/
Текст
V
1®КЗ d’/VD W
944
1939
JURAJ
RAJNINEC
MINISTERSTVO
OBRANY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Magnet
PRESS
SLOVAKIA
MAGNET-PRESS SLOVAKIA
SLOVENSKE
LETECTVO
1939/1944
13?3:3C?'V© (1
1944
®4» ••
MAGNET PRESS SLOVAKIA
MINISTERSTVO OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
TLACOVE INFORMACNE STREDISKO
© Ludmila Rajnincova, 1997
Preface © PhDr Jan Stanislav, CSc., 1997
Illustrations © Jaroslav Мйёка. Eva Rajnincova a Ing. Frantisek Valek, 1997
ISBN: 80-968073-2-3
VYSOSTNE ZNAKY POUMVANE V SLOVENSKOM LETECTXE\ RO KOC H 1939—1444
Prvy vysostny znak slovenskeho vojenskeho letectva platny od 23. jii-
na 1939 do 10. scptembra 1939. Bol umiestneny lak. aby prekryval po-
vodny Seskoslovensky vysostny znak na zvislej chvostovej ploche a na
kridlach.
Po nasadeni slovenskdho vojenskeho letectva v polnom tazeni proti
Polsku bol s platnostou od 10. scptembra 1939 vysostny znak doplne-
ny 15 cm sirokym bielym lemovanim. Od 15. septembra oznacenie
slovenskych vojenskych lietadiel doplnil aj nemccky vysostny znak
dierny rovnoramenny krii s bielym lemovanim - umiestneny na obi-
dvoch slranach trupu a kridlach. Toto dvojite oznaCenie sa udrzalo az
do rnarca 1941.
Novy, definitivny vysostny znak slovenskeho vojenskeho letectva. od-
vodeny od ncmcckcho vysostncho znaku. Bol zavcdeny od 15. oktob-
ra 1940 a zachoval sa nezmeneny az do SNP. aj ked na niektorych lie-
tadlach Kombinovanej letky pretrval az do 15. oktobra 1944.
Vysostny znak slovenskych civilnych lietadiel, zavcdeny od maja
1940, pouzivany na motorovych i bezmotorovych lietadlach Sloven-
skeho leteckcho sboru a Slovenskej leteckej spolocnosti. Umiestneny
bol na zvislej chvostovej ploche. vidy v kombinacii s oznaienim Stat-
nej prisluSnosti lietadla kodom OK. pomltkou a imatrikuldciou lietad-
la na obidvoch stranach trupu a na kridlach.
Tzv. propagaCny znak pouzivany kratkodobo v aprili az jiini 1941 na
zvislej chvostovej ploche troch lietadiel BeneA-Mraz Be-555 Superbibi
Vysostny znak povstaleckej Kombinovanej letky pou?ity v prvych
dfioch Povstania na Styroch lietadlach letky.
NIEKOl KO SLOV NA UVOD
NIEKOEKO SLOV NA UVOD
Autor publikacie Juraj Rajninec. dlovek ne-
vSednych Fudskych a odbomych kvalit. ktoreho
celoiivotnym zaujmom. laskou i vMAou bolo lc-
tectvo. sa nedobl jej vydania. VSetci ti. ktori ho
osobne di prostrednictvom dlankov. odbomych
prispevkov a stiidii poznali. boli prijemne pre-
kvapeni jeho erudovanostou. Sirkou i hlbkou za-
beru v problematike letectva. jeho maximalne
serioznym ai minucioznym vedeckovyskum-
nym pristupom pri overovani historickych reahi.
a to nebol Skolenym historikom. Napriek tomu
bol hlbinnym badateFom. ktory dokazal na za-
klade mnohorodneho ftudia rozsiahlej pramen-
nej archivnej zakladne slovenskej. deskej. ne-
meckej, madarskej, poFskcj, americkej. britskej
a ruskej proveniencie. konfrontovanej spomien-
kami a svedectvami mnohych aktivnych tidastm
kov historickych udalosti (ziskanych v ramci Ji-
rokeho zakladneho vyskumu), komplexne a ob-
jektivne zmapovat. rekonitruovat a zhodnotit
dinnosF slovenskych VzduJnych zbrani v rokoch
1939-1942.
Bol veFmi narodny a prisny na seba sameho.
Nikdy sa neuspokojil s diastkovym stupftom po-
znania. Bol maximalista v dobrom zmysle slova.
fanatik prace. Publikadne zadal byt dinny roku
1969. V rokoch 1969-1975 sa ako prvy sloven-
sky historik prezentoval dlankami о historii slo-
venskeho letectva v americkej odbornej literatu-
re (Journal of American Aviation Historical So-
ciety, Air Classics a Aero Album}. Roku 1975 sa
po prvy raz uviedol v domacej odbornej tlaci
dlankami hodnotiacimi americke lelecke nalcty
na rafinenu Apollo v Bratislave a rafindriu Gril-
lus v Dubovej v lete 1944. Po nich naslcdoval
znamenits serial prispevkov о histdrii lietadiel
typu Messerschmitt 109 v slu2bach slovenskych
VzduJnych zbrani a ich pourin' v SNP a obsiah-
Iv pnekopnicky serial prispevkov о americkej,
bntskei a sovictskej pomoci SNP publikovany
v dasopise Letectvi a kosmonautika roku 1984.
Vidy uverejAoval prace dozrete a fundamental-
ne podlo?end. A do treba osobitne zdoraznit, bo-
ll to prispevky pnekopnicky prinosne. ktore ma-
li vJetky atnbiity znamenitej profesionality.
VeFkii dast svojej publikadnej aktivity uplat-
nil v regionalnych periodikach. V nich uverejnil
obsiahlu Jtudiu о americkych lietadlach. о osu-
doch zostrelcnych letcov spojeneckdho letectva.
ktori ccz druhii svetovu vojnu naSli pomoc nie-
len v trendianskom regione. Rozsiahlejiie pri-
spevky о dinnosti americkdho letectva nad uze-
inim Slovenska a Moravy publikoval najma
v dasopise Plastic Kits Revue a vo Vlastivednom
vestniku Moravy. V stivislosti s tymito prinosny-
mi pracami treba pripomenuf, ie Juraj Rajninec.
sam profesijne neSkoleny historik. sa ako diplo-
movany technik vdaka svojej kreativite. perma-
nentnemu Jtudiu, jazykovej pripravenosti a mi-
moriadne narodnemu zakladnemu vyskumu
problemaliky letectva vypracoval na znameni-
teho leteckeho historika. ktory dosiahol najvy-
SJie parametre profesionala vo svojom odbore.
Osobitne treba ocenit autorovu tvorivii schopno-
st‘. ic dokazal podas dlhorodnej programovo
chapanej a premyslenej akvizidnej dinnosti
(9)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
zhromazdiF mnoistvo veFmi ccnneho pisomneho
a fotografickeho dokumentarneho matenalu
via?uceho sa к dejinam slovenskej spolodnosti
v rokoch 1938-1945. ktord vydatnc posliiiia pri
prezentadi tohto zloZiteho obdobia nasich novo-
dobych dejin. Cast tejto fotodokumentacie sa
stala siidastou jeho vlastnej puhlikacie. dim or-
ganicky zaFudnil a personalne ,.zhmotnil“ tiito
atraktivnu a doncdavna v mnohom tabuizovanii
problematiku.
