptaka.
J. Jakaba, J. Holku). Ich ulohou bolo vratif sa do Vajnor
a preletiet' vsetky letuschopnd lietadld na Tn Duby Hoci
Junkers W34hi priletel nad letisko Vajnor}’ pod vedenim
рог. V. Mocika. akciu s preletom lietadiel na Tri Duby sa
uz pre pritomnosf nemeckych jednotiek nepodanlo usku
tocnif Bolo naozaj sfastim, ze por. let. J. Ondras neznicil
pred odchodom LDS z Vajnor telefdnne spojenie poveter
nostnej stanice. Vdaka nemu sa mohol npor. Singlovic
alternativne telefonicky dohovorit s obsluhou. aby v pri-
pade. ze nemecke jednotky obsadia letisko Vajnor}’ skor.
ako prileti avizovane lietadlo z Troch Dubov - vystrelila
v smere letu cervenu raketu Pilot i cela posddka kratko
pred dosadnutim lietadla na VPD letiska spozorovali
oneskorene vystrelenii cervenu svetlicu. vzapati i druhu.
E. Cech pridal plyn a ostrou zakrutou sa vzdialil z pries-
toru letiska. Posadka sa takto vyhla zatknutiu a nasled
nej interndcii, zachraniac seba i lietadlo pre potreby
Kombinovanej letky. Dva S-328 a jeden He 111 H 10 vsak
boli pre povstalecke letectvo navzdy stratene Cast’ po-
zemndho sledu LDS por Ondrasa po prichode na Tn Du-
by pndelilo velitelstvo letectva velitefovi technickej letky
stot. let. J Remenovi, druhti Cast velitefovi praporu pies-
fanskych letcov stot Haluzickemu Prislusnici obidvoch
casti sa zudastruli bojov ako letecki pesiaci v ramci sku
piny stot Remena pn Zemianskych Kostofanoch. resp.
prdporu stot Haluzickeho na viacerych lisekoch povsta-
leckeho frontu
Po odlete zvk rtm let J Luptaka a zvk. run. let E. Jasi
ka z letiska Trencianske Biskupice 30. 8. na Tn Duby.
resp. do Vajnor, odstartoval z toho isteho letiska ctk Ka-
salek na Junkerse W34hi, aby sa pokiisil ziskaf vierohod
nd informacie о povstani me vsak na letisku Tri Duby. ale
vo vzdialenejsej SpiSskej Novej Vsi Na druhy deil (31. 8.)
sa netakticky vratil, aby presunul na letisko Tri Duby
spojovacie druzstvo WZ. ktord vsak uz stihla v noci 29.
8. odzbrojif a internovaf vojenska jednotka DLM. Ten isty
osud po pnstati postihol ctk. Kasalka. A tak ani pilot,
ani lietadlo neposilnili rady povstaleckeho letectva.
Omnoho uvazlivejsie konal 30. 8. velitef obrany letiska
43
bLFTECTVO
1944 • VM5
SIOtENSK
Trencianske Biskupice por. S. Benkovic. ktory usiidil, ie
takmer bezbrannAmu letisku a slabej obrane hrozi vAzne
nebezpecie nemeckeho obsadenia. Odvolal preto obranu
letiska a presunul ju na nakladnych autach na strednA
Slovensko, aby ju zachrAml pre povstaleckii armAdu Ca-
tu faAkych gufometov por. Benkovica. ktorA tvorila sii
cast obrany letiska. pridelilo velenie povstaleckeho letec
tva motorizovanemu praporu letcov stot. Haluzickeho.
Obavy por. Benkovica о osud letiska Trencianske Bisku
pice sa ukazali ako opodstatnenA uz 30. 8. Najskor ne
теску inzinier trenCianskobiskupickdho leteckdho zAvo
du Prange privolal v ten den dopoludnia na letisko vojen
skii jednotku DLM z Trencina. ktori obsadila radiostani-
cu a leteckd sklady. Jej prislusnici radiotelegraficky po-
volali posilu z Malaciek. Nemecke velenie bleskovo sfor
movalo lidernii skupmu z pozemndho leteckeho persona
hi III. Kamfbeobachter Schule. ktori bola dislokovana na
letisku Novy Dvor pri Malackach. Vysadkovej jednotke
velil mjr Merkle NemeckA velenie ju prepravilo na dvoch
Ju 52/3т. sprevadzanych dvoma stihacimi Fw 190. na le
tiska TrenAianske Biskupice a Piesfany s tym, aby zlik
ndovali predpokladany odpor. letiska obsadili. zmocnil
sa tarn parkujticich lietadiel a prevzali kontrolu nad tymi
to leteckym! zakladhami Letisko Vajnory obsadili dasti
dvoch praporov nemeckej leteckej pechoty. Po 4. 9. 1944
nepriatel ukonstene lietadlA prelietol do nemeckeho
ochrannAho pAsma.
Letecke jednotky z letisk Poprad a Spisska Nova Ves
nastupujti do povstania
Aj na leteckej zakladni bombardovacej letky 41 v Popra
de. ktoru po technickej strAnke zabezpecovala letka 5,
vzmkla koncom augusta 1944 zlozita situacia. Na letisku
sa 29. 8. nachadzali len 3 Focke-Wulfy 58C-2 Weihe a 1
Klemm KI 35D, 4 nakladnd auta a 1 benzinova cistema.
Zvysne stroje z povodneho stavu letky boli este v juli
1944 spolu s lietajucim a pozemnym technickym perso
nalom z obidvoch letiek vyclenene pre SVZ do PreSova.
V Poprade sa zo vsevojskovych jednotiek nachadzal rAm-
covy prapor 5. pesieho pluku a z tylovAho zariadema pro
viantny sklad a zbrojnica v Kvetnici. Posadku tvorilo asi
300 muzov, z toho priblizne 160 prislusnikov leteetva.
ktori boh navyse slabo vyzbrojeni - iba puskami. lahkymi
gulometmi a granatmi. Tomuto leteckAmu torzu uplne
chybali bojove lietadla a protilietadlove delostrelectvo.
Po odlete mjr. let. M. Lisickeho s delegAciou SNR do
ZSSR (4. 8.) sa vehtelom letiska stal npor. let. J. Gursky
Tento odlet inspirujiico ako pokyn spracovala posadka
npor. let. K. NovotnAho, po ulete ktorej (20. 8.) DLM na-
disto stratila aj posledny zvySok dovery v spolahlivosf
slovenskeho leteetva. WZ uz zaciatkom augusta 1944
reagovalo na hroziace lilety vseobeenym zAkazom lietaf,
co prelozene do leteckej pr6zy znamenalo zneschopnif
aj tych pAr nebojovych lietadiel na letisku Poprad
a uzamkmif ich do hangArov.
V zlomovy deii 29. 8. npor. Gursky dohodol s velitelom
Nemecky Junkers Ju 87D-5 v hangari
na letisku Spisska Nova Ves
posAdky pplk. del. J. NoscAkom, vehtelom letky 5 stot.
let J. Pechom, prvym dostojnikom letky 41 npor. let.
F SlAdeCkom a pozorovatelmi letky 41 por. let. J. Feldsa
mom a por. let. J. Pejkom spdsob obrany Popradu a kasAr
ni Pod Gerlachom. V snahe ziskat presne informacie
о pohybe nemeckych jednotiek uskutocnil npor. Gursky
na KI 35D (a po nom aj por. J. Pejko) prieskum komuni-
kacii v smere Kezmarok ZakopanA
Vecer 29. 8. po Catlosovom prejave sa usiloval byvaly mi-
nister vndtra a zahraniAnych veci Slovenskej republiky
F. Durcansky, ktory travil dovolenku v Starom Smokovci.
telefonicky presvedcif npor. GurskAho. aby posAdka za
chovala pokoj a nepridAvala sa к povstalcom. Durcansky
akiste nebol presvedeeny о lispesnosti svojej pacifikacnej
misie. kedze sa na druhy deft (30. 8.) rAno objavil po bo-
ku gen. A. Malara na letisku Poprad Malar prerusil let
z PreSova do
Bratislavy me-
dzipristatim
v Poprade, aby
zobral Durban
skeho na palu
bu lietadla
a hlavne, aby
vysvetfujucim
prihovorom ve
litefsky pacifi-
koval leteckii
jednotku argu
mentujuc. ze vsetko je predAasnA a uponAhlanA. MalAr
v podstate zahriakol popradskft jednotku. schladil jej
nadsenie zasejtic do nej doAasny zmatok a neistotu. Pri-
hovor siicasne vzbudil v radoch posAdky vlnu nevdle a ne
suhlasu. ktorA ako sudiAka vyprevadila dvojicu к prista
venAmu lietadlu. Partizani. ktori sa dozvedeli о pritom-
nosti prominentnych osdb na letisku usilovali sa dolapif
dvojicu a znemoznif jej odlet do Bratislavy. Dorazih v§ak
na nAkladnych autach na letisko neskoro. Lietadlo s pa
saziermi uz opiisfalo vzduSny priestor letiska.
Kedze na letisku Poprad sa nenachAdzali ziadne bojove
lietadlA, mohli posadky podnikaf iba prieskumnA lety,
Preto sa velenie rozhodlo presumif sem od technickej let
ky 4 zo Spisskej Novej Vsi mekolko dohetanych (avsak
letuschopnych) strojov S-328 a pouzif ich na bojove ftce-
ly, hoci uz dosliizili a boh viac-menej urcenA na revizie
a generalne opravy.
V siivislosti s tymto zvyskom bojovych lietadiel treba
konstatovaf, ie aj letisko SpisskA NovA Ves odviedlo v le-
te 1944 svoju leteckii daft v prospech SVZ. Po odveleni
a presune stihacej letky 12 a pozorovacej letky 2 do Pre-
Sova zostala na letisku iba Aast technickej letky - pribliz-
ne 120 muiov. V hangAroch zostali odstavenA 4 S-328,
1 KI 35D a najma 5 Ju 87D-5, ktore dodalo Nemecko Slo-
venskej republike bud eAte v ramci dohasinajiiceho pro
gramu Eiche a RWM (Reichswehrministenum - Minister-
stvo nemeckej brannej moci). alebo prostrednietvom
DLM platbou z clearingovej ApiAky v presne nezisteny
44
SLOVEXSKELI IH Т\<>
|Ч44.1445
deft pocas leta 1944. Junkersy boli na tajny rozkaz WZ
prelietnute a docasne hangarovane na letisku Spisska
Novi Ves ako tylovA zAloha pre SVZ. V podstate sa iba
cakalo na urychlend ukoncenie preskolema prislusnikov
piestanskej letky 11 na Ju 87D 5.
Posadke velil mjr. let. M. Guljanic. ktory siicasne zasta
val aj funkciu velitefa letiska. Guljanic spolupracoval
s Haluzickym pri ilegalnych leteckych pripravAch na
ozbrojend vystupenie. Bezprostredne bol zainteresovany
do osudu piatich Ju 87D-5, ktord WZ drzalo pre potreby
SVZ v prijatefnej vzdialenosti od Presova. Dfta 6. alebo 7
8. vyslal stot. Haluzicky mechanika letky 11 rtk let.
J. Knappa do SpiSskej Novej Vsi s tym, aby bol mjr. Gul
janicovi к dispozicii az do odvolania. Na Guljanicov pri
kaz sa Knapp ujal funkcie hlavneho mechanika. Uradne
musel potvrdif. ze vzal na vedomie platnost’ rozkazu WZ
о zneschopneni vietkych lietadiel. VzApAti mu Guljanic
tajne nariadil plnit vyluftne iba jeho ilstne rozkazy. A tie
zneli: pripravit vsetkych pat Ju 87D-5 a styri § 328 po
motorovej i drakovej stranke tak, aby boli co najskor bo-
jaschopnd. Knapp si vytypoval kvalifikovanych a skiise-
nych leteckych mechamkov a zbrojArov S nimi pocas nie
kofkych dni zvladol celii tecimickii pripravu lietadiel.
Vcas stihli montAz bombovych zAvesov a 20 mm palub
nych kandnov, dovtedy ulozenych v debnach Vyhoveli do-
konca aj prosbe rtk rtm. let. P. Slatinskeho a namonto
vali aj do dvoch S-328 pozorovatefskd gulomety a bombo
ve zavesy. Aj na Klemme 35D odstranili motorovii chybu
a odovzdali ho v bezchybnom technickom stave mjr. Gul-
janicovi.
Po prejave gen. F. Catlosa vecer 29. 8. stot. let. F. Wag
ner vyzval spisskonovoveskii leteckii posAdku na branny
odpor. Posddka nezavahala. Letecki mechanic! a zbrojari
na cele s rtk. let J. Knappom driali pohotovost v noci
z 29. na 30. 8. v kabinach lietadiel Ju 87D 5. Cakali pri
chod stihacich pilotov z Piestan, aby mohli. podia potre
by, nahodif motory Na druhy den (30. 8.) vcasrano mjr.
Guljanift prikazal hlavnemu mechanikovi rtk. let.
Knappovi i nadalej drzaf pocas celdho dfta prisnu pohoto
vost s tym, aby lietadlA Ju 87D-5, pripravene na odlet.
zostali v hangaroch. Так sa i stalo. Z letiska Tri Duby pri
letel rtk. let. F. Krahenbiel, ucitef lietania L§ v B. Bystn
ci, prislusnik Kombinovanej letky. Priviezol letAky vyzy
vajuce na ozbrojene vystiipenie. Krahenbiel informoval
letcov о situacii na letisku Tri Duby a v B. Bystrici VzA-
pAti pokracoval so stot. E. Krrikom v lete do PreSova
s dolezitym poslanim i odkazom pre vychodoslovenske
divizie. Coskoro po odlete Krahenbiela pristal na letisku
Spisska NovA Ves velitel' popradskdho letiska npor. Gur
sky. Vecne poinformoval о vojenskej situAcii v Poprade
a Kezmarku a poZiadal starSich a skiisenejSich dostojni
kov о radu. Spolocne si vyjasnili zlozitii vojensku situa
ciu, v ktorej sa nachadzali, a rozhodli sa, ze posadka
v zlozeni pilot npor. Gursky a pozorovatef stot. Wagner
uskutodni vzdusny prieskum komunikacii Spisska Stara
Ves - Kezmarok. Po navrate nechali okamzite prelietnuf
dva S-328 technickej letky 4, ktord mali namontovane
bombove zavesy, na letisko Poprad. V ten isty den zacali
tieto stroje, pilotovand dtk. let. J. Zalikom a ctk. let.
F Preisom Potockym, systematicky vzdusny prieskum
komunikacii v smere к pofskym hraniciam Vypomahali
aj dalsi piloti ctk. let. S. Kovalinka, rtk. J. Kiikel a letec
ki pozorovatelia dost. zast. a§p. M. Beznak, L. Haim, J.
Kronauer Tieto posadky zistili pohyby cela nepriatef
skych predsunutych jednotiek tiderndho pluku 1. tanko-
vej armad)- v smere Kezmarok Ulohou tejto jednotky zo
skupiny armad SevernA Ukrajina. ktora sa siistredila do
vecera 30 8 v pnestore Nowy Saez, bolo pacifikovaf Po
prad Kezmarok a zabezpecif operacne ftzemie vychodne-
ho Slovenska na zapadnej hranici Po vzdusnom priesku-
me (uskutocnenom 30. 8 ) a po cely nasledujiici deft tito-
dili posAdky S-328 ctk J ZAlika a ctk F. Preisa Potockd
ho a rtk J Knkela bombaim a palubnymi zbranami na ne-
pnatefskd jednotky nehijnc sa spomalif ich postup do
pnestoru Kezmarok Poprad Napnek tispesndmu bom-
bardovamn. pn ktoroa bob odvAzne a prakticky nicim
nechranend potAdky vystavene liftinnej palbe protilieta
dlovych gufometos i rutimatickych a rucnych zbrani r6z
neho kalibru. neboio v silach dvoch §-328 zastavif pos-
tup nemeckych jednotiek ktord bez vAdSich tazkosti pos-
tupovali vpred Poobede 31 8 sa dostali uz do bezpros
trednej blizkosti Popradu Dva Letovy §-328, stnedavo
pilotovand Zal;s m Preisoai Potockym a Kovalinkom.
podmkli celkom 21 operacaych letov z letiska Poprad
s ciefom pozastav.f resp ryrazaejs.e spomalif postup ne
pnatefa Zvysne dva §-328. ktori «sub na letisku Spis
ska Nova Ves. sa nemohb podtoCaf na bombardovacich
akciach, pretoie nebob vybavene bombovymi zavesmi.
Utoky obidvoch §-328 na postupojiiceho nepnatefa usta-
li kratko pred obsadenim let.ska Poprad Vtedy sa u2 po-
sAdky £tk ZAlika a ctk Preisa Potockeho museli defini-
tivne vzdaf litokov. aby stihh so rnacne podkodenymi lie-
tadlanu preletief a pnstaf na letisku Mokrad pn Lipt. Sv.
Petre. Pozemny technicky personal letiska Poprad na po
sledmi chvifu nalozii vyzbroj vystroj. proviant, potrebne
strelivo na nakladne anta a pobral sa lesom. aby sa dos-
tai na pofnii cestu veducu ku Svitu Ked vychAdzali autA
z lesa, nemecke deiostrelectvo u2 ostrefovalo popradskd
letisko. teiezmenu stanicu a leteckd kasarne. Pozemne
mu sledu na nakladnych autAch bezprostredne hrozili
v otvorenom terene delostrelecke prepady. Cas vefmi sii-
ril. Preto ani neprekvapuje. ie prva. fazko nalozenA tatra
prerazila spustene zavory cez zeleznidnii traf. Konecne
о 18.15 h pozemny sled pod velenim pilota letky 2 por.
let. J. Pavlovida Sfastne dorazil na letisko Mokrad. Bol uA
najvysSi cas, kedze predsunute jednotky uderndho pluku
hlavndho velitefstva 1. tankovej armAdy dosiahli 31. 8.
о 17.00 h letisko Poprad a obsadili ho. V boji pri obrane
popradskych kasArni Pod Gerlachom zahynul por. let.
J Feldsam. Dostal ho elitny nemecky ostrefovac zo zAlo
hy. Navzdory hiizevnatej povstaleckej obrane nepriatef
kasarne dobyl. cim si otvoril cestu na Poprad. Cata letcov
por. let. §. Javorskdho, ktorA zabezpecovala vstup do Po-
pradu z juhu, t. j. zo smeru Hranovmca Kvetnica, po do
45
simmtuik no
l‘U-l UM?
byti Kvetnice ustiipfla a neskor vefnu lispesne zasiahla
do bojov о Telgart v ramci 2. taktickej skupiny povstalec
kej armady.
Odlet velitefa posadky a velitefa letiska v Spisskej Novej
Vsi mjr. let M. Guljanida a stot let. 0. Jakaba. velitefa
technickej letky 4. na opravenom KI 35D dna 31. 8. do
ZSSR zaposobil vefmi negativne na letecky personal. Od
let rozhodne nemozno kvalifikovaf ako dezerciu, kedze
posadka preletela к spojencom. к CA. Mjr. Guljanic vsak
ako velitef neosvedcil svoju vojenskii pravomoc, paradox
ne sa od nej distancoval. Vojensky nezvladol situAciu,
pretoze opustil jemu zveremi jednotku v najt'azsej chvfli
bez toho. aby poveril jej velenim zodpovedndho dostojni-
ka. Jeho koname nemoze ospravedlnif ani fakt. ie bol do-
hovoreny so stot. Palenickom. velitefom letky 12 SVZ. na
dbstojnik stot. let. F Wagner, ktory prikazal zvk. rtm.
let. L. HudAkovi, uctovnikovi technickej letky 4. aby ih-
ned organizoval pripravy mu2stva na alternativny presun
do Popradu alebo na letisko Tri Duby. Posliizili im infor-
macie SSV z B. Bystrice. ktord ich zorientovali vo vojen-
skej situacii na povstaleckom uzemi. Rtk. let. J. Knapp,
rtk. rtm. let. P. Slatinsky. pilot a rtm technickej letky 4,
a dalsi mechanic! tiizobne dakali na navrat Guljanica
a na prflet povstaleckych letcov. ktori mali prelietnut'
hangar о vane lietadla. Irdniou osudu bolo, ze ani velitef
letiska Tri Duby stot. let. B. Kubica, am velitef Kombino
vanej letky npor. let M. Singlovid nemali ziadne informa
cie о existencii a dislokacii strmhlav dtociacich bombar
dovacich lietadiel na letisku Spisska Novi Ves. Priam pa-
radoxne sa javi skutocnosf. ze sa о piatich lietadlach
Lietadla Leteckeho parku pred hangarmi na Mokradi koncom marca 1944
spolocnom odlete. Navyse od SVZ nedostal telefonickd
avizo z 30. na 31. 8. a ani rano nasledujuceho dna rake
tovy signal z lietadla. I napriek tomu iniciativne podnikol
vzduSny prieskum letiska Isla v Presove (touto lilohou
mohol poverif podriadeneho pilota). aby sa na tvari mies-
ta osobne presvedcil о leteckej situacii. Kedze letisko na
siel prazdne, nasadil kurz na Karpaty a preletel za SVZ
к CA. Guljanic prakticky ponechal letisko Spisska Nova
Ves. lietajuci i pozemny technicky personal a bojaschop
nd Ju 87D-5, svojmu osudu. Jeho odlet (v podstate islo
о ulet) je о to zavaznejsi, ze о existencii Junkersov Ju
87D-5 ako leteckej tylovej rezervy pre SVZ vedel iba stot
let. 1. Haluzicky. mjr. git J. Tdth z WZ a on sAm A. sa
mozrejme. rtk. J. Knapp. V rozhodujiicej chvfli mohol te-
da mjr. Guljanic sam a ilplne autonomne zohrat kfucovii
ulohu pri zachrane Ju 87D-5 pre povstalecke letectvo.
Po ulete mjr Guljanica a stot Jakaba sa ujal velenia le
teckej posadky v Spisskej Novej Vsi hodnost'ou najvyssi
Ju 87D-5 ani slovom nezmienil stot. let. Haluzicky a naj-
ma mjr. gst. Tdth (po nocnom prichode z Trencina do
B. Bystrice 30. 8.) pplk. gst. J. Golianovi. Zrejme pod sil-
nym tlakom Casovej tiesne a farchy vaznych velitefskych
rozhodnuti zabudli na lietadlA, pretoze ani jeden, ani dru-
hy nepodnikli nic na ich zachranu, hoci si to letecka si-
tuAcia pri akutnom nedostatku leteckej bojovej techniky
na letisku Tri Duby zivotne naliehavo vyzadovala.
V pozdnom popoludni 31. 8 premkli na spiSskonovoves
kii leteckii zAkladnu hrozivo spresflujiice spravy о tom.
ze nemecke jednotky nezadrzatefne postupuju v smere
na SpiSskti Novii Ves. Preto L. Hudak ihned telefonicky
reagoval na informAcie a overil si vojenskii situAciu v Po
prade a jeho bezprostrednom okoli. Obsluha ustredne mu
potvrdila, ze prebiehaju boje о SpiSskii Sobotu, do prak-
ticky znamenalo. ze cesta do Popradu uz nebola vofna.
Ziadalo sa preto okfukou obist' Poprad cez HrabuSice do
DobSinej. Za tejto zlo2itej vojenskej situacie 31.8. о 17.30
46
SI.OVfSSKKLl IK no
IM4 |44?
hod. podTahla liletovej psychoze aj dalsia dvojica. Npor
Gursky a stot. Wigner odleteli na S-328 do ZSSR Sliizi
ku cti stot. WAgnerovi, ze pred svojim odletom a odcho
dom vlastneho pozemneho techmckeho personalu z letis-
ka priznal, ze odlieta s npor. Gurskym za mjr. Guljani
dom. Am tento diet nezaposobil pozitivne na moralku le
teckeho personalu. Podstatnejsie ju vsak neoslabil. pre
toze rtm. let L. Hudak vzApati nariadil muistvu skoncit
pripravy na odchod. Len co bola vsetka vyzbroj, nutny vy-
stroj, proviant а роГпё kuchyne na nikladnych antich.
pozemny letecky sled opustil letisko. V hangan zostali
rtk. let. J. Knapp a rtk. rtm. let. P. Slatinsky. Rozhodli
sa, 2e odletia na druhy defi (1. 9.) vdasrdno na S 328 na
Tri Duby. Husta ranna hmla. ktora si nadlho zasadla na
Spisskti Novti Ves a jej letisko, im skrizila plany. Kedze
kazdu chvflu hrozilo. 2e петескё jednotky letisko obsa
dia, nezostivalo im me insie. ako sadmit do osobndho an-
ta a pobraf sa na Tri Duby. V hangaroch zanechali pat
Ju 87D-5 a jeden S-328. Darmo diifali. 2e si po ne pridu
povstalecki letci. Stroje padli do nemeckych nik. Velenie
Luftwaffe ich obratne vyuzilo na operaend nasadenie pro
ti povstalcom.
Cesty leteckeho parku Mokrad’ z ilegality do povsta-
nia
Ilegalne pripravy na ozbrojene vystiipenie sa v ramci Le-
teckdho parku 3 (LP) etablovandho na letisku Mokrad
pri Lipt. Sv. Petre zacali uz na jar 1944. Stot. tech, zbroj.
uzival stot. Kunic na nadvazovanie kontaktov s clenmi
ilegilneho Okresndho revoludndho nirodniho vyboru
(ORNV) pre horny Liptov - V. Nemcicom, G. Maziirom.
s ucitefom J Deveckom. skolskym inspektorom Janos-
kom a dalsimi Prehlboval spojenie s formujucimi sa par-
Juakeny Je 87G-1 x letky mjr. Rndela na VPD letiska
UzAnskynu jednotkami. ktord postupne prostrednietvom
odbojovych pneovnikov zasoboval zbranami a vystrojom
Len co sa stot Kumc utvrdil о protinemeckej orienticii
zastupcu vek'eLi LP stot let M Sumichrasta, podelili si
nArocne ilegllne ulohy Vytypovah a vybrali daJSich spo-
fahhvych prisluinfkov por let. zbroj V BLaska. zvk. rtm.
let. zbroj К Bieloka. zvk rtm let zbroj S Illesa. npor.
let. tech J. Galla, d*t let J Plesnflu. des asp. J. ZAhrad-
nika. des adp M Juredku. о ktorych boh presvedeeni. 2e
Organizacia Leteckeho parku Mokrad’ к 28. 8. 1944
Velitel Velitel pomocnej letky Prideletd dtatojnfci PridelenC muZstvo Velitel GOPL a riadenia lietania Pndelenl ddstojnici Pndelend muzstvo Velitet odsunu VrchnJ mechanik Lietajiici sled stot tech, zbroj. let Daniel Kunic, zAstupca - stot tech, rbroj Л. M.r-AA Soauchrast npor. let JAn Dulla npor. let. Viktor Cvacho. por let zbroj Vojtech BUikc per let Alexander KaAAk 90 vojakov npor. let tech. Jozef Gallo por. let JAn Opaterny. par let Vladimir Suatomanaky. rrk rtm let zbroj Karol BielCik 48 vojakov npor let FrantiSek Dobii. pndeient rut KardoA. det JAnoAlk a 25 vojakov dopravnej taty eat let tech. JAn Roeinec a 6 pndeie=yeh SMThamkov por. let Anton StryCek. por Jet Mik>4 Chrapiiak potnl pozorovatelia. rtk. let Stefan Zdber - pilot
Proviantn^ dostojnfk Vykonny a tiCtovnlk ZAsobovaC LP por. hosp Anton fflavAZ Cat let JAn Plesnfk Cat let Anton Matejcv (mal к dispozlcu pomocnC druistvo)
let. D. Kunic, ktordho WZ ustanovilo od 1. 5. 1944 do
funkeie technickeho hospodara LP, zacal priamymi son-
dami rekognoskovaf podu medzi dostojniknu, rotmajstra-
mi a muzstvom. Z okruhu moZnych adeptov odboja na za
ciatku vyludil velitefa LP mjr. let. K. Janceka pre jeho
ortodoxmi vemost’ bratislavskdmu rezimu Ukazalo sa
velkou vyhodou, ze mjr. Jancek pravidelne kazdy piatok
odlietal do Piedt’an za manzelkou. Jeho nepritomnosf vy
budii schopni ziskaf dalsich, ze v rozhodujticej chvfli
strhnu vacsinu LP na branny odpor proti nepriatelovi.
V siivislosti s letiskom Mokrad treba pripomemit. ze sne
hovi prikryvka sa drzala na VPD letiska az do pozdnej
jari. A v jeseni dasto zalihali letisko hustd hmly Tieto pri-
rodnd prekAzky nevytvarali vhodne podmienky na pravi-
delny letecky vycvik a bojovii leteckii dinnost v jarnom
a jesennom obdobi. Ani technicke vybavenie LP nebolo
47
SUIVIVSKtXETECTVO
1944 • tW5
dostatocnA. Dva celkom nedokoncene hangare typu Br-
no, sesf drevenych barakov RAD, vyrobenych v Turanoch,
rozostavanA admimstrativne budovy - to vSetko nieslo pe
fiat provizoria, hoci adaptafinfi prAce a vsetky stavebne
lipravy vykonali jednotky Pracovneho zboru MNO pod od-
bornym vedenim prideleneho dostojnika stavebnej sprA
vy stot. PaSka. L'kAzalo sa, ie suma 750 000 Ks. urfienA
na dobudovanie letiska, na vsetky adaptacnfi a stavebne
prAce, bola vefmi nizka. Preto LP zostal bez elektncke-
ho pnidu. Dielne mali к dispozicii iba pofny stan vz. 34.
0 inStalAcii midzoveho vodovodu a centralneho vykurova
nia mohli prislusnici LP iba snivaf. PersonAl trpel tymi
to t’azkymi pofnymi pracovnymi podmienkami Navyse
v jiili 1944 WZ presunulo specialistov motorArov, drakA
rov a leteckych pristrojarov z radov civilnych zamestnan-
cov do byvalych objektov LP-3 do Nitry pod Zobor na naj-
nutnejsie opravy lietadiel. Skromne technickfi vybavenie
Mjr. Hans-Ulrich Rudel, velitel letky
a ozajstne роТпё podmienky zblizovali prislusnikov LP.
Odrezani od sveta boli odkazani predovsetkym sami na
seba. Aj tAto skutocnosf urychlovala samostatnosf v roz
hodovani. LP mal dost osvietenych technickych dostojni-
kov a rotmajstrov, ktorym nechybal charakter. Medzi
nich patril aj cinorody stot. Kunic. muz s prirodzenou au-
toritou, ktory uz koncom jiina 1944 predvidavo a samos
tatne pokrocil v ilegalnych leteckych materialnych pri-
pravAch. Vyziadal si totiz od referenta materialneho od
delenia WZ stot. tech, zbroj. J. Dudu. aby mu pre potre
by LP vydal zo zbrojnice Trencin 200 ks samopalov s pa
tricnym palebnym priemerom. Priatel Duda vo vSetkom
ochotne vyhovel. Zelezmi rezervu leteckych bomb a mu-
nicie nechal Kunic previezf a uskladnif do municneho
skladu Kramarisko pri Likavke nedaleko RuAomberka.
V priestore letiska Mokrad zabezpefiil uskladnenie 150
tisic litrov LPHM. potrebnAho mnozstva oleja a mazadiel.
Ako predvidavy hospodAr si vyziadal a prisunul nadmer-
пё mnozstvo potravin, cigariet а vojenskAho vystroja.
Kazdy spofahlivy dostojnik a rotmajster LP vyfasoval sa
mopal, aby sa mohol v pripade potreby postavif na bran-
ny odpor.
Stot. Kunic si velmi dobre uvedomoval, ze rozhranie
okresov Lipt. Sv. Mikulas a Poprad tvorilo hranicu ope
rafinfiho lizemia Vychodoslovenskej armady. Dobre chA-
pal. ze excentricky dislokovany LP Mokrad tvoril akiisi
tylovii leteckii spojnicu medzi pofnymi a zapolnymi vo-
jenskynu jednotkami. Z aspektu ilegAlnych leteckych pri
prav na ozbrojenA vystiipenie preto stot. Kunic povazoval
za potrebnA presvedcit mjr. Janfieka, aby v zAujme obrany
letiska pred inoznymi litokmi partizAnov siihlasil s tym,
aby sa prisluSnici LP. t. j. specialist! letecki mechanic!.
Soferi. krajciri, skladnici, pisari i strazna sluAba a pri
sluSnici pomocnej letky podrobili streleckej priprave vo
svojom osobnom volne, a tak
zvySili obranyschopnosf LP.
Tento ilskok stot. Kunica pri
niesol ovocie. PersonAl LP si
osvojil zAklady streleckej pri-
pravy.
Pokojmi, az ospanlivu atmosfA-
ru letnAho rana na letisku Mo
krad prekvapivo naruSilo 10. 7.
1944 о 07.30 h 10 nemeckych
Junkersov Ju 87G-1, ktorfi pre
lietavali z rumunskej leteckej
zAkladne Jasi do pofskeho ZA
mocsa s medzipristAtim v De-
brecine. Posadky stratili v zlom
pocasi orientAciu. К zemi ich
pritlafiil najma akiitny nedosta-
tok paliva. A tak neiiplnA letka
zosadla na letisko Mokrad. Dal
sie dva stroje niidzovo pristAli
pri Levoci a PreSove, odkial po
doplneni paliva este v ten den
prelietli na Mokrad. Islo о letku
vyzbrojenii strojnu Jpecialnej protitankovej verzie. Paleb
nd silu tychto strmhlav bombardovacich lietadiel tvorili
dva kandny kalibru 37 mm zabudovanA pod kridlami. Je-
diny presny zAsah z tejto zbrane dokAzal znifiit tank
T-34. Takto upraveny stroj si oprAvnene vysluzil prezyv
ku Kanonenvogel, resp. Panzerknacker. LietadlA tejto
letky patrili do zostavy SpeciAlnej protitankovej leteckej
jednotky 10. Panzerjagerstaffel/Schlachtgeschwader 2
dislokovanej v tom case na rumunskom letisku Jasi. Nie-
kofko dni pred pristAtlm na Mokradi sa letka vyznamnou
mierou pricinila о zastavenie sovietskych pancierovych
klinov, ktorym sa podarilo na juznom Dnestri a v samot
nom priestore Jasi prelomif obrannfi postavenie nemec
kej skupiny armad JuznA Ukrajina genplk. Schornera. Na
ziadosf mjr. Hansa Ulricha Rudela, velitefa letky, bolo
prislusnikom letky poskytnutA stravovanie, ubytovanie
a penaznA zAloha. Boli teda docasne pojati do stavu zive-
48
SLOVENSKEUiTECBO
1944 . 1945
nych a zaopatrenych. Po natankovani paliva vSetkych 12
lietadiel odletelo 11. 7. do Krakova. Stot. Kunicovi sa ne-
podarilo dlhsie zdrzaf letku na letisku Mokrad1, hoci od-
startoval tichu zdrziavaciu techmcki'i akciu, ktora vsak
nevyiistila do akejsi technickej revolty LP proti Luftwaf
fe. Takii neslychanu triiialosf si prislusnici LP Mokrad
nemohli vzhladom na pretrvavajiice nemecko-slovenske
spojenectvo a vojnovy stav dovolif.
Stot. tech, zbroj let.
Po ilegalnej servisnej
sluibe LP Mokrad
v prospech odletu mjr
Lisickeho s delegaciou
SNR a VU do ZSSR bola
aj tAto zdrziavacia akcia
istym prejavom odbojo
vdho zmySlania nielen
dostojnikov LP, ale aj ra-
dovych prislusnikov. Pri
odlete delegacie pozitiv-
ne asistoval aj brat mi
nistra NO npor. let. D.
Catlos. velitel letiska
Mokrad, ktory dokonca
v lete 1944 aj sam poma
hal nadvazovaf za LP
Daniel Kunic Mokrad spojenie s parti-
zanmi v priestore home
ho Liptova. Objektivne informoval odbojovych pracovni
kov na ilegalnej porade, ktora sa uskutocnila 20. 8. 1944
pri KraTovej Lehote, о stupni leteckych priprav LP na
ozbrojend vystiipenie. Aj tAto skutocnosf len potvrdzova-
la, le na letisku Mokrad bola koncom augusta 1944 uz
dobre pripravena poda na ozbrojend povstanie. Odbojovd
tendencie na letisku Mokrad umocnili aj sirsie stivislos-
ti. V poslednej dekAde augusta 1944 obsadili partizAni,
ktori sa spajali s vojakmi v posadkach a s ilegAlnynu re
volucnymi nArodnymi vybormi. viacerd mesta a obce
(Martin. Vriitky, Ruzomberok, Brezno). Spravy о tychto
udalostiach i о dalsich partizanskych aktivitach rychlo
prenikli nielen к nemeckym politickym. vojenskym
a bezpecnostnym orgAnom na Slovensku a к predstavite
lom bratislavskej vlAdy, ale aj. pochopitelne. na letisko
Mokrad. PersonAl LP sa priamo pod vAhou tychto sprAv
ui naplno aktivizoval. V nepritomnosti stot. Kunica (26.
8. sa ziicastnil ako svedok na svadbe stot. Sumichrasta
v Trencine) sluzbukonajiici dostojnik npor. J. Gallo vyhla
sil 27. 8. poplach a bojovii pohotovosf. Uciml tak aj pre-
to. aby sa muzstvo nerozbehlo. resp. neodchadzalo к par
tizAnom. kedze overene informAcie ilegalnych pracovni-
kov z Liptovskdho HrAdku hovorili о tom. ze sa partizAni
chystajii obsadit Lipt. Sv Mikulas
Skor ako sa svadobcama stot Kunic a stot. Sumichrast
vrAtili na letisko Mokrad, stihli sa po svadbe stretmif
s dbstojnfkmi WZ: s referentom vycvikoveho oddelenia
npor. let. L. Hronom, referentom materiAlneho oddelenia
stot. J. Dudom a s prednostom vycvikoveho oddelenia
stot. let. A. Matusom. Pocas improvizovanej porady sa
dohodli. ze Trencania budu vdas avizovaf dfileiity posun
priprav povstania i moznosti, ako spresnit dalsiu cinnosf
LP v prospech ozbrojeneho vystupenia Dohovor sa skon-
dil tak. ze ak bude situdcia velmi vAzna, stot A. Matus
osobne pnleti na lietadle Ba. 122 na letisko Mokrad a do
nesie instrukcie Napokon ale vsetko zostalo len pri do
brych limysloch Prudky vyvin vojenskej situAcie na Slo-
vensku v dalsich troch dnoch rozmetal dohodu a LP Mo-
krad bol odkAzany len sam na seba
Len do stot. Kunic 29. 8. rano spracoval informacie npor.
Galla о vy hlaseni bojovej pohotovosti a о pozvani dostoj
nikov a rotmajstrov LP na letisku Mokrad. ihned sa s ni-
mi stretol. aby sa poradil о dalsom postupe. Az potom na-
riadil vSeobecny nastup celej posadky Pred nastupenou
jednotkou vyhlasil. ze sa v nepritomnosti mjr K. Janceka
(bol na dovolenke) ujima velenia. VzApati vyhlAsil, ze
tymto aktom LP vypovedava vojenskti posluAnosf a prisa
hu vemosti slovenskdmu prezidentovi a bratislavskej vlA-
de s tym, ze sa LP zapAja do ozbrojendho boja proti fadiz-
mu. Vyzval pritomnych. aby sa osvedcili. aby sa demokra
ticky a dobrovofne rozhodli bud pre boj spojeny s utrapa
mi. alebo pre bezproblemovy odchod z letiska. VSetci sii-
hlasili, vsetci sa slovom osvedcili Okrem dvoch prislus-
nikov LP. ktori dodatodne zmemli svoje rozhodnutie
a v noci na 29. 8 zdtichli z letiska. ostatni vytrvali vo
svojom rozhodnuti
Hned popoludni vojaci LP vyfasovali novy vystroj, grana-
ty, ostre nAboje do pusiek a samopalov a podrobili sa no-
vej reorganizAcn. LP ako tylovy litvar prestal existovaf.
Vznikla bojova jednotka v sile slabdho praporu, do ktore
ho stot Kunic prijal aj civilnych zamestnancov LP a niek
Na tomto E-39 vykonala posAdka A. Droppa - M. Chrap-
ciak prieskumny let do priestoru Poprad - Kezmarok.
torych prislusnikov pracovnej jednotky z Chrastia. Musel
vsak ozelief 140 samopalov, ktord npor. Gallo musel na
zAklade nariadenia WZ vydaf pocas Kunicovej nepritom
nosti (26. 8.) na letisku Mokrad mjr. Dumbalovi pre LS.
Stot. Kunic okamzite aktivizoval pozemnti obranu letis-
ka. Jej velenim poveril npor. Galla. Dve caty po 30 muzov
(jednej velil zvk. rtm. let. zbroj. K. Bieldik a druhej por.
let. J. Opaterny) zaujali postavenie na juznej a zApadnej
strane letiska. Ulohou ciat bolo branif letisko proti moi
49
slovenskeAmectvo
1*44-1*45
nym nepriatelskym vysadkom. DalSie dve caty tvorili gu
Fometnu obranu proti lietadlam (GOPL). Obidvom velil
npor. let. J. Dulla. Mali chranif letisko pred titokmi zo
vzduchu a licinne zasiahnuf najma proti nizko nalietava
jiicim nepriatelskym lietadldm. ZvySkom mnzstva zosilnil
strAZnu sluzbu v pomocnej letke. Zo zvySku vyclenil aj
prieskumnd hliadky, ktord pod velenim por. let.
M. Chrapciaka vysielal na prieskum do lesov pod Bara
пес a к Rackovej doline.
tJsilie LP aktivizovat obranu horneho Liptova
Uz 28. 8. zaujali jednotky LP obrannd postavenie.
0 13.30 h vyslal stot. Kunic posadku S-328 v zlozeni rtk.
let. S. Zuber a pozorovateF por. let. M Chrapciak na letec
ky prieskum horndho Spisa, kde zistili pohyby viacerych
nemeckych aut. Pretoze Kunic nemal spravy, co sa rob!
vo vojenskej posadke v Lipt. Sv. MikulASi, uz doobeda za
siel so stot. Sumichrastom na velitelstvo 2. pesej divizie
za pplk. L. Bodickym Stali sa pnamymi svedkami neus-
Tazky guFomet zasadeny do protilietadlovej obrany letiska
Mokrad"
peSndho rokovama clenov ilegalneho ORNV pre homy
Liptov s pplk. Bodickym. ktoreho neprimali к aktivite,
pretoze sa do2adoval pisomnych rozkazov z В Bystrice.
Ani Kunic so Sumichrastom Bodickeho nepresvedcili.
Ustavicne sa odvolAval na to, ze nic nevie о pripravach na
ozbrojend vystupenie. Zasadne odmietol vydaf rozkaz na
zaujatie obrany horneho Liptova Bez pnamych direktiv
a rozkazov z VPV z B. Bystrice odmietol vydat mobilizac
mi vyhlASku platmi pre posobnosf Velitefstva 2. diviznej
oblasti (VDO-2). Kunic so Sumichrastom pochopili mar-
nost' rokovania s nepristupnym Bodickym. Navyse obfa
zovani vyhrAzkami nAdelnika stAbu VDO 2 pplk. Kliicika.
ze ich nechA zatkmif. znechuteni odish na Mokrad. Istou
dodatocnou naplasfou bolo. ie sa iniciativy v Lipt. Sv. Mi-
kulAsi chopili stot J. Vrazda a stot. A. Tkac, ktori na
vlastmi past vystrojili a vyzbrojili dva prApory, ktord vsak
nie dost organizovane v nasledujucich dnoch zasiahli do
bojov pri Kezmarku. Poprade. Ludivnej a Strbe.
Po nAvrate si stot. Kunic e§te viac uvedomil. ze LP musi
byt pripraveny na rbzne altemativy vyvoja vojenskej situ-
Acie. ReAlne pripusfal, ze dobre zdrenaiovand letisko
Mokrad s rozmermi 1500 x 1500 m by v pokracujiicom
suchom lete znieslo operacmi zatazenost zvySku letectva
z Piesfan. Trencina a najmA celej SVZ z Presova. VPD le-
tiska umoznovala lietadlam pristAf vsetkymi smermi.
VzhTadom na prevlAdajtice vychodne a zApadnd vetry pi-
loti respektovah tieto smery pri pristAvani a startoch.
Napriek tomu, ze sa VPD letiska mierne zvazovala zo se-
veru na juh a mala vybeh stupajuci do nepatrnej terdnnej
vlny к hangdrom technicky’ riplne vyhovovala vsetkym
druhom lietadiel.
Nadmernd zAsoby LPHM predvidavo siistredene do pries-
torov letiska boli dostacujiice na rozsiahlu a dlhodobej-
siu operacmi cinnosf povstaleckdho letectva Popoludni
prisiel na letisko Mokrad spolu s R. Sokolom, destnym
predsedom ORNV. sovietsky dostojnik mjr. F. M. Maka-
rov. zAstupca partizanskych jednotiek v hornom Liptove.
aby poziadal stot Kunica о pomoc pri zAsobovani parti
zAnskych jednotiek vyzbrojou. vystrojom a strehvom.
Prehodnotili moznosti obrany letiska a jeho vyuzitia. Ku-
nic poziadal Makarova aby radiotelegraficky nadviazal
spojenie s U§PH v Kyjeve a dohovoril moznosti pristava
nia sovietskych lietadiel na letisku Mokrad. Dohodli sa
na signalizacii i na spdsobe vytydovama pristAvacieho T
prostrednfctvom 30 petrolejovych lAmp. Este v ten vecer
о 19.00 h doviezol zbrojAr Illes mjr. Makarovovi do ho
tela Gregar v Lipt. Hradku 100 puSiek, 6 debniciek nAbo
jov a 5 debnidiek rucnych granAtov. S Kunicovym vedo-
mim vyhovel por. M. Chrapciak poziadavke R. Sokola.
aby spolu zaSli do hornych kasArni v Lipt. Sv. MikulAsi
a zaistili pplk. KTucika. prislusnika nemeckej mensiny,
ktory tak vehementne brojil proti ozbrojendmu povsta-
niu. О polnoci pplk. Kliicika zatkli.
Dfta 29. 8. vcasrAno dostal stot Kunic naliehavd avizo od
ilegAlneho RNV v Lipt. HrAdku, ze od Popradu prichadza
blizsie neidentifikovand nemeckd obrnene vozidlo. Kunic
preto nariadil рог. V. Blaskovi ihned zorganizovaf dve
pesie druzstvA a zaujat s nimi u2 pred 07.00 h obrannd
postavenie asi 2 km vychodne od Lipt. HrAdku v priesto-
re zotavovne IWCA • bdovsky cintorin. Mokradski letci
sa poktisili vozidlo zastavif. Posadka vsak reagovala pal
bou. V dosledku opatovanej paTby zostal zo 4-clennej po
sAdky vozidla nazive iba Fahiie zraneny major, ktordho
odovzdali nuestnemu RNV. Auto, ako prvii vojnovii trofej
50
SI.OV ESSKt Urecn о
1'1*4 . |<М«
priviezli na letisko Mokrad. UspesnA akcia vliala prishis
nikom LP doveru vo vlastne sily.
Vzdusne prieskumy a zasahy proti predsunutym jed-
notkam nepriatel'a
PretoAe telefdnne spojenie LP s B. Bystricou a WZ
v Trencine bolo 28. 8. preruSene, zostal LP bez spojenia
a bez situadnych sprav. Ttito situAciu sa stot. Kunic roz
hodol vykompenzovat tak, ze hned rano 29. 8. vyslal pi
lota rtk. let. S. Zubera a pozorovatela por. let A. Strycka
na Skolnom lietadle E-39G vyr. d. 48 na prieskumny let
horneho Spisa, severnej Oravy, polskych hranic. NezAvi
sle od tejto dvojice, s istym casovym odstupom. vyslal aj
dalsiu posadku - pilota ctk. let. F. Abramovida a pozoro
vatela npor. let. V. Cvacha na E-39G do priestoru Vysoke
Tatry - Zdiar Javonna al nad pofske tizenue Aj tAto po-
sAdka potvrdila pritomnosf nemeckych jednotiek na ze
leznicnej stanici Nowy Targ Zaznamenala pomale presu
ny obrnenych vozidiel a tankov smerom na Javorinu.
M. Zolvik pocas vycviku pozorovatelbv na letisku v Tren-
cianskych Biskupiciach
Paralelne so vzduSnym pneskumom sa stot. Kunic usilo
val preklenuf spravodajske vakuum aj rekognoskaciou
„vniitrozenua " Vybral sa do Ruzomberka za mjr. del
M. Veselom, velitelom miestnej vojenskej posadky Stre
tol sa aj so stot. jazd. D. Gondom. Od obidvoch sa dozve-
del, ze ruzomberskA posAdka, a najma Gondova vojenska
skupina. by mala branif Ruzomberok od zApadu a bloko
vat predpokladany postup nepriatel'a z Turca na home
Povazie. TAto informacia nid nehovorila о obrane horne-
ho Liptova, preto sa pobral do Sklabine za npor. CA P. A.
Velickom Am tento nemal pre LP 2iadne instrukcie. Pri-
sfubil vsak, ze poziada U§PH v Kyjeve, aby sovietske lie
tadla mohli pnstAvat na letisku Mokrad.
Po nAvrate na Mokrad vyslal stot. Kunic dalsiu posadku
E-39G por. let A. Droppu. prislusnika SVZ z PreSova,
ktory sa pocas dovolenky zastavil 29 8 na mokradskom
letisku, pozorovatela por let M ChrapCiaka na pries
kum komumkAcii v pnestore Lipt. Hradok - Poprad
Kezmarok Po krAtkej motorovej skiiSke edko odstartova-
lo. Pilot void prizemny let Pn Lucivnej pozorovatel ,.po-
kropil" nemecky terenny voz zvazkom rucnych granatov
Sofer na vybuchy granAtov reagoval tak, ze strhol vozidlo
do pnekopy, kde sa prevrAtilo. Prieskum potvrdil, ze po
komumkAciAch, ktore bezprostredne vedti do priestoru
Lipt. Hradok - Poprad • Kezmarok. sa nepresiiva nemec
ka bojova technika ani zivA sila Wehrmachtu ci zbrani
SS. Vysledok prieskumu stot. Kunic zahlAsil mjr. F. M.
Makarovovi do hotela Gregar v Lipt. HrAdku. Droppov
prieskum urychlil pripravy na obsadenie Popradu Uz
о 17.00 h dve nakladne auta pine obsadend vyzbrojenymi
partizAnmi vyrazili spred hotela Gregar v smere Hybe
VychodnA Vazec Svit Poprad.
Podveder 29 8. vyslal stot. Kumc por let V Blaska
a por let A Kanaka autom na prieskum do Martina,
Ziliny a В Bystrice Zaroveft vyslal motospojku z Mokra
de cez Certovicu, aby zistila a odstrAmla poruchu tele-
fonnej linky. Po jej odstrAneni ui v noci nadviazal spoje-
nie s pplk. gst. J. Golianom, ktory vzal na vedomie vojen
skii situAciu na letisku Mokrad a nariadil stot. Kumcovi
vydkAvat v plnej bojovej pohotovosti na dalsie rozkazy
velenia povstaleckej armAdy. 0 polnoci priniesla motos-
pojka rAdiogram od mjr. Makarova, ze sovietske lietadla.
vysieland USPH v Kyjeve, pre zle pocasie nepristami na
letisku Mokrad.
Stot. Kunica znepokojil podvederny prichod plk. jazd. Ve-
seleho, sprevadzandho spravodajskym dostojnikom VDO-
2. na letisko Mokrad. Ich pritomnost' sa mu vonkoncom
nepozdavala. NepreukAzali sa totiz ziadnym pisomnym
rozkazom ci povolenim. Svoju nAvStevu nijako nezdovod-
nili. Podozrivo dlho sa obsmietali. zdrziavali a sondovali
situaciu na letisku Ostrazity stot. Kunic si telefonicky
overil u pplk. gSt. Goliana a na spravodajskom oddeleni
v B. Bystnci. di existujii tajnd ddvody ich pobytu na letis-
ku. VPV ani spravodajske oddelenie о Ziadnych nevede
li. Kunic na Golianov podnet nechal obidvoch dostojnl
kov zatkmit. aby neprekAzah povstamu.
Letisko Mokrad. na ktorom boli dislokovane letecke diel-
ne a letecky park, siistredene znacne zasoby leteckeho
materialu a pohonnych hmdt. vytvaralo ako leteckA a ty-
lovA zAkladna realny predpoklad zvyseneho zAujmu zo
strany Luftwaffe. Z lietadiel. ktore potencialne mohli roz-
sirif park povstaleckeho letectva. sa na Mokradi 29. 8.
51
МЛН*’TV'»
1944 VM5
SUU ENSK
nachadzali iba tieto stroje: S-328 (1 ks, podia niektorych
tidajov ai 3 kusy), Savoia Marchetti SM 84 bis (3 ks) He
inkel He 72D Kadett (5 ks) a Praga E-39G (1 ks),
Nasledujtici deft (30. 8.) vdasrano vyslal stot. Kunic pilo-
ta dtk. let. Abramovica a pozorovatefa npor. let. V. Cva
cha na S 328. vyzbrojenych iba samopalom a zvazkom
granatov, do priestoru Krafovany Stredno Zilina. Lieta
dlo nemalo namontovane palubne gufomety ani gufomet-
ne dvojda. Vysledok prieskumu potvrdil nasadenie ne-
meckych jednotiek v priestore Zilina Strecno. Dalsi
vzduAny prieskum Spisa a vychodnych Tatier od polskej
strany uskutocnila dvojica dtk. let. S. Zuber a por. let.
A. Strycek. Po navrate о 09.30 h potvrdila, ze v Nowom
Targu sa instradujti dalsie nemecke obrnene jednotky.
Ttito informAciu stot. Kunic ihned oznAmil plk. L. Bodie-
kemu. aby urychlil jeho rozhodnutie о zapojeni mikulAs
skej posadky do povstania. InformAcia sa minula ticinku,
pretoze Bodicky cakal pisomne rozkazy z B. Bystrice,
ktore mal priniesf pplk. J. Malar
Dopoludma (30. 8.) sa na vyzvu banskobystrickeho SSV
prihlAsili na letisku Mokrad viaceri dostojnici a dobro
vofnici z Liptova. Medzi tymi, do sa prezentovali na Mo-
kradi. boli aj npor. let. I. Treskoii. por. let J. Marusic. Pri-
5iel aj npor. let. J. Koiembus, ktorAho bratislavsky rezim
za ilegalnu odbojovti cinnosf a za spoluprAcu s npor. let.
E. Kukorellim hodnostne degradoval, vylticil z armAdy
a uvaznil.
О 10.30 h sa nad letiskom Mokrad objavilo петескё
prieskumne lietadlo Focke Wulf Fw 189. Z vysky vyse
1000 m nikym a niclm neohrozene zhotovovalo plosne
snimky letiska. GOPL nemohla pre vysokii vysku tidinne
zasiahnut'. Neuvazenou palbou by bola iba prezradila svo-
je obrannA postavenie. 0 12.00 h sa vratili vyslane spoj
ky por. Blasko a por. KanAk z prieskumu Martina a B.
Bystrice (do Ziliny sa uz nedostali). Prisli spolu s mjr. let.
0. Dumbalom. Potvrdili, ze Martin. B. Bystrica a letisko
Tri Duby sa naplno zapojili do povstania, ze za velitefa 1.
CSA na Slovensku bol vymenovany pplk. gst. J. Golian
a za velitefa povstaleckeho leteetva mjr. gst. J. Toth
Dumbala s Kunicom prebrali mozne varianty bojoveho
nasadenia LP. Vzhfadom na znadnA zAsoby leteckotech
nickAho materialu na letisku Mokrad Dumbala navrhol
Kunicovi, aby zadal s jeho evakuAciou. Upozornil ho na
to. aby si vyziadal stihlas pplk. Goliana. Siicasne sa doho-
dli, ze po bombardovacie lietadlA SM 84 bis a po SkolnA
stroje He 72D Kadett priletia nasledujtici den (31. 8.) pi
loti Kombinovanej letky, aby ich mohli prelietnut' na letis-
ko Tri Duby. 0 13.30 h (30. 8.) uskutocnila posadka §-
328 pilot rtk. let. § Ztiber a pozorovatef por. let.
M. Chrapciak novy prieskum severneho Spisa. Prenikla
ai nad pofskd tizemie. Prieskum potvrdil pokracujtice
stistredovanie nemeckych jednotiek v Nowom Targu
a presuny obrnenych a tankovych jednotiek z Polska
smerom na Javorinu. Pretoze zbrojAr LP zvk. rtm. let.
S. Hies za pomoci dalsich leteckych mechanikov ui na-
montoval do S-328 dva pevne gufomety Zbrojovka vz. 30
kalibru 7.92 mm pre pilota a pohyblivy dvojity gufomet
Zbrojovka vz. 30 kalibru 7,92 na lafetu Skoda SU-31 pre
pozorovatefa, mohla posAdka ostrefovaf v priestore Zdiar
postupujtice predsunutA nemecke jednotky a zhadzovat
na ne namiesto leteckych bdmb (nenachadzali sa na letis-
ku Mokrad) iba zvazky rucnych granAtov, a tak spomafo-
vat' postup nepriatefa do hlbky slovenskeho tizemia. Dal
Si prieskum uskutocneny tou istou posAdkou zistil, ze de
lo predsunutych jednotiek tiderndho pluku 1. tankovej
armAdy posttipilo smerom na Kezmarok. Palbou palub-
nych zbrani, gufometneho dvojeafa a zvAzkami zhode-
nych granAtov pribrzdila posadka postup nepriatefa. Na
napAdani a ostrefovani nemeckych predsunutych koldn
sa podiefala aj dalsia posadka v zlozeni pilot npor. J. Ko
lembus a pozorovatef por. A. Strycek.
Evakuacia leteckeho materialu - Luftwaffe utoci
V noci о 23.00 h sa stot. Kunic telefonicky dovolal pplk.
Goliana. Ziadal od neho dispozicie a rozkazy ohfadne le-
tiska Mokrad a LP. Dozvedel sa, ako nalozif s leteckym
technickym materiAlom. kedze bol presvedeeny, ze Liptov
sa bez pevne organizovanej obrany neudrzi. ZAleAitosti
s evakuAciou leteckeho materiAlu ponechal Golian na Ku-
nicovom rozhodnuti. Kunic sa po skonceni telefonAtu roz-
hodol konaf. Prizval npor. let. V. Cvacha a matenalneho
dostojnika npor. let F. Dobisa na poradu, na ktorej Kunic
rozhodol, ze s evakuAciou intendancneho, zbroj n Aho. au-
tomobilovAho a proviantnAho materiAlu a casti LPHM sa
zadne na svitani nasledujticeho dna (31 8). Zostavil eva-
kuadnti datu, ktorej pridelil 6 nAkladnych Aut a 3 cister-
ny. Este v noci vypracoval navrh rozkazu na odsun prebyt-
kov materiAlu do priestorov situovanych blizsie к letisku
Tri Duby. Proviant sa mal odsuntif do priestoru Certovica,
JarabA, Myto pod Dumbierom a DemAnovskA dolina. Cast
do obce Konska a VeternA Poruba. Letecky vystroj na le-
tisko Tri Duby a do SAsovej pri В Bystrici spolu s LPHM
a olejmi. casf do Podbrezovej a Brezna
Len co svitlo, lO cienne prieskumnA druzstvo pod vele
nim npor. F. DobiSa vyStartovalo do priestoru Certovica
rekognoskovaf vhodnA miesta na uskladnenie prebytko-
vAho materiAlu. Paralelne s rekognoskAciou zacala dalsia
dast evakuadnej daty vyvAzaf stavebny materiAl, potrebny
na vybudovanie horskych zasobovacich skladov (dosky,
stany. izoladny dechtovy papier) do vytypovanych pries
torov, Vyvoz leteckeho materiAlu v priebehu dna nabral
patridnA tempo. Zo zAsob LP nechal stot. Kunic dopolud-
ma 31. 8. vystrojif aj prApor pracovnej sluzby v Podturni
a na Kaleniku.
V ten isty den о 10.00 h prileteli na Mokrad' piloti Kom-
binovanej letky z letiska Tri Duby, aby pre potreby pov-
staleckeho leteetva prelietli talianske bombardovacie lie-
tadlA SM 84 bis. Na prekvapenie personAlu LP i stot. Ku
nica prelietli iba jednu SM 84 bis (por. let. V. Grtin)
s tym, ze po dalSiu pridu 1. 9. Popoludnl vzlietla na bojo-
vy let posadka S-328 rtk S. Zuber a por. A. Strycek. Me
dzi Popradom a Kvetnicou spozorovala presun nemec
kych tankov. Z nizkeho letu zhodila 50 kg bomby. Dopa-
52
SLOV ENSKE LeTECTV <>
1444 - FI4«
dli medzi dva tanky. Toho dna absolvovala este jeden bo-
jovy let, no bez bomb, pretode tie sa uz pre S-328 na Mo-
kradi nenachadzali, zato boli na popradskom letisku.
A tam mala posddka pristaf po prieskume v priestore No
weho Targu a spolu s dalsimi dvoma vydlenenymi S 328
previezf bomby na Mokrad. Po skondeni prieskumu dole-
tela posddka nad popradske letisko, kde proti nej vzlietli
dve nepriatelske lietadla Ju 87. Nad Gerlachovom jedno
z nich zasiahlo nizkoletiaceho smolika gulometnou dav
kou, cast striel poskodila rodinny dom v obci. Vrchny bal
dachyn Ziiberovho stroja bol vzApAti cely od oleja. ktory
sa valil aj na deInd sklo. Zuber rychlo vypol zapalovanie
a rozhodol sa niidzovo pristaf. Nasfastie v pravy cas zba-
dal pred sebou prihodnd strnisko. St'astfm bol i fakt, de
Ju 87 sa nepokusili dorazif starudkeho smolika na zemi
a tych pdr sektind stacilo Ziiberovi na to, aby stroj po tvr-
dom dosadnuti udrzal v spravnom smere a priniitil ho
znidit' rychlost. Po pristdtf posadka co najrychlejsie
opustila lietadlo. kedze benzinove nadrze mohli cochvila
vybuchniif. Zdber s poudieranymi rebrami a Strycek s ra-
nou na hlave stih.li utiecf do blizkeho lesa a vyhniif sa
precesavaniu nemeckej rojnice. U obcanov Gerlachova si
potvrdili pritomnosf Nemcov na popradskom letisku a vy
dali sa к postavemu povstaleckych prednych strlzi pn
Str be. Cestou ich zastavili partizani a oznamili im. ze
z popradskeho letiska videli vzlietnuf zvysnd dva S-328.
Po osetreni v nemocnici sa Zuber so Stryckom na naklad
nom ante a peso s padaknu na chrbte dostali okolo pol
noci na Mokrad.
Na zaklade vzdusneho prieskumu letiska Mokrad, ktory
uskutodnilo predchAdzajtici deft nemeckd lietadlo
Fw 189, podnikli 31. 8. о 18.30 h dve nepriatelske bom
bardovacie Ju 87 nAlet na letisko v Case podAvania vece-
re pre personal LP Junkersy prileteli od severozApadu po
slnku, vynoriac sa spoza dominantndho konciara Bara
nec. Len co doleteli medzi Baranec a letisko. spustili sa
strmhlav dolu a zaiitocili palubnymi zbraftami na divii si
lu na letiskovej ploche v blizkosti hangarov. Povstalecka
GOPL opatovala palbu v snahe zabranif posadkam Ju 87
presne zasiahnuf bombami cief. Dve zhodene sknnove
bomby so zApalnymi sipmi explodovali vo vyske asi 200
m nad zemou. Vypustili asi 240 malych bombiciek, ktord
v rozptyle 200 • 300 m padli asi 100 m od hangarov do
pola. Stuky nabrali znova vysku a о chrilu od Baranca
znova zopakovali nAlet. Zhodili vybuSnd bomby. husto
ostrelovali palubnymi zbranami obranne postavenie
GOPL a okolie hangarov Az pri trefom bombardovacom
nalete zasiahli zApadny hangdr. kde bol uskladneny ho
riavy letecky material. Z hangara sa najskor vyvalil dier-
ny dym. potom vysFahli plamene. Stlp dymu a ohfta sa vy-
Splhal do vyftky asi 200 m. Bomby totiz trafili sklad fa
rieb, textilii. oleja. reziva, ocelbvych flias so stladenym
vodikom a kyslikom. Do zApadneho hangAra mechanic!
neprozretefne zatiahli aj dve S-328, ktorymi priletela po-
sddka Zalika a Preisa-Potockeho z popradskeho letiska.
Obrovsky poziar, ustavicne prikrmovany vybuchujiicimi
barelmi benzinu, roztedenym specialnym olejom z rozdra-
penych sudov. expldziami flias so stladenym kyslikom
a vodikom. horiacimi tycami elektronu a zliatin znicil ce-
ly hangdr Za obet mu padli aj dve zahangdrovane S-328,
pretoze personal letiska nemohol uz zdvihntif tlakovou
vlnou a velkym ziarom zohyband rolety na horiacom han-
gar! Nalety tak vazne poskodili SM 84 bis, ze ju natrva-
lo vyradili z prevadzky. ZatiaT co zapadny hangar doharal
do hlbokej polnoci, vojaci, civilni zamestnanci i prisludni-
Stot. tech, zbroj. let. D Kunic (v strede), stot. tech, zbroj.
let. M. Sunuchrast (vpravo) a npor. let I. Treskon, pri-
slusnici Leteckeho parka na Mokradi. po vytvoreni VI.
taktickej skupiny (10. 9. 1944) prisluinici VI/53 pesieho
praporu. rekognoskuju teren juzne od Ruzomberka.
ci pracovnej sluzby z Chrastia vynasali z vychodneho
hangdra leteckii vyzbroj, vystroj. strehvo. ndstroje a nd-
hradne sudiastky do lesikov juzne od letiska Zhoreli
vsetky dolezite doklady. evidendnA kartotdka, ftdty. Sko
da spdsobena bombardovanim a naslednym poziarom bo-
la podia odhadu velenia LP asi 300 milidnov korun. Ku-
nicon sa v rekordnom dase (za par hodin) podarilo dos
tat personal LP z otrasu. zmient ho so skutocnosfou
a preorientovat jeho aktivitu na bezprostredne nesenie
nevyhnutnych bojovych liloh. Hned v noci zosilnil straz-
nu sluzbu i obranu letiska. Obaval sa toho, de by Luftwaf-
fe mohla v noci vysadit na letisko paravysadky. Ale nesta
lo sa tak. RAno 1.9. stot. Kunic zreorganizoval obranu le-
tiska. Vysunul gulometnd drudstvA na vychod к Vavriso-
vu a к Lipt Sv Petru. Evakuacnej date nariadil pokrado-
vat v odsune leteckeho materialu. Cata odviezla znadne
zAsoby vystrojndho materidlu, leteckych stidiastok
a mnodstvo padakov do Sasovej. kde sa zriadil detasova-
ny sklad. Na letisko Tri Duby data previezla v cisternAch
a sudoch 40 000, na Certovicu 10 000 a do Podbrezovej
25 000 litrov LPHM Dalsi tylovy material vyviezla do
skor vytypovanych priestorov.
Pripravenosf LP branif letisko Mokrad' a horny Lip-
tov - apatia VDO-2
Po strate dvoch S-328 sa (falsie prieskumnd lety z letis
ka Mokrad 1. 9. uskutodiiovali kazdd dve hodiny len na
53
SLOVKXSKEL1IH "1Л<>
1944 - 1<M5
skolnych lietadlAch E-39G a Heinkel He 72D Kadett. Do-
poludnajsie prieskumy potvrdili, Ze nepriatel po dobyti
Kezmarku (31. 8.) uz 1. 9. obsadil Poprad a Matejovce.
Stot. Kunic zosilnil preto obranu letiska novymi dobro
volnikmi a zdlozmkmi z liptovskych obci. ktori v rAmci
mobilizacie doplnili stav LP na 190 muzov. Popoludni
о 13.00 h pri&li LP vypomoct aj dve caty partizanov
z Podbrezovej. Velenie LP ich vyclenilo na obranu sever
ndho a severovychodndho okraja letiska. Kunic pocas
dalsej navstevy Sklabine opatovne naliehal na npor. Ve-
lidka, aby prostrednictvom rddiostanice definitivne pres-
veddil USPH v Kyjeve о potrebe pristavania sovietskych
lietadiel na letisku Mokrad. Ubezpecil ho. ze letisko je
pripravene na nocne pristavanie Kunic dostal dal§i pri
slub. Preto netrpezlivo vydkal na nocny prilet lietadiel,
ktord mienil uz 2.9. pouZif na zastavenie postupu nemec-
kych jednotiek do Liptova. Pomoc z nocnej oblohy nepri-
sla. Rano 2. 9. stot. Kunic presunul obranu na Kalenik
a к Lipt. Sv. Petru Udolim Belej vysielal prieskumne
hliadky za Dovalovo a к Pribyline. Skontroloval evakua-
ciu leteckeho materialu z letiska pokracovala svojim vy-
sokym tempom. Evakuacna cata vyviezla do Podbrezovej
50 000 litrov LPHM. Z letiska Tri Duby prileteli na Mo
krad о 15.00 h tri lietadla Heinkel He 72D Kadett. aby
vypomohli vo vzdusnych prieskumoch.
V spojitosti s obranou Liptova treba povedaf na adresu
VDO-2 zreorganizovandho zatiatkom septembra na Veli
tefstvo 2. obrannej oblasti [VOO 2) so sidlom v Lipt. Sv.
MikulASi, ze totalne nedostatocnym aktivizovanim svo-
jich bojovych jednotiek (velitel plk. Bodicky nariadil mo-
bilizAciu v rAmci VDO-2 az 2. 9.. ked prevzal pisomny
rozkaz od pplk. J. MalAra’), velmi slabou obranou mesta
i horndho Liptova zapricimlo bezprostredny pAd Mikula-
sa. Ruzomberka a smrtefne ohrozenie smeru Lipt Osada
- Donovaly B. Bystrica. Pre lahostajnosf a vAhavosf plk.
L. Bodickeho ani prislusnici LP Mokrad. vedeni stot.
D. Kunicom a stot Sumichrastom. spolu s partizamni ne
nasli spolodnti red s velitelom mikulasskej posAdky, kto-
rej prakticke rieseme by bolo vytistilo do pevnej obrany
horndho Liptova.
Nemecke velenie zameralo svoje usilie najma na vojenske
potlaceme SNP predovsetkym preto, aby urychlene obno-
vilo spretfhand spojenie к vychodnemu frontu na zelez
nicnej trati Zilina - Kosice (a tym zabezpedilo nerusene
zasobovanie svojich jednotiek), aby jednotky obsadili ru
zomberskti priemyselnti oblast', zmocnili sa dolezitych
skladov pohonnych hmdt v Zemianskych Kostolanoch
i zAsob nafty v priestore Trstena - TVrdoSin, zabezpecih
si zbrojovky na Povazi a spacifikovali vsetkymi prostried-
kami priestor zApadndho a predovsetkym stredneho Slo-
venska a jednotkami armadnej skupiny Heinrici operad
nd tizemie vychodneho Slovenska. Dogmatickd vyckava
nie Bodickeho na pisomnd rozkazy, spojend az s operet
nou apatiou nid nevykonaf bez nich, potvrdzuju, ze veli-
tel VDO-2 ako vojak z povolania nezohladnil ani len vy-
sek nemeckdho nebezpecia hroziaceho Liptovu. Nic nevy
konal ani 31. 8.. ked liderny pluk 1. tankovej armady zo
skupiny armad Severna Ukrajina ovladol Kezmarok a 1.
9 aj Poprad a Levodu, a tym zabezpedil hranice operad
ndho priestoru skupiny armdd Severna Ukrajina na vy
chodnom Slovensku zo zapadu. Vdbec si neuvedomil. ze
si tym nepriatel vytvoril vychodiskovii poziciu pre jednot-
ky posilnendho praporu SS Schafer, ktory bol 1. 9. vydle
neny zo zostavy 1. uderndho pluku a 3. 9 nasadeny ako
samostatna bojova skupina z priestoru Poprad na smere
Lipt. HrAdok • Ruzomberok. Bodicky vojensky adekvatne
nezareagoval na vazne nemeckd nebezpecie, hoci mal.
okrem ineho. к dispozlcii cely rad situadnych hlAsenf zo
vzduSnych prieskumov Vojenske opatrenia VOO 2 na
obranu Liptova. prijate v dnoch 2. - 3. 9. (po vymenovani
stot g§t. J. Straku za nAdelnika StAbu VOO-2) priSli ne
skoro. To uz jednotky bojovej skupiny SS Schafer vyrazi-
li na urcenom smere realizovaf parciAlnu dast okupad
nych uloh predovsetkym v Liptove. Oneskorend usilie ve
lenia mikulASskej posAdky, ktorej navyse chybala fazka
tankova a delostrelecka bojova technika. uz neinohlo zas-
tavit' postup praporu SS Schafer, ktordho hlavnou lilohou
bolo zlomif odpor povstaleckych jednotiek v priestore
Ruzomberok, obnovif vyrobu delostreleckych lafiet v Ry-
barpoll pre Wehrmacht, nadviazaf spojenie s bojovou
skupinou plk. von Ohlena (litocila od zapadu z priestoru
Zilina v smere Vnitky) a spolodnym usilim obnovif spre
tfhand spojenie na cestnej a zeleznidnej komunikAcii Dili-
na Ruzomberok.
Stot. Kunic si velmi dobre uvedomoval fazkti vojenskii si
tuaciu Liptova a svojho LP. Preto 3. 9. i nadalej honidko
vito urychfoval odvoz leteckeho materialu. Na presun
povstaleckych sfl к Strbe vydlenil 4 nAkladnd auta. Sam
tarn vyslal prebytky vlastneho muzstva. Dbal na to, aby
systematicky pokradoval vzdusny pneskum. Posadka
E 39G dtk. let. F. Abramovid a por. let. M. Chrapdiak
о 09.15 h zistila, Ze bojova skupina Volkmann sa pohla
z polskdho lizemia к slovenskym hraniciam v smere Trs-
tena. Sovietske lietadla v noci neprileteli • nepristAli na
letisku Mokrad, dim Kunic definitivne pochoval nadej, 2e
by mohli bombardovacimi naletmi zastavif postup prapo-
ru SS SchAfer, ktory po zrazkach s povstaleckymi vojak-
mi a partizanmi pri Svite a Batizovciach napokon (4. 9.)
prelomil aj povstaleckii obranu stot. VraZdu pri Strbe,
obsadil Vazec a prenikal dalej na zapad к Lipt. Hradku
Toho istdho dna (4. 9.) uskutocnila posadka E-39G dtk.
Abramovic a por. Chrapciak letecky prieskum sevemej
Oravy Prislusnici bojovej skupiny Volkmann zasiahli
paTbou pechotnych zbrani nizkoletiace lietadlo. Pilot
Abramovid mal do robif, aby ho dotiahol do priestoru Ru
zomberok, kde musel nudzovo pristaf na trAvnatej ploche
pn VAhu. Posadka vyviazla bez zranenia. Vazne poskode-
ne edko persondl LP uZ casovo nestihol doviezf spit na
letisko Mokrad a opravif ho. Dopoludnia pechota uplne
dobudovala obranne postavenie okolo letiska. NAkladnd
auta LP s castou evakuacnej caty, ktora vyviezla letecky
material na Certovicu, sa uZ poobede pre pritomnosf jed-
notiek bojovej skupiny SS Schafer v priestore KrATova Le
hota - Cerveny Kut nemohli vrAtif na Mokrad. Dalsiu dast
54
SL(>> ESSKELETK TVO
1444 W45
leteckych zAsob preto nechal stot Kunic vyviezf do De-
manovskej doliny. Neskoro v noci о 23.05 h priletelo do
priestoru Mokrad prvd sovietske lietadlo. Vyslalo signal
na pristatie. Letisko mu vSak neodpovedalo. Obrana letis-
ka uZ nemohla zarucif bezpecnost sovietskeho lietadla.
Mokrad bola totiz vzdialena uz na dostrel nemeckych pe
chotnych zbrani. I napriek zjavnej materidlno-technickej
a pocetnej prevahe nepriatefa personal LP bol pripraveny
a odhodlany branit' letisko Mokrad do poslednych sil.
Presun LP do Liptovskej Osady
V noci zo 4 na 5 . 9 . о 00.45 h povolal plk. L. Bodicky
stot. Kumca na VOO 2 do Lipt. Sv. MikulASa. Nariadil mu
do 05.00 h evakuovaf letisko Mokrad, presuniit cely LP
a zvySny letecky material zeleznicou do Ruzomberka
a odtial do Lipt Osady. Na odvoz materialu nechalo VOO
2 pristavit' na zeleznicnej stanici v Lipt. Hradku 36 na-
kladnych vagdnov. Za tmy nalozili prislusnici LP provian-
tny, vystrojny material a LPHM do 9-tich vagdnov Zvy§-
nych 26 uz nebolo cim nalozif. Cast LPHM stot. Kunic
pridelil miestnym povoznikom, ktori ich rozviezli do de
dinskych domacnosti Siicasne stiahol obranu letiska,
t. j. vacsinu muzstva LP. z obrannych postaveni. Ta sa pe-
sim presunom cez Jamnfk - Benadikovu - Stosice Oko-
licnd dostala na Zeleznicmi stanicu do Lipt. Sv. Mikulasa,
kde nastiipila do vagdnov a odviezla sa do Ruzomberka.
Na letisku zostala len technicka cata. aby na svitani
о 05.15 h nahodila motory piatim Heinkelom He 72D Ka
dett a jednej SM 84 bis a umoZnila pilotom Kombinova
nej letky oditartovaf z Mokrade na Tri Duby. Po odlete
lietadiel opustili letisko aj technici. Presunuli sa naklad-
nym autom do Lipt Osady. О 05.30 h ako posledny opus-
til letisko stot. Kunic. ktory zobral so sebou pokladnicnii
hotovosf LP 200 000 Ks Zenijnd druzstvo. pnpravend vy-
hodit' most cez neku Bela, upustilo na radost miestneho
obyvatefstva od tejto destrukdnej akcie.
Jednotky posilnendho praporu SS Schafer 5. 9. v dopolud-
najsich hodinach obsadili letisko Mokrad Toho dna ovla
dli Lipt. Sv MikulAs Cast povstaleckych jednotiek VOO
2 ustiipila cez Hranovnicu na Telgart. dasf cez Ruzombe
rok aj s velitefstvom do Lipt. Osady. Jeden pesi prapor
ustiipil cez Nemeckii (teraz Partizansku) Eupcu - Zelez-
nd - Lipt. Ltiznu do Lipt. Osady Prapor sa nedrzal povod-
ne vydandho rozkazu posilmf obranu vychodne od Ru
zomberka.
Znadnd mnoistvo materiAlu LP po presune do Ruzomber-
ka nechal stot. Kunic transportovaf vlastnym trenom cez
Reviicku dolinu na Donovaly Stare Ногу В Bystricu az
na letisko Tri Duby. Dalsiu cast nechal odsumit konsky
mi povozmi a zeleznicnou tizkokofajkou do Lipt. Osady.
resp. do Korytnice.
V case presunu muzstva LP a leteckdho materialu zo Ze-
leznicnej stanice RuZomberok zastihol stot Kunica
v Lipt. Osade о 09.00 h telefonicky rozkaz velitefa pov
staleckdho leteetva mjr. gst. J Totha. tlmoceny nacelni-
kom stabu npor. let. L Hronom Rozkaz pnkazoval Kum
covi. aby odoslal na letisko Tn Duby vsetkych vykonnych
letcov. specialistov z pozemneho technickeho personalu
a nadbytoeny leteckotechnicky material. Splnenie rozka
Organizacia VI/53 pesieho praporu po vytvoreni VI. taktickej skupiny Zobor 10. 9. 1944
Velitel prAporu ZAstupca velitefa NACelnlk AtAbu NACelnfk pre z-Asobovanie Proviantny nACelnlk Zbrojny dCstojnik PrvArota; Velitet roty Velitelia Ciat kpt tech, zbroj let Darnel Kumc kpt tech, zbroj let MikulAl Sorochraat npor. let Juraj ManiAic npor let FrantiJek DobiS jmatenAlny dCetojnikl por. hosp Anton HlavaC zvk. rtm let zbroj Stefas ШМ npor let Viktor Cvacho, zAatupca - npor. let Imhch Treskofi 1. Cata. por let zbroj Vojtech BlaAko, zAstupca - npor. let Jozef Koiembus 2. Cata por let Alexander KaAAk. zAstnpca - Cat. let. FrantiSek Roesa 3. Cata zvk. rtm. let zbroj Karol BielCik, zdstupca - des. Karol JAnoifk
DruhA rota Velitel roty Velitelia Ciat npor. let tech. Jozef Gallo, zastupca - npor. let JAn Dulla 1. Cata por let JAn Opaterny, zAstupca Cat. let JAn Ovik 2 Cata por let. MiloS ChrapCiak, zAstupca rtm let. Julius SklenAr 3. Cata por. let Vladimir Stankoviansky, zAstupca - des. aSp JAn Tholt
PotnocnA Cata; Vehtef Vykonny rotmajster a iictovnflt Proviantny pomoenfk Velitef dopravy LekAr npor. let JAn Dulla Cat let JAn Plesnlk Cat let Anton Matejov Artm. let KardoA Kozlovsky Cat. let MUDr. Alexander Pohtzer
55
Sl.< IV ESSK E LETECTV < I
144Ц . |445
zu musel Kunic naAas odlozif. pretoie nemal este kom-
pletne presunuty LP. Cakal na posledny transport letec
kAho materiAki so zvyskom muzstva, Transport dorazd
na zeleznicnii stanicu Ruzomberok pred 11.00 h Len co
stihol personal vyloiif material z vagonov, uskutoAnil ne-
mecky stroj Fw 189 о 11.30 h bombardovaci nAlet na ze-
lezniAnti stanicu. Obefami bombardovania sa stali najma
zeny s malymi def mi. ktord v tom case cakah na nastu
pisti na vlakovy pripoj do Korytnice. Vojaci LP odviezli
31 zranenych do obidvoch ruzomberskych nemocnfc na
osetrenie (z nich 20 neskdr zomrelo na nasledky zrane
ni) a 14 roztrhanych tiel previezli do mArmce.
A2 po zAchrannych prAcach a odvoze ranenych a mftvych
sa zvysok LP presunul do Lipt. Osady, kde sa ubytoval
v priestoroch rozfahlej pfly, dim sa dokompletizoval po-
cetny stav jednotky na 211 muzov. ktorA sa pod velenim
stot. Kunica zaclenila do ramca VOO 2 ako pesi prApor
letcov III/6. Vykonnych letcov. letecky technicky perso-
nAl a Specialistov roznych odbomosti vyslal stot Kunic
podvecer (5. 9.) na letisko Tri Duby. Coskoro sa vsak
ukazalo, ze na Troch Duboch nebol dostatocny pocet lie
tadiel pre vsetkych dostojnikov a pilotov LP. Preto nmo
hi zostali bojovaf ako pesiaci v tidoli rieky Revtica.
Nezjednotene povstaleckd vojenske i partizAnske jednot-
ky v ramci VOO 2 viedli tistupovA boje. ktord vyvrcholili
6. 9. obsadenim Ruzomberka. Jednotky bojovej skupiny
SS SchAfer vytlacili ruzomberske povstalecke jednotky.
Tie spolu so zvyskami jednotiek VOO-2, s netiplnym pra-
porom letcov z Mokrade a so zmobilizovanynu zAloznik-
mi prehradili lidolie rieky Revtica. Vybudovali celnA pos
tavenie na hlavnej obrannej linii Ostrd Biely Potok - Tr-
lenska dolina - Vlkolinec - MAlino - Siprtin
Byvaly LP. reorganizovany na pe§i prApor Ш/6. zaujal
obranu na ciare Ostrd 2el. stanica Biely Potok severne
svahy Bukoviny. Jeho tilohou bolo znemoznif nepriatefo-
vi prenikntif do tidolia rieky Revtica. hliadkovat na zapad
po Eubochniansku dolinu, a tym brAnif priechody z Lip-
tova na B. Bystricu. Neskdr. s platnosfou od 10. 9.. Veli-
tefstvo 1. Cs. armAdy na Slovensku (1. CSA) reorganize
valo povstaleckti armadu, zrusilo dve nepruzne obranne
oblasti a zriadilo §esf taktickych skupin a jednu leteckti
skupinu. PrApor Ш/6, premenovany na VI/53 pesi pra-
por (krycie meno Lev) a zaradeny do zostavy 6. taktickej
skupiny si pocinal mimoriadne udatne pri obrane zvere-
neho tiseku v priestore juine od Ruzomberka, najma pri
takmer dvojmesacnej obrane vySiny Ostro. ktorA sa stala
klticovym bodom celej povstaleckej obrany 6. taktickej
skupiny.
ReorganizAcia SPVZ na pesi prapor Slajchart a jeho
cinnosf v SNP
SPVZ. ktorAmu velil stot. spoj. Teodor Slajchart (alias
Schleichart). priamo podliehal WZ v Trendine. PrApor
bol dislokovany v Hurbanovych kasArnach v Ziline na Ra-
jeckej ceste. Zaciatkom roku 1944 velenie praporu dispo-
novalo 15 ddstojniknu, 8 rotmajstrami a asi 400 poddfis-
tojnikmi. vojakmi zAkladnej sluzby a zaloznikmi. povola-
nymi na vojenske cvicenie. SPVZ. toto autonomne hospo
dArske teleso s vlastnou hospodArskou a technickou
spravou, pozostAval z telefonnej a rAdiotelegrafickej roty
a roty hlAsnej sluzby. Po vyCleneni kombinovanej spojova-
cej roty a dvoch spojovacich ciat к SVZ. resp. к Vychodo
slovenskej armAde na vychodne Slovensko v lete 1944.
poklesol pocetny stav о 5 dostojnikov, 2 rotmajstrov a asi
о 170 vojakov a poddostojnikov.
Pre ten isty dovod (odvelenie letky 1 a Aasti technickej
letky 2 na vychodne Slovensko v lete 1944) vyrazne po
klesol pocetny stav leteckych jednotiek dislokovanych na
zilinskom letisku, ktorA bolo situovane na vychodnom
okraji mesta Velitefovi torza technickej letky 2 npor. let.
J. Zubrikovi zostalo к dispozicii 80 muiov. Tento zvysok
sa 28 8 1944, po premenovani na rotu npor Zubrika,
stal v dalsich dnoch celkom odkazany na vsevojskovA jed
notky iilinskej posadky.
V Stefanikovych kasArtiach. ktorA sa nachadzali v tes-
nom susedstve SPVZ. bol etablovany nAhradny oddiel de
lostreleckAho pluku 11, ktoremu velil pronemecky a pro
rezimisticky orientovany pplk J. Kallo vykonAvajtici aj
funkciu velitefa zilinskej posAdky. Jeho zAstupcu mjr. del.
J. DobrovodskAho povenlo VU pplk. gSt. J. Goliana vojen-
skymi pripravami zilinskej posadky na ozbrojene vystti-
peme a prevzatim funkcie povstaleckeho velitefa.
V Hurbanovych kasArnach v izolovanych budovAch bolo
umiestnene zachytnA stredisko pre vojakov vracajticich
sa zo sovietsko-nemeckeho frontu. Stredisku velil stot.
K. RepaSsky Obidvoch velitefov prAporov (Slajcharta.
RepasskAho) zapojtl mjr. Dobrovodsky do ilegAlnych pri-
prav povstania. FormAlne obaja stotnici nariadovali dodr-
ziavaf izolaciu, v skutocnosti vsak podporovali vofny tok
frontovych informAcii.
VU v polovici augusta 1944 prostrednietvom mjr. Dobro-
vodskAho ubezpeAilo stot. Slajcharta, ze na WZ v Tren-
cine pracuje v prospech ozbrojenAho povstania ilegAlna
skupina, ktorti vedie samotny nacelnik WZ mjr. g§t.
J. TAth. Asi 25. 8. mjr. Tdth ocenil postup velitefa SPVZ
v ilegAlnych pripravach a odporucil mu i nadalej samos-
tatne pracovaf v intenciAch pokynov mjr. DobrovodskA
ho.
SPVZ sa v dosledku hroziacej nemeckej okupAcie prefor-
moval v dnoch 28. • 29. 8. 1944 na pesi prapor Slajchart.
Spolu s dalsimi jednotkami prAporom Repassky. batA
riami nAhradnAho oddielu delostreleckAho pluku 11, ro-
tou npor. Zubrika a prAporom Benacek (vytvoril sa z do-
brovofnikov • zAloZnikov) sa stal organickou sticastou Й-
linskej posAdky. PrApor Slajchart zacal svoju bojovti Ain-
nosf spolu s jednotkami zilinskej posAdky uz odpoludnia
29. 8.. teda este skor, ako bolo oficiAlne vyhlAsenA SNP.
Rozhodol о tom nAstup nemeckych jednotiek smerujtici
do priestoru Zilina. Pretoze rAno 29. 8. о 08.00 h dostal
mjr. Dobrovodsky od V. Rysaveho (prevzal informAciu od
V. KovaAa. ktory mal z 28. na 29. 8. 1944 noenti sluzbu
na Policajnom riaditefstve v Ziline) vefmi dolezitti sprAvu
о ielezniAnom presune nemeckych vojenskych transpor
56
SLOVENSKEXi-THTVO
1*44 . VM5
tov od Puchova, ktorA sa mali vykladaf v Hornom Hrico-
ve. rozhodol sa po porade s clenmi RNV (R. Kubisom.
F. Capom, R. Viktorinom) vyhlasit ciastocmi mobilizaciu
а о niekoFko hodin neskor vAeobecnti mobilizaciu zaloz-
nikov v Zilinskom okrese
zbroje nemeckych bojovych jednotiek. z ich utajovanAho
prichodu do bezprostrednej blizkosti Ziliny, ustidil. ze ide
о zaciatok vojenskej okupAcie Slovenska. Preto sa ihned1
rozhodol organizovaf branny odpor proti nastupujticim
okupacnym jednotkam i proti nemeckej strAznej a spojo-
OrganizAcia praporu Slajchart
Velitef stot spoj. Teodor Slajchart
Automobilovy dAstojnfk rtk. spoj. Vincent KavCuk
UCtovnfk rtk. rtm. poC. Jozef MsrtinkaviC (predtym poCetny SPVZ)
Velitef rAdiostsnice rtk. rtm. spoj. Martin RieCicky (predtym vykonny rtk. rAdiotel roty)
Velitef 1. roty npor. spoj. Alojz Man (predtym autod&stojnlk SPVZ)
Velitelia Cut por let Ladislav Richweis (predtym phdeleny dCstojnfk v telefCnnej rote). por. let Anton OvCiarka. por. spoj. Jin NovAk (predtym velitef rAdioteiegrafickej roty SPVZ)
Velitef 2. roty npor. spoj. Jin Pahcky (predtym profesor meteorol6g>e na L§ v Banskej Bystrici)
Velitelia Cut d4st zAst Vincent Gaio, rtk. spoj. Alojz Skvandlo, ddst zAst. Viliam Farbaky
Velitef 3. roty por. spoj. Stefan Filip (predtym velitef hlAsnej roty SPVZ)
Velitelia Cist ddst zAst JAn Ustanfk. d6et. zAst Jozef MrAz
Medzitym mjr Dobrovodsky z poverenia VU spolu s nie-
koFkymi dostojnlkmi nasilne prevzal od pplk J. Kalla ve
lenie nad zilinskou posadkou. Potom zvolal zhromazde
me dostojnikov posAdky a vyzval ich, aby sa dobrovofne
postavili ako velitelia jednotiek na branny odpor proti ne-
meckym okupadnym jednotkam. Pretoze nikto z veliteFov
nezlyhal. vydal mjr. Dobrovodsky rozkaz na organizova
nie obrany Ziliny. Podobne postupoval aj stot Slajchart
Po nastupeni svojej jednotky vyzval jej prislusnikov. aby
sa sami demokraticky rozhodli, й sa zapoja do povstania,
alebo odidu. Na svoju dostojnicku cesf sa zarucil, ze ti,
ktori nesiihlasia s povstanim, mozu vystupif a odist bez
represivnych postihov.
V rAmci vyhlasenej vAeobecnej mobilizAcie v Zilinskom
okrese prApor Slajchart doplnili robotnici. roFnici a Stu
denti, takze doobeda 29. 8. dosiahol podetny stav 400 vo
jakov a zmobilizovanych dobrovoFnikov, 15 dostojnikov
a ddstojnickych zAstupcov.
Vyzbroj prAporu Slajchart
Kaida rota prAponi bola vyzbrojenA 3 Fahkynu gulomet-
mi. puskami, samopalmi a rucnynu granatmi PrApor ne
disponoval protitankovymi zbranami. Motorizovany prA
por Slajchart mal vlastnd tylo s proviantom, automobilo-
vu a financnti skupinu. HospodArom praporu i nadalej
zostal byvaly funkcionAr hospodArskej sprAvy SPVZ stot
hosp, J. Galata. Na priamu podporu pridelil velitel zilin-
skej povstalecke] skupiny mjr. Dobrovodsky bateriu Fah
kych hiifnic kalibru 10 cm.
Vysledky pozemnAho motorizovanAho a najma vzduAnAho
prieskumu npor let. J. Zubrika nezvratne potvrdili pre
sun silnych nemeckych vojenskych jednotiek do priesto-
ru Horneho Hridova. Mjr. Dobrovodsky zo zlozenia a vy-
vacej jednotke. ktore boli etablovanA v Ziline v budove
dievdenskAho gymnazia, v zidovskej synagoge Makkabi.
vo financnom palAci a v budove hlavnej posty. kde sa pre
zieravo opevnili. Tieto jednotky okrem strAznej a spojova-
cej sluzby plnili aj tilohy leteckej hlasnej sluzby. Obranu
nemeckych jednotiek v Ziline posilmh nuestni obcania
nemeckej nArodnosti a nemecki evakuanti zo SpiSa, Tur
ca a inych miest. Velenie nemeckej straznej a spojovacej
jednotky vydlenilo dast svojich sil na obranu Zihnskej to-
vArne vyrabajiicej celuldzu. BojovA vystiipenie asi 200
dlennej nemeckej spojovacej straznej jednotky v tyle Zi
linskej posadky’ velmi komphkovalo povstalcom vojenskii
situaciu
О vaznej vojenskej situacii v Ziline a о organizovani bran-
nAho odporu zilinskej posadky proti nastupujucim oku-
pacnym jednotkam informoval mjr. Dobrovodsky pplk.
gAt. Goliana, ktory jeho vojenskA rozhodnutie schvalil.
Vzapati Dobrovodsky informoval о svojom rozhodnuti aj
velitefa vojenskej posadky v Martine pplk. del. E. Perka.
Stidasne od neho vyZiadal posilu vo forme tankovej caty
na zlikvidovanie odporu nemeckych jednotiek v Ziline.
Skor ako sa stihla tankova data presumit do Ziliny, mies-
tna vojenska posadka ovlAdla celA mesto - okrem budov.
v ktorych boli zabarikadovani prislusnici strAZnej a spo
jovacej jednotky Wehrmachtu. Na Zeleznicnej stanici pov-
stalci odzbrojili 80 nemeckych vojakov z doslAho Zelez-
nicnAho transports
Prapory stot. RepaAskAho a stot. Slajcharta sa 29. 8.
1944 о 12.30 h presunuli autami do obrannych tisekov.
Prapor RepaAsky mal prehradit’ smer postupu nemeckych
jednotiek od juhozapadu pri Hridove preto zaujal obran
nA postavenie na terAnnej ciare vrch Prikrik VAh obec
Divinka. PrApor Slajchart zaujal asi о 13.00 h obrannA
postavenie severne od obce Brodno. na svahoch po oboch
57
slovesskuktei no
1Ч4Ц - Им?
brehoch Kysuce, aby prehradil smer postupu nepriatefa
od Cadce na Zilinu. Popoludni asi о 16.00 h nariadil mjr
Dobrovodsky stot. Slajchartovi vydlenif z praporu lidernti
bojovii skupuiu. TA sa ihned pod velenim por. Filipa pre
sunula na styroch autach do Ziliny, aby zlikvidovala vo
svojom tyle. za pomoci tankovej caty PUV z Martina,
opevnene nemeckd jednotky v centre mesta. ktore bloko-
vala uz dopoludnia cast roty npor. Zubrika a cata z roty
por. Filipa. Tankova data por. Bodnara (tri tank}' LT 38
a jedno samohybne delo Marder III). ktora uz v ranaj&ch
hodinach (29. 8.) svojou pritomnost'ou v priestore Dubna
Skala - JAnosikovo pomohla franciizskemu partizanskemu
oddielu kpt. Georgesa de Lannunena z 1. ds. partizanskej
brigAdy gen M. R. StefAmka po druhy raz zatarasif tunel
Vnitky Zilina v Strednianskej tiesnave - narazila cestou
do Ziliny na neocakavany odpor vy§e 45-clennej nemeckej
skupiny zo Ziliny, vyzbrojenej protitankovymi zbranami,
ktori z lesika seveme od obce Stranavy ostrefovala cestu
od Strecna po MojSovu Liicku. Za Strednom tankova data
por. Bodnara zaujala vezovd postaveme a palbou blokova-
la nepriatefsku jednotku. Po prichode franctizskeho od-
dielu a roty letcov npor. Zubrika zo zilinskdho letiska spo-
locnymi silami do 19.00 h zlikvidovali odpor nepriatefa
V boji padlo 40 prislusnikov Wehrmachtu. Povstalci uko
nstili okrem zbrani aj plavajtici automobil Schwimwagen.
Tankova cata por. BodnAra mohla konedne vyrazif na po-
moc udernej bojovej skupine por. Filipa a pridinif sa
о uspesne blokovanie opevnenych nepriatelskych jedno
tiek v centre mesta tak. aby nemohli podnikaf vypady pro-
ti jednotkAm zilinskej posadky. Rota npor. Zubrika sa de-
finitivne zaclenila do ?.ilinskej povstaleckej skupiny. Pre-
sunula sa do priestoru Stredno • Vnitky. Tu obsadila na
vrsie nad cestou nad zeleznicnynu tunelmi, kde zaujala
obranu s ulohou ubranif zvereny usek. V йот rota letcov
npor. Zubrika bez stravy, spanku a vystriedania vytrvala az
do rana 1.9., ked dostala rozkaz od mjr. Dobrovodskdho pre
sunuf sa na pofnd letisko Drazkovce. situovand pn Turcian
skom Sv. Martine, a od 2. 9. byf к dispozicii posadkam lieta
diel Kombinovanej letky ctk Soldanovi a por. Skuteckemu
na S-328 a por. Ifovskdmu na В 534 od 3. 9.
Organizacia roty letcov npor. J. Zubrika
Velitel roty npor. let JAn Zubrtk
Velitelia tint por. let. Ladislav Skutecky (od polovice oktdbra 1944 por. spoj. JAn Gdd, predtym pndelerr? dAstojnfk rAdiotelegrafickej roty SPVZ), por let Eudovft Kahsky. por. let Pavel HrbAJ
Vyzbroj 6 Tahkych gutometov. samopaly, puiky. granAty
PridelenA dopravn£ prostnedky 1 osobnA auto a 5 nAkladnych automobilov
Mjr. Dobrovodsky zo zmobihzovanych a nezaradenych zAloz-
nikov sformoval do vecera 29. 8. 1944 3. pesi prapor. ktory
pod velenim npor Benacka zasadil do Rajeckej doliny na
prehradenie smeru PovaiskA Bystrica - Domaniza Rajec.
Povodny timysel: ustupovymi obrannynu bojmi zdrziavaf
postup nepnatefskych jednotiek do najdalej od Ziliny
a do najskor dovfsit poslednu fazu mobilizacie. musel
mjr. Dobrovodsky znacne korigovaf. MateriAlno technic
kA i bojova prevaha nepriatefa s frontovymi sktisenosfa-
mi. nepostadujuce vlastne sily. absencia fazkych bojo-
vych prostriedkov, protitankovych zbrani i rozfahlost
mesta, situovaneho v Sirokom udoli. sposobili. 2e mjr. Do-
brovodsky usiidil. ze sily a prostriedky prAporu Slajchart
nie sii umerne zverenej bojovej tilohe Preto v noci na 30.
8.1944 nariadil stot. Slajchartovi presumif prapor na vy-
chodny okraj Ziliny. tam prechodne zaujaf obranu na
mieste a cakat' na dalsi rozkaz. Po vyhodnoteni vojenskej
situAcie sa prapor Slajchart na Dobrovodskeho rozkaz
30. 8. definitivne presunul do priestoru zriicanin strec-
nianskeho hradu s illohou brarut' seveme svahy vysiny
Domasin nad ohybom rieky Vah az po sapadnd tistie tu
nelov a zeleznidnd mosty. Pokiaf ide о presun praporu
z priestoru severovychodne od Brodna do Ziliny zabezpe
dovala ho v samotnom meste liderna bojovA skupina por.
Filipa spolu s tankovou catou por. Bodnara I napriek to-
mu v blizkosti tovarne na celuldzu dast' nepriatelskej
strainej a spojovacej jednotky neocakavanou palbou
prekvapila delo 1. roty praporu Slajchart. Rota opatovala
pafbu a zahnala nepriatefsku jednotku cez brod na pravy
breh VAhu Nepnatef ustupil mimo dosahu tidinnej pafby
pechotnych zbrani zanechajdc na bojisku 4 mrtvych. Si-
tuAcia sa zopakovala podas presunu 2. roty centrom Zili-
ny - palba tentoraz zaznela z budovy posty a dievcenskd
ho gymnazia. Pdvodcu palebneho prepadu. prislusnikov
druhej dasti straznej a spojovacej jednotky Wehrmachtu.
vzapati umlcala lidernA skupina por. Filipa, takze prapor
mohol coskoro zaujaf obranu na stanovenej terennej cia-
re Strecno Varin s tym. ze dve daty praporu zaujali pred
sunutd postavenie pod zrucaninami hradu
Franctizsky partizansky oddiel kpt. G. de Lannuriena z
1. cs. partizinskej brigAdy gen. M R. Stefanika obsadil
severnd svahy vysmy Domasin (od zApadndho ustia tune
lov az po ohyb cesty oproti ruinAm Starhradu). Obsadil
teda meander VAhu al po Starhrad. Eavii stranu obranne-
ho useku Stredna na svahoch vy§in KosovA a Javor az
к obci StrAnavy zaujal pesi prApor Repassky Pretoze
npor. Velicko 30. 8. v rozhovore s mjr Dobrovodskym
v pritomnosti pplk. Perka potvrdil, le vySiny Lipovec,
Plesel a zrucaniny Starhradu uz drzia dve roty z jeho bri
gAdy, Dobrovodsky upustil od zasadenia svojej zdlohy do
toho priestoru. Dve roty z Velidkovej brigAdy vsak z ne-
pochopitefnych dovodov nezaujali v dohodnutom priesto-
re obranne postavenia. Dobrovodsky si tiito skutodnosf
neoveril, do sa uz 31. 8. 1944 stalo osudnym najma pre
franctizsky partizansky oddiel. TAto chyba vAine narusi-
la organizaciu obrany Strednianskej tiesnavy
58
SI OUXSKl.Ll IK1VO
19*1 1945
V boji proti jednotkam Wehrmachtu a Luftwaffe pri
obrane Strecnianskej tiesnavy
V budovani obranneho postavenia pokracoval prapor
Slajchart po skupinach (kvoli odpocinku a obmedzenemu
poctu pofnych lopatiek, krompAcov a lopAt z automobile
v6ho vystroja) ai do rAna 31. 8. Hoci uzka dolina VAhu
rozdelovala masiv Malej Fatry uz pn vstupe do Strecman
skej tiesnavy na dve casti. cim poskytovala idealny teren
na obranu - pre liplny nedostatok silnych trhavin a vhod-
nych zenijnych mechamzmov (kompresorov, vrtdkov) ne
dokazal minersky oddiel npor. L. Peskeho Zenijne zavalif.
zatarasif tunely. prerusif pristupy zo zilinskej strany
к povstaleckym obrannym postaveniam v Strecnianskej
tiesnave. Cesta zo Ziliny i cestne tunely zostali pre ne-
тескё bojovA vozidla i pechotu priechodne
Povstalecku obranu v Strecnianskej tiesnave okrem ba
terie hiifnic kalibru 10 cm vz. 35 a baterie horskych ka
ndnov kalibru 8 cm vz. 30 posilnila tankova data por
BodnAra (3 tanky LT-38 a jedno samohybnA delo Marder
III kalibru 7,5 cm), ktord v siicinnosti s bojovou tidernou
skupinou por. Filipa stihla este 30. 8. о 09.00 h podnik
mif posledny litok na opevnemi nemeckti strdznu a spo
jovaciu jednotku v Ziline. Tento kombinovany utok ne-
priatel odrazil udinnou pafbou protitankovych zbrani
a faZkych gulometov. TankovA cata vzApati ustiipila zo
Ziliny a presunula sa do Strecnianskej tiesnavy. Dve bo-
jove vozidla tankovej caty por. Bodnara boli napadnute
pocas presunu v priestore za strAnavskym mostom ne-
meckymi prieskumnymi lietadlami Fw 189A-2 z 2. Stal-
fel/NahaufklArungsgruppe 16 z Gyoru [zaciatkom sep
tembra 1944 sa sedem Fw 189A-2 presunulo na letisko
PieAfany), ktord v ramci rozsiahleho vzdusneho priesku
mu dosledne rekognoskovali pozemne nAstupne priesto
ry Vnitky Turciansky Sv. Martin v prospech vlastnych
pozemnych jednotiek bojovej skupiny von Ohlena Nas
fastie spod kridel vypustene 50 kg bomby SC-50 nezasia
hli tanky por. BodnAra.
Pretoze z povstaleckych jednotiek zasadenych do obrany
v Strecnianskej tiesnave iba francuzsky oddiel dispono-
val protitankovymi zbranami (2 kanony protiiitocnej voz-
by (KPUV) kalibru 3.7 cm z martinskej posadky). tazis
ко protitankovej obrany spocinulo, resp. sa premeslo.
najma na tankovti cast' por. BodnAra
Hoci jednotky bojovej skupiny plk von Ohlena obsadih
Zilinu 30. 8. 1944 za dve hodiny (od 11 00 do 13.00 h).
nepostupovali v ten den z chodu na Strecmansku tiesna
vu. Tiito skutocnosf potvrdila prieskumna jednotka zo
skupiny por. Filipa. ktorA uskutodnila v odpoludhajAich
hodinach prieskum Ziliny a letiska. InformAcie z pnes
kumu vyuzilo velenie Zilinskej posAdky na orgamzovame
obrany Strecnianskej tiesnavy.
Dve lietadla Ju 88A byvalej Ш. Gruppe/Kampfgeschwa-
der 1 Hindenburg, ktore boli koncom augusta 1944 pri-
delend III. Kampfbeobachter Schule, dislokovanej na le
tisku Malacky-Novy Dvor, podnikli 30. 8. о 18.00 h bom
bardovaci titok na martinskd kasArne PUV a na budovu
vojenskej realky. Ucinna povstaleckA protilietadlovA pal
ba natofko rozrusila posAdky leteckej skoly, ze zhodili
bomby mimo vytypovanych objektov. Jeden zo zasiahnu
tych Ju 88 sa zriitil pri Sudanoch.
Rano 31. 8. о 08.00 h delostrelecke a minometnd batdrie
bojovej skupiny plk von Ohlena spustili od obce Mojsova
Liicka silmi 50 miniit trvajiicu palbu na obranne posta-
venie praporu Slajchart. praporu RepaSsky a na oddiel
francuzskych partizAnov. 0 08.50 h vyrazila od obce Tr
nove a Mojsova Liicka nemecka pechota v sile praporu.
Prapor Slajchart v siicinnosti s jednotkou francuzskych
partizAnov a za pomoci pnehradnej palby povstaleckych
batdrii zasadenych v pnestore DubnA Skala siistredenou
a vefnu dobre vedenou palbou pnntitil nepnatefsku pe
chotu zalahmif a po jedenapolhodinovom boji ju primal
ustiipif do vychodiskoveho postavenia Prapor Slajchart
po odrazeni utoku i nadalej ruiil gulometnou palbou. za
lidinnej asistencie vlastneho delostrelectva. pripravy ne
pnatefa na dalsi utok a najma prepravu nemeckej pecho-
ty na gumovych clnoch a na kompe na pravy breh VAhu.
KrAtko po pravom poludni vyrazil nepnatef do druheho
utoku po lavej strane VAhu Na jeho dele postupovali tan-
ky. tesne za num pechota v sile dvoch praporov s obrne
nymi transportermi PretoZe minove zAtarasy. resp. cest
nd zaseky. dplne technicky zlyhali. hrozilo, ze tanky
a obrnene transportdry s dasfou pechoty prelomia obra
nu franciizskeho oddielu od zapadndho tistia tunelov aZ
po ohyb cesty oproti Starhradu a preniknii do hlbky obra
ny Strecnianskej tiesnavy. kde poslednii protitankovii
obrannii inAtanciu tvonla martinska tankova cata PUV
por. Bodnara.
V kritickej chvili pre povstalecku obranu doslo к prud
kym protitankovym bojom zblizka V nich francuzski par
tizAni sa skryte lesom a pnekopou pn ceste priblizili
к nemeckym tankom Zblizka vrhli zvAzky rudnych gra-
natov pod pAsy Obrat v protitankovom boji nastal. ked'
francuzsky partizan por A Poupet druhym vystrelom
z KPUV 3.7 cm zasiahol vediici nemecky tank na ceste
vfavo od zelezmcndho mosta Dalsi prislusnik franciiz-
skeho oddielu Jurmande poskodil pAs na druhom tanku.
Utok nemeckych tankov sa zastavil Nepriatel sa dal na
listup. dim potvrdil. Ze i druhy pokus о prelomenie pov-
staleckej obrany stroskotal. Na jeden z ustupujiicich tan-
kov vystrelilo aj samohybne delo Marder III. Des. asp.
J Buca presnym vystrelom trafil treti nemecky tank, dim
zavfsil lispech povstaleckych protitankovych zAsahov.
StAb bojovej skupiny plk. von Ohlena sa coskoro po zly-
hani dvoch litokov rozhodol viesf aj dalsi utok za podpo-
ry tankov, silnej minometnej a delostreleckej palby • no
tentoraz aj za tidinnej podpory bombardovacieho letectva
s limyslom prelomif povstalecku obranu do hlbky Stred-
nianskej tiesnavy a bezpodnuenedne ovlddnut' vyAiny nad
pravym brehom VAhu. Cast' nemeckej pechoty po presune
kompou a gumenymi clnmi na pravy breh VAhu prenikla
na vysiny Lipovec. svahy Malej Fatry az do priestoru zni-
canin Starhradu bez toho. aby narazila na odpor. ktory
mali. podia dohovoru v tomto priestore. klAsf roty npor.
59
SIXIVISSKLlKTEtTVO
11-Ц V»45
Vehcka Nestalo sa tak. Preto mohla nemecka pechota
okamzite nerusene vybudovaf systAm gufometnych hni-
ezd a minometnych postaveni, z ktorych zacala bocnou
paTbou silne ostrefovaf obranu praporu Slajchart a najmA
obrannA postavenie franciizskeho partizanskeho oddielu.
ktoremu sposobila t'azkA straty na zivej sile.
Na okamzite zlomenie odporu povstaleckych sil v usti
Strecnianskej tiesfiavy najma predsunutych ciat pod
hradom Strecno - vyclenil operacny stab Luftwaffe strm
hlavA bombardAry Ju 87A III. Kampfbeobachter Schule
z letiska Malacky Novy Dvor. Prvych Aest Junkersov
Ju 87D 3 zaiitocilo 31. 8. popoludni na jednotky prAporu
Slajchart. Opakovanymi bombardovacimi iltoknu a stref
bou palubnych zbrani spdsobili praporu znacnA straty na
zivotoch. Napriek velmi hiizevnatej obrane prAporu Slaj
chart. maximAlne statoAnAmu odporu franciizskych par-
tizanov, stalo sa оЬгаппё postavenie praporu Slajchart
na povodnej obrannej ciare i franciizskeho partizAnskeho
oddielu na domasinskom meandri Vahu v dosledku silnej
bocnej pafby nepnatefa od Starhradu a fazkych bombar-
dovacich naletov neudrzatefne. Prapor Slajchart ustiipil
na vyAiny Rakytie (kota 749) a Domasin (kdta 575). Na
Domasin ustiipil aj franciizsky partizansky oddiel. zdeci
movany bocnou paTbou nemeckej pechoty. Vo svojich
obrannych poziciAch na Tavom boku povstaleckej obrany
vytrvali iba roty praporu Repassky. Utok nemeckych tan
kov na ceste vediicej popri domaAinskom meandri Vahu
a v list! zeleznicnych tunelov zadrziavali urputnym bojom
uz len tri tanky a jedno samohybim delo Marder П1PUV.
Do vecera 31. 8. dokazali martinski tankisti udrzaf ne-
pnatefa v priestore strecnianskych mostov v docasnej pa-
tovej situacii. Ked1 vsak tankovej fate hrozilo, ie jej ne
priatef definitivne odreze tistupovii cestu, stiahla sa do
tunelov.
Vecer 31. 8. po porade s velitefom bojovej skupiny Zilina
mjr. Dobrovodskym vydal stot. Slajchart rozkaz veliteTovi
2. roty stot. J. Pazickemu, aby rotu presunul na pravy
breh VAhu a zaujal nou vyAiny Panosina. Aim Dobrovods-
ky dodatocne prehradil dalsi postup nepnatefa aktivizu-
jiic tento obranny ilsek. Ulohou roty bolo uskutocnovaf
prieskumnii cinnosf smerom na Zilinu a zabranit nepria-
tefskym jednotkAm prenikaf po pravom brehu VAhu. Ro-
ta sa uz nevrAtila do zostavy materskAho praporu. Zosta
la natrvalo podriadenA mjr. Dobrovodskemu s tym, ie pl-
nila samostatne bojove lilohy na odlucenom tiseku podia
naliehavych potrieb, ktore si vyniitila vojenska situacia,
silnA prevaha nepriatefskych jednotiek a pomerne maly
pocet vycvifenych povstaleckych bojovych jednotiek, kto
rymi disponoval mjr. Dobrovodsky.
Faktom zostAva, ze prApor Slajchart upornou obranou
i za cenu znacnych strAt udrzal 31. 8. zvereny obranny
tisek vlastnymi silami a skromnymi bojovymi prostried-
kami Vzhfadom na absenciu talkych posilovych pros-
triedkov prapor mohol iba spomalovaf a zavracaf postup
nepriateTa. umne uplatnovat' taktiku pruznej obrany.
presnynu palebnymi prepadmi nariiAaf zostavu nepnate
la. a tym brzdif jeho postup. Nebolo v silach ani v moz-
nostiach prAporu vybojovaf s technicky a materiAlne
omnoho silnejsim pozemnym a vzduAnym nepriatefom
rovnocenny boj.
V nasledujiici den (1. 9.) uz na usvite nepnatel zacal
stupnovaf udernii silu, zasadzovaf do boja novA posilovA
prostriedky a zAlohy. Dve roty prAporu Slajchart (1. rota
npor. Mana a 3. rota por. Filipa) stihli zaujaf novA (v po-
rovnani s predchAdzajticim nie tak vyhodne) obrannA
postavenie v zalesnenom poraste na terAnnych vyvyseni-
nAch na ciare Rakytie a Domasin. z ktorych mohli viesf
palbu na cestu a tok Vahu • teda na hlavny smer predpo
kladanAho titoku nepnatefa. Na pravom kridle tejto obra
ny (na skaliskAch roztnlsenych v zalesnenom a prudko
klesajiicom svahu az dolu nad cestu) zaujala obranne
postavenie rota por. Filipa. TAto lidernA skupina ziskala
uz v predchadzajucich dnoch bojovA skiisenosti a vybor-
ne sa osvedfila v spoluprAci s tankovou catou por. Bod
nAra. Preto i nadalej zostala v priamej podriadenosti ve-
litefovi povstaleckej skupiny Zilina mjr. DobrovodskAmu,
ktory ju podfa potreby 1.9. nasadzoval do protiiitokov
a na vypadovA akcie proti nepriatefovi pod ochranou tan
kovej Aaty PUV.
Utok nepnatefskej pechoty na obrannA postavenie prApo-
ru Slajchart a franciizskeho partizanskeho oddielu na vy-
sinach Rakytie a Domasin povstalci odrazili. Kedze sa
nepriatefovi nedarilo ani opakovanymi tankovymi litokmi
prelomif povstaleckii obranu tankovej Aaty PUV, pokiisa-
la sa nepriatefskA pechota narusif obranu v zalesnenom
terene na favej strane obranneho tiseku pozdlz zApad-
nych svahov vysiny Grun. Tu vsak narazila na organize
vany odpor rot prAporu RepaAsky, ktory postup nepriate-
fa zastavil. Casti nepnatefskej pechoty postupujiicej pra-
vym brehom VAhu sa podarilo obsadif vyAinu PleAel. jej
juAnA svahy al po kdtu 663. Z tejto vysiny boenymi paf-
bami vefmi licinne zasahovala povstaleckii protitankovii
obranu zelezruAnych tunelov a cesty pri VAhu. Na tomto
tiseku totiz zdriiavala tankovA cata PUV por. BodnAra
postup nemeckych tankov a obmenych transportArov.
Des. asp. J. Buca dokonca presnymi vystrelmi samohyb-
neho dela Marder HI znicil z portalu zelezniAnAho tunela
dva nemecke tanky Pz. Kpfw. IV. Ao znizilo tankovii akti
vitu nepriatefa, ktorA este poklesla, ked partizani z mi-
nerskeho oddielu zavalili cestu i tunel tak. ie sa stali na-
cas nepriechodnymi. KrAterom po vybuchu sa neskor
prepadol postupujiici nemecky tank.
Popoludni dala о sebe vediet aj nemecka Luftwaffe. Dve
nemeckA lietadlA podnikli dalsi bombardovaci nalet na
kasArne PUV v Martine. Vdaka prudkej protilietadlovej
palbe zasiahli posadky bombardovacich lietadiel iba hy-
drant a dve vedfajAie budovy kasArni (sklad dreveneho
uhlia a roh remiz).
CastA priame i boAnA litoky nepriatefa na obranne posta
venia jednotiek bojovej skupiny Zilina s mnozstvom ne-
predvfdatefnych obchvatov prinutili povstalcov presku-
povaf svoje sily. menif obrannA postavenia, premiestno-
vaf palebnA prostriedky, cim povstalecka obrana strAcala
na kompaktnosti. Miestami dokonca doslo v hustom les-
60
SI.OM-SSKbLnHTVO
|<M4 . J<M5
nom poraste к ciastocnAmu premiesaniu nemeckej pe-
choty s jednotkami praporu Slajchart. Preto mjr. Dobro
vodsky nariadil organizovaf samostatnA opornA body
s kruhovou obranou na vysinach a z nich kontrolovat' paf
bou lidolie a doliny VAhu pred prenikajiicimi nemeckymi
jednotkami. PovstaleckA jednotky postupne prechadzali
na miesta vyhodnejsie na zaujatie obrany. V boji rozpty
lend povstaleckA skupiny sa pocas noci (nepriatef na noc
schadzal do dolin) vracali к materskym praporom, aby sa
opAf spajali do silnych bojovych utvarov.
Po dohovore s mjr. Dobrovodskym zaujala 1. rota prApo
ru Slajchart na usvite 2. 9. obrannA postaveme pn Dub-
nej Skale. Tretia rota prAporu, priamo podriadena mjr.
DobrovodskAmu, plnila i nadalej lilohu ddernej jednotky
v strede obrannAho tiseku bojovej skupiny Zilina. V ten
den (2.9.) sa rozpiitali v Strednianskej tiesnave najfazsie
boje. Nepriatelske velenie nasadilo v pnebehu dfla vAetky
sily a prostriedky obidvoch bojovych skupin plk. von.
Ohlena i plk. von Juncka, L j. takmer kompletmi diviziu.
i letectvo, aby definitivne prelomili povstalecku obranu
v Strednianskej tiesnave. DelostreleckA i minometnA pal
ba, dosahujiica uz od vcasnAho rana mimoriadnu hustotu
a presnosf zAsahov, sposobovala tazkA straty najma 3. ro-
te prAporu Slajchart. ktorA sa nemala kedy zakopaf a vy-
budovaf si nAleiitA obrannA postavenie. Nepnatel iltocil
na novovybudovanA obrannd postavenie na diare Gnin -
KosariskA • JAnosikovo - PanoAinA. no narazal na ne
smieme huzevnatii obranu po oboch brehoch VAhu a na
vysinach. A neprerazil. Neprerazil am za tankovej posily
zo zAlohy (7 tankov). ktorii pre potreby bojovej skupiny
von Ohlen vyclenila bojovA skupina SS Schill.
Aj ked sa povstaleckA obrana po fazkych a vycerpAvaju
cich bojoch v ten den v podstate ustAlila na terennej dia
re DubnA Skala PanosinA, vojenskA velenie bojovej sku
piny Zilina a Martin zadalo urychlene posilnovaf obranu
od Dubnej Skaly po Vnitky na
oboch brehoch VAhu. Kombino
vany prapor PUV stot. Kuklisa
s dvoma catami KPUV 3.7 cm
a jednou datou KPUV 7,5 cm
s pridelenymi pe§imi rotami vy-
budoval po oboch stranAch cesty
DubnA Skala Vnitky' premysle-
ny systAm ohnisk odporu.
Nepriatel po pocetnych. no neiis
pesnych pozemnych utokoch na
sadil v podveder о 17.00 h do bo-
ja bombardovacie letectvo. PAt
strmhlav titodiacich Junkersov Ju 87D-3 z letiska Malac
ky-Novy Dvor za zvuku zavyjajucich sirAn napadlo obran-
nA postavenie 3. roty prApom Slajchart sposobiac mu ci-
teTnA straty. 0 18.00 h zaiitodila z toho isteho letiska za
zvuku nervy trhajiicich sirAn dalsia skupina deviatich Ju
87D-5 na celA obrannA postavenie v Strednianskej tiesna
ve. TazkA bombardovanie 500 kg bombami, ktore posad-
ky vypiisfali z vykyvnych zAvesov pod trupom, neobydaj
ne silnA a licinnA paTba dvoch pevnych kandnov MG 151
Jan Kuklis
kalibm 20 mm zabudovanych v kridlach a paTba 12 dvoj
hlavnovych guTometov MG 18Z kalibru 7.9 mm zamonto
vanych do kontajnerov v bombovych zAvesoch pod kridla-
mi zasahovali a rozleptAvali najma obrannA postavenie
prAporu stot. RepasskAho pri zeleznicnej zastAvke DubnA
Skala. HfbkovA litoky Ju 87D-5 spdsobili praporu svojim
bodovym strmhlavym bombardovanim tazkA straty na Ai-
vej sile Znadne rozvratili bojovii morAlku prAporu ako
orgamzovaneho celku NajvAcsim podielom prispeli к je-
ho zdecimovaniu a v konecnom dosledku ho primitili
ustupovaf z obrannych pozicii Ustup ciastocne postihol
aj 3. rotu prAporu Slajchart. ktora (vycerpanA a deprimo-
vana leteckymi nAletmi) pn absencii vhodnych protilieta-
dlovych a protitankovych prostnedkov nevladala celif
mohutnej presile faAkych leteckych a pozemnych zbrani,
tlaku nepriatefa zo vzduchu i po zemi.
Cast skupiny deviatich Ju 87D 5 III. Kampfbeobachter
Schule pojala do zornAho pofa svojho poslednAho predve-
cernAho bombardovacieho nAletu aj styri zamaskovanA
vozidlA tankovej caty por. J. Lobika v priestore Vnitky
v lesnej oblasti smerom na MartinskA hole, ktoni tam (2.
9.) vyslal pplk del. E Perko na pomoc povstaleckej obra-
ne. PosAdky Luftwaffe museli dostat avizo о presune tan-
kovej daty do tohto priestoru bud od vlastnej hlAsnej
sluzby. alebo presun samy zaregistrovali. kedze napadli
tanky coskoro po zamaskovani v priestore ich ilkrytov.
Stastnou zhodou okolnosti za obef padli iba nedalekA
senniky Bombardovaci nalet nijako neposkodil Styri tan
ky LT-35 PUV.
Zostava objektivnym faktom. Ae prislusnici bojovej skupi
ny Zilina a Martin s maximalnym vypatim udrzali obranu
na terAnnej diare DubnA Skala PanosinA do prichodu po-
sU. do vedernych hodin 2. 9.. t. j. do presunu dvoch pesich
rot (posilnenA dvoma datami TG) prAporu stot. OSkvarka
do priestoru DubnA Skala a do prichodu П/5 pesieho
prAporu stot. Vitalaya do priestoru Vnitky z 2. na 3. 9
1944.
V noci z 2. 9. na 3. 9. sa tankovA cata por. Lobika na roz
kaz mjr. DobrovodskAho presunula, aby zaujala obrannA
postavenie na ceste v kolone pred llniou pechoty na mies-
te rozbombardovanej obrany v udoli VAhu v priestore ces
tnAho a zeleznicnAho mosta s tym, it jej bolo podriadenA
i samohybnA delo Marder III des. asp. Bucu.
VdasrAno 3. 9. krAtko pred piatou hodinou zasiahla
obsluha nemeckdho protitankovAho dela prvym vystre
lorn predmi dasf trupu prvAho povstaleckAho tanku LT
35. Por Lobik vypadol z otvorenej veze tanku vedTa vozi-
dla do priekopy. DruhA strela zasiahla tankovii vezu. pre
letela delnou i zadnou stenou veAe. VzApati tank zachvA
til ohen a vybuchol. V rychlom slede nemeckA protitan-
kovA paTba zasiahla druhy i treti tank PUV, ktore po zA-
sahu explodovah. Stvrte vozidlo tankovej caty por. Lobi-
ka LT-35 znicila nepriateTska paTba zo svahov z pravej
strany Vahu, ked sa posadka tanku pokiisila ustiipif
v smere na Vnitky. Z toho istAho priestoru zasiahli ne-
mecki ostrefovaci obsluhu samohybnAho dela Marder III
odkrytii v ciastocne otvorenej veAi spolu s veliteTom vozi
61
SLOtENSKELHH ТИ»
|<M4 - l<M5
dla des. asp. J. Bucom. Nezraneny vodic priviezol mrtvu
obsluhu к Vrutkam. Po dezinfekcii bojoveho priestoru
vozidla. oprave poSkodenej vezovej nadstavby navarenim
priklopu z obrnenAho automobilu OA vz . 30 sa samohyb
ne delo vrAtilo do bojovej lime. Stot. J. Kuklis ho osobne
prevzal a zasadil za obrubnik dvojtunela, odkiaT presny-
mi vystrelmi zasiahol dve nemeckA vozidlA, cim uspesne
odrazil litok nemeckych tankov.
Vytlacanie praporu Slajchart zo Strecnianskej tiesna-
vy a jeho bojova ftcasf pri obrane pristupov к Martinu
a Kral'ovianskej tiesnave
Z celkovej Cinnosti nepriatela 3. 9. bolo zrejmA, 2e para
lelne s podniknutymi litokmi preskupoval, stnedal pesie
sily. zvysoval posily tankov, siistredoval sijy na rozhodu
jiicu akciu na druhy den s cielom zlomit odpor celej pov-
staleckej obrany v Strecnianskej tiesnave a definitivne
dobyf Vnitky Hoci rota prAporu Slajchart spolu s dalsi
mi jednotkami bojovej skupiny Zilina. zasadenymi do
obrany. vytrvale odolAvah v ten den nepnatefskemu na-
poru. siiCasne aj ony preskupovali svoje obranne postave-
nie.
Veleniu nemeckej bojovej skupiny von Ohlen a Junck v ten
deft ftCinne pomohla vlastna Luftwaffe. ked о 15.30 h
pneskumne lietadlo Fw 189A-2 od 2. Staffel/NahaufklA-
rungsgruppe 16 z leteckej zakladne Piest'any dokladne
rekognoskovalo hlbku povstaleckej obrany na tiseku
DubnA Skala • Vnitky. Po vyhodnoteni leteckAho priesku
mu velenie Luftwaffe okamzite vyslalo do tohto priestoru
sedem Ju 87D-5 III. Kampfbeobachter Schule z letiska
Malacky Novy Dvor. ktore presnymi bombardovacimi nA
letmi a vefmi ilCinnou paTbou palubnych zbrani sposobili
jednotkAm prAporu stot. Vitalaya. zasadenym na Panosi-
nej (kota 1022) a v priestore kamenolomu DubnA Skala,
straty na iivotoch. Za rozhodujticej leteckej podpory a za
pomoci utocnych samohybnych diel a tankov sa podarilo
Nemecke tanky prenikaju Strecnianskou tiesnavou.
nemeckej pechote do vecernych hodin prelomit' povsta
leckti obranu v Strecnianskej tiesnave do jej hlbky, vytla
dif z nej povstalcov к Dubnej Skale a postiipit hlavnymi
silami po ceste a vedfajsimi pnidmi pechoty po okolitych
vysmach blizsie к Vrutkam. Cim si velenie bojovych sku
pin von Ohlen a Junck vytvorilo vyhodnu vychodiskovti si
tuaciu na novy utok plAnovany na druhy den. Jeho lilohou
bolo silnym utokom tankov, samohybnych diel a pechoty
za vefmi lidinnej podpory bombardovacieho letectva pre-
lomif povstalecku obranu na favom brehu VAhu a prenik
mif do Tiirca a ku Kralovianskej tiesnave. Ttito iilohu pn
Ala pomocf splnif dalsia skupma siedmich tankov do-
Casne vyclenenych zo zostavy bojovej skupiny SS Schill
v prospech bojovej skupiny von Ohlen a Junck. Nepriatef
4. 9. ui od skorych hodin postupne stupfloval palebmi
aktivitu. Gufometnou palbou a minometnymi prepadmi
zasahoval obranne postavenie 1. a 3. roty prAporu Slaj-
chart za zastAvkou Dubna Skala v otvorenom terene pla
niny, situovanej za kamenolomom v mieme klesajiicom
svahu Popoludni о 16 00 h sedem Ju 87D 3 z letiska Ma
lacky-Novy Dvor zbombardovalo a ostrelovalo palubnymi
zbranami obranne postavenie obidvoch r6t prAporu Slaj-
chart v otvorenom terCne za Dubnou Skalou. ktory pos-
kytoval obmedzene moznosti tikrytov. Pretoze roty nema
li ziadne protilietadlovA zbrane, nezmohh sa na patriCny
protilietadlovy odpor. VzApAti skupina junkersov prenie-
sla bombardovacie nalety a palbu palubnych zbrani na
cele pasmo obrany od Dubnej Skaly az po Vnitky. Para
lelne s bombardovacimi nAletmi pokracovali nemecke
jednotky v gul'ometnom ostrefovani predneho okraja pov-
staleckej obrany a v palebnych minometnych prepadoch,
ktorymi oslabovali celii hlbku povstaleckej obrany. 0 ho
dinu neskdr. t. j. о 17.00 h. dalAich sedem Ju 87D-5 z to
ho istAho letiska prevzalo bombardovaciu taktovku na
takmer 45 miniit Opakovanymi bombardovacimi nAletmi
a palbou palubnych zbrani decimovali pozemnti povsta
leckii obranu od Dubnej Skaly po Vnitky Tieto nalety
taiko zasiahli najma prApor stot.
Vitalaya. ktory utrpel vefke straty
• 30 jeho prislusnikov bolo zabi
tych a 20 fazko ranenych. ZnacnA
straty utrpel aj prApor stot.
OSkvarka. Po fazkych bombardo-
vacich nAletoch, ktorA rozleptali
povstalecku obranu. a po silnej de
lostreleckej a minometnej paTbe
vyrazilo krAtko pred sumrakom do
litoku od Dubnej Skaly 10 nemec-
kych tankov a nezisteny poftet obr-
nenych vozidiel. Dve roty praporu
Slajchart spolu s dalsimi jednot-
kami v strede povstaleckej obrany
sa usilovali siistredenou palbou
oddelif postupujiicu nemeckii pe-
chotu od tankov a obrnenych vozi-
diel. Darilo sa im to iba ciastocne.
Materialno technicka prevaha ne-
62
SLOMASKELEIK ПО
1944 1445
pnatefa sa ukazala ako rozhodujiici cinitef. Povstalecke
jednotky nemali dostatok protitankovych zbrani. Napnek
nemeckej pocetnej a technickej prevahe povstalci odola-
vali koncentrovanemu a kombinovanemu iltoku nepriate
Га al do neskorych nocnych hodin. Napokon vsak boli
prinuteni ustupif, PrvA rota prAporu Slajchart zaujala
obranu na severnom okraji obce Zaturdie, 3. rota na se
vernom okraji Priekopy. Prapor stot Vitalaya ustiipil do
priestoru Vnitky a prapor stot. Oskvarka na vysinu Zlie-
bok juhozapadne od Priekopy.
Bojove skupiny von Ohlen a Junck po fazkych pAfdno
vych bojoch (od 4. 9. vystupujii ako 178. divizia tanko-
vych granAtnikov Tatra) definitivne prelomili celii hlbku
obrany bojovej skupiny Zilina a Martin v Strecnianskej
tieshave a dobyli Vnitky, cim sa prebojovali do dolnAho
TUrca a obsadili pristupy к Martinu a ku Krafovianskej
tieshave. Prapor Slajchart v boji о Strecniansku tiesnavu
utrpel pomerne vefke straty - 15 mrtvych, 23 ranenych
a 8 nezvestnych. Dve roty prAporu Slajchart udrzali 5 9
novA obranne postavenie na severnom okraji obce Zatur
hie a na severnom okraji obce Priekopa a v koordinAcu
s dalsimi povstaleckymi jednotkami sa na rozkaz mjr.
Dobrovodskeho pripravili na protiutok plAnovany na 6 9
s cielom zmocnif sa Vriitok. 1. a 3. rota prAporu Slaj
chart spolu s dalsimi vojenskymi a partizanskymi jednot
kami sa ziicastnila na protiiitoku, ktoreho cielom bolo
zastavif postup nepriateTa po oboch brehoch Vahu na
KraToviansku tieshavu a na Martin, resp. pokusif sa vy
tlacif jednotky’ 178. divizie tankovych granatnikov Tatra
z Vriitok, zahnat’ ich spit do Strehnianskej tieshavy
a znicif. I ked ranny utok povstaleckej pechoty vedeny za
podpory tankovej caty por. BodnAra a delostrelectva ne-
splnil vytycene ciele, dokladne nanisil nemecke pripravy
titoku na Martin. MateriAlno technickA prevaha hlavnych
sil 178. tankovej divizie Tatra sa ukazala ako najzavaz-
nejsia prekAzka tispechu. Velenie divizie v rozhodujticich
fAzach bojov vidy disponovalo podporou strmhlaveho
bombardovacieho letectva, co misku bojovych vah naklo
nilo v nemecky prospech. Luftwaffe sa pri kazdej moznej
prilezitosti usilovala udrzaf pozemnA povstalecke jednot
ky vo vycerpAvajucej neistote a dlhotrvajucom napAti aj
vtedy, ked neslo о rozhodujiici vlom do obrany. Так tomu
bolo aj 6. 9. о 11.00 h, ked skupina Ju 87 bombardovaci
mi naletmi napadla Jahodniky. martinskA kasArne PUV
a budovu vojenskej reAlky, kde bolo dislokovane velitef
skA stanoviste obrany mesta a velitefstvo nAhradnAho
prAporu PUV. Bomby nezasiahli objekty. padli na nAd-
vorie. Posadky siicasne ostrelovali palubnynu zbrahami
kasarne PUV.
Na druhy den (7. 9.) 1. rota prAporu Slajchart odrazila
utok nemeckej pechoty vedeny z vysin zapadne od Prie-
kopy a smerujuci na ZAturcie NevydrZal viak stred
obrannAho tiseku bojovej skupiny Zilina. Nepnatel'ovi sa
za pomoci tankov podarilo vmkniif do obce Priekopa. him
primitil ustiipif povstaleckA jednotky zasadenA na tomto
useku obrany (medzi nimi aj 3. rotu prAporu Slajchart)
na juzny okraj obce.
Luftwaffe v ten isty deh operahne zasiahla uz rAno krAt-
ко po 8.00 h. Sedem Ju 87 (s najvacsou pravdepodobnos
t'ou islo о speciAlne protitankove Ju 87G-1 vyzbrojene ka-
ndnmi kalibru 37 mm, zvanA tiei Kanonenvogel disloko-
vane v tom case na madarskej leteckej zakladni Farmos)
bombardovacimi nAletmi poskodilo kasArne PUV a znici-
lo 3 tanky LTS 40 a 4 nAkladnA autA. Tento nAlet svojim
sposobom potvrdil zabehami front ovu prax Luftwaffe,
ked po nedotiahnuti bombardovacieho nAletu zo 6. 9. do-
kazala vo velmi krAtkom case uspesne vykonaf operacny
repar At v tom istom pnestore
О lipornosti bojov na pristupoch к Martinu a Krafovian-
skej tieshave svedci fakt. ze do 9 9 stratil PUV spolu 9
tankov (4 LT-35. 2 LT-38 a 3 Pz.Kpfw 1П), 2 samohybne
delA Marder III, 2 KPUV 7,5 cm PAK 40 s pAsovymi fa-
hacmi. Nemecke jednotky endentne stratih 7 tankov
Pz Kpfw.IV.l samohybnA delo STUG-Ш а шекоГко obrne-
nych transporterov
Dve roty prAporu Slajchart sa i v nasledujiicich dnoch (8.
12. 9.) spolu s dalsimi jednotkami bojovej skupiny Zili-
na a Martin |po 10 9 uz v rAmci 5 taktickej skupiny) zii
castnili na protnitokoch v smere na Dubmi Skalu a pri
obrane dolneho Turca, kde vydrzali bojovaf az do 13. 9.,
ked ich velenie povstaleckej armAdy stiahlo na oddych do
Mosoviec Odtial sa v noci zo 14. na 15. 9. presunuli do
obce Vlkanova. situovanej pri letisku Tri Duby. Bol uz
najvysii has. pretoAe roty praporu Slajchart boli 13-dno-
vymi bojmi fyzicky a psychicky upine vyherpane a znahne
zdecunovanA vefkynn stratami Prapor Slajchart dokazal
statohnou obranou Strecnianskej tieshavy. znacnym poh
tom protuitokov v fazkom terAne tieshavy i obranou dol-
nAho Turca uspesne vzdorovaf presile litokov nepriatefa.
Prapor Slajchart ako orgamzovanA vojenska jednotka za
drzal prvy nApor nepnatefskych jednotiek. ho umoznilo
mobilizovaf a formovaf dalsie vojenske jednotky zo zAloz-
nikov a zasadzovaf ich do obrany Strecnianskej tieshavy.
Uspesnou viacdhovou obranou pristupov к Martinu pris-
peh jeho dve roty к oddialeniu pAdu Turca a jeho obsade
mu nemeckymi jednotkami.
Pri obrane pravnianskeho smeru, Rajeckej doliny
a v spojarskej sluzbe
Obidve roty prAporu Slajchart po kratkom oddychu, po
doplneni vystroja a vyzbroje (vyfasovali 4 sovietske proti-
tankovA pusky), po odkonzervovani novych zbrani a zac
viceni obsluhy dostali 15. 9. rozkaz od velitefa 1. CSA na
Slovensku presuntif sa vcasrAno 16. 9. о 03.00 h z Vlka-
novej do pnestoru KlAstor pod Znievom. kde mali vyhkaf
na rozkaz velitefa 5. taktickej skupiny pplk. del. E. Per
ka. Po presune do urcenAho priestoru obdrzal kpt. Slaj-
chart о 14.00 h rozkaz od pplk. Perka. Rozkaz nariado-
val Slajchartovi presuntif obidve roty prAporu v smere na
Nemecke Pravno (dnes Nitnanske) a zasadif ich na pra
vy bok jednotiek skupiny kpt. J. Gondu nad obcou Poru
ba s lilohou spolocne branif pravniansky smer proti lito-
kom bojovej skupiny SS Schill.
63
SLOVENSKU LU НПО
1444 - Ю45
Obe roty zaujali obranu 17. 9. Kpt. Slajchart dostal od
kpt. Gondu pokyny na pripravu litoku na Prievidzu. Na
druhy deh (18. 9.) po suAinnostnej porade velitela skupi
ny Gonda. skupiny Slajchart s velitelom oddielu 2. ds.
partizAnskej brigAdy gen. M. R. Stefanika s pplk. gst.
BrezAnym vyrazili о 15.00 h spojene' vojensko-partizAn-
ske jednotky do utoku na Prievidzu. V strede litocili par-
tizAni z oddielu 2. Cs. partizAnskej brigAdy gen. M. R. Ste-
fAnika. Vlavo a v druhom slede jednotky prAporu kpt.
Gondu. Vpravo postupovali roty praporu Slajchart, ktore
prenikli najdalej - az pred Bojnicky zAmok, kde narazili
na silmi gulometnii palbu nepriatefa. TA spomalila pos
tup obidvoch r6t prAporu Slajchart, az ich vzApati prim!
tila zafahnuf v otvorenom terene V tom okamziku zacal
nepriatel precesAvaf priestor hustou minometnou paf
bou. Z takto „kontrolovaneho" otvorenAho priestoru mu-
sel kpt. Slajchart (nemal tazkA gufomety) stiahnuf svoje
jednotky vpravo na okraj lesa a pod jeho ochranou postu
povat smerom na Bojnicky zAmok s cielom zmocnit sa
ho. Nepriatel vsak vyrazil do litoku za podpory tankov
a silnej delostreleckej palby. Prebil sa stredom titoAnej
povstaleckej zostavy. Pri svojom postupe na NemeckA
Pravno a Gajdel obsadil vsetky obce v tomto priestore
Zmocnil sa aj tylovej casti prAporu Slajchart v Porube.
Utok nemeckych tankov natrvalo oddelil niekofkych pri-
slusnikov 3. roty a celu 1. rotu od 3. roty. Aby sa predi-
slo liplnAmu obkluAeniu obidvoch rot. rozhodol sa kpt.
Slajchart stiahnut 1. rotu a Cast 3. roty do lesa. V noci sa
presunuli pohorim Malej Fatry, Magurou, Cicmanmi
a Fackovom do Rajeckych Teplic к 2. cs. partizAnskej bri-
gAde gen M R. Stefanika. s ktorou zostala rota bojovaf
pri obrane Rajeckej doliny vykonajuc mekofko vypadov
proti nemeckym jednotkAm v smere na Povaiskii Bystri-
cu i v priestore Ziliny. Rota zostala docasne bez spojenia
s velitefom 5. taktickej skupiny a s velenim povstaleckej
armAdy.
Pretoze prevazmi cast 3. roty por. Filipa natrvalo oddelil
nemecky tankovy utok od 1. roty prAporu Slajchart, roz-
Zaber na park leteckej techniky SLD na Troch Duboch zhotoveny z pilotnej kabiny lie-
tadla He 111
hodol sa por. Filip priviesf svoju rotu do Banskej Bystri
ce a poniiknuf svojich specialistov na spojArsku sluzbu
velitefstvu povstaleckej armAdy. Velenie 1. CSA na Slo-
vensku akiitne potrebovalo spojArov. pridelilo ich preto
na posilnenie leteckych telefdnnych ustredni, posilnenie
armAdnej telefonnej tistredne a na poSty vo Zvolene a v B.
Bystrici. V tomto zadelenf zostali prislusnici 3. roty por.
Filipa az do konca organizovaneho vojenskAho odporu
povstaleckej armAdy.
V dnoch 20. - 21. 9. doslo po porade kpt. Slajcharta so
stAbom 2. As. partizAnskej brigAdy gen. M R. Stefanika
к reorganizAcii 1. roty prAporu Slajchart. Jeho velitel
opaf demokraticky vyzval svojich prislusnikov. aby v par
tizAnskej vojne zostali bojovaf len dobrovofnici. Z celko
vAho poAtu 95 vojakov a ddstojnikov sa dobrovofne rozho
dlo bojovaf vo zvazku tejto partizAnskej brigAdy 60 mu-
zov. Rota bola reorgamzovana na tri daty. Catu npor. Ma
nu zasadil kpt. Slajchart do priestoru DomaniAa na pre-
hradenie postupu nepriatefa zo smeru Povazska Bystri-
ca. Dalsie dve Aaty zasadil do priestoru RajeckA Teplice,
Aim posilnil obranu 2. As partizAnskej brigAdy gen M R.
StefAnika zameranii v tom Aase na prehrademe postupu
nepriatefa zo smeru Zilina.
Osobny kuriAr Velitefstva 1. CSA na Slovensku dorucil
24. 9. kpt. Slajchartovi pisomny rozkaz, aby Ao najskdr
siistredil vykonnych letcov. leteckych mechamkov a le-
teckych Specialistov roznych odbornosti a presunul sa
s nimi na letisko Tri Duby. odkial sa mali sovietskym
vzdusnym mostom prepravif na tizemie ZSSR. OsemAlen-
nA skupina vykonnych letcov a leteckych Specialistov pod
velenim kpt Slajcharta vyrazila 26. 9. na cestu. Musela
prejsf udolim Turca, obsadenAho nepriatefskymi jednot-
kami. Po prechode pohorim Malej Fatry dorazila 28.9. do
obce ValAa. V noci na 29. 9. sa prebojovala pri obci Pri
bovce na druhii stranu lidolia Tiirca. ktorA nepriatel osve-
tloval raketami a kontroloval nocnymi prieskumnymi
hliadkami. Presun skupiny pokracoval Gaderskou doli-
nou cez pohorie Velkej Fatry a cez StarA Ногу do B. Bys-
tnce a odtial na letisko Tri
Duby. Skupina kpt. Slaj-
charta spolu s dalSimi vy-
konnymi letcami a letecky
mi Specialistami sa presu-
nula 6. 10. 1944 sovietsky-
mi lietadlami do Kyjeva
a odtial do PrzemySla, kde
sa uz formovala 1. As. zmie
Sana leteckA divizia. Slo-
vensky lietajiici i pozemny
technicky personAl sa mal
po preskoleni a precviceni
na modernejsiu a vykonnej-
Siu bojovii leteckii techniku
vrAtif pomocf bojujiicemu
Slovensku.
64
SI.OVENSKE LETEl TV < >
I <>44 . |445
3. kapitola
Kombinovana letka v SNP
Jan Stanislav
Vznik Kombinovanej letky, reorganizacia jej podriade
nych jednotiek na letisku Tri Dnby
Letisko Tri Duby, priprava lietadla Avia B-534 na start
povodnych ds typov az po modernejsie skolne. cricnd
a bojove lietadld dodand z Nemecka v rAmct programu
Eiche a RWM Ndbor ziakov na motorovy pilotny vycvik
bol v podstate podmiefiovany zavazkom neskorsieho
vstupu do Skoly leteckeho dorastu (SLD).
Organickou sudasfou LS v lete 1944 okrem velitefstva
Skoly (velitef mjr. let. 0 Dumbala) bola cvicna letka. kto
rej velil npor. let. J. Hergott. On riadil pilotny vycvik a le
teckii prevadzku na letisku Tri Duby, dozeral na jednot-
nosf praktickeho lietania. Pre zranenie npor. Hergotta,
ktord utrpel pri leteckej havdrii, zastaval isty cas funk-
ciu velitefa cvidnej letky stot. let. E. Koza. Po jeho illete
do ZSSR 2. 8. 1944 poverilo velitelstvo LS npor. let.
M. Singlorica vykonavaf tiito zodpovednu funkciu. Skol-
nej letke velil npor. let. I. Kosikar Skolila leteckych aka-
dennkov 2. rodnika Vojenskej akadenue. Frekventanti
absolvovali letecky vycvik dvojnuestnych alebo stihacich
pilotov Letka udrziavala preskofovacie kurzy pre pilotov
- dostojnikov z povolama a pre dostojnikov letectva v za-
lohe. Funkciu vykonndho rotmajstra zastAval rtm J. Ko-
val. Vycvik poddostojnikov letectva sa vykondval v pilot
Odzbrojenim a internovanlm znadnej dasti Vychodoslo
venskej armady, odletom 27 lietadiel SVZ do ZSSR, stra
tou letky 11 v Piesfanoch (6 Ju 87D-5). stratou letisk
PieStany, Vajnory (tam zostali lietadla LDS: 1 He 111Н
10, 1 В 534, 2 S-328, 1 Fw 189A 2. 1 Fw 58C 2. 1
Fi 156C 3, 6 Fw 44, 4 Go 145H), Trendianske Biskuptce.
Poprad. Mokrad a Spisska Novi Ves (v hangaroch zosta
la cela tylova zaloha SVZ - 5 Ju 87D-5), prislo vojenskd
povstalecke velenie nielen о rozhodujucu dast pozem
nych sil, ale takmer aj о vsetky bojaschopnd lietadlA
a s vynimkou Troch Dubov aj о vsetky letiskd
Jedinym leteckym utvarom. ktory zostal povstaleckdmu
velemu к dispozicii. bola LS, dislokovana kasarenskou
Skolskou dasfou v Banskej Bystrici a leteckoprevddzko
vou cast’ou na letisku Tri Duby. LS zabezpecovala zaklad-
ny i pokradovaci vycvik vojenskych pilotov personalne,
materialne a permanentne doplnala kader vykonnych le
teckych specialistov. Vo svojom technickom arzenali ma
la rozne typy skolnych, cvicnych a bojovych lietadiel od
Z vycviku prislusnikov cvidnej letky Leteckej skoly na le-
tisku Tri Duby
nej skole, ktord do r. 1941 bola pdvodne situovanA pri
cvidnej letke leteckeho pluku 3 v Piesfanoch. od r 1942
sa stala jednym z oddeleni novozriadenej SLD pri LS.
Tento system vycviku platil aj po presfahovani LS v au
guste 1943 do B. Bystrice, resp na letisko Tri Duby. Ka-
tegdria leteckych mechamkov, urcenych pre technicku
sluzbu v leteckych jednotkdch, sa ka2dorodne doplnala
65
slovenskue ti:cb о
194-J . HM5
z radov absolventov oddelenia leteckych mechanikov
a palubnych mechanikov SLD. Funkciu velitefa SLD do
svojho tiletu do ZSSR zastAval stot. let. E. Koza, potom ju
prevzal npor. let M. Minka, prideleny dostojnik SLD. Ve-
htefnu ciat SLD boli npor let §. Culka, por. let §. StaS-
ко a por. let. Bomches. TechnickA letka 3 stot. let. J. Re
meha vykonAvala dopravnii shizbu na letisku ZabezpeAo-
vala opravu hospodarskeho materiAlu pre vSetky letky.
Zodpovedala za sprAvu kasarni a lidrzbu letiskovych za-
nadeni. VykonAvala spojovaciu, strAznu, meteorologickti,
zdravotnu. poziarnu a asanaAmi shizbu letiska a zabezpe
covala jeho obranu GOPL. Zodpovedala za zasobovaiue
spotrebnym materialom a LPHM.
Velitefom Studijneho ustavu vzdusnych zbrani (SUVZ, vy-
tvoril sa koncom roka 1943) sa pre svoju odbornosf stal
stot. let. B. Kubica. Ulohou SUVZ bolo monitorovaf naj
novsiu svetovii leteckii literattiru, drzaf informaAny krok
s technickymi novinkami zo sveta letectva a v casopise
Vzlet i dalSich periodikAch na maximAlne moinej odbor
nej lirovni informovaf slovenske letecke kruhy a odbormi
verejnosf о progrese letectva vdbec. Na tuto odbormi pra
cu Kubica pritiahol do SUVZ stot. del. V Lacka. odborni
ka na protilietadlove delostrelectvo. ktory v listave zasta
Por. let. J. Varinsky
val funkcie prednostu protilietadlovAho oddelenia a sii
casne aj redaktora rubriky DPL Aasopisu Vzlet, mesacni-
ka WZ (tlacil sa v tlaciarni LS). Dalej pritiahol specia-
listu na pohonnA hmoty stot. Morvaya, chemika des. asp.
Ing. P. Petra, por. tech, zbroj. let. 0. Rekena. por. let.
S. SlavkovskAho. Za svojho pobocnika si vybral npor. let.
0 Patocku. ktory siicasne vykonAval funkciu spravodaj
skAho dostojnika pre celii LS. Siicastou SUVZ bolo aj tla
AovA oddelenie LS a jeho vykonnymi redaktormi boli pro
pagaAny ddstojnik LS npor. let. M. Pridala a por. J. Varin-
sky.
Ddlezitou siicastou LS bola pomocnA letka, ktorA zabez
pecovala dast tylovych liloh a vypomAhala pri straznej
sluzbe. Prorezimisticky orientovanAho velitefa letky
npor. let. L. Schindlera, podozrievaneho zo spicfovania
Npor. L. Schindler
Npor. F. Suga
v prospech Deutsche Heeresmission (DHM - NemeckA
misia pozemnAho vojska) v Banskej Bystrici, prislusnici
LS 29. 8. 1944 odzbrojili, zaistili a odovzdali spolu s por.
Varinskym spravodajskemu oddeleniu povstaleckej
armAdy. Stalo sa tak na zAklade zosumarizovania infor-
mAcii a priamych osobnych skiisenosti funkcionArov LS
so Schindlerom Schindler sa nezapojil do odboja, nezu-
Aastnil sa na zhromazdeni dostojnikov LS, v den vyhlAse
nia SNP sa ostentativne vyhrAzal
pred prislusnikmi svojej letky
a pred nacelnikom zbrojnAho skla
du. ie cely sklad LS vyhodi do po
vetria (profudacky orientovanAho
Schindlera povstalci zaistili v ka
sarnach v В Bystrici, bol poprave-
ny 13. 10. 1944 pri Eubietovej, po-
cas eskortovania 6-clennej skupi
ny zaistenych dostojnikov do zaja-
teckAho tAbora, v ktorej boli aj Ka-
nAk, Zverin a Kfucik). PrisluSnfci
LS zapojeni do odboja, povereni
sledovanim Ainnosti Schindlera a VarinskAho, potvrdili.
ze zaisteni sa iidajne pravidelne stykali s prfsluSnikmi
DHM v Banskej Bystrici. Velitefom pomocnej letky sa po
Schindlerovi stal npor. let. F. Suga, dovtedajsi pobocnik
skolskAho oddelenia a stiAasne
telovychovny ddstojnik LS. Sii-
Aastou pomocnej letky bola vo-
jenskA osetrovna (seflekAr Aat.
asp MUDr Holeczy) a dostojnic
kajedalefl (sprAvca npor. Mation
- financny nAcehnk LS) Dalsimi
stiAasfami LS bola technickA let-
ka na letisku • automobilovA
sluzba (velitef stot. tech, zbroj.
let. J. Pristach), zbrojny a rnu-
niAny sklad (velitef npor. tech,
zbroj. sprAv. R. TomAsek, tech
nicky hospodAr LS) a letiskovA leteckA dielne (LLD ve
litef npor. let J. Vrsansky). Fotocate velil npor. let.
M. Singlovic. 0 sprAvu budov mestskych kasArni v Ban
skej Bystrici a pomocnych objektov v jej priestoroch sa
staral rtm. let. Lalik. Funkciu velitefa skolskych dielni
LS zastaval npor. let J. Petrovsky a funkciu prvAho po-
boAnika v LS npor. let. L. Horsky. Velitefom zbrojArskej
caty bol zvk. rtm. let. R. Ziliak.
Do rAmca LS patrila aj padAkovA skola, ktorej velil npor.
let. J. Mesko. Pretoze sa organizAcia vycviku padAkovych
strelcov v SLD neosvedcila (zahrnovala totiz iny druh vy
cviku ne2 bol vhodny pre padAkovych strelcov). rozhodlo
sa WZ 17. 7. 1944. ze postupne sformuje prapor (oddiel)
padakovych strelcov. pripadne aj prApor leteckej pechoty.
SkolnA rota padAkovych strelcov sa mala stat cviAnou
jednotkou celAho oddielu. ZAkladny i speciAlny vycvik
muzstva roty padAkovych strelcov a roty leteckej pecho-
ty mala vykonAvat' skolna rota. Hlavny doraz vo vycviku
roty padakovych strelcov sa mal klast' na spojenie a na
66
si.ovi ssm.li ih tv о
IW . 1«M5
spoluprdcu s vySMmi leteckymi a pozemnymi velitefstva-
mi. Rote leteckej pechoty stanovoval vycvikovy program
absolvovaf zakladny pesi vycvik muAstva a Specialny vy-
cvik vzfahujiici sa na leteckii prepravu. Po taktickej
stranke mala byf rota leteckej pechoty doplnkom roty pa-
dAkovych strelcov. Vycvikovy program WZ plAnovany na
6 mesiacov sa ale v celej sirke nenaplnil. do vypuknutia
SNP stihol npor. J. Mesko redlne splnit iba dasf vycviko
vych uloh.
Po prejave gen. F. CatloSa 29. 8. 1944 о 19.05 h, v kto-
rom oznamil prichod nemeckych okupacnych jednotiek
na Slovensko, vsetci prisludnici letiska Tri Duby boli uve
deni do najprisnejsej bojovej pohotovosti. Velitelom letis-
ka Tri Duby sa po rozdelenl funkcii stal stot. B. Kubica
a jeho zAstupcom npor. M. Singlovic Cvicnti letku preme
novali na Kombinovanii letku (KL) a jej velitelom sa stal
npor. Singlovic.
Uditelia lietania cvidnej letky vytvorili jadro lietajiiceho
personalu KL. ktord mala spodiatku len 8 pilotov. 3 po-
zorovatelov a 20 prislusnikov pozemneho technickdho
personalu. Do polovice septembra 1944 posilmli KL dal
si vykonni letci a letecki specialist! roznych odbomosti
z letiska Trendianske Biskupice. Vajnory. SpisskA NovA
Ves, Poprad, Mokrad a Zilina. Podet jej prislusnikov
vzrastol na 29 pilotov. 15 pozorovatelov. 30 mechamkov
a 17 zbrojArov К dispozicii zostali aj 4 fotografisti zo
Singlovicovej fotodaty.
KI. mala spociatku
к dispozicii ten po-
det lietadiel. ktory
sa krdtko pred vy-
puknutfm SNP na-
chAdzal na letisku
Tri Duby: 5 pozoro
vacich S 328, 3 sti
hacie B-534 a 1
B/Bk-534 (drak
B-534 s motorom
HS 12 Ydrs), 2 sti
hacie Bf 109E 4. 2
bombardovacie.
resp. dopravno vy-
sadkovd SM 84 bis.
1 dopravny Ju
52/3m, 2 dopravne
W34hi. 2 Caudrony
Cu 445 M. 1 kuner
E.241. 3 Ba.122. 1
Lietadla Kombinovanej letky dostл
vaju nove oznacenie
1
ny Fi 156C 3, 6 skolnych E 39G,
Bs.122, 2 KI 35D a do 30 elementArnych a cvicnych lie
tadiel He 72D Kadett, Fw 44 Stieglitz a Go 145H. Mecha
nici na dele so Srtm let. A. Hunavym. rtm. let. J. Kristom.
rtk. J. Michalom a zbrojAri s hlavnym zbrojarom KL zvk.
rtm. let. R. Ziliakom zacali .prerAbaf" zatiaT cvicne
a skolne lietadla na bojove. Do prace sa vehementne za-
pojili aj civilni zamestnanci - mechanic! z letiskovych le-
teckych dielni npor. J. Vr&mskAho. Namontovali bombo-
ve zavesy pod kridla lietadiel B-534 a S-328, zabudovali
gufometne dvojcata na lafety do S-328, palubne gufomety
do oboch typov a skontrolovali synchronizAciu cinnosti
gulometov a fungovanie odpalovania bomb. V podstate iS-
lo о lipravu lietadiel В 534 a S-328 na bojovd stroje.
Okrem Messerschmittov Bf 109E 4 vsetky lietadlA mali
pevne podvozky. do zmiovalo ich rychlost ZvAdda boli
potiahnutd platnom. niektore s otvorenymi kabinami
a motormi bez automatickeho stavania vrtul do optimAl-
nych hodnot Skratka islo prevazne о zastarale. vysltizi-
le - az muzealne typy, bez modernej vybavenosti. bez
ochranndho panciera. pre ktord bola charakteristickd
malA rychlost Proti nemeckej Luftwaffe, ktord dispono
Pntlu&mci pozemneho technickeho personalu (v brigadir-
ke rtm. let. Jozef Knst) na letisku Tri Duby
vala modernou leteckou techmkou. to bol vefky hendi
kep.
V poslednych dvoch augustovych a prvych septembro-
vych dnoch sa pocet prislusnikov i strojov KL zvydoval
preletmi jednotlivych lietadiel z letisk. ktorym hrozilo. ze
ich obsadia postupujiice jednotky Wehrmachtu a zbrani
SS. V prvom a druhom septembrovom tyidni sa tento po-
det zvysil navratom niektorych lietadiel byvalej SVZ zo
ZSSR. Prelety na povstalecku leteckii zAkladnu na stred
nom Slovensku. na letisko Tri Duby, otvoril 30. 8. zvk.
rtm. let J LuptAk Pnletel na KI 35D z Trencianskych
Biskupic Na palubu zobral so sebou aj zvk rtm. L. Hlo
bena. mechanika I tnedy V ten isty den pristdli na letis
ku Tri Duby v kratkom dasovom rozpati aj tri lietadld
LDS z Vajnor Pilot LDS zvk. rtm let. E. Jasik priviezol
na palube prezidentskdho Ju 52/3m 17 prislusnikov LDS
(Solddna. Holku. Bubniaka, Jeza. Kubu, dvoch bratov Mi
halidovcov, velitefa LDS stot J. Niznanskeho. por Moci
ka, Hatnancika. Majera, Valkovida a dalsich piatich voja-
kov г letiska). Pilot LDS rtk. rtm. let. J. Jakab pnviezol
na palube Fw 58C 7 prislusnikov LDS. Ako posledny pris
tai FW 580 pilotovany ddst. zAst. rtm let E. Cechom. Na
palube sa nachAdzal samotny velitef letiska pplk. let.
J. Durana. mechanik J. Srb a dalsich 8 vojakov LDS.
0 tom. ze lietajiici i pozemny technicky personAl z letis
ka Vajnory a z dalsich letisk nasiel Tri Duby pripravend
ako jedinecny letecky pristav. sveddi skutodnosf. ze osa-
67
slov ensk£JLetectv О
1*44 - VM5
denstvo letiska uz stihlo vykopat pechotne zakopy a oko
py. vyhfbif pre lietadla stojiskA obklopenA ai dvojmetro-
vymi zemnymi valmi. Stihlo tiez opevnif velitefskii budo-
vu. Jej vchod i obloky chrAnili vrecia naplnene pieskom
a hlinou a celft budovu obopinali zakopy. Na streche za
ujala palebne postavenie protilietadlovA guIometnA obra
na. V plnej pracovnej permanencii hraniciacej s maximal-
nym moznym nasadenim boli piloti, mechanic!, zbrojAri,
technici roznych odbornosti VSetci sa usilovah urobif
z mierovAho letiska bojove so vsetkymi atribfttmi dobre
opevnenej basty.
Velitel povstaleckAho leteetva mjr. gst. Toth po konzulta-
ciAch s mjr. Dumbalom. stot, Kubicom a npor. Singlovi-
com uz v prvych dnoch po vypuknuti SNP nariadil, aby sa
cast' lietadiel a nepotrebnAho leteckAho materialu kvoli
rozptylu a kamuflovaniu situacie na letisku Tri Duby
presunula na pomocmi letiskovu plochu nazvanu VelkA
Liika. Piloti KL prelietli na Velku Liiku 2 Ju 52/3m. 2
Ba 122, Bs.122, 6 He 72D, 19 Go 145H. 10 Fw 44 a 5 E
39G a zamaskovali ich. Tym sa plocha letiska Tri Duby
uvolnila pre cinnosf KL a pre potreby predpokladanAho
sovietskeho vzduSndho mosta. ZostAvajuce lietadlA
(okrem 2 letuschopnych Cu 445 a 1 Fi 156C-3 uloienych
v hlavnom hangari) personAl rozostavil po okrajoch letis
ka. aby sa i takto znizila pravdepodobnosf ich zranitef-
nosti pri nepriatelskom vzdusnom prepade Bojaschopne
B-534, §-328. Bf 109E-4, ako aj elementArne a SkolnA lie
tadla - 2 He 72D, 2 E-39G di 1 KI 35D pouzivanA na
prieskumnA lety. personAl letiska rozostavil v bllzkosti
manipuladnej plochy a ostatnA typy na vzdialenejsich
okrajoch letiska. Priestory hangara rezervoval na opra-
vy lietadiel.
Z preletu lietadiel na VeDcft Liiku a z ich rozostavema na
Troch Duboch je zrejmA, ze velenie povstaleckeho letee-
tva. velenie letiska a KL si velmi dobre uvedomovalo od
prvych chvfl SNP. ze Luftwaffe v taktickom ftsili ovlAdnuf
vzdusny priestor nad povstaleckym ilzemim Slovenska
povedie prvA bombardovacie utoky najskdr na VPD letis
ka. na jeho budovy a lietadla na zemi s ciefom natrvalo
vyradif Tri Duby z prevAdzky. Preto bolo potrebnA odvA
bit' pozornosf Luftwaffe tak, aby sa vybijala na nahrad
nom cieli, lietadlAch nastrcenych na Velkej Luke.
Hoci velenie LS uz podas materialno-technickych priprav
na ozbrojenA vystupenie nechalo urobit farebmi kamuflAz
letiskovych budov. manipuladnych pldch tak, aby kores
pondovali so zeleftou trAvnatej letiskovej plochy. letisko
Tri Duby bolo v dosledku dobrych leteckych orient ac-
nych bodov rieke Hron, pohoriu a blfzkosti dvoch miest.
Zvolena a Banskej Bystrice. pomerne fahko identifikova
telnA. Nebolo mofnA zo vzduchu si nevsimmif - nevidief
na vychodnom okraji letiska situovami letiskovti budovu
a juzne od nej velky betdnovy hangar, pomocnA dielne
a sklad pomoendho materialu. Navyse. severne od budo
vy bol postaveny plechovy hangAr a celkom pri ceste do
Zvolena aj dreveny Medzi budovou a betdnovym hanga-
rom boh mstalovanA podzemne nadrze na benzfn. JuznA
strana letiska sa koncila hlbokym kanalom. po jeho dne
tiekol potok od obce Sielnica. ZApadnft cast letiska ako
na sachovnici ohranicovali polia a pasienky az po Sielni
cu, sevemA strana sa kondila pred cestou do obce Badin,
vychodnii ohranidovala cesta vediica z Banskej Bystrice
do Zvolena.
Obavy z Luftwaffe sa coskoro ukAzali opodstatnenA. Ui
vysledky prvAho bombardovacieho nAletu 31. 8. po 17.00
h prinutih velenie letiska a KL urobif patricnii analyzu.
Ta potvrdila, 2e letisko nie je primerane technicky pripra-
vene na okamzitA zasypavanie jam a krAterov po vybuch-
nutych bombAch, na valcovame a spevnovame VPD. V na-
sledujticich dftoch sa technickA problAmy s lidrzbou
a obnovou VPD po nemeckom bombardovani prehlbili.
ProblAmy v pravy das vyriesil prichod pracovnej skupiny
Ing. K. Kftrtiho na letisko. Kftrti nastupil do funkeie ve-
Protilietadlova gulometna obrana zasahuje z veiitel'skej
budovy letiska Tri Duby proti vzdusnemu nepriatelbvi.
dticeho pracovnej skupiny Technickej pohotovosti (TP)
na letisko Tri Duby na zAklade poverovacieho dekretu
ReferAtu opevftovacich prAc (ROP) Velitefstva 1. ds.
armAdy vedeneho pplk. stav. V. KovAcom, aby v koordinA-
cii so zAstupcom ROP Ing. K. Stolpjanskjhn a vediicim
opevftovacich prAc D. Ruzickom (obaja boh na letisku
v sluzbAch povstaleckej armady od 30. 8. 1944) pomohol
pri opevftovacich pracach, uprave a obnove VPD letiska.
Miestnu 14-dlennu pracovnu (technickii) skupinu Tri Du-
by okrem Kftrtiho, StolpjanskAho a Ruzicku tvorili pride-
leni odbornici TP • L. Vitelis. P. Gross. L. Medved. J. Bia-
lek. I. Szanto, Ciger a dalsi civilni zamestnanci. Technic
kA skupina Ing. Kftrtiho priviezla z Hlinika zo stavby
mosta cez rieku Hron cestny valec, traktor a nAkladne
auto firmy Technika. Druhy valec priviezli zo Zvolenskej
Slatiny.
Treba konstatovaf, ze reAlna vojenskA situacia na letisku
Tri Duby si nevyhnutne vyziadala od velenia letiska. KL
i velitelstva povstaleckeho leteetva. aby na lipravu, obno
vu a ftdribu VPD vytvorili technickii skupinu. Mala к dis
pozicii 3 pasovA traktory Praga T 4.2 nAkladnA autA Sko
da 6 SD a 2 cestnA valce. Skupine podia potreby vypoma-
hali obcania z okolitych obci. ktorych na letisko vysiela
li miestne revohicnA nArodnA vybory. Uz iba z existencie
68
ST.OVENSKI.tr ГК TVO
I «44.1445
technickej skupiny Ing. Kiirtiho mozno vydedukovat', ze
velenie letiska a KL si dostatocne uvedomovalo zivotny
vyznam letiska Tri Duby. Preto sa za kazdti cenu usilova-
lo technicky udrzaf VPD v stalej pripravenosti na letec-
kii prevAdzku. operadmi dinnost vlastnej KL i ako poten
ciAlny letecky pristav pre spojeneckii pomoc. Zasluhou
tejto skupiny a obcanov z okolitych obci (HAjniky. Ryba
re. Sliad, V. Liika, Kremnidka, Sielnica) bola VPD letiska
po bombardovani vzdy obnovena
Sformovala sa i pozemnA obrana letiska. Spociatku po
zostavala len zo ziakov SLD a 120 vojakov zakladnej sluz
by. Vo vyzbroji mali 2 fazkd gulomety, 2 12,7 mm velko
kalibrove gulomety Breda Sapat z lietadiel SM 84 bis na
montovand na nizke prenosne podstavce. 16 fahkych gu-
Tometov, pre pozorovatelov 5 leteckych gufometnych
dvojciat upravenych na osobitnych trojnozkach, 36 samo-
palov a 90 puAiek. Obranu letiska prevzal na kratky das
npor. let О Patocka. Silami tejto jednotky sa nedala za-
bezpedit kruhovA obrana najmA pocas nocnej prevAdzky
na letisku. Velenie KL si vyziadalo posilu a letka dostala
к dispozicii 90 clennii rotu partizAnov 9. oddielu por.