Sam som mu zaviazany hlbokou vdakou za
neziJtmi pomoc pri objasrtovani mnohych spor-
nych faktov a skutodnosti z Icteckej problemati-
ky. NaAa spolupraca vyiistila do vypracovania
nametu a scenara televizneho dokumentarneho
filmu Vperimetri zameriavafa a filmu Kontajner
f. 8001, ktord rcalizovala banskobystricka televi-
zia roku 1989, resp. do vydania spolodnej. rozsa-
hom ncvcFkcj 94-stranovej puhlikacie Povstalec-
ke a spojenecke letectvo v SNP vydanej roku
1990. Uvadzam to preto. aby som asport strudne
naznadil, kde vSadiaF smerovali periskopy jeho
zaujmu. ktory obsiahol Siroky letecky horizont.
Torzovito spracovana problemaiika sloven-
skcho letectva v rokoch druhej svetovej vojny ho
zlakala do dlhodobeho systematickeho vysku-
mu. Ponoril sa do problematiky v lisili prekleniit
vyse 40 rokov ideologicky prctrvavajiice vaku-
um historickeho neziujmu о tiito ozbrojenii zlo?.-
ku slovenskej armady a najst podstatnd odpove-
de na pochopenie charakteru slovenskeho letec-
tva v celej jeho existencii od vzniku slovenskej
armady roku 1939, cez jej lidast na obrane vy-
chodneho Slovenska proti horthyovskej expanzii
v marci 1939, na poFnom t'aieni proti PoFsku
v septembri 1939 a na poFnom taieni proti ZSSR
v rokoch 1941-1942. Autor presveddivo analy-
zuje. do akej miery u2 samy zakladne podmien-
ky a okolnosti vzniku Slovenskeho statu ovplyv-
nili od zadiatku formovanie a charakter sloven-
skdho letectva. Zasvatene a objektivnc zhodnotil
i problematiku liletov slovenskych letcov do za-
hranidneho hnutia odporu. VeFmi objektivne
zhodnotil postoje prisluSnikov slovenskeho le-
tectva к madarskej agresii v marci 1939 a к poF-
nemu taieniu proti PoFsku v septembri 1939, ked
vojensky vyznam slovenskeho priestoru pre na-
cisticke Nemecko prudko vzrastol. Pregnantne
spracoval formy a metody nemeckcho zasahu pri
obsadzovani zapadneho Slovenska. okolnosti
vytvorenia Schutzzone. vojenskopolitickii a ma-
terialno-technickii stranku tohto okupadndho
lizemndho zaboru s podetnymi incidcntmi a na-
silnostami. podas ktorej vyvstala v plnej nahote
nemecka interpretacia slovenskej statnosti. Prie-
kopnicky fundovane zmapoval a zhodnotil dve
frontove nasadenia slovenskeho letectva na pro-
tisovietskom poFnom t'aUcni v rokoch 1941-1942
i dopad tejto skutodnosti na osudy a vyvoj slo-
venskeho letectva vdbec. Do mozaiky pricinnych
siivislosti organicky zasadil preSkoFovaci kurz
slovenskych stihacich pilotov a technickdho pcr-
sonilu na ncmeckii modemu leteckii lechniku na
Icteckej zakladni v drtnskom Grove. Objektivne
zhodnotil podstatne pridiny znadnych disonancii
slovenskej komisie MNO s predstaviteFmi ne-
meckej leteckej misie na Slovensku pri prebcra-
ni dodavok stihacich lietadiel typu Messer-
schmitt Bf 109. resp. bolestne peripetie spojene
s nakupom nemeckej Icteckej techniky pre slo-
venske VzduSne zbrane v ramci programu Eiche
a RLM z lizemia Nemeckej rise di z Protektorrt-
tu Cechy a Morava. Svoje miesto i opodstatnenie
v publikacii nasli vsetky organizadnd zmeny slo-
venskdho letectva siivisiace s nevyhnutnostbu re-
organizoval di modemizovat letectvo pod tlakom
objektivnej reality a frontovych potrieb.
Osud nedoZidil autorovi dokondit' poslednii
kapitolu monografie viafticu sa s opcradnou din-
nost’ou prvej garnitiiry letky 13 na sovietsko-ne-
meckom fronte roku 1943 at po jej nrtvrat na
Slovensko, resp. zmapovat a zhodnotil vycvik
druhej garnitiiry letky 13 a jej frontovu operad-
nii dinnosF po vymene prvej garnitiiry. ktorej do-
kondenie pokladal za vy vrcholenie svojich dlho-
rodnych vedeckovyskumnych lisili.
Som hlboko presveddeny, 2e autor splnil svoj
zAkladny cieF - historicky objektivne zachytil
a zhodnotil slovenske letectvo v rokoch 1939-
1942 tak. ie u2 nepredstavuje izolovany prob-
lem. Prostrednictvom pochopenia podslalnych
a pridinnych siivislosti dosiahol komparativny
obraz о slovenskom leteetve, do je viac ako po-
tesujiice z pohFadu poznania dosiaF nepozna-
ndho.
Jan Stanislav
( Ю)
PROLOG
PROLOG
Dfia 14. marca 1939 о 12. hodine 7. miniite Snem Slovenskej krajiny v Bratislava vyhlasil sa-
mostatny Slovensky Stat. V strednej Eurdpe. zmietanej moralnou a politickou krizou konca tridsia-
tych rokov sa zrodil novy StAt. Ceskoslovenska republika, z Iona ktorej vySiel. dokonavala v dune-
ni okovanych diliem a Skripani tankovych pasov nemeckdho Wchrmachtu. V pohnutej historii slo-
venskdho naroda sa kondila etapa. ktora ho na jednej strane duchovne i materialne obohatila, ale
ktora. iiaT, bola i plna nepochopenia. nedostatku schopnosti rozliSovat' a pokryvaf potreby narod-
neho vniitropolitickdho. hospodarskeho a kultdmeho vyvinu Slovenska. Len/e osud, ktory sudidky
dah novemu Statu do vena, nebol priaznivy. Niiteny к posluSnosti Nemeckom. svojim moenym
bezohfadnym tiitorom. ohrozovany expanzivnymi ambiciami susedov, musel ui od svojho zrodu
zApasit о prezitie. Cela jeho Sesfrodna existencia bola tymto zapasom poznadensi. Tiito doleiitii sku-
todnosf si treba uvedomit. ak chceme pochopif zloiitosf Siestich rokov novdho Statu, a do najob-
jektivnejSie hodnotit’ klady i zapory obdobia. v ktorom vyznamna tiloha pripadla armade a jej zloi-
ke - leteetvu.
(ID
SLOVENSKF LETF£TVO 1939-1944. 1 ZV
CAS ZRODU
CAS ZRODU
Po 14. marci 1939 sa rozpadla cela organi-
zadna struktiira deskoslovenskeho vojenskeho
i civilneho letectva, budovana po dve desatro-
Cia. Utvary is. vojenskeho letectva i organizacie
civilndho letectva na tizemi Ciech a Moravy bo-
li rozpustene. Ich materialna baza sa stala koris-
tbu nemeckych okupadnych organov. Nemeckej
brannej moci padlo do гйк spolu 1630 lietadiel
roznych typov, z toho 1029 bojovych. Okrem
toho sa zmocnila velkcho mnozstva palubnych
zbrani, streliva, bomb, radiostanic, leteckeho
vystroja a inej bojovej techniky. Tie letecke
iltvary, ktore mali svoje materske letecke za-
kladne v deskych krajinach a ktore boli v ramci
mobilizacie 23. septcmbra 1938 dodasne presu-
nute na Slovensko, sa museli stiahnut' do Pro-
tektoratu a Nemci ich odzbrojili. PrisluSnici le-
tectva deskej narodnosti. sltiiiaci na Slovensku,
museli na zaklade rozhodnutia slovenskej vlady
do 22. marca opustit' lizemie Slovenska. Tento
termin bol vSak z technickych pridin nerealny,
skutodny odchod sa zadal 17. marca a skondil sa
27. marca 1938. Vyzbroj titvarov Leteckdho
pluku 3 generala letca M. R. Stefanika (ako je-
diny zo Siestich leteckych plukov ds. vojen-
skdho letectva bol trvale dislokovany na tizemi
Slovenska) poslii^ila ako Startovacia zakladfta
pre vznik novych slovenskych vzduSnych zbra-
ni hned po vyhlaseni samostatnosti. Materialne
vybavenie slovenskych aeroklubov a Ictiek Ma-
sarykovej leteckej ligy na Slovensku sa stalo za-
kladom civilneho a Sportoveho letectva noveho
Statu.
Slovenske vojenske a civilne letectvo v obdo-
bi zrodu bolo podia typov lietadiel velmi rozno-
rode a a? na mektord vynimky aj technicky zas-
tarane. Presveddivo to dokumentuje prehlad ty-
pos lietadiel dislokovanych na Slovensku a ich
podet к 14. marcu 1939. NavySe velka Cast lie-
tadiel nebola schopna lie tat.
Tvpy lietadiel a ich pocetne stavv к 14. marcu 1939
AERO All 5 DEWOITTNE D-l 4
A.25 1
Ap.32 5
Apb.32 1 LETOV S.16 10
A.35 1 S .128 5
A.100 16 S.218 10
Ab. 101 2 $.239 5
A.134 1 $.328 101
A.2II 3 $.616 6
A.230 3
A.33O 4
MB-200 1 PRAGA E.4I 3
E.39 34
AVIA BH.21 1 El 14 5
Ba.33 4 E.241 14
B.34 3
В 122 2
Ba. 122 4 TATRA T.131 1
В J 122 9
B.534 66
Bk.534 15 AVIA B.71 1
F-VIIb 1
( 13)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV.
BENESAMRAZ Be.50 2 ZL1N Z-XH 3
Be.60 3
Be. 150 2
Be.555 1
Kedie Letecky pluk 3 generala letca M. R.
Stefanika dislokovany na ilzemi Slovenska po-
stal po marcovej likvidacii is. letectva nedo-
tknuty, bol ihned schopny plnit’ lilohy vzduinej
obrany noveho statu.
Organizacia, dislokacia a vvzbroj Letec-
keho piuku 3 generala letca M. R. Stefanika
к 14. marcu 1939:
Ulvar Dislokacia Vyzbroj
VELITEESTVO
PLUKU Piestany
Perut IZ3
vcliretslvo Vajnory
letka 9 Vajnory S.328
letka 64 Vajnory S.128. S.328. A. 100.
Ab. 101
Perut 11/3
veliiefstvo Spil. N. Ves
letka 12 Spit N. Ves S.328. Ap 32. Apb.32, §16
letka 13 Spti. N. Ves S.328
letka 49 Spit. N. Ves B.534
Perut III/3
velitetstvo Picitany
letka 37 Pieitany B.534
letka 38 Piestany В .534
letka 39 PieStany B.534. Bk.534
letka 45 Picitany B.534
Perut IV/3
velitetstvo letka 10 Nitra Nitra S.328, A 11
letka IS Zilina S 128. S 328. § 218. Ba 33
letka 16 Zvolen A.230. A 330 S.328. A.2II
NAHRADNA PERUT
velitetstvo PieMany
nahradna let к a Picifany
cviCna ietka PieStany
В 34. Ap.32
Ва.ЗЗ, В 34. S 128. A 100.
E.39, E.241, Ba. 122. B5.I22
deta&man
cviCnej letky Vajnory A ll. B.34. E.39
technicka letka Piestany
Letecky park Nitra B.71
LetecktS dielne Nitra A II. A 211. Be.50
Letecka strelnica Malacky S. 16. S.328. S 616. A.230.
A.330. MB-200
Okrem vyzbroje piuku nachadzalo sa na tize-
mi Slovenska aj Sest S.328. 5es( B.534 a Styri
Dewoitiny D-l patriace celnickym leteckym
hliadkam. na letiskach PieStany, Zvolen. Tren-
iianske Biskupice a Vajnory.'
Kaida bojova letka mala desat lietadiel, pluk
teda tvorilo 120 bojovych lietadiel. Cviina let-
ka disponovala 49 lietadlami a letecka strelnica
Malacky - Novy Dvor 18 lietadlami. Poietny
stav nahradnej letky a lietadiel v leteckych diel-
ftach nie je znamy, moino ho odhadovat' na
dvadsat' strojov. Z toho. to sme uviedli. realne
vyplyva. ze poietny stav vojenskych lietadiel na
Slovensku v polovici marca 1938 tvorilo 220 ai
230 strojov. z toho len 82 bojaschopnych.
Pluk pred 14. marcom podliehal Krajinske-
mu vojenskimu velitefstvu v Bratislave. najvyS-
Siemu organu pre vojenske zaleiitosti na ilzemi
Slovenska. Po vyhlaseni samostatnosti vlada
Dr. Jozefa Tisu ustanovila Ministerstvo narod-
nej obrany (MNO) a do jeho vedenia menovala
pplk. g5t. Ferdinanda Catlo&a. Stiiasne ho usta-
novila za hlavneho velitefa s tilohou zorganizo-
vat na uzemi Slovenska zo zvySkov byvalej is.
annady slovenski vojsko. A F. Catlos hned na-
sledujtici deft. 15. marca. zaial s vystavbou mi-
nisterstva. Na nadenie vojenskeho letectva vy-
tvoril letecke oddeleme, za prednostu a velitefa
letectva v jednej osobe uriil najstartieho d6stoj-
nika letectva mjr. let. Jana AmbruSa. Velenim
piuku poveril druheho najstarSieho dostojnika
Slept let. Karola Sojieka. ktory sa vo funkeii
striedal so Skpt. let. Justinom Duranom.1 2
1 SANDER. R Lettctvi v letech 1919-1938 Zbomik archivnych
praci. RoC XXXV Archivna spekva MV CSR. Praha. Panorama
1985. s. 87 a 89. Doplncne a uprastne za pomoci zipisnfkov le-
tov a po konzuMcifch s by valymi prisluinikmi leteckeho piuku
- CATLOS, F.: Slovensko leteetvo v r. 1939 AM SNP В ByMri-
ca. F XII. prir C. 120/67. ». 9. Takisto: SKULTETY. J.: StaCisUC-
ky prchlad vojnovej minulosti Slovenska. S. 30. AM SNP. F XI-
11. prir 4. 126/67
( 14)
Caszrodu
Ixtka 45. Spii»ka 4<л« Ve« loufrafu iu mzluiku
Osobitnii kapitolu v siivislosti s letectvom
tvori protilietadlove delostrelectvo. Pred vyhla-
scnim samostatnosti Slovenska nachddzal sa tu
len jedcn jeho titvar. a to 153. delostrelecky pro-
tilietadlovy pluk (153. DPLP).