I. P. Volosina z 1. ds. partizAnskej brigady J. V. Stalina.
Jej lilohou bolo branif letisko pred pozemnymi utokmi
nepriatefa od Kremnickych vrchov. S velitefom roty por.
Popovidom mal velitef KL npor. Singlovid, resp. velenie
letiska priame telefonicke spojenie a dohovorene raketo-
vd signAly pre rozne varianty boja. V noci pri zhadzovani
vyzbroje zo sovietskych lietadiel a neskor pri ich pristA-
vani sa obidve jednotky preskupili do pripravenych
obrannych postaveni tak, 2e celd letisko bolo chrAnend
kruhovou obranou. Okrem toho partizanska rota zasaho-
vala do Kremnickych vrchov. ked sa zistilo, ze v nich, naj
ma v noci, operuju rozne zaskodnicke skupiny nemeckej
mensiny.
Letistne letecke dielne („letistne” • dobovy vyraz s vyzn.
letiskovd) boli umiestnend na letisku Tri Duby v priesto
roch vefkdho hangar a zvandho Zvolensky Koncom au
gusta a zaciatkom septembra 1944 sa pocetny stav LLD
prichodom viacerych odbomikov doplnil a najma rozSiril
о dalSie potrebnd profesie. LLD mali dvoch dostojnikov
a do 60 obcianskych zamestnancov. Velitefom zostal i na
dalej npor. J. VrSansky. Dielne boli technicky pomerne
dobre vybavene. mali к dispozicii siistruhy. frdzy, zvAra-
cie apardty a potrebnd zAsoby leteckAho matenAlu. do
umoznovalo technikom a mechanikom roznych odbornos
ti opravovat lietadla KL, ktord pnhetali po kazdom ope
racnom lete znacne poskodene. LLD bob schopnd praco-
vaf nepretriite vo dne v noci. mohli vykonAvaf vSetky
druhy malych i strednych oprav. NiekofkokrAt sa im pri-
am virtuozne podarilo z dvoch poskodenych a dostriefa-
nych lietadiel zmontovaf jedno letuschopnd
Po tylovej strAnke zabezpedovala dinnost a celii prevAdz-
ku na letisku Tri Duby technickA letka 3 umiestnena
v kasArnach v HAjmkoch. Mala do 200 vojakov a obcian
skych pracovnikov. Jej velitefom nakratko zostal stot.
let. J. Remen. Vo funkcii ho vystriedal 5. 9. npor let. V.
Krisko.
Cast’ rozsiahlych illoh tylovdho zabezpecenia prevzala na
seba pomocnA letka npor. F. Sugu. No predovsetkym plni-
la illohu strAzneho zabezpedenia vSetkych zloziek bjfvalej
LS. t. j. - pocas SNP - KL a jej podriadenych jednotiek na
letisku Tn Duby. 220 vojakov zAkladnej sluiby pomocnej
letky muselo naplno zabezpedit potrebami asi 700 fudi.
Po odchode lidernych rot a diat SLD do bojovych usekov
povstaleckdho frontu zadala pomocnA letka postupne
preberaf po nich znacnii cast liloh Strazila ddlezite vo-
jenskd. politickd a adnumstrativne objekty v Banskej
Bystncn vojenske sklady v Sasovej a Rudlovej. Vypoma
hala vozatajskej kolone 2 i autokolone pn odsune vojen
Smohk (S-76) Kombinovanej letky pred starom na operac-
ny let
skeho materialu z letiska Tn Duby dovezendho zo
ZSSR. ZAsobovala jednotky na letisku. vypomAhala tech-
nickej letke (a po prflete 1 ds stihameho leteckAho plu-
ku 17. 9. na pofnd letisko ZolnA aj jemu| Poskytovala
materialnu pomoc zostrelenym prislusnikom amenckdho
letectva. vytvarala pre meh ubytovacie podmienky v mes
tskych kasArnach v Banskej Bystnci Pomahala pri odsu-
ne ranenych povstakov do nemocnic a osetrovni. resp.
pnpravovala ich na prelet do ZSSR. Starala sa о ubytova-
me a stravovame prislusnikov letiska Tri Duby.
Vsetky jednotky na letisku podliehali vehtefovi letiska
stot В Kubicovi. ktory so svojim zAstupcom npor
M Singlovicom koordinoval ich ernnosf. Do ich velitef
skej prAvomoci neplanovane presla po vypuknuti povsta
ma znadnA dast kompetencii SPVZ - pokiaf islo о cinnosf
HS. zlozky tentonAlnej obrany proti lietadlam. Poslanim
HS bolo prostrednietvom telefonickdho a rAdiotelegrafic
keho spojenia aktivizovat' vlastnd stihacie leteetvo a pro
tilietadlove delostrelectvo na aktivnu obranu a obyvatef-
stvo na zaujatie pasivnej obrany proti naletom Luftwaffe
Na HS bola napojena siet vystrainej sluzby.
Kazdej stanici HS podliehala siistava hlAsok, tvorenych
skupinami 2-3 vojakov a rozmiestnenych v terene na vy-
vysemnach. odkiaf pozorovali vzduSny priestor v okruhu
7 10 km. HlAsili stanici HS kazde Uetadlo, ktord prele
telo nad kontrolovanym priestorom. Jednotlivd hlAsky HS
boh pred vypuknutim povstania natrvalo rozmiestnene
69
SI.OM SSKttl TECTVO
W44 . VMS
po celom Slovensku. Do povstaleckych sluzieb preSlo gro
hlasok. Pocas existence povstaleckdho frontu boli rozos
tavene po kopcoch od letiska Tri Duby na vsetky svetove
strany tak, aby pokryli co najvacsie tizemie. Hldsenia
NAmestie Banskej Bystrice po jednom z nemeckych bom-
bardovani
o nepriatefskych lietadlach, о ich letovej hladine. smere
letu a pribliznej rychlosti, oznamovane telefonicky alebo
rddiotelegraficky. tistredna HS vo Zvolene sumarizovala,
vyhodnocovala a postupovala veleniu letiska Tri Duby
(po 17. 9. aj letisku Zoina), navddzacej stanici a vystraz
nym staniciam. Na takto avizovand vzdusnd nebezpecen
stvo patricne reagovalo stihacie letectvo, PLD i civilne
obyvatelstvo. Prislusni velitelia okamzite vyhlasili letec-
ky poplach a robili dalsie nalezite opatrenia. Hldsky
okrem leteckych informacii zahlasovali aj udaje о pozem
nych presunoch nepnatefskych jednotiek, о ich sile
a smere postupu.
Ustredna HS vo Zvolene, stanice HS a sief hldsok roz
nuestnenych po Slovensku pocas povstania skutocne
potvrdili opravnenosf svojho bytia. Ukazalo sa, ze kurzy
zamerane' na spozndvanie lietadiel a oboznamenie sa
s nemeckymi meracimi a riadiacimi pristrojmi. ktord
absolvovali prislusnici slovenskej Statnej HS na ndvrh
a odporucanie DLM na Slovensku v ramci terminova-
nych turnusov v Drdzdanoch Klotzche, resp. u Fluko
Osnabriick v marci ai v jiini 1944. priniesli pozitlvne vy
sledky. Avsak v prospech povstaleckeho letectva a jeho
protilietadlovych jednotiek. Kurz absolvoval aj vtedajSi
velitef Ustredne HS vo Zvolene stot. spoj. F. Maichel i sa-
motny velitef SPVZ stot. Slajchart a cely rad prfsludni
kov tohto praporu
Zaclenenie zmiesanej skupiny DPLP do protilietadlo-
vej obrany letiska Tri Duby
Pokiaf ide о obranu letiska proti vzdusndmu napadnutiu,
nebola zaciatkom povstania (okrem stihacich lietadiel
KL a spomenutych protilietadlovych gufometov) patridne
zabezpecend. V dosledku zlyhania pplk. del. Zadzoru sa
do povstania z protilietadlovych delostreleckych jedno-
tiek ako celok zapojila iba Zmiesana skupina delostrelec-
keho protilietadlovdho pluku (ZS DPLP) zasadena na
obranu stdtnej rafinerie minerdlnych olejov v Dubovej.
Vdaka predvidavosti VU bol na VPV v Banskej Bystrici
о pripravach povstania vcas informovany velitef ZS
DPLP stot. del M. Tkac, ktory v plnom rozsahu v pred
vecer jeho vypuknutia informoval vsetkych dostojnikov
svojej skupiny о zmysle a ciefoch povstania. Preto ne-
prekvapuje, ze sa so znacnym casovym predstihom na
rozkaz pplk. gst. Goliana, vydany 29. 8. e§te pod hlavid-
kou VPV. jednotlivd batdrie ZS DPLP po zrudeni paleb
nych postaveni v priestore Dubova Predajna Nemecka
presunuli vcasrano a pocas dopoludnia 30. 8. do priesto-
ru Banska Bystrica a letiska Tri Duby. 18. bateria 88
mm protilietadlovych kandnov (PLK) vz. 37 sa presunu
la do priestoru zdpadne od Hajnik. kde zaujala nove pa
lebne postavenie s tilohou chrdnit letisko Tri Duby a ze-
leznidny uzol Zvolen 10. bateria 83.5 mm PLK vz. 22/24
zaujala palebne postavenie na juznom okraji obce Sielni
ca pri Banskej Bystrici s tilohou chrdnit Slobodny slo-
vensky vysielad (SSV). velitelstvo povstaleckej armddy
a zeleznicnti stanicu v В Bystrici Styri daty 22. baterie
po troch 20 mm PLK vz. 36 Oerlikon boli zasadene proti
nizkolietajticim lietadldm Luftwaffe v priestore Banskd
Bystrica Tri Duby. Dve daty zaujali palebne postavenie
Obsluha 88 mm PLK vz. 37N 18. baterie v Dubovej
priamo v meste na Fondorde a v priestore tehelne; jedna
data zabezpecovala velitelstvo ZS DPLP v Majeri a 3. da-
ta chrdnila letisko Tri Duby pred nizkolietajticimi nepna-
tefskymi lietadlami.
Pre uplnosf treba dodaf, ie do zostavy ZS DPLP patrila
aj zahmlievacia bateria. ku ktorej boli od svetlometnej
baterie priclenend styri svetlomety s pnemerom 60 cm.
70
si.OVlsskl.Ll IH TVO
1944 1945
Ddstojnfk del.
Juraj Hinterbuchner
dislokovane pred vypuknutnn povstania v Dubovej. Pri
slusnici zahmlievacej i svetlometnej batdne sa podielali
na vydistovacej akcii pri obsadzovani Banskej Bystnce
z 29. na 30. 8 Na rozkaz pplk gst. Goliana obidve batene
zruAili svoje postavenie v priestore DubovA. odovzdali
ApeciAlne zahmlievacie pristroje a svetlomety starostovi
obce do lischovy. Prislusnici zahmlievacej batene sa 30.
8. presunuli do obranndho liseku Certovica Kraiova Le
hota, aby pomohli spevnif obranu jednotiek stot. jazd.
M Kuceru proti litokom nastupujucich nemeckych jedno-
tiek. Prislusnici svetlometnej batene sa podrobili peAie
mu vycviku v Salkovej. kde sa formovali z nezaradenych
delostrelcov jednotiek DPL tidernd jednotky pre pohybli
vu motorizovanti zalohu povstaleckej armady. Po reorga
nizAcii ZS DPLP 30. 8. prevzal velenie skupiny mjr. del.
E. Spisiak. Stot. TkAda poveril Golian velmi naliehavou
tilohou prehradif postup nepriatefa v smere Nitra То-
роГсапу - Prievidza s tym. 2e
v priestore Simonovany Batova
ny Oslany podchyti ustupujuce
jednotky’ a sformuje z nich pevnu
obranu. Velitelom 10 batdne
83.5 mm PLK vz. 22/24 sa stal
stot. del. V. Lacko. Vo funkcu vy
striedal por. del. E Pirmanx kto
ry sa stal jeho zastupcom Ba
teria mala styri kanony pouzi
vand viac menej na vyenkove
ticely Obsluha batdne ktort sti
hla absolvovaf len 14 dni vycviku
v obsluhovani kanonov, budovam
okopov a maskovani batene pre
zila krst ohriom. t j. ostru strel
bu na pohyblivy ciel ai proti
americkym lietadlAm. ktore
zbombardovali 20. 8. 1944 rail
ndriu DubovA. Pn hodnoteni bo-
jovej cinnosti 10 batdne. ktori
disponovala 198 osobami a Jtyr
mi PLK kalibru 83.5 mm. treba
brat do uvahy dblehtd technickd
obmedzenia tychto PLK. Kanony
zasadne nesmeli strielaf na beta
dla Luftwaffe pod 800 m pretoze
vybuchujtice granAty by ohrozili vlastnd pozemnd jednot
ky. ProtilietadlovA strelba do vysky nad 6000 m a dialky
vacsej ako 8000 m bola nepresnA. NavyAe optickym vy
skomerom та. 31 sa v tejto letovej hladine taiko zisfova-
la prisluAnost lietadiel. Protilietadlovy zamenavad vz 28
umoznoval bateriAm viest strelbu na lietadlA s rychlos
tou 360 km/h. PLK tejto baterie kadenciou strelby vobec
nevynikali (6 rAn za miniitu, krAtkodobo 10 rAn). Kano-
ny nemali zameriavace na pozemne ciele. nepouiivali
preto ani protitankovd pancierovd granAty. Casovaci pro
tilietadlovy granat bol opatreny prachovym zapafovadom,
ktory velmi citlivo reagoval na teplotne zmeny pocasia,
do sa tiei podpisovalo na zhorsovani presnosti strelby.
Civilna snimka stot.
del. Vincenta Lack a
Pre malii pociatocmi rychlost strely (800 m/s) musela
obsluha kanonov vzhTadom na vefke rychlosti lietadiel
Luftwaffe volit veiled nadbehy, v dosledku coho klesala
presnost strelby. Batdria pouzivala na meranie letovej
hladiny trojmetrovy opticky vyAkomer. na meranie smeru
a rychlosti lietadiel letomer vz. 34.
Velitelom 18 batdne 88 mm PLK sa po reorganizAcii ZS
DPLP stal stot del J. Hinterbuchner. Styri kanony ba-
tdrie chrAmh letisko Tri Duby a zeleznicnti knzovatku
Zvolen az do 26 9 1944. ked sa batdna na listny rozkaz
velitefa leteckej skupiny mjr. J. Tdtha presunula do pries-
toru Sv Krii nad Hronom (dnes Ziar nad Hronom|, kde
bola zasadenA do boja ako probtankova batdna PLK 18.
batdne mah v poruvnara s kanOnmi 10 batdne cely rad
modernych techmckych prvkov. a tym aj vyhod. Poloa
utomabcky caver dela umoznoval vyAAiu kadenciu strel
by ai 20 ran za mmutu. Dela boli navyse vybavene caso-
vacim pnstrojoo s antomatickym nepretriitym dasova-
mm Prostrednktvom elektnckdho prenasacieho zaria
dema boio kazde delo batdne spojene s pomocnym pove
lovym pnstrojom a telefonickym kablom. co umoznovalo
pennanentne prenAAat na delo patricne delostrelecke
bodnoty (prvky) strelby (nAmer. odmer. casovanie).
V pripade poruchy elektnckdho prenaAacieho zanadenia
bolo mozne urcovaf prvky strelby telefonicky. 0 vanabi-
lite pouzitia PLK sveddi skutodnosf. ze obsluha pouziva-
la na protihetadlovti strefbu zameriavad a jednotny nAboj
s dasovacim granAtom opatrenym zapafovacom. no na
strelbu proti tankom a inym pozemnym cielom pouzivala
opticky zamenavad na pnamu strefbu a protipancierovy
granat. ktory na vzdialenosf 1000 m prerazil asi 160 mm
panoer Na nepretrzite meranie chalky pouzivala batdna
ttvoreetrwy opticky* dufkomer
Vykbrof 22 batdne tvonlo 12 PLK 20 mm vz 36 Oerli-
kou Baxdm veld npor del J Virdzek lAlo о moderrni
proribetadlovu zbran s vysokou kadenciou praktickou
120 a teontidRM 200 rAn za miniitu s ildinnym dostre
iota prod betadlam do vysky 1500 m. Diafkovy dostrel
5000 m. Protihetadlovd nAboje (ostry. ostry priebojny.
oetry pnebojny vybuAny so spozdenym zapafovacom. ost-
rf wdbvHwd cvicny) na svojej drAhe od 300 do 1700 m
ssietik takze obsluha mohla kontrolovaf strelbu na
vzduAny' ciel 20 mm PLK mali mieridlA na vzdusnd i po-
zemne ciele. SpeciAlne protilietadlovd zameriavade s kru-
hovou muskou umoznovali strefbu od 15° do 90° v nAme
re. Podas tejto strelby obsluha nastavovala na zamenava
di diafku ostrefovandho lietadla Na meranie diafky sa
pouzival metrovy opticky diafkomer. Diafkomerac nepre-
trzite hlAsil merami dfzku.
Protilietadlovd капбпу ZS DPLP dna 30. 8. podstatne po
silnili slabti obranu letiska Tri Duby. Nedostatok protilie-
tadlovych prostriedkov na jednotlivych usekoch vznika-
juceho povstaleckeho frontu sa coskoro ukazal vefmi
nAstojdivym problemom, preto velenie 1. CSA sa aspon
diastocne snazilo vykompenzovat' hendikep tak, ze pocas
septembra 1944 postupne siahlo na tri caty 20 mm PLK
22. batdne a na 18. bateriu a zasadilo ich do obrany pro-
71
SLOVKNSKLLI 114 TVO
1444 . |<M5
ti pozemnym cielom, co vsak spltne viac ako citefne osla
bilo obranu letiska Tri Duby v boji s Luftwaffe.
Totalne zlyhanie pplk. del. J. Zadzoru v priprave jedno-
tiek DPL na povstanie dopadlo na velenie 1. CSA ako (az-
ky bumerang. Mimo povstaleckeho lizemia totiz zostalo
gro delostreleckych protilietadlovych jednotiek. Tieto
straty sa nedali nicim nahradif.
Okrem ziakov SLD a vojakov zAkladnej sluiby vyzbroje-
nych spomenutymi gulometmi. roty partizanov por. Popo-
vida, pozemnii a protilietadlovti obranu letiska Tri Duby
a protilietadlovti obranu priestoru Zvolen - Banska Bys-
trica zaciatkom septembra 1944 v podstate zabezpecova
li 4 PLK 83,5 mm. 4 PLK 88 mm a 12 PLK 20 mm ZS
DPLP A to vzhladom na vyznam obrany letiska Tri Duby,
tohto doleziteho vzduSneho pristavu a operacnej zAklad
ne KL i vzhladom na obranu Banskej Bystrice - vojenske-
ho. politickeho a financndho centra povstania, bolo na
prosto nedostacujuce. Treba vsak poznamenaf, ze podet
ny stav ZS DPLP (19 dostojnikov. 2 rotmajstri a 604 pod-
dostojnikov a vojakov) bol pre potreby batdrii dostadujii-
ci. dokonca ich mierne prevysoval.
ZS DPLP pred povstanim pdsobila v rAmci WZ, ktore bo
lo priamo podnadend MNO. WZ podliehali vAetky letec
ke jednotky. jednotky DPL a SPVZ. Tento systdm orga-
nickej podriadenosti platil aj pocas SNP s tym rozdielom,
ze namiesto WZ sa vytvorilo velitefstvo povstaleckeho
letectva (resp. velitefstvo leteckych zbrani). od 10. 9. ve-
litefstvo leteckej skupiny na dele s mjr. gst. J. Tdthom
LeteckA skupina bola priamo podriadena velitefovi pov-
staleckej armady Vsetky letecke jednotky (vrAtane prA-
porov stot. Kunica a stot. Haluzickdho, roty padakovych
strelcov npor. Meska, roty npor. Minku zo SLD a roty
npor. Zubrika), jednotky DPL a SPVZ (a tym aj HS a spo-
jovacie jednotky pre obshihu telefonnej leteckej ustredne
HS) podliehali veleniu povstaleckdho letectva
Jednotky velitelstva leteckych zbrani, resp. leteckej sku
piny povstaleckej armAdy (vratane 1. ds. stihacieho letec-
keho pluku skpt. F. Fajtla po jeho prilete zo ZSSR 17. 9.
1944) dosiahli pocet 954 osob. Pocet prislusnikov letec
kych jednotiek, ktord bojovali ako pechota (prApory stot
Letisko Tri Duby. Na snimke Avia B-534.217, biela S-13,
po nAvrate z bojovdho letu, okolo lietadla stoja mechanici.
nikov Haluzickeho a Kunica, roty nadporucikov Meska,
Minku, Zubrika a jednotky SPVZ) cinil 1185 osob. V jed-
notkAch povstaleckeho DPL bojovalo 1310 osob. Spolu
v ramci celej leteckej skupiny bojovalo 3449 osob.
30 8. dopoludnia uskutodnila posAdka prieskumndho
lietadla Fw 189A-2 2. Staffel/Nahaufklarungsgruppe 16
z letiska Piesfany rozsiahly prieskum oblasti Zvolen • Tri
Duby Banska Bystnca Mokrad Strednianska tiesfia
va - Vnitky - Turciansky Sv. Martin. Dokladne rekognos-
kovala budtice nastupnd priestory Wehrmachtu a jedno
tiek zbrani SS a ciefove priestory bombardovacich tito-
kov. Len co kamery fockewulfa zafixovali motorizovany
prapor na futbalovom ihrisku v HAjnikoch (prapor stot.
Haluzickdho). posAdka okamzite avizovala leteckej za-
kladni III. Kampfbeobachter Schule v Malackach. aby vy-
slala bombardovacie lietadla. 0 niekofko mimit skutocne
prileteli dva bombarddry Ju 88A, aby potrestali bezsta-
rostne oddychujucu jednotku v otvorenom terene. Kedze
sa prapor vcas stiahol do lesa, bombardovali SSV, ale
bomby minuli cief. V ten isty vecer о 18.14 h podnikli tri
bombardovacie lietadla Ju 88A tej istej jednotky dalM
utok na vysielac. Pokus о bombardovaci reparAt sa ne-
podaril aj zAsluhou prudkej pafby 12 PLK 22. baterie
npor. J. Virdzeka. ktorA priniitila vysttipif posAdky jun-
kersov do vyssej letovej hladiny, odkiaf zhodene bomby
opaf minuli cief. V ddsledku chybne nastavenych prvkov
bola strefba 10. baterie 83,5 mm PLK na junkersy v pod-
state neudinna. Preto sa stot. Lacko rozhodol v najpri
hodnejJom dase uskutocnif nacvik v palebnej sluzbe. vy-
konaf zrovnavaciu strefbu a dobudovaf palebnd postave-
nie baterie. Pri rektifikAcii casovacieho kfiica zistil, ze
casovac tymto kfucom nastavoval na zapafovadi granAtu
о tri dieliky viac, ako bolo velene casovanie. Tato chyba
sposobovala, ze pn vzdialenosti nepriatefskdho lietadla 5
km od baterie vybuchoval granAt о 150 m vedfa lietadla,
resp. zasahoval priestor za nim. Casovaci granAt nemohol
teda svojim polomerom licinnosti (asi 30 m) lietadlo
ohrozif.
Nasledujiici den (31. 8.) veder о 18.30 h podniklo sedem
Ju 88A-4 III. Kampfbeobachter Schule z letiska Malacky-
Novy Dvor za stihacej ochrany troch Bf 109G-14 od Jag
dgruppe zur besonderen Verwendung 7 (dalej JGr. zbV
7) z letiska Piesfany prvy koncentrovany nAlet na letis-
ko Tri Duby. I napriek silnej palbe 18. batdrie 88 mm
PLK stot. Hmterbuchnera a 3. date PLK 20 mm por. Pil
jana z 22. batdrie lietadla premkli nad letisko. Bomby za-
siahli VPD. ale neposkodili leteckii bojovu techniku KL
ani letiskovd budovy. Messerschmitty vSak dokladne
zastiipili bombardovacie junkersy strefbou z palubnych
zbrani zapAlili na ploche letiska jeden Focke-Wulf Fw
58C 2 Weihe W. Nr. 3100. jeden Letov S-328, jeden Bf
109E-4 W Nr. 5244 a taiko poAkodili jednu Aviu В 534.
Aj tento nAlet potvrdil opravnene obavy pplk. gst. Golia-
na z castych bombardovacich litokov Luftwaffe, ktord ra-
diogramom prostrednictvom ustrednej vojenskej rAdios-
tanice tlmocil plk. gst Talskdmu do Presova. V nom na
liehavo ziadal vyslaf od byvalej SVZ aspon troch stihacov
72
SLOW SSKElETHTVO
|Ч44 1«M5
na ochranu Banskej Bystrice. V ten isty vecer (31. 8.)
stihla Luftwaffe rozhodif po Slovensku narychlo vytlace
ne letAky s prejavom gen. Malara a prezidenta dr, J. Tisu
- adresovane prisluSnikom Vychodoslovenskej armady
a vsetkym povstaleckym ..vzbtirencom a banditom,”
Luftwaffe pokracovala aj 1. 9. v zhadzovani letakov nad
celym tizemfm Slovenska. Koncentrovanu pozornosf
v zhadzovani letAkov vsak venovala najma povstalecke
mu ilzemiu. Focke Wulfy Fw 189 A 2. Staffel/Nahaufkla-
rungsgruppe 16 (dalej NAGr. 16) vytrvale pokracovali vo
vzdusnych prieskumoch priestoru Vnitky - B. Bystnca
Zvolen, kde evidentne zistili zosilnemi protihetadlovu
obranu. Z existencie letiska a protilietadlovej obrany
operacny stAb nemeckej armAdy i velenie Luftwaffe usd
dili. ze v tejto oblasti moze dojsf к spojeneckym parasu
tistickym vysadkom. resp. к zhadzovaniu zbrani ako ma
teriAlnej pomoci povstaniu. Preto letisko Tri Duby a ban
skobystncky vysielac zostali i nadalej na listine bombar
dovacich naletov.
PosAdkam Ш. Kampfbeobachter Schule sa konecne v so-
botu 2. 9. podarilo dodasne vyradif SSV z prevAdzky. Utok
zacalo о 12.30 h pat' strmhlav bombardovacich lietadiel
Junkers Ju 87D-3, v zAvese ktorych о 12.35 h prileteli tri
Ju 88A. HlAsna sluzba zahlasila prilet obidvoch skupin
lietadiel ZAznam letomeru 10. batArie signalizoval, ze nA
let bude smerovat' na vysielac. Rychle dvojmotorovA Ju
88A vzApAti dokAzali viazat' na seba pozornosf 83,5 mm
PLK 10. baterie stot. Lacka a 20 mm PLK 22. batArie
npor. Virdzeka. Strefba 10. batArie bola v dosledku pretr
vAvajiicej absencie zrovnAvacej strefby nepresnA. Obsluhu
Oerlikonov 22. batAne ilplne zamestnali stihacky Messer-
schmitt Bf 109G-14 JGr. zbV 7. ktorA sa usilovali opako
vanymi hfbkovymi litokmi, postrefovanim i silnou stref
bou z palubnych zbrani drzaf bateriu v patovej situAcii.
PosAdkam messerschmittov sa do znacnej miery darilo
paralyzovaf ticinnosf strefby tejto batArie, takze strmhla
vA _st'uky“ a junkersy mohli zhodif na vysielad celkom 46
bomb. Jedna z nich zasiahla administratfvnu budovu, dru
hA vyradila centralne technickA zariadenie vysielada.
Kombinovana letka v boji s nepriatelom a jej podpora
vlastnych pozemnych sil
30. 8. 1944 lietadla KL. dislokovane na letisku Tn Duby.
ktore bolo vefmi dobre vybavenA personAlne a matenAl
no-technicky a ktorA rozmermi svojej VPD s pevnym po-
vrehom vyhovovalo nArocnemu zafazeniu i za nepnazni-
vAho pocasia • sa rozleteli do priestoru Zilina. VefkA Byt
da, Trendin. Nitra. PreSov. Levice. Lucenec, RunavskA So-
bota. Tornafa. Kezmarok. Bolo potrebnA okamzite ziskaf
vzduSnym prieskumom informAcie о nepriatefovi. о sme-
re nastupu jeho jednotiek. sile a vyzbrpji. rozviezf letAky,
mobilizacne vyhlAsky, zhodif vyzvy vAhajucim, i о povsta
ni neinformovanym vojenskym posAdkam. Nekoordinova
ne a bez vymeny vzAjomnych informAcii s velenim letiska
Tri Duby a KL postupovalo velenie leteckej zAkladne
bombardovacej letky 41 v Poprade pri mapovani pohybov
Za&iahnuU budova vysielaca
tela nepriatefskych predsunutych jednotiek ddernAho
pluku 1 tankovej armAdy zo skupiny armad Severna
Ukrajina 30 8. z pnestoru Nowy Saez v smere Kezma-
rok Svedci о tom skutocnosf. ze hoci posadka KI 35D
v zlozem pilot npor let J Gursky a pozorovatef dost.
zAst aSp L Haim absolvovaia v case 17.35 18.00 h do
kladny pneskumny let do iirtieho pnestoru. vzApatf ho
ta istA posadka po pnstati a vyhodnoteni situAcie о 18.05
Skpt. Sava Poijanec, juhoslovansky pnslusnfk Kombinova-
nej letky. v kabine В 534.217. biela S-13, pripraveny na
operacny let do priestoru Strecnianska tiesnava - Vnitky
h roziinla о dalsi pneskumny let cestnych komunikAcii
v pnestore Poprad TatranskA Lomnica SlovenskA Ves
Kalenberk - Jurgov - Zdiar - Ke2marok Poprad. Ziska
ne informAcie о sustredeni nepriatefa v priestore Nowy
Saez a о jeho pohyboch na smere Keimarok Poprad ne
odovzdala dalej. neinformovala letisko Tri Duby о hrozia
com nebezpecenstve z tohto smeru. Do tohto vojensky
exponovanAho priestoru vykonali 31. 8 naliehavA pnes
kumnA lety aj dalSi prislusnici letky 41 (o 09.00 h posAd
ka KI 35D v zlozeni pilot J. Kukel a pozorovatef L. Haim,
о 09.45 h dvojica Pavlovic Haim na tom istom stroji),
aby zistili zlozenie postupujiicich nepriatefskych jedno-
tiek a potvrdih postup nepnatefa do avizovanAho priesto
ru Kezmarok Poprad.
73
si om nsklLi гк "i vo
l'M4 ГН5
Na 30. 8. sa datuje aj prve nasadenie jedndho z dvoch
Messerschmittov Bf 109E-4, W. Nr. 5244 KL. na ktorom
Cat. asp. Ladislav Haim
zvk. rtm. let. F. Cyprich. predtym
ucitef lietania v LS. uskutocnil
vzduSny prieskum cestnych a ie
leznicnych komunikacii v priesto
re Vnitky' • Zilina Povazska Bys-
trica a cestny prieskum vo Vlar-
skom priesmyku. Po medzipristi
tl na letisku Zilina (islo о vobec
prve pristAtie rychleho messer
schmitta na tomto malom letis-
ku) mu povstalecki vojaci ozna-
mili, ie v iilinskej synagdge sidli
Poskodeny interier madarskeho Ju 52 zostreleneho F. Cyp-
richom
Posadka zostreleneho madarskeho dopravneho lietadla
Ju-52 zapozovala vojenskemu povstaleckemu fotografovi.
nemecky spojovaci Stab a v jej blizkosti sti zaparkovane
nakladnd a osobnd autA, medzi nimi aj radiovoz. Po tych-
to informaciach z prvej ruky pilot okamzite odstartoval
a о chvilu neskor palbou palubnych zbrani zapalil parku
jtice петескё autA. Az potom pokracoval v prieskume do
priestoru Horny Hricov. kde napadol hlbkovym utokoin
vykladanie najvAcsej casti druhdho sledu bojovej skupiny
plk. von Ohlena na vykladaciu rampu zeleznicnej stanice.
StreJbou z palubnych kanonov a guTometov jej spdsobil
straty na Zivej sile a bojovej technike. Prislusnici Wehr-
machtu zaplatili za to, ze pilota i nemecky messerschmitt
pokladali za vlastnych.
F. Cyprich uskutocnil prvy a siicasne posledny operacny
let na tomto lietadle. Uz na druhy den (31. 8.) sa stalo
obefou litoku Luftwaffe, stihacky Bf 109G 14 od JGr. zbV
7 z Piesfan ho palbou palubnych zbrani zapalili. Druhy
Bf 109E 4. W. Nr. 2787, ktory nAlet preSil. bol v septem-
bri a oktdbri 1944 zasadzovany do vzdusnych bojov s Luf-
twaffe a na podporu vlastnych pozemnych jednotiek len
sporadicky, s ohladom na pretrvavajtici nedostatok stre
liva a nAhradnych sticiastok. Napr. R. Bozik na nom
absolvoval let na poplach dna 15. 9. 1944 v case 12.45 -
13.10 h. LLD sa i napriek vefkym technickym fazkostiam
predsa len podarilo 10. 9. uviesf tento stroj do letuschop-
neho stavu. Pretoze potrebne strelivo do jeho palubnych
zbrani nebolo к dispozicii (posadky sovietskych doprav-
nych lietadiel priviezli iba maid. obmedzene zasoby ne-
meckdho trofejneho streliva. ktore velenie KL pridefova-
lo vykonnejsim lietadlam Bf 109G-6), bol z dasu na das
pouzity na vzduSny prieskum a na zhadzovanie letakov.
Так napriklad 13. 9. rtk. let. R. Bozik na tomto lietadle
zhadzoval letAky na trase Vnitky Batizovce. Neskor na
nom 4. 10. rtk. let. Ocvirk uskutodnil prieskumny let
do priestoru Trencin - Piesfany. Tieto lety boli krajne ne
bezpecnd. pretoze piloti absolvovali prieskumne lety bez
jedindho naboja v palubnych zbraniach. Podas celdho le-
tu, ktory zvykol trvaf ai 50 nuniit, hrozilo, ze sa mozu
stretmif s nemeckymi stihacmi na Bf 109G-6 od П.
Gruppe/Jagdgeschwader 51 Mdlders operujiicimi v sep-
tembri z letiska Budakeszi a v oktdbri 1944 z letiska
Gydr, ktori podnikali takmer denne v dvojiciach vofnd
stihanie nad povstaleckym lizemim. Nedostatok streliva,
nahradnych leteckych sticiastok. pricasta poruchovosf,
technickd nespofahlivost opotrebovandho stroja spdsobi-
li, ze skondil na okraji letiska ako navnada pre Luftwaf
fe Zhodou okolnosti ho neznicili ani nemecke nalety.
Stalo sa tak aS 25. 10. 1944, ked ho povstalci pri tistu-
pe z letiska zapalili.
V dnoch 1. - 4. 9. prebiehali v hlbke Strednianskej ties
tiavy a na pristupoch z nej do priestoru Vnitky urputne
boje vojakov zilinskej posadky. martinskych tankistov
a delostrelcov a prislusnikov oddielu franctizskych par-
tizAnov kpt. G. de Lannunena z 1. ds. partizanskej briga-
dy gen M. R. Stefanika s nemeckymi bojovymi skupina-
mi plk. von Ohlena a plk. von Juncka. do ktorych na
oboch stranAch zasiahlo letectvo. V snahe za kazdti ce
nu zadrSaf postup nepriatefa v tomto pnestore nasadilo
Velitefstvo 1. CSA po konzultAcii s mjr. g§t. Tdthom a ve-
lenim KL do akcie 3 lietadla S-328 a 2 B-534 z letiska Tri
Duby Pre lepsiu koordinaciu a zvyseme tidernosti nasa-
denych lietadiel vydlenil npor. Singlovid 2. 9. posadku S-
328 - pilota npor. J. Ztibera, dtk. A. Soldana a pozorova-
tefa por. let. L. Skuteckdho (3. 9. vyslal na pomoc aj sti-
hacie lietadlo В 534 por. let. M. ITovskdho), Posadky pre-
leteli na pofnd letisko Drazkovce pn Ttirdianskom Sv.
Martine, aby mohli operativne. podfa potreby, zasahovat
do bojov pri Strecne v prospech zilinskej a martinskej po-
sadky. Presun potrebndho streliva, bomb a pohonnych
hmdt z letiska Tri Duby na роГпё letisko Draikovce
74
SLOW SsKELFTH TVO
I <>44 . |«M 5
obstarali prislusnici techmckAho personalu KL Holly
a Hloben. Mali vzdialenost medzi letiskom Drazkovce
a Strednom umoznovala posAdke vykonat viac operac-
nych letov denne, a tym aj licinnejsie zasiahnut’ v pros
pech vlastnych jednotiek. Hned po presune (2. 9.] posAd
ka S-328 zbombardovala zhromazdisko nepriatefskych
tankov v Strecnianskej tiesnave v mieste jej vyustenia do
stareho tunela. Vzapati prepadla nemeckil autokoldnu na
presune к tiesnave. Pocas tohto letu por. Skutecky pal
bou z pozorovatelskdho gufometnAho dvojcata umlcal ne
priatelsku pozorovatelnu nad zeleznicnymi tunelmi. De-
lostreleckA batdrie bojovej skupiny plk. von Ohlena a plk.
von Juncka stratili nadas zdroj streleckych informAcii,
ktord vyuzivali na postrelovanie. resp na celkovu paleb
nu kontrolu cestnej komumkacie a priestoru v jej bliz
kosti.
Na druhy deft (3. 9.) posAdka S-328 zasiahla 20 kg bom
banu postavenie nepriatefskych delostreleckych baterii
severne od obce Nezbudska Ludka vo svahu nad obcou
KTacany a о nieco neskor i delostrelecku pozorovatefnu
nad obcou Lipovec. V tomto priestore prekvapila aj ne-
meckft pe§iu jednotku. ktord sa v kntickom okamiiku
usilovala zachytif sa a premiestnif sa do byvalych pred
nych povstaleckych postaveni. Len do por. M Ifovsky
vcasrano 3. 9. priletel na stihacke B-534 na poind letis
ко Drazkovce, okamzite zacal plnif pn vsetkych dalsich
operacnych letoch lietadla S-328 dtk. Soldana ulohu sti
hacej ochrany. Posadky obidvoch lietadiel napadli 3 9
pesie sily nepriatefa vo chvfli. ked sa na kompe prepra
vovali z lavdho na pravy breh Vahu Hfbkovymi bombar
dovacimi utokmi a strefbou z palubnych zbrani spdsobili
nepriatefskej pechote citelnd straty. V dalAich dnoch (4.
- 5. 9.) zasahovali do bojov pri obrane Vnitok a Priekopy.
Zlomenim povstaleckdho odporu pri Vnitkach stratilo
predsunutA poind letisko Drazkovce svoj takticky vy-
znam. preto ho npor. Singlovic 5. 9. zrusil a obidve beta
did sa vrAtili v ten den na Tri Duby.
Prvy zostrel, poskodenie Ju 87 a neobycajny navrat
z operadndho letu
Prve vzdusnA vit’azstvo dosiahla Kombinovana letka
2. 9., ked rano prevzal zvk. rtm. let. F Cyprich od zalie
tavada letky zvk. rtm. let. E. Jasika opravemi stlhacku
B-534 po technickom zalietnuti s tym. ie ju este sam od
skiisa bojovym zalietnutim. Po obratoch, immelmane. lo-
pingu, vykrutoch a pikovani nasadil na pristAtie PristAl
vo chvili. ked HS avizovala nepriatefskA lietadlo nad
Kremnicou. Cyprich okamzite pridal plyn a odstartoval.
Prudkou stiipavou vertikAlou dosiahol potrebmi vySku
a nepriatelsky junkers s vysostnymi znakmi madarskeho
letectva dohnal nad banskobystnckou Radvaftou. Vypalil
dlhii davku z palubnych zbrani do laveho motora a dalSiu
do kabiny junkersa. Poskodene nepnatelske lietadlo vza-
pAti prudko sklonilo nos к zemi, jeho pilot okamzite uza
vrel privod paliva a vypol zapalovame. Dvojica motorov
BMW 132 sa odmlcala, lietadlo potom zacalo pomaly kle-
saf a nasadilo na midzove pristAtie pri Radvani. Pilotovi
sa len s velkou nAmahou podarilo posadit stroj na zem.
Pri dorolovani zapadol do jamy. v dosledku coho sa zlo-
mil pravy podvozok. Cyprich nad zostrelenym junkersom
urobil .rundu" a vrAtil sa na Tri Duby. Predefiloval nad
plochou letiska a mavanim kridel oznamoval prvy zostrel
KL Zostreleny Pirt Junkers Ju 52/3m g7e. W. Nr. neznA
me, vyrobenA v zavode Pirt. patril 102 dopravnej letke
madarskeho krAIovskAho letectva (Magyar Kiraly LAgie
rd). Jeho pAfclenna posAdka a dvaja stabm dostojnici od
startovali z letiska Budaors. aby prepravili postovy nA-
klad do Krakova Stfhac KL palbou palubnych zbrani
usmrtil dve vojenske osoby ormestera (rotmajstra)
L. Szekyho a jednAho Stabneho ddstojnika a fahko zranil
druhAho pilota fohadnagy (npor) N Vermesa. Povstalec
ki vojaci posadku lietadla v zlozeni pilot npor. Gybrgy
GAcz, rAdiotelegrafista strazmajster Joszef Maszlopi
a mechamk vojak IstvAn Nagy zajali a intemovali v budo-
ve MeStianskej Skoly v zajateckom tAbore v Eubietovej.
Popoludni toho isteho dna (2 9.) uskutoCml rtm. let.
J. Luptak na strop B-534 prieskum komunikAcii medzi
Liptovskym Sv Mikulasom a Popradom Na popradskom
letisku sptuoroval tn nemecke Ju 87A. ktore okamzite
z prvAho naietu strelbou palubnych zbrani poskodil. Так
mer trapcky sa skoncil 4 9 nalet posAdky lietadla S 328
Nepriatelsky Pirt Junkers Ju 52/3m g7e. W. Nr. nezname,
s vysostnymi znakmi madarskeho letectva, zostreleny
F. Cyprichom, ntitene pristal pri Radvani.
v zloieni pilot Skpt. S. Poljanec a pozorovatef tat. asp
S. Krc na dokladne zamaskovami nemeckti delostreleckii
batAriu pri Nezbudskej Lucke nedaleko Strecna. Pocas
druheho utoku nepriatef paTbou pechotnych zbrani tazko
zranil pilota do Tavej nohy. Napriek silnemu krvacamu
tispesne podnikol aj treti fttok. Po nom pokracoval v lete
smerom na Ruzomberok. kde do mestskych kasarni zho-
dil situadmi sprAvu о nepriatefovi Az potom nabral kom-
pasovy kurz na Tn Duby. Pocas letu v ddsledku straty kr
vi trikrat nakratko upadol do bezvedomia. Pred tretou
stratou vedomia. ked stroj uz letel hlboko pod horizon-
tom a pozorovatef uz nemohol pouzit padAk. Poljanec sa
nakratko prebral, stihoi zrovnat kormidla. mierne pri
75
SI OUXSKLU IH1MI
1944 - J945
tiahnut’ knipel a stabilizovaf lietadlo. Stroj vzApdti pristAl
v poriadku s bezvedomym pilotom a krajne rozrusenym
pozorovatefom, ktory pocas letu trikrat v klucovych situ
acidch na hranici zivota a smrti dokazal .ozirif' pilota.
Sanitka odviezla skpt. S. Poljanca do zvolenskej nemoc-
nice, odkial sa este celkom nedoliedeny na vlastnu zia-
dost 16. 9. vrAtil ku KL na letisko Tri Duby, aby mohol
pokracovaf v operadnej Cinnosti.
Luftwaffe okrem priamej bojovej cinnosti v priestore
Vnitky uskutodnovala v dftoch 3. - 4. 9. aj intenzivne
pneskumy v hlbke povstaleckdho tyla. Vzdusny pries-
kum zabezpedovala najma lietadlami Fw 189A z leteckej
zakladne PieSt'any a bombardovacimi strojmi Ju 88A z le
tiska Malacky-Novy Dvor. Rano 3. 9. о 07.10 h zahnala
10. bateria palbou sesf nemeckych lietadiel z priestoru
B. Bystrica a о 09 05 h jedno prieskumne lietadlo Fw
189A. Dfta 4. 9. vykonala Luftwaffe bombardovacimi Ju
88A dva prieskumne lety, о 08.10 a о 13.25 h, opAf do
priestoru BanskA Bystrica, na ktord 10. bateria vystreli-
la 16 granatov. Vecer о 18.30 h premkol nad letisko Tri
Duby dalsi bombarddr Ju 88A z Malaciek (zo zostavy III.
Kampfbeobachter Schule). V silnej protihetadlovej palbe
18. a 22. batCrie (vystrelili 137 rdn) sa nerv6znej posad
ke junkersa nepodarilo zbombardovaf letiskove budovy.
Osem zhodenych b6mb v&ak poskodilo VPD.
Caste prieskumne lety Luftwaffe. koncentrovanC do
priestoru Zvolen • Banska Bystrica, udrhavali obsluhy
t'aikej 10 a 18 PL baterie i obsluhy fahkej 22. PL baterie
v ustavicnom napAti. Niitili ich byf v permanentnej pozor-
nosti Так to bolo aj 5. 9. о 08.30 h. ked HS vyhlAsila le-
tecky poplach. Na bombardCr Ju 88A, ktory prelietai
priestor nad Banskou Bystricou 10. bateria vystrelila tri
granAty. Luftwaffe stihla v ten den uz о 06.30 h zasiah-
nuf troma Ju 87D-5 proti zoskupeniu motorovych vozi-
diel ruzomberskej vojenskej posAdky v miestnych kasar
iiach. ZhodenC bomby vsak kasarne minuli. Dopadli na
mohylu pplk. E. Budinskeho v strede mesta a uplne ju
znidili. Toto fiasko posadky Ju 87D-5 napravili iba cias-
tocne, ked pafbou z palubnych zbrani zapAlili na dvore
kasArni dve nakladne auta. Druhy bombardovaci nAlet
dvoch lietadiel Fw 189A 2. Staffel/NAGr. 16 z Piesfan,
vedeny na ieleznidmi stanicu RuAomberok, sa skondil
tragicky. Vyziadal si 34 obeti z radov civilneho obyvatel
stva - najma hen a deti.
Dalsie nebezpecenstvo zacalo povstaniu hrozif zo zapad-
nAho Slovenska. Nemecka bojova skupina SS Schill po
obsadeni Bratislavy a odzbrojeni miestnej vojenskej po
sAdky (2. 9.) disponovala v podstate dvoma motorizova-
nymi prapormi pancierovych granatnikov (prAporom Te-
uteberg a Kettgen). U2 2. 9. rozdiril tuto zostavu novos
formovany treti prapor pancierovych granatnikov. Ne
skdr po prichode policajnej strAznej jednotky. jednotiek
zemebrany a strAznej skupiny Dietz vzrdstol celkovy po-
cet skupiny na takmer 3000 muzov.
BojovA skupina SS Schill po odzbrojeni bratislavskej po
sAdky, obsadeni Trnavy a Nitry zacala rychlym postupom
3. 9. prenikaf na Topofcany. ktord obsadila uz na druhy
deft (4. 9.) о 12.30 h za vydatnej pomoci Luftwaffe. Z ju-
hozapadneho Slovenska tiez hrozilo povstaniu akiitne
nebezpecie. Preto boli na prehradenie smeru Topofcany •
Zemianske Kostolany Pnevidza RAztodno Skiend za-
sadene jednotky topofeianskej a zemianskokostolianskej
posAdky pod velenim stot. pech. A. Weinholda, dalej par
tizAnske jednotky VtAcnik a Pavel, dobrovofnici a zAloh
nici z Ponitria i z utvarov vyslanych velenim povstaleckej
armAdy. Ich ciefom bolo branif pristup к Pnevidzi a prie-
chody cez hormi Nitru do Turca, Handlovej. Kremmce. Do
bojov. ktord sa v tomto priestore rozpiitali, zasiahla aj
KL. Jej lietadlA titodili viackrat denne bombami a palub-
nymi zbranami na postavenie pofnych hiifnic a na pecho-
tu bojovej skupiny SS Schill. PosAdky KL prilietali z tych-
to letov na dostriefanych lietadlAch, kedze posobili dasto
v prizemnych vyskach 20 100 m. Dokonca kazdA strela
z puSky, samopalu mohla poskodif lietadlo a fazko zranif
mcitn nechrAnemi posAdku. Po kazdom pristAti sa tech-
nicky personal doslova vrhol na stroj. aby ho ihned opra-
vil a dostal do letuschopneho stavu. Vdaka vefmi dobrej
organizAcii prAce, nesmiernej zanietenosti technikov
vsetkych odbomosti boli lietadlA vo vefmi kratkom case
pripravend opaf vzlietnuf.
Hoci piloti KL zadiatkom septembra 1944 bojovii skupi
nu SS Schill bombardovali a postrefovali. vlastnymi sila-
mi jej postup nemohli zastavif, ale iba pribrzdif. Za sil-
mraku 2.9. odstartovala z Troch Dubov posadka lietadla
S-328 v zlozeni pilot rtm. let. V. DrAb. pozorovatef cat.
a§p S Krc na prieskumny let komunikdeii Nitra Zbehy
Stihac Kombinovanej letky rt. R. Bozik po zostrele nemec-
kdho Fw 189 dfia 4. 10. 1944 v kabine Bf 109G-6 W. Nr.
161742 roluje po VPD na Troch Duboch.
- Topofcany. Na ceste Nitra - Hrnciarovce spozorovala ne-
meckd nAkladnd auto. MalA vyAka letu umoinila pozoro-
vatefovi pafbou z gufometndho dvojdata znidif nepriatef
ske auto. Na krizovatke ciest pri Tormosi zastihla posad-
ka koldnu nemeckych nAkladnych Aut s presuvajiicou sa
pechotou, ktorA okamzite z rudnych zbrani spustila prie
hradmi strefbu. Pilot unikol organizovanej pafbe tak. ie
preletel pomedzi vilky na Zobore. Na zeleznicnej stanici
Zbehy posddka objavila transport nemeckych tankov. Po
splneni ulohy zhodila hlasenie о zistenej situdcii na veli-
telstvo obranndho liseku v priestore NovA Bana a potom
pristala za tmy na Troch Duboch.
76
SLOVUSSMiLHH TVO
1444 - 1445
Do exponovandho priestoru Nitra Chynorany uskutodnil
4. 9. operacny let aj zvk. let. F. Brezina na Avii B-534,
vyr. 6. 404. Bombardovacim naletom znidil derstvo zasa
denti pofmi delostrelecku batAnu bojovej skupiny SS
Schill. Pri spiatocnom lete zhodil povstaleckym jednot-
Imrich Stosel
Rostislav Kazansky
kam v priestore Zarnovica situ-
acne hlasenie о nepriatelovi. To-
ho isteho dna (4. 9.) prelietla po-
sadka KL v zlozeni pilot ddst
zAst. E. Cech, mechanik J. Hat-
nancik a rtk. TeplAn z letiska
Mokrad na letisko Tri Duby Sa
voiu Marchetti SM 84 bis. ktori
posluzila рог. V. Grunovi este
v ten den о 15.00 h na odvoz vo-
jensko-partizAnskej delegacie
(npor. C. Kuchta a spol.) do Kyje
va.
PozemnA nepriatefskA ciele si
museli posadky KL vyhfadAvaf
samy bez navadzacov Aj posAd
ka lietadla S-328 v zlozeni pilot
rtm. let. I. Stosel a slob. a§p. R.
Kazansky bola 5. 9. odkazana sa-
ma na seba, ked о 09.00 h od
startovala z letiska Tri Duby. aby
v priestore Simonovany (dnes
PartizAnske) • Chynorany - Zabo-
kreky - ТороГсапу vyhladala
a zbombardovala роГпё delostre-
1ескё batene bojovej skupiny SS Schill, resp. zmcila ne
pnatelske zasobovacie nakladnA autA Si trAny so streli
vom na presune к bojovym liniam. Nad Simonovanmi za-
siahla lietadlo nepriatefskA paTba z fahkych palnych
zbrani zo zeme zo smeru Kolacno, Brodzany a BoSany.
fazko zranila pozorovatefa slob. asp. R. Kazanskeho do
hlavy. Pozorovatef upadol do bezvedomia skdr. ako stihol
odistif bomby. NepriatefskA pechota ostrefovala lietadlo
s prestavkami pocas celeho letu na trase od Radobice az
po Nitriansku Stredu. Pilot nemohol odhodit neodistenA
bomby na koldnu nemeckych povozov, preto vystriefal do
nich vsetko strelivo z palubnych zbrani, Hoci lietadlo S-
328 malo silne poSkodenA smerovA a vyskovA kormidla
a odstrelemi cast favAho kridla. pilot rtm. let. Stosel do-
tiahol fazko zasiahnuty stroj na vlastnu zakladnu na
Troch Duboch. Pri pristavani z casovych dovodov poruSil
letecke predpisy. Neurobil povinny okruh nad letiskom
a pristal od Zvolena v protismere. Pri vybehu stroj zvrtlo
do pravej strany о 180°. Sposobila to prestrelenA vzpera
podvozka a rozstriefana pneumatika. Technicky personAl
napodital okolo pilotnAho a pozorovatelskdho miesta 28
zAsahov. Vazne zraneny pozorovatef R. Kazansky lezal
na palube v bezvedomi, stodeny do klbka Pripravena sa-
nitka ho okamzite previezla do nemocnice vo Zvolene,
kde sa podrobil mnohym operAciam Prezil ich. ale na nA
sledky fazkeho zranenia predcasne zomrel niekofko ro-
kov po vojne.
V spektre rozkazov, ziadosti a vyziev
Boje KL s nepriatefom pokradovali na viacerych lisekoch
povstaleckeho frontu, a to v priestoroch Vnitky - Prieko-
pa. Ruzomberok - Biely Potok, TelgArt a znova ТороГсапу
Oslany Denne islo о 15 - 30 vzletov, podfa toho, kofko
lietadiel bolo к dispozicii. Casto sa stAvalo, ze velitef KL
npor Smglonc dostAval bojovA rozkazy a ulohy nielen od
mjr. J. Totha, resp npor. L. Hrona. ale aj ziadosti z jedno
tlivych frontovych lisekov od velitefov povstaleckych jed
notiek (od 10. 9. velitefov taktickych skupin). ba i telefo
шскё ziadosti od clenov revoluCnych nArodnych vyborov
z oblasti. kde prebiehali tazkA boje. Bojovymi leteckymi
prostnedkami. кЮгё mal velitef KL к dispozicii. nemohol
am zdaleka vyhovief vsetkym rozkazom a ziadostiam
a pomoc V hierarchii naliehavych rozkazov. ziadosti.
prosieb a vyziev musel npor. Singlovid prisnou selekciou
operativne uprednostnif tie najpotrebnejsie a najnevyh-
nutnejsie co bolo casto vefmi fazkA. Neskdr, koncom
septembra a v oktdbn 1944 mu rozhodnutia navyse sta
iovalo aj vrtkavA а nepnaznivA pocasie ci prudkA zmeny
poveternostnych podmienok, ktorA znemoznili KL vyko
nAvat denne leteckii cinnosf. Po-
sadky KL vykonAvali v t'aikych
a zlozitych podmienkach na zas
taralych lietadlAch riskantnA
operacne lety. Statocne plnili
tilohu stihacieho a bombardova
cieho leteetva Svedci о tom aj
let pilota rtk rtm let J Slatin
skAho a pozorovatefa des. asp.
J. Modrovicha 3 9 do priestoru
TelgArt Poprad - V. Tatry Hy
be Mokrad V pnestore TelgArt
zbombardovali nemeckii autoko-
lonu vyzbrojenu FLAK-om Zhodih na nu 4 bomby a zasia-
hli ju aj strelami z palubnych zbrani a gufometnAho dvoj-
cata Nepnatef strefbu opAtovaL zasiahol favA hornA kri
dlo v blizkosti hlavnAho nosnika. PosAdka pristAla na le
tisku Mokrad. aby skontrolovala rozsah poskodenia.
Kedze nebolo vatne, vzApAti nabrala kompasovy kurz na
Tri Duby Podobne si pocinal na В 534. vyr. d. 405, aj
rtm. DrAb 5 9. podas bombardovania nemeckej delostre-
leckej batene pri Strecne, 7. 9. pri bombardovani nepria-
tefskych tankov a aut v tom istom priestore a tieA 8. 9.,
ked zbombardoval a ostrefoval nepnatefsku autokolonu
v pnestore H. Vestenice a vzApati po doplneni municie,
paliva a bomb na letisku Tri Duby aj nepriatefsku batAriu
pri Stredne.
V suvislosti s operacnou dinnosfou KL zaciatkom sep
tembra 1944 nemozno nespomemif, ze posadky lietadiel
museli plnit vefmi sirokA spektrum liloh V fazkych a zlo-
zitych bojovych a technickych podmienkach vykonAvali
vefmi riskantnA prieskumnA lety, aby ziskali pnmArne
dolezitA informAcie о smeroch nAstupu nepriatefskych
jednotiek, najma ich pocte a druhu bojovej techniky Roz-
vazali a zhadzovali letAky. mobilizadnA vyhlASky, povsta
77
SI.OVEVSKELETEC ПО
|<M4 . f«M5
leckd noviny vAhajucim a neinformovanym vojenskym po
sadkam najmA na vychodnom a zapadnom Slovensku.
ktord vyzyvali do boja proti nastupujiicim okupacnym
jednotkam. Vysledky prieskumu vyuzivalo velenie pov-
51а1ескёЬо letectva a KL na podporu vlastnych pozem-
nych jednotiek. Posadky KL plnili tilohu prieskumndho.
stihacieho, bombardovacieho. spojovacieho a zAsobova-
cieho letectva. Rychle zmeny vojenskej situacie na roz
nych tisekoch povstaleckeho frontu si vyzadovali okamfi
td leteckd zAsahy. ktore sa denne, podia potreby, prena-
sali do roznych priestorov. Posadky KL sa s maximAlnym
nasadenim usilovali aspofl ciastocne zastiipif nedostatok
modernych bombardovacich a stihacich lietadiel a t'azkej
bojovej techniky vyuzivajtic dovernli znalosf clenitdho te
гёпи, hoci stroje, na ktorych plnili lilohy, neboli technic
купи parametrami urcend na bombardovanie protilieta-
dlovych a delostreleckych baterii nepriatefa, kedze draky
ds lietadiel nemali zivotne najddlehtejsie miesta opan
cierovand, ale iba opreglejkovand a potiahnute platnom.
Napnek tomu nemal velitel KL npor. Singlovic inu moz-
nosf, ako zasadzovaf vysliizild ds. lietadla proti vzduAnd-
mu a najma рогетпёти nepriatefovi. Так tomu bolo aj 5.
9., ked mjr. Tdth nariadil, aby Sest' lietadiel KL podpon
lo dvoma az tromi bombardovacimi naletmi utok jedno-
tiek pri TelgArte. t. j. oddiely z partizanskej bngady Ja-
noAik. Za slobodu Slovanov, 1. cs. partizanskej bngady
J. V. Stalina a leteckii rotu npor. Minku proti jednotkam
ilderndho pluku 1. tankovej armady armAdnej skupiny
Heinrici s cielom vytlacif nepriatefa z priestoru Telgart.
lilohou posAdok KL bolo bombardovaf dvoma trojdlenny-
mi rojmi v tridsafminiitovych intervaloch петескё
obranne postavenia v priestore Zeleznicneho tunela a na
okraji lesa severne od tunela. Po tomto nAlete ostrefova-
li zivii silu nepriatefa palubnymi zbrahami. Potom sa vrA-
tili na leteckii zAkladnu, doplnili zAsoby municie a bomb
a dalsie litoky zamerali pozdfz cesty od Vemara na Hra-
novnicu a na Hrabusice tak. aby nepriatefovi znemoznili
pripadny presun zAloh z Popradu ci SpiAskej Novej Vsi.
Posadky KL splnili bojovy rozkaz, hoci po navrate z dm-
heho nAletu zostali letuschopnd uz len tri lietadlA. Ne-
meckA pechota paTbou vazne poskodila lietadlA celeho
roja. kedie ten bol nuteny vyhladAvat nepriatefa z vefmi
nebezpecnych prizemnych vysok
Na Messerschmittoch proti Luftwaffe - zostrel FW
189
Vefkym bojovym prinosom pre KL bol prilet dvojice stiha
dov rtk. let. F. Hanovca a rtk. let. R. Bozika na lietadlach
Messerschmitt Bf 109G-6 od byvalej SVZ mjr. J. Trnku
z letiska Torky zo ZSSR na Tri Duby 6. 9. о 17.55 h. Ich
priletu v ten den о 07.05, 07.15 h predchAdzala intenziv
na prieskumna cinnosf priestoru Zvolen - Banska Bystri
ca nemeckymi lietadlami Ju 88A; Fw 189A о 10.45
a 16.15 h a He 111H-6 о 10.55 h, na ktord 10. a 18. ba-
tdria PLK vystrelila 25 granAtov. Dvojica stihadov prista
la prave vo chvili, ked nemecky prieskumny Focke-Wulf
Fw 189A od 2. Staffel/NAGr. 16 z leteckej zAkladne Pies-
fany snimkoval kamerou letisko Tri Duby. Pretoze rtk.
let. Hanovec priviezol dolezitii depesu. ktoni musel ih
ned osobne odovzdat gen. J. Golianovi do Banskej Bystri-
ce. jeho miesto v druhom messerschmitte zaujal zvk.
rtm. let. F. Cyprich. Obaja piloti okamzite odStartovali
Focke-Wulf 189A sa im nadas stratil z oci. Svojou doko
nalou kamuflAzou takmer splynul s horskym terdnom.
Povstalecki stihaci preto ddkladne prepAtrali lidolie.
v ktorom sa im „ficko" stratil prizemnym letom. Napokon
ho objavili a dostihli pri Kremnici. Napriek tomu, ze rAdi
ovd spojenie so zemou, ako obycajne, nefungovalo, piloti
sa intuitivne dohodli na sposobe titoku. Po troch uto-
koch, podas ktorych jeden z pilotov litodil. druhy ho kryl
a siicasne sa sAm na titok pripravoval (nemeckdmu pilo-
tovi takto nedali ziadnu Aancu na linik), sa rozstriefany
Fw 189 s mftvou posAdkou na palube zrtitil s naplno be
ziacnm motormi do lesa pri Kremnici Tento zostrel Fw
Petrakov Pe-2, zltA 22, npor. N. Gul'jajeva po pristati na le-
tisku Tri Duby 30. 9. 1944
Rtk. let. Rudolf Bozik
189 niekofko mimit po prilete Messerschmittov Bf 109G-
6 na letisko Tri Duby dostatocne nazorne demonstroval
bojovy prinos tychto modernych strojov pre vzdusmi
obranu povstaleckdho tizemia.
Velenie Luftwaffe na zostrel Fw
189 zareagovalo. Okamzite pre-
sunulo z nemeckdho letiska
Ansbach na leteckii zAkladnu
v PieAfanoch 6 stfhacich lieta-
diel Messerschmitt Bf 109G 14
od JGr zbV 7. A z letiska Malac
ky Novy Dvor presunulo do Piet
tan 11 strmhlav bombardovacich
lietadiel Ju 87D-5. Boli intend
na podporu prAporu 178. divizie
pancierovych granAtnikov Tatra
utodiaceho v dnoch 13. 15. 9.
1944 v smere Sudany Krafova
ny a na podporu jednotiek bojovej skupiny SS Schill lito-
ciacich po 12. 9. z priestoru Oslany v smere Zemianske
Kostolany - NovAky - Prievidza proti jednotkAm 4. taktic-
kej skupiny a partizAnskym oddielom Pavel a Vtacnik.
Na prekvapivd protipartizAnske akcie a na nocnd rusivd
78
SI <>Xf \SkLLHK no
1444 1445
operacie najma proti letisku Tri Duby vyclenilo velenie
Luftwaffe Styri dvojmotorovd lietadla Siebel Si 204E 2.
Staffel/Nachtschlachtgruppe 4 z letiska Balice v Pofsku
na leteckii zakladnu Malacky-Novy Dvor, ktord priamo
podriadilo velitefovi nemeckych okupadnych jednotiek na
Slovensku gen. G. Bergerovi.
Ddst. zAstupca asp.
Matej Beznak
Dalsi zostrel Fw 189
Ked po dobyti Ruzomberka hrozilo. le by sa posilneny
prApor SS Schafer mohol prebif udolim rieky Revtica naj
kratsim smerom do centra povstania cez Niinii, Stredmi
a VySmi Revticu, nacelmk StAbu povstaleckej armady
mjr gst J. Nosko 7. 9. nariadil okamzite posilnif obranne
pasmo pesieho praporu stot. S. Chyliu, dislokovandho
v priestore Podsturec - Vel'ky Sturec Vysna a Stredna
Revtica, dvoma datami 20 mm PLK Oerlikon 22. baterie.
Obranu pri zeleznicnej zastavke Biely Potok zaujala 1
data por. del. L. SuSilu a 4. data ppor. del. J. Studenca
obranu vehtelskdho stanovisfa VOO 2 (od 10. 9. velitef
stva 6. taktickej skupiny) v Lip
tovskej Osade. Obidve daty boli
do obrany zasadene nie proti
vzdusnym. ale pozemnym ciefom.
2. data zaujala obranu v priesto-
re Zemianske Kostolany. Posled-
na (3.) data zostala i nadalej
chrAnif letisko Tri Duby proti
nizkym naletom Luftwaffe. Proti
lietadlovA obrana pnestoru Ban
ska Bystrica - Zvolen, oslabena
о tri daty 20 mm PLK, sa ul v ten
den (7. 9.) о 10.05 h stala sved
kom pokradujticeho vzduSndho
prieskumu. ktory ako obycajne obstarAval Fw 189A. Pre
zlti viditefnosf 10. bateria ani nevystrelila. Vysledok
prieskumu umolnil bombardovaciemu Ju 88A prenikmif
о 17.20 h nad letisko Tri Duby. Hoci 10. a 18. batdria
PLK vystrelili na lietadlo spolu 21 granAtov, titodnik zho
dil na travnatu VPD letiska 5 bomb.
Podobne ako R. Kazansky (ked na letisku Tri Duby drza
li stihaciu hotovosf zvk. F. Brezina a rtk. R. Boiik, kto
ri trikrAt startovali na poplach) mohol skoncif 7. 9. krAt-
ko po 15.00 h aj pozorovatef ddst. zAstupca a§p. M. Bez-
nAk, ktory s pilotom rtk. let. J. Zalikom odstartoval na S-
328 do priestoru Topofcany bombardovat delostreleckii
bateriu bojovej skupiny SS Schill, zasadenu severovy-
chodne od obce Vefkd Bielice. V priestore nad Kremni
cou posAdku prekvapivo napadlo nemecke prieskumne
lietadlo Fw 189A-2 2. Staffel/NAGr. 16 z letiska Piesfa
ny, ktord vyletelo z mrakov a zhora zo zadnej polosfery
zaiitodilo. Prekvapenie posAdky lietadla S-328 bolo о to
vacsie. ze krAtko predtym pilot ZAlik vyrovnal stroj tesne
pod hladinou mrakov v domneni, ze odtiaf nid nehrozi.
Len co sa objavil nepriatef. ktory vzapati spustil strefbu
z palubnych zbrani, rtk. ZAlik prudko strhol lietadlo do
strmhlavdho letu, dim sa vyhol prvdmu utoku. NAhla zme
na polohy lietadla odstredivou silou takmer vymrstila po-
zorovatela cez palubu lietadla (nebol pnviazany popruh
mi о pozorovacie sedadlo). V poslednom okamihu sa mu
podarilo zaklinif nohu do bombardovacieho mechanizmu
a ruky zabonf do ..bortu" lietadla. Nad takto visiacim po-
zorovatefom (S-328 nemal kabinu) preletel s vefkou pre
vahou v rychlosti Fw 189. VzApatf zacal tod it nad smoli
kom. aby umoznil strefbu svojmu zadndmu strelcovi. ZA-
lik vyrovnal pAd. pozorovatefa dostredivA sila znovu vtla-
dila na miesto bleskovo sa zbavil soku. zorientoval sa
a odistil gufometnd dvojca. V pravy cas. pretoze v tizkom
lidoli na juh od Kremnice. smerom na Hronskti Ddbravu,
asi 4 km severne od obce Jalna, nepriatefsky Fw 189 opAt
zaiitocil z prevysenia Smolik letel tak nizko. ze temer li-
zal podvozkom vrcholce stromov. BeznAkovou di2mou
zdeformovany bombardovaci mechanizmus nedovolil po
zorovatefovi zbavit sa nAkladu bdmb a odlahdif tym stroj
pred stibojom. BeznAk, kfaciac na debnicke od streliva,
zachytil do zameriavada nepriatefskd lietadlo vzdialend
300 m. Ked sa vysokou rychlost'ou priblizilo na ideAlnych
200 m, BeznAk krAtkou dAvkou zasiahol jeho favy motor
a kabinu. Fockewulf prestal titodif a ostrou stiipavou za
tAckou vyletel z udolia vlecdc za sebou pas cierneho dy-
mu. VAZne poskodeny Fw 189 midzovo pristAl na poli
v priestore obce Male Uherce. Posadke sa podanlo unik-
nut a dostaf sa к vlastnym pozemnym jednotkAm. S-328
pristAl na Troch Duboch pnamo z letu. bez povinneho
okruhu. s nezatiahnutym gufometom a neodhodenymi
bombaim
Bolo to prvd a vymmocne vzAcne vifazstvo stareho, vyslii
zileho Letova S-328 KL nad modernym a takmer dvakrAt
rychlejsim a nesporne lepsie vyzbrojenym lietadlom
HlAsna sluzba protilietadlovej obrany pri B. Bystrici pozo-
ruje povstalecke nebo.
Luftwaffe. Aj z pohfadu vysledkov vzdusnych subojov
v rAmci 2. svetovej vojny mozno toto vifazstvo kvalifiko
vat ako prekvapivo znedkave, pretoze ho dosiahla posad-
ka plAtnom potiahnutdho dvojplosnika. ktordho rychlosf
dosahovala maximAlne 328 km/h. Ak uvazime, ze jeho
vystroj tvorili dva pevne gufomety v kridlach vz. 30 kali
bru 7,92 mm (tie pilot Zalik vzhladom na vyvinutu situA-
ciu v sdboji ani nemohol pouzif) a pohyblivy pozorovatef-
79
SI.OMSsKLLHH ПО
1<M4 1445
sky dvojhlavftovy gulomet vz. 30 kalibru 7,92 mm. siiboj
bol vlastne vrcholnou ukAzkou Zalikovej skvelej pilotaze
a maximalnej streleckej pohotovosti pozorovatefa Bezna-
ka
Kremnicke Piargy - katafalk por. M. Hovskeho
Nie kazdy operacny let sa skoncil takto sfastne a lispes-
ne Na druhy den (8. 9.) na velmi lipenlivu ziadost’ Revo-
lucneho пАгоАпёЬо vyboru v TurCianskom Sv. Martine
postupne vyslal velitel KL npor. Singlovic na pomoc pov
staleckym silam v pnestore Vnitky - Martin dve lietadla
S-328 PrvC pilotoval rtm. let. I. Stosel, pozorovatelom
bol cat. asp. S. KrC. Na druhom letel pilot rtk. let F. Abra-
movid a pozorovatef des. asp. J. Modrovich. V zlom рода
si preleteli az nad Kremnicu. Mracna splyvajiice s hmlou
vytvorili Ьалёги, ktora im nedovolila prelietnut’ Piargy
ani Skalku Preto sa obidve posAdky vratili. pristAli a za-
hlAsili nesplnenie bojovej lilohy. Posledny pokus о prelet
Ьапёгу daZdovych mrakov a hmly urobili na dvoch stiha
cich hetadlAch B-534 rtk. let. J. Goralik a por. let.
M ITovsky. ktory si let doslova od Singlovica vyniitil. Ve-
litef KL pnkazal Uovskemu. aby sa drzal ako dvojka vef-
mi skuseneho Goralika. Mechanic! (J. Hranka a J. Ond-
ns) napojili hadicu vzduchovej ffase na hrdlo potrubia,
vpustili vzduch pn natACani motora a otvorili benzin. Len
Co motor naskocil. ffaSu so stlacenym vzduchom zatvori-
li. odmontovali hadicu a ini mechanici na dvojkolesovom
vozfku presunuli ffasu к druhej B-534. Zatiaf Ondris
otAckami siicasne zohrieval motor i olej, kontroloval ,,bu-
diky" na palubnej doske - palivo, tlak oleja a vzduchu.
otACky. Ked sa olej nahrial na 50’ C, vykonal motorovii
skusku, potiahol knipel к sebe. pridal plyn, zabrzdil, vy-
hnal otACky na 1500. prepol najskdr jeden magnet, sledu
juc otAckomer, kym neklesne о 20 otACok. potom pripol
druhy magnet, poCkal, kym otACky neklesmi do norrny,
ubral plyn a zakyval zbrojArom. aby zavesili bomby pod
kridla. presktisali gufomety a naplnili ich strelivom. Dvo
jica napokon odstartovala. Tri razy sa poktisila prerazit
v priestore Kremnica dazdovC mraky a hmlu siahajiicu po
zem. Pri tret'om pokuse о prelet i§iel rtk. let. Goralik az
do vysky 20 m nad terAn. Napokon pochopil, ze tiito ba
rieru nemozno prerazit. Otocil lietadlo do lidolia a vratil
sa na letisko. Mlady a este me dost skiiseny stihaci pilot
por. ITovsky. ktory navySe neabsolvoval noeny vycvik
a vycvik pre lety za znizenej viditefnosti v zlom poCasi,
stratil Goralika z dohl'adu a narazil do lipy pred kostolom
v kremnickych Piargoch. Pri nAraze sa odtrhli obidve fa
vA kridla, vybuchli nadrze paliva. Pilot, ktory pravdepo
dobne zahynul uZ pri nAraze, zhorel v kabine lietadla.
Bomby. zavesenA pod kridlami, sa nArazom uvofnili
a spadli na zem. Nevybuchli vsak. Zostali rozhAdzanA ve-
dfa horiaceho vraku.
Por M. Ifovsky patril к cerstvo vyradenym pilotom. PrvA
frontove sktisenosti ziskal v operacnych letoch z pofneho
letiska Drazkovce v dnoch 3. - 5. 9. 1944. V podstate i§-
lo о pilota, ktory si z CasovAho hfadiska este nestihol
osvojif nAvyk transformAcie vsetkych signAlov (najmA
zrakovych) do obrazu priestorovej polohy lietadla Vo ver-
mi zlom poCasi ho s najvaCSou pravdepodobnostou suzo
val aj strach z chyby pri pilotovani, Co bolo castym sprie-
vodnym psychickym hendikepom pilotov, ktori neabsol-
vovali vycvik za znizenej viditefnosti. resp. vycvik bez vi-
du podia pristrojov.
Prieskumy Luftwaffe prerAstli do najnicivejsieho nale-
tu
I napriek prevlAdajiicej celodennej oblacnosti 8. 9. usku
tocnila Luftwaffe prieskumnA lety do priestoru BanskA
Bystrica - Zvolen a Ruzomberok. poCas ktorych posadky
prieskumnych lietadiel zistili pritomnosf asi 30 roznych
lietadiel na letisku Tri Duby a posilnenie povstaleckej
obrany juZne od Ruzomberka v priestore Biely Potok
LiptovskA Osada. Vo vzdusnom pnestore nad Vefkou Fa-
trou zaiitoCilo jedno z nepriatefskych lietadiel Fw
189A na posAdku §-328. pilot Slatinsky - pozorovatef
Modrovich. a zasiahlo im favA kridlo. Smolik chvifu kfuC
koval po oblohe v snahe znemoznif protivnikovi presmi
strelbu a dostaf sa z do-
sahu jeho palubnych
zbrani. Preto zletel tes
ne nad zem. ,,Ficka“ sa
vsak nestriasol. Ten ho
i v nizkej letovej hladine
prenasledoval usilujtic
sa ho zostrelif. Pozoro
vatef Modrovich pafbu
opatoval. Musel nepria-
tefa s najvaCSou pravde-
podobnostou zasiahnut.
pretoze fockewulf sa
stiipavou zAkrutou ry-
chlo vzdialil z miesta
siiboja, Co umoznilo aj
povstaleckej posadke
nabrat kurz na letisko
Tri Duby. HS v tento
den osem raz avizovala
letecky poplach. Na je-
den z nich odstartoval
aj rtk. R. Bozik. Fw 189
vsak stihol vyfotografovat letisko a uletief na svoju ma
terskii zAkladnu skor. ako ho Bofik mohol dolapif Pov-
stalecky stihac pristal na letisku Tri Duby о 16.30 h po-
riadne sklamany. Ai po poslednom avize poplachu sa
podarilo петескёти lietadlu Heinkel He 111H-6 Ш.
Kampibeobachter Schule z Malaciek vyhnut pafbe 10.
a 18. baterie PLK. prenikmif nad Tri Duby a zhodit bom-
by. Nezasiahli vsak VPD letiska - padli do blizkych poll.
Shift ku cti prisluSnikom KL. ze aj v toto dazdive popo
ludnie 8. 9. vzlietli na prieskumne lety. PosAdka skolne-
ho lietadla E-39 (vyr. c. 13): pilot rtm. let. V. Drab, byva-
ly uCitef lietania v LS. a pozorovatef npor. M. SingloviC,
Rtk. let. Jtilius Goralik pred
Aviou B-534
80
SI.OVK\SKt.LHH no
194-1.1445
Mechanic! vesajti letecke bomby pod kridla lietadla S-328
Kombinovanej letky.
velitel KL. uskutocnili v case od 12.20 do 12.44 h vzdui
ny prieskum bojovdho tiseku pri Oslanoch. Coskoro po
ndvrate rtm. let Drib ako stihaci pilot odStartoval na
stihacke B-534 do priestoru Zarnovica - Vefkti Pole -
Oslany. Na otvorenom a vyvySenom mieste {na navriii
nad Vefkym Pofom objavil bezstarostne oddychujucu ne
meckti koltinu 12 konskych zaprahov. Zhodil na kolonu
sest' 20 kg bomb a vystnefal strelivo zo vSetkych styroch
gulbmetov. V ten den sa bojova skupina SS Schill nedoc-
kala posily, municie ani potravin
V sobotu 9. 9. sa naplno a v najnevhodnejsom okamziku
prejavili problemy s nemeckym trofejnym strelivom do
dvoch gulbmetov Rheinmetall Borsig MG-131, kalibru 13
mm a do kandna Mauser MG-151/20, kalibru 20 mm.
ktorymi boli vyzbrojene dva messerschmitty od byvalej
SVZ. Na letisku Tri Duby sa tento druh streliva nenacha
dzal. Preto ho sporadicky na ziadost velitefa KL a samot-
nych pilotov Messerschmittov Bf 109G-6 dopravovali so-
vietske posddky vzdusnym mostom zo ZSSR. Ale caste
poruchy pneumaticktiho mechanizmu nabijania zbrani
spbsobovali. ie palubne zbrane zlyhavali v rozhodujtictch
okamihoch titoku stihatia, a tak znizovali efektfvnosf na
sadenia tychto vykonnych strojov. Так to bolo aj 9 9
1944 о 07.40 h, ked na vystrahu HS odStartoval rtk let
R. Bozik na Bf 109G-6, W. Nr. 161725. do priestoru Pne
vidza, kde nepriatelsky bombarddr Junkers Ju 88A 4 III
Kampfbeobachter Schule z leteckej zdkladne Malacky
Novy Dvor robil dokladny prieskum obrannych postaveni
povstaleckych jednotiek. Trojnasobne zlyhame palub-
nych zbrani podas titokov na nepnatefsky junkers odza
du prinutilo Bozika prerusif titoky a vratif sa bez tispe
chu na Tri Duby. NavySe zadny strelec junkersa zasiahol
Bozikov stroj 26 strelami. Mechanic! lietadlo do rana
opravili. Posadka Goralik - Beznak vykonala 9. 9. о 08.10
- 08.50 h v prospech pozemnych jednotiek 5. taktickej
skupiny a partizanskych jednotiek v Turci takticky
prieskum obrannych postaveni nepriatefskych jednotiek
v priestore Martin Vrtitky. Vzapdti nato о 09.25 h po
sadka S-328 Slatinsky - Beznak zmapovala nastupne po-
hyby nepnatefa na smere Vrtitky Eubochfia. 0 10.36 h
S 328. vyr. cislo 61. s posddkou Zalik - Haim zavfsil 90
muititovy pneskum tvrdym a presnym bombardovacim
tiderom na nemeckd delostreleckd a minometnd batdrie
v exponovanom pnestore Martin Vnitky. Kratko popo-
ludni 9 9. vzhetla z Troch Dubov posddka S-328. pilot
rtk. J Zalik a pozorovatef dost, zastupca asp. M. Bez
nAk. na vzduiny pneskum komunikacii na letovej trase
Vefkd Biebce Bafovany Pnevidza V pnestore Chyno-
rany - V. Biebce doslo к necakanemu stretnutiu s nepna
tefskym Fw 189A 2 2 Staffel/NAGr 16 z leteckej za-
kladne Piesfany ktory robil takticky pneskum v pros-
pech bojovej skupiny SS Schill Nemecky pneskunmik
kamfate zautocii Pilotovi Letova §-328 sa vsak maj-
strovskys mandvrom podanlo vyhntif titoku a skryf sa
arikye prireamym letom v inej dolmke smerom na Hor-
nd Veszemce Odtiaf posadka skryte pozorovala. ako sa
u F* . • - opakovane poktisa vyhfadaf v predpoklada
Pnslusmci tcchmckcj skuptny Ing. Karola Kurtiho zarov-
navaju VPD letiska Tn Duby znicenu nemeckou Luftwaffe.
nom pnestore nad Bafovanmi a Oslanmi. Fw 189 napo-
kon doietel az po Zemianske Kostolany, kde sa nemecky
pilot, zrejme znechuteny netispesnym hfadanim. vzdal
nadeje na lacny tispech a vzdialil sa z priestoru predpo-
kladandho vzdusneho stiboja. Posadka Fw 189 sa nedos
tala к ticinnej strefbe, kedze starucky smolik nenasla.
Intenzivny pneskum letiska Tri Duby, najma lietadlami
Fw 189A-2 z letiska Piesfany. vyvrcholil 9. 9. о 16.50 h.
Vtedy posledny fockewulf uskutocnil ztiverecny fotogra
ficky pneskum (zistil pritomnosf 40 lietadiel), ktory roz-
hodol о urychleni najvacsieho a najkoncentrovanejsieho
titoku Luftwaffe planovaneho na 10. 9. Povodnym limy
slom nemeckdho velenia bolo zasadif iba tri strmhlav
bombardovacie lietadla Ju 87D na podporu pozemnych
jednotiek bojovej skupiny SS Schill, dalej uskutocnit' tak-
ticke prieskumy, letecky rozviezf a rozhodif asi 80 000
letdkov v ramci propagacno-pacifikacnej akcie.
Luftwaffe do priletu 1. ds. stihacieho leteckeho pluku zo
81
SU>\ FNSKt.LHK TVO
1444 . VMS
ZSSR na povstalecke uzemie Slovenska (17. 9.) takmer
denne bombardovala letisko Tri Duby. Na nalety vycleno
vala hetadld z vlastnych leteckych zakladni (Malacky-No
vy Dvor a Piesfany). Nemecke velenie sa usilovalo uplne
zniCif povstalecke letectvo. a tym paralyzovaf akukofvek
jeho operaCmi Cinnosf proti Luftwaffe, jednotkam Wehr
Velitelska budova s hangarom po nepriatefskom nalete na
letisko Tri Duby 10. septembra 1944. Focke-Wulf Fw 58C
bez poskodenia bombardovanie „prezil“.
machtu a zbraniam SS. Bombardovacie nalety mali defi
nitivne znemozmf prevddzku letiska do takej miery, aby
tam vobec nemohli pnstavaf hetadld, dim by sa dosiahla
liplnA izolAcia povstaleckych ozbrojenych zloziek zo
vzduchu. Islo о to. aby bol zlikvidovany silnejuci soviets
ky vzdusny most, ktory zacal zdsobovaf povstalcov najpo
trebnejsim vojenskym a zdravotnlckym materialom. £)al-
Sim ciefom Luftwaffe bolo zniCif bojovii techniku privaza-
nii na Tri Duby zo ZSSR. Pocas pobytu povstaleckych le-
teckych jednotiek na letisku Tri Duby (t. j. az do 25. 10.
1944) sa Luftwaffe nepodarilo dosiahnuf stanovend ciele,
hoci zvykla Casto aj dvakrAt denne bombardovaf letisko:
jednak vecer, kratko pred zotmenim. s cielbm zniCif VPD
a znemoznif noCnii prevadzku sovietskych lietadiel; jed
nak rano za svitania s illohou zniCif zo ZSSR dovezemi
vojenskii techniku a podkodif letisko. a tym vyradif aj KI,
z operacnej cinnosti. Okrem toho Luftwaffe sporadicky
bombardovala Tri Duby aj v noci, aby nanisala zdsobova
ciu cinnosf sovietskych transportnych lietadiel. zvydova
la riziko noCnych havarii a nidila prave dovezeny vojens-
ky a zdravotnicky material.
Prvy koncentrovany hromadny nalet na Tri Duby vykona
ny uz 31. 8. neuspokojil velenie Luftwaffe, a tak operac
ny stab na zaklade vyhodnotema plosnych snimok letis-
ka (potvrdih existenciu 40 lietadiel. protilietadlovii obra
nu, leteckii prevadzku) zhotovenych prieskumnynu Fw
189A v dnoch 6. - 9. 9. rozhodol. ze Luftwaffe podnikne
10. 9. zdrvujiici bombardovaci nAlet, ktory definitivne vy-
radi letisko z prevadzky, zmCi lietadla a vsetky letiskovd
objekty. Na tento najvdCsi bombardovaci nalet vydlenila
III. Kampfbeobachter Schule z Malaciek-Novdho Dvora
17 stnnhlav bombardovacich Ju 87D-3 a D-5. 8 bombar-
dovaclch Ju 88A a 4 bombarddry Heinkel He 111H. Ako
stihaci sprievod vyclenila JGr. zbV 7 z PieSt'an 6 Messer
schmittov Bf 109G 14. Zvdz 35 lietadiel sa 10. 9. о 17.15
hod. za slnecneho pocasia a velmi dobrej viditefnosti vo
viacerych vlnach a z rdznych strAn (od Ruzomberka. Sv.
Kriza nad Hronom a Banskej Bystrice) pribliiil к letisku
Tri Duby, aby zasadil rozhodujtici dder. Prva formacia
Siestich Ju 87D zautocila na obranne postavenie 18 pro-
tilietadlovej baterie 88 mm PLK stot. Hinterbuchnera.
Hoci bomby priamo nezasiahli batdriu, popretfhali kA
ble, Cim batdrii znemoznih pokradovaf v riadenej strefbe.
Skdr ako sa batdria odmlCala, stihla vystrelif iba dva gra-
ndly. Styri 20 mm PLK Oerlikony 3. Caty 22. batdrie
npor. Virdzeka sice vystrelili 165 rdn a 10 batdria 83,5
mm PLK stot. Lacka 45 ran no bez vaCsieho efektu. Na
tomto neiispechu sa podpisal aj techmcko takticky figel.
Vypocitavd posadky nemeckych bombardovacich a stiha-
cich lietadiel mali „precitami“ protilietadlovii obranu
priestoru BanskA Bystrica - Zvolen. preto prileteli do
priestoru letiska Tri Duby pomerne nizkym letom. cim
Casovo zaskoCili HS. Navyse na bombardovacie nalety
uprednostnili letovii hladinu asi 2000 m. Cim technicky
vyradili 10. i 18. batdriu z ilCinnej Cinnosti (rozprasky
grandtov v tejto vySke by ohrozovali vlastnd pozemnd
jednotky). A pokiaf islo о 20 mm PLK Oerlikony ich
licinny dostrel konCil na hranici 2000 m.
DruhA formacia siestich Ju 87D si vyhliadla za bombar
dovaci cief kasArne v Hajnikoch. ktord poskodila. Tretia
pafclenna formacia Ju 87D titoCila na vsetky letiskovd
objekty. Styri He 111Н a osem Ju 88A vytvorili Stvrtii
a piatu bombardovaciu vlnu, ktord ako vulkAn niCila VPD
a pomocnii plochu Vefkd Luka. Cas. ktory potrebovali
bombardovacie lietadlA na sformovanie sa do dalSich
litoCnych vln. dosledne vyplnili sprievodne stihacky Bf
109G-14, ktore palubnymi zbranami zasahovali lietadld
KL rozostavand po celej letiskovej ploche, zivti silu skry
tu v zemiakovom poli. medzi letiskom a riekou Hron.
Velka Luka po nemeckom bombardovani
Proti nalietavajiicim bombarderom odstartoval rtk. let
R. Bozik na Bf 109G-6. W. Nr. 161742. Rtk. rtm. let. Ha
novec na druhom Bf 109G-6. W. Nr. 161725. nevzlietol.
pretoze jeho stroj v ten den bol bez streliva. Uz kratko po
starte, pocas stiipania, doslo к poruche rddiostanice
v Bohkovom messerschmitte. Pilot sa teda nemohol spo-
82
SLOVENSKELETECTVO
1944 - 1445
tahmif. ze ho na ciel navedie pozemna navadzacia radios
tanica por. F. ArgalAsa. umiestnena pod stromami na Vef-
kej Luke. Sam si musel vyhladat' vzdusny cief. Vybrai si
formaciu strmhlavych bombarddrov Ju 87D Stuka. ktord
nalietavali na letisko od Zvolena. Pri prvom utoku mu pa
lubni strelci „sftik" nevenovali pozornosf. pokladali ho
pravdepodobne za jedndho z vlastnych sprievodnych sti-
hacov. V okamihu. ked mal z bezprostrednej blizkosti za
cat palbu, jeho palubnd zbrane opAt, ako deh predtym pn
titoku na Ju 88A. pre poruchu pneumatiky nabijama zly-
hali. hoci zAsobniky nabojov boli pine. To sa zopakovalo
pri druhom a trefom utoku s tym rozdielom. ze palubni
strelci sa uz stihli spamatat’ z prekvapenia a utocnika
privftali silnou palbou. Riskantnym mandvrom, plnym
odvahy, v nebezpecnej blizkosti „sftik". pnniitil pilotov
zmenif smer letu, takze zhodend bomby nepadli na VPD
letiska a na hangare, ale na novu nepouzivami casf letis
ka. teda mimo ciela. Trojnasobnd zlyhanie palubnych
zbrani printitilo odvazneho pilota vzdat' sa dalsich tito-
kov Aby sa vyhol nerovndmu boju so Aiestimi nemecky
mi stihacmi. bleskovo sa odputal od letiska a sledujtic
tok Hrona prizemnym letom doletel az к Telgartu Na Tn
Duby sa vratil az po skondeni nAletu о 17.50 h. L j po ho
dinovom lete.
V Bozikovej nepritomnosti formAcia bombarddrov Jun
kers Ju 88A zasiahla siestinu 250 kg bombami severnu
cast’ novej plochy letiska. Bomby vytvorili 3-5 m hlboky
krAter s priemerom 15-20 m. ktory sa ihned naplml vo-
dou PosAdky sddasne zhodili dasf bomb na VPD letiska
a na hangare Zo sposobu bombardovania bolo zrejmd, ie
posadky bombarddrov v snahe ticinne zasiahnuf VPD
tento dlhy tizky cief - volili uhol naletu к jej pozdlznej osi
tak. aby aspon jedna bomba zo zhodendho radu zasiahla
VPD. Casf 250 kg bomb s casovym zapalovadom vybu
chovala po zaboreni sa do zeme. nidila drendiny system
letiska na rozsiahlej ploche, zanechavala obrovske krate
ry, do klAdlo nesmierne naroky na pracovny vykon tech-
nickej skupiny. TA musela za vefmi krAtky das vodou zi-
vajtice jamy zasypaf. zavalcovaf a denne vyrovnavat'. ked
ze skyprena a nadvihnuta poda dlho sadala a vytvArala
preliadiny. Zhodend tnestivd a skrinove bomby mali za-
siahnuf iivfi silu v zAkopoch, „liscich" dierach. vo vol
nom priestore v poli medzi letiskom a riekou Hron Po
skondeni bombardovania opaf nastiipili do utoku spne
vodnd stihadky Messerschmitt Bf 109G-14. Strelbou z pa
lubnych zbrani zapAlili vefky hangAr, a tak dokonali die
lo skazy. Vlny ndletov sposobili znadnd straty na zivotoch
a vefkd materialne skody. Celkom zahynulo 20 osob. me
dzi mini aj hlavny mechanik KL rtm. J. Knst, traja vojaci
(Michal Stehlik z Kuchyne, Jan Pavlov, Frantisek Richter
z Vefkych Loviec. Jozef Liska z Budce) a 15 civilnych pra
covnikov obyvatefov z okolitych obci. medzi mini aj An-
ton Moravcik z Badfna, Ondrej Bobor z Vefkej Ldky, Ond-
rej Rybas zo Sliaca a dalsi, ktori pred bombardovanim
pracovali na liprave letiska. Vefky „Zvolensky” hangar,
v ktorom boli umiestnene lietadla a rozny spotrebny ma
teriAl LLD, bol nesmiernou obetavosfou a neuveritefnym
pracovnym nasadenim pritomnych vojakov. partizAnov,
civilov a poziarneho zboru z blizkeho zvolenskdho maje-
ra zachrAneny Poziar zlikvidovali skor. ako mohlo dojsf
к explozu vzduchovych a kyslikovych flias. Jedna zo zho-
denych bomb padla medzi troch vojakov a rtm. Krista,
roztrhala tela a tlakova vlna ich rozmetala do strAn. Me-
chanikovi Kovankovi crepina z bomby odtrhla kus chodi-
dla. Po skondeni bombardovania zo Zvolena coskoro do-
razilo na letisko Tn Duby nAkladne auto. Pnviezlo lekA
rov a zdravotny personal asi 15 studentiek 15-16 rod-
nych. ktore prejanh lizasnu obetavost’ a odbormi spdso
bilosf pn osetrovaru a odvazam ranenych Z okolitych de-
din prtsb ieny. den a najbhzsi rodinni prislusnici Kazdy
si hladal svojho blizkeho do pracoval na letisku Mnohi
sa so srdcervucim vyknkom vrhah к mftvym di fazko ra
nenym. objimajuc teiA svojich drahych
Obsluha 20 mm PLK vz 37 Oerhkon 22. baterie zasahuje
proti nepriatefovi.
Medzi poAkodenymi. zmcenymi rozstnefanynu a zhore-
nymi lietadlami zostah na letisku Tri Duby a na pomoc
nej ploche Velka Luka tieto stroje: jedna В 534, tn S-328
(z nich jeden s vyr d 13). Hanovcov Bf 109G-6, W. Nr.
161725. jeden Bf 109E 4. tn E-39. jeden KI 35D. dve
Bs 122, jedna Ba. 122. dva Ju 52/3m (z nich jeden s W.
Nr 131485 path] dr J. Tisovi), dve SM 84 bis (jedna s vyr.
c 22624| Luftwaffe znidila celkom 17 roznych lietadiel
KL Okrem toho posadky stihacich a bombardovacich lie-
tadiel poskodili jeden S-328, vyr. c. 223, Fw 58C-2 Weihe.
W Nr. 58459, a jednu B-534, vyr. d. 404.
Nidrve vysledky 50-mimitoveho naletu Luftwaffe na letis
ко Tri Duby fotograficky zdokumentoval prieskumny Fw
189 A. ktory nikym a nidim neohrozovany pokojne knizil
nad letiskom a zaznamenaval kamerou kazdy detail. Pod-
fa stot. B. Kubicu skody sposobene naletom (znicene
a poSkodene lietadla, zhoreny sklad pomocneho leteckd-
ho materiAlu, poSkodend kasArne Hajmky a oba hangAre,
znicena casf VPD letiska) cinili 8 10 milidnov Ks. V sti
vislosti s vyhodnotenim naletu na Tri Duby je rozhodne
pozoruhodnd, ze vecernd hlAsenie nemeckdho generala
v Bratislave z 10. 9., zostavend podfa netiplnych informa
83
SLOVEXSKEIHK ПО
1444 l«M«
cii, pokladalo prevAdzku letiska za natrvalo vyradenti
i cinnosti. Pocet znicenych lietadiel (10) podhodnotilo so
skutocnosfou (17). Za znicenti pokladalo aj jednu faAkti
protihetadlovti batdriu, ktord ochranovala letisko, co bo-
lo liplne v rozpore so skutocnosfou. Dalsie hlasenie z 11.
9. uz priptisfalo mierne preexponovany pocet znicenych
povstaleckych lietadiel (15-20).
Nepokorene Tri Duby - boj vo vzduchu i na zemi po-
kracuje
Ani tento hromadny lider Luftwaffe morAlne nezlomil
obrancov letiska. hoci mini zalomcovala skrtisenosf a 2i-
aT nad stratou tofkych iivotov, nad rozsahom material
nych skod a poctu znicenych lietadiel. Luftwaffe sa ne
podanlo zlozif Tri Duby na kolenA. i ked znicila 17 lieta-
diel, z toho 6 bojovych, co operadne velmi hendikepovalo
KL. pretoze tieto straty nemala cim nahradit. Bojovy
elAn, nesmierna pracovitost’, discipline prislusnikov lie
tajticeho a technickdho personalu letiska. technicka vy-
naliezavosf Vrsanskeho LLD pri opravAch poskodenych
lietadiel. obdivuhodne pracovnd nasadenie technickej
skupiny Ing. Ktirtiho a Ruzicku, ktord znova a znova
obnovovala VPD letiska - to vsetko umoznilo obnovif le
teckti prevadzku a pokracovaf v aktivnom vzdusnom
i pozemnom odpore proti nepriatelovi. i ked straty lieta-
diel rozhodujiicim sposobom limitovali rozsah operac
nych zasahov KL.
PretoSe jednotky bojovej skupiny SS Schill 11. -12. 9. za
podpory Luftwaffe, delostrelectva a stihadov tankov Het-
zer celnymi titokmi a obchvatmi vytlacili povstaleckii
obranu pri Zemianskych Kostofanoch. netakticky zasa
demi mimo vyAiny,
museli partizanske
oddiely a vojenskd
jednotky 4. taktic-
kej skupiny Muran
usttipif az pred
Prievidzu. Len co
povstalci stratili
Prievidzu (13. 9.),
otvorila sa bojovej
skupine Schill ces-
ta na Handlovti. Ne
mecke (dnes Slo
venske) Pravno, do
Turca, na Sv. Kriz
nad Hronom
a Kremnicu. Do bo
jov v priestore M.
Uherce Oslany 12.
9. zasiahla aj data
20 mm PLK por.
Spissaka a о dva dni neskor aj v priestore Prievidza, kde
brAnila proti vzdusnym ndletom zdvod Carpathia. Po za-
ujati noveho obranneho postavenia na ciare Hrabovy haj
- Bansko Kopanica vyradila z vysiny Bansko nemecky
Zvk. let. Frantisek Brezina pred
Aviou B-534 na letisku Tri Duby
stihad tanku a zostrelila nepriatefske lietadlo Fieseler
Fi 156C-3 Storch
Vazna vojenska situacia v priestore Zemianske Kostola-
ny Prievidza primala 11. 9. velitefa leteckej skupiny Ko
liar mjr gSt. J Totha vytvorif dve tidernd roty z prisluSni
kov svetlometnej caty a nadpodetnych prislusnikov kano
novych baterii ZS DPLP. Na zaklade jeho rozkazu sa ve-
litefom 1. tidernej roty stal npor. del. J. Henzely. ktory sa
vrtitil к ZS DPLP po rozbiti povstaleckej obrany pn Ze
mianskych Kostofanoch. Velitefom 2 udernej roty. vytvo
renej z prislusnikov svetlometnej daty a dalsich nezara-
denych delostrelcov, sa stal npor. del. L. Drinocky. Obid-
ve roty boli dislokovand v priestore Salkova Poniky, kde
absolvovali urychleny pesi vycvik Dna 16. 9. sa sformo
vala z prislusnikov zahmlievacej batdrie 3. tidernA rota,
ktorej velitefom sa stal npor. del. M. MordAcik.
Len co sovietske lietadlA 12. 9. priviezli na letisko Tri
Duby vefkokalibrovd gulomety (VKG) DSK 12,7 mm. vy-
Povstalecky Messerschmitt Bf 109G 6 na letisku Tri Duby
fasovala ZS DPLP zo zasielky 3 fazkd protilietadlovd gu
fomety. Vzapati nato sa od 10 batdrie vyclenili obsluhy,
aby absolvovali vycvik s novou zbranou. Z nich sa vytvo-
rila nova data na boj proti nizkoletiacim lietadlAm (jej ve-
litefom sa stal npor. del. R. Liskovic), ktorti velitefstvo le-
teckej skupiny KollAr po prilete 1. ds. stihacieho leteckd
ho pluku 17. 9. zasadilo na obranu pofndho letiska Zoina.
Straty na zivotoch a materiAlne skody sposobend Luf-
twaffe 10. 9. psychicky vefmi negativne dofahli na perso
nAl letiska Tri Duby, no nezlomili ho Ako prvd sa pozvie-
chalo velenie KL. Npor. Singlovic okrem probldmov riade-
nia operacnej dinnosti musel 12. 9. razne odmietnuf kri
ve obvinenie о narodnej a politickej nespofahlivosti vzne
send stot. Pristachom na adresu stot. Kubicu, npor. Pa-
todku a npor. Sottnika. Singlovic v odpovedi prednostovi
politickej spravy pplk. del. M. Veselovi potvrdil, ze vSetci
bezdovodne obvineni vykonAvajti zodpovedne svoje tilohy
za neobydajne fazkych podmienok. Touto odpovedou zas-
tavil JalSie nezmyselne setrema. Miemou, no hojivou na-
plasfou na straty bojovej techniky bol prilet stot. P. Gas
parovica 11. 9. na S-328. vyr. dislo 266. B-10, od SVZ zo
ZSSR. bez bombovych zAvesov. no vyzbrojenom palubny-
mi gulbmetmi a gufometnym dvojdafom. Na palube lieta-
84
SI.(HE\Sktt.l IE< ГХО
1944.1945
dla previezli okrem vysielacky aj dvojclenmi sovietsku
obsluhu. Stroj pre nedostatok bojovych lietadiel zostal na
letisku Tri Duby. GadparoviC sa do ZSSR vrdtil na KI 35D.
Strojovy park KL mjr. Trnka doplnil aj 13. 9.. ked vyCle
nil pre potreby povstaleckdho leteetva dalsie lietadlo
i byvalej SVZ, S-328. vyr. cislo 148. B-5. posadku ktore -
ho tvoril pilot rtm. M. Zinka a pozorovatef por v zdl
T. GajdoS. Obidvaja sa po prilete stali kmenovymi prislus
nikmi KL.
Dna 12. 9. sa naskytla prflezitost splatif nepriatefovi cast
dlhu. Nemecky bombarddr Junkers Ju 88A z letiska Ma
lacky-Novy Dvor sa poktisil о opdtovny fotograficky pries
kum vysledkov ndletu na Tri Duby z 10.9. 1944. Proti ne
mu vzlietol о 08.10 h zvk. rtm. let. F. Cyprich na Messer
schmitte Bf 109G 6 a coskoro ho dostihol. Dvoma utok
mi poskodil jeden z jeho motorov, no pre nedostatok stre-
liva sa musel dalsich iltokov vzdaf. Vdzne poskodene lie
tadlo mohlo letief iba v horizontale, nemohlo preletief
kopce v priestore Brezna nad Hronom. a preto ntidzovo
pristalo seveme od mesta na Itike Uplazie Povstalecki
vojaci posddku zajali, stroj skonCil v Srote Naboje a zbra
ne vymontovali a previezli na Tri Duby ako vojnovti ко
risf. Cyprich si tak na konto aktiv pnpisal dalsi zostrel
V ten deft sa vrdtil z tispeSnCho operaCneho letu aj ctk. J.
Zalik na S-328. Podarilo sa mu splnif bojovii tilohu: pres
ne zbombardoval minometne postavenie nepriatefa
v priestore Vriitky Martin. Piny zasah do Cierneho pot
vrdili aj prislusnici motorizovaneho praporu letcov stot.
Haluzickeho. Na intenzivnom patrani po havarovanom
lietadle por. Ifovskdho v priestore severovychodne od
Kremnice sa v ten den podiefala aj posadka E-39. vyr. ci
slo 42. ktord po potvrdeni havdrie, v rdmei 45-minutovd
ho prieskumu, pristala na letisku Tri Duby.
Na nasledujtici den (13. 9.) dtdb nemeckych okupacnych
vojsk napldnoval vypad jednotky 178. tankovej divizie
Tatra seveme od Vdhu cez Ttirany na Krafovany. Ciefom
bolo spojif sa s bojovou skupinou SS Schafer titociacou
od Gombasa (dnes Hubova). Ulohou bojovej skupiny SS
Schill bolo vypadom dobyf a obsadit Novdky a Prievidzu
Jednotka 178. tankovej divizie Tatra obsadila vyvyseniny
seveme od Sucian. Nepriatel podporovany tromi Junker
smi Ju 87D od III. Kampfbeobachter Schule vytlacil catu
letcov prdporu stot. Haluzickeho z praveho brehu Vdhu.
obsadil cestny most i zelezniCnti traf a vytvoril predmos
tie cez Vah smerom na juh. Utok bojovej skupiny SS Schi-
ll z priestoru Vieska - Zemianske Kostolany, ktory sa za-
cal о 07.00 h. tispesne podporili okrem dvoch tankov Pz.
Kpfw. III. delostreleckej a minometnej palby. najma tri
bombardovacie Ju 87D. ktore naletmi vyrazne pnspeli
к padu Novak a Prievidze. KL sa zmohla iba na prieskum
ny let spojeny so zhadzovanim letakov. ktory bez jedind
ho naboja v zdsobnikoch palubnych zbrani na Bf 109E-4.
W. Nr. 2787, о 09.55 h uskutocnil rtk R Bozik na trase
Tri Duby - Vnitky - Bratislava. Na materskti zdkladftu sa
z tohto krajne riskantneho letu vrdtil о 10.45 h.
Luftwaffe zakoncila v ten den svoju cinnosf noenym rusi-
vym bombardovacim titokom na letisko Tri Duby. S naj-
vdCSou pravdepodobnosfou idlo о lietadlo Siebel Si 204E
2 Staffel/NAGr. 4 z letiska Malacky-Novy Dvor, ktore
о 21 00 h omylom zbombardovalo priest or zapadne od ob-
ce Sielnica namiesto neosvetlendho letiska Tri Duby.
Bomby padli do pofa, takze nesposobili ziadne straty na
zivotoch.
Len Co posadky sovietskych lietadiel zhodili v noci z 13.
na 14 9. na Tri Duby zbrane. strelivo. medzi ktorymi sa
nachddzali aj naboje do povstaleckeho messerschmitta,
coskoro sa to 15 9 prejavilo v operacnej potencii KL.
Zvk. rtm. let F. Cypnch pocas zhadzovania letdkov v ty-
le nepriatefa objavil pn Zlatych Moravciach nemeckd zd-
sobovacie auto s vleckou nalolenou municiou na presune
к frontovym jednotkdm bojovej skupiny SS Schill. Niekof
kokrdt nan zautocil strefbou z palubnych zbrani. az kym
nevybuchlo v plamenoch
Hoci KL po bombardovacom ndlete disponovala iba tor-
zom z pdvodnej. zvttia zastaralej Cs. bojovej leteckej
techiuky. jej posadky (BoljeviC - Benka, Kiikel Haim
a dalsi) s obdivuhodnou odvahou tispesne napadali
v pnestore Oslany Novdky (dediny Kos a Laskar) - Han-
dlovd Pnevidza - Gajdel Nemeckd Pravno, resp drzali
pohotovosf a vykonavali pneskumne lety (R Bozik 14.9.
о 16 35 - 16 55 h a npor. V. KnSko). rekognoskovali situ
dciu a pritomnosf nemeckych lietadiel na slovenskych le-
tiskdch. schopnych okamzite podpont titoCnd akeie bojo-
vej skupiny SS Schill, ktord do 16 9 postupovala bez
ochrany zadnych spojov a zabezpecenia zboku a zozadu.
V napadani pokracovali aj v zuzujticom sa lesnatom tido-
li rieky Nitra. Prirodzene. KL svojimi silami nemohla zas-
tavif. ale iba pribrzdit postup bojovej skupiny SS Schill
Cvicny Klemm KJ 35D na letisku Tri Duby v lete 1944
do vychodiskoveho postavenia na spoloCny zdvereeny
titok s jednotkami 178. tankovej divizie Tatra (uviazla
v pnestore Vnitky Martin a bolo potrebnC jej Co najskdr
pomdef) a bojovou skupinou SS Schdfer (mala nadviazat'
spojenie so 178. tankovou diviziou Tatra, obnovif a zabez-
peCif zeleznicnti traf Ruzomberok Vnitky Zilina a od-
suntit zbrojdrsku vyrobu delostreleckych lafiet z Ruzom
berka) proti hlavnym povstaleckym silam juzne od Vrti
tok. Tri Ju 87 Ш Kampfbeobachter Schule 14. 9. tiCinne
podporili titoCnC tisilie vyclenenej jednotky 178. tankovej
divizie Tatra, takze vychodne od Krafovian sa jej podari-
lo nadviazaf spojenie s posilnenym praporom SS Schafer
a zadaf realizovat dalsiu fazu pacifikacnej akeie v doby-
85
SLOVENSKf.4.1 I НПО
1944 • PM.'
tom priestore. NoAny prieskum dopravnAho Junkersa Ju
52/3m g7e z leteckej zAkladne Malacky-Novy Dvor. spo
jeny so zhadzovanim letakov. ktorAho zmyslom bolo pro-
pagacne oslabif a demoralizovaf odpor povstaleckych
ozbrojenych sfl, ukoncil v ten den operadnti cinnosf
Luftwaffe.
Nadvlada Luftwaffe oslabena. ZAsobovacie lety KL na
Oravu
Na telefonicky rozkaz gen. Goliana, ktory nemal spojenie
s vojenskou posAdkou mjr. g§t. D. Jamrisku na Orave. ani
potvrdene informAcie, Ci jednotky 178 tankovej divizie
Tatra, resp. posilnenAho prAporu Schafer nezadali s oku-
pAciou Oravy zo smeru od Krafovian a Ruzomberka. od-
startovala 15. 9. z letiska Tri Duby о 10.20 h posAdka Le
tova S-328. vyr. C. 223 pilot rtk. let. J. Goralik a pozoro-
vatef npor. M Singlovic. (LLD npor. VrsanskAho uz stihli
opravit stroj poAkodeny nemeckym bombardovanim 10.
9.) Jej lilohou bolo ziskaf informAcie о postupe nepriatef
skych jednotiek z priestoru Vnitky na Kralovany - Trste-
mi a z priestoru Ruzomberok a od pofskych hranic na
Oravu. Posadka poCas prieskumu objavila v priestore
Vrtitky postavenie nemeckych protilietadlovych batAni.
Napriek silnej paTbe. ktord zasiahla platene potahy kri-
del a zadnii Cast trupu lietadla. podnikla z letovej hladi-
ny 600 m tri hfbkovA bombardovacie litoky. ktorymi uml
cala jednu z baterii. Jej obsluhu pomohol vyradit aj pilot
paTbou z palubnych gulometov. Posadka pokracovala v le
te hore VAhom smerom na Kralovany. Pred Siitovom za-
siahla dAvkou z pozorovatefskAho gufometnAho dvojcat'a
dva nemecke tanky a primitila obsluhu protilietadlovAho
gulometu striefajiiceho na smolik zliezf z otvorendho pri
klopu tanku do jeho litrob Nacrt so zakreslenim nemec-
kych protilietadlovych batArii a tankov opatril npor. Sin-
glovic poznamkou, ze je potrebnA vojensky sa zabezpecif
od Krafovian, a zhodil ho na nAdvorie kasArni v Dolnom
Kubine. Pri spiatoCnom lete. asi kilometer pred Krafo
vanmi, smerom na PAnucu, Singlovic ilcinne zasiahol
strefbou z gufometnAho dvojCafa za tankom postupujiicu
skupinu nemeckych samopalnikov z vyClenenej jednotky
178. tankovej divizie Tatra, ktorA v ten den vydatne po-
mahala jednotkAm posilneneho prdporu SchAfer (iltoCil
z vychodu od Stankovian) zovrief obklucovanie povsta
leckAho praporu Oskvarek zo zApadu utokom od Tiinan.
PrApor nemal inti linikovti cestu. iba ustiipif к oravskej
skupine mjr. gst. Jamnsku. PosAdka lietadla S-328 na-
brala potrebmi vysku na prelet Vefkej Fatry. vhupla do
lidolia Hrona a о 11.55 h pristala na letisku Tri Duby.
Npor. Singlovic vysledky pneskumu ihned zahlasil gen.
Golianovi, ktory sa v dalsich dnoch rozhodol pre zAsobo-
vacie lety oravskej skupiny mjr. Jamrisku. Stalo sa tak
preto, lebo nepriatef 15. 9. koordinovanym lisilim jedno
tiek prdporu SchAfer a 178. tankovej divizie Tatra dobyl
Kraloviansku tiesnavu. ovlddol ieleznicmi a cestnii ko-
munikaciu od SuAian po GombAs (dnes HubovAJ. cim izo
loval oravskii skupinu mjr. Jamrisku od 5. taktickej sku
piny, vytlacil ju z jej obrannych postaveni pri Brestovej
a Dolnom Kubine do priestoru Parnica LuCivnA. 0 tom.
ze sa Luftwaffe permanentne usilovala ziskavat a spres
novaf informAcie о vojenskej situAcii na letisku Tri Duby.
v priestore Zvolen • Banska Bystrica a propagandisticky
posobif na povstalcov, svedci aj skutoCnosf. ze 15. 9. dva
krdt о 10.20 a 15.20 h vyslala Focke Wulf 189A 2. Staf
Pilot Rudolf Bozik, vynikajiici stihad Kombinovanej letky.
pred Bf 109G-6
fel/NAGr. 16 z letiska Piesfany na prieskum tohto cen
trdlneho povstaleckAho pnestoru. ktory zaplavila dema-
gogickymi letakmi. KL zasiahla toho dna v prospech vlas-
tnych jednotiek 5. taktickej skupiny iba jednym bombar
dovacim liderom. ktory zasadil rtm. Drab na B-534, vyr.
cislo 405. nepnatefskej batArii v obrannom postaveni za-
padne od Vriitok.
PosAdky KL suplovali povstalecke delostrelectvo najma
vtedy, ked si to vyzadovalo nezvyAajne nasadenie proti
nepriatefskemu hniezdu odporu. Так to bolo aj 14. 9. se-
verovychodne od Kosiit v Dolnom Turci na kote 406 HrA
dok, v cintorine, kde za betonovymi hrobkami zaujali pa
lebnA postavenie obsluhy nepriatefskeho gufometnAho
hniezda a paTbou kontrolovali povstaleckA pozicie v Ko-
siitoch. Na naliehavA hlAseme pplk. del. E. Perka, velite-
fa 5. taktickej skupiny, vyslal velitef KL npor. M. Singlo
viA rtm. let. Draba na stihadke B-534. ktory bombami
86
SIOVKSSKbLI-IK no
1444 |>M5
i palubnymi zbranami umlcal odpor nepriatefa v cintori-
ne. Tento byvaly ucitel lietania v LS zabodoval aj pocas
operacndho letu 16. 9., ktory tiez uskutocnil na B-534
Podas prieskumu nepriatefskych postaveni zistil pozfciu
gufometndho hmezda jednotky 178. tankovej divizie Ta
tra, zasadeneho na tzv. Attilovej hrobke vyvysemne tur
cianskej roviny nedaleko Priekopy. Z vysky 700 m z klza
veho letu dva razy nan zaiitocil. Styrmi 20 kg bombami
do „cierneho" a palbou z palubnych gufometov znidil aj
zivii silu. cim pomohol prislusnikom praporu letcov kpt.
Haluzickeho obsadif do vecera toto takticky dolezitd
miesto. V ten deh о 11.52 h tispesne zasiahla KL aj
v priestore Ruzomberok. Ulohou posadky lietadla S-328
rtm. M. Zlnku a dost, zastupcu asp. M Beznaka bolo
zbombardovat zeleznicnti stanicu v Ruiomberku. a tak
znemozmf posilnenemu praporu Schafer odstivaf delos
treleckii techniku z Mautnerovych zavodov pre potreby
Wehrmachtu. Posadka sa rozhodla obletief Ruiomberok
Volila letovu trasu na Eubochnu a na Dolny Kubin. aby
mohla necakane od severu napadmit urdeny aef Podas
letu zaregistrovala koldnu 8 taikych nakladnych aut pra
poru Schafer presuvajiicu sa od Likavky smerom na Doi
ny Kubin. Posadka koldnu nenapadla. ale letela dalej na
prvy cief. ZeleznidnA stanica vsak bola prAzdna. Pretoze
pozorovatef BeznAk z vySky 300 m objavil vo svahu nad
ruzomberskou zeleznicnou stanicou smerom na Likavku
nemeckii protilietadlovd batdriu 20 mm PLK Oerlikon.
bleskovo dohovorenym znamenim upozomil pilota. ktory
lietadlo vzapati naviedol nad nAhradny ciel. Posadka
presnym bombardovanim batdriu zasiahla a vyradila
z cinnosti. Az potom sa rozhodla napadmit' koldnu na pre-
sune. Pilot spustil strefbu z palubnych gufometov a po
Letecky zaber na Tri Duby
йот aj pozorovatef z gufometndho dvojcafa. Nepriatel
opatoval pafbu z rucnych zbrani. Jedna zo striel odstreli
la BeznAkovi ochranne okuliare. Pocas spiatocndho letu
na Tri Duby mu pnid ostrdho vzduchu vAzne poskodil
spojivky. do aSp. BeznAka vyradilo z lietania.
Takmer paralelne s nocnym prisunom nedostatkovej mu-
nicie do Bf 109G-6. zhodenej z 13. na 14. 9. sovietskymi
lietadlami na Tri Duby. sa sdasti vylepSil systdm navAdza-
nia Bf 109G 6 na nepriatefske lietadla. Prenikali najma
do priestoru Zvolen Tri Duby BanskA Bystrica, hoci ho
ochrahovala 10 . 18. a 22. protilietadlovd batdria ZS
DPLP Na letisku Tn Duby nebola instalovanA pozemnA
rAdiostanica schopnA nadviazaf spojenie s rAdiostanicou
lietadla Messerschmitt Bf 109G-6. Na vyhfadAvanie
vzduindho ciefa sluiila sief hlAsok. rozmiestnenych po
celom povstaleckom lizemi No konecne vyhfadAvanie
vzdusneho ciefa musel urobif pilot sam. to ho mitilo
v rozhodujiicej chvfli na maximum zvysit pozornosf, aby
nepremeskal vhodny moment na litok.
Konkretne sa situAcia v navAdzani na vzdusne ciele cias-
todne zmemla к lepSiemu 6 9.. ked na Troch Duboch
pnstAlo lietadlo Fw 189A 2 byvalej SVZ mjr Trnku zo
ZSSR Pilotoval ho rtk let. J. Slivka (navigator cat. asp.
J Mejo) Na palube lietadla priletel aj stydny ddstojnfk
stAbu 1 UF mjr 1.1. Sknpka Studenskij a velitef skupi
ny radistov npor G. J. Stafnoj. Specialista na nadvazova
me spojenia z nepnatefskeho tyla. PersonAl KL prelietol
Fw 189A-2 na pomocmi plochu Vefka Luka a dokladne
ho zamaskoval Jeho radiostanica FuG 17 sltizila na na
vadzanie povstaleckych Messerschmittov Bf 109G 6 na
nepnatefske betadla RAdiostamca posliilila rtk. let.
R Bohkovi 16 9 pn navadzani stihacky Bf 109G-6 do
blizkosti nemeckdho bomharddra Ju 88A. ktory odstarto-
val z leteckej zAkladne Malacky Novy Dvor Rtk let Bo-
2ik о 15.30 h na avfzo HS a vyhlAseny poplach vzlietol
ako pohotovosf na obranu letiska Tn Duby. Medzitym Ju
88 u2 stihol odhodif bomby na VPD letiska a zacal uni-
kat juhovycbodnym smerom V kritic-
kom okamihu (podas stiipama Bozikov
ho Bf 109G-6) doslo к poruche rAdiopri
jimada Nasfastie situAciu zachranila
18 protihetadlova batdna 88 mm PLK
kpt Hinterbuchnera. zasadend na zA-
padnom okraji obce HAjmky, ktora gra
natmi zarAmcovala unikajiici bombar
ddr do Stvorca. V prvom momente pilot
junkersa pokladal Bf 109G 6 za vlastny
stroj. preto nemal snahu unikaf. Len do
sa vsak messerschmitt priblizil na licin-
ny1 dostrel, pilot Ju 88 zbadal, ze must
korigovaf svoju hrubii chybu a usiloval
sa bleskovo unikmif. Spustil sa kolmo
к zemi. ZAsluhou rafinovanej kamuflAze
splynul s pozadim hor a nadas unikol
nielen z dosahu palubnych zbrani pov
staleckej stihacky. ale aj pozornosti jej
pilota. Za vytrvale patranie bol rtk. Bo-
zik odmeneny vo chvili, ked sa uz znechuteny mArnym
hfadanim chystal vrAtif na letisko. Takmer sa zrazil s Ju
88. ktory ihned hybko, pritladeny к zemi, zacal opaf uni
kaf smerom na juh pozdlz toku Hrona. Po trojnasobnom
utoku stihaca zacal bombarddr horiet, vzApAti zachytil
87
SI.OMSSM.LFTH IVO
1944 I'M '
о stromy a zrutil sa do lesa v Tomovej doline pri Vefkom
Poli severozapadne od Novej Bane. Posadka zahynula
Ju 88 pred zostrelenim stihol poskodif VPD letiska, dve
lietadld KL a roh hangdra.
Vefky pocet modernych bojovych lietadiel Luftwaffe na
leteckej zakladni Malacky-Novy Dvor. tiplna operaend vy-
tazenosf malopocetndho parku KL. obmedzeny akeny rd
dius jej zastaralych lietadiel nedovohli velemu leteckej
skupiny Kollar a veleniu KL realne pomySfaf na to, aby
bombardovacimi naletmi licinne zasiahli novoprisld cast!
nemeckej armady (zvysky 708. divizie narodnych grandt-
nikov) v priestore vojenskdho cvidiska Malacky v schut
zzone. Bez ujmy zostal aj 983. nemecky prdpor zemebra
ny. ktory sa po prichode do Topofcian podriadil bojovej
skupine Schill, a 1009. prdpor. ktory sa po prichode do
Ziliny podriadil 178. tankovej divizii Tatra. Ш. Kampibe-
obachter Schule ukoncila 16. 9. operadmi cinnosf tromi
pneskumnymi letmi. jednym noenym pneskumom spoje-
nym so zhadzovanim letakov. ktory vykonalo jedno
z troch malackych dopravnych lietadiel Junkers Ju
52/3m g7e. Luftwaffe zaznamenala do vojnovdho denni
ka stratu vlastneho Ju 88.
Dfta 17. 9 posddky lietadiel KL napadah bombanu a pa
lubnymi zbranami postavenie nepriatefskdho delostrelec-
tva a vozidld rozneho druhu bojovej skupiny SS Schill
v priestore Zemianske Kostolany • Pnevidza • Raztocno
na presune к frontovym liniam. Medzi num odStartovala
о 10.50 h na podporu povstaleckych pozemnych jedno-
tiek aj posddka S-328. vyr. cislo 148, v zlozeni pilot Kii
kel a pozorovatef Haim, ktora uspesne zasiahla bombar
dovacimi naletmi nepriatefsku batdriu v priestore Opa
tovce. V tom istom case drzali na letisku Tri Duby hoto-
vosf proti vzdusndmu nepriatefovi v masinach Bf 109G-6
aj (falsi dvaja vyborni stihaci - F. Brezina a R. Bozik.
0 12.30 h rtk. Bo2ik ako clen hotovostnej sluiby zasia
hoi proti narusitefovi vzdusndho pnestoru nad letiskom.
Popoludni о 16.10 h oddtartoval druhykrdt, tento raz na
В 534, vyr. cislo 321, aby bombardovacimi naletmi znicil
nepriatelske pozemne pozicie v priestore Krc - Prievidza.
Vysledok ndletov zaznamenal ako aktivne bojovd skdre
do vojnoveho dennika KL jej velitef npor. Singlovic. Po-
sddky vsak nemohli zabranif na inom tiseku povstaleckd
ho frontu jednotkdm 178 tankovej divizie Tatra a prdpo
ru Schdfer v pacifikacii oblasti zdpadne od siitoku Oravy
a Vahu a znemoznif im vytlacif z nej povstalecke sily. Bez
tihony obisla aj daldia Casf nemeckej armady -1. polovica
1008. prdporu, ktora sa po prichode do Ziliny podriadila
178 tankovej divizii Tatra. Prieskumny let nemeckdho Ju
88 z letiska Malacky Novy Dvor sa skoncil о 17.30 h bom-
bardovanim letiska Tri Duby. Bomby nasfastie nezasiahli
VPD. Ju 52 svojim obligdtnym noenym prieskumom
a zhadzovanim letdkov nad povstaleckym lizemim zavfSil
v ten deft operacny program Luftwaffe. Naliehavd potreba
okamziteho a podstatndho oslabenia Luftwaffe operuju-
cej na Slovensku najma z leteckej zakladne Piedfany, kde
bol v prvych septembrovych dekddach dislokovany detad
man jedendstich strmhlavych bombarddrov Ju 87D-3 a D-
5 z HI. Karapfbeobachter Schule z letiska Malacky. se-
dem prieskumnych Fw 189A 2 a A 4 z 2. Staffel/NAGr.
16. sesf stihacich Messerschmittov Bf 109G-14 JGr. zbV
7 a sesf dopravnych Junkersov Ju 52/3m g7e, Focke-Wul-
fov 58C-2 a W34hi bola z hfadiska vzdudnej obrany pov
staleckdho tizemia najddlezitejsia akcia 1. Cs. stihacieho
leteckeho pluku. napldnovand stdbom pluku a velitef
stvom leteckej skupiny Kolldr na 18. 9.. t. j. den po pole-
te pluku na poind letisko Zoina. Vysledkom, po taktickej
strdnke tvorivo vykonandho prepadu, bolo 6 zniCenych
a vdzne poskodenych stihacich lietadiel Bf 109G-14 JGr.
zbV 7.
Velenie Luftwaffe na Slovensku sa po povstaleckom bom-
bardovani leteckej zakladne Piesfany rozhodlo prelietnuf
vsetky letuschopne stroje do schutzzony na letisko Ma-
lacky-Novy Dvor V noci nemecky Ju 52 opaf absolvoval
Mjr. gst Dusan Jamriska
zvyCajny prieskumny let do stra-
tegickeho povstaleckdho troju-
holnika Zvolen B. Bystrica •
Brezno. v ktorom rozhodli pro
pagaend letdky. Dalsie nemeckd
lietadlo nezistendho typu
о 22.15 h osvietilo casf obce Li-
tava. Pafbou z palubnych zbrani
ostrefovalo HS a vychodny okraj
obce. poskodilo elektricke vede-
nie. To istd posddka lietadla zo-
pakovala v priestore obce Lac-
kov Tento zrejmy omyl v objekte
bombardovania a ostrefovania sa usilovala Luftwaffe na
pravif na druhy den v noci о 21.45 h. Zhodene bomby aj
tento raz minuli letisko Tri Duby • padli do pofa v jeho
blizkosti.
NajkoncentrovanejSi a najuCinnejsi nalet v prospech SNP
uskutocnilo 20. 9. kratko po 12.00 h 113 stvormotoro-
vych bombardovacich lietadiel Consolidated B-24H Libe
rator 15. americkej leteckej armddy z leteckych zakladni
v judnom Taliansku. ktord v styroch litocnych vlndch (az-
купи kobercovymi ndletmi zniCili najddlezitejsiu leteckii
zdkladiiu Luftwaffe na Slovensku - letisko Malacky Novy
Dvor. „Koberec" bomb zniCil 27 lietadiel, asfaltovii VPD,
hangare aj ind objekty letiska a vdzne poskodil dalsich 8
strojov III. Kampfbeobachter Schule. Letisko bolo na dl
hy cas ochromend, preto velenie Luftwaffe muselo na
operdcie proti SNP nasadzovaf frontove leteckd utvary zo
vzdialenejsich letisk z Polska a Madarska. Predlzend le-
tovd trasy citefne skrdtili cas a znizili intenzitu operac-
nej cinnosti Luftwaffe nad povstaleckym lizemim a sii-
casne umoznili povstaleckej HS dlhSie sledovaf a vyhod-
nocovaf operadmi cinnosf nepriatelskeho letectva v po-
slednej septembrovej dekade 1944 a vdas informovaf ve
litefstvo leteckej skupiny Kolldr na nebezpecenstvo hro
ziace zo vzduchu.
Na znacnej operacnej pauze Luftwaffe vo vzfa.hu к SNP
v poslednej septembrovej dekade 1944 sa okrem prepadu
letiska Piesfany pilotmi 1. ds. stihacieho leteckeho pluku
a lidinndho bombardovacieho ndletu americkdho letectva
88
SLOVKSSKtLFIK TVO
|Ч44 1445
podpisal posun frontu na tizemi Polska, prebiehajiica
Karpatsko duklianska operdcia a dosledky sovietskej
ofenzivy na Balkane. Tieto skutocnosti nutili koncom
septembra 1944 litvary Luftflotte 6. dislokovane v Pof-
sku, preskupovaf a nasadzovaf svoje sily v siivislosti
s potrebami vychodneho frontu. Utvary Luftflotte 4.
dislokovane na leteckych zakladmach vo vychodnej casti
Madarska. nutila sovietska ofenziva na Balkane presiivaf
svoje sily coraz viac na letecke zakladne v zApadnej cas-
ti madarskeho lizemia. blizsie к hramciam Slovenska.
Vsetky tieto skutoCnosti (vrdtane vymitenych leteckych
presunov Luftwaffe) umoznili povstaleckdmu letectvu, od
17. 9. vydatne posilnenemu 1. cs. stihacim leteckym phi
kom, ziskaf na isty cas vzdusmi nadvladu nad povstalec-
kym lizemim Presveddivo to potvrdzuje aj sprava vehte
Га zbrani SS v Cechach a na Morave SS gruppenfuhrera
a genpor. SS K. F. von Piicklera z 26. 9. 1944 adresovanA
stdtnemu ministrovi К. H Frankovi Autor v nej vecne
konstatoval. ze povstalecke letectvo liplne ovladlo vzdus
ny priestor, 2e na pristupovych cestach ostreluje jednotli
ve vozidla bojovej skupiny SS Schill. tak2e poCas dvoch
dni v ddsledku povstaleckych naletov prisla tato skupina
о 8 nAkladnych vozidiel. Vzdusna nadvlada prisla velmi
vhod najma vysilenej KL. ktord v dosledku nemeckeho
bombardovania letiska Tri Duby 10. 9. stratila gro svojej
bojovej leteckej techniky. ZatiaT co 1. cs. stihaci letecky
pluk vyzbrojeny modernymi lietadlami Lavockin La-5FN
prevzal operacnu taktovku. zostalo lietajucemu person!
lu KL este dost povinnosti pri podpore vlastnych pozem
nych jednotiek. pri zabezpecovani spojovacej a kuriArnej
sluiby. Vybavovanie sovietskych dopravnych lietadiel
v ramci vzdusneho mosta naplno zamestnalo celd osaden
stvo letiska Tri Duby. Posadky KL venovali osobitmi po
zornosf zabezpeceniu nocneho pristavania sovietskych
lietadiel a dennym zAsobovacim letom, ktord smerovali
na Oravu do priestoru PArnica LudivnA. v prospech
oravskej vojensko partizanskej skupiny mjr. D. Jamns
ku. odrezanej nepriatelom od 5. a 6. taktickej skupiny.
Na rozkaz gen. Goliana mali posadky KL zistif skutodmi
vojenskii situaciu oravskej skupiny, dopravif jej patnene
zasoby, rozkazy, radiomatenal, kddy na radiove spojenie
s velitefstvami 5. taktickej skupiny a 1. CSA. Touto lilo-
hou bola v plnej Airke poverena KL.
Na zaklade informacii velitefa KL npor. M Smglovita
о pribliznej dislokacii oravskej skupiny odletela na prvy
vzdusny prieskum na Oravu posAdka v zloieni rtk let.
§. Zuber a des. asp. J. Modrovich. Posadka objavila tAbor
oravskej skupiny v predpokladanom priestore Parmca •
Lucivna. zhodila tubu s raketovym kodom. vyckala na
potvrdenie prijmu a vratila sa na Tri Duby.
Sdriu zasobovacich letov na Oravu zacala posadka He 72.
vyr. cislo 492, v zlozeni rtm. DrAb a des. aAp § Krc. Pre
jednotku mjr Jamrisku priviezla rddiosiidiastky. Dalsi
62 mimitovy zasobovaci let absolvoval uz Drib sam na
lietadle Praga E-39G. vyr. Cislo 42. ked sa mu podarilo
ostrou klesavou spirAlou pristaf na malom nerovnom
ktisku liiky pod lesom v PAmickej doline a dopravif orav-
skej skupine mjr. Jamrisku zAsielku liekov, radiolampy
a rozkazy veliteFstva povstaleckej armady. Vefmi kratka
a pruizka dolina s nerovnjhn povrehom robila tiito zAso-
bovaciu akciu krajne riskantnou. Toho istdho dna na tom
istom lietadle previezol z Oravy jedndho z partizanskych
vehtelov na Tn Duby a po obdrzani patricnych instrukeii
spat na Oravu Pn druhom spiatocnom lete z Oravy vzal
na palubu lietadla zostrelendho britskdho letca.
Na druhy deh (21 9 ) v Case od 12 46 do 13.35 h vykona
la posadka lietadla £-328. vyr. c. 296, v zlozeni pilot rtk.
let M VlasAk a pozorovatef npor. M Singlovic prieskum
na trase Turciansky Sv Martin Sucany - Ruzomberok -
Dolny Kubin Panuca V pnestore Partuca Lucivna de-
tailne rekognoskovala klukate a zdanhvo od fudi a vojen-
skej techniky dokladne vymetene tidolie. kym neobjavila
v potoku schovane kone a na lesnej ceste роГпё kanony,
odstavene auta a povozy Az vtedy npor Singlovic zhodil
tubu s naertom a nAvodom. ako majii vojaci a partizam
skupiny mjr Jamnsku pnpravif a vytyCif pnstAvaciu plo
chu na najbiiMie dm. v ktorych sa letci KL z Troch Du
bov poktisia na nej znova pristAf 0 par hodin neskor,
v case od 18.00 do 18 43 h uskutocmla tym istym lieta-
dlom novozlozena posadka. pilot npor. Vrsansky a pozo-
rovatef npor Singlovic. dolezity pneskum pristupov do
pnestoru Sv Kriz nad Hronom. spojeny s fotografovanim
obrannych postaveni nepriatefskych jednotiek a vycho-
dzieho postavema imprwizovaneho pancieroveho vlaku
I StefAmk |<falej IPV i ktory sa do tohto pnestoru presu
mil po absolvovam skusoboej cesty a ostrej strefby na
trati Zvolen Krupina (20 9 ). aby na tychto pristupoch
к Zvolenu ticinne podponl jednotky 3 taktickej skupiny
v boji s bojovou skupinou SS Schill
Na dalSi let do pnestoru Parmca LuCivnA odStartoval
S-328 |vyr t 296) s ptiotom rtk let. J. Goralikom a po-
zorovatefom npor M. SingloviCom az 28. 9. о 12.47 h.
Posadka S-328 Kombinovanej letky pred startom na ope
raeny let
A to pre zle podasie. ktore mekofko dni nedovofovalo po-
sAdkam KL lietaf do tohto pnestoru. Pretoze S-328 ne
mohol v uzkom a krAtkom lidoli na malej ploche pristaf,
jeho posAdka zhodila z letovej hladiny 50 m na improvi-
zovanych padakoch 6 balikov ciganet (50 000 kusov)
89
SLOVENSKt LETECTVO
I444 VM5
a о 13.47 h sa vrAtila na materskii zAkladnu bez toho. aby
sa stretla so vzdusnym nepnatefom. V dnoch po 28. 9.
povstalci upravili main luku v udoli ZAzrivky tak. aby na
nej mohlo pristAvat fahkA skolnA lietadlo E 39G. Od 1.
10. sa zasobovanie oravskej skupiny mjr. JamriSku rozbe
hlo naplno. О 16.00 h startovala ta ista posadka na
E-39G na dalsi zasobovaci let. Pilot Goralik pristaval
v tizkom udoli ZAzrivky v priestore VelkA LucivnA na ma-
lom strniskovom policku tak majstrovsky. ze to hramci
lo s ekvilibristikou. PosAdka priviezla lieky, elektrAnky
do rAdia. 250 000 Ks a rozkazy od gen. J. Goliana pre mjr.
gst. D. JamriSku. Pilot zostal v kabine a nevypinal motor.
Spiatocny start lietadla sa uskutocnil katapultovym spA-
sobom (vojaci pridfzali Acko a pustili ho az vtedy. ked sa
motor dostal do najvySsich otAcok). Vzhladom na kratuc
ku vzletovu drahu bol to jediny mozny sposob startu. ZA-
sobovanie pokraAovalo aj v nasledujilcich dnoch. Aby sa
vyuzil pnestor lietadla. lietail iba samotni piloti. Okrem
rtk. let. Goralika zAsobovali oravskii jednotku peniaznu.
novinami. liekmi. vystrojom aj rtm. let. DrAb a rtm let.
Luptak, ktori vyuzivali spiatocny let i na prevoz kuriArov.
Posledny zAsobovaci let na Oravu s pristAtim v udoli ZA-
zrivky vykonal rtk. let. Goralik 3. 10. Pri rychlom klesa
ni do tidolia sa kratko pred pristAtim motor lietadla E-
39G prudko schladil, pilot uz nezachytil plynom tocenie
vrtule a stroj stichol. Pretoze po ruke nebola flasa so
stlacenym vzduchom na nahodenie motora (zlyhali aj
vsetky pokusy letecky ju previezt dalSim E 39G z letiska
Tri Duby), pilot uz nemohol uskutocnif spiatoAny let Ne-
skdr. v druhom oktobrovom tyzdni 1944. absolvoval Go-
ralik s partizAnskou skupinou od mjr. Jamnsku, ktorej
velil A. Zuffa. namahavu pesiu odyseu z Oravy cez obec
Vlasky (pri nAsilnom prechode cez most spAjajuci VlaSky
s Vlachmi a likvidAcii nemeckej strAze si Goralik vytkol
nohu v kolene) - Eupciansku dolinu kiipele Zelezno az
do Banskej Bystrice. resp. na letisko Tri Duby. kam dora
zil 7. 10. 1944.
Popri zAsobovacich, kuriArnych a spojovacich letoch pilo
ti KL ilspesne zasiahli po prielome bojovej skupiny SS
Schill do hornAho Tlirca, ked jednotky 5. taktickej skupi
ny spolu s partizAnnu ustupili do bokov a tyla 1. a 6. tak
tickej skupiny. Prislusnici KL okrem toho do perimetra
svojich zameriavacov pojali aj inA pozemnA ciele Npor.
Krisko na B-534 v rAmci samostatnAho operacnAho letu
presne zbombardoval nemeckA delostreleckA batArie
v priestore Ruzomberok. DalSia dvojica ZAlik Haim na
S-328 (vyr. cislo 296) vykonavala od 12.15 do 13.00 h
takticky prieskum v prospech 1. a 6. taktickej skupiny.
Rtm. DrAb na В 534 (vyr cislo 405) odstartoval na ope-
racny let do priestoru vychodne od Prievidze. kde ucinne
zbombardoval a ostrefoval obrannA pozicie nepriatefa.
Dfta 24 9. zmieSanA skupina v zloieni rtk. let. R. Bozik
na Bf 109G 6. zvk. rtm. let. F. Cyprich na В 534 a zvk.
let. F. Krahenbiel na S-328 maximAlne odvAAnymi bom-
bardovacimi nAletmi a strelbou palubnych zbrani zasia-
hla proti tankom 178. tankovej divizie Tatra postupuju
cim z priestoru HomA Stubna. hoci to bola bojovA liloha
pre vacsi pocet bombardovacich lietadiel. Pri druhom
litoku zasiahol nepriatel Boiikovo lietadlo, poskodil mu
olejovA potrubie a celii hydrauliku, takze stroj musel
opustit' bojisko a pilot ho priamym letom pri znizenych
otACkach motora dotiahol na letisko. Pn pnstAvani mu-
sel midzovo vytiahnuf podvozok. I napriek Bozikovmu vy
radeniu skupina bombardovanim znemoriula nacas pos
tupovaf nemeckym tankom do hlbky povstaleckej obrany.
Zmeny v protilietadlovej obrane Troch Dubov. Prelety
na Muraii.
Na listny rozkaz velitefa leteckej skupiny mjr. gst.
J. Tdtha z 26. 9. sa 18. batAria 88 mm PLK kpt. J. Hinter-
buchnera 27. 9. v skorych rannych hodinAch presunula
z Hajnik do priestoru Sv. Krii nad Hronom. kde po ca-
tAch zaujala obrannA postavenie na priamu strefbu proti
pozemnym ciefom. najma pancierovym vozidlAm. Spolu
s nou odisla aj 2. ildernA rota npor. DnnockAho, ktorej
ulohou bolo chrAnif 18. batAriu pred nepriatefskym po
zemnym litokom. UvofnenA palebne postavenie po 18. ba-
tArii v HAjnikoch 27. 9. za svitania zaujala 10. batAria
83,5 mm PLK kpt. Lacka, ktorA sa sem presunula zo Siel-
nice pri Banskej Bystrici s tym. ze po t’azkej batArii prev
zala vsetky jej ulohy pri obrane letiska Tri Duby, pol'nA-
ho letiska ZolnA a ddlezitych objektov vo Zvolene. Presu-
nom 18. batArie do priestoru Sv. Kriz nad Hronom sa po-
silnila protitankovA obrana 3. taktickej skupiny Gerlach.
vAzne ohrozovanA postupom bojovej skupiny SS Schill,
no siicasne sa citefne oslabila protilietadlovd obrana le-
tiska Tri Duby a obrana centrAlneho povstaleckeho pries-
toru Zvolen B. Bystrica.
Z hfadiska ochrany letiska Tri Duby bolo vefmi dSleAitd,
ze prislusnici 10. batArie v novom postavenl ihned. za sl-
necneho a bezveterneho pocasia, prikroAili к vykonaniu
zrovnavacej strefby na fiktivny bod vo vyske 3 km a sik-
mej diafke 5 km. KaidA delo vypAlilo na zrovnAvacl bod
jednotlivo 10 ran. Kpt. Lacko zistil. ze kanAny sa v dos
trele rozchadzali о 500 az 1500 m, pretoze pred zrovna-
vacou strefbou nemali vystreleny rovnaky pocet rAn. Kaz
dy rozprask presne zamerali vyAkomerom a pre kaidA de-
lo vyhodnotili stredny rozprask. Podia zistenych odchy-
liek strefby kazdAho dela na fiktivny zrovnavaci bod vy-
hodnotili opravy, ktorA nastavili na protilietadlovA zame
riavaAe kanAnov (pre kaidA delo spracovali tabufky
oprav casovania pre delovodov). S takto nastavenymi
opravami znova zamierili na fiktivny zrovnAvacl bod
a z kazdAho kanona jednotlivo vystrelili tn granAty so
zodpovedajucim casovanim. Pre kazdA delo vyhodnotili
stredny rozprask Meranim zistili, ie rozprasky boli roz-
miestnenA okolo zrovndvacieho bodu v rozsahu dovolenA
ho balistickAho rozptylu. Ao potvrdilo sprAvnost postupu.
Vykonanie zrovnAvacej strefby sa pozitivne podpisalo na
protilietadlovej cinnosti batArie uz v ten den. ked hlAsny
roj zachytil v pravy Aas na znaAnu vzdialenosf к letisku
Tri Duby priblizujilci sa osamely nemecky bombarder
Junkers Ju 88A z Ш. Kampfbeobachter Schule. BatAria
oo
SUlVt-ASKLlF 111 IVO
IWI 1«M5
nan na vzdialenost' 5000 m vypalila tri salvy granAtov.
ktord nemecky stroj taiko zasiahli.
Istou, i ked neplnohodnotnou nahradou za 18. bateriu sa
neskdr po 26. 9. stali prostnedky protilietadlovej obrany
z protilietadloveho oddielu 2. ds. paradesantnej brigddy.
Tie boli po presnne sovietskym vzdusnym mostom na le
tisko Tri Duby v sile dvoch ciat VKG 12.7 mm DSK vz. 38
zasadend do obrany letiska, cim posilnili jeho obranys
Letov S-328 Kombinovanej letky na letisku Tri Duby pri
praveny na operacny let
chopnosf. Luftwaffe na Slovensku sa aj po vyradeni
dvoch kfiidovych leteckych zakladni v Piesfanoch a v Ma-
lackach zmohla do zaciatku oktdbra 1944 na dve bojovd
akcie z letiska Vajnory. Doobeda 27.9 styri bombardova
cie Junkersy Ju 87D 5 Stuka, bez sprievodu stihacov. pod-
porili odisfovacie akcie vlastnych pozemnych jednotiek
178. tankovej divizie Tatra v Turci a kratko po 12 00 h tie
istd stroje bombardovali povstaleckd pozicie v priestore
Sv. Kriz nad Hronom, dim podporili hlavne utocne lisilie
bojovej skupiny SS Schill. KL zakontrovala Luftwaffe
v ten den iba jedenkrat. Rtm. Drab pocas 37 mimitoveho
operacndho letu na B-534 (vyr cislo 405) zbombardoval
presiivajiice sa nemeckd tanky na ceste Velkd Pole
Zarnovica.
Dalsiemu pokusu III. Kampfbeobachter Schule bombar
dovat povstalecku pechotu a delostrelectvo 1. taktickej
skupiny v priestore Cremosnd zabranil 28 9 stihac KL
rtk. let. R. Boiik. Velnu riskantnym mandvrom a pohoto
vou strefbou z palubnych zbrani dokazal rozbif zostavu
siestich Ju 87D, ktord nedokoncili nalety na zakopy pov
staleckej pechoty, dim Bozik rozhodujucim spftsobom za-
siahol v prospech vlastnych jednotiek
Na myslienku hfadaf novd letiskovd plochy pnsiel velitef
leteckej skupiny mjr. gst. J. Toth na popud mjr. 0. Dum
balu, ktory z tizadia a neziStne navrhol vytypovaf nahrad-
ne leteckd plochy, vyvAzaf a distribuovaf do hdr potravi-
ny a iny potrebny vojensky material pre potreby partizan
skej vojny. Stalo sa tak najmA v siivislosti s dastym. dve
septembrovd dekAdy trvajiicim nemeckym bombardova
nim letiska Tri Duby a jeho okolia. najma pristAvacej plo-
chy Velka Luka Priciny tohto hladania spodivali v pret’a
zeni letiska Tri Duby pri zhadzovani padakovych kontaj
nerov s vojenskym materiAlom zo sovietskych doprav
nych lietadiel a v tlaku odakAvandho priletu 2. cs. para-
desantnej brigAdy na Tri Duby. Na vyhl'adAvani vhodnej
plochy v priestore Muranskej planiny sa osobne ziicas
tnil velitef KL npor Singlovic. ktory na zaklade vzduSnd-
ho pneskumu potvrdil. ze horska liika nad MurAnom, si
rokA 60 m. diha asi 900 m a v nadmorskej vyske 800 m.
z troch strAn ohranicena lesom a z jednej strany priepas-
fou. mole byf vhodna pre Skolnd a elementame lietadld
KL Mjr gst T6th nariadil mjr. Dumbalovi. aby s porno
cou civilnych pracovnikov upravil v zalesnenom pnesto
re Muranskej planiny vyhliadnutd plochu a aby odskii-
sal. ci liika bude mdct v krajnom pripade sluzif ako nu-
dzovd letisko pre skolne a elementArne stroje. Sktisky
pnstatia a dtartu ukAzali. ze tieto lietadla mohli pristA
vat’ od zapadu na vychod a dtartovaf len v protismere. Po
liprave a odskiisani VPD nechal mjr. gst. T6th odsumif
na toto improvizovand poind midzove letisko maid Skol
nd a cvicnd lietadld. ktord ui nebolo moznd bojovo vy
uzit. a к tomu potrebnd zAsoby LPHM. Na zabezpedenie
prevAdzky letiska vyclenil dvoch pilotov KL s leteckymi
mechanikmi a strAinu sluzbu Funkciou velitefa pomoc-
ndho povstaleckdho letiska Muran poveril npor. 0. Pa
todku. ktory dovtedy vykonAval funkciu velitefa obrany
letiska Tn Duby. dlena itAbu nadiaceho vzdusne vysad
ky. ktory v ramci KL absolvoval rad kundrnych, pries-
kumnych a bombardovacich letov
Na poind letisko Muran zacali koncom septembra 1944
piloti KL prelietavaf nepotrebnd hetadlA a maskovat' ich
po okrajoch lesa. Pilotov spAf prevAialo dopravnd lieta-
dlo Junkers W34hi (vyr d 2189) a v jednom pripade aj
dopravny Focke Wulf Fw 58C 2 (vyr. d. 58459) najdastej
sie pilotovan/ rtm J Zilikom. Prelietnutie Skolnych
a cvidnych lietadiel na horske pofne letisko Muran sa
skonciio 9 10 1944 Takmer paralelne s odsunom lieta-
diel bolo potrebnd dislokovaf do vytypovanych priestorov
aj nadnormativne zAsoby letecko-technickeho materiAlu
z letiska Tn Duby a dobre ho ukryf. Npor. Singlovid po
osobne vykonanom leteckom prieskume ustidil, ie odsun
leteckeho materialu sa uskutodni do dediny BravAcovo
vychodne od Brezna. ucupenej v horstve Nizkych Tatier.
Zadiatkom oktdbra 1944 vypravili prislusnici KL zo ze-
leznicnej stanice Sliad nAkladny vlak nalozeny letecko-
techmckym materialom. Npor. Singlovic urdil za velitefa
vlaku npor. L. Sottnika.
Prislusnici KL koncom septembra 1944 okrem prelietnu-
tia nepotrebnych lietadiel na pofne letisko МигАй. zAso-
bovacich letov na Oravu, vybavovania sovietskeho vzdus
ndho mosta a participAcii na odsune nadnormativnych
zAsob z letiska Tri Duby pokradovali 29. 9. vo vefmi zre-
dukovanom podte aj v operacnom leteckom nasadeni.
Rtm. DrAb na B-534, vyr. cislo 405, pocas 40-mimitovdho
91
SLOVFNSKiXFTECTVO
1944 1445
operadndho letu zbombardoval a palubnymi zbraftami
ostreloval nepriatelske baterie v priestore Vrtitky; dvoji
ca Soldan - Haim vykonala na S-328. vyr. cislo 296, v ca-
se od 10.25 do 11.40 h velmi namAhavy a riskantny pries
kum exponovaneho priestoru Oslany - Velkd Pole -
Zarnovica - RAztocne - Sklene - HornA Stubna Diviaky
V ten isty den na tom istom lietadle uskutodnila aj bojo-
vy prieskum v priestore Homd Opatovce - Lutila. Bodku
za operacnym dftom dalo volnd stihanie npor. V. Kriska
na Bf 109G-6 spojcnd s hliadkovanim pnestoru nad letis-
kom Tri Duby a Zoina, kedze 1. ds. stihaci letecky pluk
pre nedostatok benzinu a streliva toho dna v operacnej
cinnosti pauzoval.
V perimetri zameriavadov frontovych litvarov
Luftflotte
Kvoli pochopeniu sirAich siivislosti, predo mohlo velenie
Luftflotte 6 a Luftflotte 4 vyhovief ziadostiam gen Hofle
ho a zasadzovaf dast svojich frontovych leteckych litva
rov proti sovietskemu vzdusndmu mostu a vydleiiovaf ich
najmA na letecke operacie proti SNP. treba pripomeniif.
ze to vo vzfahu к Slovensku umoziiovala predovsetkym
geograficky priaznivA dislokAcia jednotlivych litvarov
Luftwaffe na uzemi Polska a Madarska koncom septem
bra. resp. zadiatkom oktdbra 1944 Na letiskach Ferihe-
gy a Tapioszentmarton (juhovychodne od Budapest!) bo-
li v tom dase dislokovand dvojmotorovd поёпё stihacie
hetadlA Messerschmitt Bf 110G-4 10. a 12. Staffel/Nach
tjagdgeschwader 6(dalej NJG); Junkersy Ju 88G 6 3..4..
Prislusnici Kombinovanej letky pacas vzicnej chvile oddy
chu
a 6. Staffel/NJG 100, ktord nodnymi operacnymi letmi
bezprostredne ohrozovali juzmi letovu trasu sovietskeho
vzdusneho mosta. Na pofskom lizemi na letisku Mielec
bolo dislokovanych 8 Junkersov Ju 88G 6 a C-6 2. Staf-
fel/NJG 100 a 6 dalsich nodnych stfhacich Messer-
schmittov Bf HOG 4 II. Gruppe/NJG 5 na letisku Krakov.
ktord svojim operacnym radiom ohrozovali severnii leto
vii trasu sovietskeho vzdusndho mosta.
Ak uvazime, ze do zostavy Luftflotte 4 zadiatkom oktd
bra 1944 patril cely rad kvalitnych frontovych leteckych
litvarov, mohol gen. Hdfle svoje ziadosti о ich nasadenie
proti SNP predkladaf adresne podia stupna naliehavosti
a vyfazenosti frontovych jednotiek a neskdr. od polovice
oktdbra 1944. najma podia stavu pnpravenosti jednotiek
Wehrmachtu a zloziek zbrani SS na generAlnu ofenzivu
proti povstaleckym ozbrojenym silam Do zostavy
Luftflotte 4 patrili tieto leteckd litvary:
а) П. Gruppe/Jagdgeschwader 51 Mdlders (dalej JG), di
slokovana na letisku Gydr, vyzbrojend Bf 109G-6;
b) П. Gruppe/JG 52 na letisku Veszprdm, vyzbrojena
Bf 109G-6;
с) I. Gruppe/JG 53 Pik As na letisku Gydr, vyzbrojenA
Bf 109G 6;
d) III. Gruppe/Schlachtgeschwader 2 Immelmann (dalej
SG) na letisku Farmos, vyzbrojend Ju 87D-5;
e) 10. /Pz./Staffel/SG 2 Immelmann na letisku Farmos.
vyzbrojend protitankovymi Ju 87G-1;
f) I. a II. Gruppe/SG 2 a 1. a II. Gruppe/SG 10 na letis-
ku Nagyvaszony, vyzbrojend Fw 190F 8;
g) 1. a 2. Staffel/NAGr. 14 na letisku Csakvar. vyzbroje-
nd Bf 109G-6/R-2, vybavend filmovymi kamerami Rb
50/30, resp. Rb 75/30 - preto zredukovanu vyzbroj
tvorili iba dva gulomety Rheinmetall Borsig MG/31,
kalibru 13 mm;
h) 2. Staffel/NAGr. 16 na letisku Gydr. vyzbrojend
Fw 189A-2;
i) Stab, I.. III. ,IV. Gruppe/Kampfgeschwader/ dalej
KG/na letisku PApa. vyzbrojend He 111H-10, H-20,
j) I.. HI Gruppe/KG/J/6 na letisku Szombathely, vy-
zbrojend Ju 188A 2;
k) 2. Staffel/F/33 na letisku Szombathely. vyzbrojena
Ju 88D-2 a Ju 188D-1;
1) Staffel/F/121 na letisku Szombathely. vyzbrojend
Ju 188D-1.
Zadiatkom oktdbra 1944 1 ds. stihaci letecky pluk vyder-
pal vSetky zasoby LPHM. Zle pocasie v Karpatoch nedo-
volovalo sovietskym dopravnym lietadlAm prilietaf na Tri
Duby a doviezf benzin do La-5FN. Pluk preto nadas pre
radii svoju operadnii cinnosf. TAto prestavka sa mohla
stat pre letisko Tri Duby a priestor Zvolen Banska Bys-
trica osudovou, lebo Luftwaffe uz opaf zacala chytaf dru-
hy dych. aktivizovaf najma svoju nodnii rusivti cinnost,
kedze v zAlohe uz mala v krAtkom case sl'iibemi pomoc
frontovych litvarov Luftflotte 4. Este skor ako boli tieto
litvary nasadend, udrela Luftwaffe z leteckej zAkladne
Malacky-Novy Dvor. V noci z 30. 9. na 1. 10. nemecky Ju
52/ 3m v rAmci obligatneho nodndho prieskumu rozhodil
500 000 letakov. DalSie tri Si 204E 2. Staffel/NAGr. 4
v case od 20.30 do 23.10 h zbombardovali park radvan
skdho kastiela a ieleznicnii stanicu Radvan. Silne podko
dili budovu stanice, zeleznidnd zariadenie a telefdnne ve-
deme. Zhorela cisterna naplnena naftou (18 000 litrov)
a od horiacej nafty 1'ahh popolom aj dosky z parnej pily
V. Brdku. Nalet spdsobil skodu vo vy§ke 71 500 Ks.
Osem strmhlavych bombarddrov Junkers Ju 87D-5 Ш.
Gruppe/SG Immelmann z leteckej zakladne Farmos po
92
я.очмм.1тсп<1
|'»44 |Ч4«
prvykrat naletmi licinne zasiahlo 4 10. v prospech jedno
tiek bojovej skupiny SS Schill v priestore Sv. Kriz nad
Hronom. Pomohlo jej natrvalo udrzaf obec, zmocnit sa
Lutily a Starej Kremnicky, odvrdtif protititoky povstalec
kych jednotiek a prispiet к listupu jednotiek 3. taktickej
skupiny az к Jalnej a к potoku Ihrdc v Kremnickych vr
choch, kde sa frontovd Unia 6. 10. ustdlila.
V ten isty deh (4. 10.) о 10.45 h pohotovo zasiahol vo
vzdusnom priestore Turcianske Teplice Cremosnd pilot
KL rtk. R Bozik, ktory od 10.30 h drzal pohotovost' v ka
bine svojej stihacky Messerschmitt Bf 109G 6 na letisku
Tri Duby. Po vyhlaseni poplachu ihned vzlietol proti ne-
priatefskdmu Fw 189A-2 z 2. Staffel/NAGr. 16 z leteckej
zakladne Gyor, ktory vykonaval takticky prieskum pred
Pilot Kombinovanej letky rtk. Jozef Kiikel vyprevadzany
hlavnym mechanikom letky Alojzom Hunavym do S-328
jednotkami 178. tankovej divizie Tatra v priestore Cre
modnd, kde do bojov na vstupe do Maleho Sturca zasadil
velitef 1. taktickej skupiny pplk. pech. J. Tlach motorizo
vany prdpor kpt Haluzickdho. Poplach bol vyhlaseny na
priamu telefonicku ziadosf J. Arnolda, ktory otvorenou
recou zo stanicnej budovy v Cremosnom poziadal kpt. Ku
bicu о leteckii ochranu nad Cremosnym Pretoze radiove
spojenie na palube Bozikovho Bf 109G-6 nefungovalo.
musel si pilot najsf svoj cief sdm. „Ficko" sa snazil umk
nut strmhlavym letom do mrakov a potom do prizemnej
vysky. Daleko neusiel. Po dvoch litokoch povstaleckdho
stihaca sa nepriatefskd masina aj s posadkou zriitila
v plamehoch na kopec juZne od Turdianskeho Sv Marti
na. Zostrelom prieskumneho Focke Wulfa Fw 189A 2 za
vfSil Bozik podet zostrelenych nepriatefskych lietadiel
pilotmi KL v SNP. Bolo to jeho tretie a siicasne poslednd
vzdusnd vifazstvo nad Luftwaffe, za ktord sa mu dostalo
pochvalnd uznanie od velitefa povstaleckej armddy gen.
Goliana. V ten deh popoludni zasiahla v priestore juzne
od Hornej Stubne proti postupujucim nemeckym tankom
178. tankovej divizie Tatra posddka KL zvk let F. Kra
henbiel a pozorovatef npor. Singlovic na lietadle S-328
(vyr d. 296). Bombardovacimi ndletmi z vysky 100 m
v Case od 16.48 do 17.04 h vefmi tispesne zabrzdila pos-
tup nepriatefskych tankov. Jeden z nich podkodila. Aj
npor V Krisko toho dna uskutocnil na В 534 operacny
let do pnestoru Stubmanske Teplice. kde zbombardoval
nemeckd obranne pozicie. Stihac F. Brezina vylepsil
aktivne skore KL. ked pocas operacneho letu tvrdo
a presne zasahoval strefbou z palubnych zbrani Bf 1O9G
6 ,W. Nr. 161742, zivii silu nepriatefa v priestore Banskd
Stiavnica. Vefmi nskantny pneskunmy let na Bf 109E-4.
W Nr 2789, do pnestoru Trencin Piesfany v letovej hla-
dine 4000 m podmkol v ten deh rtk. S Ocvirk. aby zistil
pritomnosf a pocet nepriatefskych lietadiel na tychto le-
teckych zdkladmach Podas pnstdvania na letisku Tri
Duby „postaviT svojho Emila na nos. V dalsich dvoch
dnoch vsak nebolo v sildch KL zastavif postup jednotiek
178 tankovej divizie Tatra smerom na Kremnicu, ktoru
nepriatef 6. 10. popoludni dobyl. am znemoznif bojovej
skupine SS Schill zmocnit sa v ten isty deh obce Pitelo
vd. V prospech tejto divizie a bojovej skupiny SS Schill
vefmi licinne zasiahla Luftwaffe. Dva Fw 189A-2 vzdus-
nym prieskumom upresnili bojovii situdciu povstalec-
kych pozemnych jednotiek. Siidasne zmapovali pohyby
motorovych vozidiel 4. taktickej skupiny severovychod
ne od Kremnice. Vzdpdti ich prieskumny monitoring vy-
uzila kombinovana skupina desiatich strmhlavych bom
barddrov Junkers Ju 87D-5 III Gruppe/SG Immelmann
z letiska Farmos a styroch Si 204E 2 Staffel/NAGr. 4
z Malaciek na vefmi presne nalety na presiivajiicu sa po-
silovti koldnu (50) motorovych vozidiel. z ktorych polov-
icu znicili. Sesf Ju 87D-5 stihlo podponf aj litok bojovej
skupiny SS Schill na Pitelovu a pncmilo sa tak о jej do
bytie. Nebolo v sildch zdecimovanej KL liduine zasiahnuf
proti tejto presile a vybojovaf s nou vzdusne vifazstva,
hoci proti jedndmu z litodiacich Jn 87D-5 zasiahol najus-
pesnejsi stihac KL R. Boiik. Z bezprostrednej blizkosti
vystriefal do Stuky krdtkou ddvkou zvysok streliva z pa
lubnych zbrani Skor ako bleskovo ukondil siiboj a pris
tai о 15.25 h na Troch Duboch, zaregistroval, ze napad-
nutd Stuka z tohto pnestoru odletela. Aj ostatnd junker
sy sa rozpfchh a postupne nabrali kurz na zapad na svo
ju zdkladhu Bozikov bleskovy lider rozbil iltociacu zosta-
vu a pomohol aj umkniif dvojici Stosel - Modrovich na
S328. ktord sa v tomto kntickom case chystala v pries
tore Skalky zasiahnuf nepriatefskd vozidld na presune,
ked sa na povstaleckom nebi objavila Sestica junkersov.
Stosel okamzite „zakufrovaT do nizkej letovej hladiny li-
zuc vrcholky stromov, v duchu nesmieme poteseny i s po
zorovatefom. ie siedme lietadlo na oblohe s bielo modro
cervenym segmentom na smerovke bolo povstaleckym
messerschmittom. KL sa v ten deh zmohla aj na pries
kumny monitoring v pnestore Ruzomberok - Poprad • Le
voca spojeny so zhadzovanim propagacnych letakov, kto
ry vykonal npor. V. Knsko na В 534.
V priestore Pitelova sa jednotky bojovej skupiny SS
Schill 7. 10. spojili s rotami 178. tankovej divizie Tatra,
ktord po dobyti Kremnice ziskali dobrii vychodiskovti po
93
ЕЛеТЕСПО
1ЗД • 1<M5
suivfask
ziciu na utok do centrAlneho povstaleckdho zvolensko-
bystrickAho priestoru. Zatiaf co sa bojovA skupina SS
Schill presunula do Hornych Opatoviec. aby odtial zaiito-
cila smerom na Banskii Stiavnicu, pechota 178. tankovej
divizie Tatra v dalsich dnoch zadtocila z priestoru Pile
lova smerom na Trnavii Horu a zatlacila jednotky 3. tak
tickej skupiny az na Aiaru Hronskd Breznica HronskA
Dtibrava - kota 571 Hradok. Bolo naozaj sfastnou zhodou
okolnosti, ze v tejto, pre SNP kritickej vojenskej situAcii,
lietadlA 5. Orelskeho bombardovacieho leteckeho zboru
v ramci sovietskeho vzdusnAho mosta prepravili v dfloch
6 -8. 10. jednotky 2. praporu 2. cs, paradesantnej briga
dy na letisko Tri Duby, ktore boli postupne po prichode
ihned zasadzovane do najohrozenejsieho useku povsta-
leckeho frontu. aby za podpory delostrelectva a pechoty
3. taktickej skupiny a partizanskej bngAdy kpt. ]. NAlep
ku odvratili smrtelne nebezpecny prielom nepriatel-
skych jednotiek smerom na Zvolen To sa im aj podanlo,
ked nepriatefa г dobytych pozicii vytlaCili a Trnavu Ho
ru. Hronskd Dtibravu a Jalmi obsadili.
Do tohto exponovandho priestoru vykonala 8. 10. v Aase
od 13.40 do 14.10 h posadka Letova S-328 (vyr. t. 310)
pilot rtk. let. M VlasAk a pozorovatef npor. M. Singlovifi
vefmi ddleAity vzdusny pneskum s ciefom zistif postave
nie nepriatefskych jednotiek, najma rozmiestnenie de
lostreleckych baterii. Posadka nielenze tilohu splnila,
ale navyse prieskum zmenila na nAlet Dokazala dspeAne
zasiahnut nepriatefsku delostrelecku batAriu v paleb
nom postaveni. Do upornych bojov v pnestore Sv. Kriz
nad Hronom, pri Jalnej, Hronskej Diibrave a Hronskej
Breznici zasiahla aj 1. uderna rota ZS DPLP. Vysledky
vzduSnAho prieskumu vyuzili povstaleckA pozemnA jed
notky 8. 10. popoludni pri protiiitoku na nemeckA posta
venia v priestore HronskA Breznica. Na protiiitoku, kto
ry zatlacil nepriatefa na zapad, sa vyznamne podiefala aj
1. tidernA rota npor. del. J. Henzelyho Velitef roty npor
Henzely v tomto boji padol. Okrem 1. a 2. lidernej roty
povstalecky protiiitok v tomto pnestore vefmi iicinne
podporila najma 18. batAria 88 mm PLK J. Hinterbuchne
ra, ktora priamou strelbou protipancierovymi casovacimi
granAtmi taiko zasahovala proti ustupujticej nemeckej
pechote.
Odlety slovenskych letcov do ZSSR
Je vseobecne znAme. ze pre nedostatok bojovych lietadiel
na letisku Tri Duby vacsina slovenskych letcov musela
v SNP bojovaf ako pesiaci v samostatnych pozemnych
jednotkAch. Napriek tomu, ze letci neboli na pozemny boj
vycviceni, v bojoch proti nemeckym jednotkAm dosiahli
znafinA lispechy. Stali sa vzorom, s vynimkou 2. cs. para-
desantnej brigady. pre vsetky pozemnA povstaleckA jed-
notky. Veleniu povstaleckej armady bolo uz na zaCiatku
SNP jasnA, ie formovaf z prislusnikov leteetva pesie jed
notky a zasadzovat ich do pozemnych bojov je z hfadiska
ich leteckej odbornosti neadekvAtne. Avsak tiito skutoc-
nosf si vynutil nepriaznivy vyvoj vojenskej situAcie na
Npor. let. V. Krisko
Rt. let. S. Ocvirk
Des. asp. Pavel Peter
Rtk. rtm. let.
J. Bomemisa
jednotlivych lisekoch povstalec-
kAho frontu. Len co sa vsak fron
tova situacia v tretej septembro
vej dekAde 1944 primerane sta-
bilizovala, poziadalo velenie 1.
CSA prostrednietvom CSVM
v Moskve zodpovednA orgAny So
vietskeho zvazu о suhlas odoslaf
znacnii cast slovenskych letcov
do ZSSR na preskolenie na mo
dernA sovietske lietadlA s tym,
aby sa po precviceni mohli vrAtif
na tychto modernych strojoch
a takto este ticinnejsie zasahovaf
do bojov proti nemeckym ozbro-
jenym silAm. Treba podotknuf, ze
mjr. Trnka vcas upovedomil so-
vietske vojenskA organy na pocet
vycvicenych slovenskych letcov.
ktori pre nedostatok lietadiel bo-
li niiteni bojovaf ako peSiaci. So-
vietske politickA i vojenske mies-
ta so ziadosfou stihlasili. Velenie
1 CSA prikAzalo mjr. J. Tdthovi
stiahnuf vytypovany pocet vy-
konnych letcov a prislusnikov
pozemnAho technickAho perso-
nAlu z jednotlivych usekov frontu
a postupne ich zaCat posielat
spolu s personalom KL do ZSSR.
Presun velenie 1. CSA podmieno-
valo tym, aby ziadna povstaleckA
leteckA jednotka nebola prilis
oslabena a aby nedoslo к vzniku
medzery. ktoni by uz pre nedos-
tatok zAloh nedokAzalo vyplnif.