Mai tri oddiely: I./153 dislokovany v Bratislave.
II./153 v Spiiskej Novej Vsi,
IIL/153 v PieJtanoch.
Velitefstvo pluku. ktore viedol pplk. del. La-
dislav Poiecky, sidlilo v Bratislave. Do zostavy
pluku patril aj Nahradny oddiel so svetlomet-
nou rotou v Trendine - Zlatovciach. Ka2dy od-
diel mal tri baterie po Styroch kanonoch Skoda
vz. 22 s kalibrom 83,5 mm, tahane vozidlami
Skoda Z. Okrem toho pluk disponoval siedmimi
stotinami (neskor premenovane na roty) vefko-
kalibrovych 20 mm protilietadlovych gulome-
tov (VGPL) Oerlikon. urienych predovSetkym
na ochranu lelisk. Jednotlivd stotiny, z ktorych
kazda mala vo vyzbroji 12 gufometov, boli
к 1. janudru 1940 rozmicstend takto:
I . a 5. (ramcova) TopoRany
2 letisko Zvolen
3 . letisko Nitra a Sabinov
4 letisko PieSfany
6 letisko Vajnory
7. letisko SpiSska Nova Ves
Hoci oddiely pluku plnili funkciu proti-
vzduSnej ochrany Statu, organizadne patrili pod
velitefstvo delostrelectva. Stotiny VGPL boli
ako podpome jednotky podia potreby pride Го-
sane pe5im praporom pozemneho vojska.
Vystavbu slovenskdho letectva ul v jeho za-
Ctatkoch nani&ali mocenskd zasahy Nemecka.
18. marca 1939 vniitilo slovenskej vliide tzv.
ochrannii zmluvu (Schutzvertrag), ktord degra-
dovala suverenitu novdho Statu. Slovenska vid-
da si to uvedomovala. Preto al do 23. marca
vahala s podpisom, v lisili obsah zmluvy kori-
govat. no beziispeSne. Podia odstavea 1 tejto
zmluvy bolo na zapadnom Slovensku utvorene
tzv. ochranne pdsmo (Schutzzone), ktore za-
( 15)
Sl.OVENSKfi LETECTVO 1939-1944. I ZV
hrnalo lizemie od Karlovej Vsi po svahoch Ma-
lych Karpat, Jalej pravy breh Vahu po 2ilinu
a na sever po Cadcu. Zmluva zarudovala ne-
meekej branncj moci na tomto lizemi uplatfto-
vat vykon vojenskeho prava. VSetky daEie pra-
va pairili Slovenskemu statu.'
Jednotky Heeresgruppe 5 ani nedakali na pa-
rafovanie zmluvy a zadali toto lizemie obsadzo-
vat' u?. 15. marca, pridom sa spravali ako v oku-
povanej krajine. VystiZne to dokumentuje hlase-
nie kpt. Viliama Talskeho z velitclstva 9. divizie
zasland na MNO do Bratislavy 15. marca
о 16.35 h. Uvadza sa v to, ?.e nemecki vojaci
obsadili Pezinok. na kasarfiach 39. nahradneho
praporu vztydili neinecku vlajku a slovenskii po-
sadku odzbrojili. Podobne hlasenia dosli zo Se-
nice. Noveho Mesta nad Vahom a dalsich miest.* 4 s
Nemcom sa na zapadnom Slovensku dostali
do nik mnohe doleiite vojenske objekty. Je to
najma rozsiahly podzemny sklad chemickych
bojovych latok na Skalke pri Trendine. kasame
a sklad protilietadloveho streliva v Nemsovej.
kasame a sklady v Novom Meste nad Vahom.
Zlatovciach, Senici. Modre. Pezinku, letisko
v Ziline. v Malackach - Novom Dvore a strel-
nice v Plaveckom Podhradi a Hlbokom.’
Nemecka branna moc koncom marca a v pr-
vych dhoch aprila 1939 prevzala strazenie tych-
to objektov. Vzapati zacala s rozsiahlou konfiS-
kaciou materialu. vyzbroje a mventara a vftetko
odsiivala do Nemecka. V mnohych pripadoch
sa to podobalo skor na drancovanie. Z letiska
Zilina Nemci odviezli 27 lietadiel. z toho 22 le-
luschopnych. Letka 15. ktora tu bola dislokova-
na. prisla о 9 S.328 a о 5 dalsich lietadiel roz-
nych typov (S. 16. S. 128. B< 122. E.39 a E.241),
t. j. о cell! svoju vyzbroj. Dalej nemecka branna
moc zhabala 150 (MX) litrov leteckeho benzinu.
letecke zbrane. strelivo. padaky a mnoistvo
vystroja v celkovej hodnote 21 milionov slo-
venskych korun.*
Ustanovcnic pre Ochranne pasmo na Slovensku III. dophien^
vydanic. f.j. 152225 D6v 1 osob 1940/MNO §OKA Trcn
fin. fond ОГ Trcntin. sign. 284/41 Prez.
4 VHA. MNO-S, sign. 154 61VDdv. krab. 76/1940. Takisto HU-
seme kpl TahUbo. VHA O-S MNO. KM 3/1. krab. 5
s SOLC. J.: Niekofko slov t hirtPne Slovcnskeho Шш. In Proti-
faUsticky bojovnik C. 4/1966. s. 3.
h Zoznam malerUlu, klory Nemci zabrali LctiSic Zilina. VHA.
O S MNO. KM 4/13. krab 5
I z letiska Malacky - Novy Dvor nemecke
jednotky odviezli okrem rozneho leteckeho ma-
terialu aj 79 797 litrov benzinu a osemnast' lie-
tadiel. Praiskd protektoratne MNO tym, ze ne-
meckemu veleniu poskytlo nepresnc informiicie
a lidaje о podte a hodnote vojenskcj vyzbroje na
Slovensku a v deskych krajinach. ulahdilo
a v podstate aj legalizovalo rozsiahly odvoz vo-
jcnskeho materialu. Skutodna jeho hodnota
predstavovala v marci 1939 8 miliard 439 mi-
lionov ds. konin. z toho na Letecky pluk 3 a le-
tecky sklad v Piestanoch pripadalo 650 milio-
nov konin. V sprave. ktoni vypracovalo prazske
MNO pre rf&sku okupadnii spravu. sa vsak uva-
dzala hodnota vojenskeho materialu na .Sloven-
sku vo vyske 9 mid 260 mi). ds. konin. to pred-
stavovalo 48. 2 percenta z celkovej hodnoty vo-
jenskeho materialu celej ds. armady. V porov-
nani s tym vojensky material na tizemi Ciech
a Moravy bol ohodnoteny na 9 miliard 860 mi-
lionov ds. konin. To je петоЗпё. ked?e vacsina
plukov litodnej vozby a delostreleckych plukov
(pat zo Siestich leteckych plukov aid.) bola dis-
lokovana v deskych krajinach. Podia vypodtov
pra?skeho MNO Slovensko sa podielalo na
dafiovych odvodoch 17 percentami. diie zapla-
tilo materiil len v hodnote 3 miliardy 250 mi-
lionov konin. Prinale^alo mu teda vratit vojen-
sky material za 6 miliard 10 milionov ds. konin.
Nie je vyliidene, ie cielom takehoto vypodlu
bolo utajit pred nemeckymi liradmi dast' zbrani
pre budiici odboj. Zamer, ktory nevysiel. po-
sliiiil nemeckej brannej moci zdovodnit' konfiS-
kacie na lizemi ochranneho pasma. NavySe
listredna ds. vlada ministerskeho predsedu Ru-
dolfa Berana eSte vo februari 1939 prcdala bez
vedomia autonomnej slovenskej vlady Nemec-
ku dela. delostrelecky material, strelivo a trak-
tonwe tahade v hodnote takmer 750 milidnov
konin. Po okupacii Ciech a Moravy prazske
MNO riSskym liradom oznamilo, 2e velka dast
predaneho materialu je uskladnena na Sloven-
sku. dim Nemecko ziskalo dovod na jeho legal-
nu konfiSkaciu. Na poziadanie slovenskeho mi-
nisterstva financii predlozilo slovenskd MNO
21. jiila 1939 riSskej vlade neiiplny zoznam zha-
' Zoznam materialu. klory Nemci zahrali laitecka atrehiica Ma-
lacky. VHA. O-S MNO.' KM 4/13. krab 5
( 16)
C AS ZRODl'
С». odznaky vymcnili za inkolOry. Na letisku Spitak! Nov* Vex z* tatwJuu. Me <cxh*.i. trrti zlaxa )e J Prhx'ek
a vedta nebo <toly. S Опж>
le jednej miliardy 430 milidnov slovenskych
konin. Lenh? holo to oveFa viac a odhad je az 3
miliardy slovenskych konin. Napriek oficialnej
Aiadosti slovenskej vlady nemecka strana nid
nevnitila. Naopak. Ncmecko v tisili ziskal upl-
nti vojensku kontrolu nad Slovenskom vyvijalo
bezohFadny natlak na slovenskd organy. Sveddi
о tom oznamenie mjr. Beckera. stydneho dos-
tojnika OKW (Oberkommando der Wehrmacht
- Hlavne veliteFstvo brannej moci) z 27. aprila.
adresovane MNO v Bratislave, v ktorom okrem
indho upozorfiujc. le OKW si ponechava
vyhradne pravo disponovat' vtetkym vojenskym
materiilom byvalej ds. armady nachadzajticim
sa na tizemi Slovenska. OKW poAadovalo. aby
slovenska strana nezdrziavala jeho odovzdava-
nie.‘ Nemecke organy tiskokom ziskali kontrolu
a dispozidne pravo nielen na tizemi ochranneho
pasma, ale usilovali sa ho uplatnit prakticky na
tizemi celeho Slovenska. Dosledky lakejto ska-
z.onosncj politiky sa doskoro prejavili najma pri
obrane letiska Spisska Nova Ves.
8 VHA. fond KVV 1939. Tajne-Cast zalefitoMi mob 1938. C j
22547.
V mtenciach ochrannej zmluvy sa zadali
v apnli 1939 pn MNO etablovat aj nemecke vo-
jenske poradne organs Tie sa usilovali uplatnit
svoj vply\ v slovenskych ozbrojenych silach.
Okrem funkcie obranneho dostojnika. doprav-
neho veliteFa a ncmeckej vojenskej misie DHM
(Deutsche Hecresmisston in der Slowakei) bola
utvorena aj nemecka letecka misia - DLM
(Deutsche Luftwaffenmission in dcr Slowakei),
ktorej sefom bol plk. Kruger. DLM mala byt po-
radnsm organom MNO v otazkach leteckej
obram. vzdu&nych zbrani a civilnej leteckej do-
pravy.
Po odchode prisluSnikov letectva deskej na-
nxlnosti prejavil sa v jednotlivych litvaroch le-
leckeho piuku citefny nedostatok dostojnikov,
vykonnych pilotov a ipecialistov. Tento handi-
cap len postupne vyrovnavala tnobilizacia
zalo/mkos a navrat letcov slovenskej narodnos-
ti. ktori slti/ili v deskych leteckych litvaroch.
Rozsah a dosledky odchodu prislusnikov deskej
ndrodnosti ilustruje niekoFko disel: z celkovdho
podtu takmer 1400 prislusnikov letectva pred
14. marcom 1939. poklesol ich podel do 25. ma-
ja 1939 na 824 osob. Z tohto podtu v leteckom
( 17)
SLOVENS КЁ LETECTVO 1939-1944. I ZV
pluku sluzilo 767 a v leteckych dielnach v Nit-
re len 57 osob. Mimoriadne kriticka situacia na-
stala v leteckych litvaroch na letisku Spisska
Novi Ves. ktore sa po strate Uihorodu a KoSic
stalo najvychodnejSie poloienym letiskom Slo-
venska s potrebnym leteckym zariadenim. Bola
tu dislokovani peruf 1L/3 zloieni zo stihaccj let-
ky 49 vyzbrojenej desiatimi lietadlami Avia
B.534 a z dvoch pozorovacich letiek: letky 12
s piatimi strojmi Aero Ap.32. s piatimi strojmi
Letov $.328 a letky 13 s desiatimi $.328.
Okrem toho sa tu nachadzalo aj desaf B.534 let-
ky 45 patriacej do zostavy perute III/3, ktore
sem prileteli v polovici marca z PieStan. Po od-
chode prisluSnikov ieskej narodnosti zostali na
vclitefstve perute len traja dostojnici, v letke 45
piati vykonni piloti a v letke 49 len Styria. Za
tejto situacie velenie nad jednotlivymi iltvarmi
prevzali tito hodnostne najvySSi dostojnici: pe-
ruti II/3 velil skpl. let. Alois Zmatlo, letke 12
por. let. Frantisek Wagner, letke 45 por. let. Jin
Svetlik a letke 49 por. let. Jan Prhaiek.’
Leteckd oddelenie MNO v zaujme posilnenia
bojaschopnosti litvarov na letisku SpiSski Nova
Ves sa rozhodlo urychlene doplnit pocetne stavy
vykonnych pilotov perute. najmii letky 12
о prisluSnikov letky 13 a letky 15 v Ziline. ktori
sa postupne vracali z Ciech a Moravy. Obidve
letky takto prakticky zanikli a u2 neboli obnove-
ne. Stavy letiek sa vSak nepodarilo veas doplnit'.