Samotny odlet letcov vzdusnym
mostom organizovalo velitefstvo
leteckej skupiny 1. CSA. Na roz-
kaz mjr. J. Tdtha zoznamy hlAse
nych prislusnikov lietajiiceho
i pozemneho technickeho perso-
nAlu leteckej skupiny podia od-
bornosti pripravoval na konecnA
schvAlenie rtk. rtm. let. J. Borne
misa, byvaly veduci podatefne
LS. T6th istym sposobom preka-
droval byvalych veliacich dostoj-
nikov letky 13 (Dumbala, Krisko)
posobiacich na vychodnom fronte a kedze bral do uvahy
ich operadnA nasademe proti ZSSR, neboli zaradeni do
zoznamov. S nimi sa zviezli aj byvali radovi prislusnici
13. letky (rtk. S. Ocvirk, rtk. rtm. F. Hanovec. zvk. F. Bre
zina a rtk. G. Kubovic). Pokial ide о Bornemisu, ten cez
den vykonAval v prospech leteckej skupiny kancelArske
prAce, zabezpecoval medzi letiskom Tri Duby, Zvolenom
a Banskou Bystricou kuridrnu sluzbu a v noci drzal sluz-
94
Sl.<>\ lASM.t I III ПО
1444 IMS
bu pri telefbne na velitefstve leteckej skupiny. Aj on sa
bezprostredne priCinil. ze do ZSSR sa na precviCenie na
sovietske lietadla presunulo 25 stfhacich pilotov. 45 pilo-
tov na Hjusin П-2тЗ a Petl'akov Pe-2FT, 60 leteckych po-
zorovatefov (navigatorov) a palubnych strelcov. 27 palub-
nych rAdiotelegrafistov a 65 leteckych technikov a me-
chanikov PrvA skupina prislusnikov KL a letcov z po
zemnych jednotiek odletela do ZSSR v noci zo 7. na 8.10
1944. Medzi nimi aj lietajuci personal z praporu kpt. Ha
luzickeho Letcov doviezli auta leteckej skupiny z obran
nCho tiseku z priestoru Maltiho Sturca priamo na letisko
Tri Duby. Zvysok pozemneho personAlu Haluzickdho prA
poru v sile asi 300 muzov zostal pod velenim npor
R. Hurbana brAnif zvereny mu tisek al do 27. 10. 1944.
Po odlete prvej skupiny do ZSSR nasledovali dalsie kto-
rd postupne odlietali takmer kaidti noc lietadlami
5. Orelskdho bombardovacieho leteckeho zboru typu Li
sunov Li-2G, Li-2P alebo Douglas C-47 Skytrain Odsuno-
vd trasy slovenskych letcov smerovali do Evova a odtiaf
na druhy deti po pristati do Przemysla к leteckej skupi-
ne mjr. Trnku. kde boli neskor preskoleni a precviceni na
lietadla typu Lavockin La 5FN a Hjusin II 2m3 a 14. 4.
1945 zasadeni do bojov о Moravskti brAnu v rdmci 1. cs.
zmiesanej leteckej divizie.
Viaceri prislusnici KL zasahovah proti nepnatefovi az do
svojho odletu do ZSSR. Aj posadka Letova S-328 pilot rt.
J. Ktikel a pozorovatel slob. asp. E. Benko tispesne zasia
hla v prospech jednotiek 3. taktickej skupiny. ked 7. 10.
presnymi bombardovacimi nAletmi prekvapila v pnestore
JAnovej Lehoty zasobovaciu autokoldnu bojovej skupiny
SS Schill. ktorA sa prestivala к frontovej limi Vysledok
leteckdho prieskumu potvrdil prielom nemeckych jedno-
tiek do povstaleckej obrany juAne od Kremnice. PosAdka
operacne lietala az do svojho odsunu do ZSSR 10. 10.
1944.
Oslabena KL pokracuje v odpore az po odchod do hor
Kedle nepriatel v priestore HronskA Dtibrava TrnavA
Hora neuspel. hladal slabsie miesta v obrane sloven
skych povstalcov Preto jednotky bojovej skupiny SS
Schill „bleskovo" presunul najuh. Z juhozApadu cez Ban
skti Stiavnicu sa pokusal obchvatom vymanevrovaf pov
staleckti obranu pred Zvolenom a zlomif obranu „operac
n6ho trojuholnika". Vzhladom na to. ze v tomto pnesto
re boh zasadene iba krycie jednotky 3. taktickej skupiny.
nepriatel sa po zasadeni stihaCov tankov typu Hetzer po
merne lahko zmocnil 7. 10. 1944 Banskej Stiavnice.
Preskupenie povstaleckych sil do tohto priestoru zabez-
peCovali letci KL tym. ze spomalovali postup jednotiek
bojovej skupiny SS Schill smerom na Antol Krupinu i na
Babinti V ten den do priestoru BabinA - Krupina • В
Stiavnica uskutocnil prvy operacny let (po zraneni) pilot
ctk. J. Gajdos na B-534, kde na ceste medzi Babinou
a Banskou Stiavnicou bombardovacim nAletom a paTbou
z palubnych zbrani umlcal delostreleckti batenu Rovna-
ko zdarne si pocinal aj nasledujtici deft, ked za Babinou
bombardovanim printitil nepriatefske Hetzery rozptylif
sa v pnestore Siicasne postreloval nemecke gufometne
hmezda. Pre pozemne povstaleckd jednotky aj tAto po-
moc mala bojovy i morAlny dopad najma v tyzdni od 1.10.
do 7. 10 1944, ked 1. cs. stihaci letecky pluk operujtici
v tej dobe z poTne*ho letiska Zoina, vycerpal zasoby ben-
zinu a svoju operacnti cinnost’ musel prerusif. Ctk. Gaj-
dosa sprevAdzalo sfastie az do pristAtia na letisku Tri
Duby. Nesledoval totiz. le ho pn nAvrate takmer dostihli
dva nemecke nocne stihacie Messerschmitty Bf HOG 4
10. Staffel/NJG 6 z madarskej leteckej zAkladne Ferihe-
gy. ktore a2 v pnestore letiska Tn Duby zahnala razant-
na pafba 10. protilietadlovej batdne kpt. Lacka.
Cinnost KL ako organickej leteckej jednotky' a jej podria-
denych leteckych jednotiek na letisku Tri Duby sa ne
skoncila odletom velitefa letiska kpt. В Kubicu (7. 10.).
ani velitefa KL npor. M. SingloviCa a daliich jej prislusni-
kov. ktori spolu s leteckou rotou npor. M. Minku v noci
z 13. na 14. 10. 1944 odleteli do ZSSR. Velenie nad zvys
kom KL npor. Singlovic odovzdal npor. V. Kriskovi, ktory
prevzal aj funkciu velitefa letiska Tri Duby. Piloti KL: rt.
S. Ocvirk. rtk rtm F. Hanovec. Cat. O. Bunta. Cat. J. Gaj-
dos, cat. J. Bielopotocky, rt. G. Kubovic. rtm. I. Stosel,
npor. V Krisko a dalSi aj v zredukovanom pocte plnili
bombardovacie. stihacie a prieskumnC tilohy. Okrem to-
ho plnili aj funkciu orgamzatorov vybavovania sovietske-
ho vzdusnCho mosta I nadalej podporovali vlastne po
zemne jednotky Vo svojom boji vo vzduchu i na zemi ne
ochabli am pocas generalnej ofenzivy nemeckych jedno
tiek proti SNP, ked tlak vojenskej presily a materialno-
technickej prevahy leteckych a pozemnych jednotiek ne-
priatefa maximAlne narastal. Oslabeni poctom a najma
bojovou leteckou techmkou u2
nedokAzali pevne kontrolovaf
centrAlny vzduSny povstalecky
pnestor. hoci letisko Tn Duby
bramh ai do 25. 10. 1944. Oso
bitne treba ocenit vSestrannti
orgamzaCnti i operacnti aktivitu
posledneho velitefa KL a velitefa
letiska Tri Duby npor. V. Kriska
pri organizovani vzdusnej obrany
nad prudko sa zuZujticim povsta-
Rtm. Jozef Krist leckym tizemfm Navyse sAm sta
Cil vykonat aj cely rad stfhacich.
pneskumnych a bombardovacich letov. SvedCi о tom
bombardovanie nepriatefskych pozicii pri Bartosovej Le-
hote 8. 10.. bombardovanie a ostrefovanie obrannych po
zicif bojovej skupiny SS Schill pri Banskej Stiavnici 9.
10.. prieskumny let v priestore Svaty Kriz nad Hronom
10. 10.. bombardovanie nemeckej autokoltiny na presune
v priestore CervenA Skala v ten isty deft (vsetky lety
uskutocnil na B-534), Ci maximAlne riskantny prieskum
letisk v Poprade a v Spisskej Novej Vsi 12. 10. uskutoC-
neny na Bf 109G-6, resp. prieskum spojeny s bombardo-
vanim nepriatefskych pozicii pn TelgArte 14.10. vykona-
ny na B-534; zhadzovanie letakov z paluby Bf 109G 6
95
SLOV K\SM.LI TI-CTVO
194-1 t«M5
Rtk. F. Krahenbiel
v priestore Nitra 15. 10. a vefmi odvAzne bombardovanie
a ostrefovanie nemeckych pozemnych pozicii v priestore
DobrA Niva 17. 10. V tomto case malo torzo KL (Krisko.
Ocvirk, Hanovec. Bunta, GajdoS, Kubovic, Stosel. Bielo-
potocky, Rizman) к dispozicii dve Avie B-534. jeden
Bf 109G-6 a jeden. resp. striedavo az dva Letovy S-328
0 neutichajiicej operacnej aktivite npor. KriSka ako veli-
tefa KL 1st torzu stlhacov osobnym prikladom svedci aj
vykonany 55 miniitovy prieskum priestoru Poprad 18.
10 spojeny s hlbkovym naletom na letisko Spisska Nova
Ves obsadend nemeckymi jednotkami. pocas ktoreho mal
znicit' dva Bf 210. DalSi operacny
let Krisko vykonal vo vefmi zlom
podasi 19 10. do priestoru Hron
ska Breznica. 21. 10. za pomerne
priaznivejsieho pocasia do pries-
toru Dobra Niva na В 534. Pocas
tychto letov bombardoval a pa-
lubnymi zbranami styrnii pevny-
mi gufometmi vz. 30. kalibru
7.92 mm ostreloval pozemnd de-
le nepriatefa. PoskromnejSi ope
racny den KL (21. 10.) uzavreli na
B-534 rtm. J. Jakab a rtk. rtm.
F Hanovec na Bf 109G-6, ktori pocas pneskumndho letu
mapovali postup nemeckych aut, tankov, transporterov
a 2ivej sily favej plukovej skupiny 18 SS divizie Horst
Wessel na smere Lucenec - Mytna - Lovinobana - Detva
Poslednd орегаёпё lety vykonali piloti KL Sat O. Bunta.
rt. S. Ocvirk, cat. J. GajdoA a rtm. J. Jakab 24. 10. na
dvoch letuschopnych stihackach B-534 a rtk. G. Kubovic
na Messerschmitte Bf 109G-6. Ocvirk i Jakab zbombar
dovali postupujiice петескё jednotky v priestore Podkri-
vAn Detva. Bunta likvidoval nepriatefskii minometnu
batdriu v blizkosti Zvolena. ktora ostrefovala listupovii
Rtk. let. Gustav Kubovic pred lietadlom Bf 109G-4, snim-
ka je este z obdobia nasadenia na vychodnom fronte
cestu zo Zvolena smerom na Banskii Bystricu. Istou ne
prijemnou kuriozitou poslednych operacnych dni KL bo-
lo. ze z dvoch Avii B-534, ktord boli este к dispozicii, len
na jednej fungovali pevne palubne gufomety (lietali na
nej Krisko. Jakab, Bunta, Stosel). Na druhom stroji ope-
radne lietal najma GajdoS Obidve stihacky vsak mali pod
kridlami zamontovand bombovd zAvesy Pantof. Pokiaf
ide о obidva Letovy S-328, tie mail funkend oba pevnd pa-
lubnd gufomety Zbrojovka vz. 30, kalibru 7,92 mm i po-
zorovatefsky pohyblivy dvojity gufomet namontovany na
lafete Skoda §U-31.
KrAtko pred opustenim a vyprazdnenim letiska Tri Duby
dostal npor. let V Krisko od velitefa leteckej skupiny
mjr. gSt. J. Tdtha rozkaz vyhfadat' v priestore Pofany ale
bo Nizkych Tatier vhodmi plochu, ktord by sltizila ako
pofne letisko na kuridrne lety v prospech Velitefstva
1. CSA, vojenskych a partizanskych jednotiek Ako naj-
vyhodnejSia plocha sa mu pocas vzdusndho i pozemndho
prieskumu javila Iuka blizko Sporthotela na Donovaloch.
Liiku uznal bez akejkofvek dpravy za vhodmi na leteckii
prevadzku kuridrnych lietadiel. Npor. V. Krisko prelietol
25. 10. 1944 z Troch Dubov na Donovaly kuridrny Fiese-
ler Fi 156C 3 Storch a rtk §. Ocvirk skolmi Pragu E 39G
a Focke-Wulfa Fw 44 Stieglitz. Po technickej stranke pre-
vadzku na provizdrnom Iticnom letisku na Donovaloch
zabezpecoval asp. J. RybAr. К dispozicii mal sedemdlenmi
technickti skupinu (Michalik. Hatnancik, KollArik, Ku-
cej. Michalidka. Matejovic, Butko). Den pred odchodom
povstaleckdho velenia z DonovAl do hdr pomikol mjr. g5t.
J. Tdth lietadla a pilotov gen. J. Golianovi a gen R Vies-
tovi na prelet do ZSSR. Obaja generAli vsak ponuku kate
goricky odmietli. hoci podasie este dovofovalo odletief
Fw 189 ddst. zast. rtm. let. E. Cecha pripraveny 25. ok-
tobra 1944 odletief z letiska Tri Duby. V rohu letiska ho-
ri P-51B - NA Mustang.
z liicneho letiska. Na druhy defi sa pocasie prudko zhor-
silo. Pre skutocnosf. It generAli odmietli odletief do
ZSSR a opustif vlastnd vojenskd jednotky a pre krajne
nepnaznivd pocasie. ktore znemoznilo odlet uz aj samot
nym pilotom. rozhodol npor Krisko. aby rtk. Ocvirk
strefbou z revolvera lietadla zapAlil. Nechytili vSak. Dve
z nich poskodil a jedno sdasti zapalil, aby sa v letuschop
nom stave nedostali do riik nepriatefa. Stalo sa tak rAno
28. 10. 1944 kratko pred definitivnym prechodom pov-
stalcov na partizansky sposob boja do hdr z priestoru Do-
novaly v smere na Kozi chrbat.
Prislusnici KL a jej podriadene leteckd jednotky brAnili
uzavierajilci sa vzdusny priestor nad zvyskom povstalec-
keho lizemia do 24. 10. Samotnd letisko Tri Duby opusti-
96
SLOVFXSKK LETECTVO
1444 . )Ч4«
li 25. 10. 1944. Pred tistupom vsetku leteckii techniku
zapalili. Bunta s Gajdosom, Jakabom a Dubenom po
zvlddnuti peripetii so zapchatym karburatorom Fw 58C-
2 (civilny mechanik ho rozobral a vycistil) napokon zaro
lovali na start a opustili v ten den letisko Tri Duby. Jakab
braviirne zvladol pilotaz v mrakoch. nabral kurz i vhodnti
letovii hladinu na prelet linie sovietsko nemeckeho fron
Pred odchodom povstaleckeho armadneho velenia z Donoval do hor dal mjr. gst.
J. Toth lietadla Fi 156C-3 a E-39G aj s pilotmi npor. V. Kriskom a rtk. S. Oc-
virkom к dispozicii gen. J. Golianovi a gen. R. Viestovi na prelet do ZSSR. Ge-
nerAli ponuku kategoricky odmietli. V krajne nepriaznivom pocasi 28. 10.1944
letci tieto stroje poskodil! a jeden zapalili.
tu. Pri stretnuti so sovietskymi lavockanu posadka vy-
strelila dohovorend svetlice. do sa ukazalo ako vstupen
ka na pokracovame v lete v smere na letisko Przemyil,
kde po 110 mimitach letu pristdli. Vzapdti po odlete Ja-
kabovho Fw 58 do ZSSR odstartoval na S-328 z letiska
Tn Duby aj mlady pilot KL dat. J. Bielopotocky [pravde-
podobne s pozorovatefom slob. a§p. E. Rizmanom). Na po
slednom letuschopnom Letove S-328. ktory stihli mecha
mci a technici opravit’ na poslednti chvil'u. odletel do
ZSSR run M Zinka. DalSi pilot KL rtk. let. G. Kubovic sa
so siihlasom skpt. F Fajtla pripojil na Bf 109G-6, W Nr.
161742. о 13.30 h к 11 La-5FN pilo
tovanym prisluSniknu 1. cs. stiha
cieho leteckeho pluku. ktori v kraj-
ne nepnazmvom podasi odstartovali
z letiska Tri Duby. Pri pokuse о pre-
let lime frontu Kubovicovo lietadlo
zasiahla nepriatefska protilietadlo
va obrana VzdpAti jeho neovlddatef
ny honaci messerschmitt v prud-
kom pikd dopadol do jednej zahrady
v blizkosti sedliackej stodoly v obci
Stefanovce na vychodnom Sloven
sku. Stihac KL rtm. Kubovic v tros-
kdch lietadla uhorel Do ZSSR v ten
den na Fw 189, pilotovanom prlp
let. E Cechom, odleteli aj ppor
К В rem. ppor J. Peterka a PaleS.
Pre vefmi zle pocasie museli zmenit'
letovy kurz Preleteli nad madar
skym tizemim a ntidzovo pristali pre
nedostatok pohonnych hmdt u2 na
oslobodenom rumunskom letisku
Baja Mare, odkial ich sovietske veli-
tefstvo po overeni totoznosti odsu
nuk> к cs vycvikovej jednotke v Pr
remysle Odlety posddok 1. cs. sti-
hacieho leteckdho pluku a torza KL
do ZSSR 25 10 uzavrel doslova hu
sarskym leteckym kuskom vo vefmi
zlom podasi sktiseny pilot zvk. rtm.
L Jasik na dopravnom W34hi, na
palubu ktordho zobral stihaca Faj-
tlovho pluku ppor S Tocauera. ve
diiceho motorarov z leteckych dielni
rtm B. Navarika a technika rtm. S.
Dedica, dvoch vynikajucich odborni
kov, ktori svojimi znalosfami, zruc
nosfou, nesmiernou pracovitostou
a obetavostou podstatnou mierou
prispeli к skorym navratom port
chanych a poSkodenych lietadiel do
operacnej cinnosti. Pilotovi sa pod-
arilo pristdt s lietadlom v blizkosti
Przemysla bez nehody
Po odlete lietadiel prislusnici letec
kdho a pozemneho techmckdho per-
sonalu KL, ktori neboli presunuti do ZSSR. sa podiefali
na likvidacii lietadiel neschopnych letu a vojenskdho le
teckdho materialu na letisku Tri Duby. Po tejto destruk-
cnej cinnosti vAddina technickdho personalu letisko
97
opustila a presunula sa na Donovaly. Cast mechanikov do
poslednych chvil opravovala poskodeny sovietsky Lisu-
nov Li 2 npor. D. J. Netudychatka. Z dvoch lietadiel uro
bili jeden letuschopny stroj, ktorym Netudychatkova po-
sadka vecer о 18.00 h. na prekvapenie vsetkych, odlete
la do ZSSR. Mechanic! dokonca opravili aj podkodenii
Chaberovu lavocku Pod vedenfm J. Michalicku vymenili
vrtufu. Favy podvozok i cast Faveho kridla. Pre krajne ne
pnaznivd pocasie, ktord prevlddalo aj 26. 10.. nebolo
mozne na opravenej lavocke odstartovaf z letiska Tri Du
by. Aby sa nedostala v letuschopnom stave do ruk nepria
teFa. Michalidka bol niiteny stroj napokon zmcit. Az po-
tom sa vytrvald partia mechanikov presunula na Donova-
ly v ilstrety partizdnskej vojne v slovenskych horach.
Bojove vysledky KL v SNP
Pocas SNP vykonaii prislusnici KL celkom 350 operac-
nych letov v trvani 460 letovych hodin. Svojou operadnou
cinnostou obsiahli prakticky celd povstaleckd lizemie
Slovenska. Kedze povstaleckd armada nedisponovala ra
darmi. nemohli byt mdtalovand ani v prospech letectva.
Absentoval aj navddzaci a kontrolny systdm bezne pouzi-
vany na zdpadnom fronte. Nedisponovali ani systdmom
Vrakovisko lietadiel Kombinovanej letky na letisku Tri Duby. Lietadla boli poskodene pri nale-
toch Luftwaffe.
navadzacov ilcinne praktizovanym na vychodnom fronte.
Letci KL pri vyhfadavani nepriatefskych vzdusnych cie-
Fov, pri mapovani statickych di pohyblivych pozemnych
cieFov, pn vyhfaddvani a niceni sil a prostriedkov nepria
tela, pri strate orientacie v zlom podasf. pri vaznom po§
kodeni lietadla, resp. pri viastnom zraneni boli odkaza-
ni len a len na seba. Posddky KL uskutocnovali vSetky
druhy operainej cinnosti. Okrem funkcie stihacieho
a bombardovacieho letectva vykonavali aj pneskumnd
a kuridrne lety К nim treba pridruzif aj zasobovanie
obkFudenych a odrezanych vojenskych a partizanskych
jednotiek na Grave, resp. zhadzovanie letdkov nad tize-
mim, ktord uz okupovali nemecke jednotky. Piloti KI,
prieskumom upresnovali vojenskii situaciu vlastnych
a nemeckych jednotiek. aby adekvatne reagovali pri pod
pore povstaleckych jednotiek a pri ndletoch na nepriatel
skd pozemne ciele. Zasahovali v prospech iilinskej a mar-
tinskej posadky pri Strecne, v prospech taktickych sku-
pin 1. CSA na Slovensku v Turci, Telgarte. Rudomberku,
v tidoli rieky Nitra, pri Prievidzi. Handlovej. Sv Krizi nad
Hronom. Hronskej Diibrave a v dalsich priestoroch. Pri
litokoch na nepriateFskd pozemnd ciele na pomalych. zas-
taralych a nemodernych lietadldch, ktord nemali (okrem
stihaciek Bf 109) pancierom chrdneny priestor pilota
a pozorovatela. preukazali obdivuhodnii statocnost. Stro
je KL sa totiz v malych vySkach stdvali idedlnym tercom
pre vsetky nepriateFskd protilietadlove prostriedky. Pre-
to sa lietadla na leteckii zakladnu vracali s mnohymi
priestrelmi a tazkymi poskodeniami
Bez navddzacieho a kontrolndho systemu, bez pomoci
vlastnych navadzacov v blizkosti frontovych limi dokaza
li letci KL vo vzduS-
nych stibojoch zos
trelif sedem nepria-
tefskych lietadiel
(jeden Ju 52, dva Ju
88, dtyri Fw 189).
Na zemi podkodili
tri nemeckd Ju 87,
pat tankov a samo-
hybnych diel. Pri
litokoch na pozem-
nd ciele dalej v pa-
lebnom postaveni
znicili, vdine pod
kodili a umlcali 12
delostreleckych ba-
tdrii, 2 zeleznidnd
lokomotivy. 16 ze
leznicnych naklad-
nych voznov s vo-
jenskym materid-
lorn, 35 ndkladnych
a 12 osobnych auto-
mobilov. 2 radiovo-
zy, 39 guFometnych
a 21 minometnych
hniezd, 45 trdnov s municiou a proviantom a 5 pozorova-
cich stanovist. Z bojov vyradili presne nezisteny pocet ne-
meckych vojakov [spodnd hranica odhadu - do 300 mu
zov). Na nepriatefa zhodili 22 560 kg trhavych a zdpal
nych bomb a vystriefali vyse 55 000 ks ndbojov. Po lize-
mi Slovenska rozhodili do 1650 kg letakov a propagacnd
ho materidlu. Vykonaii cely rad prieskumnych a spojova
98
SLOVENSKE LETECTVO
1444 • 1Ч4.«
ci'ch letov, ktorych vyznam sa nedA Atatisticky vyhodno
tit. Okrem operacnej cinnosti sa lietajiici personAl KL
vefmi intenzivne a dlhodobo podiefal na vybavovani so-
vietskeho vzdusneho mosta.
ZostAva vsak skutocnostou, ze intenzitu operacnej cin
nosti KL velmi nepnaznivo ovplyvnoval nedostatok letec
ko-techmckeho materialu do nemeckych stihacich lieta-
diel Messerschmitt Bf 109G-6 a Bf 109E-4. Chybali na-
hradnA siiciastky, pneumatiky a strelivo. V tejto stivislos
ti nemozno nepripomentif. ze Luftwaffe zhodila na VPD
letiska Tn Duby vyse 300 bdmb s hmotnosfou 50 az 500
kg. Crepiny po bombardovani. skryte v letiskovej ploche.
skracovali zivotnosf pneumatik vsetkych povstaleckych
lietadiel. Zvlasf citefne to postihlo Messerschmitty
Bf 109G-6 a E-4. pre ktorA velenie KL nemalo vobec vy-
tvorene zasoby nahradnych pneumatik. Problemom sa
zaoberalo aj velenie povstaleckej armady. ktorA sa oft
cialne obrAtilo na sovietske kompetentnA miesta a pozia
dalo ich о nevyhnutnu pomoc. Sovietska strana sice ne
odnuetla vydat ziadanA pneumatiky. no zAsielky nechali
na seba dlho cakat. KompetentnA miesta v ZSSR totiz
rozsah poziadaviek na dodanie pneumatik do Bf 109 po
vazovali z operacnAho hfadiska KL a prevAdzky letiska
Tri Duby za preexponovany. Toto stanovisko sa. pochopi
telne, podpisalo na maxunAlne zredukovanom pocte pre
sunutych pneumatik. Sovietske vojenskA orgAny rezervo-
vali palubnti kapacitu dopravnych lietadiel vzdusnAho
mosta predovsetkym na prevoz zbrani. streliva a ztvej si
ly. Iniciativny velitef KL npor. Smglovtc i samotni piloti
lietadiel Messerschmitt Bf 109 (Bozik, Ocvirk, Hanovec)
nenechali nic na nahodu a nasli si cestu к posAdkam so
vietskych dopravnych lietadiel. Poziadali ich nielen
о urychlenA dodAvky streliva do tychto lietadiel. ale aj
о dovoz pAni pneumatik. Treba ocenif. ze sovietski letci
niekofkokrAt vyhoveli poAiadavkAm svojich kolegov
A tak popri oftcialne podchytenom a dodanom vojenskom
materiAli posAdky na vlastnii zodpovednosf priviezli tti-
2obne poiadovanA strelivo a pneumatiky do Bf 109, co pri
starostlivo vyclenenych a kontrolovanych dodavkach ne
bola vobec ziadna malickosf.
SltiZi ku cti velitefa KL npor. Singlovica, ze vedel objek
tivne posudif individualne schopnosti pilotov a podia to-
ho sa aj snazil regulovaf ich zasadenie do operacnej cm
nosti. Svojskym sposobom vedel mobilizovaf psychickA
a fyziologickA rezervy pilotov pred operaAnymi letmi, co
bolo vefmi dolezitA, pretoze dlhodoby pobyt na letisku Tn
Duby, denne a nocne sluzby. castA nemeckA bombardova
nie, vybavovanie sovietskeho vzdusneho mosta vyCerpA
vali nervovu siistavu lietajiiceho i pozemnAho techmckA-
ho personAlu KL do krajnosti. Velitef KL navyse vychovA
val aj osobnym prikladom tak, ze lietal ako pozorovatef.
Bolo skutocnym sfastim. ze npor. SingloviA a cely perso
nAl KL naAli maxunAlnu oporu v technickej zrucnosti pri-
slusnikov LLD npor. Vrsanskeho. pretoze lietadlA z kaz-
dAho bqjovAho letu prilietali dostriefanA, ZAsluhou obeta
vosti technikov roznych odbornosti LLD boli stroje vidy
vcas opravene a mohli pokracovat’ v operacnej cinnosti.
TakAto vykony vyvierali z neobyAajne vysokej pracovnej
moralky Vdaka technickej virtuozite. tvorivosti a tiplnej
oddanosti profesii dokAzali pracovm'ci LLD prekonat'
vsetky techmckA problAmy.
PosAdky KL vaASinu operacnych letov vykonali v nizkych
letovych hladinAch. Lety boli zameranA najma na podpo-
ru vlastnych pozemnych jednotiek. na vyhfadAvanie, roz
pozname a niceme nepriatefskAho odporu rozneho dru
hu. Lety v malych vyskach klAdli neobyAajnA naroky na
psychickti a fyztologickti odolnosf letcov. Vyzadovali si
vysokti koncentractu pozornosti. Boli spojenA s bezpros-
tredne rasnicou zodpovednostou letca za rychle vyhfadA
value a optimAlne zmAente nepnatefskAho ciefa z prvAho
nAletu Pilori museli v nizkych letovych hladmach preko
nAvaf neprijemnii turbulenciu atmosfAry, ktorA spatne
vyvolavala vibraciu lietadla Museli sa vyrovnaf s prud-
kym prefaAenim pri kopirovani povrchu terAnu. s kritic-
ky malou casovou rezervou pri pnjati okanizitAho ne§e
ma bojovej situAcie. Mnozstvo tispesne absolvovanych
operacnych letov v nizkych vyskach jasne signalizuje. ze
posAdky KL potvrdili nielen operativnost’ myslenia, ale aj
pohotovost’ konania. Letci KL vykonali vAASinu operac
nych letov bez mAp, podia letovAho kurzu a casu. CiefovA
priestory mah vefmi dobre zahetanA, preto takticky
umne vyuzivali dovernu znalosf cleniteho horskAho terA-
nu povstaleckAho Slovenska so znAmymi navigacnymi
objektmi a onentacnymi bodnu najma pri vymitenom rie
seni operacnych tiloh. pn rychlej zmene bojovej situacie.
pri maskovanych titokoch na pozemnA ciele a tinikoch
z bojiska pn vzdusnej presile nepriatefa. DobrA interper-
sonAlne vztahy medzi lietajiicim a pozemnym technickym
personalom KL a techmkmi LLD. ich vzAjomnA zavislost'.
odkazanosf na seba. pestra zmena cinnosti na letisku Tri
Duby. stupftujiice sa vedonue. ie plma bojovo zAvaznA
lilohy pn obrane vzdusneho pnestoru nad povstaleckym
tizemim. pn podpore vlastnych pozemnych jednotiek. do
kAzali kompenzovat psychickti zatazenost pilotov. od
stranovaf unavu z operacnych letov a stupnovaf v nich
psychicku t fyzicku odolnosf i oddanost leteckej profesii.
Medzi prislusnikmi KL bolo dost leteckych osobnosti
s pnrodzenou autontou. ktore malt punc neformalnych
vodcov pre svoju profestonAlnu vykonnosf a leteckii
zrucnosf Patnli к nun piloti: R. Bozik. F. Cypnch. J. Go
ralik. S Poljanec. V. DrAb a F. Hanovec. Ani dalAi piloti.
A Boljevic. J Zalik, L. Jasik, J. Luptak, J. Jakab. F. Kra-
henbiel. M. Zinka. F. Brezina. S. Ocvirk. M. Vlasak, §.
Kovalinka Ai A. SoldAn a §. Zuber kvalitou ai tak citefne
za num nezaostavali. Spomedzi leteckych pozorovatefov
dosiahli pozoruhodnA bojovA vysledky M Bezak, S. Krc,
J. Modrovich. M. Stnglovic a A. Strycek. BojovA vysledky
potvrdzujti, ze letci KL dokAzali prekonat neiiplnost a ne
presnost vychodtskovych informAcii a spravodajskych
hlAseni о priestore nevyhnutnych leteckych zasahov.
Tento informacny deficit prekonavali vzdusnym priesku-
mom Po ziskani patncnych informAcii nachadzali adek
vAtne rieSente bojovych tiloh. DennA operadnA lety. spoje-
ne s riesenim zlozitych bojovych situacii, podstatne pris-
90
SLOV ESSKEXE I E< TVO
l'M4 - 1445
peli к zvyseniu psychickej odolnosti prislusnikov KL.
UspeAnA zAsahy v prospech povstaleckych pozemnych
jednotiek. kazde vzdusnd vifazstvo nad Luftwaffe, to
Vraky povstaleckych lietadiel na letisku Tri Duby 25. 10.
1944. Stroje, ktore nemohli odletief do ZSSR, boli pri od-
chode pozemncho leteckeho personalu znicene a zapalene.
upevnovalo operacmi naladu. udrziavalo v kolektive KL
bojove nadsenie, prehlbovalo sebaddveru vo vlastnA sily,
co v koneCnom ddsledku v letcoch zvySovalo stav pohoto
vosti podaf v pravti chvffu maximalny vykon. Bolo skutoc
nym poJehnanim, ie najlepAi stihaCi KL dokAzali ciefave-
dome optimalizovaf svoje psychicke funkcie v siilade
s bojovymi poziadavkami, hoci v porovnani s Luftwaffe
boli neobycajne hendikepovani zastaralou leteckou tech
nikou, ktord ich dostavala do nevyhody najma vo vzdus-
nych stibojoch. I napriek tomu preukazali dostatok sa-
mostatnAho taktickdho myslenia, ktord im v zlohtych
vzdusnych stibojoch umoznovalo okamzite nachAdzaf
najvhodnejsie modely konania. to sa zakonite prenieslo
do poctu zostrelenych lietadiel nemeckej Luftwaffe.
Zlozenie Kombinovanej letky
Velitef letky: npor. let. MikulAA Singlovic (do 13. 10.
1944). npor. let. Vladimir Krisko (od 13. 10. 1944)
Technicky dostojnik: npor. let. Ladislav Sottnfk
Hlavny mechanik letky: srtm. let. Alojz Hunavy
ZAstupca hlavnAho mechanika- rtm. let. Jozef Krist (zahy-
nul 10. 9. 1944), Stefan Materna (civilny zamestnanec)
Hlavny zbrojAr letky: zvk. rtm. let. Rudolf Ziliak
Piloti letky: Akpt. let. SAva Poljanec. mjr. let. Arsenije
Boljevic. por. let Michal Hovsky (zahynul 8. 9 1944).
zvk. rtm. let. Eudovit Jasik, zvk. rtm. let. Frantisek Cy-
prich. rtm. let. Jan Luptak. rtk. let. Vladimir DrAb, rtk.
let. Rudolf Bozik, rtk. rtm. let. Frantisek Hanovec, rtm.
let. Jozef Jakab, zvk. let. FrantiSek Brezina, rtm. let. Im
rich Stosel, rtm. let. Karol Kollar, rtk let. Julius Goralik,
zvk. let. Frantisek Krahenbiel, rtk. let. Stefan Ztiber, rt.
let. Jozef Kiikel, rtk. let. Jozef Zalik, rtk. let. Gustav Ku-
bovic (zahynul 25. 10. 1944), rtk let. Stefan Ocvirk, ctk
let. Martin Zinka, rtk. let. Matej VlasAk, rtk. let. Fridrich
Preis Potocky. rtk let. Stefan Kovalinka, rtk. let. Franti-
sek AbramoviC, Ctk. let Alojz Soldan. rtk let. Jozef Ho-
nicka, cat let. JAn Bielopotocky. ctk. let. JAn Gajdos, cat.
let. 0. Bunta
Letecki pozorovatelia: por let Anton StryCek, des. aSp.
Jozef Modrovich. slob. asp. Rostislav Kazansky (fazko
raneny 5. 9. 1944 ), slob. asp. Eudovit Benko, ddst. zdst.
asp. Matej Beznak, slob. asp. Jozef Mejo, des. asp. Ing.
Pavel Peter, des. aSp. Stefan Krc. slob. asp. Eduard Riz-
man. Cat. asp. Jozef Kronauer, cat. aSp Ing. Jozef Peter-
ka, ppor. Karol Brem, slob. aAp. Jaroslav MacalAk. por.
let. Ladislav Haim. cat. asp. Michal Klein.
Mechanic! letky: rtk. JAn Mihai, rtk JAn Knapp, cat. Mi-
chal Butko, voj. Jozef Hutyra, slob Michal Guba, Cat. Ru-
dolf Ziacek. cat. Alojz JurkoviC. voj. Jozef Tancibok. voj.
Jakub Bdzik. des. Jozef Ondris, des. Jan MatejoviC, rtk.
Jozef Michalicka, voj. BocAk, voj. KlaCka, voj. Solmosi,
voj. Kasan, voj KolArik. voj. Bystricky.
ZbrojAri letky: srtm. Karol Duben. Cat. JAn Danko. Srtm
FrantiSek KaCic. Cat. Rudolf Kubove, des. Hepner, rtk.
Michal Janos, cat. JAn Bielik, dorastenci - Gustav Stre-
cansky, Pavel MisAk. Peter SivaniC, JAn Strbfk, Rudolf
Sulec a dalsi.
Riadiaci Atartov: rtk. let. Ladislav HorvAth
StartAri: voj. Frantisek Cagala. voj. JAn KavuliC
Gonio letiska: rtm Motycka
Vydajfla padAkov: voj. Stefan Simor
HlAska letiska Tri Duby: voj Zigo, voj. Jozef Liska (zahy
nul 10. 9. 1944 pocas bombardovania letiska Tri Duby ne-
meckou Luftwaffe spolu s voj. Richterom. voj. Pavlovom,
voj. Stehlfkom. rtm. J. Kristom a dalsimi 15 civilnymi
osobami).
Prislusnici LLD
Velitef: npor. let. JAn Vrsansky
Civilnf zamestnanci: Stefan Materna. Jozef Kunik. Voj
tech Mraz, Alfonz KrATovic, Jozef Sevcik, Tibor Huba. Im-
rich Oremus, Imrich Hlavina, JAn Ladicky, Ondrej Duns.
Stefan Bor, Martin Kolnik. Jozef SimonCiC, Jozef VoSlAr.
Eduard Kubis, MaximiliAn Rak. JAn Frano, Samuel Se
dlAk, Karol Knotek, Stefan Moravec. JAn Kosec. MenA
dalsich zamestnancov sa nezachovali v dobovych pisom-
nych materiAloch. resp. ani v spomienkach bjh’alych pri
slusnikov LLD npor. J. VrAanskAho.
HS
Velitef: stot. (od 15. 9. 1944 kpt.) spoj. Pavol Ondrejko
viC (predtym velitef spoj. caty LS), por spoj. Frantisek
ArgalAA
Velitef vy-strainej sluzby: stot. (od 15. 9. 1944 kpt.) spoj.
Stefan PaCesa
PrisluSnIci: npor. spoj. v z. Stefan FerencAk. npor. spoj.
v z. Imrich StruhAr, por. spoj. v z. Jozef Zachar, por. spoj.
v z. Viliam Leschnicky. por. spoj. v z. Ferdinand Reizer.
por. spoj. v z. Pavol Dobrik, por. spoj. v z. Ondrej Kapus-
ta. ppor. spoj. v z. Eduard Krakovsky.
100
SLOVENSKEtETKCTVO
1944 1*45
4. kapitola
Luftwaffe v SNP
Jan Stanislav
Az do pozdneho leta 1944 neboli na lizemi Slovenska di
slokovane ziadne kompaktne bojovd litvary nemeckej
Luftwaffe. Spodiatku sporadickd, neskor takmer dennd
pnstavanie jednotlivych stihaciek nemeckej Luftwaffe
najmii na letisko Vajnory, znedkavejSie na letiska Piesta
ny a Trencianske Biskupice po bojoch s amenckymi bom
bardovacimi leteckymi zvazmi. a ich nasledne kratkodo
be pobyty na tychto leteckych zakladniach nemofao po-
vazovaf za dislokaciu bojovych litvarov, kedze islo о do-
casne, aktualnou leteckou situaciou vyniitene pobyty Je-
dinym ucelenym utvarom Luftwaffe na Slovensku bola
III Kampfbeobachter Schule, dislokovand na letisku Ma
lacky Novy Dvor v tzv. schutzzone, t. j. v nemeckom
ochrannom pasme.
TAto Skolski vycvikovA jednotka к 20. 8. 1944 dispono
vala 30 lietadlami. prevazne typov Ju 52/3m, Ju 87 Ju
88, Fw 58C-2. He 111H 10 a Fi 156C3. Pocet strojov jed
Nemecky Ju 87G-5 na letisku Malacky-Novy Dvor. Pri lie-
tadle asistuju slovenski mechanic! leto 1944.
notky sa vsak pocas poslednej augustovej dekady a v pr
vych septembrovych dnoch r. 1944 prudko zvysil Pocet
ny stav leteckdho parku III. Kampfbeobachter Schule sa
rozrastol о akviziciu siestich strmhlavych Ju 87D-5 od
byvalej slovenskej letky 11 vzduinych zbranf Tieto stro-
je zostali po odchode piestanskej posddky do povstania
opustend v zaplombovanych hangdroch a nemecke jed-
notky po obsadeni letiska Piesfany ich zabavili a prelie-
tli na letisko Malacky-Novy Dvor.
Dalsie stroje (He 111H-10, Fw 189A-2, Fw 58C 2. 6 Fw
44, 4 Gothy Go 145H, Fi 156C-3, 2 S-328 a B-534) LDS.
ktore uz nestihli prislusnici LDS prelietnut’ 30. 8. 1944
na povstaleckd letisko Tri Duby, padli do nemeckych ruk.
Nemecki piloti ich spolu s jednym lietadlom Si 202,
W34hi a tromi Ju 87D 5 zabavenymi na letisku a v letec-
kej tovarni v Trencianskych Biskupiciach prelietli na le
tisko Malacky Novy Dvor.
Cela tylovd zdloha SVZ (5 Ju 87D-5). dislokovana v Spis-
skej Novej Vsi. padla do nik bojovej skupine SS Schafer
Bolo to о to bolestnejSie, ze skupina slovenskych letec
kych mechanikov a zbrojarov pod vedenim rtk. Knappa
doplmla nadrze benzinom, doplnila olej. glykol, nabila
akumuldtory, preskiisala elektrickii instaldciu. vykonala
motorovu sk-isku vsetkych lietadiel, namontovala bom-
bove zivesy a 20 mm palubne kanony. cim prakticky pri
pranla Lietadla na okamzite operacne nasadenie.
0 tom. le prvf vobtel nemeckych okupacnych vojsk gen.
G Berger pUnoval okamzite после operacie a zdsahy
proti partuanom sveddi aj skutocnosf. ie v prvych sep
tembrovych dnoch r 1944 zanadil. aby sa z letiska Bali
ce v Polsku vydieruli od ttabu Nachtschlachtgruppe 4.
jednotky speaalizovanei na nofad ruin’d operacie, 4
dvojmotorovd lietadla Siebei Si 2O4E. ktord nechal pre
sunlit - prelietnut na letisko Malacky Novy Dvor s tym.
ie ich podnadil pod svoje velenie Operafay stab gen
Bergera predvidavo zhodnotil nevyhnutnosf ddkladndho
leteckdho pneskunm exponovanych pnestorov povsta
leckeho ilzemia pre pilnovany lispech vlastnych pozem
nych operacu proti povstaleckym silam. Za lidelom do
kladnej rekogncskacie prvych nastupnych priestorov
Wehrmachtu a zbrani SS v oblasti Strecno • Vnitky • Tlir
ciansky Sv Martin, rozsiahleho a detailndho fotografic
keho pneskumu oblasti Zvolen - Banska Bystrica, letisk
Tn Duby a Mokrad prelietlo z madarskdho letiska Gydr
na letisko PieStany 7 pneskumnych lietadiel Focke Wulf
Fw 189A-2 2. Staffel/NahaufklArungsgruppe 16, ktord
velmi operativne uskutocnili uz v poslednych augusto
vych dnoch (29.-31.) a zadiatkom septembra (1., 3„ 6.
a 7.) r. 1944 v prospech vlastnych pozemnych jednotiek
rozsiahly a podrobny fotograficky prieskum.
Podas tychto prieskumnych letov mali posadky fockewul-
fov zavesene pod kridlanu 4 bomby SC 50 s hmotnostou
50 kg. ktorych odhodenie na nepnatefske pozicie malo
vyvolaf spatmi reakciu - palbu povstaleckych pozemnych
jednotiek, dim by odkryli svoje obranne postavenia. Seriu
takych prieskumnych letov absolvovali posAdky Fw
189A-2 bez stihacej ochrany. kedze velenie Luftwaffe
i nemecky operacny stdb pozemnych jednotiek realne
101
SI OVENSKK LKTECTVO
1444 • F>4«
predpokladali, ze povstalecke velenie nedisponuje po od
lete SVZ z Presova do Evova ziadnymi stihacimi lietadla
mi. Az po zostrele Fw 189 (6. 9.) dvojicou stihacov Kom-
binovanej letky (rtk. let. R. Bozik a zvk. rtm. let. F. Cy-
prich) v priestore Kremnica velenie Luftwaffe presunulo
z nemeckeho Ansbachu na letisko PieSt'any 6 stihaciek
Messerschmitt Bf 109G 14 vyclenenych od stihacieho
litvaru Jagdgruppe zur besonderen Verwendung 7, ktory
bol povodne podriadeny Luftwaffe Oberbefhlshaber Mitte
a zacleneny do systemu Reichsluftverteidigung zaCiat
kom roku 1944. Po vypuknuti SNP tento stfhacf utvar
presiel do priamej podriadenosti Reichsfilhrera SS Him
mlera a bol predisponovany na Slovensko na ochranu
vzdusnych operAcii Luftwaffe proti povstaleckym silam.
V polovici septembra 1944 velenie Luftwaffe presunulo
zo schutzzony na letisko Piesfany 11 strmhlavych bom
bardovacich lietadiel Ju 87D-3 a D-5, aby mohli operadne
licinnejsie a dlhsie zasahovat’ v prospech vlastnych po-
zemnych jednotiek v aktuAlne exponovanom priestore
Krafovany Sudany a Prievidza.
KoncentrAcia lietadiel nemeckej Luftwaffe na dvoch kfii
dovych leteckych zAkladmach na Slovensku (Piesfany
a Malacky-Novy Dvor) dosiahla v polovici septembra
1944 takmer 100 strojov, z toho 29 strmhlavych bombar
dovacfch Ju 87D. Prudky nArast poctu lietadiel disloko
vanych najma na letisku Malacky-Novy Dvor nemohol
ujsf prieskumnej pozornosti 15. americkej leteckej arma-
dy operujucej z juhotalianskych zakladni. Dosledny ame
rieky letecky prieskum zistil 17. 9. 1944 na tomto letis
ku pritomnosf 78 lietadiel. z toho 25 stihacich a 31 bom
bardovacich (islo prevazne о Ju 87D, Ju 88A a о He 111).
Ak zvazime, ze gen. Berger mal moinosf poziadaf velenie
Luftwaffe о nasadenie casti tejto znadnej leteckej sily,
mozno vecne konstatovaf, ze mal к dispozicii dostatoCny
pocet lietadiel, ktore boli schopnd nielen podporovaf jed-
notky Wehrmachtu a zlozky zbrani SS v utoku i obrane.
ale aj pravidelne vykonavat' takticky prieskum situAcie
v priestore nad bojovymi liniami. resp. rekognoskovaf si
tuaciu protivnika hlboko v jeho tyie s tym, ze obidve tie-
to operacne lilohy dokazal v case potreby zabezpecif nA-
lezitou stihacou ochranou
Strmhlavd bombardovacie lietadlA Ju 87D-3 a predovset
kym Ju 87D-5, dislokovand na leteckych zakladniach
Piesfany a Malacky Novy Dvor, zohrali v fazkom hor
skom terdne stredndho a severndho Slovenska rozhodu
jiicu tilohu pri likvidovani najddlezitejAich ohnisk odporu
pozemnych povstaleckych sfl. Horsky terAn s dlhymi
a lizkymi tidoliami sice sfazoval, resp. az znemoznoval
posAdkam Ju 85D uprednostnif horizontAlne plosnA bom
bardovanie, siicasne im vsak pomikal moinosf licinne
uplatnif bodovd strmhlavd bombardovanie PrAve na ne
sa vyborne hodila vyzbroj Ju 87D-5, ktoni okrem dvoch
pevnych kandnov MG 151 kalibru 20 mm, zabudovanych
v kridlach, tvorili aj bombovA zAvesy pod kridlami zvAc
Send tak. aby uniesli dva kontajnery WB 18Z. V kaidom
boli zamontovand 3 dvojhlavnove gufomety MG 18Z kali
bru 7,92 mm. hlavne ktorych boli sklopene о 15° dolu
к osi lietadla, co posAdkam umoznovalo postrefovaf po
zemne ciele aj z honzontAlnej letovej hladiny. Navyse ten
to stroj uniesol bombu s hmotnosfou 500 kg vo vykyvnom
zAvese pod trupom Neobycajne silnA palubna vyzbroj (2
kanony a 12 gufometov) spolu s odolnym pancierovanim
umoznovali nasadzovaf tieto lietadla na strmhlavd hlbko
ve dtoky proti pochodovym pnidom nepriatelskej pecho
ty, motomechanizovanym koldnam a palebnym postave-
mam protilietadloveho delostrelectva.
Luftwaffe v koordinAcii s poziadavkami stabu nemeckych
okupacnych jednotiek dokAzala takticky vyuzif svoju
technickti i pocetnii prevahu zamerami najma na priamu
podporu bojovej skupiny von Ohlena a von Juncka (od 4.
9. 1944 178. divizie tankovych granatnikov Tatra), vyraz
ne im pomdef definitivne prelomif hiizevnatii obranu pov
staleckej bojovej skupiny Zilina a Martin v Strecnianskej
tiesnave, dobyf pnestor Dubna Skala Vnitky. prebojovaf
sa do dolndho Turca a obsadif pristupy к Martinu a Kra
fovianskej tiesnave. Nasadenie strmhlavych bombarderov
Ju 87D v Strednianskej tiesnave umoznilo nemeckym po
zemnym silAm nielen obsadif dominujiice vysiny nad pra-
vym brehom VAhu. ale ziskaf aj prehfad о hfbke a sirke
povstaleckej obrany od Strecna po Vnitky Z pozorovatef
ni vybudovanych na strategicky dominantnych bodoch
nepriatef riadil nielen delostreleckii pafbu na povstalec-
kd pozicie, ale rAdiom stihol aj navAdzaf strmhlavd
Ju 87D na rozhodujuce bombardovacie lidery na postave
nia povstaleckej obrany ako celku.
NemeckA Luftwaffe okrem priamej podpory vlastnych po-
zemnych sfl svoje operacne usilie zamerala aj na likvido-
vanie povstaleckdho vysielada v Laskomeri pri Banskej
Bystrici ako masmediAlneho prostriedku. 0 programo
vom lisili Luftwaffe vyradif z cinnosti tento vysielac sved-
ci skutodnosf. ie ho od 30. 8. az do 2. 9. 1944 viackrAt
na etapy bombardovalo 13 Ju 88A a 5 Ju 87D v sprievode
stihadov Bf 109G, kym sa im konecne 2. 9 po 12.35 h
podarilo vyradif vysielad z prevAdzky po zhodeni 46
bomb (z nich jedna zasiahla budovu). Kedze cief bombar-
dovacich titokov, v porovnanf s frontovou liniou. bol
priestorovo neporovnatefne mensi, nemeckd velenie
uprednostnilo nasadenie dvojmotorovych bombardova-
cich Ju 88A-4. resp. A-5, pretoie mali vadSiu nosnost' ako
strmhlavd lietadla Ju 87D.
UtodnA bombardovacia i pneskumnA operacna cinnosf
Luftwaffe v hfbke povstaleckdho tizemia pokracovala
v nezmenSenej intenzite aj v dalSich septembrovych
dnoch. PosAdky Ju 88A z letiska Malacky-Novy Dvor do
penmetra svojich zameriavacov dostAvali najma letisko
Tri Duby. SituAciu na nom mapovali na pokracovanie fo
tokamery lietadiel Fw 189A z leteckej zakladne Piesfa
ny. Po prieskume nasledovalo bleskove vyhodnotenie
lidajov a vzApati bombardovacie lidery TakAto situAcia
pretrvAvala od 4. az do 10. 9. Okrem toho Luftwaffe sti-
hla podporovaf postup jednotiek posilnendho prAporu SS
SchAfer v priestore Liptova na smere Ruzomberok Bie
ly Potok a Ruzomberok - Lubochna, bombardovaf kasar-
ne v Tlirdianskom Sv. Martine, letisko Tri Duby (7. 9.),
102
SLOVFSSKbtETF.» 1ЛО
IW - 1«MJ
podporovaf postup bojovej skupiny SS Schill tidolim Ni-
try v smere ТороГсапу pri zlomeni odporu povstaleckych
jednotiek. Hoci prevazna cast'Ju 87D podporovala jednot
ky 178. divizie tankovych grandtnikov Tatra v priestore
StreCnianska tiesnava - Vnitky. tri Ju 87D vydlenene na
podporu bojovej skupmy SS Schill stihli vdaka malej
vzdialenosti medzi startom a cielom (vzdusna ciara cca
80 km) uskutocnil zvyseny pocet operacnych letov (5 ai
6 vzletov denne) Aj za vydatnej podpory Luftwaffe padli
Topofdany (3. 9 ), Bielice (5. 9.), Oslany |8 9 ). Novak}’
(12. 9.) a napokon i Prievidza (14. 9.).
Vzhladom na to, ze Luftwaffe 9. 9. 1944 о 16 50 h na ma
ximum zintenzivnila letecky prieskum letiska Tn Duby.
leteckej zakladne Kombinovanej letky. vzdusneho prista
vu sovietskeho zAsobovacieho mosta. mozno aj z nasledu
juceho dna (10. 9.) dedukovat, le tento zaujem bol predz
vestou vefkej planovanej bombardovacej akae Posadka
prieskumndho Fw 189A-2. ktord ako posledna uskutoc
nila fotograficky prieskum letiska, zdokumentovala na
jeho ploche celkom 40 roznych lietadiel. Vyvolany film
z kamery fockewulfa potvrdil vysokii koncentraciu pov
staleckych lietadiel. Operacny stab nemeckych okupac
nych jednotiek sa rozhodol pre mohutny koncentrovany
letecky utok, aby definitivne vyradil letisko Tn Duby
a jeho strojovy letecky park z aktfvnej prevadzkovej cm
nosti. Utok stanovil na 10. 9. 1944
Vy§e 50 mimit trval zdrvujuci bombardovaci nAlet 29
roznych bombardovacich lietadiel (Ju 87D-3, D-5.
Ju 88A, He 111H) za stihacej ochrany 6 Bf 109G-14 Mal
uplne znicif letisko, letiskove objekty, vdetky lietadlA
a zivii silu. V skutocnosti zapAlil a znicil sklad pomocne
ho matenalu. poskodil dva hangare. velitefskii budovu.
vyradil Cast VPD a vyhasol zivoty 20 osob. co bola najbo-
lestivejsia nenahraditefna strata. Bombardovaci utok na
priek SkodAm. ktord sposobil. nemozno z taktickdho hfa
diska vobec hodnotit' ako mimoriadne lispesny. Ak zvazi
me. ze nalet sa uskutocnil za priazniveho pocasia a ide-
dlnej viditefnosti, takmer bez vaznejsieho odporu povsta
leckej protilietadlovej obrany, dosiahnuty vysledok vobec
nezodpovedal poctu nasadenych lietadiel a ani zhodenej
tonazi bSmb. Z 35 ton zvrhnutych bomb znacna cast do-
padla mimo letiska. Nalet neznidil kasarne Hajmky. am
vsetky lietadlA, nevyradil VPD letiska z prevAdzky Hoci
nalet mozno povazovaf za najvACSiu akciu Luftwaffe pro
ti pozemnym silam a objektom letiska Tri Duby od vypuk
nutia povstania az do zaciatku oktobra 1944. vysledok
bombardovania naozaj iba potvrdzuje, 2e ho uskutodmli
neskiisene posadky z III. Kampfbeobachter Schule z Ma
laciek-Noveho Dvora s neukoncenym bojovym vycvikom.
Prvy tvrdy ilder vzduSnej nadvlAde Luftwaffe nad povsta
leckym tizemim zasadil 1. cs. stihaci letecky pluk uz na
druhy den (18. 9.) po svojom prilete na letisko Zoina per-
fektne pripravenym a vykonanym prepadom letiska Pies-
fany. V polovici septembra 1944 bolo na tomto letisku di-
slokovanych okrem 11 strmhlavych Ju 87D Ш. Kampfbe
obachter Schule. presunutych z letiska Malacky-Novy
Dvor, aj 7 pneskumnych Fw 189A-2 od 2. Staffel Nahauf
klArungsgruppe 16, 6 stihacich Messerschmittov Bf
109G-14 od Jagdgruppe zur besonderen Verwendung 7
a 6 dopravnych Ju 52/3m. Fw 58C 2 a W34hi, celkom 30
lietadiel. Pritomnosf i pocet tychto strojov na letisku ove-
ril 17. 9. 1944 pilot Kombinovanej letky rtk. rtm. F Cy-
prich na Bf 109G-6.
Na zAklade tychto informAcii sa velitef 1. cs. stihacieho
leteckdho pluku Skpt. F. Fajtl rozhodol podnikmit 18. 9.
na letisko hfbkovy litok. pocas ktoreho osemclenna sku-
pina stihacov. vedena npor. J. Stehlikom znidila vsetkych
6 Bf 109G-14. IAlo о lietadlA na zvlAstne pouzitie. ktory
mi osobne disponoval velitel nemeckych okupacnych jed
notiek na Slovensku gen. Berger. Gen. H6fle, ktory ho
neskor vystriedal vo veleni. ich uz teda „nezdedil". Znice-
me Bf 109G-14 na leteckej zAkladni Piesfany potvrdil sa-
motny gen Berger vo svojej povojnovej vypovedi pred NS
v Bratislave 23. 1. 1947.
Fw 19OA-8 nemeckej Luftwaffe na letisku Malacky-Novy
Dvor v lete 1944
Po tomto lispeinom nAtete velenie Luftwaffe usiidilo, ze
geograficka poloha zakladne Piesfany. letecky situovana
v dostatocnej blizkosti povstaleckeho tizemia, je vefmi
zramtelna. a preto sa rozhodlo zvySnd letuschopnd stro
je okamrite prrhetnuf do schutzzony na dobre chrAnemi
le’.ecku .akladhu Malacky-Novy Dvor. Letisko Piesfany
prestalo sliirit ako operacna zakladna Luftwaffe.
Druhy ovefa mohutnejsi tider nemeckej Luftwaffe, ktord
mu predchadzal ddkladny fotoprieskum. zasadilo 20. 9.
1944 113 bombardovacich lietadiel B-24H Liberator 15.
americkej leteckej armady operujucej z leteckych zAklad
ni v juznom Taliansku. Dokonaly kobercovy nalet kratko
po 12.00 h naplno zasiahol letisko Malacky-Novy Dvor.
14 891 zhodenych bomb zasiahlo a znicilo asfaltovii VPD,
obidva hangdre, derpaciu stanicu, budovu na vyvolavame
leteckych snimok. Bombardovaci nalet znicil aj 27 lieta-
diel a dalsich 8 strojov vAdne poskodil.
Vyradenie dvoch nemeckych kfucovych leteckych zaklad-
ni na lizemi Slovenska sposobilo, ze Luftwaffe sa ai do
konca septembra 1944 nezmohla na vdznejsiu operadnu
akciu. Cinnosf zredukovala len na niekofko dennych
prieskumnych letov a na dve bojove letecke akeie mensie-
ho rozsahu. Prudko ale vzrAstol pocet nocnych prieskum
103
SLOVENSKEXETECTVO
|Ч44 |Ч45
nych letov spojenych so zhadzovanim propagacnych leta-
kov. ktore vykonAvali trojmotorove Junkersy Ju 52/3m
operujiice z letiska Vajnory ТаАкё straty na leteckom
strojovom parku a vyradenie leteckych zakladni Piesfa-
ny, Malacky Novy Dvor pnntitih velitefa nemeckych oku
padnych jednotiek obratif sa о pomoc na frontovd leteckd
utvary dislokovand mimo lizemia Slovenskej republiky.
Koncom augusta a v septembri 1944 severne a juzne od
Slovenska boli dislokovane na lizemi Polska a Rumunska
dve v-еГкё zoskupenia Luftwaffe. Na lizemi Pofska iAlo
о jednotky Luftflotte 6 a na uzemi Rumunska о jednotky
Luftflotte 4. Podetny stav strojov oboch zoskupeni pred
stavoval mohutnii lidemii silu - 1760 lietadiel. z toho 375
strmhlavych bombardovacich Ju 87D. protitankovych
Ju 87G. lidernych, resp bitevnych Hs 129B a 245 stiha-
cich Bf 109G a Fw 190A.
Ked vojska 2. UF marsala Malinovskdho a 3. UF marsala
Tolbuchina 23 8. prelomih obranu skupiny armdd Juzna
Ukrajina, ktord mali znemoznif jednotkdm CA vstiipif na
rumunske lizemie a zmocmf sa jeho naftovych zdrojov,
zacali jednotky obidvoch UF v podstate mohutnii ofenzi
vu do samotndho srdca Rumunska. Rumunske vlastenec
кё sily antifaSistickeho hnutia odporu po dohovore s kra-
Гот Michalom zvrhli 23. 8 vladu diktatora gen. I. Anto-
nescu. KrAI vzdpati vymenoval novii vladu na dele s gen.
Satanescom. ktora vypovedala spojenectvo s nacistickym
Nemeckom. Kedze nemecky front na tomto bojovom lise-
ku sa zacal nicaf ako domcek z karAt, litvarom Luftflot-
te 4, ktord boli dislokovand na rumunskych letiskdch.
hrozilo akiitne uebezpecenstvo iiplneho obkfiicenia a zni-
cenia. Maximalne kriticka vojenskA situacia priniitila
Nocny stihaci stroj Bf HOG-2 v ochranom boxe na letisku
Novy Dvor
litvary Luftflotte 4 zacaf okamzitii evakuaciu letisk
a bleskovo sa presuvaf na letecke zakladne v Madarsku.
Lenze hromadnd presuny neusli pozomosti leteckdho
prieskumu 15. americkej leteckej armady operujticej z le-
teckych zakladni v juznom Taliansku. Na zAklade vyhod-
notenia permanentne upresnovanych prieskumov podni
kli v dftoch 30. 8. az 2. 9. 1944 jej stihacie lietadla P-51
Mustang 193 hlbkovych naletov na madarske letiskd De-
brecin, Kecskemet a NagyvArad, kde znidili a poskodili
celkom 342 lietadiel.
Presunom silnych nemeckych frontovych leteckych iltva-
rov z Rumunska na letecke zakladne v Madarsku v siivi
slosti s pohybom sovietsko-nemeckeho frontu z vychod-
пёЬо Polska na smere do priestoru Krakova vsak doslo
severne a juzne od povstaleckeho lizemia. t. j. na uzemi
Polska a Madarska. к velmi silnej koncentrAcii fronto-
vych litvarov Luftwaffe. VzduSnu diaru medzi operacnym
priestorom Luftflotte 6 nad lizemim Polska a Luftflotte 4
nad lizemim Madarska tvorili severne hranice Slovenska.
Utvary nemeckej Luftwaffe, ktore sa presunuli koncom
augusta 1944 na 1е1ескё zakladne vo vychodnej casti Ma
darska, vsak coskoro boli priniitend pod tlakom septem
brovej ofenzivy CA postupne sa presiivat na letiskA v za-
padnej cash madarskdho lizemia, bliAAie к hraniciam Slo-
venska. Kratka vzduAnA vzdialenost' к povstaleckdmu
lizemiu umoznila novovymenovanemu velitelovi nemec
kych okupacnych jednotiek gen. Hoflemu a jeho stabu
pruzne vyuzivaf tiito priaznivii geografickii vyhodu. Gen.
Hofle promptne poziadal velenie Luftflotte 4 a 6 о nasa
denie dasti frontovych litvarov proti povstaleckym silam.
Stalo sa tak uz zaciatkom oktdbra 1944, t. j. v Case stup-
nujiicich sa prfprav nemeckych okupacnych jednotiek na
generAlnu ofenzivu. Po ochromeni a vyradeni leteckych
zAkladni Luftwaffe Malacky-Novy Dvor a PieStany (18.
a 20. 9,), spojenych so stratou vzdusnej nadvlAdy nad
povstaleckym lizemim. sa takto Luftwaffe pomikla sanca
opaf ju ziskaf.
Pokial ide о presuny litvarov Luftflotte 4 z Rumunska na
madarske lizemie koncom augusta a zaciatkom septem
bra 1944. treba konAtatovaf. ze lavina presunov sa zaca-
la uz 25. 8., ked sa z letiska Targsorul Nou na leteckii zA-
kladnu SzdkesfehdrvAr urychlene presunulo 25 stiha-
cich Bf 109G-6 z I. Gruppe/Jagdgeschwader 53 Pik As.
No uz koncom septembra operaCne pdsobila z letiska Gy-
dr. Podobne sa vyvinul aj presun 30 Bf 109G-6 od П.
Gruppe/Jagdgeschwader 51 Molders, ktord 27. 8. prelie
tli z letiska Piskolt na novii operacnti zdkladnu Buda
keszi. Zaciatkom oktdbra 1944 ich vsak vojenskA situ-
Acia priniitila operacne posobif z letiska Gydr. Aj dalsiu
stihaciu jednotku П. Gruppe/Jagdgeschwader 52, dislo-
kovanii pdvodne na letisku Manzar a vyzbrojend Bf
109G-6, priniitila sovietska ofenziva bleskovo sa presu-
mif 8. 9. do Loveru a odtiaT na letisko Veszprdm. Poten
ciAlne vAznym nebezpecim pre pozemnd povstaleckd sily
sa ukAzal presun 43 strmhlavych Ju 87D-5 a protitanko-
vych Ju 87G-1 Ш. Gruppe/Schlachtgeschwader 2 z ru-
munskeho Satu Mare do madarskeho Tasnadu a MiSkol
ca. Zaciatkom oktdbra 1944 toto nebezpedenstvo po pre
sune jednotky na leteckii zakladnu Farmos prerastlo do
bezprostredndho ohrozema povstaleckeho uzemia, preto
ze vzdusna ciara do Banskej Bystrice merala menej ako
150 km.
Presun dvojmotorovych nodnych stihaciek Messer-
schmitt Bf HOG 4 (10. a 12. Staffel/Nachtjagdgeschwa-
der 6 z rumunskdho letiska Otopeni) a Junkersov Ju 88G
6 (3.. 4. a 6. Staffel/Nachtjagdgeschw'ader 100 z letiska
BaAaid severne od Belehradu), vrAtane Einsatzkomman-
104
SLOVE.XSKE LEIECTVO
1Ч-И - BUS
da/Nachtjagdgeschwader 101 na madarske letiska Feri
hegy a Tapidszentmarton, situovane juhovychodne od
BudapeSti. predstavoval nielen vaznu hrozbu, ale al smr
telne nebezpecenstvo pre juinu letovu trasu fungujiiceho
sovietskeho vzduSndho mosta. A to preto. ie v operac
nom priestore tychto nocnych stihadov sa nachadzalo
mesto Vac leziace v obliiku Dunaja, ktord sovietskym po-
sadkam sliDilo ako posledny navigacny bod pred ich
vstupom do vzdusndho priestoru Slovenska. Rovnaku
hrozbu pre severnu trasu sovietskeho vzduSneho mosta
nad pofskym lizemim vytvArah Ju 88G-6 a C-6 2. Staf-
fel/Nachtjagdgeschwader 100 po svojom presune z letis
ka Otopeni na novii leteckd zakladnu Mielec Nocnii sti
haciu obranu v tomto priestore posilnila skupina 6
Bf 110G-4 П. Gruppe/Nachtjagdgeschwader 5. ktord ope
racne posobila z letiska Krakov. Obidve leteckd zakladne
Luftwaffe sa nachAdzali v bezprostrednej blizkosti sever
nej letovej trasy sovietskeho vzduSndho mosta, co sa nut
ne premietlo do zvySenej operacnej cinnosti nemeckych
nodnych stihacov.
К prvdmu nasadeniu frontovych utvarov Luftwaffe doslo
4. 10. 1944, ked 8 Ju 87D-5 III Gruppe/Schlachtges-
chwader 2 Immelmann z letiska Farmos vydatne a rozho-
dujdco podporilo boj jednotiek bojovej skupuiy SS Schill
о dobytie a obsadenie Sv. Kriza nad Hronom. Velenie Luf-
twaffe po strate prieskumnych Fw 189A-2 (20. 9.) nasa
dilo na takticky prieskum pnestoru Zvolen - Banska
Bystrica jednomotorove pneskumnd Messerschnutty Bf
109G-6/R 2 2. Staffel/NahaufklArungsgruppe 14 z letis
ka GySr. ktord sa na tiito leteckd zakladnu presunuh
z rumunskeho letiska Bacau a Comrat uz koncom augus
ta, resp. zadiatkom septembra 1944. Tieto stroje mali na-
miesto zabudovanych palubnych kanonov nainstalovane
kamery Rb 50/30, resp. Rb 75/30. Ich vystroj bol zredu
kovany na gufomety Rheinmetall Borsig MG 131 kalibru
13 mm. a preto sa priamemu boju zasadne vyhybali. Tito
skutodnosf vysvetfuje. predo posAdky Bf 109G-6/R-2
strmhlavym letom vcas unikali zo vsetkych moznych
vzduSnych stretov. z dosahu palubnych zbrani povstalec
kych lavodiek, obracajuc stroje na juh к materskej zA
kladni.
Pretoie operaend nasadenie Luftwaffe proti Kombmova
nej letke a 1. cs. stihaciemu leteckemu pluku sd detailne
spracovand v daldich dvoch samostatnych kapitolAch.
treba v sdvislosti s pripravou generAlnej ofenzivy nemec-
kych okupacnych sfl proti povstaleckym pozemnym jed
notkam zdoraznif. ze ofenziva si vyziadala mekofkoden
ny intenzivny poveternostny prieskum stredndho Sloven
ska a jeho leteckych zAkladni ako prvoradeho rekognos
kacneho predpokladu na pianovane hromadnd nasadenie
zmiesanych utvarov Luftwaffe Okrem poveternostndho
prieskumu si priprava vyziadala aj intenzivny takticky
prieskum exponovanych priestorov, ktord obstaravali Fw
189A-2 od 2. Staffel/Nahaufklarungsgruppe 16 z Gybru.
ktorym vyborne sekundovali Fw 189A 2 stabu Nahauf
klarungsgruppe 15 z letiska Naglowice, situovaneho se-
verne od Krakova. Ich operacmi vyfazenost' vsak do znac-
nej miery limitovala pomerne velka vzdialenosf medzi
miestom startu a ciefovym priestorom spojenA s dennymi
nArocnymi preletmi horstiev Vysokych a Nizkych Tatier.
Pomerne priaznive povetemostnd podmienky 18. 10.
1944 umoznili veleniu Luftwaffe naplAnovaf a realizovaf
druhy mohutny hfbkovy dtok na letisko Tri Duby. ktory
uskutodnilo 11 lietadiel Fw 190F od 1. a 4. Staf
fel/Schlachtgeschwader 77 z letiska Krakov-Czyzyny.
Ich vySkovd krytie zabezpecovalo 7 Bf 109G-6 z leteckej
zAkladne Gyor. Jeho ciefom bolo definitivne vyradif letis
ко z prevAdzky. zhkvidovaf tento letecky pristav soviet
skeho vzdusndho mosta. zmcif zvysnd povstaleckd beta
dlA Kombinovanej letky i stroje 1. perute 1. ds. stihacie-
ho leteckeho pluku a paralyzovaf letisko Tri Duby do ta-
kej miery. aby sa Luftwaffe uz nestretla s odporom letec-
tva. aby mohla opitovne ziskaf stratenu vzdusnd nadvlA
du nad povstaleckym dzemim, permanentne momtorovaf
vojenskd situAciu na jednotlivych dsekoch povstaleckdho
frontu a v neposlednom rade svojimi nAletmi rozvrAtif
morAlku pozemnych povstaleckych sfl i civilndho obyva
tefstva a udinne sa zapAjaf do pnamej podpory vlastnych
pozemnych sfl postupujiicich do centra povstaleckej
obrany v operadnom trojuholniku Brezno - Zvolen - Ban-
skA Bystrica. Dve naletove vlny stihacich bombarddrov
Fw 190F v&ak minuli svoj cief zAsluhou skveleho paleb
He 129B 1 pouzrvali oemecki piloti aj pri nAcviku ostrych
strelieb na strelnici Malacky-Novy Dvor
neho aktivizovania 20 mm PLK 22. protilietadlovej ba-
tdne npor Virdzeka a bleskoveho zasahu dvojice stiha
cov z 1. cs. stihacieho leteckdho pluku ppor. Hlucku
a ppor Stidku
Nemecke pozemne sily v rAmci rozpnidenej generalnej
ofenzivy vyvinuli po 18. 10. 1944 mohutny flak na vset
kych lisekoch frontu s ciefom definitivne zlomit’ posledne
rozhodujiice kfiicovd ohniskA odporu povstaleckej arma-
dy, dobyf a obsadif hlavnd povstaleckd mesto Banskti
Bystricu. Zastavif postup nepriatefa na pristupoch do
strategickeho trojuholnika Zvolen - Brezno nad Hronom
- BanskA Bystrica uz nebolo v silAch pocetne oslabendho
a najma technicky znadne zredukovaneho 1. cs. stihacie-
ho leteckdho pluku Nebolo teda v silAch pluku zvrAtif tii
to nepriaznivo sa vyvijajiicu vojenskii situAciu - to bola
105
SIOV1ASKELI I К П О
144-1 - HM<
uloha prinajmensom pre dve leteckd divizie na plnych
stavoch. ktord by disponovali aspon dvoma tazkymi bom
bardovacimi plukmi. 1. cs. stihaci letecky pluk do svojho
odletu z povstaleckeho uzemia (25 10.) spolu s torzom
Kombinovanej letky s vypatim vsetkych sfl predsa len do
kAzali operacne zabezpecif obranyschopnosf vzdusndho
priestoru nad ustaviCne sa zuAujticim povstaleckym tize
mim. Pluk dokazal udrzaf letisko Tri Duby a ochranovaf
ho az do svojho odletu. Casfou svojich sfl stihol hlbkovy
mi litokmi uz iba pribrzdif postup nepriatefa. Nebol uz
v stave rovnocenne zasahovaf proti vzrastajticej sile
Luftwaffe, ktord vydatne dotovana z pofskych a najma
z madarskych frontovych leteckych zakladni zo dna na
den silnela. opatovne ziskavajtic stratenii vzdusnii nad-
vlAdu, ktoru postupne a tvrdodijne rozAirovala nad doby
tym povstaleckym tizemim. Po odlete 1. cs. stihacieho le
teckeho pluku z letiska Tri Duby do ZSSR Luftwaffe uz
mkym neohrozovana uskutocnila 26. 10. 1944 dvoma Bf
109G-10/R-2 od 2. Staffel/Nahaufklarungsgruppe 14
z madarskeho CsAkvAru poveternostny a takticky pries
kum obrannych postaveni jednotiek 6. taktickej skupiny,
ktore branili priechody z Liptova na Banskii Bystricu
v priestore Biely Potok - 0str6 - Liptovska Osada - Vlko-
linec - Malind - Siprtift - Eubochnianska dolina. PosAdka
He 111H6 od Ш. Kampfbeobachter Schule rozhodila
v priestore Zvolen Banska Bystrica Revuca 2 milidny
letakov. ktorych obsah kapitulantsky tvrdo utocil na mo
ralku povstalcov. V demoralizujucej akcii zhadzovania le
takov Luftwaffe pokracovala aj v nocnych hodinach na
27. 10. 1944. Hromadny rozmer dosiahlo zhadzovanie le
takov najma v priestore Zvolen Liptovska Osada - Brez-
no. Ich jedinym ciefom bolo rozvrAtif bojovii morAlku pov-
stalcov v hlavnych centrach odporu.
V posledny oktdbrovy tyzden roku 1944 Velitefstvo 1.
CSA. Rada obrany Slovenska, SNR, Hlavny stab partizan-
skych oddielov (HSPO) a UV KSS, najvySSie povstaleckd
orgAny, pod faikym tlakom vojenskej a materiAlno tech
nickej prevahy nemeckych okupacnych vojsk rozhodli
о prechode povstalcov do hdr na partizansky spdsob bo-
ja. Povstalecka armada mala zaujaf obranu v masive Niz-
kych Tatier a Pofany. Na to bolo potrebnd najmenej do 29.
10. 1944 udrzaf priestor Zvolena a Banskej Bystrice. aby
v zmysle dohody medzi velenim povstaleckej armady
a HSPO preslo co najviac partizanskych jednotiek z fron-
tovych tisekov do horstiev Vefkej Fatry; Nizkych Tatier.
Slovenskdho rudohoria... a pokracovalo v aktivnom par
tizanskom boji. Islo takmer о 10 000 partizAnov, ktorych
bolo potrebne vyviesf z obkfiicenia. HSPO 25 10. 1944
urCil jednotlivym brigadam a oddielom budiice operacne
priestory. Coskoro sa vsak ukazalo, 2e povodne priestory
operacnej Cinnosti sa pre viacere partizAnske formacie
stali docasnymi a niektore jednotky sa do nich nedosta-
li. Realna situAcia si Casto vyAadovala urCif operacne
priestory v novych regidnoch. Rozkaz HSPO z 25. 10.
1944 vychAdzal z postupu okupaCnych jednotiek. ktorym
sa podarilo pret'af povstaleckd lizemie v smere sever • juh
a izolovaf jednotlivA povstaleckd obranne pasma. HSPO
v usilf vystupfiovaf mandvrovatefnosf velkych partizan-
skych formAcii sa rozhodol rozdelit’ ich na mensie jednot-
ky, ufahcif ich rozptyl v priestore. a tym zvySif percento
tispesnosti uniku z obkfiicenia. Ddslednemu uskutocne-
niu tohto manevru brAnilo i to. ze povstaleckA armAda
nedokAzala uz tispesne Celif leteckej a pozemnej mate
riAlno technickej prevahe nepriatefa a neudrzala do 29.
10. 1944 dostatoCny priestor. najma vSak pnestor Zvolen
• BanskA Bystrica. Obsadenim Banskej Bystrice nemec-
kymi jednotkami SS bojovej skupiny Schill 27. 10. 1944
sa fakticky konCi odpor povstaleckej armAdy ako organ!
zovaneho celku. Vzhfadom na celkovti materiAlno-tech-
nickii, zAsobovaciu a ubytovaciu nepripravenosf povsta
leckej armady na partizansku vojnu je dost pochopitefne
aj vAhanie generAla Viesta, velitefa armAdy, pokiaf ide
о vydanie dlhoocakAvandho rozkazu na prechod celej
povstaleckej armAdy na partizAnsky spdsob boja, ktory
napokon vydal 28. 10. rAno na Donovaloch. Napriek tomu
jednotky 2 Cs paradesantnej brigAdy (Cast parabrigAdy
podas generAlnej ofenzivy nemeckych vojsk brAmla pris-
tupovd cesty к Banskej Bystrici v priestore Badin Vika
novA a pri Salkovej), Vysokoskolsky strazny oddiel
a organickd Casti jednotiek jednotlivych taktickych sku-
pin vrAtane zvyskov leteckdho a pozemndho personAlu le-
teckej skupiny presli na partizAnsky boj. HSPO (25. 10.
doslo к jeho premenovaniu na Hlavny stAb partizAnskeho
hnutia - HSPH. jeho pdsobnosf sa mala rozsirif na uze-
nue Ciech a Moravy) v tejto zlozitej situAcii vyvinul tisilie
s ciefom stistredif vSetky bojaschopnd jednotky pod vias
tnd velenie a podchytif vojenske povstaleckd sily do par-
tizAnskych jednotiek.
К vojenskym jednotkAm. ktord organizovane ustupili na
Donovaly, patri aj 10. batdria 83,5 mm PLK Vz. 22/24
kpt. V. Lacka Bateria v intenciAch rozkazu z 24. 10. zru-
sila palebnd postavenie v HAjnikoch 25. 10. a ustiipila
ako posledna jednotka od Zvolena do Banskej Bystrice.
Pretoze disponovala uz len polovicou dopravnych pros-
triedkov. kpt. Lacko rozfAzoval presun na dve Casti a na
tri etapy. Presun z letiska Tri Duby do Banskej Bystrice
tvoril 1. etapu, z Bystrice na Stare Ногу druhti a zo Sta-
rych Hdr na Donovaly poslednti etapu. Presun sa usku-
toCnil za mimoriadne fazkych a zlozitych dopravnych
a vojenskyrch podmienok DopravnA sluiba na cestAch uA
nefungovala. Uzka cesta z Jelenca na Donovaly. zatarase-
nA roznymi vojenskymi. civilnymi vozidlami a konskymi
pot'ahmi, prepchatA ustupujiicimi jednotkami a civilmi -
predstavovala najfazsi lisek presunu. Celli noc z 26. na
27. 10. prislusnici 10. batdrie PLK s nadfudskou nAma-
hou za pomoci traktorovdho fahaca - fazneho vozidla
Skoda 100Z fahali devaftonovd kandny najvyAAou pocho-
dovou rychlosfou 10-15 km/h (podvozok s lafetou mal
drevend kolesA obite ocefovou obrucou). Kandny s tazny-
mi traktormi a municiou vAAili takmer 20 ton. Dlhd prud-
kd stiipanie. ostre zAkruty. ktorymi bateria prechadzala
tak. ze musela odopinaf delA a za pomoci traktorovdho
navijaka ich opaf potiahnuf. klAdli na prislusnikov ba-
tdrie maximAlne fyzickd i psychickd nAroky. Velenie Luf-
106
M.OX t VSKt.Lt IH TVO
1444 1*U«
twaffe velmi operativne v skorych rannych hodindch 27.
10. zameralo svoju pozornosf na intenzfvny takticky
prieskum exponovanych cestnych komunikacii Banska
Bystrica - Stare Ногу - Jelenec - Motycky - Sturec - Lipt
Revtica - Liptovska Osada - Korytnica a na obce situova
nd severne od Banskej Bystrice. Styri Fw 189A 2 z Gyoru
a Styn Bf 109G6/R2 z Csakvaru zmapovali pohyby po
cetnych povstaleckych ustupovych koldn, motorizova
nych vozidiel. konskych pofahov, zivej vojenskej i civilnej
sily na vsetkych tychto komumkaciach. Fockewulfy
okrem fotografickdho prieskumu uskutocnili aj poveter
nostny monitoring celej dstupovej oblasti povstaleckych
jednotiek ako organickii stidast komplexnej pripravy na
hromadnd nasadenie lietadiel Luftwaffe Konecne v sko-
rych rannych hodinach pred svitanim 27. 10. sa 10. bate
rii podarilo zaujat tromi kandnmi palebnd postavenie na
hike na Donovaloch asi 200 m juine od Sporthotela. Po
zaujatf palebneho postavenia a po onentacn kandnov
ohlasila povstalecka hlAska, situovana na juznom okraji
osady Bully, ntilet nepriatelskeho Fw 189A 2 od 2 Staf
fel/Nahaufklarungsgruppe 16 z Gyoru. ktory prilietaval
zo smeru od Starych H6r. Po zamiereni a zisteni prvkov
streTby bateria spustila nan ucinnu palbu na vzdialenost
asi 8 km. Rozprasky protilietadlovych granatov bezpros
tredne ohrozili fockewulf, co pnniltilo nepriatelskdho pi-
lota otodif stroj spit v smere priletu, Sktisene obsluhy ba
terie spravne vyhodnotili nalet ako prieskumnii akciu. po
ktorej pridu na rad bombardovacie lietadla. Preto sa po
ponahfali zasadif do palebneho postavenia aj Stvrty ka
ndn a okamzite ho pripravif na strefbu. 0 30 mintit ne-
skor sa ten isty fockewulf vratil do priestoru Donovaly,
pre istotu vo vyssej letovej hladine (asi 4000 m). ustavic
ne meniac smer letu. Batdria okamzite spustila paTbu na
nepnatefsky stroj. tentoraz uz plnou silou, zo styroch ka-
nonov. Dezorientovana posadka v silnej protilietadlovej
pafbe zhodila nad Donovalmi Styri 50 kg bomby. ktore
ale nezasiahli palebnd postavenie batene. ani obec Dono-
valy. Dopadli asi 150 m od palebneho postavenia 10. ba
tdrie do nedalekdho lesa. kde vyvratili niekofko stromov
Bomby padli dost' daleko aj od Sporthotela. v ktorom
v ten den rano este sidlil stab povstaleckej armady.
Po tomto iltoku sa о 10.30 h spustila lavina nepnatel
skych naletov na tistupovti cestu Stard Йогу Donovaly.
ktord pretrvali al do neskorych popoludnajsich hodin
Luftwaffe zamerala svoje vlnove titoky na najddleiitejiiu
dopravnii tepnu, po ktorej ustupovali z Banskej Bystnce
cez Stard Ногу na Donovaly uz znacne zdemorahzovand
casti povstaleckych sil. Jednotlivo i v skupinAch pnheta
vali stihacie Bf 109G 6 od II. Gruppe/Jagdgeschwader 51
Molders z Budakeszi. Gyoru, od II. Gruppe/Jagdges
chwader 52 z Veszprdmu a od I. Gruppe/Jagdgeschwader
53 Pik As zo Szdkesfehdrvdru a Gyoru a bitevne Fw
190F-8 od 1. a 4. Staffel/Schlachtgeschwader 77 z Kra
kova-Czyzny, aby tidinne bombardovali povstaleckii zivti
silu a bojovti techniku presiivajucu sa listupovou komuni-
kiciou, zatarasenou motorovynu vozidlami, roznou vy
zbrojou, povozmi. vojakmi a evakuovanymi civilnymi oso-
bami Aj strmhlavd Ju 87D-5 od Ш. Gruppe/Schlachtges
chwader 2 Immelmann z leteckej zakladne Budapesf-Vec-
ses a Farmos v dvanastclennych zostavAch bombardovali
preplnend cesty siriac nepredstavitelny zmatok. paniku
a smrtefny strach. Len do tieto stroje po odbombardova
ni odleteli, vzApAti nasttipili do titoku dvojmotorove
Ju 88A a Si 2O4E, ktord zavrsili dielo skazy. Vysoko nad
num kamery prieskumnych Fw 189A od 2. Staffel/Naha-
ufklarungsgruppe 16 z Gyoru zaznamenavali kazdy deta
11 tragddie Kolotoce bombardovacich titokov rozsievajti-
ce smrt pretrvali az do 14,00 h. Vyziadali si vela obetf na
fudskych zivotoch a sposobili t'azkd straty na bojovej
technike Pokial sa nepriatelskd lietadlA priblizili na dos-
trel 10 batdne, obsluhy 83.5 mm PLK ich okamzite od-
razih presnou prudkou paTbou. cim ich ustavicne drzali
na patncny diAtanc Mimo ticmndho dostrelu batdrie
vsak stihli lietadla Luftwaffe vytrvalo a presne bombar-
dovat tistupovd cesty’ z Banskej Bystnce v smere na Sta
rd Ногу Jelenec Motydky, cestu z Liptovskej Osady do
Korytnice a cestu z Liptovskych Revtic na Sturec a Jele-
nec Aj tieto nAlety sposobili povstalcom t'azke straty na •
zivej sile. znacne skody na vojenskom material! a bojovej
technike Kedie 10 batdna vytrvalo a velmi tispesne ni-
sila presnou paTbou nemecke nalety. rozhodlo sa velenie
Luftwaffe okamzite znicif toto posledne protilietadlove
ohmsko odporu Vyslalo tn bombardovacie Ju 88A, aby
definitivne ryraduj batenu z cinnosti. Paralelne s tymto
Siovenski mechanic! pri Fw 190 juhozApadne od Ziliny,
ktory zostrelili americki stihaci P-5 IB v leteckom stiboji.
titokom popoludni 27. 10. bombardovali ind lietadlA Luf-
twaffe vsetky spomenute tistupove cesty. Hlaska HS situ-
ovanA na juznom okraji obce Bully vsak avizovala 10. ba-
tdrii prizemny let troch Ju 88A tidolim zo Starych Hor na
Donovaly. Smer letu jasne signalizoval, ze cielom naletu
bude palebnd postavenie batdne. Obsluhy PLK stihli vdas
pnpravif mohutnii priehradnti palbu. zameranti do pries
toru tesne nad ndvrsim, nad ktorym sa kazdti chvilu mu
seli objavit junkersy. Len co sa vynorili, zachytili ich nit
kove krize dalekohladov. Vzapati obsluhy protilietadlo-
vych kandnov spustili pripraventi priehradnti palbu naj
vyssej kadencie (12 granatov) a svizne skocili do zako
pov, pretoze posadky junkersov spustili paTbu z palub-
107
SLOVENSKEIK IECTV О
|<M4 - ГМ5
nych zbrani UcinnA a presnA palba bat6rie okamzite pn
nutila posAdky lietadiel ustat so strefbou z palubnych
zbrani a vzdaf sa dalsich naletov. Piloti prudko otocili
stroje este pred 10. batdriou, dim definitivne upustili od
jej bombardovania, vhupli spat do tidolia Nizkych Tatier
a odletom v prizemnej vyske tmikli z palebneho dosahu
baterie. ktord v ten den vystrelila na utociaceho vzdusnd-
ho nepriatefa celkom asi 200 protilietadlovych grandtov.
Po maximalne vycerpdvajiicej celodennej paTbe si obslu
hy batdrie mohli konecne oddychnuf.
Sluzi ku cti 10. batdrii kpt. Lacka, ie pri absencii 18. pro-
tilietadlovej batdrie 88 mm PLK kpt. Hinterbuchnera.
ktord bola 27. 9. presunuta z palebneho postavenia v Hdj
nikoch do priestoru Sv. Kriz nad Hronom na priamu
strefbu proti postupujiicim nepriatefskym tankom a titoc
nej vozbe. vedela zvladnuf obranu vzdusndho priestoru
nad Donovalmi sama. Treba naozaj pozitivne ocenif spo-
sob. akym sa zhostila tilohy posledndho ohmska protilie
tadlovej obrany v extrdmne exponovanom priestore
a v case, ked sa povstaleckd jednotky presuvali tymto
pnestorom smerujiic do zimneho partizanskeho tabora
pod PraSivou. zhromazdiska ustupujiicich vojenskych
a partizanskych jednotiek. 10. batdria svojou permanen
tne presnou a ucinnou celodennou pafbou doslova zne
moinila Luftwaffe masakrovaf bombardovacimi ndletmi
povstaleckd jednotky v otvorenom priestore pocas presu-
nov v tazkom horskom terene. cim umoZnila mnohym vo-
jenskym a partizdnskym jednotkdm ustiipif. podia doho
voru medzi velitefstvom povstaleckej armddy a HSPO, do
urdenych priestorov a uchovaf ich pre dalsi aktivny par
tizansky boj v hordch. Tdto skutocnosf je о to zavaznej
§ia. ze po 29. 10. od Liptovskej Osady precesavali horske
pdsma jednotky SS brigady Dirlewanger, od Starych Hdr
na Donovaly SS bojovd skupina Schill a cez Mostenickti
dolinu a Kyslu vodu jednotky’ 18. SS divizie Horst Wessel
vytvdrajiic v oblasti Korytmckej a Hiadefskej doliny uzd
ver. v ktorom mail uviaznuf povstaleckd pohyby a poku-
sy о preniknutie na vychod. System nemeckych blokdd
uzatvdrala na komunikdcn Vy^nd Boca • Certovica bojo
vd skupina Wittenmayer. Napnek tomu hlavny pochodo
vy? pnid povstalcov svahmi na PraSivej a Latiborskej holi
unikol precesavacim zafahom a usadil sa nakratko v KTa-
cianskej doline. Tu sa zacina intenzivna etapa prisposo-
bovania sa tazkym prirodnym a vojenskym podmienkam.
Partizanske hnutie pomaly zacalo chytaf druhy dych.
Niet sporu о tom. ie 10. batdria kpt. Lacka svojou vyni-
kajucou protilietadlovou cinnosfou kryla dstup povsta-
leckych jednotiek do urcenych priestorov. Co im umozni
lo vcas vyjst zo zuiujucich sa nepriatefskych obkfudova
cich uzdverov.
Dria 28. 10. akykol'vek odpor povstaleckych sfl proti
Luftwaffe definitivne ustal. Posledne povstaleckd proti-
lietadlove kandny 10. batdrie znedkodnili samotnd obslu
hy pred odchodom na partizansky sposob boja do hdr. Ne-
meckd Luftwaffe sa opatovne, tentoraz uz natrvalo,
zmocnila absoliitnej vzdusnej kontroly nad dobytym uze
mini Slovenska.
Pocetne stavy, vyzbroj a dislokacia litvarov Luftwaffe nasadenych v septembri a v oktobri 1944 v SNP
Ctvar Podet Vyzbroj Dislokkcia
П. Gruppe/Jagdgeschwader 51 Mblders 33 Messerschmitt Bf 109G-6 Budakeszi. GyOr
П. Gruppe/Jagdgeschwader 52 33 Messerschmitt Bf 109G-6 Veszprtm
1. Gruppe/Jagdgeschwader 53 Pik As 30 Messerschmitt Bf 109G-6 SzdkesfehdrvAr, Gyflr
Jagdgruppe zur besonderen Verwendung 7 6 Messerschmitt Bf 109G-14 PieSfany
II. Gruppe/Nachtjagdgeschwader 5 6 Messerschmitt Bf 110G-4 Krakov
2. Staffel/Nachtjagdgeschwader 100 5 Junkers Ju 88G-6 Mielec
2. Staffel/Nachtjagdgeschwader 100 7 Junkers Ju 88C-6 Mielec
1. a 4. Staffel/Schlachtgeschwader 77 23 Focke-Wulf Fw 190F-8. F-3 Krakov Czyzyny
IH Gruppe/Schlachtgeschwader 2 Immelmann 33 Junkers Ju 87D-5 BudapeJf-Vecsds, Farmos
10. /Pz/Staffel/Schlachtgeschwader 2 Immelmann 30 Henschel Hs 129B-2/R-2 Gdrgdnyoroszfalu
14. /Pz/Staffel/Schlachtgeschwader 9 ? Junkers Ju 87G-1 TasnAd, Miikolc
2. Staffel/Nachtschlachtgruppe 4 4 Siebel Si 204E Malacky Novy Dvor
1. a 2 Staffel/NahaufklArungsgruppe 14 8 Messerschmitt Bf 109G-10/R-2 CsAkvdr
Stab/NahaufklArungsgruppe 15 ? Focke-Wulf FW 189A-2 Naglowice
2. Staff el/ Nahaufklirungsgruppe 16 7 Focke Wulf FW 189A-2 detachement PieAfany, Gydr
Kdo d Ш. Kampfbeobachter Schule 1 Fieseler Fi 156C-3 Malacky-Novy Dvor
Mo d. Ш. Kampfbeobachter Schule 3 Junkers Ju 52/3m-g7e Malacky-Novy Dvor
HL Kampfbeobachter Schule 18 Junkers Ju 87D-3 a D-5 Malacky-Novy Dvor
HL Kampfbeobachter Schule 11 Junkers Ju 87D 3 a D-5 detachement PieStany
[П Kampfbeobachter Schule 10 Junkers Ju 88A-4 a A-5 Malacky-Novy Dvor
HI Kampfbeobachter Schule 3 Heinkel He 111H6 Malacky Novy Dvor
Ш Kampfbeobachter Schule 3 Focke-Wulf Fw 190A-8 Malacky-Novy Dvor
Stab d Deutsche Befehlshaber in der Slowakei 1 Focke-Wulf Fw 58C PieSfanv
Stab d. Deutsche Befehlshaber in der Slowakei 3 Fieseler И 156C-3 PieStany, Vajnory
10. a 12 Staffel/Nachtjagdgeschwader 6 ? Messerschmitt Bf 110G-4 Fehhegy, TApi6szentmArton
3., 4. a 6. Staffel/Nachtjagdgeschwader 100 ? Junkers Ju 88G-6 Fehhegy, TApidszentmArton
Einsatzkommando/Nachtjagdgeschwader 101 ? Junkers Ju 88G-6 Fenhegy, TApi6szentmArton
108
Sl.OVFSSktLl ГК< TVO
1W4 W-15
5. kapitola
Prislusnici leteckej skoly v odboji a v povstani
Viliam Klabnik
RAdiovA spojenie s Londynom
Vefmi malo sa doteraz vedelo о odbojovej cinnosti dostoj
nikov a rotmajstrov z povolama sluzobne pridelenych
к Leteckej skole do Banskej Bystrice a takmer nic о za-
bezpecovani rAdiovAho spojema s Londynom Do tejto
cinnosti bol zapojeny ilzky okruh dostojnikov a poddds
tojnikov, radistov, ktori posobili v Leteckej skole ako uci-
telia a instruktori v oddeleni palubnych radiotelegrafis-
tov a strelcov. Kfticovou postavou bol rtk Miloslav Zol-
vik, ktory obstaraval priame radiove spojenie s Londy
nom. Do odbojovej cinnosti ho zapojil a pre funkciu radis
tu ilegalnej vysieladky ziskal jeho najblizsi priamy na
driadeny npor. Pavol Ondrejovid. RAdiomechanikom vy
sielacky bol rtk. Hrehor Slamka. Ako zalozny radista bol
vytypovany Leopold Margetin. Volba padla na inAtnikto
rov leteckych radiotelegrafistov pre ich odborne kvality.
spofahlivosf a v neposlednom rade aj pre fakt. ie ilegal
na radiostanica mohla bezpednejSie posobif na pozadl le
teckej skoly, kde sa pravidelne precvicovala radiokores
pondencia.
Radiove spojenie domaceho odboja s predstavitefmi cs.
exilovej vlAdy v Anglicku bolo zivotne dolezitA. Bolo de
terminovane nutnosfou vzajonine koordinovaf pripravy
ozbrojenej akeie proti nemeckej armade, potrebou doda
vaf dolezite strategicke informacie, zabezpecif material-
nu pomoc pre pripravovanA vojenske akeie a pre predpo-
kladanu letecku pomoc spojencov povstalcom Do konca
roku 1943 jednotlivo odbojovA zlofcky udrziavali spojenie
hlavne prostrednietvom kurierov, prevazne obchodnikov,
ktori pri svojich cestach do svajciarskeho Bernu alebo
tureckdho Istanbulu prevazali dolerite sprAvy a spravo-
dajsky material. Ale taka forma spojenia so zahranicnym
odbojom uz nestacila. hlavne pre svoju zdfhavosf. ale naj-
mA pre enonnny rozsah nArastu a aktuAlnosti informAcii
OdbojovA zlozky preto hladali vyhodnejsie sposoby spoje-
nia. Jednou z vefmi efektivnych moznosti sa javtla pravi-
delnA rAdiokoreSpondencia s ds. spravodajskym listredim
v Anglicku a jeho odbockou v Istanbule. Preto bolo po
trebnA dopravit na Slovensko potrebny pocet rAdiostanic.
vybraf pre ne vhodny konspiraeny ukryt a najma spofa-
hlivtl obsluhu Dolezitou ulohou bolo zabezpecif sifrova-
cie khice, dohodmif vysielacie dasy a zostavif krycie
menA pre jednotlivA odbojovA skupiny. ich delnych pred-
stavitefov a nakoniec aj pre samotne radiostanice. To bo-
la uloha pre agentov, ktori mail na Slovensko pricestovaf
ilegAlne a vystupovaf s dokladmi vystavenymi na neprave
mena. Islo о narocnii tilohu, no postupne sa ju podarilo
zrealizovaf. о com svedci tispesnA odvysielanie vefkAho
mno2stva depeSi do zaciatku vypuknutia povstania.
Obsahovali spravy о stave domaceho odboja. ekonomic-
kA, politickA. vojenskA informAcie, hlAsenia a rozne roz-
bory. Podas povstania islo hlavne о podAvame vojnovych
sprav, situacnych hlAseni, о poziadavky na dodAvky vy
stroja a vyzbroje pre armadu. ziadosti о letecku podporu
a dalsie informAcie RAdiostanice ich odovzdavali este aj
po potladeni vojenskAho pov-
staleckAho ozbrojeneho odporu
na strednom Slovensku.
Prve 4 radiostanice anglickeho
typu sa ocitli na Slovensku za-
diatkom roku 1944. Z Istanbu
lu od pplk. gst. HAjidka (krycie
meno Petri ich do Bratislavy
tajne prepravili na lodi Sloven-
skej Dunajplavby zamestnanci
DOVUS-u Dr Julius Kirschte
uer a Deader Bukovinsky. Plk.
Lmro ako jeden z predstavitefov
VojenskAho ustredia este pred
tym ziskal na spoluprAcu npor P Ondrejovica a povenl
ho. aby pnpravnl pre jednu z rAdiostanic spofahlivu obslu
hu Volba padla na rtk M Zolvfka Kratko po dodani vy-
sielaciek na Slovensko vsak doslo ku kritickej situacii.
Spdsobil ju dlAnok nemeckeho spravodajeu v Istanbule
Fndncha Fialu v novmAch Grenzbote, v ktorom obvinil
pracovnikov DOVUS-u zo spoluprAce s cs. spravodajskou
agenturou v Istanbule a s ds. exilovou vlAdou v Londyne.
Tiito stat v plnom zneni prevzali aj slovenskA noviny Gar
dista. co medzi domacimi odbojovymi skupinami vyvolalo
vlnu rozruchu a prinutilo ich postupovat' ovefa prisnejsie
v konspiracnej prAci. V snahe odvrAtif podozrenia bolo
rozhodnutA, le rAdiostanice nebudii okamzite sprevadz
ко van A. ale ulozia sa na bezpecne miesto. Vybraty bol byt
Dr Emila MalinovskAho, ktory pracoval na Policajnom
riaditefstve v Bratislave Nebol teda predpoklad, ze by
mohol prilAkat neiiaducu pozornosf. Ked burka podozre
ni prehrmela, npor. Ondrejovid vyslal M. Zolvfka koncom
januAra 1944 do Bratislavy. kde ho zoznamil s Dr. Kir-
schteuerom. Ten radistovi odovzdal jednu z rAdiostanic.
Kedze manzelka M. Zolvfka. pam Anna, v Bratislave by
vala (pracovala v oddeleni pre styk so zakaznfkmi firmy
loo
SLOVESSKEIETK ПО
1944 - J94‘
Skpt. Jaroslav Krdtky
Stolwerk), jeho cesty do Bratislavy neboli nApadnA. RAdi
ostanica eSte mimmilne jeden vikend zostala ukryta
u Anny v byte. V nedeTu poobede M Zolvik odviezol vy-
sielaCku do В Bystrice. Spolu s rtk. Hrehorom Slamkom
ju namontovali v radiodielm Leteckej skoly. Vyskytol sa
vAak prvy problem. Vysielacka svojim tvarom nezodpove-
dala typom, ktore sa pouzivali v slovenskej armade Od-
lisny bol aj jej antenovy system, preto bolo potrebnA sta-
nicu zamaskovaf Ked vyriesili tento ргоЫёт, objavil sa
dalsi. Vysielacka bola poskodena, nepracovala spofahli-
vo Bez potrebnych nAhradnych dielcov umoznovala vy-
sielanie iba na urcitych frekvenciach. Ziskaf nAhradnA
dielce bolo v tom obdobi fazkA. Zolvik sa preto rozhodol.
ze pristroj odnesie do opravovne elektro a radiospotrebi
cov na namesti v Banskej Bystri
ci. Jej majitel bol takisto zapoje-
ny do odbojovej cinnosti a pod-
ujal sa vysielaAku opravif. Jeho
snaha bola po dlhsom case
lispesnA Opravena vysielacka
zacala neskor vysielat pod inym
krycim шепот. О poruche prvej
radiostanice bol informovany aj
npor. OndrejoviC a jeho prostred
nictvom plk. JAn Imro.
V tom obdobi pricestoval z Istan-
bul ds. agent SpAta - Spitzer
(krycie meno Hela). ktory priniesol okrem posolstva pre-
zidenta Benesa aj heslA a Aifrovacie kfiice. Podarilo sa
mu nadviazaf prvA radiospojenie s Londynom prostred
nictvom dalsej vysielacky s krycim menom Oto. Zaciat
kom marca 1944 odiAiel rtk M. Zolvik do Bratislavy po
novii vysielacku, ktorA dostala krycie meno Eva. Spolu
s flou dostal nove kody. vysielacie frekvencie a vysielaci
cas. Cestu opaf fingoval ako nAvAtevu manzelky, ktorA
vtedy eAte nemala tusenie о cinnosti manzela a neveno
vala velkii pozornosf malemu hnedAmu kufriku s paten
tnym zAmkom. ktory M. Zolvik odloAil do kiita ich bytu.
Cestou naspAf sa zastavil u otca v Hrnciarovciach pri ТУ-
nave, kde pre istotu novii vysieladku vysktisal. Tentoraz
fungovala bezchybne. Po prichode do B. Bystrice stanicu
umiestnil a inAtaloval aj jej antenovy system opAf v pries
toroch rAdiodielne Leteckej Skoly, v mestskych kasar
ftach. Sifry a depeSe ukryval v kachliach. Vsetko Alo
hladko. PrvA spojenie s Istanbulom bolo nadviazane 18.
3. 1943 a pokradovalo pravidelne az do 2. 4. 1944. Texty
depeSi dorudoval rtk. Zolvikovi npor. Ondrejovid. Pridi-
nou nAhleho odmlcania Evy bolo jej prezrademe RAdi-
odielnu pouzivali totiz aj traja vojaci zakladnej sluzby •
spojAri. Bolo im podoznve, ze Zolvik a Slamka odrazu za
call pricasto v pozdnom vedemom dase chodif do dielne.
Jeden z vojakov sa pustil do spehovania, az nakoniec
objavil pridinu castych vecernych nAvstev M. Zolvika
v dielm. KrAtko nato boli budiici zAloznici preveleni
к Spojovaciemu praporu vzdusnych zbrani do Ziliny. kde
„ilspesny speh“ vsetko ohlAsil prostrednictvom svojho ve-
litefa por. NovAka stot. Teodorovi Slajchartovi, ktory mu-
sei urobif zApis о udani. Hlasenie о ilegAlnej vysielacke
potom poslal po por Stefanovi Filipovi velitelovi Leteckej
skoly mjr. Ondrejovi Dumbalovi. Kurierovi vsak pnkAzal,
aby vAetko najskor oznAmil npor. Ondrejovicovi. Por. Fi-
lip ale zvolil opacny postup a okamzite informoval mjr.
Dumbalu. Nasfastie bol v kancelArii pritomny aj npor.
Laco Hron. ktory о veci okamzite upovedomil npor.
Ondrejovica a ten z bezpecnostnych dovodov a podl'a
inAtrukcii od plk. Imra nariadil okamzitu likvidAciu vy-
sielacky. Rtk Zolvik bol v tom case opaf v Bratislave,
a preto rAdiostamcu Eva rozobral rtk. Slamka Cast veci
spAlil, zvysok pripravil na pobalenie, narychlo stacil zni
cif aj Aifry a depese. Vonku zatial dAval pozor rtk. Le
opold Margetin. Cestou na letisko Tri Duby potom spoloc-
ne hodili zvysky radiostanice Eva do Hrona.
Rtk. Zolvik v case likvidAcie rAdiostamce Eva cestoval
vlakom z Bratislavy do B. Bystrice. V trefom vagdne bol
aj Akpt. KrAtky - stycny ddstojnik cs. spravodajskej cen-
trAly v Londyne (v jiini 1942 odcestoval pod falosnym me
nom Jaroslav Karas z Londyna do istanbulskej odbodky
londynskej centrAly a v druhej polovici marca 1944 pri-
cestoval pod svojim pravym menom na Slovensko, aby
rozAiril a skvalitnil rAdiovA spojenie medzi odbojovymi
skupinami na Slovensku a cs. exilovou vlAdou v Londy-
ne). Jeho krycie meno bolo Zdena. Pre domAce odbojove
zlozky priniesol novA posolstvo od prezidenta Benesa,
pokyny pre dalsiu pracu. Zaroven dopravil nove heslA
a sifry. Mal skvelA odporucenia, preto bol nakontaktova
ny na vAetky odbojovA skupiny. Jeho lilohou bolo bezpod
mieneAne sa podriadif vojenskemu veleniu. Nemal sa pri
tom ale miesaf do politickych zAlezitosti (tento bod svo-
jej ulohy pravdepodobne nesplnil). So Zolvikom sa zoznA-
mil v Bratislave a do B. Bystrice isiel preto, aby si obzrel
lokalitu, kde bude posobif novA vysielacka a na prechod-
ny cas aj on sAm. Vo vlaku ale obaja cestovali oddelene,
aby nevzbudili pozornosf ludi alebo agentov USB. Na ban
skobystrickej hlavnej stanici rtk. H. Slamka cakal M.
Zolvika, informoval ho о vAetkych udalostiach. о zniceni
vysielacky. Aifier i depesi. Zolvik bol velmi prekvapeny
a rozladeny hlavne stratou radiostanice. Po krAtkej chvi-
li sa mimo nAdraiia stretol so Akpt. KrAtkym a povedal
mu о prezradeni ilkrytu vysielaAky i о nutnosti zlikvido-
vaf ju. KrAtky (Zdena) spociatku taky postup povazoval
za sabotaz protifasistickAho odboja a rtk. Zolvik musel
vynalozif vela ilsilia, aby ho presvedcil о opaku ako aj
о fakte. ie do Bystrice pride komisia z WZ z TrenCina na
kontrolu. Objavenie vysielacky by bolo katastrofou. Skpt.
KrAtky sa potom vrAtil do Bratislavy
Medzitym mjr. Dumbala informoval о situAcii velitefa vz-
duAnych zbrani pplk. gAt. Ballaya. ktory poveril stot. J.
Pristacha, aby vykonal 6.4.1944 kontrolu v Leteckej Ako
le. Stot. Pristach, zapojeny do protifasistickAho odboja,
zvolil postup zdanlivo prisnej kontroly. Jej licelom bolo
dokonale zahladif vsetky stopy po vysielaAke. Aj preto vy-
sledny zApis bol negativny. cinnosf ilegAlnej rAdiostanice
nepotvrdil.
Na nadviazanie nesmierne doleAitAho spojenia s Londy-
110
si <>M SSKI.LI IHTVO
1944 . |Ч45
nom bolo nevyhnutnd dodaf rtk. Zolvikovi novii radiosta-
nicu. ktorii mal zaobstaraf skpt. Kratky. Ten sa podriadil
velitefovi vojenskeho ustredia pplk. Golianovi (krycie
mend Ley a Gama). Treba uviest, ze Golian sa na pripra-
vu povstania obklopil skupinou dostojnikov: pplk del.
Miroslav Vesel mal v tejto faze na starosti, okrem inCho,
rokovanie s odbojovymi politickymi skupinami. pplk De
zider Kiss Kalina spojdrske zdlezitosti (jeho zasluhou sa
pripravilo a rozbehlo rddiovd spojenie s Londynom).
Pplk. gst. Golian bol 28. 4. 1944 na schddzi s Ursinym,
Letrichom, Husakom a Joskom povereny poziadaf pplk
Vesela a Kissa Kalinu. aby sa vzdali svojich funkcii v pri
prave povstania a za spolupracovnikov mu bob urCeni
plk. gst V. Talsky a plk. J. imro. Pplk. Kiis-Kalina odov
zdal vsetok spojovaci material skpt. Kratkemu Ten z ti-
tulu svojej funkcie odnal moznosf pourivaf radiostanicu
agentovi s krycim menom Hela. Dve vysielacky mal doru
Cif do Protektordtu. no vinou slabej konspiracnej prace
ich zhabala USB. Dalsiu stanicu s krycim menom Vit pn
delil rtk. Zolvikovi, ktorj' ju koncom aprila pnmesol
z Bratislavy. Tentoraz ju ukryl na bezpecnom mieste
v dome stavitela Stupku na SliaCi. kde rtk. M Zolrik by
val v podndjme. VysielaCku uloiil do novdho vefke'ho rd
dioveho prijimaca a anteny vyhlasil za jeho siicast Stani
ca Vit zaCala intenzivne vysielaf od zaciatku maja 1944
a obsluhoval ju vylucne rtk. M. Zolvik. DepeSe mu doru
coval skpt. Kratky. ktorCmu sa pobyt v B. Bystnci stal
takmer osudny. ked ho spoznali dostojnici posddky. kto
ri s nlm pred vojnou sluzili v Cs. armdde. Iba zdsluhou
M. Zolvika sa zachranil pred zatknutim.
V zakodovanych depesiach rtk. M. Zolvik odvysielal dole
zite spravy vojenskeho charakteru. tykali sa transportov
nemeckej armddy, budovania Vychodoslovenskej armddy.
stavu vojenskych letisk na Slovensku, pldnu na ich rozsf
renie a vybudovanie betonovych drah. Nechybali hlasenia
о vniitropolitickej situdcii, mocenskom boji medzi politic-
kymi spickami odbojoveho hnutia, tidaje о Cinnosti inych
spravodajskych skupin, о vojenskych vysadkoch z Rus
ka, о budovani vlastnej spravodajskej siete agentom Zde
na. о pripravach spojenia s Protektoratom, Rakuskom
a Madarskom. Nechybali ani vefmi dblezitd sprdvy о cm
nosti vojenskeho ustredia pri pripravach na povstame
Postupne pribudali spravodajske hldsema о priprave mo-
bilizacnych planov, о stave a vyzbroji vojenskych posadok
a jednotiek. ktord sa mali povstania zuCastnif. Podia do
chovandho mnozstva informacii odosielal M Zolvik
v priemere 10 i viac depesi za jednu noc. Z Londyna zasa
v prvej polovici maja 1944 smerovali na agenta menom
Zdena otdzky ohfadom roznuestnema radiostanic a otaz
ky. kto nimi disponuje. DalSie otdzky sa tykali spojenia
s vojenskym a politickym vedenim odbojovdho hnutia
a spoluprdce medzi agentmi Zdena a Hela.
Dfta 23. 6. 1944 dostal Skpt. Krdtky prostrednictvom M
Zolvika depesu od gen. Ingra, ktorou mu pnkazoval udr
iiavaf Co najuisi kontakt s pplk. Golianom. Za svoju hlav-
mi prioritu mal povazovat odovzddvanie sprdv ddleritych
z hfadiska vedenia vojny. Dolezitosf skpt. Krdtkeho, radi
ostanice Vit s jej radistom zdoraznil gen. Ingr v depesi
krdtko pred vypuknutim povstania. Jeho inStrukcia zne-
la: „V pripade okupacie spolieham najviac na Vds. ze udr
zite spojenie s nami. Urobte ihned vsetky potrebnd mate-
rialne a korespondencne pripravy. “ Mozeme objektivne
kondtatovaf, ie prostrednictvom rddiostanice Vit odov-
zdal M. Zolvik mnozstvo vefmi cennych informacii
a sprav, pnCom frekvencia spojeni sa zvysovala. V depesi
pod poradovym cislom 60 z 22. 8. 1944 odvysielal toto
hldsenie „Zdeny", urcene Cs. spravodajskej sluzbe v Lon-
dyne, о bombardovani rafindrie mineralnych olejov v Du-
bovej: „Dfta 20. augusta bombardovana Dubova. Znicene
sklady a budova riaditefstva Grillusa. celkom 60 az 70
percent. Dalej zniCend trat’ asi 60m dlzky a 5 aut delostre
leckeho parku v Nemeckej. Straty: 9 mftvych (z toho 4 vo-
jaci strazneho oddielu). 15 taiko zranenych, 12 fahko zra-
nenych. Znicenych 500 vagdnov surovin. 50 vagonov spra
covanych surovin. Skoda asi za 150 milidnov konin.“
Rovnako ddlezitu tilohu zohrala radiostanica Vit a jej ra-
dista pocas povstania M. Zolvik ju zo SliaCa premiestnil
spat do mestskych kasarni v B. Bystrici a zaCal vysielaf
depe&e od gen Goliana a SNR do Londyna. Intenzita spo
jcma bola vefmi vefki Zolvik odvysielal vSetky ddleiitd
spravy о bojovych operaciach na povstaleckych frontoch.
о situacu vlastnych i nepriatefskych vojsk, depese s po-
hadavkami vojenskdho velenia na materidlnu a leteckii
pomoc od spojencov informacie о oslobodeni americkych
letcov zo zajateckeho tdbora v Gnnave a ziadost о ich le-
teckii evakuaciu amenckymi lietadlami do Tahanska Ne-
menej dolezitd boh depe&a t 90 zo 7. 9 1944. v ktorej
agent Zdena odponiCal urychlene prilet Cs. vladnej dele
gacie ministra F Nemca a gen. Viesta zo ZSSR na Sloven-
sko. M. Zolvik udrziaval spojenie s Cs. spravodajskou
sluzbou a MNO v Londyne denne. takmer az do vojenskej
porazky povstania Dua 24 10 1944 s ridiostanicu Vit
odletel na palube sovietskeho lietadla C-47 na sovietsku
stranu a bol dany к dispozicu mmistrovi Nemcovi na za-
bezpecenie spojenia s Londynom a s gen. Viestom na Slo-
vensku. Lietadlom odletel aj minister Nemec. Dr. Srobdr.
Dr. Soltesz a dalsi politick! cinitelia.
Skpt. Krdtky zoetal na Slovensku, aby udrziaval spojenie
s Londynom prostrednictvom vysielacky Marienka. To
bolo krycie meno rddiostanice. ktorii obsluhovali prisluS
nici parasutistickej skupiny Manganese, vysadenej na
padakoch nad Slovenskom v noci z 9. na 10. 6.1944 v ka-
tastn obce VefkC Uherce Skupinu tvorili velitef rtm. F.
BiroS, rddiotelegrafista cat. asp. D. Vanura a pomocnik
rtm. S. Kosina. Marienka odvysielala prve depese do
Londyna po jej osadeni na novom stanovisti velitefa na
Donovaloch 25. 10. a pracovala az do konca oktobra
1944. Zaciatkom novembra skpt. Krdtkeho Nemci zajali.
vypociivali a nakoniec popravili Dvoch clenov skupiny
Manganese zabili a S. Kosinu zajali v Sopotnickej doline
Rtm. Zolvik vojnu prezil. V januari 1945 vstiipil do 1. Cs.
zmieSanej leteckej divizie a po oslobodeni nadalej sliizil
v letectve. M. Zolvik, ktory sa vyznamne podiefal na za-
bezpeceni rddioveho spojenia odbojovych zloiiek s Cs.
ill
slovenskeXe fectvo
(«44-1945
exilovou vladou v Londyne prostrednictvom rAdiostanic
Eva a Vit. sa ukAzal ako skromny a vynimocny muz. kto
ry podas celdho zivota zo svojej odbojovej cinnosti nikdy
nefazil. Naopak. v urcitom obdobi mu tAto skutocnost’ za-
braiula v d'alsej vojenskej kandre. Bol obvineny. ze pomA
hal burzoaznym odbojovym zlozkam Nikdy sa nevystato-
val ddlezitou a utajovanou prdcou na tichom fronte. kto-
ru s nasadenim zivota odhodlane a zodpovedne vykonA
val. RAdiostanica Vit bola najvyfazenejsou vysielackou
odbojovych skupin na Slovensku
PrisluAnici PadAkovej Skoly v povstaleckych bojoch
Koniec augusta 1944 bol hortici aj pre prislusnikov Pa-
dAkovej skoly. ktorej velil npor. Juraj Mesko PartizAnske
skupiny vyvijali aktivitu aj v okoli Zvolena a Sliaca. Pa
dAkovf strelci boli preto zaradovani do hliadok s lilohou
chrAmt' letisko Tri Duby a jeho objekty pred predpokla-
danymi utokmi partizAnov. V tomto obdobi doslo к pr
vym kontaktom medzi niektorymi revolucne naladenymi
poddbstojnikmi PadAkovej skoly a partizanmi. Okrem
hliadok plynul v skole bezny zivot a prakticky vycvik na
letisku. Rozhodujiici den nastal 29. 8. 1944. Po vecer-
nom rozhlasovom prejave gen. Catlosa volal telefonicky
npor. Mesko z kasArni vo Zvolene na letisko Tri Duby
npor. M. Singlovica. Zaujimal sa о momentAlnu situAciu
a о jeho postup. Po ujasneni zAmerov sa Mesko rozhodol
prejsf s celou jednotkou padAkovych strelcov na stranu
povstaleckej armAdy. V neskorsich bojoch na povstalec
kych frontoch zohrala jednotka parasutistov vyznammi
lilohu. Poctom dostojnikov. poddostojnikov a muzstva bo-
la sice iba jednotkou v sile roty, no svojim vsestrannym
vycvikom, disciplinou a organizAciou rozhodne patrila
medzi elitne jednotky povstaleckej armAdy. Organizadne
podliehala leteckej skupine. tvorila taktickii zalohu Veli-
telstva 1. cs. armAdy na Slovensku.
Uz v noci z 29. na 30. 8. boli padAkovi strelci povereni pr-
vou bojovou ulohou. Vojensky prieskum hlasil, ze od
Zarnovice na Zvolen sa bliii velkA nemeckA autokolona.
Z veliteFstva povstaleckej armAdy okamzite telefonovali
na letisko Tri Duby npor. Singlovicovi a ziadali ho. aby
zabezpecil vyhodenie mosta cez rieku Hron. Na splnenie
ulohy mal vyclenif druzstvo padakovych strelcov. ktori
podas svojej pripravy absolvovali aj vycvik destrukcnych
prAc (mali teda potrebnd schopnosti i kvalifikAciu). Npor
Singlovic odpovedal volajiicemu dostojnikovi, aby zavolal
posadku vo Zvolene a о vsetkom informoval npor. Meska.
Ten vydlenil potrebny pocet parasutistov a dal pripravif
materiAl. Nasfastie sa ukazalo, ze informacie prieskumu
boli nepresne a most nebolo potrebnd odstrelif. Koldnu
nAkladnych Aut omylom pokladanu za nemecku tvorili
vozidlA piesfanskej leteckej posAdky, ktore sa presiivali
pod vedenim stot. Ivana Haluzickdho na povstaleckd uze-
mie stredndho Slovenska. Velitefstvo armAdy plAnovalo
vyuzif padakovych strelcov aj v dalSich pripravovanych
akciach
Prvii prilezitosf primesli hned nasledujuce dni. Letecky
a pozemny personAl z PieSfan bol vitanou posilou pre
povstalecku armAdu, no na tamojsom letisku zostali pre
povstaleckd jednotky velmi potrebnd bojove lietadlA Ju
87D-5 Stuka. Bf 109G-6 a daEie. StAbm dostojnici z veli-
tefstva povstaleckej armady spolu s dostojnikmi leteckej
skupiny vypracovah odvAzny plAn akeie na ich opatovnd
ziskanie, ktory sa mal uskutodnif este 31. 8. alebo 1. 9.
1944. Spodivai v krAtkodobom nAsilnom obsadeni pies-
fanskdho letiska, v zabrati bojovych lietadiel a zabezpe
deni ich odletu na Tri Duby. Hlavnii tarchu operAcie mali
niesf padAkovi strelci. Ich ulohou bolo v prvej vine vyko-
naf vzdusny vysadok z malej vysky na letisko z dvoch Ju
52. Prekvapivyni litokom paralyzovaf obsluhy protilieta-
Jednotka padakovych strelcov podas slavnostneho pochodu
14. 3. 1944 v Bratislave
dlovej obrany letiska a zabezpecif jeho VPD. V druhej
vine mala pristaf s lietadlami SM 84 dalsia skupina pa
dAkovych strelcov s ulohou zabezpecif bojovd stroje
v hangAroch. V tretej vine mali pnstAf na palubAch Ju
W34 a Fw 58 piloti a mechanici, aby pripravili potrebnd
lietadlA a okamzite s nimi odleteli na Tri Duby. Oba Jun
kersy Ju 52 mali potom pristaf na letisku v Piesfanoch.
nalozif po akeii padAkovych strelcov a spolu s lietadlami
SM 84 ich dopravif na povstaleckd letisko. VzduAnd kry
tie mali zabezpecif oba Bf 109E, ktorymi disponovala
KombinovanA letka. Akcia rAtala s momentom prekvape-
ma. s faktom, ze vsetci letci dokonale poznaju piestanskd
letisko i rozmiestnenie lietadiel v hangAroch. RAtali aj
s pomocou slovenskdho leteckeho personAlu, ktory zos
tai v PieSfanoch. Na priprave akeie sa podiefal aj npor.
Mesko. ktory mal velif vzduAndmu a pozemndmu vysad-
ku padAkovych strelcov. Akcia mala reAlny predpoklad
na tispech. pretoze padAkovi strelci boli dobre vycviceni.
ich instruktori presli tvrdym vycvikom v Nemecku, ktory
vyuAival vo vSetkych etapAch poznatky a bohatd bojove
skiisenosti nemeckych parasutistickych jednotiek z ich
vifaznych bojov. V duchu utocneho vedenia boja nemec-
kych fallschirmjAgrov boli cvideni aj slovenski padAkovi
strelci. Ale bombardovaci nAlet na letisko Tri Duby dria
31. 8. zmaril tiito ambici6znu akciu. Trhlinu v plAne spo
sobilo znicenie viacerych lietadiel. s ktorymi sa pocitalo
pri obsadeni piesfanskeho letiska. I ked po nAlete pretr
112
Sl.OMVsKl.U IK IVO
1944 1945
vAvala este nAdej na realizAciu plAnu. jeho sanca na
uspech rychlo zanikla Nemecke jednotky totiz prelietli
1. 9. 1944 vsetky bojovd lietadld slovenskych vzdusnych
zbrani z Trencina a PieStan na letisko Malacky
Dalsi plAn na bojovd nasadenie padakovych strelcov siivi-
sel so znovudobytim zbrojnych skladov v Kvetnici. ktore
predtym padli do nemeckych riik. Ani tento plan sa neus
kutocnil. V prvej polovici septembra 1944 neboli sloven
ski padakovi strelci bojovo nasadenl. V kasArnach vo
Zvolene kazdodenne vykonAvali zdokonaTovaci vycvik.
Okrem toho vypomahali pri zasypAvanl kraterov po bom
bardovani letiska Tri Duby Ich dalsou lilohou bolo udr
ziavaf poriadok v obciach na povstaleckom lizemi, v kto-
rych prevlAdalo nemecke obyvatelstvo. Parasutisti sa
presunuli na dvoch nAkladnych autAch pod vedenim
npor. Bicanovskeho do dedin JAnova Lehota. Kosorin
a Slaska Ich dinnosf vsak mala vzdy krAtky priebeh.
AutA zastavili uprostred dediny. npor. Bicanovsky zasiel
po informAcie na obecny tirad, prezvedel sa о situAcii
v obci a kedze bol vsade pokoj, parariitisti sa vrdtili spat
do Zvolena. Hliadkovou sluzbou boli padAkovi strelci po
verenl aj podas zlucovacieho zjazdu KSS a SDS pred Na-
rodnym domom v B. Bystrici 17. 9. 1944
Okrem nAkladnych Aut mala padAkovA skola prideleny
terenny motocykel Zflndapp s privesom Ten bol к dispo
zicii velitefovi npor Meskovi pri jeho cestach do B. Bys-
trice a na letisko Tri Duby. Vtedy ho vzdy sprevAdzal je
ho pobocnik cat. asp. J. Lachky. Podas tychto navstev
casto debatovali s prlslusnfkmi Kombinovanej letky, kto
ri absolvovali bojovd lety nad povstaleckymi bojiskami.
Ako pozorovatef sa na tychto letoch ziicastnil tiez absol-
vent PadAkovej Skoly slob. asp. Stefan Krd, ktory bol su-
casne aj absolventom Pozorovatefskej Skoly dostojnikov
letectva v zAlohe. Tento vycvik ukoncil spolu s ]. Lach-
kym a dalsim padakovym strelcom slob, asp T Jabionic-
kym. Nedudo. ie Lachky tuzil. aby ho tiei zaradili do
Kombinovanej letky, aby mohol absolvovaf aspon jeden
bojovy let. Npor. Mesko vsak jeho ziadost zamietol. SAm
vsak niekofko bojovych letov ako pozorovatef uskutocnil.
Napriklad 18. 9. absolvoval Mesko bojovy a prieskumny
let s pilotom rtm. F. Krahenbielom na lietadle S. 328 C.
266 do priestoru HandlovA - Prievidza Bojnice. Pozdfz
cesty do Bojnic dvoma nAletmi ostrefovali palubnymi
zbranami nemecke obranne postavenia Potom pilot zme
nil kurz na Novaky. kde niekofkymi nAletnu v prizemnom
lete zaiitocil palubnymi zbranami na nemeckti autokold-
nu bojovej skupiny Schill. Nakoniec zaiitocil na zeleznic-
пё nAdrazie v Zemianskych Kostofanoch Tentoraz boli
ciefom zeleznicnA cisterny. Lietadlo Kombinovanej letky
utfiilo niekofko zAsahov od nemeckych protilietadlovcov.
no nebolo vAzne poSkodend. Ani posadka nebola zranenA
a v poriadku pristala na materskom letisku.
Nedinnosf Padakovej skoly ako zAlohy velitelstva armAdy
nebola po chuti niektorym poddostojnikom. Pretoze tiizi-
li ziidastnif sa bojov proti nemeckej armade, vyuzili kon-
takty s partizAnmi v KovAcovej, od jednotky dezertovali
a pridali sa к partizanskym skupinAm. Boli to Aiaci 2.
rodnika SLD Jozef Pisarcik, Daniel Mednansky. Ladislav
Janedek, Oldrich Najvirt. Jozef Mizera, Michal Muzika
(temer vsetci boli pnymi prislusniknu SLD pnjatymi do
oddelenia padAkovych strelcov v roku 1942). Npor. Mes-
ko bol ich podinanim vefmi pobureny. Osudy tychto zbe-
hov podas povstania boli rozdielne. J. Pisardik bojoval
v skupine partizanov a pocas bojov о Atilov vrch v Marti
ne bol fazko raneny do ruky Vojnu prezil. D. Mednanskd
Narvik ovlAdania padaka RZ 20 na trenazeri za hangarom
na letisku Tri Duby, leto 1944
ho a L. Janecka zajali nemecke jednotky. ked sa ako pri
slusnici partizAnskych skupin koncom oktdbra snazili
prebit na Moravu po vojenskom potladenl povstania D.
Mediansky zahynul v novembri 1944 v zeleznidnom tran-
sporte zajatcov smerujiicom zo Slovenska do Viedne (na
vlak zautocila skupina americkych hibkovych stlhacov
15. leteckej armAdy na lietadlAch P 51D Mustang). Bolo
to pravdepodobne 19. 11. 1944. L. Janecka popravilo ges-
tapo a je pochovany na Zahori. 0. Najvirt bol ako prislus
nik partizAnskeho strAineho oddielu raneny do nohy. Zo
zranenia sa liedil v nemocnici vo Evove a neskor bol za-
radeny do 1. cs. armadneho zboru. Vojnu prezil. rovnako
aj J. Mizera a M. Muzika.
Obdobie pokoja v radoch padAkovych strelcov vsak nema-
lo dlhe trvame, do dokladuje vyvoj situacie na povstalec-
kych frontoch. V tejto siivislosti sa ziada pripomentif, ie
v Turci kladla 5. taktickA skupina hiizevnaty odpor ne
meckej 178. divizii pancierovych granAtnikov Tatra. Cast
nemeckych jednotiek po dobyti Vriitok a Priekopy postu-
povala na Martin, dast smerom na Sudany, Ttirany a Kra
113
si.ov» ssm.u imtvo
1444 >M5
Fovany. kde sa 15. 9. spojila s jednotkami bojovej skupi-
ny Schafer Povstalecke jednotky v Turci nemali spociat
ku chraneny chrbAt Velenie nepredpokladalo, ze Nemci
by mohli ohrozovat tylo povstalcov z juhozApadnAho sme-
ru Nevenovalo spociatku dostatocnii pozornosf moznej
hrozbe utoku zo strany mimoriadne uspesnej motorizova
nej bojovej skupiny zbrani SS Schill. (Poznamka Jej vzmk sa
spAja s doom 10. 8. 1944 Vtedy velitel zbrani SS v CechAch a na Mo
rave SSgnippenffihrer a generAlporuCik zbrani SS Puckler ozniniil
stAtnemu ministrovi К H Frankovi, ze na okatntiU nasademe do bo
jovych akcii proti partizinom na tizemi severovychodnej Moravy su
к dispozicii: a) predsunute sily z Brna 1 motorizovanA rota pancie-
rovych granAtnikov z 10. vycvikoveho a nihradnAho prAporu pancie
rovych granAtnikov zbrani SS, b) predsunute sily z Olomouca vytle-
пепё zo IV prAporu nAhradndho a vycvikoveho delostreleckdho phi
ku zbrani SS 1 Ciastocne motorizovanA tazkA batAria s ctvUnyhru vo-
dicmi a nAkladnymi autami, 2 roty granAtnikov zbrani SS a 1 spojo-
vacia Cata, c) hlavne sily bojovej skupiny stAb II! motonzovaneho
prAporu vycvikoveho pluku pancierovych granAtnikov zbrani SS so
spojovacou Catou. 3 roty pancierovych granAtnikov. pnClenenA 1 stre-
leckA rota zosilnenA Catou samohybnych hiifmc kalibru 105 mm Wes
ре. 1 ienijnA motorizovanA rota zbrani SS zo ienijnej Skoly zbrani SS
HradiSko pn Prahe. 1 batdna samohybnych stihacov tankov typu
Hetzer. d| zAloha - 2 roty granAtnikov z kurzu dostojnickych Cakate
Tov v Jozefove.l
Jednotky pancierovych granAtnikov mali okrem beznej
vyzbroje к dispozicii polopasove obrnenA transportAry
Sdkfz. 251. Bojova hodnota skupiny Schill v konecnej
fAze jej organizAcie predstavovala 3 zmiesane prApory
zbrani SS pnpravenA zasiahnut na ktoromkolvek mieste.
BojovA skupina zbrani SS Schill, pdvodne urcena na na-
sadenie na Morave. bola siistredenA v Prerove. Vojensko
politicky vyvoj v Slovenskej republike urychlil jej presun
do ochrannej zdny na Slovensku do 29. 8. 1944. Ukon-
deny bol vsak ai v noci z 31. 8. na 1.9. Skupina Schill bo-
la okamzite nasadenA do bojovych operacii. Postupovala
cez Tmavu na Nitru, ktoru obsadila. Dalsi postup smero
val na ТороГсапу. Pri obsadzovani Oslian a NovAk zvA
dzala tuhA boje za ticinnej podpory 3 lietadiel Ju 87 Stu-
ka. 13. 9. obsadili casti bojovej skupiny Schill Prievidzu.
Jej bojovy postup bol dovtedy rychly a lispesny. co doku
mentuje aj bohatA korisf vojenskAho materiAlu, zbrani.
automobilov a cennych surovin (zabrala podzemnA zA-
sobniky pohonnych hmot v Zemianskych KostoFanoch).
Po obsadeni Prievidze sa otvorili bojovej skupine Schill
dalsie operacne moznosti. Postupom na Handlovti a SvA-
ty Kriz nad Hronom mohla prenikntif na Pohronie
a dalsim rychlym postupom ohrozif Zvolen a srdce pov-
stania - Banskti Bystricu. Druhy smer titokov na prav-
nianskom smere umoznoval vpadmit do horneho Turca
a v sucinnosti so 178. diviziou Tatra ovlAdnuf cely Turiec.
18. 9. poobede zacala cast bojovej skupiny Schill svoj
postup na NemeckA Pravno. Na tejto titocnej akcii sa zii-
castnili 3 samohybne htifnice, 3 obrnenA polopAsovA vo-
zidlA a pechota na 3 nAkladnych autAch. Nemci na pris-
tupovych cestach pocas utoku odstrAnili. obisli alebo vy
hodili do vzduchu stromovA zAseky a cestnA zAtarasy.
Podvecer toho isteho dna obsadili, na veFkti radost doma
ceho nemeckAho obyvatefstva. Nemecke Pravno. Aj
v tychto titoAnych priemkoch bojovii skupinu Schill zo
vzduchu podporovah tri Ju 87. Opaf sa potvrdili vymkajti
ce vlastnosti strojov pri podpore utoku vlastnej pechoty
v clenitom terAne strednAho Slovenska Vinou nezodpo
vednAho postupu stot. I. HaluzickAho slovenske pesie
jednotky о takiito podporu pnsli. kedze pieSt'anskA Ju 87
padli do riik nemeckej armady. S najvAcsou pravdepodob
nostou tieto byvalA stroje SVZ potom paradoxne posky
tovali vzduSnil podporu nemeckym jednotkAm litociacim
na jednotlivA ilseky povstaleckAho frontu.
Po obsadeni Nemeckeho Pravna sa nemecke jednotky
opAt rozdelili. PrvA cast skupiny Schill s troma samohyb
nymi hiifnicami Wespe a cast'ou pechoty postiipila do
priestoru Majzel, kde zaujala obrannA postavenie posil-
nene minometmi. Druha Cast s 3 polopasovymi obrneny
mi transportArmi a pechotou. ktorA mala к dispozicii taz
kA gulomety a minomety. postiipila do priestoru Gajdel
a zakopala sa. Po obsadeni tychto obci 19. 9. 1944 boli
obe nemeckA casti skupiny Schill v poobednajSich hodi-
nach napadnute hlbkovymi iltokmi stihacov 1. cs. stiha
cieho pluku. Na veliteFstve povstaleckej armAdy si v pl
nom rozsahu uvedomili nahle ohrozenie tyla jednotiek
v Turci a jeho mozmi stratu. Preto nAAelnik stAbu velitel-
stva povstaleckej armAdy mjr. g§t. Jtilius Nosko este toho
istAho dna vydal tajny
rozkaz na presun
armAdnych zAloh do
priestoru HandlovA
a Turca a podriadil
ich 3. taktickej skupi-
ne. To bol signAl aj na
okamzitii bojovii po-
hotovost padAkovych
strelcov. ktori sa na-
chAdzali v posadke vo
Zvolene. Na vykona-
me tohto rozkazu boli
urcene vecerne hodi-
ny 19. 9. PadAkovA
skola bola premeno-
vana na rotu parasu-
tistov s dvoma cata-
mi. Celej jednotke ve-
Ш npor. Mesko (zAro-
ven bol aj velitelom 1. caty). Npor. Bicanovsky. jeho zAs
tupca, zAroven velil 2. cate. PadAkovi strelci boli organi-
zadne zaileneni do 26. pesieho prAporu (krycie meno
Becva) ako jeho druha rota. Praporu velil kpt. Emil Ka
piSinsky Ulohou padAkovych strelcov bolo spolu s pesimi
jednotkami a franctizskym partizAnskym oddielom pre-
hradit smer titokov z Nemeckeho Pravna do lidolia Tlirca
cez Majzel (dnes VyAehradnA), Jasenovo a Rudno, ako aj
cez Gajdel (dnes KFacno) - KlAstor pod Znievom Parasu-
tisti na presun vyuzili obe nAkladnA autA a veliteFsky mo-
tocykel s privesom. Ich vyzbroj tvorili rucnA granAty. sa
Npor. Juraj Mesko
114
SLOVEVSKEtEWTVO
1944 |Ч45
mopaly MP 40, karabiny vz. 24 a fahke gufomety vz. 26
Sticasfou ich vystroja boli петескё parasutistickd prilby
vz. 38. parasutistickd nohavice a kombindzy prveho typu
a vysokd Zenijnd cizmy. Hrozilo realne riziko. ге zdiaTky
sa mohli svojim vzhfadom i farbou uniforiem podobat' na
nemeckych vojakov To platilo aj о cfalsich jednotkach
slovenskdho letectva, ktord bojovali ako pesie jednotky
na povstaleckych frontoch. Preto nacelnik StAbu mjr. gst
J. Nosko vydal upozornenie pre vsetkych velitefov povsta
leckych jednotiek, aby о tejto skutodnosti poucili svojich
Hliadka padAkovych strelcov v pofnom vystroji pred Ma
rodnym domorn v Banskej Bystrici
podriadenych a nabddali ich к zvysenej pozornosti
V opacnom pripade by mohlo ddjsf к vainym nedorozu
meniam s tragickymi nAsledkami. Padakovi strelci sa
este 19. 9. presunuli na ndkladnych autach z kasarni vo
Zvolene do Turcianskych Teplic a odtiaf do obce Mosko
vec, kde sa jednotka rozdelila.
Npor. Mesko so svojou catou bol nasadeny do pnestoru
Gajdel. Jeho ulohou bolo chrAiuf pristupovu cestu na
KlaStor pod Znievom. To si vyzadovalo urobif prieskum
situacie zo smeru od Nemeckdho Pravna к dedine Vric-
ko. Prieskumne druzstvo pod vedenlm cat asp J. Lach-
kdho postupovalo v podvecernych hodinach 19. 9. z Klas-
tora pod Znievom v prvom slede daty. Preskilmalo okolie
Vricka a zastavilo sa nad serpentinami na predele Tinea
a Ponitria. Vykonalo aj prieskum v priestore Gajdel. Ne
zaznamenalo pohyb nemeckych jednotiek Nedostalo sa
s nimi ani do styku. Padakovi strelci stravili noc zakopa-
ni v serpentinach nad Gajdelom. Rano 20. 9. cast' bojovej
skupiny Schill zautocila na Gajdel a za pomoci dornAceho
Heimatschutzu obsadila aj Vricko. Cata padakovych
strelcov dostala rozkaz na tistup neskoro a mohla zadaf
ustupovaf uz takmer odrezana od Klastora pod Znievom,
ktory’ sa stal dalsim ciefom utoku casti bojovej skupiny
Schill Prechod od Vricka chranih aj dve deli z batdrie
kandnov kalibru 8 cm npor. KuJniera. Ich obsluhu vsak
napadla nemecka jednotka od lesa, ktoni sprevadzali do-
maci obyvatelia. prislusnici nemeckej ndrodnostnej men-
siny Obsluha okamzite preto znicila uzdvery diel a ustii
pila. Cast obsluhy vsak padla do zajatia. Utok nemeckych
jednotiek na Klastor pod Znievom opaf podporovali lieta-
dla Ju 87 Stuka Cata npor Meska sa pod fazkou pafbou
nepnatefa stiahla z obrany. neutrpela ziadne straty.
Ustupda pofnymi cestami na nakladnom aute cez Mosov
ce do Cremoindho. kde sa parasutisti zakopah a preno
covali
Druha data pod vedenim npor. Bicanovskeho sa presu-
nula 19. 9 z Moikovca nAkladnym autom do priestoru
Majzel - Jasenovo - Rudno. aby z tohto smeru prekazila
vstup nemeckych jednotiek do Tiirca. Na podporu pesich
jednotiek v priestore Rudno boli do palebneho postave-
nia zasadene 2 dela kalibru 8 cm vz. 17 z batdrie npor.
Kusmera Cata padakovych strelcov postupovala z pries
toru Majzel do pnestoru koty 829 Vysehrad, ktory ale
medzitym obsadih nepnatefske jednotky za pomoci
ozbrojenych prislusnikov Deutsche Partei (DP) a
FrerenLige Schutzstalfel (FS, ozbrojene jednotky DP)
i Nemeckdho Pravna. Na kote si znadili delostreleckil
a minometnii pozorovatefnu s vynikajiicim vyhfadom na
ceiy Tunec Padakovi strelci sa rozvinuli do roj nice a vy-
ranh к nedalekemu pasu lesa. Neumkli vsak pozornosti
nemecke] hliadky na Vytehrade Ked boli v tesnej bliz
koeb MfriMeb. faMMtoou pafbou ich prinutil najprv
zalahndf a kratko nato ustupif spat do Jasenova. Nemec-
kd jednotky pMtaporali na obrnenych transportdroch
Za podpory samohybnych hiifmc Wespe premkli cez Gaj
del na obec Hadviga. ktoni bramli franctizski partizAm.
Pred 17 00 h obsadih Majzel a na severnti stranu obce
presunuli minomety. ktorymi ostrefovali obranne pozicie
povstaleckych pesich jednotiek na serpentinach cesty
z Majzla do Jasenova. Priehradnii palbu na umldanie ne
pnatefskych minometov slovenske delostrelectvo neopa-
tovalo
Na druhy den 20. 9. sa pripravoval z Jasenova protiutok
povstaleckych jednotiek, ktory mala zacaf jedna pesia
data podporovanA Catou parasutistov. Pred zaciatkom
protiiitoku sa к slovenskym vojakom pridal jednoruky ci-
vilista, pravdepodobne domaci prishisnik FS. a snazil sa
ich vohnaf do pasce, do sa mu aj podarilo. Upozomil ich
totiz na juzny koniec Jasenova, odkiaf vraj bolo vidief ne-
meckd jednotky. Bojovd postavenie mail mat tidajne pri
starom kamenolome. z ktordho ostrefovali povstaleckd
pesie jednotky. Na chybny rozkaz kpt. Kapisinskeho obe
daty v Jasenove nastiipili do trojstupov, vpredu parasutis-
ti, vzadu pesiaci V otvorenom terdne za dedinou zastali
a zaujali postavenie v bojovych zastupoch. Na pofnej ces-
te zostalo prvd druzstvo padakovych strelcov, druhe s od-
115
МЛ» t \SKl.LI ГК no
1444 . |«М5
stupom 100 metrov vfavo postupovalo okrajom hAja, tre
tie s rovnakym odstupom vpravo postupovalo pod tipatim
svahu a malo vpadnuf do nepnatefskeho postavenia od
chrbta, stvrte zostalo vzadu 100 metrov za prvym druz
stvom na poTnej ceste vyvysenej nad Itikami. Parasutisti
sa teda pohybovali v dokonale odkrytom terene Pesiaci
zostali na mieste v zomknutom tvare Obe jednotky pred
stavovali idealny ciel' pre nemeckA delostrelectvo. ktore
bolo uz do tohto priestoru zas-
triefanA. Presli len kratky ilsek
cesty, ked sa vtom ozvalo zavyja-
nie. Po rokoch parasutisti spo
minali, ze im to pripominalo
zvuk B. 534. ked sla „glizAdou“
na pristatie. Boli to v5ak prvA
delostreleckA granaty, ktord ich
okamzite pritladili к zemi. Za pr-
vou salvou nasledovali dal§ie.
Delostrelci samohybnych htifnic
Wespe odvadzali profesionAlnu
prAcu Po prvych vybuchoch gra-
natov sa pesiaci rozbehli do haja.
kde sa pohybovalo prvA druzstvo
paraSutistov. Po troch salvAch
vsak nemecke delostrelectvo
presunulo palbu prAve tarn. Pe-
siaci dostali ponadne zabraf. Pa
dakovi strelci utrpeli pri titoku
na haj prvti a jedinti bojovii stra-
in. Ziak prvAho rocnika padAko-
vAho oddelenia SLD RAbert Kan-
Oldrich Najvirt
Jozef Lachky
drik zahynul na mieste po zdsa-
hu crepinou delostreleckeho gra-
nAtu, ktorA mu prerazila prilbu
a zasiahla ho do hlavy. Cata pe
Siakov stratila dvoch muzov (sti
pochovani spolu s R. KAndrikom
na cintorine v Rudne). Padakovi
strelci mali aj fahko ranenych,
rtm. S. Soltesa a voj. Richtarika,
zrejme utrpeli Sok z vybuchov
alebo docasnti stratu sluchu
a reci. PrvA a stvrtA druzstvo
Ladislav Vasecka
zostalo zalahnutA na polnej ces
te. kym delostreleckA раГЬа ne-
utichla. Potom prisiel rozkaz na
spiatocny presun celej caty do
Jasenova. Podvecer spustili
prudkti palbu nemecke gulbme-
ty. 0 chvfTu nato dobehla do obce
skupina vojakov spojovacieho
prdporu VZ, medzi nimi boh aj
lahko raneni. Ich prichod spoje-
ny s iltokom nemeckych vojakov
sposobil paniku. Cata pesiakov
sa dala na neorgamzovany
tistup. KapitAn Kapisinsky sa to-
Daniel Mednansky
mu snazil zabrdnif strelbou do vzduchu. no bezvysledne.
Cast parasutistickej caty sa vydala na nakladnom aute do
Diviak a odtial do Cremosneho Nie vsetkym sa to vSak
podarilo. Slob. Viliam Baka sa ocitol odrazu sAm. Kedze
pochadzal z Martina, poznal teren. V noci presiel rieku
Turiec a ukryl sa u rodiny. kde preckal najhorsie obdobie
po obsadeni Turca nemeckym vojskom. Raneny gufomet-
nik slob Vasecka (utrpel Sok pri delostreleckom prepa
de) z druzstva Cat. Stefana SrokovskAho spolu so svojim
velitelom Srokovskym zostali osamoteni aj po ustupe
z Jasenova. Vydali sa peSi cestou na BudiS. RAno 21. 9.
stretli nAkladnA auto, S. Srokovsky nalozil zranenAho gu
fometnika a zaviezol ho na obvAziste do CremosnAho.
S vodidom sa potom odviezli cez Harmanec do Hajnik.
Tam doplnili pohonne hmoty a pokracovali do Lucatina.
kde bolo miesto sustredenia a kratkeho oddychu parasu-
tistov. Mimo jednotky sa ocitli padakovi strelci Leo Koi-
nik a Lajo Kupkovic. Po zotmeni putovali neznamym
smerom, az narazili na zeleznicnti traf. Po nej sa vydali
na juh do MalAho Cepdina, preSli na pravii stranu rieky
Turiec a pokracovali nocou do Diviak, kde prenocovali na
zeleznicnej stanici. Na druhy den 21. 9. doobeda sa dos-
tali vlakom do Zvolena a pobrali sa do tamojSlch mes
tskych kasarni. Odtial ich po dvoch dnoch previezli do
Lucatina, kde sa ui medzitym zhromaidila celA jednotka
paraSutistov.
BojovA skupina Schill sa cez Jasenovo prebila к Rudnu
a postupovala na Pribovce. Po jej vstupe do Turca uz ne-
bolo modnA ubrAnif tento priestor. ZadnA casti povstalec-
kych jednotiek zdiiiavali nepnatefa az do neskorych
nocnych hodin 21. 9. 1944, aby umoznili tistup hlavuym
jednotkam 5. taktickej skupiny z Turca. ktory bol. okrem
meho aj ddsledkom nedostatkov velenia armAdy pri obra-
ne hornej Nitry. Pozitivnym vysledkom bolo. ze z tohto
priestoru sa podarilo vyviesf povstaleckd jednotky s mi
nimalnymi stratami. Pre padakovych strelcov to boli prve
bojove skusenosti. I napriek tistupu sa dostavilo prvA
ovocie ich tvrdAho vycviku Obe Aaty padAkovych strelcov
sa 21. 9. opaf spojili do jedneho celku v Cremosnom. od
tiaf boli presunuti do Lucatina na odpocinok a dozbroje-
nie. Dostali dve sovietske protitankovA puAky. Obsluhu
zbrane tvorili dvaja parasutisti. Preskoleme na strelbu
z pusky a jej tidrzbu absolvovali skoro vsetci padakovi
strelci.
Pobyt v Lucatine bol velmi krAtky. Cast bojovej skupiny
Schill totiz titocila po obsadeni Prievidze na Handlovti,
ktord zaujimala v povstaleckych plAnoch velmi dAlezite
miesto, HandlovA totiz ako strategicka uholna oblasf zA-
sobovala hnedym uhlim aj zbrojdrske podniky na Povazi
a strednA Slovensko elektrickou energiou. U2 18. 9. Han-
dlovii silno bombardovali nemecke Ju 87, pricom zasiahli
zeleznicne nadrazie, poskodili traf a znicili niekofko nA-
kladnych vagAnov, zasiahli nemocnicu, zandArsku stani
cu i obytnA domy. Vyhaslo 5 fudskych zivotov. Mesto bo
lo vystavenA aj prudkej minometnej pafbe. Handlova
vsak padla az 23. 9. 1944 po stistredenom titoku jedno
tiek bojovej skupiny Schill, ktore sa po pade TUrca opAf
116
-SI.OVKNSKt LKTECTMJ
1444 • W45
spojili a prenechali tamojsie bojovd pole 178. divizii Ta
tra. Jednotky skupiny Schill postupili aj na juh. a2 к JA
novej Lehote. Hrozil litok na Sv. Kriz nad Hronom (dnes
Ziar nad Hronom). Jeho pad by bol nemeckym jednotkam
otvoril cestu na Zvolen a B. Bystricu.
Na zaklade novej situAcie nariadil nacelnik stabu velitef
stva povstaleckej armddy 25. 9. jednotkam 3. taktickej
skupiny prehradif smer nemeckdho postupu na Sv. Kriz
nad Hronom. To bol znovu signal aj pre padAkovych strel
cov. ktori sa este v ten deft presunuli autami z Lucatina
ku Sv. Krizu, opdf ako siicasf pesieho praporu kpt E Ka
Nastup pred cviCnym zoskokom z He 111 na letisku Tri
Duby
pisinskdho, ktory organicky patril do podskupiny IpeF 3.
taktickej skupiny. Sirokd lidolie vychodne od mesta situ
ovand pozdlz cesty smerom na Handlovii sa v tomto mies-
te znacne zuzuje iba na priestor pre cestu a potok Lutila.
Na jeho Favej Strane svah porasteny krikmi a lesnym po-
rastom. Priestoru dominuje SibemCny vrch. Na ilpati toh
to svahu obsadili padakovi strelci pribliAne kilometrovy
obranny ilsek od obce Lutila az po les. tiahnuci sa vo
vzdialenosti 300 metrov od mesta. Ich ulohou bolo branif
pristup к ceste na Zvolen. Pravym susedom v obrannom
postaveni bola data fazkych gulometov, Favym partizan
ska jednotka. VeFkou vyhodou bol terdn s fazkou flow
tou zeminou .prerastenou" kamenom. vhodny na obranu
a fazko schodny pre litociace tanky. Npor. Mesko preto
upustil od kopania suvislych zakopov a nariadil muzstvu
vyhlbit jednotlivd okopy pre dvoch stojacich strelcov
Niektore z nich prekryli drevenyini trAmami a zeminou
Bola to nainahava drina. Parasutisti frflanim dAvali naj
avo nespokojnosf. PoCas bojov vsak blahoreCili velitelovu
predvidavosf. Niektore pdvodnd postavenia vybudovand
na tomto tiseku ziskali po partizanoch. Pre lepAie ostre
Fovanie priestoru pred obrannym postavenim paraSutis-
tov boli vredu vysunute okopy pre Fahke gulomety a pro-
titankovd pu§ky. Eahky minomet mal poziciu za hlavnym
pasmom obrany. Casu na tieto opevnovacie prace bolo
dosf. pretoze nemecke jednotky boli zdrziavand pri JAno
vej Lehote a pri Hliniku nad Hronom Druistvo cat. J.
Lachkdho si vybudovalo obranne pozicie na Favom kridle
obranndho ilseku padakovych strelcov, asi 60 metrov nad
cestou zo Sv. Kriza do Starej Kremnicky, oproti mostu
cez potok Lutila Za parasutistami, v miestach. kde zelez-
nica i cesta odbocujii na Kremnicu. bola zasadena povsta-
lecka delostrelecka batdria a minometna rota. Ich pozo
rovateFne boli vybudovand na Sibenicnom vrchu pri kri-
zoch.
Po ukonceni obrannych prac prisla na rad bojova tiloha:
prieskum biskupskeho majera Kupca, vzdialendho v poli
priblizne 4 kilometre pred obrannymi liniami. Prieskum-
na hliadka 11 dlenndho druzstva patracov, ktordmu velil
cat asp J. Lachky, zistila, ze na majeri sa nachadza
mnozstvo potravin Mohli byf vitanym posilnenim skrom-
neho jedalrucka povstaleckych jednotiek v obrane Npor.
MeAko vsak viackrAt mArne iiadal о pridelenie nAklad
ndho auta. ktord by proviant doviezlo Na majeri zostala
iba starA gazdina nemeckej nArodnosti. Objekt bol pred
tym zrejme ciefom nemeckej pneskumnej hliadky. kedze
gazdinii ziskala na spoluprAcu. Jej tilohou bolo vyvese
nim bielizne na Aniiry signalizovat', ze na majeri sti slo-
venski vojaci.
Npor. Mesko til istii hliadku vyslal na prieskum na ma-
jer aj nasledujiici den. Tentoraz mali parasutisti so sebou
3 Fahke gulomety. samopaly a mnoistvo granatov, hoci
beine bob vyzbrojeni iba jednym Fahkym gulometom. To
svedcilo о dolezitosti prieskumu. Ulohou prieskumu bo
lo podAvaf spravy о pohybe nepriateFa po pravom brehu
Hrona smerom od Zarnovice bez toho. aby vyhladavali
bojovy dotyk s nepnateFont Pneskum po Favom brehu
zabezpeCovali partizAnske hliadky Po zaujati stanoviska
pri majeri rozmiestnil J Lachky 2 gulomety do stran
a treti Celne, Cim parasutisti ovlAdali cely priestor pred
sebou a vzAjomne sa mohli kryf palbou Potom so 4 pa
traCmi postiipil к majeru. kde ich spozorovali prichAdza
jiici nemecki vojaci v sile dvoch ciat a spustili palbu Pa-
rasutisti sa odpiitali od majera к vysunutym gulometom
a nechali nemeckych vojakov, aby sa pnblizili na kratku
vzdialenosf Presnou krizovou palbou vAetkych troch gu
Fometov a samopalov postupne zneAkodnili nemecke gu-
Fomety a pechotu. pricom hojne vyuzili aj rucne granaty.
J. Lachky potom nariadil listup celdho druzstva po skupi-
nAch a spolu s F Fndmanom kryl listup strefbou z jeho
gulometu NAsledne ustiipili aj oni. Ich pohyb kryl dalsi
gulomet Tento postup sa opakoval, kym sa vsetci bez
zranema nedostali spit do svojich obrannych pozicii.
Prestrelka vsak vyvolala nemeckii delostreleckii palbu
na majer. VzApAti aj palbu slovenskej batdrie do toho
istdho priestoru.
Situacia na frontovom ilseku v okoli Zarnovice bola vAz
na Po jej obsadeni mohli nemeckd vojskA titocif na Sv.
Kriz nad Hronom aj z juhozApadndho smeru Povstalecke
jednotky 27. 9. protiiitokom obsadili vysiny zApadne od
Zamovickej huty a postupili az к Hornym HAmrom. kde
sa postupne dostali do obkliiceiua. V ich prospech vAak
zasiahli letci 1. Cs. stihacieho leteckdho pluku. ktori hlb-
kovymi naletmi znicili nemeckii minometmi bateriu.
Presne ostrefovali nemeckii pechotu, v dosledku Coho sa
pesim povstaleckym jednotkam podanlo vyviaznuf
z obkliicenia. Rovnako tispesne stihaci zaiitocili toho dna
aj na nemeckii delostreleckii batdriu juzne od Handlovej.
117
SI ON ESSKE LETECTVO
1944 - 1945
Pocas bojovdho vycviku na
Oremovom laze
Jednotky nemeckej bojovej skupiny v sile asi 200 muzov
za podpory 4 stihacov tankov typu Hetzer postupili z JA
novej Lehoty к obci Trubin. Luftwaffe v ten den о 14.30
h podmkla 4 lietadlami Fw 189 bombardovaci nAlet na
Sv. Kri2 nad Hronom. Bomby dopadli najma na namestie.
Piloti 1. cs. stihacieho leteckdho pluku sa dostali do
priestoru neskoro. Nestihli preto naletu zabrdnif Prek
vapili v§ak dalsie nepria-
tefske lietadlo Fw 189,
ktord vykontivalo foto-
prieskum nad obrannymi
poziciami pod Sibenic-
nym vrchom. Nemecky
pilot sa vsak stihol ukryt'
v mrakoch a uletiet Po
moc povstaleckych para
sutistov v priestore Han-
dlova - Zarnovica • Sv
Kriz nad Hronom bola
velmi tispesna Znidih 6
nakladnych Aut a 2
dalsie poskodil i. Dalej
znidili nepriatelskii auto
koldnu a delostreleckti
batdriu. Zbombardovali
zoskupenie nepriatefa
v Handlovej. Napriek
tymto tispechom nemec
kd jednotky poobede 27.
9. priblizne о 15.00 h
obsadili Zarnovicu a za
pomoci 4 tankov posttipi
h az к Hliniku nad Hronom a к Dolnym Hamrom smerom
na Banskti Stiavnicu.
V priestore Sv. Kriza nad Hronom prevladal v tychto
dnoch relativny pokoj. Povstalci neustAle zdokonafovali
obrannd postavenia. Padakovi strelci nadalej vykonavali
denne i nodnd prieskumne akeie s cielom zistif postave-
nia nepriatefa v okoli obci Trubin a Lovcica, kde mal stis-
tredenti aj automobilovti a tankovu techniku. Na zaklade
leteckeho prieskumu povstalecki letci tispesne zbombar-
dovali 29. 9. zhromaMisko nepriatefskych automobilov
v Trubine. DalSie pesie prieskumy vykonali paraSutisti
do priestorov JAnova Lehota, Kosorin a Slaskti a od Hli
nika smerom na Dolnti a Hornti Zdatiu. Pri plneni tychto
tiloh si zAroven overili vybornd maskovanie vlastnych po-
zicii v smere od Sv. Kriza nad Hronom a Handlovej. Hor
sie v§ak boh maskovand postavenia povstaleckych pe
sich jednotiek po favej strane. Co neuniklo pozornosti uz
spomenutdho prieskumndho Fw 189.
Nepriatel zadal 2.10. titodit na Sv. Kriz nad Hronom. BrA
nili ho najma partizAnske jednotky. Predzvesfou titoku
bola mohutnA delostreleckti a minometnti paTba. Postup-
ne sa preniesla na vychod od mesta. Najviac zasiahla zle
maskovand obrannd postavenia povstaleckych pesiakov
BubnovA pafba trvala celych 8 hodin. PadAkovi strelci ju
vsak bez strAt preckali v dobre vybudovanych poziciach.
Zhodou Sfastnej nAhody nezahynul vo svojom okope para
sutista Tibor RichtArik. ked ho krtitko pred priamym zA
sahom okopu zavolal к sebe npor. Bidanovsky. Iba jednot-
ka pesiakov sice zakolisala (drzala stred obrany), no
npor. Mesko ju energickym zAkrokom vrtitil naspaf do
pozicii. Bojovti mortilku padAkovych strelcov nerozlepta
lo ani dlhodobd vefmi sychravd poCasie s neustAlym
daidom. Nemecke jednotky do Sv. Kriia nad Hronom ne-
vsttipili i vdaka htizevnatej obrane partizanov zasade
nych na juhoztipadnom okraji mesta.
Delostreleckti pafba sa s rovnakou prudkosfou opakova
la aj 3. 10. Nemeckd jednotky za podpory tankov a obrne
nych automobilov uz о 09.00 h znovu titocili na mesto
Hoci obrancovia v poulidnych bojoch znicili jeden nemec-
ky tank, museli usttipif к Sibenicnemu vrehu. Jednotky
bojovej skupiny Schill nakoniec po zlomeni tvrdosijndho
odporu povstalcov Sv. Kriz nad Hronom dobyli a z chodu
chceli zatitocif aj na obrannd postavenia parasutistov.
prejsf cez most ponad potok Lutila a pokradovaf v titoku
smerom na Zvolen. Pred obrannym postavenim druistva
cat. asp. J. Lachkdho sa objavili 3 stihaCe tankov Hetzer.
Povstaleckti delostreleckti batdria rozmiestnenti pri Sta-
rej Kremnicke sa ich snazila zastavif nepriamou palbou,
ale nemala tispech. Pretoze Hetzery sa uz priblizili
к obrannym postaveniam parasutistov. delostrelci preru-
Sili paTbu, aby nezasiahli vlastnych. Vzapati Hetzery pre-
sli cez most, vyptilili niekofko rAn ponad postavenia pa
rasutistov a zahli doprava po ceste na Pitelovti. PadAko-
vi strelci pafbu neoptitovali, aby neprezradili svoje posta-
venia, a Cakali na prichod nemeckej pechoty. ktory ne-
vyhnutne musel nasledovaf. Zakratko sa skutoCne na
ceste к mostu objavili dve ntikladnd autA s pechotou. Asi
200 metrov pred mostom spustili parasutisti strefbu zo
samopalov, fahkych gufometov a protitankovej pusky,
ktorti obsluhoval Jozef Vrzgufa. Nemci povyskakovali
z vozidiel a stiahli sa aj s autami do biskupskdho parku,
odkiaf pafbu optitovali. Nemeckd tanky sa museli stiah-
nuf spat do Sv. Kriza nad Hronom. lebo bez podpory vlas-
tnej pechoty bol ich dalSi postup nemozny. Prestrelky tr-
vali cely den.
Nebezpecenstvo hrozilo aj zo smeru od Handlovej. Od
Lovdice sa pnblizovah к obci Lutila 4 nemeckd tanky. Je
den z nich sa zastavil pri domoch konda obce. V tych
miestach stal zakopany vo vezovom postaveni nepojazd-
ny povstalecky fahky tank LT-35. Nemecki tankisti ho
znicili niekofkymi rananu. Nepriatefske tanky sa stiahli
spat do obce medzi domy, z obavy pred moznymi tidernu
protitankovych kanonov di dalSich povstaleckych tankov.
Kedze posledny nemecky tank bolo este vidno, vyskusali
si na nom tidinok protitankovych pusiek paraSutisti Leo
Kolnik a Viktor flavsky. Bolo jasne vidief zasahy do pan
ciera, no tank z boja nevyradili. iba ho dontitili stiahnuf
sa hlbsie do obce. NemeckA pechota sa rozhodla vycistif
tankom cestu Zacala postupovaf smerom od Lutily, no
pafba parasutistickych gufometov ju zahnala spat' do
obce. Utodnici hfadali tikryty medzi domanu a opatovali
pafbu z pusiek. Kolnik s Ilavskym podia zableskov obja-
118
SLOVENSKU-ETECTVO
1444 - 144?
vili vacsiu skupinu nemeckych vojakov na povale jednti
ho domu. Okamzite tym smerom vystrelili niekofkokrAt
z protitankovej puSky, dim printitili skupinu nepriatel
skej pechoty stiahnuf sa mimo dostrelu. Ukryt oboch pa
rasutistov objavil nemecky ostrefovac. Niekofkokrat vy-
strelil. zasiahol iba predprsen okopu a dosky. ktorymi
bol kryty zhora.
Proti utociacim tankom zasiahlo aj povstaleckd delostre
lectvo. Nemecky utok sa v ddsledku hiizevnatej obrany
padAkovych strelcov, za vydatnej podpory caty fazkych
gufometov. pesej roty a delostrelectva zastavil Naplno sa
prejavili kvality dobre a tvrdo vycviCenej jednotky npor
Meska. V nemeckom vetiernom situadnom hlaseni sa
uvadza. ze tieto kvalitne parametre obrany sa dosiahli
iba zasluhou ruskeho velenia. Nemci nechceli pnpustif.
ze utok stroskotal iba na odhodlanej obrane cisto sloven
skej jednotky
Pri dohasinajticom iltoku minometov jedna z drepin zra
nila prislusnika z pneskuinntiho druzstva cat asp
J. Lachkeho parasutistu E. Kupkovida, ktory bol odsu
nuty do zazemia na osetrenie a odtial letecky do nemoc
nice vo Evove.
Knticky den na tomto tiseku nastal 4. 9. 1944. ked ne
priatefsky napor na favti kridlo povstaleckej obrany ustal
a nemecke velenie skoncentrovalo sily na mocny utok na
pravti kridlo. smerom od obce Lutila. Nepriatel prisunul
novti peAie jednotky. VzApati sustredil prudkti delostre
lecku a minometmi palbu na slovensku catu fazkych gu-
fometov a na rotu pesiakov. tazke povstaleckd gulomety
vSak boli dobre zakopand a svojou prudkou strefbou,
v prestavkach bubnovej pafby, odpovedali na utok nemec
kej pechoty. Nepnatefskd pafba sa preto presunula na
usek pesej roty. Zo vzduchu, ako mnohokrAt predtym.
podporovali titoCiaceho nepnatefa lietadla Ju 87. Oboj
stranna pafba pokracovala a2 do 16.00 h, ked pe§ia rota
usttipila. Po krAtkom case ju nasledovala cata fazkych
gufometov. pretoze viac ako citefne sa prejavila nepri
tomnosf vlastnych pesiakov z pravej strany. ktori ju ui
nechranili. Okolo 18.00 h prestalo prave kridlo obrany
existovaf. Padakovi strelci ostali vo svojich poziciach
osamoteni. Z pravej strany ich strefbou kropili nepnatef
skd gulomety a od chrbta im hrozil vpAd z pnestoru. kto
ry uz Nemci ovladli. Parasutisti odpovedali e§te huzevna
tou paTbou. no telefonicke spojenie s ostatnymi jednotka
mi nefungovalo, a tak pred 19.00 h npor Mesko vystrehl
raketu so zelenym dazdom, dim vydal dohodnuty signAl
na tistup pnestorom medzi cestou a Sibemdnym vrchom
na miesto zrazu к Starej Kremnicke Signal nespozorova-
lo druZstvo J. Lachkeho, malo obrannd pozicie obrdtend
v smere na Sv. Kriz nad Hronom (tarn sa stistredila po-
zornosf druzstva, preto2e spoza potoka bolo stale ostre
fovane nemeckymi gufometmi). Preto 14 parasutistov
zostalo v obrannych postaveniach az do 22.00 h. ked sa
J. Lachky spolu so F. Spiriakom pobrali na SV npor. Mes
ka po novd heslA. Nikoho uz ale nenasli Od SibeniCntiho
vrchu navyse zaculi nemecke hlasy. Razom pochopili si-
tuaciu. a tak sa ich druzstvo dalo na tistup. Cestou para
sutisti narazili na rozsvieteny dom, v ktorom vyfakali
partizanov. ktori spociatku parasutistov pokladali za ne-
meckych vojakov. Parasutisti im objasnili situdciu a po-
kracovali dalej na Starti Kremnicku. Az rAno 5. 10. po
rozvidneni sa spojili pri zeleznicnych tuneloch s ostatny-
mi cast'ami padakovych strelcov Opozdene reagovali na
povel na tistup aj V Ilavsky, L. Kolnik a dalsi 4 parasu-
tisti. Ustupovali rovnakou cestou ako hlavnA Cast jednot-
Padakovi strelci v bojovom obrannom postaveni pri Svatom
Кгш nad Hronom Mumciu do protitankovej pusky podava
npor J. Mesko
ky. ktoni dostihh eAte v noci na zhromazdisku. Nezvest
ny zostal S Srokovsky Neskor sa ukazalo. ze zachraml
daliieho raneneho parasutistu (dokazal ho este podvecer
spolu s podporudfkom pechoty premesf cez Sibemtiny
vrch a automobilom dopravif do nemocmce vo Zvolene)
К jednotke sa vratil ad ked bojovala pri Hronskej
Dtibrave
Kpt Kapisinsky rino 5. 10. vyslal rotu parasutistov na
ochranu pancierovtibo viaku Stefanik pn jeho pokuse
о prehrademe nemeckeho viomu na Starti Kremnicku
z lesov od Lutily Npor Mesko mal proti tomuto rozkazu
vazne vyhrady. pretoie nebolo mozne postupom v otvore
noa tertae po oboch stranAch pancieroveho viaku vyuzif
moznosti bojoveho nasadenia padakovych strelcov v tito
ku Navyse parasutisti boli takto vystaveni priamemu
ostrefovamu a riziku vefkych strAt. Slabti velitel'skti
schopnosti kpt. Kapisinsktiho sa preukazali uz pn bojoch
v Ttirci. ked vydal chybny rozkaz na nasadenie caty npor.