V predveder nadchadzajticich dramatickych mar-
covych dni mala letka 12 deviif pilotov a Sest po-
zorovatefov. letka 45 sedem pilotov a letka 49 len
pat pilotov.9 10
Treba konStatovat, ie spomenute opatrenia si
vynutil vyvoj situacie najuznych a juhovychod-
nych hraniciach Slovenska a na tizemi Podkar-
patskej Rusi, kde prudko stupajiice napiitie do-
raz vyraznejSie signalizovalo bliiiaci sa konflikt
s Madarskom.
9 SIMKO. J. Ked u slotxxla rodila. In: SkivenskC kridla 8/1942.
». 152. Takisto: VHA. fond KVV 1939. sign. 11OOI-223O9/D&V.
a 22113/39 Takislo: DANIHEL, M.: Spomienky na mares 1939.
rukopis v archive aut lakisto Z.1ARAN. M Popis odbojovcj
CinnosU v rokoch 1938 a2 1945. AM SNP В Byslnca. F. XII.
prir. «. S. 15/87.
,0Tam2e
KRSTOHSOM
KRST OHNOM
Rozhodnutim Viedenskej arbitrage z 2. no
vembra 1938 bola Cast Oravy a Javoriny pnCle-
nena к PoFsku a dasF juzneho Slovenska
к Madarsku. Arbitral zasiahla aj Podkarpatsku
Rus. ktora musela odstiipd svoju juinii Cast
Madarsku. Co sposobilo najma chaos v komuni-
kaciach. Na zabezpeCenie kontaktu vychod za-
pad ostala jedind spojnica. spajajiica Podkarpat-
skii Rus so Slovenskom. Tato 250 km dlha ma-
gistrala viedla z Chustu cez Dovhe. Svaljavu.
Velky Bereznyj - Sninu - Humenne - Vranos
do Presova. Tvoriia jedinii prisunovti komuni-
kaciu pre 12. diviziu gen. Olega Svalka. dislo-
kovanu na tizemi Podkarpatskej Rusi. Po vyhla-
seni samostatnosti Slovenska 14. marca 1939
ocitla sa Podkarpatska Rus v politicks odidz-
nom vakuu. Nemohla totii zostat silCastou
CSR. pretoie medzi ftou a Ceskymi krajinami
vznikol Slovensky Stat. Preto jej autonotnna
vlada narychlo zvolala snem. A ten 14. marca
о 17.30 h vyhlasil samostatnost' Podkarpatskej
Rusi. Gen. Prchala, minister vniitra a zaroveft
hlavny veliteF Cs. vojsk na tomto ilzemi. zhod-
notil bezvychodiskovti situaciu a vydal roz.kaz
na evakuaciu Cs. ozbrojenych sil. Prepukli prud-
ke boje medzi ustupujucimi iltvarmi 12. divizie
a iltvarmi tzv. Karpatskej SiCe - politickej ar-
mady Ukrajincov. Chaotickil neprehFadnti situa-
ciu dokonale vyuzilo Madarsko. V skorych ran-
nych hodinach 15. marca 1939 jednotky 8. zbo
ru madarskej krafovskej armady. zoskupene do
tzv. Karpatskej skupiny (Karpat Csoport). pre-
krocili z juhu hranice neobsadenej Casti Podkar-
patskej Rusi, prelali magistralu Chust - PreSov
a kedze ncnarazili na organizovany odpor.
rychlym postupom na sever dosiahli 17, marca
ju?nu hranicu Polska. Prerusenie magistral)' od-
rez.alo 12 divizn tistupove cesty a primitilo jej
pres az nu Cast stiahnut sa do Rumunska.' Len
malcj Casti sa podanlo ustupit na uzemie vy-
chodneho Slovenska Tu na ceste medzi obcami
I bfa a Ladomiros sedem kilometros od statnej
hranice 16 marca aula s ustupujucimi vojakmi
napadlo madarske heladlo. Na kolonu zhodilo
bomhu a ostreFosalo ju z palubnych zbrani.
V pnamej nadviiznosti na operaciu madar-
skej armady na uzemi Podkarpatskej Rusi
usiedli s rannych hodinach 16. marca 1939 do
najsyssej pohotovosti tn bombardovacie letky
rnadarskeho kraFovskeho letectva: boli to 3./3.
KB Sarga Vihar. 3./4.KB Sarkany (patrili do
zostasy perute strednych bombarderov 3./Н.КВ
na letisku Papa) a letka 3./5.KB Hiivelyk Matyi
z perute 3./II1.KB (na letisku Veszprem). Nasle-
doval ich okamz.ity prelet na letisko Debrecin.
Ka?dii letku tvorilo deviit bombardovacich lie-
tadiel Junkers Ju 86K-2. Na ich ochranu vyCle-
nil I stihaci pluk tri letky: z prvej stihacej pe-
rutc to bola letka IJ1.V. Ijlsz a IJ2.V. Ludas
Matyi. ktore sa presunuli z letiska Borgbnd na
letiska Uihorod a Miskolc. Z druhej stihacej pe-
rute to bola letka 1./3.V. Puma, ktora preletela
z Veszpremu do Nyiregyhazy. Kaida z letiek
mala devaf stihacich lietadiel Fiat CR-32. Na
1 CSIMA. J a koi. Adalekok a Horthy hadservg szcrsczcwnek
tuboni» levekenysdginek tanulmlnyozAsiUioz Budapest 61. s 28
( 19)
SLOVENSKE LETECTVO 19394944. I ZV
vychod krajiny sa presunuli aj dve prieskumne
letky - VI.KF Csikds s dsmimi strojmi Weis
Manfred WM-16 do Debrecinu a VII.KF
Solyom s dsmimi lietadlami WM-21 Solyom do
Miskolca. Devaf Heinkelov He 170A (He 70F-
3 samostatnej letky diafkoveho prieskumu
l.b.TF Mdrfoldes Csizma) a rovnaky poCet
strojov tohto typu. ktore patrili 2.6.TF Golya
(uz od septembra 1938 z letiska Kecskemet
uskutoCftovali fotograficky prieskum juzneho
Slovenska). zostali i nadalej na tejto zakladni.-’
Po obsadeni Podkarpatskej Rusi zostali vSetky
tieto titvary na novych zakladniach. aby boli
pnpravenc na bliZiaci sa vojnovy konflikt so
Slovenskom.