Bicanovsktiho, ktora sa tak dostala v otvorenom tertine
do prudkej pafby. Pancierovy vlak pri postupe zlikvidoval
predsunute gufometne hniezda nepriatefa, no privolal
tym na seba prudkti delostreleckti palbu. Parasutisti sa
stiahli za vlak. na stranu odvratenti od nepriatefa. pricom
dAvali pozor. Ci sa nemeckA pechota nechystA zatitodif.
Vlak sa pre neutichajticu paTbu nepriatefa presunul do
tunela a zostal pod ochranou parasutistov. Npor. Mesko
vyslal troch prislusnikov jednotky na prieskum do Starej
Kremnicky. pod traf к protitankovej pnekope. Pohyb spo-
zorovala nemeckA minometnA bateria zasadenA na zApad
nom svahu tidolia a niekofkokrAt na prieskumnti hhadku
vystrelila z minometov. V zAujme vlastnej bezpecnosti po-
119
SI <>\ 1 \ski. Ll nwo
1'144.144$
tom palbu zastavila, co umoznilo parasutistom vyviaznuf
bez zraneni. Ked sa snaiili vrAtif hore svahom к ielezni
ci, stali sa pre zmenu tercom gufometnej palby, nasfastie
tiez neiicinnej. Pancierovy vlak Stefanik sa potom presu
nul z dosahu nemeckej delostreleckej a minometnej pal
by do Hronskej Breznice. Protiiitokom na Stani Kremnid-
ku povstalci dosiahli len ciastocny uspech. Obec totiz
zostala po tvrdosijnom utoku nepriatefa vo vecemych ho-
dinach natrvalo v rukach jednotiek bojovej skupiny
Schill.
Padakovi strelci organizovane ustiipili do obce PitelovA.
Este v noci boli zasadeni do obrany na ciare Jalna - Trna-
vA Hora, kde mali zvereny obranny usek vpravo od cesty.
PrevlAdalo sychravA podasie, India boli unaveni a hladni,
no odhodlani bojovaf. Nemali cas na vybudovanie okopov,
preto si iba upravovali terdnne priehlbiny, jamy a jarceky.
Zo skal, ktorych bolo navokol dostatok, si vytvorili pred-
prsne Mali uz skiisenosf od Sv. Kriza nad Hronom, ze do
bre upraveny terAn sa znacne podiefa na uspechu obrany.
Npor. Mesko rozmiestnil gufomety do vhodnych pozicii.
Obe protitankovA pusky, zial, zostali poskodene pri
obrannych bojoch pod Sibenicnym vrchom. Po vybudova-
ni postaveni cakali padAkovi strelci na prichod nepriate
fa neprezrAdzajiic svoju polohu zbytocnou pafbou. Cas
pokoja vyuzili na odpodinok a vytiileny spAnok.
Rozhodujiice bolo rAno 7. 10. 1944. 0 08.35 h spustili ne-
mecke jednotky prudku delostreleckii a nunometnii pal
bu na Trnavu Horu. Povstalci litok odrazili na Ciare Kia
Cany - TrnavA Hora a zahnali nepriatefa al do priestoru
PitelovA, kde sa zachytil. 0 10.45 h zacali Nemci novu de-
lostreleckii a minometnii palbu na stred obrannej diary
z priestoru SAsovskeho Podhradia. Letci 1. cs stihacieho
leteckeho pluku prileteli obrancom na pomoc о 11.50 h.
Stihacky La-5FN hfbkovymi naletmi zaiitocili na delostre-
leckA a minometnd pozfcie nepriatefa, ostrefovali ich pa
lubnymi zbranami, zasahovali fahkymi bombami, cim ich
umlcali. VzApati vsak utok nemeckych jednotiek podpo
rovala pafba z fahkeho FLAK u. Od Trnavej Ногу zaiito-
cila nemecka pechota na prave kridlo pesich jednotiek
prAporu kpt. KapiAinskAho. ObojstrannA pafba trvala pri
blizne dve hodiny. PravA kridlo obrany zostalo odrezanA,
parasutistom hrozilo. ze im nepriatef vpadne z tohto
smeru do chrbta. Den predtym opAt poskytli Junkersy Ju
87, ktorA v tomto priestore lietali bez ohrozema povsta
leckymi stfhacmi. podporu dtociacemu hrotu bojovej sku-
piny Schill. 6 Ju 87 vyrazne zasiahlo do bojov aj pri uto-
ku na Pitelovti. S najvacsou pravdepodobnosfou by cel-
kom inak vyzerali na tomto useku protiiltoky sloven
skych jednotiek. keby boli mali takiito leteckii podporu.
Zial. trestuhodny pocin niektorych velitefov SVZ, ktori
nedokAzali zabezpecit prelet tychto utodnych lietadiel
z Piest’an a Spisskej Novej Vsi, sa uz nedal napravif, bol
vykupovany zivotmi mnohych slovenskych bojovnikov.
Росту niektorych veliacich ddstojnikov zostali svedec-
tvom hlbokych medzier v priprave povstania i Aivelnosti
pocas odchodu jednotiek z uvedenych letisk.
Aby zabrAnil najhorsiemu, npor. MeAko nariadil parasu-
tistom listup smerom na Hronsku Diibravu Vo svojich
poziciAch na favom okraji obrany zostali lezaf parasutis
ti L Kolnik, F Kostolansky, M. Mizera a J. Hufa, pretoze
pre silmi palbu neskoro spozorovali signAl na listup Na-
vecer sa vybrali lesom na zApad. Prenocovali v poli. RAno
7. 10. poiuze Sv. Kriza nad Hronom prebrodili rieku
a kracali po ceste smerom na Hlinik nad Hronom. Vy
zbrojou a vystrojom sa podobali na nemeckych vojakov,
co im dodAvalo odvahu. Cestou ich dohonilo nemeckA na-
kladnA auto a jeho posadka ich upovedomila na uradovnu
gestapa v Novej Bani. V tomto priestore sa к nim pripojil
padakovy strelec L. Lenart. Vsetci piati sa bez problAmov
dostali az do Kostolian, kde sa nejaky cas ukryvali
u manMky F. KostolanskAho (neskdr vstiipili do novov-
zniknutej slovenskej Domobrany, aby sa vyhli pripadnym
represAliAm).
Medzitym hlavnA skupina padakovych strelcov ustupila
do Hronskej Dubravy, ostrefovanA nemeckou delostrelec-
kou pafbou. Jedna salva padla za Hron do priestoru ka
menolomu, druha do malAho lidolia za Hronskou Brezni-
cou pred Diibravou. tretia na okraj lesa a cesty. Do akA
ho priestoru sa vsak jednotka prestivala? Vedfa cesty
sprava kolmy oporny mur prechAdzajiici do strmAho sva-
hu, nafavo zAbradlie a strmy zraz, pod nim zelezmcna
traf, vedfa nej hlboky Hron a cez rieku ocefovy most od
bocka trate na Banskii Stiavnicu... Na takom stiesnenom
priestore v Hronskej Diibrave doslo к vefkej koncentrAcii
Jivej sily povstaleckych jednotiek a vozidiel. Pesie jed-
notky sa tu po listupe zada
li znovu formovaf na protiii-
tok v smere na Jalnii. Jeden
protilietadlovy kandn FLAK
88 povstaleckej protilieta
dlovej batArie stAl pri ceste
a mal priamou pafbou nidit
nepnatefskA tanky. kedze
v lilohe protitankovej zbra-
ne sa tento typ kanona na
viacerych povstaleckych
lisekoch frontu vynikajiico
osvedcil.
Jednotka parasutistov sa
opaf rozdelila. Na favii stra-
nu Hrona sa prebrodila da-
ta npor. Bicanovskeho s ulohou postupovaf smerom na
Budcu. Siistredenie vefkAho mnozstva vojakov neuniklo
pozornosti nemeckAho prieskumnAho Fw 189. ktory zis-
tenA informAcie okamzite spracoval. 0 14.30 h zaiitocilo
na priestor zhromazdenia a na pancierovy vlak Stefanik
7 lietadiel Ju 87 v sprievode jednAho Bf 109 Podaril sa
im prvy strmhlavy nAlet. odhodili cast bomb, sformovali
sa a preSli znovu do strmhlavAho letu. V jeho tispeSnom
dokonceni im zabranili povstalecke La-5FN, ktore ich vo
vzdusnom siiboji priniitili chaoticky odhodit zvysok
bomb bez toho. aby zasiahli dolezity cief. Prilet lietadiel
Ju 87 spozoroval paraSutista V. Ilavsky, krikom varoval
ostatnych clenov svojho druzstva, aby sa ukryli na svahu
Jozef Pisarcfk
120
sunf ssKtLf iK no
1,44 1*45
pod stromy. Ti ho naStastie pocuvli, cim sa zachranili.
Podobne si pocinal aj cat. asp. J Lachky: „Vydal som tie
nom svojho druzstva povel ustupif do hory nad cestou.
nitih sa na nds tri Stuky. Potom uz nic, len detonacia.
strasny kfc, akysi tikot tisicky hodin, a prebral som sa le-
ziaci horeznak v mlake krvi na trdvniku pri ceste Bolo
snad' irdniou osudu, ie ked som sa prebral. s uzasom som
zazrel na oblohe stihacky s americkymi vysostnynu znak
mi z doprovodu bombardovacich lietadiel B-17. ktord
pristali na Troch Duboch. Pri mne z druzstva zostal Ti-
bor Jablonicky a Stefan Prldavok. Fero Fndman bol rane
ny do hlavy a viedli ho na osetrenie Pre mna hladali ne
jaky dopravny prostriedok a nakoniec ho zohnali, pama
tarn. bol to Fiat Topollno. Na jeho kapote ma akosi kro-
kom dopravili do oSetrovne v straznom domku pri trati
vedla cestneho prejazdu к Ostrej Ltike. Tam sa pre mna
aktlvna iicast' v SNP skoncila.“ Zranema J. Lachkeho a F.
Fndmana boh taZkd. Paradoxnd je, ie pri oboch parasu-
tistoch stal v case naletu Eudovit Junas, ale toho crepiny
bomb ani len neskrabli. Eahko zranenl boli Aladdr Dvo
fdk. Jozef Vrzgula. Stefan Soltds, do soku z bombardova-
nia sa dostal npor. Bicanovsky. Ostatnf prislusnici para
sutistickej jednotky vyviazh bez zranenia. Aj dalsie pov-
stalecke pesie jednotky utrpeli straty. Medzi padlymi
ddstojnikmi bol npor ienistov Gustav Donoval (kundr
vyjednAvad gen. Jurecha z bojov slovenskej Rychlej divi
zie na Kaukaze v obdobi, ked sa mal dohodmif prechod
celej divizie na sovietsku stranu). Po bombardovanl sa
v§ade ozyval nArek ranenych. VzApati sa organizovalo
oSetrenie ranenych a ich odsun do nemocnic.
Aj pancierovy vlak Stefanik sa stal terdom naletu Jeho
posadka mala niekofko /ranenych Zaznamenala mensie
skody na vlaku. Len vdaka povstaleckym stihacom sa
vlak nestal polovnou trofejou nemeckych Ju 87 a mohol
tak cestou do Zvolena odviezf vacsie mnozstvo ranenych
do nemocnice.
Dna 8. 10. boli do tohto priestoru predsunutd jednotky
2. ds. paradesantnej brigddy, ktoru z prevaznej miery tw
nil dobre vycvidenl vojaci. poddostojnici a dostojnici sla
venskej narodnosti, Ina vacsia parasutisticka jednotka
sa pripravila za pomoci ostatnych jednotiek 3. taktickej
skupiny a partizanov na novy protiiitok na Jalnii a Trna
vti Horu. Tuhd boje pokracovali az do 13. 10 1944 Skon
cili sa pre povstalcov tispesne Nemeckd jednotky boh nil
tend ustupif az za Jalnu. PokiaT i§lo о padakovych strel
cov, velenie povstaleckej armady v tom case rozhodlo. ze
v prapore kpt. Kapisinskeho ich vystneda jazdecka rota
npor. Laurinca. Ucelom vymeny bolo poskytmif Mesko-
vym parasutistom odpocinok i das na reorgamzaciu Pla
noval sa totiz ich letecky presun do Evova a neskordie
priclenenie к slovenskej Kombinovanej peruti mjr. J. Trn-
ku. v ramci ktorej sa mah preskolif na palubnych strel-
cov lietadiel П-2 aj bombardovacich Pe 2. Preto boli
stiahnuti z Hronskej Dubravy do mestskych kasarni v B.
Bystrici.
Vazne zraneny J. Lachky stratil vela krvi Po prvom ose-
treni ho previezli do nemocnice na Sliaci. kde mu z lave
ho stehna vyoperovali tri velkd crepiny. Nezistih mu vsak
ovefa zavaznejsie zranenie. Na to sa prislo az v Kyjeve.
Hned po operdcii mal byf totii Lachky e§te v noci 7. 10.
letecky prepraveny do Tvovskej nemocnice. Letel vsak az
nasledujtici veder dopravnym C-47 do Kyjeva, spolu
s dalsimi dvoma ranenymi povstaleckymi vojakmi a slo-
venskou zdravotnou sestrou Az 9. 10. objavili lekari ta-
mojsej partizanskej nemocnice modry flak na bruchu
J Lachkeho Rontgen potvrdil vefkti crepinu. ktora mu
otvorom v panvovej kosti prenikla do bruSnej dutiny ai
pod pobrusmcu Na zadiatku operacie este fungovala do
ddvka elektnny do nemocnice, ale zaver operacie rusky
chirurg ui vykonaval pn karbidovych lampach. Vefkym
sfastim pre J. Lachkeho bola skutocnosf, ze pocas po-
slednych bojov mal len malo moznosti najesf sa. Jeho tra-
viaci trakt bol pri zraneni prakticky prdzdny. Stravu pre
vefkd bolesti odmietal i po osetreni. Jedinym zdrojom
energie mu bola flaska borovicky, ktorou zahanal bolesti
a zrejme tak zahnal aj moznti infekciu brusnej dutiny, do
mu spolu s operdciou azda zachrdmlo zivot. Po operacii
mal do konca oktdbra 1944 ranu nezasitti. zostal napoje
ny na inftizie, schudol ai na 50 kilogramov. Liedil sa
v izbe pre dostojnikov, kedze zaciatkom oktobra mal byf
povyseny do hodnosti podporucika. Pre frontove udalosti
nebolo vsak casu daf veci oficialne do poriadku. Dvaja
dalSi zraneni slovenski vojaci boh s nim spolu v izbe.
V polovici oktobra 1944 ho v kyjevskej nemocnici navsti-
vtl рог V. Gnifi. OznAmil mu. ze ziadal о transport celej
svojej posadky hetadla SM 84 spat na Slovensko, pretoze
odmietol odist do Przemysla. ked sa dozvedel. ze by mu
velil skpt Fajtl. s ktorym mah nezhody edte z obdobta
spolocneho pdsobema v letectve za 1. ds. republiky Rad-
sej vohl spiatocnu cestu na Slovensko. Celi posadka ho
v tom podporovaia Lietadlo im vsak zabavila sovietska
strana. V Kyjeve dlhsie cakah na prilezitost prepravif sa
nejako na Tn Duby To sa im podanlo v noci 23. 10 J.
Lachky* sa bedil zo zraneni ai do 25. 1. 1945. Z Kyjeva sa
potom dostal к rekonvalescencnej rote cs. ndhradneho
pluku S nou pnSiel 8 2. do Popradu. 13. 2.1945 bol z vo
jenskej sluzby prepusteny ako neschopny v dosledku bo-
jovdho zranenia.
tazko ranendho F. Fndmana po nalete previezli tatrov
kou do Budce na prvotne osetrenie, potom pokracoval
pancierovym vlakom do nemocnice vo Zvolene. Jedna cre-
ptna ho tazko ranila do hlavy pod uchom, zasiahnutd bo-
lo aj lave rameno a pftica. Poranene rameno a hrudnik
mu oSetrili na Slovensku, ale hlavu mu neoperovali. Bol
takisto zaradeny do leteckeho transport!! do Evova, kant
ho priviezh s velkymi bolesfami v noci 7. 10. 1944. Zra
nenie hlavy bolo vA2ne, nastah komplikacie a vysokd ho-
nicky. Crepinu mu nakoniec sovietski lekari vytiahli po-
mocou magnetu a nastalo obdobie rekonvalescencie.
V nemocnidnej izbe sa stretol s kamarAtmi г jednotky pa-
dakovych strelcov 0. Najvirtom, E. Kupkovicom a A. Dvo
fakom. V januari 1945 ho z nemocnice prepustili a zara-
dili к 1. ds. zmiesanej leteckej divizii. Absolvoval vycvik
palubneho strelca na hetadla П-2 a zucastnil sa bojov
121
SUlXtASKLU IK ТМ>
1444 |Ч45
o Moravskii branu. E. Kupkovic a A. Dvorak boli po vylie-
ceni zaradeni do pesich jednotiek 1. Cs. armAdneho zbo
ru. Tito nerozlucni priatelia vsade chodili spolu. Ich pria-
telstvo na zivot a na smrf sa naplnilo do posledneho pis-
mena v bojoch cs. jednotiek о Liptovskjr Sv. MikulAs. Po
cas nemeckeho minometndho prepadu a dalSieho protiu-
toku v meste bol smrtelne zasiahnuty A. Dvorak. Na
mieste skonal v naruci kamarata. Svojim mrtvym telom
v§ak pri dalsej palbe zachrAnil E. Kupkovicovi zivot.
Ako uz vieme. v Hronskej Dubrave sa к svojej jednotke
pridal po druhej zAchrannej akcii S. Srokovsky. Npor.
Mesko po ustupe z Hronskej Diibravy vsetkym oznamil
miesto zhromazdema. Padakovi strelci sa vydali na po-
chod. V. Ilavsky spolu s L. Jakubcom a J. Stofanom nasli
hned za Hronskou Dubravou npor Bicanovskdho v §oku.
otraseneho a neschopneho pohybu, Odniesli ho az do
Budce. nechali ho v dedine a pokracovali dalej do B. Bys-
trice. Npor. Bidanovsky sa potom ukryval az do oslobode-
nia u znamych v Kovacovej, kde sa koncom roka 1944
stretol s L. Kolnikom, v tej dobe uz prislusnikom Domo
brany.
Так sa skoncfla bojova cesta prislusnikov PadAkovej sko-
ly. ktorej velil npor. J. Me§ko. Jednotku parasutistov, zo-
celemi v boji, nikdy nepokorili nemecke jednotky. Zvere
ne bojove lilohy si slovenski padakovi strelci vzdy plnili
svedomito Svoje bojove postavenia brAnili statocne
a s maximAlnym odhodlanim. Na ustup boli doniiteni vzdy
len pod silnym tlakom okolnosti, nie chybou vlastneho
velenia ci nedostatkom bojovdho umenia a odvahy. 0 ich
kvalitAch a bojovej vycvicenosti dostatodne svedci i fakt,
ze v boji stratili iba jedneho muAa. Po skonceni vojny sa
prislusnici paraSutistickej jednotky stretli ako vAcdi bo
jovy celok este raz. aby v mieri predviedli svoje majstrov
stvo a ukazky bojoveho umenia pred verejnostou. Stalo
sa tak na leteckom dni v Bratislave v roku 1947.
Skola leteckAho dorastu v povstani
August 1944 mal byt pre ziakov 1. a 2. rocnika §LD me-
siacom obydajndho vycviku podia osnov pre jednotlivd od
bornosti. Mali ho absolvovat v kasArnach a na letisku Tri
Duby. 2iaci z oddelenia letcov, palubnych mechanikov.
radiotelegrafistov a palubnych strelcov byvali v mes-
tskych kasArnach v Banskej Bystrici. Pozemni mechani
ci, zbrojAri a letecki fotografisti byvali v kasArnach
v Hajnikoch a padAkovi strelci v kasArnach vo Zvolene.
Bltzili sa zAverecne skiisky ziakov 2. rodnika a ich slav-
nostne vyradenie. V polovici mesiaca vsak doslo к zAsad-
nej zmene. Vycvik vo vsetkych odbomostiach sa preru-
Sil. RAno 14. 8 1944 bol vsetkym ziakom vyhlAseny bo-
jovy poplach a vydali im zbrane a ostru municiu. V rAm-
ci protipartizAnskych opatreni ziaci SLD potom al do vy
puknutia povstania vykonavali strAznu a hliadkovii sluz
bu v kasarnach a na letisku.
Na zadiatku povstania boli ziaci SLD urdeni na rozne cin-
nosti. Mechanic! a zbrojAri boli zaradeni do Kombinova
nej letky' a podielali sa na priprave a udrzbe jej bojovych
a kuridrnych lietadiel. Niektori z nich boli neskor zara
deni aj do pozemndho personAlu 1. cs. stihacieho letecke-
ho pluku a starali sa о lietadla La-5FN. RAdiotelegrafisti
boli pod vedenim rtk. L Margetina prideleni к velitelstvu
povstaleckej armAdy na obsluhu rAdiostanic. Pdsobili
z priestoru v SAsovej, na Troch Duboch a na Zolnej.
Z absolventov 2. rocnika SLD, z oddelenia pilotov, palub-
nych mechanikov a casti rAdiotelegrafistov, bola vytvore
nA peSia rota, doplnena niekolkymi ziakmi 1. rocnika.
Rota pod velenlm npor. Michala Minku sa skladala
z troch diat, ktorym velili npor. Stefan Culka. por. Stefan
Stasko a por. Frantisek Bomches. Funkciu zAstupcov vy-
konAvali rtm. Jozef Dodonka, Pavel Hudec a Jozef PolAk.
Vyzbroj roty tvorili FahkA gulomety vz. 26. samopaly MP
40, karabiny vz. 24 a rucnA granAty. Je znAme, ze Aiaci
SLD na livod svojho stiidia absolvovali aj niekolkomesac-
ny mimoriadne tvrdy a nArodny peSi vycvik. Velenie od
nich pozadovalo tvrdii disciplinu a posluSnosf. do haci
povazovali za velky dni. V lAske nemali ani sprAvanie
niektorych instruktorov. So zafatymi zubami ale vsetko
absolvovali. len aby sa dostali к vytuzenAmu odborndmu
vycviku. A odrazu v SNP nadisiel das ziirocif fazko nado
budnutA schopnosti pesiakov. Dovtedy nebola moZnost',
aby mohli prakticky vyuZif odbornA letecke vedomosti
a schopnosti. Nenavideny dril priniesol svoje ovocie. Pri-
slusnici roty si v peSich bojoch prAvom ziskali prezyvku
Modri diabli za hrdinskA boje na jednotlivych dsekoch
povstaleckdho frontu. kde padlo 8 ziakov a 28 bolo rane-
nych.
V prvy den povstania dostala rota tilohu strAzif okraj B.
Bystrice. no ui 3. 9. rAno bola z postavenia stiahnutA do
kasarni, kde npor. Minka obdrzal rozkaz docasne chranif
delostrelecku bateriu v Brezne nad Hronom, kym sa ne
zorganizuju prvd zmobilizovand pesie jednotky. CelA jed-
notka nasadla na nakladne auta a kolona sa vydala urce-
nym smerom. V Brezne mali dostat spresnene rozkazy.
co sa aj stalo. Rote pridelili 2 fazke gulomety. doplnili
municiu a jej Jalsim cielom bol VernAr. To sa uZ od Po
pradu do udolia Hronu tladili nemeckd jednotky. Ked ro
ta dorazila do Cervenej Skaly, Nemci prAve obsadili Tel-
gArt. V tej chvfli bolo velmi dolezite zastavit' a prehradif
Skupina padakovych strelcov pri odpocinku pocas vycviku
na letisku Tri Duby
122
SLOVENSKtLKTFA TVO
1444 - 1445
ich dal§i postup. Rotu okamzite nasadili do bojov. Este
ten veder dostala od velitefa useku stot. Jana Staneka
rozkaz zaujat’ obranne pozicie severne od Cervenej Ska
ly. ktord udriala do vecera 4. 9.. ked bola z ilseku stiali
nuta, aby sa jej prislusnici pnpravili na utok na TelgArt.
stanoveny na rano 5. 9. 1944. Dve caty dostali bojovti
ulohu obsadif zeleznicnii stanicu, tretia mala postupo-
vat ako zaloha Npor. Minka poveril 10 dobrovofnikov
plnif pri utoku roty illohu tankoveho vysadku na tan
koch LT 38.
Nemecke jednotky zakopane v obrannych poziciach pred
Telgartom boli sice prekvapene litokom, no tvrdo sa bra
Tablo absolventov pilotnych Aiakov SLD. leto 1944
nili. Ziaci SLD ich vsak rucnymi granatim a presnou
strefbou postupne vytlAdali z postaveni. Nepriatef sa do
kAzal znova zoskupit a zorganizovaf v obci, kde sa zacal
este urputnejsie branif a prudkou delostreleckou palbou
spomafovaf povstalecky litok. ZvySif tempo tohto utoku
prisli pomoct povstalecke tanky’ LT 38. na korbach kto-
rych sedelo 10 dobrovofnikov z radov leteckych ziakov
Boj sa zintenzivftoval na maximum. Nemecky delostrelec
ky granat zasiahol a vyradil z boja tank LT 38. Na mies
te bol zabity ziak 1. rocnika SLD Pavol Nebo§ka z Marti
na. Na nasledky zraneni zakratko zomrel aj clen posadky
tanku. Okolo poludnia sa podarilo zlomif odpor Nemcov,
ktori museli ustilpif do zadnych obrannych postaveni nad
tunelmi. Znideny TelgArt horel. Ziaci §LD dostali rozkaz
prehfadaf dedinu. V urputnom boji boli fazko zraneni JAn
Padiich, Ondrej Midiak a fahko zraneni 4 ziaci SLD.
Dna 6. 9. drzali ziaci obranny tlsek vychodne od TelgArtu
a po cely den boli vystaveni mdlo ucinnej nepriatefskej
minometnej pafbe. Dolezitii a narocnii akciu absolvovali
7. 9., ked uskutocnili prepad nemeckej posddky vo Ver-
nan. Do blizkosti obce sa presunuli pesim pochodom cez
lesy a na mieste boli okolo obeda. Npor. Minka vyslal tre-
tiu catu na prieskum okolia v blizkosti tamojsieho zAm-
ku. kde sa nachAdzal StAb nemeckej jednotky. Podas
prieskumu cata natrafila na nemeckdho dostojnika
a zlikvidovala ho. Dalsieho jeho sukmenovca zranila.
DruhA data postupovala к hAjovni. kde boli siistredend
vozidla a obrnene transportery nepriatefa. Zautocila
prekvapivym prepadom a prudkou palbou Sposobila ne-
meckej posAdke tazkd straty Poskodila alebo znicila nie-
kofko vozidiel a jeden obrneny transportdr. Po krAtkej
prestrelke sa ziaci SLD bez strAt odputali od nepriatefa
a vrAtili sa do svojich pozicii
Uspesna bola aj akcia roty leteckdho dorastu proti ne-
meckym poziciAm pn tuneloch nad TelgArtom dna 9 9.
1944 Vyclenene prieskumnd
druzstvo najprv zistilo roz-
miestnenie nemeckych jedno
tiek v obrannych poziciach na
okraji lesa. kde boli zasadend
gufomety a fahke minomety.
Zistilo aj pocet nepriatefskych
vojakov. Po navrate к jadru
roty sa zadali pripravy na
litok. Coskoro na to sa celA
jednotka obozretne presunula
к nepriatefskym poziciAm. Po
cas presunu objavila aj obsa-
dend nemeckd pozorovatefne
na stromoch. Zneskodmla ich
naraz pri otvoreni prekvapivd-
ho titoku na hlavne nepriatef
skd pozicie, ktord dobyla.
V boji muza proti muz on zlik
vidovala vAdSinu nemeckdho
osadenstva. Odmenou za vifaz-
stvo bola hojna konst v pod
obe pechotnych zbrani a municie Stratou bol vyhasnuty
zivot ziaka 2. rocnika SLD TomAAa Mokrdho z Lazian.
Mladi letci dostali dvakrat pochvalu od velitefa 2. taktic-
kej skupiny stot gst J. Staneka za prikladne splnenie
liloh a za preukazanii statocnost' v boji. iPoznamka. Az od
15 9 1944 s* bodoosf stot. nahradila hodnostou kpt J
Dna 14 9 nariadilо velitelstvo povstaleckej armady rote
npor Minku presun do B. Bystrice. Mladi letci sa teAili.
ie sa konecne dostanii к vytiizenym lietadlam a к letec
kym bojom. Na vefkd sklamanie bol rozkaz v Banskej
Bystrici spresneny. Dalsim bojovym posobiskom sa stala
Pnevidza. Na novy lisek sa rota presunula po zeleznici
15. 9. do Handlovej a odtiaf pesim pochodom do pnesto
ru obrany. Dve daty zaujali obranu v priestore Brusno
HrAdec. Tretia cata mala zabezpecit' prechod z Cigefa do
Handlovej na ciare Biely Kamen - Vefky Grid Na tomto
dseku sa jednotka ziidastnila len obrannych bojov Stala
sa znAmou pod nazvom Letecka rota. Ked SS bojovA sku
pina Schill obsadila Nemecke Pravno, rota bola nasadena
na obranu prechodu z Handlovej do Kremnice do tiseku
Kunesov - Piargy Cely tyzden jednotka tvrdo narusala
kazdodenne nemecke pokusy prerazif na tomto ilseku.
V bojoch pri Prievidzi padol Anton Kudlej, Styria letci
123
SI.OV 1 SSKh Ц IK no
l*M4 !«M«
boli tazko a piati fahko ranenl. Pri Handlovej boli 3 para
sutisti tazko a 2 fahko raneni. rovnako tak aj pri Kune
sove.
Po tyzdni bojov bola rota odoslanA na trojdftovy oddych
do KuneSova. Stihla vsak odpocivaf iba jednu noc. hned
rano 5. 10.1944 bola zasadenA do tiseku pri Hornom Tur
ceku. ktory bol uz v nemeckych rukach. Mladych letcov
cakal najtazsi boj za cely cas existencie roty. Uz cestou
do Horneho Ttirceka stretAvali ranenych a natrafili aj na
nemeckd hliadky. Proti silnej jednotke nemeckej pechoty
postupovalo 51 ziakov §LD, vyzbrojenych ruskymi samo
palmi Spagin. ktorych podporovali spoluziaci s gufomet
mi. Ich boj trval priblizne tri hodiny, pocas ktorych od-
olavali nemeckym utokom a ziirivej delostreleckej a mi-
nometnej pafbe. Postup nepriatefa zastavili a s minimAl
nym mno2stvom munlcie a granAtov ho zdrziavali az do
vecera, ked ustupili. Nemecke tanky sa az vtedy mohli
dostat к Piargom. V boji padli dalsi „Modri diabli“ • Jozef
Baldz. Stefan Cizek, Ondrej Mistrik. Ivan Trnka a Julius
Frantisek ValaAek. taiko raneni boh rtm. Jozef Polak
a ziaci Milan Dzurek a FrantiSek Huflavy1. V noci sa jed
notka stiahla na Skalku. pretoze cestu na Hronskii Dii-
bravu u2 obsadili nemeckd jednotky. Ziaci opaf zaujali
obranu a 10.10. dostali rozkaz na odsun vzduSnym mos-
tom na sovietsku stranu na preSkolenie na sovietske
stroje.
V noci 12. 10. z Troch Dubov odletela do Evova prvA cast
zvysku roty a dal§iu noc druha S nou odleteh aj dalsi
ziaci SLD, najmA rAdiotelegrafisti a palubni mechanici.
Po kratkom case nasledoval presun do Przemydla к vy-
cvikovdmu stredisku slovenskych letcov, ktoremu velil
mjr. Trnka. 25. 10. pnznali ziakom §LD hodnosti catArov
ds. armAdy a od 15.11. boh zaradeni podia odbornosti na
vycvik na stihacie hetadla La-5FN pod vedem'm ruskych
inStruktorov a na vycvik palubnych strelcov a radistov
pre bombardovacie lietadla Pe 2. Ked bolo rozhodnutd,
ze tento pluk nebude v ramci 1. ds. zmiesanej leteckej di
vizie sformovany, palubnych strelcov preradih do jedno
tlivych posadok к bitevnemu pluku. Piloti vykonavali vy-
cvik v 2. Skolnom
!|И|
5FN a v СТАР
v Krakove na beta “ * | ’
dlA 11-2 RAdiotele
grafisti bob prera-
deni na velitefstvo a. j
divizie na obsluhu Bit
rAdiostanic a na L ® -• -
spojeme s 1 cs.
armAdnym zborom Npor. I. Kosikar velitef Skoly zal.
a so sovietskymi dostojnikov pozorovatefov, leto 1944
jednotkami. Vset-
ci sa zapojih do zAverecnych bojov 2. svetovej vojny, kto-
rd 1. ds. zmie&anA leteckA divizia podstiipila na severnej
Morave.
Po vypuknuti povstania zostala cast ziakov §LD z odde
lema fotografistov (J. Smrek. V. Liegler. LiptAk. Mikus.
Strbak. Sali a D. Chajma) na letisku Tn Duby Ich ulohou
bolo vybudovat obrannd postavenie pre protilietadlovy
gufomet na severovychodnej strane letiska pri goniosta-
nici. ZAroven tvorib jeho obsluhu. ISlo vlastne о zasade-
nie lahkdho gufometu vz. 26 na speciAlnom podstavci
s leteckym kruhovym zamenavacom, ktory bol urceny na
ostrefovanie nizkoletiacich ciefov a na pafbu proti vzdus
nemu vysadku. Ziaci vybudovali aj proticrepinovy okop.
Postavih stan na ubytovanie. Vo vyzbroji mali aj karabi-
ny vz. 24, neskor aj samopaly. Okrem protilietadlovych
hliadok pocas dna vykonAvah vo vedernych a nodnych ho
dinAch aj hliadkovu cinnosf na ceste z letiska na Banskii
Bystricu. Zameriavab sa pritom na kontrolu civilnych os-
ob a Aut. Vedfa obranndho postavenia PL gufometu boh
situovane stojiskA pre obe povstaleckd Bf 109G 6, ktord
povodne patrib do Skupiny vzdusnych zbrani. Odtialto
vykonAvali vsetky' svoje Starty proti nepriatefskym lieta-
dlAm. Je len pochopitefnd, ze si tu rozlozili svoje postave-
nie aj mechanici a zbrojAn obsluhujiici obe stihacie beta
dlA. Svoje miesto tu mala aj cisterna s pohonnymi hmota
mi.
Obsluha protilietadlovdho gufometu mala od zaciatku
povstania moznost na vlastnej kozi pocitif letecku din-
nosf nepriatefa. Hned 30. 8. zaregistrovala bombardova
ci utok na povsta-
lecky vysielac.
Proti prelietavaju-
cim hetadlam
siahnuf pretoze
**„ь - \ g - hi.vhna ne
/,**7 meckycl: lietadiel
7 "•'4- in.-nri Lsah.
X zbrani- Daisieho
j srneroval pod
vedemy utok sme
Por. Suga na letisku Malacky-Novy rom od KovAdovej
Dvor priamo na letisko.
Niekde nad Badi-
nom bolo vidno, ako sa z lietadiel oddefuju prvd bomby.
Rozostavany proticrepinovy okop vsak este nemal po-
trebnu hlbku ani rozmery. Ked JAn Smrek videl bomby
smerujuce na ich postavenie, pokusil sa hfadaf zachranu
v cestnom priepuste. Vyskodil z okopu a utekal к miestu
domneldho bezpedia. Medzitym vsak bomby dopadli
a explodovali. Nasfastie asi 100 metrov od obranndho
postavenia gufometu. Ziaci SLD ziskali prvii bojovii skii
senosf, ze pri bombardovani treba zafahnuf a chranif sa
pred tidinkami drepin, nie behaf po otvorenom priestran-
stve Pocas nAletu striefali po nizkoletiacom nemeckom
stihacom Bf 109G-14. ktory niekofkokrAt netispesne
zaiitodil na juzny hangAr, no nepodarilo sa mu ho zapA-
lif. Palbou z fahkeho gufometu bol litocnik viditefne, ale
bez vAznejsieho poskodenia. zasiahnuty do zadnej dasti
trupu.
124
SLOt H4SKt.ll I H I VO
1444 |44<
Dalsi vefky nalet letisko zazilo 10. 9. 1944. Niekofko
bomb vybuchlo asi 50 metrov od postavenia ziakov SLD.
Nasfastie ich zasiahla iba padajtica hlina, no „vyradila
z boja“ esusy aj so stravou, ktorej sa nestihli ani dotkntif.
Niekofkych civilistov hfadajucich ukryt v kanali pri ces-
te vsak zabila tlakova vlna. ktord kanal zasiahla R.
Bozikovi sa podarilo odStartovaf proti titocnikom a nie
kofkokrdt na nich zatitocif. Ked zistil, ie md poruchu na
palubnych zbraniach. fingovanymi titokmi naruSil bojovii
zostavu nepriatefa. Na druhy povstalecky Bf 109G-6 na
zemi zaiitocili zo vzduchu nemecke sprievodne stfhadky
Bf 109G 14 a paTbou ho poskodili. Ziaci sa aj tentoraz
sna2ili prekazif hfbkovy utok strefbou z upraveneho fah
keho gufometu. Ziaf, tito zbran bola proti rychlym a do-
bre pancierovanym strojom malo ticinna. Niekofki ziaci
sa obetavo vrhli к zasiahnutdmu Gustavovi a nehfadiac
na palbu z palubnych zbrani titocnikov uha
sili poziar. ktory sa zacal Afrit od podvozko
vej nohy po kridle к trupu Poskodenie toh-
to stihacieho lietadla bolo natofko rozsia-
hle. ie za tamojSich jestvujucich podmienok
nebola oprava mozna. Pre ziakov §LD sa
nalet opaf skoncil bez strdt na zivotoch
Posledny vefky ndlet uskutoimla Luftwaffe
na letisko Tri Duby 18. 10. 1944. Letecky
poplach bol vyhlaseny neskoro, napnek to-
mu. ze osadenstvo okopu a obsluhy gufome
tu lietadla zbadalo uz pocas priletu od Zvo-
lena. Po zacati titoku stihacich bombarde-
rov Fw 190 bola aktivovana cela PLO letis-
ka. Ppor. S. Hlucka zostrelil jeden z utocia
cich FW 190 a dalSi poskodil. Ziaci SLD,
ktori nepretrzite palih na nizko prelietava-
jiice lietadla titocnika, utrpeli pri tomto nd
lete prvu bolestnti stratu. Ziak prveho roc
nika SLD Vladimir Liegler zomrel na na
sledky t’azkeho zranenia. ked drepina bom
by prerazila jeho prilbu. Pocas naletu mal
na letisku sluzbu velitefa straze. Nastupil
do nej den predtym poobede. s usmevom
a so slovami urcenymi kamaratom: ..A keby
som sa nevratil, tak neplacte " Tusil. ie to
bude jeho poslednd sluiba? V case naletu
bol na strdznici. Po oneskorene vyhldsenom
leteckom poplachu. ked u2 titociace lietadla
prelietavali nizko nad budovami. v rychlos-
ti z nej vybehol. Snazil sa ukryt vjednom z okopov vybu
dovanych naokolo. no v okope uz lezal iny vojak a prak-
ticky nechrdnendho Lieglera si nasla drepina a tazko ho
zranila. Po nalete zranendho okamzite odviezli do nemoc
nice vo Zvolene, ale lekdrom sa ho \ii nepodarilo zachra-
nif. Funkciu velitefa strdze prebral J. Smrek, ktory do
konca dna zazil niekofko dalsich leteckych poplachov,
nasfastie ziadny nalet sa uz neuskutodnil. Smrek stihol
este informovaf о tragickej udalosti brata V. Lieglera.
PLO letiska Tri Duby vyznamne posilnili dve protilieta-
dlovd daty 2. ds. paradesantnej brigady, ktord boli zasa
Pavol Neboika
Ivan Majoroe
dene do palebnych postaveni na juznom a juhovychod
nom okraji letiska. Aj ticinna pafba tychto ciat citefne
prispela к otupeniu prekvapivdho utoku na letisko 18.
10 Kratko pred vojenskym potladenim povstania (okolo
24. 10 ). bola vytvorend pesia jednotka letcov v sile roty.
TVorili ju fiaci 1 a 2. rocnika SLD, ktori pdsobili na le-
tisku a v pozemnom personal! Kombinovanej letky (перо-
ditalo sa s num na prelet na sovietsku stranu). Jednotku
doplmli niekofki zalozni vojaci a dostojnici letectva. Ve
leme prevzal mjr О Dumbala. Vyzbroj roty pozostdvala
z pusiek a z fahkych gufometov. Jednym zo strelcov roty
bol aj J Smrek Dfia 25. 10. sa jednotka presunula auta-
mi na Stard Ногу, kde prenocovala a rano sa presunula
peiim pochodom cez Maly Sturec do Liptovskej Revticej
Odtial pokracovala autanu do Liptovskej Ltiznej a mala
byf nasadend do bojov v pnestore Bieleho Potoka. Rano
27.10. pri nastupe vsak mjr. Dumbala oznd-
mil. ze organizovany odpor povstaleckej
armddy sa skondil a kazdy moze na vlastnii
past prejsf к partizdnom alebo odist domov.
Rota sa prakticky okamzite rozpadla a jej
prislusnici sa co najlepsie zasobili potravi-
nami na pobyt a prezitie v Nizkych Tatrdch
Ziaci SLD sformovali dobre ozbrojenii sku
pinu. v ktorej prevaiovali mladi prislusnici
letectva J Smrek. Gordan. Liptdk. Ferenc.
Pjontek a niekofko dalsich. Rozhodli sa
presuntif z Liptovskej Ltiznej na PraSivti.
Asi v polovici cesty zaregistrovali nalet ne-
meckych lietadiel na Liptovskii Osadu. Po
prichode na Prasivu sa pndah к tnej parti
zdnskej skupine Kedze skupina letcov bo-
la najkompletnejsia a najlepiie vyzbrojena.
bola vyslana na prieskum nemeckymi jed-
notkami este neobsadenej obce Zelezno,
kde sa napokon presunul cely novy parti
zdnsky oddieL ktory tvonli najma povsta-
lecki vojaci Velenie oddielu zasadilo mla-
dych letcov do obrany na pristupovej ceste
z Lipt Ltiznej. Po nasledujtice 3 dni dokaza
h drfat pozicie. odrazili pneniky niekof-
kych nemeckych prieskumnych skupin. Na-
koniec boli vystriedani. Dfta 30. 10. rdno
bol vyhldseny poplach. pretoze nemecke jed
notky postupovali na Zelezno. VSetci sa roz-
pfchli do lesov. J. Smrek zaujal s gufometom
postavenie na okraji lesa. odkiaf mal dobry vyhfad na
celti dolinu Okrem zbrane preniesol aj 20 zasobnikov.
pripraveny kryf kamaratov letcov. Predpokladal, ze ich
objavi podfa kadencie pafby. len co sa rozputa boj. Cos
кого vsak zistil. ze петескё jednotky posttipili do obce
Iba zdiafky sa sporadicky ozyvala nepriatefska strefba.
Stiahol sa do lesa. zbran znehodnotil a chcel prejsf na
druhti stranu doliny. no narazil na nepriatefskti hliadku.
Ocitol sa v obkfuceni, stal sa zajatcom jednotky z SS bri
gady Dirlewanger. Spolu s dalsimi zajatymi povstalecky
mi vojakmi sa ocitol v Zeleznom. Nemci neskor vsetkych
125
SI.OVENSKE LETECTV < I
1944-1445
eskortovali do Liptovskej Liiznej, do ubytovacich pnesto
rov, ktore par dni predtym zaujala leteckd rota. Odtial sa
zajatci pesim pochodom pod dozorom nemeckych strAz-
nych presunuli medzi 8. -10. 11. do Ruzomberka. Boli
sustredeni na zeleznicnej stanici, kde nastiipili do nA
kladnych vagonov. Cief transports zajatecky tAbor
Stallag - XB Lamsdorf. Так sa skoncila bojova odysea
dalsej skupiny ziakov SLD v horach Zacala etapa fazkA-
ho zivota vo viacerych lAgroch ai do oslobodenia. Po voj
ne. repatriacii a zotaveni boli podia odbomosti prijati do
noveho cs. letectva, a tak sa konedne dockali naplnenia
svojho mladickeho sna a tiizob.
Ustup prislusnikov LS a leteckej skupiny do hdr
Letecky odsun padakovych strelcov do ZSSR sa neusku-
todnil, a tak po bojoch pri Hronskej Diibrave a po odpo-
dinku zostali к dispozicii leteckej skupine Dostali na
starost evakuAciu materialu zo zvolenskych kasArni do
B. Bystrice. Ich ulohou bolo previezt na nakladnych au-
tach najnutnejsi materiAl. potraviny. satstvo. zbrane
a municiu zo skladu v B. Bystrici do priestoru Hrochot,
EubietovA a nad dedinu Sajba. 25. 10. sa skupina letcov
ddstojnikov, padAkovych strelcov a vojakov z letiska Tri
Duby presunula do dediny Sajba. Skupine asi 200 ddstoj-
nikov a vojakov velil npor. Kosikar. V skupine bol aj jeho
brat Milan, npor. Laco Horsky s manzelkou. ktora bola
v pokrodilom StAdiu tehotenstva. npor. Pavol Ondrejovid
s manzelkou. npor. Mesko a dalAi. CelA skupina bola zor-
ganizovana do niekofkych ciat Padakovym strelcom
i nadalej velil npor Mesko. Skupina mala pripravenA
ubytovanie v sennikoch nad dedinou Sajba. Tam vybudo
vala aj svoje obranne postavenia a okopy. Po bokoch vy-
stuzovali obranu jednotky parabrigady a cast zandArskej
jednotky. s ktorymi skupina okamzite nadviazala spoje
nie. a vytvorili takmer suvisly pas obrany.
Pretode skupina nemala informAcie. di sii uz v dedine
Sajba nemecki vojaci. zostavil npor. L. Hron prieskumne
druzstvo, aby rekognoskovalo situAciu. Snahou velenia
bolo evakuovaf pritomnA zeny, pretoze pre ne bol pobyt
v horAch v tom rocnom obdobi len fazko znesitelny.
Prieskumne druzstvo sa dostalo iba na okraj dediny. Tes-
ne pred prvymi domami spustili nan nemecki vojaci pal
bu z troch stran, a tak sa druzstvo muselo plazenfm
stiahnuf do pdvodnych pozicii. Prieskum sa obiSiel bez
strdt. Na druhy den odviedol civilny zamestnanec vojen-
skej sprAvy ZoltAn GAI manzelky Horskeho a TomAska do
obce. Samozrejme. Nemci ich zajali. no zakratko aj pre
pustili. Rota zbrani SS coskoro zaiitodila na obrannA po-
zicie letcov partizAnov nad Sajbou. Obrancovia vAak litok
lispesne odrazili a dtocnici sa stiahli do dediny. Nemecki
vojaci dali niekolko dni pokoj, ale potom spustili na let
cov delostreleckii a minometnu palbu. Ked KoAikAr zis-
til, de kridlo jeho skupiny opustili jednotky parabrigady
aj zandArov, zvolal podriadenych velitelov a oboznAmil
ich so situaciou. Pretoze skupine hrozilo obkliiceme. roz-
pustil celii skupinu s tym, de kto chce, mdze prejsf na
partizAnsky spdsob boja alebo odist domov. Tento rozkaz
tlmocil 5. 11. 1944 svojim podriadenym aj npor. MeAko.
Podmienkou odchodu bolo zanechat na mieste zbrane
a cast potravin.
Mnoho padakovych strelcov sa rozhodlo odist domov.
Nikto im to nezazlieval Vacsina sa zachrAnila, nepadla
do zajatia. Aj T. Jablonicky sa dostal domov. Rodicom J.
LachkAho v Belusi oznamil, ze ich syn bol fazko raneny
a prevezeny do ZSSR. F. Spiriak sa dostal do rodnych Ky-
suc. neskdr sa prihlAsil do jednotky Domobrany v Ziline,
z ktorej ale zbehol. Po vojne sliidil opaf v letectve v po
sAdke Malacky-Novy Dvor Pre fmancne problemy ilegAl
ne presiel do Rakuska. kde ho ziskali vo februAri 1948
do sluzieb agenta. Cez cs. hranice potom viackrat prenie-
sol spravodajske informacie. Ale agenti StB mu nastrazi-
li na trase prechodu pascu. Pri prestrelke bol zajaty. mu
deny a neskdr popraveny. Dalsi padakovy strelec Miloslav
Luza odiAiel zo Sajby cez hory na Hronec. Nemeckymi
kontrolami mu pomohli prejst domAci obyvatelia. S ich
pomocou sa zamiesal do skupiny robotnikov z рПу. V pra
covnych montArkach sa dostal cez hliadky do mesta. Tam
mu pomohla pani SpalekovA, manzelka kamarAta, zames-
Vladimir Liegler, prvy zlava, v ucebni Leteckej skoly v le-
te 1944
tnanA na obecnom tirade Vybavila mu legitimaciu s dva
roky spatnym dAtumom a povolenie od nemeckych lira
dov na cestu po zeleznici. A tak sa dostal v poriadku az
domov do Noveho Mesta nad VAhom. S. Prfdavkovi sa
podarilo dostaf sfastlivo do Zvolena a odtial na mlieka
renskom voze do Nitry, kde sa zapojil do ilegalnej dinnos
ti. ParaAutisti Ilavsky. Stofan a Jakubdo sa vybrali sme-
rom na Poprad. Z Velkej pochAdzal V. Ilavsky. Cestou ich
ale zajali nemecke hliadky. VzApAti boli odsunuti na zA
kopovA prAce v okoli Kosic a neskdr Michaloviec. Z Pre-
sova po roku 1948 emigroval do AustrAlie Jakubco. Sto-
fan zo zajatia pri Kezmarku utiekol. Ilavsky sa dostal pri
Matejovciach medzi zeleznidiarov a s nimi sa mu podari
lo dostat do Popradu a do rodnej obce. Zaujimavy, no
tragicky bol osud Jozefa VrzguTu. Po vylieceni zo zrane-
nia koncom oktdbra 1944 presiel к partizanom. Spolu
s nimi bojoval na Prasivej. Dostal sa az na lizenue vy
chodnAho Slovenska, kde vstiipil do 1. ds. armAdneho
126
SLOVENSK1. LU HTVO
IHt • 1<M5
zboru. V hodnosti slobodnika sa stal prisluJnikom
2. roty 6. prAporu 3. ds. brigady. S touto jednotkou sa zii
castnil oslobodzovacich bojovych operAcii na Slovensku.
V bojoch pri Strecne bol taiko raneny, previezli ho do ne
inocnice v Martine, kde 27. 4. 1945 zomrel. Pochovany je
v rodnej obci.
Aj take boll osudy niektorych padakovych strelcov po
rozpusteni leteckej skupiny npor KosikAra nad Sajbou.
Samotny npor KosikAr s bratom. npor. Ondrejovicom
a Filipom sa pobrali smerom na Lovinobanu a zapojili sa
do odbojoveho hnutia. Ich manzelky zisli z hdr a vrAtili sa
do civilniho iivota. Npor. Horsky s TomAAkom sa vybrali
na Hronec, ziskali civilne oblecenie, vrAtili sa do Sajby
a tarn sa ukryvali asi mesiac. Manzelka npor. Hrona un
zatial vybavila v В Bystrici doklady a povolenie cestovaf.
Так sa dostali do Banskej Bystrice Neskor sa ukryvali
v okoll Prsian, odkial podnikali diverzni titoky na cestne
komunikacie s pouiitim trhavin. ktord im zaobstarAval
sprAvca tamojsieho muiucneho skladu. Vynikajuci velitel
npor. MeSko zostal s torzom jednotky’ v horach nad Saj-
bou, odkial' podnikali pravidelne prieskumy do blizkeho
okolia. Dna 12. 11. ich vsak v obran
nych postaveniach prekvapila nemecka
rota. Jej vojaci zostali dost prekvapenl,
ked objavili jednotku vystrojenii a vy-
zbrojenu rovnako ako nemeckd paraSu
tistickd jednotky. Zajatych padakovych
strelcov eskortovali do mestskych ka
sarni v B. Bystrici. Neskor ich denne vo-
zili do okolia Brezna na rozne prace. E.
Junasovi sa pocas tychto prAc podanlo
nadviazaf kontakt s miestnymi predsta
vitelmi odboja, ktori mu zabezpecili
zhotovenie fotografie do osobnej legiti
macie a pomohli к uteku. Junas sa dos
tai domov do Tlirca, kde sa skryval ai
do konca vojny. Cast padAkovych strel
cov v B. Bystrici iasom prepustili. me-
dzi nimi aj npor. Meska, zasluhou inter
vencie jeho buduceho svokra. ktory bol
funkcionarom Hlinkovej gardy. Mesko
sa vratil do Trencina. Ai do konca vojny
bol zapojeny do odbojoveho hnutia.
Zbieral spravodajskd informacie о ne-
meckej armade pre odbojovu zlozku
v Nitre. Niektori padakovi strelci boli
zaradeni к 1. technickej divizii na budo
vanie obrannych postaveni pri Balatone
v Madarsku. ini sa dostali do zajatec
kych taborov v Nemecku. Ladislav Ha
vrisAk bol ako zajatec nasadeny na prA
ce v leteckej tovArni Messerschmitt
v Regensburgu. VSetkym zajatym para-
Sutistom sa podarilo vojnu preiit
Z nemeckeho obkliiienia nad Sajbou sa
podarilo unikmit iba padAkovym strel-
com S. Srokovskemu a Vertesovi, hoci
ten bol vAzne chory. Vyhli sa zajatiu a smerovali do rod
nych obci na vychodnom Slovensku. Za Demanovskou
jaskynou sa vSak chory Vertes prihlasil na nemeckom ve-
litelstve S Srokovsky sa dostal do rodnej obce Petrova
ny pn Presove, kde sa ukryval ai do prichodu jednotiek
1 is. armAdneho zboru. do ktoriho sa prezentoval v Po-
prade Stal sa instruktorom pre nevojakov v Levoci. Ako
jediny z jednotky padAkovych strelcov sa dostal v povoj-
novej armade к vysadkovemu prApom is. armady v Pre
sove. kde sliiiil ai do roku 1955
Tymto konci mapovanie a hodnoteme cinnosti prislusni-
kov’ Leteckej Skoly slovenskych vzdusnych zbrani Roz-
sah tohto diela neumoznil spomemit vsetkych. ktori pev
ne Sli za svojou tiizbou splnit svoje letecki sny Pri pine
ni svojich vlasteneckych povinnosti dokAzali obetovat' ii
voty na oltAr slobody svojho naroda. Mnohi z nich boli do-
nedavna iba bezmenni hrdinovia. Ich sprAvanie a ciny
zostami zapisane nielen v histdni slovenskiho vojenske
ho a sportovAho leteetva, ale aj v zivej pamati nAroda.
Cat. asp. D. Vanura, rtm. F. Biros a rtm. S. Kosina
127
SL<>\ ENSKE LETEC TVO
1444 - |<M?
ILUSTRACNE FOTO
Ctk. let. Alexander Geric pri Bf 109G-4 (2. kapitola)
Nemecki
general!
G. Berger
(vl’avo)
a H. Hofle
(4. kapitola)
Por. let. A. Droppa (vlavo), stot. spoj. T. Slajchart (uprost
red), mjr. del. Jozef Dobrovodsky (2. kapitola)
Parabrigadisti z minometnej roty cat. J. Lattu v boji s ne
priatelom v Karpatoch (1. kapitola)
Lietadla B-24 z 98. bombardovacej skupiny opatovne bombardujti rafineriu Apollo a Zimny pristav v Bratislave
20. 9. 1944 (8. kapitola).
128
SLOV ENSKEtETECTVO
1944 - FM5
6. kapitola
Prvy cs. stihaci letecky pluk v SNP
Jan Stanislav
Vznik leteckeho pluku
Prvy ds. stihaci letecky pluk bol ako prva cs zahranidna
jednotka presimuty zo ZSSR na povstalecke uzenue Slo-
venska a zasadeny do bojov 17. 9. 1944 Ako samostatny
organicky letecky utvar operacne posobil v tyie nepriate
Га az do 25.10.1944 najskdr z polndho letiska Zoina, ne
skdr z Troch Dubov, leteckych zakladni ktord bob po ce-
ly cas v ustavicne sa zuzujiicich obkfudovacich kheStach
nepriatefa. to je (s vymmkou pripadu v Juhoslavu >te
kou raritou v pnebehu 2. svetovej vojny vdbec Prfsluini
ci pluku chranili vzdusny priestor nad povstaleckym uze
mini, podporovali vlastnd pozemnd jednotky nicib static
ndho a spojovacieho vojska, delostrelectva a tylovych jed-
notiek. V siivislosti s tym z iniciativy cesko-slovenskych
a sovietskych kompetentnych organov v Moskve a pos-
tupnou zmenou postoja cs. exilovej vlddy v Londyne doslo
v pozdnii jesen 1943 ku konkrdtnym rokovaiuam Pozi
time ich ovplyvnili dosiahnutd bojove vysledky cs. vojen-
skych jednotiek pod velenim plk. L. Svobodu na soviet-
sko nemeckom fronte i podpisame ds. sovietskej spoje
neckej zmluvy z 12. 12. 1943. ZSSR vytvoril primerand
podmienky na sformovanie ds. leteckej jednotky v rimci
ds vojenskych jednotiek v ZSSR. vratane jej materialne-
ho a technickeho vybavenia a doplnenia chybajiiceho po-
zemnehc technickeho personalu z radov prislusnikov CA
Skupina cs. letcov pod velenim skpt. F. Fajtla v budove Inspektoratu cs. letectva v Londyne pred odchodom do ZSSR
ke i pohyblivd pozemnd ciele a zivu silu nepnatela na
vsetkych usekoch povstaleckdho frontu
Vzniku ds. leteckej jednotky v ZSSR predchadzali zasad-
nutia zmiesanej cs.-sovietskej konusie v Moskve 29 4
1943. Ich vysledkom bolo rozhodnutie utvonf z desko
slovenskych vojakov a ddstojnikov na tizemi ZSSR 1 cs.
samostatmi brigddu s moznosfou rastu dalsich jednotiek
Programovd Struktura bola modifikovana tak, aby sa
okrem pesich praporov polo2ili zkklady tankoveho, zenij
Vzhladom na to. ze v r. 1939-41 boli vsetci ds. letci odsu
nuti zo ZSSR na Zdpad. bolo nevyhnutne vyslat cs. letcov
z Vefkej Britanie.
KardinAlnou otazkou sa napokon ukazalo uvol'nenie kva
htnych ds. letcov zo zvSzku RAF. Cs. letci boli totiz na za
klade zmluvy о cs. moci z 25. 10. 1940, uzavretej medzi
ds. exilovou vladou v Londyne a vladou Spojeneho kralov-
stva Vefkej Britdnie a Severneho frska, zaradeni do zvdz
ku RAF po dobu trvama vojny. Preto sa nutne museli
129
SlOXkSSKI.LhIK no
1444 1045
uskutodnif obojstranne rokovania о ich prepusteni Hoci
cs MNO v Londyne uz 18. 11. 1943 oznAmilo CSVM
v ZSSR, ze Air Ministry stihlasilo s uvolnenim cs. letcov,
oficialne sa tak stalo az 31. 1. 1944, ked britskd Minis
terstvo letectva к tomuto dAtumu uvolnilo na navrh cs.
MNO v Londyne 20 cs. letcov stihadov a jedneho dostoj
nika pozemnej sluzby zo zvazku RAF s odovodnenim, ie
sluzby nie su dalej pozadovane vzhladom na dobrovofnti
pnhlAAku к osobitnej povinnosti u ds. letectva. Nasledu
jtici den (1. 2. 1944] sazrodila 1. cs. samostatnA stihacia
letecka peruf, zaclenena do cs. armady s urdenim pre
ZSSR. Jej velitefom sa stal skpt. F Fajtl. Peripetie 13 000
km dlheho presunu tejto leteckej skupiny (z britske'ho
Liverpoolu lodou Reina del Pacifico cez Gibraltar, Stre-
dozemnd more a Suez, odtial vlakom a autobusom do Те-
heranu a letecky do Moskvy s medzipristatim v Baku) sa
skondili 13 4 1944. V Moskve sa dlenov Fajtlovej skupi-
ny ujal plk let. К Toman (viastnym menom MareS), zAs
tupca nAcelnika CSVM v ZSSR Pre liplnosf treba kon
statovaf, ze z pdvodndho stavu perute pre novoorganizo
vany cs. stihaci letecky pluk v ZSSR sitom ngordzneho
posiidenia komplexnych osobnych vlastnosti a stihacich
kvalit nepreSli eSte na lizemi Vefkej Bntame ppor J.
Skirka, ppor. J. Pika. rtm. J. Novotny a srtm. E. Smolka
Hned na druhy den (14. 4.) sa zadal preSkofovaci kurz
prvej cast! skupiny cs. stihadov na sovietske lietadla La-
vockm La 5FN v sidle sovietskej 6. nAhradnej leteckej
bngady na vycvikovej zdkladm v Ivanove. 350 km severe
vychodne od Moskvy. Program kurzu, ktory zostavili so
vietski instruktori po dohovore s velenim ds. leteckej
skupiny, sa rozbehol s plnou intenzitou 17. 4. po pricho-
de zvysku skupiny ds. letcov z Moskvy do Ivanova. Korn
plexne vybavenA letecka zAkladha s luekolkymi letiska
mi bola urcena na vycvik pilotov a formovanie novych sti-
hacich jednotiek pred ich definitivnym zasadenim na
front. Vycvik sa skondil 30. 5. 1944 na letisku Kubinka,
asi 50 km juhozapadne od Moskvy. Za organickii pre
chodnti preAkofovaciu jednotku mozno povazovaf 128. cs.
samostatnii stihaciu peruf v ZSSR (dislo 128 siiviselo
s organizadnym poriadkom CA. me s ds. leteckou orgam
zAciou) vytvorenii zo skupiny cs. stihadov 3. 5. 1944.
v prvy den praktickeho vzletu na La-5FN zo zAkladne Iva-
novo Pozemny technicky personal perute tvorili vylucne
sovietski vojaci. Kazdemu pilotovi natrvalo pridelili lieta-
dlo. ktore od tej chvile mohol povazovaf za svoje. Peruf 9
5. posilnili dvaja slovenski piloti • Srtm. A. Matusek
a rtm. E. Dobrovodsky Ako prislusnici stihacej letky 13
slovenskych vzdusnych zbrani. zasadenej proti CA na Ku
bAni, odStartovali 9. 9. 1943 s lietadlami Bf 109G 4 na
operacny let z Anapy. preleteli do priestoru mestecka No-
vomalorosijskaja, kde po pristAti presli na sovietsku
stranu. Pred prichodom к ds. peruti ui obidvaja stihli
absolvovaf preskolenie na La 5FN vo vojenskom letec
kom udiliSti vo VjaznikAch. ZostAvalo im uskutodnif
vzdusnti strefbu na vlecny rukav a pozemny terc a absol
vovaf cezpofnA lety.
TeoretickA vedomosti о stihackach La 5FN cs. letcom ne
ziStne odovzdali sovietski ucitelia. Kpt. inz. Turovcov
prednAsal о motore iavodky, star. lejt. Krymov о vyzbroji.
kpt. inz. Mnogolet о palubnych pristrojoch, star. lejt.
CvetkovA о navigacii, lejt inz. Stepanov о SpeciAlnom za
riadeni lietadla. star lejt Nadion о taktike, kpt inz. Stu-
pak о vzdusnej strefbe, star. lejt. Antonov о padAkoch
a mlad. lejt. Feuberstein о meteorol6gii Po skondeni te-
oretickej pripravy bolo potreb
ne. aby si cs. letci v rAmci
praktickeho preskolenia opti
mAlne sformovali novA nAvyky,
aby si vybudovali novy dyna
micky stereotyp v stilade s po
ziadavkami La 5FN V porov
nani s britskymi lietadlami
mala lavodka zmeneny pocet
i rozmiestnenie palubnych
pristrojov, ine clAnky riadema.
nezvydajny interier kabiny,
rozdiely vo vyzbroji a vystroji,
me letovA zvlAstnosti. To vAet
ко si vyAadovalo co najskor si
v praxi osvojif novy komplex
ny system zlozitych podmiene
nych reflexov.
V rAmci presunu sovietskej 6.
nAhradnej leteckej brigady
z letiska Ivanovo na letisko
Kubinka sa 18. 5. presunula
pod vedenim sovietskeho lldra
zodpovedneho za navigAciu aj
128. cs. stihacia letecka pe-
Eudovit Dobrovodsky ruf. aby dotiahla do finale po-
slednii fAzu preskolenia. Skon
dilo sa akousi leteckou maturitou teoretickej a praktickej
pnpravenosti ds. stihadov pred komisiou sovietskych le-
teckych odbomikov. ktori na vybomu vyhodnotili vzduA-
nd stiboje, vzdusnti strefbu, zlietanosf v skupinach, ostrd
strefby na pozemnd ciele a vledny rukAv i lety na UT 2
podia pristrojov. Tym jednotku povazovali za bojaschop-
nti. pripraventi na presun na front. Vysostne spokojny bol
aj hlavny instruktor kpt. Starkov. Pri oceneni kvalit ds.
stihadov pripomenul, ze ich predchodcovia na letisku Iva-
novo, prisluAnici vybornej franctizskej perute Normandia-
Nemen, znicili pri vycviku tri lietadlA a niekofko dalsich
poAkodili. Kpt. Starkov ubezpedil skpt. Fajtla, ze kvality
jeho pilotov zarucujti tispesnA posobenie jednotky na
fronte.
Cs. peruf na letisku Kubinka poctil svojou nAvstevou 3.
6. 1944 nacelnik CSVM v ZSSR brig. gen. H Pika a jeho
zAstupca plk. let K. Toman-Mares, ktori odovzdali velite-
lovi perute Skpt F. Fajtlovi spis о znadeni leteckAho plu
ku dnom 1. 6. 1944. Peruf bola tymto dnom povysenA na
letecky pluk v ZSSR ktory malo v blizkej budticnosti po
silnif dalsich 20 cs. pilotov z leteckej skoly vo Vjazni-
kAch a 10 vojakov zo Skoly leteckych mechanikov vo Vol
sku. Ich vycvik sa mal skondif koncom mAja 1944. A to
130
si ou\4Ki:u ik no
1444 l*>4«
bol ddvod, preco sa generalny stab CA rozhodol pre reor
ganizaciu perute na pluk Na zaklade direktivy general
neho stabu (GS) CA nariadil plk. Sumov reorganizovat'
perut na pluk dnom 15. 6. 1944. Pretoze sa oneskoril vy-
cvik cs. frekventantov vo Vjaznikach. ktori mali doplmt
predpisane stavy, bol pluk organizovany do dvoch peruti
s celkovym poctom 22 stfliacich lietadiel. Letecky pluk
bol podriadeny sovietskej 2. leteckej armade (2. LA) gen
plk. S. A. Krasovskeho. bojujiicej v rAmci 1 UF v priesto-
re Proskurov.
Velitelom pluku sa stal skpt. let. F Fajtl, jeho zastupcom
skpt. let. J. Klan, nacelnikom StAbu kpt. let. S. Rejthar,
velitelom 1. eskadnly (perute) por. let. J. Stehlik. 2 eska
drily por. let. F. Chabera KandidAtsku cakaciu lehotu
pred zasadenim prislusnikov 1. Cs. stihacieho leteckeho
Skpt. let. Frantisek Fajtl, velitel 1. Cs. stih. let. pluku, v kabine La-5FN
pluku [1. CSSLP) do pnamych irontovych akcii v’yplnili
sCrie fundovanych prednasok о bojovej taktike sovietske
ho vojnovCho stihacieho leteetva. о jeho orgamzAcu, cvi
Cenia v navigacii, zdokonalovame sa v rustine. zvysova
nie fyzickej kondicie...
Na hadost prislusnikov 1. CSSLP о zasademe na front
ktoni odoslali 7. 7. prostrednietvom sovietskeho stycne
ho ddstojnfka gen. 2ukovovi. pnsla 18. 7. kladna odpo
ved. Direktiva generAlneho StAbu CA totiz pnkazovala
pluku presuntif sa najneskor do 20. 7 na letisko Prosku
rov do prifrontovdho pAsma. Pred odletom vykonal 19 7
Cs. vefvyslanec Z. Fierlinger za tiCasti gen Piku. plk To-
mana. pplk. Permkafa, prof. Z. Nejedleho a redaktora
Borku slAvnostmi prehhadku pluku V dnoch 20 22 7
1944 prislusnici pluku absolvovah prelet z Kubinky s me
dzipristAtim v Bnansku (350 km) a v PnelukAch (330
km) na letisko v Proskurove (400 km), cim sa dostali do
tesnej blizkosti frontoveho operacneho pnestoru. ZAstup
ca velitela 2. LA pre politicke veci gen let. S. N Romaza
nov 24. 7. osobne rozhodol, ie 1. CSSLP zostane na letis-
ku Proskurov a2 do prichodu pojazdneho plukovnCho
eSalonu (3. sledu). Siicasne potvrdil podnadenost pluku
velitelovi 2. LA genplk. S. A Krasovskemu a jeho StAbu.
Od 4. 8. drzal 1. CSSLP bojovii pohotovosf na letisku
Proskurov. Do 8. 9. zotrval v podriadenosti 2 LA 1. UF.
Od 9. 8. presiel do podriadenosti 8. leteckej armAdy 4.
UF Po presune 1. perute na letisko Stubno 7. 9. a 2. pe-
rute 11. 9. 1944 pluk opAf presiel do podriadenosti 2. LA
gen Krasovskeho
Odlet pluku na Slovensko
0 vypuknuti SNP sa stihaci pluku dozvedeli z rAdiovAho
prijimaca na batene. ktory dostali od velitela 2. Cs. para
desantnej bngady pplk V Prikryla v Proskurove. SprAvu
zachytil 30 8 ppor P Kocfelda. Vzapati vypukla vlna
nadsema. piloti chceli okamzite odletief na pomoc boju-
jiicemu Slovensku Museli ale cakat na rozhodnutie vele
nia 2 LA Konecne 14 9. 1944 dostal Skpt Fajtl od veil
tela 2 LA gen Krasovskeho rozkaz odletief spolu so svo-
jim zAstupcom a obidvoma velitel mi peruti na letisko Tri
Duby a zistif, ake sti matenalno-technicke,
zasobovacie a prevAdzkovC moznosti na
орегаСпё zasademe pluku na povstalec
kom letisku. Na zAklade tohto rozkazu
Skpt. Fajtl so zdstupcom skpt. Klanom a ve-
litelmi 1. a 2. perute npor. Stehlikom
a npor. Chaberom uskutoCnili pozadovanti
rekognoskAciu 15. 9. 1944. Z letiska Stub
no odstartoval! о 15.50 h. Po medzipristAti
v Krosne a doplneni pohonnych lAtok po-
kracovali v lete priamym kurzom na Tri
Duby, kde о 18.55 h moskovskeho Casu
pristAli s lietadlami La 5FN v poradi Fajtl
(Cislo 58). Stehlik (c. 39). Klan (c. 88)
a Chabera (c. 02). Ihned po pristAti Skpt.
Fajtl a npor. Stehlik odiSli spolu s mjr. gst.
Tdthom a mjr Dumbalom rekognoskovat' pristAvaciu plo
chu v Zolnej. ktoni po ddkladnej obhliadke napokon
uznali za sposobilti na operacmi cinnosf pluku, Co osob
ne potvrdili aj gen Golianovi v stAbe povstaleckej arma
dy v Banskej Bystnci Ukazalo sa. ze predvidavosf mjr.
gst Tbtha a mjr Dumbalu. ktori s predstihom rekognos-
kovah v prvej polovici septembra zolnianske liiky, zvane
Dolne lazy slanla lispech Pastvina. ohranicenA na sever-
nej strane dedinou ZolnA a na juznej strane potokom Hu
cava, vyhovovala rozmermi i povrehom. Pn priaznivom
pocasi mohli z nej dlhodobo operacne posobif fahsie sti-
hacie bojove hetadla La 5FN. Zo vzduchu bola Iuka nena
padnA. tazko identifikovatelna. Brehy Hucavy. porastenC
vysokynu jelsami a vrbinami, poskytovali lietadlAm ideal-
ne prirodnC maskovanie. Vysledkom prieskumu bolo roz-
hodnutie presumif pluk nie na znAme, otvorenC a nepna
telom vefmi zranitefnC letisko Tri Duby. ale na liiku pri
Zolnej. RAtalo sa s tym, ze velitefstvo leteckej skupiny za-
bezpeci stravovanie a ubytovanie lietajiiceho i pozemne
ho technickeho personAlu pluku, ze okamzite zariadi
upravu letiskovej plochy pri Zolnej. nechA promptne vy
budovaf telefonnu linku Tn Duby ZolnA a zabezpeci pn
jatie pluku pn prilete. Vyriesena bola i otazka zaskolema
slovenskych mechanikov a leteckych specialistov vset
kych odbornosti do tajov obsluhy typu La 5FN, aby sa
prislusnici sovietskeho pozemneho technickeho persona-
131
Sl.OM SSKbAKl KTl <1
1444 • l«M 5
lu I CSSLP po prilete na Slovensko mohli v do najkrat-
som dase vrAtif spat a vypomahat materskym frontovym
jednotkam 2. LA. Priaznivd vysledky prieskumu i rokova
ma skpt. Fajtla s velenim povstaleckej armady maximal
ne urychlili presun pluku na Slovensko.
Rano 16. 9. о 8.15 h odstartoval z letiska Tri Duby do
Stubna trojclenny roj v zlozeni: Skpt. Fajtl. skpt. Klan
a npor Chabera (npor Stehlfk zostal v Banskej Bystnci
predchAdzajuci den po pristati nedodkavo vyskodil z la-
vocky a vytkol si clenok). Po pnstati v Stubne skpt. Faj-
tl odletel na kunernom lietadle U 2 na velitelske stano
viSte 2. LA a zahlAsil gen. Krasovskemu pozitivny vysle
dok prieskumu, co generAla ocividne poteSilo Fajtl sii-
casne zAstupcovi hlavnAho inziniera 2 LA odovzdal vzor-
ku benzinu Biboh a nemeckdho syntetickdho B-4. Pozia-
dal ho. aby sovietski chemici v Moskve urobili analyzu
vzorky. urcili. di je moznd pridavnym prostriedkom zvysif
jeho kvalitu na optunAlnu hodnotu pre lavodky. kedze zA-
soby Biboh na Slovensku presahovah 200 000 1 Po ra
Skpt. S. Rejthar, skpt. F. Fajtl a npor. F. Chabera na letis-
ku Stubno 17. 9. 1944 kratko pred odletom do Krosna
porte u velitela 2. LA. ktory siihlasil s okamzitym odle-
tom pluku na Slovensko, odletel Skpt, Fajtl na letisko
Stubno a nariadil pluku okamzite zadaf konecne pripra
vy na presun. Vzapati genplk. Krasovsky vydal 16. 9. te
lefonicky rozkaz. adresovany skpt. Fajtlovi: „Zajtra od-
lefte dvoma skupinami na letisko ZolnA cez Krosno, kde
doplnite pohonne hmoty. Prvti skupinu vedte Vy, druhii
VAS zAstupca ZAsoby strehva, benzinu ako i VAS pozem
ny personAl dopravim v noci transportnymi lietadlami na
letisko Tri Duby. Zaistite ich prijem a bezpednosf.“
Letovy sled pluku opustil 17. 9. letisko Stubno v dvoch
skupinAch s casovym rozstupom (2. peruf pod velenim
Fajtla odstartovala о 14. 10 h, 1. peruf pod velenim Skpt
Kiana о 15.00 h MC). Po medzipristAti v Krosne a natan-
kovani dostal vehtef pluku od genmjr. Gordienka, stur
mana 2. LA. poslednd lidaje pre zvysok letu. Podas pris-
tAvania sa zavrela pravA noha podvozku La 5FN d. 95
por R Borovca. Pre vAAnu poruchu pilot odovzdal lieta-
dlo mzinierovi letiska Krosno. zodpovedndmu za leteckii
techniku (v noci zo 17. na 18. 9. odletel z letiska Jasion
ka na palube jedndho z dopravnych lietadiel. ktord presu-
nuli sovietsky pozemny technicky personAl pluku na le
tisko Tri Duby.) Po doplneni pohonnych hmot na letisku
Krosno obidve perute pluku v bojovej zostave preleteli
s urcenym dasovym rozstupom sovietsko-nemecky front
v letovej hladine 3000 4000 m, aby potom nizkym letom
pokradovah priamym kurzom na letisko ZolnA. odkial
mah operovat hlboko v tyle nepriatefa, prakticky v obklii-
deni, ako prva organickA jednotka ds. zahranicndho od-
boja na pode svojej vlasti. Asi 5 km po prelete frontu za
maval Skpt. Fajtl dohovorenym znamenim npor. ChAbero-
vi, aby prevzal velenie. Pre poruchu olejovdho potrubia sa
Fajtl musel vrAtif do Krosna. sprevAdzany svojim dislom
ppor. Hluckom. ChAbera i Klan doviezli perute v poriad
ku na letisko Zoina. Hned po pristAti zarolovali lavodky
к potoku Hucava. kde ich slovensky personAl dokladne
zamaskoval. Konedne о 19.00 h MC. t.j. о 17.00 h SEC,
pnstAl aj skpt Fajtl na opravenej lavodke c. 58 a po chvi
li aj ppor. Hludka. ktory zostal na prikaz velitela pluku
krAtky das hliadkovat vo vzduchu.
Na pocesf pristAtia na pode vlasti vztydili prislusnici plu-
ku ds. zAstavu a vzdali jej poctu. V noci zo 17. na 18. 9.
prepravilo 36 lietadiel 5 Orelskeho bombardovacieho le
teckeho zboru sovietskeho dialkoveho letectva vzduS
nym mostom z letiska Jasionky na letisko Tri Duby
v intenciach rozkazu gen. Krasovskeho vsetkych prislus-
nikov pozemndho technickdho personalu pod velenim
npor. J. Sehnala, pobodnika velitela pluku. a por. R. Bo-
rovca, ktory musel svoju lavodku nechat’ v Krosne Lieta-
dlA siidasne prepravili najpotrebnejSie nAhradne siidiast
ky, barely s pohonnymi lAtkami na prvych 6 dni a mum
ciu so strelivom na prve tri dni operacnej dinnosti. Vse
tok bojovy matenAl previezla vyclenenA technickA poho-
tovosf a asistencia pod dozorom inz. Vinogradova na le-
RekognoskAcie VPD na pol'nom letisku ZolnA 15. septem-
bra 1944. ZTava: mjr. gst. J. T6th, plk. B. F. Cirskov,
mjr. O. Dutnbala a npor. let. J. Stehlik
tisko ZolnA, kde ho ulozila do jeho „prirodnych" skladov
Prichodom pozemneho personalu mohol stab pluku roz-
vimit' operacmi dinnosf.
Spolu s pozemnym personAlom priletela na letisko Tri
Duby aj 9-clennA skupina sovietskych radistov. ktorej ve-
132
SLOVIVSKbLKTH-no
1444 I’M.’
ill star. lejt. J N Aleksandrov. Skupina priviezla so sebou
dve vefke radiostanice RAF a RBS Prostrednictvom rA
diostamce RAF udriiaval stab pluku spojenie so stAbom
2. LA gen. Krasovskdho. RAdiostanica RBS sltizila na
spojenie pilotov stihaciek so zemou
NAlet na letisko Piesfany
К 18. 9. 1944 (prvemu dnu svojej operadnej cinnosti) mal
pluk 22 stihacich pilotov, 84 prislusnikov pozemndho
personalu a 21 stihacich lietadiel La-5FN Jeho prvora-
dou lilohou lined po prilete bolo ovladnuf vzdusny pries-
tor, a tym znemozmf Luftwaffe bombardovaf povstaleckd
lizemie (najma letisko Tri Duby Banskii Bystncu Zvo-
len Brezno). Okrem stihacich tiloh sa piloti museh cos-
koro zhostif aj funkcie pnsliichajticej bombardovaciemu
ridlno technickeho zasobovacieho charakteru Velitef 2.
LA vsak nijako nezasahoval do kompetencie velitefa pov
staleckej armady Rozhodoval iba о materialnom zAsobo
vani a о personalnych zmenAch. resp. odsune sovietskych
prisluSnikov stihacieho leteckdho pluku do ZSSR.
Dopoludnia 18. 9. uskutodnili na zaklade telefonickeho
hlasema tistredne HS Hajniky dva dvojclennd roje (ppor
Sticka - ppor. Tocauer a ppor Loucky ppor. Mraz] Styri
lety stihania vzdusneho nepriatefa. Najskdr patrolovali
vo vyske 2000 m nad letiskom Tri Duby. Pri druhom Star-
tc na poplach odletela dvojica Sticka Tocauer do pries-
toru Prievidza - Handlova a dvojica Loucky Mraz do
priestoru Topofcianky. Roje vsak nenadviazali s nepnate
fom bojovy kontakt, pretoze piloti Luftwaffe vcas zmizli.
Potreba promptneho oslabema Luftwaffe, operujiicej naj
ma z letiska PieStany. kde bol dislokovany detaSman HI
Porada stihacov pocas neskoreho popoludnia 18. 9.1944 na letisko Zoina kratko pred litokom na letisko Piesfany. ZTa-
va: npor. F. Chabera, ppor. B. Mraz, ppor. F. Loucky. ppor F. Vaculik, ppor. L. Srorn. rtm. E. Dobrovodsky.
Skpt. J. Klan a ppor. T. Motycka (sedi bokom)
letectvu: podporovaf vlastnd pozemne jednotky a umozmf
im rozviniif boj s nepriatefom VyhfadAvame a likvidova-
nie pozemnych nepriatefskych ciefov v dlenitom horskom
terdne a v ilzkych tidoliach vyzadovalo od stihacov. aby
siahli na dno svojho Sirokdho registra indmduAlnej tech
niky a taktiky.
Pluk z hfadiska priamej podnadenosti podliehal Velitef
stvu 1. CSA na Slovensku prostrednictvom velitelstva le-
teckej skupiny. Z matenalno technickdho aspektu a z do
vodu. ze v jeho radoch bojovali aj sovietski Specialist! rdz
nych technickych odbornosti podliehal i nadalej 2. LA
gen Krasovskdho, ktordmu skpt. Fajtl radiotelegraficky
denne podaval situacnd hlasenia a sprAvy о vysledkoch
operacnej cinnosti pluku a predkladal poziadavky mate
Kampfbeobachter Schule, to bola najddlezitejSia bojovA
akcia naplanovana na 18 9. PlAn uderu vychadzal z vy-
hod prekvapenia vyplyvajticeho z utajendho presunu plu-
ku zo sovietsko nemeckeho frontu na Slovensko. Velitef
pluku Skpt. Fajtl vefmi operativne vyuzil informAcie pov
staleckeho pilota KL zvk. rtm. let F. Cypricha, ktory 18
9 vykonal na Bf 109G-6 krajne nskantny prieskum pieS
fanskdho letiska. kde zistil pritomnosf a rozmiestnenie
asi 30 nepriatefskych lietadiel rozneho typu. najma Ju
87. Bf 109G-14 a Fw 189A 2 Velitef pluku na spolodnej
porade s pilotmi spresnil plan titoku, urcil pilotov jedno-
tlivych lietadiel. reSpektujuc aj to. ze viaceri z nich
(Mraz, Valousek, Stehlik) dobre poznali priestor piesfan
skdho letiska z dias zakladnej prezendnej sluzby na tejto
133
SI.OMNSKELl IK no
1444 1445
zakladni Pocas objasiiovania bojovych tiloh velitef pluku
zdoraziul potrebu vzdusneho zabezpecenia titociacich.
nutnosf dodrzaf zdkaz rddiokorespondencie cestou к le-
tisku Piesfany, okrem pripadu varovania. no predovSet
kym perfektne a prekvapivo, najkratsou cestou. priamym
kurzom v prizemnej vyske realizovaf ulohu dna T j zni
cif na zemi co najvacsi pocet lietadiel, aby sa na mini
mum zredukoval ich mozny vyskyt v budiicich operac-
nych naletoch Luftwaffe na povstaleckd tizemie. Konecne
о 18.10 h odStartovala skupina osmich stihacov vedena
npor. ]. Stehlikom (sesf pilotov z 1. a dvaja z 2. perute)
v zlozeni: podporucici L. Srom, A. Vendl, S. Hludka. J.
Skopal, L. ValouSek. B. Mrdz a rtm. E. Dobrovodsky. Sku-
pina nizkym letom nad terenom od letiska Zoina az po
prepadovy cief unikla sliedivdmu oku nepriatefskych hid
sok. Stihadi. nepozorovani nepriatefskou HS, preleteli
Tankovanie lietadla La-5FN velitela 2. perute 1. cs. stih. let.
pluku npor. F. Chaberu na letisku Zoina - September 1944
pohorie Vtacnik, zleteli do lidolia rieky Nitry, preleteli
Bat'ovany. pritisli sa к vrcholkom stromov na privrdte
nom svahu Povazskeho Inovca a prehupli sa cezeti. Po
Stehlfkovom spresneni kurzu, ktory bleskovo nasiel spod
horizontu medzi obcami Moravce a Velusice Marhat
a Panskii Javorinu - presne zanuenli na letisko Piesfany.
Bolo to asi 8 km pred ciefom, ked npor. Stehlik zamdval
kridlami lavocky. Vzdpati sa stihaci preskupili do titoc-
nej formdcie, rozsvietili zameriavace, odistili palubnd ka-
ndny a pripravili sa na prvy utok priamo z kurzu. Cely
obsah svojej pozornosti zamerali na vnimanie najpod-
statnejsich detailov letiska • najma vsak na rozmiestne-
nie lietadiel. Bojova stimulacia spotencidlnila vsetky ich
fyzicke a psychicke sily. Stehlik s Hluckom sa ako prvi
VTiitili do priestoru letiska a razantnou strefbou doslova
rozlomili dve lietadla odstavend na mampuladnej ploche
pred hangdrom. Vzapati vzlietli do vysky 500 m a zabez-
pecovali sestclennti tidernti skupinu zhora pred moznym
nepnatefskym vzdusnym prepadom. Skupina prekvapivo
napadla lietadld Luftwaffe na ploche letiska Len do za
bezpedovacia dvojica zistila, ze zo vzduchu nid nehrozi,
pridala sa к tidernej skupine
Kolotodom naletov jeden po druhom prechadzali stihadi
do titokov a pafbou z palubnych zbrani pokryli cely pries-
tor letiska. О dokonalom prekvapeni nemeckdho osaden
stva leteckej zakladne sveddi i skutocnosf, ze protilieta
dlovd obrana takmer tiplne zapauzovala. do stihadom
umoinilo presne a ticinne zasahovaf pozemne ciele Zd
blesk protilietadlovej obrany prejavila iba gufometna
obrana. ktoni spozoroval ppor. Skopal. ked sa po skonde-
ni naletu vracal zatackou do vychodiskoveho postavenia
Odhalil ohnisko odporu, ktore ihned umlcal dvoma krat
kymi titokmi v rychlom slede. Vysledkom, po taktickej
stranke tvorivo uskutocneneho prepadu. bolo 6 znice-
nych stihacich Bf 109G 14 JGr. zBV. Tdto skutodnosf pri-
ntitila stab nemeckej Luftwaffe, aby siahol na frontove
stihacie titvary v severnom Madarsku, medzi ktord patri
la aj П. Gruppe/JG 51 Molders, dislokovana na leteckej
zakladni Gyor a Komarom Vyzbrojena stihacimi lietadla-
mi Bf 109G-6/R-3 operacne zasahovala v skupinach i vo
dvojiciach v ramci ochrany vlastnych bombardovacich
a prieskumnych lietadiel. ktord plnili bojovd tilohy nad
povstaleckym tizemim Slovenska.
Po skonceni naletu sa stihaci orgamzovane stistredili
v pnestore nad radosinskymi serpentinami, aby v bojovej
vitaznej formacu odleteli na svoju zdkladnu pri Zolnej.
Podas ich bojovej akeie zvysok prislusnikov stihacieho
pluku drzal pohotovosf prveho stupna. Ppor. Valousek
po svojom poslednom nalete na letisko Piesfany nabral
vysku, obzrel sa na letisko, z ktoreho sttipal husty oblak
dyrnu. Zaregistroval doznievajtice expltizie s ohnostrojom
farebnych striel a rozhodol sa zdokumentovaf vysledok
ndletu tidernej skupiny. Otvoril kabinu, polozil lietadlo
do miernej favej zakruty, kolenami zovrel riadiacu piku,
vytiahol fotoapardt Leicu, nastavil clonu a stlacil sptisf.
Potom sa ihned1 pridal к vracajticej sa skupine.
Po ndvrate z tispeSndho prepadu letiska PieSfany sa
ppor. Valousek dozvedel od svojho mechanika A. Afana
senka. le sovietski zbrojdri naplnili municne zdsobniky
20 mm kanonov Svak (200 nabojov na hiaven) len prie-
raznym strelivom. Chybalo teda zapalnd strelivo. co doda
todne vysvetlovalo. predo nemecke lietadld po evident
nych zdsahoch nezadali horief. Ndlet dalej potvrdil. le vy-
sledky mohli byf ovefa ticinnejsie. keby boli stihaci zbom-
Maskovanie La-5FN na pofnom letisku Zoina
bardovali VPD letiska, ale ani bomby ani pyropatrdny na
ich odpalenie nemali к dispozicii. Tie sa nachadzali na le
tisku Tri Duby. Technickd pohotovosf a asistencia, vycle-
nena na presun tohto materialu, ho postupne v ten den
134
SLOVlSSKbU IK I\O
1444 144.'
prevazala na pofne letisko ZolnA Navyse pyropatrony
omylom vzala so sebou partizAnska jednotka, od ktorej
ich po „detektivnom" hfadani dostal spat mlad. lejt. Med
vedev.
Pretoze stAb Luftwaffe netnal 18 9. mforniAcie о pritom
nosti 1. CSSLP na povstaleckom tizemi Slovenska, pokoj
ne si tnifol vyslat v prospech bojovej skupiny SS Schill tri
Ju 87D bez stihacieho sprievodu do priestoru HandlovA,
ktord о 16.20 h zbombardovali zeleznidnii stanicu v Han
dlovej, poSkodili nemocnicu. zandArsku stanicu, niekof
ко rodinnych domov. О zivot pnSli traja povstalecki voja-
ci. dve civilnd osoby a 8 koni.
Rozsah operacnej vyfazenosti pluku narastA
Piloti 1. CSSLP od druheho dna operadnej cinnosti pos-
tupne pojali do optiky svojej pozornosti prakticky cele
povstalecke lizemie. 0 univerzAlnosti letcov svedci sku
tocnosf, ie zadali phut okrem hliadkovania vzdusneho
povstaleckdho priestoru a ochrany vlastnych pozemnych
jednotiek aj funkciu prepadovych a prieskumnych stiha
cov. Bombardovah a ostrefovali rozmanitd nepriatefskd
pozemnd pozicie - delostreleckd, gufometnd a minometne
batdrie. koldny povozov so strelivom. presuny zAsobova
vic, chrbtom obrateny velitef 1. cs. stih. let. pluku skpt. F. Fajtl. vedfa neho v strede mjr. gst.
J. T6th, velitef leteckej skupiny Kollar, npor. J. Stehlik (celkom vfavo)
cich Aut, zivu silu nepnatefa a vojensky materiAl na ze
leznicnych staniciach. UtoCili na tanky. obrnene tran
sportery, na protilietadlovd baterie. hoci „pancierovanie"
kabiny lietadla pozostAvalo iba z Celneho, sikmo nastave-
neho a zadndho kolmdho nepriestrelneho skla. ktore kry
lo hlavu pilots a ramenA Nizsie bola mStalovanA ocefovA
doska hrubA 6-8 mm. Faktom zostava, ze podas Skolenia
cs. letcov na La 5FN sovietske velenie vdbec neuvazovalo
о pouhti lavociek na strmhlavd bombardovanie pozem-
nych ciefov Stihaci preto ani neabsolvovali bombardova
ci vycvik. Pod tlakom neuprosnej frontovej situAcie a na
zAklade poziadaviek vlastnych pozemnych jednotiek sa
to museli naucif hned naostro 19. 9. v priestore Prien
dza.
V druhy den operacnej Cinnosti (19. 9.) mal velitef pluku
skpt Fajtl к dispozicii 22 pilotov a 18 letuschopnych lie-
tadiel. Vi od skordho rana drzala prvA sekcia pohotovosf
Len co sa о 10 00 h zdvihla hmla. odStartovala dvojica
Loucky Mraz patrolovaf do pnestoru Banska Bystrica -
Zvolen OhlAsend lietadlo vsak neobjavila. S najvACSou
pravdepodobnosfou ten bhiSie neidentifikovany nemecky
stroj prenikol do pnestoru Brezno. kde о 10.32 h zbom-
bardoval objekty delostreleckych kasArni Bomby zasia-
hli sklad. nAdvone. stajftu. no nesposobih vacsie mate
nAlne skody 0 zivot vsak prisli dvaja vojaci. 0 10.15 h
odstartoval StvorClenny roj npor. Stehlika (ppor. Sticka.
ppor Kocfelda, ppor. Tocauer) bombardovat’ pozicie bojo-
vej skupiny SS Schill pn cintorine vychodne od Prievi
dze Po prilete do ciefovAho priestoni Stehlik zbadal ne
pnatefsky Junkers Ju 88 letiaci na juh. Aj ppor. Kocfelda
ho uvideL to velitefovi roja zahlAsil rAdiom a vzapati za
Cal nepriatefa prenasledovaf Nemecky letec potlacil stroj
do prizemnej vy
Sky a stratil sa
Kocfeldovi svo-
jou ideAlnou ka
mufldzou v les
natom terene.
Stehlik sa bles-
kovo rozhodol
prenasledovaf
Ju 88 Radiom
prikAzal roju
splnif bombar
dovacie nAlety
v urcenom pries
tore a sAm sa
spustil к zemi.
Vyuiil piny vy
kon motora.
V pnebehu mi
niitovej forsAze
dostihol nepria
tefa letiac nad
vrcholcami stro-
mov, aby videl
proti horizontu
Ju 88. ktory sa za kazdti cenu usiloval zAkrutanu unik-
nut v prizemnej vySke z dosahu palubnych zbrani lavoc
ky Stehlik si pri zabezpecenej prevahe rychlosti vyCkal
na najticinnejsi okamih a zo vzdialenosti asi 50 m krAt
купи dAvkami zapAlil obidva motory Ju 88. v dosledku co
ho lietadlo stratilo rychlosf a zadalo kfzaf na midzove
pristAtie Dalsou davkou mu odstrelil chvostovu plochu.
cim definitivne rozhodol о jeho osude. Potom sa Ju 88
135
SI.OVfSSKtLl ТЕ1 П О
1444 • VM5
znitil severovychodne od Zemianskych Kostolian. vrazil
do zeme a po vybuchu bomb, zavesenych pod trupom.
ktord pilot nestihol odhodif. lietadlo s posadkou zhorelo
Stehllk tak napravil chybu ppor. Kocfeldu. ktory prepasol
prilezitost' zostrelif nepriatelsky stroj. kedze vcas nedoce
nil jeho kamuflaz korespondujiicu s prirodnou maskova
con schopnosfou lesneho porastu v uvedenom priestore.
Po zostrele npor. Stehllk este nadviazal na lispesne bom-
bardovacie nalety svojho roja. ked v povodnom pnestore
urcema presne zbombardoval nemecke pozicie a po 45 nu
mitach operacneho letu pristal na polnom letisku Zolnd.
Na ten isty pozemny ciel v priestore Prievidza vzlietol
о 10.40 h trojdlenny roj v zlozeni: npor. Chabera. ppor.
Kruta, ppor. Vaculik Po uspesnom prvom titoku na ml
nometne delostrelecke batdrie nasledoval druhy ndlet
Pocas neho nepriatefskd pafba zasiahla kridlo Krufovej
lavocky. takze sa musel vrdtif na zakladnu Cestou к le-
tisku Zoina v prizemnej vyske nahodou narazil na nemec
ky Bf 110. ktory u2 todil na juh Pretoze motor lavocky
bezal dobre a pilot mal nevyhnutnii zasobu streliva v zd
lohe. rozhodol sa dostihmif nepriatelsky stroj a zostrelif
ho. Len Co sa na neho dotiahol, z vyhodnej pozicie zasia-
hol prvou davkou Bf 110G-2. ktory zacal prudkd ilmkovd
manevre. Pri druhom titoku Krufovi postupne vysadil
motor, zasiahnuty nepnatefskou OPL uz pri ndlete na po-
zemne ciele. Krufu vdak neopuStalo dfastie. Pilot Mes-
serschmitta Bf 110G-2 z dtvaru nocnych stihacov 6. Staf
fel/Nachtjagdgeschwader 100 z letiska Malacky Novy
Dvor totiz nezaregistroval motoricku nemohticnosf lavod
ky. Sfastena ukdzala Krufovi svoju tvdr aj druhy raz - la-
vodka minula lesny porast a pilot mohol nddzovo pristaf
na blizkom poli. Po pristati sa rychlo zorientoval. Okam
zite pochopil. Ze sa nachddza na uzemi kontrolovanom
madarskymi cetnikmi Rozhodol sa znidif lavocku c. 71
a mekolkymi vystrelmi z raketovej pistole do benzino-
vych nddrzi ju napokon zapalil Skdr ako zhorela. Krufu
zajali madarski cetnici. О 12.20 h zaiitocila dvojica ppor.
Srom a ppor. Hlucka palubnymi kanonmi na nemeckti zd-
sobovaciu autokoldnu na ceste severne od Prievidze. Za-
pahla dve autd nalozend munition. Obe lietadla sa vrdtili
na Zolnii lahko poskodend nepriatelskou protilietadlovou
gulometnou paTbou Aj dalsi bombardovaci ndlet, na kto-
ry odstartovali о 15.15 h ppor. Vendl, ppor. Skopal, npor.
Chdbera a ppor. Reznicek, smeroval do pnestoru Prievi
dza. Po uspesnom dokonceni bombardovacieho ndletu
zbadal ppor. Skopal nepriatelsky stroj. chystajiici sa pris-
tdf severne od zelezmcneho nddrazia Prievidza. Po dvoch
ndletoch a dvoch krdtkych davkach z palubnych zbrani
dopadol Fieseler Fi 156C-3 Storch na zem. PretoZe Sko
palovi nehrozil prepad zo vzduchu. tronu naletmi stoper-
centne zlikvidoval protivnika na zemi
Do priestoru Cigel (po uspesnom zasahu dvojice Rezni
cek Mraz, ktora znicila nemecke terdnne vozidlo na pre
sune a umlcala kandn nepriatefskej delostreleckej ba
tdne) odstartovala aj dvojica Motydka Tocauer. Po pr-
vom prekvapivo lispeSnom ndlete na transport aut sa pn
am nepochopitefne Tocauer vzdialil od svojho veduceho.
Pri strate orientdcie podTahol panike a ntidzovo pristal
na brucho v poli v priestore Sdsa - Pliesovce na vlastnom
lizemi Pn pristdti poskodil podvozok a prave kridlo la
vocky. Z PlieSoviec zatelefonoval na Zolnu. Na ochranu
La 5FN c. 19 do prichodu povstaleckych vojakov vzlietla
dvojica ppor. Motycka a ppor. Valousek Do tispesnej ope-
racnej cinnosti toho dna prispela svojim vkladom о 17.15
hod. aj dvojica ppor Kocfelda a rtm. Dobrovodsky. Pres
nymi bombardovacimi ndletmi znitila nepnatefskd ba-
tdnu fazkych minometov pri obci CigeT. VeTmi dobre si
pocinal aj stvorclenny roj v zlozeni: veddci npor Chdbera,
ppor. Motycka. ppor Valousek a Srtm. Matusek. Z vysky
400 m pod uhlom asi 45° piloti zvrhli bomby na kotu 394
pri Prievidzi. Presnym bombardovanim a ostreTovanim
opevnenych nepriatefskych pozicii vydatne prispeli к to-
mu, ze kotu napokon dobyli pov
stalecke jednotky. Vefkym hendi
kepom sa ukdzala skutocnosf, ze
v ten den museli piloti odhadzovaf
bomby mechanicky - pdkou
umiestnenou vefmi nevhodne. hl
boko na lavej strane sedadla. tak
mer na dne kabiny. Pdku musel
pilot najskor odistif a potom za-
tiahnuf, do nepnddvalo na pres
nosti pri bombardovani. Zhadzo
vanie bdmb prostrednictvom pyro-
patron. ktore sa elektricky uviedli
do dinnosti tladidlom na riadiacej
раке - pnslo na rad ad neskor, ked zbrojar Medvedev
objavil pyropatrony u partizanskej jednotky. 0 midzove
pristatie a ndsledmi havariu druheho nemeckeho lietadla
Fieseler Fi 156C-3 Storch v priestore Prievidza sa prici
nil jeden z najlepsich stihadov pluku ppor. Srom. Pilot Fi
156 sa nervoznym mandvrom v tiesni usiloval unikmif
prizemnym letom z dosahu moznej strelby palubnych
zbrani Sromovej lavocky. pricom zachytil vysokym pod
vozkom о terennu vlnu a havaroval. dim odpisal stroj z le
teckdho parku Luftwaffe. Na dovrsenie zdhad: петескё
pramene uvddzajti aj daldie midzove pristatie tretieho
Fi 156 v tom priestore a v ten isty deft (19. 9.). na ktord
si vsak nikto z pilotov 1. CSSLP ani KL nerobi ndrok.
Ppor. let.
Frantisek Kruta
Odveta za Piesfany Luftwaffe nevysla
V noci z 19 na 20.9. Luftwaffe prekvapivo udrela na pof
ne letisko Zolnd Z bezprostrednej blizkosti letiska z via-
cerych stran vystrelili neznami diverzanti rakety zo zeme
ako „koordinaty" (siiradnice) pre nocnd nepriatefskd
bombardovacie lietadlo, ktord prdve priletelo do priesto-
ru letiska. Po tychto signdloch posadka zhodila osvetTo-
vacie fiery a po nich zbombardovala plochu letiska. Zo
siedmich presne zhodenych bdmb, nadfastie, tn nevybu
chli. cim sa najmenej 2 az 3 lavocky uchovali pre operad-
mi dinnosf. Vybuch jednej z bomb vazne poskodil trup
a kridla lavodky d. 74 ppor Vaculika, do si vytiadalo nie
kofkodnovii opravu. Stidasne fahko poskodil lavodku d.
136
SIOMVM.p FECTVO
1444 IW5
Ppor. let.
Leopold Srom
Ppor. let. Jan Skopal
20 ppor. Motycku. Bombardovanie si nevyziadalo obete
na 2ivotoch VeliteT pluku skpt. Fajtl este v noci vysetril
tento zahadny pripad a urobil bezpecnostne opatrenia.
Po2iadal о vyslanie pyrotechnika na zlikvidovanie nevy
buchnutych bomb, о vydlenenie caty povstaleckych voja
kov na predesanie okolia a о ich trvalu dislokaciu na pof
nom letisku Zoina s urcenim strazne zabezpedit letisko
proti diverzantom, resp. nemeckym spionom.
Uz na svitani 20. 9. zbrojAri pluku star. tech, lejt 1.1. Ka
plun a mlad. tech. lejt. P. S. Medvedev oznacili cerveny
nu zAstavkami diery po nevybuchnutych bombdch USe
trill tak cas pyrotechnikovi, ktory vsetky tn bomby za
nevyhnutnych bezpednostnych opatreni zneskodnil do
9.00 h, dim umoznil pluku pokracovat v operadnej din
nosti. Ako prvi startovali na poplach (stihanie nepnate
Га) ppor. Srom о 09 10 h a о par
miniit neskdr srtm Matusek
nepriatef v£ak stihol uletiet Ve
liter pluku vyslal dvojicu Loucky
• Mraz bombardovat' a ostrefcvat
kdtu 829 vychodne od Nemecke
ho Pravna. Ppor. Loucky sa
uspesne zhostil lilohy Ppor
MrAz sa pre silnfl OPL vratil
s neodhodenymi bombanu
0 9.45 h roj v zlozeni Stehlik
Dobrovodsky Srom Hlucka
presne zbombardoval a ostrelo
val zhromazdisko nemeckych
tankov bojovej skupiny SS
Schill, jej minometne a delostre-
lecke postavenia v priestore Maj-
zel [dnes Pravenec) v okrese
Pnevidza. Utodili aj na obranne
postavenia pechoty. zakopanej
na k6te 538 a 491 Aj dalsi stvor-
clenny roj (ppor Srom. por Bo
rovec. ppor Vaculik. Srtm. Matu
dek) pokracoval о 11.15 h v titer
koch na nemecke pozicie pn ob
ci Majzel Po bombardovacich
nAletoch Borovec a MatuSek litocili palubnymi zbranami
na minometnii batenu. Nepriatefska OPL pnamymi za
sahmi olejovdho chladica, benzinovej nadrze a motora
smrtefne zranila Borovcovu lavodku c. 23. Pilot s vypa
tim vsetkych sfl dotiahol stroj na letisko Tn Duby kde
midzovo pristAl na brucho. Tazko zasiahnutii lavodku
cestou na leteckii zAkladnu KL ochranoval srtm Matu-
sek. ktory pristal na pofnom letisku Zoina Inznuer Vino
gradov dokladne prehliadol stroj. Rozsah poikodenia tipi
ne vyltidil opram lietadla. Lavodka skoncila na letisku
Tri Duby medzi vrakmi KL ako navnada pre Luftwaffe.
Uspechy vykupene stratami
Z tohto operadneho letu do priestoru Majzel sa nevratil
ppor. F. Vaculik. ktoreho naposledy videl srtm. Matusek
Ppor F. Vaculik drzi pohotovost v kabine lavocky na letis-
ku Zolaa 19 9 1944 Na druhy den zahynul v boji s ne-
meckou protiLetadlovou obranou pri leteckom nalete na
pozemny ciel V pnestore Pravenec
titocif strmhlavym naietom na pozemny cief Nepnatef-
ska OPL zasiahla Vaculikovu lavodku d 151 a pilot zahy-
nul Neprehfadny teres. ;erfektnd maskovame nepnate
Га absencia vListnebo navadzada v blizkosti linie frontu
to vsetko nutilo Vaculflu pn vyhfadavani pozemneho cie-
fa litocif t nizkych vysok. cim sa vystavil vefkdmu riziku
zostrelu
Via. stastia mala о 12 40 h dvojica Kocfelda Dobrovod
sky ktora hlbkovymj bombardovacimi nAletmi v priesto-
re Vnitky Turciansky Sv. Martin vyradila 178. divizii
tankovych granAtnikov Tatra obrnend vozidlo a osobne
auto Operadmi dinnosf pluku v ten defl uzavrel о 17.45 h
stvorclenny roj v zlozeni: npor. Stehlik, ppor Kocfelda.
ppor Vendl a ppor. Skopal. Roj bombardoval kdtu 538.
ostrefoval nepriatelskii pechotu na kdte 491 juzne od ob
ce Stiavnicka. hlbkovynu iltokmi zasiahol tn nemecke
tanky a koldnu piatich Aut na krizovatke ciest a zeleznic
medzi Turcianskym Sv. Martinom a Vnitkami
Prichod 20-clennej straznej skupiny npor. let. Zubrika na
роГпё letisko ZolnA 20. 9. popoludni nesmierne potesil
stab leteckeho pluku. Odpadli starosti z moznej diverznej
cinnosti nepriatefa v blizkosti letiska. Toho dfta ohlAsil
velitefovi pluku svoj prichod aj kvalifikovany personAl le
teckych pojazdnych dielni (LPD) pod vedenim obdianske
ho zamestnanca letiska Tri Duby 0. Durisa. LPD boli
skvele vybavene strojmi, nAradim a techmckym materiA
lorn a ich personal dokazal opravit aj najt'azsie poskode
137
S1O\1\SKLI,HH TVO
19+4 - l*»4«
ma lietadiel A napokon. na potesenie celeho pluku mlad
tech. lejt. Medvedev konecne nasiel debnicku s pyropa
trdnami, a tak mohli stihaci v dalsich dnoch zhadzovat
bomby automaticky. Od skordho rAna 21. 9. drzala poho-
tovost' dvojica Loucky Mrdz, pripravend Startovat na po
plach proti nepriatefovi. Cakala len na zelenu raketu a na
prenikavy hvizd pist'alky, aby po odstartovani dostala vo
vzduchu rddiom dalSie spresnujiice rozkazy Absencia
navAdzacieho (intercepcneho) systemu a nevybudovana
sief navddzadov sa negativne podpfsali na vyhladdvani
nepriatefskych lietadiel na povstaleckej oblohe. Hoci si
HS pliula lilohy velmi dobre. nemohla suplovat neexistu
jiici navAdzaci systdm Samotna navddzacia rddiostani
ca. umiestnena nedaleko velitefskeho stanovisfa na le-
tisku Zoina, mohla bezprostredne obsiahnuf iba pozoro-
vany vzdusny priestor nad letiskami Zolnd a Tri Duby, co
bol pomerne tizky vysek. A tak hliadkovanie vo vzduchu
sa ukazalo ako najlepsia pohotovosf, pocas ktorej stiha-
di mohli operativne zasiahnut proti nepnatefskym lieta
dlam. Hlavne usilie pohotovosti sa zameralo na strdzenie
vzdusneho pnestoru nad obidvoma letiskami
DevdtnAsf operaCnych stfludov a 15 letuschopnych lieta
die! cakalo na rozkaz velitela pluku zacaf dalsiu kapito-
lu operacnej cinnosti v nepriatefom kontrolovanych,
resp. najviac ohrozenych pnestoroch. Krdtko po 9.00 h
sa zdvihla hmla a odpldvala z letiska. О 10.00 h dvojica
Sticka - Tocauer odstartovala do priestoru Thriec. Juzne
od StiavniCky nadabila na k6te 538 na nemeckd ndklad
ne auto Zhodila nan dve bomby Siicasne ho zasiahla pal’
bou palubnych zbrani Vzdpati ostrefovala nepriatelskii
pechotu ukrytii v zdkopoch na kdte 491. Priamo v obci
Sucany prekvapila kanonovou palbou posddku nemeckd
ho osobndho auta. Krdtko nato zapadne od SuCian zhodi
la zvysnd dve bomby na dalSie tri autd na presune. Pri nd-
vrate na zakladnu stihla este ostrelovat' pod kdtou 491
nepriatefske nakladnd auto. О 10.05 h odstartoval stvor
clenny roj npor. Chaberu (Mraz, Reznidek. Valoudek) do
priestoru Jasenovo Gajdel Prievidza Roj mal zistit de
lo postupujiicej jednotky bojovej skupiny SS Schill. Bom-
bardovacimi naletmi a kanonovou paTbou mal zabrzdit jej
postup Stihaci nizkymi letmi objavili na okraji Jasenova
dobre zamaskovanti pechotu nepriatefa, ktoni ihned
zbombardovali a ostrefovali. Medzi explodujiicimi bomba-
mi skoncilo jazdu nemeckd osobnd auto. Podas novych
hlbkovych titokov stihadi zachytili v priestore medzi Jase
novom a Majzlom do svojich zamenavacov prestivajiice sa
nakladnd auto a dalsiu cast nemeckej pechoty ukrytii
v ovocnom sade juzne od Jasenova Stihaci naplno zasia-
hli obidva pozemnd ciele
Start dvojice Vendl Skopal о 12.05 h smeroval do pries-
toru TUrdiansky Sv. Martin, v uliciach ktoreho videli uz
postupovaf pechotu 178. divizie tankovych granAtnikov
Tatra smerom na Jahodniky Ppor. Skopal zistil na ju2
nom okraji obce Jahodniky pritomnost siestich nepriatel'
skych tankov. Odpalend bomby padli do dierneho • medzi
Stvoricu pancierovych vozidiel. Ppor. Vendl objavil odsta-
venti koldnu Aut vedfa martinskdho pivovaru. Vzapati ju
zbombardoval Dvojici sa vydaril aj zAver operacndho le-
tu. Skopal v priestore Martin Pnekopa hlbkovym iltokom
napadol nemeckd veliteiskd auto na presune. ktord zasia
hoi palbou palubnych zbrani. Dalsie auto na kote 538
juzne od obce Stiavnicka vyradil Vendl kandnovou paf-
bou.
Na zAklade spravodaj skdho hlasema. ie stAb posilneneho
prdporu SS Schafer zriadil v Ruzomberku v gardiach pri
Srtm. Anton Matusek na letisku ZolnA v septembri 1944
po pristAti z operacndho letu
budove miestneho siidu municny sklad a 2e v aleji medzi
piaristickym gymnaziom, kostolom sv Kriza s klastorom
a rimskokatolickym kostolom sv Ondreja nedaleko od
mauzdlea A Hlinku pod hustymi kosatymi stromami su
ukryte zamaskovane nemeckd tanky a obrnene vozidlA -
velitef pluku Skpt. Fajtl rozhodol, ze hlbkovy bombardo
vaci ndlet na tieto pozemnd ciele uskutocni patclennA
skupina npor. Stehlika. Prvy trojclenny roj (npor. Ste-
hlik. ppor Loucky, Strm Matusek) odstartoval о 14.15 h.
Hned za touto vediicou trojicou vzlietol dvojclenny roj
rtm. Dobrovodsky a ppor. Tocauer. KazdA z lavociek
s dvomi 50 kg bombami Cs. vyroby. umiestnenymi v zAve
soch pod kridlami, potrebovala vzhfadom na zataz i na
mAknticu VPD letiska о nieCo dlhCiu vzletovii drAhu Sti
haci preto drzali lavocky Co najdlhsie na zemi a az na
konci VPD odtrhli stroje od travnatej plochy. Po stiipavej
zakrute nad letiskom zaujali letovii zostavu. Priamym
kurzom na sever vysttipali do vysky 2200 m. preleteli
Nizke Tatry a pustili sa tidolim, ktorym viedla cesta
a tizkokofajnA ielezmCka smerom na Ruzomberok Se
verne od mesta sa rozdelili na dve udernd skupiny. Troj-
clenny roj si zobral na musku tanky v stromovej aleji
a dvojclenny roj municny sklad garaze. Ako prvy zasia-
hol cief strmhlavym bombardovacim nAletom npor. Ste-
hlik Obidve bomby padli do stredu aleje. Nasli svoj cief
z parku vzdpati stupal Cierny dym. Spod stromov vybehlo
niekofko nemeckych tankistov v Ciernych kombinezach.
To ui Loucky drzal v krizi zameriavaca reflektoroveho ty-
pu dolnti Cast parku. Bomby uvofnend zo zAvesov zasia
hli koniec parku a cierny chuchvalec dymu vyskoCil z ко
nin stromov Po Louckom. s istym rozstupom. nastiipil
138
SLOnssKEtf IK rvo
1444 1445
Matusek. Usiloval sa zhodif bomby na horny koniec par-
ku. Jedna z bdmb neStastne zasiahla obytny dom, ktory
poskodila. Dvojica Dobrovodsky Tocauer napadla mu
nicny sklad - garaze. Prve dve bomby vsak nevybuchli
Dalsie dve padli vedla garaze. Jedna z bdmb znadne pos
kodila mauzdleum A. Hlinku a UakovA vlna vybila okna
na kostole a skole
Po skonceni naletu zvolal npor. Stehllk stihadov do for
macie. Nasadili kurz na zapad do priestoru Ttirciansky
Sv. Martin. PAr kilometrov pred Martinom napadli z bo
ku nemeckti koldnu Aiestich nAkladnych vozidiel presii
vajticu sa do mesta. na cele ktorej bol motocykel s prive
som. Prvym litokom zapAlili tri vozidla. DalAi utok pozdlz
cesty dokondil likvidAciu koldny ako celku Pocet obeti
prestivajticej sa nemeckej pechoty sa nedal zistif Stehllk
mAvanim lavodky do strAn opaf zvolal stihadov do forma
cie. Stihaci nabrali vysku mienac к horstvu Vefkej Fatry.
Loucky trocha zaostal za formaciou. neodolal pokuseniu
zaiitodit' palubnymi zbranami na osamoteny nemecky
tank v tidoli Turca. hoci vedel, ie mu vefmi „neublizi". Od
dalsich utokov upustil vybral strmhlavy let a zacal stti
pat na piny plyn za ostatnymi. Vtom na horskej ceste,
sttipajticej do kopcov. zbadal nemecke terenne vozidlo
a opaf ho schvatil bojovy zapal Skor ako stihol cief roz-
striefaf. vletel do presnej gufometnej davky nepnatefskej
OPL. Dva nAboje zasiahli reduktor motora, dva preleteli
cez kridlo. jeden z nich (priebojny) aj cez palivovii nadrz.
DalSi priebojny nAboj prevftal bodnii stenu trupu a nara
zil na nastavovaciu pAku vrtule, od ktorej sa pmdko od
razil a prenikol Louckemu do favej stehennej kosti. Sies
ty nAboj prerazil trup za pilotnou kabinou. Tazko raneny
pilot doletel s vazne zasiahnutou lavodkou na letisko Zoi-
na po niekofkominutovej strate orientacie sposobenej
nAhlou stratou mnofcstva krvi. Stalo sa tak vdaka ne
zlomnej voli. spravnej kompenzacii soku zo zranenia
a vefkym bojovym sktisenostiam. ktore mu diktovali. ako
sa sprAvat' v iivotne kntickej situAcii. 0 svojom zraneni
upovedomil letisko Zoina. Stlhada po pnstAti vyioiih
priatelia z kablny Lekar pluku Karandajev mu poskytol
prvA osetrenie a odviezol ho pnpravenou sanitkou do
zvolenskej nemocnice na rontgen Na druhy den rAno
ppor. Louckeho lispesne operoval MUDr Mraz za pritom
nosti dr. Karandajeva. О styri dni po operacii Louckeho
previezli z nemocnice na letisko Tri Duby Odtiaf ho pre-
sunula jedna z posadok 5. OrelskAho bombardovacieho
leteckAho zboru cez Lvov do Moskvy na doliecenie
Pretoze stihadi 1. perute po nAvrate г operacnAho letu za
hlAsili pritomnost' nemeckych tankov na juznom okraji
obce Jahodniky. vyslal velitef pluku Skpt. Fajtl do pries
toru Turciansky Sv. Martin о 15.00 h dalsi dvojclenny roj.
Ppor. Motycka a ppor. Valousek vypatrali dobre zamas-
kovanA tanky 178. divizie Tatra v pnestore Kostany, na
ktord zhodili bomby i napriek silnej OPL Tie padli asi 15
m od pancierovych vozidiel. Druhym nAletom naplno za
siahli dve bojovd vozidlA. Pri nAvrate z operacnAho letu
v priestore Majzel - Jesenovo stihadi prepadli presiivajti-
cu sa nemeckii autokolonu a zasiahli dve vozidlA.
Periskopy zamerane na Handlovu
RAno 22 9. bolo letisko dlho ponorenA do hmly. nevyjas
nilo sa am po deviatej Ba naopak, nebo sa zatiahlo faz-
купи mraknu. z ktorych zacal padaf drobny, vytrvaly
dazd ZavlAdla oblacnosf 8/10, popoludni zl 10/10. vidi-
tefnosf sa znizila na 3 km Skpt. Fajtl i napriek tomu vy
sial na zAklade naliehavej ziadosti velitefa leteckej skupi
ny mjr. gst Tdtha о 12 15 h stvorclenny roj z 1. perute
v zlozeni ppor Srom. ppor Hlucka. ppor Kocfelda, ppor.
Tocauer do pnestoru Nemecke Pravno bombardovat
a ostrefovaf mumcnA sklady na Zelezmcnom nadrazi Niz
ke mraky znemoimh stihadom presne zasiahnuf ciefovA
objekty Bomby minuli vytypovand municnd sklady
Uspesnejsi boli pri hfbkovom utoku na zhromazdisko aut
na nAmesti a na lokomotivu nakladneho viaku vzdialenA-
ho od zeleznicnej stamce. Obidva pozemnA ciele zasiahli
strefbou palubnych zbrani. Poskodili 3 nakladne autA,
rusefi a niekofko vagonov. Dve lavocky sa vratili zasiah-
nutd paTbou nepnatefskej OPL.
Krajne nepriazmvA podasie napokon uzemnilo aj skpt.
Fajtla Primitilo ho zastavif operacnti cinnost’. Sktisem
drakAri a motorAri LPD spolu so sovietskymi mechanik
mi sa opaf vrhli do oprav. aby do rana dostali lietadlA do
bojaschopndho stavu. Kedze mjr. gAt. J. Tdth dodrzal slo-
Ppor. Tomas Motycka (uprostred) dostava od skpt.
F. Fajtla posledne instrukcie pred operacnym letom
vo (poslal v ten den 20 slovenskych mechanikov na dele
so Artm Huflavym a rtm. Mihalickom) mohlo sa sticas
ne ihned rozbehntif teoreticke a prakticke preskolenie
slovenskeho pozemndho technickdho personAlu na lavod-
ky v zmysle poZiadaviek gen. KrasovskAho Islo о to. aby
sovietsky pozemny technicky personal leteckAho pluku
bol po zaskoleni slovenskych mechanikov postupne po
etapAch prestivany vzdusnym mostom do ZSSR к mater-
skym jednotkAm 2. LA Zle podasie pretrvAvalo aj 23. 9.
Stihadi sice drAali pohotovosf. no pre husty dazd. hmlu.
nizke mraky (na 10/10 zatiahnutA obloha) nemohli za-
siahnuf v prospech vlastnych jednotiek. Riziko zAsahu
139
si <>\lASKl.UTKTW
1444. |«M«
vlastnych bolo v zlom pocasi i vzhladom na blizkost' fron
tovych linii bojujdcich stran vefmi vysoke. Len co popo
ludni dazd ustal, velitelstvo leteckej skupiny о 14.30 h
naliehalo na skpt Fajtla. aby jeho stihaci zaiitodili na
presiivajuce sa tanky. nAkladnd automobily s bojovym
materidlom a pechotou bojovej skupiny SS Schill v pries
tore Handlova Nova Lehota. О 15.10 h odstartoval do
exponovaneho priestoru trojdlenny roj z 1. perute (npor.
Stehlik. ppor. Srom a ppor. Vendl) a dvojclenny roj z 2.
perute (ppor Motycka a ppor. Valousek). Stehlikov roj
zachytil pri obci Novi Lehota autokolonu nepriatefskych
vozidiel, ktoni zbombardoval. Ucinky naletu sa v§ak pre
zle pocasie a nizke mraky nedah vyhodnotit Daisim objek
tom hlbkoveho utoku sa stala opaf autokoldna bojovej
skupiny SS Schill na juznom okraji Handlovej. Stihaci pa
lubnymi kanonmi zapalili dve autd. Roj potrestal aj vozidlo
cerveneho kriza, pretoze jeho posadka spustila priehrad-
nil pafbu na lavocky. Ppor. Srom tispesne uzavrel operac
postavenia uz ustupujiicej vlastnej jednotky 4. taktickej
skupiny Muran. Bomby nasfastie neexplodovali. Aj tento
operacny let vefmi dobre zohratej dvojice opAf potvrdil.
ze absencia licinneho navadzacieho systemu bola viac
ako citelna. Lety do tohto priestoru siidasne potvrdili,
akii sirokii SkAlu funkcii museli stihaci zvladnuf. Okrem
vzdusndho stihania a hliadkovania plnili funkciu bombar-
derov, sturmanov, prieskumnikov i spravodajskych ku
ndrov, aby preklenuli znacnd informacnc vakuum. resp.
nedostatocny prehfad о bojovej situdcii a о obrannych po-
zicidch vlastnych i nepriatefskych pozemnych jednotiek.
Zo vsetkych bojovych uloh najfazsou sa ukazala priama
podpora vlastnych pozemnych jednotiek О to viac, ak ju
stihaci uskutodnili v zlom pocasi. Museli totiz najskor
identifikovaf pozemnd jednotky. aby nezasiahli vlast
nych. V ddsledku rychlo sa meniacej frontovej situacie
zlyhali aj dohovorene znamenia, vykladanie terdov a vy
strefovanie rakiet. Velitef pluku skpt. Fajtl. pokiaf to len
„Zaparkovana" La-5FN na svojom stojisku na pol'nom letisku Zoina
ny let roja • presne zbombardoval most pn obci Jalovec
a na spiatocnej ceste na leteckd zdkladnu Zoina zapalil se-
verne od Handlovej dalSie nemecke nakladne vozidlo.
V priestore Handlova Nova Lehota uskutodmla bombar
dovaci nalet aj dvojica ppor. Motydka ppor. Valousek.
V ddsledku nesprdvneho udaja о obrannej pozicii jednot-
ky bojovej skupiny SS Schill dvojica v zlom pocasi a za
nizkej oblacnosti omylom zhodila bomby do obranndho
trochu bolo mo?.nd, dohovaral spolupracu pnamo s veli-
tefnu pozemnych jednotiek zasadenych vo frontovej linii.
Starty stihacov sa v tychto pripadoch uskutodnili na pot-
vrdenii telefonicku vyzvu. Stihanim HS ohldsenych ne
priatefskych lietadiel (dvakrdt о 17.15 a о 1745 h odstar
toval ppor Reznidek a raz ppor. Kocfelda). ktore vsak
vdas unikli do bezpedia, ukoncil pluk v ten den svoju ope
radnd dinnosf.
140
SU»VK\SK»,L1 IH IVO
1944 l*»4’
Nedefa 24. 9. prikryla letisko Zoina hustou rannou hm
lou, ktoni vystriedal vytrvaly celodenny dAzd. Pre vefmi
zl6 pocasie stihaci nevykonali 2iaden let Velitela pluku
zacal vA2ne znepokojovaf makntici povrch VPD letiska
Sondaz pody potvrdila. ze na starty a pnstatia sa bude
musief pouzivaf iba severnA Cast' letiska. Starty na po
plach naprieC Itikou Skpt. Fajtl nacas vyltiCil. Znepokoje-
ny tymito predstavami odiSiel s npor. Stehlikom obhliad-
nuf stav VPD letiska Tri Duby. V duchu priptisfal, ze by
mohol jednu peruf presuntif na toto dobre odvodnend le
tisko, ktordho kvalitnA draha dovofovala operaCne pdso
bit aj za nepnazniveho poCasia. Od tejto myslienky po na
vrate na Zolnii docasne upustil. kedze vecer prestalo pr-
sat a nuerny vetrfk sfuboval aspon scasti vysusif plochu
zolnianskeho letiska. Presun perute nezapudil celkom.
nechal si ho v taldne pre Cas vaCsej midze. Po cely deft
naplno bezalo teoreticko ргакйскё preskolenie sloven-
skych mechanikov. zbrojarov a technikov Specialistov.
Srtm. Hunavy, rtm. Mihalicka a dalSi z ich skupiny sa
ukazali ako mimoriadne vnimavi. Rychlosf, s akou si
osvojovali novd poznatky a prakticke zruCnosti. zarudo
vala. ze za vefmi kratky cas vniknti do vsetkych tajov so-
vietskej bojovej leteckej techniky Nesmierne uzitocnou
sa ukazala ponuka B. Stopku, obcana Zvolena. ktory po
cas ndvStevy zranendho stihaca ppor. Louckdho vo zvo
lenskej nemocnici vefkoryso poniikol skpt Fajtlovi. ze
zavedie na letisko Zoina elektricky pnid bez naroku na
odmenu. Vdaka ochote pana Stopku. ktory natiahol ka
bel z dolndho konca obce na pofnd letisko. pluk coskoro
disponoval elektnckym svetlom. Mal trvalo zabezpeceny
ohrev vody, mo2nosf nabijaf akumulatory. skratka dosta-
tok elektrickeho pnidu pre vSetky agregAty, vrdtane rd
diostanic.
Ani v pondelok 25. 9. doobeda nepriazen pocasia (dazd,
oblaCnosf 10/10, slaba viditefnosf 2-1 km) nedovolila
Skpt Fajtlovi rozvintif operacnti cinnosf pluku Len co sa
v neskore popoludnie iba Ciastocne a nakratko ako tak
vyjasmlo (9/10). Skpt Fajtl to hned aj vyuzil О 17 55 h
vyslal trojclenny roj z 1. perute npor Stehlfka. ppor
Sticku a ppor Tocauera a dvojclenny roj z 2. perute
srtm. Matuska a ppor Skopala [24 9. doplnil prenedend
stavy 2. perute) strmhlav bombardovaf a ostrefovaf de-
lostrelecke a minometne pozicie bojovej skupiny SS
Schill na juznom okraji Handlovej Ucinky bombardova
nia a ostrefovania ale posAdky opaf nemohli vyhodnotif.
pretoze poCasie nad ciefom sa prudko zhorSilo. Husty
dAzd, prudky pokles viditefnosti, vefmi nizka spodna
hladina mrakov priniitili velitefa pluku znova prerusif
lietanie a uzavrief Statistiku operacnych letov. Stihadi
uskutodnili 5 letov v trvani 3 hodiny 10 miniit.
DalAie exponovand priestory v zamenavaCoch lavodiek
Hned rAno 26. 9. na 7/10 zatiahnutA obloha, mraky vo
vyske 1500 m. viditefnosf 3 az 10 km. silnym nocnym ve-
trom pomerne dobre vysusenA plocha letiska. 18 nedoc
kavych stihaCov a 16 letuschopnych lietadiel vytvorili
vhodne podmienky na rozvinutie bojovej Cinnosti stiha-
cieho pluku Na zaklade naliehavych ziadosti z bojovych
povstaleckych tisekov. v ktorych velitelia uviedli kon
krdtne siiradmce. odstartoval krAtko po 7.30 h StvorClen-
ny roj (npor Chabera, ppor. Reznicek. por Borovec
a Srtm. MatuSek) bombardovaf a ostrefovaf vehtefskd
stanoviste jednotky bojovej skupiny SS Schill situovand
v horarm juzne od Raztocna a prifahld lesne budy
s uskladnenou municiou. Chabera u2 prvym bombardova-
clm ndletom znidil stanoviste velitefa (SV) nepriatefskej
jednotky Ostatni traja stihaci naplno zasiahli biidy s mu-
niciou Skpt Klan a ppor Mraz zbombardovali v priesto
re Vefke Pole a Pfla 4 tanky a 2 nakladne autA. pricom 2
tanky a obe auta poSkodih V tom istom pnestore zachy
til trojclenny roj (Stehlik Koclelda Dobrovodsky) auto-
koldnu nakladnych vozidiel priamo na cestnej komunika
cii Strmhlavym bombardovanlm stihadi zapdlili 2 fazke
transports vozidlA a dalsie 3 poSkodili.
Konto zAsahov v tomto exponovanom priestore rozsirila
dvojica ppor. Motycka ppor. Valousek Strefbou z palub-
nych zbrani zlikvidovala 2 fazke nakladnd autA a 2 poS
kodila. Zhodene bomby vsak minuli cief. padli asi 50 m
pred tanky Len Co pozemny technicky personal pluku
opaf naplnil zAsobniky municiou a zavesil bomby pod kri
dla lavociek pokracovala stvorica Borovec - Chabera
Skopal Matusek v hlbkovych utokoch na presuny ne
pnatefa a vojenskdho matenAlu na komunikAcii Vefkd
Pole Pila. Zapalili 1 nakladne auto, dalsie 4 vazne pos-
kodili. vratane bojoveho obrneneho vozidla
Mimonadne tispesne zasiahla dvojica Reznicek Matu-
sek pozemnd ciele seveme od Handlovej Matusek rozbil
nepriatefsku delostreleckti batenu s obsluhou na kdte
663 a RezniCek naplno zasiahol obrannd pozicie pesej
jednotky bojovej skupiny SS Schill na kdte 795
Sovietsky mechanik porucik - technik Pjotr Stepanovic
Medvedev (uprostred) oboznamuje slovenskych zbrojarov s
vyzbrojou lietadla Lavockin - La-5FN na letisku ZolnA -
September 1944
Objektmi presnych bombardovacich nAletov a kandno
vych zAsahov trojClenndho roja Stehlik - Kocfelda - Do-
brovodsky sa stalo palebne postavenie dalsej pesej jed
notky bojovej skupiny SS Schill pri JAnovej Lehote. Napa
dh a poSkodili aj skupinu tankov zamaskovanti na okraji
lesa severozapadne od Hornych Hamrov
141
Sl.OMXSKI.il IK IMI
1444 . |44«
Stihadi stvorclenndho roja (npor. Chabera. por. Borovec.
ppor. Motycka. ppor Valousek) odstartovali do priestoru
Vefke Pole • Hornd HAmre ako poslednA skupina. ktora
mala zahamovat’ postup ohlasenych tankov a autokoldny
nAkladnych vozidiel s presiivajiicou sa pechotou smerom
к obrannemu postaveniu 3. taktickej skupiny Gerlach.
Pri litoku na tieto pohyblivd ciele stihaci znicili severozA
padne od H. HAmrov 1 nakladne auto. poAkodili 1 tank
a naplno zasiahli aj domy na okraji obce. v ktorych hla
dala dtodiSte nemecka pechota.
StAb pluku vyhodnotil operadny den ako lispesny. hoci
z hlAseni stihadov a takmer tretiny lietadiel vracajiicich
sa so zasahnu bolo zrejmd. ze nemeckd pozemnd jednot-
ky vyrazne zosilnili svoju OPL a este viac vylepSili svoje
vybornd maskovanie. V noci z 26. na 27. 9. odletel lieta
dlom sovietskeho diafkovdho letectva ppor. Loucky do
ZSSR na doliecenie
Problemy s pocasim pretrvAvah aj 27. 9. takmer celd
predpoludme. Husta hmla, obloha zatiahnutA na 8/10
a nizke mraky’ znemoznovali stihacom zacaf zrana s ope
racnou dinnosfou Podasie sa umtidrilo azoll20habol
uz najvySSi das. Ppor. Reznicek a ppor. MrAz odstartova-
li na ohlAseny poplach proti vzdusnemu nepriatefovi.
0 11.35 h vzlietol aj ppor. Srom. Leteb proti pneskum
пути lietadlAm Bf 109G-6/R-2 od 2. Staffel/NAGr 14
z leteckej zAkladne Gyor. ktord boli vybavend iba dvoma
gufometmi Rheinmetall Borsig MG 131 kalibru 13 mm
Co vSak bolo podstatne, namiesto palubnych kandnov
mali zabudovanu filmovii kameru, preto sa siiboju vdas
vyhli a unikli z dosahu palubnych zbrani lavociek. Po po-
hotovosti vzlietla trojica stihadov z 1 perute (Stehllk.
Kocfelda, Hlucka) a zbombardovala sklady vojenskeho
materiAlu bojovej skupiny SS Schill v H. HAmroch napo
chytre znadend v obytnych domoch. ktord po priamych
zAsahoch zadali horief. Medzitym velitef pluku dostal
hlasenie. ze na stadidne v Handlovej sa siistredila nemec
kA kolona nAkladnych Aut. VyslanA trojica stihadov z 2.
perute (MrAz. Motycka. Valousek) vsak na stadidne had
ne vozidla nenasla, preto zbombardovala nahradny po-
zemny cief • severny vychod z tunela nad Handlovou
a znidila ohnisko odporu v dome juzne od leleznidndho
mosta. Velitef 2. perute npor. Chabera znicil hfbkovym
bombardovacim nAletom delostreleckii batdriu bojovej
skupiny SS Schill v palebnom postaveni pri H. HAmroch.
Dalsiu nepriatefskii delostreleckii batdriu zasadenti za-
padne od Handlovej znicil roj npor. Stehlika (Vendl. Stic-
ka a Tocauer). Vendl strefbou z palubnych zbrani zapalil
2 nAkladnd autA s privesmi na ceste pn H. HAmroch.
Ppor Srom vypAtral dobre zamaskovand tanky pod stro-
moradim zApadne od Zarnovice Napriek tomu. ze bol vy-
staveny protilietadlovej pafbe, tanky bombardovacim nA
letom s najvAcSou pravdepodobnostou poskodil Odpolud
najsia oblacnosf (8/10), mraky vo vySke 1500 m a vidi-
tefnosf od 3 do 10 km umoznili pohotovostnym posAd-
kam hliadkovaf v priestore nad letiskami ZolnA a Tri Du-
by. Velitef 2. ds. paradesantnej brigAdy pplk. pech. V. Pri-
kryl poziadal skpt. Fajtla. aby ihne<f vyslal osobndho le
teckdho kuridra s dolezitou depesou pre gen. R. Viesta
do Krosna. Pre zld podasie vsak musel velitef pluku ku
rierny let odrocit na prihodnejsi das.
HustA prizemna hmla. ktoni postupne vystnedali vefmi
nizke oblaky. drzala v sachu lietajuci personAl stihacieho
pluku po celd predpoludme 28. 9. Stihadi mohli vzlietnut
proti ohlAsendmu vzdusndmu nepriatefovi a na prieskum
komunikAcii az о 14.30 h. Dvojica por. Borovec - ppor.
Reznidek a po nej aj ppor ValouSek a ppor. Motycka od
Startovali ako pohotovosf Dve nepriatefskd prieskumnd
Piskovanie nAbojov do palubnych kandnov Svak soviet-
skytn technickym person Alom na pofnom letisku Zoina
lietadlA uz nestihli Zaznamenali vsak znacny pohyb vef-
keho poctu konskych povozov na komumkAciAch v pries-
tore Vefkd Pole - Pila Zarnovica. Povozy, nalozend mu
niciou, fahali za sebou delA a minomety patriace bojovej
skupine SS Schill Medzitym trojica stihacov z 1. perute
odletela zbombardovaf SV bojovej skupiny SS Schill loka
lizovand v budove na zapadnom okraji obce Jalovec seve
rozApadne od RAztodna. Bomby zhodene ppor. Sromom
a ppor. Hludkom nezasiahli priamo nemecke velitefstvo
padli asi 15 m od budovy. Npor. Stehlik v lisili zabrzdif
postup jednotky bojovej skupiny SS Schill zbombardoval
zeleznidny most pri Zarnovici a lined nato ilspeSne ostre
Rival kolonu 45 50 povozov na ceste vedticej do Vefkdho
Pofa. Dalsi trojdlenny roj stihacov z 2. perute por Boro
vec, ppor. Reznicek a ppor. Mraz umocnil diimosf 1. pe
nite. Hlbkovymi nAletmi litodili na povozy presuvajuce
vojensky material, zasahovali ich strelbou z palubnych
zbrani. Jeden z povozov explodoval. cfalSie boli poSko
dene. Celkom stihaci v ten den znidili 2 povozy s munici
ou a 5 dalAich poskodili
Peripetie sposobene pocasim zAsobovanim a novymi
letiskami
Navecer skpt. Fajtl s vefkou lizkosfou a znepokojenim za-
registroval. 2e zAsoby benzinu a municie sa tak povazlivo
stencili, ze dosiahli kriticky stav. Hrozilo obmedzeme, az
liplnd zastavenie operadnej dinnosti pluku. Preto Fajtl
opaf rAdiotelegraficky poziadal velitefa 2. LA genplk.
142
M.ovE\skkL> ii< no
1444 |44«
Krasovskdho о okamzitii pomoc. Navyse am dazdami roz
moknuty travnaty povrch letiska Zoina mu nepndaval na
nalade.
Zld pocasie nad Karpatnu znemoznovalo lietadlam soviet
skeho diafkovdho letectva uskutocmf 29. 9. zasobovacie
lety na Tri Duby. Skpt. Fajtl po porade so star. tech. lejt.
Vinogradovom. inzinierom pluku. zamietol navrh pilotov,
aby skusili lietaf na benzin Biboli. Riziko poskodenia mo-
tora. resp. jeho vysadenia a naslednej havarie bolo pnvy-
Star. tech. lejt. Jemeljanov pri obsluhe radiostanice na le
tisku ZolnA
зокё. Velitela pluku nabadala к racionalnej zdrzanlivosti
aj skutocnosf. ze z Moskvy eSte stale neprisli laboratdr
ne vysledky analyzy Biboli. Nedostatok benzinu a streli
va sa bezprostredne podpisali na tom, ze pluk nevykonal
29. 9. ziaden let. Ukazalo sa, ie stav neodvodneneho liic-
neho letiska Zoina priamo volal poobzeraf sa po novej
ploche. Mjr. gst. Toth pomikal vyuzif midzovii plochu Ro
hozna pn Brezne. konkretne liiku Krticna. ako nahradnd
zdloznd letisko, ktord vsak koncom septembra 1944 ne
bolo este dokoncend. Velitel pluku vyslal npor. Stehlika
a ppor. Reznicka na spojovacom lietadle Heinkel He 72D
Kadett. zapoZidanom od KL. aby zistili, ci rohozmanska
plocha je schopna operacne pnjaf stihacie La-5FN Dvoji
ca sa Coskoro vrdtila s tym. ze nedokoncenosf vystavby
VPD zatial nedovoluje pouiivaf letisko na operaend tide-
ly. Pre pripad. ze by Luftwaffe prepadla Tri Duby, drzal
skpt Fajtl Zeleznti zasobu 50% letuschopnych lietadiel.
ktore disponovali pohotovostnym mnofstvom benzinu.
aby mohli okamzite zasiahnuf v prospech tohto ddleZitd
ho vzduSndho pristavu
Aj dalsie aktivity Skpt. Fajtla. vyvinutd 30. 9.. smerovali
к tomu. aby za kazdii cenu mohol zabezpecif operacmi
cinnosf pluku. Sifrovanym telegramom poziadal velitela
2. LA gen. Krasovskdho, aby vyslal cez den rychle dvoj
motorovd lietadld typu Petlakov Pe-2FT. ktord by mohh
prepravif na letisko Tri Duby aspoft najnutnejsie mnoz
stvo benzinu a streliva pre lavocky. kedze vefmi nepriaz
nivd podasie nad Karpatmi nedovolovalo Stabu sovietske-
ho dialkoveho letectva pouzivaf na tento licel transport
nd lietadla Lisunov Li-2P. resp. Douglas C-47 A 25 DL
Skytrain. Tuto naliehavu ziadosf. lepsie povedane pros-
bu. mala na velitelstve 2. LA telefonicky urgovaf aj dvoji-
ca kundrov skpt. Klan a ppor Vendl, ktoni velitef pluku
vyslal v ten den do Krosna. aby osobne doprawla a odov
zdala dolezitii depe§u pplk. Pfikryla gen. R Viestovi.
Skpt. Fajtl sa poistil aj druhym informaenym kanhlom.
Poziadal dostojnikov sovietskeho techmckdho personalu,
prislusnikov stihacieho pluku. ktori v noci z 30. 9. na 1.
10 odhetali do ZSSR. konkretne inziniera pluku star,
tech, lejt Vinogradova, jeho zastupcu a velitefa zbrojnej
sluzby star tech lejt Kapluna. doktora Karandajeva
a styendho dostojnika pluku mlad lejt Saposkova, aby
na stabe 2 LA osobne vysvetlih zasobovacie tazkosti 1.
CSSLP a naisto zabezpecih prepravu nevyhnutndho
mnozstva bojoveho matenalu
Pokiaf ide о operadmi Cinnosf stihacieho pluku 30. 9.. ta
sa pre nedostatok pohonnych latok a strehva obmedzila
na minimum Proti dvom ohlAsenym nepnatefskym sti
hackam Bf 109G-6/R-2 ajednemu Fw 189A 2 od 2 Staf
fel/NAGr. 16 z Gyoru, ktord uskutodnili takticky1 pries-
kum na strednom Slovensku (Fw 189 vzduSny prieskum
boja v priestore Ruzomberok • Dolny Kubin), pricom sa
zamerne vyhybali vzdusnym siibojom, odstartovah ppor.
Sticka a ppor Tocauer Umkajiice lietadld uz nestihli
Okrem tychto pohotovostnych startov na poplach usku-
tocnil skpt Fajtl a npor Stehlik na spojovacom stroji He
inkel He 72D Kadett. zapozicanom od KL. obhhadku ne-
dobudovandho zalozndho letiska Rohoznd a horskdho le-
tiska Murdn. Obhliadka potvrdila. ze letisko Мигай me je
vhodnd pre lavocky Jeho VPD vyhovovala iba 1'ahkym
cviCnym a kuriernym lietadlam. Po tejto vzdusnej rekog
noskden mohol Skpt. Fajtl realne uvazovaf iba о perspek
tivnom vyuziti letiska Tri Duby a po dokonceni VPD
v obmedzenej miere aj s operaenym vyuzitim zdlozndho
letiska Rohoznd, ak to z bezpecnostnych dovodov dovoli
jeho drevena .prazcova" [podvalovdl draha
Vsetky druhy letov, ktore uskutocnil stihaci pluk od 17.
do 30 9.. dostatocne preverili lietajuci i pozemny tech-
nicky personal Clenity horsky terdn, tizke doliny povsta
leckeho Slovenska. baste vykyvy pocasia, priama podpo
ra vlastnych jednotiek, vyhfadavame pohyblivych a sta-
Uckych pozemnych cielov. rastiice problemy s mdkmicim
povrehom VPD letiska ZolnA. vefka zramtefnosf nepan
cierovanej lavocky’ pri litokoch na nepriatefskii OPL.
absencia navddzacieho a radaroveho systdmu, absencia
navddzacov v blizkosti bojovych linii, zavaznd techmckd
nedostatky pri liprave a spevneni VPD pofndho letiska
Zoina (zavalcovand hlina spevnena kamefinu). nedosta
tok bojovych a Stdbnych frontovych skiisenosti funkci-
onarov leteckej skupiny Kollar, neiiplnosf rozkazov a ne
vyhodnotenost poziadaviek kladenych velitefstvom letec-
kej skupiny na stihaci pluk to vsetko limitujiicim sposo-
bom hendikepovalo stihacov, kladlo na nich enormne zv^-
send naroky. Vsetky tieto skutocnosti do istej miery ne
gativne ovplyvnili operativnosf Stabu pluku i operacmi
Cinnosf stihacov. Mnohd hlasenia, rozkazy a poziadavky
na leteckii pomoc neobsahovali potrebnd konkretne sii-
radnice Tento primarny nedostatok museli stihaci pre
нз
SLOVE\SktLEI E< TMI
1Ч-Ц- V»45
klemif vlastnym pneskumom v ramci nahradnej vedlajsej
bojovej ulohy
Z hTadiska ochrany vzduSndho priestoru nad povstalec
kym tizemim Slovenska a bezprostredne jeho centralne
ho priestoru Banska Bystrica Zvolen, vrAtane obidvoch
letisk Zoina a Tri Duby, bolo neobycajne dolezitd. ze veli-
tel pluku udrziaval zo Zolnej priame spojenie s Ustred-
tiou HS (UHS) v HAjnikoch a prostrednictvom nej aj
s hlaskami na vyvysenych nuestach v terene, s velitel
stvom leteckej skupiny, s letiskom Tn Duby a s vlastnou
radiostanicou RSB. Okrem toho mal к dispozicii aj ne-
priame spojenie Jeho vlastna listredna bola napojenA na
UHS v HAjnikoch. na zloiky povstaleckej armady’ v Ban
skej Bystrici a na posadkove velitefstvo vo Zvolene. Pria
me spojenie s velitelmi jednotlivych tisekov povstaleckd
ho frontu sa pre znacnd vzdialenosti nedalo nadviazat'
Z aspektu nadenia operacnej cinnosti pluku bolo pre
skpt Fajtla najddlezitejsie pname spojenie s velitelom le
teckej skupiny mjr. g§t. J . Tdthom v Banskej Bystrici.
Hoci sovietske transported lietadla v septembri 1944 do-
pravili pre 1. CSSLP okrem 31 645 kg benzinu. 1498 kg
leteckdho oleja a presne nezistendho poctu nahradnych
sticiastok pre La-5FN aj 520 kg zmesi na zvysenie okta
novdho cisla benzinu Biboli, velitel pluku nemohol vydaf
rozkaz na znue&ante zmesi s benzinom, pretoze este sta-
le nedisponoval vysledkami chemickej analyzy, ktord ma
li poslaf z Moskvy
Pre krajne nepriaznivd podasie (husta hmla. celodenny
daid. na 8 ai 10/10 zatiahnutA obloha), ktord 1. 10. za-
siahlo tizemie celeho Slovenska. neuskutocnil stihaci
pluk ziadne operacne lety. Nasfastie pre tie istd dovody
pauzovala aj Luftwaffe. Vzhladom na to. ze na severozA
padnom tiseku povstaleckdho frontu sa zhorSila bojova
situacia (po prielome bojovej skupiny SS Schill do hornd-
ho Turca ustupili jednotky 5. taktickej skupiny spolu
s partizAnmi do bokov a tyla 1. a 6. taktickej skupiny),
skpt. Fajtl rozhodol premiestnit radiostanicu RAF na poi-
nd letisko Rohozna. Stidasne sa rozhodol vyslaf dna 2.
10. nadelnika stabu skpt. S. Rejthara, aby dohliadol na
urychlend dokondenie prAc spojenych s vystavbou dreve
nej VPD. kedze sa viac ako naliehavo hldsila potreba ope
racne p6sobif z ineho - noveho letiska.
Ani do rubriky operadnych letov vojnovych dennikov
obidvoch peruti. resp. ani do zapisnikov letov stihacich
pilotov 1. CSSLP. nepnbudla 2. 10 ziadna aktivna Statis
tika. Od rana do vedera pretrvAvalo este horsie pocasie
ako pocas predosldho dna. Napriek tomu stvordlenny roj
drzal tzv. 30-mmutovu pohotovosf v obci Zoina, hoci vy
hliadky na zlepsenie boli naozaj minimalne (husta hmla.
10/10 oblacnosti. vytrvaly dazd) Pohotovostny roj dakal.
ci pohotovostna sluzba na letisku ZolnA po vyhlaseni po
plachu nevySle motospojku, aby sa stihadi okamzite pre
sunuli autom na letisko a do 30 numit vzlietli. Podas pre-
sunu pohotovostndho roja boli mechanici povinni zahriat'
motory lietadiel na prevadzkovti teplotu. Pocasie sa viak
nezlepsilo. a tak sa jedinou vnutornou utechou toho dna
stalo aspon suche konstatovanie, ie nedostatok benzinu
a streliva si podal ruku so zlym podasim. Den vsak nebol
celkom strateny Stihaci, dodasne vysadeni z vycerpava-
jticeho operacndho kolotoca, dobijali odpocinkom fyzicke
a psychickd sily. Technicky personAl usilovne opravoval
poskodene lavocky. Za najvacsi klad dna mozno povazo
vat skutocnosf. ze radiotechnici na cele so star. tech. lejt.
Jemeljanovom vyuZili vyniitemi operadnti prestAvku na
odstrAnenie poruch v radiospojeni. Kazdii rAdiostanicu
La 5FN (RSI-4 HF prijimad a vysielad) umiestnemi pod
palubnou doskou osobne preskusali a poruchy, vratane
haprujiicich prepinadov a rAdiovych fadingov (tinikov),
odstrAnili. Vyradili vsetky nefungujuce pristroje,
Je svojim sposobom paradoxnd, ze vo vedernom hlaseni
nemeckeho velitela v Bratislave z 2 . 10. 1944 nachAdza
me zavadzajiici pocet sovietskych bombarddrov (50)
a poddimenzovany pocet sovietskych stihacich lietadiel
Poind zAloznd letisko Rohozna pri Brezne nad Hronom.
Chrili pomahajii zdolaf lavocke fazkosti mokrdho terenu.
(13) dislokovanych na letisku Zvolen (t.j na letisku Tri
Duby). hoci Luftwaffe vzdusnym prieskumom takmer
denne spresnovala pocetaj? stav povstaleckdho leteetva.
Do tejto statistiky sa nutne premietli pohyblivd pocty lie
tadiel fungujticeho sovietskeho vzdusneho mosta, ktore
pristavali na letisku Tri Duby. Statistika stidasne potvr
dzuje, ze Luftwaffe nezmapovala presne miesto disloka
cie 1. CSSLP a nezistila ani presny podet jej bojovych lie-
tadiel.
Vefmi nepriaznivd pocasie dosiahlo kulminadny bod
v utorok 3. 10 1944 (celodenny dAzd. hmla. na 10/10 za
tiahnutA obloha. mraky visiace vefmi nizko nad zemou).
Tri dni trvajuci meteorologicky a zAsobovaci hendikep sa
usiloval skpt. Fajtl preklemit' konkrdtnym rozborom do-
siaf pouzivanej pilotAznej taktiky a techniky bojovych le
tov. Rozbor potvrdil. 2e dlenity horsky teren povstalecke-
ho Slovenska. premenlive pocasie, nizke nalety na po-
zemne ciele. silna nepriatefska OPL a individuAlne vyhfa
ddvanie pozemndho ciefa sa najdastejsie podiefali na
tom. ze dochadzalo к porusemu formAcii rojov. v akych
leteli stihaci к ciefu. Velitef pluku na zaklade rozboru na-
riadil stihadom, pokiaf im to bojova situAcia len trochu
144
M.OVESskbLt IK ПО
1444 UMS
dovoli, aby titocili i bramli sa bojovou zostavou a vracali
sa na leteckii zakladnu v rojoch. pretoze v zostave je si-
la, ktoru nepriatel musi respektovat'.
Snuni neoperacnych dni stihacieho pluku nepretrhol ani
4. oktober, ktory sa ohlasil nevrazivym hmlistym ranom,
10/10 oblacnosti, viditefnosfou 2-8 km. Co vSak bolo
podstatnejsie, stihaci pluk bol i nadalej suzovany napros
tym nedostatkom benzinu a streliva Odpoludnajsia oblo
ha zatiahnuta na 8/10, obcasny dAzd a dohTadnosf na 5-
12 km predsa len naznacili iste meteorologickd ziepde
nie, ktore sa dalo letecky vyuAif. keby pluk uz disponoval
ocakavanymi barelmi benzinu a patncnymi zAsobami
streliva do palubnych kandnov Svak Okrem dvoch letov
pohotovostndho roja ppor. Hlucku a ppor. Valouska na
poplach proti nepriatelskym pneskumnym lietadldm,
ktore stihli uletief, stihaci pluk nevykonal ziadne me
operaend lety.
Pre uvedend skutocnosti nemohol 1. CSSLP podporif
vlastnd pozemnd jednotky 1 taktickej skupiny Knvdh
v fazkom boji s vyclenenymi jednotkami 178. divizie Ta-
tra о Cremosnd. Hormi Stubftu, ani strestat’ osem Ju 87D
5 z Ill. Gruppe/SG 2 Immelmann z madarskdho letiska
Farmos, ktord rozhodujiico podporili jednotky bojovej
skupiny SS Schill v boji proti jednotkam 3. taktickej sku
piny Gerlach a partizanskej brigAdy kpt J. Nalepku pri
dobyjani Sv Kriza nad Hronom. Az po tychto bojoch v no
ci zo 4. na 5. 10. priviezli sovietske dopravne lietadla dl
hoocakavany benzin a debnicky so strelivom pre palubnd
zbrane La-5FN. V tu noc odletelo 40 sovietskych mecha
nikov, prislusnikov stihacieho pluku, do ZSSR к svojim
materskym jednotkam 2. LA.
I ked 5. 10. sa podasie v porovnani s predchadzajiicim
dnom predsa len vylepsilo (dopoludnia obloha zatiahnutd
na 8/10, dohladnost' 310 km. popoludni na 7/10, viditel
nosf 8-15 km|, obcasny slaby dAid. nizke mraky vo vyske
600 m so striedavou hmlou, ktore zalihali kopce. nevyt-
varali vhodnd podmienky na operacmi cinnost Pretoze
nacelnik stabu skpt. Rejthar avizoval z Brezna nad Hro
nom, ie letisko Rohoznd je uz schopne leteckej prevadz
ky. skpt Fajtl vyslal dopoludnia velitefa 2. perute npor
Chaberu na He 72D Kadett a popoludni aj na La 5FN d.
02. aby prakticky otestoval VPD letiska Chdbera po na
Lavocky 2. perute 1. cs. stih. let. pluku na pol'nom zaloz-
nom letisku Rohozna 7. 10. 1944 pred startom. V prvom
lietadle sedi ppor. J. Skopal.
vrate nebol stavom VPD mjako nadseny Pripustil ale, ie
ju mozno pouzivaf na operacmi dinnost’. Upozornil na
krAtkosf drahy a na nutnosf vypinaf magnety na pristro-
jovej doske po pnstAti pred dojazdom. Jediny start na po
plach proti nemeckemu prieskumndmu lietadlu Fw
189A 2 z Gyoru. ktore vzdusnym prieskumom overovalo
bojovii situaciu povstalcov, absolvoval v ten den ppor Va-
louSek Nepriatefsky stroj vsak stihol vcas unikmif.
Ak uvazime, ze jednotky 178. divizie Tatra prerazili
v dnoch 4 5 10. 1944 povstaleckii obranu 1. taktickej
skupiny v pnestore Horna Stubna a 4 taktickej skupiny
v pnestore Dolny Turcek Kremnicke Piargy (dnes
Kremnicke Bane) a dobyli 5 10 za siicinnosti vydlenenej
jednotky bojovej skupiny SS Schill aj Kremnicu a ie dal
sie dasti bojovej skupiny SS Schill viedh lispesne boje
v pnestore Sv. Kriz nad Hronom PitelovA, hrozilo pov-
staleckym letiskam Zoina a Tri Duby zvysene nebezpe-
censtvo bezprostredndho ohrozema TAto skutocnosf
urychlila Fajtlovo rozhodnutie ihned presumif 2. peruf
na letisko Rohoznd. Ucinil tak po dohode s velitelstvom
1. CSA na Slovensku a s velitefstvom leteckej skupiny.
Este pred presunom perute stihol na ohlaseny poplach
odstartovaf о 9.30 h proti dvom nepriatelskym pneskum
nym lietadlAm Fw 189A 2 pohotovostny roj Mraz Rezni
cek Kompletny lietajuci personAl 2. perute (ppor. Motyc-
ka, ppor Valousek, ppor Mraz. ppor Reznicek. ppor.
Skopal, srtm Matusek) na dele s npor. ChAberom sa pre
sunul na Rohozmi este dopoludnia Stalo sa tak i na
pnek mrakom vo vyske 600 m a dohladnosti maximalne
na 2 4 km
Pocas utoku na Kremnicke Piargy obsadili nemecke jed-
notky vysiny asi 1 km zApadne od obce Blaufus (dnes
Krahule). Jednotky 4 taktickej skupiny MurAi. ktord
prehradzovali priechody z Horndho Turca na Kremnicu.
ustiipili vychodne od Krenmice Pesie jednotky 31. prApo-
ru kpt L Gindla (krycie meno Korund). 32. prdporu kpt.
Cellara । Kremer. । 33. prdporu npor S. Davida (Safir), 34.
praporu kpt E Surovcika (Diamant), praporu kpt. T.
Galbu (Vapenec) a pesia rota npor, T. Horvatha sa usilo-
vali postupne zaujaf nove obrannA postavenia na vysi
ndch v Kremnickych vrchoch v blizkosti cesty vediicej na
Skalku. V priestore Skalka zaujali obranne postavenia
delostreleckd baterie hiifnic vz. 14/19, kalibru 10 cm
npor. R. Altusa, npor V Svehlu a delostreleckd bateria
kandnov vz. 30, kalibru 8 cm npor. E. Drozda. Velenie
spojenych jednotiek 178. divizie Tatra a bojovej skupiny
SS Schill sa usilovalo za kazdii cenu dobyf priestor Skal-
ka, odkiaf povstalci kontrolovali pohyb vsetkych tran
sportov v Dolnom Turceku. Luftwaffe preto vyslala dve
prieskumnd lietadld Fw 189A-2 od Staffel/NAGr. 16 z le-
teckej zakladne Gydr, ktore zmapovah obrannA postave-
nia jednotiek 4. taktickej skupiny Stidasne zaznamenali
presuny delostreleckej a tankovej techniky, zasobova
cich trdnov a zivej sily na ceste na Skalku. Vysledky
prieskumu vzApati posliizili na bombardovacie nalety,
ktore uskutocnilo 10 Ju 87D-5 III Gruppe/SG-2 Immel
mann z madarskeho letiska Farmos a 4 Si 204E od
145
SL<n 1XSKELETK TV О
|<M4 . |«M5
2. Staffel/NAGr. 4 z letiska Malacky Novy Dvor. Posadky
4 lietadiel Si 204E, ktore vyuzivali tichy chod svojich mo-
torov AS 411 na ru§ivd operAcie v hfbke povstaleckdho
tizemia, neocakavane udreli na horskii komumkaciu
v oblasti Kremnica Skalka. Kaidy stroj zhodil po dve
250 kg bomby. Na tento nicivy bombardovaci rad nadvia
zali hfbkove bombarddry Ju 87D-5. ktord presne zbom-
bardovali a husto ostrefovali cestu a strAne z Kremnice
na Skalku. vratane obrannych postaveni na vyvyseni
nach. Luftwaffe zranila 26 vojakov z delostreleckej ba-
tdrie npor Svehlu. zabila 13 koni, znicila 2 htifnice vz.
14/19, kalibru 10 cm, asi 10 vozov z delostreleckdho trd
nu. Len do stihol 32. peM prdpor kpt. CellAra zaujat novd
postavenie na kremnickej Skalke pri JAnosikovej bude
stratil 56 muzov, dve pofne kuchyne a 16 koni.
Lietadla Luftwaffe objavili aj dva povstaleckd tanky LT-
38 ppor. Babika z 2. caty 2. tankovej roty npor. Achim
skdho, ktore sa stiahli za Kremnicu smerom na Skalku.
Jeden z tankov znidili Ju 87D-5 v siidinnosti s vlastnyrm
3 tankami Pz Kpfw HI a za pomoci roty samopalnikov
Bombardovacie nalety. ktord licinne likvidovali ohmska
povstaleckdho odporu, umoZmli nemeckym tankom pre
nikniif az к zAtarasdm severne od Skalky. kde kandno
vou a gufometnou pafbou rozsievali smrf v radoch pov-
staleckych vojakov a casti ustupujuceho civilndho obyva-
tefstva. Bombarddrom sa podas naletov podarilo znidit aj
dalsie 2 tank}' LT 38 z daty por. Bodnara.
V suvislosti s tymito nidivymi ddsledkami bombardova
cich naletov treba len futovaf, ie 1. CSSLP nemohol za-
siahnuf v ten den proti Luftwaffe. Na rozdiel od zldho
stavu VPD letiska ZolnA a nepriazmvdho podasia, ktord
pretrvavalo na povstaleckom Slovensku do pozdndho po
poludnia 6. 10. (8/10 mrakov, maximAlna dohfadnosf 5-
10 km), kvalitna VPD letiska v Gyori dovofovala hfbko-
vym bombardovacim lietadlAm Ju 87D 5 vzlietnut na ope
radny let (Si 204E vyuzivali na start i pnstatie jediny za
chovaly dzky kvalitny pas zbombardovanej VPD letiska
Malacky Novy Dvor) aj za zhorSendho podasia, najma ak
zasahovalo prevazne priestor konecndho ciefa.
Vifazstva i straty
Tym. ze jednotky 178. divizie Tatra obsadili kopcovity te
rdn v okoli Kremnice a nadviazali spojenie s bojovou sku
pinou SS Schill juzne od Kremnice. ktord ovlAdala cestu
Pitelova Kremnica a ktora drzala Svaty Kriz nad Hro-
nom. vytvorili si rozhodujtice vychodiskovd pozicie na
utok do centrAlneho povstaleckdho pnestoru Zvolen
Banska Bystrica. Postup nepriatefa v tomto smere bolo
potrebnd okamzite zastavif a zatlacif jeho jednotky spat
do povodnych postaveni. Svoj vklad v prospech tohto cie
fa mal odviesf aj stihaci pluk, ktory rano 7. 10. dispono
val 17 operadnymi pilotmi a 16 letuschopnymi lietadlami.
Obloha zatiahnuta na 7/10, vy§ka mrakov 1000 m a vidi-
tefnosf 5 az 15 km vytvarali istii nadej. ze sa operacnA
cinnosf pluku predsa len rozvinie Avsak hmla a nizke
mraky v hlbokych udoliach operacndho terdnu v priesto-
re Kremnica, Sv. Kriz nad Hronom, Jalna a Hronska Brez
nica takmer vylucovali nasadenie letectva. К tomu vset-
kemu sa pridruzili probldmy so Atartovanim a pristAva
nim lavodiek 2. perute na letisku Rohozna. Naplno sa
obnazili minusy tohto pofndho zalozndho letiska. Piloti
pristAvali na lizke a prikratke prazcove letisko s vypnu
tym motorom. zastavenou vrtufou. aby sa stroje pri moz-
nom postaveni sa na nos. do najmenej poAkodili VPD ro
bila probldmy. nebola totii pruzna. netlmilaa narazy. Ne
dokoncenosf terennych a melioracnych prac vedfa VPD
sposobovala. ze sa lavocky zabarali pri rolovani na stojis
kA a museli ich rudne dotlAdaf pritomni vojaci a civilni
zamestnanci.
Skopalova havaria, ku ktorej doslo 7. 10.. urychlila roz
hodnutie Skpt. Fajtla ihned presuntif 2. peruf opaf na
Zolnti. Mohol tak ucinif aj preto. lebo zo 6. na 7. 10. pri-
viezli sovietske dopravne lietadlA dlho odakAvand zAsoby
benzinu a streliva. Cast zAsob nechal hned rano 7. 10.
skpt. Fajtl odviezf na Rohoznd. Obidve perute mohli za
Bohuslav Maz
cat operacmi cinnosf,
pretoze chronicky ne
dostatok pohonnych
hmot a streliva bol na
das zazehnany. К hava
rii Skopalovej lavodky
doslo kvoli drobnej, no
podstatnej technickej
poruche. Skopal si ne-
skontroloval sprAvne
nastavenie vyrovnAva
cieho pliesku na pra
vom kridelku. hoci na
to upozornil slovenskd-
ho mechanika. Ten mal
pliesok iba troska prih
mif, a me opacne na
90° prehmif. Len co sa
po starte lavocka odlepila z prazcovej VPD letiska, ihned
sa zadala preklapaf na fave kridlo. zatAcaf dolava. sme
rom ku kopcom. Pilot sa darmo usiloval dostaf stroj do
normalnej polohy. Zvratny moment vrtule a vefky vztlak
na pravd kridlo Skopal rukou neprekonal stroj prechA
dzal do polohy na chrbat. Ani plnym plynom nedokAzal
lietadlo vyrovnaf. Pretoze si vcas stihol uvedomif nevyh-
nutnosf havarie, vypol elektrickii sief. Vzapati stroj za-
chytil lavym kridlom о svah. Prudky nAraz odtrhol hviez
dicovy motor od zvysku lietadla a jeho torzo. v ktorom bol
pilot uvdzneny. opisalo vo vzduchu salto. pricom stratilo
aj druhd kridlo a chvostovu casf. PilotnA kabina sa zary
la do makkej zeme, nasfastie zostala kompaktnA, vdaka
comu Skopal havAriu preAil. Pre vefke bolesti chrbta
skpt. Fajtl. na radu lekAra pluku. odoslal ppor Skopala
sovietskym dopravnym lietadlom do nemocnice vo Evove
La-5FN c. 37 skondila neddstojne a definitivne v srote
Popoludni о 14.05 h odstartoval Stvordlenny roj npor.
Stehlika (ppor. Kocfelda, ppor. Tocauer. rtm. Dobrovods-
ky) bombardovat a ostrefovaf nepriatefskd pozicie bojo
146
SLOVFXSKLU IK TVO
1944 1445
vej skupiny SS Schill zapadne od obce Klacany. UCinky
zhodenych bomb a strelby z palubnych zbrani nemohli
stihaci v tizkom hlbokom udoli. scasti zakrytom hmlou
a nizkymi mrakmi, pozorovat Po odhodeni bomb a po
strelbe museli vdetku pozornosf venovaf pilotazi, aby
bezpecne vyleteli zo skalnatdho tidolia. Pri navrate na
vlastne letisko v dvojClennych rojoch narazila dvojica Ste-
hlik Kocfelda v priestore Jalna - Hronska Breznica
Budca na skupinu 7 Ju 87D-5 od III. Gruppe/SG 2
Immelmann z letiska Farmos a 1 Bl 109G 6 z letiska
Gydr, ktore sa hotovili bombardovaf IPVI Stefanik na ze-
leznicnej trati pri Hronskej Breznici Stehlik sa bleskovo
rozhodol prekrizif im plany Jeho bohatd frontove skiise
nosti ho utvrdzovali, ze Stuky majii pred stihacmi nalezi
ty respekt Pretoze obidvaja stihaci mali u2 takmer praz
dne zAsobniky streliva. rozhodli sa pre lest a blufovame
Stehlik sa po mekolkych titokoch posadil za vedtice lie
tadlo a zo vzdialenosti asi 20 m vypalil zvysok nabojov.
Vzdpati ho napodobnil Kocfelda do toho isteho lietadla
vystrelil asi 5-8 ran. Tri Ju 87 z formacie bez toho. aby
zbombardovali IPV. umkli z priestoru stiboja. baldi hfb
kovy bombarder odhodil bomby na zelezniCny ndsyp Pia
ty Ju 87 zasiahol tykadlovy (predsunuty) vozen, ktory vy
skocil z kolajnic a zvrdtil sa krizom cez traf. Kedze bol
spojeny s delovym vozflom pancieroveho vlaku, znemoz
floval pohyb celej stipravy Lietadla. ktord nestihh bom
bardovaf IPV, pri svojom uniku zachytili presilvajtice sa
povstaleckd delostreleckd trdny i tanky por. Rumana me
dzi Hronskou Diibravou a BudCou. Tankisti pocas bom-
bardovacich ndletov a ostrelovania opustili interidr bojo-
vych vozidiel. Pocas naletov zahynul strelec Kauciak
a velitel jedneho z tankov LT 38 por Matula. Tanky por.
Rumana neboli zasiahnutd. Je nespornd, ze dvojica Ste-
hlik Kocfelda odvaznymi mandvrami rozbila utoCmi zos-
tavu Ju 87, cim zachramla IPV pred zmcenim. Na letisku
ZolnA pristdla о 14.40 h. Velenie povstaleckej armddy
Coskoro po pristati dvojice potvrdilo, ze stihacmi zasiah
nuty Ju 87 sa znitil na zem
Po presune 2. perute na Zolnii dvojica ppor Mrdz ppor.
Valousek odstartovala о 14 15 h do pnestoru severovy
chodne od Kremmce nad horskti obec Blaufus, kam. pod-
ia doslych situaCnych hlaseni, uz prenikli predsunute ne
mecke jednotky. I napriek nizkym mrakom objavili v cie
lovom priestore v tizkom hlbokom zalesnenom udoli na
horskej ceste stiipajiicej do svahu nemecku autokolonu
na presune. Zaiitocili na vozidla bombardovacimi naletmi
a strelbou z palubnych zbrani Ucinnosf zAsahov uz nesti
hli vyhodnotif. Tento ndlet v nizkej vySke v tizkom hor
skom udoli si vyziadal nielen maximalne prepojenie me-
dzi vizualnou orientaciou a kontrolou pristrojov, ale kid
dol aj najvyssie патоку na zvlddnutie pilotaze vo velkej
rychlosti. Pri opAtovnom prelete tidolia ppor. ValouSek
zaregistroval, ze zo zasiahnutdho ciela stiipal cierny djrn
olizovany rozharajticim sa plamenom. Z toho letu sa ne-
vrdtil ppor. В Mraz. Coskoro po nalete sa stal obet'ou
presneho zasahu nepnatelskej protilietadlovej obrany
a zahynul v troskach La 5FN c. 74 pri obci Blaufus
Coskoro po pristati na Zolnej oddtartoval ppor. Valousek
spolu s ppor Reznickom do pnestoru Sv. Kri2 nad Hro
nom pomoci jednotkam 2. Cs. paradesantnej brigady vy-
tlacif casti spojenych jednotiek bojovej skupiny SS
Schill a 178 divizie Tatra z obrannych pozicii a pnniitif
ich ustupif
Incident bez tragedie
Do silne exponovandho pnestoru Jalna odstartoval
о 14 05 h trojclenny roj HluCka, Srom. Dobrovodsky.
О par minut tispesne zasiahol nepnatelske auto s presti-
vajticou sa pechotou, dtabne osobne auto, motocykel
s privesom a autobus Roj presne zasahoval gulometne
hniezda a zivti silu nepnatela v obrannych postavemach.
Ppor StiCka. ktory mal odletief ako Clen tohto roja. sa
pn starte pre makkti VPD letiska oneskoril. takze zaos-
tai za trojicou Dined po starte ho zaCalo prenasledovaf
jedno zo stihacich lietadiel North American P-51B Mus
tang, ktord s dalsimi 31 P 51В tvonlo stihaci ochranny
sprievod siestim americkym lietadldm typu Boeing B-
17G-35 BO Flying Fortress zo 483. bombardovacej skupi-
ny 15. americkej leteckej armady (7. 10. po 13.15 h pris
tali s nakladom zbrani. streliva. vybudnin a zdravotnicke
ho materialu na letisko Tri Duby). Len co sa P 51В Mus
tang pilotovany pplk. Boedekerom priblizil asi na 700 m,
StiCka naklAnanim lietadla jasne manifestoval svoje
oznacenie. Cim neklamne ddval najavo. ze je spojeneckym
Ppor. let. Frantisek Sticka vo svojej lavocke pred operac-
nym letom
stihaCom. Napriek tomu si ho Boedeker zmylil s nemec
kym Fw 190 a vypalil gulometnii davku, ktora zasiahla
kormidla. StiCka obratnym manevrom napokon americ
kemu stihacovi unikol. V dosledku poskodenia kormidiel
sa vsak musel vratif na vlastnii zakladnu HluCka pocho-
dil lepdie. Len Co ukAzal vysostne znaky lietadla druhe-
mu utoCiacemu P-51 В Mustangu. ten ho identifikoval
a upustil od siiboja. Vdaka duchaplnosti povstaleckych
stihaCov nedoslo к tragickemu dovfsemu incidentu, Co ti
ez svedci о ich vmitornej discipline a spravnej orientacii.
Stihaci obidvoch peruti priamo i nepnamo podporovali
v ten den pozemnd jednotky 4. taktickej skupiny v boji
147
si ovtvsKULi im tvo
s nepnatefom vychodne od Kremnice i jednotky nekom-
pletnej 2. cs. paradesantnej brigady a 3. taktickej skupi
ny v priestore JalnA, Sv. Kriz nad Hronom. Hronska Brez
nica. KTacany. Medzi poslednych, ktori zasiahli v pros-
pech vlastnych jednotiek v priestore Jalna. HronskA
Breznica, KTadany, patrili clenovia Stehlikovho roja (Stic
ka, Kocfelda. Dobrovodsky) a trojclenny roj ppor Sroma
(Tocauer, Hlucka). ktory zbombardoval most vychodne
od Sv. Kriia nad Hronom. Celkove stihadi uskutocnili
v ten den 25 letov v trvani 25 hodin.
V prospech parabrigady
Predmetom osobndho rozhovoni skpt. Fajtla s gen.
R. Viestom vecer 7. 10. (ten oficialne po svojom prilete na
povstaleckd lizemie prevzal od gen. J. Goliana funkciu ve-
litefa 1 CSA na Slovensku) sa stali naliehave otazky. ako
letecky prednostne priamo i nepnamo podporovaf zo
ZSSR presiivane nekompletnd jednotky 2. cs. paradesan
tnej bngAdy. ktore boh po pnstAti na letisku Tri Duby ih-
ned zasadzovane do najohrozenejSich lisekov jirineho
povstaleckeho frontu Gen. Viest zdoraznil potrebu za
kazdti cenu udrAaf letisko Tri Duby ako letecky pristav
spojeneckej pomoci i ako operacmi zAkladnu povstalec-
kdho letectva KL s perspektivnou moznosfou presunu
stihacieho pluku. kedze lietajuci personAl KL bude v naj
blizsich dnoch prestivany do ZSSR na precvidenie na so-
vietske modernd bojovd lietadlA. Skpt Fajtl ubezpecil
Stanislav Hludka
gen. Viesta, ze este sk6r nez
dohovori s velitefom parabrigA
dy pplk. Prikrylom konkrdtnu
priamu podporu jeho jednotiek
budii piloti stihacieho pluku
prednostne napAdaf nemeckd
transporty s prisiivanym vojen
skym materialom na vSetkych
komumkAciAch veducich do naj-
ohrozenejsieho priestoru.
Hoci 8.10. dopoludnia neprevla
dalo priaznive podasie (obloha
zatiahnutA na 8/10. mraky vo
vyske 1000 m. viditefnosf 5-10
km) о 10.30 h odstartovala dvo-
jica ppor. Srom a ppor. Hlucka bombardovaf nepriatefskd
pozicie bojovej skupiny SS Schill v priestore Sv. Kriz nad
Hronom • JalnA a hliadkovat' v tomto priestore do vystrie
dania dalsim rojom. Asi po 40 mimitach letu zbadali, ie
po ceste veducej z Janovej Lehoty do Sv. Kriza nad Hro-
nom sa prestiva nemecka kolona siestich nAkladnych vo-
zidiel. ktoni ihned juhovychodne od obce Lovdica obidva
ja stihadi zbombardovali a vzApAti ostrefovali vyse polov-
idnou zAsobou streliva. VSetky vozidlA po tomto prepade,
vratane vojenskdho materiAlu. muselo nemecke velenie
odpisaf z vozovdho parku a skladovych zasob - boh totiz
liplne zmdend. Len co sa dvojica stihla vrAtif, aby dokon
cila hhadkovanie v priestore nad Sv. Krizom nad Hronom.
zazrel ppor Hlucka asi vo vyske 800 m tesne pod mrak
mi nemeckd pneskumnd lietadlo Fw 189A 2 z Gydru pa-
triace 2. Staffel/NAGr. 16, ktord prAve vypadlo z mrakov
l§lo о jeden z dvoch Fw 189. ktord vykonavali takticky
prieskum bojovej situAcie v priestore Sv. Kriz nad Hro-
nom - JalnA. DalSie 3 Bf 109G-6/R-2 od 1. a 2. Staf-
fel/NAGr. 14 z letiska CsAkvAr uskutocnovali fotografic
ky pneskum letiska Tri Duby. Hludka ihned zahlAsil
svojmu vediicemu pritomnosf nepriatefskdho Fw 189 vo
vzdialenosti asi 1 km napravo od nich. ktory bleskovo
spolodne napadli. Prikladnou spoluprAcou v roji kliest’o-
vym litokom (Srom z favej strany zhora a Hlucka z pravej
strany zdola) nedovolili „rAme" unikmif zAkrutami a pi
kovanim do udolia na sever. Srom tromi a Hludka dvomi
iltokmi zo vzdialenosti 50-100 m zasiahli zvyAkom streli
va stabilizadnu plochu. smerovd kormidlA a pravy motor
lietadla. z ktordho sa vyvalil biely dym. Z chvostovej plo
chy postupne vypadali kusy konstrukcie. Po tychto zAsa
Slovensky zbrojar pri oprave 20 mm palubneho kandna
Svak na pofnom letisku ZolnA - September 1944
hoch urobili na „rAmu" niekofko nAletov bez strefby. To-
to dorAzanie v style ,.a2 na telo a nikdy nestratif drzost"
tiez prispelo к tomu. ze nepriatelsky stroj stratil vyAku
a zadal letief uz len minimAlnou rychlost'ou. Stihaci z po-
lohy sklopendho gufometu zadndho strelca Fw 189 usiidi-
li. ie obranca bol usmrteny uz pri prvych dAvkach. Ne
dostatok benzinu a prazdne muniend zasobniky pnmitili
stihacov nebyf svedkami zAverednej agdrue Fw 189. Vra-
tih sa na Zolmi. kde о 11.35 h pristAli. Zostrelom Fw
189A 2 obidvaja stihaci rovnakym dielom znemoznili ne
priatefovi fotografovaf obrannd pozicie pozemnych pov
staleckych jednotiek v priestore Sv. Kriz nad Hronom -
JalnA. '
V tomto exponovanom priestore stihaci pluku od 8. do
10. 10. dosledne uplatxtovali novii taktiku. Po Atarte lete-
li do presne urdendho priestoru. kde zbombardovali vo-
pred stanoveny pozemny ciel Potom hliadkovali v pries
tore pozemnych operAcii az do vystriedama dalAou dvoji
cou. Po skondeni hliadkovej patroly nasledoval let do ty-
la nepriatefa, kde napAdali nemeckd transporty na prisu-
novych komunikAciAch. Ai. potom sa vracali na vlastnii
zAkladnu. Systdm striedania dvojice dvojicou bol velmi
148
Sl.<IVE\SKE.l.HK ВО
|<M4 - |«М5
vyhodny pre vlastne pozemnd jednotky. pretoze podstat
nil cast dna ich chranilo povstaleckd letectvo pred neoca-
kAvanym litokom Luftwaffe. Z 2. perute ako prvd odstar
tovala do priestoru Jalna - Sv. Kriz nad Hronom dvojica
ppor Motycka - ppor. ValouSek. kde zbombardovala ne
priatefskd pozemnd ciele (bomby zhodend Valouskom mi-
nuli cief). Po hliadkovej patrole ostrefovanim poskodila 3
nemeckd autA juhovychodne od koty 385 na ceste vedu
cej к Novej Lehote. Este tispesnejSie si roj pocinal pri dal
som operacnom lete do tohto pnestoru Motycka zbom
bardoval a ostrefoval koldnu terdnnych aut. z nich jedno
znidil iste, druhd pravdepodobne a dve poskodil Znicil aj
nakladnd auto s privesom. Valousek zachytil bombardo
vacim ndletom vojensku koldnu maskovanych sedliac
kych povozov so strelivom Bomby koldnu roztrhli. sp6-
sobili masakru Rozbitii koldnu vzapati napadol strefbou
z palubnych zbrani a jeden povoz zapalil. DalSi povoz zm
dil a 2 dalsie poskodil Motycka. Valousek v ramci vofnd-
ho stihania v hlbokom tyle nepnatela na ceste Sv. Kriz
nad Hronom • NovA Lehota znicil auto bojovej skupiny SS
Schill a tri dalsie poskodil. V tomto bojovo exponovanom
priestore sa darilo aj fteznickovi. ktory vykonal dva ope
radnd lety a pocas nich bombardovanim a ostrefovanim
rozbil 2 nakladnd autA a jedno vlecnd vozidlo. Sdriu ope
radnych letov ppor. Valousek zavfSil pohotovostnym star
tom proti nepriatefskemu prieskumndmu hetadlu, ktord
vsak vcas uniklo z dosahu povstaleckdho stihaca.
Do priestoru Sv. Kriz nad Hronom odstartovala aj dvoji-
ca ppor. Kocfelda rtm. Dobrovodsky Po absolvovani po-
vinnej patroly zbombardovala a ostrefovala v ramci vof-
ndho stihania v Hornej Vsi juzne od Kremnice 10-12 vo
jenskych povozov, z nich 3 zmdila iste. 5 pravdepodobne
a dalSie poskodila. Juzne od Hornej Vsi ostrefovala pre-
sun dvoch nemeckych diel a pri zeleznici poskodila za
plachtovanu koldnu kandnov rnaldho kalibru. Po svojom
navrate zo ZSSR (7. 10.) si v priestore Sv. Kriz nad Hro
nom dspeSne podfnal aj ppor. Vendl, ktory pocas dvoch
letov bombardovacimi naletmi znicil 2 nakladnd autA
a strefbou z palubnych zbrani poskodil 2 vojenskd povo
zy so strelivom a jedno vlednd vozidlo PoslednA dvojica
Stehlik Tocauer bombardovacimi lidermi a kandnovou
palbou znidila v tomto pnestore 4 nakladnd auta. Tym
uzavrela v ten den operacmi cinnosf pluku.
Skpt. Fajtl mohol vecer spokojne uzavnef tispeSnii bilan-
ciu zAsahov pluku. StihaCi znidili 15 nAkladnych Aut. 12
povozov s vojenskym matenalom. Poskodili 18 naklad-
nych Aut, 8 povozov a zostrelili Fw 189A-2 Npor ChAbe
ra a srtm Matusek prelietli z letiska RohoznA He 72D
Kadett na Zolnii.
Hned na druhy den (9. 10.) sa velenie leteckej skupiny
rozhodlo posilnif strAznu sluzbu na letisku Rohozna. Z 3.
udernej roty ZS DPLP vydlenilo strAzny oddiel v podte 54
mulov na ochranu este nedokoncendho pofndho zaloznd-
ho letiska RohoznA. Palebnti silu strAzneho oddielu о dva
dni neskdr zvysilo 9 pridelenych sovietskych protilieta
dlovych gufometov kalibru 12,7 mm DSK vz. 38 s obslu-
hou. ktora okamzite zacala s vycvikom
V pondelok 9 10. opaf zaiiradovalo nepriaznivd pocasie.
I napriek dopoludnajsej hmle. obcasnemu dazdu, na 8/10
zatiahnutej oblohe. obmedzenej a kolisavej viditefnosti
od 5 do 15 km obe perute s istou redukciou pokracovali
v operacnej cinnosti Stihaci lietali hlavne v dobre zohra
tych dvojiciach v zmysle instrukcii skpt. Fajtla. Kaida
z dvojic si al priliS dobre uvedomovala vefkti cenu sudrz-
nosti Nepnatef zacal pod tlakom jednotiek 2. cs parade-
santnej bngAdy ustupovaf ddolim Hrona Podas ustupu
nevAhal pouzif liskoky Lesnymi cestami vyslal dve caty
Siovenski zbrojari pluku vesajti 50 kg bombu is. vyroby
pod kridla La-5FN na letisku Zoina.
samopalnikov. vyzbrojenych aj minometmi, ktori prenikli
do boku postupujucich povstaleckych jednotiek al
к Hronskej Breznici Velitef stihacieho pluku vypocul vo
lanie о leteckii pomoc a vyslal proti dvom catam zo 178.
divizie Tatra dvojclenny roj - npor. Chabera a srtm. Matu
§ek. Obidvaja zhodili bomby do stredu postupujiicich sa
mopalnikov no tie. na zlosf stihacov. nevybuchli. Okam
lite otocili lietadlA a zaiitocili na prekvapeneho nepriate
fa kandnovou palbou. ktord bola svojou presnosfou taka
udinnA, ze nemecky pokus о vlom do hlbky povstalec-
kych jednotiek stroskotal v zarodku. DalSia dvojica ChA
bera ValouAek zbombardovala a ostrefovala nemeckd
transporty na ceste Sv. Kril nad Hronom NovA Lehota.
kde bleskovo znicila jedno nakladnd auto V rAmci vofnd-
ho stihania vypAtrala dalSi objekt svojho ndletu nemec
140
M OMSsKKLHH TVO
1*44 ГМ?
ку motocykel s privesom na moste v Hornej Vsi. Prvym
naletom ho zlikvidovala.
Dalsi dvojclenny roj Motycka Matusek zbombardoval
delostreleckd a minometnd batdne nepriatefa pri Jalnej.
Bomby zapasovali presne do ciefa na kdte 268. ktoni sti-
hadi vzapati zafahli strefbou z palubnych kandnov. Ne
priatefska OPL vazne poskodila iltodiacu Matuskovu La
5FN C. 62. Pilot mohol len s vefkynu t'azkosfami urobif
s lietadlom zakrutu, nemohol teda nadit smer letu. A na-
vy§e, motor po zasahu prudko znizoval otAcky MatuSek
nemohol dotiahnut' masinu na Zolnu. preto niidzovo zosa
dol na liike na zApadnom okraji obce OCova.
Z 1 perute operaCne zasiahol v ten den do bojov jedine
dvojclenny roj StiCka - Vendl, ktory zbombardoval
a ostrefoval nepriatefskd nAkladne auto juhozapadne od
obce Lutila na kdte 118. Proti prieskumndmu lietadlu
Luftwaffe, ktordho pritomnosf nad strednym Slovenskom
avizovala HS dost' neskoro. odstartoval ppor Hlucka Ne-
mecky prieskumnik vSak stihol uletief.
Kedze sa viaceri stihaCi po navrate na Zolmi stadovali na
poruchy palubnych kandnov. mlad. tech, lejt Medvedev
a srtm. Duben ddkladne prekontrolovali vsetko strelivo,
aby zistili a odstrdnili tento zadrh. Po kontrole vyniesli
verdikt, ze vsetky poruchy spdsobovalo hrdzou chytene
strelivo. Skpt Fajtl nemeskal a ihned tiito Jdbovu zvesf
ozndmil radiostanicou velitefstvu 2. LA. Na druhy den
(10. 10.) prileteli na Tri Duby dvaja indinien od 2. LA.
gard. kpt. Zinitko a star. tech, lejt Prochazajsev. KoneC
ne priviezli vysledky analyzy benzinu Biboli. Ihned sa
pnkrocilo к mixazi Biboli so sovietskym produktom R 9
a americkym 1-T-S Dosiahlo sa oktAnovd Cislo 90, Cim od
padli starosti so zAsobovanim pohonnymi hmotami Vy-
nesil sa i problem s nabojmi. Hrdzou napadnutd strelivo
zbrojari riadne ocistili a oSetrili Iba male mnozstvo nA
bojov vyradili Velenie 2 LA muselo razne zakroCit. pre-
toze v dalSich zasielkach sa ui 2iadne hrdzou napadnutd
strelivo neobjavilo
Starosti s benzinom sice odpadli. no problemy s mlknii
cou. miestami az rozoranou. VPD letiska ZolnA povazlivo
prerastli do neudrzatefndho stavu. OpatrnC rolovanie la-
vociek na start sa Casto mohlo uskutocnif iba za pomoci
mechanikov. Bezpecne sa dalo operovaf iba zo severnej
polovice letiska. Co v§ak pnestorovo excentricky zafazo-
valo prevAdzku letiska a siicasne podvazovalo moznosti
zvysit operacne tempo pluku ako celku v pripade vazne
ho leteckdho ohrozenia, ci naliehavej frontovej potreby.
ked sa ziadalo zasiahnut plnou leteckou silou Dazdami
premoCene letisko ZolnA u2 nemohlo svojimi prirodnymi
parametrami dlhsie vydrzat ziadne zvysene operaCnd za
fadenie, ziadnu zvysenii prevddzkovii kapacitu Na pro
gram dna vyvstala nutnosf presumif jednu perut na letis-
ko Tri Duby. Skpt. Fajtl sa 10. 10. pevne rozhodol zreali-
zovaf presun jednej perute uz v najbli2§ich hodinach. len
Co sa uvofni z riadema operacnej Cinnosti pluku, ktord sa
v ten defl siistredila najma na priamu i nepriamu podpo-
ru jednotiek parabrigAdy v pnestore JalnA • Hronska
Breznica a na prieskum prisunovych komunikdcii
v priestore Sv Kri2 nad Hronom Nova Lehota Kremm
ca. hoci nepriaznivd podasie (9/10 mrakov, slaby dazd.
dohfadnosf v priemere do 10 km) viselo na hranici ne-
unosnosti
Brilantne sa v tento den predviedla najma 2. perut. Chi
bera. Matusek. Reznicek a ValouAek bombardovali
a ostrefovali delostreleckd a minometne baterie nepriate-
fa zapadne od Jalnej. Okrem toho ppor Reznicek zbom
bardoval domy v blizkosti mlyna pri H Breznici. kde za
ujala obrannd postavenie Cast' nemeckej pechoty. Jeden
z domov zapalil a niekofko dalsich poskodil. Ppor. MotyC-
ka poCas vofneho stihania zapalil juzne od obce RaztoC-
no. blizko koty 362. nemeckd nakladnd auto Dvojica
Chabera - Valousek zaletela na vychod od obce LovCica.
kde Valousek natrafil na nakladnd auto, ktore znicil.
Chabera napadol obrannd pozicie nepriatefskej pechoty
na okraji lesa Tieto ohniska odporu napadol bombardo
vacim naletom aj por Borovec. RezniCek vypatral. ze
na pile pri H Breznici nasla litoCiste jednotka nemeckej
pechoty Objekt pily zasiahol zapalnymi bombami. Ten
isty pilot pri dalsom operaCnom lete znicil jedno naklad-
nd a jedno osobne auto pri Sv. Krfzi nad Hronom. UspeA
ne si pocinala aj dvojica MotyCka Valousek Prvy z nich
zbombardoval zakopami nepriatefsku pechotu na kdte
268 zapadne od Jalnej. Vzapati ostrefoval pozicie mino-
metnej baterie pri H Breznici. Ppor. Valousek ukonCil
operaCnti Cinnosf 2 perute v priestore zApadne od Jalnej,
kde zbombardoval zakopami nepriatefsku pechotu na kd-
te 268.
Aj stihaci 1. perute StiCka. Srom, Hlucka a Kocfelda
ticinne zasiahli bombardovaclmi nAletmi proti delostre
leckym a minometnym batdriAm bojovej skupiny SS Schi
11 a 178 divizie Tatra zasadenym do obrany pri Jalnej.
Okrem toho tAto stvorica stihaCov dokoncila to, Co nacal
ppor. Reznicek • vybombardovala pilu pri H. Breznici
a spdsobila straty nepnatefskej pechote skrytej v tomto
objekte. Aj dalsimi bombardovaclmi nAletmi pomohla
RezniCkovi. ZapAlila totiz pdr dalsich domov v blizkosti
mlyna pn H. Breznici. ktore zabrala nemeckd pechota do
svojej obrany. Ostrefovanim nepriatefskych zAkopov na
nedalekej kdte 383 ukonCila dvojica Srom - Hlucka ope
raCnfl Cinnosf za 1. peruf.
V tento den odletel do pofskdho Przemysla zastupca veli-
tefa 1. CSSLP skpt. J ЮАп. aby prevzal velenie Cs. letec-
kdho vycvikoveho strediska. Skpt. Fajtl vyuzil tiito prile-
zitosf a poziadal Skpt. Kiana, aby urychlil vycvik a preS-
kolenie slovenskych letcov a aby sa osobne zmienil na ve
litefstve 2. LA о moznostiach doplnema stihacieho pluku
pilotmi a bojovou leteckou technikou.
V siivislosti s tymto operacnych dflom stihacieho pluku
je rozhodne pozoruhodnd, ze nemecka Luftwaffe pre ver-
mi nepriaznivd poCasie neuskutoCnila 2iadnu dennii ani
noCmi akciu. Skratka, volila operaCmi pauzu. Upustila
dokonca aj od obligatneho zhadzovania letAkov.
Operacny zaujem stihacieho leteckeho pluku sa 11. 10.
siistredil, len co sa о 10.00 h zdvihla hmla. na bombardo-
vanie a ostrefovanie pozicii nemeckych jednotiek v pnes
150
Stehlikova La 5FN po oprave na letisku Zoina
tore Hronska Breznica, jej palebnych postaveni v priesto-
re JalnA. Horny Turcek. Stara KremniCka, na MezmcnC
nAdrazie Piargy a na nicenie nepriateTskych pohyblivych
cielov na komunikAciAch v tomto priestore. Na 8/10 za-
tiahnutA obloha. vySka mrakov do 500 m a dopoludnajsia
maximalna viditefnosf do 10 km nevytvArali sice pnazni-
vC podmienky na operacnti Cinnost'. no nijako nezabrani-
li stihaCom zasadzovaf nepriatefovi citefnA tidery. Srtm
MatuSek zniCil bombami a paTbou palubnych zbrani 2 ne
тескё nAkladne auta pri moste medzi Sv. Krizom nad
Hronom a Ladomerom. Npor Chdbera s ppor ValouSkom
aj za znizenej viditefnosti bombardovali a ostrefovali po-
cas 25 miniitoveho operaCnAho letu domy v H TurCeku.
pretoze v nich zaujala оЬгаппё postavenie nemecka pe
chota. Vysledok nAletu vsak nemohli pozorovanim vyhod-
notit’. Valousek pocas dalsieho 35-mintitovAho operacnA-
ho letu lispesne zbombardoval a ostrefoval nemecky nA-
kladny vlak. naloieny vojenskym matendlom. odstaveny
na ZelezniCnej stanici Piargy Evidentne uspeSny bol
ppor RezniCek, ktory znicil na kdte 904 pdsove auto
a druhA poskodil, dim ho vyradil z Cinnosti
Darilo sa aj prislusnikom 1. perute. Sticka s Tocauerom
prekvapili koldnu nepnateTskych vozidiel na ceste juzne
od Kremnice. Znicili nAkladne auto a znadnii Cast presii-
vajticej sa pechoty. DruhA auto silne poSkodili. Ako ma
jdk pntiahla pfla pri Hronskej Brezmci pozornosf dvojice
Vendl - Hludka. kde sa opaf ukryli петескё jednotky. Roj
tvrdo zasiahol objekt pily bombami a ostrefoval nevitanC
osadenstvo pilmce. Ppor Srom sa sam pustil do kofony
aut na ceste Sv. Kriz nad Hronom - Handlovd. Viacero Aut
poskodil a jedno ndkladnC pravdepodobne znicil. Jeden
z najlepsich Cs. stihaCov npor. Stehllk si velmi obratne
poCinal pri bombardovani zelezmcneho nddrazia pri Pri-
bovciach poskodil sklad sudov s horlavinami. V zarnoc-
kom parku znidil 2 osobnA auta. odstavenA nedaleko ne
тескёЬо SV, a 2 dalsie poskodil. Aj StiCka rozsinl akti
va svojich zdsahov. Severne od Kremnice na zelezniCnom
nadrazi v Piargoch znicil 2 ndkladnC vagony a dalsich 10
poskodil Operacnti Cinnosf pluku v ten den uzavrela dvo
jtca Vendl - Tocauer v pnestore H TurCek Stard Krem
niCka Na okraji lesa vychodne od H. TurCeka zniCila 1
pasovA auto. 1 nakladnC auto a 2 dalsie poSkodila. Pri nA-
vrate z operaCneho letu na letisko ZolnA poCas pristava
cieho manevru tiplne zbytocne havaroval ppor. S. Toca
uer. Stalo sa tak i napriek tomu. ze mu Skpt. Fajtl po pri
jati rAdiovAho hlasenia о poruche motora rezervoval celii
VPD letiska. Pilot v dosledku nervozity a krkolomnAho
konania nasadil na pristatie asi v poslednej tretine pris
tavacej plochy. Hrozilo. ze narazi do 1 m vysokej prekaz-
ky do cesty. To si stihol uvedomif aj pilot, preto prudko
zabrzdil. Stroj zaryl podvozkom do makkej sltzkej pfidy,
chvifoCku hrnul zeminu pred sebou. Vzapati lietadlo uro
bilo premet. rozlomilo sa a pochovalo pod sebou pilota.
Ten vSak vyviazol z havane takmer bez zranenia. Znice-
nii lavoCku musel Skpt. Fajtl odpisat’ z vyzbroje leteckAho
pluku, Co bola d'alsia bolestna strata.
151
SI.mtYsKt.LMM ПО
|<M4 1445
Presun 1. perute na Tri Duby dalsie zostrely a vifaz-
stva
V tento den sa skpt. Fajtl definitivne rozhodol presumit
1. peruf zo Zolnej na letisko Tri Duby. Idealna lucna VPD
letiska Zoina v dosledku vytrvalych dazdov zmakla natol
ко. ze uz neuniesla operaend zatazenie celdho pluku
Pretoze ani nAhradne letisko Rohozna pn Brezne nevy
hovovalo svojim prazcovym povrehom. skpt. Fajtl a npor.
Stehlik dohodli s velitelbm letiska Tri Duby a velitelom
KI, npor. Singlovicom presun perute. Singlovic nechal
okamzite vyprAzdnif pre potreby perute jeden hangdr.
V pripade leteckdho poplachu mohli z neho startovaf 3 4
lavodky priamo cez betonovu mampulacnii plochu na
priec letiskom. Zvysok lietadiel perute sa rozhodli roz-
miestnif v okopoch na okraji letiska.
Stab leteckdho pluku naplanoval bojovu Cinnosf na 12.
10. tak. ze 1. peruf hned po absolvovani prvych operac
nych letov pristane na letisku Tri Duby. odkiaf bude, pod-
ia potreby. v ramci celodennej pohotovosti startovaf na
poplachy proti nepnatefskym lietadlam. StihaCi 2. peru
te zostali so stAbom pluku na letisku ZolnA Hoci stihaCi
uprednostnili suchSiu severmi plochu letiska. museli na
rozne pozemnd ciele do priestoru Blaufus. MoCiar, H.
TurCek a Kremnica Startovaf kvdli makkej VPD pomaly.
az opatrne. Touto dislokaciou bojovych leteckych pros
triedkov na dve letiskA sa Skpt Fajtl usiloval zniht pre
trvavajuce nebezpeCenstvo strat pn moznorn koncentro-
vanom vzduSnom nalete Luftwaffe na jedno miesto
Pnaznivejsie pocasie [obloha zatiahnuta na 8/10, vySka
mrakov 500 2000 m. viditelnosf od 10 do 20 km| dovolo
valo uz v rannych hodinach odstartoval dvojici Motycka
Matusek proti nepnatefskej delostreleckej baterii zasa-
Tankovanie La-5FN v hangari na letisku Tri Duby
denej severne od kdty 959 pri krizi zapadne od obce Bia
ufus MatuSek vypdtral batdriu. zhodil na ftu bomby. za
I'ahol ju pafbou z palubnych zbrani Pri jednom z iltokov
na batdriu objavil vychodne od Blaufusu rozbitii MrAzovu
lavodku. Ten isty ciel mala zbombardovaf aj dalsia dvoji-
ca Reznicek ValouSek. Roju sa vsak nepodarilo presne
lokalizovat' batdriu bomby napriek tomu padli v tesnej
blizkosti oznacenej obrannej pozicie delostreleckej ba-
tdrie Pn nAvrate dvojica ostrefovala dva nemecke tanky
pri obci Lovdica. DalSi roj Chabera - MatuSek zbombar
doval nemecke gufometnd hniezda zasadend v obrannych
postaveniach v zalesnenom terdne na kdte 675 pri Mo-
Ciari.
Roj v zlozeni Motydka Valousek odstartoval na poplach
proti dvom nepriatefskym lietadlam Bf 109G-6 do pries
toru Sv. Kriz nad Hronom. V ddsledku zhorSujiicej sa cin
nosti HS (okruh obkfucema povstaleckych jednotiek sa
zuzoval a s nim sa zmenSoval aj pocet hlasok v terdne) roj
odstartoval oneskorene. Lietadla uleteli smerom na Lu
denec. Dvojica dostala radiom rozkaz hliadkovaf v pries
tore Banska Bystrica a neskdr opaf v priestore Sv. Kri2
nad Hronom, kde asi po polhodinovej patrole zbadala dva
Bf 109G-6 prilietajuce od slnka a z prevySenia. Messer-
schmitty sa vSak predpokladanemu siiboju s lavodkami
napokon vyhli a po timornych tinikovych manevroch sti
hli ujsf prenasledovatefom na svoju leteckii zakladnu
v Gydri Povstalecki stihadi museli pre minimAlne zAsoby
benzinu upustif od prenasledovania a vrAtif sa na Zolnii
scasti spokojni, ze nemecki stihadi nevyuitili prekvapivu
vyhodu litoku od slnka a z prevySenia a scasti smutni, ie
im nepriatef uSiel. To. ie iSlo opaf о Bf 109G 6/R 2 od 2
Staffel/NAGr 14. ktorych hlavnou lilohou bolo v ramci
vzduSndho prieskumu vylucne fotografovaf povstaleckd
obranne pozicie v priestore Krupina Lucenec, vypAtrat
letisko pri Zvolene a za kazdti cenu sa vyhnuf siibojom.
to povstalecki stihaci nemohli vedief. Cudnd im vsak bo-
lo, ze obidva Bf 109G 6 unikli z priestoru siiboja. hoci
vsetky vychodiskove vyhody na siiboj boli na ich strane.
Darilo sa aj stihacom 1. perute. Operacny ton udal samot-
ny jej velitef npor. Stehlik. ktory spolu s rtm. Dobrovod
skym vyuzil spravodajske informacie о dislokAcii SV jed
notky 178. divizie Tatra v zAmku v Pribovciach na pres-
ny bombardovaci nAlet. Zasiahli favd kridlo zAmku. kto-
re vzapAti zadalo honef. Na Zeleznidnej trati nedaleko
Lipt. Sv Mary prepadli strefbou z palubnych zbrani loko
motivu nAkladndho vlaku a zneskodnili ju. Rovnako
tispeSne si pocinali pri prepade dalSieho nAkladndho via
ku na zeleznidnej trati pri Blaufuse. V ddsledku pres-
nych zAsahov lokomotiva explodovala. Sntiru uspesnych
zasahov dvojica ukoncila pri Vieske. kde kandnovou pal
bou silne poskodila nepriatefskd nAkladnd auto a pravde-
podobne znidila vojensky povoz nalozeny strelivom a mu
niciou. fahany konskym zaprahom О tom. ie stihacom
pluku sa darilo tidinne bombardovat a ostrefovaf miesta
siistredenia cestnej i zeleznidnej dopravy 178. divizie Ta-
tra v hornom Turci, znemozflovaf nepriatefovi prepravo
vat vojensky material, svedci aj operadny let ppor Stid-
ku. ktory presne zbombardoval nAkladny vlak v Turceku
Kandnovou pafbou vyradil z dinnosti lokomotivu Okrem
nej znicil aj 3 nAkladne vagdny.
Dvojica stihadov Srom Hludka 12. 10. v dase od 10.25 do
10 45 h v boji proti presile piatich Bf 109G 6 od II. Grup-
pe/JG 51 Molders, ktord vzlietli z letiska Gyor na vofne
stihanie do pnestoru nad povstalecke Slovensko, kon
krdtne do priestoru Sv. Kriz nad Hronom. potvrdila supe
152
si ouw.U iktvo
1444 • 1*445
noritu La 5FN nad Bf 109G-6 na vertikale i vefkii osob
mi odvahu a skvelii pilotaz. HS pdvodne zahlasila Skpt
Fajtlovi. le v ciefovom priestore iltodi paf nemeckych
bombardovacich lietadiel Ju 87. Proti tymto Ju 87 vyslal
skpt. Fajtl о 10.25 h ppor. Sroma s jeho dvojkou. ktora
vSak pre poruchu motora ani neodStartovala. Prave v tom
case (od 10.15 do 10 25 h) skiisal pnamo nad Zolnou
ppor. Hludka svoje lietadlo po oprave motora. Uz sa chys-
tal na pristatie. ked mu velitef pluku radiom nariadil le
tief do priestoru Sv. Kriz nad Hronom a zaskodif za
absentujucu Sromovu dvojku Prakticky az v ciefovom
priestore obidvaja piloti (Srom asi о mintitu skdr| zistili.
ze nejde о 5 Ju 87. ale о 5 Bf 109G 6. do bol zjavny hen
dikep pre povstalecky roj. Hludkovo priblizenie sa okam
zite zaregistrovali 3 messerschmitty a zobrali Hludku
z prevysenia a v plnej rychlosti do kliesti. Hlucka potla
Tri Duby - start La-5FN na operacny let priamo z hangars
cil stroj do horizontu v tisili nabrat’ vacsiu rychlost. Usta
vidne sledoval rychle sa priblizujticich nemeckych stiha-
dov. V zlomku sekundy uhol prudkym manevrom na ver
tikale. VzapAti vyuzil dobre manevrovacie schopnosti
stroja v malom priestore striedajiic rychle prechody z jed
neho mandvru do druhdho Rychlym prechodom preSiel
na todenie po vertikale a na vrchole jednej zatacky vhu
pol do mrakov. Tym sa nevyhli ani nemecki stihadi Hlud
ka bleskovo vytocil v mrakoch zatddku о 180 stupnov. vy
padol z nich a vyckal tesne po spodnou hladinou mrakov.
kde vypadmi messerschmitty. Na prvy dezonentovany Bf
109. ktory vypadol z mrakov po kridle. zaiitodil zasiahol
mu motor Vyvalil sa z neho cierny dym. na do stroj zacal
zvratom umkaf baldie dva messerschmitty vypadli asi
500 m pred Hludkom. do ten hned aj vyuzil zaiitocil na
jedndho z nich z prevysenia a vypalil nah dlhSiu ddvku.
Aj ten zacal dymif a opiiJtaf priestor siiboja. Vzapati ho
nasledoval aj treti messerschmitt. Podobne si pocinal aj
Srom, ktory skvelymi manevrami nedovolil dvom zvyh
nym Bf 109. aby ho dostali Manevrami natofko otrdvil
nemeckych stihacov. ze sa napokon odputali zo siiboja
a unikli z dosahu palubnych zbrani lavodky A tak obid
vaja povstalecki stihaci vyviazli zo siibojov so zdravou
ko2ou. Hoci nezostrelili ani jedno nepriatefskd lietadlo
(i ked striefali na nepriatefa a s najvacsou pravdepodob
nostou doslo к poskodemu messerschmittov. no stihadi
si nenarokovali poskodenie) - znemoimh nepriatefovi
titocif na pozemnd jednotky 3. taktickej skupiny a na jed
notky partizanskej bngddy kpt. J. Nalepku v tomto pries-
tore
Tu istii dvojicu v ten isty den po Starte na poplach
о 12 00 h naviedla vlastna pozemnd rddiostanica proti
dvom nepnatefskym hetadlam Bf 109G-6/R-2 od 2. Staf
fel/HAGr. 14 z Gyoru. ktord fotografovali povstaleckd de-
lostreleckd pozicie v pnestore Krupina Ludenec - Zvolen
a samotny pnestor letiska Tn Duby Nad letisko Zoina
pnleteli v otvorenom roji Pretoie Srom odstartoval skor
a nepodkal na svoje dislo ppor Hludku. doslo к roztrh
nutiu dvojice. do ovplyvnilo celkovy pnebeh siiboja. Srom
po navedeni na Bf 109 spustil neiidinnii strefbu z vefkej
vzdialenosti. Nedockavo vystriefal vsetky ndboje Vzdpa
tf nato messerschmitt prudkym pikovanim unikol
z priestoru siiboja. Podobnej chyby sa dopustil aj Hlucka.
ktory po vystiipani do vySky 2000 m zacal na druhy Bf
109 palbu z palubnych zbrani z neiicinnej vzdialenosti
asi 500 m. Aj jemu unikol messerschmitt stratil sa niz
kym letom v lesnom terdne
Start dvojice ppor Sroma a ppor. Kocfeldu na poplach
proti dvom nepnatefskym lietadlam Bf 109G v ten den
о 16.35 h do priestoru Zvolen • Banskd Bystrica, ktory
vzapati pozemnd rddiostanica pozmenila upresnila na
pnestor Sv Kriz nad Hronom priniesol ocakavany us-
pech. Vdaka vybornej spolupraci povstaleckdho roja,
skvelemu manevrovaniu a vyuzitiu plndho vykonu moto-
ra zapnutim 2 stupna kompresora v letovej vyske 3000
m zostrelil ppor Kocfelda tromi davkami z palubnych
zbrani prvy Bf 109G. ktory dopadol do lesa severozapad-
ne od Topofcianok Do toho isteho pnestoru dopadol aj
druhy Bf 100G zostreleny ppor Sromom. Zostrelu pred
chddzala vybornd spolupraca Sroma s Kocfeldom. sprav-
ne podeleme si tiloh v roji Ddlezitii illohu zohrala najma
Sromova bleskovd akceptdcia optimalneho Kocfeldovho
rozhodnutia pn vybere a napadnuti nepnatefskych stiha
cov z aspektu najdolezitejsej vychodiskovej fdzy na utok.
Srom perfektne uplatnil pravidlo striefaf. pokiaf mozno.
z malej vzdialenosti. Z bezprostrednej blizkosti niekofky-
mi kanonovymi davkami zapdlil nepriatelsky stroj. Pilot
z BF 109G stihol odhodif kabinu. vyskodif a zachrdnif sa
na paddku. Zostrelend nepriatefskd messerschmitty. kto-
rd startovali z letiska Gydr na vofne stihanie nad povsta-
leckd lizemie. patrili II. Gruppe/JG 51 Molders. Bodku
za lispesnym operacnym dnom pluku dal ppor. Vendl,
ked v rdmci vofndho stihania napadol kandnovou paTbou
tazke nakladne auta bojovej skupiny SS Schill na presu
ne na ceste nedaleko Banskej Stiavnice. z nich jedno za
pdlil.
Taktovku operadnej cinnosti pluku 13. 10. do 10.00 h dr-
zala v rukdch hmla. Len do sa zdvihla. citefne sa vyjasni-
lo. Obloha zostala zatiahnuta iba na 6/10. mraky pldvali
vo vyske 1500 m a viditefnosf dosiahla hramcu 15 km.
Cinnost' oboch peruti sa mohla napino rozprudit Roje od-
startovali bombardovat’ a ostrefovaf delostreleckd batdrie
153
SI <>V»'.SKLtnM’TVO
l*M • FMS
nepnatefa juhovychodne od Ruzomberka. iitodif na po-
zemnd ciele na nddrazi v Kremnici a Turceku. uskutocnif
pnamu podporu jednotiek 2 cs. paradesantnej brigady
seveme od Banskej Stiavnice a dosledne napadat' nemec-
Zaber z navStevy cs. vladnej delegacie 9. 10. 1944 na
polnom letisku Zoina. ZTava: gen. A. Hasal, stot. M. Polak,
gen. J. Golian.
kii automobilovti premavku na komumkaciach vediicich
к Jalnej, Handlovej. Kremnici a Turdeku s ulohou co naj
licinnejsie nicif zasobovacie tylo bojovej skupiny SS
Schill a 178. divizie Tatra.
Hoci pocasie v priestore Banskd Bystrica Banska Stiav
nica - Kremnica sa vo vseobecnosti zlepSilo, smerom se-
veme od B. Bystrice v priestore Donovaly Ruzomberok
zostala obloha zatiahnuta mrakmi na 9/10 0 to tazsie
bolo dvojici Motycka - ValouSek splnif bojovii tilohu veli
tela pluku - presne zbombardoval nepriatefskd delostre-
leckd batdrie zasadene do obrannych postaveni pri ru-
zomberskej papierm. Za Banskou Bystricou mraky priti
sli letiaci roj a2 na dno tidolia. Uporne preklzdvali hustou
dekou mrakov V priestore Liptovskd Osada, kde to vyze-
ralo ako nad vriacim kotlom pdr. sa dvojica roztrhla.
Ppor. Motydka v zlom pocasi stratil onentdciu a za zlej
viditefnosti, v nizkej a fazkej hmle omylom zhodil bomby
me na urceny cief. ale na obrannd pozicie vlastnych jed-
notiek 6. taktickej skupiny v Liptovskej Osade. Nasfastie
bomby padli asi 150 m vedl'a od obytnych domov i obran
nych postaveni a nikoho nezranili Ppor Valouskovi sa
podarilo prebif sa cez mraky a najst' v meh nad zapadnou
cast'ou Ruzomberka dieru. Nou strmhlavym letom prile
tel az nad cief. nad ktorym vypustil dve 50 kg bomby ds.
vyroby Obidve zasiahli okopy delostreleckych batdrii. Pri
spiatodnom lete sa so znacnou ddvkou st'astia preplazil
udolim к Banskej Bystrici. kde stretol lavodku ppor Mo-
tycku vracajucu sa na ZolniL
Motycka poznal svoj omyl az pocas raportu u velitefa plu-
ku Overovaci telefondt Skpt. Fajtla s velitefstvom 6 tak-
tickej skupiny naSfastie potvrdil. ze bomby nesposobili
Skodu, ani nikoho nezranili. Motycku hlboko zasiahol
vlastny omyl. Upadol do istej depresie, skleslosti, smut-
ku, litlmu Trpel stratou bojovej nalady. No po rozkaze ve-
litefa pluku. aby dvojica letela bombardovaf ten isty cief
a napravif chybu. Motydku opaf zachvdtila bojova stimu-
Idcia. Spravodlivy hnev nad vlastnou neschopnosfou mu
umoznil zmobilizovaf vsetky psychickd sily na splneme
rozkazu Podasie za Starymi Horami vsak bolo este hor
sie ako pn prvom lete To prmutilo dvojicu vratif sa spaf,
hfadaf a najsf nahradny cief. Ppor. Valousek sa vsak pre
poruchu nastavovacieho mechanizmu vrtule iba s vefky
mi technickymi a pilotaznymi fazkosfami vrdtil na letis
ко Zoina, na ktord pristdl priamo z kurzu aj s bombami
zavesenymi pod kridlami Bojovu ulohu pre vdznu tech
nickii pricinu nemohol teda splnif. Ppor. Motycka zhodil
bomby na zeleznicne nadrazie v Kremnici. Jedna z bdmb
fazko zasiahla nakladny vagdn.
Pretoze HS avizovala vyskyt nepriatefskych stihacich
lietadiel Bf 109 nad zuiujticim sa povstaleckym ilzemim
Slovenska, musel aj velitef 2. perute npor Chabera vef-
mi pozorne hliadkovaf v okoli letiska Zolnd a Tri Duby.
V patrole tohto vzdusndho priestoru sa vystriedal s ppor.
Valouskom. Prieskumnd Bf 109G 6/R 2 sa vsak tentoraz
neodvazili premkmif do vzdusndho centralneho povsta
leckdho priestoru. Ppor Reznicek uzavrel v ten den bom
bardovaci licet za 2. peruf v priestore zeleznidndho na-
draZia v TUrceku a v Kremnici, kde zasiahol nemecky na-
kladny vlak.
Aj 1. peruf sa v ten den vyborne osveddila. S obdivuhod-
nou tvorivosfou dokazala zrealizovaf prijatd rozhodnutia.
Dvojica Srom Kocfelda nasadila vysokti latku lispesnos-
ti 1лп do odStartovala na prieskum do priestoru JalnA •
Handlovd • Kremnica. znicila 3 km severovychodne od
Starej Kremnicky 1 osobnd a 1 ndkladne auto. Na ceste
к D TUrceku zachytila do penmetrov svojich zameriava-
cov nemecky motocykel s privesom. ktory znicila. V sa-
motnej dedine zlikvidovala (falsie nepriatefskd nakladnd
auto.
0 14.00 h odstartovala z letiska Tri Duby dvojica Sticka
- Dobrovodsky na poplach proti nepriatefskemu lietadlu
Bf 109G 6/R 2, ktord spolu s dalsimi Bf 109G-6/R 2 z le
tiska Csakvar a 1 Fw 189A z Gyoru pdtrali po soviet-
skych dopravnych lietadldch. do v noci z 12. na 13. 10.
pristali s ndkladom vojenskeho materialu na letisku Tri
Duby DalSie stihacie lietadla Bf 109G-6 hliadkovali nad
vlastnymi komunikaciami v blizkosti frontu bez dotyku
s povstaleckymi stihacmi Povstalecky roj hliadkoval asi
20 miniit v priestore Tri Duby - Zvolen, ked Stidka zbadal
nemeckd lietadlo Bf 109G-6 letief na juhozdpad. Pustil sa
ho prenasledovaf. Dobrovodsky sa pre zly chod motora
oneskoril. zaostal za Stidkom. Pretoie Sticka unikajtice-
ho nepnatefskdho stihada. ktory vcas pouzil piny vykon
motora. uz nemohol nijako dohnaf, vystriefal don zo
vzdialenosti 500 m vsetky ndboje Poskodend lietadlo na-
priek zasahom uniklo smerom na Nitru.
Jednou z najriskantnejsich, no siicasne aj najuspesnej
1S4
SLOVENSKE tE TF.CTVO
|Ч44 1445
sich operacnych akcii stihacieho pluku na povstaleckom
lizemi Slovenska sa stala priama podpora 2. a 3 roty 1
paradesantnAho praporu 2. cs. paradesantnej brigady 13
10. popoludni severne od Banskej Stiavnice v pnestore
BanskA Bela. Pnamu podporu jednotiek parabngAdy do
konale naplanovali velitef parabngAdy plk. Pfikryl a ve
litef stihacieho pluku Skpt. Fajtl na letisku Zoina Neoby
cajne ddlehtA bolo, ze plk Pfikryl tnaximAlne presne
oznacil a zakreslil pozicie svojich jednotiek a obranne
postavenie jednotiek bojovej skupiny SS Schill, cim stiha
com priam algontmicky ulahdil identifikaciu pozemneho
ciefa, do im umoznilo siistredif sa najma na presnti stref-
bu a na pilotaz v nizkej letovej hladine Islo teda о pna
mu podporu jednotiek parabrigAdy v linii frontu s ulohou
zastavif strefbou z palubnych zbrani nepnatefsky litok
bez pouzitia bomb. Podia dohovoreneho hesla si Pfikryl
telefonicky prostrednictvom UHS v Hajnikoch vyziadal
v kriticky exponovanom Case od Skpt Fajtla stvorclenny
roj. ktory sa о 15 miniit objavil v ciefovom priestore.
Stvorica stihacov Srom. Vendl. Dobrovodsky, Stehlik od
Startovala na telefonickii vyzvu. Roju velil npor Stehlik.
ktory neomylne identifikoval nepriatefa. Roj sa v zostave
do sirky a za sebou vrhol na nepriatefskd zAkopy Stehlik
presnou strefbou do „cierneho" ako prvy vyznacil ciaru
naletov Pocas 15-mmiitovAho kolotoca naletov stihaci
znicili hniezda nepriatefskeho odporu bojovej skupiny SS
Schill do takej miery, ie po ich odlete parabngadisti zlik
vidovali vsetky’ pokusy nepnatefa udrzaf sa v utoku
Ppor. Vendl v ten den uskutoCiul do pnestoru Kremnica
eSte jeden operadny let s ppor. Hluckom Vendl zbombar
doval delostreleckii batdriu severovychodne od Kremnice
a Hludka hniezdo GOPL. Priestor bombardovania zafahh
palbou palubnych zbrani. Pri spiatocnom lete Vendl vy
striefal zvysne naboje do nakladnych vagdnov na ielez
nicnom nAdrazi v Kremnici
Nebolo v silAch stihacieho pluku pre zle pocasie previa
dajiice 13. 10 v pnestore Donovaly Ruzomberok ruAif
bombardovanim a ostrefovanim nakladame prislusnikov
1009. nemeckdho praporu na zeleznidnej stanici v Ru
zomberku, ani zabranif nepnatefskym zelezmdnym jed
notkAm odsumif 40 vagdnov, naloZenych delostreleckym
materialom v Mautnerovych zAvodoch, z ruiomberskej
stanice.
Na druhy deii 14. 10. zavladlo nad povstaleckym Sloven
skom krajne nepriaznivd pocasie. HustA prizemnA hmla,
obloha zatiahnuta na 10/10, maximalna viditefnosf od
200 do 500 m. slaby dazd - to vsetko sa podpisalo na tom.
ze stihaci pluk neuskutocnil ani jeden let. Cinnosf Luf
twaffe sa v ten deii obmedzila iba na jeden poveternostny
prieskum. ktory vykonala posAdka Fw 189A 2 od 2. Staf
fel/NAGr. 16 z Gybru Velenie Luftwaffe pre zle pocasie
upustilo od plAnovandho vzdusndho taktickdho priesku
mu obrannych postaveni pozemnych povstaleckych jed
notiek. Pod egidou zldho podasia vypravili nemecke ze-
leznicne jednotky z ruzomberskdho zAvodu 14 dalsich va
gdnov delostreleckdho matenAlu pre potreby wehrmach
tu. Do Ruzomberka beztrestne dorazil predvoj SS briga-
dy Dirlewanger z Polska bez toho, aby bol napadnuty zo
vzduchu povstaleckym letectvom
К 15 10 stab stihacieho pluku mal к dispozicii 15 ope
racnych pilotov a 11 letuschopnych lietadiel Zlepsend
pocasie (obloha zatiahnuta na 7/10, vyska mrakov 1500
m a viditefnosf od 10 do 12 km) dovofovalo Skpt Fajtlo-
vi rozvmtif operacmi dmnosf pluku StAb povstaleckej
armady vzniesol na stihaci pluk naliehavii ziadosf bom
bardovaf zhromazdisko tankov 178. divizie Tatra v parku
v Stubnianskych (dnes Turcianskych) Tepliciach a SV di
vizie dislokovane v zamocku na severnom okraji mestec
ka Skpt. Fajtl hadosf ihned akceptova! a vyslal о 12 00
h do tohto pnestoru stvorclenny roj z 1 perute v zlozeni
Srom, Dobrovodsky. Kocfelda a Vendl Ppor Srom a rtm.
Dobrovodsky zbombardovali SV divizie v zamocku Bom
by spadli tesne vedfa budovy. na jej nAdvone Ppor Koc-
felda a ppor. Vendl presne zbombardovali tank}- skryte
v parku pod hustymi korunami stromov. Vysledky bom
bardovania nemohla dvojica pre huste koruny stromora-
dia pozorovanim vyhodnotif. Pri spiatocnom lete stihadi
napadli na ceste Kremnica Sv. Kriz nad Hronom nemec
кё nAkladnA auto s presiivajiicou sa pechotou a znicili ho
Zhromazdisko tankov v parku v Stubnianskych Tepli
ciach v blizkosti hotela zbombardovala aj dvojica z 2. pe
rute por Borovec a ppor. Reznicek. Pre perfektne masko
vanie nemeckych tankov pod koninami stromov ani ten
to roj nemohol pozorovanim vyhodnotif iicinok bombar
dovama Reznicek pri spiatocnom lete ostrefoval 6 ne-
meckych povozov pn Mosovciach, z nich 4 pravdepodob-
ne znidil
V prospech parabngAdy. utociacej na nemecke pozicie
v pnestore osady Mociar, znamemte zasiahol о 15 00 h
stvorclenny roj 2 perute v zlozeni: ChAbera. Valousek.
Matuiek a Reznidek Stihadi presnymi bombardovacimi
naletmi zhkvidovali minometnii batAnu a znadne zdeci
movah vydlenene nemecke pesie jednotky bojovej skupi
ny SS Schill v tomto pnestore do takej miery. ze coskoro
po pnstati roja na Zolnej dosla sprava, ze prislusnici pa-
rabngAdy obsadili Mociar. V ten vecer sa za vynikajucu
spoluprAcu stihacieho pluku s pozemnymi jednotkami
parabngAdy v priestore Mociar prisiel osobne podakovat'
na letisko ZolnA plk. Pfikryl
Posledny let ppor. T. Motycku. boj pokracuje
О 14.35 h odstartoval na rozkaz skpt. Fajtla dvojclenny
roj Borovec Motydka na prieskum nepriatefskych po
zemnych obrannych postaveni v priestore JalnA Sv Kriz
nad Hronom - Kremnica - HandlovA - Banska Stiavnica -
Diviaky Motydka. ktory upadol po chybnom bombardova
ni v pnestore Lipt Osada do istej psychickej traumy. sa
pocitu vlastnej viny celkom nezbavil ani 15. 10. taiilo ho
vedomie viny, ktordho sa chcel zbavit zvysenym poctom
uspesnych operacnych letov Protestoval, ze velitef pluku
operadne vyfazuje viac inych ako jeho, hoci to nebola
pravda. Motycka nevahal skontrolovaf v knihe letov, kof
ко mA kto absolvovanych operacnych letov. Na svoj po-
155
sun ENSKtiETECn <»
1<M4 FM5
sledny let odletel nie so svojim zohratym partnerom ppor
Valouskom, ale s por. Borovcom Pocas tohto prieskum
ndho letu por. Borovec pri RAztocne napadol strelbou z
palubnych zbrani 2 nakladne autA a povozy. ktord tahali
vo vleku delo a minomety. Jedno auto a povoz znidil. dru
hd auto poskodil. V priestore Diviaky sa nepriatefskd po
zemnd jednotky starostlivo maskovali. To mitilo obidvoch
pilotov nizkym prizemnym prieskumom hfadaf ohniska
pozemneho odporu. Podas tejto rekognoskacie sa stihadi
od seba vzdialili. Borovec naposledy zazrel Motydkovu la-
vocku nad zeleznidnou stanicou Diviaky. Na volanie rAdi
om uz Motydka neodpovedal Motydkovu La 5FN d. 20
vzApAti zostrelila nepriatelskA OPL. Pilot zahynul.
К vederu odstartovala dvojica Stidka Hludka bombardo
vat a ostrelovat avizovanu nepnatelskii koldnu na ceste
Spisska NovA Ves Roznava. Pre nepriaznivd poveternos-
tne podmienky v cielovom priestore roj nemohol splnit
bojovii illohu Nasiel si preto nahradny cief - zbombardo
val a ostrefoval nemecky nAkladny vlak na Aeleznidnej
stanici Piargy; kde poskodil asi 12 zeleznicnych vagdnov.
Pneskumnd hetadlA Luftwaffe za docasne zlepsendho po-
casia 15 10. opAf zaktivizovali svoju dinnost Jeden Fw
189A 2 z Gyoru vykonal poveternostny a takticky pries-
kum v pnestore Krupina Kremmca Nemce Dalsie dva
pneskumnd Bf 109G-6/R-2 od 2. Staffel/NAGr. 14 usku
tocnili takticky prieskum priestoru Krupina Zvolen spo-
jeny s fotografovanim letiska Tri Duby. A prAve proti tej
to dvojici odstartoval roj Srom Kocfelda. Nemecki stiha
Ppor. let. Tomas Motydka si na stabilizacnej ploche lavoc-
ky zakresfuje do тару situaciu na fronte.
ci sa vsak bleskovo stratili v mrakoch a vzApati unikli
svojim prenasledovatefom
Niekolkodenna pneskumna aktivita Luftwaffe nad stred
nym Slovenskom signalizovala skpt. Fajtlovi, ze vo vzdu
chu vis! pnpravovany koncentrovany nAlet na jedno mies-
to. resp. ze Luftwaffe poveternostnym a taktickym pries-
kumom vyhodnocuje podmienky' na hromadne nasademe
letectva v siivislosti s generdlnou ofenzivou nemeckych
pozemnych jednotiek. Vzhladom na skutodnosf, ie sa
povstaleckd lizemie ustavicne zu2ovalo. do vyhAnalo hlas-
ky z terenu, musel skpt. Fajtl zvaiovaf, ako zabezpedif
vcasnii vzdusnii patrolu, kedZe hlasenia о pritomnosti
nepriatefskych lietadiel prichadzali oneskorene Rozho-
dol sa, ie vzdusnd hliadkovanie nad centrAlnym povsta-
leckym lizemim bude vzdy vykonAvaf jeden dvojdlenny
roj, do sa ukazalo ako vefmi prezieravd opatrenie.
Hoci doobeda 16 10. prevlAdalo nepriaznive pocasie
(obloha zatiahnuta na 9/10. vySka mrakov 1500 m. do
hladnosf od 5 do 10 km). Fajtl nenechai nid na nAhodu.
Nepredpokladal, ze Luftwaffe bude absentovaf urdene
roje postupne hliadkovali vo vyclenenom priestore. Para-
lelne s touto patrolou sa rozvmula aj dalsia operacnA din
nosf. 0 12.05 h odstartoval do priestoru zeleznidndho nA
draZia Diviaky stvordlenny roj v zlozeni Srom Kocfelda
Vendl Dobrovodsky, ktoreho lilohou bolo bombardova
tiim a ostrefovanim silne naniAaf zeleznidmi prepravu ne-
priatefa. nicif jeho Aivu silu a dovezeny vojensky materiAl
do horndho Ttirca urdeny 178. divizii Tatra. Stvorica sti-
hacov zhodila bomby v dosledku silneho bocndho vetra
tesne vedla viaku. Hned nato presne ostrefovala lokomo-
tivu a zeleznidnd vagdny. dim lidinne rusila vykladku ne-
meckych vojenskych transportov na zeleznicnej stanici.
Velitef parabrigAdy si opat vyziadal osveddeny stvorclen
ny roj npor. ChAberu (Reznicek. ValouSek. Matusek). aby
bombardoval a ostrefoval obranne pozicie bojovej skupi-
ny SS Schill pn obci Modiar, do ten uspesne aj zrealizo
val. Okrem toho sa stihaci 2. perute vystriedali aj pri
hliadkovani priestoru nad letiskom Zoina a Tri Duby.
Kocfelda a Srom v rAmci pohotovosti odstartovali proti
avizovanym nepnatefskym messerschmittom. ktord
vsak. ako zvycajne. vdas stihli uletief. V bombardovani
a ostrefovani zeleznidnych transportov v pnestore Aelez-
nicnej stanice Diviaky pokracovali aj dalsi stihaci 1. pe-
rute ppor. Sticka. ppor. Vendl a ppor Hlucka. 0 16.05
h dvojica Sticka Hludka zbombardovala zeleznicne nA-
drazie HornA Stubna a poskodila kofajmce. Stihadi plu-
ku vykonaii v ten den 25 operacnych letov v trvani 11 ho-
din a 20 rnimit.
V utorok 17. 10. zaiitodilo na letisko Zoina a Tri Duby ne
priaznivd pocasie vydatny celodenny dAid. nizka hmla
pomiesanA s mrakmi siahajucinu az po zem. Krajne ne
pnaznive pocasie liplne vyradilo stihaci pluk z dinnosti
V tejto vyniitenej operadnej prestAvke Akpt. Fajtl opAt
zvazoval. ci u2 nie je prihodnA chvifa presfahovaf aj 2.
peruf na Tri Duby Aj viacerd sondAze pody uz jednoznac-
ne signalizovali neiinosny stav VPD letiska - najmA jeho
juznej casti. Na Starty prakticky zostala iba severnA cast
zolnianskej hiky. Z taktickeho hfadiska sa skpt. Fajtl
rozhodol. ie si podrzi dve ieliezka v ohm na dvoch mies
tach a presun 2. perute este nadas odlozil. Kedze stAb
povstaleckej armAdy vypisal finandnd odmeny za dosiah-
nutd bojovd lispechy (za znidenie nepnatefskdho tanku
20 000 Ks a za zostreleme lietadla 5000 Ks), velitef plu-
ku sa rozhodol. ze tiito dehkAtnu zAlezitosf prekonzultu
je so skpt. S. Rejtharom, nAdelnikom stAbu. Dospeh к nA
zoru, ie navrhmi pilotom pluku, aby sa ziskany obnos za
zostrely a znicenie tankov rozdelil takto: 75 % vdovAm
a sirotAm po padlych v Povstani a 25 % z odmeny ulozif
156
SI .<IVt.NSKI.Lt 1Н-П11
. |<M5
ako kredit stihacieho pluku u povstaleckej intendancie,
г ktoreho budii odmenovani statocni a nesmierne praco
vitf prislusnici pozemneho personAlu pluku. Sliizi ku cti
stihacom, ze s tymto ndvrhom jednoznacne siihlasih
Najfazsi den pluku na Slovensku
Pomerne priaznive pocasie, ktore zavladlo 18 10. nad ce
lym Slovenskom (na 7/10 zatiahnuta obloha, vyska mra
kov 200 m. viditefnosf od 15 do 25 km|, umozmlo vele-
niu Luftwaffe naplAnovat’ nalety na letecky pristav Tn
Duby v hlbke povstaleckeho tizemia i na pnamu podpom
vlastnych pozemnych jednotiek Velitel 1 CSSLP mal
v ten den к dispozicii 15 operacnych pilotov a 11
letuschopnych strojov.
18. oktdber sa stal pre prislusnikov stihacieho leteckeho
pluku dnom zvratov a fazkych kntickych chvif. Dazde
rozmocili роГпё letisko ZolnA natolko. it stihaci 2. peru-
te neboli schopni okamzite vzlietnuf zo zablatenej plochy
a pomdcf 1. peruti operujiicej z Troch Dubov, ktora mala
vo vzduchu v kritickom case, ked toto letisko о 11.30 h
prepadlo v dvoch vlnach 11 nepriatefskych stihacich
bombarderov Fw 190F od 1. a 4. Staffel/SG 77 z pofskd
ho letiska Krakov-Czyzyny iba dvojicu stihacov Hlucku
a Stidku. VySkovd krytie litociacich Fw 190 zabezpedova
lo 7 Bf 109G Uz pri prvom bombardovacom nalete sa
okamzite zaktivizovala 3. data 22. protilietadlovej batene
npor. Virdzeka. PaTba styroch 20 mm PLK Oerlikon vnie-
sla do radov nepnatefa nervozitu, vysledkom ktorej boli
nepresnd zdsahy bomby padli vedfa hangArov. Okrem
toho sa stihaci Luftwaffe nechali zlAkaf nAvnadou ne
schopnych • nastrcenych lietadiel. Tie zbombardovali
a napadli paTbou z palubnych zbrani. Pohotovostna dvo-
jica Srom - Kocfelda na zaciatku bombardovania sedela
v lavodkAch. I napriek tomu neodstartovala doplatila na
scvrkAvajiici sa okruh posobnosti HS, ktorA nestihla vy-
hlAsif poplach. co sa negativne premietlo do skutocnos-
ti, it piloti nemohli bez nahodenia motorov odstartoval
Pokusy statocnych mechanikov srtm A Huiiaveho a des
V. BalAza nastartovaf lavodky pnsli neskoro skondih sa
v dosledku bombardovania neiispesne Nalety ich zahna-
li do ilkrytov. PohotovostnA dvojica Srom a Kocfelda vy
skocila z kabin a zaliezla pod lietadlA. kde nasla titodiS
te DruhA naletovA vlna stihacich bombarderov Fw 190F
usmrtila slob. Lieglera a taiko zranila des Balaza. pilot-
neho ziaka Wintresteina.
Dalsim prekvapenim, ktord prekazilo stihacom Fw 190F
spresnit bombardovacie ildery, sa stal prilet rAdiom pri-
volanej povstaleckej dvojice stihacov ppor. Hludku
a ppor. Stidku z priestoru Brezno. kam odstartovala na
poplach proti nepriatefskdmu lietadlu ui о 11.05 h. Hlud
ka sa rychle priblizil z prevysenia к 11 Fw 190F, ktord
iltocili v kruhovom nAlete na pozemne ciele. Bleskovo za-
ujal vyhodnii poziciu za jednym z litociacich Fw 190 a zo
vzdialenosti asi 80 m ho dvoma presnymi kanonovymi
dAvkami zostrelil. Z lietadla sa vyvalil dym. po ktorom vy-
sfahli plamene. Stihad Fw 190F-8 ..weisse 9" od 1. Staf
fel/SG 77 Unteroffizier H. Wiesseotte stihol odhodif ka
binu, vyskodit’ z horiaceho stroja a zachrAnit' sa na padA
ku Po dopade na zem utiekol do blizkeho lesa. kde ho
neskor povstalecki partizani chytili a zaistili. Jeho stroj
sa znitil v plameftoch asi 500 m severne od obce KovAdo
vA. Hlucka ihned po zostrele nepriatel'skeho stroja zaiito-
dll na dalsi Fw 100. ktory zasiahol presnou dAvkou. Hned
nato Fw 190 zacal dymif. I-en co Hlucka odtrhol oci od
zamenavaca. zbadal v spatnom zrkadle svojej lavodky. ze
sa mu za chrbAt zavesil Fw 190, ktoreho palubne zbrane
sa mail ozvaf v dalsej sekunde Hluckov inStinkt seba
obrany zapracoval pnam elektronicky. VAhou celeho tela
dupol na noznii pAku, strhol knipel к sebe Rychlym ma-
nevrom zmenil smer dofava. vzapati presiel do pikd, ked
zrazu zacitil chveme v nadeni Stihad Fw 190F odstrelil
lavocke polovicu vyikovdho kormidla Hlucka ui nemo
hoi pokracovaf v boji. Odpiital sa zo suboja a pristal na
letisku Zoina
Aj Stickovi sa podarilo vklinif do zostavy litociacich Fw
190, dostaf sa za chrbAt jedndho z meh a celkom ticinne
ho zasiahnut kanonovou pafbou zo vzdialenosti asi 300
m, V rozhodujiicom okamziku, ked sa chystal dorazit’ ne-
pnatefa, vypovedal mu sluzbu jeden z kanonov. VzapAti
nato jeho lavocku napadol iny Fw 190, ktory sa usiloval
dostaf za jej chrbAt. V pnebehu niekofkych sekiind sa ho
Stidka striasol a sam napadol v poradi uz druhy Fw 190,
do ktoreho vystriefal zvysok kanonovdho streliva tazko
zasiahnuty Fw 190F 3 od 4 Staffel/SG 77 sice pilot unte
Cast' vyskovky lavodky ppor. S. Hlucku odstrelena v stibo-
ji nad letiskom Tri Duby
roffizier F. Stryffert s velkymi fazkosfami dotiahol na le-
tisko Krakov. no nezvlAdol fazko poskodeny stroj pn
pristAvacom mandvri a zahynul v jeho troskAch. Len do
sa Sticka porAtal s druhym Fw 19OF 3. zazrel, ako sa
к miestu suboja priblizuje 7 Bf 109G-6 ktore dovtedy za-
bezpecovali vyskove krytie 11 Fw 190 KedZe nemal v pa
lubnych zbraniach strelivo. odpiital sa z priestoru pred
pokladandho suboja a pnstal о 11.45 h na zablatenom le
tisku ZolnA.
Piloti stihacich bombarderov Fw 190 zjavne nepoditali
s tym, ze sa stretnu s odporom povstaleckych stihacov po
157
SI (>\F\SKL1.HK 1Ч<1
IM44 1445
odhodeni bomb a ostrefovani pozemnych cielov na letis-
ku Tri Duby, kedze po strate jedneho Fw 190 a poSkode
ni dvoch dalsich strojov urychlene opustili vzdusny pries
tor nad letiskom.
Aj tieto vitazne vzdusne siiboje proti nepnatefskej presi
le potvrdili kvality stihacov lavociek. ktori vedeli dokona
le vyuzif toto vefmi vykonne, pre pofnA podmienky licel
ne konStruovanA, fahko ovlAdatefne lietadlo Lavodky bo
li stavane predovsetkym pre vzduAnA siiboje v malych
a strednych vyskach. kde vynikali vefkou pohyblivosfou
v tesnych manevroch s vefkymi hodnotami prefazenia,
dim citefne preddili lietadlA Luftwaffe typu Bf 109. V spo
jitosti so siibojmi dvojice Hludka Sticka s 11 Fw 190 tre
ba konstatovaf. ze mohli byf predohrou dalSich tispes
nych siibojov, ktord by sa skoncili v prospech stihacieho
pluku za predpokladu, ze by bola vcas vzlietla 2. peruf
z letiska ZolnA na pomoc zaskocenej 1 peruti. Tento tak
ticky spravny variant: operovaf z dvoch letisk v danom
pripade Skpt. Fajtlovi nevysiel VPD lucneho letiska ZoL
Hatala a voj. J. Bizik. Skpt Fajtl im udelil pochvalu a od
meml ich vecnym darom v hodnote 200 Ks. Velenie
Luftwaffe hned poobede vyslalo dalsie lietadla. Ich ulo-
hou nebolo overovat' vysledky bombardovania. ale pokra
dovaf v naletoch Proti prvemu avizovanemu naletu od
Startovala о 12.20 h dvojica Srom (vediici) a Dobrovods
ky (jeho dislo) do pnestoru Banska Stiavmca. Proti dru
hdmu naletu odstartovala hned po prelete Ju 88 nad le-
tiskom ZolnA dvojica Chabera ValouSek Npor. Chabera
sa vsak pre malo zohnaty stroj oneskoril a odstartoval
о 12.40 h. Rtm. Dobrovodsky sa pri lete do urceneho
priestoru odtrhol od svojho vedticeho a v priestore Hron-
ska Breznica dva razy napadol nepriatefsky Ju 88, ktori?
poskodil. Pre poruchu kanonov vsak litok nedotiahol do
vit'aznAho konca a pre poruchu radia neoznamil zmenu
svojho rozhodnutia ppor. Sromovi. Svoj limysel nesignali
zoval ani mavanim lavocky. co vyiistilo do skutocnosti, ze
poskodeny nepriatefsky stroj nemal kto dorazit a Ju 88
unikol na svoju zakladnu. Islo о ten isty nizkoletiaci Ju
Po pristAti na letisku ZolnA 18. 10. 1944 museli prist Hluckovej lavocke, ktora stratila v siiboji nad letiskom Tri Duby
cast vyskovky, pomocf vojaci s traktorom.
nA bola takA makka. rozmoknuta a rozbahnena. ze hrozi-
la pri rychlych Startoch na poplach havariami, resp. to-
talnymi zapadnutiami lietadiel. Z casovAho hfadiska ne
bolo mo2nA, aby Skpt. Fajtl prakticky za 15 miniit (od 11.
30 do 11. 45 h) vyslal 2. peruf do vzduchu. Len samotnA
zohrievanie motorov a rolovanie by bolo zabralo najmenej
30 miniit. Vefmi negatlvnu lilohu v tomto pripade zohra
la aj HS, ktord prakticky am nestihla vyhldsif poplach. Aj
samotmi mformAciu о napadnuti letiska Tri Duby dostal
velitef pluku od npor. Stehlika, a nie od HS. Pocit doko-
nalAho sklamania. liplnej bezmocnosti a dusivej zlosti sa
zmocnil skpt. Fajtla a vSetkych stihacov 2. perute, ktori
boli pocasim a neiiprosnym diktatom casu odsiideni do
lilohy jednoduchych statistov a nemych svedkov litoku
Luftwaffe na letisko Tri Duby.
Po odlete nemeckych Fw 190 sa prislusnici letiska Tri
Duby pustili do zAchrannych prdc. Ranenych osetrili
a odviezli do nemocnice, mftvych do marnice. Pocas nA-
letov i pri liprave VPD letiska si zvlAsf statoCne pocinali
prislusnici pozemnAho personAlu 1. CSSLP: rtm. B. Pe-
cho. slob. J. Menus, slob. J. Kudela, voj D Ilavsky, voj M
88 v ildoli Hrona. na ktory krAtko pred Dobrovodskym
zaiitocil z idealneho prevySenia v priestore Hronska
Breznica ppor. ValouAek. Len co Valousek sklopil lavoc-
ku do strmhlaveho letu a zacal sa rychle priblizovat к Ju
88, vtedy zaznela dutd rana a vzApati do kabiny lavocky
vnikol horiici vzduch. Ten vytrhol pravy bocny plechovy
kryt motora tesne za vyfukmi, ohol ho tak, ze vytvoril
akysi lapac. ktorym Sfahavo pnidili vyfukovA plyny do
kabiny a neznesitefne stipah, dusili a pAlili stihaca. Valo-
uskovi neostavalo me me, ako upustif od prenasledova-
ma nepriatefa, stiahnut' plyn. otvorit’ kabinu, otocif stroj
na Zolmi a. vzhfadom na dostatocmi vysku. s malym pris
penim motora. doklzat na toto letisko. Po pristati sa uka-
zalo, 2e ppor. Valousek mal v podstate sfastie v nestasti.
Technici zistili. ze iicmkom vyfukovych plynov uz stihlo
riadne obhorief bandAzovanie hlavnAho privodu benzinu
do motora. Stadilo malo (este chvifka letu) a lavoika by
bola vzblkla ako fakl'a.
Npor. ChAbera po oneskorenom starte z letiska ZolnA
о 12.40 h zahliadol asi 5 km vychodne od letiska 3 Ju
88D 2 od 2 Staffel/F/33 z letiska Szombathely (nevylu-
158
SLOV1XSKLL1 1НП<>
1444 |Ч4«
cuje sa ani moznosf, ie mohlo 1st aj о Ju 188A-2 od I.,
resp. Ш. Gruppe/KG/J/6 z toho isteho letiska). Tieto tri
stroje kratko predtym napadli letisko Tri Duby, kde pro-
ti nun uCinne zasiahla 10. batena 83.5 mm PLK kpt. Lac
ka. Chabera sa pribliiil к formacii a zo vzdialenosti 150
m vypalil tri dlhA davky na posledne lietadlo. Z jeho pra-
veho motora vyslahol dym a plamen. ktory vsak posadka
vzapati uhasila. Pilot zasiahnutAho stroja musel radiom
varovaf posAdky obidvoch lietadiel pred nim, pretoze tie
urobili prudky obrat dolava a dostali Chaberu do stredu
kruhu. Chabera vsak bleskovo vyklzol г neho opacnou za-
tAckou a nAslednymi ftmkovymi manevrami sa dostal
z dosahu junkersov. ktore napokon upusuli od prenasle-
dovania a odleteh zapadnym smerom. V priestore Bacft
rov • OstrA Liika Chabera zazrel letief poskodeny Ju 88.
Pretoze uz nemal ziadne strelivo, nemohol ho dorazif.
Sledoval stroj a2 po Hronskii Breznicu, kde sa otocil a po
45-miniitovom lete pristal na Zolnej
Neobycajne dramatickA stiboje sa v ten deft odohrali krAt
ко po 13.35 h medzi ppor. Sromom a nepriatelskymi Ju
87 a Bf 109 Ked Srom a Dobrovodsky о 13.35 h odstar
tovali z Troch Dubov na poplach proti Siestim avizovanym
Ju 87D-5 od III. Gruppe/SG 2 Immelmann z madarskAho
letiska Farmos, pozemna navAdzacia rddiostanica im
oznAmila. ze junkersy uz bombardujii Banskii Bystricu.
Len So sa dvojica pribliiila к mestu. videla z jeho stredu
stiipaf dym po teroristickom nAlete na civilne objekty
Navadzacia rddiostanica stihacom upresmla, ze junkersy
ui opustili priestor mesta a letia na zapad. Obaja sa pus-
tili za unikajiicimi strojmi. Dobrovodsky vsak cestou
к mm natrafil na dva Fw 189A-2 letiace opacnym sme-
rom a nechal sa uniest bojovym zApalom znova opustil
svojho vediiceho, tentoraz vsak oznamil. ze sa pftst'a za
fockewulfmi. Sromovi vsak nefungovalo rAdio, preto nere
agoval a pokracoval v prenasledovani junkersov. Po krAt
kej chvfli dostihol skupinu siestich Ju 87 Zo vzdialenos
ti 100 az 50 m zaiitocil na posledny junkers jednothvo le
tiacej formAcie, z ktoreho vyrazil cierny dym Stuka vza
pati zacala prudko unikaf pikovanim к zemi Pretoze la
vodka mala velkii rychlosf. predletela pikujiici Ju 87
a Srom zacal dtocif na dalsi stroj. Zo vzdialenosti asi 50
m nan presne vystrelil kratku dAvku. po ktorej mu kano-
ny zmikli. To ho pnmitilo vrAtif sa na letisko Krdtko
pred pristAtim oneskorene zistil prozaickii pridinu zlyha
nia kandnov • nedostatocne otvoreny kohiit ziveru stla
AenAho vzduchu pneumatickeho nabijama zbrani Po od-
strAneni chyby ho navAdzacia rddiostanica upozornila. ze
nad Zolnou kniAia tri Bf 109. Patrili к skupine siedmich
Bf 109G-6, ktore najskor о 11.30 h zabezpecovali vysko-
vA krytie 11 Fw 190F pn utoku na Tri Duby a о 13.35 h
kryli bombardovaci nAlet Siestich Ju 87D-5 na Banskii
Bystricu. Messerschmitty prileteli z Gydru. resp z Ves-
zprAmu, Po vystiipani uvedenym smerom Srom spozoro-
val 3 Bf 109G-6. ako letia na Banskii Bystricu. V rozru-
seni nezatiahol podvozok. ktory vysunul, ked sa chystal
na pristatie. Zaregistroval vsak, ie mu pnchAdza na po
moc jedna lavocka (islo о Vendla, ktory odstartoval
о 14.10 h proti nepriatelskym lietadlam do priestoru Zvo-
len Sv Kri2 nad Hronom. jeho veduci ppor. Kocfelda pre
poruchu motora neodletel • zostal sediet na letisku Tri
Duby) Srom zaiitocil na jeden z messerschmittov. Siicas-
ne zaznamenal. ze na druhy, ktory sa mu chystal sadnuf
na chrbat. zaiitocil Vendl Srom zo vzdialenosti 100 150
m dvoma davkami zasiahol Bf 109G 6 stiipajiici spiralou
do mrakov a upustil od jeho prenasledovania. Hliadkoval
tesne pod hladinou mrakov a rutinne cakal, kedy z nich
vypadne niektory z messerschmittov Len co sa tak sta
lo, pustil sa za nim. Nezatiahnuty podvozok mu vsak ne
dovolil dosiahnuf maximAlnu rychlosf nepriatelskAho
stihaca nedostihoL Ten vsak vzapati. citiac sa uz v bezpe
CI. urobil taktickii chybu Otocil stroj na sever a zacal
stiipaf Srom to vyuzil. nadletel a vyrovnal rozdiel dfzko-
vej vzdialenosti drziac sa pod messerschmittom Bio о to.
aby vyrovnal aj rozdiel vysky 1000 m Az teraz spozoro
val, ze mA vysunuty podvozok. Okamzite ho zatiahol, co
sa hned prejavilo na zvysenej rychlosti pn prudkom stii-
pani lavoAky. Coskoro dohnal Bf 109G-6 a z bezprostred
nej blizkosti 10 m vypAlil doft krAtku dAvku. po ktorej vy
letel z lietadla cierny dym a vytryskol olej. Horiaci mes
serschmitt zacal pikovaf smerom na zapad. Pilot messer
schmitta odhodil kabinu, vyskoftil z lietadla a zachrAnil
sa na padAku. Horiaci stroj dopadol asi 1 km vychodne od
Handlovej. Srom о 14.40 h pristal na Troch Duboch.
Sromovo cislo rtm. Dobrovodsky na La-5FN c. 12 namies-
to toho. aby letel za svojim vediicim a pomohol mu v kri
tickej chvfli, ked mu zlyhali kanony. zostrelif neprijemnA
bombardovacie junkersy nechal sa zlakaf predstavou
okamzite dosiahnutelneho zostrelu obidvoch pneskum
nych Fw 189A 2 od 2 Staffel/ NAGr 16. ktore odstarto-
vali z letiska Gydr Dobrovodsky sa usiloval stupavou za-
tackou dostat sa za jeden z Fw 189. Co vSak pilot focke
wulfa vcas postrehol VzApati stocil stroj obratnym mane
vrom dolava Dalsimi prudkymi tinikovymi manevrami
smerom na Ruzomberok sa usiloval nAjsf zachranu v hus-
tej oblaAnosti Podas tychto manAvrov zadny strelec Fw
189 stnelal na lavoAku. Dobrovodskemu sa nedanlo dos
taf fockewulf do zameriavaca. Zmohol sa iba na jednu ne-
ftcinnii krAtku davku. V prfliSnom usili po zostrele sa do-
pustil chyby, ked nerespektoval rychlosf lavocky a Fw
189. V tesnej blizkosti fockewulfa sa dostal do vrtulovA
ho viru, po ktorom musel „absolvovaf" nechceny klesajii-
ci vykrut. Len co stroj vyrovnal a ustAlil letovii hladinu,
zbadal nad sebou ten isty Fw 189. Letel rovno, co Dobro-
vodskemu signalizovalo, ze posAdka vyhodnotila jeho pAd
ako zostrel. Dobrovodsky prudko vystiipal. dostal focke
wulf zospodu a zozadu presne do zamenavaca a zasiahol
ho krAtkou davkou. Z lietadla vybuchol dierny dym a od
letel vACAi kus konstrukcie Hned nato stroj vletel polop
Adorn do mrakov pokryvajticich konciare vrchov juzne od
Liptovskej Osady Po tomto evidentnom zostrele sa Do-
brovodsky ponAhlal za svojim vediicim Cestou spat vAak
narazil nad Banskou Bystricou na druhy „odtiilany” Fw
189. Stupanim sa pribUAil к nemu na 500 m. Vtedy sa
fockewulf zacal tocif dolava. co Dobrovodsky vyhodnotil
159
SI.OM VSKbtt ШТУО
19*1 HM5
ako pokus о йшк preto пай vystrelil dve kratke davky.
Vzdpati nan niekoFkokrat neiispesne zatitocil. Fockewulf
mu ustavidnym todenim a lihybnymi manevrami neumoz
ml strelbu Pri jednej zatdcke sa mu vsak predsa podari-
lo dostaf sa do tesnej blizkosti prenasledovaneho stroja
a zasiahnut' ho kratkou davkou. po ktorej videl, ako z Fa-
vej casti chvostovych pldch odletujti kusy konStrukcie
Pn tomto poslednom utoku vyvinula lavocka velkti pri-
blizovaciu rychlosf, ktord ju prmiitila nadletief nemecky
stroj. Posddka fockewulfa ihned tiito .milostivo" darova-
nii sancu vyuzila a strmym pikovanim sa stratila Dobro
vodskdmu v lesnatom terdne
Na dokreslenie suboja Sroma s trojclennym rojom Bf
109G 6 treba dodaf, ze Vendl, ktory odstartoval о 14.10
h proti nepnatelskym lietadlam, dobre suploval v priesto-
re severne od Banskej Stiavnice nepritomneho Dobrovod
skdho, hoci mal probldmy so striefajiicim a vibrujiicim
motorom lavocky. Umnym mandvrovanim rozrudil zosta
klamny signal zadretdho motora. Stroj prudko stratil vy-
Sku. takze Reznicek ui nemohol pouzif paddk. Musel nu-
dzovo pnstdf s lavodkou na brucho v taikom horskom te-
rene 8 km severovychodne od Banskej Bystrice na Bano-
si. pncom utrpel vaine zraneme (potrhand svaly na chrb-
te, zlomend ruka. poudierand cele telo). Starostlivy Ma
tusek sprevddzal svojho veduceho az po niidzovd prista
tie. ZrozumiteFnymi manevrami a orientujiicou strefbou
duchaplne upozornil v blizkom lese pracujiicich drevoru-
bacov na havdriu, takze Reznidkovi poskytli skoni po-
moc a odviezli ho do nemocnice. Odtial bol neskor letec
ky prevezeny na doliedeme do ZSSR
Okrem spomenutej dvojice odstartovali proti nepriatel-
skym lietadlam na vyhlaseny poplach aj dalsi stihaci.
Ppor. Kocfelda odstartoval trikrdt К vederu postupne od
Startovali: ppor. Vendl, ppor. Sticka a este raz ppor. Кос
felda. К siibojom u2 pre siivislii pokryvku mrakov nedo-
slo.
Tankovanie. Npor. let. F. Chabera pocas pripravy na operacny let
vu nepriatelskeho roja, dim znacne pomohol Ssromovi Na
vySe Vendl takticky sprdvne viedol iltoky spredu proti Bf
109, ktore po Sromovom prilete volili ilnik zo siiboja
predfzenim pikovania, aby po nabrati rychlosti stiipavou
zatackou zmizli v mrakoch. Skoda, ze do siiboja nemohol
pre zaneseny filter zasiahnuf vediici roja ppor. Kocfelda.
V plnej sile mohla dvojica Kocfelda • Vendl zvratif skore
tohto siiboja jednoznacne vo svoj prospech
Intenzivna cinnosf Luftwaffe drfcala stihaci pluk v aktivi
te a bojovom napAti po cely den. Stihaci pluku starostli-
vo hhadkovali v priestore nad obidvoma letiskami. aby
zabranili Luftwaffe pokracovaf v bombardovacich mile
toch. I napriek tispechom vo vzdusnych siibojoch pluk
utrpel dalSiu strata Z druheho startu dvojice Reznidek
Matusek proti nepriatelskemu Ju 88 sa nevratil ppor
Reznidek. Dvojica sa vracala z letu namrzena. pretoze ne-
priatel vcas unikol. Na spiatodnom lete motor Reznidko
vej lavocky zacal ndhle stracaf otAcky a vysadzovat. Vzd-
pati sa z motora vyvalili bielo-Htd chuchvalce dymu, ne-
Luftwaffe v ten den vdbec neuspela vo vzdusnych siibo-
joch so stihacim leteckym plukom Nevysiel jej jeden
z hlavnych ciefov defimtivne vyradif letisko Tri Duby
z prevadzky. zmcif do najviac povstaleckych lietadiel na
tejto zakladni a opatovne ziskat’ vzdusnii prevahu a nad
vladu vo vzdusnom priestore nad postupne sa zmensujii
cim povstaleckym tizemim. co v siivislosti so zacinajticou
sa generalnou ofenzivou nemeckych pozemnych jedno-
tiek malo zohraf dolezitii ulohu. 1 preto sa 9 Bf 109
okrem ochrannej cinnosti a vofneho stihania siistredilo
aj na dosledny takticky prieskum centralneho povstalec-
keho priestoru. Luftwaffe si neiispech vo vzdusnych sii-
bojoch aspoii ciastocne vykompenzovala nAletmi na dasf
obrannych pozicii taktickych skupin v hlbke povstalec
kdho ilzemia a priamou podporou vlastnych pozemnych
jednotiek. Uz doobeda krdtko po 10.00 h 8 Ju 87D-5 1П.
Gruppe/JG 2 Immelmann z letiska Farmos intenzivne
bombardovalo a ostreFovalo budovanie povstaleckych
protitankovych prekazok na useku 6 taktickej skupiny
too
sl.OM-Vskl.ll IK |M>
1444 . |445
v pnestore Sekamny severne od Liptovskej Osady Dalsie
Styri dvojmotorovd UetadlA Henschel Hs 129B-2/R-2 od
IV. Panzergruppe/Schlachtgeschwader 9 (dalej Pz/SG
9) velenie Luftwaffe nasadilo na pnamu podporu bojovej
skupiny SS Schill s tilohou zlonut silny odpor povstalec
kych jednotiek pn Krupine, do sa operadnemu stabu Luf
twaffe v ten den aj za vydatnej pomoci 4 Hs 129B 2 pod
anlo. Povstalecka OPL jeden z titociacich Hs 129B 2 „го
te B“ od 13. Staffel/Pz/SG 9 z mad'arskej Gorgdnyoros
zfal zostrelila Horiaci stroj sa znitil pn Kremnici V je
ho troskach zahynul pilot oberfeldwebel F Bey.
Ш samotny fakt, ze velenie Luftwaffe zasadilo 18. 10 do
operacnych akcii 43 roznych typov lietadiel od viacerych
frontovych utvarov z Polska a Madarska sveddi. fe pripi
sovalo udernej sile tolkeho podtu koncentrovanych letec-
kych zbrani numonadny vyznam Nemecka strana oficial
ne potvrdila. ze 18. 10. stratila vo vzdusnych stibojoch 3
lietadlA. 1 Fw 190F, 1 Bf 109G a 1 Hs 129B-2.
V denniku 1. CSSLP sa po vyhodnoteni vsetkych ukazo-
vatelov uzavrela Atatistika uspesnosti za 18. 10. vo
vzduSnych stibojoch takto: 1 Fw 190F zostrelil ppor.
Hludka nad letiskom Tn Duby. 1 Bf 109G ppor Srom vy
chodne od Handlovej a 1 Fw 189A 2 rtm Dobrovodsky
pri Liptovskej Osade. Okrem toho Srom pravdepodobne
zostrelil 1 Ju 87D 5 severne od Banskej Bystnce a 1 Ju
88D-5 juhozapadne od Banskej Stiavmce. Dalej ppor
Sticka poskodil 2 Fw 190F nad letiskom Tn Duby, rtm
Dobrovodsky 1 Ju 88D 5 v priestore Jalna - Hronska
Breznica a 1 Fw 189A 2 severozapadne od Banskej Bys
trice. Stihaci pluk uskutocnil v ten deft celkom 23 ope
racnych letov v trvani 14 hodin 50 miniit.
Cinnosf pluku pocas nemeckej generalnej ofenzivy
Nepriatefskd lietadlo nezisteneho typu hned rAno 19 10
vykonalo letecky pneskum v centralnom povstaleckom
priestore. Skpt. Fajtl vyslal do vzduchu dvojclenny roj
Sticka Vendl. К stiboju nedoslo. pretoze pneskumnik
unikol. Dvojica pre istotu este hhadkovala dalsich 45 mi
niit, kym sa podasie rapidne nezhorsilo. Na 10/10 zatiah
nutA obloha a da2d z nizkych fazkych oblakov defimtiv
ne zahnali dvojicu na letisko. Velmi nepnaznrve pocasie
teda znova zastavilo operacmi cinnosf pluku.
Pocasie priniitilo 20. 10. velitela pluku presuntif aj zvy-
sok preriedenej 2. perute npor. Chaberu zo Zolnej na Tri
Duby. Stalo sa tak bez komplikacti po vykonani prvych
operacnych letov. na ktord piloti odstartoval] z letiska
ZolnA. Stihaci 2. perute pn svojom nAvrate uz pnstAli na
Troch Duboch. 0 9.15 h vzlietla dvojica Kocfelda Dobro
vodsky do pnestoru Rimavska Sobota Koctha. kde za
obcou Vrbovce zbombardovala 3 tanky pravej plukovej
skupiny 18. SS divizie tankovych granatnikov Horst Wes-
sel Stidasne zaznamenala ako budiice ciele pozemnych
naletov obranne postavenie nemeckych VGPL a DPL.
Dalsi dvojdlenny roj Stidka Vendl hlbkovym naletom na
padol koldnu 10 nakladnych Aut na ceste Revtica - Lube
nik. V tom istom priestore napadla dvojica Srom Dobro
vodsky bombardovacimi nAletmi dalsie 2 tanky. VzApAti
nato ostrefovala 4 tazke nakladnd auta. ktord t'ahali za
sebou v zavese kanony. Srom s Vendlom prekvapili ne
meckti jednotku pn oprave mosta v obci Muran. Zbom
bardovali a ostrefovali nakladnd autA privazajiice potreb-
ny matenal jedno z nich zapAlili. О chvflii neskdr kand-
novou pafbou vyradili 2 nakladnd auta na ceste vediicej
к Muranu Novy roj Kocfelda Hludka. ktory vystnedal
tiito dvojicu, pnspel к poskodemu dalsich 2 aut pn Mu-
ram a 7 nAkladnych aut pn Lubeniku. Roj zapAlil dve vo-
zidla. Hludkovt sa podarilo znidit odpor VGPL.
Aj torzo stihacov 2 perute startovalo a statocne zasaho-
valo proti postupujiicim autokoldnam pravej plukovej
skupiny 18. SS divizie Horst Wessel v pnestore Revtica
Muranska DlhA Liika Lubenik. Dvojica objavila 8 faz
kych nAkladnych Aut na presune, z nich 3 kandnovou
pafbou silne poskodila. Utok na vozidla juzne od Revticej
stihaci kvoli perfektndmu maskovamu nemohli vyhodno-
tif. Npor ChAbera mal probldmy s motorom lavodky v naj
nevhodnejsi das Po starte na bombardovaci nalet na ne-
pnatefskii autokoldnu pri Lubeniku ho vAzna porucha
motora priniitila vratit' sa na Tri Duby. V ten deft uz ne
uskutocnil ziaden operacny let.
Cinnosf Luftwaffe sa v stivislosti s prebtehajiicou gene
ralnou ofenzivou nemeckych pozemnych jednotiek vyraz-
ne zaktivizovala Jej operacny stab vyslal 20. 10 о 17.30
h na pnamu podporu bojovej skupiny SS Schill juzne od
Dobrej Nivy tn Si 204E od 2 Staffel/N’achtschlachtgrup-
pe 4 z letiska Malacky Novy Dvor IPV Stefanik, ktory
bol v ten deh nasadeny velitelom 3 taktickej skupiny na
dobytie gufometneho hniezda v pnestore SvAtA Anna (kd
ta 463). sa zhodou okolnosti nestal objektom bombardo
vama. V inknminovanom dase bol skryty na zeleznidnej
trati pn PodzAmcoku pod agatovymi stromami. Piloti
v hustnticom vecernom sere zbombardovali knzovatku
ciest pn BrezinAch. mekofko bomb zasiahlo zelczmcmi
traf. resp nAsyp. do sposobilo poskodeme a preruAente
trate Paralelne s touto pnamou podporou bojovej skupi-
ny SS Schill uskutodnili styri prieskumne Fw 189A-2 od
2. Staffel/NAGr 16 z Gyoru siroky prieskum nastupnych
priestorov do hlbky povstaleckdho lizemia, vysledky kto-
rych vyuiili uz nasledujiici den (21. 10.) vlastne pozemnd
jednotky. Vzdusne krytie Fw 189 obstarAvali dva stihacie
stroje Bf 109G-6.
V sobotu 21. 10. mal stihaci pluk к dispozicii uz len 10
letuschopnych lietadiel a 15 pilotov. Po rannej hmle. kto-
rA len pomaly ustupovala, sa zatiahnutosf oblohy udrza
la v rozpati od 8/10 do 6/10, dohfadnosf kolisala od 10
do 20 km Velitelstvo leteckej skupiny ziadalo. aby stiha-
ci pluk bombardovanim a ostrefovanim zdrziaval postup
nepriatefa na vsetkych prisunovych komunikaciAch
v priestore MurAh. Revtica. Lubenik. kde sa nepriatef
v uzkych dolinAch navyse vyborne maskoval a zosilhoval
svoju OPL. Kolotod operadnych letov v ten den zacala roz-
krticaf о 12.55 h dvojica Kocfelda - Dobrovodsky. V pries
tore Murah poskodila 1 auto. Vzapati Kocfelda na ceste
MurAn Revtica zbombardoval 2 auta a spolocne so svo-
161
SI.OVI.XSKEtF iectvo
1444 • |445
jim cislom ich kanonovou palbou zniCili. Bomby zhodene
Dobrovodskym na revticky most nevybuchli. V tom istom
pnestore „zauradoval" aj dal§i roj Stehlik Hlucka. Zvef
kej koldny 15 nAkladnych dut 4 zmCil a 6 poskodil. Dal-
sie vozidH zbombardoval Hlucka v obci Muranska Dlha
Liika. Stehlik pri navrate na leteckii zakladnu zbombar
doval nepriatefskd obrannd postavenie jednotky’ bojovej
skupiny A z armadnej skupiny Heinrici zasadenej pri
Cervenej Skale Bombardovacie skore v utokoch na po
zemnd ciele v priestore Mu ran - Muranska Dlha Liika
uzavrel roj v zlozeni Srom Vendl, ktory znicil 1 naklad
ne auto a 2 dalsie poSkodil.
Stihadi 2. perute Borovec - Valousek zbombardoval!
a ostreiovali autokolonu pravej plukovej skupiny 18. SS
divizie Horst Wessel seveme od Rimavskej Bane, ktoni
vzdpati zafahli kanonovou palbou Ppor. Valousek okrem
resnickom tuneli. DalSie tri Si 2O4E z letiska Malacky
Novy Dvor vsak zaiitocili na severny a juzny portdl tune
la seveme od Dobrej Nivy a znemoznili mu opustif tunel
prerusiac na troch miestach zeleznidmi traf Takmer pa
ralelne s taktickym prieskumom uz spomenutych Sty
roch messerschmittov vykonal jeden Fw 189A 2 bojovy
prieskum pred 18 SS divfziou Horst Wessel a druhy pred
SS brigddou Dirlewanger juzne od Ruzomberka.
Zatiaf co Luftwaffe 22 10. obmedzila svoju cinnosf pre
vefmi zle pocasie iba na poveternostny prieskum a na
nocnd zhadzovanie letakov z paluby Ju 52 v priestore Tel-
gArt. stihaci pluk napriek totalne zatiahnutej oblohe
(10/10 mrakov vo vyske 300) a viditefnosti do 5 km stis-
tredil svoju operacmi Cinnosf na bombardovame a ostre
fovanie nepriatefskych Aut. tankov a transportov lavej
plukovej skupiny 18. SS divizie Horst Wessel v priestore
Maskovanie lietadla La-SFN c. 69 ppor. L. Valouska na letisku Tri Duby 23. 10. 1944
tohto operacndho letu vykonal spolu so srtm. MatuSkom
start proti nepnatefskym lietadlAm Roj Chabera - Boro
vec uzavrel v ten den operacmi cinnosf za 2. peruf bom
bardovanim nepriatel'skej autokolony na ceste pri Revii-
cej.
Pomerne priaznive pocasie v ten den vyuzila aj Luftwaffe.
Pri monitorovani pozemnej situacie na povstaleckom
tizemi (islo о taktickd prieskumy pred bojovou skupinou
SS Schill a 178. diviziou Tatra), ktord vykonali prieskum-
nd lietadla Bf 109G-6/R-2 od 2. Staffel/NAGr. 14 z letis
ka Csakvar, ziskane informacie vyuzilo 6 bombardova
cich Ju 87D-5 z letiska Farmos na priamy nAlet na IPV
StefAnik nachAdzajiici sa о 15.00 h na leleznicnej stani-
ci DobrA Niva. Vyskove krytie litociacich bombarddrov
zabezpeCovali 2 Bf 109G-6. Junkersy zasiahli IPV zbliz
ka. No 7 dalsich bomb vybuchlo na kofajniciach. Sprie
vodni stihaci kanonovou palbou zasiahli vozefl panciero-
vdho vlaku. ktoreho posAdka sa snazila vlak ukryf v ne
Mytna - Lovmobana • LuCenec, kde sa dal v ten deft front
do pohybu. To bol hlavny ddvod, preco sa stihaci nepiis
fali do operacnych zasahov vo vzdialenejsich priestoroch.
Svoje urobilo aj krajne nepriaznivd pocasie. Koldny obr
nenych transportdrov. Aut a tankov prenikali pod ochra-
nou pocasia takmer nepozorovane od Lucenca az к obci
Mytna. kde boli spozorovane dvojicou Kocfelda • Dobro
vodsky.
Roj vzapdti zbombardoval a ostrefoval asi 30 tesne vedla
seba zhromazdenych aut, z nich 2 zapdlil Hned po ndvra
te roja na Tri Duby sa naplno rozpnidil bojovy prieskum
Stihaci zacali kontrolovaf pohyb nepnatefa i na prisuno-
vych cestAch do exponovandho priestoru Dalsi dvojclen-
ny roj Kocfelda - Hlucka u2 zastihol nemeckti koldnu
pred obcou Lovinobana. roztiahnutii do dfzky 5 km. Кос
felda napadol 4 auta, z meh 1 zapalil. Zvysnd poSkodili
spolodne. Pri spiatocnom lete juine od Mytnej zazname-
nali silnti cinnosf VGPL a zaregistrovali presun 4 tankov
162
si omxsm 11 ik nu
14+4 1445
severne od obce Hludka si zvysne kanonovd strelivo ..po-
SetriT na licinny nalet na autA. z nich 1 znicil a presne
nezisteny pocet Aut ostrerovanim poskodil
Tu istii autokoldnu v priestore juine od Lovinobane,
v ktorej sa nachddzali aj tanky, napadla dvojica Valousek
Matusek Ppor. Valousek zhodil bomby do tesnej bliz
kosti autokoldny. Hned nato strefbou z palubnych zbrani
zasiahol 1 fazke nakladne auto, ktord explodovalo a zho
relo Presnou kandnovou paTbou z prizemnej vysky 200-
300 m trafil aj do dalsich aut. ktore silne poskodil Vysle-
dok Matuskovho bombardovania nebolo mozne presne
overit Neskorsie • po pristati. zaveseni bdmb a napineni
zasobnikov streliva, srtm. Matusek znova odstartoval,
tentoraz s velitefom 2. perute npor. Chaberom, aby tispeS
ne zasiahol v tom istom pnestore ten isty pozemny cief
Dvojica zasiahla tak lidinne. ze celii kolonu nacas zasta
vila. Aj roj Sticka - Vendl si podinal obratne v pnestore
Lovinobaria. Sticka zbombardoval kolonu 6 nakladnych
Aut. ktord okamzite nato ostrefoval. Vendl znicil na ceste
Divin Tuhar presnym bombardovacim naletom nemeckd
auto. Dvojica Hlucka Dobrovodsky napadla koldnu 10
nAkladnych aut na ceste Mytna Pila a 2 z nich znicila.
Severne od Pfly poskodil Valousek 4 nakladne autA.
V priestore Lovinobana ako poslednA zasiahla dvojica
Stehllk Kocfelda, ktord poskodila nezisteny pocet vozi
diel.
Nebolo v pocetnych silAch a ani v leteckych bojovych
moznostiach stihacieho pluku v ten den celif silnemu na
poru nemeckych pozemnych jednotiek bojovej skupiny
SS Schill v priestore Pliesovce Sasa BabmA. Pluk ne
mohol zabranif tomu. aby pravA plukovA skupina 18 SS
divizie Horst Wessel nenadviazala spojenie s jednotkami
bojovej skupuiy A z armadnej skupiny Heinrici v pnesto
re Telgart. Nemohla zvyskom svojich lietadiel v zlom po
casi priamo podporovaf ani vlastnd jednotky 6 taktickej
skupiny juzne od Ruzomberka. ktord klAdli statocny od-
por proti SS brigade Dirlewanger
Luftwaffe pre nizku kopovitii oblacnost. najmA nad stred
nym Slovenskom. oblohu zatiahnutii na 10, 10. viditef
nosf do 10 km, obcasny dazd1, opaf zapauzovala. Okrem
jedineho poveternostndho a bojoveho pneskumu pred 18
SS diviziou Horst Wessel nevykonala ziaden my let.
Stihaci 1. CSSLP i v tomto pocasi rozvinuli operacmi Sin
nosf. Chdbera a Borovec zbombardovali obec Necpaly,
pretoze v nej id boli dislokovane jednotky 2. pluku SS
brigddy Dirlewanger. Dalsi dvojdlenny roj ValouSek Ma
tusek zbombardoval a ostrefoval delostreleckd batdrie a 2
ndkladne autd Tavej plukovej skupiny 18 SS divizie Hor-
st Wessel severne od obce Pila. Srom s Hludkom zbom
bardovali nepriatefskd palebnd postavenie pechoty na kd
te 335 severne od Pfly a pri spiatocnom lete prepadh ka
ndnovou pafbou kolonu 8 nAkladnych aut, z nich 1 vozi-
dlo zapalih. Kotu 335 lispeSne prepadli aj dalsie dvojice:
Chabera Borovec a Stehllk - Hlucka. Stehlik po plnom
zasahu lavocky od nepriatefskej OPL s tazkosfami dotia
hoi masinu na Tn Duby. Hlucka cestou na zakladnu
ostrefoval 4 nepriatefskd tanky na ceste Pfla • Podkrivan.
Agilnemu roju Valousek MatuSek sa podanl husArsky
kiisok Zbombardovali a ostrefovali nepriatefskd tanky
a auta Tavej plukovej skupiny 18. SS divizie Horst Wessel
na ceste severozapadne od obce Mytna. Matusek pria
mym bombardovacim zdsahom znicil tank a kandnovou
pafbou 1 osobne auto Valousek pri nAvrate poskodil se-
verne od Lucenca 1 nAkladnd auto Dvojica Kocfelda - Do-
brovodsky prekvapivo licinne zasiahla proti pancierovd
mu viaku z bojovej skupiny A z armadnej skupiny Heinri
a v pnestore 3 km pred obcou Krafova Lehota, idiicemu
na pomoc SS bojovej skupine Wittenmayer a zosilnene-
mu prAporu 14 SS divizie na horny Liptov Pri nAvrate
roj ostrefoval nepnatefa v pnestore Liptovsky Sv. JAn
Podturen Ten isty pancierovy vlak napadla aj dvojica
Sticka - Vendl Pri nAvrate zasiahli proti nepnatefskej
jednotke na kdte 964 v lidoli Stiavmcky Operacny licet
za 23. 10. (zniceny tank, 5 nakladnych Aut so zivou silou
a vojenskym materialom. 1 poskodeny pancierovy vlak. 9
nakladnych Aut, 4 tanky a 1 delostrelecka batdria| uza
vrela dvojica Srom Kocfelda bombardovanim a ostrefo-
vanim obrannych pozicii nepriatefskych jednotiek Tavej
plukovej skupiny 18. SS divizie Horst Wessel zasadenych
na okraji lesa severne od obce Pila. Stihaci pluku usku
todnili v ten den 22 letov v trva
ni 12 hodin 45 miniiL
Toho dna sa skoncila aj liplnA
evakuAcia materiAlu stihacieho
leteckeho pluku na Zolnej Po
jazdne letecke dielne sa vrdtili
do HAjnik Vsetok nepotrebny
material a dve havarovane a ui
neopravitefne lavodky boh za
pAlene LikvidacnA jednotka za
pomoci zastupcov vojenskej
spravy demontovala drevene
biidy a elektnckd vedenie vedii
се na роГпё letisko ZolnA Pomerne vefkA vzdialenosf me
dzi Startom lietadiel Luftwaffe na орегаспё lety z pof
skych a niadarskych letisk a konecnymi ciefmi na pov-
staleckom lizemi Slovenska sa pri prevlAdajiicom ne
pnaznivom poCasi koncom oktdbra 1944 podpisala na
viacdennej absencii Luftwaffe. Navyse v dobytych priesto-
roch na lizemi Slovenska nemal operacny Stab Luftwaffe
к dispozicii betonovd VPD letisk. Nepriaznivd pocasie 24.
10. vyradilo liplne Luftwaffe z cinnosti.
Krajne nepriaznivd pocasie. ktore zavladlo 24 10 1944
nad celym Slovenskom [na 10/10 zatiahnuta obloha, vef
mi nizka oblacnost’, dazd, viditefnosf do 5 km). klAdlo na
pilotov stihacieho pluku nesmierne nAroky pn vykonani
poslednych utokov na pozemne ciele nepnatefa Dvojica
Sticka Dobrovodsky urobila ddstojnti bodku za operac
non cinnost’ou 1. perute. ked prepadla hlbkovym litokom
pancierovy vlak v pnestore KrATova Lehota Podturen
a preventivne zbombardovala zeleznidne nadrazie v Kra
fovej Lehote, aby nacas zabranila presunom nepriatef-
skych zeleznicnych transportov. Dalsi roj 1 perute v zlo
zeni Srom Hlucka. ktory odstartoval do priestoru Su-
per. let. Rudolf Borovec
163
si.om\ski.luk< no
1444 1*45
miac - Cervena Skala, aby presnym bombardovanim zdr-
zal postup spojenych jednotiek bojovej skupiny
A z armadnej skupiny Heinrici a jednotiek pravej pluko-
vej skupiny 18 SS divizie Horst Wessel, sa musel pre zle
podasie vrAtif. Dvojica Valousek Matusek stihla aj v mi
zernom pocasi presne zbombardovaf a ostrefovaf nepria
teTskii autokoldnu juine od Detvy. zapAlif 1 vozidlo a na
plno zasiahnuf kandnovou palbou dalsie 3 auta.
Defimtivnu bodku za operadnou cinnosfou celdho pluku
na uzemi Slovenska dal npor. Chabera. Vykonal poveter
nostny prieskum. Po jeho nAvrate skpt. Fajtl pre vefmi
nepriaznive pocasie zastavil operacmi dinnosf pluku, ten
toraz uz natrvalo Pluk vykonal v ten den 7 letov v trva-
ni 3 hodiny 30 miniit.
Prinos stihacieho pluku a jeho vyfazenost na povsta-
leckom uzemi
Stihaci pluku okrem toho, ze majstrovsky a v pravy das
vyuzivali techmckd prednosti stmAsfvalcovdho dvojrado
vdho hviezdicoveho motora Svestov Me 82 FN s dvojry
chlostnym kompresorom s pnamym vstrekovanim paliva
do valcov. mali aj bohatd frontove skusenosti, co v plnej
miere vyuzivali na povstaleckom nebi. Okrem toho sa na
bojove operacne lety pnpravovali podrobnym stiidiom
frontovej situacie. Detailnym bojovym prieskumom si
ustavicne prehlbovali znalosti о operacnych priestoroch.
Premysleny systdm HS (paviik hlAsok rozmiestneny v te
rene a v blizkosti frontu), vybudovany velitelstvom letec
tva 1. CSA na Slovensku. az do polovice oktdbra 1944 do
bre mapoval pohyby nepriatefskych lietadiel, sltiiil teda
ako zdroj informacii, ktord spracovala UHS. aby ich po-
tom postupila velitelstvu letectva, etablovandmu v Ban
skej Bystrici. To s definitivnou platnosfou predostrelo
priamym telefonickym spojenim bojove lilohy velitefovi
stihacieho leteckdho pluku. Okrem toho skpt Fajtl bol
v priamom telefonickom spojeni s UHS a prostrednictvom
nej prakticky aj s hlAskami v terdne. Priamou linkou bol
spojeny aj s letiskom Tri Duby a. samozrejme. s vlastnou
navadzacou stamcou RSB v priestore letiska Zoina. Nou
obsluhujiici ddstqjnik sprostredkiival pilotom vo vzduchu
rozkazy velitefa pluku. Znadnou nevyhodou pre stihacov
v tejto siivislosti bolo, ze chybal systdm navadzania pros-
trednictvom navadzacov, rozmiestnenych vo frontovych
lisekoch.
Je pochopitefnd, ze mnozstvu poziadaviek velitefstva le
tectva nemohol skpt Fajtl silami stihacieho pluku vo
vsetkom vyhovief. V mozaike okamzitych taktickych roz-
hodnuti musel uprednostnif leteckd lidery do priestorov,
kde zAsahy stihacieho letectva boli najpotrebnejSie.
V systdme spomenutych komponentov, ktore znacne
ovplyvnili operacmi letecku cinnosf pluku. mali svoje ne-
zastupitefnd miesto tvorive improvizacnd schopnosti sa
motnych stihadov Vtfaka tomu piloti vefakrat dotiahli do
lispesndho konca neuplnd rozkazy. resp. poziadavky veli
tefstva letectva, ktord v dosledku ustavicne sa meniacej
povstaleckej frontovej situAcie bolo treba pruzne konkre
tizovaf. Casto v inom, nahradnom priestore. aby sa do
najefektivnejsie vyuzili bojovd prostriedky a bojovA tech
nika. Pretoze takmer z kaiddho bojovdho letu sa vracali
lavocky rdzne poskodend - zasiahnute nepriatefskou pro-
tilietadlovou strefbou r&znych kalibrov, museli sovietski
specialist spolu so slovenskymi mechanikmi. zbrojArmi,
motorArnu. di drakarmi odviesf obrovske penzum prAce,
aby udrzali do najvAdsi podet lietadiel v bojaschopnom
stave. V tejto neobydajne zasluznej praci vydatne a obe
tavo pomAhali i prislusnici leteckych pojazdnych dielni.
Ich pritomnosf na letisku v Zolnej (od 20. 9. boli к dispo-
zicii stihaciemu leteckemu pluku az do jeho odletu z pov
staleckeho ilzemia) umoznovala technickdmu personAlu
zrealizovaf sirokii skAlu udrzby a oprAv Lavodiek. vrAtane
generAlnych oprAv. dim vefmi pozitivne ovplyvnili mobil
nosf bojovych prostriedkov a ich navrat do operadnej din-
nosti.
Smiru lispesnej operacnej cinnosti stihacieho leteckeho
pluku od jeho priletu na povstaleckd lizemie Slovenska
az do jeho odletu (25. 10. 1944) к 2. LA preruSili viac
dennd vymitend prestAvky, zapridinend vefmi nepriazm
vym pocasim Vtedy aj tzv. nocni „furmani" sovietskeho
diafkoveho letectva museli obmedzif zAsobovaciu cinnosf
vzdusnym mostom. do sa negativne prejavilo i na operac
nej aktivite stihacieho pluku. Na docasnom obmedzem
operacnej cinnosti pluku sa ,.podpisali“ i penpetie spoje
nd s analyzou vzorky benzinu s oktanovym cislom 72
a etylizovandho benzinu s oktAnovym dislom 85. ktordho
bolo na letisku Tri Duby v pozemnych skladoch asi 300
tisic litrov, teda dostatok. Vysledky rozboru tohto benz!
nu (oznacovaneho nespravne ako Biboli. bi benzin. bo
= benzol, li = lieh), ktord prisli z Moskvy. umoznili mixo-
vaf ho so sovietskym produktom R 9 a americkym I T S,
dim sa dosiahol ekvivalent asi 90 oktAnov. takze odpadla
starosf о zasobovanie pohonnymi hmotami. Pribudli vsak
fazkosti s pocasim v zAvere operacnej dinnosti stihacieho
leteckdho pluku.
Niet sporu о tom. ze stihadi pluku mali limitovany cas na
Atarty, vyhfadAvanie a zistenie vzduSndho a pozemndho
ciefa. I nAvraty z operacnych letov na vlastnii zakladnu
boli vymedzend pocasim. horskym priestorom, zAsobou
benzinu, streliva, techmckym stavom lietadla, absentujii
cim navadzacim systdmom. Piloti sa museli spofahnuf sa-
mi na seba. Vysoke operadnd tempo klAdlo na stihacov
neobydajnd naroky V tizkych horskych dolinAch strednd
ho Slovenska museli stihaci permanentne kontrolovaf
pracovny rezim motora. cas a traf letu (najma pri forsa-
zach), poditaf so zvyskom paliva a streliva pre pripad. ie
pn nAvrate narazia na nepriatefa. Stihaci pluku svojimi
bojovymi vysledkami potvrdili, ze zvlAdli zlozity komplex
tiloh spojenych s operacnymi letmi. ktord si vyziadali vy-
soky stupen operativneho myslema a tvorivdho konania
Vysledky pluku statisticky presvedcivo dokumentujii, ze
stihadi vdaka operativnemu a samostatndmu mysleniu
vyriesili cely rad zlozitych situAcii. v ktorych sa dokaza-
li okamzite a sprAvne rozhodnuf. bleskovo zmobilizovaf
vsetky svoje vedomosti a frontovd skiisenosti. dim potvr-
SLOVKSSKElETH TVO
1444 1445
dill aj svoju psychickti pohotovosf na maximalne vofove
vypdtie Vysledky potvrdzujii, ze stdb pluku (a najma je-
ho velitef Skpt. Fajtl) dokazal ciefavedome optimalizovaf
a vhodne kultivovaf fyziologicke i psychickd rezervy pilo
tov v koreSpondencu s vefmi narocnymi operadnymi ulo-
hami. Tato Fajtlova schopnost maximdlne prispela к zla
deniu kolektivu a ..vyprovokovala" tisilie stihacov vyrov
naf sa s mnozstvom vefmi fazkych a zlohtych bojovych
situacii. 0 pruznej pnsposobivosti stihacov svedci aj sku
tocnosf, ze sa dokazali vefmi rychlo adaptovat' na novd
potreby povstaleckeho frontu vyuzijiic pntom bohate
skiisenosti z operaCnej Cinnosti na zApadnom fronte, kto
rd spodivali v stfhani nepriatefskych lietadiel. v ochrane
a sprevadzani vlastnych bombarderov. Na povstaleckom
nebi vsak museli rozSirif register svojej operacnej cin-
nosti a prevziaf na seba aj ulohy „sturmovdho" a bombar
dovacieho leteetva, hoci v ZSSR neboli vobec precviceni
na bombardovanie stihacimi lietadlami
Odlet pluku zo Slovenska
V posledny oktdbrovy tyzden v roku 1944 najvyssie pov
stalecke organy rozhodli pod tlakom matenalnej a tech-
nickej prevahy nemeckych okupacnych vojsk о prechode
povstalcov na partizansky spdsob boja. Tym sa fakticky
stihaciemu leteckemu pluku: ..Dakujem za spolupracu.
pluk nech rozhodne sam. organizovany boj konci, ustupu-
jeme do hor " velitef pluku definitivne zastavil leteckd
akeie Vydal poslednd instrukeie a rozkazy tykajiice sa
priprav na listup, zmeema lietadiel neschopnych letu. po
honnych hmot a ineho leteckeho materidlu, aby nepadol
do rtik nepnatefa Po vymene telegramov medzi skpt.
F. Fajtlom a velitelom 2 LA genplk. Krasovskym (velitef
pluku oznamil listup stihacieho leteckeho pluku. nemoz
nosf pnjaf dalsie sovietske lietadla La 5FN a Il 2 m3 pre
akiitny nedostatok nahradnych leteckych ploch. no pre
dovsetkym pre vefmi zle pocasie ktore by znemoznilo
s najvacsou pravdepodobnostou navrat sovietskych lieta-
diel po maximalne jeden- az dvojdftovej operaCnej Cinnos
ti z povstaleckeho tizemia Slovenska) a po obdrzani spra
vy velitefa 2. LA о pocasi v pnestore Krosno. Skpt Fajtl
odponidal ustiipif trasou Tri Duby - Krosno s tym. ze ne-
zakazal presun druhou trasou Tri Duby Debrecin (oba
cielovd priestory boli pod kontrolou Sovietskej armady).
V krajne nepriazmvom pocasi odstartovalo z letiska Tri
Duby jedenast' prislusnikov leteckdho pluku na La-5FN.
ku ktorym sa. so stihlasom velitefa pluku, pripojil i jeden
Bf 109G-6 z Kombinovanej letky, pilotovany rtk. let
G. Kubovidom. Po dramatickom a vycerpavajucom presu
ne sa podanlo iba trojclennemu roju, vedenemu Skpt. Faj
Vo vefkom hangari na letisku Tri Duby sii uz stroje La-5FN 25. 10. 1944 pripravene na odlet do ZSSR.
konci odpor povstaleckej 1. CSA na Slovensku ako orga
nizovandho celku. Po telefonate velitefa leteetva povsta
leckej armady mjr. gst. J. T6tha z 25. 10. adresovanom
tlom (Chabera. Srom) pristaf na letisku Stryj v Pofsku.
Stihad MatuSek pre poruchu motora pristal v horach na
uzemi Slovenska v pnestore medzi obcou Domanovce
165
m.ov»>sKt.Lf гкtvo
1*H I'M?
a Spissky Hrusov a pridal sa к partizanom. Rtk. let. Ku
bovic zahynul pn havdrii lietadla. ktord sa znitilo v pla
menoch na vychodnom Slovensku pri Hermanovciach.
Ostatni piloti (Stehllk, Sticka. Vendl. Hlucka, Valousek
a Kocfelda) pristAli v priestore Oradea Mare a Aradu
v Rumunsku. V boji proti nepnatefovi pokracovali pri
sludnici stihacieho leteckeho pluku. premenovaneho 28
11 1944 za zasluhy v SNP na Zvolensky. po doplnenl
svojho stavu v zimnych mesiacoch r. 1944-45 a po reor
ganizAcii na pluk s tromi perufami v rdmci 1. &. zmiesa
nej leteckej divizie (I. CSZLD) v aprili a v maji 1945 v le
teckych bojoch о priemyselny ostravsky komplex. Pri-
slusnici leteckdho a pozemndho personalu stihacieho le-
teckeho pluku. ktori neboli presunutl z uzemia Sloven-
ska, bojovali pod velenim skpt. Rejthara v hordch ako
partizani
Podas takmer styndsatdnovdho posobenia pluku na pov-
staleckom lizemi Slovenska stihaci okrem 9 evidentne
zostrelenych nepriatefskych lietadiel pravdepodobne zos
trelili dalsie 3 a valine poskodili dalsich 7 lietadiel vo
vzdusnych subojoch. Na zemi zmcili 6 lietadiel nemeckej
Luftwaffe. 0 bojovej produktivite pluku sveddi i mnozstvo
lispesnych zAsahov pozemnych ciefov: 74 znicenych
a 125 vA2ne poskodenych nepriatefskych nakladnych Aut
s vojskom i materialom. 15 znicenych a 17 poskodenych
stabnych osobnych Aut. 8 znicenych a 13 poskodenych
delostreleckych a minometnych baterii. 2 znicend all
poskodenych tankov. 1 znicend obrnend vozidlo, 1 posko
deny obrneny vlak. 3 poskodend lokomotlvy, 12 zmce
nych a 10 poskodenych zeleznicnych vagdnov. 12 znide-
nych a 3 poskodene mumcne sklady. 5 znidenych a 5 pos-
kodenych gufometnych hniezd. 20 znicenych a 6 poSko
denych povozov s vojenskym materidiom. 2 znicend sta
novistia nepriatefskdho velitelstva. 2 ziudend a 1 posko-
deny motocykel a ind vojenske objekty a ohniska odporu.
ktord nebolo mo2nd vyhodnotit’ pre vybormi nepriatefskd
kamuflAz, resp. neprehfadny teren. zld pocasie. Ci silnti
nepriatefskd paTbu Pluk uskutoCnil 563 operacnych le
tov v celkovom trvani 376 hodin a 10 mindt. Na nepriate
fa zvrhol 624 bomb a vystriefal asi 50 000 kanonovych
nAbojov.
V boji s nepriatefskou protilietadlovou obranou pri letec-
kych naletoch na pozemnd ciele v priestore Pravenec za-
hynul ppor. F. Vaculik (20. 9). ppor. B. Mraz v priestore
Blaufus pri Kremnici (7. 10.) a ppor. T. Motydka v pries
tore Diviaky (15. 10 ). V slovenskych horach v priamom
boji s nepriatefom zahynuli ako partizani por. R. Borovec,
mladsi lejtenant Medvedev a starsina Saposnikov Okrem
toho stihaci letecky pluk utrpel i (falsie straty. Por. F.
Kruta bol pre vadnu ponichu motora prinuteny pristAf na
nepriatefskom uzemi. Jeho odysea nAvratu sa skoncila
utekom zo zajatia. К jednotke sa vratil v aprili 1945. Por
J Reznidek niidzovo pristal s rozstriefanym lietadlom
v hornatom terene asi 8 km severne od Banskej Bystrice
a utrpel fazkd zranenie. Pri dtoku na nepriatefskd po-
zemnd ciele v pnestore Ruzomberok Tiirciansky Sv
Martin 21. 9. utrpel fazkd zranenie aj ppor F. Loucky
Zraneni stihaci boli prevezeni sovietskymi lietadlami do
nemocnic na uzemi ZSSR.
Bojove vysledky pluku v SNP potvrdzujii, ie idlo о pevny
organicky celok lietajuceho i pozemndho personAlu. ze
pomoc povstaleckym vojakom a partizdnom jeho prislus
nici chApali ako vlasteneckii povinnosf, ako svoj prinos
oslobodeniu vlasti. Pri plneni operacnych dloh si obeta-
vosf. odvaha. statocnosf a kazdodenne prostd hrdinstvo
podavali ruky za maximAlneho vypatia vole kazdeho pri
siudnika pluku.
Prislusnici Kombinovanej letky. 1. cs. stihacieho letecke-
ho pluku Zvolenskdho, tecluucky a lietajuci personAl
Skupiny vzdusnych zbrani mjr. Trnku, letci z prdporu
kpt. Haluzickdho. kpt Kunica. roty npor Minku. npor.
Zubrika, spolu s letcami. ktori presli specialism precvi
Cenim na lietadld v sovietskej leteckej skole vo Vjazni-
kdch ci v inych leteckych ucilistiach. vytvorili 1 CSZLD
v ZSSR
Pretoze Cechov a Slovdkov nebolo tofko, aby mohli napl
mt organizaciu celej divizie. bo) technicky letecky perso-
nal divizie doplneny sovietskymi specialistami vsetkych
potrebnych odbornosti. Divizia bola zasadend do bojov
v zostave sovietskej 8 LA pocas Ostravskej operacie 4.
UF v jej najdolezitejSej etape.
Divizia podporovala sovietske pozemnd jednotky a 1. ds.
tankovii brigddu v ich boji о Opavu, Moravsku Ostravu,
Tddin a okolie. 1. CSZLD sa tak vefmi vyznamne zasliidi
la о vybojovanie pristupov к Moravskej brAne. a tym aj
о oslobodenie Ceskoslovenska
Personalne zlozenie pluku
Velitefstvo pluku; velitef pluku skpt. Frantisek Fajtl,
zAstupca velitefa pluku Skpt. Jan Kldn. ndcelnik stAbu
pluku skpt. Stanislav Rejthar, pobocnik velitefa pluku
por. Jiri Sehnal. stars! uizimer pluku star. lejt. tech Ser-
gej Trifonovid Vinogradov, jeho zastupca pre letecke
zbrane star lejt. tech. Ivan Petrovic Kaplun, zdstupca
starsieho inziniera pluku pre specialistov star. lejt. tech.
Boris Naumovid Babiner. sifrovaci ddstojnik mlads. lejt.
Sumilov. lekdr pluku kpt. Karandajev.
1. peruf: velitef perute npor. Josef Stehlik. zAstupca veil
tela perute ppor. Leopold Srom. piloti ppor. Frantisek
Stidka, ppor. Pavel Kocfelda. ppor. Antonin Vendl, ppor
Jan Skopal. ppor. Stanislav Hlucka. ppor. Stanislav Toca-
uer. rtm. Eudovit Dobrovodsky Peruf disponovala 39 pri
slusnikmi CA ako pozemnym technickym personalom,
z toho 33 poddostojnikmi a 6 ddstojnikmi
2. penit: velitef perute npor. Frantisek Chdbera. zastup
ca velitefa penile ppor. TomAs Motycka. piloti por. Ru
dolf Borovec. ppor Ladislav Valousek, ppor. Frantisek
Kruta. ppor. Frantisek Loucky. ppor Jiri Reznicek. ppor
Bohuslav MrAz. Srtm. Anton Matusek. ppor. Frantidek
Vaculik. Peruf disponovala 39 prisludnikmi CA ako po
zernnym technickym personalom. z toho 27 podddstoj-
nikmi, 6 ddstojnikmi a 6 vojakmi, prislusnikmi CA.
166
Si OXKSSKbLl IFCTVO
1944 194.*
7. kapitola
Sovietsky vzdusny most na pomoc SNP
Jan Stanislav
Korespondenciu so sovietskymi veteranmi a cast podkladovych matenalov pre 7. kapitolu poskytol Stanislav Bursa
Cesty к zrodu mosta
SNP bola dlhodobo pripravovanA ozbrojena akcia. Najvys-
§ie sovietske vojenske a politicke organy, vrAtane NKVD,
boli о tychto pripravach priebezne informovane, no z hla
diska metodiky a zAsad plAnovania litocnych operAcii nie
vcas a nie na ziadiicej vojensko-odbomej lirovni Mali te-
da dostatok zAkladnych vojenskych i politickych infor
mAcii о pripravovanom povstanf na Slovensku, potvrde
nych i na medzinarodnej lirovni vymeny informAcii. So
vietska strana mala v auguste 1944 к dispozicii oficiAlne
dvakrAt privezeny vojensky plan povstania. vypracovany
vo VU pplk. g§t J. Goliana. politicky navrh ilegAlnej KSS
a Catlosovo memorandum na spoloCnii vojenskii akciu
so ZSSR na zachovame slovenskAho Statu odtrhnuteho
od Ceskoslovenska pod mocenskou zastitou ZSSR (ktoni
vsak sovietska strana oficialne odnuetla tvrdenim. ze ne
mA „tendencie rokovaf s nasimi quislingmi").
Sovietska strana po obdrzani tychto roznorodych nAvr
hov zotrvala aj vinou cs. strany, charakteru sprAv a doda
nych informAcii v dlhom oficidlnom mlcani, prakticky az
do vypuknutia SNP, bez toho, aby dala najavo svoje stra
tegickA zAmery 6s. exilovej vlAde v Londyne, VU a ilegal-
nej SNR. Sovietska strana mala totiz po spracovani rftz-
norodych cs. nAvrhov dostatok racionAlnych dovodov na
to. aby neriskovala prezradenie plAnu strategickej opera
cie a planu fazenia jednotiek CA Neudelila preto svojmu
..malemu’4 spojencovi patnene pokyny, neposkytla onen
tujiice informAcie. ci indie Cs. strana ako zmluvny par
trier a spojenec rataf so zaclenenim pnpravovanej pov
staleckej akeie do operaCnych plAnov CA
Stalo sa tak. hoci sovietska strana si bola pine vedomA
zAvaznosti Cesko slovensko-sovietskej spojeneckej zmlu
vy z 12. decembra 1943 pre obidve zmluvne strany V roz
hodujucich augustovych dftoch r 1944 zaujala к vojen
skemu plAnu povstania oficialne zdrianhvy postoj. preto-
ze najvyssie sovietske vojenske velenie malo vtedy uz
к dispozicii kriticke stanovisko generAlneho stAbu CA
к vojenskAmu plAnu povstania, ktory ho povazoval za ne-
reAlny. kedze nezohfadnoval moznosti bleskovych nemec
kych vojenskych protiopatreni a znadne silnu nepnatef
skii obranu pristupov ku Karpatom Neobsahoval. podob
ne ako Catlosovo memorandum, rozpracovame prechodu
Vychodoslovenskej armAdy na stranu CA. co generalny
Stab (GS) len utvrdilo, ze tAto armada nedosiahla stav
skutocnej bojovej pohotovosti na ozbrojenA vystiipenie.
Siicasne vsak GS pnpiistal. ie moze prevAzif politickA
hfadisko a ie CA moze dostaf rozkaz ist na pomoc pov
staleckAmu Slovensku skor. nez bude samotny utok so-
vietskych jednotiek cez Karpaty pnpraveny vojensky. po-
cetne i materidlno-techmcky.
Pre najvyssich sovietskych vojenskych a politickych Cim
tefov zostal Golianov vojensky plAn povstania do vypuk
nutia SNP viac menej nerealisticky. Po vypuknuti SNP
sovietska strana akceptovala povstaleckii skutocnosf.
preklenula nedoveru к vojenskAmu projektu povstania.
vyrovnala sa s dohadmi. Ci SNP nenabene kurz varAav
skAho povstania a zohfadmla istA nosnA racionalne jadro
povstaleckeho projektu s aktualnou strategickou situaci-
ou na sovietsko-nemeckom fronte.
Faktom ostane. ze sovietske zodpovedne politickA i vo
jenske miesta zdlhavo sktimah ciele i charakter SNP. dl-
ho nedoverovah Cs. oficialnym predstavitefom. ktori sami
mektorymi informaciami davali pricinu к nedovere Hoci
к uskutocnemu ich politickych cielov ZSSR nechcel pris
pief vojensky am matenAlne. vypuknutie SNP pohlo so-
vietskych vojenskych a politickych cinitelov к tomu. aby
si reAlne uvedomili. akA politickA moznosti sa im pomika
ju na Slovensku. KonkrAtne formy pomoci napokon pre-
§li prizmou spolocnAho ciefa. a tym bola porAzka nacis
tickeho Nemecka a oslobodeme Ceskoslovenska ZSSR
neodmietol pomoc. hoci nebol technicky pnpraveny na
rozsiahle zasobovanie SNP.
Pokial ide о 2. cs. paradesantnft bngadu. ta bola v ZSSR
programovo budovana ako vy§§ia tiCelovA paradesantnA
jednotka s vyhranenym poslanim. Sformovali ju z dbstoj
nikov a muzstva 1. pesej divizie slovenskej armAdy, ktori
pre§li к CA 30 10 1943 pri Mehtopole. z Ceskych dostoj
nikov 1. cs. brigady a dostojnikov presunutych z Vefkej
BritAnie. z muzstva cs. nahradneho praporu. doplmli za
karpatskymi Ukrajincami. volynskymi Cechmi. Jej posla
nie spocivalo v tom. ie jednotku v prihodny cas po vypuk
nuti povstania vysadia do povstaleckeho priestoru na
Slovensku bud ako padAkovy vysadok. alebo presumi
vzdusnym mostom na vytypovane letiska. Toto zAkladnA
urdenie nevylucovalo (po doplneni parabrigAdy organmi
sluzieb) am jej mA bojovA nasademe ako sucasti pozem-
nych sfl 1. CSA, resp. jej samostatne pouzitie v rAmci po-
zemnych jednotiek CA
Hoci sa nasademe parabngAdy ako pesieho zvazku
v predhori KarpAt predsa len vymykalo povodnemu urce-
niu jednotky, resp patrilo skdr к zvlAstnosti Ci vynimke
167
SI OV1SSKLLI ll< IVO
1444 - 1*45
v pnebehu titodnych operacii CA pocas 2. svetovej vojny
na sovietsko-nemeckom fronte. nemozno nespomemif. ze
samotnA orgamzacia. vycvik i priprava sa uskutodnili
podia sovietskych vojenskych zasad a predpisov. Tie pre
durdovali pouzif paradesantnd jednotky na bojove zdsahy
v takticko-operacnej hfbke nepriatelskej obrany, s ulohou
zmocnit sa rozhodujiicich nepriatefskych uzlov, stano-
vf§(, priesmykov. priechodov, vodnych tokov, letisk a udr
tat ich do prichodu vlastnych hlavnych pozemnych sfl,
a tym zabezpecif vysokd tempo ich dalsieho postupu na
rozhodujiicom smere.
Parabngada mala urcenii pohotovost na presun z Pros-
kurova cez Ternopol a Lvov do Przemysla na 4. 9. 1944
о 16.00 h s tym. ze velitef 1. UF marsal Konev rozhodol.
ze cely litvar musi dosiahnuf vyckavaci pnestor v Prze
my£le 8 9,, co flplne korespondovalo so zaciatkom KDO.
V tej sflvislosti treba konstatovaf. 2e uvadzaf parabrigA
du uz 30 8 do bojovej pohotovosti nemalo zmysel. lebo
sovietska strana rozhodla о KDO az 3. 9 Aj tato skutoc
nosf potvrdzuje. ze pouzitie parabrigady siiviselo s KDO.
Dommenky. ze bola nasadena do KDO preto. aby sa za
kalila v ohm frontovych bojov, ziskala bojove skflsenosti.
resp. aby sa ovenla a potvrdila jej spofahlivosf, nezodpo
vedajfl realite. Vzhladom na to. ze KDO sa na smere hlav
ndho lideru Krosno - Dukla uz od samdho zaciatku neroz-
vfjala v predvidanom casovom tempe (uz prvy den opera-
cie naplno obnazil skutodnosf, ze sovietske velenie pod
diktatom dasu realne neodhadlo skutodmi silu a odpor
protivnika vo vyborne vybudovanej obrane). rozhodol sa
marsal Konev pre radikAlny zasah posilnif utocne voj-
ska 38. armddy dvoma tankovymi zbormi a zasadif para
brigAdu na favom kridle 38. armady. V dalSich dnoch sa
ukAzalo, ze parabrigada zohrala vefmi dolezitii tflohu
v sflvislosti s prenesenim smeru hlavneho lideru z centra
na favd kridlo zostavy 38. armddy 1. UF Treba zohfadmt
skutodnosf, ze otdzka zdsobovania vzdusnou cestou pov
staleckych sfl, ktord by mohli viesf dlhodobii obranu vdd
sich priestorov na Slovensku bez pnameho kontaktu
s frontom CA • bola spojend s tazkosfami. Odzbrojenim
a internaciou znacnej casti Vychodoslovenskej armady
jednotkami armddnej skupiny Heinrici v dnoch 31. 8. 7.
9. 1944 na karpatskych hrebeiioch sa vsak tdto hroziaca
situacia stala skutodnostou Zdsobovaf letecky povsta
leckii armddu. ktord stratfla svoju lidernti pdsf (dve vy
chodoslovenske divizie) na vzdialenosf 200 250 km od
frontovej lime, nebolo jednoduchd. Leteckdmu zAsobova
mu nemozno pripisovaf len politicky vyznam Prvoradou
ulohou sovietskeho velenia bolo do najskor leteckym
mostom a zhadzovanim kontajnerov s vojenskym mate
ridlom posilnif ozbrojeny odpor povstaleckych sfl na Slo
vensku dovtedy kym sa nerozvinie planovana KDO. kto
rej ciefom bolo urychlene prenikmif hlboko na uzemie
Slovenska.
Jednym zo sposobov ako posilnif SNP bolo prepravif 2.
cs. paradesantnii brigddu na Slovensko. Operacia takdho
rozsahu, co sme uz naznacili. si vyziadala urdity das ne
vyhnutny nielen na siistredenie samotnej parabrigddy (do
19.9. bola ako zaloha velitefa 1. UF viazana splnenlm bo
jovej fllohyv Karpatoch). ale najma na siistredenie dosta-
todneho poctu lietadiel. aby sa maxnnalne a v do najkrat
som case vyuzila prepravnA kapacita sovietskeho diafko
veho letectva. v tom case vytazendho podporou vlastnych
pozemnych vojsk Harmonogram priprav presunu para-
brigAdy zveril marsal Konev v predstihu. uz zaciatkom
septembra 1944. 5. Orelskemu bombardovaciemu letec
kdmu zboru diafkoveho letectva genpor. I V. Georgijeva.
Kedze lizemie Slovenska patrflo na prelome augusta
Marsal A. E. Golovanov (vl'avo)
Velitef 4. gard. Gomefskdho bomb. let. zboru genmjr.
G. S. Scetcikov (prvy sprava, na zabere z r. 1943 v hod-
nosti plk.) s prislusiukmi sovietskeho dialkovdho letectva
pplk. E. K. Pusevom a genmjr. V. I. Lebedevom, velitelom
53. Stalingradskej bomb. let. divizie
a septembra do operacndho pdsma 1. UF, hlavny stan naj
vyssieho velenia sdbezne s harmonogramom presunu pa
rabrigddy prikazal marsalovi Konevovi bezodkladne vy-
clenif a siistredif pre aktitne potreby povstaleckdho Slo-
venska potrebnd mnotstvo vyzbroje (prevaine pechotne,
protitankovd a protilietadlovd zbrane). municiu a trhavi-
ny. Leteckou prepravou matendlu poveril Konev samot-
ndho velitefa sovietskeho dialkovdho letectva marsala A.
E. Golovanova. Ten zveril splnenie narocnej ulohy elitne
mu fltvaru dialkovdho letectva - 4 gardovdmu Gomefskd
mu bombardovaciemu leteckdmu zboru.
StAb sovietskeho dialkovdho letectva v ifsili znizif riziko
strat vlastnych lietadiel pocas preletu lime sovietsko-ne
168
SI (III XSRLLlTEl TVO
1444 1445
meckeho frontu. kde Nemci drZali permanentne v cinnos
ti stihacov a silnii protilietadlovu obranu. rozhodol. ze za
sobovacia operacia sa uskutocni vylucne v noct Siidasne
rozhodol zhadzovat material na padAkoch priamo na pov
staleckA letisko Tri Duby. aby sa zintenzivnila cirkulacia
zAsobovacich letov. Obmedzend manevrovacie moznosti
v masivoch slovenskych hor a najma v uzkych udoliach
Hrona. silna protivzduSnA obrana nepriatefa. caste zme
ny pocasia nad Karpatmi. nAstrahy nepriatefskych stiha
cov a vycerpdvajiice nocne lety robih operAciu krajne ne
Prislusnici 15. gard. Sevastopolskeho bomb. let. pluku
bezpecnou. Preto vSetky tieto naroCne a dolezite nocne
operAcie zveril marsal Golovanov 4. gardovdmu Gomel
skemu zboru, ktoremu velil generalmajor G. S. Scetcikov.
resp. jeho trom plukom 4. gardovej Bnanskej bombardo
vacej leteckej divizie Divizia. zlozena z 13. gardovdho
Roslavfskeho pluku plk. К. P Dmitrieva, 15. gardoveho
Sevastopofskeho pluku pplk S. A. Uljanovskdho [od 1. 8.
1944 bol zAstupcom velitefa 5. gardovej Gomefskej divf-
zie. pocas letov na Slovensko velil pluku pplk. V. M Cy
Prislusnici sovietskej vojenskej misie na VPV v B. Bystri-
ci. ZTava: kpt. S. M. Terechov, S. I. Ryndin, npor. S. F. Sa
najev, nad mapou sediaci mjr. 1.1. Skripka-Studensky (na-
celnik misie) a M. R. Susceva
ganenko) a 335. gardov6ho bombardovacieho leteckeho
pluku pplk. V. A. Gordilovskeho, bola vyzbrojend rychly-
mi dvojmotorovymi bombardovacimi lietadlami B-25 Mit-
chell schopnymi dopravif jednu tonu nAkladu na vzdiale-
nosf 2240 km V rokoch 1942 44 dodah USA 682 lieta
diel tohto typu do ZSSR v rdmci zmluvy о pozicke a pre-
nAjme (lend lease). Pluky boli pred prvym letom na Slo-
vensko disiokovane najprv na letisku Uman. neskor na
zakladni Kalinovka pn ukrajinskom meste Vinica (tiez
Vinmcai Dna 2 9 na rozkaz gen. Scetcikova v jednotli
vych plukoch vyclenih najiispesnejSie posddky. vycvicend
v nocnom hetani. s bohatymi skusenosfami zo zasobova-
ma povstaleckych sil v JuhoslAvii z bombardovacich
diafkovych naletov na Vroclav. Gdansk, Konigsberg
a Budapest Z nich vznikli osobitne ..eskadnly” urcene
na prepravu a zhadzovame vyzbroje na povstalecke Slo-
vensko Zaciatkom septembra mala divizia 42 posadok
schopnych plnif tiito neobycajne narocnii tilohu
PosAdky B-25 zadali zAsobovacie operacie uz v noci z 3.
na 4.9 No prudka burka nad Karpatmi priniitila lietadld
к ndvratu na matersku zAkladnu. Nasledujucu noc (na 5.
9.) sa pocasie zlepsilo a posadky 19 lietadiel B-25 Mit-
chell 13. gardoveho Roslavfskeho pluku zhodili 18 ton
zbrani a streliva. Medzi vyzbrojou, ktoru pozbierala po
mocnd letka npor F. Sugu. sa naslo 22 gufometov. 120
samopalov a najmA 40 protitankovych puSiek vz PTRD
41. ktore cez den vozatajska koldna, resp autokoldna
urychlene dopravila к Vnitkam. co okamzite zvysilo pa
lebnii silu obrancov Strecnianskej tiesnavy v boji proti
nemeckym jednotkam plk von Ohlena a plk von Juncka,
ktore 5 9. 1944 vytvorili 178. diviziu Tatra.
Posadky Mitchellov 13. gardovdho Roslavfskeho pluku
uspeli aj v noci z 5 na 6. 9.. ked z 32 lietadiel 27 dolete
lo do priestoru letiska Tri Duby a zhodilo na paddkoch
170 plAtenych vakov s celkovou hmotnosfou 22 ton. Za-
sielka obsahovala 72 protitankovych puSiek vz. PTRD
41. 30 gufometov. 4 protilietadlove gulomety. 494 kg vy-
busnin. 89 680 nAbojov do puSiek. 21 760 nAbojov do
PTRD 41, 157 140 nAbojov do samopalov a 19 500 do
pistofovych zbrani
V noci zo 0 na 7. 9 odstartovalo z letiska Uman 28 lie
tadiel В 25 Mitchell 15 gardoveho Sevastopofskeho plu
ku, ktore zhodili na Tn Duby 24 protilietadlovych pu-
siek 106 gufometov. 1 protihetadlovy gufomet, 216 sa
mopalov. 602 kg tntolu a 750 tisic roznych nAbojov. Vse
tok material bol ulozeny v 168 platenych vakoch.
Prilet sovietskej vojenskej misie na Tri Duby
Pretoze marsal Konev potreboval okamzite nadviazaf
operativne spojenie s velenim slovenskej povstaleckej
armAdy, vyslal 5. 9. 1944 na Slovensko skupinu na dele
so svojim stycnym dostojnikom, clovekom s nemalymi
frontovymi sktisenosfanu. mjr. 1. I. Sknpkom Studen
skym. Skripka, ktory dostal pred odletom podrobnd
instrukcie od nacelnika stAbu 1. UF gen. I. V. Sokolov-
skdho. zastAval na Slovensku funkciu nacelnika soviet
skej vojenskej misie. Za jeho pobocnika menovali S. I.
Ryndina (krycie meno Lesovoj). funkciu radistky a si-
169
4.OV1SKKELI IK ПО
14*4- ГМ5
frantky plnila M R. Susceva (krycie meno Tamara Ivano
va) a lilohu velitela radistov a specialism na nadvizova-
me spojenia z nepriatelskeho tyla dostojnik G. J. StaTnoj.
Pre havariu jedndho z Fw 189, vycleneneho od byvalej
SVZ, priletela tAto „Konevova skupina" na Slovensko vo
nacerych vlnach. 5. 9. okolo 16.00 h pristali na letisku
Tri Duby mjr. Sknpka a jeho pobodnik Stalnoj. Obaja sa
predstavili pplk. gst. J Golianovi, vysvetlih mu cief misie.
Golian ich umiestnil v budove VPV, kde pocas SNP sidli
lo Velitelstvo 1. CSA, a vytvoril im podmienky na tispeS
nii pracu Skupina sa personalne i technicky doplnila 11
9 priletom kpt S. M Terechova, radistov npor. S. F Sa
najeva (krycie meno Ozerov) a starsinu V. P. Kaplina
(krycie meno Tichonov). Na zAklade ddverneho domdce
ho rozkazu c. 36 bola do sluheb 1. CSA. ako civilny pra
covnik pre zvldstne sluzby, prijata a к mjr. Sknpkovi pri
delena tlmocniCka Maria Guloniova Cela skupina plnila
funkciu hovorcu a sprostredkovatela poziadaviek Velitef
stva 1. CSA v otazkach sovietskej vojenskej materialnej
pomoci SNP
Zasobovanie letisk Tri Duby a Rohozna
V prvej etape zasobovama vzdusnym mostom. t. j. do 18.
9 1944, sovietske posadky 4. gardovej Bnanskej divizie
zhadzovali vojensky material do pnestoru letiska Tri Du-
by. Pnaznive pocasie, ktore zavladlo po 5. 9 , umoinilo
posadkam B-25 pokracovat v zhadzovani kontajnerov a2
do 10. 9. Za toto casove obdobie posddky lietadiel 13.
gardovdho Roslavlskdho a 15. gardovdho Sevastopofske-
ho bombardovacieho leteckdho pluku zhodili pri 56 vzle-
toch celkom 40 ton zbrani a streliva Potom prudko zhor
sene pocasie na tri dni znemoznilo posadkam pokraCo-
vaf v Cinnosti. Az v noci z 13 na 14 9 dovolilo posad-
kam 29 lietadiel B-25 13. gardovdho Roslavfskeho pluku
a 335 gardoveho pluku (pod osobnjhn velenim jeho veil
tela pplk. V. A Gordilovskdho) zhodif na Tn Duby dal
sich 21 ton zbrani a streliva. Nasledujtica noc dovolila 15
strojom 15. gardoveho Sevastopofskdho pluku prenikndf
do vzdusndho priestoru nad letisko Tn Duby a zhodif 11
tonovii zasielku oCakavandho vojenskeho materialu. Ko
necny licet, ktory uzavrel prvii etapu zAsobovama vzdus-
nym mostom, predlozili posAdky 11 lietadiel 335 gardo
veho pluku v noci zo 17. na 18. 9. Predstavoval 8 ton zho
denej vyzbroje.
Pre druhti etapu zAsobovama (pocinajiic 21.9. 1944) vy-
bral velitef leteckej skupiny Kolldr mjr. gst. J. T6th na
hradny priestor pofneho zAlozndho povstaleckdho letiska
Rohozna pri Brezne. Tym sa kapacitne uvofnila VPD le-
tiska Tri Duby pre dopravne lietadlA Li 2 a C 47 z 5. Orel
skdho bombardovacieho leteckdho zboru. ktord od tohto
ddtumu mali zacaf prepravovat’ 2. Cs. paradesantmi bnga
du.
Na myslienku hfadaf novd letiskovd plochy pnSiel mjr.
Toth na popud mjr. Dumbalu v siivislosti s castym. dve
septembrove dekady trvajucim nemeckym bombardova
nim letiska Tri Duby a jeho okolia, najma pristAvacej plo-
chy Verka Liika, ako aj v siivislosti s prefazenim letiska
Tri Duby pri zhadzovani padakovych kontajnerov s vojen
skym materialom zo sovietskych lietadiel В 25 Mitchell.
Rozhodnutie о vystavbe prazcovdho letiska Rohozna sa
vsak zrodilo skor. pri rozhovore medzi Ing J. Mertom. za
mestnancom ministerstva dopravy a verejnych prac
v Bratislave. a Ing. M Marekom, referentom oddelema
pre modernd vozovky pn Krajinskom slide v Bratislave.
Obaja opustili 30. 8. 1944 sluzobnd miesta. odobrali sa
na povstaleckd lizenue a pnhlasili sa do sluheb povsta
leckdho poverenictva pre verejnd price Cestou vo vlaku
hovorili aj о jesennych nevyhodach letiska Tri Duby
a о vefkych zasobach zelezniCnych podvalov vo Vlkano-
Posadka Mitchella 250. gard. bom. let. pluku sa pripravu-
je na let na Slovensko. Sprava: pilot gard. npor.
L. J. Melnikov, sturman gard. npor. L. N. Tujgunov, radio-
operator gard. starsina L. Terekev; pri vrtuli palubny stre-
lec gard. serzant Keller. V kabine lietadla technik gard.
npor. N. P. Bazaj
vej, ktore by sa dobre hodili na vystavbu niidzovdho letis-
ka. Jesennd daide tak rozmodili VPD letiska Tri Duby. ze
sa stavala nevyhovujiicou na operaend ulohy. Zaciatkom
oktdbra sa tento fakt uz vyrazne prejavil. Poverenik pre
verejnd price ]. Styk si jasne uvedomoval zavaznosf situ-
Acie, a preto pozval Ing. Mertu na doverny rozhovor. po
cas ktordho mu oznamil. ze SNR sa uz zaCala na ich po-
pud i na odporucenie funkeionarov leteckej skupiny vef-
mi vA2ne zaoberaf otazkou okamzitej vystavby letiska
Rohozna. Vyzval Mertu. Ci by sa podujal na tiito narocmi
pracu, na ktoni ostAval extrdmne krAtky Cas (zhruba dva
tyzdne). Rozloha letiska 40 x 1000 m zodpovedala lipra-
ve vozovky beznej statnej cesty s dlzkou vyse 5 km.
Okrem kratkeho terminu reAlne hrozili jesennd dazde.
neskord roend obdobie. nedostatok stavebnych strojov.
Po zvAzeni minusov Ing Merta vyargumentovane pres
vedCil poverenika Styka. ie za jediny mozny stavebny
material na spevneme letiska RohoznA povazuje drevend
prazee, napnek ich zAkladnej nevyhode. ze z bezpecnos-
tndho hladiska hrozilo nebezpeCie vzniku poziaru.
Merta osobne zaviazal poverenika Styka. aby prev/л! zA
ruku za vCasnd dodavky pozadovandho mnozstva praz-
cov. Okrem Mertu siel do projektu aj Ing. Marek, ktory
170
SI (IMSSM.U IK ТК>
1944 1*45
prevzal vedenie stavby na Rohoznej. SNR schvalila pouzit’
na stavbu letiska Rohozna miestne materialovd zdroje
(zeleznicnd podvaly z Drevoimpregny vo Vlkanovej. rezi
vo z horehronskych pil. spojovaci material z Podbrezov
skych ieleziarni) a schvalila i prisluSny financny naklad
Aj ked niektore pripravnd price zacal i vykonavaf staveb
ne finny Technika a Menzel uz od 27 9 [tiprava tertn
nych vln, trativodov, valcovanie. dovoz kamena. vykop
okopov pre lietadla a pod .). nestihli do 8 10. predbezne
price ukoncif. Cize vyjadrenia poverenika, ze vsetko uz
je hotovd a ze v pozadovanom termine uz treba len spev
nit letiskovii plochu prazcami. ukazali sa iba zelanim
V skutodnosti bolo potrebne zacat vSetko od piky - mve
lizAciu, planirovanie. odvodhovame i zhutnovame tertnu
A navyse. Merta s Marekom sa museli postaraf asi о 600
intemovanych obcanov nemeckej nArodnosti nasadenych
na stavbu, Museli pre nich okamzite postavif ubikacie.
kuchynu a jedalen. zabezpedif stavebnd, techmcke pros-
Vybal'ovanie zbrani z kontajnerov zhodenych z paluby lie
tadla B-25 4. gard. Brianskej bomb. let. divizie
tnedky, vyriesif otAzku zasobovama Vsetko zvladli za
pomoci obyvatefov z okolitych obci Nadsenie fudi robilo
divy. Pracovny stab Ing. Mertu zacal stavebnd price
prakticky az 8.10., ked bol prestahovany sklad matenalu
nAradia a strojneho zanadenia stavebnych finem Techru
ka а К. C. Menzel do Polhory.
Pre sirsie stivislosti dodajme. ze po vypuknuti SNP sa ci
vilnd technicko-stavebne firmy ponukh Poverenictvu
SNR pre verejne prace. Pn Vehtefstve ds armady na Slo-
vensku sa vytvorila vojensko-civilna organizacia. Tech
mckti pohotovosf (TP), ktora pre SNP budovala letiskA.
cesty, zelezmce a vykondvala opevnovacie price. Pocas
SNP boh teda potrebnd aj zlozite technicko-stavebne pra
ce. ktord sa nezaobisli bez odbornych finem. kedze vo
jenske technicke jednotky boli iiplne vytazene plnenim
inych bojovych tiloh TP ako polovojenskA organizacia
v povstaleckej armade vykonavala rdzne stirne stavebne
ci zachranne prace. Bola priclenena Referatu opevtiova
cich prac [ROP) pri velitefstve armady. Velitelom ROP
bol pplk. stav. V. KovAd, ktordmu velitel 1 CSA na Slo-
vensku nariadil, aby si personal pre svoj referat vybral
z byvalych pracovnikov VPV a MNO. Referat opevnova
cich prac mal fungovaf v koordinAcii s velitefstvom
pionierskeho vojska. PodTa organizacnych smernic vyda
nych 12 9 zriadil ROP organizAcie TP. tzv. miestne pra
covnd skupiny. napr. v B. Bystrici, Brezne nad Hronom.
vo Zvolene, na Troch Duboch. v Tisovci... Za splnomoc
nenca pre obrannd price bol tajnym rozkazom Velitefstva
armady d. 25 z 29.9. 1944 menovany mjr. gst. Anton Cip
nch Tajnymi rozkazmi Velitefstva CSA d. 4. 21. 32 a 35
a Dovernym rozkazom c. 20 sa postupne vytvorila celA
organizacia ROP a organizacia stavebnych skupin.
Cmitefov TP menovalo velenie armady na navrh pplk
stav Kovada. TP pozosuivala z ustredneho vedema a pra-
covnych skupin Funkcia vedticeho cinitefa TP bola dest
na. nepnshichal za nu plat am honordr Prideleni dim
teha sa regrutovah zo stikromneho sektora, z radov za-
mestnancov stikromnych finem. statnych a verejnych za-
mestnancov a z vojenskych os6b, ktorych na ttito tilohu
museli uvofnif nadnadene tirady. resp velitefstva. Finan
dnd hospodAreme TP ako samostatnej organizAcie bolo
dotovane intendanciou velenia armady. ktorej priamo
podliehala aj po strAnke tictovnej kontroly
Poverenictvo SNR pre verejne prace oficiAlne znadilo 14
10. stavebnti sprAvu Palacky II v Brezne nad Hronom
Vedtici stavebnej sprAvy zmocnenec Ing. J. Merta sa stal
zodpovednym za vykonanie tejto tilohy. Jeho zastupca
Ing M Marek mu pri plneni tilohy vyborne sekundoval.
V ten isty deti dostal poverovaci dekrtt od Poverenictva
SNR pre verejne prAce aj Ing. V. Kiirti s pridelenim na
stavebnti spravu v Brezne nad Hronom, ktora sidlila
v kancelAni Expozittiry stavebno-technickeho oddelenia
Zupneho tiradu v B. Bystrici. Jeho ulohou bolo dodrzat'
harmonogram dopravy stavebneho matenAlu a deciny.
ktord sluzila ako denna kamuflaz vyhotovenych prac.
Pracovny stab tvonla meracska a vytycovacia skupina.
dalej skupina na tipravu tertnu a zemnd prAce. skupina
na klademe a spojovame podlahy letiska. skupina mate
nilneho zAsobovama (dodavky drenaznych rtirok, skva
ry. podvalov. klincov a pod ), vykladacia a dopravna sku-
pina. skupina na zasobovame cecinou a stravovacia sku
pma. Vedtici tilohy Palacky II Ing. Merta, vedtici pracov
nej skupiny TP Ing. Marek a vedtici jednotlivych special-
nych skupin TP Ing. E. Bukovinsky, Ing. Otto Laska, Ing.
Hejda, Ing. F. Grofi, Ing. M. Bock, Ldwinger. Max Porges,
Ing. V. Kiirti a I. Cech spolu s majstrami S. Dobosom. V
Zilom a J. Brozmanom prisne a starostlivo bdeli nad orga
nizaciou prace vSetkych robotnikov a technikov. Celkovy
stavebny naklad na stavbu letiska RohoznA dinil 14 mili
6nov Sk.
Opevneme tiseku letiska Rohozna zabezpecovali pocas 4
tyidnov muzi z Brezna nad Hronom, Polhory a Michalo
vej. Poverenictvo vntitra SNR podnadilo 1 CSA aj 900 za
istencov - prislusnikov nemeckej nArodnosti. TP pri veil
tefstve armady. znadena 9 9. v ramci ROP. stavala aj
kryty a okopy na ochranu lietadiel. situovane medzi stAt-
nou cestou a plochou letiska. Boli budovand zo zemnych
valov s podorysom tvaru U. s otvorenou stranou к ploche
171
M.OV1V.KELHH ПО
|Ч44 - 144’
letiska. Velitefstvo armady urcilo za civilneho vediiceho
organizAcie TP Ing. Gejzu Holzmana z finny Technika.
Podvaly z Vlkanovej, 60 % drenAzneho a inCho staveb-
neho materialu dopravovala zeleznica do zastavky Rohoz
nA. Tam vagdny vykladali najma nemecki zaistenci. Kon
ske povozy odvAzali material na plochu letiska, kde sa
intenzivne pracovalo od 07.00 do 16.30 h kym bolo vid-
no. Skupina V. Kurtiho z impregnovanych podvalov
a z reziva budovala VPD.
Pocas vystavby letiska Rohozna vyvstali i nepredvidanC
ргоЫёту. Nerovnosf sposobena nepravidelnostou podva
lov zvysovala obavy, ze sa narusi ich siidrinosf pn poloz-
eni na hlineny povrch na sposob vlysov. avsak bez akeho
kofvek spojovacieho prostriedku. Z mnozstva navrhov
technici za najvyhodnejsi spojovaci prostnedok vybrah
rezivovu podlahu hrubii 5 cm. ktora sa pripevni na praz
covy podklad Predstavovalo to zohnaf 1500 m reziva
a 13 cm dlhd kovane klince na upevnenie forsnovej pod
lahy к prazcom Nasfastie pfly z nedalekej Kubickej pn
Michalovej. zo StiavmCky pn Podbrezovej a Gasparova
dodali forsne a dosky povozmi pnamo na stavbu Spojo-
vacie klince ako mimortadnu expedient! dodavku posky-
tli Podbrezovske 2eleziarne. museli vsak odstavif piano
vanC dodavky a uprednostnif naliehave povstalecke za
kazky.
Neuplynul tyzden a forsnova podlaha zaCala pokryvaf po
vrch 64 000 zeleznicnych impregnovanych prazcov. t. j
6400 tonovy dubovy nosny podklad letiskovej plochy. Tie
to dubove podvaly doviezli v 430-tich vagonoch z Drevo
impregny Vlkanova a potom uloiili na pozdlzne smreko
ve prahy s celkovou dlzkou 17 000 m a objemom 510 m
Na 40 000 nr stavebnej plochy tvorenej podvalmi robot
nici a technici polozili dvojitii forsnovii podlahu zo smre
kovCho dreva s objemom 4000 m Okrem toho bolo doda
nych 8500 m drevenej tycoviny s pnemerom 10 15 cm
a celkovou hmotnosfou 56 ton a 5 ton kovanych klincov.
Len Co robotnici podlahu polozili, okamzite ju natreh far
bou do podoby parciel s medzami. zamaskovali cecinou
a miestami osadilt stromCeky.
Cinitelia TP povereni vedticou, resp pndelenou funkeiou
nosili v sluzbe modru pasku na lavom rukave s Cervenym
lemovanim [pdska bola opatrena pismenami TP). Vsetci
pomocni pracovnici TP a dozorcovia nosili podobnC pAs
ky s tym rozdielom, ze mail len home cervene lemovanie
Robotnici pracovnych ciat TP nosili modrC pAsky bez le
movania. PAsky vedticich cinitelov TP boli opatrene urad
nou peciatkou velenia armAdy a vydAvalo ich tistredne ve-
denie TP. VSetky pAsky pomoenym pracovnikom vydAva
li miestne pracovne skupiny a boli opatrene ich vlastnou
peCiatkou, resp. peCiatkou prislusneho vojenskeho tise-
kovCho velitelstva.
Prace na vystavbe letiska RohoznA sa skoncili 24. 10
1044. Na druhy den popoludni pplk KovAC oznAmil. ze
rano 26.10. necha poliaf letisko RohoznA benzinom a za
pAlif. aby sa nedostalo do nemeckych nik. V jeho popole
dohasinalo pracovne nadseme celeho radu inzinierov,
technikov a robotnikov, zamestnancov pfl, Aeleziarni
Gard. kpt. V. P. Kanigin
a mnohych slovenskych obcanov. ktori pracovali na vy
stavbe tohto diela. Treba dodaf, ie nasadeni internovani
robotnici. nemecki zaistenci. pochAdzali z oblasti Nemec
kCho Pravna. Vefkeho РоГа. Turceka a z mych nuest
a pracovali pod vojenskych dozorom. Ich pocet kolisal od
520 do 650 muzov Boli ubytovani v barakoch v Brezne
nad Hronom, resp na pile v Kubickej Pocet povoznikov
kolisal. na stavbe sa vy-
uzivalo od 30 do 50 zApra
hov.
Po tomto odboceni sa
vrAtme к vzdusnCmu mos-
tu. Druhii etapu zAsobova
nia do pnestoru polneho
letiska Rohozna otvoril
335 gardovy bombardova
ci letecky pluk v noci z 21.
na 22. 9. 1944 (od 24. 9.
pluky 4. gardovej Brian
skej divizie operaCne po-
sobili z novej leteckej zA-
kladne Kalinovka v bllz
kosti ukrajinskej Vinni
ce). Druha etapa. s prestavkami vyniitenymi zlym poCa
sim, trvala do 17. 10. Potom povetemosf znemoznila lety
az do 26 10. О zabezpecenie Rohoznej, о obsluhu svetel
neho majAka a agregatu na vyrobu elektrickeho priidu,
о zhromazdenie a strAzenie zhodendho materiAlu pred je-
ho distribiiciou na liseky povstaleckeho frontu sa starala
vyclenena strAzna jednotka vojakov por let. T. Zachara
Tomuto dostojnikovi osobitny kuriCr (najcastejsie npor
L. Hron) pravidelne kaAdy den vo vecernych hodinach do
ruCil zapeCatemi obAlku s kodovym pismenom Morseovej
abecedy, ktore platilo na jedinti noc a bolo vopred radiom
dohovorenC sovietskym styenym dostojnikom v B. Bystn
ci so stabom 4 gardovCho GomelskCho bombardovacieho
leteckeho zboni vo Vinnici Obsluha vybrala kovovy ko-
tiic s prislusnym pismenom. vsunula ho do majAka a vy-
sielala v presne urceny Cas krAtko pred priletom soviet
skych lietadiel kolmo к oblohe prerusovanC svetelnC zA
blesky. Okrem signalizujticeho reflektora disponoval ma-
jak aj dalsimi 4 otACajiicimi sa reflektormi. ktore hon
zontAlne osvetlovali celii plochu pripravenii na zhadzova
me Strazna jednotka pnpravovala a rozostavovala sig-
nAlne ohne od trojuholnika az po pAfuholnik. vystrelova-
la rakety podia pisomnej dispozicie na prislusnu noc.
zbierala a zhromazdbvala zhodene zAsielky do stredu pol
n£ho zAlozneho letiska Rohozna s tym, ze ich strazila az
do rannCho prichodu povstaleckych jednotiek, ktore ich
povozmi distribuovali na jednotlive liseky povstaleckeho
frontu podia inStrukcif velenia 1 Cs. armady.
PoCas oboch zAsobovacich etAp zhadzovali posAdky lieta-
diel B-25 na padAkoch nAklady v plAtenych vakoch
s hmotnosfou 100 110 kg. Vo vakoch boh zbrane zabale
пё v slame, nad ktorou sa nachadzala vrstva vaty, aby sa
zamedzilo poskodenie obsahu. Kazdy stroj B-25 viezol 6
vakov (z toho 4 upevnene v zAvesoch v bombovej sachte
172
Mill IXskl.l.l IK тхо
1444 1445
uvofnoval sturman). Zvysne 2 umiestnene v prednej
a zadnej kabine zhadzovali na pokyn sturmana cez vstup
nd otvory lietadla druhy pilot a radiooperdtor. Zhadzova
li ich podia poveternostnych podmienok z letovej hladiny
800 200 m- Kvoli evidencii bol kazdy vak ocislovany Pre
ilplnosf treba dodat’. ze jednotlivd leteckd pluky mali
urcene svoje vlastne letovd trasy od materskych zdkladm
po cielovy priestor a spat', onentovah sa podia navigac
nych bodov. ktore identifikovali vizualne. prostrednlc
tvom rddiokompasu a dalsimi navigaCnymi pristrojmi
Stroje jednotlivych plukov Startovali zo svojich letisk
Uman a Kalinovka v 5 minutovych intervaloch Letovd
trasu absolvovali vo vyske 3000 3500 m a v pnestore cie
la zostupovali zvycajne do letovej hladiny 800-500 m Do
letovej hladiny 200 m zostupovali vtedy, ked pnestor
zhodenia zahalila oblacnost Len Co posadky lietadiel
identifikovali kdd vysielany svetelnym majakom. odpove-
dali nan dohovorenou vymenou svetelnych rakiet medzi
zemou a lietadlami. Az potom zhodili ndklad na plochu
ohranicenu ohnami rozloZenymi od trojuholnikov az po
pafuholniky.