Madarsko koncom roka 1938 t'aZilo z celko-
vej politickej situacie v Europe po mntchov-
skom diktate a z nasledneho vmitropolitickeho
vyvoja v CSR. a tak vystupnovalo lizemne po-
Ziadavky vodi Slovensku. Odvoldvalo sa na to,
- Tamie. i. 30. TakiMo: PUNKA. G Iglo bomba/asarol. Buda-
pest I94|.». I a 2 Takisto: BARTA. E.: Aviak Fiatok cllcn. Bu-
dapest. s. 7 a 8. Takisto GAAL. J R Baptism of fire. Aero Al-
bum. Fall 1971. California s. 42
Ze Viedenska arbitral z 2. novembra 1938 ne-
urdila presne vychodnu hranicu Slovenska. Na-
rokovalo si pravo na tizemie az po Poprad. Po-
liticky natlak voCi Ceskoslovensku, vydatne
podporovany akciami madarskych iredentistic-
kych skupin v pohranicnych oblastiach. eskalo-
val. Vyznammi tilohu zohrava letectvo. NiekoF-
komesaCne napfitie, рогпаёепё nespoCetnymi
provokaciami z madarskej strany. vyustilo na-
pokon do otvoreneho konfliktu. 23. marca 1939
о 5.30 h madarske vojenske jednotky bez vypo-
vedania vojny preknxhli z tizemia Podkarpat-
skej Rusi hranice vychodneho Slovenska a za-
fali postupovat do vnutrozemia. Ako zamienka
na nevyhlasend vojnu posltiZtlo tvrdeme hlav-
neho veliteFstva madarskej armady. ic po do-
siahnuti poFskej hranice zostala nepokryta Cast
obsadeneho uzetnia. najma vsak jeho zapadna
oblast s magistralou Chust - PreSov. MadarskC
velenie vychadzalo z predpokladu. Ze po od-
chode prisluSnikov ozbrojenych sil Ceskej na-
rodnosti sa slovenskej strane nepodari v krat-
kom Case postavit' na uCinny odpor. Postup
madarskych jednotiek. ktory prebiehal v troch
Ixtisko SpiLskD Nosh Ves mures 1939 Hlavne bremcno leteckych opencil slosenskfbo letectva na vychode kra|iny
nielli stihacie Itetitdla Asia В 534
(20)
KRST ОНЙОМ
hlavnych smeroch. zabezpefovali zlozky troth
samostatnych pesich bn gad (7.. 9. a 24. briga-
dy). 2. motorizovana brigada. dve jazdecke bri-
gady (1У2. а 2./2.) a jedna stoiina jazdeclva
(2.10.). Tieto sily postupovali v troch pnidoch:
seventy paid od Vefkeho a Maleho Berezneho
na Stakfin. stredny paid od UJhorodu na Tiba-
vu a Sobrance a juZny paid od UZhorodu na
Pavlovce.'
Pplk. gSt. Augustina Malara. ktory prevzal
velenie VI. zboru v Spi&skej Novej Vsi od gen.
Ondfeja Mezla. MNO menovalo za veliteFa vy-
chodnej skupiny vojsk. Zo zvyikov jednotiek
nachadzajiicich sa na tizemi Slovenska ihned
utvoril tri skupiny pozemnych sil na prehradenie
madarskfho postupu.* Sevema - tzv. Stakfinska
skupina. zloZena z fasti peSieho praporu 16 (asi
7(X) muZov) a jednej baterie. bola nasadena
v smere Maly Bereznyj-Stakfin. Juzna - tzv.
Michalovska skupina (nazyvana aj Zemplinska)
3 CSIMA. J a koi.: c. d.. *. 29 а 30.
4 К 15 3. 1939 sa na lizemi Slovenska nachkdzali tn arm.Vlne
tboty: V. zbor v TrenCinc. VI zbor v SpKnkej Novej Vsi.
VII. zbor v Banskej Bysrnci
v sile jedneho pluku 20. 112. baterie a fasti 12.
balerie kanonov proti utofnej vozbe. bola nasa-
dena na smere Uihorod - Michalovce. PreSov-
ska skupina. ktora sa skladala zo zvyikov 11.
pesej a 17. horskej divizie. tvorila zalohu.' Tre-
ba vsak povedal. 2e pofetne stavy slovenskych
jednotiek sa pohybovali od 70 do 400 muJov.
VzduSne operatic a podpora vlastnych pozem-
nych jednotiek zostali na leteckych titvaroch
dislokovanych na letisku SpiJska Nova Ves.
Prvy operafny let zo SpiSskej Novej Vsi
uskutocnila u? 22. marca о 7.00 h posadka
S.328 letky 12 v zktfeni pilot por. let. E Wag-
ner. pozorovatef por. let. A. Slodifka. Jej iilo-
hou bolo uskutofnil prieskum komunikacii me-
dzi Rimavskou Sobotou a KostoFanmi nad Hor-
nadom. ISIo teda о prieskum pozdl/ ju2nej hra-
nice, odkiaF sa ofakaval madarsky titok.
Posadka vSak nczistila siistredovanie neprialeF-
skych sil. Aj nasledujuci deh (23. marca) sme-
roval prvy prieskum (tn B.534 letky 49) na juh
do priestoru ju?ne od Kosic. z\le ani ten neza-
KRNAC. J Pne boje In Sloventke vojsko ё. 8/1940,
j. 134-136. t 11/1940. v 18b 1X8
( 21 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944. I ZV
znamenal pohyb madarskych pozemnych sil.
Tieto prieskumy neboli koordinovane s velitef-
stvom VI. zboru. islo viac-menej о osobnu ini-
ciativu velitefa perute 11/3 §kpt. let. A. Zmatla.
aby ziskal v neprehfadnej situacii presne infor-
macie.
Zatiaf postup sevemeho a stredneho pnidu
madarskych jednotiek. klore nanizali na ojedi-
nely a slaby odpor nestistredenych slovenskych
sil. bol taky rychly. 2e о 9.50 h sa prvosledove
jednotky nachadzali uz sedem kilometrov od
Sobraniec. Vinou rychleho prenikania madar-
skych jednotiek dostali sa niektore izolovane
ohniska odporu slovenskych sil do obkfiiCenia.
a tak museli ustiipit'. lebo im hrozilo. }.e budii
zniCene. Pri lislupe vznikla neprehfadna siiua-
cia. ktora slazovala organizovanie obrany. Veli-
tefstvo VI. zboru preto nariadilo velilefovi peru-
te 11/3 okamzity dokladny vzdusny prieskum
hlavneho naporu nepriatcfa.
О 9.(X) h odstartoval do pnesloru UliC - Kol-
basov - Stanna trojCIenny roj B.534 letky 45.
ktory viedol rtm. Jan Hergott. Prieskum zistil po-
Cetne pochodove pnidy nepriatefa do sloven-
skeho vniitrozemia. Na zaklade vysledkov dosta-
la StakCinska skupina о 11.15 h rozkaz zastavif
postup nepriatefa vselkytni dostupnymi pros-
triedkami. Kedze situacia sa ustaviCne menila.
vydal velitef VI. zboru о 12.10 h rozkaz na opii-
tovny prieskum a bombardovanie nepriatefskych
sil v priestore UliC - Ubfa - Vefky Bereznyj. Ako
vedfajSiu lilohu stanovil prieskum pohybov jui-
neho a stredneho pnidu v priestore Sobrance -
Pavlovce Michalovce. Na splnenie rozkazu
vzlietol о 13.00 h trojCIenny roj S.328 letky 12.
Posadky tvorili: pilot por. let. F. Wagner - pozo-
rovatef por. let. J. Simko, pilot Cat. P Salatnay -
pozorovatef por. let. F. Svento a pilot des. V. Ko-
Iran - pozorovatef por. let. A. SlodiCka. Skupina
tilohu nesplnila. Posadka velitefskeho stroja ne-
dokazala za zlej viditefnosti bezpecne rozliSH ne-
priatefske jednotky od vlastnych, hoci rniestami
zniftla vySku letu ai na 20 m. Huste snehove pre-
hanky a hmla priniilili napokon о 15.28 h cely roj
vratil' sa spat' aj s nakladom bomb. Jednotky. kto-
re objavili v priestore Ubfa. ale nedokazali ich
bezpeCne identifikovat, boli. ako sa neskor potvr-
dilo. litvary madarskej 9. samostatnej brigady po-
stupujiice na smere
Ubfa - Kolonica?