Jednotky 4. gardovdho Gomelskeho bombardovacieho
zboru bob pocas septembra a oktobra 1944 maximalne
vytaiend. Ich operacne nasadenie urcovala pokracujuca
zasobovacia povinnost' v prospech Titovej narodnooslobo-
dzovacej armady v Juhoslavu, ofenziva vojsk 2. UF na
tizemi Madarska a rumunskej Transylvanie a Specialne
tilohy spojene s prepravou a zhadzovanim roznoroddho
vojenskeho materialu. najmd faikych zbrani a municie
pre potreby povstaleckdho Slovenska
ZAsobovacie lety 13. gardovdho Roslavfskeho a 335 gar
dovdho pluku na poind letisko Rohozna pokracovali v no
ci z 30. 9 na 1. 10., posadky zboru zhodili v paddkoy.ch
kontajneroch na plochu letiska 586 samopalov 60 lah
kych gulometov. 3 t'azkd gulomety. 6 protitankovych pu
Siek a 210 400 ndbojov rozneho kalibru Obidva pluky od
Startovali vo vefmi zlom pocasi na mimonadne taike za
sobovacie lety aj v noci zo 7. na 8 10 Cielovy' pnestor
nad Rohoznou sa topil v hustych oblakoch Iba cast po-
sadok dokazala zhodif naklad na rohozmanske letisko.
dalsie zhodili kontajnery na letisko Tn Duby. no drviva
vacsina posddok sa museia vrdtif i s nakladom na mater-
skti zakladnu. Aj pokusy prepravif a zhodif cenne zdsiel-
ky zbrani, streliva a vybusnin v noa z 8 na 9. 10. sa
skoncili neiispesne. Iba posddka por Folimonova z 335.
bombardovacieho pluku splnila bojovti lilohu. Neuspech
sa opakoval aj v noci zo 14. na 15. 10.. s tym rozdielom.
ze ndklad na Rohozmi sa podarilo zhodif piatim posad
kam. 0 neobycajne fazkych meteorologickych podnuen-
kach v oktobri 1944 svedci aj posledny zasobovaci let
vsetkych troch plukov 4. gardovej Brianskej bombardova
cej divizie z letiska Kalinovka do priestoru Rohoznd v no
ci zo 16. na 17 10 Z tejto „varky" dopadlo v kontajneroch
na plochu letiska iba 392 pusiek, 21 gulometov. vyse 100
tisic ks streliva a dalsi vojensky. blizsie nespecifikovany
matendl. V ramci etapy zhadzovania zbrani. streliva. vy
busnin a ineho vojenskdho materialu na poind letisko Ro
hozna zhodili posadky В 25 Mitchell do 17.10. celkom 82
protitankovych pusiek. 228 gulometov. 23 protilietadlo
vych gulometov. 3 minomety, 1479 samopalov. 630 pu
siek a presne nezisteny poCet streliva a vybusnin Pocas
prvej a druhej zdsobovacej etapy za casove obdobie od
septembra do konca oktobra 1944 uskutodnili lietadla
mitchelly troch plukov 4. gardovej Bnanskej divizie 4.
gardovdho Gomelskeho zboni celkom 498 letov, z toho
352 tispeinych. poCas ktorych zhodili na letiska Tri Du-
by a Rohozna naklad v 2112 vakoch s hmotnosfou 258,8
tony Tieto padakove kontajnery skryvali vo svojich utro
bach 256 protitankovych puSiek 557 gulometov. 23 pro
tihetadlovych gulometov. 2082 samopalov. 630 puSiek. 5
minometov. 1095 kg tntolu a asi 1 700 000 kusov streli-
va. Poctom vzletov a zhodenou tonazou vyzbroje zohral
tento gardovy zbor vyznammi tilohu pn poskytovani vo
jenskej materialnej pomoci povstaleckym ozbrojenym si
Um
Svojim spbsobom zvldstnou a ojedinelou akciou sa stal
operacny let posadky B-25 „golubaja dvojka" pilotovanej
gard. mjr. L. N. Judinom v noci zo 16. na 17.10.. ktory vie
dol skupinu 13-tich dalSich lietadiel 15. gardovdho Se
vastopolskdho bombardovacieho pluku к polndmu letis-
ku Rohozna. Na rozdiel od ostatnych strojov neboli
B-25C Mitchell mjr. Dudakova z 15. gard. Sevastopofske
ho bom. let. pluku. ZTava: gard. mjr. I. M. Pavlik, velitef
pluku gard. plk. S. A. Uljanovsky a gard. mjr. A. V. Duda
kov, velitef 1. leteckej eskadrily
v bombovej sachte Judinovho B-25 vakove kontajnery.
Medzi padakmi. vysielackou a roznou spravodajskou ba
tozinou sa krcili dvaja skrehnuti cs. rezidenti J. Jansky
a J. Maco NeoCakdvand prudke zhorseme podasia
v priestore navigacndho bodu Berehovo priniitilo prevaz-
nti Casf lietadiel к navratu No Judinov stroj В 25. navigo
vany vynikajiicim Sturmanom pluku gard. mjr. F. S. Jalo
vym, sa vytrvalo predieral v hustom daidi a hmle az к na
vigacnemu bodu Vic, kde zmenil kurz na severozapad
a krdtko po polnoci vysadil asi 48 km od Bratislavy obid-
voch rezidentov. Po piatich hodinach a 45 minutach mjr.
Judin po splneni bojoveho rozkazu posadil В 25 na VPD
materskej zdkladne v Kalinovke
Z posadok. ktore zhadzovali kontajnery na patUkoch. pr
173
SI.OVENSKELHEt TVO
1444 • 1445
venstvo v pocte letov patri posadke B-25 ..hnedA 5“ 13.
gard Roslavfskeho bombardovacieho pluku. Jej velitelom
bol gard. kpt. V. P. Kanigin. Posadka tnnasfkrAt zhadzo
vala zbrane a strelivo na plochu letisk Tri Duby a Rohoz-
nA Z JalSich, ktore viackrat zhadzovali padakovi kontaj
nery na povstaleckd letiskA. treba spomemif posadky
gardovych majorov A. V. Dudakova, L. N. Judina. T. F. Si
lenkova z 15. gardoveho Sevastopofskeho pluku, ako aj
posddky gard. npor. L. J. Melnikova, gard. kpt. P. D. Da-
nilova. gard. npor. S. A. Katarova z 335. gardovdho plu
ku.
Zhadzovanie pokradovalo aj po ustupe povstaleckych sfl
do hdr. V noci z 26. na 27. 10. zhodilo 11 В 25 (s najvac-
Sou pravdepodobnostou vybrand posddky zo vsetkych
troch plukov 4. gardovej Brianskej bombardovacej letec-
kej divizie) v priestore Donovaly 8 ton vojenskdho mate
rialu. Podiefala sa na tom aj skiisena a v boji osveddend
posddka npor. Filipa a por. Folimonova. Do ciefoveho
priestoru Donovaly 11-clennii skupinu tispesne priviedol
vyborny navigator por. J. K. Maklasevsky.
0 nesporne vysokej kvalite pilotAinej techniky a bojovom
majstrovstve posddok tejto divizie najlepSie sveddl fakt,
ze podas 498 vzletov v prospech povstaleckdho Sloven-
ska divizia nestratila jedinti posddku, co je naozaj pozo-
ruhodne. Uz samotna tato skutocnosf vyredne potvrdzuje
kvality pilotov, navigatorov. palubnych mechanikov
a strelcov, vratane pozemndho technickeho personalu,
ktory perfektne pripravoval stroje na mimoriadne ope-
radnd zafazenie.
Pri zhadzovani kontajnerov v priestore Donovaly posled
nykrAt posluril svetelny majdk a agregat na vyrobu elek-
trickdho pnidu z pohidho letiska Rohozna, ktory slob J.
Bystricky s prisluSnikmi straznej jednotky napriek roz-
kazu pri ustupe z letiska Rohoznd neznicil. Previezli ho
nAkladnym autom na Donovaly. zabudovali pred Sportho-
telom a veder z 26. na 27. 10. opAf zapli a sprevadzkova-
li. Vdaka tomu mohla u2 spomenuta 11-clenna skupina
В 25 presne zhodit svoje kontajnery do priestoru Dono-
valy. V dosledku silndho vetra mnohd paddkove kontajne
ry zadulo daleko od planovandho miesta zhodenia, znac-
na cast sa postracala v lesnom poraste Nizkych Tatier.
Paralelne so zacatim zhadzovania vojenskdho matenalu
z lietadiel B-25 Mitchell na Tri Duby zaciatkom septem-
bra 1944 zadali na tomto letisku ojedinele pristavat' lieta-
dlA Li-2 a C-47 zo zostavy 200. nocnej bombardovacej le-
teckej divizie 2. leteckej armady 1. UF, ktord privazali
zbrane a strelivo vyhradne pre partizAnske jednotky na
Slovensku. Tieto typy lietadiel dopravili na povstaleckd
uzemie aj niektord vyznamne politicke a vojenskd osob-
nosti. Posadka C-47 kpt G. A. Taranova dopravila a vylo
zila v noci zo 4. na 5. 9. na letisko Tri Duby K. Smidke-
ho, jeho syna Dragana. ktory obsluhoval rAdiostanicu,
plk. M. Feijencika, kpt. N. A. Jemelianova. kpt. V. Andre-
jeva a jeho sestru Zinu. Taranov douglas povodne nemal
pristAf na letisku. Jeho pasaAieri mali byf vysadeni na pa
dAkoch. Ked vSak posddka v priestore letiska zaregistro-
vala signaly, hoci nedohovorene, a rozsvietenii pristAva
ciu rampu, velitel lietadla sa rozhodol spojit s USPH
v Kyjeve, aby si overil situaciu a vyziadal si dodatocny sti-
hlas na pristatie. USPH po konzultAcii so Atabom 1. cs.
partizAnskej brigady gen. M. R. Stefanika a po uisteni, ze
je vsetko v poriadku, v rddii a pod kontrolou povstalec-
kych sfl. povolil pristatie na letisku Tri Duby. TAto radi-
okorespondencia si vyziadala vyniiteny pobyt lietadla vo
vzdusnom priestore letiska dlhSie, ako bolo zvykom.
Nasadenie parabrigAdy do KDO a pripravy jej presunu
na Slovensko
ZatiaT co prebiehalo nodnd zhadzovanie vyzbroje na Tri
Duby a Rohozmi, zadali sa aj komplexne letecke pripravy
na presun 2. cs. paradesantnej brigAdy zo ZSSR na pov-
staleckA uzemie. Sovietske velenie od 3. 9.1944 uvazova-
lo о vysadeni a bojovom vyuziti parabrigAdy vzdy v suvi
slosti s vyvinom a priebehom KDO. A tak sa aj stalo.
ParabrigAda od 10. 9. preSla do podriadenosti 67. soviet-
skeho streleckdho zboru. V jeho zostave obsadila do 12.
9. к 06.15 h vyse 10 km lisek na 1'avom kridle 38. armA
dy. kde vystriedala 121. streleckii diviziu v obrane na
useku Besko • Sanoczek (divizia vytvorila licimui zAlohu
38. armAdy). Nasadenie jednotiek parabrigAdy na front
v predhori KarpAt s ulohou zabezpecif favy bok 38 armA-
dy a putaf sily nepriatefa sa uskutodnilo pod neuprosnym
casovym tlakom po trojdnovom vysilujilcom pe§om po-
chode z Przemysla. Parabrigadisti prekonali vzdialenosf
128 km. do bol nielen lictyhodny fyzicky, ale aj psychic-
ky vykon. Jednotky parabrigAdy boli nasadzovand do bo
ja bez pripravy. Utocili z chodu na vybudovami a hlboko
clenenu obranu nepriatefa v neznAmom lesnatom terene.
chranemi hustym systdmom minometnych poll a delos-
treleckej pafby. Utocili bez vlastnej prevahy sfl, bez pod
рогу fazkych zbrani. t. j. bez ziaducej podpory delostre-
lectva a tankov.
VyAe 10 km sirokd titocnA pAsmo parabrigAdy a clenity
lesnaty terAn citefne sfazovali sticinnosf medzi 1. para-
desantnym prAporom (14 9. zaujal postavenie na favom
kridle parabrigAdy v useku Sanoczek - Jendruszkowce,
kdta 387) a 2. paradesantnym praporom (na pravom kri-
dle parabrigAdy na ciare Dlugie • Zarszyn, vychodny okraj
Beska). Obmedzili ich sticinnosf az do takej miery, ze
obidva prApory plnili svoje bojovA tilohy na jednotlivych
smeroch viac menej samostatne, za zjavnej delostreleckej
a minometnej palebnej prevahy nepriatefa, ktory navyse
vyuzival aj terenne vyhody. ParabrigAda bola do znacnej
miery hendikepovanA nedostatkom motorovych vozidiel.
TAto skutodnosf spdsobovala. ze velenie parabrigAdy ne-
mohlo ucinne manAvrovaf vlastnymi organickymi paleb
nymi prostriedkami (najma delostrelectvom). Navyse od
bojovej linie vefmi vzdialena materiAlna zAkladna para-
brigAdy. situovanA v pevnosti v Przemysle, a uz spomenu-
ty nedostatok motorovych prostriedkov, takych potreb
nych na pravidelny prisun municie. vaine skomplikovali
beztak zlozitu bojovii situAciu jednotiek parabrigAdy (vy-
zbrojenych iba fahkou vyzbrojou) najma v prvych dnoch
174
SI.OV KNSKUETECTVO
1*M VMS
po ich nasadeni v predhori KarpAt. I napriek tomu dokA
zali parabrigadisti v dnoch 13. • 16. 9. 1944 uskutocfto
vat' lispeSnd prieskumy bojom. vyrAzaf z 10 km sirokeho
utocneho pasma na rozhodujuce sece a po tuhom boji vy-
tladit nepriatefa z opevnenych osad Milcza, Besko (situ
ovanej na kopci s odkrytymi prfstupmi). Zmocnili sa Piel
nie. Nadolian. dosiahli kdty 474 a 541 a po ilpornych bo-
joch natrvalo ovlAdli vefmi dolezity operadny priestor
Besko, cim umoznili velitefovi 38. armady 1. UF genplk
K. Moskalenkovi nasadit 4. gardovy tankovy a 31. tanko
vy zbor dna 18. 9. do titoku v smere Pastwiska. Rymanow
a dalej na zapad a juhozApad s lilohou poktisif sa rozvi-
mif lider smerom na mesto Dukla - do praveho boku hlav-
ndho zoskupenia nepriatefskych sil. prenikmit’ don
Velitel parabrigady plk. V. Prikryl (uprostred) dohovara v
oslobodenej osade Besko s plk. Grigorienkom podporu 67.
streleckdmu zboru. Vpravo ppor. Bodak
v priestore lyiawa a spojit sa s utvarmi 1. gardovdho jaz
deckeho zboru.
0 tom. akti dolezitosf pripisoval marsal Konev dobytiu
Beska. svedci aj skutodnost, ze 16. 9. popoludni navStfvil
velitefskd stanoviste parabrigady. situovand na severnom
okraji Jacmierza. Po hlaseni plk Pfikryla о dovtedajsom
priebehu bojov sa Konev uznanlivo vyjadnl о dosiahnu-
tych vysledkoch parabrigady, prejavil stihlas s predloze-
nym plAnom titoku na Besko a zostal osobne sledovaf boj
2. paradesantneho prdporu о tuto osadu. Siidasne vsak
ulo7.il Pfikrylovi. aby parabrigada za kazdu cenu vsetky-
mi svojimi prostriedkami ovladla osadu Pulawy. kfudovy
bod nemeckej obrany leziaci v lidoli rieky Wislok Vyhla
sil, ze po splneni tejto bojovej tilohy bude parabrigada
stiahnuta z frontu a presunuta sovietskym vzdusnym
mostom na povstaleckd letisko Tri Duby.
V dnoch 17. - 19. 9. 1944 jednotky parabrigAdy v zmysle
Konevoyych pokynov prenikli na smere Nadolany Rozto-
ki do hlbky nepriatefskej obrany. zmocnili sa v tvrdych
bojoch priestoru Sieniawa, Roztoki. Nowotaniec a v sti
cinnosti s 242. sovietskou tankovou bngAdou 31. gardo
vdho tankoveho zboru prislusnici 1. paradesantneho prA
poru rozhodujticim utokom vytlacili nepriatefa 19. 9.
okolo 18.00 h z k6ty 689 a do 21.00 h dobyli a tiplne ovlA-
dli obec Pulawy. vefmi dolezity uzol vybudovany v hlbke
nepnatefskej obrany, dim bez zvysku splnili bojovii illohu
parabrigady v Karpatoch.
Parabrigada znadne oslabila nepriatefskii obranu na do-
minujucom horskom hrebeni severne od obce Pastwiska,
cim umoAnila a ufahcila 4. a 31. tankovdmu zboru utok
cez horsky priechod Sieniawa. Pastwiska. Dobytim Pula
wy ohrozila tylo nemeckych jednotiek na duklianskom
smere. Aktivnou bojovou dinnostou dokazala piitaf hlav
nd sily 68. nemeckej pe§ej divizie. znemoznila jej siistre-
dit sa na obranu horskeho priechodu Sieniawa. Pastwis
ka, a tak siicasne zazehnala aj moznosf. aby nepriatel
ohrozil postup oboch spomenutych tankovych zborov do
priestoru Tarnowka. Parabrigada tak vytvorila vhodnd
podmienky na rozvinutie tispesndho postupu tankovych
zborov smerom na Duklu. Vrchovatou mierou prispela
к tomu, ze v noci z 19. na 20. 9. bolo nemeckd velenie
prinutene odsuntif 75. a 68. pesiu diviziu z obrannej li
nie Dukla Rymanow. kedze im hrozilo totalne obkliice-
nie. a zaujat' silami oboch divizii novu obranu na sever-
nych svahoch horskdho hrebena juzne od diary Dukla -
Szklary - Surowica. To sa premietlo do vytvorenia vhod
nych podmienok, aby 4. sovietsky gardovy tankovy zbor
a 1. CSAZ presli znova do litoku a ovlAdli priestor Fedo-
rowka - Dukla. Bojova dinnosf parabrigady v KDO
v dnoch 13. - 19. 9. 1944 mala nepochybne operadny vy
znam. kedze vefmi udinne pomohla 38. armAde 1. UF
premest smer jej hlavndho lideru z centra na fave kridlo,
a to do boku hlavndho duklianskeho zoskupenia nepria
tefskych sil v intenciach rozhodnutia velitefa 1. UF mar
sala Koneva Tym si cestne splnila svoju tilohu majiic
„podstatny podiel na celkovom priebehu KDO." Parabri
gAda za 9 dni prelonula tri do hfbky vybudovane a urput-
ne brAnend nepriatefskd postavenia. postiipila о 12 km.
pricom oslobodila sama, resp. v sucinnosti so sovietsky
mi tankovymi jednotkami 12 pofskych obci (Milcza, Piel-
nia. Besko. Nadolany. Sieniawa, Roztoki, Nowotaniec.
Odrzechowa. Pastwiska, Glenboke, Wola Sekowa, Pula-
wa). ParabrigAda utrpela v KDO znacne straty: 143 mft
vych. 438 ranenych a 49 nezvestnych. Podetny stav jed
notky sa znizil о 630 muzov. V siivislosti s tymito fazky-
nu stratami nemozno nespomemit. ze parabrigAda vlast
ne svojou uspesnou bojovou dinnosfou na rozhodujiicom
tiseku frontu v predhori Karpat vojensky pomohla aj
SNP. Svojimi vysledkami nepotvrdila len raison d'etre,
ale i opodstatnenosf svojho nasadenia do bojov v KDO,
v ktorych dokAzala, ze je schopnA splnif vAetky ulohy
spojend s bojom v t'aAkych podmienkach v tyle nepriate
fa.
Harmonogram priprav presunu parabrigAdy zverilo so
vietske velenie uz zadiatkom septembra 5. Orelskdmu
bombardovaciemu leteckdmu zboru. Do jeho zostavy pa-
trili dve divizie:
- 53. StalingradskA bombardovacia letecka divizia gene-
rAlmajora V. I. Labudeva, zlozena z 1. gardovdho Brian
skeho bombardovacieho leteckAho pluku (velitef: pplk. L.
A Filin); z 23. gardovdho Belgorodskdho bombardovacie-
ho leteckdho pluku (velitef: pplk. G. A Samrajev); z 336.
175
suivKssKtimxTvo
1944 - I’M*
bombardovacieho leteckeho pluku (velitef: pplk. D. M.
Ravic)
54. OrelskA bombardovacia letecka divizia generalmajo-
ra V. A. Scelkina, zlozeni zo 7. gardoveho Gatcinskdho
bombardovacieho leteckeho pluku (velitef: pplk. B. G. Je
zersky); z 29. gardoveho Krasnosefskdho bombardovacie
ho leteckeho pluku (velitef: pplk. N. G. Afonin) a z 340.
bombardovacieho leteckdho pluku (velitef; pplk. F. F. Ste-
panov).
Pluky divizii prevazne vyzbrojene dopravnymi lietadlami
Lisunov Li-2 a len siestimi strojmi Douglas C-47. uprave
nymi a prisposobenymi aj na bombardovanie. boli dislo
kovand na netfalekych letiskach v blizkosti letiskoveho
uzla Lvov. Z jednotlivych plukov velenie vybralo celkom
127 najsktisenejsich posadok, vycvicenych v lietani v no-
ci a za sfazenej viditefnosti. Boli urcend na pristAvanie
na VPD letiska Tri Duby.
Velitelstvo 53. Stalingradskej bombardovacej divizie bo-
lo dislokovand vo Evove. Tam mal leteckii zakladnu aj 1.
gardovy Briansky bombardovaci pluk. Pri mestecku Go
rodok. iba 26 km od Evova, bolo situovane letisko Ceria
ny, z ktordho operadne posobil 23 gardovy Belgorodsky
bombardovaci pluk a z letiska Cunjuv 336. bombardova-
ci pluk. Velitelstvo 54. Orelskej bombardovacej divizie
bolo dislokovand v meste Busk, vzdialenom od Evova asi
32 km. V jeho blizkom okoli, na letisku Stroni Baby, mal
zdkladnu 7. gardovy Gatcinsky bombardovaci pluk a na
letisku Kurovicy 29. gardovy Krasnoselsky a 340 bom-
bardovaci letecky pluk.
Po fazkych, vysifujucich, no uspeSnych bojoch parabnga
dy v Karpatoch sa jej jednotky postupne stistredili do 22.
9. 1944 v Kroscienku. aby sa pripravili na odlet na pov-
stalecke tizemie Slovenska. Podia povodneho plAnu sa
parabrigada mala letecky presunuf na Tri Duby uz 18. -
21. 9., co by bolo vyhodnd i ziaduce vzhfadom na nepriaz
nivu vojensku situaciu povstalcov, ktord vznikla 21. 9
v Ttirci. Svedci о tom aj bojovy rozkaz velitefa 5. Orelskd-
ho bombardovacieho leteckdho zboru gen. Georgijeva 6.
)
Pplk. let G. A. Samrajev
20 о okamZitej priprave letec-
kych jednotiek zboru na pre-
sun 2. cs. paradesantnej para
brigAdy v case od 16. do 22. 9.
Bezodkladne nariadbval pod-
riadenym leteckym jednotkam
zacaf plnif prioritnii lilohu 1.
UF v prospech povstaleckdho
Slovenska (presunuf a vysadif
parabngAdu s osobnymi zbra-
nami, gufometmi, minometmi
kalibru 50, 80 a 120 mm. de
lami kalibru 45 mm a 76 mm.
protitankovymi puskami, pro-
tilietadlovymi delami a auta-
mi Willis na letisko Tri Duby). Rozkaz nariadbval letec
kym jednotkAm 53. Stalingradskej a 54. Orelskej leteckej
divizie nalozif vojensky material a osoby na predsunu-
tych letiskach v priestore Krosna; vyclenil z kazdej divi
zie minimAlne 40 Li 2 a po jednom C 47 so skusenymi po-
sAdkami, ktore budu schopnd pristaf na letisku Tri Duby
prakticky len pri rozloienych vatrdch. Rozkaz urcoval
i maximalny pocet prislusnikov parabrigady na jedno Li-
2 (18 os6b s osobnymi zbranami), resp. 1500 - 1700 kg
nakladu. Diipy a plukovnd zbrane sa museli dopravovaf
v lietadlach C-47. Direktivy urcovali uskutodnif odlet
г materskych leteckych zAkladni s ohfadom na pristAtie
na predsunutych letiskach v priestore Krosno - hodinu
pred zotmenim. Na dele kazdej leteckej skupiny smerujii-
cej na Tri Duby museli letief skiisene posadky, ktord na
minimum znizovali moAnosf chyb v navigAcii, a teda boli
schopnd priviesf leteckd skupiny do cieloveho priestoru
a naviesf ich na pristAtie na letisko Tri Duby. Po splneni
ulohy mali sovietske stroje pristAf na letiskAch fvovskd-
ho leteckdho uzla. Gen. Georgijev menoval plk. B. F. Cir-
tazkd boje v Karpatoch - parabrigadisti z gulometnej po-
zicie odrAzajii nepriatefsky utok.
skova za hlavneho organizAtora sovietskeho vzdusndho
mosta na letisku Tri Duby, zodpovedndho za bezpecnd
pristAtie a vysadenie parabrigAdy, zbrani, municie a stre-
liva na letisku Tri Duby. vrAtane organizovania nocnych
startov sovietskych lietadiel z letiska. Rozkaz gen. Geor-
gijeva striktne prikazoval kaidej posAdke. ze v pripade
nesplnenia tilohy (nevylozenie vojenskdho materiAlu a zi-
vej sily. vyndteny nAvrat pre zle pocasie, poruchu moto-
ra, resp. stratu orientacie) musi posddka vzdy pristAf na
predsunutom letisku, odkial az po vylozeni materialu
preleti na materskd letisko. Rozkaz gen. Georgijeva dopl-
ftali navigacne pokyny plk. Obytova. veduceho navigAto-
rov 5. Orelskeho bombardovacieho leteckdho zboru, kto-
rd urdovali leteckym jednotkdm zboru trasu letu. vySku
letovej hladiny, rezim letu v priestore cieloveho letiska.
sposob pristAvania i vzdafovania sa od letiska po st arte,
frekvenciu radiostanice (270 kHz), dohodnutii svetelnii
signalizaciu na letisku, informacie о rozmiestneni vatier
na letisku v smere sever - juh. Pokiaf islo о prieskumne
lietadld vyclenene z kaAddho leteckeho pluku. tie brali
nAklad a paravysadky uz na svojich materskych zAklad
niach a priblizne о hodinu skor ako ostatne posAdky od-
lietali na Tri Duby. Len co sa priblizili do priestoru Po-
prad. hlAsili na StAb vo Evove pocasie na letovej trase. Az
176
SI.OV ISSKt trrnrv о
|<М4 |<М5
po tomto hlaseni mohli startovat dalsie lietadlA zboru.
Medzi 19.05 a 19.30 h odstartovali z predsunuteho letis
ka Jasionka na splnenie bojovej illohy lietadla 53. letec-
kej divizie, ktord postupne vystiipali do letovej hladiny
3000 - 3100 m. Po vzlete posledndho stroja divizie v 5 mi
nutovych intervaloch zacali Startovat z predsunutych le
tisk Krosno a Iwonicz hetadlA 54. divizie a postupne sa
zaradovali za chvost posledneho stroja leteckeho konvo-
ja.
Velenie 1. UF predpokladalo, ze zaCiatok leteckeho pre
sunu prvej casti parabrigAdy na Slovensko sa rozhodne
zacne najneskor 20. 9. 1944. Sovietske velenie planovalo
realizovaf letecky presun prislusnikov parabrigady s vy-
strojom a municiou pocas 3 - 4 noci Vzhfadom na to, 2e
1. paradesantny prApor s posilovymi prostriedkami skon
Cil boje v Karpatoch о kotu 689 a obec Pulawa az 19. 9.
vecer о 21.00 h (2 paradesantny prApor sa presunul do
priestoru siistredenia v Krdscienku uz 18 9.), plk. Pfi-
kryl poziadal velitefa 1. UF marsala Koneva, aby odlozil
vzdusnii prepravu parabrigAdy aspon о dva dni. Svoju 2ia
dost odovodnil tym, 2e je potrebnd zreorganizovat jednot
ky, doplnit vyzbroj a vystroj a dopriat prisluSnikom para-
brigAdy odpocinok po boji. Konev vyhovel. Pri dodrzani
tohto terminu bol reAlny predpoklad presumit hlavnA si-
ly parabrigady do 27.9., t. j. do zhorsenia pocasia. Dalsie
prietahy s odletom zavinilo ciastocne velenie parabriga-
dy, prechodne vefmi nepriaznivd poveternostne podmien
ky v dnoch 22. 9. az 25 9. a pritoinnost As. vlAdnej dele
gacie v Krdscienku Faktotn zostAva, ze plk Prikryl vy-
dal 22. 9. rozkaz na odlet platny tak pre prvii skupinu
prisluSnikov parabrigady (t. j. pre velitefstvo parabriga-
dy, polovicu StAbnej roty, spojovaciu rotu, jednu batAriu
45 mm diel a rotu VGPL z letiska Krosno), ako aj pre
druhii skupinu (Cast prislusnikov 2. paradesantnAho prA-
poru a batArie 76 mm diel z pomocndho pofneho letiska).
Velitef parabrigAdy siicasne poziadal Koneva druhykrAt
о odklad odletu о dalsie tri dni. t. j. na 24. 9. NAvSteva cs.
vladnej delegacie 23. 9. v Krdscienku spojenA s vyzname
navanim prisluSnikov parabrigady za dosiahnutA bojove
vysledky (vyznamenania odovzdal gen. R. Viest) narusila
zAvereCnii cast pripravy parabrigady na odlet a Casovo ju
zdrzala, ked?.e na slAvnostnA vyznamenania nadviazali
sArie dostojnickych zhromazdeni s Clenmi cs. vladnej de-
legAcie, ktord sa uskutocnili v miestnej cirkevnej Skole
Presun parabrigady na Slovensko sa v ddsledku vsetkych
tychto okolnosti (vratane krajne nepnazniveho pocasia
a stretnutia Cs. vlAdnej delegAcie s velitefskym zborom)
od pdvodndho plAnu odklonil az do noci z 26. 9 na 27. 9.
1944. Velitef parabrigady plk. Prikryl ui z titulu svojej
funkcie nemal v hadnom pripade siihlasif s oddialenim
odletu. Zhorsujiica sa vojenska situacia na povstaleckom
fronte na Slovensku si vyzadovala okamzity presun para-
brigAdy. ReAinu moznost prudkeho zhorsenia pocasia
v Karpatoch, resp. na letovej trase vzdusneho mosta ne
docenil okrem plk. Pfikryla. ani gen. Viest, ani Cs. vlAd-
na delegacia a ani CSVM v Moskve na cele s gen. H. Pi-
kom. V tomto vojensky a politicky exponovanom Case sti-
hol stab parabrigAdy urychlene vypracovaf rozpis obsa-
denia jednotlivych lietadiel bojovnikmi a vojenskym ma
teriAlom, Cim vniesol do vlastneho presunu prisny poria-
dok. Pretoze medzi sovietskymi leteckymi zakladnami
(Gorodok, Cerfany, Lvov. Cunjuv. Kurovicy) a letiskom
Tri Duby bola znacna vzdialenosf, rozhodol sa §tAb 1 UF
a 5. Orelskeho leteckeho zboru zrychlif tempo prepravy
i presunu tym, ze tazisko prepravy preruesol z Ivovskdho
letiskovdho uzla na predsunute. od 10. 9. uz oslobodene
prifrontovd letiska Krosno a Jasionka pri Rzeszdwe
a Iwoniczi. Napriek tomu. ze letisko Krosno, resp. i pof
nd letiska v jeho blizkosti boli v dosahu nepriatefskeho
dalekonosndho delostrelectva, hetadla siestich plukov 5.
Orelskdho leteckdho zboru zaCali uz 19. 9. prepravovat’
vojensky materiAl z Evova do Krosna a Jasionky.
Prilet operacnej skupiny plk. Cirskova na Tri Duby
Velenie sovietskeho diafkoveho leteetva, resp. 5. Orel-
skdho bombardovacieho leteckdho zboru (gen. Georgijev
Zbrane parabrigady pripravene na nakladanie na paluby
Li-2 5. Orelskdho bom. let. zboru na letisku Krosno
- september 1944
a gen. Labudev) pristupovalo k preprave parabrigAdy plA
novane. SvedCi о tom aj fakt. ze v dostatocnom predstihu
(15. 9.) povenlo zastupcu velitefa 53. Stalingradskej
177
SLOVENSKblETECTVO
1944 - |*М5
bombardovacej leteckej divizie plk. B. F. Cirskova zosta-
vif operacmi skupinu schopmi zabezpecif prfjem a obslii
zenie 80 100 dopravnych lietadiel v noci na neznamom,
otvorenom, zo vzduchu dost zranitelnoni letisku Tri Du-
by, situovanom v horskej kotline obklopenej z troch strin
vysokym horstvom. Skupina mala pracovat' prevazne
v nepriaznivych jesennych meteorologickych podmien-
kach, s akiitnym nebezpecenstvom castych bombardova
cich ndletov Luftwaffe. To, ie vofba padla na Cirskova.
nebola nahoda. Idlo о integrovami osobnosf. ktord v sebe
spdjala vynimocne kvality skiisendho pilota i vysokokva
litniho praktickeho velitefa. Bol schopny zvlddnuf zlodi
til organizdciu nodnej prevddzky nad letiskom Tri Duby
i na nom, prijimanie lietadiel, ich vykladanie i nakladanie
a odosielanie spat’ na materske zdkladne. Sformovanti
Plk. let B. F. Cirskov na letisku Tri Duby (piaty zfava) v
rozhovore s plk. gst. J. Tothom (otoceny chrbtom, s vojen-
skou dohodou) a prislusnikmi Kombinovanej letky. Treti
zfava mjr. 1.1. Skripka, nacelnik sovietskej vojenskej misie
12-clenmi operacmi skupinu okrem Cirskova tvorili jeho
zdstupca mjr. G. Migur. ndcelnik spojenia kpt. Savinov,
pobocnik por. Ponomarev, dvaja rddiooperatori a 7 voja-
kov straznej sluzby. Navddzacou rddiostanicou RSB nad-
vazovala skupina spojenie s lietadlami vo vzduchu a dal-
sou rddiostanicou RAF udrhavala spojeme so stdbom le
teckiho zboru vo Evove. Silnym svetelnym majakom vy-
sielala signaly prilietavajucim lietadldm.
Dna 15. 9. posddka pplk. B. G. Jezerskeho priletela do
Evova, kde na stabe 1. gardoveho Brianskeho leteckdho
pluku spolu s posddkou por. J. M. Jablokova dostala bojo-
vii illohu od velitefa 53. leteckej divizie gen. Labudeva
a ndcelnfka stdbu plk. Sevcuka. Uloha znela: v noci z 15.
na 16. 9. odletief s dvoma posadkami cez Karpaty, ndjsf
letisko Tri Duby, pristaf a vylozif operacmi skupinu plk.
B. F. Cirskova s radiostanicami aj s obsluhou. Po pripra-
ve a kontrole C-47, po doplneni nddrzi pohonnymi hmota
mi. operacna skupina nalozila do druhdho Li-2 navddza
ciu rddiostanicu a radiostanicu urcend na spojenie s po-
sddkami a pre ich riadenie pri priblizeni к letisku. Dalej
nalozila agregat na vyrobu elektnckdho pnidu pre napd-
janie rddiostanic a usposobendho pristdvacieho T s nava
dzacimi pruhmi. Velenie zboru zverilo Cirskovovi udaje
pre rddiovd spojenie s velitefskyhn stanovisfom stdbu di-
vizie. kddovacie tabufky na kazdodenne spojenie, zozna
my posddok a ich voiacie signaly pri priblizovani к letis-
ku Tri Duby a pri nalietavani na pristdvanie a zoznam 12-
clennej operadnej skupiny, pozostdvajiicej z odbomikov
radistov.
Okolo 21.00 h C-47 vzlietlo z letiska Lvov, pilotovane jed
nym z najlepsich letcov 7. gard. Gatcinskeho leteckeho
pluku pplk. Jezerskym. Chvifu pred odletom plk. Cirskov
dostal spravu od nddelnika CSVM v Moskve gen. Piku
о tom. ie operacmi skupinu budii na letisku Tri Duby ca
kaf. Dohodnuty bol signdl v tvare obalky (styri vatry v ro-
hoch obdiznika a jedna uprostred). Cirskov mal vzapati
po pristdti zabezpecovaf kazdd noc prijem lietadiel 5.
Orelskeho zboru a riadif organizdciu letov. Na palube C-
47 pplk. Jezerskeho, ktord bolo na let pripravene pod
osobnym dohfadom hlavneho technika 53. leteckej divf-
zie Ing. Lavinenka, sa nachddzala skoro cela operacna
skupina plk. Cirskova. Na palubu Li-2 d. 5 por. J. M. Ja-
blokova nasttipila iba dvojclenna obsluha rddiostanice.
Lietadla preleteli nad zasnezenymi konciarmi Vysokych
Tatier, ktord akoby vyrastali z rovnej hladiny mrakov.
Cim blidSie к letisku Tri Duby, tym bolo jasnejsie. az sa
celkom vyjasnilo. Zadali klesaf a vyhfaddvaf na zemi do-
hodnutd signdly. Vo vzdusnom priestore nad letiskom Tri
Duby a nad blizkymi horami kriizili takmer hodinu. Sem-
tarn zbadali vzblknuf ohniky, ale dohovoreny signdl nevi-
deli. V case od 23.00 do 00.41 h nevzplanuli na letisku
signdlne ohne, ani sa nerozsvietil rad lampaJov, zvanych
„netopiere". Posddky oboch lietadiel boli v strehu pred
pripadnymi atakmi nemeckych nodnych stihacov. Ope-
radnd skupina plk. Cirskova sa s fazkym srdcom vrdtila
do Evova, pretoze bojovu lilohu nesplnila. V nasledujiicu
noc zo 16. na 17. 9. uz obe posadky’ na Troch Duboch pris-
Maskovanie delostreleckej techniky 2. ds. paradesantnej
brigddy v ZSSR na poTnom letisku pri Krosne pred jej ne-
skorsim odsunom na letisko Krosno a odtiaT na letisko Tri
Duby
tdli, dopravili rddiostanice. obsluhu i celii operacmi sku-
pinu. C-47 i Li-2 potom odstartovali na cestu do Evova.
Tri Duby pocas 17. 9. dostali „fasddu” letiska urcendho
na nodnd lety. Po instalovani vysielacky na fare v nedale-
178
SI.OVEXSKELETEI ПО
(444 1445
kej obci Hajniky plk. Cirskov na zaklade dokladnej re-
kognoskAcie letiska stanovil miesto, kde umiestnif nava
dzaciu stanicu, kde polozif pristavacie T. Stanovil kurzy
pristavania, os zostupu, intervaly medzi pristavanim lie-
radiostanica. Vylozenie nakladu prebiehalo organizovane
a bez zadrhov Inych 32 Li-2 od 21.15 do 00.20 h z vysky
400 m zhodilo vlastnym jednotkam v nemeckom tyle ju-
hozapadtie od Krosna 42 200 kg municie a 6480 kg po-
PosAdka lietadla Li-2 336. bom. let. pluku, ktora za dramatickych okolnosti vo vehm zlom pocasi pristala s prvou cas-
fou stabu 2. cs. paradesantnej brigady na pol'nom zaloznom letisku RohoznA.
Zl'ava: prvy pilot a velitef lietadla kpt. N. S. Larionov, druhy pilot starsina J. D. Konarev, Sturman ppor. I. M. Abdrasi-
tov a palubny technik ppor. M. A. Mustenko
tadiel, smer rolovania, miesta vykladky a nakladania.
prah Startovacej drAhy, podty osdb na vykladanie z lieta
diel. osvetfovacov, urcil aj nahradnu pnstavaciu a starto
vaciu drahu a dalsie opatrenia nevyhnutne na hladky
priebeh vzdusndho mosta. 0 17.00 h Cirskov odoslal rd-
diotelegraficky sprAvu do Evova, 2e letisko Tri Duby je
pripravene prijaf v noci lietadlA.
Zaciatok presunu parabrigady plukmi 5. Orelskeho le-
teckdho zboru
Prvy vefky hromadny organizovany prilet s pristatim lie-
tadiel Li-2 od 5. Orelskeho bombardovacieho leteckeho
zboru (32 strojov od 54. leteckej divizie. 4 od 1. gard.
Brianskeho pluku a 4 Li-2 od 336. bombardovacieho plu-
ku) na letisku Tri Duby sa uskutocnil v noci zo 17. na 18
9. Ako prvd pnstAvali posAdky 1. gard. Brianskeho letec-
keho pluku kpt. F. F. Stepanova, mjr M. V. Lanovenka,
kpt. M. V. Levina, kpt. M. N. Vaska a kpt. Karasieva z 23.
gard, Belgorodskeho leteckeho pluku. PosAdky zboru
v tu noc od 22.15 do 01.40 h okrem letov na Tri Duby zha-
dzovali vojensky material svojim pozemnym jednotkam
juhozApadne od Krosna. Uskutodnili 78 letov v trvani
298 operacnych hodin a v prospech 1. UF dopravili nA
klad s hmotnostou 56 668 kg. Z toho municia a zbrane
vAzili 53 268 kg, spojovaci material 1800 kg a iny mate-
riAl 1600 kg. Na letisku Tri Duby pristalo 40 lietadiel Li-
2, ktore priviezli 123 prislusnikov pozemndho sledu 1.
ds. stihacieho leteckeho pluku s vojenskym materiAlom.
Po vystreleni bielej signalnej rakety z paluby liciek vyle-
teli aj z letiska Tri Duby dve biele svetlice. VzApAti obslu-
ha zapla osvetlenie v tvare pristavacieho T a liniu nava
dzacich svetieL Hranice letiska boli vyznadend cervenymi
svetlami. Na letisku uz fungovala privodna i startovacia
travin. Dalsie lety posadok
z leteckych plukov 5. Orel-
skeho zboru sa pre nepriaz
nive poveternostne pod-
mienky nad lizemim Sloven-
ska v dnoch 19. - 24 sep-
tembra neuskutocmli.
Tieto prvd hromadne lety na
letisko Tri Duby sa realizo-
vali este z materskych letec-
kych zAkladni 1. gard.
Brianskeho leteckdho plu-
ku, 23. gard Belgorodskeho
leteckeho pluku a 336. le-
Slob. Jozef Bystricky
teckdho pluku. No potom sa
ukazalo, ze je vyhodnd vyuzivaf predsunutd letiskd
nedaleko od frontovej linie, ktord vzdialenosf к letisku
Tri Duby skracovali о 150 az 200 km a dovolbvali posad-
kam lietadiel vziat na palubu viac nAkladu. Po prvom
hromadnom lete na Tn Duby velenie zboru urcilo pre plu-
ky 53. leteckej divizie ako predsunutd pofne letisko Jasi
onka. Prve hromadne lety a prakticke skusenosti potvr-
dili, ie vyber letovych trAs bral do tivahy relief horskych
hrebeiiov Vysokych Tatier. Respektoval. ze na Tri Duby
lietali aj posAdky 54. leteckej divizie (letovd trasy sa mu-
seli odsiihlasif aj s hlavnym navigatorom 5. Orelskeho le-
teckdho zboru). Predvidal, ze osobitnd cvicenia s posAd
kami, zamerane na zvlAstnosti letov v horskych nocnych
podmienkach so dpecifickym nalietavanim na letisko Tri
Duby, prerazanie mrakov a samotnd pristavanie. ktore
muselo byt' zostiladene s dodAvkami vojenskeho materiA-
lu. sa ztirocia v dalsich letoch jednotlivych posadok. UkA
zalo sa, ie hoci na nodnd operAcie boli vyclenend najlep
sie posadky. slice lietaf aj za zlozitych meteorologickych
179
SLOVtVSKEXI-TECTVO
114^ FM5
podnuenok v noci. bolo potrebnd pred zacatim vzdusndho
mosta uskutocnif speciAlny vycvik. Lietajuci personal
jednotlivych plukov 5. Orelskdho leteckdho zboru totiz
LietadU Li-2 336. bom. let. pluku cakaju na stimrak, aby
sa vydali na let na povstaleckd letisko Tri Duby.
lietal nad morom aj nad stepami na dalekom severe i na
juhu ZSSR. ale v horAch nikdy. a taktiez nikdy neprista-
val v noci uprostred hor. Po ukondeni Jpecialneho vycvi-
ku si musela kazda vytypovana posadka samostatnou
pripravou prestudovaf vsetky ulohy spojend s letom.
Konecne v noci z 26. na 27. septembra vzlietli z letiska
Krosno Lisunovy Li-2 z 5. Orelskdho leteckdho zboru,
predovsetkym z 23. gardoveho Belgorodskdho a 336.
bombardovacieho leteckeho pluku, z nich mensia cast
mala bombardovaf zeleznicny uzol v madarskom Miskol
ci a ostatnd stroje mali viezt' prislusnikov parabrigady na
Tri Duby. Bol uz najvyssi das, ved parabrigada bola
v priestore siistredenia uz dJhsie „v necinnosti", kvoli
utajeniu presunu platil zAkaz opiisfat' ubytovacie priesto
ry, navyse nemala z coho doplnif straty z KarpAt a odkla-
danie presunu zvysovalo nervozitu, posobilo nepriaznivo
na moralku ludi, ktori horeli nedockavosfou okamzite
pomocf povstaleckdmu Slovensku. Velitef parabrigAdy
vydlenil z 2144 bojaschopnych prisluSnikov utvaru 80 vo-
jakov ako zAsobovaciu skupinu pod velenim npor.
T. Tlsteho pre frontovd potreby parabrigady po presune
na Slovensko. Z celkoveho poctu 50 lietadiel, ktord vzlie
tli z letiska Krosno, len 13 pnstAlo na Slovensku, ostat-
nd sa museli pre vefmi zlii viditefnosf nad letiskom Tri
Duby vrAtif na materskii zAkladnu.
Na palube Li-2 „krasnaja vosmiorka" pilota kpt. N. S. La
rionova z 336. pluku sa nachAdzala prvA 16 clenna cast
stabu parabrigAdy na dele s plk. V. Pfikrylom. Okrem ve-
litefa parabrigady leteli aj kpt. P. Marcelly, kpt. Maria
lek, por. P. Graus, ppor. Bodak, rtn. J. Bedzira, M. Sere
tuk, T. Nabocik a ini. Spolu s nimi bolo prepravenych aj
6 debien streliva a bojova zastava parabrigAdy. Dvanasf
lietadiel s druhou casfou stabu a zabezpecovacimi jednot-
kami pnstAlo s vefkymi tazkosfami v nepriaznivom poda
si na Troch Duboch. Len lietadlo kpt. Larionova pristalо
о 01.17 h po troch pokusoch v hmle a hustom dazdi na
mimoriadne malej ploche pofndho letiska RohoznA, ne-
prisposobenej na prijimame taikych strojov. Pristatie sa
podarilo zasluhou absolutnej pozornosti sturmana ppor.
I. M. Abdraiitova. ktory presne urdil polohu lietadla, zA
sluhou duchapritomnosti a dokonalej majstrovskej pilo-
tAze Larionova v krajne nepriaznivych meteorologickych
podmienkach a tiez zasluhou pohotovdho zAsahu por.
T. Zachara a slob. J. Bystrickdho na zemi, ktori zapli sve
telny majAk a rozloiili signAlne ohne v podobe pristava
cieho T. Vsetky tieto skutodnosti zamedzili katastrofe,
akou by bola strata prvej casti stabu parabrigady. Z Ro-
hoznej posadka odstartovala 27. 9. okolo 10.00 h tak. ie
Larionov otvoril klapky do startovacej polohy, motory
pustil na plnjr plyn a ked dosiahli najvyssie otAdky. uvof
nil brzdy. Stroj sa vrhol dopredu. na konci minidrAhy pi-
lot zabral. lietadlo dvihlo nos a pokojne zacalo naberaf
letovu hladinu. Bol to majstrovsky start. Na materskej
zAkladni v Cunjuve posAdka pristAla uz za pokrocildho
bieleho dna.
V siivislosti s presunom prvej casti parabrigAdy (122
muzov a 13 ton materialu) treba osobitne zdftraznif, ie
islo najma о zabezpedovacie, spojovacie a pomocnd jed
Letisko Krosno 6. oktobra 1944. Prislusnici 2. ds. parade-
santnej brigady cakaju na prepravu na letisko Tri Duby.
V pozadi Li-2 336. bom. let. pluku.
notky, ktord mali za tilohu zabezpedit dinnosf velitefa pa-
rabrigAdy a jeho stabu pred priletom bojovych jednotiek,
t. j. obidvoch paradesantnych praporov, delostreleckdho,
protitankovdho. protilietadloveho a pneskumne'ho oddie-
lu. Pomocne jednotky nemohli teda zasiahnuf priamo do
bojov na Slovensku ui koncom septembra 1944, kedze
malt ind poslanie.
V tu noc po strafe orientAcie vo vefmi nepriaznivom po-
casi po vyntitenej zmene letovdho kurzu a po spotrebova-
ni pohonnych hm6t havarovalo Li-2 d. 23 por. A. Sisina
180
slovensk£Let»xtvo
z 336. bombardovacieho leteckAho pluku v lese pri Ivan-
kivciach na Ukrajine. Pri havArii zo 6-clennej posadky za-
hynuli 4 letci (prvy pilot por. let. A. P. SiSin. druhy pilot
rtm. G. F. Smoljakov, navigator ppor. V. V. Kolpakov a pa
lubny strelec radiotelegrafista rt. G. I. Lo2kin). Z prislus-
nikov parabrigady zahynuli radiotelegrafisti spojovacej
roty des. J. Herman a slob. M. FAbry. Havariu prezili: pa-
lubny mechanik I. L. Sluchov, palubny strelec Bogatyrev,
por. J. Rakyta, por. J. Kvarta, M. Novotny, slob. L. Mrva,
V. KadankovA, des. F. MrAz, voj. A. Polak, des. R. Komak,
slob. J. SlepAk, slob. P. Bobek a voj. J. Fekiac.
Krajne nepnaznive podasie s hustymi hmlami. ktorA pre
vladalo na prelome septembra a oktdbra 1944 na letovej
trase i v cielovom priestore. prerusilo sfubne sa rozbieha
jtici presun parabrigady az do 6. 10.. ked pluky 5. Orel-
skdho bombardovacieho leteckeho zboru obnovili vzdus-
ny most. Stalo sa tak vo velmi kritickej situacii, jednot
ky bojovej skupiny Schill a pravA kridlo jednotiek 178. di-
vizie Tatra dosahovali v tidoli Hrona liniu Hronska Brez-
nica - Hronska Diibrava Zelezna Breznica a bezpros-
tredne uz ohrozovali Zvolen i letisko Tri Duby. Dve netipl-
пё roty 2. paradesantneho praporu s castou taikych
zbrani sa hned po prilete na Tri Duby v noci zo 6. na 7.
10. prepravili autobusmi do najviac ohrozeneho bojovAho
tiseku. Za podpory delostrelectva 3. taktickej skupiny
zlikvidovali rozhodnou protisecou postup nepriatela do
exponovaneho priestoru. vytlacili ho a 11. 10. obsadili
Jalnti. Postup nepriatefa na tomto smere bol zastaveny
a front na dlh&i Cas stabilizovany. Jednotky’ parabrigady
znemoznili nepriatefovi vyulivat hlavnti pristupovti ко-
munikaciu ku Zvolenu.
Prilety vojenskych a politickych cinitelov
SilnA vytrvalA dazde a hmly sice prerudili prave zacatti
vzdusnti prepravu prislusnikov parabrigady az do 6. 10..
no ojedinelym lietadlam sa napriek tomu podarilo prenik
ntif nad letisko Tri Duby a pristAf. Dtia 28. 9. 1944 prile-
tel z Kyjeva na palube C 47, pilotovanom hrdinom ZSSR
kpt. G. A. Taranom. plk. A. N. Asmolov namiesto gene
ralmajora Andrejeva (o ktoreho vyslanie na povstaleckd
Slovensko poziadal N. S. Chruscova K. Gottwald). Bez
ohladu na Gottwaldovo stanovisko tak rozhodol USPH.
Spolu s Asmolovom prileteli J. Sverma. R. Slansky, M.
Culen. kpt. M. S. Caregradsky a dalsi prisluSnici USPH -
clenovia operadnej skupiny urcenej na prijem nakladov
pre povstaleckd jednotky. na zabezpecenie odvozu rane
nych a chorych povstaleckych vojakov a partizanov do
sovietskych nemocnic vzdusnym mostom. Pre tiplnosf
treba dodat, ze stab 5. Orelskdho zboru nezabtidal zAso-
bovaf 1. CSSLP ani v zhorsujticom sa pocasi. Svedci
о tom noc z 20. na 21. 9., ked 8 Li-2 z letiska Jasionka
prepravilo v case od 22.18 do 24 00 h 13 000 kg nAkladu
a 5 ludi. V podobnej rAzii sa uskutodnila doprava pohon-
nych hmdt, municie a streliva pre stihaci pluk aj v noci
z 21. na 22. 9., ked 10 Li-2 v case od 21.55 do 23.00 h do-
pravilo na Tri Duby 16 800 kg nAkladu.
Dna 30.9 neocakavane pristAl v Jasionke velitel leteckA
ho zboru gen. I. S. Polbin. Vybral pat najsktisenejsich po-
sadok 80. gard. bombardovacieho leteckAho pluku vy-
zbrojeneho lietadlami Petlakov Pe-2FT (stroje mah pre
nocnd operAcie upravend vyfuky s tlmidmi plameftov)
a poveril ich nezvydajnou tilohou: pristAf podas dna na
Troch Duboch s tym, ze dalsie zAvaind informAcie dosta-
nti az na povstaleckom letisku, na ktorom mali pristAf
len v tom pripade. ak na jeho VPD spozorujti stihacky La
5FN Hustd mraky a silnA priehradnA palba protilietadlo-
vych granatov nad liniou frontu pnntitili styri posadky
к navratu. Jedine posAdka Pe 2FT gard npor. N. Gufjaje-
va (navigator V. Pivovarov, strelec radista Burianin) sa
prebila hustou oblacnost'ou, unikla nepriatelskej palbe
Skpt. Frantisek Fajtl, velitel 1. CSSLP v ZSSR, v rozhovo-
re s posadkou lietadla Petlakov Pe-2 FT npor. Guljajeva na
Troch Duboch 30. 9. 1944.
a prizemnym letom vo vyske 50-100 m dosiahla Tri Duby.
Az pri trefom okruhu zbadala na okraji letiska odstave-
nti jednu La-5FN c. 58 skpt F. Fajtla. a tak sa rozhodla
pristaf. Priletu styroch dalsich Pe-2FT sa nedockala a az
po nAvrate na materskti zAkladnu (3. 10.) sa dozvedela,
ze 30. 9 mali okrem piatich Pe-2FT pristAf na letisku Tri
Duby aj tri dopravnd stroje. aby do ZSSR utajene prepra-
vili madarskti vladnu delegAciu vedenti generAlporuci
kom cetnictva G. Faragom. byvalym vojenskym pridelen-
com v Moskve. Jej cielom bolo rokovaf so sovietskymi po-
litickymi a vojenskymi predstavitefmi о vysttipeni Ma
darska z vojny proti ZSSR a о podpisani dohody о prime
ri. Prepravu dlenov madarskej delegAcie z TomaAoviec na
Tri Duby zabezpecoval S. F. Kyrdanov, velitel oddielu
ThAlman 2. cs. partizanskej brigady Za slobodu Slovanov.
DelegAciu prepravilo do Kyjeva dopravne lietadlo USPH.
IndividuAlny prienik posAdky Li-2 kpt. Slepcova z 1.
gard. Brianskeho pluku a jeho pristAtie v noci z 30. 9 na
1. 10. na letisku Tri Duby, vrAtane vyklAdky 200 kg vo
jenskeho materialu. 200 kg leteckAho benzinu pre 1. ds.
stihaci letecky pluk, 50 kg rakiet a prevozu 11 osob tre
ba ocenif ako majstrovsky pilotazny ktisok. Posadka na
spiatocnom lete odviezla padaky zhodenA z paltib lieta-
diel B-25 Mitchell 4. gardovAho GomelskAho zboru.
181
St.OVENSKEXEI£CTV<>
1444 V»4«
V noci zo 6. na 7. 10. prepravilo 47 lietadiel Li-2 5. Orel
skeho leteckdho zboru z predsunuteho letiska Jasionka
na Tri Duby a od 21.55 do 03.00 h aj vysadilo cast 2. pa-
radesantneho praporu (334 prislusnikov) a 47 ton zbra
ni. streliva, vratane leteckdho benzinu a oleja pre 1. ds.
stihaci letecky pluk. Na spiatocnom lete posadky Li-2 od
viezli 111 ranenych povstaleckych bojovnikov, sprievod
ny osetrujiici personal a 700 kg nAkladu, V tu istu noc
(zo 6. na 7. 10) konecne priletel na Tri Duby aj dlhooca-
kavany div. gen. R. Viest. Spolu s nim na palube ineho Li
2 prileteli aj dalSi Cs. dostojnici, ktorych gen. Bogdanov
tiez zveril do ruk elitnym a najskusenejsim posAdkam 1.
gardovdho Brianskeho bombardovacieho leteckdho plu-
ku. Li-2, pilotovand hrdinom ZSSR M. T. Lanovenkom,
priviezlo okrem gen. Viesta aj skpt. Hlasneho, pplk. Per-
nikafa, npor. Petru a inych dCstojnikov. Posddka kpt.
Slepcova prepravila dostojnikov Stabu 2. Cs. paradesant
nej brigAdy - Skpt. Pazderku, skpt. Srpa, kpt. Chovanca.
spravodajskeho dostojnika slovenskej armddy npor. Ko-
reckdho a inych. Je svojim sposobom paradoxne, ze dalsi
Clenovia Cs. vlAdnej delegAcie (F. Nemec, gen. A. Nizbor
sky-Hasal, Dr. P. Drtina a Styria Clenovia Cs. StAtnej ra
dy Msgre. F. HAla. B. Lausman. F. Uhlif a J. Vaio prilete-
li о den neskdr (8. 10 ), hoci mali moznosf dozadovaf sa,
aby leteli s prvymi jednotkami parabrigAdy a nespolieha
li sa na to. kedy a ako rozhodne jej velitef plk. Pfikryl.
resp. ako odporuCi sovietskym predstavitefom. kedy bu-
du letief. Meskanie gen. Viesta do znaCnej miery suvise
lo s organizovanim sovietskej pomoci SNP. Viest si vefmi
dobre uvedomoval, le treba zabezpeCif takii uCinnii so
vietsku materiAlnu pomoc vzdusnou cestou, aby aspon
znesitefne vykompenzovala rozdiel vo vyzbroj i medzi pov-
staleckou armadou a jednotkami Wehrmachtu a SS. Zia-
dal dodAvky faAkych a speciAlne protitankovych a proti
lietadlovych zbrani. ktord mali zvyCif bojovii hodnotu
i odolnost povstaleckych ozbrojenych sfl. Pretoze povsta-
leckA armAda trpela akiitnym nedostatkom delostrelec-
kej, tankovej a leteckej techniky, nedostatkom faikych
a automatickych pechotnych zbrani. v rozhovore s marsa
lorn Konevom 21. 9. presadzoval, aby tento vojensky ma-
teriAl v poAadovanom obsahovom zlozeni bol Co najskdr
presunuty na Tri Duby.
Viest bol rozhodnuty tymito spojeneckymi dodAvkami
predlzovaf Cas ozbrojeneho odporu povstaleckej armddy
na strednom Slovensku. pretoze to zvysovalo pravdepo-
dobnosf spojenia povstaleckej armAdy s frontovymi jed
notkami CA. To bol hlavny dCvod, preCo sa gen. Viest zdr
zal v septembri 1944 na pode ZSSR. No nie jediny. Dfzku
jeho pobytu v ZSSR zrejme diplomaticky i vojensky riadi
li aj ine sily. Dodnes zostAva nezodpovedanych viacero
otAzok suvisiacich s oneskorenym prichodom Viesta na
povstaleckd uzemie Slovenska. Overenou skutoCnosfou
je. ze este aj 1. 10. rokoval s Konevom о dodani pohon-
nych hmdt, streliva, bomb pre 1. CSSLP, le urgoval pre
voz jadra parabrigady a odoslanie skupiny sovietskych
Sturmovikov s precvicenym slovenskym personalom by-
valej SVZ na Tri Duby.
Presun pokracuje - prvd fazsie straty zboru
V noci zo 7. na 8. 10. jednotky’ 53. a 54 leteckej divizie
5. Orelskdho zboru presunuli dalsiu Cast' prislusnikov 2.
Cs. paradesantnej bngAdy a jej bojovych prostriedkov.
Z predsunutych letisk Jasionka. Krosno zApad a Iwonicz
v smere na Tri Duby odAtartovalo 64 Li-2 a z Evova sa
к nim pridalo 9 Li-2. No pre zhorsene meteorologicke
podmienky na trase iba 44 posadok pristAlo v Case od
21.15 do 03.10 h na letisku Tri Duby. Prepravili 43 670
kg vojenskdho materiAlu a 268 osdb. Pri spiatoCnom lete
prepravili 153 osdb a 400 kg rozneho nakladu. Nemecke
dalekonosne delostrelectvo v tu noc (zo 7. na 8. 10.) od
22.20 do 23.00 h krAtkodobo ostrefovalo letisko Krosno.
GranAty vybuchovali na VPD letiska a zanechavali na nej
svoje vizitky - krAtery, no sovietskej strane uesposobili
straty lietadiel ani zivej sily.
Tazkd straty vSak utrpel 5. Orel-
sky bombardovaci zbor na uzemi
Slovenska 7. 10. asi о 22.00 h,
ked lietadlo C-47 C. 356 mjr. L.
M. Maslencova nenaslo letisko
Tri Duby a pri jednom z okruhov
havarovalo v lese MaCinova
v horskom masive Pofana pri
Ocovskych IvinAch. Pri havArii
zahynuli piati Clenovia posAdky
(velitef lietadla pilot mjr. Ma
slencov. P. A. Novikov, A. S. Ne-
mjac, jeden neidentifikovany a 0.
P. Svehlo), siedmi prislusnici
protitankoveho oddielu (PTO) -
Delostrelec
Ladislav Pfliegel
voj. M. Popovic, voj. I. Popovic,
voj. V. Hornican, voj. G. Brana, voj. Stec, cat. A. SivAk
a voj. S Trella. HavAriu preAil druhy pilot ppor. V. Kornej-
Cuk, jeden prislusnik PTO voj. J. I. Kostin a neidentifiko
vany parabrigadista.
V noci 7. 10. pri prelete linie frontu nepriatefskA protilie-
tadlovA obrana fazko poskodila Li-2 por. N. P. Nestina
z 23. gardovdho Belgorodskeho pluku. ktord vzlietlo z le
tiska Krosno v smere na Tri Duby. Po zAsahu Li-2 Casf po-
sAdky vyskoCila a zachranila sa na padAkoch. Lietadlo. na
palube ktordho boli aj prislusnici parabrigAdy. pri niite-
nom nAvrate havarovalo na materskej zAkladni. PoCet obe
ti nie je dosiaf znAmy. hoci su znAme menA Casti posadky
(navigAtor J. V. Loktionov, palubny mechanik por. I. J. Ne-
pfujev, druhy pilot V. I. Karpov) Casf posAdky por. Nesti-
na bola pochovanA v meste Gorodok. Velkym nebezpe
censtvom pre posAdky vzduAndho mosta bola pritomnosf
nemeckych dvojmotorovych noCnych stihaciek Junkers Ju
88C-6 a G-6 od 2. Staffel/Nachtjagdgeschwader 10O, dislo-
ko vany ch na letisku Mielec, ktord vyCkavali v letovych hla
dinAch v blizkosti letovych tras vzdusndho mosta.
V dosledku poruchy vyskomera pri prelete Vysokych Ta-
tier havarovalo na Zadnom Gerlachu v noci z 15. na 16.
10 lietadlo Douglas C-47 C. 184 08 neidentifikovanej po
sAdky z 23. gardovdho Belgorodskdho pluku 5. Orelske-
182
SLOVF.NSKE LU ECTS О
1944 • 1945
ho bombardovacieho leteckAho zboru. Zo sovietskej po-
sAdky sa podarilo zistif len totoinosf palubneho mecha
nika S. D. Borodinu. Z celkoveho poctu zahynutych osob
boli (okrem Borodinu) identifikovani tito 16 prislusnici
parabrigady: npor. L. Pfliegel - velitef 1. delostreleckej
baterie. cat. K. Butyka velitef 1. caty 1. delostreleckej
baterie, Cat. F. Holek velitef spojovacej caty. cat. F Da-
nielik. des. P. Hires, voj. §. Blcha. voj. 0. Reha radisti.
slob. P. Rusnak - velitef radiostanice. des. A. Vontordik •
delovod. slob. J. Kr§ko, voj. J. Cerveny, voj. V. Sfastny
a voj. 0. Cernohub • obshihy dela. voj. J. Svoboda a voj V.
NovAk - pozorovatelia, cat. K. Hambalek - osetrovatef
Posadka Li-2 c. 20 z 23. gardoveho BelgorodskAho pluku
v zlozeni: velitef lietadla gard. npor. A. G. Nesterov, naw
gAtor gard. por. A. P Bachmat. druhy pilot gard. por. N.
Sabanov, palubny mechamk gard. starSma V. I. Koloskov.
rAdiotelegrafista gard. starSina A. Gribov a palubny stre
lec gard. starsina N. Kaledin uskutocnila tri bojove lety
s nocnym pristAtim na letisku Tri Duby. Po prevoze para
brigadistov (medzi nimi bol aj fotograf CA kpt. M. Glider)
a vyloieni materialu v noci zo 7. na 8. 10. sa pokusila vrA-
tif na materskti zakladi'iu. Pre hrubu nAmrazu na kri-
dlach sa posAdka vratila na Tri Duby. kde zostala az do
14. 10. к dispozicii plk. Cirskovovi
Pre lepAie pochopenie fungovania vzdusnej prepravy
zhrnme si v strudnosti jej zvycajny priebeh VyclenenA
posAdky lietadiel 5. Orelskdho leteckAho zboru kazdy
den v dopoludnajsich hodinach nalozili do lietadiel na
materskych letiskAch pn Evove vojensky material pre
povstaleckd Slovensko Nakladanie a starty riadila ope-
racnA skupina nAdelnika stabu 5 Orelskdho leteckAho
zboru genmjr. Bogdanova. Ai za siimraku lietadlA prele
teli na predsunutA letiskA Krosno ci Jasionka. kde cast'
nAkladu zanechali a na paluby pribrali prislusnikov para-
brigAdy dovtedy sustredenych v rozvalinAch letiskovych
budov v Krosne. VysadkAri naloiili dalsi potrebny mate
riAl, organizovane a vefmi rychlo nastdpili podia rozpisov
a ciselnAho farebnAho oznacenia do lietadiel tak. aby tie
ihned po zotmeni bez ochrany stihacieho leteetva mohli
letief na Tri Duby. Odtiaf sa po splneni tilohy vracali so
vietske posadky na materskA letiska. aby na dalsi den. ak
to situAcia dovolila, cely operadny cyklus zopakovali.
Predsunutym prifrontovym letiskAm Krosno a Jasionka
najmA cez den hrozili nahle prepady nepnatefskAho dale
konosneho delostrelectva i sporadickA dtoky Luftwaffe.
Preto sa na nich sovietske lietadlA zdriiavali len v takom
podte a taky cas. aky bol nevyhnutne potrebny na naloze
nie materialu a osob. a potom vzlietali v pafmimitovych
intervaloch. Urcenu trasu absolvovali v letovej hladine
3000 3500 m. Nad letisko Tri Duby prilietavali vo vlnAch
po 15-20 strojov. nadviazali radiove spojenie s pozemnou
navAdzacou stanicou a v priestore zostupovej osi znizili
letovii hladinu na vysku viditefnosti identifikadnych sig-
nalov z letiska Tn Duby. Po sArii dohovorenych svetlic zo
zeme. na ktorA posAdky lietadiel odpovedali svojou sAri-
ou, stroje dosadali v smere pristAvacieho T. tvorenAho
elektrickymi svetlami ovlAdanymi vypinadom z velitef-
skej budovy letiska. Lietadlo po vybehu viedol prisluSnik
lietajuceho personAlu Kombinovanej letky pomocou ba-
terky na stojisko, kde pomocnA skupina vylozila nAklad
a nalozila ranenych. Lietadlo zatiaf stalo bez vypnutia
motorov. potom vedenA pilotmi Kombinovanej letky zaro-
lovalo na ciaru startu a vyckalo na signAl. Operacna sku-
pina plk Cirskova v ilsili zabezpecif co najhladsi a naj-
bezpecnejsi chod vzdusneho mosta vysielala kaidych 30
mimit z Troch Dubov na AtAb 5. OrelskAho bombardova
cieho leteckAho zboru do Evova rddiosprAvu о podasi
v priestore letiska. Okrem toho posAdky sovietskych lie-
tadiel cestou na Slovensko informoval i rAdiom kaldych
10 15 mimit о meteorologickej situacii na letovej trase
prostrednietvom vyclenenych lietadiel na dele jednotli
vych skupin
Kratko pretrvAvajuce pnazmvA podasie nad Karpatmi
a strednym Slovenskom v dnoch 8. - 9 10 dovolilo pokra
dovaf v presune parabrigAdy, potom sa sice opat' prudko
zhorsilo, ale za dve noci umoznilo vykonat lietadlAm 5.
OrelskAho leteckAho zboru 117 letov. Prepravili 735 pri-
sluSnikov paradesantnych prAporov. 107,2 tony vojenskA-
Trosky lietadla C-47 c. 18408 neidentifikovanej posadky
sovietskeho diafkoveho leteetva. Lietadlo havarovalo v no-
ci zo 7. na 8. oktobra 1944 pri prelete Vysokych Tatier na
Zadnom Gerlachu.
ho materiAlu. spAf odviezli 298 osob a do pol tony mate
riAlu. Bolo naozaj sfastim, ze prave v dfloch 8. - 9. 10.,
ketf nemecka bojovA skupina SS Schill zacala ohrozovat'
Zvolen od Banskej Stiavnice. stihli sa presumif na Tri
Duby jednotky 1. paradesantnAho prAporu (bez 1. roty).
dasf 2. paradesantnAho prAporu, zenijnej roty. protitan
kovAho, delostreleckAho i protilietadlovAho oddielu
a SPO. Velitefstvo povstaleckej armAdy mohlo uz 11. 10
nasadit neiiplny 1. paradesantny prapor ku Kozelnlku,
kde aktivnymi obrannymi bojmi nedovolil nepriatefovi
postupif na Banskii Belli, ovlAdnuf Banskti Stiavnicu.
zmocnif sa Kozelnickej tiesnavy a prenikmif dalej sme-
rom na Zvolen.
V noci z 8. na 9. 10. nemecky nodny stihad Ju 88C-6 z le-
tiska Mielec napadol v priestore nad KrAfovou hofou lie
183
SLOVENSKtAlTTECTVO
1444 • 1*45
tadlo Li-2 kpt. V. A. Smirnova a zasiahol ho do Faveho
kridla, ktord zadalo horief. Pilot pre vazne podkodenie
lietadla zmenil kurz smerom na materske letisko. Asi
о 21.00 h lietadlo havarovalo v priestore nad Hranovni-
cou a Smirnov zahynul v horiacich troskAch Por. M. M
Vroncak vcas vyskocil. no na druhy den ho zajali prislus-
nici Wehrmachtu. Traja clenovia posadky (por. J. D. Bui
taca, starsinovia Lebedev a Sterakov) zoskodili z malej
vyAky. Neotvorili sa im padaky a zahynuli.
V til noc sa nevratila zo zAsobovacieho letu na Tri Duby
ani posadka Li-2 por. Zilberta z 23. gardovdho Belgorod-
skeho pluku. ktord mala na konte uz 100 bojovych letov
v trvani 392 hodin. Pri prelete z letiska Cerlany na Tri
Duby stratil pilot spojenie so zemou. Pravdepodobne po
cas kontroly trasy letu a hodnotenia ddajov na letovych
pristrojoch ho napadol nepriatelsky stfhac. pretoze este
kratko predtym nadviazal so zemou spojenie, no vzapati
sa neocakavane prerusilo.
Do 9. 10. pluky 5. Orelskdho leteckeho zboru dopravili na
letisko Tri Duby spolu 1175 prislusnikov parabrigady
a 167 ton vojenskeho materialu. Zo Slovenska do soviet
skych nemocnic presunuli 405 ranenych povstalcov
a 400 kg roznej batoziny. Havarie a zostrely sovietskych
posAdok na trase vzdusndho mosta, straty na zivotoch
i bojovej technike sa stali leteckou daftou za tri uspeSnd
dopravne noci parabrigAdy. Do grafikonu presunov sa
vsak opaf zamiesal negativny vyvoj poveternosti.
V noci z 9. na 10. 10. sa pocasie zhorsilo a husty dazd
primitil к navratu na matersku zAkladfiu 18 z 20-tich vy-
slanych lietadiel. Len dvom posadkam sa podarilo pristAf
na Troch Duboch a vylozif 7 os6b a tonu materiAlu. Po-
sAdka npor. D. J. Netudychatka z 23. gardovdho Belgo-
rodskdho pluku dopravila z Krosna na palube Li-2 c. 25
protitankovy kanon kalibru 45 mm s obshihou a bojovou
vyzbrojou. Na spiatodnej ceste do Evova odviezla 10 pov
staleckych letcov na preskolenie na La-5FN (niektore
pramene udAvajii dovedna 13 prepravenych ludi, cize dru-
hd lietadlo pri nAvrate zrejme vzalo na palubu zvysne 3
osoby). V tu istu noc vo velmi zlom pocasi odstartovala
z letiska Iwonicz posAdka Li-2 por. S. V. Jegorova z 340.
bombardovacieho pluku (na konte mala len 8 bojovych
letov v trvani 25 hodin). Spojenie s velitelskym stanoviS-
tom nadviazala о 21.00 h. coskoro sa vsak prerusilo. Dal
sie sovietske posAdky potvrdili. ie о 21.30 h, 40 km ju
hozapadne od Krosna. v letovej hladine 1800-2000 m vi-
deli horief lietadlo. S najvacsou pravdepodobnosfou islo
о Jegorovov stroj. ktory zostrelila nemeckd protilietadlo
vd obrana.
V dalsich dnoch velmi nepriaznivd pocasie (prudkd. vy-
trvald dazde. hustd hmly. resp. dlhotrvajiica nizka oblac
nosf) znemoznovalo lety na Slovensko az do noci z 13. na
14. 10., ked vzduSny most dosiahol prepravnd maximum
(77 Li-2 a 2 lietadla C-47 prepravili na Tri Duby 514 pri-
slusnikov parabrigady a 55 ton vojenskeho materiAlu).
Zo Slovenska odviezli 62 osob. vaisinou vdzne ranenych
povstaleckych bojovnikov, a 42 slovenskych letcov vydle-
nenych na precvicenie na sovietske П-2 a La-5FN. Jedno
zo sovietskych lietadiel C-47 z 340. bombardovacieho le-
teckdho pluku, pilotovane gardovym kpt. A. A. Vasilie-
vom. odviezlo na zAklade uznesenia SNR zo 14 10. 1944
do Evova 1062,255 kg drahych kovov. ktore tvorili Cast'
slovenskdho statneho pokladu. Z Evova ich previezli do
lischovy stAtnej banky v Moskve. 0 presun vzAcneho nA
kladu sa okrem Vasilieva zasluzili aj dvaja pracovnici po-
verenictva pre financie E. KovAdik a J. Sevcik (osobne na-
klad sprevAdzali) a dalsi clenovia posAdky - druhy pilot
P. J. Procenko, navigator A. G. SepeF, palubny mechanik
A. P. Gondarov, radista A Martijanov a palubny strelec V.
Popov. Posadka sa vyznamne podielala na presune para-
bngAdy, vyzbroje a vystroja z Krosna, ved az 11 raz pris-
tAla na letisku Tri Duby. Okrem toho vykonala 10 letov.
pri ktorych zhodila desantne skupiny v priestore Brezna,
Brna a Prahy. Vynosom Prezidia NajvyAdieho sovietu
ZSSR z 29. 6. 1945 bol Vasilievovi udeleny titul Hrdina
ZSSR.
Uz vieme. ako vedelo „zaiiradovaf" krajne nepriaznivd
oktobrove pocasie. pre ktord sa v noci z 9. na 10. 10. len
dvom z 20-tich posadok 5. Orelskdho leteckeho zboru
podarilo pristaf na Troch Duboch. Ani v nasledujdcej no-
ci z 10. na 11. 10. poveternosf nedovolila rozpnidif zAso-
bovacie lety a velenie 54. a 53. leteckej divizie vysielalo
stroje iba na letecky prieskum trasy Krosno - Tri Duby.
Napriek nestAlemu pocasiu s castymi hmlami a dazdami,
typickymi pre vychodnd Karpaty, jednotky 5. Orelskdho
leteckeho zboru v noci z 12. na 13. 10. okamzite vyuzili
chvfFkovd zlepsenie poveteniostnych podmienok na leto
vej trase a dopravili na Tri Duby vojnovy material i pri-
slusnikov parabrigAdy. Na splnenie specialnej prepravnej
a zasobovacej ulohy odstartovalo 19 Li-2 z Jasionky a 2
Li-2 z Evova. 20 lietadiel v case od 22.06 h do 01.20 h pre-
pravilo na Tri Duby 8618 kg bojovdho nAkladu. 18 460 kg
pohonnych hmdt pre 1. ds. stihaci letecky pluk a 2280 kg
rozneho technickdho materiAlu. Spolu 29 358 kg. Na spia
tocnom lete posadky lietadiel prepravili 61 prislusnikov
povstaleckdho lietajiiceho i pozemneho personAlu r6z-
Gard. kpt. A. A. Vasiliev
nych odbornosti a 800 kg nAkla-
du. Por. Izasejev z 23. gardovdho
Belgorodskeho leteckdho pluku
ulohu nesplnil (nenasiel Tri Du-
by) a vrAtil sa aj s nAkladom. 8
Li-2 na plnenie bojovej ulohy am
neodstartovalo, pochopitelne.
pre zhorsene meteorologicke
podmienky v priestore Jasionka
(obladnost 10/10). Dve licka ne
odleteli pre poruchy motorov.
Vysokd prepravnd tempo si plu-
ky 5. Orelskdho leteckdho zboru
prostrednictvom vzdusndho mosta udrzali aj v noci z 13.
na 14. 10. V case od 21.15 do 01.15 h prepravilo 67 lieta
diel Li-2 a 3 C-47 na letisko Tri Duby 473 prislusnikov
parabrigAdy. 58 875 kg vojenskdho materiAlu a 2 autA
Willis. Na spiatodnom lete stroje odviezli 44 povstalec
kych letcov. 60 rodinnych prislusnikov povstaleckych vo-
184
SI.OV»\SkELHH ГУО
1944 • t*MS
jenskych a politickych funkcionarov a 2 tony specialneho
nakladu (v lidajoch о prepravovanych osobach a tonach
materialu z 13. na 14. 10.1944 sa sovietske archivne ma
tenaly rozchAdzajti). Hoci na letovej trase prevladalo pre-
vazne jasne pocasie, v cielovom priestore nad letiskom
Tri Duby vo vyske 1000-1500 m bolo zatiahnuta na
10/10. Miestami sa nizka oblaCnost' driala vo vySke 600-
400 m. Pre zhorSene meteorologicke podmienky bojovii
ulohu nesplnilo 14 Li 2 a pre poruchu motora jeden stroj.
Li-2 por. Kirejeva bolo zostrelene nepriatefskym protilie-
tadlovym delostrelectvoin Po splnenf zAsobovacej a pre
pravnej ulohy 4 Li-2 zostali na Troch Duboch. 1 Li-2 na
letisku Krosno a 4 Li 2. ktord startovali z Iwomcza (po
sAdky por. Christoforova. kpt. Voronina, ppor. Bektursi
nova a por. Jefremova). sa nevrAtili na svoje letiskA.
Preprava parabngAdy vykiipenA dalsimi stratami
V noci z 13. na 14. 10. о 21.30 h posadka Li-2 c. 28 z 340.
bombardovacieho pluku ppor. M. D Bektursinova radi-
otelegraficky ohlasila svoju polohu a prelet nad Popra-
dom. VzApati stroj prepadol nemecky nocny stihac Jun
kers Ju 88G 6. resp C-6. od 2. Staffel/Nachtjagdges
chwader 100 z leteckej zAkladne Mielec, ktory bol vyba
veny radarom FuG 220 Lichtenstein SN-2. Lietadlo v do
sledku zostrelu havarovalo v lokalite Ohniste na kote
SlemA v nadmorskej vyske 1470 m v Nizkych Tatrach
nedaleko Liptovskeho Hradku. Zahynulo vsetkych sesf
clenov posadky (velitel lietadla ppor. M. D. Bektursinov.
druhy pilot por. A. 1. SCapov, navigator ppor F. P. Rybin,
palubny mechanik starsina G. S. Panin, palubny strelec
radista servant F. P. Svec, palubny strelec voj. N. M. Pe-
relygin) a 13 prislusnikov velitelskej baterie 2. cs. para-
desantnej brigAdy (ppor. D. TomCAny - velitef batdrie,
ppor. MUDr. A. Drobny, rt. J. Golias. Cat. F. DudAA, Cat. J.
Libera, rt. M. Sabo. des. E. A. L. Meisel, slob. M. Maslan
Cik, slob. A. Bernardic, vojaci O. Jurkanin, V. Kveton.
J. Zavatzky a A. Macha).
Dal§i nemecky nocny stihac z madarskej leteckej zAklad
ne Ferihegy, resp. z TApidszentmArton. ktory kontroloval
juznu letovu trasu fungujiiceho sovietskeho vzdusndho
mosta, prepadol v tii istu noc Li-2 por. N. B. Burenkova
z 23. gardovdho Belgorodskeho leteckdho pluku a fazko
ho zasiahol strefbou z palubnych zbrani. Pilot vazne pos
kodeneho stroja por. Savcenko sa pokiisil midzovo pris-
taf. Asi о 23.00 h pri tomto pokuse narazil do lesneho
porastu severne od kopca Brdo blizko koty 627 nad
Hronskou Brezinou a lietadlo sa zrutilo na zem. Pri ha
vArii zahynuli traja Clenovia posadky (druhy pilot N. G.
SavCenko. radista S. A Svec, palubny strelec S. I. Boro
din) a jeden z 12-Clermej skupiny prislusnikov 2. Cs. pa
radesantnej brigAdy. Velitela lietadla Burenkova. navigA
tora por. G. P. Bragu a palubndho mechanika nezistenej
totoznosti previezli povstalecki vojaci na Tri Duby.
Dvojica noCnych stihaCov Ju 88G-6 od 2. Staffel/Nach-
tjagdgeschwader 100 г Mielca v tu noc opAf udrela, pre
padla a zasiahla Li-2 por. Christoforova z 340. bombardo-
vacieho leteckdho pluku prevazajiice des. F. Stulajtera
a prislusnikov 3. batdrie delostreleckdho oddielu 2. Cs.
parabrigAdy. StihaCi strefbou z palubnych zbrani fazko
poskodili motor lietadla. zasiahli do prs jedndho delos
trelca. Posadka povyhadzovala z lietadla vsetok prevaza-
ny nAklad v iisili odfahCif stroj a midzovo pristAf na letis-
ku Jasionka, Co sa jej aj podarilo. Pilot a velitef lietadla
Christoforov preukazal dostatok majstrovskej pilotaze -
ekvilibristicky pristAl iba na jedno podvozkovd koleso.
Ovefa tragickejsie v tii noc skoncilo lietadlo por. Kirejeva
a jeho posAdka. Stroj i casf posAdky zasiahla pri prelete
llnie frontu nepriatefskA protilietadlovA obrana. Na nA-
sledky fazkdho zranenia zomrel jeden prislusnik 2. cs
paradesantnej bngAdy, palubny mechanik KropaCev a pa
lubny strelec. Medzi fazko zranenymi bol radista a dalsi
piati vysadkAri. Aj tomuto lietadlu sa podarilo so znaCny-
nu fazkosfami pristAf na letisku Iwonicz.
Z lietadiel 5. Orelskeho bombardovacieho leteckdho zbo
ru. ktore sa v noci z 13. na 14. 10. nevrAtili zo zAsobova
cieho a prepravneho letu na svoju zakladnu a ktore zos-
tali na letisku Tri Duby. jedno patrilo posadke npor. D. J.
Netudychatka z 23. gardovdho Belgorodskdho pluku
a druhd posAdke J. M. Jablokova z 1. gardovdho Brianske
ho pluku. Obaja priviezli na letisko Tri Duby Cast prislus
nfkov parabrigAdy, vyzbroj. municiu a iny vojensky mate-
rial. Netudychatko sa dopustil pilotAznej chyby - nasadil
na pnstatie pred pristAvacou plochou letiska a odmesol
si to podvozok a vrtufa. Netudychatko, ktory uz 6 rAz
pristAl na letisku Tri Duby. pri siedmom nepochopitefne
dosadol asi 300-400 m pred pristavacim T, vzapati prud-
ko zabrzdil. pravd podvozkovd koleso sa zarylo do mhk-
kej p6dy, v dosledku Coho sa zlAmali vzpery kolesa, lieta
dlo sa otocilo о 180 stupnov a siicasne si fahlo na prave
kridlo. Cim do§lo к poSkodeniu vrtule pravdho motora. Ja-
blokovovmu stroju zlyhAval poCas letu na Tri Duby signa
Najfotografovanejsie Li-2 c. 20 z 23. Belgorodskdho bom.
let. pluku na letisku Tri Duby
lizaCny systdm. a2 mu celkom prestal fungovat. Preto po
pristAti aj jeho lietadlo zostalo na letisku. Po oprave nim
osobne disponoval plk. Cirskov аг do noci z 25. na 26.
10., ked о 02.00 h odletel spolu s pilotom Jablokovom do
Lvova. Prilet posAdky Jablokova na Tri Duby z 13. na 14.
185
SLOV ENSKt LETECTVO
1444.144 5
10. siicasne znamenal. ze doAlo к striedaniu strazi a naj-
viac fotografovane lietadlo Li-2 ё. 20 npor. A. G. Nestero-
va mohlo odstartovaf z letiska Tri Duby a vrAtif sa na le-
teckii zakladnu 23 gardovdho Belgorodskdho leteckdho
pluku. pretoze illohu vyckavacej odsunovej rezervy na
okam2ity odlet Cirskova v pripade ukondenia cinnosti
vzdusndho mosta prevzalo na seba lietadlo npor. Jablo-
kova.
Akoby strat a obeti vo vzduchu z 13 na 14. 10. uz nebo
lo dost. Zabijala aj nepozomost' na zemi. Len ёо velitef
dela 1. batdne delostreleckdho oddielu slob. J. Horecny
a jeho mieric slob. 0. Ceman vystiipili po prilete na letis-
ko Tri Duby z paluby lietadla na podu vlasti. v istom opo
jeni si ani nevSimli, ze vosli do drahy startujucemu lieta
dlu. Rotujiica vrtuTa ich obidvoch usmrtila
V noci z 13. na 14. 10. sa nevratila z plnenia bojovej ulo-
hy z priestoru letiska Tri Duby na materske letisko ani
posadka lietadla Li-2 kpt. V. F. Voronina zo 7. gardovdho
Gatcinskeho leteckeho pluku. Pred startom lietadla z le-
tiska Krosno posAdku skontroloval mjr. BaZenov a navi-
gator mjr. Terescenko. Kpt. Voronin absolvoval uz 129
bojovych letov Posadka sa naposledy ozvala svojmu rd
diouzlu vo Lvove z ciefoveho priestoru Tri Duby о 22.27
h. Podas vyckavania na pristAtie jej vysadil vyskomer.
Lietadlo pri okruhu ustavicne klesalo a po 22.30 h nara-
zilo do hornatdho terenu, asi 200 m pod vrcholom kopca
DolnA skala. nad dedinou Malachov, 7 km zApadne od B.
Bystrice. Pri naraze sa lietadlo rozlomilo. ohen pohltil
pilotnu kabinu a motory. Vsetkych sesf clenov posadky
(pilot a velitel Hetadla kpt. V. F. Voronin, navigator ppor.
A P. Glazkov, druhy pilot serzant V. J. Osinov, palubny
mechanik starSina K. A. Scerbakov, strelec - radiotele
grafista starsina A. V. Vorobiev, palubny strelec starsina
F. I. Strukov) zahynuli a sii pochovani na mieste havarie.
kde majii aj skromny symbolicky pamatnik
Bojovy rozkaz StAbu 5. Orelskdho leteckdho zboru so
vietskeho dialkoveho leteetva d. 126 vydany 14. 10.
о 15.30 h vo Evove nariadoval. ze specialne tilohy prepra
vy prislusnikov 2. ds. paradesantnej brigAdy a bojoveho
nAkladu z predsunutych letisk s pristatim v hlbokom ty-
le nepriatefa na letisku Tri Duby v noci zo 14. na 15. 10.
vykona 30 Li-2 53. leteckej divizie z predsunuteho letis-
ka Jasionka v case od 22.30 do 01.00 h. 20 Li-2 a 1 C-47
z predsunuteho letiska Iwonicz a 10 Li-2 54. leteckej di
vizie z presunutdho letiska Jasionka v dase od 20.45 do
22.30 h. Lietadla nalozend na materskych zAkladniach
mah smerovaf rovno na Tri Duby. Skutodnosf ale bola
trochu inA. Na predsunutd letiska odstartovalo 59 Li-2
a 1 C 47. Na splnenie speciAlnych bojovych uloh z predsu-
nutych letisk odletelo 27 lietadiel a z materskych zaklad-
ni 6 strojov. Lety tychto lietadiel spolu trvali 138 hodin.
10 Li-2 v dase od 21.50 do 00.40 h prepravilo na Tri Du
by 11 100 kg vojenskeho nakladu a 81 osdb Pre poruchu
startera zostalo na letisku Tri Duby 1 Li-2 z 340. letec-
kdho pluku. ostatnd stroje na spiatodnom lete prepravili
styroch ddstojnikov, 4 civilnd osoby a tonu SpeciAlneho
nAkladu. Pre poruchu motora illohu nesplnil pilot Li 2
por. Tofarev z 340. leteckdho pluku. jeho posadka v ilsili
odfahdif lietadlo. zhodila naklad zbrani s hmotnosfou
1500 kg v priestore Sambor a pristala na letisku Cunjuv.
22 Li-2 nesplnilo ulohu pre zhorsend meteorologicke
podmienky a pnstAlo aj s nakladom na svojich zaklad
V noci 15. oktobra 1944 pri pristavacom manevri zachyti-
lo sovietske lietadlo Li-2 c. 11 kpt. P. A. Aleksejeva stre-
chu Hulinovej stodoly v Hajnikoch a havarovalo
Havarovane lietadlo Li-2 ё. 11 kpt. P. A. Aleksejeva zo
7. gard. Gatcinskeho leteckdho pluku
niach. Oblacnosf na trase letu dosahovala zatiahnutost' 8
az 10/10 Horn! hranica oblakov siahala do letovej vy§-
ky 3000 3500 m, spodna do 500-600 m. Zfadovatenosf
i hmla sa striedali. Viditefnosf sa pohybovala od 2 do 4
kilometrov
V noci z 15. na 16. 10. doslo к styrom havariam a zostre-
lom posAdok Li 2 sovietskeho diafkoveho leteetva Ne
mecki nocni stihaci z madarskdho letiska Ferihegy a TA-
pioszentmArton cihali na juznej letovej trase vzdusndho
mosta a vyckAvali aj v priestore blizko letiska Tri Duby.
Jeden z nich prepadol lietadlo Li-2 por. I. N. Anisimova
z 340. leteckeho pluku. ktory sa tispesne prebil cez hus
tu oblacnosf do priestoru nad letisko Tri Duby a chvifu
nato bezpedne klesol do letovej hladiny pod 400 m a za-
dal sa chystaf na pristatie. Hoci stroj bol e§te v pomerne
vysokej letovej hladine. pilot nasadil na pristAvacie T.
Vzapati mu dervend signalne rakety zo zeme zakazaH
186
SI OXkSSkLLHHTSO
1944 - l«M5
pnstdvaf. signalizovali, ze je prflis vysoko, ie „bude dl
hy“ a suCasne nariadbvali stiipaf Anisimov nasadil na
druhy okruh, vtom v ziari reflektorov zazrel pod sebou le-
sik pri Sielnici, strhol stroj prudko nahor, cim liplne stra
til rychlosf a zrutil sa za hranicu lesa v katastri obce
Sielnica na mieste zvanom Siare Pri dopade na zem lid
ко explodovalo. Zahynulo vsetkych 6 clenov posddky (pi
lot a velitef lietadla ppor. I. N. Anisimov, druhy pilot
ppor. M. I. Tarunov, navigator ppor. V. K. Terechov, pa-
lubny mechanik por. A. I. Godin, strelec - radiotelegrafis
ta N. J. Ravodkin a palubny strelec S. A Lebedev). Obete
havarie su pochovane na cintorine na Sliaci.
Z plnenia bojovej ulohy v noci
z 15. na 16. 10. sa nevrdtila ani
posddka lietadla Li-2 c. 11 kpt.
A. A Aleksejeva patriaca do sta-
vu 7. gardovdho Gatcinskeho
pluku diafkovdho letectva. ktora
prepravovala prislusnikov veli-
telskej batdrie delostreleckdho
oddielu 2. 6s paradesantnej bri
gddy. Stroj о 20.13 h odstartoval
zo svojej leteckej zakladne. Cos-
кого nato spojovaci nacelnfk le-
teckej perute radista P. P. Sara
jev uz о 20.17 h nadviazal spojc
nie s fvovskym leteckym uzlom
0 21.04 h ohlasil. ze lietadlo do-
siahlo navigacny bod Sambor
Pri prelete Karpat a lime frontu
nepriatefskd svetlomety zachyti
li lietadlo do svojich kuzefov
a vzapati ho ostrefovali protilie
tadlovi delostrelci. Pilot umnym
mandvrom unikol z dosahu sve-
tlometov. Jedna z crepin vsak za-
siahla lietadlo, ktore pilot bez
vacsich fazkosti dotiahol do cie-
fovdho priestoru nad letisko Tri
Duby. Potom prerazil obladnosf,
zatiahnutii na 4/10, a vysunul
podvozok na pristdtie. Pri tre
font okruhu nad letiskom sa zra
zu dostal do padajiicej hmly. Pi-
lot nasadil na pristatie predcas-
ne. Vzdpati lietadlo kolesom
podvozka pri pnstavacom mane
vri najsk6r jemne lizlo strechu
domu na okraji dediny Hdjniky
F. I. Strukov
A. V. Vorobiev
V. J. Osinov
a potom naplno zachytilo strechu Hulinovej stodoly.
Aleksejev prudko strhol stroj nahor. no uz bolo neskoro.
Lietadlo pri strate rychlosti havarovalo - vrazilo do zeme
pod uhlom 45°. Obidva motory sa odtrhli. trup sa rozlo-
mil v casti streleckej veie s gufometom UBT. Cez otvory.
vzniknutd rozlomenim lietadla na dve casti, vypadlo 7 pa
rabrigadistov - cast na luku a cast' do slamy v stodole.
Havariu prezili: zbrojar rtm. J. Veis, zdravotnik rtm. S.
Macko, lictovnik likvidator rtn. J. Grulling, uctovnik
APH Cat. F. Kovacik. §ofdr des. R. Hiznay. radista des. P.
Obrtal. кuchar voj. V. Cihunka a sovietsky palubny stre-
lec Lusajev. Bolo sfastim v nesfasti, ze odtrhnute horia
ce letecke motor}’, ktore osvetlovali blizke okolie tejto
tragddie, odleteli od zlomeneho trupu lietadla do vzdiale
nosti asi 20 m a nemohli zapalif vyliate palivo. To umoz-
nilo velitefovi 10. baterie 83.5 mm PLK vz. 22/24 kpt.
del. V. Lackovi a prislusnikom jeho protilietadlovej ba
tene okamzite poskytmif zranenym prvti pomoc a od
viezt ich na dokladne oSetreme do zvolenskej nemocnice.
Pri havarii zahynulo 6 clenov posadky’ (velitef lietadla
pilot kpt P A Aleksejev. druhy pilot por S. S Nesmeja-
nov, navigator perute por. A G. Sokolov, spojovaci nd6el
nik leteckej perute ppor. P P Sarajev. navigator lietadla
ppor. I. M. Trofimenko, palubny mechanik npor. V. K. Be
Iakov). Na mieste havarie zahynuli styria prislusnici ve-
litefskej batdrie nddelnik Stdbu delostreleckdho oddielu
npor. F. Urbanek, hospodar ppor. J. Rusin, telefonista voj.
V. Knop a voj. M. Dovlinka. Velitef rddiostanice des. J.
Kuruc, Sofdr slob. J. Gallo a pozorovatef voj. M. Svirida
zomreli na nasledky zraneni vo zvolenskej nemocnici.
Na svoju leteckii zakladnu sa v tii noc (z 15. na 16. 10.)
nevrdtila ani posddka Li 2 npor. J. M. Bezbokova z 2. pe
rute 7. gardovdho Gatcinskeho pluku. Mala vsak viac
sfastia ako posadka kpt Aleksejeva. Hoci pocas letu
к letisku Tri Duby \ysadil jeden z motorov. uspornym re-
zimom letu dokazal pilot doletief do cieloveho priestoru
a dopravif na miesto urcema parabngadistov i vojensky
material.
Straty sovietskych lietadiel a posadok. vefky pocet stro-
jov vracajilcich sa pre zhordend meteorologickd podmien
ky na letovej trase z 15. na 16.10. (55 Li 2 nesplnilo ulo
hu) nariiSali organizdciu, plynulosf, celistvosf a efektiv-
nosf presunu parabrigady a vojenskeho materidlu Poca-
sim naritsany pravidelny rytmus leteckdho presunu mal
i svoj dosledok oddafoval sa odlet 2. praporu a dalsich
litvarov parabrigddy z Krosna a z predsunutych letisk.
Meteorologickd situdcia na trase leteckeho presunu pa-
rabrigady a systematickd nocne ndlety nemeckych stiha-
dov na Li-2 a C 47 na sevemej a juznej letovej trase fun
gujiiceho vzdusndho mosta i v priestore nad letiskom Tri
Duby. znasobene moznosfou pristavaf na povstaleckom
lizemi Slovenska iba na jedinom letisku, sa podpisali aj
na havdridch. na mnoistve prepravendho vojenskdho ma
tendlu a na pocte presunutych osob. I napriek tymto re
dine jestvujiicim obmedzeniam leteckd jednotky 5. Orel-
skeho leteckeho zboru v tii noc prepravili z Jasionky
a Iwonicza prislusnikov parabrigddy a bojovy naklad na
letisko Tri Duby. Hoci z tychto predsunutych letisk od-
startovalo 54 lietadiel (52 Li-2 a 2 C-47) a 30 lietadiel
z materskych zakladni, do ciefovdho priestoru na letisko
Tri Duby v Case od 21 05 do 23.05 h doletelo iba 24 Li 2,
ktord prepravili 30 620 kg nakladu a 72 osob. Na spiatoc
nom lete posddky lietadiel presunuli 61 vojakov a dostoj-
nikov povstaleckej armady (najma letcov) a 1200 kg nd-
kladu. 1 Li 2 pre poruchu motora ulohu nesplnilo, posdd
187
SLOMSSkELl IHTVO
1Ч-Ц • BMJ
ka sa vrAtila na materske letisko. К poctu leteckych po-
sAdok, ktore sa nevrAtili v tu noc na vlastmi letecku za
kladflu, treba prirataf 4 posadky. ktore havarovali, Si sa
nevratili pre poruchu motora (posadka npor. Bezbokova
zostala na letisku Tri Duby). 0 zradnosti pocasia na leto-
vej trase svedci skutoCnosf, ze hoci na zaciatku letov do
22.30 h prevladalo bezoblacne pocasie. postupne sa pove
ternosf zmenila a zrazu prevlAdla zvA&ena oblacnosf od
6 do 9/10. ktora svojou hornou hranicou dosahovala vy-
sku 2700-3000 m. spodnou 1300 m. Pocasie sprevAdzala
zladovatenosf. I ked oblacnosf v cielovom priestore nad
letiskom Tri Duby dosahovala iba 3-4/10, samotne letis
ко bolo prikryte hmlou. co bol neprijemne limitujiici fak
tor pri presnom pristAvani lietadiel na VPD letiska.
Dokoncenie presunu parabrigAdy - posledne zostrely
a havarie
V bojovom rozkaze stabu 5. Orelskdho leteckeho zboru
diafkovAho leteetva C. 128 z 15. 10 1944 vydandho
о 15.20 h velitel zboru gen. Georgijev nariadil jednotkam
53. a 54. leteckej divizie presunilf v noci zo 16. na 17.10.
prisluSnikov parabrigady a vojensky material hlboko do
nepriatefskeho tyla na letisko Tri Duby. VySlenenym po-
sAdkam 53. leteckej divizie nariadil prelietnuf 25 Li-2 na
predsunute letisko Jasionka a v case od 24.00 do 01.30 h
doviezf personal parabrigady a bojovy naklad na letisko
Tri Duby. Cas pristAtia v Jasionke bol urceny od 17.00 do
18.00 h. Jednotkam 54. leteckej divizie nariadil preliet
nuf 20 Li-2 na predsunute letisko Iwonicz a v dase od
20.45 do 24.00 h presunilf jednotky parabngddy a bojovy
nAklad na Tri Duby. PosAdkam dalsich 14 Li 2 z 53. letec-
kej divizie a 21 Li-2 z 54. leteckej divizie. ktord sa nachA
dzali na materskych leteckych zakladniach, rozkaz nari
adbval presunilf parabrigadistov s nalozenym materidiom
na Tri Duby v case od 20.45 do 24.00 h. Rozkaz neopo-
menul povinnosf na predsunutych letiskach neprestajne
pociivaf a zaznamenAvaf radiovd sprAvy о pocasi od veli
tela leteckdho zboru a spravy о pocasi od leteckdho
prieskumu na letovej trase V rozpore s rozkazom (na-
miesto 80 Li-2) odstartovalo 71 Li-2 (36 lietadiel z pred-
sunutych letisk a 35 z materskych zakladni). Z nich len
41 lietadiel v case od 21.45 do 01.30 h prepravilo na Tri
Duby 44 704 kg nakladu a 154 osdb. Na spiatocnom lete
prepravili z letiska Tri Duby kyslikovd bomby s hmotnos-
fou 2360 kg a 2156 kg rozneho materialu a 43 osdb, z to-
ho 8 povstaleckych dostojnikov. 25 Li-2 nesplnilo pre
zhorsend pocasie bojovu illohu, 1 Li-2 pre poruchu moto-
ra. Styri posadky Li-2 (por. Anusin, ppor. Melnikov, ppor.
Nesterovic a por. Rustemov) sa nevratili z letu. Jedno Li-
2 pre poruchu zostalo na letisku Tri Duby a jedno Li-2
v Jasionke. Oblacnosf na letovej trase sa pohybovala od 3
do 8/10, spodna zakladna mrakov siahala do vysky 400
m. horna az do 8000 m. Oblacnosf v cielovom priestore
nad letiskom Tri Duby dosahovala 9 az 10/10. Jej spodna
hranica visela vo vySke 500 m, hornA dosahovala 2000 m.
Od polnoci prevladala nad letiskom Tri Duby hmla.
Za tohto nepriaznivdho pocasia sa pre malt! chybidku
v navigAcii v noci zo 16. na 17. 10. okolo 22.00 h ocitla
skupina siestich Li-2 nad polnym zaloznym letiskom Ro-
hoznA, a nie nad letiskom Tri Duby. Skupinu liciek viedol
por K. R. Rustemov, ktory uz absolvoval 113 bojovych le
tov v zlohtych meteorologickych podmienkach. Na let bol
fyzicky i psychicky dobre pripraveny. о com svedcil aj vy
sledok kontroly, ktoni vykonal jeho nadriadeny velitel
29. Krasnoselskeho leteckdho pluku pplk. Afonin a navi-
gator mjr. Stepin. Na specialnu bojovu illohu odstartoval
z predsunuteho letiska Iwonicz о 19.34 h. V priestore
Brezno nad Hronom sa Rustemov prebil cez hustil oblad
nosf zatiahnutii na 10/10. a to vo vyske 500 600 m a so
zapnutymi svetlami. dim si vyvolal zrakovd iluzie, oslepil
sAm seba a na kratulinkii chvflii prestal sledovaf palubnd
pristroje, stratil predstavu о priestorovej polohe lietadla,
do bolo rozhodujilce, pretoze vzdpati strmym letom nasa-
dil na okruh na pristatie. Aj zvySna patica liciek zacala
klesaf a todif na okruhy. Zo zeme vsak strazna jednotka
okamzite vystrelila cervene rakety. Pre vediiceho por.
Rustemova uz bolo neskoro Ostatni okamzite zareagova
li a zacali stiipaf do vyAsej letovej hladiny. la 2 por. Rus-
temova. ktord viezlo barely benzinu pre 1. cs. stihaci le-
tecky pluk. vrazilo do Cierneho vrehu nad polnym zAloz
nym letiskom Rohozna nedaleko Brezna nad Hronom. Zo
6-clennej posAdky v lietadle zhoreli velitel lietadla por K.
R. Rustemov a druhy pilot stars! serzant D. I Beseda. Pri
prevoze do nemocnice zomrel palubny mechanik starsina
V. D. Skurkin. Obete havArie boli pochovand na cintorine
v Brezne nad Hronom. HavAriu prezili (s fazkymi popAle-
ninami) navigAtor ppor. I. A. Scerbak, strelec - radiotele-
grafista starsina V. A. Maslenok a palubny strelec ser
zant J. F. Nikitenko.
V noci zo 16. na 17. 10. vo vefmi nepriaznivom pocasi pri
hfadani letiska Tri Duby havarovalo lietadlo Li-2 c. 9
ppor. V. A Melnikova zo zostavy 1. perute 336. bombar
dovacieho leteckdho pluku, ktore odstartovalo z letiska
Cunjuv. Po vypadnuti z mrakov vychodne od letiska Tri
Duby vefmi riskantne kleslo nizko nad zem v snahe za
kazdti cenu nAjsf ciefovd letisko, vylozif nan cenny nA-
klad a tym splnif svoju bojovii illohu. PosAdka riskovala
о to viac, ze ani predchAdzajucu noc sa jej nepodarilo
pristaf na Troch Duboch a vyloAif nAklad. Ked sa lietadlo
pri kopirovani terenu zacalo zrazu hompafaf - neklamny
prfznak blizkosti hdr. Melnikov sa snazil dostaf stroj do
vyssej letovej hladiny. no zachytil pravym kridlom о liiku.
Stroj niekofko rAz nadskocil vo svojom poslednom kfza-
vom lete, stratil rychlosf, ai sa napokon zastavil na zemi.
PosAdka v zlozeni velitef lietadla pilot V. A. Melnikov,
druhy pilot Kudrevcev, navigator N. F. Bugajev, radista
Tenibajev, palubny strelec Arslanov a palubny mechanik
por. A. N. Galkin ostala nazive. Iba Galkina poudierali
a dost' vazne zranili debny so strelivom. Letci potom vy-
montovali z lietadla gufomety, vybrali palubny kompas
a zisli z hdr do dediny Myto pod Dumbierom. Odtial sa vy-
brali do Podbrezovej, kde sa Galkinovi dostalo osetrema
v miestnej nemocnici. Zostal v nej az do uplneho vyliece-
188
slovesskeifth tvo
1944- 1945
nia. Po vojenskej poraike povstania bojoval ako letec pe
siak v partizanskej vojne v slovenskych horAch. Zvysok
posadky sa presunul do B. Bystrice a odtial na Tri Duby.
Len Co mechanic! a technici stihli 22. 10. opravif Lisunov
Li-2 c. 19 npor. J. M. Bezbokova, pilot vzal tiito posadku
na palubu lietadla a previezol ju na matersku zakladnu.
V tii istii noc zo 16. na 17. 10. v blizkosti letiska Tri Du-
by znitil sa do lesa nad obcou Velka Luka Lisunov Li-2
C. 30 z 340. bombardovacieho leteckdho pluku pilotova
ny ppor. К. K. Nesterovicom. S najvacsou pravdepodob-
nosfou bolo lietadlo napadnutd nemeckym nocnym stiha-
com. pretoze este pred dopadom na zem odletela z neho
cast pravCho kridla, potom prudko nato zmemlo smer
a narazilo do stromov v lese Hajik nad obcou Velka Lu-
ka. V troskach lietadla okrem jeho velitela ppor. Neste
roviCa zahynuli aj dalsi piati Clenovia posadky (druhy pi-
lot рог. V. M. Zamjatin. navigator ppor. N. S. Stepanov,
palubny strelec - radista starsi serzant I. G. Gorbunov,
palubny strelec voj. A. M. Spak a palubny mechanik por.
G. M. Kasjan). Obete havane boli pochovand na cintorine
v Hajnikoch. neskdr telesnC pozostatky previezli a po-
chovali na cintorine padlych sovietskych vojakov vo Zvo-
lene.
К stvrtej a Co do poCtu obeti i najtragickejsej havarii v tii
noc doslo na vrchu Flos pri Gemerskej Polome. Vyziada-
la si 17 fudskych zivotov z celkovdho poctu 21 osdb, na
chAdzajucich sa na palube lietadla Li-2 C. 17 por. P. M.
Anusina. Stroj patril do zostavy 2. perute 336. bombardo-
vacieho leteckeho pluku. Lietadlo odstartovalo z predsu-
nuteho letiska Jasionka о 22.00 h. Po starte posadka
coskoro nadviazala rAdiovd spojenie so zakladftou
a о 22.24 h sa po prelete jedneho z navigacnych bodov
v priestore Lisko ozvala druhy a posledny raz. Nato sa
spojenie prerusilo. V zlom pocasi za ustavicneho daz-
da lietadlo pokracovalo v letovom kurze v smere Tri Du
by. Nedoletelo vsak do cieloveho priestoru. pretoze z ne
znamych priCin zislo z kurzu a pri docasnej strate orien
tacie narazilo do lesa na vrchu Flos pn Gemerskej Po-
lome. Z posAdky na mieste havarie zahynuli: druhy pilot
ppor. N. J. Potapovsky, navigator ppor. V. Ch. Ignatiev,
palubny mechanik por. S. A. Afanasiev, radista a palubny
strelec A. M. Obuchov, palubny strelec N. A. Davidko
Z prisluSnikov parabrigady zahynuli 11 prislusnici Stab
nej roty: ppor. V. Srb, des. M. Dolnik, voj. V. I. Fufko. voj.
L. LeboviC. voj. J. Korber, voj. J. JirAsek. voj. V. Siduii. voj.
M. Reisfeld. voj. K. Zajdel, voj. V. A FrancoviC a voj. P. A.
Ovcinko. V nemocnici v Dobsinej zomrel na nasledky zra-
nenia rt. P. OndrejkoviC. HavAnu prezili iba velitef lieta
dla a pilot ppor. P. J. Anusin, ppor A. Novak, voj. J. Stroj-
sa a voj. F. PolaCek.
Do 19. 10. presuval 5. Orelsky letecky zbor poslednC vef
кё Casti parabngAdy (asi 830 muzov). Presun sa teda ne
umerne pretiahol a prakticky skonCil az 19. 10. 1944.
Krajne nepriazmve pocasie prerusilo vzduSny most aj
v dalsom obdobf a v preprave torza parabrigadistov a bo-
jovCho matenalu sa mohlo pokracovaf ai v noci z 23. na
24. 10.. napriek zlemu poCasiu na strednom Slovensku.
Na predsunute letisko Jasionka odstartovalo 27 Li-2.
V prospech povstaleckeho Slovenska bolo v tu noc usku-
tocnenych celkom 39 letov (11 Li-2 odstartovalo z Jasion
ky a 28 Li-2 z Lvova) v trvani 162 operaCnych hodin. 16
Li-2 z Jasionky vSak pre zhorsenC poCasie neodstartova-
lo vdbec. 18 Li-2 z 53. a 54. leteckej divizie v case od
20.36 do 23.53 h dosiahlo ciefovy priestor a prepravilo
na letisko Tri Duby 24 790 kg vojenskeho materiAlu a 45
osCb.
Stalo sa tak napnek dazdivej
oblaCnosti na letovej trase,
zatiahnutej na 6-9/10. vo vy-
ske 1000-1500 m. ktorej hor
na hranica dosahovala vysku
3000 3500 m. V pnestore le-
tiska bola oblacnosf zatiah-
nuta na 9-10/10 vo vyske
1000-600 m a neskdr precha-
dzala a2 do dazda. Toto po-
Casie primitilo 20 posAdok
sovietskych lietadiel vrAtit'
sa na materskC zAkladne. ho
ci viditefnosf v cielovom
Alica Braunova
-Ruttkayova
Rt. P. OndrejkoviC
priestore v letovej hladine
pod 600 m sa pohybovala od
6 do 10 km v riedkej oblac
nosti. V letovej hladine 2500
metrov vsak vlAdla silna zfa-
dovatenosf. 1 stroj Li-2, pilo-
tovany kpt. Pankinom. ktory
absolvoval 150 bojovych le
tov s poCtom 1238 operaC
nych hodin, sa po splneni bo-
jovej lilohy nevratil na mater
ske letisko Na letisko sa ne-
vrAtil ani dalsi lisunov. pilo-
tovany kpt. Gubinom, ktory
mal na konte uz 230 bojo-
vych letov v trvani 1238 operacnych hodin. Gubin zahlA
sil splnenie specialnej ulohy a о 22.50 h odpovedal aj na
otazku о pocasi. VzApAti vsak prerusil spojenie. Na letis-
ku Tn Duby zostalo aj Li-2 C. 5 por. N. N. Cernenka г 336.
leteckdho pluku. ktord fazko zasiahli nemecki nocni sti
haci do praveho kridla a do motora pri prelete horskych
masivov Vysokych Tatier PosAdka mala Co robif, aby
zvladla technickd problemy s udrzanim letovej hladiny az
do pnstAtia na letisku Tri Duby. Este pred letiskom za
vadila rozstriefanym kridlom о stromy, rozbila pritom re-
flektor. tak2e stroj pristaval naslepo. Na dovazok kypfom
kridla zachytil samtku, odstavemi vedfa VPD. Na spia
tocnom lete prepravili posadky 1300 kg rdzneho nakladu
a 86 osdb (z toho 72 zranenych povstaleckych bojovni
kov. jedneho generAla, dvoch ministrov, dvoch poradcov.
styroch Clenov Cs. vlAdnej delegacie, lekAra a osetrovatef-
ky). To bol posledny let lietadiel 5. Orelskeho bombardo-
vacieho leteckeho zboru na letisko Tri Duby.
Pocas tejto noci (z 23. na 24. 10.) nemecky nocny stihac
189
SI.OV KNSKliLKTKCTW
1944 |«М.«
Ju 88G-6 z 2. Staffel/Nachtjagdgeschwader 100 z letec
kej zakladne Mielec napadol posadku Li-2 kpt. P. A. Pan
kina, velitefa 2. perute 340. leteckeho pluku, asi 15-20
mimit pred pristAtim na letisku Tri Duby. Nepomohli ani
uhybne manevre do mrakov v letovej hladine 2000-2500
m. Junkers, vybaveny radarom, sa drzal Lisunova Li-2
ako klieSt. Stihad presnou strelbou z palubnych zbrani
zasahoval centralny system licka. Strely poskodili motor,
prerazili palivove nadrze, lietadlo vzapati zadalo horief.
Velitef lietadla Pankin prikAzal posadke okamzite opus
tit palubu. On sam ani palubny mechanik ppor. I. J. Zele-
nin to u2 nemohli urobit, pretoze prudko sa siriaci ohen
im znicil padaky. Palubu horiaceho lietadla, ktore preva-
zalo 2 tony min. uz nestihli opustif ani (falsi dvaja cleno-
via posadky - druhy pilot starSina D. I. Bockanov a pa
lubny strelec voj. M. F. Macalov. Z horiaceho vraku napo
kon vyskodil iba palubny strelec - radista V. L. Menzelin-
cev. nasledovany navigatorom perute npor J. S. Virden
kom. Chvfl'u nato, ked sa uz vznasali na padakoch, lieta
dlo vybuchlo vo vzduchu. Jeho trosky aj s mrtvymi clen
mi posadky dopadli nedaleko obce Lutina, e§te v jej ka
tastri, v Cergovskom pohori.
К zostrelu posadky Li-2 c. 30 kpt. P. F. Gubina z 1 gar-
dovdho Brianskeho leteckdho pluku. ktord odstartovala
z predsunutdho letiska Iwonicz, doslo v noci z 23. na 24.
10. pri jej nAvrate z letiska Tri Duby. kde predtym vylozi-
la 1300 kg vojenskeho matenalu a na palubu vzala 8 ra-
nenych povstaleckych vojakov a partizAnov na doliecenie
do sovietskych nemocnic. Ranenych sprevAdzala vefmi
obetava osetrovatel'ka zidovskeho povodu A. BraunovA-
RuttkayovA. V priestore Poprad napadol о 22.15 h vraca-
juce sa Li-2 kpt. Gubina v letovej hladine 3200 m nemec
ky nodny stihad z leteckej zAkladne Mielec. ViacnAsobne
opakovanou strelbou z palubnych gufometov zasiahol pa-
lubmi dosku a favii benzinovii nadrz. Vzapati z nej vysfa-
hli plamene, rychlo sa rozsirili po kridle a zachvAtili aj
pilotnti kabinu. Kazdti chvfl'u hrozilo, ie musia explodo
vat nAdrie. Stroj sa najskor prudko naklonil, a potom za
cal pomaly padaf po kridle к zemi. Nemecky nodny stihad
dorazal bezbranny horiaci stroj. zasahoval v nom pasazie-
rov. Gubin nedokAzal vyrovnaf pAd lietadla. Kedze horeli
uz obe nddrze. hrozilo, ze lietadlo kazdti sekundu explo-
duje. Kpt. Gubin preto vydal posadke rozkaz okamzite
opustif stroj. Ako prvy palubu opustil radista S. P. Dorna-
senko, po nom palubny strelec O. S. Svedin. Vyskodif sti
hol aj taiko raneny navigAtor npor. L. F. Kotfarevsky. Do-
padol do lesa KovalovA pri Lubici, kde podlahol zrane
mam. Ako posledni z horiaceho lietadla vyskocili na jed-
nom padAku kpt. Gubin a palubny mechanik npor. S. N.
Utkin (Gubin nemohol vziaf svoj obhoreny padAk). Skor
ako lietadlo explodovalo, rozlomilo sa a z jeho titrob vy-
padli z nosidiel tazko zraneni povstalecki vojaci a parti-
zani do bezodnej tmavej priepasti. Z prepravovanych ra
nenych sa zhodou sfastnych okolnosti zachrAnil iba A.
Koprda. TlakovA vlna ho vymrstila do chvostovej dasti lie-
tadla, ktorA sa oddelila od trupu a v krtizivom pomalom
pAde dopadla aj s Koprdom do mohutnych konArov stro-
mu. Pri explozii lietadla v letovej vyske 1000 m zahynuli
dalAi dvaja clenovia posAdky - druhy pilot por. J. N. Si§-
kin a navigAtor por. N. Tagaj. Trosky stroja dopadli do le-
sa pri obci Torysky a cast z nich na kotu 1074 Javonnka.
Pri zostrele a nAslednej havArii, resp. expldzii lietadla Li
sunov Li-2 kpt Gubina zahynuli aj raneni prislusnici 2.
cs. paradesantnej brigady por. J. Hronsky, voj. J. Siksa, je-
den neidentifikovany parabrigadista a Styria Franctizi •
por. Jean Luc Lehmann, des. Maurice Lerouge, voj. Celes-
tin Joubier, voj. Jean Cossard a tiei slovenskA osetrova
tefka Alica BraunovARuttkayova.
Posledne lety vzdusneho mosta
V noci z 24. na 25. 10. о 02.00 h odletel plk. Cirskov z le
tiska Tri Duby na letecku zakladnu 53. leteckej divizie
Lisunovom Li-2 c. 5, pilotovanom npor. Jablokovom, dim
sa prakticky oficiAlne skoncila cinnosf sovietskeho
vzdusneho mosta. Poslednym lietadlom 5. Orelskdho le
teckdho zboru. ktord opustilo Tri Duby po oprave podvoz-
ka a vymene vrtule, demontovanej z neopravitefneho
stroja c. 5 por. Cernenka, bol Lisunov Li-2 d. 25 npor. Ne-
tudychatka z 23. gardovdho Belgorodskdho leteckdho
pluku. Pilot zobral na palubu lietadla okrem svojej 5-
dlennej posAdky (druheho pilota M. I. Nemova. navigato-
ra D. Demidova, palubndho mechanika A. Dolgopolova,
radistu P. I. Seludkova, palubndho strelca S. S. Lanu) aj
5 ranenych partizAnov, 4 dlenov posadky por. Cernenka
a 9-dlenmi operadnii skupinu plk. Cirskova. Pref azene
lietadlo odstartovalo za pomoci partizAnov Po vzlete na-
mahavo nabralo potrebmi vysku (podvozkovA noha sa ne-
dala zavrief). V letovej vyske 1000 m ,,chytilo“ nAmrazu,
ktorA citefne zniiila rychlosf letu. Napokon stroj dosia-
hoi letovu hladinu vyse 2600 m. potrebmi na prelet hor-
skych hrebeftov Vysokych Tatier. Pocas celeho letu po-
sAdka nemala spojenie so zemou. TrApila ju aj obava, ci
vystaci s pohonnynu hmotanu. NavigAtor kpt. Demidov
vsak zvolil najkratSi letovy kurz a Netudychatko drzal
motory lietadla v co najdspornejsom rezime. Lietadlo
bezpedne pristAlo v skord rAno na materskej leteckej zA-
kladni Cerfany о 04.00 h. Svoj nAvrat posAdka zahlAsila
priamo velitefovi pluku plk D. M. Ravicovi V til noc
(z 25. na 26. 10.) odletel z letiska Tri Duby aj por. N. N.
Cernenko a jeho navigAtor I. Alesm. Vzala ich na palubu
posAdka C 47 patriaceho USPH, ktorA priletela na letis-
ko Tri Duby po Netudychatkovom odlete. Z Troch Dubov
v tu noc okolo 24.00 h odletel aj pplk. J. Pernikaf na Li-
2 s dodnes neidentifikovanou leteckou posadkou, za upl-
nej tmy, bez motorovej skiisky, priamo z miesta opravy
a za nepriazniveho pocasia.
Hoci sovietsky vzduAny most na letisku Tri Duby skoncil
svoju cinnosf 25. 10., jednotky 5. Orelskdho leteckdho
zboru uskutocnili aj v noci z 26. na 27. 10. 30 letov na
predsunutd letisko Jasionka, aby mohli odtiaf vzlietnuf a
neskor zhodif padAkove kontajnery s vojenskym materiA-
lom v priestore Donovaly. Na splnenie speciAlnej bojovej
tilohy odstartovalo 26 Li 2, pridom 25 z letiska Jasionka
190
SLOM-ASKKLUHTVO
I‘Ж l*M5
(zvyAnych 5 nevzlietlo pre nepripravenosf) a 1 Li-2 z le
tiska Lvov. Iba 6 lietadiel z Jasionky vsak v priestore Do
novaly zhodilo 8950 kg vojenskeho materialu (v case od
22.00 do 05.10 h a z letovej hladiny 2100-2200 m • po
zhliadnuti vatier v trojuholniku a zelenej signAlnej rake
ty). DalSich 19 Li-2 ulohu nesplnilo. nenaslo dohodnute
signaly v cieTovom priestore obce Donovaly. Stroje sa vrA
tili i s nakladom na matersku zakladnu. Podia hlaseni
posadok svetelny majak uz nefungoval a vatry horiace
v trojuholniku bolo ildajne slabo vidief z letovej vysky
1600 2500 m pri oblacnosti 4-5/10 a pn dohladnosti 5-7
km. Vsetky' lietadla sa vrAtili na materske letiska. Poca
sie na letovej trase charaktenzovala este silnejsia oblac
nosf. zatiahnutd v letovej vyske 1500 m takmer na
10/10. Jednotky 5. Orelskdho leteckeho zboru prilietali
do priestoru Donovaly zhadzovaf padAkove kontajnery aj
pocas dalsich noci od 27. a2 do 30. 10. vratane. Za tieto
poslednd oktdbrovd dm vsak chyba spatna informacna
vazba о hmotnosti zhodendho a povstaleckou stranou pri
jatdho materidlu.
SS bojova skupina Schill rAno 26. 10 1944 letisko Tri
Duby obsadila, cim padla posledna letecka zAkladna pov-
stalcov. Tym sa skoncila aj de facto jedinecna leteckd
operacia sovietskeho dialkovdho letectva vzdusnym mos-
tom na pomoc SNP smerujtica priamo na Tri Duby. Lieta
dla Li-2 a C-47 5. Orelskdho leteckeho zboru od 17. 9. do
24. 10. uskutodnili spolu 567 vzletov • z toho 349 ilspes
nych, pocas ktorych dopravili na Tri Duby 2074 osob
(z toho 1928 prislusnikov parabrigady) a 351.2 tony vo-
jenskeho materialu. Zo Slovenska odviezli 818 os6b
(z toho 698 ranenych povstalcov). sprevadzajiiceho ose-
trujticeho personalu, slovenskych letcov vyclenenych na
precviceme na sovietske lietadla, i dalsie vyznamne po
liticke a vojenske osoby a 10 010 kg rozneho materialu.
4. gardovy Gomelsky bombardovaci letecky zbor a 5.
Orelsky bombardovaci letecky zbor pocas tejto leteckej
operacie v obdobi od 4. 9. do 24. 10. 1944 uskutodnili do-
vedna 1065 vzletov. z toho 701 tispesnych, pocas kto
rych dopravili na Slovensko spolu 2074 osob a 610 ton
materiAlu.
Pocasie - limitujiici faktor cinnosti vzdusndho mosta
Krajne neziclive pocasie v oblasti Karpat a stredndho
Slovenska. resp. na trase vzdusndho mosta koncom sep
tembra a v oktdbri 1944 znemoznilo rozvinuf operaciu
v plnej sirke moznosti sovietskeho dialkovdho letectva.
Podpisalo sa i na viacerych vyniitenych. predcasnych na-
vratoch posadok na materskd zakladne, t. j. bez pnstAtia
na Troch Duboch. co citefne narusilo orgamzaciu, plynu
lost a efektivnosf presunu parabrigAdy a vojenskeho ma-
teriAlu v prospech SNP. Napriek tomu islo о operaciu vef-
kdho rozsahu, ktorA sa nezaobisla bez havarii a bez strAt.
Na havAriAch sa okrem nepriazne podasia podiefali znac-
ne obmedzene mandvrovacie moznosti posAdok podas
nodnych letov v uzkom venci stredoslovenskych horstiev,
aj castd zAsahy nemeckych nocnych stihadov. ktori diha
li na priletovych a odletovych trasAch sovietskych lieta-
diel a sfazovali im aj pristatie na jedinom povstaleckom
letisku Tri Duby. Podiefalo sa na nich i sporadickd nodnd
nepriatefskd bombardovanie letiska Tri Duby a v nepo-
slednej miere svoj podiel na nich mala aj strata orientA-
cie posAdok pri vynutenych zmenach letovych kurzov,
resp. pri ilsili pristaf i za zlej poveternosti, dopravif na
miesto urcenia prislusnikov parabrigady’ a vylozif vojens
ky materidl. Uvedene faktory viedli к pomerne znacnym
materialovym stratAm sovietskeho dialkovdho letectva
a najma к stratam fudskych zivotov, к obetiam z radov
prislusnikov sovietskeho letectva, 2. cs paradesantnej
brigady a prepravovanych zranenych povstaleckych bo
jovnikov
Niet pochyb. ze pocasie a zAsahy nemeckych nocnych sti-
hacov sa podpisali na mnohych havariAch, zostreloch
a vynutenych navratoch sovietskych lietadiel na mater
skd zAkladne bez toho. ze by posAdky splnili svoju bojo-
vti illohu. To vsetko sa premietlo do neumerneho oddiale-
nia presunu jednotiek parabrigady na letisko Tri Duby
Havarovane Li-2 c. 25 npor. let. D. J. Netudychatka z 23.
gard. Belgorodskeho bom. let. pluku zostalo na letisku Tri
Duby od 13. do 25. oktobra 1944. Zl'ava: npor. Netudy-
chatko. navigator kpt. D. Demidov a stvrty palub. mecha
nik starsina A. Dolgopolov
Ale neboli to primarne politicke dovody. ktord ovplyvnili
presun parabrigady ako celku. I ked v siivislosti s hodno-
tenim podasia za existencie sovietskeho vzduSndho mos-
ta dospel politicky referent tajomnik prezidentskej kan-
celAne ds. exilovej vlAdy v Londyne dr. P. Drtina к zjavne
mystifikujdcemu zaveru. V dosledku nezrovnalosti infor
mAcii о podasi medzi letcom 1. cs. stihacieho leteckdho
pluku skpt. KlAnom a sovietskym dostojnikom Udarco
vom usiidil, ze velenie sovietskeho diafkovdho letectva sa
pri organizovani presunu parabrigady prostrednictvom
vzduSndho mosta prepozicalo cymcky bezohfadnej hre
analogickej s varsavskym povstanim. Drtina neurobil
ziadnu odbornti komparAciu, nezohfadnil dalsie leteckd
Apecifika vzdusndho mosta. Pri porovnAvani sovietskych
meteorologickych udajov z pnestoru letisk Lvov a Kros-
no s prehladom poveternostnych podmienok vedenych na
191
sun F-NSKl-tEI ЕСГЛ О
IW - 1W5
povstaleckom uzemi Slovenska spravodajskym ddstojni-
kom PernikAfom, clenom CSVM v Moskve. a so zaznama-
mi meteorologickej sluzby povstaleckej armAdy z priesto
ru letiska Tri Duby treba nutne brat' do ilvahy podasie na
celej letovej trase vzdusndho mosta. A Specialne v ciefo-
vom priestore nad jedinym leteckym povstaleckym pris-
tavom, navySe situovaneho v ilzkom venci stredosloven-
skeho horstva. Okrem pocasia treba zohfadnif aj dalsie
leteckd skutodnosti. viazuce sa к vzdusnemu mostu •
aktuAlny fyzicky stav VPD letiska a jeho schopnosf pri-
jat v zlom pocasi fazkd lietadlA bez toho. aby po pristAti
hrozili nAsledne havarie Vsetky tieto fakty treba hodno-
tif vo vzajomnych siivislostiach a previazanosti. Cely rad
dobovych archfvnych dokumentov potvrdzuje. ze inkrinu
novand vypadky v presune parabrigady, t. j. v dinnosti
vzdusndho mosta. boh spdsobend predovsetkym nepriaz-
nivym pocasim nemali teda politicky podorys.
Samotnd statistickd tidaje z doteraz neukoncendho vy-
skumu о pocte tragickych havArii (19) a о pocte obeti
(zahynulo 74 prislusnikov sovietskeho diafkoveho letec-
tva, 66 prislusnikov parabrigady a 14 povstaleckych bo-
jovnikov a sprevadzajuceho zdravotnickeho personalu)
potvrdzujii. ze ani elitnd utvary 5 Orelskdho leteckdho
zboru s vefmi bohatymi frontovymi skiisenosfami zo zA
sobovania vlastnych jednotiek nezvladli bojovd lilohy
v fazkych meteorologickych podmienkach bez znacnych
strat. Tieto straty samy osebe vyvracajii Drtinovu tedriu
о umyselnom zdrziavani presunu parabrigddy.
Napriek oneskorendmu prichodu jednotiek parabrigady
na Slovensko, ich evidentnu pomoc pri obrane povstalec-
kdho uzemia nemozno neocenif. Jednotky 2. paradesan
tneho prdporu v stidinnosti s jednotkami 3. taktickej
skupiny pnnutili ustupif cast sil nemeckej SS bojovej
skupiny Schill v hodnote zosilnendho praporu z tidolia
Hrona a obsadenim Jalnej odvrAtili nebezpedenstvo vpd
du nepriatefskych jednotiek zo zapadneho smeru do Zvo
lena. Jednotky 1. paradesantneho prdporu zastavili
v stretnom boji 11. 10 postup casti SS bojovej skupiny
Schill v priestore zakyfskdho mlyna. Vedenim aktivnych
obrannych bojov az do 18. 10 vycerpAvali sily nepriatefa
a zabrdnili mu preniknuf Kozelnickou tiesnavou a cez
Budcu na Zvolen. Vefmi lispesnd zAsahy jednotiek para-
brigddy na obidvoch spomenutych smeroch stabilizovali
juhozapadny usek povstaleckdho frontu do takej miery,
ze tym znemoznili nepriatefovi predcasne obsadit letisko
Tri Duby a oddialili pdd povstaleckdho centra B. Bystri-
ce asi о 18 dni.
Faktom zostdva, ze ani vcasny prilet parabrigddy ako cel-
ku na povstaleckd lizemie Slovenska v prvych dnoch SNP
nemohol vyvAzif, resp. zvrdtif vzajomny pomer vojen-
skych sil bez stiahnutia sa znacneho podtu nemeckych
jednotiek z uzemia Slovenska do Karpdt. Am skory pre
sun parabrigddy nemohol ui po odzbrojeni znacnej casti
Vychodoslovenskej armady vyriesif kvalitu povstalec-
kych litvarov na strednom Slovensku. Napriek tomu, ze
jednotky boli doplnene zmobilizovanymi zAlozniknu. ne
dostatok fazkych zbrani, letectva, tankov a dalsich pros-
triedkov potrebnych na lispesnd vedenie bojov s ovefa
lepSie vyzbrojenymi nemeckymi jednotkami sa nedal \y
vAzif, bol viac ako citefny. Parabrigada sa cestne zhosti-
la svojho poslania v predhori Karpdt i na pridelenych
lisekoch povstaleckdho frontu na Slovensku, cim bezo
zvySku splnila svoju bojovii illohu ako elitna paradesant
nA jednotka.
Rovnako tak si svoje zdravotnicke ulohy na letisku Tri
Duby. ktord bolo tranzitnym leteckym pristavom na odsu-
ny fazko ranenych a nemocnych povstaleckych vojakov
a partizanov do vojenskych nemocnic v Kyjeve a vo Evo-
ve, splnil zdravotnicky personal z vojenskej nemocnice
na Sliaci. TAto nemocnica sa stala dennym siistredovacim
strediskom fazko ranenych a chorych povstalcov z r6z-
nych civilnych i vojenskych nemocnic - najmd vsak
z HniiSte, Tisovca. Brezna nad Hronom, Podbrezovej. Pre
fazkd horskd odsunovd podmienky najmenej ranenych
bolo prevezenych z pofnej nemocnice v Korytnici. V siivi
slosti s leteckym odsunom ranenych a nemocnych treba
uviesf, i.e ani desko slovenskd vojenske zdravotnictvo vo
svojej histdrii nezaknihovalo takiito rozsiahlu akciu. Ne-
malo teda ziaduce teoreticke ani prakticke skusenosti
s organizovanim takehoto ojedineleho hromadndho letec-
kdho odsunu. Absentovali sktisenosti s uskutocftovanim
takychto exponovanych leteckych odsunov. Neboli zndme
indikdcie a kontraindikAcie na odsuny. Neboli zndme spo-
soby pripravy ranenych na odsun, technika nakladania
ranenych a chorych do lietadiel. Situaciu komplikovala aj
skutodnosf, ze sovietske lietadla 5. Orelskdho leteckdho
zboru casto nemohli pre nepriaznivd podasie pristaf na
VPD letiska Tri Duby, do nielen nanisalo rytmus leteckd-
ho odsunu. ale mitilo zdravotnicky i letecky personal
к dalsim ddmyselnym improvizaciam priamo na letisku.
Ak lietadla nepristAli, raneni a nemocni sa museli vracaf
z letiska spAf do nemocnice na Sliaci, co nesmierne fyzic-
ky i psychicky vycerpavalo zdravotnicky personAl i sa
motnych pacientov. Vdaka mimoriadne disciplinovandmu
pracovndmu nasadeniu a neuveritefnej obetavosti pri-
slusnikov zdravotnej sluzby, preciznej dinnosti operadnej
skupiny plk. Cirskova. vysokej profesijnej dinnosti pilo-
tov Kombinovanej letky a celeho pozemneho persondlu.
ktori sa vefmi aktivne a so znalosfou veci podiefali na
pracach silvisiacich so zabezpecenim a riadenim soviet-
skeho vzdusndho mosta. skondili sa vdetky fdzy prisunu,
odsunu i mandvrovania zdravotnickych automobilov na
letisku Tri Duby bez nehody a bez strAt na zivotoch.
К probldmu leteckych a svetelnych signAlov
Zhadzovanie padAkovych kontajnerov nad letiskom Tri
Duby (po 21. 9. aj nad pofnym letiskom RohoznA) a pro
bldmy signalizacie presli rychlym vyvojom od istej impro
vizAcie az po pevne stanovend pravidla hry. Prve posdd
ky lietadiel B-25 Mitchell 4. gardovdho Gomefskdho zbo-
ru nad ciefom hned v noci z 3. na 4. 9. hlasili, ze na letis-
ku Tri Duby horia ohne v jednej linii a nie je vytycend T.
Kritike bol podrobeny slaby svetelny signAl a najmA sku-
192
SLOV ENSKe£eTF.< TVO
1144.144?
tocnosf. ze bol iny. ako bol urceny. Dalsie vyhrady smero
vali к tomu, ie celA letisko bolo osvetfovane, ie na nom
bolo mnoho ludi a aut, Co hrozilo ilrazmi. Sovietske letec-
кА velenie ziadalo od Goliana obratom zaslat' signaly na
zhadzovanie nakladov a na pristavanie lietadiel na noc zo
4 na 5. 9. Sovieti striktne pozadovali menif svetelnA sig
naly kazdy den a zmeny oznamovat' sovietskej strane nie-
kofko dni vopred. Dalej pozadovali posielaf denne spravy
о prijatych dodavkach a о urdeni novych miest zhadzova
nia a dvakrat denne udrziavat' radiospojeme s Moskvou.
Velenie sovietskeho diaTkoveho leteetva prikladalo signa
lizAcii zhadzovania nakladov a plAnovandmu pristavaniu
lietadiel na letisku Tri Duby munoriadnu dolezitosf.
Svedci о tom fakt, ze v noci zo 4. na 5.9 tarn pristalo nie
kolko najlepsich posadok z jednotlivych plukov 54. Orel
skej leteckej divizie (najma z 29. KrasnoselskAho pluku
- priletel aj jeho velitef pplk N. G. Afonin so sturmanom
pluku Stepinom. Petrosjanom a dalsimi). Ich ciefom bolo
na tvan miesta s dostatoenym casovym predstihom re
kognoskovat konkretne podmienky a zvlAstnosti pnstA
vama na letisku Tri Duby, aby mohli dobre pripravit na
pianovane zasobovacie lety dalsie posadky. Afonin po na-
vrate informoval velitefa 54. Orelskej divizie generahna
jora V. A. Scelkina о vysledkoch rekognoskdeie leteckej
trasy a о podmienkach pristAvania na Troch Duboch.
Pochvalne sa zmienil о vefmi dobrej organizacii vylozenia
nakladov z lietadiel 54. leteckej divizie 5 Orelskeho le
teckAho zboru, ktord doviezli v hi noc zbrane, munictu
a strelivo na Tri Duby.
Z depese medzi gen. Ingrom a gen Pikom ohl'adom pr-
vych zasielok vysvitA. ze velitel povstaleckej armady ich
upozomil na to. ze niektord zbrane. zhodend na padA-
koch, boli poskodend. Golian preto ziadal, aby dalsie kon-
tajnery boli zhadzovand z nizSich letovych hladin. О tom.
ze personAl letiska Tri Duby pohotovo a spravne zareago-
val na poziadavky sovietskej strany, svedci zhodenie pa
dAkovych zAsielok nad letiskom Tri Duby v noci zo 4. na
5. 9. ZapAlil totiz silnejsie ohne, vytydil pristavacie T
a signal udrziaval od 23.00 do 04.00 h.
Uprava signalizAcie na letisku Tri Duby pre posAdky 4
gardovdho Gomefskdho leteckeho zboru na zhadzovanie
padAkovych kontajnerov nadobudla od noci zo 7. na 8. 9.
tiito kodifikAciu: svetelny majak uz stAl uprostred miesta
urcenAho na zhadzovanie (ale mimo letiska). MajAk sa
rozsvietil na ziadost letca, ktory vystrelil bielu raketu
Zem odpovedala dvoma raketami - z nich jedna musela
byf vystrelena smerom nahor a jedna v smere vetra. Az
potom mohol majAk vysielat kolmo nahor jednym signa
lizujiicim reflektorom opakovane pismeno Morseovej
abecedy, urcene na danii noc:
zo 7. na 8. 9. pismeno К
z 8. na 9. 9. pismeno R
z 9. na 10. 9. pismeno В
z 10. na 11. 9. pismeno L
z 11, na 12. 9. pismeno F
Okrem signal izujuceho reflektora majak disponoval styr
mi otacavymi reflektormi, ktord honzontAlne osvetfovali
plochu okolo majAka v okruhu 440 m.
Pokiaf ide о pristatie lietadiel na VPD letiska Tri Duby,
od noci zo 7. na 8. 9. bol ui v dinnosti svetelny rad lAmp,
ktory sa rozsvecoval na ziadost letca vystrelenim 3 zele-
nych rakiet. Hranice - okraje letiska vo svetelnom rade
boli oznacenA cervenymi svetlami. Pilot pristAval tak.
aby svetelny rad lamp mal vzdy po favej strane (ruke).
Sposobilosf letiska na pristAtie lietadla po rozsvieteni
svetelneho radu lAmp sa oznamovala zo zeme vystrelenim
zelenej rakety.
Na zAklade depese gen. Ingra gen. Pikovi z 12. 9. 1944
platili na dm od 13. do 17. 9. dalsie dohovorend svetelnd
signAly. Ak chcela posadka sovietskeho lietadla zhadzo
vat material, musela vystrelif tri biele rakety. Az vtedy sa
rozsvietil majak a zacal signalizovat' reflektorom kolmo
nahor pismeno Morseovej abecedy na jednotlivA noci.
z 12. na 13. 9. pismeno D
z 13. na 14. 9. pismeno К
z 14. na 15. 9. pismeno 0
z 15. na 16. 9. pismeno P
z 16. na 17.9. pismeno C
V dnoch 13. • 14.9. zrejme dochadzalo aj к signalizaenym
zAdrhom, о com svedci reakeia gen. Piku z 15. 9.. v kto-
rej prekvapujiico konstatoval, ze letisko Tri Duby na tri
biele rakety sovietskej posAdky odpovedalo starym sig-
nAlom - svetelnym T. namiesto Morseovej znadky. V de-
pesi z 13. 9. poZadoval od gen. Goliana. aby mu oznamil
signAly a podmienky na plAnovanA pristatie 2. cs. parade
santnej brigAdy, 1. cs. stihacieho leteckAho pluku. na
pristAtie gen Viesta. cs. vlAdnej delegacie a dalSich cs.
dostojnikov. Stidasne pozadoval podAvat denne meteoro-
logickA sprAvy z Troch Dubov.
Dalsia zmena signAlov (resp. novy spdsob dorozumieva
nia) medzi letiskom Tri Duby a sovietskymi leteckymi po
sAdkami (radiotelegraficky a raketami) zacala platif od
19. 9. 1944 PlAn novych leteckych a majakovych signa-
Volacie znaky a heslA pre rAdiospojenie
DAtum Stanica Lietadlo SignAl majAka
19. 9. WOS HZ G
20. 9. ЯСК HF C
21.9. KLA RO 0
22.9. VRI ZM A
23.9. RAJ a Z
24.9. SMB us J
25. 9. XSK AD X
26.9. NYM BC M
27.9. UKL SA D
28.9. LOR MD M
29.9. uro VL К
30.9. YBE ZP F
193
SI.OV 1SSKEtk1 E<TV<>
1<M4 1045
lov poslal velitef 1. CSA na Slovensku v predstihu (u2 16.
9.). Gen. Golian ponukal vyuzif v prospech vzdusndho
mosta leteckii zameriavaciu stanicu Alckock, urcemi na
dialkove zameriavanie, ktord sa osvedcovala najma za
zleho podasia. Navrhol, aby sa koreSpondencia uskutoc
novala medzinarodnym Q kodom na vine 800 m. Na kaz
dy deii od 00.00 h do 24.00 h navrhol pre lietadlo i pre le
teckii zameriavaciu stanicu trojmiestne znaky a pre lieta-
dlo na kazdy den ine heslo. Nim sa posadka lietadla pri-
hlAsila, a tak sa prediSlo moAnosti, ie by sa do priestoru
letiska Tri Duby doviedlo nepriatefskd lietadlo.
Posddka po dovedeni lietadla do priestoru nad letisko Tri
Duby musela rAdiotelegraficky poliadat о pristdtie a vy-
strelif 3 zelene rakety. Uz pocas letu do cieloveho priesto-
ru dostala od pozemnej zameriavacej stanice potrebnd tida-
je. Po tejto vzdjomnej identifikAcii sa rozsvietil uz pripra
veny svetelny rad lamp. Pilot musel pristaf na rad svetiel.
Na tejto linii medzi vyznacenymi jasnymi svetlami sa muse-
lo lietadlo dotkmif zeme Sposobilost letiska Tri Duby na
pristdtie a prijatie lietadla sa oznamovala rddiotelegraficky
a vystrelenim svetelnych rakiet dohodnutych vopred.
Farba a pocet dohodnutych rakiet:
19.9. zelenA
20.9. biela
21. 9. 1 zelenA a 2 biele
22.9. 1 biela a 2 zelenA
23. 9. 3 zelenA
24. 9. 1 biela, 1 zelenA, 1 biela
25.9. 2 biele
26. 9 1 zelenA, 1 biela, 1 zelenA
27.9. 1 zelenA
28. 9. 2 biele
29.9. 3 zelenA
30. 9. 1 biela. 2 zelenA
V pripade, ze letisko Tri Duby nebolo sposobile prijaf lie-
tadlo, oznamilo to prostrednictvom zameriavacej stanice
OBI - 0G0. Okrem toho muselo vystrelif viacero cerve
nych rakiet. Ak posadky sovietskych lietadiel chceli zha-
dzovaf len material, vystrelili 3 biele rakety, na co obslu-
ha rozsvietila svetelny majdk a signalizujucim reflekto
rom vyslala kolmo к oblohe dohodnutd pismeno Morse-
ovej abecedy a vystrelila nahor 2 biele rakety a jednu
v smere vetra.
0 tom, ze dochadzalo к zmene uz dohodnutej svetelnej
signalizdcie (stivisela so zhadzovanim paddkovych kon-
tajnerov do noveho priestoru na poind letisko Rohozna),
svedci depesa gen. Piku z 22. 9. 1944 adresovana velite-
fovi 1. CSA. Td nariadovala Golianovi byf v spojeni s le-
tiskom Rohozna. Siicasne pozadovala obratom ozndmif
jednoduche svetelnd signdly na 23.9. a na dalAie dni plat-
nd pre poind letisko Rohozna pri Brezne nad Hronom.
Velitef povstaleckej armady odoslal tieto signdly na zha-
dzovanie materidlov na plochu pofndho letiska, platne od
25. 9. do 30. 9. (na 24. 9. platilo pismeno J a dve vystre-
lend rakety zo zeme):
25.9. X - 2 biele rakety
26.9 . N - 2 zelenA rakety
27. 9. D - 2 biele rakety
28. 9. M - 2 zelenA rakety
29. 9. X - 2 biele rakety
30. 9. F - 2 zelenA rakety
Nadalej platil dynamicky stereotyp svetelnej signalizacie
(pilot vystrelil dohodnutd rakety, rozsvietil sa majdk, kto-
ry signalizujucim reflektorom kolmo nahor vysielal pis
meno morzeovky, zo zeme vyleteli rakety, jedna v smere
vetra). Signaly na zhadzovanie materialu na pofne letis-
ko Rohozna gen. Golian odovzdal priamo stycnemu dos-
tojnikovi marsala Koneva mjr. Skripkovi.
PokiaT ide о dennd leteckd signdly pre letisko Tri Duby
od 1. 10. platilo. ze letec pred pristatim vystrelil 1 bielu
raketu. Pozemny personal mal leteckii plochu uz ohrani-
cenii bielymi pruhmi, smer pristdtia naznacovalo vytyce-
nd pristavacie T a silu vetra urdovali zapalene ohne. V no
ci plochu letiska Tri Duby ohranicovali cervend svetld.
Posadky lietadiel pristAvali, ako u2 bolo spomenutd, na
rad svetiel. 0 tom. ze plocha je volna. zem signalizovala
vystrelenim dvoch bielych rakiet. Zhadzovanie zasielok
paddkovymi kontajnermi na letisko Tri Duby do 21. 9.
a na poind letisko Rohozna po 21. 9. (velmi sporadicky
v oktobri 1944 aj na plochu letiska Tri Duby ako krajnd
ndhradnd riesenie, ked nemohli posddky zhodif materidl
na Rohoznii) sa v zriedkavych pripadoch uskutocnovalo
pre zld pocasie aj z velkej letovej hladiny. Vietor vtedy
kontajnery zavial - rozptylil ai do okruhu 10 km od letis-
ka po okolitych lesoch. Takto rozhadzane zasielky byva-
li do znacnej miery poskodend. Gen. Golian prostrednic
tvom nacelnika CSVM v Moskve gen. Piku viackrat
v oktdbn 1944 ziadal, aby sovietske posadky uprednos-
tnili pristavanie lietadiel pred zhadzovanim materiAlu.
Svoju ziadosf zdSvodftoval tym, ie ai 1/3 takto zhode
nych zAsielok je poskodena Stavalo sa tak vtedy, ked sa
padak neotvoril. resp. ked sa pretrhli jednotlivd polia pa
dAka alebo sa odtrhli padAkove lana.
Generalna oprava v pol'nych podmienkach
Pocas existencie vzdusndho mosta dochadzalo к velmi
nebezpecnym poruchAm. ktord sa mohli skondif tragicky.
V polovici oktdbra 1944 posAdka velitela lietadla npor.
Sysojeva z 29. Krasnoselskdho leteckdho pluku v zloze-
ni: navigAtor npor. J. Bondarenko, druhy pilot por. I. Ose-
trov, palubny mechanik por. N. M. Gerasimov, radista a
palubny strelec serzant Gurov prevAzala prislusnikov 2.
ds. parabrigAdy z letiska Krosno na Tri Duby. Po preko-
nani konciarov Vysokych Tatier, najdblezitejSieho vizuAl
neho orientacndho bodu na letovej trase. ked uz kazdy
z posAdky premysfal о najvyhodnejsom manevrovani pri
zostupe cez mraky do vzduSndho priestoru nad letisko
Tri Duby, aby z chodu nabrali pristavaci kurz a uspesne
pristali. zrazu zacalo lietadlo prudko fahaf dolava. Palub-
ny mechanik Gerasimov nezavAhal a usiloval sa prostred-
194
SLOVESSKtlETKCTM)
1444 W45
nictvom раку reguldtora otdcok vrtule vyhfadaf optimal-
ne nastavenie pre pracu motora. Vo vzduchu vsak nedo
kazal odstranif poruchu. Vrtula motora. ktory zlyhaval,
sa roztacala samovofne, a to vyvoldvalo silmi vibraciu po-
honnej jednotky a celej konstrukcie lietadla. Motor prak
ticky vysadil, prestal pracovaf Posadka pokradovala v le
te s jednym pracujucim motorom Velitel' lietadla sa roz-
hodol i za tohto technickdho hendikepu splnit' bojovu lilo
hu, umne a s odhadom riadil lietadlo dalej do priestoru
nad letisko Tri Duby. S povolenim riadiaceho lietania plk.
Cirskova zacal zostupovaf cez mraky. Npor. Sysojev plml
presne prikazy navigatora a udrZujtic staly naklon lieta
dla prenikol cez mohutnii 1900 m hormi vrstvu mrakov
a v letovej hladine 300 m vyviedol lietadlo pod spodnii
hladinu oblacnosti a z chodu pristal. Palubny mechanik
npor. Gerasimov sa pokiisil odstranif poruchu po pnstd
ti. Ukazalo sa vsak, ze v pofnych podimenkach, bez nd
hradnych dielcov a potrebndho zariadenia, nebude fahke
opravit' regulator. Takii generalnu opravu boli schopne
zvlddnuf len stacionarne letecke opravovne Gerasimov
mal vsak vefmi dobre technickd Vedomosti a odborne
skiisenosti a bol navyse aj vynaliezavy. Dokazal nemoznd
- zvlddol opravu a na svitani posddka bezpecne odStarto
vala z Troch Dubov a pristdla na vlastnej materskej za-
kladni.
V^sledky zdsobovacej a prepravnej cinnosti dvoch le-
teckych zborov v prospech SNP
Jednotlive pluky 4 gardovdho Gomefskdho bombardova
cieho leteckdho zboru boli podas septembra 1944 dosta
tocne vyfazene specialnymi zdsobovacimi letmi do Juho-
sldvie a na Slovensko. Ich bombardovaci akcny radius za-
sahoval najdolezitejsie vojenske a priemyselne centrd
v Madarsku (najmd v Budapest!), nepriatefskd jednotky
na zeleznicnych uzloch v Debrecine a v rumunskom Satu
Mare. Udernd bombardovacie jednotky zboru v septembri
zhodili na nepriatefskd ciele cca 46 180 kg bdmb Spe-
cialne ulohy zboru na povstaleckom Slovensku spocivali
v preprave zbrani. municie a ineho vojenskeho materialu,
ktory zvycajne zhadzovali z letovej vysky 300-500 m na
Tri Duby a Rohoznii podia dohodnutej signalizdcie Pre
potreby SNP plnilo bojovu zdsobovaciu tilohu 234 lieta
diel. Ulohu splnilo 185 posadok, vratane 15 prieskum-
nych lietadiel (rekognoskovali pocasie na letovej trase)
a 4 strojov osvetfovacov, ktore oznacovali body otacania
sa na cief. Naklady, prepravend v 1092 kontajnerovych
vakoch a 18 debnach s celkovou hmotnosfou 137 260 kg,
posddky zhodili na plochu letisk Tri Duby a Rohozna.
Dalsich 16 vakov s hmotnosfou 1920 kg zhodili na Ro-
hoznu. Specidlnu ulohu nesplnilo 79 lietadiel (31 pre zld
poveternostnd podmienky, 11 pre rozne poruchy a zvys-
nych 37 strojov pre шё dovody neoznacene ciele. ne-
vhodnd signalizdcia, nenajdenie ciefovdho priestoru
a pod.). Pred skupinou lietadiel smerujiicich nad povsta
leckd letiskd s dasovym predstihom 20 30 miniit letel li-
der prieskumnik (rozvedcik), ktory vyhfadal cief a ako
prvy zacal zhadzovat' ndklad. Po prilete hlavnej skupiny
prostrednictvom velitel'skej rddiostanice jej spresnil
miesto zhodenia, ktord sucasne oznacil vystrelenou rake
tou. Okrem toho dve hodiny pred odletom jednotlivych
skupin lietadiel velenie vysielalo jedndho „rozveddika” aj
na prieskum pocasia a az na zdklade nim ziskanych
a overenych informdcii rozhodlo. ci sa uskutocnia spe-
cidlne zdsobovacie lety na Slovensko.
Operacmi cinnost’ plukov zboru v oktobn 1944 urcovala
ofenziva jednotiek 2. UF na uzemi Madarska a Transylvd
me. pokracujiice specialne zdsobovacie lety nad povsta-
leckd letiska na lizemi Slovenska a do Juhoslavie. Zle po-
veternostnd podmienky znemoznili zboru plnif bojovd
ulohy pocas 24 oktobrovych noci. Pluky zboru boli podas
celeho oktdbra v bojovej pohotovosti, pnpravene plnif
specialne ulohy. no iba pocas siedmich oktdbrovych noci
im podasie ukazalo lepsiu tvar a dovolilo uskutocnif pld-
novane lety. Specidlne ulohy zboru, podobne ako v sep
tembri, spodivali v preprave a zhadzovani municie. zbra
ni a indho vojenskdho materidlu v paddkovych kontajne
roch najma na letisko Rohoznd a koncom oktdbra aj do
Prdzdne - „vymetene" letisko Tri Duby po odlete 1. cs. let.
stih. pluku do ZSSR, opustend aj pozemnym technickym
personalom 26. 10. 1944
priestoru Donovaly. Pluky zboru uskutocnil! v oktdbri
1944 celkom 554 letov (v septembri 515), z toho nad lize-
mie Slovenska za obdobie septembra a oktdbra 498 letov
a z meh 352 lispeSnych. Vynimocne nepnaznive pocasie
samozrejme ovplyvnilo plneme specidlnych bojovych
liloh. Oktobrova 81 %-na uspesnosf plnenia liloh zostala
na septembrovej lirovni. Posadky lietadiel B-25 Mitchell
4. gardovdho Gomefskdho zboru uskutocnili v oktobn
263 letov (ulohu splnilo 189 lietadiel - 71,7 %), v pries
tore Rohozna a Donovaly zhodili 973 padakovych kontaj-
nerov s hmotnosfou 121 625 kg a prepravili 7 agentov,
ktorych vysadili v priestore Hasprunka. Zasov a Bratisla
va. Ulohu nesplnilo 97 lietadiel (92 pre zld meteorologic-
kd podmienky, 3 pre poruchy motorov a 2 pre iqe ddvo-
dy). Za obdobie septembra a oktdbra 1944 zhodili tri plu-
ky 4. gard. Gomefskdho leteckdho zboru na lizemie Slo-
venska ndklad s hmotnosfou 258.8 tony.
Od polovice septembra a podas oktdbra pluky 5. Orelskd-
ho bombardovacieho leteckeho zboru plnili Specidlne
nocne prepravnd a zdsobovacie ulohy s pristatim na letis
195
SLOVENSKtlETECTVO
I4J4 . l’»4'
ku Tri Duby v hlbokom nemeckom tyle v prospech pov
staleckdho Slovenska v zmysle rozhodnutia hlavndho ve-
litefa CA a v korespondencii s ciefmi 1.. 2. a 4. UF. Okrem
tychto letov posAdky plukov zhadzovali parasutistov
a naklady v pofskom priestore Sucha G6ra. Brodnica pri
Varsave a na slovenskom tizeml v priestore Humennd,
Babia Hora a ZAzrivA. Prepravovali osoby, pohonne hmo-
ty a technicke zariadenia z letiska Tekuci na rumunske
letisko LugoSc pre potreby 2. UF. MaximAlne obetavo, s
mimoriadnym vypatim fyzickych a psychickych sil v ne
priaznivom pocasi uskutocftovali prepravu prislusnikov
2. cs. paradesantnej brigady, municie. osobnych a plukov-
nych zbrani, automobilovej techniky najskor z mater-
skych leteckych zakladni Gorodok, Cerfany, Lvov, Cun-
juv, Kurovicy a Busk, doskoro vsak, vzhladom na vzdus
nu vzdialenost' tychto zakladni od letiska Tri Duby, z bliz
sich predsunutych letisk, najma z Krosna a polnych pri-
frontovych zakladni Jasionka a Iwonicz. Podas plnenia
tychto illoh pluky zboru prepravili 351 216 kg municie.
zbrani. vojenskej techniky a 2074 osob (z toho 1928 pa
rabrigadistov). Celkom uskutodnili 567 letov, z toho 349
ilspesnych. Na spiatodnych letoch z Troch Dubov prepra-
vili na letiska fvovskeho leteckeho uzla 11 010 kg rozne-
ho nAkladu a 818 osdb (z toho 698 ranenych povstalcov).
V druhej polovici oktobra 1944 sa frontova lima priblili
la к letisku Tri Duby tak, ze lietadla, ktore robili okruhy
na pristatie, boli sporadicky ostrelovand nemeckymi pro
tilietadlovymi zbraftami. Aj otvorena poloha letiska Tri
Duby, obklopendho horami. umoznila nemeckym nodnym
stihacom. ktori striehli v letovych hladinach od 300-3500
m, aby mohli nedakane zasahovaf zozadu taktikou na-
hlych prepadov vo chvili, ked sa posadky naplno sus-
tredovali na pristAvacie manevre, resp. ked po starte od
lietajilc z letiska naberali potrebnd letovd hladinu. Tato
taktika, bohuzial, slavila dspechy a premietla sa do cel-
kovych strat posadok a bojovej techniky 5. Orelskdho le
teckdho zboru diafkovdho letectva, do tieA citel'ne nard
Salo dinnost vzduSndho mosta. Z povstaleckej strany
absentovala moznosf pouzif vlastnych nocnych stfliadov
na blokovanie letiska Tri Duby v sirsom okruhu. dim by
sa boli eliminovali neocakAvand prepady nemeckych noc-
nych stihacov vo vzdusnom pnestore nad letiskom. Plu-
ky zboru podas oktobra vyuzili 7 letovych noci na prepra-
vu prislusnikov 2. cs. paradesantnej brigady a bojovdho
nakladu. Len pocas noci z 8. na 9. 10. mali pnaznive me
teorologickd podmienky, malu obladnosf a viditefnosf 4
6 km. Pocas dalSich noci plnili dlohu v prevlddajdcej di
dplnej obladnosti, sprevadzanej dazdami a hmlou. Mlade,
menej skusene sovietske posAdky za tychto podmienok
nesplnili svoje bojove ulohy a vracali sa spit na materske
zakladne.
KedAe prevaznA cast letovych tras vzdusneho mosta vie-
dla ponad zalesnene tereny, sposobovalo to aj znadnd pro-
blerny pri fungovani rAdiolokadnych prostriedkov v ramci
kontroly posAdok, ktord prekonavali jednotlivd useky le-
tovej trasy. zvacSa za zlozitej poveternosti. Treba povedat',
ze letove trasy 5. Orelskdho leteckdho zboru, vypracova
nd hlavnym navigAtorom 53. leteckej divizie mjr. Zivciko
vom v spolupraci s navigatormi leteckych plukov. optimal-
ne stanovili v obmedzenom vzduSnom priestore nad hor-
skymi oblasfanu Slovenska dve trasy: tam a spat, s vyhi-
denim protismernych letov. Boli pripravend aj varianty in-
ych tris, ktore predvidavo akceptovali potrebu zmeny si-
tuacie vo vzdusnom priestore nad lizemim Slovenska.
Zasobovama a prepravna cinnosf jednotlivych plukov 5.
Orelskdho leteckeho zboru a zhadzovanie padakovych
kontajnerov posAdkami plukov 4. gard. Gomel'skdho le-
teckeho zboru rozhodne patrili svojim rozsahom medzi
vefkd operacie sovietskeho diafkovdho letectva. Poctom
vzletov, zhodenou tondiou a prevozom znadndho podtu
osdb zohrali obidva leteckd zbory vyznamnii ulohu v pos
kytovani vojenskej materialnej pomoci povstaniu.
Prinos sovietskej vojenskej misie pre povstanie
Pokiaf ide о sovietsku vojenskii misiu, tA spolupracovala
s povstaleckym armadnym velenim pri urgovani poziada-
viek na presun 1. CSSLP. Spolu s operadnou skupinou
plk B. F. Cirskova sa podiefala na realizAcii presunu 2.
ds. paradesantnej brigAdy zo ZSSR na povstaleckd letis
ко Tri Duby a na fungovani sovietskeho vzdusndho mos
ta. Misia presadila u kompetentnych sovietskych orga-
nov prevoz fazko ranenych povstaleckych bojovnikov do
sovietskych tylovych nemocnic vzdusnym mostom. Svo
jou cinnosfou prispela к dvojmesadnej obrane povstalec-
kdho uzemia.
Prostrednictvom radiostanice Sever udrziavala misia po-
cas SNP permanentnd spojenie so StAbom 1. UF. Po skon
deni organizovaneho odporu povstaleckej armady ustiipi
li prisludnici sovietskej vojenskej misie spolu s Velitef-
stvom 1. CSA na Donovaly. Vefkil armadnu rAdiostanicu
znidili, ponechali si len radiost anicu Sever. Cesty velenia
povstaleckej armady a sovietskej vojenskej misie sa rozi
sli pri prechode na partizansku vojnu v horAch na Kozom
chrbte. Sovietska vojenska misia sa spojila s Hlavnym
stabom partizanskeho hnutia (HSPH) v Ceskoslovensku.
Mjr. Skripka sa stal nAcelnikom HSPH a neskor aj die
nom vojenskej rady. Stalnoj, Kaplin, Sanajev a Susceva
pracovali ako radisti skupiny, na dele ktorej bol nAdelnik
spojovacej sluiby I. V. Akalovsky. Skupina zabezpedova-
la rAdiovd spojenie so sovietskym frontom. Preberala
spravy sovietskeho Lnformbyra a pomahala pri usmerno-
vanf a koordinovani bojovej a diverznej cinnosti partizAn-
skych jednotiek v partizAnskej vojne a pri zabezpecovani
prieskumu v pnestore bezprostredndho vplyvu HSPH,
v priestore Bratislavy, Viedne, Pardubic a Prahy. S. I.
Ryndin sa stal prislusnikom 2 partizAnskeho pluku Mal
osobny podiel na nadviazani priameho spojenia s postu
pujucimi jednotkami CA. Dna 19. 2. 1945 prislusnici so
vietskej vojenskej misie spolu s HSPH presli z Lomnistej
doliny cez Myto pod Dumbierom do Brezna nad Hronom
a spojili sa s oslobodzovacimi frontovymi jednotkami CA.
196
sun ENSKE.1ETEC TVO
l*H.1«M5
8. kapitola
Pomoc zapadnych spojencov
Viliam Klabnik, Jan Stanislav
8.1 Nalety 15. leteckej armady USAF hodeme b6mb, palubnych zbrani a municie, eventuAlne
(V. Klabnik) technickeho vybavenia lietadiel alebo vystroja posAdok v
Bombardovanie Dubovej - rafinAria Grillns 20. augusta 1944
Od zaciatku roku 1944 zacali bojovA zvazy americkej 15.
leteckej armAdy intenzivne vyuzivaf pre svoje potreby aj
vzdusny priestor nad juznym, zapadnym a strednym Slo-
venskom. Nad nasim lizemim viedli preletove trasy mo
hutnych bombardovacich zoskupeni a ich stihacieho sp
rievodu. Startovali zo svojich zakladni v Taliansku, mie-
rili к strategickym ciefom na dzemi okupovaneho Pols-
ka, Moravy, Sliezska a Nemecka a vracali sa spat na ma
terske zakladne. Okolie Bratislavy a juhozApadneho Slo-
venska zaroven slilAilo ako otocny bod pre spiatocne pre-
lety americkych bombardovacich skupin po ukonceni nA-
letov na priemyselne ciele v priestore Viedne, severneho
Rakiiska a Madarska V tom obdobi nedoslo к litokom
spojeneckAho leteetva na strategicke alebo civilne ciele
na Slovensku. Vynimku tvorilo nAhodnA di midzovA od
pripadoch, ked lietadla boli poskodene. Inokedy lietadla
vyhfadali nAhodne ciele. na ktore zaiitocili, ked nemohli
zasiahnut hlavnA ciele (primary target) alebo nAhradnA
(target of opportunity). Vo vacsine pripadov tak urobili
iba jednotlivA stroje a len v niekofkych pripadoch vacsia
skupina Ale pri tychto utokoch a nddzovom odhadzova
ni bomb uz doslo aj к matenAlnym skodam a stratAm na
fudskych ihvotoch medzi civilnym obyvatefstvorn Sloven-
ska. Tieto obete co do poctu boli sice male, ale na druhej
strane strata hoc aj jedinAho fudskAho zivota je tragickA
a nenahraditefnA. NiektorA boli zapridinene aj tym, ze fu
dia pocas leteckAho poplachu nevyhladali likryty. ale po-
zorovali prelety lietadiel na vofnom priestranstve bez
ochrany pred strelbou z palubnych zbrani di pred zAsa-
hom crepinami z leteckych bomb. Mozno konstatovaf. ze
197
Sl.OVKNSkt.LHIH TVO
1944 - 1945
pre minimAlne nasledky leteckej cinnosti nad Sloven-
skom si obcania na takmer kaZdodennd prelety a letecke
poplachy zvykli a prestali im venovaf zvySenti pozornosf.
Povaiovali to za kazdodennti sticasf toho vojnove'ho ro-
ku. Nikto nepredpokladal, ze vojna. ktord sa odohrAvala
este vzdy Jaleko od hranic Slovenska, by tnohla prist ne
cakane a so vsetkou tarchou. Prelom v tomto mysleni na
stal zadiatkom jtina 1944. Spojenci otvorili druhy front v
zApadnej Eurdpe a ich letectvo este viac zintenzivnilo
bombardovanie strategickych cielov v celej okupovanej
Eurdpe, v Nemecku a na tizemi jeho spojencov Tymito ci
efmi boli vojenskd objekty a vyrobne podmky dolezitd pre
vojnovii produkciu Nemecka (zbrojarske a chemickd zA-
vody, elektrotechnicky priemysel, rafindrie mineralnych
olejov, firmy vyrAbajtice synteticky benzin). Na zozname
dolezitych cielov pribudli zeleznicne stanice, zriadovacie
nAdraria, Zelezmdnd mosty a viadukty. Uz 14. 6. 1944 li-
etadla В 17G t’azkym nAletom znadne poskodili zriadbva-
cie nAdrazie v Komarne, ktore vtedy patrilo к lizemiu Ma
darska. V piatok 16. 6. 1944 о 10.12 h nAlet fazkych
bombarderov B-24 na 80 % znidil tovArefl na rafindriu nu
nerdlnych olejov Apollo v Bratislave. Velmi fazko boli po
skodene aj pristavnd zariadenia, osobne a dopravne lode
v Zimnom pristave. zeleznidna vlecka, sklady tovarov, za-
riadenia na plnenie zeleznicnych cisterien firmy Apollo.
Zdsahom sa nevyhli ani obytne domy. administrativne bu
dovy, skoly, obchody, kaviareft Astoria a dalsie. Vysoke
boli aj straty na hvotoch. Kratko po zaciatku ndletu sa
dostali к slovu baterie fazkych protilietadlovych kandnov
FLAK 88 slovenskdho protilietadlovAho delostrelectva
urdend na obranu Bratislavy. V ten den utodili dalSie
bombardovacie skupiny 15. leteckej armady na silno
chrAnend rafindrie mineralnych olejov v okoli Viedne, a
tak na prfletovych i odletovych trasach к cielom sa roz
vinuli prudkd boje medzi stihacim sprievodom (lietadla
1„ 14.. 31., 52.. 82., 325. a dernodskej 332. stihacej sku-
piny 15. leteckej armddy) a stihacimi titvarmi Reichsluft-
verteidigung • risskej protivzdusnej obrany.
Do bojov sa zapojili aj lietadld Ju 88 vyzbrojend raketami.
Americki stihaci piloti dosiahli 40 vzdusnych vitazstiev
nad pilotmi nemeckej Luftwaffe. V dalsich dnoch a tyzd-
ftoch nasledovali nalety na Devinsku Novii Ves, Dubnicu
nad Vahom a Dubovti. Hlavnymi ciefmi boli ieleznica,
zbrojnd vyroba v pobocke Skodovych zdvodov a statna ra-
findria. Opaf doslo к vaddim stratAm na zivotoch a к ve-
fkym materiAlnym skodAm, no najvacsou ujmou bolo vy-
radenie rafinerie minerdlnych olejov v Dubovej. S jej pro
dukciou totiZ poditalo v pripravnych pldnoch vojenske
listredie a v radiovej korespondencii cs. londynsku vlAdu
ziadalo, aby Dubova bola vyskrtnutA zo zoznamu strafe
gickych bombardovacich cielov. Snaha bola netispednA.
Od jtina do konca augusta 1944 sa nad Slovenskom zin-
tenzivnili vzdusnd boje medzi americkymi a nemeckymi
leteckymi zvazmi. Urputne letecke boje sa odohrali 26. 6.
1944 nad Bratislavou a zapadnym Slovenskom podas
opakovaneho koncentrovandho naletu na rafinerie vo
Viedni a okoli. S vefkou intenzitou prebiehali vzdusnd
boje 7. 7. 1944 nad myjavskynu kopanicami a v priestore
Ziliny, Piichova a Trendina. V ten deft boli cielom ame
rickych zvazov rafindrie syntetickdho benzinu v Sliezsku
a strojArske zAvody v Dubnici. Urputnd vzdusnd boje sa
Rafindria v Dubovej po americkom nalete
odohrali 29. 8. 1944 nad Trendinom a vo vzdusnom pri-
estore Turca podas americkeho naletu na Ostravu, Vitko-
vice a Bohumin. Hlavnym ciefom boli tamojsie oceliarne,
rafineria a zeleznicnd uzly. Vysledkom tychto bojovych
stretnuti bolo velke mnozstvo zostrelenych lietadiel na
oboch stranAch. 1§1о о americkd fazke bombarddry B-17G
a B-24. stihacie P-38 a P-51. Na nemeckej strane tieto
straty predstavovali stihacie lietadld Bf 109. Me 110 a
410, Fw 190 a Ju 88. Vefkd mnoistvo letcov na oboch
stranAch zahynulo. Cast americkych letcov sa zachranila
na padAkoch a padla do zajatia. Na Slovensku bol pre
tieto ticely zriadeny zajatecky tAbor v Griftave.
Nalety na ciele na uzemi Slovenska pokracovali aj v je
sennych mesiacoch roku 1944. Niekford z nich vykonaii
bombardovacie skupiny 15. leteckej armady na pomoc
povstaleckej armAde. Prvou takou akciou bol nAlet na
zriadovacie nAdrazie a zeleznicnti stanicu vo Vriitkach.
Ddvodom bola silnA koncentrAcia lokomotiv a nAklad-
nych vagonov v tomto priestore a snaha vyradif dolezity
komunikadny tisek na trati Zilina - Kysak Так sa malo
zabrAnif vcasnej preprave novych nemeckych jednotiek
na jednotlive ftseky povstaleckych frontov. I51o napriklad
о casti 18. SS dobrovofnickej divizie pancierovych gra-
natnikov HORST WESSEL. NAkladnA doprava registro
vala do konca augusta 1944 na tomto tiseku vefky vzo
stup prepravy vojenskych transportov smerujticich na vy-
chod. Koncom augusta objem prepravy na trase poklesol
pre daste sabotaze a poskodzovanie zeleznidndho zvrd-
ku a mostov. U2 v noci г 23. na 24. 8. 1944 mina v kra
lovianskom tuneli zastavila nAkladny vlak c. 667, ktory
viezol zeleznti rudu z Vychodu. VykofajenA stiprava tunel
v Kralovanoch tiplne zatarasila a nAkladna doprava med
zi Kysakom a Vrtitkami bola zastavenA. V ten deft bol na
straienou minou vykolajeny nAkladny vlak v dvojkofajo-
vom tuneli na trati Stredno Vrtitky. Len s nAmahou bol
tunel uvofneny a preprava obnovenA iba v jednom smere
Po obsadeni vrtitockej stanice partizAni nariadili rAno
28. 8.1944 zostavif jeden nAkladny vlak s nalozenymi va-
198
SLOVENSKELETH TVO
t<M4 - им;
gonmi a jeden vlak s prAzdnymi. V dvojkoFajovom tuneli
pri Strecne rozobrali koFajmce, a potom nechali do neho
plnou rychlostou vtlacif nalozeny vlak, ktory sa v tuneli
vykoFajil a zatarasil ho. NAsledne bol do tunela vefkou
rychlostou vtlaceny vlak s prAzdnymi vagdnmi a nakoni-
ec este dva rusne serie 52. Tym sa stal lisek Zilina -
Vnitky nepriechodny. Rovnako bola prerusena i doprava
smerom na Zvolen, lebo tunel na trati Kremnica - Piargy
bol takisto zataraseny dvoma vykoFajenymi nAkladnymi
vlaknu VoFny zostal iba tisek BanskA Bystrica Stubna.
V dosledku tychto udalosti do§lo к silnej koncentracii
rusnov, prAzdnych a nalozenych vagdnov a vlakovych sti
prav v priestore zeleznicnej stanice, zriadbvacieho nad
razia a rusnovdho depa vo Vnitkach Iba z rusnoveho de
pa sa podarilo v noci z 3. na 4 . 9. 1944 evakuovaf vsetky
rusne smerom na Banskti Bystricu. V diioch 6. a 7. 9. vti-
ahli po fazkych bojoch do priestorov zeleznicnej stanice
a nakladneho nadrazia nemecki vojaci. Tato skutocnost'
neunikla filmovym kameram americkdho prieskumndho
lietadla F-5 Lightning, hoci jeho hlavnym cieFom bolo mo-
nitorovaf Horne Sliezsko a tamojsie rafinerie na vyrobu
syntetickdho benzinu v Blechhammeri Nord a Blechham-
meri Slid, Odertale, rafinerie a gumArne v Osviencime a
dalsie potencialne ciele v okoli Krakova. Lietadlo prim
eslo informacie о vysokej koncentrAcii zeleznicnych cis-
terien, vagdnov a lokomotiv v priestore Vnitok. Stipravy
boli lakavym cieFom. navyse nechrAnenym ziadnymi pro
tilietadlovymi batdnami. Vnitky a tamojsie zriadbvacie
nAdrazta boh urcene ako nahradny ciel. Stab 15. leteckej
armady datum nAletu stanovil na stredu 13. 9. 1944. V
ten den nastiipili posadky 350 bombardovacich lietadiel
B-17G, B-24 a piloti stihacieho sprievodu do litoku na
strategickd ciele v Nemecku a v PoFsku. Ciefom B-24 z
55. bombardovacieho wingu (BW) bol zavod na produk-
ciu syntetickeho benzinu v Osviendime. 96 posAdok tych-
to strojov zvrhlo na cieF 235,75 ton bomb. Dalsie skupi-
ny lietadiel B-24 zautodili na Odertal a jeho rafindriu. Li-
etadlA В 17G boh v tom obdobi vo vyzbroji 5. BW, ktory
Znidend nAkladnd vagony pocas naletu na zeleznidnti sta-
nicu Vnitky 13. 9. 1944
tvorili bombardovacie skupiny (BG) c. 2, 97.99. 301, 463
a 483. Na zavod Blechhammer Slid sa pripravovali zaiito-
dif stroje bombardovacich skupin d. 2, 97 a 99. na rafi-
ndriu Blechhammer Nord skupiny c 301 a 483 Poveter-
nostna sprAva predpovedala nad cielom viditefnosf 15
mil' vo vyske 8000 stop (nalet na oba ciele bol dlhou. fy-
zicky a psychicky narocnou cinnosfou. nemecky fazky
protilietadlovy FLAK predstavoval smrteFnd nebezpeden
stvo, a tak necudo, ze posAdky fazkych bombarderov ne
mali tiito oblast cieFov prAve v obfube). Start bol stano
veny na siestu rAno a nAvrat na 14.35 h. Dva stroje bom
bardovacej skupiny 2 sa vratili na matersku zakladnu
predcasne. Hlavny ciel skupiny bol pri pribliJeni zvAdda
zahaleny do mrakov. a tak iba 19 strojov ho bombardova
lo cez mraky, bez moznosti vyhodnotit' ticinky zasahov.
Sedem dalsich В 17 tejto skupiny sa preto obrAtilo spit.
Stihaciu ochranu im zabezpedovali dvojmotorovd P-38.
Bombarddry’ vyhl'adali nahradny ciel - zriadbvacie zelez-
nicne nadrazie vo Vnitkach. Pocas priletu к cieFu jedno z
lietadiel predcasne a bez vacsich skod odhodilo 8 bomb
do lesa juzne od obce Skiend. 0 11.50 h lietadla zhodili
56 kusov 250-kilogramovych bomb, a to veFmi presne a
ticinne. Poskodili zeleznicnti traf na osobnom i nAklad
Pocas naletu na Vnitky boli zasiahnute aj obytne budovy v
tesnej blizkosti zriadbvacieho nAdrazia.
nom nAdrazi, vyhybky a koFajovd spojky. Objekt vozovky
dostal priamy zAsah, starA tendrovka sa z jednej tretiny
znitila. Bombardovanie veFmi poskodilo konstrukciu
zvrsku. Priamy zasah, crepiny alebo tlakovA vlna posko-
dili aj obytnd domy 150 200 metrov juzne od zriadovacie
ho nAdrazia pn Sucianskej ceste a v kolbnii pri filiAlke
Potravinoveho druzstva nedaleko osobnej stanice Pos-
kodene boli tiez rozvody elektrickej energie, vel'kd mnoz
stvo vagdnov a lokomotivy. Vyse 50 vagdnov bolo znice
nych. Straty na zivotoch nemeckych vojakov nie sii zna
me a medzi civilnym obyvateFstvom neboli ziadne, preto-
ze obyvatelia Vnitok boli este v noci z 3. na 4. 9. evaku-
ovani pred blihacimi sa urputnymi bojmi smerom na
Banskti Bystricu a KraFovany.
Pocas preletu americkej skupiny bombarddrov nad Zili-
nou bol v meste oneskorene vyhlAseny letecky poplach.
Dalsia skupina z 5. BW v pocte 27 lietadiel preletela nad
Dlhym PoFom v okrese VeFkA Bytda, vo vyAke asi 2000
metrov. Pri prelete lietadlA zhodili 9 kusov 250-kilogra-
movych trhacich bomb vychodne od obce do poFa. Po do-
pade zasypali Agnesu Kiidelcikovu a jej 6-rocnii vnudku,
ktorA sa udusila. PrevAdzku na trati Vnitky - Zilina sa
podarilo obnovif az 25. 9. 1944. ked sa zacali do Vnitok
199
SLOX IXSKE LETECTVO
1Ш - |<U<
vracaf prvi evakuovani pracovnici Slovenskych zeleznic.
ktori pomahali pri prevadzke a obnove znadovacieho
nadrazia, osobnej stanice a jednotlivych objektov. Pre-
vadzka na trati Vnitky - Kysak sa zacala az v druhej po
lovicke oktobra 1944.
Pocas letu к hlavnemu cieFu nastali probldmy na lietadle
B-17G vyr. c. 42-97490 zo zostavy 2. BG. ktordmu velil
podporucik Daryl R. Stuckey. ESte nad madarskym lize-
mim, 45 miniit pred dosiahnutim ciefa, vypadlo z forma
cie, zadalo strdcaf vydku a zaostdvaf za hlavnou skupi
nou. Klesajiic preletelo madarsko-slovenske hranice.
Spruce. Na ilzemie Slovenska dopadol aj dalsi stroj
B-17G, ktory patril do zostavy 97. BG. Tdto skupina stra-
tila v tento deft al 5 bombarddrov. Dve lietadla B-24 J ha-
varovali toho dna v okoli Modry a obce Sobotiste, pricom
zahynul letec Harry F. Eddy.
V poradi druhou, velmi dolezitou akciou jednotiek 15.
americkej leteckej armady v prospech povstaleckej ar
mady, bol nalet na letisko Malacky-Novy Dvor. Na letisku
boh dislokovand casti bojovej pozorovatefskej Skoly III.
Kampfbeobachter Schule a sliizili ako leteckd podpora
nemeckych pozemnych jednotiek. Z letiska Startovali aj
Letisko Malacky-Novy Dvor po bombardovani 20. septembra 1944
Tazkosti s dvoma motormi. ktore silno dymili, prinutili
posddku preruSit' let к ciel'u. Po krdtkom case vysadil
motor с. 1 a onedlho aj motor c. 2. Pilot otocil lietadlo
spit a potom vo vySke 5000 st6p vydal posddke prikaz
opustif lietadlo. Bolo to v priestore Neveric. Clenovia po
sadky na padakoch postupne v poriadku pnstali na sva
hoch Tribeda v chotari Jelenca a Kostolian pod Tribec.
Stroj coskoro uz kridlami stinal vrcholce stromov, ktord
stlmili jeho pad v priestore bhzsie ku Kostolanom. Po nd
raze na zem lietadlo nevybuchlo, do miestnym obcanom
umoznilo vyniesf z neho siicasti vystroja a vyzbroje. 6 cle-
nov posadky padlo do zajatia, dalsi 4 unikli zdfahom a
ostali na slobode. Medzi nimi druhy pilot - ppor. Henry
E. Tennyson a pravy bocny strelec Paul Reinhart. Zdslu
hou partizdnov sa dostali na Tri Duby a 17. 9. odleteli na
palubach dvoch B-17 do Talianska. Zachranili sa aj Favy
bocny strelec Robert L. Caryl a horny strelec Wiliam M.
bombardovacie lietadld na ndlety na letisko Tri Duby. Ve-
liteFstvo 1. cs. armady na Slovensku preto v radiograme
so situadnym hldsenim za deft 6. 9. 1944, ktord bolo odo
sland prostrednictvom vysieladky Vit na druhy deft do
Londyna, ziadalo о sprostredkovanie spojeneckdho nale
tu na letiska Malacky, Zilina, Trencianske Biskupice, Pi-
esfany a Vajnory. Spojenci poziadavku akceptovali. Dfta
17. 9. 1944 fotoprieskumny F-5 Lightning z 15. fotopri-
eskumnej squadrony pri svojom lete ziskal aj dolezitii fo-
todokumentdciu letiska Novy Dvor. s presnym rozmiest-
nenim dftlehtych objektov a lietadiel Luftwaffe. Operac-
ny stdb 15. leteckej armddy sa preto rozhodol vyradif zd
kladnu koncentrovanym leteckym titokom s pouzitim ve
Fkdho mnozstva trhacich a zapalnych bomb. Zaroveft roz-
hodol, ze bude opaf bombardovana Bratislava. Ako hlav-
nd ciele boh opaf vytypovand objekty rafindne Apollo a
Zimny pristav. Bez povdimnutia nemali zostaf ani strate-
200
SI.OVEXSKG LETECTVO
1Ш- I'M'-
gicke objekty v Madarsku (tri Zeleznicne mosty v Buda
pesti, jeden v Szobe a zriadovacie nadrazia v niestdch
Hatvan a Gydr). Dovedna 500 fazkych bombarderov B-
17G a B-24 so stihacim sprievodom lietadiel P-38 a P 51
bolo urcenych na utok. stanoveny na 20. 9. 1944 (tyzden
po nalete na Vrtitky). Velitelstvo 15. leteckej armady vy-
clenilo na nalet na oba ciele vSetky Styri BG tvoriace 47.
bombardovaci wing (BW), t j. bombardovacie skupiny c.
98. 376. 449 a 450. Prvti dve zautocili na Bratislavu a BG
d. 449 a d. 450 na Malacky. Velitefstvo 304. BW vydlem
lo na nalet na letisko Malacky Novy Dvor 455. BG a 456.
BG a na titok na Gydr 454. BG a 459. BG. V den titoku
sa lietadla oboch wingov v case 07.35 - 08.45 h zoradili
nad svojimi zakladnami v Taliansku a zamierili к cielom
Nad severnym Madarskom sa najprv odpojili od 304. BW
lietadla 376. a 98. BG a nasadili spolu so stihacim sprie
vodom severozdpadny kurz na Bratislavu. Letecky po-
plach v meste bol vyhlaseny о 11.31 h a о 11.47 h zacia-
Znicene obytne budovy na Grosslingovej ulici v Bratislave,
podas naletu na rafindriu Apollo 20. 9. 1944
tok titoku. Prvti bombardovala rafinenu Apollo 376. BG
о 11.57 h. Dielo skazy dokoncila 98. BG о 12.00 h, pri
dom zasiahla nielen samotnti rafineriu, ale aj Zimny pri-
stav a sklady. Lietadla 449. a 450 bombardovacej skupi-
ny spolu so sprievodom 25 lietadiel P 51 pokracovali v le
te z priestoru Gyillevesz smerom na sever к Hlohovcu.
Tam sa obe skupiny obratili na zapad к Jablonici, po-
slednemu navigaendmu bodu pred cielom, tzv. Initial Po
int podiatodny bod osi titoku na letisko v Malackach 0
12.05 h ho tispesne bombardovali. Okrem priamych za
sahov vzletovej drtihy a budov znicili 5 lietadiel, fazko po-
skodili jedno cvicne a tri stihacie lietadla. Uz о 11.50 h
niektore lietadla vypustili zo svojich bombovnic prvti
zvazky 10-kilogramovych drepinovych bomb, ktore boli
spojene po 5 kusov. na dedinu Cerova-Lieskovti juhoza-
padne od Jablonice. Prvych 5 bdmb padlo na rodinne do-
my a medzi ne. Spdsobili hmotnti skodu, zabili domaci do
bytok a fazko zranili jednu zenu. Za dedinou dopadlo dal
Meh 100 kusov bomb, z ktorych niektore nevybuchli (ne-
skor ich zneskodnil vojensky pyrotechnik). Vybuch
ostatnych bomb sposobil smrf dvoch zien. Po rozdeleni
304. BW nad Madarskom pokracovali 455. a 456. BG v
lete к Malackam. Posledny navigadny bod pre os ich nti-
letu bola Sarafia. О 12.12 h zacali padaf na letisko Novy
Dvor prvti bomby z titrob 27 bombardtirov B-24 z 455.
bombardovacej skupiny. Nalet trval 3 mintity. 30 bom
bardtirov В 24 patriacich 446. BG zatitodilo ako posledna
vlna о 12.18 h a za sedem mintit dokoncili dielo skazy.
Posadky vsetkych styroch skupin priviezli so sebou na
materskd ztikladne mnozstvo fotografii, ktore dokumen
tovali zmdenie 18 lietadiel a poskodeme dalsich 6 stro
jov. Koberec ohromndho mnozstva crepinovych a zapal-
nych bomb priamo na letisku znicil 12 bojovych strojov.
V lesnych ukrytoch bolo znicenych alebo fazko poskode-
nych dalsich 8 bojovych a 14 cvidnych strojov. Iba 5 lie-
tadiel zostalo akcieschopnych. Okrem toho na letisku
zhoreli tri hangare. obranne postavenia. priestory na
spracovanie a vyhodnocovanie leteckych snimok, dve cis-
terny, jeden vlak municie. taiko poSkodenti zostala aj sa
motna vzletovti a pristavacia draha, z ktorej v dalsich
dtioch nemecki vojaci a domace obyvatefstvo zbierali dre
piny. Etite pred tym bolo zneskodnend vacsie mnozstvo
nevybuchnutych bomb. Celkova skoda nemeckej brannej
moci predstavovala 40 milidnov kortin. Straty na zivo-
toch spomedzi personalu letiska predstavovali 2 mftvi a
18 taiko raneni vojaci. z nich niektori neskor svojim zra
neniam podfahli Z domaceho obyvatefstva boli 4 osoby
usmrtend a 16 zranenych. Tym sa vSak eSte titok ne-
skoncil. О 12.10 h bola zasiahnuta aj obec Pernek, situo
vana v blizkosti zeleznicnej stanice. Amencki letci prav
depodobne povaiovali stanicu za objekt patriaci к letis
ku Novy Dvor. tazko poskodena zostala zeleznicnti traf.
jeden rodinny dom, borovy les a v katastri obce bolo za
bitych 10 osob pri pracach na poli. Prvti pomoc zrane
nym poskytli vojaci nemeckej zachrannej caty. Dalsie
bomby boli о 12.10 h zvrhnutti na Lozorno Medzi civil-
nym obyvatefstvom boli dvaja taiko zraneni a jeden zabi
ty. Zasiahnute boli dva domy a hospodarske objekty О
12.15 h zasiahli атепскё bomby aj Malacky, poskodili
zeleznicnti stanicu, domy a hospodarske budovy na okra-
ji mesta a mlady lesny porast. 5 fudi bolo zabitych a 12
zranenych (z nich dvaja zomreli v nemocnici). Poslednym
zasiahnutym ciefom sa mal v tom istom Case stat Plavec
ky Stvrtok Ztipalnti bomby vsak nasfastie dopadli iba do
lesneho porastu a nespdsobili Skody vtidMeho rozsahu
Celkovo bolo v okrese Malacky podas naletu zabitych 25
osob, 30 zranenych. z toho 21 faiko. Hmotnti skody pred
stavovali sumu pribliine 2 miliony slovenskych korun.
Po ukonceni ntiletov sa americke lietadla otodili dofava
smerom na juh a pokracovali na materskti zakladne v Ta
liansku. Pocas titoku lietadla neboli vystavene ziadnej
palbe zo zeme ani utokom nemeckej Luftwaffe. Napriek
tragickym obetiam na zivotoch obyvatefov a stratum na
majetku nalety na letisko Novy Dvor boh prinosom pre
bojujticu povstaleckii armtidu. Letisko Novy Dvor bolo na
dlhsi cas vyradenti a Nemci museli pouzlvat' na dalsie
bombardovacie titoky proti povstaleckym siltim na Slo
vensku letiska v juznom Pofsku a severnom Madarsku.
201
SI .( П >ASK LU TH TV < >
1944 -1945
Na stredne Slovensko proti povstaleckej armade mala byf
po zeleznici presunutA aj 18. divizia pancierovych gra
nAtnikov zbrani SS - Horst Wessel. 0 zdrianie jej pre
pravy zo sevemeho Madarska cez KomArno sa zasluzila
opaf 15. americkA leteckA armada, a tak nepriamo pod-
porila povstaleckA bojove operAcie. Dna 7. 10. 1944 sa
stali ciefom americkych bombardArov rafineria olejov Lo-
bau v okoli Viedne a zriadovacie nadrazie v Szombathelyi.
Bombardovanie uskutocnila tzv. CervenA formAcia. Modra
formAcia zautocila na letisko v Gydri a na zriadovacie
nAdrazia v KomArne a Novych ZAmkoch. Pre 376., 449
451., 461. a 484. BG bol urdeny cief - KomArno. Z poctu
138 lietadiel В 24J dosiahlo najlepsie uspechy 9 lietadiel
461. BG. Pri 53 percentnom nasadeni strojov skupiny bo
la ilcinnosf jej zAsahov 91 % (v porovnani s nou 484. BG
svoj nAklad spustila do vofneho priestranstva mimo cie-
fa). Mnoho kofaji bolo popretfhanych alebo blokovanych
poskodenymi vlakovymi supravami. Vela vagdnov bolo
znidenych. Kompletne bola znicena budova stanice. V ma-
lej miere boli poskodene obytne domy juhozapadne od zri-
adovacieho nAdrazia. Na madarskej strane bola silno po
skodenA stanica. znicenA leleznicne depo, niekolko riec
nych clnov na Dunaji. Uplne blokovany zostal vyjazd z
mosta cez Dunaj. Zriadovacie nAdraAie v Novych ZAmkoch
bombardovali lietadlA B-17 zo zostavy 5. BW, polovica
strojov kazdej BG uskutocnila nalet na ciele v okoli Vied
ne a druha polovica 2„ 97., 99.. 463. a 483. BG v podte 76
lietadiel zaiitocila na NovA ZAmky. Iba 4 stroje tohto BW
sa predcasne vratili na svoje zAkladne. Vysledok nAletu
bol znicujiici. Nemeckd velenie mohlo urcite pocitaf so
zdrzanlm Aeleznicnych transportov na Slovensko.
Dalsfm velmi ddleJitym letiskom Luftwaffe na Slovensku
boli PieStany. ktord vyurivala od zaciatku Povstania.
Preto sa piesfanskd letisko stalo prvym vefkym ciefom
hfbkovych naletov stihacich La-5FN 1. ds. stihacieho le-
teckeho pluku dna 18. 9. 1944 о 18.30 h. NAlet bol pre-
kvapivy a lispesny a na letisku zostalo znicenych 6 a dve
poAkodend lietadlA. Protilietadlovd obrana nepriatefa ne-
bola aktivovanA, lebo lietadlA prileteli nepozorovane, a
tak nebol ani vyhlAseny letecky poplach. Letisko az do
konca septembra nebolo pouAivand na akeie proti po-
vstalcom. No letecky prieskum z 27. 9. uz hlAsil pritom-
nosf 4 lietadiel Ju 87 Stuka a 4 lietadiel Ju 88 SituAcia
sa radikAlne zmenila v prvych dnoch oktdbra. ked sa do
Piesfan zacali sfahovaf niektord letecke jednotky zo se-
ver u Madarska. Zmeny v dislokAcii tychto iltvarov neusli
pozornosti americkdho leteckdho prieskumu. Jeho vy
sledky amenckA strana poskytla britskej RAF pieStan-
ske letisko sa dostalo na zoznam ciefov Day Ranger Mis-
sions, zamerane na prekvapujiice hfbkove utoky v zAzemi
celej okupovanej Europy. Taktika spocivala v nAlete dvo
jice stihacich bombarddrov v skorych rannych hodindch
na vytypovane ciele (zacala sa uplatiiovat od prvych me-
siacov roku 1944). Termin utoku na piestanske letisko
bol stanoveny na 17. 10. 1944 na skory ranny das. Uloha
bola pridelenA 418. squadrone Royal Canadian Air Force
vyzbrojenej stihacimi bombarddrmi de Havilland DH-89
Mosquito FB Mk. VI. PosAdku prveho stroja tvorili pilot
F/Lt S. H. R. Cotteril a navigAtor F/0 C. G. Finnlayson,
posadku druhdho pilot F/Lt S. N. May a navigAtor F/O J.
D. Ritch PosAdky startovali poobede 16. 10 1944 zo zA-
kladne Hudson v Anglicku na akciu v oblasti Viedne. Po
jej ukondeni pristali na letisku St. Dizier vo Franciizsku,
kde doplnili palivo. municiu a prenocovali. V skorych
rannych hodinach 17. 10. odstartoval: na misiu do Pie-
sfan. 0 7.50 h sa priblizili ponad zeleznicnti stanicu к le
tisku z juzndho smeru a zaiitocili. V prizemnom lete ost
refovali z palubnych zbrani celii plochu letiska NemeckA
protivzdusna obrana letiska vsak bola v strehu a privita-
la litocnikov prudkou palbou z fahkdho FLAK u. Obom
Mosquitom sa sice podarilo odpiitat od vrazednej palby,
no stroj pilota F/Lt Maya zasiahnuty do favdho motora
zacal horief. Klzavym letom preto pokradoval popri fa
vom brehu Vahu na sever a о 8.00 h midzovo pristAl pri
obci Brunovce. NezranenA posAdka usla na severovychod
do inoveckych hdr a ukryvala sa v obci Podhradie. Nes-
kor sa letci pridali к partizAnom a podarilo sa im vojnu
prezif. Ich lietadlo po havArii uplne zhorelo a ohen za-
chvAtil aj municiu palubnych zbrani. ktorA zadala vybu-
chovaf. V ten isty den о 9.15 h priSiel к vraku nemecky
utvar z letiska v Piesfanoch a slovenske zandArske jed
notky. Po obhliadke miesta havArie sa vojaci vrAtili na le-
tisko a zandArske jednotky zacali pAtraf po letcoch. ale
bez pozitivneho vysledku. Utok na letisko bol nedspeSny,
kedze nebolo poskodene ani znicenA Aiadne lietadlo a ne
boli zaznamenane obete na Aivotoch. Okrem zasiahnute
ho konskeho povozu Vojtecha LieskovskAho z Piesfan
nedoslo к inym stratAm na majetku. ani к poskodeniu ob-
jektov letiska. DruhA lietadlo Mosquito sfastlivo pristAlo
na zakladni Foggia v Taliansku. Na druhy den posAdka za
neznAmych okolnosti zmizla - stratila sa nad Nemeckom
pocas preletu do Anglicka.
17. 10. 1944 bol v PieStanoch vyhlaseny este raz letecky
poplach. О 11.15 h prelietaval silny americky bombardo
vaci zvAz v sprievode stihacov na sever a v popoludfiaj-
sich hodinach sa vracal naspat Poplach bol ukonceny о
13.40 h.
Mdino konstatovaf, Ae i ked priama leteckA podpora spo-
jencov poskytnutA povstalcom nedosiahla taky rozsah,
aky ziadalo velitefstvo povstaleckej armady v rAdiogra
moch do Londyna, predsa znamenala vefkii morAlnu pod
poru. Svedcia о tom napriklad viacerA spomienky po
vstaleckych vojenskych velitefov viazucich sa к bombar-
dovaniu Vnitok. Cinnosf 15. amenckej leteckej armAdy
nad Slovenskom neutichla ani po vojenskom potlaceni
Povstania. Nadalej pokracovali prelety bombardovacich
zvAzov nad nasim uzemim. Pokracovali aj bombardovacie
nAlety a iltoky na zelezmcne objekty na Slovensku. V po-
slednych mesiacoch roku 1944 na slovenskom nebi doslo
к viacerym vAcsim leteckym bojom medzi amenckymi a
nemeckymi lietadlami, v ktorych obe strany utrpeli dal-
sie tazkA straty na Aivotoch i na bojovej technike. Mnoho
letcov niitene ukoncilo svoju misiu nad Slovenskom. do
stalo sa do zajatia, viaceri zahynuli, ini boli zraneni.
202
Sl.OV KSSKK LI- ГК no
l-M-t 1445
8.2 Pomoc USA a Vel’kej Britanie
povstaniu
(J. Stanislav)
Special Operations Executive - Urad pre specidlne operd-
cie (SOE) vzmkol z iniciativy W Churchilia rozhodnutim
bntskeho vojnoveho kabinetu 16. 7. 1940. Jeho hlavnou
ulohou bolo netradidnym a nekonvencnym sposobom ve
denia modernej vojny prispiet' к podstatnemu naruseniu
nemeckdho hospodarskeho tyla v krajindch okupovanej
Europy a Japoncami okupovanych krajinach Dalekeho
Vychodu. Ciefom SOE v Europe bolo poskytiuit antifasis
tickdmu hnutiu v jednotlivych statoch takii pomoc. aby
sa dosiahla do najvddsia destabilizacia nemeckdho vojno
veho tisilia.
- JCS), ktoremu OSS priamo podliehal. V programe OSS
dominovalo spravodajstvo v&etkdho druhu. sabotdie a di-
verzie v tyle nepriatefa, doprava vojenskeho materialu
europskemu odporu. evakuacia zranenych osdb z ohroze-
nych priestorov atd.
Initiative gen. W. J. Donovana intenzivne podporovaf an-
tifasistickd hnutia odporu v strednej a vychodnej Eurdpe
nahraval aj zasadny obrat v zlozeni americkych leteckych
sfl v Stredomori koncom r. 1943. ked' od 1. novembra do-
Hoci SOE organizacne patril do podnadenosti bntskdmu
Vyboru nacelnikov stabov. v skutocnosti bol operacne
priamo podriadeny ministrovi pre vedenie hospodarskej
vojny Hughovi Daltonovi, cim SOE dosiahol znacmi auto-
ndmnosf To umoznilo SOE oprostit’ sa od zauzivanych
armadnych zvyklosti a stereotypov. ktord hroztli moznos
fou podviazaf iniciativu a samostatnosf prislusnikov
SOE pri vedeni vojny „neregularnymi prostriedkami”.
I preto mohol SOE uspesne rozvinuf vsetky formy boja
v nepriatefskom zdzemi od zfskavania spravodajskych
sprav vojnoveho, hospodarskeho a politickeho charakte
ru. cez sabotage, diverzie vo vyrobe a doprave. uskutoc-
novaf defetistickii propaganda vysadzovat' agentov na
okupovane uzemie, riadit bombardovanie vytypovanych
dolezitych priemyselnych a hospodarskych cielov, az po
Velitef 15. americkej
leteckej armady gen.
Nathan F. Twining
bezprostredmi pripravu a pod
necovanie ozbrojeneho povsta-
nia. spojendho s doddvkami
zbrani.
Zdrodok buduceho Office of
Strategic Services - Uradu stra-
tegickych sluzieb (OSS) signali-
zovala ui existencia Uradu ко-
ordinatora strategickych infor
macii, ktory vznikol na podnet
prezidenta USA F. D. Roosevel-
ta v juni 1941 z prirodzenej
Americki stycni a spravodajski dostojnici skupiny OSS -
zfava: serzant Jerry G. Mican, por. namornictva James
Holt Green (velitef skupiny) a mjr. J. M. Sehmer, velitef
britskej spravodajskej skupiny SOE
nutnosti systematicky ziskavaf
a spracovavaf spravodajske
informacie rozneho vyznamu
viazuce sa к vojne. Tato uloha
zostala v obsahovej naplm uradu aj po jeho preformovani
sa na OSS v juni 1942, aby pod velenim plk. W. J. Dono-
vana pokradovali jeho prisluSnici v systdmovo pojatej
spravodajskej cinnosti v prospech podpory antifasistic
keho hnutia odporu v strednej a vychodnej Europe. OSS
- americka verzia britskeho SOE - pracoval na podobnom
principe ako SOE. Vznik OSS (tvoril pevnti sticasf ame-
rickej armddy) prijala pre jeho znaCmi operacmi samos-
tatnosf s nevofou nielen samotna americka vojenska
spravodajska sluzba a Ministerstvo zahranicnych veci
USA, ale aj Joint Chiefs of Staff (Zbor nacelnikov stdbov
slo к istej specializacii liloh americkych leteckych armad
a к ich rozdelenni na dve autondmne leteckd zloiky. 12.
amended leteckd armada sa zamerala na takticke opera
cie a 15. letecka armada najma na strategicke bombardo-
vanie na vefke vzdialenosti. Tdto Specializdcia sa premie-
tla aj do zlozenia oboch leteckych armad. Tazkd bombar
dery typu В 17 Flying Fortress a В 24 Liberator boli vy
clenene, resp. predisponovane v prospech 15. Air Force.
Taktickd bombardovacie letecke utvary 12. Air Force
dostali fahke a strednd typy B-25 Mitchell. B-26 Mara
uder a A-20 Havoc. Vybudovany komplex leteckych za
kladni, zdsobovacich. technickych, vyckavacich a vycvi-
kovych stanic v priestore Foggie. Brindisi a Bari vytvdral
vefmi priaznive podnnenky na rozvinutie rozsiahlych vz
dusnych operdcii aj na vefmi vzdialend pozemnd dele ne
priatela. ktore sa az dovtedy citili bezpecne pred iltokmi
zo vzduchu. Zrazu sa vsak aj tieto dele dostali do akene-
ho radia strategickych bombarddrov 15. Air Force. Ked
vo februdri 1944 prevzal velenie 15. Air Force gen.
Nathan F. Twining, dostala tato armada na jar 1944 do
203
sun ESSKElEIEcno
|«M-I - |«M5
optiky svojich zameriavacov v rdmci mohutnej ofenzivy
obrovsku rozlohu, takmer 1 300 000 km!. Uzemie byva
lAho Ceskoslovenska spadalo v r. 1944 do operacnAho
priestoru 15. americkej armady dislokovanej na letec-
kych zAkladniach v juznej a juhovychodnej casti Apenin-
skAho polostrova. ZbrojArske zavody, rafindrie. zAvody na
vyrobu syntetickych pallv, zeleznicne uzly a dalsie dole
zitA vojenske objekty sa dostali na zoznam cielov amenc
keho strategickeho letectva. Letecke zakladne v oblasti
Foggie a Bari, obsadene spojeneckymi pozemnymi silami,
vytvorili priaznivA podmienky pre strategickd vzdusne
operacie hlboko v zAzemi okupovanej Eurdpy, do si vyzia
dalo aj licinnii obranu fazkych bombardArov typu В 17G
a B-24. ktore utocili na ciele vzdialend casto 900 1200
km od svojich zakladni. modernymi stihacimi lietadlami
typu P-38 Lightning a P-51 Mustang.
15. americka letecka armada stratila na lizemi Slovenska
53 bombardovacich lietadiel a 8 stihaciek. Desiatky ame-
rickych letcov naslo smrf v troskach lietadiel. Okolnosti,
za akych sa tak stalo, mozno rozdelit' do dvoch skupin.
Do prvej patria lietadla fazko poskodene nemeckymi sti
hacmi alebo protilietadlovym delostrelectvom nad cielmi
mimo lizemia Slovenska (Budapest'. Vieden. Blechham
mer). Tymto strojom rozsah poskodenia znemoznil na-
vrat na zAkladne v Taliansku. Po opusteni cielovej oblas-
ti sa dostavali nad lizemie Slovenska a tu sa zrutili. Dru
hii skupinu tvorili lietadla zostrelend nemeckymi stihac-
mi priamo nad lizemim Slovenska. najma pocas preletu
к bombardovacim cielom v hornosliezskej oblasti alebo
podas nAvratu z nej. Nezriedka sa stalo, ze pricinou ha
vine bola porucha jedneho alebo viacerych motorov.
V oboch pripadoch letci, ktori mali to sfastie, ie sa za-
chranili na padAkoch a neboli zadrAani nemeckou bran
nou mocou - mali sancu, vdaka nezistnej pomoci sloven
skych ludi. dodkaf sa oslobodenia a nAvratu do vlasti.
AmerickA spravodajskA skupina na Slovensku
Dna 1. jiila 1944 dostala cs. exilova vlada v Londyne ne
oficialny navrh od americkeho OSS. aby na lizemie Slo-
venska boli vyslani americki spravodajski a stycni dos-
tojnici, ktorych lilohou bude uskutocnovaf spravodajsku
cinnost a organizovaf dodAvky vojenskeho materialu pre
pripravovanA povstanie. Plk Threlfall z britskeho ustre-
dia SOE vSak Americanov upozornil, ze vzhladom na to.
ie Slovensko lezi hlboko v sovietskej operacnej zdne,
kazdA dodAvka vojenskeho materialu je viazanA na sti
hlas sovietskej vlAdy. Vhodnou zAmienkou na uskutodne-
nie zAmerov OSS sa stal odsun americkych letcov, ktori
boli zostreleni nad lizemim Slovenska a ktori sa po vy-
puknuti SNP dostali zo zajateckeho tAbora Grinava na
strednA Slovensko do B. Bystrice. InformAciu о tychto
letcoch oznaiml radiotelegraficky gen. Golian ds. spravo-
dajskym organom vo Vefkej Britanii. ktorA ju okamAite
poskytli detasmanu OSS v talianskom meste Bari.
Podas jtina az augusta 1944 totiz doslo nad lizemim Slo-
venska к podetnym vzdusnym bojom medzi bombardermi
a sprievodnymi stihackami 15. leteckej armady a stihaci
mi titvarmi Reichsluftverteidigung (riSskej protivzdusnej
obrany), v ddsledku ktorych americka strana utrpela
straty (13 Liberatorov. 5 Fortressov, 2 Lightningy a 1
Mustang). Ti Clenovia posadok. ktorym sa podarilo vy
skocif z horiacich lietadiel a zachrAnif sa na padakoch,
zvAdAa padli do zajatia a boli intemovani najskor v dodas
nom zajateckom tAbore zriadenom vo vysokoSkolskom
internAte Vojenskej akadAmie v Bratislave. neskor v riad
nom zbernom zajateckom tAbore pri obci Grinave (dnes
Myslenice).
Vojensky zajatecky tAbor (VZT) v Grinava zriadil 27. 7.
1944 minister nArodnej obrany gen. F. Catlos v zmysle
Zenevskej dohody z 27. 7.1929 о zaobchAdzani s vojnovy-
mi zajatcami a v zmysle vyhlAsky ministra zahranicnych
veci (d. 240/1941 Sl.z.) Slovenskej republiky. VZT bol
priamo podriadeny ministrovi obrany ako samostatnA
hospodArska jednotka. Za velitefa VZT ustanovil npor.
pech J. Savela a pridelil mu strAzny oddiel v sile 2+20
muzov z jazdeckeho priezvedneho oddielu 1 (jeden z pri
delenych poddostojnfkov - aspirant ovlAdal anglidtinu).
VZT sliizil na stisfredenie anglickych a americkych let-
cov zajatych na lizemi Slovenska. Po vypuknuti SNP
v noci z 1. na 2. septembra 1944 uslo 30 zajatych letcov
i so slovenskou strazou z VZT. Vlakom. roznymi povozmi
Dve americkA Fortressy B-17G po pristati na letisku Tri
Duby 17. 9. 1944 kratko po 09.50 h. В 17 (ev. c. 21070)
pilotoval pplk. W. Sperry a B-17 (ev. c. 46405) pplk.
G. Pritchard.
i peso sa presunuli do В Bystrice. Stalo sa tak po doho-
vore pplk M Vesela s velitefom VZT npor. Savelom
a s ilegAlnymi pracovnikmi z oblasti Pezinka.
Dfta 17. 9. 1944 boli zo 483. bombardovacej skupiny 15.
amenckej leteckej armAdy, dislokovanej na zAkladni
Sterparone. vyclenenA dve lietadlA В 17G a prelietnute na
letisko Ban. Aby sa mohlo nalozif na paluby lietadiel vi-
ac vojenskAho nAkladu, doAlo к redukcii predpisaneho
podetneho stavu posAdky (z 10-dlennej posadky zostala
polovica - prvy a druhy pilot. navigAtor, rAdiooperAtor
a zadny strelec, tzv. skeleton crews). Zatiaf do piloti. na
vigAtori a rAdiooperdtori obidvoch lietadiel absolvovali
brifing s plk. Rogersom, zvyAok posadky naloAil za pomo-
ci personAlu OSS do lietadiel celkom 8 ton vojenskAho
materiAlu. Plk. Rogers dosledne informoval posadky
о dialkovom lete na Tri Duby. о sile stihacej eskorty, kto-
204
SLOVENSKE.ц:tec 'TV<>
1444 - W45
rA sprevadzala a ochranovala obe B-17G potias letu na Tri
Duby a spat', о vytycenej letovej trase zvolenej tak, aby sa
lietadla vyhli exponovanym oblastiam, nasytenych silnou
nepriaterskou OPL. najma nebezpecnym FLAK om. Cast
trasy viedla nad morom a na kontinent smerovala od
juhu, kde ticinnost i hustota nemeckej protivzdusnej
obrany nedosahovala ani zdaleka take parametre ako
v exponovanych oblastiach Franctizska. zapadnAho di
stredneho tizemia nemeckej Ri§e Rogers ozndmil komu
nikacnti frekvenciu s letiskom Tri Duby. cas priletu a do-
hodnutti signalizAciu. Poslednou jeho poziadavkou bolo.
aby piloti pristAli na nAveternej strane VPD. nevypinali
motory podas vykladky vojenskeho materialu. cim by si
podriali moznosf diagonalneho odStartovania v pripade
ntidze. Na palubu lietadiel В 17G nastiipila aj prvA 6-Clen-
nA skupina stycnych a spravodajskych dostojnikov OSS
na dele s por. nAmomictva Jamesom Holtom Greenom
Skupinu vypravilo velitelstvo OSS v Bari, dislo pluku
2677. Clenmi skupiny. okrem por. Greena pochAdzajtice
ho z Charlestonu z JuAnej Karoliny. boli: spravodajca ser-
vant Jerry G. Mican z Riverside v Illinois (pdvodom z Pra-
hy). tlmodnik serzant Joseph Horvath z Clevelandu
v Ohiu (povodom z Polomky). radista des. Robert R
Brown z Chicaga, radista Charles Heller z Chicaga. do
brovofnik spravodajca John Schwartz z New Yorku (po-
vodom zo Slovenska). posobil pod krycim menom Krizan.
Ulohou skupiny bolo nadviazat spolupracu s vojenskym
povstaleckym velenim. organizovaf americke vojenske
dodAvky pre SNP. evakuovaf americkych letcov z letiska
Tri Duby, informovat spojeneckA britsko americke vele-
nie о situAcii na Slovensku, podavaf spravodajske a situ-
adnd spravy a po konzultAciAch s Velitefstvom 1. CSA od
hadovat poziadavky na zbrane, municiu a vybusniny pre
SNP. Por. Green priviezol i navAdzacie zariadenie - rAdi-
omajAk Eureka. Americki spravodajski a stycni dostojni
ci a poddostojnici boli clenmi skupin, oznacenych krycim
kodom Dawes Mission (Green, Horvath, Brown) a
Houseboat (Schwartz. Mican. Heller). Skupina Housebo-
at sa mala v krAtkom case presuntit na moravske a ces-
ke uzemie a tam plnit’ vytycene tilohy. Situacia na povsta
leckom Slovensku rozhodla, ze obidve skupiny zostali
v B. Bystrici.
Dva B-17G pilotovanA pplk. W. Sperrym a pplk G L.
Pritchardom odstartovali 17. 9. 1944 z leteckej zAkladne
Bari о 06.15 h. Paralelne s nimi vzlietlo z juhotalian
skych zAkladni 166 lietadiel typu В 17 a 384 lietadiel ty-
pu B-24. Ich konecnymi bombardovacimi cielmi boli rafi
nene a zeleznicnA komumkacne uzly v Budapest!. Velitef
celej tajnej misie na Tri Duby plk. George Kreiger zaria-
dil. aby boli posAdky tohto mohutneho zvAzu upozornene,
ze dva B-17G poletia stitiasne so zvAzom. aby na ne omy
lorn nestriefali vlastni stihaci.
0 08.25 h sa v priestore nad juhoslovenskym vrchom Li-
sina, stretavacom navigacnom bode, к zvazu a к dvom В
17G pripojil v letovej hladine 14 000 stop (cca 4300 m)
stihaci sprievod. zlozeny z 25 lietadiel typu North Ameri
can P-51 В Na Mustang, zo 4. a 5. squadrony 52. stfhacej
skupiny pod velenim plk. Boedekera. velitefa 5. squadro
ny, z leteckej zAkladne Madna. Povodne odstartovalo
z Madny 31 P-51.6 z nich sa vsak vr Atilo pre poruchu mo
tora. unikajtici olej. nedovierajticu pilotnu kabinu a ha
prujtice magnety preddasne (por Long, por. Befinger,
por. Chaskin. por. Knepper, por. Frankli a kpt. Achama-
cher). Mustangy tejto skupiny prezyvanA Yellow Tails
(zite chvosty) sprevAdzali obidva Fortressy az nad letis
ко Tri Duby. DalSich 16 P 51 2. squadrony 52 stihacej
skupiny odstartovalo z letiska Madna о 0740 h a nabra
lo pnamy kurz na letisko Tri Duby. Nad navigatinym bo-
dom Nagykords v Madarsku sa Sperry i Pritchard so svo-
jimi В 17 odptitali od bombardovacieho zvazu a pokraco-
vali v kurze na sever. sprevAdzani vlastnym 25-clennym
stihacim spnevodom Aj priaznive meteorologickA pod
mienky nahrAvah tejto tajnej leteckej misii.
Fortressy, sprevadzanA stihadmi. dosiahli vzdusny ciefo-
vy priestor nad letiskom Tri Duby о 09.45 h. Pocas prve
ho obletu letiska vystrelili posadky dohovorenA biele sve
tlice. Zem vsak nepotvrdila lietadlAm pristdtie vystrele
nim zelenych rakiet Az pri druhom ..povinnom" oblete
letiska Tri Duby vyletela zo severovychodnej Aasti letis-
kovej plochy dymova raketa, co bola jedinA znamka pre
javu zivota na letisku. ktorA primala pplk Pritcharda
к rozhodnutiu este raz zopakovat’ manAver s nizkym pre-
letom celej stihacej suity nad letiskovou zAkladnou Az
poAas tohto prizemnAho manAvru. za mohutneho burAca-
nia motorov. vyletela konecne zo zeme zelenA svetlica
a bombardAry vzapati о 09.50 h pristAli na VPD letiska.
Nezaparkovali vsak
na nAveternej strane
letiska. pretoze obid
va okraje letiskovej
plochy boli trocha
makkA. Motory lieta-
jticich pevnosti potias
celej vyklAdky, resp.
40-minutovAho poby
tu na letisku Tri
Duby, t j. do 10.30 h,
zostali bedat v zmysle
pokynov z brifingu.
Zatiaf Ao vefmi orga-
nizovane a rychlo
prebiehalo vyklada
nie vojenskeho mate
riAlu. stihaci z 5. squ-
adrony nizkymi pre
letmi priamo kryli
lietajtice pevnosti pred moznym zAsahom nepriatefa zo
zeme. Vzdusnti obranu v letovej hladine 5- az 11-tisic
st6p (1500 - 3400 m) zabezpecovali stihaci zo 4. squadro
ny a о 15 mintit po pristAti Fortressov na letisko aj 16
clenny stihaci sprievod z 2. squadrony 52. stihacej skupi
ny. ktory dorazil do priestoru nad letisko pnamym letom
z Madny. Ich priletom stihacia ochrana vzrastla az na 41
strojov P-51.
Pilot P-51B-NA Mustang por.
E. A. Smith
205
Sl.OVENSKELETHTVO
1944 W45
Pilot lietadla North American P-51B-15-NA Mustang
(prezyvaneho Pats Pet), seriovd cislo 43-6583, por. E. A.
Smith о 10.15 h pri vyberani hlbkoveho letu si pocinal
tak riskantne, ze zachytil chladicom о zem, fazko posko-
dil stroj a havaroval. Zraneneho pilota museli odviezf do
zvolenskej nemocnice. Coskoro nato ntidzovo pristAl na
letisku pre vaznu poruchu motora P-51B15-NA Mus
tang, sdriovd dislo 43-25101. por. A F. Watkins z 5. squ
adrony. Stroj odstavil na ploche letiska s tym, ze ho moz-
no technici a mechanici dajti do letuschopneho stavu
a mozno posltizi neskor vyliecenemu por. Smithovi na nd
vrat na letecku zAkladnu Bari. Watkins nasttipil na palu
bu B-17G a о 13.15 h pristAl v Bari. Len do о 10.25 h do
viezlo nAkladnd vozidlo 13 zostrelenych americkych
a dvoch britskych letcov z B. Bystrice na letisko Tri
Duby, okamzite nasttipili na paluby strojov B-17, ktord
о 10.30 h odstartovali a nabrali kurz к madarskym hra
niciam. sprevadzane stihacou eskortou. V letovej hladine
14 000 stop (asi 4300 m) preleteli priestorom juzne od
Budapest! a zamierili do Bari, kde oba B-17G pristAli na
materskej zakladni о 13.15 h 39 lietadiel P-51 stihacie
ho sprievodu pristAlo na letisku Madna о 13.07 h.
Tento diaTkovy prepravny a zAsobovaci let v strednej leto
vej hladine potvrdil spravnost vyberu letovej trasy, dosta-
todnti podetnosf a silu stihacieho sprievodu. PosAdky
bezpecne presunuli 6-clennti skupinu OSS a prepravili 8
ton vojenskdho materiAlu (12 protitankovych raketome
tov ..bazooka" a ku kazddmu 16 zAsobnikov - nalozi, 120
samopalov Marlin, к nim 84 000 ks napaskovandho stre-
liva, zakladny zdravotnicky material, vyzbroj. nutnd oble
cenie a predmety dennej potreby).
Green zadiatkom oktdbra 1944 tlmocil OSS do Bari zia
dost gen. Goliana zabezpedit letecku prepravu 3-dlennej
delegacie SNR cez americkii zakladnu OSS z Bari do
Londyna na rokovanie s prezidentom E. Benesom. Stidas
ne oznAmil, ze na povstaleckom lizemi sti sustredeni spo-
jenecki letci, zvacsa prislusnici americkdho vojenskdho
leteetva. Green permanentne naliehavo ziadal velenie
OSS о potrebnd dodavky zbrani, neziadal vsak о rozAire
nie personalu OSS na Troch Duboch. Velenie OSS sa zno
va rozhodlo vyslaf 7. 10. 1944 lietadlA z Bari - tento raz
sest В 17G opAf od tej istej bombardovacej skupiny s nA-
kladom zbrani, streliva. trhavin a zdravotnickeho mate
riAlu. Preto obratom zareagovalo na Greenove ziadosti
a poslalo mu rAdiotelegram, v ktorom potvrdilo prilet
siestich lietajiicich pevnosti so stihacim sprievodom 7.
10. о 13.00 h. Stidasne Greena ubezpecilo. ze okrem zos-
trelenych spojeneckych letcov do Bari odleti aj delegAcia
SNR a poziadalo ho, aby zaistil bezpednd pristatie For-
tressov na letisku Tri Duby. Green okamzite informoval
gen. Goliana о obsahu radiotelegramu ZAroven mu oznA
mil. ze prileti aj dalsia dasf prislusnikov OSS. aby posil
nila cinnosf americkej vojenskej misie. Ustredie OSS
v Londyne si vsak v podveder Startu Siestich B-17G (6.
10.) uvedomilo reAlne rizika dalsieho rozsirovania vlast
nej vojenskej misie a rozhodlo sa nevyslaf na Tri Duby
Ziadne lietadlA. RAdiotelegram z tistredia OSS, adresova-
ny velitefovi OSS v Bari, sa dostal do ruk pracovnika Se
cret Intelligence Branch (tajndho spravodajskdho oddele-
nia - SI) stredoeuropskej sekeie, prednostovi cs. podsek-
cie v Bari O. JakeSovi. ktory ho „zabudol" do druhdho dna
vo vrecku. Odlet. ktory sa pripravoval dlhsi cas (dakalo
sa na zlepsenie podasia) sa napokon uskutodnil. JakeS te-
legram „objavil” ai vtedy, ked Sest lietadiel typu B-17,
naloZenych vojenskym materialom a kapacitne vyfaze-
nych druhou dastou spravodajskych a stydnych dostojni-
kov OSS, pod stihacou ochranou 32 P 51 od 52. stihacej
skupiny, uz naberalo kurz nad uzemie zApadndho Sloven-
ska.
Ddlezite bolo, ze ustredie OSS poziadalo 6.10 velenie 15.
Air Force, aby vyclenilo zo 483. bombardovacej skupiny
6 lietajiicich pevnosti na evakuadny let spojeneckych let-
cov. zostrelenych nad tizemim Slovenska. Mjr. Fred Asca
Zvedavosf, do priviezli Fortressy, prilAkala aj radovych vo-
jakov.
Havarovand lietadlo P-51B Mustang por. A. Watkinsa
ni, povereny vyberom siestich posAdok lietadiel, sa cos-
koro po zostaveni dvoch trojclennych rojov dostavil spo-
lu s dalsimi posadkami na brifing do kancelArie plk. Jac
ka Ryana. Okrem casu odletu a miesta stretnutia so sti-
hacim sprievodom (das a miesto spresnilo velenie ai
v defl odletu) dostali posadky vsetky zAkladnd informAcie
о plAnovanom zAsobovacom, prepravnom a evakuacnom
lete. Zavaznd informAcie odzneli najma о polohe a povr
chu ciefovdho letiska Tri Duby. Dozvedeli sa. ze je travna-
te a ze po daidoch bude pravdepodobne rozmoknutd.
Ryan nariadil. aby lietadlA po pristAti zarolovali pred ve
litefskti budovu, ktorA predstavovala, hodnotend americ-
206
SLOVESSKLIf 1ELTVO
i*W JW5
kou optikou, terminal letiska, kedze tento priestor bol
vybetdnovany Nariadil tarn odstavif lietadla s motormi
pustenymi na volnobeh. Zakazal posadkam opustif palu
by lietadiel. A to nielen pocas vykladania nAkladov. V pri
pade nepriatefskeho vyradenia B-17G zo vzduchu Ci zo
zeme dostali posddky rozkaz lietajucu pevnost zapalit'.
О 10.07 h vzlietlo z leteckej zAkladne Bari Jest B-17G zo
483. bombardovacej skupiny. pine nalozenych bazukami,
lahkymi guTometmi, municiou, vybusninami, benzinovy
Por. A. F. Watkins po nAvrate na materskii zakladnu po-
zuje pred P-51D Mustang 52. stihacej supiny.
mi kanistrami, zdravotnickym materialom, satstvom
a padAkmi urCenymi pre Air Crew Rescue Unit (jednotku
na zAchranu leteckych posadok). Celej formAcii velil mjr.
Fred Ascani, ktory viedol druhy 3-Clenny roj lietadiel
V prvom roji vo vedticom stroji letel pplk. Pritchard
s hlavnjnn navigAtorom, pretoze letovu trasu z Bari na
Tri Duby uz absolvovali. Podas tejto leteckej akcie letelo
sesf lietadiel ako autonomny dvojroj v spoloCnosti vefke
ho bombardovacieho zvAzu, takpovediac, v bezpecnom
tieni dalSich 88 В 17G a 86 B-24, ktorych koneCnymi
bombardovacimi cielmi boli zriadovacie nadrazia s vagd-
novymi zasobami nemeckeho vojenskeho materiAlu v No-
vych ZAmkoch a v KomArne. Stihaci sprievod siestim В
17 zabezpeCovala 2.. 5. a 4. squadrona z 52. bombardova-
cej skupiny z leteckej zakladne Madna, z ktorej postup
ne о 10.40 h vzlietlo 36 P-51 a о 11.40 h dalSich 18 De
vat stihaciek sa vrdtilo predCasne na zakladnu (5 pre
rozne poruchy motorov - mjr. Wiley, mjr Manella. por.
Gentile, por. Straut, por. Klerk a tiez 4 - pilotovane por.
McCrawom, por. Boroskym. por. Lichtenbergom a por.
Brownom, ktord v podstate tvorili operativnu rezervu).
Samotny stihaci spnevod siestim Fortressom na letovej
trase Ban Tri Duby zabezpecovalo 32 strojov z 2. a 5.
squadrony. Tie sa po vzlietnuti sformovali nad vlastnou
zAkladnou v letovej hladine 3500 stop (cca 1000 m)
a о 11.51 h nasadili letovy kurz do pnestoru stretnutia -
vychodny okraj Balatonu. Na spiatoCnej ceste z letiska
Tri Duby zabezpeCovalo sprievod 13 stihacov 4. squadro
ny plk. Malcolma, ktora sa sformovala nad vlastnou za-
kladnou v letovej hladine 2500 stdp (760 m) a potom na
sadila priamy kurz do priestoru nad letisko Tri Duby
Len Co sa к siestim Fortressom nad vychodnym okrajom
Balatonu pripojilo 32 Mustangov z 2 squadrony kpt.
Schweena a z 5. squadrony pplk. Boedekera, opustila
sestica B-17G sprevAdzanA stihacmi mohutny bombardo
vaci zvaz a nasadila priblizovaci kurz к letisku Tri Duby.
Piloti pozvolna znizili letovti hladinu, potom nasledovalo
podstatne prudsie klesanie pre nizku oblaCnost Ascani
nechal svoj roj, z hladiska bezpeCnosti, trocha zaostaf za
Pritchardovym rojom. Vediice Pritchardovo lietadlo. do-
bre usmernovand hlavnym navigatorom squadrony. pre
letelo jedinym otvorom v mrakoch, dostalo sa pod ne
a vyCkAvalo na prelet dalsich. Na oblohe na chvilu nasta-
la tlaCenica, no vzapati sa i dalsich pat strojov dostalo
cez otvor v mrakoch skor, ako sa uzatvoril. LietadlA sa
Letisko Tri Duby 7. 10. 1944 po 13.15 h. Sesf В 176
pristalo na povstaleckom letisku s nakladom zbrani, stre-
liva, vybusnin a zdravotnickeho materialu.
vsak vzApAti museli vyhniit' tyciacim sa horstvAm v bliz
kom okoli letiska. Preto nasledoval Sestdesiatstupnovy
bocny nAklon vo formacii. Asi patnast mimit lietala ses-
tica pod oblakmi. kym objavila
letisko. Po vymene dohovore
nych signalov medzi lietadlom
a zemou Fortressy nasadili na
pnstatie a о 13.15 h sa ich ко
lesA dotkli VPD letiska. Vset
kych sesf lietadiel В 17G 35
ВО Flying Fortress bez proble-
mov pristalo v poradi prvy roj:
pplk. Pritchard, mjr. J. J. Gor
man, kpt. H. M. Rowe a za nim
druhy roj - mjr. F. J. Ascani,
Por. M. C. Street kpt. C. J. Walker a por M. C.
Street. Zatial Co vykladacia
skupina skladala ndklad. styri stroje Cerveneho roja z 5.
squadrony pplk Boedekera nizkynn preletmi v letovej
hladine 800 stop (250 m) patrolovali nad letiskom. Bo-
207
SI.OM-SSM.LKITI IVO
1444 . |«M5
edeker stihol pocas tejto patroly v istom opojeni omylom
\ypAlif gufometnii dAvku do La-5FN ppor. Stidku z 1 ds.
stihacieho leteckdho pluku. ktoru pokladal za nemecky
Fw 190. Sticka unikol z hroziaceho siiboja so spojenec-
kym letcom a umnym rnanevrom sa odpiital z dosahu je-
ho palubnych zbrani. Okrem 2. a 5. squadrony zabezpeco-
valo vzduSnii ochranu v priestore nad letiskom Tri Duby
aj 13 Mustangov 4. squadrony. ktord tarn dorazili pria
mym kurzom z Madny.
Povstalecki vojaci vylozili na plochu letiska dovezeny
material. Obsah americkej zAsielky tvorilo 150 baziik
s 2800 raketami, 100 samopalov typu Marlin a 100 000
nabojov kalibru 9 mm, 99 fahkych gulometov Bren a 75
tisic nabojov к nim. 7 debien vybusnin s rozbuSkami
(roznetkami), zdravotnicky material, odevy, osobnd zbra
ne prislusnikov OSS a padaky pre zostrelenych spojenec-
kych letcov. Prichod skupiny prislusnikov OSS sa udial
v slavnostnej atmosfdre. Vsetci boli obleceni v americ
kych uniformach. Civilisti z radov OSS mali uniformy
dostojnickeho typu na civilne pouzitie Do skupiny bol na
istd zakrytie vojenskej a spravodajskej cinnosti zaradeny
oficialny vojnovy tladovy korespondent Joseph Morton
a fotografista vojenskdho namornictva Nelson Paris, kto
ri fotografovali v slavnostnej atmosfdre cely vybor uvita-
cieho ceremonialu i clenov americkej vojenskej skupiny.
Pre roznosf zbrani, Specificky vycvik v strefbe a v obslu-
he baziik boli do radov OSS zaradeni skiiseni dostojnici
- рог. V. McGregor a por. K. Lain, ktori prisli к OSS od
pechotnej jednotky. Por. britskej armady R Willis (v sku-
tocnosti Abba Bardichev) priletel s predstihom (mal sa
pripojif к 399. A zboru SOE).
Mjr. Ross a por. Deranian si vybavili svoje lilohy s Gree
nom podas vykladania nAkladov zo Siestich B-17. Bez-
prostredne a otvorene zhodnotili vojensko-spravodajskd
informAcie о povstaleckom Slovensku. politicku a moral
nu situaciu na Slovensku a otAzky nutnej vojensko mate-
riAlnej pomoci povstamu. to bol hlavny dovod. predo dos
tojnici operadndho centra OSS priSli osobne na Tri Duby.
Vykladanie vojenskdho materiilu z B-17G-35-BO kpt.
Hugha M. Roweho na Troch Duboch 7. oktobra 1944
Okrem Rossa a Deraniana priletel na Tri Duby aj pplk. H.
M. Threlfall, Commanding Officer Italian Forward Base,
resp. velitef Special Forces 139 v Taliansku, operacnej
zakladne SOE pre stredmi Eurdpu, ktory spolu s por. A.
Bardichevom (krycie meno Robert Willis) tvorili britsky
spravodajsky tfm. Bardichev bol aj prisluSnikom skupiny
zidovskych dobrovofnikov so specialnym poslanim
v Madarsku SOE vyslala Threlfalla na povstaleckd lize-
mie Slovenska (Threlfall tiito leteckii misiu sam imcioval
za podpory americkych kolegov z OSS), aby jednak vyho-
vela tlakom a mnoziacim sa poziadavkam cs. SVBM,
Ingrovho MNO i ds. exilovej vlAdy v Londyne о vojenskd
matenalnu pomoc SNP, no predovsetkym z vnutornych
potrieb a prioritndho zaujmu mat overend informAcie
о Slovensku z primarne vlastnych spravodajskych zdro-
jov. Threlfall v oficiAlnom rozhovore s Golianom objasnil
postoje SOE к vojenskej situAcn na Slovensku. definoval
zakladne tilohy a miesto britskej spravodajskej skupiny
Americki letci dakaju na letisku Tri Duby 7. 10. 1944 na
prflet lietajiicich pevnosti. Zl'ava: G. O. Winberg, E. E. Do-
natelli. J. F. Pittman, J. Shaheen, E. J. Botteen, D. Fuchs,
K. G. Rienerth, pred nim lezi S. L. Strode. Nick Yezdich
(drzi kus dreva) a pri nom chrbtom otoceny N. T. Cobb.
SOE, vedenej mjr. J. Sehmerom, ktorej spravodajsky za-
ujem v tom dase smeroval к horthyovskdmu Madarsku
a lizemie Slovenska malo posluzit’ ako vychodiskova za-
kladna na postupne prenikanie britskej skupiny na
madarskd uzemie.
Pplk. Threlfall v zavere rozhovoru s velenim 1. CSA na
Slovensku zdoraznil, ze privezeny a vykladany material
z B-17G oficialne nereprezentuje pomoc zdpadnych spo-
jencov SNP. pretoze na takti pomoc by bol potrebny pred
chadzajiici stihlas ZSSR. Vojensky i zdravotny material
pomenoval ako spojenecky dar povstaleckemu Sloven-
sku.
Po vylozeni nAkladov nastupilo 25 spojeneckych letcov. 5
francdzskych partizAnov, mjr. Ross, por. Deranian a ofi-
cialna delegacia SNR v zlozeni: Ladislav Novomesky,
pplk. Mirko Vesel, JAn Ursiny (pplk. Threlfall letel s de
legAciou v jednom lietadle) do bombovych sachiet В 17.
Stroje prvdho roja pplk. Pritcharda zadali rolovat na
Start v poradi. v akom pristavali. Podas rolovania о 10.30
h vosiel Fortress mjr. Gormana pravym podvozkovym ko-
lesom do mAkkej pddy trAvmka a zapadol Kedze sa stf-
haciemu sprievodu prudko stencovali zAsoby pohonnych
hmdt, pplk. Boedeker suril casovo dohodnuty odlet. Pplk
208
SLOVENSKEiETEI TVO
1444 fM5
Pritchard, po porade s mjr. Ascamm. rozhodol presumif
pasaiierov Gormanovho lietadla na palubu В 17G kpt
Roweho. No Gorman a jeho posddka odmietli nastiipif do
jednCho z dalsich lietadiel a splnif rozkaz - zapalif lieta-
jucu pevnosf. Skdr ako zredukovany dvojroj oddtartoval
z letiska Tri Duby v rovnakom poradi. v akom pristdval,
a zaujal vo vzduchu rovnaku letovu formaciu. v akej pri
letel z Bari, pustila sa Gormanova posadka za vydatnej
pomoci povstaleckych vojakov a partizanov do uvofnova-
nia zapadnutCho stroja. Uviazali niekofko lan о kon-
Strukciu podvozka a postupnym fahanim roznymi smer
mi v spojeni s povofovanim dkrtiacej klapky napokon po
hodinovej lopote vyslobodili lietadlo z blata. Gormanov
Flying Fortress sa sam. bez stihacieho sprievodu. vratil
na zAkladnu v Ban az za hlbokej tmy. Lietadla z jeho dvo-
jroja pristAli na materskej zakladni este za svetla о 17.45
h. Aj 39 P-51 zo stihacieho sprievodu bezpecne pnstalo
v Madne v case od 16.35 do 17.45 h (Sesf strojov prista-
lo na inych leteckych zAkladniach 15. Air Force], Gor-
man ukoncil svoj nocny let ukAzkovym pristdtim. Ked sa
priblizil к okraju letiska. zapol pristAvacie svetlA. bez
pecne a isto dostal lietadlo na zem a pomaly doroloval
к miestu. kde stAli ostatne stroje oboch rojov.
Amencama okrem vojenskdho materialu dopravili aj
Skupina americkych letcov s partizanskym velitelom Ja-
nom Reptom (prvy v strede). ktora odletela 7. 10. 1944 z
letiska Tri Duby do Bari. Horny rad zlava: F. C. Soltesz, G.
0. Winberg, N. T. Cobb, J. Wilson (z V. Britanie). KTuciaci
zlava: neidentifikovany pilot, L. G. Follas (z Noveho Zeian-
du), J. C. Houston a С. H. Davis
daldich 14 clenov vlastnej stycnej a spravodajskej skupi-
ny OSS. Hmotnost' dodaneho vojenskeho materialu cinila
16 ton. Prichodom dalSich Clenov doslo к posilneniu sku-
piny Dawes. Skupinu doplnili por. James Harvey' Gaul,
por. Wiliam McGregor, por. Kenneth Lain, por. Lane H.
Miller, rot. Ken Dunlevy. Zvysnych osem muzov rozdelil
por. Green do dvoch skupin. Do skupiny Day pridelil: kpt.
Mjr. Jack J. Gorman
E. V. BaranskCho, radistu Daniela Pavleticha a Antona
Novaka. alias Antona Facunu (pdvodom Slovaka). Ulohou
Day timu bolo ziskavaf takticke informacie zo zApadnych
tisekov povstaleckdho frontu, prenikaf cez bojove linie
a pohybovat' sa v nemeckom tyle. Por. Green do skupiny
Bowery pridelil: npor. Tibora K. Keszthelyiho (velitef),
serz. Steva Catlosa, Stephana Cora a Francisa Molyho.
Ulohou dvojice Cora Moly bolo prenikmit' do Madarska.
overif ziskane informAcie
о planoch M. Horthyho.
ktory vyslal svojich emi-
sarov do Caserty pri Ne-
apole priamo do juzndho
hlavndho stanu spojencov.
OSS v Bari sa rozhodol re
kognoskovaf moznosti. ci
by sa nedali ovplyvnit'
udalosti v Madarsku
v prospech antifaSistickej
rezistencie, kedze Horthy
vyslal svojich vyjednava-
cov aj do Moskvy. Dna 11.
10 1944 sa spomenutej
dvojici podarilo prenikmit
do Madarska, cim Bowery
tim zanikol. Keszthelyi a Catlos sa zaclenili do Dawes ti-
mu. Ulohou jedineho Ciena Dare timu por. Francisa Pe
rryho bolo ziskaf moznosti spojenia do Viedne cez Bra
tislavu.
Okrem spomenutych prislusnikov OSS boli na Slovensko
dopraveni: Emil Tomes z protispionazneho oddelenia
OSS a prvy cudzi vojnovy spravodajca - korespondent
z tlacovej agentiiry Associated Press Joseph Morton (bol
hostom 15. Air Force, no nie OSS a pre cinnosf v Dawe-
sovej misii nemal nijaky vycvik) a fotodokumentarista
Nelson Paris, prisluSnik americkdho vojnovdho namor
nictva.
Americki stycni a spravodajski dostojnici skupiny OSS
pocas svojej pdsobnosti na povstaleckom uzemi Sloven-
ska udrziavali radiove spojenie s velitefstvom OSS
v Bari, organizovane siistredovali zostrelenych brit
skych a americkych spojeneckych letcov. Jej clenovia
boli cinni aj ako odborni pozorovatelia a poradcovia na
jednotlivych lisekoch povstaleckeho frontu. Viedli vycvik
povstaleckych vojakov v zaobchAdzani s americkymi
zbranami. Prostrednictvom povstaleckych spravodaj
skych kandlov ziskavali dolezite udaje о sile. vyzbroji
a postupe nemeckej armddy nielen na uzemi Slovenska.
ale aj v Madarsku. Rakiisku a Protektordte Cechy a Mo
rava. Vefmi uzko a na vysokej stabnej urovni spolupraco-
vali s velitefstvom 1. CSA na Slovensku. Co sa premietlo
aj do kvality sprav о vyvoji bojovej Cinnosti povstaleckych
ozbrojenych zlodiek i nepriatefskych jednotiek. zasiela
nych do Bari. Vdaka Golianovi sa dostali AmeriCania ku
vsetkym ddlezitym spravodajskym zdrojom Ziskane
informacie mohli dokladne analyzovaf a v syntetizujticej
forme posielaf do Bari
209
SI.OV FXSKE LKTECTVO
1944 |<M5
Tragick? koniec Ameridanov
Po evakuacii B. Bystrice a skonCeni organizovandho vo-
jenskeho odporu 1. CSA sa Americania stiahli na Dono
valy a odtial do priestoru Polomky, kde sa spojili s bnt
Cast’ vojenskdho materialu dovezeneho B-17G 7. oktdbra 1944 na letisko Tri Duby. V po-
predi pechotne protitankovd zbrane M-l Bazooka a debny so strelivom a vybusninami,
ktore vylozili z B-17G-35-VE 483. bombardovacej skupiny.
skou vojenskou spravodajskou skupinou. Snahy por. Gre-
ena prepravif prevalnti Cast prislusnikov vlastnej skupi-
ny a zvySok spojeneckych letcov koncom oktdbra 1944
(od 22. do 25. 10.) z letiska Tri Duby do Bari americky
mi Ci sovietskymi lietadlami sa ukazali ako mame. Po-
slednykrat este 22. 10. nechal Green doviezf na letisko
Tri Duby 21 zostrelenych spojeneckych letcov (19 Amen
Canov a 2 britskych agentov). Ocakaval. le dstredie OSS
vysle na poslednii chvffu lietadlA, potrebnd na odvoz eva
kuantov, kedze tak naliehavo ziadal о ich presun. Pre zle
meteorologickd podmienky B-17 neprileteli. Tieto lieta
dla mali odviezf aj rozne pisomnd a fotograficke materia
ly z dinnosti americkej vojenskej skupiny, hlasenia, ma-
povd podklady... Letci cakali mdrne. Preto sa prislusnici
OSS a zostreleni spojenecki letci presunuli na Donovaly,
kde sa к nim pripojila Maria Gulovicovd, slovenskd uci
teTka z Litmanovej (okr. Stard Eubovna). ktord vdaka
znalostiam rustiny, madarciny a inych jazykov predtym
tlmocila sovietskej vojenskej misii. Rano 26. oktdbra sa
Green spojil vysielackou s vlastnou centralou v Bari.
Oznamil jej. it americki spravodajski a styCni dostojnici
a podddstojnici spolu so zostrelenymi letcami (celkom 37
fudi) odchddzajd v styroch skupinach do hor.
Vsetky styri skupiny sa spociatku pohybovali v blizkosti
Stdbu 2. cs. paradesantnej brigddy. Prvti citelnii stratu
utrpeli AmeriCania 7. novembra 1944 v Myte pod Dum-
bierom. Nemci zajali Schwartza (Krizana) spolu s 5 letca
mi. Po prepade tdbora na Soliskdch, kde sa uchylili Ame-
ricania so Stabom parabrigady. sa pocet Americanov zni-
zil о 13 osdb predovsetkym preto, ze americki letci po
chod v mraze, bez tepldho oblecenia, za snehovych biirok,
bez nadeje na prelitie. vzdali a rozhodli sa dostaf do za-
jateckeho tdbora. So stihla-
som Greena ich do zajatia
sprevddzali dvaja prislusni
ci OSS por. K. Lain a por.
McGregor. Ostatni prislus-
nici OSS absolvovali po-
chod smrti cez Chabenec.
prezili nesmierne tazke dni
hladu, vycerpania a krutej
zimy. Al 15. novembra
1944 sa trom vojakom pa-
rabrigddy. por. T. Keszthe
lyimu a M. GuloviCovej pod-
arilo preniknuf do Dolnej
Lehoty a obstarat pre celii
americku skupinu dosta
tok jedla i ubytovanie.
0 den neskor nash novy
ukryt v nedalekom Krpaco-
ve - v jednom z barakov an
timdnovych bani. Tam zotr
vali a2 do 30. novembra
1944, ked Krpacovo prepa-
dli nemeckd jednotky.
Po rychlom opusteni Krpd
cova prevzal skupinu por. Gaul. Velitef skupiny por.
Green totiz dva dni pred prepadom odiSiel na Vefky Bok,
kde sa od polovice novembra 1944 zdrziavali prisluSnici
britskej vojenskej spravodajskej skupiny. Green po stra
te poslednej vysielacky poziadal mjr. J. Sehmera, aby mu
dovolil odvysielat' do Bari sprdvy о postaveni jeho skupi-
ny. Sehmer ziadosti okamzite vyhovel. Green 6. decembra
ziadal centrdlu v Bari, aby okamzite zorganizovala
a uskutocnila leteckii pomoc pre zvySok jeho skupiny.
Ozndmil zemepisnu polohu, siiradnice miesta, kde majti
posddky zhodif lieky. potraviny, zimne obleCenie, zbrane.
Americania so svojou sprievodkynou sa po liteku z Krpd
cova usadili v salasi nad Mytom pod Dumbierom, kde zos-
tali az do 12. decembra, ked Nemci zajali por. Keszthely-
iho a serz. Micana v Myte pod Dumbierom. Por. Gaul pre-
to okamzite nariadil skupine presuniit’ sa za velitefom
misie por. Greenom v smere na Polomku. Tam v lesoch,
vysoko nad dedinou, por. Green zabezpecil pre skupinu
novy likryt v drevorubacskom zrube. Do turistickej uby
tovne na Vefkom Boku sa к britskej spravodajskej skupi-
ne nastahovali Green. Horvath, Catlos, Brown. Ostatni
zostali v zrube nad Polomkou. Na Vefkom Boku kazdy
den od 18. do 25. 12. 1944 zapafovali signdlne ohne.
Amenckd lietadla so shibenou pomocou sa vsak neobja-
vili.
Ocakdvanych osem Lightningov 82. stihacej skupiny pri-
letelo al 21. 1. 1945. Posadky zhodili v kontajneroch od
210
SLOVENSKt LETECn «>
1944.1«M5
•vy. obuv, кохепё vesty a potraviny do priestoru medzi
bee Horn! a Dolna Lehota. Bola to pomoc zjednand por.
Greenom z konca novembra 1944 Kontajnery vsak poz-
bierali Nemci. lebo uz 26. 12. 1944 prepadli drevorubac
iky zrub nad Polomkou a jeho docasnych obyvatefov za
jah. Podobny osud pripravili aj zvySku americkej skupi
ny Casovo naprogramovany zatah trestnych oddielov
Abwehrgruppe 218. ktory 26. 12. viedli konfidenti do vy-
typovanych priestorov Nizkych Tatier. sa skoncil v loka
B-17G-50-DL mjr. Freda J. Ascaniho na letisku Tri Duby 7. oktobra
1944. Napis The Old Shillalah a meno prveho pilota kpt. E. J. Monog
hana a navigators npor. W. C. Hamlina boli namafovane len na 1'avej
strane. Pred prfletom na Tri Duby 7. 10. 1944 vymenil kpt. Monogha-
na mjr. Ascani.
lite Vefky Bok, kde zajali zvysok americkej skupiny na
cele s por. Greenom a takmer celu britsku skupinu na
dele s jej velitelom mjr. J. Sehmerom. Clenov oboch spra-
vodajskych skupin eskortovali do Brezna nad Hronom.
odtial odovzdali stabu Sicherheitspolizei a Sicherheit
sdienst - nemeckej bezpecnostnej pollcie a bezpednostnej
sluzby (SiPo a SD) v Banskej Bystrici na vysluch.
Dalsej sdrii sadistickych vysluchov boli podrobenl po de
portacii do vyhladzovacieho tabora Mauthausen, kde ich
zobrali do riik katani z Reichssicherheitshauptamt
(Hlavndho rlsskeho liradu pre bezpecnost' RSHA). Na
zaklade telegramu sefa RSHA Ernsta Kaltenbrunnera
24. 1. 1945 zabijaci z koncentracnych popravnych ко
mand zavrazdili 12 prisluSnikov americkej OSS. dvoch ci
vilistov a troch prislusnikov britskej SOE. Medzi popra-
venymi boh: npor. James Holt Green, serzant Jerry G. Mi-
can. serz. Joseph Horvath, des. Robert R. Brown, radista
Charles S. Heller, por. James Harwey Gaul, fotograf Mate
Nelson Paris, por. Lane H. Miller, kpt. E. V Baranski,
por. Tibor E. Keszthelyi, por. Francis Perry, radista Da
niel Pavletich, civilisti - vojnovy korespondent Joseph
Morton a tlmodnidka (Slovenka) Margita Kockova.
Z povodnych 20 clenov OSS vysadenych 17. 9. a 7. 10
1944 na Troch Duboch zaplatilo zivotmi za spojenecku
tidasf v SNP, v spolodnom boji proti faSizmu, 12 prisluS
nikov. Osmim prislusnlkom OSS (S. Catlos. К Dunlevy,
McGregor. K. Lain. J. Schwartz, F. Moly, S. Cora a A. No
vak-Facuna) sa podarilo zachranif. prezif a dockat' sa
konca vojny.
Velitel americkej spravodajskej skupiny por. Green splnil
so svojimi prislusnikmi vSetky tilohy - az na odsun po-
slednej casti spojeneckych letcov. ktori nemohli byf eva
kuovani, pretoze avizovane lietadla neprileteli Green
ako veliaci dostojnik sa pricinil о ziskanie doleritych vo-
jenskych informacii pre spojeneckti koali
ciu. Zasldzil sa о zachranu a evakuaciu
znacneho poctu spojeneckych letcov. о pra
videlny tok spravodajskych informacii о roz-
miestneni a pocetnych stavoch nepriatef-
skych jednotiek, о materialne odhady po-
trieb SNP. о presne a podrobne spravy о vy
sledkoch spojeneckeho bombardovania,
о vyber budticich cielov (nalet a znicenie
kid co vej zakladne nemeckej Luftwaffe na
Slovensku letiska Malacky Novy Dvor 20. 9.
1944, dim priniitil velenie Luftwaffe nasa
dzovaf proti SNP frontove litvary zo znacne
vzdialenejsich letisk z Pofska a Madarska).
Zostane nespornou Greenovou zAsluhou, ze
20. 9. casti 47. bombardovacieho wmgu, zlo
zene zo 449. a 450. bombardovacej skupiny
15 Air Force z leteckych zakladni v juznom
Taliansku. vyzbrojene 56 lietadlami В 24. vo
dvoch vlnach zbombardovali v case od 12.05
do 12.09 h z letovej hladiny 5550 m a2 5800
m letecku zakladnu Malacky-Novy Dvor.
Zhodili celkom 12 466 ks 10 kg bomb. Len
do odhodili bomby. odleteli na svoju zakladnu a о 12 12 h
zasiahla letisko tretia bombardovacia vlna z letovej hladi
ny 5400 m. Tento bombardovaci tider zasadilo 27 strojov
В 24 zo 455. bombardovacej skupiny zhodenim 6480 ks
10 kg bomb. Stvrta bombardovacia smrst’ v podobe 5940
drepinovych bomb po 10 kg vypadla z bombovych sachiet
30 Liberatorov 456. bombardovacej skupiny. Kobercove
bombardovanie zasiahlo 3/4 VPD. znicilo 27 strojov Luf-
twaffe. 8 vazne poskodilo Uplne znicilo asfaltovu VPD le-
tiska. hangare. tankovaciu stanicu, budovu na vyvolAva-
nie snimok a letiskove budovy Lietadla horeli v zapad
nom penmetn Piny zasah do cierneho vyradil sklad
bomb, zrovnal ho so zemou. Presnd bombardovanie tiplne
paralyzovalo prevadzku letiska. Ill В 24 zhodilo celkom
na plochu letiska 248.86 tony bomb. 103 lietadiel P 51
Mustang istilo vo vzdusnom priestore nad letiskom vlas-
tne bombarddry pocas naletov. Len styria stihaci sa mu
seli pre rozne poruchy motorov predcasne vzdat" stihacie
ho sprievodu. Velenie 47. bombardovacieho wingu distri
buovalo navigdtorom jednotlivych bombardovacich sku-
pin aktualizovane тару rozmiestnenia protilietadlovych
zbrani nepriatefa. ktory disponoval dostatkom mobilnych
protilietadlovych jednotiek. vyzbrojenych vefmi nebez
pecnymi FLAK-mi, rozmiestnenymi na teritoriu obrov-
skdho operacneho zaberu 15. Air Force
211
SLOVENSKELI I ECTVO
1444 IMS
Bojovti podporu amenckeho strategickeho letectva vy-
datne pocitili ozbrojend povstaleckd sily aj 13. 9. 1944.
Uz od 10. 9. registrovali znacne zvyseny pohyb nemec-
kych transportov v Zeleznidnej stanici Vnitky. Tento ze-
leznidny prepravny nich sa viazal na presun Zivej sily
a vojenskeho materialu nemeckych jednotiek 1008.
a 1009. praporu. ktord prichAdzali posilnif 178 diviziu
Tatra. Pohyby nemeckych transportov zaznamenali aj
amenckd prieskumnd lietadld. A tak sa aj zeleznicna sta-
nica Vnitky dostala 13. 9. do pozornosti lietadiel 2. bom
bardovacej skupiny 2. bombardovacieho wingu 15. Air
Force, ktore mali v ten deft namierene bombardovat rafi
neriu minerAlnych olejov v Blechhammeri (dues Bia
chownia Slaska). 0 11.52 h sa odpojilo 7 strojov B-17G
od zvazu 168 Fortressov a zhodilo na vnitocku stanicu
56 ks 250 kg bdmb (14,6 tony). Bomby preruSili Zeleznic
Skupina Amsterdam na letisku Tri Duby 7. oktobra 1944.
Zlava: Chaim Chermesh, Chaviva Reikova (krycie meno
Ada Robinsonova, resp. Ada Rosenbergerovd), Raphael
Reisz, Abba Bardichev (por. Robert Willis) a Zvi Ben
Yaakov
mi traf, znicili 50 zeleznidnych vagonov nalozenych vo-
jenskym materidiom a zasiahli aj budovy v blizkosti sta-
nice. Bombardovanie zeleznidnej stanice Vnitky a letiska
Malacky-Novy Dvor, hlavnej leteckej zakladne Luftwaffe,
potvrdilo prednosti a vyhody denneho bombardovania.
Americke leteckd jednotky. na rozdiel od britskych.
uprednostnovali strategickd bombardovanie vo dne. Po-
kladali bodovd dennd bombardovanie za nepomerne pres-
nejSie a ticinnejsie ako nocnd pnestorove bombardovacie
ndlety Pocas dennych odpadavali straty sposobend ne
hodami pri nodnom pristavani. pri prudkych zmenAch po
casia nad cudzim i vlastnym lizemim. Dennd bombardova-
nie umoznovalo Amencanom fahsie organizovat’ mandvre
vel'kych skupin di zvazov, a tym aj dosiahnut' vefku, resp.
maximalnu koncentraciu bombardovacich ftderov. A po
kial islo о obavand nemeckd protilietadlovd FLAK-y. tie
boli. vzhTadom na letovu hladinu. v akej zvycajne lietali
bombarddry 15. leteckej armddy, rovnako nebezpecnd vo
dne i v noci. A litokom stihacov Luftwaffe utvary 15. Air
Force celili dostatocne silnou a pocetnou stihacou sprie-
vodnou eskortou.
Operacnou jednotkou strategickeho bombardovania bola
divizia. Zvycajne mala prideleny jeden strategicky cief,
pripadne skupinu strategickych ciefov. Operdcie koordi-
novala vzdy vo zvazkoch bojovych wingov. Velitefstvo 15.
leteckej armddy vydAvalo rozkazy na uskutocnenie bom-
bardovacich operdcii. organizovalo spolupracu stihacieho
letectva pri priamej ochrane a pocas sprievodnej eskorty
bombarddrov. Velitefstvo divizie pldnovalo a riadilo prie
beh celej operadnej akcie. viedlo ju na mapdch a robilo aj
eventualne korekcie, resp. zdovodnene nutne zasahy
vzhTadom na vzniknutii leteckii situaciu. ci nepredvidand
a prekvapivd preskupenie prostriedkov protilietadlovej
obrany nepriatefa. Zotrvalo v permanentnom styku s ve
diicimi lietadlami, vdas ich upozornovalo na hroziace ne
bezpedenstvo zo strany nepriatefskych stihadov v urce-
nom operacnom priestore, zistene diafkovou rddiolokaci-
ou. Velitefstvo divizie nielen riadilo, ale ustavicne malo
pod kontrolou cely systdm spojenia od radiomajdkov, cez
radiolokacmi sluzbu az po navigacmi a radiotelegrafickii
sief, prostrednictvom ktorych si udrziavalo spojenie s le-
teckymi jednotkami. Tento systdm spojenia sltizil na
zhromazdbvanie leteckych posddok nad vlastnou zaklad
ftou, na riadenie, orientdciu a nAvrat domov, na zachrafto
vanie zasiahnutych a zabliidenych posddok, ktord docas-
ne stratili orientdciu.
Velitefstvo combatt wingov riadilo bojovu organizdciu sa-
motnej operadnej akcie. urcovalo konkrdtne a detailnd
zlozenie bojovych formdcii, ich velitefov a prijimalo aj
rozne zvlAStne opatrenia. Velitelia squadron zodpovedali
za takticku pripravu vediicich posddok a za pripravu spe
cialistov - navigatorov a pathfinderov (navAdzali bombar
dovaciu jednotku na urceny cief). Velitelia squadron zas-
tdvali siidasne aj funkciu velitefa letiska svojej jednotky.
Sami, resp. aj za pomoci kontroldrov lietania (Flying
Control) riadili cely letecky manever na letisku a samot-
ny Start na operacny let.
Kedze zaradbvanie. Start a zhromazdbvanie velkych sku-
pin bombardovacich lietadiel vo vzdusnom priestore pa
trilo к zlozitdmu az delikatnemu mandvru, celd jeho pri-
prava a realizdcia sa musela oprief о dokonale technicke
zariadenie letiska, do bolo na leteckych zAkladniach
v juinom Taliansku uz samozrejmosfou. Manever dalej
vyzadoval nielen perfektnd spojenie na zemi, ale aj spoje-
nie zeme s lietadlami vo vzduchu a spojenie medzi lieta-
dlami navzAjom; signAlne a kontrolne zabezpecenie, sto-
percentnii discipline dodrziavanie a plnenie vydanych
rozkazov. Pre vsetky tieto ddvody mohlo tazke bombar
dovacie letectvo 15“ Air Force operadne posobif len zo
stAlych leteckych zakladni, ktore mali vybudovand vsetky
potrebnd technicke zariadenia Operaend rozkazy z veli-
tefstva divizie prichAdzali vecer medzi 20.00 • 21.00 h
(pripravnd rozkazy prisli popoludni a na ich zaklade po-
sddky prestudovali ciele bombardovania). Budicek bol
stanoveny 4 hodiny pred startom na operadny let. Tri ho-
diny pred startom absolvovali posadky taktickii pripravu.
Brifing trval 30-60 miniit podia obtiaznosti a zlozitosti
urcenych ftloh. Velitelia bombardovacich operdcii, navi
212
SIX »V ENSKfc t ETECTV О
1W4 . IM45
gaton a velitelia veducich lietadiel absolvovali este oso
bitny brifing. Asi 5-10 minilt pred urcenou hodinou star-
tu zacali lietadlA rolovaf z rozptyiovych stanovisf. pribli-
zovaf sa po obvode letiska a postupne sa zaradovat' na
vstup na dtartovaciu drahu. Zatial do rolovanie dalsich
lietadiel na startovaciu ciaru prebiehalo samocinne
v presne urcenom poradi. veduce lietadlo uz startovalo.
A za nim, s odstupom 30 sekiind, startovali dalsi jedno-
tlivci dodrziavajuc presne urceny kurz. rychlosf stupania
i letu. Po dosiahnuti nariadenej letovej hladiny posddky
lietadiel nabrali letovy kurz na svoj radiomajak, aby sa
v urcenom priestore nad nim zacali formovat do bojovej
zostavy. KaidA skupina mala svoj radiomajak, nad kto-
rym veduci lietadiel sustredih svoju skupinu [vzdy v inej
letovej hladine, aby nedodlo ku kolizii). Vediici lietal
v kruhu okolo radiomajaka az dovtedy, kym sa aj ostatne
stroje skupiny postupne nezaradili. Potom nabrali squ-
adrony kurz na urcene miesto stretnutia combatt wingu.
kde sa squadrony podobnym sposobom sformovali do vy
Ssej bojovej formacie wingu Tato bojova zostava spravi
dla absolvovala este letovy kurz na divizne zhromaZdenie
v dalsom dohodnutom priestore (divizny Assembling Po-
int). Ak nebola nanadena divizna formacia (Task-Force),
nabrala definitivne sformovana bojova formacia letovy
kurz do cieloveho priestoru urdenia. Manevre stiipania
a zhromaidovania od startu az do zaujatia konecnej bojo-
vej formacie museli skondif nad vlastnymi zAkladiiami.
resp. lizemim. pretoze pobrezie uz musela prelietnut'
v stanovenej bojovej formacii, v presne urcenom vzdus-
nom priestore, case a nariadenej letovej hladine.
BritskA spravodajskA skupina na Slovensku
Cesko-slovensko-bntskd rokovarua boh znova obnovend
ai 3. 10. 1944. Plk. H. B. Perkins, ktory sa na nich zu-
dastml za SOE, i nadalej trval na podmienke stihlasu so-
vietskej vlAdy. Siicasne tlmocil poziadavku britskdho mi-
nisterstva zahranicnych veci. aby ds. exilovA vlAda v Lon-
dyne dala siihlas na vyslanie britskych stydnych a spra-
vodajskych dostojnikov na povstaleckd Slovensko. Brit-
skA strana sa odvolavala na pritomnosf sovietskych
a americkych stydnych a spravodajskych dostojnikov na
Slovensku. Tato poziadavka mala v skutocnosti len for-
mAlny charakter, lebo britska spravodajska skupina mjr.
Sehmera bola i s radiomateriAlom a zdravotnickymi po
trebami vysadena na Slovensku u2 v noci 18. 9. 1944. Ich
doprava na Slovensko sa uskutocnila paralelne s operati-
on zAsobovania povstalcov vo Varsave leteckou cestou
z Talianska.
Plk. Perkins siidasne 3. 10. v rozhovore s gen. Mirosla-
vom a pplk gst. Rosikom thnodil stanovisko britskeho
Foreign Office (ministerstvo zahranicnych veci - FO), kto-
rd svoj siihlas s materialnou pomocou SNP viazalo vy-
slovne na siihlas ZSSR. FO tak udinilo s vedomim. ze aj
spojend britsko americkd velenie (Joint Staff) podmieno-
valo dodavky zbrani SNP sovietskym siihlasom. Britske
rekognoskacnd ziadosti о povolenie letecky presumif
vlastny vojensky material z ta
lianskych vojenskych zakladni
na povstaleckd Slovensko narA
zali na mtir sovietskeho mlcania.
TAto licelova upAtosf na soviets
ky siihlas posliizila Vefkej Brita
nii ako dovod nedodaf SNP po-
trebny material a siicasne sa sty-
lizovaf do neutralnej pozy. ze sa
tak deje preto. ze ZSSR zaujal
negativno-vyckAvaci postoj. SOE
nehral vo veci vojenskych dodA-
vok fair play. Najskor sa staval
к cs. potiadavkAm zdrzanlivo.
potom honickovito pomoc ponii-
kal a nakoniec sa vyhovoril na
negativne stanovisko Moskvy
a pomoc neposkytol.
Pokial ide о oficiAlne apelovanie
funkcionArov OSS gen. W. J. Do-
novana a kpt. Ch. Kateka na veli-
tefa stredomorskej oblasti gen.
H. M. Wilsona uvolnif potrebny
armAdny material pre SNP, nena
slo odozvu, pretoze povstaleckd
lizemie Slovenska nespadalo do
vojenskych operacnych smerov
ani do operadnej sfdry vplyvu zA
padnych spojencov. Dna 18. 9.
1944 kratko po 18 hodine od-
startovalo postupne z talianskej
leteckej zAkladne Campo Casale
pri Brindisi pAt bombardovacich
lietadiel Handley Page Halifax
148. squadrony RAF. naloienych
zbranami a potravinovymi zAso
bami pre Varsavu Ako siesty
a posledny oddtartoval о 19.40 h
Halifax В Mk/BS-F seriovd cislo BB 338. pilotovany
P/0 R. W. Carpenterom. Jeho akcia. nesiica kryci nAzov
Manganese/Windproof, mala za tie! vysadit' na uzemi
kontrolovanom slovenskymi povstaleckymi silami skupi-
nu stydnych a spravodajskych ddstojnikov SOE. PrvA
dasf kddu (Manganese) potvrdzuje suvislosf s dinnostou
cs. spravodajskej a spojovacej skupiny II. odboru cs.
MNO v Londyne, ktorA bola vysadena 10. 6. 1944 pri Vel-
kych Uherciach v okr. Topolcany Skupinu tvorili: rtm.
Frantidek Birod, rtm. Stefan Kosina a cat. asp. Drahomir
Vanura. lilohou skupiny bolo zabezpecif radiove spojenie
medzi protifasistickym odbojom na Slovensku s ds. exilo
vymi organmi v Londyne a prostrednictvom odbojovej
skupiny Fldra pracovat v prospech antifasistickeho odbo
ja na Slovensku. Uloha Manganese sa v podstate obme
dzila na spojovacie lidely. Dopfnala prevadzku spojova-
cich liniek Vit. Oto. Leo a Ivo. Skupina Manganese vyty
dila v noci z 18. na 19. 9. 1944 doskokovii plochu (aj sve
telne) na Oremovom Laze pre britskii vojensku spravo-
Cat. asp. D. Vanura
Rtm. Stefan Kosina
Frantisek Biros
213
SI.OV ISSKt letectvo
1944.1<M5
dajskti skupinu. Pilot plochu nenaSiel. Manganese mala
prijat Britov. Sucasne mala od nich prevziaf novA tech-
nickA prostriedky pre svoju spravodajsku cinnosf. Kon-
krAtne islo о dva radiovA komplety, rAdiomajAk Eureka.
Aifrovaci kfiiC a spojovaci plan pre spojenie s Talianskom.
rucny alternator, akumulatory a nahradne siiciastky.
Manganese po skonceni organizovanAho brannAho odporu
ustiipila so StAbom 1. CSA na Donovaly, odkial poslala po-
sledmi depesu о ukonceni vojensky organizovanAho odpo
ni a о prechode povstalcov na partizansku vojnu do hdr.
Biros a Vanura padli do nemeckeho zajatia v doline Sopot
nica pri Sv. Ondreji 1. 11. a na druhy defl. boli zastreleni.
Kosma prezil litrapy vojny a dockal sa jej skoncenia.
Druha cast kodu (Windproof) oznacuje vlastnu britskii
spravodajsku skupinu. О polnoci z 18 na 19. 9. 1944 do-
siahol Halifax, navigovany F/0 Stubleyom, strednA Slo-
vensko a v priestore Tri Duby vysadil velitefa skupiny
mjr. J. Sehmera. jeho zastupcu por A. Durovcsa (krycie
Z miciativy SOE sa predsa len podarilo na FO presadit'
mySlienku vyslaf na povstalecke uzemie Slovenska brit-
skych vojenskych zAstupcov. ktori pdvodne nemali ofi-
cialne posobif ako britskA vojenskA spravodajskA skupi
na Jej ulohou bolo prenikmif z lizemia Slovenska do hor
thyovskAho Madarska. BritskA vlada sucasne priznala
povstaleckym ozbrojenym silam na Slovensku statut voj-
nu veducej spojeneckej strany. Windproof nepredstavova-
la v tomto zlozeni celu spravodajsku skupinu SOE. Bola
len jej riadiacou a velitefskou sekciou. Neskor bola posiL
nenA. Dna 7. 10. 1944 priletel s druhou castou americkej
vojenskej misie na Tri Duby aj dalsi prislusnik SOE - por.
Robert Willis (vlastnym menom Abba Bardichev). Privie-
zol spojovaci a technicky materiAl pre Windproof a sku
pinu Amsterdam. Dna 20. 10. hlAsili svoj prichod dalsi
britskl dostojnici: Jack Wilson a Keith Hensen.
Skupinu Amsterdam tvorili prislusnici sionistickAho
hnutia: Zvi Ben Yaakov - velitef. Chaviva ReikovA (alias
c
17. september 1944, letecka zakladna Campo Casale, nakladanie zasob pre britskii spravodajsku skupinu SOE
meno A. Daniels), serzanta Royal Artillery V. S. Zenopia
na a radistu des. 0. T. Daviesa od Royal Signal Corps. Pri
druhom okruhu zhodila posAdka na padakoch 12 kontaj-
nerov, obsahujucich radiomateriAl a 5000 dAvok protite
tanoveho sera Pri trefom okruhu zhodila posAdka 8 ba
likov zdravotnickeho materiAlu (20 000 obvAzov). Celko-
va hmotnost vysadku predstavovala asi 1680 kg (vrAtane
osdb). Kedze islo о pomerne malii dodavku nevojenskAho
materiAlu, nepovazovala V. BritAnia v tomto pripade za
nutne ziadaf siihlas sovietskej vlAdy. Dalsie poziadavky
velenia povstaleckej armady z 13. a 19. oktobra 1944 uz
britskA strana neakceptovala.
Ada Robinsonova. Ada RosenbergerovA) - obaja sloven-
ski Zidia, Raphael Reisz, Abba Bardichev a Chaim Cher
mesh, ktori boli pre britskii SOE ziskanl prostrednic-
tvom Jewish Agency. Pocas SNP zabezpecovali spojovacie
sluzby pre spravodajsku skupinu. VykonAvali aj spravo
dajskii Cinnosf. Predmetom ich zAujmu boli politickA, vo-
jenskA i nArodnostne otAzky na povstaleckom lizemi. Ma-
povali a hodnotili vzfahy medzi Cechmi a SlovAkmi a naj-
ma spoloCenske, socialne a hospodArske postavenie
Zidov na Slovensku. Finandne vypomAhali zidovskym
uteAencom. vsestranne im pomAhali po prichode na pov-
staleckA strednA Slovensko. Cast skupiny Amsterdam
214
SLOVESSKLIETEl TVO
1444 (445
(Yaakov. Reisz, Chermesh) bola omylom vysadenA
v priestore juAne od Bytce 13. 9. Chaviva Reikova prilete-
la s prvou dastou OSS 17. 9. a Bardichev (Willis) s dru
hou castou OSS 7. 10. 1944. Ch. Reikova spolupracovala
so spojovacou skupinou Courrier 5 (npor. 1. Eross, des. F.
Holy a J. Chramec). ktorej odovzdala jednu zo svojich ra-
diostanic (instalovali ju spolodne v Podbrezovej. odkiaT
nadviazali prvd spojenie so zakladnou v Bari). Spolupra
covala aj so skupinou Day kpt. Baranskeho. Po ilstupe
povstalcov do hdr presla aj skupina Amsterdam na parti
zAnsky sposob boja.
Uz 1. 11. boli nemeckou jednotkou prislusnici skupiny
Amsterdam (Yaakov, Reisz, Reikova) zajatf, eskortovani
do B. Bystrice, vypocuvani a uvazneni vo vAznici Krajske
ho siidu, odkial ich v novembri 1944 katani z Eisatzkom
manda 14 za aktivnej ilcasti jednotiek POHG vyviezli do
priestoru v Kremmcke, kde ich povrazdili.
Cinnosf britskych stycnych a spravodajskych dostojni
kov SOE na uzemi Slovenska spocivala v organizovani
a uskutocnovani vojenskeho. politickdho a hospodarske-
ho spravodaj stva, v podAvani sprAv о vyvoji povstania, je-
ho cieloch, rozsahu, vojenskej hodnote a priebehu, о sile
nemeckych jednotiek, о vyvoji vojenskej a politickej situ
Acie v Madarsku. Siicasne britskA spravodajskA skupina
sledovala cinnosf dalsich spojeneckych spravodaj skych
skupin, t. j. americkej a sovietskej VytvArala techmckd
a organizacne predpoklady pre moznd dodAvky zbrani
pre 1. CSA na Slovensku. udrziavala rAdiovd spojenie
s tistredim v Bari a poskytla jednorazovii zdravotnicku
pomoc povstaleckej armAde. Spolupracovala s inymi
spravodajskymi skupinami, ktore vyslali zApadni spojen-
ci na Slovensko, napriklad so skupinou Courrier 5, kto
ni tvorili dezertdri slovenskej armAdy, byvalf prislusnici
technickej divizie v Taliansku - npor. Imrich Eross, des.
Frantisek Holy a slob. Jozef Chramec
Prislusnici britskej spravodajskej skupiny postupovali
vzdy samostatne. Usilovali sa mat informAcie z vlastnych
zdrojov a pramenov, aby dosiahli objektivnejsi a pravdi-
vejsi spravodajsky obraz aj о vzfahoch medzi SlovAkmi
a Cechmi. о angazovanosti ZSSR v SNP. о problemoch cs.
politiky a jej vojenskych snahach.
Az do 27. 10. 1944 posobila britska spravodajskA skupi-
na prevazne na stabe 1. CSA v B. Bystrici, v budove jej ve
litelstva. К nej bola Velitefstvom 1. CSA pndelenA tlmoc
nicka Margita Kockova. 35 rocna ucitefka anglidtiny.
ktorA zAroven ovlAdala aj nemecky a madarsky jazyk.
Jednotlivd sekcie britskej skupiny boli striedavo disloko-
vane na letisku Tri Duby. v B. Bystrici a v Brezne nad
Hronom Po vytlaceni SNP do hdr a zAniku skupiny Man-
ganese sa stala Windproof jedinym zdrojom sprav о vyvo-
ji situacie na strednom Slovensku. ktord mal SOE к dis
pozicii. Cez Donovaly ustiipili do hdr aj clenovia britskej
spravodajskej skupiny so zvyskami povstaleckych sfl.
PartizAnska anabAza skupiny v zloAeni mjr. J. Sehmer
(bez por. A. Danielsa - ten bol po 19. 10. 1944 zatknuty
szalasiovcami v Budapesti), servant V. S. Zenopian, des.
О. T. Davies, por. R. Willis a tlmodnidka M. Kockova.
sprevAdzanA vojakmi z parabrigady plk. Pfikryla, viedla
z DonovAl cez hrebene Prasivej. Chopka a Dumbiera na
Vefky Bok. kde dorazila v polovici novembra 1944. Tam.
ako ui vieme. sa mjr. Sehmer stretol koncom novembra
v turistickej ubytovni s por. Greenom a dalsimi dlenmi
OSS a 26. decembra 1944 skoro rAno zAkladftu na Vef
kom Boku i drevorubadsky zrub nad Polomkou prepadla
protipartizAnska jednotka Abwehrgruppe 218. Z prisluS
nikov britskej spravodajskej skupiny boli zajati mjr. J.
Sehmer. por. R Willis, mjr. J. Wilson a civilistka M. Koc-
kova. Zhodou okolnosti dalsi dvaja prislusnici skupiny
serzant V. S, Zenopian. des О. T. Davies umkli zajatiu,
pretoze v tom case pnpravovali pahvo pre signalne ohne
spolu s MAriou Gulovicovou. tlmodnidkou a sprievodky-
nou amenckej vojenskej misie.
Zajati prislusnici britskej spravodajskej skupiny spolu
s Americanmi boli prevezeni z Brezna nad Hronom do B.
Bystnce a odtial do Bratislavy. V dnoch 7,- 8. 1. 1945 boli
deportovani do koncentracneho tabora Mauthausen a po
bestialnych vysluchoch boli na prikaz Adfa RSHA dr. Kai
tenbrunnera vSetci zajati Briti, prislusnici SOE. a Ameri
dania, prislusnici OSS. spolu s M. Kockovou 24. 1. 1945
v tabore zastreleni. V ten isty den sa serz. V. S. Zenopian,
des. 0. T. Davies zo SOE a S. Catlos, К. V. Dunlevy z OSS
spolu s M. Gulovicovou spojili s postupujucimi rumun
skymi jednotkami v priestore medzi Rejdovou a SlavoAov
cami. Z britskej spravodajskej skupiny sa dockali konca
2. svetovej vojny len Zenopian a Davies.
Pokiaf ide о delegaciu SNR a jej posobenie v Londyne,
treba konstatovat'. ie samotny gen. W. J. Donovan preja
vil primerany zaujem pomocf SNP. Prostrednictvom kpt.
Ch. Kateka nadviazal s dlenmi delegacie SNR neoficialny
kontakt. Chcel od nej dosiahnuf. aby priamo. nespros-
tredkovane pohadala OSS о pomoc. aby nahotoveny spo
jenecky materiAl prepravili lietadlA 15. americkej letec-
kej armAdy i leteckej zAkladne Bari na letisko Tri Duby
- mimo ramca spojeneckych dohod viazucich sa na sfdry
vplyvu Velenie OSS predpokladalo, ze о dodAvky zbrani
a streliva ihned poziada delegacia SNR v mene povstalec
keho Slovenska a v zastiipeni celej SNR. Clenom delega-
cie sa tak mikala jedinecna prilezitosf obist oficiAlne
spojenecke politicks a vojenske indtitucie a bez ich for
malneho stihlasu a poza chrbAt cs. exilovej vlAdy pria
mym kontaktom so znadne autonomnym OSS dosiahnuf.
aby sa predsa len uskutocnila kanalom OSS materialna
pomoc SNP v plnom rozsahu moznosti DelegAcia SNR
v rozhodujucej chvfli neprejavila dostatok cielenej vypo
citavosti. 0 svojom rokovani s kpt. Katekom informovala
clenov cs. exilovej vlAdy ministra dr. H Ripku a ministra
zahranidnych veci J. Masaryka, ktori delegAciu schladili
tvrdenim, ze bez oficiAlneho stihlasu ZSSR nemdze ds.
vlAda nid urobit. DelegAcia nepovysila otazku okamzitej
vojenskej materialnej pomoci OSS SNP nad svoje politic-
kd poslanie, hoci uz od 7. 9. 1944 vlAda USA povazovala
povstaleckd ozbrojend sily za spojenecke. Aj gen. Golian
mal z toho ddvodu vyslat svojho stycneho dostojnika na
leteckii zakladnu OSS a poziadat OSS о priamu materiAl
215
SLOVEMSKEiETECTVO
1944 . 1445
nu pomoc SNP a nezotrvavaf v prisnej subordinacii voci
ds. londynskemu MNO v matenalnych poziadavkach pre
povstaleckd Slovensko.
Delegacia SNR teda nevyuzila moznosf postupovaf na
vlastnu pilst' v zmysle ucel svAti prostriedky, hoci jej cle-
novia mali derstvu skusenosf i konkrdtnu predstavu zo
17. 9. a 7. 10. 1944 о rozsahu a zlozeni dovezeneho ante
rickeho materialu na letisko Tri Duby, ktory jasne nazna
coval technicko-materialne moznosti OSS. A navyse:
existencia jedindho schopndho letiska Tri Duby (aj bez
betonovej VPD) nebola pre americky OSS takym fakto
rom. ktory by negativne limitoval rozhodnutie OSS usku
tocnif zdsobovacie lety na povstaleckd Slovensko, pokial
to dovoll stav VPD letiska.
Zostava iba konstatovaf. ze delegacia nedocenila a nevy-
uzila moznosti OSS. Prehliadla, ie OSS v rdmci svojej dis-
pozicnej materialno technickej samostatnosti sa mohol
vo vzfahu к svojmu nadriadenemu organu dopustif aj su-
bordinacneho ..blafaku" pri organizovanl materidlnej po-
moci SNP Pokusy delegdcie SNR zabezpedif okamzitii
vojensku materidlnu pomoc OSS SNP nacim vidief aj
v informadnych a kompetendnych siivislostiach. Delega
cia SNR nemohla pocas svojho pomerne krdtkeho pobytu
v Londyne pri absencii dolezitych informacii о vojensko-
politickych timysloch zdpadnych spojencov podstatnejSie
prenikmif do komplikovanosti medzispojeneckych doho
vorov.
Prehlbujiica sa disharmonia britsko-americkych vzt'ahov
v lete 1944 mala svoje korene v rozpornom posudzovanl
balkdnskej otdzky a problematiky Stredomoria. Rozpor
nd stanoviska boli navyse poznacend ciefavedomym lisi-
lim VeTkej Britdnie za kazdii cenu budovat' spojeneckd
vzfahy so ZSSR ako prostriedok vlastnej bezpednosti
v Eurdpe a zabezpedenia britskych zdujmov v severoza
padnej Eurdpe.
Diagnostikovaf tieto spojeneckd vzfahy v komplexnosti
patrilo nie do poslania a kompetencie delegacie SNR. ale
predovsetkym cs. exilovej vlddy, jej MNO a ds. spravodaj-
skej sluiby. Cs. exilovd vldda vdas nezmapovala, kde boli
natrvalo nasmerovand vojensko politickd zaujmy Vefkej
Britanie. Nedokazala diferencovane vyuzif prehlbujiici sa
zdujem USA о stredoeurdpsky priestor na to. aby pros
trednictvom OSS zabezpedila materidlnu pomoc SNP. Ne
docenila skutodnosf, ie zApadni spojenci sa upriamili na
vojensko-materialne dopovanie svojho hlavndho zapadnd-
ho frontu, ktory si vyzadoval netriestif materiAlne a le-
teckd prostriedky a koncentrovaf ich, vzhladom na me
niacu sa situdciu, na tomto fronte. A ziskaf sa dalo len od
autonomneho OSS. Treba povedaf, ze ozbrojend antifadis-
tickd hnutia odporu v Eurdpe (a tym aj SNP) sa vo vojen
skych staboch zapadnych spojencov hodnotili ako akcie
vndtorndho frontu - teda ako vedlajSie. Z vojenskeho
aspektu sa za Selatefnd pokladalo to hnutie odporu, kto-
rd bezprostredne korespondovalo s operacnymi smermi
strategickdho plAnu britskej ci americkej armddy. Vtedy
sa matenalna a letecka pomoc mohla priamo a nekompli-
kovane zakomponovaf do spojeneckych operacnych roz-
kazov. SNP vsak tieto nedeklarovane poziadavky Brita-
nie, resp. USA nijako nesplnalo ani geograficky, ani z vo-
jensko-politickdho aspektu a u2 vdbec nie z pohTadu ich
mocenskej sfdry vplyvu v stredoeuropskom priestore.
Faktom zostAva, ie ds. reprezentAcia v Londyne v kritic-
kom dase priprav SNP v lete a ani v septembri a v oktd-
bri 1944 nepostihla podstatu konfliktu medzi SOE a OSS
na najvySSej ilrovni, ktory vznikol v ddsledku rozpornych
stanovisk pri posudzovanl spolocneho projektu v celom
stredozemnom priestore, pri riedeni problematiky Balka-
nu. resp. grdckej a juhoslovanskej otazky.
Benesova vlada rokovania s bntskym SOE vyhodnocova
la ako rokovania s celou zApadnou skupuiou spojencov.
Britsky SOE a americky OSS jej splyval do integradndho
celku, preto neuprednostnila samostatnd rokovania
s funkcionarmi OSS, co sa neskor vypomstilo takym spd-
sobom, ie zo spolodnych skladov SOE a OSS v juznom Ta-
liansku sa na povstaleckd Slovensko dostali iba material-
ne paberky. Cs. vlAdna reprezentAcia dlho zotrvavala
v zajati na mieru diteho modelu britskej pomoci, ktory sa
zrodil z materialno-technickej zAvislosti od Vefkej Brita
nie. Hlbku tejto zAvislosti naznacuje skutodnosf, ze ds.
exilova vlada v Londyne v rokoch 2. svetovej vojny nikdy
nedisponovala vlastnymi dopravnymi leteckymi pros-
tnedkami. leteckymi materialnymi zAkladiiami na bnt
skych ostrovoch di na lizemi juindho Talianska. TAto zA-
vislosf stavala cs. vladu aj pocas SNP do ulohy tlmocnika
poziadaviek 1. CSA na Slovensku a sudasne prosebnika
о materiAlnu pomoc. To vsak nijako neospravedlnuje cs.
vlAdnu reprezentAciu za to, ze za dlhe obdobie vcas ne
prehliadla skutodny kurz britskdho SOE vo veci dodAvok
vojenskeho materialu pre cs. hnutie odporu. resp. pre po-
treby SNP. VefkA BntAnia sa v otAzke materidlnej porno
ci SNP az privefmi lidelovo viazala na siihlas ZSSR -
о tom niet pochyb. Existencna zavislosf ds. exilovej vlady
v Londyne od britskej vlady znacne zvazovala E. Beneso-
vi ruky. Sudasne s pristrihovanim iniciativy aj provokova-
la jeho vlddny kabinet a MNO vymanif sa spod distingvo-
vaneho bntskdho dirigizmu. TAto zAvislosf dlhsi das na-
hlodavala usilie cs. exilovej vlady relatlvne sa osamostat-
nif od britskdho tiitorstva aj v spravodajskom kontakte
s USA prostrednictvom svojho spravodajskdho oddelenia.
Vojenskii pomoc zapadnych spojencov SNP nesporne
ovplyvnili vsetky spomenute argumenty od geografickej
polohy Slovenska, cez operadnd sfdry vplyvu, upriame-
nost' spojencov na podporu svojho hlavndho frontu - az po
rozporne stanoviskA i faiiskA zdujmov najvydsich spoje-
neckych velitefskych miest a stAbov. Zo vsetkych vsak
najviac prevdzila skutocnosf, ze politickd zaujmy zApad
nych mocnosti protifasistickej koalicie vo vzfahu к Slo-
vensku z aspektu povojnoveho obdobia dosahovali mini-
malny zaujem, takpovediac ciaru ponoru. Toto kondtato-
vanie historika J. Bystrickdho je о to zAvaznejsie, ie ho-
ci politickd zaujmy ..nemohli prevazif nad operacnymi
a technickymi hfadiskami vojenskych autorit, prave tieto
sa stali rozhodujticimi."
216
SLOV EXSKEXeI m в о
1944 1945
9. kapitola
Od vycviku Kombinovanej perute po boje
о Moravsku branu
Viliam Klabnik, Jan Stanislav
9.1 Vznik Kombinovanej perute, preskole-
nie na sovietske lietadla
(V. Klabnik, J. Stanislav)
RieSenie otazky navratu SVZ na Slovensko, resp preSko
lenia jej prislusnikov na moderne bojove lietadla soviet
skej vyroby a ich preletu na pomoc povstaniu sa napokon
ukazalo ovela zdlhavejsie a malo ovela komplikovanejsi
vyvoj, ako sa povodne predpokladalo. Nemohol to na za-
ciatku tusit’ ani mjr. Trnka. ked sa po prelete na soviet
sku stranu 31. 8. 1944 dostal aj s plk. gst Talskym pros-
trednictvom velitela Zloczowa do Evova na vysluch к veli-
telovi fvovskdho okruhu. kde v pritomnosti viacerych so-
vietskych generalov obaja podrobne informovali о udalos
tiach na Slovensku, о pricinach preletu celej SVZ a о dal
sich moznych postupoch Pritomny bol aj §df spravodaj-
skeho oddelenia stabu marsala Koneva, ktory okamzite
zariadil audienciu oboch vySSich slovenskych dbstojnikov
u tohto velitela frontu. Poobede obaja odisli na fvovske le
tisko. Na jeho rozbitej ploche. ktord niesla stopy po des-
trukcnych pracach nemeckych zenistov (ti pri ustupe
podminovali a znicili skoro vsetky letiskove objekty), uvi-
deli v jednom rohu stat' 17 slovenskych lietadiel. Nemali
vsak moznosf stretniif sa so svojimi letcami, ktorych so
vietski vojaci nakladnynu autami odviezli asi 80 kilome-
trov juhozApadne od Evova do dedinky Opary pri Drogobi-
Ci. Tam pnviezli aj posadky, ktord pristali v Kalinove. Zi-
slo sa tam dovedna 67 Slovakov. Velitelom skupiny bol
stot. J. Palenicek. Ubytovani boli vefmi skromue. po §ty-
roch ai piatich v malych drevenych barakoch na slame,
samozrejme, so vSetkymi dosledkami. Takisto biedna bo
la aj strava. Uz 1. 9. poobede priSli medzi slovenskych let
cov, ktori sa podas dfta mohli pohybovaf iba vo vymedze-
nom priestore na Iftke. dvaja dostojnici od ceskosloven-
skej brigady a sovietsky major. Islo о dni akejsi nevyhla
senej internAcie a neistoty. V tychto podmienkach zotrva
la Palenickova skupina ai do pondelka 4. 9. 1944.
RAno 1.9. dostali mjr. Trnka a plk. gst. Talsky к dispozi
cii dve sovietske kuridrne lietadla U-2 aj s pilotmi na pre
let do stabu marsala Koneva v priestore Rzeszow. Po ho-
dinovom lete pristAli Autom ich priviezli к Sdfovi spravo-
dajskdho oddelenia gen. Lencikovi. Ai vecer oboch dos-
tojnikov priviezli autom к marsalovi Konevovi. Na roko
vani Koneva informovali о poslednych udalostiach na vy
chodnom a strednom Slovensku, о pocte, postaveni a о si-
tuAcii v dvoch vychodoslovenskych pesich diviziAch.
Informovali aj о moznej odzbrojovacej akcii jednotiek ne
meckej armady namierenej proti tymto diviziam, aby
v buducnosti nemohli klAst ucinny odpor. ZAroven pozia
dali. aby boli slovenski letci SVZ do najskdr vyzbrojeni
sovietskymi lietadlami a zasadeni na obranu povstalec
kdho lizemia Slovenska. Marsal Konev prejavil vefky zA
ujem о tieto informAcie Poziadal oboch dostojnikov, aby
mu boli este niekofko dni к dispozicii. Dna 3. 9. prisiel
do Konevovho stAbu rAdiogram z Moskvy. ktory prikazo-
val. aby Konev okamzite vyslal mjr. Trnku a plk. gst. Tai
skdho do hlavneho mesta. Konev vsak napokon presadil.
aby mu boli zverene formy pozemnej i leteckej pomoci
povstaleckdmu Slovensku (slovenski dostojnici i nadalej
zostali pri jeho stAbe). Konevov stab okamzite rozpraco
val varianty spojenia s velitefmi vychodoslovenskych di
vizii. Jeden z nich spodival v radiotelegrafickej korespon-
dencii so stot Skronnom. s ktorym sa Trnka a Talsky
pocas porady v noci 30. 8. dohodli na sifrovacich kddoch,
krycich znadkAch a vlnovych dfzkach vysielania. Spravo
dajskd oddelenie stabu marsala Koneva okamzite skiisa
lo toto spojenie nadviazaf. Nepodanlo sa to vSak uskutoc-
nif ani 4. 9. Nikto vtedy netuSil, ze pricinou tychto mar-
nych pokusov bola skutocnosf, ze obe vychodoslovenskd
pesie divizie boli uz z vAd§ej dasti odzbrojend a mterno
vane.
Mjr. Trnka okolo obeda 4. 9. odletel spAt do Evova. aby sa
konedne stretol so svojum letcami. ktorych tam dopravi-
li sovietske nakladnd auta tesne pred obedom. Stretnutie
s velitefom po styroch dftoch bolo vefmi srdednd. Do Evo-
va prisli aj stot F. Wagner a npor. Gursky. Sovietska
strana rozhodla. aby slovenski letci prelietli svoje letus
chopne stroje z Evova к PrzemyAlu na letisko Torki. kde
sa malo uskutodmf organizovand preSkoleme skupiny na
sovietske lietadlA. Prelet urceny na odpoludnie 4.9. bol
vopred ohlaseny sovietskej protilietadlovej obrane Zvy-
sok letcov sa presunul nakladnymi automobilmi Ako pr
vy odletel mjr. Trnka na pridelenom kukuruzniku Poli-
karpov U-2. resp. Po-2. Po pristAti sa hlasil u tamojsieho
generala. veliaceho oblasti. Po uplynuti polhodiny sa nad
letiskom Torki objavili prvd slovenskd lietadlA. No soviet
ska protilietadlovA obrana, ktora z vadsej vzdialenosti ne
rozoznala bielo modre krize. ich povazovala za nemeckd
stroje. Napnek ohlAsendmu priletu Slovakov spustila na
lietadlA prudkii priehradnti pafbu.
Tentoraz mali protilietadlovi delostrelci vybormi musku.
Tri lietadlA zostrelili. tri cfalSie poskodili. Niekofkymi
217
sun ENSKfclETWTVO
1*44 l*>45
davkami zasiahli trap Fw 189 d. 315, ktory pilotoval ].
Holka. Medzi zostrelenynu lietadlami bolo aj E-39 6. 48.
Do Torki ho mala prelietnuf posadka K. Farsky a pozoro-
vatef npor. J. FrAtrid. TA po doplneni paliva v poriadku
odstartovala a zacala stupat’ do letovej hladiny 300 m.
vzapati nabrala kurz na Torki. Priblizne v polovicke leto
vej trasy prelietavala okolo vddsieho zeleziuCndho nAdra
zia. co sa ukazalo ako velka chyba, pretoze protilietadlo-
vy oddiel, ktory obraiioval stanicu, zasiahol lietadlo E-39
palbou z velkokalibroveho gulometu do kridiel, nadrze
a motora. Benzin zacal vytekat pilotovi na nohy a о chvi-
fu nato motor prestal pracovaf. K. Farsky kfzavym letom
dosiahol maid liicku, pristal a zastavil lietadlo tesne pred
hlbokym jarkom s vodou, Okamzite pribehli dve soviet-
ske vojadky. aby letcov ako zajatcov - s rukami nad hla-
vou, predviedli к velitelovi. Zachranil ich vsak npor. Mar
tin Vando so sovietskym dostojnikom. ktori viedli auto-
mobilovii koldnu do Torki. Ti pri ceste zahliadli havaro-
vand slovenskd lietadlo, a preto sa vydali hfadaf oboch
letcov.
Posledni piloti, ktori pnstavali na letisku Torki. oznami
li mjr. Trnkovi, 2e vo Evove pnstAl por. Viliam Gran s lie-
tadlom Savoia Marchetti a priviezol zo Slovenska vojen-
sko-partizansku delegaciu. Velitef SVZ okamzite nasadol
do lietadla U-2 a odletel spat do Evova. Po srdecnom zvi
tani ho mjr. Vesel informoval о kritickej situAcii na stred-
nom Slovensku a poziadal ho о sprostredkovanie akejkof-
vek pomoci od marsala Koneva. Pretoie das bol draho
cenny, mjr. Trnka okamzite odisiel 5. 9. о 02.00 h do
marsalovho stabu Najskor informoval plk. gst. Talskdho,
potom gen. Lendika. Zaroven ziadal о povolenie presunu
vsetkych letuschopnych slovenskych bojovych lietadiel
spit na Slovensko GenerAl prisfubil okamzitu pomoc.
VzApati povolil iba odlet oboch slovenskych Bf 109G 6 na
Tri Duby. V rannych hodinach mjr. Trnka odletel spaf do
Torki.
Doobeda 5. 9 odletel rtk. F. Hanovec ako kuridr na letis-
ko Tri Duby. Priniesol pisomnd dokumenty pre pplk. Go
liana a niekofko osobnych listov. Pouzil najvykonnejsie
lietadlo skupiny Bf 109G-6. Poobede sa v poriadku vrA-
til. 6. 9.1944 sovietske velenie rozhodlo, It skupina pre
leti s lietadlami na letisko Stubno. asi 15 kilometrov se
verovychodne od PrzemyAla. Odlet skupiny, stanoveny na
18.00 h, prebehol hladko. Dva slovenskd Bf 109G-6, pilo-
tovane F. Hanovcom a R. Bozikom. odstartovali na Slo-
vensko о 17.00 h. Prelet uskutodnili v letovej hladine
4000 m a po 55 mintitach letu pristAli na letisku Tri Du
by, kde sa stall vitanou posilou pre Kombinovami letku
Podveder toho dna mal do Stubna priletief aj 1. cs. stiha-
ci letecky pluk z Proskurova, no priletel iba zAstupca ve-
litela skpt. KlAn. Hoci Trnka a KlAn boli spoluziaci a ka-
marAti eSte z Vojenskej akademie v Hraniciach z obdobia
pred vojnou. ich zvltanie zo strany skpt. Kiana bolo ver-
mi chladne.
RAno 5. 9. mal na Tri Duby odletief rtk. J. Slivka so so-
vietskou posAdkou na stroji Fw 189. Kratko po starte lie-
tadlo v ddsledku vysadenia motorov havarovalo. Hoci
stroj (pravdepodobne d. 315) bol na 80 % poSkodeny, po-
sAdke sa nid nestalo. Rtk. Slivkovi pndelili na presun pri
slusnikov sovietskej vojenskej misie lietadlo Fw 189 c.
328. Jeho druhy Start toho dna bol u2 tispesny, vrAtane
pristAtia na Troch Duboch.
Dna 8. 9. pnletel do Stubna cely 1. CSSLP. SlovenskA
skupina pre prisluSnikov pluku uvol'nila svoje ubytovanie
v kastieli a upravila si lozka vo vedfajsich priestoroch.
Doobeda sa uskutodnili lekArske prehliadky pozorovate-
fov a mechanikov. Stretnutie velitefov oboch utvarov: mjr.
Trnku a Skpt. Fajtla, ktory bol tiei Trnkovym spoluzia
kom vo vojenskej akademii, bolo chladne, skor oficialne
ako kamaratske. Obaja si ujasnili kompetencne vzfahy
svojich funkcii navzAjom a pomer к podriadenym jednot-
kAm. Skpt. Fajtl prevzal funkciu velitefa posAdky Bol
vsak zAsadne proti tomu. aby sa uskutocnil oficiAlny akt
zoznamenia oboch jednotiek. Hned' na zaciatku rozhovo-
ru Fajtl nastolil problem rieSenia hodnosti. Vydital Trn-
kovi jeho aktivitu pocas existencie vojnovej Slovenskej
republiky.
Trnka bol z postoja oboch byvalych priatefov a spoluzia
kov vefmi rozladeny. Cakal od nich pomoc a radu v oblas-
ti vycviku, aby sa v co najkratsom case dosiahli bojove
nAvyky potrebnd na operaend nasadenie skupiny na pov-
staleckom Slovensku. Namiesto toho vyvstali ako prvora
de hodnosti a osobne postavenie. Aj stretnutie s dalSimi
prisluSnikmi oboch leteckych skupin bolo spodiatku ver-
mi vlaznd. Letcov. ktori sa poznah eSte z obdobia pred ro-
kom 1939. bolo vefmi mAlo. Prevazoval chlad a na sloven
skej strane aj rozladenie a sklamanie. Medzi pilotmi plu-
SlAvnostny nAstup leteckej posadky v Przeworsku 7. 11.
1944
ku boh aj dvaja slovenski letci - byvali prislusnici letky
13. Vojenske pozdravy a vystupovanie prerAstlo do vzA-
jomnej nevSimavosti. Mjr. Trnka na zhromazdeni vset
kych prislusnikov slovenskej jednotky vysvetlil, aby svo-
je konanie podriadili hlavnemu ciefu - pomoci povstalec-
kemu Slovensku. V nasledujucich dhoch sa vSak vzAjom
nd vzfahy zadali pozvofna zlepsovaf V tych dnoch sloven
skA skupina absolvovala aj prvd kurzy rustiny. Od 11. 9.
1944 zadala pouzivat nAzov KombinovanA peruf v ZSSR,
jej velitelom sa stal mjr. Trnka. Dna 12.9. zvolal na 16.00
h velitef posAdky Skpt. Fajtl zhromazdenie prislusnikov
Kombinovanej perute a mal к nim krAtky prejav.
218
SLOVENSKElETEt TV <1
1444-1445
Kedze 11. 9. sa zacalo na letisku Stubno teoreticke sko
lenie letcov SVZ na sovietske lietadla, vyslala sovietska
strana na Slovensko iba dva S-328, pilotovanA stot P.
GaSparovicom a rtk. J. Bozikom. Jednou z uloh bolo dovi
ezf na Tri Duby radiostanicu a obsluzny personAl, aby sa
nadviazalo priame spojenie medzi gen. Golianom a sta-
bom marSala Koneva. Gasparovic doobeda pristal na
Troch Duboch. Bozik a pozorovatel slob. asp. J. KrajAoviA
sa pre zld pocasie nad Karpatmi, silnu protilietadlovti
palbu nepriatefa a pravdepodobne i pre stratu orientdcie
vratili о dve hodiny po starte a pristili na letisku pri Ku-
lave. Na druhy den (13. 9.) о 06.50 h odletel s dalsirn S-
328 na Slovensko cat. M.
Zinka a por. v zil. Tibor
Gajdos. Priviezli na Tri
Duby aj dalsi radiomate-
nAl. Ich prilet posilnil vy-
zbroj Kombinovanej let-
ky. Toho dna rano
о 08.00 h sa vrAtil do
Stubna stot. Gasparovic.
ale uz na kuridrnom
Klemme KI 35D, lebo lie-
tadlo S-328 ponechal KL
na bojovd operAcie. Jeho
navrat zo Slovenka bol
netrpezlivo ocakavany -
viezol totiz noviny. pred-
mety osobnej spotreby, Mjr. let. Mikulas Guljanic
sprAvy od blizkych. Pri
niesol cerstve informAcie a z nich sa cela SVZ dozvedela
о odzbrojeni a internacii prislusnikov Vychodoslovenskej
armady. Teraz uz mjr. Trnkovi bolo jasne, preco stAb mar-
Sala Koneva nemohol nadviazat zadiatkom septembra
1944 rAdiospojenie s vychodoslovenskymi diviziami. Naj-
viac prekvapili spravy о tom. ie vojenskd velenie v Ban
skej Bystrici odsudzovalo odlet celej SVZ na sovietsku
stranu, hoci mjr Trnka v exponovanej situAcii od nikoho
nedostal rozkaz na prelet jednotky na niektord Nemcami
neobsadend letisko vo vniitrozemi. Nikto ho neinformoval
о organizovani vacsieho vojenskdho odporu na strednom
Slovensku. InformAcie, ktorymi disponoval pred odletom.
nasvedcovali tomu, ie vojenskd akcie proti Nemcom sii
len dielom partizanov a malych izolovanych vojenskych
skupin a majii lokAlny charakter Chcel vsak predist
obsadeniu letiska 151a. odzbrojeniu a zajatiu celej letec-
kej jednotky. Navyse о vsetkom v kritickej chvfli informo-
val plk. gst Talskeho, ktory siihlasil s noAnym preletom
na sovietsku stranu. Mjr. Trnka po tychto sprAvach poci-
foval potrebu odletief na Slovensko a vsetko vysvetlif.
StAb marsala Koneva vsak dovodil, ze uz je v plnom pru
de riesenie vycviku slovenskych letcov. preto takiito ces
tu nepovazoval za nutnii.
Dna 14. 9 1944 dostala KombinovanA peruf povolenie na
prelet dalsich opravenych lietadiel z Evova do Stubna.
Preto niektori piloti pod velenim stot. R. Galbavdho od
cestovali autom do Evova. Velitel tamojsieho letiska im
vsak z neznAmych dovodov odlet nepovolil. VrAtili sa pre
to na druhy den bez toho, aby splnili ulohu. 14. 9. dopo
ludnia navstivili Kombinovanti peruf osvetovi dostojnici
od 1. ds. armadneho zboru - por. B. Reicin a ppor. H. Ko
val. Priniesli noviny a spravy о bojoch zboru. Mali aj krat
ky prejav na tdmu As zahraniAnAho odboja a programu
vystavby povojnovej CSR. V podobnom duchu vystiipil
i sovietsky general, ktory zavital ku Kombinovanej peru-
ti. Vecer mjr. Trnka zorganizoval posedenie ddstojnikov
a zabavu pre prislusnikov 1. As. stfh let. pluku a Kombi
novanej perute, ktorA konecne pomohla prelomif lady
v komunikacii medzi prislusnikmi oboch jednotiek a pris-
pela к ich zblizemu.
Velmi dolezity den pre celii Kombinovanti peruf nadisiel
15. 9. Dopoludnia priletel к peruti velitel 2. leteckej
armady gen. Krasovsky. Mjr. Trnka vyjadnl spokojnosf
s ich spolocnymi rokovamami tykajiicimi sa urychlenia
preskolenia slovenskych letcov. Pozitivne vnimal, ze le
tecke problemy. na rieseni ktorych bol bytostne zamtere
sovany, sa opaf posunuli о kus dopredu. Do dennika si
napisal: „Som spokojny v tento den. Doverujem Krasov
skAmu. Ak splni svoj slub, budeme mat letectvo. о akom
sa nam ani nesnivalo".
Na druhy den na rozkaz gen. Krasovskeho navStivil pri
slusnikov SVZ sturman 2. LA gen. Gordienko. aby zabez
peAil vsetky techmcke zAlezitosti leteckeho vycviku. Od
16. 9. bola KombinovanA peruf pridelena do posobnosti
sovietskeho generala Gordienka, ktory prevzal na seba
starosti, ako doriesif technickA detaily vycviku. Dal mjr.
Trnkovi к dispozicii kukuruznik U 2. aby mohol ihned
odletief do Krosna a odtial na stAb 1. CSAZ za gen. Svo-
bodom, ktory sa so svojim ziakom z vojenskej akadAmie
srdecne zvital a prejavil velkti radosf nad preletom slo
venskych letcov. Velitel Kombinovanej perute vybavil na
stAbe vyzbrojeme a vystrojenie celej leteckej jednotky zo
skladov brigAdy a zabezpecil vsetky podklady na zacatie
administrativnych prac, spatych so vstupom do As. armA
dy. 0 styri dni neskor (20 9.) mjr. Trnka a mjr Guljanic
odleteli na StAb gen Krasovskeho. aby sa oboznAmili
s komplexnym rozvrhom leteckAho vycviku. Krasovsky
rozhodol. ze cast' prislusnikov SVZ sa precviAi na utocne
Hjusiny Il-2m3, Aasf na stihacie Lavockmy La 5FN a dal
sie skupiny slovenskych letcov absolvujii preskolenie.
len Ao budtl presunutA zo Slovenska.
V nedelu 17. 9. odletel 1. CSSLP na povstaleckA lizemie
Prichod ku Kombinovanej peruti mjr. Trnkovi hlasili stot.
Koza a Aat. Mikus (mjr. Guljanic sa takto prezentoval uz
par dni pred nimi). Nasledujuci den dorazili nAkladne au
ta s vystrojom od 1. CSAZ. Slovenski letci ho okamzite
zaAali preberaf
Trnka a GuljamA odleteli 20. 9. na zAklade rozkazu na
stAb gen. KrasovskAho na lietadle U-2. pridelenom Trn-
kovi. Obaja na stAbe radostne prijali spravu, ze preskole
nie na U-2 a La-5FN sa uz-u2 zaAne. Ich radosf bola о to
vaAsia, ie preskolenie absolvujii aj letci postupne evaku-
ovani z povstaleckAho uzemia Slovenska. Vycvik na letis-
ku pri Przemysle budii viesf inStruktori 41. skolskeho
219
5LOVENSKE tETECTVO
1444 UMS
vycvikoveho leteckeho pluku plk. GolovaCeva. Dna 21. 9.
odisiel do Przemysla ubytovaci sled na nakladnom aute.
aby pripravil podmienky na prichod Kombinovanej peru-
te stanoveny na 22. 9. Vsetky slovenski lietadla, ktore
vlastnila SVZ, zostali v Stubne. Letci sa s nimi uz nikdy
viac nestretli.
Po presune SVZ zo Stubna do Przemysla a zadeleni let-
cov do skupin sa 23. 9. konecne zacal dlhoocakAvany le-
tecky vycvik. Od rana bol vsetok slovensky letecky per
sordl na letisku. Prenikal do tajov jednotlivych typov lie-
tadiel. do ich vyzbroje. technickych parametrov, do palub-
nych pristrojov, motorov. do ich udrzby a hlavne do pro-
bldmov pilotage. Konecne nastala zmysluplna cinnosf.
Dva dni nato mjr. Trnka a mjr. Guljanic museli odletief na
stab 1. CSAZ ohladom doplnenia vystroja a vyzbroje pre
vlastmi letecku jednotku a jej vybavenia automobilmi.
Len co zvladli potrebnd zalezitosti, prelietli do Kroscen-
ka, kde sa 2. cs. paradesantna brigAda a Cs vladna dele
gacia pre oslobodene uzemie pnpravovala odletief na
Slovensko. Stretli sa so slovenskymi dCstojnikmi - kpt.
Marcellym, pplk. Lichnerom. Dr. Svorenom Hlasili sa aj
u plk. V. Prikryla. Velmi srdecne sa zvitali s byvalym
profesorom na Vojenskej akaddmii v Hraniciach a Cle
nom CSVM v Moskve pplk. J. Pernikarom. Pretoze 25.9.
sa pre nepriaznivd poCasie nedalo letief spdf ku Kombi
novanej peruti, hlasil sa mjr. Trnka u gen. Viesta a deta-
ilne ho informoval о svojej cinnosti suvisiacej s perufou.
Dalsi Cas vyuzil na dokoncenie plAnu preskolenia a pla-
nu zasadenia slovenskych letcov na povstalecky front.
Rovnakii pozornosf venoval aj navrhu na vystavbu dal-
sich leteckych jednotiek zo slovenskych letcov, ktory
v ten isty defl prediozil pplk. PernikAFovi na posudenie
a pripomienkovanie s tym, ze ten ho odovzda nacelniko
vi CSVM gen. Pikovi na zaverecnfl oponenturu. Plan, ko-
piu ktoreho dostal aj gen. Krasovsky. poCital s 2 stihaci-
mi plukmi, 1 bitevnym a 1 bombardovacim plukom. Na-
sledujuci prehlad poukazuje na pocetnost' i kvalitu perso
nalu. s akym mohla vtedy Kombinovana perut pre tieto
zamery rAtaf.
Lietajuci personAl
Stihaci piloti: mjr. Trnka, stot PAleniCek, stot. Koza.
npor. S. Galbavy. por. Droppa. por. Monich, por. Slemen-
sky, zvk. SetvAk, rtk. Palaticky, rtk. Geletko, Cat Mater
ny, Cat. Sokol, Cat. Zubo. Cat. Zelenay, Cat. Ziaran.
Dvojmiestni piloti: mjr. Guljanic. stot. WAgner, npor. FrA
triC, npor. Vyrostko, rtk. Bozik. Cat. Balaz. Cat. K. Bozik,
cat. Cavojsky, cat. Farsky, Cat. Michalik, Cat. MiSovich.
cat. Smrek. des. Gron. des. Cheben. des. Zachar, des. Vin-
kelmes.
Viacmotorovi piloti: stot. Gasparovic, stot. R. Galbavy.
npor. Gursky. zvk. Haulis, zvk. Pivarcek. rtk. Holka. rtk
JankoviC, rtk. Klubal, rtk. KozACek, rtk ViderspAn. Cat.
Mikus, Cat. Solar, Cat. Skorvanek.
Pozorovatelia: stot. Jakab, npor. VanCo, npor. Samas, por.
Dzunko, por. Harvan, por. Kuprowski, por. Markech,
slob. a§p. Barga, slob. asp. Hlavofl, slob. asp. Horvath,
slob. asp. Ivanko, slob. asp. JarAb. slob. asp. JurkoviC,
slob. asp. Kirner, slob. asp. KrajCoviC, slob. a§p. Lesik,
slob. aSp. Majstrik, slob. asp. Mejo, slob. asp. Mesko,
slob. asp. MiCko, slob. asp. Milo. slob. asp. Rizman, slob.
a5p. Schwartz, slob. a§p. SkriflAk. slob. asp. Sukala. slob,
asp. Stulak.
Pozemny personAl
Mechanici: zvk. Rybar, rtk. Bardiovsky. rtk. Galba. Cat.
MiSkoviC, Cat. Kurpef, des. Bali§, des. Zelnik, slob. Hole
Cek (palubny mech.J. slob. KovaCik (palubny mech.J, str.
Berghazy.
ZbrojAr slob. Libo.
Palubni rAdiotelegrafisti: rtk. Cech, rtk MolCan.
Fotograf: slob. Sloznek.
Technicky ddst: slob. Bartos (posluchAC WI).
Prislusnici 2. stihacieho leteckdho pluku v roku 1945 v
Pol'sku, zl'ava v popredi M. Jacko, por. A. Droppa
PoCitalo sa tie2 s vycvikom dalsich 42 stihacich a 19 dvoj
miestnych pilotov a 35 pilotnych ziakov po ich presune
z letiska Tri Duby. Dalej bolo potrebnd vycviCif este 4 me
chanikov, 4 zbrojarov a 6 rAdiotelegrafistov. Na material-
ne zabezpeCenie a na kuridrne uCely bol pozadovanyjeden
transportny stroj C-47 Dakota a po jednom lietadle s dvo-
jitym riadenim kazddho bojoveho typu na vycvik pilotov.
Takisto boli potrebnd zalozne suciastky drakov a motorov.
mechanickd a manipulaCnd nAradie, municia, LPHM.
Teoreticky vycvik letcov Kombinovanej perute v Prze
myAle pokraCoval vefmi rychlo. TechnickA Cast Akolenia
a vyuCba beznych predpisov prebiehali hlavne v budove
velitefstva. Nasledovalo skolenie о konstrukeii lietadiel
(stihaci preberah Jak-1 a Jak 7. bitevni letci П-2). Nie
vSetci piloti zaCali lietaf v rovnaky den a s rovnakou
intenzitou, kedze limitujiicou podmienkou bol poCet na-
lietanych hodin a prakticka skusenosf z lietania. Prve le
ty sa zacali uz 27. 9. Na ilustraciu mozno uviesf, ze npor.
Stefan Galbavy odhetal dva zoznamovacie lety s U-2 spo-
lu s ruskym instruktorom npor. Koselovom. Jeden let tr-
val 25 a druhy 5 mimit. Cat. K. BalAz v dftoch 28. a 29. 9.
odlietal 5 krAtkych zoznamovacich letov na U-2
s inStruktormi npor. Vochminovom a por. Hrabovom. Po-
220
SLOV ENSKUK.I E< ,TVO
1944 • 194 5
Pilot E. Jasflt
cas prvych letov doSlo к mensiemu incidentu. Npor. Ko-
selov, neuznavajiic mektord ndvyky skiisenych sloven-
skych stihadov, nutil ich nezmyselne opakovat’ jeden
okruh za druhym. Vec dosla az tak daleko, 2e por. Sle
mensky sa sfazoval u velitela sovietskeho Skolskeho plu-
ku, ktory mu pridelil druhdho inStruktora z inej skupiny.
Ten po spolocnom lete uznal, ze slovensky pilot je schop-
ny samostatnych letov.
Niektori piloti dvojmiestnych a viacmotorovych lietadiel
boli preradeni na vycvik stihacov medzi nimi Farsky.
Balaz. Soldr a SkorvAnek. S letmi zacali aj piloti, ktori sa
precvicovali na bitevne stroje. К dispozicii mali cvidnd
lietadlA U П-2. Prve tri lety po 5 miniit (nAcvik Startu
a pristatia) vykonal J. ViderSpAn v piatok 29. 9.1944 spo
lu s instruktorom Nevskym. Lietalo sa aj 30. 9. Prvd lety
na stroji Jak-7 absolvoval mjr. Trnka, ktory ako velitef
Kombinovanej perute siel podriadenym prikladom.
Okrem narocnej administrativnej a organizacnej price,
stihol sa riadne venovaf aj preskolbvaciemu vycviku. Aj
z tejto cinnosti je jasne, ze ako velitef Kombinovanej pe-
rute sa chcel zildastnif na bojovych operaciach na povsta-
leckom Slovensku.
I napriek nepriaznivemu pocasiu stihaci piloti s vacsinu
skiisenosfami zacali prvd informadne lety na hetadlAch
La 5FN u2 2. 10. V pnemere vykonali 8-10 letov Bitevni
letci pokracovali v precvicovani startov a pristati 3 10.
Vsetci prislusnici slovenskdho letectva zacali v tom obdo
bi pouzivaf ekvivalent vojenskych hodnosti. ktore platili
v ds. armade. Kpt. GaSparovid a npor. Gursky odleteli na
stab 1. CSAZ. aby pre Kombinovami peruf vyziadali nA-
kladnd automobily, dalsi vystroj a potraviny. Po ich nd
vrate 5 10. zmizlo z letiska pridelend kurierne lietadlo
U-2. Tlito udalost ohlAsil velitef perute rddiotelegraficky
na StAb gen. Krasovskemu. Zo stabu armddneho zboru
boli dodane pre potreby
perute tri nAkladnd au
tomobily Studebacker.
Nepriaznive pocasie za-
pricinilo prerusenie le-
teckdho vycviku na tri
dni. Letci mohli opat’
intenzivne cvicif ai 7.
10. Po uspesnom pres
kiisani instruktormi 8.
10. nasledovali za nad-
herneho pocasia prvd
kratke sdla na bojovych
lietadlAch 11-2 a dvoj
miestnych Jak-1 a Jak-7
v trvani 7-12 miniit. Ti
skiisenejSi odlietali aj
akrobaciu na La 5FN.
Pomald tempo Cinnosti musel 8. 10. osobne urychlif veli-
tef 2. LA gen. Krasovsky, ktory doobeda pristal na letis-
ku a vykonal kontrolu vycviku. Velitefovi sovietskeho 41.
skolskdho vycvikovdho pluku vycital pomaly pnebeh vy-
cviku a nanadil ho rozfdzovat a ukondif v troch etapach.
Do 13. 10 muselo ukoncif preskolenie prvych pdf stiha
cov a prvych pdf pilotov sturmovikov. Do 18. 10. к nim
malo pnbudmit dalsich 10 stihadov a 10 pilotov sturmo-
vikov. Do 23. 10. musel definitivne absolvovaf vycvik aj
zvysok letcov byvalej SVZ a hlAsif pnpravenosf odletief
na Slovensko. К tomuto maximalnemu zintenzivneniu vy
cviku doslo z aspektu potneb povstaleckdho Slovenska
neskoro. I v hodine dvanastej vSak bolo nanajvys opod-
statnene, kedze. ako gen Krasovsky oznamil. ui v noci
8. 10. prileti prva skupina vykonnych slovenskych letcov
z Troch Dubov a okamzite sa zapoji do preskoletua(40
letcov pod velenim kpt. I. Haluzickdho).
Prva sovietska C-47 s povstaleckym! letcami pristala po
140 tich mintitach letu z Troch Dubov na letisku vo Lvo-
ve uz v noci zo 7. na 8. 10. Na jej palube bol aj rtm Drdb.
Druhd lietadlo, ktord opustilo Tri Duby о 22.00 h. pristd
lo krdtko po polnoci na letisku Kurovicy takisto po 140-
mimitovom lete. Dna 8. 10. odpoludnia ind sovietske lie-
tadlo previezlo dalsich slovenskych letcov do Evova. Dal
si slovenski letci prileteli do Evova nasledujucu noc Cel
kovo sa skupina rozrdstla uz na 40 fudi. Rtm Drab a kpt.
I. Haluzicky sa okamzite listom spojili s mjr. Trnkom.
Ziadali prepravif vSetkych presunutych letcov do Prze-
mysla. co sa aj stalo 11. 10. Nakladnd auto prepravilo
vsetkych dovtedy letecky prelietnutych povstaleckych
letcov
V Przemysle vybrati piloti v ramci I. etapy praktickeho
vycviku zacali hned 8. 10. s prvymi dlhsimi letmi a cvice
nim zatadok. najskdr s inStruktormi, potom samostatne.
Tento postup platil aj pre vybratych bitevnych pilotov.
Coskoro aj dalsi stihaci presedlali na La-5FN. Kedze 41.
Skolsky vycvikovy pluk nemal tento typ lavociek s dvoji-
tym riadenim, absolvovali slovenski piloti tzv. hluchd
Starty. Pocas nich pilot po instruktAzi postavil lietadlo
na start a podfa pokynov riadiaceho lietania pridaval
plyn. az kym sa nezdvihla kylova plocha a lietadlo nena-
bralo rychlosf dostatocnd na vzlet. Vtedy stiahol plyn.
S pravou nohou na pedali, aby v ddsledku fahu vrtule ne
vybocil dofava. drzal lietadlo vo vybehu az do zastavenia.
Ak pilot bezchybne vykonal tri hluche Starty. cakal ho pr-
vy samostatny start. J. Slemensky spomina na svoj prvy
samostatny Start na La 5FN takto: „Po troch lispesnych
pokusoch som aj ja nastiipil na samostatny Start. Poma-
ly som pndaval plyn a lietadlo hnane obrovskou silou na-
beralo rychlosf. Eahkym pohybom riadiacej pAky smerom
ku mne som ho odlepil od zeme a nabral som dalsiu ry
chlosf. DAval som pozor na rovnomernd stiipanie podfa
inStrukcii ucitefa. Zatvoril som podvozok a zasunul som
klapky, nastavend na Start Lietadlo sa trochu presadlo
a ja som vychutnaval plnym priehrStim rychlosf. silu mo
tora a jeho mohutny hlas. Siel som na prvd zAkrutu po fa-
vom nAklone stroja. Pritom som stale stiipal do stanove-
nej vysky na okruhu. Daval som pozor. aby som dodriia
val rychlosf, vysku a aby lietadlo neskfzlo po kridle. Do
druhej zAkruty som uz isiel istejsie a previedol som ju
krajSie a smelSie. Stale som mal na pamati ilkony, ktord
ma este cakajti, aby som ich pri prvom samostatnom lete
221
SLOVENSKtlETECTVO
1444 t*M5
vykonal co najpresnejsie a bezpedne Od nich totiz zavi
sei osud mojich dalsich letov. Po tretej zakrute som si ry-
chlo v pamdti zopakoval sled dalsej cinnosti a slo to pek-
ne po poriadku - vypustenie podvozka, videl som tri zele
nd svetld, ale skontroloval som este «soldatikov», fi stoja
v pozore. Potom som vykonal posledmi zakrutu, ubral
plyn. vysunul pnstavacie klapky do potrebnej polohy
a nabral som spravny smer na pristatie. Velmi som dbal
na spravnu rychlosf. lebo nam bolo velmi pripominane.
ze lietadlo je citlivd na strata rychlosti - na pristatie 220
km/h. Snaiil som sa posadit lietadlo co najbliZdie к pris-
tavaciemu tecku. Podarilo sa! A teraz pozor na vlastne
pristatie. pekne pridrZaf tesne nad zemou. neprifahovaf.
aby lietadlo nevystrelilo hore, ale podia moznosti aby sa-
dlo na tri body. Moj prvy samostatny let bol uspeSny.”
Stihaci I. etapy v dftoch 10. - 12 10 dalej precvidovali
akrobaciu na lietadtach La 5FN s trupovymi cislami 32.
55. 62. Ndcvik vzdusndho boja s ostrymi strelbami na po
zemne ciele vykonaii 12. 10. V ten deft zdroveft ukoncili
preskolenie a boli pripraveni na chystane nasadenie na
Slovensko.
Aj prvd posddky П 2 skoncili vycvik ostrymi strelbami
a bombardovanim 12.10. Boli prakticky takisto priprave-
ne na odlet na Slovensko. Museli vsak cakaf na ukonce
Pozemny personal 2. cs. stihacieho pluku, sprava J. Zali-
bera
nie intenzivneho vycviku dalsich skupin. Pocas neho (let
ci I etapy uz zacinali nacvidovaf lety v dvojclennom roji
na bojovych lietadldch 11-2) rtm. Holka musel midzovo
pristaf na brucho. pretoze motor jeho П-2 vynechal. Pilot
vyviazol bez zranenia. 12. 10. vykonal J. Viderspan spolu
s ruskym instruktorom Tripolskym na U II 2 ndcvik Star-
ta a pristatia. 0 10.51 h absolvoval samostatny 24-minii-
tovy let v dvojclennom roji. Jeho posddku nakoniec dopl
nil slob. asp. Bargar ako palubny strelec. Pred vederom
о 17.25 h tdto posddka odstartovala na let spojeny s ost-
rou strelbou zo vsetkych palubnych zbrani a ostrym bom-
bardovanim. О 17.52 h pristdla na letisku. 17. 10. dokon
dil vycvik samostatnym 30-mimitovym letom s rovnakou
lilohou aj rtm. J. Bd2ik, na ktory odstartoval о 17.00 h.
Spolu absolvoval 27 letov na U 11-2.
Letci zaradeni do II. etapy pokracovali vo vycviku s rus
купи instruktormi, hlavne s Hrabovom. IntenzivnejSi vy-
cvik absolvovali dvojmiestni piloti. zaradeni medzi stiha-
dov. a stihadi s malym poctom nalietanych hodin. Nacvi-
covali starty a pristatia na strojoch Jak-7 (najma na ci-
slach 20, 37 a 39). Kazdy vykonal minimalne po dva lety
v trvani sesf az desat' miniit. Instruktor na zadnom seda-
dle absolvoval s kazdym slovenskym letcom Start, okruh
nad letiskom, pristatie, okamzity opatovny Start, okruh
a novd pristatie. Na strojoch Jak 7 piloti absolvovali do
18. 10. v priemere az 20 letov. Potom nasledovali lety pod
dozorom instruktora npor. Koselova. Po dva lety na pres-
kusanie a este 18. 10. kaidy pilot vykonal aj po Styri pr
vd samostatnd lety na lietadldch Jak 1 (d. 15. 18 a 27).
Dfta 13. 10. о 22.10 h pristdla na letisku Lvov po 150 mi
mi tach letu dalsi Douglas C 47 s povstaleckymi letcami,
medzi ktorymi bol aj npor. Singlovic. Nasledujtici deft od-
poludnia ich soviet! letecky previezli do Przemysla Po
vybaveni formalit a teoretickom preSkoleni okamzite na-
sledoval ich prakticky vycvik na sovietske typy lietadiel.
Celii novii skupinu opaf rozdelili na stihacich, bitevnych
a bombardovacich letcov. Npor Singlovid u2 18. 10 absol
voval prvd tri krdtke zoznamovacie lety na palube U П 2
so sovietskym kapitdnom Vojtenkom. Do 20. 10. bolo vy-
cvidenych 14 stihacich, 17 bitevnych pilotov a 17 palub-
nych strelcov.
Mjr. J. Trnka ukondil stihaci vycvik na La 5FN 14. 10.
1944 ostrou strelbou na pozemnd ciele so 42 %-nou
uspesnost'ou zdsahov a cvicnym siibojom so stihacim lie-
tadlom Jak-1. Skvely velitel bol pripraveny na bojovd na-
sadenie na povstaleckd lizemie Slovenska. Avsak situ-
acia na povstaleckych frontoch i fudska zavisf mu to ne
umoznili.
О tom. It Trnka bol vynikajiicim letcom a skvelym orga-
nizdtorom, sveddi aj jeho velkd pracovnd nasadenie a pro
gramovd dinnosf pri orgamzovani leteckych jednotiek
z prislusnikov SVZ. V prestdvke vycviku odisiel 12. 10.
autom do blizkosti slovenskych hranic na stab 1. CSAZ
za gen. Svobodom. aby rokoval о vystavbe vySSej leteckej
jednotky cs. letectva v ZSSR. Ndvrh pre CSVM v Moskve
obsahoval pldn postavif z leteckdho personalu sloven-
skej armddy a existajiiceho 1. CSSLP skpt. Fajtla zmieda-
nu diviziu. ktori! by tvorili tri pluky po 27 lietadldch, t. j.
stihaci, bitevny a bombardovaci (vyzbrojeny lietadlami
Pe-2 alebo Tu-2). Pldn predpokladal zriadif tri letiskovd
prapory a jednotku leteckej hlasnej sluzby s prislusnym
rddiomaterialom. Gen. Svoboda ndvrh odoslal do Moskvy
vo forme sifrovandho rddiogramu.
Velitel 1. CSAZ siidasne pridelil Vycvikovemu stredisku
ds. letcov. na ktore bola Kombinovana peruf premenova
na. dalsie dva Studebackery. dve ndkladnd auta GAZ. dva
dzipy • Willis Jeep, fmancmi hotovosf 15 tisic rublov
a dalsi vystroj pre novych prislusnikov zo Slovenska
a 3000 litrov automobiloveho benzinu na jeden mesiac
Definitivne sa vyriesila otdzka vojenskych hodnosti pre
slovenskych poddSstojnikov z povolania, ktorym bola
priznana cs. hodnosf catdra alebo rotndho. Cestou zo std-
bu к vlastnej jednotke sa mjr. Trnka zastavil na ud oslo-
222
SLOVKSSKb Iktf.ctvo
1<M4 . t«M5
bodenych hraniciach Slovenska, ktorA 6. oktdbra 1944
prekrocili ceskoslovenske a sovietske jednotky.
Rano 13. 10. sa Trnka dostavil do Przemysla. kde ho ca
kala neprijemna sprAva, ze na zAklade rozkazu gen. Vies-
ta od 14. 10. 1944 prebera velenie nad Vycvikovym stre-
Mjr. let. Mikulas Guljanic a npor. let. J. Fritric v Prze-
mySle 23. 10. 1944
diskom cs. letcov skpt. Klan, ktory preto uz v noci prile
tel do Evova. Bolo to nespravodlivA rozhodnutie. Po faz-
kych, no uspesnych rokovaniach о postaveni a vyzbroje-
ni letcov SVZ, krdtko pred ukoncenim vycviku a pred ich
potenciAlnym odletom na povstaleckd uzemie Slovenska
bol mjr. Trnka zbaveny velenia. A zle sprAvy este pokra-
covali.
Prvi precviceni piloti na zaklade rozkazu gen. Krasov-
skAho sa mali 14.10.1944 presunuf z Przemysla do 30
km vzdialeneho Przeworska, kde иг stalo pripravenych
23 novych stihacich lietadiel La-5FN urcenych na boje
nad povstaleckym uzemim. V skupine 12 stihacov mal
byf aj mjr. Trnka. Prave on mal na zaklade osobnAho roz-
kazu gen. Krasovskeho so stihacmi a s pilotmi Sturmovi
kov odletief na Tri Duby. Prikaz podobneho znenia Trn-
kovi dorucili aj slovenski dostojnici prepraveni lietadla-
mi zo Slovenska do Evova. Skpt. J. KlAn vsak nereSpekto-
val Krasovskeho rozkaz. am nariadenie pplk. gst. Totha.
Nesuhlasil s odletom mjr, Trnku na Slovensko Prikazal
mu prevziaf vycvik bitevnych pilotov. hoci mjr Trnka uz
absolvoval vycvik stihaca a pre sturmoviky bol predurce
ny este funkcne nezaradeny mjr. Guljanic. Ai pri stretnu
ti s pplk. git. Tdthom a kpt L. Horskym 3. 3. 1945 sa
mjr. Trnka dozvedel podrobnosti zakulisneho postupu vo-
ci svojej osobe.
Po rozhodnuti gen. Krasovskeho sa slovenski letci mali
konecne dockaf tilohy. pre ktoru koncom augusta 1944
odleteli z letiska Isla. О tom. 2e nevyhnutnost' ich nasa
denia a dolezitosf leteckej podpory' bojujiicej povstaleckej
pechoty bola viac ako akiitna. svedcia pocetnA radiogra
my gen. Viesta. ktory 7.10. prevzal velenie nad 1. CSA na
Slovensku. V radiogramoch opatovne ziadal marsala Ko-
neva о nasadenie letky sturmovikov. pretoze letci 1.
CSSLP uz nestacia na plneme vsetkych pozadovanych
tiloh. Vyvoj si nAstojcivo ziadal tiito podpornti leteckii
aktivitu. Cakalo sa vsak na pnhodne pocasie. Od 16. 10.
desaf dni • so zbalenymi osobnymi vecami a polnym vy-
strojom cakali piloti. tuziaci pomocf fazko skiisanej vias
ti. na rozkaz na odlet.
Napriek neziclivemu pocasiu vycvik bitevnych letcov po-
kracoval az do 18. 10., kym sa poveternostne podmienky
celkom nezopsuli. Dfta 16. 10. hlAsil na letisku v Prze-
mysle prichod palubny mechanik F. Pociatok (odletel
v posAdke lietadla Fw 58 mjr. LisickAho na sovietsku
stranu, na palube bol aj K. Smidke a pplk Ferjencik).
Spolu s Podiatkom prisli aj dalsi slovenski letci - K. No-
votny. M. Nahalka. J. Spiriak. F. Strachota (tvorili sucasf
posadky lietadla Ju W34. ktorym preleteli na sovietsku
stranu z letiska Poprad 20. 8. 1944).
Kedze osud F. PoCiatka stoji za povsimnutie. dovofujeme
si urobif male odbocenie О planovanom tilete na soviet-
sku stranu mjr. Lisicky informoval Pociatka uz 1. 8. po
ich navrate z kuriArneho letu z Bratislavy. 0 nieco ne
skor bol о pripravach liletu informovany aj npor. V. Ga-
bris. staly clen Lisickeho posadky. Rtk. F. Pociatok. kto-
ry pripravoval lietadlo Fw 58 na odlet, nechAval stroj mi-
mo uzamknutAho hangara, co odovodnil tym, ze v hanga
ri sa fockewulf neda unuestnif pre poruchu podvozka.
Dazde v dnoch 1. ai 4.8. natol'ko zmacali letisko v Popra
Exslovensky Ju W34, ktory pouzivali slovenski letci v ram-
ci 1. CSZLD na kurierne ucely
de. i.e pri prvom pokuse о prelet na letisko v Presove ra-
no 4. 8. sa na rozmoknutom terene kolesa Fw 58 hlboko
borili do pody, a tak namiesto zamyslaneho vzletu na
konci VPD posadka s lietadlom narazila do odvodfiovacej
priekopy, v dosledku coho sa odtrhol podvozok a kridlo
fockewulfa. NAhradny stroj bol vsak v hangari. No bez po
moci mechanikov bolo nemozne pretlacif ho cez obrov-
sku mlaku medzi hangarom a VPD. Nasfastie bol poruke
maly pAsovy traktor od istej stavebnej firmy. a tak u2 cos-
koro mohol F. Pociatok po krAtkej technickej kontrole
nahodif motory Fw 58 a о 09.00 h uz lietadlo v poriadku
pristalo na letisku v PreAove. LisickAho posAdka dostala
spresnenie tilohy od gen. Malara. doplnila palivo. palub-
ny mechanik urobil dokladnejsiu technickii kontrolu lie
tadla. Bolo velmi zamradenA. obladnosf 10/10 a spodna
hranica mrakov vo vyske 700 m. ked о 11.00 h odstarto-
vala posAdka v smere na Mokrad. kde stot. Stanek
о 13.00 h priviedol к lietadlu K. Smidkeho. ktory spres
nil. ze miestom pristatia bude Vinnica a kodom dve cer-
223
SLOV ENSKE LE I ElTVO
1Ч-Н - 1445
vend a jedna zelena raketa. Vsetci este cakali na gen. Ju
recha. namiesto neho vsak pnsiel pplk. M. FerjenCik.
ktory mu mal odovzdat' dolezitd dokumenty. a kedze gen.
Jurech nechodil, rozhodol sa Ferjenclk odletief namiesto
neho. Lietadlo odstartovalo о 13.03 h. vo vyske 100 m sa
dostalo do hustych mrakov a dalej stupalo v kurze na
Vinnicu. Nad mraky sa dostalo az vo vyske 3900 m a po-
kraCovalo do letovej hladiny 4640 m. Po 75 miniitach le
tu, nad frontovou oblasfou, objavili sa v blizkosti Fw 58
tri stihacie Bf 109, preto slovenskd posddka hl'adajtic
spasu opaf vklzla do mrakov. 0 15.00 h zistila kriticky
stav paliva v nddrziach a poruchu na Cerpadle paliva
z kridelnych nadrzi. Pilot sa rozhodol okamzite pristaf
a zacal klesaf. Nervozitu do manevru vniesol vyskomer
nastaveny na letisko Mokrad. takze QFE lietadla bolo
chybnd. Vyskomer ukazoval nulu, no lietadlo bolo stdle
v mrakoch a vypadlo z nich az asi 100 m nad zemou. Po-
sddka si jasne uvedomila, co mohol sposobif nesprdvne
fungujiici vyskomer. Pre zlii viditefnosf letela potom poz
dlz zeleznicnej trate. ked ju prekvapila prudka protilieta
diova pafba Pilot preto znizil vysku letu na minimum, az
vrtule bezmdla Cesali obilne klasy. Rozhodol sa vyhfadat'
vhodnd miesto na pristatie, pretoze do lietadla striefali
uz aj vojaci z rucnych zbrani. Aby posadka zistila smer
vetra, vystrelila cervemi raketu. Svethca na oblohe akoby
ut’ala palbu, lietadlo pristalo a zastavilo sa na konci vy-
hliadnutej rovnej plochy, len niekofko metrov pred str
mym zrdzom kamenolomu. Na zemi sa posddka dozvede
la, ie sa nachadza nedaleko Cortkova. Odchylka od trasy
do Vinnice bola iba 17 kilometrov. To svedci о vefkom
umeni pilota mjr. Lisickdho, ktory majstrovsky zvladol
let prebiehajuci vacsinu Casu v mrakoch. Cesty posadky
a cestujiicich sa rozisli. F. Pociatok zostal pri lietadle Fw
58 - doslova az do oktdbra 1944. Az dovtedy totiz posobil
aj s lietadlom v sovietskom letectve a na roznych pofnych
letiskdch (napriklad Nizkolizy, Babiny. Stanislavov, kde
3. 9. opaf stretol K. Smidkeho a pplk. FerjenClka pred ich
odletom spdf na Slovensko). So Smidkem odchddzal aj je
Vycvik palubnych strelcov D-2 v Kroscienku 26. 3. 1945,
druhy sprava J. Rajcan
ho syn ako radiotelegrafista. Vsetci mali nad letiskom Tri
Duby zoskocif z lietadla C-47 na padakoch. F. Pociatok
pomohol zakreslif pilotovi Dakoty polohu letiska. Na ve
cernom lete sa aj sdm zucastnil. Pre vefkti btirku vdak vy-
sadok nepripadal do livahy a lietadlo sa vratilo spaf do
Stanislavova. Let sa opakoval JalSi vecer, s tym rozdie
lorn, ze lietadlo lispesne pristdlo na Troch Duboch. F. Po
ciatkovi, ktory ui neletel, sovietski piloti priniesli naj
novsie sprdvy zo Slovenska i о ulete SVZ mjr. Trnku na
sovietsku stranu. Pociatok potom pomahal sovietskym
posddkam prelietnuf slovenskd Fw 58 a Ju W34 z Kalino
va na letisko Stanislavov. Iba lietadlo Fw 189 sovietsky
pilot prelietnuf nechcel. BAI sa. ie ho zostreli vlastna
protilietadlova obrana, ktora tento typ lietadiel nenavide-
la. V sovietskej samostatnej letke dopravnych lietadiel
Li 2 a C-47 poJival F. Pociatok maximalnu doveru. AS do
konca septembra 1944 pomahal pri zalietavani tychto lie-
tadiel. A na svojom Fw 58 nalietal so sovietskymi pilotmi
vyse 100 hodin. kedze to bol vhodny typ s dvojitym riade-
nim na preSkofovanie pilotov z jednomotorovych Po-2 na
dvojmotorove dopravne Li-2 a C-47. Preto bol tento stroj,
ako aj dalsi slovensky FW 58 intenzivne vyiriivany na
cvicne uCely. Stroje dostali sovietske vysostnd znaky na
trup a kridla a kamufldS doplnili nepravidelne plochy
Ciernej farby. Okrem toho sa F. Pociatok ako palubny me
chamk Li 2 viackrat ziicastnil na leteckej preprave rane
nych sovietskych vojakov z pofnej nemocnice do Evova ci
Kyjeva. Kuriozne bolo. ie stile nosil uniformu prislusni-
ka slovenskych vzdusnych zbrani a nikomu to nevadilo.
Sovietski letci si ho obfubili nielen pre jeho povahu. ale
aj pre jeho znalosti a zrucnosti palubndho mechanika.
Priatefmi sa mu stall piloti Fedor GluSCenko, Sasa Tver-
dyj, Boris Sachno, Osejpan. Zernak, Pogribnoj a dalSi.
Koncom septembra 1944 dostal rozkaz hlisit' sa na CSVM
v Moskve. Odletel na Li-2. V Moskve sa stretol s mjr. Lisic-
kym a npor. Gabrisom. Nevedel tam vsak obsedief. a tak
poziadal о odchod к Cs. jednotkam na front. Nakoniec od
cestoval cez Kyjev do Kamenca-Podofskdho к Cs. nalirad
nCmu pluku. Tam ho vsak ui nezastihol, preto pokraCoval
do Sadaguri. Stretol sa s posadkou lietadla Ju W34 z Po-
pradu. VzipAti pokraCoval s nou na ceste do Ternopofa,
kde na nakladnom aute havarovali. J. Gucman. A. Sebesta
a F. Targos zranenych odviezli do nemocnice. Ostatni sa
st'astlivo dostali do Przemysla F. PoCiatok bol neskor za-
radeny к 2. Cs. stihaciemu leteckemu pluku. Stal sa dru
hym prisluSnikom slovenskeho letectva ktory na krdtky
Cas lietal v bojovej jednotke sovietskeho letectva
Ako sme uz uviedli, vycvik pilotov pokraCoval do 18 10.,
kym to dovofovalo poCasie. V dalsich dnoch (az do kon-
ca oktobra) nastala vo vycviku vynuteni prestavka, po
celd dni totiz prsalo. Casf posddok sturmovikov sa 22.
10. presunula nakladnym autom do dediny Chalupka
a о dva dni neskor do Krosna. No toto letisko bolo pra
videlne okolo 17.00 h ostrefovand nemeckou dalekonos
nou delostreleckou pafbou. Sovietski letci utrpeli straty
- mali uz 11 mftvych Aj hetadlA odstavend na letisku
boli rozstriefand. Vycvik za takychto podmienok, za ne
ustalej nizkej oblaCnosti s pravidelnym dazdom, nebol
vobec mozny.
224
si.ov r\ski.Lm:<rv<>
1944 l**4<
Dorna na Slovensku sa v tom case zafahoval smrtiaci
kruh okolo srdca povstania. Situacia na strednom Slo-
vensku sa stala beznadejnou. Nemecka armada sa tlacila
zo vsetkych smerov na Zvolen a Banskii Bystricu. 25. 10.
1944 odleteli letuschopne lietadld 1. &. stihacieho letec
kdho pluku (9 La 5FN) a Kombinovanej letky za velmi
nepriaznivdho pocasia z letiska Tri Duby na sovietsku
stranu. Slovenski piloti lispesne prelietli 1 Ju W34 - pilot
Jasik. 1 Fw 58 - pilot J. Jakab, dve S-328 piloti Zinka
a Bielopotocky, 1 Fw 189 - pilot E. Cech. Bf 109G 6 G Ku
bovica havaroval. pilot zahynul. Ostatne lietadlA na letis-
ku boli zapdlend. Medzi nimi aj obe letuschopne B-534 Na
Donovaly boli prelietnute kurierne a cvicnd lietadla. ktore
boh dane к dispozicii gen. Viestovi a gen. Golianovi
Na letisko Przemydl sa dostala priamym letom posddka
lietadla Fw 58 v zlozeni: rtk. J. Jakab (pilot), rtk. K. Du
Ьей, cat 0. Bunta a S. Gajdos. Po starostiach so zanese
nym karburatorom a so samotnym startom sa predsa len
25. 10 1944 odlepila od letiska Tri Duby Pocasie bolo
zld. Od startu az po Dukliansky pnesmyk letel fockewulf
v mrakoch. Riadil ho vsak vefmi skiiseny pilot, ktory udr
ziaval priamy kurz. Mraky sa nesnazil ani obletief. ani sa
im vyhniit. Az za Duklianskym priesmykom lietadlo ко-
nedne vyletelo z mrakov. OkamZite vsak prildkalo proti
Uetadlovil palbu zo zeme. Nasfastie neiicinnii. Neuniklo
ale ociam sovietskych stihacov na La-5FN, ktori po zauja-
tl vyhodnej pozicie zacali na slovensky Fw 58 striefaf
Posddka spravnou kombinaciou farebnych signalnych
rakiet katastrofe zabramla. Stihaci titok prerusili a na
viedli ju na Przemydl. Po pristati sa podrobila kratkemu
vysluchu. Do kritickej situacie ju ale priviedla vypoved
rtk. K. Dubefta, ktory v ndvale horlivosti povedal. ie po-
sadka bola vybrana, aby previezla oboch povstaleckych
generalov na sovietsku stranu. Okamzita reakcia soviet-
skych dostojnikov bola taka, ze celii posadku chceli po-
slat spat, aby sa vrdtila po generdlov. J. Jakab iba s nA-
mahou vysvetlil Dubenov omyl. Uviedol, ze Goliana
a Viesta mA previesf z Donovalov ina posddka Vecer sa
letci stretli s mjr. Trnkom. Inlormovali ho о beznddejnej
situdcii na strednom Slovensku. о evakuacii letiska
i о nemeckych jednotkach vo Zvolene. Referovali mu о od-
lete zostdvajiicich lietadiel 1. CSSLP spdt na sovietsku stra
nu a о likvidacii zvysnych strojov na Troch Duboch.
0 hodinu po tomto rozhovore pridla na letisko sprdva о rtk.
E. Jaslkovi, ktory pristal s lietadlom Ju W34 v blizkosti
Przemydla Spolu s nim prileteli civilni zamestnanci vojen
skej spravy Dedid a Navarik. Po prilete povstaleckych let-
cov z Troch Dubov nadej na odlet prvej skupiny preskole-
nych letcov na pomoc povstamu bola definitivne pochovana.
9.2 Slovenski letci v 1. CSZLD
(V. Klabnik)
Skupina sturmovikov sa zacala 27.10. vracaf z Krosna do
Przemysla, kam dorazila 28. 10. 1944. V noci pricestova-
li z Moskvy mjr. Lisicky a npor. Gdbris. Celd dopoludnie
28. 10. sa nieslo pripravou oslavy ds. statneho sviatku.
Krdtko po dvanastej zavlddla na letisku radosf. To soviet
ski piloti pristdli s 23 bojovynu П 2 urcenymi pre bitevny
pluk A s prekvapemami akoby sa vrece roztrhlo. Na le-
tisku sa nakrdtko zastavil pplk. Budin, ilegdlne prepra
veny z Protektoratu na povstaleckd lizemie a odtial letec
ky na sovietsku stranu. Krdtko nato pnsiel aj skpt. Fajtl
a rtk. Jasik s posddkou. 0 14.00 h sa zacali oficidlne osla
vy cs. statneho sviatku slavnostnym nastupom letcov,
ktord trvali dlho do noci.
Na dal§i den mal mjr. Trnka v kruhu niekofkych dostoj
nlkov ostni vymenu nazorov so skpt Fajtlom, ktory dost
prikro odsudzoval vsetko. co sa v predchAdzajucich pia
tich rokoch udialo na Slovensku. Utocil na politickii spo-
fahlivosf slovenskych dostojnikov, co citefne narusalo
daldie perspektivne vdzby desko-slovenskej spoluprdce.
Fajtl totiz dokazal pomenovat nekompetentnosf viacer
ych slovenskych dostojnikov vo veleni a ich nedemokra-
ticky postoj к podriadenym. Tazko sa zmieroval s tym, ze
vmitornd pomery Slovdkov, a to aj v oblasti politickej spo-
fahlivosti, si mozu vyneSif len sami Slovaci. Mjr. Trnka
sa obdval ddsledkov jeho red! a ndzorov.
Dna 1. 11. pokracoval letecky vycvik. Lietalo sa vdak ud
neporovnatefne menej. Vsetci uz zacali citif, ze dochadza
к stagndcii vycviku. Na fudi nepriaznivo zaposobili aj
spravy о obsadeni stredneho Slovenska. Nalada bola vse
obecne zld. V jednotke sa objavili prvd priznaky rozkolu.
Cast muzstva ziadala len slovenskych velitefov, druha len
Przemysl 28. 10. 1944 - nddvorie cs. leteckej skupiny.
Osiava 26. vyrocia vyhlasenia cs. statu. ZTava: mjr. Julius
Trnka, mjr. Mikulds Guljanic a npor. Jan Samas
ceskych. Poddostojnici vzniesli neredlne pohadavky
v otazke velenia a povySovania. Rozhodne neslo о stav,
ktory by stmefoval spolodnd lisilie v boji proti nemeckej
armade. Navyse 3. 11. doslo к smutnej udalosti - havaro-
vala a smrtelne sa zranila posadka П-2 s trupovym d. 26.
patriaca 41. skolskdmu vycvikovdmu leteckdmu pluku,
v zlozeni - sovietsky npor. Lysov a slovensky palubny
strelec Ferdinand Chromek zo Sasinkova. Lietadlo padlo
do ulic Przemydla. Na miesto nesfastia odisiel kpt Wdg-
ner, ktory zistil. ze bezprostrednou pricinou leteckej ka
tastrofy bolo pretiahnutie lietadla a ndsledny pdd v dd
sledku straty rychlosti. Bola to prvd strata, ktoni utrpe-
la SVZ od preletu na sovietsku stranu.
225
SLOVENSKtlETECTVO
1444 VMS
V ten deft odpoludnia sa do Przemysla vrAtili z nAvStevy
u gen. Svobodu aj pplk. Budin a Skpt. KlAn. Na stab vycvi
kovej skupiny sa dostavili tiez dvaja sovietski dostojnici
od gen. Krasovskdho. Po veceri doslo к porade spomenu-
tych dostojnikov za licasti skpt. Fajtla. Jej ciefom bolo ur
cif dalsi postup pri reorganizovani vycvikovdho strediska
a pri zadeleni velitefskdho a lietajiiceho personalu doft.
Sovietski ddstojnici na poradu pozvali aj mjr. Trnku.
Pplk. Budin ho vsak vykazal z kancelarie, hoci sovietski
ddstojnici delegovani gen. Krasovskym trvali na jeho pri
tomnosti. Pre Trnku bolo Budinovo stanovisko nepocho
pitefnd. kedAe vSetky predchAdzajuce organizadnd price
vykonAval sdm a bol najlepsie zasvateny do vSetkych de-
tailov. Navyse dostal zAkaz kontaktovaf sa s gen. Krasov-
skym a s CSVM v Moskve. To bol dalsi dokaz snahy о je-
ho diskreditovanie a odstranenie z velitefskej funkcie vo
vycvikovej skupine, pripadne aj z funkcie velitefa niekto-
reho z planovanych leteckych plukov.
Na pozadi tychto dni ticho prebiehal vycvik - v skutoc
nosti naberal priamy kurz smerom к stagnacii Prve
orientacne lety na U-2 absolvovali aj dalsi slovenski pilo
ti presunuti z povstaleckdho tizemia. 5. 11. о 16.00 h slo-
venski vojaci pochovali F. Chromeka na cintorine v Prze-
Veliaci ddstojnici 3. ds. bit. let. pluku 1. CSZLD na letisku
Kroicienko 2. 4. 1945. ZTava: kpt. B. Kubica, skpt. A. Nav-
rAtil, sovietsky dostojnik NKVD por. Solovjev, velitef pln-
ku mjr. M. Guljanic, kpt. J. Niznansky a kpt. K. Klusdcek
mysle a о defi neskor mal polireb aj sovietsky pilot. 0 dva
dni nato mjr. Trnka na rozkaz pplk. Budina oficiAlne od-
ovzdal velenie Vycvikoveho strediska cs. letcov v ZSSR.
U2 11. 11. pplk. Budin svoje rozhodnutie zmenil. Gen.
Krasovsky ho totiA vymenoval za velitefa cs. leteckej sku-
piny v ZSSR. ktord bola sluzobne a materialne podriade
nA 1. CSAZ. Za nacelnika stAbu novovytvorenej jednotky
bol vymenovany skpt. Klan. Mjr. Trnka bol povereny i na-
dalej vedenim vycvikovej skupiny s prAvomocami velitefa
pluku. Cs. leteckej skupine boh podriadene vsetky cs. le-
teckd jednotky. ktord sa nachAdzali v priestoroch soviet
skej 2. leteckej armAdy. t. j.
a) uz zorgamzovane jednotky (1. CSSLP v ZSSR a vycvi-
kovA skupina cs. letcov v ZSSR),
b) jednotky. ktorych organizAcia sa buduje (2. cs. stihaci
letecky pluk, 3. cs. bitevny letecky pluk)
Navrh stAbu 2. leteckej armAdy (2. LA) predpokladal
existenciu dvoch stihacich a jedneho bitevneho pluku 1.
ds. stihaciemu leteckemu pluku mal i nadalej velif skpt
Fajtl, 2. ds. stihaciemu leteckemu pluku mjr. 1. Haluzicky
a 3. cs. bitevnemu pluku mjr. M. Guljanid. Rezerva pilo
tov pre bombardovaci pluk bola vefkA. Slovenski letci za-
radeni do jeho pripravovanej Struktiiry zacali iba s teore-
tickym vycvikom pod vedenim vlastnych instruktorov.
Viaceri piloti mali bohate skiisenosti s pilotAiou dvojmo
torovych lietadiel.
Dna 16. 11. sa bitevni letci presunuli opaf do Stubna. NA
lada medzi slovenskymi dostojnikmi a podddstojnikmi
bola stale rozbiirenA. Opat doSlo vo viacerych pripadoch
к odnuetnutiu poslusnosti a nastupu do sluzby, do mjr.
Trnka riesil disciplinArnymi trestami. 0 vzniknutii situA
ciu sa zacali zaujimat spravodaj skd orgAny 1. ds. armad-
neho zboru. ktord do vycvikoveho strediska vyslali na re-
kognoskAciu kpt. SemencAka. Do vycvikovdho strediska
medzitym zacali prichadzaf z fvovskej nemocnice prvi vy-
lieceni prislusnici leteetva, raneni pocas povstaleckych
bojov.
V nedefu 19. 11. 1944 doAlo к zbytocnej tragedii. Por.
Markech si pri neopatrenej manipulAcii s revolverom
prestrelil hrudnik v blizkosti srdca. Jeho stav bol vAAny.
Dfta 22.11. ho operovali vo vojenskej nemocnici. Pre faz-
kii infekciu a nedosledne vysetrenie rozsahu priestrelu
rano 23. 11. zraneniam podfahol. Pochovali ho 25. 11. na
cintorine v PrzemyAle
Pretoze dna 27. 11. sa pocasie zlepsilo. kpt. Singlovid vy-
konal spolu so sovietskym instruktorom pat cvicnych le-
tov na lietadle U П-2. Vo vycvikovej jednotke sa zadinali
objavovaf probldmy so zAsobovanim, pretrvAval nedosta-
tok zabezpedovacieho personAlu, vodidov, aj automobi-
lov. Prehlbovala sa vzfahovA kriza medzi dostojnikmi
a poddostojnikmi. Mjr. Trnka si 28. 11. do dennfka zapi-
sal: „Je nutne nieco urobif. Nervozita v celom litvare je
neznesitefnA. Obavam sa, ie dojde к udalostiam, ktord
mozu maf dalekosiahle nAsledky. Analyzujeme s mjr. Li-
sickym a starsimi dostojnikmi situAciu a rozhodujeme sa
hlavne probldmy nastolif gen Svobodovi." Nasledujticeho
dna (29.11.) poziadali pplk. Budina о predvedenie dvoch
zAstupcov slovenskdho ddstojnickeho zboru ku gen. Svo-
bodovi. aby mu predostreli tieto aktualne probldmy:
1. Nekompromisne riesif otazky politickej spofahlivosti
slovenskych prisludnikov leteckej skupiny vzhfadom
na ich doterajsiu dinnosf.
2. Zabezpecif zAsadnii spoluiicasf SlovAkov na budovani
a organizovani cs. jednotiek.
3 Vyriesif interpersonAlne vzfahy medzi poddostojnikmi
z povolania v cs. zahranidnej armade.
Pplk. Budin sa usiloval uthnif tieto rozpory. Rozhodol sa
preto. ze jednotlivi zAstupcovia budii ku gen. Svobodovi
predvedeni az po jeho pisomnom siihlase.
Na 2. 12. 1944 о 16.00 h bolo do Przemydla zvoland dos
226
st.ovixskeli iн rvo
1444 - |945
tojnicke zhromazdenie slovenskych dostojnikov. Boli
о tom informovanf aj ddstojnici 1. CSSLP v Przeworsku.
Do pluku uz boli zaradeni piloti vycviceni v prvej etape
a prelietnut! letci z povstania. Informdcie о zhromazdeni
dostali aj letci 3. cs. bitevneho pluku v Stubne. Mjr. Trn-
ka hadal pplk. Budina о povolenie ..glzistickdho" zhro-
mazdema. Poziadal ho siicasne, aby zhromazdeniu ako
velitel celej leteckej skupiny predsedaL Ten to vsak od-
mietol. Zhromazdenie zakdzal, dim zmaril moznosf, aby
si gA^isti zvolili zastupcov na rokovanie s gen. Svobodom.
Pplk. Budin urcil na toto stretnutie mjr. Trnku a mjr. Li
sickeho. Ti dostali vyhlasenie gazistickeho zboru podpi
sand 64 letcami, ktori siihlasili s tym, aby ich zastupova
li. ESte 2. 12. 1944 obaja odcestovali autom na stab gen
Svobodu. Ten ich prijal nasledujiici deft. Vo vSetkych ha-
dostiach im ochotne vysiel v ustrety. Okamzite nariadil
ustanovit' komisiu, aby vySetrila v§etky pripadnd politic
кё obvinenia slovenskych prislusnikov leteckej skupiny.
Konusia mala styroch zvolenych zdstupcov zo zboru gd-
zistov a jedndho zastupcu bez hlasovacieho prava urcil
gen. Svoboda. Siicasne ihned nariadil rieSit aj ргоЫёту
povysovania poddostojnikov. Prikazal vypracovaf prisluS-
пё nivrhy Praktickym riesenim otazok spoluiicasti Slo-
vakov na organizadnych pricach pri budovani ds. jedno-
tiek poveril mjr. Lisickdho a kpt. Obucha. Ti okamzite od
cestovali к CSVM do Moskvy a posurili riesenie a preko
navanie vsetkych organizadnych probldmov.
Obidvaja ddstojnici sa do Przemysla vratili veder 5. 12.
Na druhy deft doslo к dalSej leteckej nehode, pri ktorej
prisiel v Przeworsku о zivot slovensky prislusnik 1.
CSSLP des. Jozef Sic z Kosic, ktory sa ako prislusnik ma-
darskej armady dostal na vychodny front, kde v roku
1943 prebehol na sovietsku stranu spolu s viacerymi Slo-
vakmi. Z Buzuluku presiel do pilotnej skoly vo Vjazni-
kach. Odtial ho medzi prvymi absolventmi poslali na
front a 1. 12. 1944 dorazil к 1. CSSLP. Mal uz nalieta
nych vyse 100 hodin, a preto bol zaradeny к operadnym
pilotom. Na malom letisku v Przeworsku. ktoreho 900 m
dlhi VPD s hrbofatym povrchom si vyzadovala, hlavne
pri pnstati. vefku pozornosf. drzaii hotovosf pri ochrane
letiska starSi, skiiseni piloti 1. CSSLP. Okrem toho den-
ne precvicovali bojove zostavy a orientadne lety. 6. 12.
absolvoval J. Sid cvidny let ako cislo V. Djacuka. Po star
te. kratko po zasunuti podvozka, stroj este bez dostatod
nej rychlosti vykonal vo vyske 150-200 m stupavii zatac-
ku. Lietadlo vzipati stratilo rychlosf a zrutilo sa priblii
ne 800 m od letiska. Pri ndraze vybuchlo palivo a pilot
uhorel, Nasledujiici deft mal na miestnom cintorine po
hreb so vsetkymi vojenskymi poctami.
V deft smrteTnej havarie J. Sica zvolal pplk Budin do Pr-
zemysla na 16.00 h dostojnicke zhromazdenie. Do komi-
sie boli jednohlasne zvoleni mjr. Lisicky. mjr. Haluzicky.
kpt Kubica a kpt. Koiembus. Vyhrady к osobe mjr. Lisic
kdho mal iba kpt Koza. odmietol vsak udaf dovody Mjr.
Lisicky ozrejmil okolnosti neuskutodneneho i zrealizova-
neho odletu kpt Kozu na sovietsku stranu. Ozrejmil aj
to, ako pred prvym neuskutocnenym odletom Koza vo-
pred zinkasoval finandnii odmenu 20 000 Sk. Komisia
okamhte zacala intenzivne pracovaf a zbierat pisomnd
informacie od vsetkych slovenskych prislusnikov letec-
kej skupiny. Len do 13. 12. 1944 prisiel do PrzemySla
plk. Talsky s tromi dalSfmi ddstojnikmi. sam sa ujal
predsednictva v komisii, ktora 16. 12. veder oznimila vy
sledok vySetrovania Za politicky nespofahlivych boli vy-
hlaseni kpt GaSparovid, kpt. R. Galbavy a npor. Fratric.
U ostatnych gazistov komisia nezistila ziadne ddvody ne-
spofahlivosti. Nepodanlo sa vSak diskreditovaf mjr. Trn
ku Zavery vysetrovania vyriesili a upokojili situaciu
v jednotke do takej miery. ze v budiicnosti mohla plnif
vsetky bojovd lilohy.
Cela ceskoslovenski letecki skupina presla 7. 12. do
podriadenosti 8. leteckej armady. do treba povazovaf za
vyznamnu skutocnosf V ten isty den prisiel do Prze-
mysla aj gen. Samuchin so svojimi ddstojnikmi. Mali sa
oboznamit's dovtedajSou dinnostou leteckej skupiny a na
mieste promptne vyriesif vsetky t'azive organizadnd
a personalne ргоЫёту. aby sa uz nemohli vyskytnuf pri
vystavbe 1. cs. zmiesanej leteckej divizie a pri formovani
jej veliaceho sthbu. Aj preto 11. 12. 1944 pn§lo do Prze
mysla desaf sovietskych dostojnikov poverenych roznou
organizacnou cinnosfou v leteckej skupine. Po prichode
oznamili. ze bombardovaci pluk s lietadlami Pe-2 nebude
zriadeny (vydleneny personal mal byf rozdeleny medzi
jednotlive letecke pluky). Gen. Samuchin oznanul 15. 12.
mjr. Trnkovi jeho vymenovanie do fiinkcie zastupcu veli-
tefa divizie. Mjr. Trnka z ruk pplk. Budina prevzal rozkaz
od gen. Svobodu. v ktorom sa dodital, ze do tejto funkcie
bol menovany po spolocnej dohode velitefa 1. CSAZ a sta
bu 8. leteckej armady (8. LA). Za velitefa divizie bol urde
ny pplk. Budin, za nidelnika Stlbu skpt. Klan a za
inspektora lietania kpt. Palenidek. Rozkazom bolo urde
ne aj obsadenie dalsich dolezitych funkcii v jednotkach
divizie.
Vsetky organizacnd price sa skondili do 16. 12. 1944.
V ten den stab gen. Samuchina odisiel z PrzemySla. Na
zaklade rozkazu velitefa 8. LA z 18. 12. sa velitefovi 1.
CSZLD v ZSSR pplk. Budinovi nanadovalo sformovaf
к 25. 1. 1945 tieto leteckd, spojovacie a zabezpecovacie
jednoty divizie: Velitefstvo 1. CSZLD. 1. ds. stihaci letec-
227
SI.OVlSSKtLETECTVO
1944 <445
ky pluk (vclenif ho do stavu divizie). 2. cs. stihaci letec
ky pluk. 3. ds. bitevny letecky pluk. 5. ds. samostatnd
spojovaciu rotu. vojenskii polnu postu c. 3180, 1. cs. po-
jazdne leteckd dielne.
Divizia mala byf postaveni na pine stavy podia vojnovych
tabuliek. Mjr. Trnka obdrzal 20. 12. rozkaz na hkvidAciu
Vycvikovdho strediska cs. letcov a na zriadenie stAbnej
roty divizie. VSetky jednotky divizie boli siistredene
v priestore Przemysla (1. pluk v Przeworsku, 2. pluk
v PrzemyAle a 3. pluk v Stubne). Nastala tuha zima. bli
zili sa Vianoce, Bolo potrebnd vypracovat kalkulAcie pod-
tu lietadiel. pohonnych hmot. vycvikovych osnov; urcif
pocty potrebnych instruktorov. vykonaf mnozstvo organi-
zacnej price a vyriesif ubytovanie jednotiek a Stibov. Cas
rychlo utekal, nadisiel Silvester 1944. V jednotkach divi-
zie boli slAvnostnd vecere spojend s kultiirnym progra
mom. Vefky uspech malo vystupenie aSpirantov 3. ds. bi-
tevndho pluku. ktori parodovali kpt. Kozu a jeho ..aktivi-
tu" pri preverovani politickej spolahlivosti letcov i jeho
tiizbu dosiahnuf hodnosf majora. Eudia vsak boli mysl'ou
hlavne pri svojich blizkych doma.
Od 2. 1. 1945 zadali prichidzat к divizii prvi sovietski
dostojnici, prideleni na rozne technicke funkcie. Stab di-
vizie dostal 3. 1. spravu z velitefstva 8. LA. ktord divizii
pridelilo 4 lietadli s dvojitym riadenim Ula-5 z Pemzy.
Velenie ziadalo vybavif ich prelet. V sprAve sa e§te uvA
dzalo, ze poobede toho istdho dna majii priletiet dalsi so-
vietski instruktori lietania. Veder pplk. Budin nariadil
zatkniif kpt. GaSparovica a npor. Fratrica za ich cinnosf
na Slovensku. RAno 5. 1. velitef divizie odvolal z funkcie
Prislusnici 1. ds. stfh. let. pluku na letisku Skomorochy pri
Zitomire 31. 1. 1945. Nahrievanie motora lavocky. ZTava:
ppor. S. Hlucka, srtm. E. Dobovodsky a ppor. L. Srom
zastupcu velitefa divizie mjr. Trnku a oznamil mu rozhod-
nutie gen. Svobodu, aby odisiel na StAb 1. CSAZ. Mjr. Trn-
ka odovzdal funkciu mjr. Lisickdmu a informoval inipek-
tora lietania kpt. PAlenidka о stave a rozpracovani vycvi-
ku. Toho istdho dna (5. 1.) dorazila do PrzemyAla skupi-
na ds letcov a pozemnych specialistov z Anglicka. Viedli
ju Skpt. Studeny a Navratil.
Mjr. Trnka odcestoval 10. 1. autom na Stab zboru do Me
dzilaboriec, kde sa od gen. Svobodu dozvedel, ie о niekof
ко dni pricestuje komisia SNR, aby vysetrila okolnosti
odletu celej SVZ na sovietsku stranu. Vysledky setrema
postiipi SNR, ktora potom rozhodne о jeho dalsom zara-
deni.
Hoci januArove podasie nebolo vdbec priazmvd. vycvikovy
program musel pokracovaf Mjr. Stardenko preskiisal 16. 1.
npor. Gurskeho, rtm. E. Pivarceka. J. Holku a 0. Haulisa
na instruktorov pre lietadla П-2. S rovnakym ciefom pres-
kiisali 19.1. dalsich osmich stihadov 1. a 2. stihacieho plu-
ku na lietadlAch La-5FN. Kpt. PAlenicek bol menovany za
skiisajiiceho instruktora praktickdho lietania pilotov
1. CSZLD v ZSSR. Vsetci novovymenovani inStruktori lie-
tania sa ihned zadali podiefat' na vycviku pilotov.
Dna 25. 1. v zmysle nariadenia pplk. Budin hlAsil gen.
Svobodovi sformovanie 1. CSZLD s tym, ze 1. ds. stihaci
letecky pluk bude mat 3 perute lietadiel La 5FN a 32 pi
lotov, 2. ds. stihaci letecky pluk 3 perute lietadiel La 5FN
a La-7 a 32 pilotov, 3. ds. bitevny letecky pluk 3 perute
lietadiel П-2. 40 pilotov a 42 palubnych strelcov. Okrem
toho mal ka2dy stihaci pluk po troch prislusnikoch StAbu
a po 15 prislusnikoch technickeho personAlu. V bitev-
nom pluku tvorilo technicky personAl 44 fudi. Kazdy
pluk mal v zAlohe po troch pilotoch. troch palubnych
strelcov a po 59 prisluSnikoch pozemndho personAlu.
Uvedend disla predstavovali tabufkovd podty. Skutodny
stav lietajiiceho aj pozemndho personalu bol ni2§i. Do pl-
ndho stavu divizie chybalo este 147 osdb. LeteckA techni
ka bola takmer na plnych poctoch. PretrvAval akutny ne
dostatok pilotov s ukoncenym preJkofovacim vycvikom.
Niektori stihaci i piloti Aturmovikov dosiahli Atatiit ope-
radneho pilota a2 v den zacatia bojovej dinnosti celej di-
vizie. 14. 4. 1945 mal 1. cs. stihaci letecky pluk 19 ope
racnych pilotov a 34 lietadiel. 3. cs. bitevny pluk 24 ope
racnych posAdok. Dalsi styria stihaci a styna bitevni pi-
loti dosiahli tento statiit az pocas bojov v ramci Ostrav-
skej operAcie. takze sa stihli este zapojif do oslobodzova
cich bojov. Vycvik a doskolenie stihacich pilotov prebie-
hal v 2. ds. stihacom leteckom pluku Jeho podetny stav
sa prisunom letcov a ziakov SLD z povstaleckdho lizemia
Slovenska znacne rozrAstol. Rady letcov rozsirili aj pilo-
ti presunuti na dokoncenie preskolenia od 1. ds stihacie
ho pluku. co si v ich pripade vyiadovalo viac casu. Preto
bolo rozhodnutd vytvorif nAhradnii peruf, ktorA znadne
ufahcila vycvik a doskolenie 2. ds. stihacieho pluku i ce
lej divizie.
Piloti 1. ds. stihacieho pluku. ubytovani v Przeworsku,
u2 5. 1. 1945 prelietli vSetky lietadlA bliiSie к frontu na
letisko v PrzemyAle Pretoze pilotov bolo mAlo, takmer
kazdy prelietol po dva stroje.
V januAri a vo februAri 1945, ak to poveternostnd pod-
mienky a snehovA pokryvka len trocha dovofovali, piloti
pluku precvidovali starty a pristAtia, vzdusne siiboje
a orientadnd lety. Na svoju operadmi dinnosf v rAmci 3.
perute 1. ds. stih. let. pluku sa pnpravoval aj rtm. V.
DrAb. Na preskolenie na sovietsku techniku sa dostal ai
5. januara. Niekofko letov s nAcvikom startu a pristAtia
vykonal na stroji Jak 7 d. 37. So sovietskymi inStruktor
nu por. Zacharovom a Slusarovom ich absolvoval pit.
V dhoch 2. a 3. februAra s ppor. Skopalom dalsie lety na
228
о
1944
SI.OVENSK
ULa 5 ё. 14 a ULa-5 c. 15. Vzapati na to letel dvakrat
s kpt. Palenickom na preskiisanie. Dna 3. 2. vykonal 6
samostatnych letov. Tohto vynikajiiceho pilota s bohaty-
mi frontovymi sktisenosfami okamzite prevelili к 1. cs.
stihaciemu leteckAmu pluku.
Na porade velenia I. CSZLD bolo 15. 2. 1945 rozhodnute,
ze sa 1. cs. stihaci pluk presume do Krosna. Pre trvaly
nedostatok pilotov sa opakoval januArovy spdsob prele
tov. K. Geletko prelietol 20. 2. La 5FN ё. 07 a 21. 2. sti
Na letisku Iwonicz pri Krosne 7. 3. 1944. ZTava: letovod 1.
CSZLD mjr. F. Rypl, zastupca divizie mjr. M. Lisicky, velitel
2. cs. stih. let. pluku mjr. I. Haluzicky. velitel divizie pplk.
L. Budin a velitel' 3. ds. let. bit. pluku mjr. M. Guljanic
hadku c. 52. V. DrAb prelietol lavodky Cislo 31 a 45. Pre
lety sa uskutocnovali vzdy vo dvoch skupinach. Pre pras
knutii brzdovii hadicku sa so startom v druhej skupine
omeAkal K. Farsky Po oprave sa ihned pripravil na Start.
Velitel pluku skpt. F. Fajtl, ktory zostal v Przemysle. aby
presun riadil, mu „priatelsky- pohrozil, ze ak zakufruje,
Pocas oddychu v Kroscienku pri Krosne 25. 3. 1944, Ztava:
zastupca velitela 1. cs. stih. let. pluku kpt. let. E. Koza, npor.
let. S. Galbavy, npor. let. J. Gursky a cat. let. K. Farsky
tak ho z pluku vyradi. Ddvodom na taketo upozornenie
bol fakt, ze pri podobnom prelete uz zabhidili bitevne П-
2 pilotovane slovenskymi letcami Pilot vsak Skpt. Fajtla
ubezpecil, ze sa tak nestane. Po starte pilot zistil, ze
vsetko je zaviate snehom, cesty i rieka San a ze тара mu
nepomoze. ZostAval jedine kompas, na ktory sa pine spo
lahol. Po krAtkom case v diaTke zbadal Karpaty a po chvf-
li aj cietovA letisko. Prelet napokon ani nebol taky naroc-
ny na orientAciu ako na zvysenu opatmosf pred moznym
prekvapivym litokom nemeckych stihaCov. K. Farsky na
sadil na pristatie. hladko zvlAdol manever a zaroloval na
stojisko к svojej skupine. Po odpocinku sa piloti pluku
veCer 20. 2. presunuli na dvoch Studebackeroch spat do
Przemysla. aby na druhy den popoludni opaf v dvoch sku
pinach prelietli zvySnA stroje do Krosna.
Nadisiel marec. SilnA a mimoriadne dlhA snehovA burky
riadne vyskiisali nervovu siistavu letcov na krosnian-
skom letisku Na plochu letiska naviali vyse 70 cm vyso-
kA zAveje. Takmer 12 dni vAetci prislusnici stihacieho
pluku pravidelne odpratavali sneh z povrchu VPD (plo-
chu vyuzival aj sovietsky bombardovaci pluk vyzbrojeny
lietadlami Boston). Snehovu kalamitu pomahali zvlAdaf
obyvatelia z najblizsich dedin. Len Co bombardovaci pluk
odletel na bojovu operAciu a poveternost’ to dovofovala,
stihaci piloti usilovne lietali. Takych prilehtosti vsak bo
lo velmi malo. Islo vacsinou о 5-8 startov a pristAti a je-
den dlhsi let v stvorclennom roji. Podmienky sa zlepsili
ai koncom marca. To sa ui bliiilo operaCnA nasadenie 1.
CSSLP. ZaCiatkom aprila 1945 sa zintenzivnil nAcvik le-
tov v dvoj- i stvorclennom roji. Od 5. do 6. 4. piloti absol
vovali 2-3 ostre strelby na pozemne ciele, po ktorych na-
sledovali cvicne suboje v dvojclennych rojoch.
Dna 6. 4. dostal velitel 1. CSZLD pplk. Budin rozkaz od
velitela 8. LA genplk. V. N. Zdanova, aby sa 1. CSSLP a 3.
cs bitevny pluk presunuli na letisko do Katovic. Spdsob
preletov sa opakoval Tentoraz v trupoch lavociek niekto-
ri piloti prevazali aj mechanikov. Odlet 1. skupiny bol sta-
noveny na 8. 4. K. Farsky viezol sovietskeho mechanika
Starosvietskeho, ktory pocas 60-minutovAho letu lezal
v trupe stroja medzi lankami riadenia. Pre pripad napad-
nutia nepriatelskym stihacom mal pilot premysleny uhyb-
ny manAver s prechodom do prizemnAho letu. aby tak as
pon trochu chrAnil zivot mechanika. К mcomu vsak nedo
slo. Ale rtm V. Drab uz nemal pri pristati na makkom po
vrchu letiska takA St'astie. Pri dosadnuti lavocka c. 52 na-
behla na nedAvno zasypami jamu s nezhutnenym povr-
chom a doslo к poskodeniu podvozku. Ostatni piloti pris-
tAli v poriadku. Ako posledny z 1. skupiny pristal rtm. K.
Geletko s lavockou c. 18. Posledny presun na operaCnA le-
tisko v blizkosti frontu cakal oba pluky 13. 4. 1945. Uz
tradicnym spdsobom prelietli stihaCi z Katovic na letisko
Poremba Kazdy prelietol po dve La-5FN.
Stihaci pluk mal к dispozicii tychtol8 operaCnych pilo
tov: Fajtla. Kozu, ChAberu, DobrovodskAho, Goralika. So
lara, Sroma. Vendla. Jasika, Setvaka, Skorvanka, FarskA-
ho, Skopala, DrAba, Ondrisa, Geletku. Sokola a Kostika.
К 1. CSSLP boli zaradeni na dokoncenie preSkolenia, vy-
cviku na zdokonalenie a dosiahnutie statutu operaCneho
pilota aj piloti s menAimi skiisenostami. К pluku postup
ne prichAdzali aj dalsi letci prepraveni z povstaleckeho
uzemia Slovenska. S prvymi letmi sa zaCalo po dlhej pres-
tavke az 18. 1.1945. Okrem mych pilotov lietal i npor. S.
229
Sl.(IVKVSKKtin<TM>
1*Ц • 1*45
Galbavy. Po cviAnych novembrovych letoch na Jak-7
a Jak 1 eSte z roku 1944 sa konecne dostal aj na presko-
lenie na stihacky La-5FN. So sovietskym instruktorom
npor. Zacharovom absolvovali 4 starty a pristAtia na lie
tadle ULa-5 A. 14. Koncom mesiaca uz lety vykonaval
s npor. ChAberom. 31.1. ho cakalo preskusanie s kpt. PA-
lemckom. Potom nasledoval vycvik na bojovych La-5FN •
samostatnA starty a pristAtia a lety v zAnach. Na vycvik
pouAivali piloti pluku okrem inych aj lietadlA La 5FN
s trupovynu Aislanu 12. 17, 45, 52. 69 a ULa- 5 A. 14, 15
a 42.
Dna 13. 4. priletelo 16 neoperacnych pilotov 1. CSSLP
z Katovic do Poremby na palubAch La-5FN, ULa-5 a U-2.
Npor. §. Galbavy letel s por. L. Sromom na Ula-5 A. 15.
Rtm. §. Kovalinka odletel na U-2 z Krosna do Krakova
a odtial 14. 4. do Poremby. Vo vycvikovom stredisku Dol-
ne Miedzyrzecze letci pokracovali v stihacom vycviku
a v zdokonalovanl bojovAho umenia na La-5FN. Vycvik
viedli srtm. Jasik a kpt. PAleniAek. Stihaci najskAr absol
vovali krAtke okruhy, ostrA zatAcky a cvicnA siiboje. Stu-
ped vycviAenosti bol u kazdAho z nich rozdielny. V tejto
skupine bol aj npor. Michal Minka. Po stiahnuti jeho ro
ty ziakov SLD z bojov pri Turdeku a na Skalke stihol sa
este 12. 10. zastavif u manzelky a rozlucit sa 13.10. pred
odletom na sovietsku stranu. Pani Minkova, v zlej pred-
tuche, manzela od odletu odhovarala. MArne. V Prze
mysle M Minku zaradili к 1. CSSLP na funkciu spravo
dajskAho a navigaAnAho dostojnika pluku.
Minka medzi prvymi pilotmi z tejto skupiny dosiahol sta-
tut operacnAho pilota. Na svoj prvy bojovy let s ulohou za-
bezpecit' stihaciu ochranu lietadiel П-2 v priestore Zabel
kau sa dosledne pripravoval. BitevnA lietadlA 20. 4. 1945
odStartovali, za mini aj stihaci na La 5FN. Mechanic! vy-
sunuli zo stojiska lietadlo P. CavojskAho П-2, na ktorom
sa prave chystali vymenif poskodeny motor. Stroj M, Min
ku zrazu vybocil zo smeru a nitil sa priamo na opravova
La-5FN 2. stihacieho pluku na letisku Poremba 26. 4. 1945
ny sturmovik. Minka sa ho snazil preskocif, zachytil
vsak kridlom lavocky о vrtuTu П-2 a havaroval. Pohreb
mal 24. 4.1945 na cintorine v Brzezce. Zhodou okolnos
ti osudu sa prave v ten den narodil jeho syn Michal. Vac
sina pilotov z tejto skupiny do bojov о Moravsku brAnu ui
nezasiahla.
Prislusnici 2. As. stihacieho leteckAho pluku absolvovali
vycvik na letisku Balice pri Krakove Ako inStruktori lie
tania tam posobili npor Stehlik a por. Sticka. Na vycvik
sa pouzivali ULa-5 c. 17, 52 a 89. Z lietadiel La-5FN. na-
priklad stroje C. 12. 49. 63. 90 a z La 7 t. 10. 31. 33, 49,
65. 71. 85.
Aj pri Krakove smrf zakosila v radoch slovenskych let-
cov. Dfta 27. 4. zacinala cviAnA lety dvojica stihacov rtm.
J. Jakab a rtm. Julius Mudron. Pri ndcviku vzdusnAho sir
11-2 z 3. As. bitevnAho pluku na letisku v Katoviciacb
boja sa Mudron dostal do vyvrtky. ktorii nestihol vybrat.
Jeho stroj sa zriitil do blizkeho lesa pri letisku a explodo-
val. Pilot zahynul.
Rtm. J. Jakab, ktory sa v 2. cs. stihacom leteckom pluku
preskoloval na stihacie La-5FN a La 7. vykonAval aj ku
nArne lety na lietadle Fw 58, s ktorym preletel 25. 10.
1944 z letiska Tri Duby do Przemysla. Zalietal ho na tra-
ti Krakov - Katovice - Krosno - Balice - PSina pre potre
by kuriernych letov a na dopravu dostojnikov 1. CSZLD.
Od 11. 3. zacal lietat' naostro. Za tym ilcelom lietal aj na
Junkerse W34. ktory pdvodne patril Kombinovanej letke.
Oba stroje zostali po skonceni vojny v zostave parku di
vizie. Dostali sa spat na Slovensko a este dlho po vojne
sluzili na kuriArne lety.
Piloti 3. As. bitevnAho pluku boli rozdeleni do dvoch sku-
pin. Prvii tvorili piloti vycviAeni na tieto lietadlA u2 v je-
seni 1944 (boli pripraveni na nasadenie na Slovensku).
Druhii skupinu tvorili piloti zaAleneni к bitevnikom po
prilete z povstaleckAho tizemia Slovenska. Pre nich bolo
organizovanA dalSie preskolenie a zdokonalovanie pilotA-
ze. Pod vedenim slovenskych instruktorov zacali sa v do-
poludftajSich hodinAch 25. 1. 1945 na lietadlAch UI1-2
s trupovymi A. 21a 23 prvA starty a pristatia vratane po-
vinnAho kratkeho okruhu nad letiskom vo vySke 300 m.
Piloti vykonali po 3-6 letov, v trvani 6-14 miniit. S rovna
kou intenzitou pokraAovali aj 26. januAra. Po absolvova
nl dalsich 4 letov na lietadle s dvojitym riadenim prislo
na rad preskusanie sovietskymi instruktormi npor. Ka
linkinom a Andrejevom. Kratko nato piloti presadli do
bojovych П-2 a este toho dna vykonali v priemere po 4 sa-
mostatnA krAtke lety.
Od 31. 1. sa do vycviku zapojila Aasf pilotov prvej skupi
ny. Najprv jednym az dvoma letmi s instruktormi na cviA
nych 1Ш-2 a potom samostatnymi letmi s nAcvikom Star-
tu a pristAtia. Od 1. 2. vycvik oboch skupin uz prebiehal
spolocne. Lietali uz kompletnA posadky (piloti i palubni
strelci). Denne sa precviAovali zatAcky. SpirAly, zAnovA le
230
SI OVESSKELUKITVO
1444 - »М5
ty a lety v dvoj i stvordlennych rojoch. Takto sa lietalo az
do 9. 2, kym podasie nezastavilo vycvik. Bitevny pluk mal
v tom case 34 bojovych П-2 a dva spomenute UH-2.
Dna 20. 2. 1945 sa cely pluk presunul v 4-clennych ro-
joch v letovej hladine 600 m z Przemysla na letisko Iwo-
nicz pri Krosne. Rovnako ako stihaci aj niektori bitevni
piloti museli prelietnuf po dve lietadla. pretoze pluk mal
iba 24 kompletnych posadok Napriklad rtm. Bornemisa
spolu so strelcom Sidovskym 20. 2. prelietli do Krosna
lietadlo 11-2 6. 18868111. vecer sa pilot vrdtil do Prze-
mysla a 21.2. о 16.25 h odstartoval s dalsim II 2. V Kros
ne pristal po 35-mintitovom lete. Poslednd tri stroje pre
lietli piloti az 6. 3. Veducim roja bol kpt. Singlovic, ktory
pilotoval П-2 d. 12465.
Marcove pocasie bolo nepriaznivd aj pre bitevnikov.
V dnoch 6.. 7. a 9. 3. stihli piloti vykonal! iba kratke star
ty a pristatia a lety v rojoch. 11, 3. sa niektori z nich pod
robili preskiiSaniu na UI1-2 na letisku v Krakove. Okrem
inych sa preskiisaniu podrobil aj kpt. Singlovid. ktory
pod dohladom sovietskeho mjr. Mozejka absolvoval jeden
kratky let v letovej hladine 300 m, po nom druhy 50-mi
niitovy let vo vyssej hladine 800 m s preskiiSanim bojo
vych zatddok a naletov.
К dalsim letom sa 3. Cs. bitevny pluk dostal 31 po 29. 3.
Islo о zdnovd lety. ktord pokracovali denne az do 3.4. let
Skupina La-5FN 1. cs. stihacieho pluku na letisku Porem-
ba 26. 4. 1945
mi v rojoch a cvicnymi naletmi na pozemnd ciele pomo-
cou navadzania pozemnou radiostanicou. Pretoze sa uz
schylovalo к bojovemu nasadeniu pluku. posadky vyko
nali od 3. do 6. 4. v priemere 6-7 ostrych strelieb na po-
zemnd ciele spojenych s bombardovanim Piloti zaCali nA-
lety z vysky 800 m, ktord ukoncili vo vyske 400 m. Po
sadky absolvovali cely vycvik na П-2 vyr. C. 12368,12371,
12400, 12465, 12506. 12511, 12564, 188 68 111, 188 41
<Y". v ai akdi&d d^astiwcd.
Po lispesnom absolvovani zaverecneho bombardovania
a ostrych strelieb sa bitevni piloti s lietadlami presunuli
z priestoru Krosno Iwonicz do Katovic. Odlietali po let-
kAch, vzdy s 8 lietadlami Niektori sa 11. 4. vrAtili do
Krosna na palubach lietadiel Po-2, aby prelietli zvysnd
stroje. Dna 13. 4. sa presunul cely pluk z Katovic na pri
frontove letisko Poremba. odkial mali operacne zasahovaf
proti nepriatelovi. Niektori piloti vyuzili hetadla Po-2
Npor. let. Michal Minka
opaf na prelietnutie zvySnych 11-2 do Poremby. Takyto let
uskutocnil aj rtm. Bornemisa. Len co о 12.58 h pristal
s palubnym strelcom Sinovskym v Porembe, о 16.30 h od-
letel na Po-2 pilotovanom prap. E. Cechom do Katovic po
dalsi 112 - uz bez palubndho
strelca, Posadky, ktord neob
drzali operacny statut, sa pre-
sunuli s pilotmi 1. cs. stihacie-
ho leteckdho pluku na letisko
Dolne Miedzyrzecze. kde na
troch П-2 a jednom UH-2 po-
kradovali vo vycviku. Styria pi-
loti tejto skupiny stihli ukoncif
vycvik a dosiahnut' Statut ope-
racndho pilota do konca bojo
vych operacii 1. CSZLD.
Od zaciatku januara 1945 az
do operacneho nasadenia 1.
CSZLD do bojov doslo v 3. Cs.
bitevnom pluku к niekolkym havariam. Kpt O. Fend 1.
2 pre poruchu podvozka nudzovo pristal ,.na brucho“.
Npor. Vyrostko a rtm. Pivardek pri prelete 21. 2. kvoli
strate orientacie midzovo pristali pri meste Mielec. Por.
Kordos 1. 3. rozbil lietadlo pn pristdti na letisku Iwonicz.
9.3 Z bojovych operAcii 1. CSZLD
о Moravsku brinu
(J. Stanislav, V. Klabnik)
Vieme uz, ie organizacna vystavba 1. CSZLD sa skondila
25. 1. 1945 v Przemyde podia rozkazu velitela 1. CSAZ
v ZSSR gen. L. Svobodu a rozkazu velitela 8.1-A genpor
Zdanova. Jej zakladom sa stal 1. Cs. stihaci letecky pluk
Zvolensky. Jeho 1. a 2. peruf, preriedend pocas SNP, do-
plnili z radov slovenskych letcov. ktori odleteli do ZSSR
uz koncom augusta 1944 z letiska Vysna SebastovA pri
Presove. prislusnikmi Kombinovanej letky. letcami boju
jticimi pocas SNP v pozemnych jednotkach na roznych
tisekoch povstaleckdho frontu a napokon letcami. ktori
Prehliadka pilotnej kabiny pocas slavnostndho nAstupu na
letisku Poremba 26. 4. 1945
presli specialnym precviCenim na sovietske hetadla v le-
teckej skole vo Vjaznikach ci v inych ucilistiach. Tretia
peruf 1. Cs. stihacieho leteckeho pluku (uz koncom okto
231
SLOV K.NSkl.MTMTVO
1ЧЛ4 • V»4<
bra 1944 bola na plnych stavoch) sa stala jadrom pri vy
tvoreni 3. cs. Sturmovdho pluku divizie.
1. CSZLD teda tvorili: 1. cs. stihaci letecky pluk Zvolens-
ky (velitel skpt. F. Fajtl), 2. ds. stihaci letecky pluk (veli-
tei mjr I. Haluzicky) a 3. ds. bitevny letecky pluk (velitel
mjr. M Guljanid). Velitefom divizie sa stal pplk. L. Budin,
nadelnikom stdbu Skpt. J. Klan, sturmanom divizie pplk.
F. Rypl a osvetovym dostojnikom kpt. Kohout.
Po sformovani divizie nasledovalo hiiievnate gradovanie
vsetkych prdc, aby ds. letecky iltvar mohol dosiahnuf v do
najkratsom case plnii bojovu pripravenosf a pohotovosf.
Ako ui vieme. Cechov a Slovakov nebolo toiko. aby napl
nili organizdciu celej divizie, technicky letecky personal
1. CSZLD bol doplneny sovietskymi specialistami vset-
kych potrebnych odbornosti. vrdtane litvarov pre tylo
a letiskovd zabezpecenie, ako aj oddielov protilietadlovd
ho delostrelectva na ochranu rozmiestnenia 1. stihacieho
a 3. sturmoveho leteckdho pluku 1. CSZLD. Tie sa 12. -
13. 4. 1945 presunuli z letiska Iwonicz (kde od 1. do 8.
4. 1945 uspesne uskutodnili cvicne ostre strefby a bom
bardovame, cim boli Stabom 8 LA uznand za bojaschop
nd) na operadnd letisko Poremba vzdialene 18 km od
frontu.
Velitefstvo 8. LA predvidavo, uz pred nasadenim 1.
CSZLD na front, pridelilo do operacneho. Sifrovacieho,
spojovacieho. kmenoveho a agendovdho oddelenia divizie
vefmi skiisenych odbornfkov, ktorych hlavnou lilohou bo-
lo maximdlne pomdhaf funkcionarom divizie koordinovaf
a zabezpedovaf jej bojovii sticinnosf s jednotkami CA. Za
diatkom marca 1945 absolvovali Sturmani. velitelia plu
Rt. Peter Cheben pri svojom П-2 po sfastnom pristati na
letisku Poremba v aprili 1945 (nepriatefskd delostrelectvo
vazne zasiahlo prave kridlo a podvozkove koleso).
kov a peruti divizie ty2dennd staz na velitefstve 8. LA
a v 227. sovietskej leteckej divizii, kde cs. letci ziskali pa-
letu nezaplatitefnych sktisenosti pri planovani bojovej
naplne, predletovej pripravy, rozbore bojovych leteckych
uloh atd. Stazou sa prehlbila siidinnosf 1. CSZLD so so-
vietskym letectvom.
К 14. 4. 1945, prvdmu dfiu operadnej dinnosti divizie,
ktorej celkovy stav bol 521 osob. mal jej 1. stihaci pluk
18 operadnych pilotov a 32 bojaschopnych La 5FN, 3. ds.
bitevny pluk 26 operacnych posddok a 33 bojaschopnych
lietadiel D-2. 2. cs. stihaci letecky pluk dokoncoval vy-
cvik a preskolenie na La-5 a La-7 na letisku Balica. resp.
Miedzyrzecze Divizia bola zasadeni do boja v rdmci so-
vietskej 8 LA pocas Ostravskej operacie 4. UF - v jej naj
dolezitejSej etape. Bojovou lilohou divizie bolo podporo
vaf sovietske pozemnd jednotky a 1. cs. tankovii brigddu
v ZSSR v ich boji о Opavu, Moravskti Ostravu, Tesin
a okolie. Divizia zaujala uvedendho dna bojovii pohoto-
vosf о 04.30 h. Po rozbnezdeni zacali piloti 1. perute sti-
hacieho pluku drzaf ostru hotovosf 4-dlennym rojom na
letisku. Ich ulohou bolo chrdnif letisko a rozostavene lie-
tadla pred vzdusnym utokom nemeckych lietadiel. Fron-
tova linia bola v tom case vzdtalend priblizne 18 kilome
Sturmoviky pocas letu к ciefu bombardovania v priestore
Ostravy
trov od letiska. О 15 00 h preberali hotovosf na letisku
piloti 2. stihacej perute Podas dna vsetci piloti oboch
plukov dostali aj novd тару so zakreslenou aktudlnou
bojovou situdciou na fronte. Popoludni nacelnik bojovej
pripravy 8. LA plk. Andrejev za pritomnosti predstavite
fov velenia 8. LA gen. Samuchina, gen. Sulivanova a veli-
tefa 1. CSZLD pplk Budina predostrel urcenym posdd
kam bitevnych a stihacich lietadiel prvti bojovu ulohu.
Priestor vymedzeny spojnicou miest Opava - Frydek Mis
tek Raciborz Katovice sa stal operacnym priestorom 1.
CSZLD.
Bojova liloha pre posddky lietadiel H-2m3 znela: znidit
nepriatefskd pofnd delostrelecke batdrie, zhromazdisko
tankov pri obci Olza na pofskom uzemi. ako aj stab ne-
meckej tankovej jednotky. ,.Sturmovik“ (П-2тЗ) bol vy-
zbrojeny 4 raketovymi strelami. uniesol 400 kg leteckych
bdmb a mal к dispozicii piny palebny priemer streliva pre
palubnd zbrane. Zvycajne zasahoval do bojov po delostre-
leckej priprave vlastnych pozemnych jednotiek, aby tito-
cil predovsetkym na take pozemnd ciele nepriatefa, kto
rd nemohli byf zasiahnute, znidend delostreleckou pal-
bou. Nidif take ciele a podporovaf vlastmi pechotu casto
z prizemnych vySok bolo Specificky vlastne prdve Sturmo
vikom.
Let do bojoveho priestoru 14 4 1945 uskutodnili dve
zmiesand skupiny v dvoch vlndch po 9 bojovych lietadiel
Il 2 a po 9 stihacich lietadiel La 5FN. Obe skupiny Stur
movikov viedli skuseni sovietski ddstojnici, prvti mjr. Ko
zlovsky, druhti mjr. Starcenko. Prvti skupinu stihacov
viedol Skpt. Fajtl, druhti jeho zastupca kpt. Koza. Start
232
M.OVI XSKKLITKCTVO
1444 F45
prvej skupiny bitevnych letcov bol stanoveny na 16.00 h.
Okamzite po nich odstartoval aj stihaci sprievod s lilohou
sprevadzaf sturmoviky a chrAnif ich od startu po prista-
tie. Z favej a pravej strany sa po boku bitevnych letcov
usadili dvojice stihadov. Jedna dvojica ich chramla zoza
du a vySkovA krytie zabezpecoval jeden trojclenny roj sti
hadov. V predletovej priprave im velitel Skpt. Fajtl kladol
na srdce, aby neustale kontrolovali vzdusny priestor oko-
lo bitevnikov. Ak sturmoviky bude ohrozovaf protilieta
diova paTba, je to mimo zodpovednosti stihacov. Akona
hie ich vsak budti ohrozovaf nemecki stihadi, bude to uz
praca pre stihaci spnevod, ktory musi kryf sturmoviky
pred nepnatelskym vzduSnym prepadom aj po bombardo-
vani pri odptitavani sa od ciela a siicasne musi mapovaf
ohniska nepriateTskej protivzdusnej obrany. V priesto
roch nepriatefskych pozemnych cielov postranne roje sti
hadov kryli utociace 11 2 tak, 2e suhlasnym smerom oble-
tovali po vonkajsej drahe kruhu (elipsy) Sturmoviky.
Stroje vyskoveho krytia zhora zabezpedovali Sturmoviky
kru2enim. Tiito taktiku pouzivali stihaci v prvych diioch.
Priblizne po 20 mimitach letu sa cela formAcia dostala
к cielu. Stihadi krdzili vo vySke 1000 m a pozorovali pra-
cu bitevnych letcov, ktori v troch naletoch zatitocili na vy-
tycene ciele a tispesne ich znicili NepriatefskA paTba
stredndho a lahkdho FLAK u bola velnu prudkA. lez mA
lo ticinna. nepoSkodila preto am jeden stroj. Stihaci pilo-
Mechanici mali pine ruky prace s vymenou motora a krid-
la v boji poskodeneho bitevnika, v prestAvke pozovali pred
objektivom.
ti mali vefku chut hfbkovym letom zatitocif na nepriatel
ske postavenie a pokropif ho palbou z palubnych zbrani.
no museli sa dr2af rozkazu, ktory im takiito aktivitu za-
kazoval. Po tret'om nAlete sa zacala celA skupina formo
vat na spiatodny let. Bitevni letci pristali na materskom
letisku bez strat po 47 mimitach letu. nasledovani stiha
cim sprievodom. ESte pred pristAtim prvej skupiny od-
Startovala о 16.40 h druhA vlna bitevnych a stihacich lie-
tadiel. Nad ciefom ich privital ohen, prach a dym po nAle-
toch prvej skupiny. К cielu ich presne navAdzal pozemny
navadzac. Sturmoviky raketami RS 82 a palubnymi zbra
nami zaiitocili na nemecke delostrelecke postavenia. Pri
druhom a tretom nAlete ciele bombardovali vzdy dvojicou
bomb s hmotnosfou 100 kg a sAriou protitankovych bom
bidiek PTAB. ProtilietadlovA paTba protivnika bola opdf
velmi prudkA. Bitevni letci boli preto miteni s lietadlami
umne a hybko manAvrovaf Odmenou za ich perfektny
utok im bola pochvala a podakovanie od pozemndho na-
vAdzada. Velmi dolezitd illohu zohrala aj radiokomunika-
cia. Na rAdiovil sief bolo napojene predsunute bojove sta-
noviste 8. LA. navadzac a prijimacia radiostanica na le-
tisku Poremba. Velitef leteckej skupiny Sturmovikov sa
heslom najskor ohlasil predsunutAmu stanovisfu soviet
skej leteckej armAdy. ktord okrem overenia totoznosti
potvrdilo skupine pridelenie urceneho ciela. resp. urcilo
novy ciel podia frontovej situacie. Dalej sa velitel skupi-
ny letiacej na cief prostrednictvom hesla spojil s letec
kym navAdzadom umiestnenym najcastejsie na prednom
okraji frontu alebo v jeho tesnej blizkosti. Druhom he-
slom si navAdzac overil totoznosf velitefa skupiny. Toto
dvojnAsobnd preverovanie bolo potrebnd, pretoze nepria
tel zadal kopirovaf cinnosf nasich navadzacov. UspornA
radiokorespondencia medzi velitelom skupiny a navadza-
dom trvala po cell! bojovu akciu. Okrem toho. ze nava-
dzac navadzal letcov na vytypovany ciel. vdas varoval aj
vlastnych stihacov pred hroziacim nepnatelskym prepa
dom zo vzduchu. NavAdzanie lietadiel oboch plukov 1. ds.
zmiesanej divizie vykonavali slovenski letci. ktori absol
vovali v sovietskych utvaroch specialne skolenie a staze
v bojovych jednotkach este v marci 1945. Takto boli vy
skoleni napr. J. Pejko. S. Dzunko, ktori zostali aj pocas
bojovych operAcii v sovietskych jednotkAch. Ppor. E. Riz-
man navAdzal slovenskych bitevnych letcov pocas ich
titokov a vzdy sa hlasil ako Berjoza 4. Svoje dobre mas-
kovand stanoviste si volil co najbliisie к cielu utoku a na
tych najkrkolomnejsich miestach - na strechAch a za ко
minmi domov. Nie raz sa takd miesta stali tercom nemec-
keho minometndho alebo delostreleckeho prepadu. Nad-
fastie vzdy bez strAt na zivotoch a bez zraneni.
Vedtici formacie usmernovany navAdzadom titocil prvy
z vysky 800-900 m Letci skupiny ho jeden po druhom
s urcitym odstupom nasledovali. Velitef. starostlivo sle-
dujuc ciel, bleskovo vyhodnotil priestor optimalneho
uderu. Potom polovidnym vykrutom presiel do sklzu po
kridle, zAkrutou sa natodil spAf к cielu, aby naviedol
dturmovika do strmhlaveho letu a snazil sa dostaf ciel
do zameriavaca. Ked sa tak stalo. odpAlil z vysky asi 600
m raketovd strely a vzApati z vysky 300 400 m zhodil
bomby na ciel. Tesne nad nim vybral let do horizontAlu
zAkrutou nad vlastnd dzemie, dim sa snazil vyhniif inten-
zivnej palbe pozemnych protilietadlovych zbrani. Vb fAze
prechodu 11-2 z pikA do horizontalneho letu. kryl letca
a lietadlo strelec sturmovika, kropiac palbou z gufometu
nepriatefsku protilietadlovii obranu. vratane zivych cie-
fov. Siicasne v tom okamihu nastupovalo na nAlet dalsie
lietadlo. A za nim dalsie a dalsie. az sa vytvorilo na oblo-
he koleso (alebo pretiahnuta elipsa), do ktordho sa Stur-
moviky po nAlete vracali a z ktoreho sa spiist'ali к cielu.
utociac len v zhodnom smere. Pri dalsich nAletoch piloti
aj kanonovou palbou zalahli a neuvolnili cief, dim udrza
li ztvti silu nepriatefa v pasivite. Koniec bojovej akeie
233
oznamil velitel formacie rAdiom alebo zamavanim kridla-
mi. Potom sa odptital od ciefa a hadim letom nabral \y-
sku i kurz na letisko Poremba.
Prvti bojovu ulohu splnili letci divizie vyborne. Sveddi
о tom i uznanie gen. Samuchina: „Ceskoslovenski letci sti
technicky a morAlne na takej vyske, ze mozu samostatne
Eduard Rizrnan
plnif vSetky bojove ulohy."
A tak sa aj stalo. Sovietski
dostojnici. ktori viedli obidve
skupiny bitevnych lietadiel,
odleteli na svoju zakladnu. Od
druhdho dfia operadnej cinnos-
ti 1. CSZLD viedli do dalsich
bojov jednotlivd leteckd skupi-
ny vlastni velitelia.
Operaend ildery 1. CSZLD sme
rovali 15. 4. 1945 do priesto-
rov Bela - Prostfedni Dvtir •
Hemberk - Olza - Zabelkau -
Bolatice - Zavada - Smolkov •
Dolni Benesov Tentoraz piloti
mali letief aj nad ceskoslovenskd tizemie, co v nich vyvo-
lavalo zmiesane pocity. Domov bol uz tak blizko, a pred-
Uspesny pilot 1. ts. stihacieho leteckeho pluku Karol Far-
sky (vfavo), pred lietadlom La-5FN
sa eSte velmi vzdialeny a oni nemohli na nom pristAf.
Ttizba po domove im pomdhala odhanat strach. Piloti
oboch plukov v ten den odlietali v priemere po 3 bojovd
lety Okrem toho museli stihaci piloti doobeda este drzaf
bojovu hotovosf v kabinach La 5FN. Do 5 mintit od vyhla-
senia poplachu museli byt' schopni vzlietnuf a zasiahnut
proti nepriatelovi. Bola to velmi dolezita, no psychicky
unavujtica cinnost О to radostnejsie vSak boli sprievod-
nd lety. Start prvej skupiny na prvy titok bol stanoveny
na 10.40 h. potom nasledovali vzlety о 14.05 a 17.35 h.
Druha skupina odstartovala о 11.20 h. Jej druhy start bol
stanoveny na 15.45 h a treti na 18.43 h. Cielom posled-
nych podvecernych naletov bol cestny most pri dedine
Olza. Druha vlna smerovala na obec Kreuzanort. kde bo
li zasadend do obrany nemecke baterie lahkeho protilie
tadlovdho FLAKu. Stihaci okrem sprievodnej ochrany
skupin П-2. ktord viedli kpt. В Kubica, kpt. 0. Fencl, kpt.
J. Niznansky a kpL M Singlovid, spolocne s pilotmi Stur
movikov bombardovali polovicou svojho poctu 25 kg
bomb a stidasne i ostrelovali palubnymi zbrafiami pozem
nd ciele nepriatela (druhA polovica stihacov bez bomb
strazila vzduSny priestor). drziac sa zAsady neprekazaf
sturmovikom v titoku. Ttito zmenu vo vyzbroji stihadov
prekonzultoval Skpt. Fajtl s plk. Andrejevom uz skdr. Po
sktisenostiach z prveho operadndho dna vzhladom na
zmensenti aktivitu nepriatelskdho stihacieho letectva
mohli stihaci pod kridlami nosif dve 25 kg bomby. Zme-
nili vsak aj taktiku ochrany Sturmovikov pri titokoch na
pozemnd ciele. Upustili od ochrany po bokoch. pretoze
vzmkali medzi nimi znadnd medzery, cim nebol kruh vy-
tvoreny okolo II 2 riadne uzavrety NovA taktika mane-
vrovania spocivala v tom. ze vsetky lavocky vytvorili oko
lo sturmovikov kruh v stihlasnom smere s nimi. Z kruhu
vypadAvali LA 5 a udierali na pozemnd ciele. po titoku sa
opaf doti vracali. Lavockami uzavrety kruhovy prstenec
posobil psychicky dopujtico na pilotov Sturmovikov. do-
dAval im pocit bezpecnosti pred nepriatelskym napadnu
tim zo vzduchu. Je potrebnd ale pripomentit. ze nie vset-
ci stihadi mail pri kazdom sprievodnom lete pod kridlami
bomby. Napriklad stihac rtm.
V. Drib vykonal v ten den tri
bojovd lety na lietadle La-5FN
d. 23. podas ktorych sprevA-
dzal bitevnd lietadla П 2. bom
by vsak neniesol ani raz. Pod-
obne to bolo aj s rtm Gelet-
kom. ktory letel na stroji c. 14.
Rovnako aj K. Farsky letel bez
bdmb. Stihaci okrem aktivnej
ticasti na titokoch na pozemnd
ciele stacili zahnaf 4 nepriatef
skd Fw 190 a 2 Bi 109. Stihada
Kpt let. M. Singlovic
rot. Kostfka. ktory sa dal zlA-
kaf vAbivym cielom (vofne stojacim vlakom). okamzite
napadla dvojica Fw 190. V stiboji rot. Kostik vdzne poS-
kodil jeden Fw 190. Sam bol dvakrAt napadnuty nepria
telskjhn stihacom. ktory poskodil vyskove i smerovd kor-
midlo LA-5 a trikrAt jej prestrelil vrtulu. Iba zasah por.
Sroma printitil nepriatelskdho pilota opustif priestor sti-
boja. Dva FW 190 spozoroval aj K. Farsky. rAdiom okam-
zite informoval vedticeho roja. Zbytodne ich zadali prena
sledovaf, pretoie oba nemeckd stroje sa ako na povel
234
si <>VK\sKLtn>:cTV<>
1444 1445
zvratom к zemi odpiitali od stihadov a hnali sa mimo do
sahu ich palubnych zbrani. Keby bolo velenie v ten deft
potvrdilo pilotom 1. stihacieho pluku aj vofnd stihanie,
osud nemeckych pilotov by bol iny. Letci 1. CSZLD znidi
li podas svojho druhdho operacndho dna nepriatefskd na
kladne autA, pat povozov so strelivom, dve baterie pofnd
ho delostrelectva. tri protilietadlovd batdrie, dve lokomo
tivy, dve ohmska gulbmetnej obrany a vyradili asi stod-
vadsaf nepriatefskych vojakov. Celkeve uskutodnili sto
sedem bojovych letov.
Dna 16. 4. 1945 piloti stihacieho a bitevndho leteckdho
pluku bombardovali a ostrefovali nepriatefskd pozemnd
Mechanic! pri ndrzbe lietadla 11-2
pozicie v pnestore Olza, Uchylsko. Tajhof, Velsnica. Za-
belkau, Novy Bohunrin. Sturmoviky znicili ddleSity most
cez rieku Odra, cim odrezali nepriatel'ovi moznosf prisu
nftt cerstvd zAlohy. V uvedeny den doslo v priestore Olza
к sftbojom cs. stihacov s tromi Bf 109. Jeden z trojice Bf
109 zafttocil na П-2, stihac Vendl ho vsak prinutil opus-
tit priestor sftboja. Zvysnft dvojicu Bf 109 poriadne „vy-
prAsil" kpt. Fajtl so svojou dvojkou, ktory zadtodil na ve-
diiceho nemeckdho stihaca. Stiboj s druhym Bf 109
absolvoval ftspesne rtm. K. Geletko. Bolo to prAve v oka-
mihu, kecf sa nepriatef pripravoval napadnut dalAie П-2.
К nasledujucemu suboju v priestore Olza doslo po 12.50
h, ked dve nepnatefske stihacky Fw 190 prizemnym pri-
blizovacim manevrom usli aj pozornosti sliediveho oka
nasho navadzaca Zatiaf do jedndho zo stihacov Fw 190
zahnal okamzite npor. Chabera so svojim cislom, druhy
nepriatefsky stihad stadil zautodif na П-2 c. 14 pilotova-
ny J. Viderspanom. Nemecky stihac uz prvymi dAvkami
zasiahol podvozok sturmovika. vdzne zraml palubneho
strelca rtn. R. Husmana a prerusil spojenie medzi nim
a pilotom. Rtn. Husman, skftseny instruktor nasich a so-
vietskych palubnych strelcov, nechal Fw 190 tesne pribli-
zif, vypalil a naplno ho zasiahol. Siicasne vsak aj nepria
tef zasiahol jeho opticky zamenavac. Mnozstvo drobnych
crepin zasiahlo Husmanovu tvar a kondatiny. Vadsinu
crepin vsak zachytil padak Strela z palubndho kanona
nemeckdho stihaca prerazila aj spodny pancier strelcovej
kabiny. d’alsia poskodila lanko ovlAdania smerovdho kor
midla. Strelec upadol do bezvedomia. Nepriatefsky Fw
190 sa znitil v plamenoch asi 1 km juhovychodne od de
diny Olza. J. ViderApan s taikostami pristal о 13.20 h na
letisku a zaroloval na jeho okraj. Medzi prvymi bol pri
lietadle F. Fridman, ktory okamzite otvoril prekryt strel
covej kabiny a domnieval sa. ze R. Husman je slepy, pre
to2e mal odnd jamky plnd krvi. Palubny strelec sa vsak
na chvifu prebral z bezvedomia. spoznal F. Fridmana
a chvifu sa s nim rozprAval. Z fazkeho zranenia sa vylie-
dil. J. ViderApAn v ten deft odletel na druhy nAlet о 15.50
h. Na palube lietadla П-2 d. 12 bol aj palubny strelec cat.
Stefan Rajdan. Tentoraz fttodili na palebne postavenie
FLAK-u. Pri nalete nepriatefskA obrana nasfastie zasia
hla iba pancier motora. Po 48 minfttovom lete sa posad
ka о 16.38 h v poriadku vratila a pristdla na letisku Po-
remba. ProtilietadlovA pafba bola v tento den mimoriad
ne silnA a podfa vyjadrenia stihacich pilotov aj vefmi
presna. Kecf bitevni letci koncili svoj stvrty nalet na bo-
huminske nAdrazie a formovali sa na odlet, veduci roja K.
Farskeho zrazu strhol svoju La 5FN do ostrdho pikova
nia. Strmhlavym letom zautocil na obsluhu protilietadlo-
veho kanona. Farsky vzApAti nasledoval svojho vedftceho
a tiei zafttodil Zvratom dofava priviedol lietadlo do strm
hlaveho letu a z vysky 400 m zbadal, ako sa na neho otA
ca hlaven fahkeho FLAKu. EAte chvifu pokradoval
v prudkom klesani a potom stlacil spftst’ svojich palub-
nych kandnov. DAvkami pokropil obsluhu FLAK u. ktorA
mala tendenciu sa rozutekaf,
niekofkych vojakov vsak zasia-
hol. Vzapati prerusil utok, pri
tiahol riadiacu paku, nabral
opaf vysku a dostihol svojho
vedftceho. Po pristAti jeho me
chanik napocital v trupe La-
5FN dve vefkd diery a pat men
Sich zAsahov. Letci 1. CSZLD
svojou ftspesnou operacnou
cinnosfou 16. 4. 1945 umldali
14 ohnisk protilietadlovych
zbrani. 3 delostrelecke batdrie
a zlikvidovali asi 130 nepria-
tefskych vojakov. V sftvislosti
s boj mi о prechod rieky Olza. ako aj podas dobyjania by
valych cs. hranicnych opevneni si osobitnii pozornosf za
Rtn. Richard Husman
235
SIXJVF.SSKiXETECTVO
1Ш - гм?
Rt. let. P. Cheben pri svojom П-2
sluhuje skutocnosf, ze piloti Sturmovikov pokracovali
v litokoch po prosbe navddzada a velitefa na kontrolnom
punkte aj vtedy. ked uz nemali ziadnu zAsobu municie,
len aby sa vlastna litociaca pechota vcas zachytila na bre
hoch rieky Olza, resp. mali dtokmi udrzaf nepriatefskd
tanky v pasivite, aby nevpadli do boku naSej pechoty.
Vyznamnou pomockou pre letcov 1. a 3. pluku 1. CSZLD
boli spravodajskd тару s presnym zAznamom о pohybe
frontu. ciselnym oznacenim nepriatefskych ciefov opatre
nych aj potrebnynu heslami. Tieto ciefove тару s cisel-
nym zakreslenim pozemnych ciefov orientovali letcov. na-
pomAhali im rychlejsie a presne poznat' predny okraj
frontovej linie vlastnych jednotiek. priestor zvany ,.zem
nikoho", a okamzite identifikovaf za pomoci navadzaca
predne linie nepriatefa. 0 obdivuhodnej navigacii vedti
cich Sturmovikov pocas litokov na nepriatefskd ciele
sveddi i ten fakt, ie sa ani raz nezmylili v ciefoch, ze ne
doslo к omylom ani za vefmi nepriazniveho pocasia. na
pr. к bombardovaniu vlastnych jednotiek. Na zaklade hid
seni jednotli-
vych pilotov
1. a 3. letec-
kdho pluku
staby oboch
plukov zosu-
marizovali
v s 1 e d к у
bombardova-
cej. pries-
k u m n e j
a sprievod
nej dinnosti,
aby ich vo
forme stihrn-
nych hlaseni
odosielali na
StAb 1.
CSZLD. kto
ry ich po po-
siideni od-
stiipil veli-
tefstvu 8.
LA. Vysled-
ky leteckej
operadnej
cinnosti 1. CSZLD potvrdzovali aj hlasenia pozemnych
jednotiek, takze velitefstvo leteckej armady na zAklade
dvojkanalovych hlAseni vysledky realne a ucelene skon-
frontovalo, aby mohlo podia frontovej situacie pohotovo
korigovaf vo vzajomnej kontinuite dalSiu operadnii cin-
nosf sovietskych jednotiek a 1. CSZLD.
Cela operacnd dinnosf divizie 17. 4. 1945 sa siistredila
predovsetkym do priestoru Kopyto a Novy Bohumin. kde
piloti nicili pozemne ciele v nepriatefskej obrane. Stihac
kpt. Koza v priestore Olza poskodil po 19.00 h v nerov-
nom vzdusnom siiboji so styrmi Bf 109 G jedno nepriatef-
skd lietadlo. Jeho La-5 bola tiez zasiahnuU, kpt Koza
unikol prizemnym letom z priestoru suboja a midzovo
pristal pre nedostatok benzfnu v priestore Zrvec. Stiha-
dom 1. pluku sa dostalo pochvaly od hlavndho Sturmana
8. LA genmjr. Sulivanova: .Cs. stihaci bojovou cinnosfou
a sposobom. akym sprevadzajii a chrarua П 2. m62u slii-
zif i sovietskym stihadom za vzor...“ Stihaci 1. pluku
uskutodnili toho dna aj 4 lety bojoveho prieskumu komu
nikAcii a pozemnych ciefov az do priestoru D. Benesov.
Na dvoch prieskumnych letoch sa zucastnil aj rtm. Drab
na lietadle La-5FN d. 23 a c. 2 v dvojdlennom roji. Tieto
prieskumnd lety trvali 35 az 25 miniit. Dvojica L. Srom
a E. Solar vykonala pre potreby sovietskych vojsk dva
prieskumne lety do pnestoru Cadca - Zilina. Pre E. Sold
ra to bol silny emotivny zAzitok. pretoie uvidel svoju rod
nd dedinu Mojs pri Ziline a konciare Malej Fatry. Pri
spiatodnom lete z druhdho prieskumu v priestore Jablun-
kova zaiitocili na pozemnd ciele Nepriatefskd protilieta
dlovA obrana zasiahla motor Solarovho stroja Do kabiny
mu zacal striekaf benzin. Nasfastie podarilo sa mu pris-
Uf na materskom letisku. V. Drab v ten den este stihol
vykonaf sprievodny let bitevnych lietadiel П-2 do priesto
ru Zabelkau. Stihaci piloti podporili litok sturmovikov
presnym bombardovanim 25 kg bombami, znicili jedno
osobne auto. poSkodili dve nepriatefskd velitefskd stano-
vistia. jedno osobne a jedno nakladne auto s rAdiostani
cou. Posadky bitevnych lietadiel absolvovali po jednom
bojovom lete Pre krajne nepriaznivd podasie dna 18. 4.
1945 nemohli prislusnici divizie pokradovaf v operad-
nych letoch. Zatiaf do letci obidvoch plukov absolvovali
skolenie о Udiokompase a rAdiostanici, pozemny perso
nil intenzivne pokradoval v opravdch lietadiel poskode
nych nepriatefskou protilietadlovou obranou. О vysokej
odbornej, no fyzicky namahavej praci pozemndho perso-
nalu 1. CSZLD sveddi i to. ie zvlAdol aj mnozstvo takych
oprAv. ktord svojim charakterom patrili do tylovych diel-
ni.
Operacna dinnosf divizie pokracovala 19. aprila i napriek
zldmu podasiu v priestore Zabelkau, Annaberg, Oderberg,
N. Bohumin, Kopytovo. Ulohou dna bolo pomoct' soviet
skym jednotkAm a 1. ds. samostatnej tankovej brigade ni-
dif obranu nemeckych vojsk. ktore vyuzivali tri trvald
obranne pAsma pozdlz nek Olza, Ostravica. Odra s celym
komplexom opevneni, pevnosti, pevndstok. mohutnych
stavieb s trvalymi gufometnymi a delostreleckymi paleb-
nymi ohniskami, systdmom spojovacich zAkopov, proti-
tankovych stien so ielezobetdnovymi opornymi miirmi
a pavucinou kolovych zatarAs na betdnovom podklade.
Prekonaf celii tiito obranu pri dobyjani pristupov к Mo-
ravskej Ostrave a Opave, clenenii do hfbky 25-50 km. bo
lo nesmierne fazkd. Na litok oditartovala prva vlna bitev-
nych letcov о 17.10 h a druhA о 17.30 h.
Cs. letci znicili pocas svojho siesteho operadndho dna
munidny sklad. 2 cisterny s benzinom, 2 protitankovd ba-
tdrie. 2 minometnd a 2 delostrelecke batdrie. 2 gufomet-
ne hniezda a jedno SV, jednu lokomotivu a mnozstvo in-
ych pozemnych ciefov, ktord nebolo mozne pre vefmi sil-
mi protilietadlovii obranu vzdy presne identifikovaf.
236
Sl.<»VE>SKUl,tTECTVO
1444. W-H
Nemeckd protilietadlove delostrelectvo v tento den slAvi
lo prvy triumf v boji proti Sturmovikom 3. bitevndho plu
ku. Z bojoveho letu sa nevrAtila posadka v zlozeni rtm.
Pavol Slatinsky a des. Jan Bilka, ktory podas SNP bojo
val v rote npor. M Minku. Predtuchu о svojej smrti mal
v to rano P. Slatinsky. Ked si zbalil osobne veci do vaku,
dal ich kamarAtovi P. Chebenovi s prosbou, aby ich odov-
zdal rodine a о zvysok sa podelil, pretoze sa z dnesneho
letu nevrAti Po Starte о 17.10 h letel P Slatinsky ako d.
2 za strojom svojho velitela kpt. MikulAsa Singlovida.
Lietadla zaiitocili na most pri Novom Bohumine a na 4
palebnd postavenia protilietadlovdho FLAK u. Stihaci na
La-5FN podporovali litok sturmovikov - bombardovanim
25 kg bombami. Stroj P. Slatinskeho dostal pri vyberani
prvdho strmhlavdho letu priamy zasah do motora. Z lieta
dla sa vyvalil husty cierny dym. Pilot, pravdepodobne za
siahnuty drepinou do hlavy cez ventiladnd otvory. uz ne-
mohol riadit lietadlo. ktore prerusilo stiipanie, stodilo sa
nazad к zemi a vrazilo do nasypu Zeleznidnej trate Bohu
min - Petrovice v blizkosti zastAvky v ZAvade. Lietadlo
explodovalo a vo svojich troskach pochovalo pilota Sla
tinskdho a palubneho strelca J. Bilku.
Utoky sturmovikov krytych sprievodnou ochranou stiha-
cov, ktori na rozkaz stabu 1. stihacieho pluku mohli od
20. 4. litocif na nepriatefskd ciele (vzhTadom na vefmi
znidili podas toho operadndho dna 1 minometnii bateriu,
2 gufometne hniezda; poskodili jedno SV a minometnii
batdriu. 2 vefkokalibrovd protilietadlovd batdne. Stihadi
sa bombardovanim vyznamne podiefali spolu s П-2 na ni-
deni pozemnych nepriatefskych ciefov.
0 vefkej variabilite a taktickej zrelosti v mandvrovani
a pilotazi stihacov 1. ds. stihacieho leteckdho pluku po
cas sprievodnej ochrany П-2 svedci i to. ze pri mensom
pocte La-5FN ako sturmovikov 11-2 pouzivali taktiku
hliadkovania po rojoch. Piloti rojov lietali pri zvysenych
obratkach motorov nad bombardermi noZnicovym spdso-
bom po horizontale a vertikAle, zniZujuc vysku podfa po
treby az tesne blizko к terdnu. Pretoze podasie sa zhor
Sovalo, 21 4. letci absolvovali iba po jednom bojovom le
Stihacie lavocky a ifjusiny 1. CSZLD pri prehliadke za pritomnosti cs. vladnej delegacie na letisku Poremba 26. 4. 1945.
Na snimke vedfa- zlava: velitef 3. cs. bit. let. pluku mjr. M. Guljanic. zastupca velitefa 1. cs. stih. let. pluku kpt. E. Ko-
za. velitef 2. cs. stih. let. pluku mjr. I. Haluzicky a zastupca velitefa 1. CSZLD mjr. M. Lisicky
upadajiicu silu nemeckdho letectva) dvoma tretinanu pa-
lebnych prostriedkov, smerovali predovietkym do pries
toru Zabelkau. Bohumin a Annaberg. Okrem toho stiha
ci uskutodnili aj dva uspeSnd lety samostatndho bojovd-
ho prieskumu do priestoru Tesin. FrystAt, MoravskA
Ostrava. Bohumin. aby vyhodnotili aktivitu nepriatefa na
komunikAciAch V tento operacny den zahynul npor. Mi-
chal Minka. sturman 1. stihacieho pluku, ktory havaro-
val pri starte. Por. K. Novotny s П-2 po vysadeni motora
pristAl ,,v zemi nikoho“ 50 m od sovietskych zAkopov.
Zachranil sa i so svojim palubnym strelcom. Dalsie dve
posAdky П-2 sa v bojovom zapale pripojili к sovietskej
skupine sturmovikov litodiacej na susedne ciele. VAetky
tri posAdky sa ale zakrAtko vratili na zAkladnu. Cs. letci
te na Annaberg so startom о 10.34 h. DruhA skupina za
utocila na Zabelkau. Pri titoku bol zasiahnuty stroj c. 35
rtm. Stef ana Kozadka, pilot ho uz nedokAzal priviest' na
materske letisko a musel midzovo pristAf v poli. Rozbil
lietadlo о terdnnu vlnu a utrpel fahke zranenie. Zraneny
bol aj jeho strelec slob. Doktor. Dalsi poskodeny stroj II
2 c. 19 (dostal piny zasah do pravdho kridla, jeho koniec
drzal iba na pofahu nAbeznej a odtokovej hrany) pilot P.
Chebeft dotiahol na materskd letisko. Pri pristAti sa vsak
odlomila vonkajsia dast kridla a zlomil sa trup. Mechani-
ci podas tyzdna lietadlo opravili a piloti stroj dalej pouzi-
vali na operacne lety. Poobede 21. 4. zacalo husto prsaf.
Nepriaznivd pocasie znemoznilo dalsie akcie.
V diloch 22. - 25. 4. 1945 krajne nepriaznivd pocasie zne-
237
SI.OVKNSKElHHTVO
1МГ>4$
moznilo pokracovaf 1. CSZLD v operacnej cinnosti. 22 4
jednotky 4. UF oslobodili Opavu. hlavny oporny bod v sys
tAme nemeckej obrany a dolezity komunikacny uzol. cim
sa pre sovietske jednotky otvorila cesta na rozvinutie
ofenzivy smerom na Moravskii Ostravu. V rozkaze vrch-
nAho velenia CA 23. aprfla boli okrem litvarov 4. UF na
vrhnutl na vyznamenanie aj letci 1. CSZLD a tankisti z 1.
cs. tankovej bngady.
Dna 26. aprfla 1945 na letisku v Porembe minister nA-
rodnej obrany gen. L. Svoboda za pritomnosti cs. vladnej
delegAcie vedenej K. Gottwaldom. zastupcov sovietskej 8.
LA generAlmajorov Samuchma. Ritova. Sulivanova, Mali
ceva a dalsich predstaviteFov odovzdal veliteFovi 1.
CSZLD plk. L. Budinovi bojovii zAstavu, vyznamenand cs.
Radom Bieleho leva I. stupna, dvoma Vojnovymi krizmi
1939, sovietskym radom Za vifazstvo a medailou Za chra
brosf. U2 pri citani rozkazu najvyssieho velitefa CA о do
bytf Opavy, v ktorom sa ocenovali i bojovA zAsluhy 1.
CSZLD о oslobodenie mesta. naruSilo nepriatefskA pries
kumne lietadlo vzdusny priestor nad letiskom. Prvy 4
Na letisku Poremba 26. 4. 1945 - zfava; podpredseda via-
dy K. Gottwald, minister obrany gen. L. Svoboda, Jan Ur-
siny, mjr. M. Lisicky, mjr. J. Klin, pplk. F. Rypl, mjr.
F. Fajtl, mjr. I. Haluzicky a mjr. M. Guljanic
clenny pohotovostny roj La-5FN. v ktorom bol aj rtm. K.
Geletko v kabine La-5FN c. 79, okamzite odstartoval na
poplach. Druhy 5-clenny roj La-5FN pod vedenim npor.
ChAberu odstartoval pri druhom poplachu, ked bolo avi
zovanych jedenasf nepriatefskych Fw 190. Nepriatefovi
sa druhy raz podarilo naruAif program slAvnostnej pre-
hliadky vo chvffach, kecf plk. Budin v mene prislusnikov
divizie zlozil sfub vernosti bojovej zAstave. Vsetky roje
zabezpedih vzduSmi pohotovosf vylucne v priestore nad
letiskom. К siibojom nedoslo. pretoie nepriatel uletel.
Richly postup jednotiek CA a ustavicne sa meniaca bojo
vA situAcia diia 27. 4 nedovolili udaf presnA ciele pre 3.
bitevny pluk mjr. GuljaniCa Aby nedoslo к bombardova
niu a ostrefovaniu vlastnych pozemnych jednotiek, usku-
tocnili sa iba operacne prieskumne lety. Dvojice stihacov
por. Srom. rot. SkorvAnek, kpt. Koza a rot. Kostik vyhod
notili prieskumom situAciu nepriatefa na komunikAciAch
v priestore Tesin MoravskA Ostrava - Bohumin ako to-
talny listup. Nepriatef zahnany na frontovom useku 1.
CSZLD do priestoru Hlucin - Markvartice - Ludgerovice
budoval novA palebne postavenia. DalSi stihaci roj vyko-
nAval hliadkovy let nad letiskom. Pretoze stav letuschop
nych sturmovikov sa zniAil na 19 strojov. mali mechanici
plnA ruky prAce s opravou poSkodenych lietadiel. Pres-
tAvka v bojovych operaciach im preto priAla vhod. Mohli
sa pine venovaf prAci. Zasluhou enormneho pracovnAho
nasadenia sa к 27 4. podet letuschopnych strojov zvysil
na 26 a piloti bitevnAho pluku ich okamzite zalietali. 26.
4. vykonal zalietavaci let 11-2 t. 39 nad letiskom v hladi
ne 400 metrov aj kpt. M. Singlovid.
Ofenzivu sovietskych pozemnych jednotiek na Moravskii
Ostravu mohutne podporilo i letectvo. Letci 1. CSZLD
v rAmci svojho frontovAho useku dna 28. 4. bombardova
li a ostrefovali pozemnA nepnatefskA ciele a pechotu
v priestore Hlucin - Markvartice - Petfkovice - Ludgefo-
vice Koblov. V priestore Ostrava-Svinov titodili za vydat
nej pomoci stihacich letcov na nepriatefa. ktory sa chcel
prepravif cez rieku. Do tohto priestoru uskutocnil rtm.
V DrAb v tento den na svojej La 5FN c. 23 tn hfbkovA nA-
lety Za najddleZitejsiu bojovii illohu 3. bitevneho leteckA-
ho pluku bol oznadeny cief c. 240 - predny okraj Ludge
rovic, asi 5 km severozApadne od Ostravy. Skupina 8
sturmovikov pod velenim kpt. B. Kubicu po navedeni na
Letisko Poremba 26. 4. 1945. gen. L. Svoboda a pplk.
L. Budin pri slAvnostnom nastupe prislusnikov 1. CSZLD
cief znidila minometnii batAriu, vyradila samohybne delo
a znicila zivu silu nepriatefa. Pat skupin sturmovikov
238
SI oM ssKi Lf ik no
1944 • 1945
uspesne prepadlo nepnatefske pozicie protilietadlovych
zbrani na stanici Pfivoz. Poobede zatitocila skupina 11-2
vedenA kpt. Niznanskym do priestoru letiska a kasarni
v BdlskAm lese pri Ostrave. Povolenie na svoj druhy bojo-
vy let si vyziadal od svojho velitela rtm. Jarolim Gucman
a odstartoval ako posledny v 8-clennej skupine na П-2 t.
30 aj s palubnym strelcom des. Janom Valkom. Po ukon-
ceni stvrteho utoku zostala tAto posddka nad cielom sa
ma, a tak sa vsetka paTba protilietadlovdho FLAK-u siis-
tredila na nu. Sturmovik bol fazko zasiahnuty. motor
prestal fahat. stroj zacali olizovaf plamene. Statodny pi
lot sa rozhodol pre nudzovd pristdtie a dotiahol poskode
ne lietadlo az na vlastne uzemie a pristdl asi 8 metrov od
okraja lomu hlbokdho 40 metrov. Lietadlo pri dotyku so
zemou zacalo cele horiet. Tazko zraneny pilot uz nebol
schopny odpiitaf sa, odkryt kabinu a vyskocif Z posled-
nych sfl sa mu snazil pomdcf zraneny palubny strelec
Valko, utrpel pri tom silne popaleniny. Nevlddal u2 za
chranit kamara
ta Gucmana
a ten zhorel v lie-
tadle. Tragicky
sa skoncil toho
dfla aj start П-2,
ktory pilotoval
npor. Kordos.
0 18.07 h Starto-
val uz na svoj
treti bojovy let.
Pri Starte lieta
dlo vybocilo
z priameho sme
ru doprava a vra-
zilo do odstave
nych lietadiel.
Pri ndraze sa od
Palubny strelec J. Valko trhlo kridlo
a sturmovik sa
prevratil. Npor. Kordos utrpel fazke zranenie Jeho palub-
ny strelec des JAn Vaculik zahynul. pretoze nebol pripii
tany cez piece, ale iba cez pAs. Pri prevrateni lietadla ho
palubny gul'omet udrel do cela a zlomil mu vAzy. Pri pris-
tati doSlo aj к dalSim dvom havAriAm La-5FN. Rtm. F.
Bodmansky a J. SkorvAnek vyviazli tentokrdt bez zrane-
nia.
Bojovy prieskum stihacov 1. CSSLP vypozoroval listup
nepriatefa z priestoru Zilina - TeSin a stihaci letecky
pluk ukondil 28. 4. 1945 svoju operacmi cinnosf v rAmci
1. CSZLD. Sniiru neoperadnych dni divizie od 29. aprila
do 1. mAja 1945 vrAtane sposobilo zlA podasie. Cast sti-
hacieho pluku sa presunula na letisko Katovice. aby tam
drZala uz iba pohotovosf proti moznym nepriatefskym nA
letom. Do bojov vsak pluk ako celok ui nezasiahol. Dna
30. 4. 1945 jednotky 4. UF oslobodili Ostravu - ddlezitii
priemyselnu oblast, oporny zeleznidny uzol a mohutny
bod nepriatefskej obrany v Ceskoslovensku. V ten defl
bola oslobodena aj Zilina. V boji о oslobodenie Ostravy sa
Kabina D-2m3 rtm. Jarohma Gucmana.
ktory bol zostreleny nad Ostravou a po
vybuchu benzinu v lietadle zhoreL
okrem litvarov 4. UF vyznamenali tankisti z 1. ds. tanko-
vej brigAdy pplk Janka a letci 1. CSZLD, ktori boli cito
vani v rozkaze najvyssieho velenia CA a navrhnuti na vy-
znamenanie.
Poslednou bojo
vou ulohou 3.
ds. bitevndho
pluku bol utok
na vychodny
okraj Tesina 2.
5. 1945 popo
ludni v mimo
riadne nepriaz
nivom pocasi
a bez stihacej
sprievodnej
ochrany La
5FN. Na utok na
ieleznidnd nA-
drazie v Tesine
odstartovala
о 16.40 h 8
dlennA skupina
sturmovikov ve-
dena kpt. M.
Singlovidom.
Jedna posAdka
za celou skupinou zaostala, nemohla ju pre zlii viditeF
nost nAjsf, a preto sa vrAtila spat na letisko Poremba.
Ostatnych 7 lietadiel zafltocilo. zapalilo mumcny sklad,
vyhrevnu lokomotiv a podkodilo asi 35 zeleznicnych va-
gonov. Pocas litoku bola v jednom z bitevnych lietadiel
namontovanA automatickA kamera. ktorA priebeh nAletu
nafilmovala. Vsetky posAdky sa po iispesnom 42 minuto
vom lete v poriadku vrAtili a о 17.22 h pristAli na mater-
skom letisku. Bitevny pluk bol za bojovd zAsluhy pri oslo-
bodzovani Tesina po tretikrAt uvedeny v rozkaze najvyS-
sieho velenia CA a navrhnuty na vyznamenanie.
Pretoze vzdialenosf z Poremby do Prahy (tam a spat 700
km) bola na uplnej hranici akcneho radia La-5FN, letci 1.
CSZLD sa nemohli zucastnit' na priamej leteckej pomoci
praiskAmu povstaniu a pomocf tak dovfsif porazku na
cistickdho Nemecka na ds. ilzemi. Za jedenasf distych
operacnych dni prislusnici oboch plukov divizie od 14. 4.
do 2. 5. 1945 znicili mnozstvo pozemnych nepriatefskych
ciefov; flspedne podporovali a ochranovali utodiace so-
vietske jednotky a 1. ds. tankovii brigAdu. DokAzali
okrem inAho umlcaf 71 ohnisk protilietadlovej delostre-
leckej a gufometnej nepriatefskej obrany a vyradif г boja
asi 1350 nepriatefskych vojakov a dostojnikov. V boji sa
vyznamenali tak bitevni piloti, ako aj stihaci. ktori okrem
ochrany sturmovikov i sami utocili na pozemne ciele. lik-
vidujuc predovsetkym nepriatefsku protilietadlovii obra-
nu stredndho a malAho kalibru. 0 odvahe a bojovej morAl
ke stihadov svedci i tA skutocnosf, ze dasto napadali ne-
priatefa z prizemnych vysok. vystavujiic sa tym nebezpe-
censtvu zostrelu, pretoze motory La-5 neboli pancierova
239
моилжыл iimo
1444 «445
ne. Posadky sturmovikov (piloti a palubni strelci) sa vy
znamenali svojou odvahou pri oslobodzovani ostravskeho
pnemyselndho komplexu. Presnym a tidinnym bombardo-
vanim a ostrelovanim sposobili nepriatefovi vefkd straty
a skody. titociac na ziadosf navAdzacov i bez streliva. aby
moraine podporovali vlastnd pozemnd jednotky
Uspechy ds. leteckej divizie boli podlozene koordmaciou
operacnych plAnov divizie a sovietskej 8. LA. Velenie di-
vizie a Staby obidvoch leteckych plukov mali ustavicne
Sovietska technicka obsluha 11-2 na letisku Albrechticky
11. 5. 1945
velenim 8. LA upresnovany obraz о operadnej dinnosti,
aby vedeli pruzne rozpracovat' jej plAn na svoje podmien-
ky. v ramci zvereneho tiseku frontu. Tomu vybome se
ktuidovalo dobre fungujuce tylo, t. j. zAsobovame a spo
jenie. Pliny jednotiek 4. UF boli, vrAtane koordinacie le-
tectva s pozemnymi jednotkami, sklbene na sirokom
a hlbokom vsevojskovom fronte. Vsetky spomenutd sku
todnosti kladne a ticinne ovplyvnili bojovti leteckti din
nosf divizie v boji о pristupy к Moravskej brane, ktori
tidinne podporovala sovietske pozemnd jednotky a 1. cs.
tankovu brigadu v ich boji о Opavu, Moravskti Ostravu,
Tesin a okolie. 1. cs. zmiesanA letecki divizia sa tak vy
znamne zasltihla о vybojovanie pristupov к Moravskej
brine, a tym aj о oslobodenie Ceskoslovenska.
Po skonceni bojovych operacii sa zacal presun vsetkych
plukov divizie na miesto stistredenia - letisko Albrechtic
ky. Prvd stroje bitevndho pluku odleteli uz 10. 5. 1945
v poobednajsich hodinich. dalsie П 2 sa presunuli 11. 5.
Probldm opat vyvstal so zabezpecenim presunu vietkych
lietadiel. Ako uz niekolkokrit predtym, aj teraz prisli na
rad kyvadlovd lety - niektori piloti prelietli viacero lieta-
diel po sebe. Napriklad prip. J. Bornemisa 11. 5. najprv
preletel spolu s dat. Koprdom bojovy П-2 z Poremby do
Albrechticiek. kde pristal po 30-mintitovom lete. Na dru-
hy den sa vratil do Poremby na palube sovietskeho C-47
a preletel do Albrechticiek lietadlo UI1-2. Podobne aj pi-
loti 1. stihacieho pluku 11. 5 prelietli cast La-5FN a vri-
tili sa tym istym C-47 do Poremby. aby prelietli dalsie
stroje. V ten isty den sa presunul do Albrechticiek aj 2.
stihaci letecky pluk z Balic. V dnoch 15 a 16. 5. sa celA
divizia obvyklym sposobom presunula do Prahy na letis
ко Letnany. a tym sa definitivne zavfsila bojovA cesta slo-
venskych letcov a celej 1. ds. zmiesanej leteckej divizie.
Шо о posledny miTnik bojovej cesty slovenskych letcov
Po prelete z Poremby na letisko Albrechticky na Morave 10.
5. 1945, zfava: rtm. R. Husman, ppor. J. CincAr, kpt. R. Gal-
bavy, skpt. 0. Fencl a dalsi prisluAnici 3. ds. bit let. pluku
v radoch 1. cs. zmiesanej leteckej divizie. Ich bojmi
z konca druhej svetovej vojny sa konci aj sled udalosti,
ktord autorsky kolektiv tretieho zvAzku Slovenskdho le
tectva rozhodne povazoval za potrebnd v danom rozsahu
spracovat so snahou logicky nadviazaf na prvd dva
Na letisku Albrechticky 15. 5.1945. zfava: neznamy soviet,
dostojnik, velitef 2. letky 3. cs. bit. let pluku kpt Karol
Klusacek, sovietsky dostojnik, velitef 2. ds. stih. let. pluku
mjr. Ivan Haluzicky, velitef stih. letky 2. cs. stih. let pluku
skpt. T. Obuch, velitef 2. letky 3. ds. bit. let. pluku skpt. Jo-
zef Niznansky, ucitef lietania 3. ds. bit let. pluku kpt. Jozef
Gursky a nacelnik stAbu 2. stih. let. pluku npor. Jan Samas
zvAzky Slovenskdho letectva 1939 - 1944. Povojnovd osu
dy slovenskych letcov v novovzniknutom ds. letectve, naj-
ma po februAn 1948. uz predstavujti inti, velmi dramatic
kti kapitolu v histdrii slovenskdho letectva. spojenti s vy
hodenim „politicky nespofahlivych" letcov z armady, per-
zekticiou, vAznenim a emigraciou.
240
slov evske Letectvo
|<M4 - 1<M5
Vysvetlivky
1. CSA 1. CSAZ 1. CSSLP 1. cs. armada 1. cs. annddny zbor 1. is. stihaci letecky pluk PUV ROP RSHA Pluk titocnej vozby Referat opevftovacich prdc Reichssicherheitshauptamt
1. CSZLD 1. cs. zmiesana leteckd divizia (Hlavny rissky tirad pre bezpednosf)
2. LA AV CA 2. letecka armada Armddne velitefstvo Cervena armada SIPO a SD Sicherheitspolizei a Sicherheitsdienst (nemeckd bezpednostna policia a bezpecnostna sluzba)
CSVM Ceskoslovenska vojenska misia SNR Slovenska narodnd rada
DHM Deutsche Heeresmission (Nemecka misia pozemndho vojska) SOE Special Operations Executive (Urad pre specidlne operacie)
DLM Deutsche Luftwaffenmission (Nemecka letecka misia) SPO SPVZ Spojovaci oddiel Spojovaci prdpor vzdusnych zbrani
DPL. PLD Protilietadlovd delostrelectvo SSV Slobodny slovensky vysielac
DPLP Delostrelecky protilietadlovy pluk SV Stanoviste velitefa
FLAK Flugabwehrkanone SVZ Skupina vzdusnych zbrani
GOPL Gufometna obrana proti lietadlam SLD Skola leteckdho dorastu
G§ Ca Generalny Stab Cervenej armady Suvz Studijny tistav vzdudnych zbrani
HG Hlinkova garda SVBM Stdb pre vybudovanie brannej moci
HS IPV Hlasna sluzba Improvizovany pancierovy vlak TOPL Teritorialna protilietadlovd obrana (Teritorialna obrana proti lietadlam)
JCS Joint Chiefs of Staff (Zbor nacelnikov stabov) TP UF Technickd pohotovosf Ukrajinsky front
KDO Karpatsko-duklianska operdcia Ohs Ustredna hlasnej sludby
KL Kombinovana letka USPH Ukrajinsky stdb partizdnskeho hnutia
KPUV Kandny protiiitocnej vozby VA Velitefstvo armady
LA Letecka armada VDO-2 Velitefstvo diviznej oblasti-2
LDS LLD Letecka dopravna skupina Letistne (letiskovd) letecke dielne VGPL Vefkokalibrove gnfomety proti lietadlam (Vefkokalibrove protilietadlovd gufomety)
LP Letecky park VOO2 Velitefstvo obrannej oblasti-2
LPD LPHM Letecke pojazdne dielne Letecke pohonne hmoty VPD Vzletovd a pristdvacia draha, resp. vzletovo pristdvacia draha
LS Letecka skola VPV Velitefstvo pozemneho vojska
MNO Ministerstvo ndrodnej obrany vu Vojenske listredie
NKVD Narodnyj komissariat vnutrennich del (Eudovy komisariat ministerstva vnutra) WZ vz Velitefstvo vzdusnych zbrani Vzdusnd zbrane
OKW Oberkommando der Wehrmacht (Hlavne velitefstvo brannej moci) VZT vzu Vojensky zajatecky tdbor Vojensky zetnepisny ustav
OPL ORNV Protilietadlovd obrana (Obrana proti lietadlam) Okresny revolucny ndrodny vybor ZS DPLP Zmiedand skupina delostreleckeho protilietadloveho pluku
OSS Office of Strategic Services (Urad strategickych sluzieb) letistny (zastar.) letiskovy vojenny (zastar.) vojensky. vzfahujuci sa na vojsko
PLK PTO Protilietadlovd kandny Protitankovy oddiel sturmove. resp. bitevne letectvo utoftnd letectvo
241
М-OVESSKEtHW TVO
1Ш-ГМ5
PrehFad pouzitej literatiiry a pramenov
Archivne pramene
A MBS, Vyst. II/45. sign. SNB 38
Air Force Historical Research Center (AFHRA), Maxwell AFB,
Alabama. USA - Confidential Reports. Narrative Reports
AM SNP B. Bystrica. Fond VII, 1. CSA na Slovensku - organizA-
cia a Cinnosf. TajnC denne sprAvy z 27 - 30. 9. 1944. Vojnovy den
nik z 20. 9. 1944, I. Bajtos: Histdria Pluku utocnej vozby 1939-
1944, Sprava mjr. J. 0. Patyho. HlAsenie - potvrdenie о zostrele
nepriatefskCho lietadla Fw 198 A-2 pozorovatefom d6st. zAstup
com asp. M. BeznAkom 7. 9. 1944, ktord podpisali 14. 9. 1945 na
velitefstve 4. leteckej divizii npor. tech, zbroj. let. A. Reken
a ppor. J. Spitzer, oCiti svedkovia zostrelu, Navrh na vyzname-
nanie byvaiych prislusnikov KL za Cinnosf pocas SNP vypracov
any skpt. let. M. Singlovieom v jum 1945 pre Cs. MNO v Prahe;
Fond VII/В, Prilohy к vojnovemu denniku Velitefstva 1. CSA na
Slovensku, Creedegram velitefstva armady 1., 3. a 4. taktickej
skupiny z 11. 10. 1944. Spomienky J. Kovarika; Fond VII/B/7,
Dennik VI/53 prAporu (byvaleho LP Mokraif) zo SNP. Hlasenie
pplk. del. E. Perka zo 14. 9. 1944 о 12.50 h; Fond IX; Fond XII,
Prihlasky pplk. let. v z. E. Jasika. mjr. let. v z. J. Jakaba, E. Cecha
a Dotaznik kpt. let. v z. JUDr. E. Benku na stretnutie Cs. letcov II.
odboja v Bratislave 30. • 31. 8. 1969. J. Knapp: Priloha
к dotazniku na stretnutie is. letcov П. odboja v Bratislave.
Spomienky generAlmajora v z. N. G. Afonina. J. Bystrickeho. B. F.
Cirskova, plk. let. J. Duranu, plk. let. v z. Ing. R. Hurbana. gen. J.
Intra, V. I. Koloskova, plk. let. v z. Ing. I. KoiikAra. plk let. v z.
Ing. B. Kubicu. N. S. Larionova, mjr. let. v z. F. Louckeho, Ch. S.
Petrosiana. J. Slivku, plk. let. v z. M. Singlovita. plk. let. v z. T.
Slajcharta. plk. git. v z. TOtha. T. Zachara. Rekonstrukcia osob
neho dennika stot. let. I. Haluzickeho, F. Ratios: Moja koncepcia
pre SNP, Pomery v slovenskej armAde a povstaleckd koncepcie,
Talskeho spisy a CatloAove poznamky к nim. Vystavba letistnych
ploch a tovarne na lietadla. J. Drozd: Sprava о bojovej Cinnosti
skupiny Haluzicky v SNP. F. Fajtl: Pameti, R. Galbavy: Letka 1
v odboji. P. Graus: Spomienky spojara na 2. is. sam. paradesant-
nu brigAdu v ZSSR. L. Kmef: Povstaleckd pancierovd vlaky. B.
Kubica: Letisko Tri Duby - basta nepokorenA. P. Marcelly: Prevoz
2. is. paradesantnej brigady na Slovensko. W. Deakin: Vefka
BritAnia a eurdpske hnutia odporu. Documents from the United
States national archives (USNA) pertaining to the Green Mission
to Slovakia; Fonoteka M SNP B. Bystrica. Rozkazy V 1. CSA z 9.
9. 1944 na reorganizAciu povstaleckej armady. rAdiogramy par
tizAnskej brigAdy Za slobodu Slovanov; Fotoarchiv AM SNP B.
Bystrica; Deponovane materiAly archivu UML UV KSS Bratislava
v AM SNP v B. Bystrici, Fond i. 6, Spomienky A. Facunu. Spravy
о ilenoch americkej a britskej misie v SNP
CAMO (Centrafnyj archiv Ministerstva oborony SSSR) Podolsk
RF, Fond 1; Fond 19, Sprava zAstupcu splnomocnenca najvyssieho
velenia CA Beljanova о presune 2. Cs. paradesantnej brigady na
Slovensko; Fond 20545; Fond 20156; Fond 5; Fond 5 BAK;
Mikrofotosbomik periods Otecestvennoj vojny protiv faAistskoj
Germanii. Dokumenty po okazanin pomoici Slovackomu vossta-
niu v senfabre-okfabre g. 1944,
Deutsche Dienstelle (WAST) Berlin. Verluste der Deutschen
Luftwaffe Weltkrieg П., von 18. 10. 1944
Kronika mesta Modra (spomienky kpt. let. v z. A. SoldAna - 17. 5.
1974)
Kronika obce GemerskA Poloma
Muzej vojennovozduAnych sil Monino. Ruska federAcia
(Korotkaja istoriCeskaja spravka о bojevom puti 4. gvardejskogo
bombardirovoinogo Gomefskogo aviacionnogo korpusa ADD)
National Archives Washington (NARA) - MACR
SNA Bratislava. Fond NSB; Fond NS; Fond Zb. SNP
SUA Praha. Fond PMR-L. kart. 47. SNR. I. 296
SOKA Bratislava, Fond OU Modra
SOKA Trnava, Fond OU Piesfany
SOKA Zvolen - Ostrk Liika. Fond ONU Krupina
UmrtnA matrika obce Badin, zv. 22/23. obce Sliac 29/1944.
30/1944, 33/1944. 34/1944
United States national archives (USNA)
VA Trnava, Fond 1; Fond WZ; MNO HW. Zbierka t. 9
VHA Praha. Depese stanice Vit z 8. 9. 1944 - 16. 9. 1944: DepeAe
ZOE 101133-44; DO. Slovenske povstAni; Fond 1. CSA na
Slovensku, Prilohy к vojnovemu denniku (telegram pplk. E. Perka
C. 1610-214 z 2. 9. 1944), (Deutsche Heeresmission in der
Slowakei). Sprava prednostu spravodajskCho oddelenia npor. E.
Kubu z 8. 9. 1944. Vojnovy dennik 3. taktickej skupiny. Vojnovy
dennik ZS DPLP. HlAsenie velitefa 2andarskej stanice SliaC z 13.
9. 1944; Fond CSVM v ZSSR, DepeAa t. 6022/1 a list plk.
Tomana gen. JanouAkovi zo 16. 8. 1944, SrAva о Cinnosti skpt. let.
S. Poljanca u 1. CSA na Slovensku; Fond LeteckA vAlka nad
tizemim CSR v r. 1939 - 1945; Fond Spravodajstvo slovenskej ar-
mady; Fond ZSSR - IV, Vojnovy dennik 1. tSAZ: Fond ZSSR - IV.
OperaCne zvodky 2. cs. paradesantnej brigAdy, Prehfad bojovej
Cinnosti 2. Cs. sam. paradesantnej brigady v predhori KarpAt za
obdobie 10. 21. 9. 1944; Fond ZSSR - VI. Rozkaz pre 1. pa-
radesantny prapor z 11. 9. 1944, 2. Cs. paradesantna brigada -
stab 4. odd. (Zoznam strat v Karpatoch), Brigadny rozkaz С. 1, 2.
Cs. sam. paradesantnej brigAdy v ZSSR. SV 19. 1. 1944, Operacne
zvodky. Vojnovy dennik 1. paradesantnAho prAporu, Sprava
velitefa 2. Cs. paradesantnej brigAdy plk. V. Prikryla, Rozkaz na
odlet z 22. 9. 1944. HlAsenie pplk. V. Prikryla z mAja 1944; Fond
ZSSR X.. 1. CSZLD. Opisy vojnovCho dennika 128. Cs. samost.
stih. let. perute za mAj - jtil 1944, VojnovC denniky 1. a 2. perute
1. CSSLP a prilohy. Navrhy na povyScnie prisluAnikov 1. CSZLD.
Suhrnne komentAre za September 1944. Letectvo a vojnovy den-
nik 12. letky. Doverny rozkaz C. 2 128. cs. samostatnej stihacej
leteckej perute: VHA Praha. HV. MNO - Londyn. MNO 1943.
242
KjLETECTVO
1944 - 1945
Verlag, Stuttgart 1976 IV. 19.
Droppa, A.: Odlet slovenskych letcov do ZSSR a ich preskolenie
na sovietske stroje. AM SNP B, Bystrica, nezaradeny material.
Drtina, P: Ceskoslovensko mnj osud. Sv. prvni. kniha druha,
Toronto, Sixty Publishers Corporation 1982.
Encyklopedia odboja a SNP - 5. zvizok. Nakladatefstvo Pravda,
Bratislava 1985
Encyclopedia of the Holocaust. Volume 3. Macmillan Publishing
Company New York • Collier Macmillan Publishers London 1990
Fajtl. F.: Podruhe doma. Praha 1984.
Fajtl. F.: Prvni doma. Praha 1974.
Fajtl. F.: Prvni doma. Vyddni druhd. Praha 1980.
Fieriinger, Z.: Ve sluzbach CSR. П. Praha, 1948.
Giac, M.: Turdianske obce v odboji (1938-1945), Martin 1989
Grecko. A. A.: Cez Karpaty, Bratislava 1973
Grecko. A A.: Cerez Karpaty, Moskva 1970
Grecko. A. A.: Pres Karpaty, Praha 1971
Green. W.: Bombers and Reconnaissance Aircraft, Macdonald
London 1968
Guljanic. M.: 3. Cs bitevni letecky pluk v bojich о Ostravsko. In:
Boj za osvobozeni Ostravska. Ostrava 1965.
Gunther. J.: Stuka-Oberst Hans-Ulrich Rudel, Motorbuch Verlag.
Stuttgart 1986
Halaj, D„ Stanislav, J.: Sprievodca po expozicii Muzea SNP B.
Bystrica. Bratislava 1985.
Hammel. E.: Air War Europa. Pacifica Press 1994.
Held, W.: Die Deutsche Nachtjagd. Jagdgeschwader 51 Molders.
Motorbuch Verlag Stuttgart 1985
Horak. M., Varsik. M: Pnhody na kndlach Bratislava 1977
Husik, 0.: Svedectvo о SNP. Bratislava 1964.
Chnonpek, B.: Ldmanie pecati. Bratislava 1984.
Jablonicky. J.: Povstanie bez legiend, Bratislava 1990.
Jablonicky. J.: Z ilegality do povstania. Bratislava 1969.
Just, 0.: Stuka Oberst Hans-Ulrich Rudel. Motorbuch Verlag,
Stuttgart 1986.
Kogan. N.: Conclusions. In: European resistance movements,
1939-45, London 1964
Kolektiv autorov: Na perutiach sldvy a hrdinstva. Martin 1984
Kopecky. V.: CSR a KSC. Praha 1960.
Krdlovic, J.: Spomienky z obdobia SNP v r. 1944. In: Histdria bo-
jovej cinnosti VI/53 prdporu letcov v SNP. Bratislava 1984.
Krdtky, K.: Historic 2. ceskoslovenskd paradesan tm brigddy
v SSSR. In: Za svobodu Ceskoslovenska. Praha 1961.
Kunic, D. a koi.: Letecky park na Mokradi v boji od 28. 8. 1944
do 5. 9. 1944. In: Histdria bojovej cinnosti VI/53 prdporu letcov
vSNP.
Lacko, V. a koi.: Spomienky protilietadlovych delostrelcov na SNP
z r. 1987. Nepublikovany rukopis.
Lettrich, J.: History of modern Slovakia. New York 1955.
Licko, M. J.: Americania v SNP. Zbornik о SNP. 3. zv. Toronto
1983.
Licko. M. J.: К otdzke spojeneckej pomoci v Slovenskom narod-
nom povstani. Zbornik uvah a osobnych spomienok о Slovenskom
narodnom povstani. Toronto 1976.
Miller, W. J.: Nezabudnutefne dni Slovenskeho narodneho povsta-
nia. Vydavatefstvo, rok vydama neuvedend.
Modrovich, J.: Tri Duby, Nase vojsko. Praha 1975.
SLOVENSK
Prepravni listky prislusnikov 2. is. paradesantnej brigddy - PTO;
VHA Praha, slov. dtdt, MNO 1943, slov. stat, MNO 1944.
VHA Trnava, Fond 1. CSA na Slovensku, Prilohy к vojnovemu
denniku; Fond WZ, Denne rozkazy WZ z roku 1944; VHA
Trnava, MNO HW; VHA Trnava, Zbierka c. 9; Kmenove listy K,
Brdma, рог. V. Gruria, A. Novdka. A. Facunu.
VHU tSA OVDS Bratislava, Spomienky J. Arnolds, Spomienky
mjr. let. v z. Ing. M. Beznaka. K. KlusdCka, kpt. let. v z. S.
Kovalinku. A. Ma tusk a, J. Trnku
Odborna llteratdra a state
Aders. G„ Held, W.: Jagdgeschwader 51 Mdlders, Motorbuch
Verlag Stuttgart 1985
Aders. O.: Geschichte der Deutschen Nachtjagd, Motorbuch
Verlag, Stuttgart 1978
Amort, C.: Na pomoc ts. lidu, Praha 1960
Ascani. F.: More on the secret Mission to Slovakia. Curretn
operations 6 October 1944. Top Secret 15 AF 6 Oct. 44, FO 111
AAA TWP.IMG. History of the 483rd Bombardement Group (H),
October 1944. Association Archives (material asociacie vete-
rdnov 483. bombardovacej skupiny vo vlastnictve J. Stanislava).
Asmolov, A. N.: Front v tyle nepriatela, Bratislava 1980
Asmolov. А. N.: V tylu wehrmachtu. Praha 1980
Ballay, A.: Vojsko v budovani slovenskeho letectva. In: Armada
v obrane a prdci. Bratislava 1944.
Baranova. D.: Hldsi sa Eva - novinovy dlknok
Bateson. R. P.: Profile 211 Ju 87D. Profile pubs.. Windsor 1976
Baumbach. W.: The Life and Death, of the Luftwaffe, New York
1960.
Bystricky, J.: К otdzkam vojenskej pomoci zapadnych spojencov
Slovenkemu narodnemu povstaniu. In: SNP 1944. vstup
Slovenska do demokratickej Eurdpy Zbornik vystupeni z medzi-
ndrodnej konferencie к 55. vyrociu SNP. 8. - 10. jiina 1999.
Vydavatefstvo Adade, B. Bystrica, 1999.
Bojom к vit'azstvam. Zilina 1974.
Bosik, P.: Organizdcia 1. CSA na Slovensku, jej bojovd
a zabezpecovacia cinnost’ pocas SNP. Rukopis.
Bosik. P.: Pomoc sovietskeho vojenskeho dial'koveho letectva
Slovenskemu narodnemu povstaniu. In: Zbornik Muzea SNP 4. 8,
Martin 1983.
Bosik, P.: Z bojovych operacii na fronte SNP. Bratislava 1979
Brown. A. C.: The Last Hero Wild Bill Donovan. Vintage Books
A Division of Random House. New York 1984
Combat Chronology of the US Army Air Forces 1941 1945,
Headquarters USAF. 1973
Csanddi-Nagyvdradi-Winkler: A magyar repules tortenete.
Budapest 1977.
Cvacho, V.: Niektore udalosti v casovom slede u LP Mokrad". In:
Histdria bojovej dinnosti VI/53 prdporu letcov v SNP. Bratislava
1984.
Ceskoslovensko-sovdtske vztahy v dobe Velke vlasteneckd valky
1941 - 1945, Praha 1960
Defenders of Liberty 2ND Bombardment Group / Wing 1918 •
1993
Dejiny Slovenskdho narodneho povstania 1944, 3. zvizok.
Bratislava 1984
Dietrich. W.: Die Verbande der Luftwaffe 1935 • 1945, Motorbuch
243
SI.OVlNMxl-.LHH TM>
1444 1445
Modrovich, J.: Tri Duby. II. prepracovand vydanie. Bratislava
1969.
Mruikovii, S. :Vrutky 1255 2000, Vnitky 2000.
Nosko. J.: 2. cs. samostatna paradesantnA brigAda v mojich
spomienkach. In: Zbomik spomienok prislusnikov 2. Cs. parade
santnej brigady v ZSSR na SNP. B. Bystrica. HDK pri OV SZPB
1976.
Nosko. J.: Vojaci v Slovenskom narodnom povstani. Bratislava
1945
Nosko. J.: Vojenske akcie v nArodnom povstani. Bratislava 1945.
Pakilev. G. N.: Truzeniki neba. Vojenizdat Min. oborony SSSR.
Moskva 1978.
Petras. S., Richter. K.; Tanky nu'ri к Ostrave Praha. Nase vpjako
1979.
Picard. R.: A znovu sme stretli nepnatela. Bratislava 1957.
Pivoluska. J.: ParabrigAda. Spomienka na druhu ceskoslovensku
samostatmi paradesantnu brigadu, NV Praha. Obzor Bratislava
1970.
Pivovarci. J.: Vyzbroj a dopravne prostnedky v SNP. Bratislava
1990.
Pivovarci. J.: Z dokumentov о slovenskych ozbrojenych silach
v predvecer Slovenskeho narodneho povstania. In: Kapitoiy
z odboja na Slovensku. Bratislava 1968.
Plevza. V. a koL: Dejiny SNP. Bratislava 1984, zv. 4.
Portrtty sovietskych licastnikov SNP. Bratislava 1985.
PreCan, V.: Nemci a Slovensko. Dokumenty. Bratislava 1970.
Precan, V.: Slovenske narodne povstanie. Dokumenty. Bratislava
1965.
Prispevky к dejinAm SNP v Turd. Martin 1947.
Pfikryl. V.: PokraCujte v horAch. Praha 1947.
Rajninec. J.: 15. Air Force (pisomna pozostalost. deponovanA
v AM SNP B. Bystrica).
Ring. H.: Gemeinschaft der Jagdflieger. Documentation.
Stationierung fliegende VerbAnde. Munchen 1982.
Scheinost, J.. Kozisek, J.. Werner. K-: Banska Bystrica. Orbis
Praha 1944.
Skopal. J.: 1. Cs. stihaci pluk utod. Smer Praha. Nase Vojsko,
Praha 1960.
Slavkovsky. D.: Vo vzduchu i na zemi, Bratislava 1969.
Stanislav. J.. Rajninec, J.: Povstaleckd a spojenecke leteetvo
v SNP Edicia Pamit UV SZPB Bratislava 1990.
Simunic, P.: Sovietska vojenskA misia na Slovensku. In:
Spojenecke misie. B. Bystrica 1990.
Smoldas. Z: Ceskoslovenski letci v boji proti fasizmu. Naie
Vojsko. Praha 1987.
Sole, J., Zudova-Leskova, Z.: VojenskA misia Velkej Britanie na
Slovensku. In: Spojenecke misie. B. Bystrica 1990.
Stemenko. S. M.: Generalni stAb za vAlky. Kniha druha, Praha
1974.
Stemenko. S. M.: Generalnyj Stab v gody vojny. Moskva 1973.
Tieke, W.: Die 18. SS Freiwilligen • PanzergrenadierDivision
Horst Wessel. Coburg 2000.
Vanek, 0.: Protilietadlove delostrelectvo v SNP. Liptovsky
MikulAA 1986.
Venohr, W.: Aufstand fiir die Tschechoslowakei. Hamburg 1969.
Veres, D. C.: A Dunantul hadi kronikAja 1944 • 1945, Zrinyi
Katonai Kiado. Budapest 1984.
Vood, T. Gunston. B.: Hitlers Luftwaffe. Salamander. Londua
1977
Weal. E. C.: Combat Aircraft of World War Two. Order of Battle
East Front. Luftwaffe, Bracken Books, London 1977.
ZAni, F.: Handlovcania v boji za slobodu, Martin 1974.
Periodika
Bojovnik 50-54/1945, 142/1946. 25. 9. 1976, 16. 9. 1978.
39/1979. 17/1987. 11. 3 1989
Cesko-slovenska historicka rocenka • 1999
Ceskoslovensky vojAk - 18/1964
Dejiny a soucastnost - 10/1966
Dokumenty a materiAly Praha 1960
Fragment К RoC. IV - 1990
Historicky casopis SAV - 4 /1959
Historic a vojenstvi 1963, XLV (1996), 3., 6/1974, 5/1983
Hlas revoluce • 27/1969. 11/1988
Kanadske listy - No 4, Vol. 29, april 1995
Letecky obzor • 4 a 27/1984
Letectvi a kosmonautika - 9/1966, 17/1967. 15, 16. 17/1969.
18 - 19/1972. 18/1973. 16/1974, 8. 9/1975, 11/1975,
18/1978. 1979. 17. 18. 20/1982. 16/1984. 20 - 25/1984.
1985, 17/1987. 17/1994, 19/1999. 20/1999
Leteetvo a PVOS - 8. 9/1965. 8/1967
Model magazine - 4/1979
Nase vojsko - 30/1946
NovA doba - 19/1972
Nove Slovo • 34-35/1945
Obrana lidu 25. 9. 1959
Obzor Gemera - 21, 1990, c. 4
PrAca - 29. 8. 1964, 14. 9. 1968
Pravda - 30. 8. 1964
Predvoj 25. 6. 1965
PVO a leteetvo 6 a 7/1969
Repules - Majus 1982
Rocenka UV SZPB. Bratislava - 1984
Rozlet 35/1946
Sbornik Ustavu Slovenskeho narodneho povstania B. Bystrica
1949
Slovak - 196 a 197/1944
Slovenske kridla - rod. V, t. 6/1941
Smena na nedelu • 29. 7. 1993
Smer 36/1954, 18. 5. 1990
SNA Bratislava 1947, Letov C. 4
Svedectvl. г. XV. 1979. t. 58
Vlastivedny zbomik Povazia 1968
Vokrug sveta • 5/1971
ZApisnik Z - 19/1985
Zenit pionierov 13/1986-87
Zbomik Mtizea SNP I., B. Bystrica - 1966. C. 8, Martin 1983, C.
10. Martin 1985. c. 12. Martin 1987
Zbomik Tekovskeho muzea a OV SZPB Levice - 1985
Zbornik VAAZ Bmo - 1964
Zivot - 12/84, 17/84, 13/87. 11/89, 14/89
Sukromnd archivy
Archiv asociacie veterAnov 483. bombardovacej skupiny. Warner
Robins, Georgia, USA
244
SI <)\ I Xskl. Li IH no
1444 |<»45
Obuch. T.: К uCasti motorizovaneho praporu letcov kpt, I.
Haluzickeho v SNP. Nepublikovany rukopis z r. 1989 (vo vlast-
nictve gen. T. Obucha).
Obuch. T.: Z vajnorskeho letiska do povstania. Nepublikovany
rukopis г r. 1989 (vo vlastnictve gen. T. Obucha)
Osobny archiv Ing. Viliama Klabnika
Dodatky plk. v z. Ing. F. Fajtla к vojnovemu denniku 1. CSSLP
Zvolenskeho za obdobie od 15. 9. do 19. 10. 1944 (kopie vo vlast-
nictve J. Stanislava).
Osobny archiv Jana Stanislava
Osobny archiv Stanislava Bursu
Kore^pondencia
Korespondencia J. Stanislava s kpt. let. v z. A. SoldAnom, К. P.
Sevastjanovom, D. J. Netudychatkom, F. Kovacikom, V. M.
Ponomarenkom a rodinnynu prislusnikmi S. Маска. Obertala, R.
Hyznaya, J. Griillinga. P. Obrtala. J. Rusina. V. Knopu a M.
Dovlinku, s P. L. Gaponom, J. M. Jablokovom, M. I. Nemovom, P.
I. Seludkovom a V. I. Koloskovom (v osobnom vlastnictve J.
Stanislava a S. Bursu)
Referity
Diskusny prispevok plk. let. v z. Ing. T. Obucha predneseny na
seminAri vo Zvolene a v Mtizeu SNP v Banskej Bystrici 16. 11.
1989
Referat Ing. V. Cvacha predneseny na zjazde Leteckej historickej
spolotnosti v Trencine v septembri 1967
Referat plk. let. v z. D. Kunica о ucasb Leteckeho parku Mokrad
v SNP predneseny na historickom seminar! к povstaleckemu le-
tectvu vo Zvolene 16. 11. 1989
Referit plk. let. v z. T. Slajcharta predneseny na vedeckej kon
ferencii vo Zvolene 16. 11. 1989 к problematike povstaleckeho
a spojeneckeho letectva v SNP
Spomienky (v osobnych archivoch S. Bursu, V. Klabnika, J.
Stanislava)
R. Baleka, M. BalAzovej, S. P. Baranisnikova. K. Brema. 0.
Buntu, manzelky V. Baku. J. V. Cinunermana. F. Cypricha. E.
Cecha, rodiny N. A. Davidka, M. Fabryho. K. Farskeho. M.
Francisciho. F. Fridmana, P. Galparoviia, K. Geletka. J.
Hatnantika. J. Hermana, C. Hlavona, J. Holku. L. Horskeho. V.
llavskeho. M. Ivanku, J. M. Jablokova, M. Jacka. J. Janskeho. L
Junasa, V. Kadahkovej G. M. Kasjana. K. Klnsacka. R. Kollara. L.
Kolnika. V. I. Koloskova. J. Konopku, M. Kostolanskej, S.
Kozacka, V. Kovara. J. Kiikela. J. Kvartu, J. Lachkeho, M. T.
Lanovenka. J. Lukaca. M. LuZu, J. Meska, J. Michalicku, J.
Miklosika. F. Mraza, L. Mrvu. D. J. Netudychatka. A. NovAka, M.
Novotneho, rodiny A. M. Obuchova. S. Ocvirka. J. Ondrisa. J.
Oravca. J. Pejka, F. Pociatka. rodiny N. J. Potapovskeho. J.
Pcenitku. S. Rajcana, J. Slemenskeho. I. L. Slnchova, J. Smreka.
E. Solara. S. Srokovskeho. S. Staska, rodiny A. P. Silina. F. Stu
lajtera. P. Stikalu. J. Trnku. pribuznych J. Vrzgufu, J. Zaliberu, K.
Zuba, A. Zolvikovej
ZApisniky letov
K. Balaza. M. Beznaka. J. Bornemisu. R. Bozika, J. Bozika, F.
Brezinu, F. Cypricha. V. Draba. A. V. Dudakova. S. Galbaveho. S.
Kovalinku, K. Geletka. J. Gerthofera, L. Haima, S. Hlncku, F.
Chaberu. J. Jakaba, F. S. Jaloveho. P. Kocfeldu. S. Kovalinku. V.
Kriska, F. Louckeho, A. Matuska, D. J. Netudychatka, S.
Rajcana. J. Samasa. J. Skopala. M. Singlovita, P. Sukalu, J. Sve-
ca, L. Valouska, A. Vendla, J. Viderspana. M. Ziarana
245
SI.OV ENSKfctETECTVO
l<M4 . |Ч45
Zaverom
I napriek veFkdmu rozsahu publikacie sa autori ne-
zmocnili problematiky v celej sirke, resp. nezrekonstru-
ovali a nezhodnotili problematiku vo vdetkych siivislos-
tiach. Nevenovali pozornost’ napriklad tej casti sloven
skeho leteetva. ktora za nezapojila do povstaleckych
bojovych operacii a ktord zostala dislokovana na tizemi
zapadneho Slovenska. To plati aj pre nasadenie jedno-
tiek protilietadloveho delostrelectva v zapadosloven-
skej oblasti. ktord bolo ai do konca marca 1945 najak
tivnejsou zlozkou tejto casti slovenskdho leteetva. Pri
obrane vzdusneho priestoru proti stihacim a bombardo-
vacim zvazom 15. americkej leteckej arrnddy slovenskd
protilietadlovd delostrelectvo dosiahlo viacero vifaz-
stiev. V bojovych i spravodajskych hlaseniach americ-
kych posddok preto figurovalo ako nebezpeeny protiv-
nik. Hoci sa autorsky kolektiv usiloval postihmit naj-
podstatnejsie skutocnosti a fakty о predmetnej leteckej
problematike, ktord nebola dodnes slovenskou histori-
ografiou komplexne spracovana. musi vecne konstato-
vat, ze nechdva priestor aj pre daldich bddatelov, aby
mohli osvetlit tieto nespracovane kapitoly z dejin slo-
venskeho leteetva a relativne tak uzavriet tiito atraktiv-
nu tdmu nasich novodobych vojenskych dejin.
Autori vyjadrujii svoju vd'acnosf vsetkyni. ktori pnno*J
nym sposobom napomohli pri spracovani tejto publik|»|
cie, ktori prispeli svojimi spomienkami a fotodokume»-
tarnymi materialmi. Neocenitefnii pomoc poskytli оц-
та veterani slovenskdho leteetva a ich rodinni prislui-
nfei. Osobitne treba podakovaf za preciznu trojnasobatt
oponentiiru celdho rukopisu historikovi Jozefovi By*
trickemu. Dakujeme za nezistnii pomoc aj nasim zahn
nidnym kolegom Scottovi Buchanovi. Jimymu Downson
z USA, Richardovi Goyatovi z Franciizska a Reinhardt»-
vi Kapitzovi z Nemeckej spolkovej republiky. Nase
podakovanie patri aj obetavej pomoci pracovnikoail
archivu Miizea SNP v Banskej Bystrici a Vojenskdho
historickeho listavu v Trnave. Bez ich listretovostii
a ochoty pomdef by nebolo moznd vypatraf a exploato-
vat mnoho cennych historickych dokumentov. Upne-
nou vd'akou sme zaviazani vydavateFstvu Magnet Pres*
Slovakia za jeho tvorivy pristup a neobycajnti trpezb-J
vosf pri rieseni technickych problemov. za vSestranM
spoluprdcu pri prekondvani mnozstva prekazok spoje--
nych s nefahkou ulohou priekopnika vo vydani ndrocnej
publikacie z dejin slovenskdho vojenskdho leteetva.
anton
246
$h* • mi
<» \ I HI 1ТПЛ1Mils
Jin Stanislav a Viliam Klabnfk
SLOVENSKO LETECTVO 1944 - 1945 3. zvazok
magnet ргеяя
ISBN: 80-89169-00-7
>hy i text zostavil a podklady pre zhotovenie farebnych ilustrkcii po&kytol Ing Viliam Dabnlk
>Ьпё ilustricie ikamullaze): Z. Valka. F. VAlek
SLOVENSKELETECTVO
1944 - 1945
Messerschmitt Bf 109E
Zobrazeny stroj lietal na jar 1944 z letiska Piesfany. Bol vo vyzbroji 13. letky. pouzivala ho na starty na
poplach proti bombardovacim zvizom americkej 15. leteckej armady Zafarbenie Emila bolo v standard
nej kamufiazi RLM 74. 75, 76 so zltynu doplnkanu. Vrtulovy kuiel bol bielocierny.
SLOVENSKELETECTVO
1944 194?
Messerschmitt Bf 109E
DaEi stroj. biela 1. pohotovostnej letky 13 v kombinacii farieb RLM 74, 75. 76 so zltynu doplnkanu
SLOVENSKE LETECTVO
1944 • 1945
Messerschmitt Bf 109E
Na tomto stroji nudzovo pristal S. Jambor v maji 1943 pri Piesfanoch Lietadlo bolo zaknitko opaf uve
dene do letuschopneho stavu.
SLOVENSKELETECTVO
1944 • 1945
Messerschmitt Bf 109E
Emil, biela 4, od augusta 1944 sa nachadzal na letisku Tri Duby a sliizil ziakom 2. rocnika §LD a lets
kym inStruktorom na cvicne lety.
SLO5 ENSKE LEI EtTVO
1944 - 1945
Messerschmitt Bf 109G-6
Tento Gustav, biela 1, W. Nr. 161 722. vyrobeny v zivode Regensburg mal standardnti kamuflaz Opart
lilo о kombinaciu farieb RLM 74. 75 a 76 so zltymi koncami kndel. Na trupe bol siroky pruh farts
RLM 02, ktorou slovenski mechanici premalovali povodny preletovy kdd. Lietadlo malo ciernobieh
vrtufovy kuief Diia 1 8. 1944 na letisku Isla pri PreSove s lietadlom fazko havaroval Karol Geletko Lie-
tadlo sa uf viac nepodarilo opravif.
SI.OVENSKE LETECTVO
1944 1945
Messerschmitt Bf 109G-6
Gustav, biela 5, W. Nr. 161 741 poskodil Karol Geletko pocas pnstatia na letisku Isla dna 17. 8. 1944
V poradi jeho tretia havaria s tymto typom stihacky pre pilota znamenala docasny zakaz lietania. Strc
niesol kombinaciu farieb RLM 74, 75 a 76. Mechanici na trupe premalovali preletovy kod lietadla pru
horn farby RLM 02 netraditneho tvaru.
SLOVF.XSKE l.ETECTVO
1444 - 1445
Messerschmitt Bf 109G-6
PristAvaci manever bol pre Karola Geletku na slovenskych Gustavoch osudovy. Prvu havariu tento pilot
sposobii dna 14. 6. 1944 na letisku SpiiskA NovA Ves. Stroj Bf 109G-6, biela 8, W. Nr. 161 735 sa prev
ratil na chrbAt pncom sa fazko poskodilo kridlo. konnidlA a vrtufa Preletovy kod bol premafovany pru
horn tmavosedej farby, ktora vsak nezasahovala ai na spodok trupu Pod iltym pnihom eite presvitalo
pdvodne dislo 8.
SMHFXNkl. I.ETECTVO
1444 • 1445
Messerschmitt Bf 109G-6
Dna 26. 6. 1944 bol v siiboji s americkymi stihatkami P-38 zostreleny tento Bf 109G-6, biela 6, W. Nr.
161 717, ktory pilotoval Pavel ZelenAk. Stroj nudzovo pristal pri obci Brunovce. jeho pilot bol tazko ra-
neny. KamuflAz bola obdobnA ako na predchAdzajticich strojoch Bf 109G-6. Preletovy kdd bol pretrety
pruhoni tmavosedej farby.
SLOVESSKELETECTVO
1444 1445
Messerschmitt Bf 109G-6
Ten isty stroj zobrazeny z pravej strany
SI <>\ I XSkl. letectvo
1944 - 1945
Messerschmitt Bf 109G-6
Stihaci piloti Kombinovanej letky pou2ivali tento Bf 109G-6, W. Nr. 161 742. Povodne vysostne *ааЫ
SVZ a biele cislo na trupe mechanic! na Troch Duboch premafovali kaki farbou. Na ich miestach sa <
javili upraveni ceskoslovenske vysostne znaky s modrym lemovanim, ktore boli nestandardne otccoJ
Ciemou farbou bolo domalovane trojvrsie a bielou dvojkrii. Uz v prvych dnoch Povstania na zaklade м
kazu J. Goliana (denne rozkazy pod pismenom C-98) bolo nanadent. ze povstalecki lietadla budn ooJ
6ene kruhovymi vysostnymi znakmi farby bielo modro-cervenej vo vysekoch 120 stupnov s modryw M
mom. Modry vysek je umiestneny vodorovne prvy v smere letu. 0 tomto oznaieni boli npovedotnene
ky pozemne jednotky povstaleckej armady
SLOVFXSKE LETECTVO
1944 1945
Klemm KI 35
Tento stroj bol prideleny Skupine vzdusnych zbrani majora Trnku na vychodne Slovensko a sliizil na M
nerne dcely. Cely jeho povrch bol sivostrieborny, kryt motora zlty. Na kridle pri trupe boli cierne chad]
niky. Stroj lietal bez imatrikuUcie.
SLOVENSKE LETECTVO
Praga E-39
1944 - 1945
Cierna S-53 bola pridelena LS na skolni a cvicne uCely letisku Tri Duby. Cely stroj bol strieborny s vyl
nimkou zltych kormidiel. zltych pruhov na trupe a casti za motorom. Zite boli aj kridelka na spodasj
kridle. Vyr. dislo 57 bolo namafovane ciernou farbou.
SLOVENSKELETECTVO
1444 • 1445
Fraga E-241, biela S-39
Lietadlo bolo na hornych plochich slarbene ds. kaki farbou. zospodu svetlomodrou. Zltd pruhy boli na
trupe a motorovom kryte. Lietadlo sa pouzivalo na cvicne a kuridrne ucely.
SLOVENSKE LELECTVO
1444 - 1445
Focke-Wulf FW44 Stieglitz, biela S-130
Lietadlo zo stavu LS sa pouzivalo na letisku Tri Duby pocas Povstania na kurieme ucely. Poskodeny
stroj. neschopny letu, zostal takisto opusteny na tamojsej letiskovej ploche. Zobrazene lietadlo malo ni-
ter v kombinacii RLM 70 a 65 so zltym p.isom na trupe.
SLOVENSKE LETECTVO
1444 • 1445
Heinkel He 72 Kadett, biela S-135
Stroj prideleny LS na Troch Duboch niesol na hornych plochach trupu. kndel a kortnidiel farbu RLM 70.
Zospodu bola pouzita RLM 65. V zltej farbe bol pas za motorom a konce kridel zospodu. Na trupe bolo
biele cislo S135. bez zltdho pruhu na trupe. Lietadlo zostalo poskodene po listupe slovenskych letcov na
Troch Duboch.
Sl.OVENSKEI.ETEt TM>
1944 - 1945
SUH ENSKE 1.ETECTVO
1444 - 1945
Ап» B-534. biela S-32
Lietadlo s ostrohovym koheskom sa ziicastnilo niekofkych bojovych letov v rdmci Kombinovanej I
Neskor sltililo ako zdroj nahradnych dielcov. Kamuflaz tvorila cs. kaki larba na bornych plochach
podu svetlomodra larba a zlty vrtuTovy kuzef a pas na trupe. Копсе kridel boli natretC zospodu zltou
bou. Stroj niesol oznaieme SVZ. Vsetky povstalecke B-534 mali pod kridlami bombove zdvesy
Avia B-534
Dalii priklad zafarbenia povstaleckych lietadiel Avia В 534 predstavuje tato kresba. Lietadlo je v s
dardnej kaniuflazi ako predchddzajiici stroj. Zlty pruh je na vrtufovom kuzeli, na motore. koncoch к
a na trupe. Zhora Cs kaki, zospodu svetlomodra larba. Krize SVZ sii zamalbvane tmaviou kaki larbo--
na ich mieste su pootocene povstalecke Cs. kokardy bez trojvHia a dvojkriia. Zaujimavd je pouzi'.ie
tuloveho kuzefa zo stroja Bk 534.
SLOV ESSKE |.E TEt TV (» Av“ B 534' b,ela 5-113
1944 - 1945 Tato povstaleckd Aria mala vysostne oznacenie v podobe pootocenych povstaleckych Cs. kokArd s b
dvojkriiom a Ciernym trojvrsim Stroj lietal bez prekrytu kabiny. Pod okienkom za kabinou ridiet' C
vyr. Cislo 217. Kamuflaz bola zhora nastriekana Cs.kaki farbou, zospodu svetlomodrou. ktoru do
zlte pAsy Pdvodne krize SVZ boli zantalovand Cs. kaki farbou.
SLOVENSKE LETECTVO $ 3281 b‘*U S'27
1944 . |945 Zobrazeny je v podobe, v akej lietal v LS v roku 1943. Horne plochy kridel a cely tnip boli natrete cs ka
ki farbou. Spodne plochy boli bledomodre, Smerove kormidla, vyskovka, motorovy kryt, kridelka na hot
nom a spodnom kridle a spodne konce dolndho kridla boll natrertd zltou farbou.
SLOVENSKE I.KTECTVO
1944 1945
Letov § 328
Ten isty stroj presiel v roku 1944 ciastocnymi lipravami kamufldze. Kormidla, vySkovka a kridelka hor-
neho kridla boli pretrete kaki farbou Stroj v zobrazenej podobe pourivali piloti Kombinovanej letky na
bojove operacie Povodne vysostne znaky SVZ na lietadle zostali. Svedci to о tom, ze nariadenie о ozna-
ceni povstaleckych lietadiel sa striktne nedodrziavalo.
SLOVENSKE, LETECTVO
1944 1945
Letov §-328, vyr. iislo 266, biela B-10
Zo stavu pozorovacej letky 2 bol povodne zaradeny к letke 1. о com svedci zle premalovane biele pisme-
no A. ktore presvita na trupe. So zobrazenym lietadlom preleteli slovenski piloti na sovietsku stranu.
V septembri 1944 ho slovenskd posadka v rAmci kurierneho letu prelietla naspaf na Tri Duby Lietadlo
bolo zaradene do stavu Kombinovanej letky a ziicastnilo sa na bojovych operdciach.
si ом \ski. 11. ih im)
1944 194?
Letov S-328
Pretoze sa pocitalo s pouzivanim lietadla Letov S-328, vyr. cislo 266, biela B-10 aj na kuriCrne lety medzi
letiskom Tri Duby a sovietskou stranou, slovenski mechanici odstranili z koncov spodnych kndel zhfl
pruhy. Kaki farbou zamalbvali povodne vysostne znaky SVZ a nahradili ich atypicky pootocenymi cent!
nymi hviezdami. V takej podobe stroj dalej bojovo lietal.
siOM SsKL IUH 1ЛО
1944.1945
Letov §-328, v$r. iislo 296. biela S34
Povodne patril do stavu LS a po vypuknuti Povstania bol zaradeny do Kombinovanj letky. Stroj si poaal
chai povodnii kamufUz aj so zltymi doplnkami. Vysostne oznacenie SVZ na trupe a kridlach bolo nahrad
dene pootocenymi povstaleckymi ds. kokardarni s bielym dvojkrizom a ciernym trojvrSim. Biely napM
S-34 ui bol znadne opotrebovany.
SI.OMNSKl. 1 1.IH ГМ)
1944 - 1945
Letov S-328, vfr. dislo 148, biela B-5
Bol to dalsi stroj zo stavu pozorovacej letky 2, ktory sa vrdtil zo ZSSR naspdf na Slovensko a zapopl м
do bojovych operacii Kombinovanej letky. Povodna kamuflaz lietadla zostala zachovana. vratane zltyJ
farebnych doplnkov. Vysostne oznacenie SVZ na trupe a kridlach bolo aj na tomto lietadle nahradene pel
otodenymi povstaleckymi cs. kokardarni s bielym dvojkrizom a ciernym trojvrsim.
SI.OVEXsKEI E I E( I M)
1944 1945
Fieseler Fi 156 C-3, vfr. dislo 8052
Bol pridelcny L$ na Troch Duboch. Po vypuknuti Povstania ho piloti Kombinovanej letky pouzivali na ku
rierne lety. Tymto strojom mali odletief z Donoval po 25. 10. 1944 na sovietsku stranu generili Viest a
Golian. V dalsich dnoch ho slovenski piloti zapalili. Stroj pocas SNP lietal v pbvodnej kamuflazi vo far
bach RLM 70 a 65, bez zltych doplnkov. s pootodenymi cs. kokardami. ktore nahradili pdvodne krize SVZ
SI.OV EXSKE IETECTM)
1944 - 1945
Lavotkin La-5FN, biela 39
Patril 1, CSSLP. operoval nad povstaleckym uzemim v kamuflazi z nepravidelnych poli svetloscdej a tma
vosedej farby na hornych plochach trupu a kridel. Spodne plochy boli svetlo inodre Biele trupove cislo
bolo lemovane tenkou linkou tiernej farby. Biele kosostvorce s napisom FN v azbuke boli na kryte moto
ra a na smerovke. VrtuTovy kuzef bol svetlosivy, jeho &pi£ka svetlomodra. oddelena tenkou tervenou lin-
kou. Krycie panely na trupe niesli silne stopy po spallnich z vyfukov.
SLOMXsKI I I IEI TM)
1944 • 1945
Lavockin La-SFN. biela 39
PohTad na ten isty stroj z favej strany
SLOVENSK1LI IK l\O
1944 -1945
Lavodkin La-5FK. biela 02
Rovnakd sfarbenie niesol aj stroj La 5FN, biela 02 s tenkym ciernym lemom. Vrtufovy kuzef bol cerveny.
Farba na boCnych paneloch trupu bola takisto „upravena" bonicimi spalinami z vyfukov motorov.
SI.ON EVSKE LETECTVO
1944 • 1945
Lavodkin La-SFN 6. 53
Patril do stavu 1. ds. stihacieho leteckeho pluku. Trupove dislo bolo biele s tenkym eicrnym lemom vr- ।
tufovy kuief svetlosivy a na nom spirala v kombinicii modrd a biela. Napis FN na kryte motora a pohyW
livej casti SOP bol biely. Kamuflai tvorili neprandelnd polia svetlosedej a tmavosedej farby na horny-к
plochach trupu a kridel. Spodne plochy boli svetlomodre.
SLOVENSKELETEtIVO
1944 1945
HjuSui U-2, dervenA 19
Sturmovik patril do stavu bitevndho pluku 1. CSZLD a zticastnil sa bojov о Moravskii brdnu. Pilotovalo ho nJ
cero slovenskych pilotov. Kombinacia farieb zelenej a svetlohnedej bola pouziU na trupe a kridlach zhorj
Spodne plochy boli svetlomodre. Vrtulbvy kuzef bol zeleny a na nom pri listoch vrtule sa nachAdzah vzdy hJ
biele pasiky. Bielou farbou bola namafovana tiez dvojica bielych .zamcriavacich* pruhov na kryte motora I
SI <H I SSKE I I IECTVO
I’>44- I’M?
North American P-51B Mustang
Dna 17. 9. 1944 sprcvAdzalo 41 stihacich lietadiel 52. stihacej skupiny 2 bombardovacie lietadla В 17 na letisko Tri Duby. Pre Zlte siarbenie Casti trupu a
kormidiel dostali prezyvku „Yellow Tails”. Na zobrazenom stroji P-51B-15-NA s oznacenim WDL „Pats Pet” ntidzovo pristAl prislusnik cerveneho roja 4.
perute porticik Ethan Allen Smith. Jeho Mustang mal, okrem spomenutej zltej casti. hornC plochy trupu a kridel olivovo zelenC. Spodne plochy trupu a kri
del niesli svetlosivy farebny odtieri Vrtulovy kuiel a pismenA boli Cervene Biclou farbou boli namalovane pruhy za vrtulovym kuielom a na koncoch
kridel a lemovanie pismen WD. Pismeno L bolo Ciernc
si (»\l sskl I I IK Ito
1944 1945
North American P-51B Mustang
Druhym Mustangom, ktory musel pristaf v tento del) na slovenskom letisku. bol P 51B 15 NA ..Swamp Angel" Pilotoval ho velitel tlteho roja 5 petute po
ruCIk Alexander Watkins Lietadlo bolo celt vo larbe prirodnAho hhnlka okrem zltej Casti trupu a kormidiel Cerwnou (arbou bol nastriekany vrtulovy ku
tel a pAsy na motorovom kryte a na koncoch kridel oznaCenie 5 perute a pomenovanic lietadla. Pred kablnou bol olivovo/eleny pAs proti oslneniu pilo
ta Kresba hada, vyr Cislo, meno pilota a pismeno E boll Cierne PozoruhodnA je abscncia kudu WD na trupe
SI.OVIASKt I I iix no
1944 - 1945
Heinkel He 111H10
Neozbrojeny He ШН-10 W. Nr. 5468 niesol v sluzbach SVZ atypickti kamuflaz RLM 10. 71 na hornych plochach kridel, trupu a korinidiel. Spodne plochy
boli nastriekane farbou RLM 65, Doplnok kamuflaze predstavoval zlty pruh na trupe a na oboch spodnych koncoch kridel. Na trupe je z oboch strin biele
oznadenie S-81 a zamafovany nemecky krii a tie! dast svastiky na SOP tmavou farbou RLM 75. Bledou farbou boli pretretd povodnd preletove kody В a V.
Vrtufove kuzele sti vo farbe bielamodracervena. Vietky popisky na lietadle boli v slovcncme.
SLOVISSKE I HTECTVO
1944 1945
Heinkel He 111H-10
Druhy slovensky He ШН-10 lietal takisto bez vyzbroje a v atypickej kamuflazi Tentoraz to bola kombinacia nestandardnych poli RLM 74. 75 na hornych
plochach a RLM 76 zospodu s hielym napisom S-82 na oboch stranach trupu Samozrejmostou boli opaf zltd doplnky v podobe pdsov na trupe a na apod
koch kridel Na pevnej casti SOP je cierne seriove dlslo 5313 v bielom obdfzniku, Vrtufove kuzele RLM 74 Za 2 kou preswtal nemecky kriz, ktory bol pre
trety RLM 74 |udaje о Urbach zodpovedaju spravkovym listoni tohto lietadla) S tymto strujom u let cl stot Koza dna 2 8 1944 do ZSSR
SI.OX KXSKE I I IK 1X0
1444.1445
Caudron Cu-445, vyr. cislo 821, biela S-21
Stroj bol na hornych plochach trupu, kridiel a kormidiel nastriekany svetlozelenou farbou. spodne plochy boli v odtieni RLM 65, so zltymi pastni na trupe
a na koncoch kridel zospodu Vrtulbve kuzele boli zelene Nad plsmenom S je biely kruh a maly cerveny kriz. Vyr. Cislo 821 na motorovej gondole je cier
ne. Stroj sa pocas Povstania nachadzal na Troch Duboch, kde ho mechanici pri Ustupe z letiska zapalili spolu s dalsim strojom tohto typu.
si OXI SsKI 1 I ll< IXO
1444 1445
Focke-Wulf Fw 189A 2. vfr. C. 328
Lietadlo zo stavu letky I sa takisto v scptembri 1944 vratilo naspat na Slovensko aj s posadkou. Jeho hlavnou ulohou bolo po/rtiine ndvadzanie povsta
leckych Bf 109G 6 proti nepriatelskym lietadlam. Lietadlo si ponechalo povodnu kamuflkz v kombindcii farieb RLM 70. 71 a 65 vrdtane zltych doplnkov
Vysostnt znaky SVZ boli zamafovane a nahradill ich pootoCenC Cs kokardy Po potlacem Povstania lietadlo aj s posadkou preletelo do Rumunska
SLOVENSKE JU К I VO
1044 . J945
Junkers Ju-52
Lietadlo Ju 52. W. Nr. 131 485. v saidnnej liprave. Lietalo v prirodnej farbe hlinika. iba pred pilotnou kabinou bol cierny pis proti oslneniu posadky Okrem
vysostnych znakov SVZ neniesol ziadne ine oznacenie Lietadlo bolo znidend podas nAletu Luftwaffe na Tri Duby.
slovenski. Letectvo
1944 1945
Junkers Ju W34hi, vjr. t. 3165
Povodny stroj SVZ. s ktorym pilot Jasik s posadkou preletel 25. 10. 1944 z Troch Dubov na sovietsku stranu. Slovenski prislusnici 1. CSZLD pilotovali
tento stroj v roku 1945 na kuridrne lidely. Pdvodnd oznadenie bolo prekrytd dervenymi hviezdami. ostatnd farby celdho povrchu stroja vo farbe RLM 70 na
hornych plochAch a RLM 65 zospodu zostali nezmenend
si ov i-.ssKb 11 ih l \<>
194-1 - 1945
Focke-Wulf Fw 58C-2 Weihe, W. Nr. 58 459
Jeden z dvoch strojov, ktori prelietli slovenski letci na zadiatku Povstania г Popradu na Tri Duby. kde sa pouzivali na kurieme lety, Zobrazeny stroj lietal
v standardnej kamuflazi RLM 70. 71 a 65 v kombinacii so zltymi doplnkami. Na spodnej casti praveho kridla bolo namafovani Ciernc pismeno N. Lietadlo
bolo dna 10. 9. 1944 poikodeni podas nemeckiho bombardovania.
Slot I \sKI. I I II < IVO
1944 1945
Focke-Wulf Fw 58C-2 Weihe
Dna 25. 10. 1944 s tymto lietadlom preletel rtk. Jakab s posadkou t. letiska Tri Duby do Przemysla. Zobrazeny stroj je uz v podobe. v akcj ho slovcnski let
ci v ramci 1. Cs ZLD v roku 1945 pouzivali na kurierne lety V tej dobe boli krize SVZ zamafovane zelcnou farbou (nahradili ich cerveni hviezdy). Zlty' pruh
na trupe bol sice zamafovany velmi riedkou svetlozelenou farbou. no sped noveho nateru presvital. Lietadlo po vojne nadalej sltUilo slovenskym letcom v
ramci cs letectva
SIOVKXSKE LETECTVO
1944 1945
Boeing B-17G Flying Fortress
Jedinou jednotkou 15. americkej leteckej armddy, ktora mala vo vyzbroji lietadla B-17. bol 5. bombardovaci wing. Skupinu 6 lietadiel B17G zo stavu 483.
bombardovacej skupiny. ktord pristdla dna 7. 10. 1944 na letisku Tri Duby viedol major Fred J. Ascani, ktory pilotoval zobrazeny stroj В 17G 50 DL /The
Old Shiilalah". Cely povrch lietadla bol bez kamuflaze, vo farbe prirodneho hlinika. Iba pohyblive fasti kormidiel a prednd fasti krytov motorov boli fer-
vene. ZvySna fast krytov motorov mala vldy na pravej strane olivovozeleny niter proti oslneniu. Znak 483. BG na smerovke bol cierny.
SLOVENSKE LETECTVO
1944 • 1945
Boeing B-17G Flying Fortress
Stroj B-17G-35 DL s vyrobnym fislom 210 70 pilotoval podplukovnik Willard S. Sperry. Lietadlo bolo takisto vo farbe prirodnfho hlinika. Male hakove kn
ze pred kabinou oznacovali pofet zostrelenych nepriateTskych lietadiel. Spolu s malymi bombickami pod pilotnou kabinou boli namalovane ciernou farbou.
si.ovenske Letectvo
1944 1945
B-17
Prvd dva detaily zobrazujti prcdne easti lietadiel mjr. F. Ascaniho a pplk. Sperryho s rozmiestnenfm napisov a symbolov. Dalsie dva detaily znAzorhuju
umiestnenie a farbu znakov 483. bombardovacej skupiny na vyskovych kontudlAch jej lietadiel.
SI OVI WKL I I III no
|<H4 I*»*
B-17 2-Boeing B-17G Flying Fortress
Jediny zo Aestice lietadiel. ktotd pnstili dna 7 10 1944 na Troch Duboch, niesol kamullaz, ktoru na hornych plochAch kridel, kormidlAch a trupe tvorila
nhvovozclena (arba Serine plot hy trupu kridel a vyikovky boli nastriekand svetlosivou farbou Pohyblivd east smerovky a vyskovky mala na oboch stra
nkch cerreny nktei /пак 4НЛ boinl.ar.hrt .. ej skupiny bol biely. Zobrazeny stroj B-17G 35 BO pilotoval kapitan Hugh M Rowe
SLO VESSKE I. ETECTV(>
1944 - 1945
Lisunov Li-2
Li-2 6. 25 pristal v noci z 9. na 10. 10. 1944 na letisku Tri Duby. Posadka npor. D. J. Netudychatka z 23. gardoveho Belgorodskeho pluku dopravila z Kros
na na palube okrem indho protitankovy kanon kalibru 45 mm s obsluhou a bojovou vyzbrojou. Nakresleny stroj niesol itandardnu kamuflaz pre поспё ope-
ricie v kombinacii tmavozelenej. tmavohnedej a svetlosivej farby na trupe a na hornych plochach kridel. Zospodu bola poulita matna dierna larba. Cislo 25
bolo biele.
Sl.tn ENSKE l.ETECTV О
1944 - 1945
Lisunov Li-2
Lietadlo Li-2. dervend 8, z 336. bombarovacieho leteckeho pluku prepravovalo na slovenskd povstaleckd lizemie prisludnfkov 2. 6s. paradesantnej bngady.
Kamuflazne polia sii v rovnakych farebnych odtienoch ako pri predchadzajiicom stroji, biela 25. Ich tvary a rozmiestnenie vSak boli odli&nd.
slovenske Letectvo
1944- 1445
Douglas C-47
Zobrazena „Dakota", ktora pochddzala г dodavok Lend Lease, niesla na hornych pochdch kridel a trupe olivovozclenu farbu Na spodnych plochach bola
pouzita svetlosiva farba. Vyrobn* tlslo je Mt* Stroj sa takulo zutastnil na zabezpecovani leteckdho mosta na Slovensko a dostal v sovietskych leteckych
dielriach hormi streleckii vezu.
slovenske Letectvo
1444 1445
NA B-25C, tervend 5
Stroj niesol ui z materskej tovarne netradiCnu kamuflai, ktorn tvorili polia olivovozelenej, stredne zelenej a sedej farby (Olive Drab, Medium Green. Neu
tral Grey) na hornych plochdch kridel. kormidUch a na trupe Spodn* polochy boli nastriekane svetlomodrou larbou. Na lavej strane trupu mal biely nipis
Cislicu 5 mal vinovocervenej farby, gardovy znak a Rad Cervenej zdstavy boli namal'ovan* iba na lavej strane trupu.
Sl.OMASKEl ETECTVO
1944 - 1945
NA. В-25C. modi* 11
Lietadlo patrilo do stavu 15. gardovdho Sevastopofskdlio bombardovacieho leteckdho pluku a bolo natretd rovnakymi farbami ako stroj dervend 5. Tvar a
rozmiestiienie kamufUie sa odliiuje.
SLOVl SSKEI.E I I I TVO
1944 - 1945
Stredny bombarddr NA. В 25C Mitchell, modrd 10
Stroj zo stavu 15. gardovdho Sevastopolskeho bombardovacieho leteckdho pluku sa takisto zticastnil leteckdho zdsobovania Povstania. Tento stroj lietal
v standardnej americkej kamuflaii Hornd plochy kridel. trupu a kormidli boli nastriekand olivovozelenou farbou. spodnd plochy svetlosivou. Matnd dier-
ne pdsy na ndbelnych hrandch kridel a kormidiel boli gumove pasy. zabranujuce vzniku tiamrazy Povodnd znaky z dodavok ..Lend-Lease"(cervena hviez
da v bielom kruhu) boli sovietmi pretrete tmavozelenou farbou a na ich mieste boli namaTovand dervend hviezdy s bielym lemom a tenkou dervenou linkou.
Napis s vyiumkou podiatodndho dervendho pismena bol cely biely a spolu s gardovym znakom sa nachadzali iba na favej strane trupu Na pozadl napisu
stredom po jeho celej dfzke bol modry pis.
SI.OVEXSKE I ETH 1 VO
1444 I'M'
Petlakov Pe-2FT
Priletel na Tri Duby 30. 9. 1044- Stroj patril do zostavy 80. gardoveho bombardovacieho leteckdho pluku a operoval z letiska Jasionka. Stroj. zltd 22. pi
lotoval nadporudfk GuFjajev. KamufUi lietadla bola tvorena nepravidelnymi poliami ruskej zelenej. zemitohnedej a svetlomodrej farby. Na trupe bol biely
pruh a na smerovke ilt6 dlslo 22. Sfarbenie vrtuFovych kuieJov bolo v odtieni tmavsej modrej, oddelene tenkou tervenou linkou od zeleneho pofa.
SI.OVENSKEI H E<TVO
1944 -1945
Si 204 D
Stroj, ktory Luftwaffe pouzivala na litokoky proti povstaleckym cieFom, operacne pbsobil z letiska Malacky. Tento cvitny Siebel Si 204 D bol vybaveny stre-
leckou vezou na trupe a zavesom pre nesenie bomb, Jeho kamuflaz t von la kombinacia faricb RLM 70. 71. a 65 so zitymi pruhmi na trupe a spodnych plo-
chach kridel. Pismeno bolo iervend s bielym lemom.
SLOVENSKE I ETECTVO
194-1 1945
Junkers Ju 88A4, W. Nr. 5127, bieU 10
Lietadlo z leteckej zdkladne v Malackdch, ktord havarovalo 16. 9. 1944 о 15.10 h pri VeFkych Kostofanoch vedfa zeleznidnej trate v ddsledku stiboja s po
vstalcckymi stihacim. Stroj niesol standardnu kamufliz tohto typu v kombinacu RLM 70, 71 a 65 a so iltymi doplnkanu na trupe a koncoch kridel.
SLOVENSKE LETECTVO
1<M4 - 1945
Junkers Ju 52M
Tento madarsky dopravny stroj zostrelil stihaci pilot Frantiiek Cyprich na lietadle B-534. Junkers niesol typicku kamuflaz pre tieto stroje. kombindciu fa-
rieb RLM 70, 71 a 65, doplnenti о zite pruhy na trupe a spodnej strane kridel a о tnadarskd vysostnd znaky.
Vyznamenania a odznaky udelenC prisluSnfkom slovenskdho leteetva
Fotograficky material poskytol a prflohu zostavil Ing. Viliam Klabnik
Zlaty Letecky odniak pre po
Inych letcov nocnych pilotov
Odznak Slovenskdho tervend
ho kriza .Po patrocnej tispes
nej sluibe". Jeho nositelmi boll
aj niektori prislusnici SVZ
Odznak Slovenskdho tervend
ho kriza ..Po desafro&iej tis-
peinej si tube"
Rad Slovenskdho ndrodndho
povstania I triedy
Rad Slovenskdho ndrodndho
povstania 11 tnedy
Bronzova PamatnJl mcdaila za
litest v Slovenskom ndrodnom
Povstani
Pamatna medaila к 20 vyrodiu Ceskoslovensky vojnovy kriz Ceskoslovenska medaila Za Ceskoslovenska striebornd me
Slovenskdho ndrodndho Po- 1939 chrabrosf pred nepriatelom daila Za zdsluhy
vstania
Ceskoslovenska hroMovd nw
daila Za zdaluhy
CetkoaloventU Unetarnd me
<Uila Jana Zilku < Irocnnva
III «tupeO
Ceskoslovenska stneborna me
daila Za Slobodu
PamAtna medaila Ceskosloven
skej armady v zahranidi Na
stuJke je bronzovy Atitok s na
pisom SSSR
Sovietska medaila Za vlfazstvo
nad Nemeckom
Sovietska medaila Za oslobode
tue Prahy
Sovietsky Rad vefkej vlastene
ckej vojny П stuped
Sovietsky Rad vefkej vlastene
ckej vojny - L stuped
Sovietsky Rad dervenej hviez
dy
Odznak pre absolventov Cesko
slovenskej vdletnej Skoly z ro-
ku 1948 • RoCnik Slovanskej
vzdjomnosti. Absolvovali ho vi
aceri prisluAnici Slovenskflio
letectva, medzi tnynu aj Pavol
Ondrejovit
Ceskoslovensky strieborny le Ceskoslovensky letecky od
tecky odznak pre pofnych pile- znak pre pofnych pilotov let
tov - letcov cov (stncborny veniec a zlatd
kridla so stdtuym znakom)
Ceskoslovensky zlaty letecky Ceskoslovensky letecky od
odznak pre pofnych pozorova znak pre pofnych leteckych po
tefov - letcov zorw... tov vf bol zavede
ny1 v roku 19bd
9 788089 169009
ISBN: 80-89169-00-7