Strnasf miniil po
starte roja S.328 vzlie-
tol do pricstoru Kol-
basov - UliC aj troj-
CIenny roj B.534 letky
49 v zostave npor. let.
J. PrhaCek. des. S. De-
van a Cat. C. MartiS.
Jeho lilohou bolo
uskutoCnif prieskum
a bombardovat' ncpria-
tefske jednotky. Na
J.elezniCnej stanici
Porudik let J. Svctlik
<12.6. 1913-23.3 1939)
Povhovany je v CaMej
UliC zastihli 9. samostatmi brigadu a motorizo-
vami Cast I. jazdeckej brigady vykladaf delo-
streleckii z.loZku. Roj okam2ite zaiiloCil a tieto
sily rozprasil.’
Po nciispechu roja S.328 velitefstvo perute
11/3 v lisili zastavit postup nepriatefa a podporit
protiiitok pozemnych sil. vyslalo о 15.00 h do
priestoru UliC - Kolbasov dalSi trojCIenny roj
B.534 letky 45. kloremu velil rtm. J. Hergott.
Jeho Cislami boli por. let. J. Svetlik a des. M.
Danihel. Po prilete do priestoru UliC zistili. ze
na miestnom majeri stoja popri mtiroch budov
nepriatefske auta a kanony. Boli to vyloJene
Ca.su spomenutych dvoch madarskych litvarov.
U2 pri prvom hlbkovom litoku roja zasiahla
B.534 por. let. Jana Svetlika pafba protilietadlo-
vych gufometov. Stroj zaCal horiet a vzapati sa
zrutil seveme od obce na tizemie obsadene
madarskymi jednotkami. Madarske organy vy-
setrovanim zistili. 2e pilot utrpel priestrel hlavy
e§te vo vzduchu a zahynul pred dopadom lie-
tadla. Dalsie dva stroje celych 25 miniil bom-
bardovali a ostrefovali majer. Podarilo sa im
zniCif niekofko automobilov a poskodit kanony.
Po spotrebovani streliva vcfmi poSkodenC pri-
stdli na letisku о 17.05 h.*
” WAGNER. F Hl.iwnic о CinnoMi г frontu na vychodnych hra-
nioach Slovenska 23. a 24. marca 1939. VHA. O-S MNO. KM
3/6. krab. 5.
HERGOTT. J Boj za obranu Slovenska VHA. O-S MNO. KM
3/6. krab. 5. TakiMo: MARTIS. C Hlascme о boji i troniu na
vychojnyeh hninKiach Slovenska 23. a 24. III. 1939. VHA.
O-S MNO. KM 3/6. krab 5.
8 HERGOTT. J : Boj la obranu Slovenska VHA. O-S MNO. KM
3/6. krab. 5. Takisto: DANIHEL. M. Hlascme о boji t frontu na
( 22 )
KRST OHNOM
Tlak sevemeho pnidu madarskych pozem-
nych sil na Stakfin pnniitil veliteFstvo VI. zbo-
ru posilnit aktivitu letectva v trojuholniku Ulif
- UbFa - Stakfin. Preto eSte pred navratom roja
letky 45 Startoval do priestoru Ulif - Kolbasov
dal§i roj B.534 letky 49 v zloieni: por. let.
J. Prhafek. des. S. Devan a fat. C. MartiS.
V priestore Ulif sa vSak dostal do silnej paFb)
veFkokalibrovych protilietadlovych guFometov,
ktore kryli presun madarskych jednotiek Za-
siahli stroj Stefana Devana. Taiko raneny pilot
stihol e§te midzovo pristal s poSkodenou Avion
pri zeleznifnej stanici Stakfin. Bezprostredne
na to viak silnou stratou krvi zraneniam podfa-
hol. Aby lietadlo nepadlo do nik nepnatela. pc-
chota ho granatmi znifila. Dva zvySne strojc
bombardovali a ostreFovali ieleznifnii vtamcu.
postavenie guFometov v Ulifi a pochodovy prud
madarskej pechoty na ceste Ulif - Kolbasov Aj
tieto lietadld sa vrdtili veFmi poskodenc.
Paralelne s rojom B.534 letky 49 vzlietol
о 16.30 h aj jeden S.328 s posadkou pilot slob.
J. Ondris a pozorovateF por. let. J. Slodifka Ich
ulohou bolo bombardovat' skupinu tankov vy-
chodne od obce Gajdos, a tak podpont jednotks
Michalovskej skupiny, ktore v priestore Sobra-
niec preSli do protiutoku. Husta hmla pn Sefov-
ciach im znemoinila pokrafovat v lete к cieFu
PozorovateF naznafil pilotovi, aby postal v poll.
Pilot nechal beiat motor asi 15 minut. zatiaF sa
pofasie tak ziepSilo. le posadka mohla znova
vzlietnut. Vzapati objavila seveme od Sobraniec
vo dvore majera v Niinej Rybnici madarske lan-
ky Ansaldo 35 M a nakladne automobily 2. mo-
torizovanej brigady. Bomby uvoFnene za strm-
hlavfho letu zasiahli cieF naplno. Budovy i auta
zhoreli. Hoci paFba zo zeme zranila ptlota do no-
hy. naprick tomu nabral kurz к Michalovciam.
kde na dvor kasami 20. pefcieho pluku zhodil
spravu о zistenej situacii. Zranenie pilota a husta
hmla nad Dargovskymi vrchmi znemoznili po-
sadke vratif sa do Spi&skej Novej Vsi. printitili ju
nddzovo pristat' v poli pri majeri KinfeS nedale-
ko Sefoviec. Bol to posledny operafny let pr-
veho dfia nevyhldseneho vojenskeho konfliktu.*
vychodnych hnnkiach Slovenska 23. a 24 III 1939 VHA.
O-S MNO. KM 3/6. krab 5.
9 SLODICKA. A.: Hlasenic о leloch na vychodns from. VHA.
O-S MNO, KM 3/6, krab. 5.
Ponrilk lei. F Svento
(26. 3. 1913-24. 3 1939».
Puchovany fe v Ukave
Bilancia bojovej fin-
nosti slovenskfho le-
tectva bola neradostna:
dve B.534 znifene,
dalSie Styri poSkodene.
dvaja piloti zahynuli.
jeden utrpel zranenie.
Napriek tymto stratam
letectvo vyznamne pri-
spelo nielen к spoma-
leniu postupu nepria-
teFa. ale dovolilo po-
zemnyrn silam ziskat
fas potrebny na orga-
ntzovanie dfinneho
odporu Na mektorych dsekoch umoinilo dokon-
ca prejst pechote do protiutoku. К stretom
s madarskym letectvom vSak nedoslo. Nasledu-
jdci deft sa situacia prudko zmenila. Stakfinska
a Michalovska skupina po prisunuti posil premia
24. marca о 4.30 h do protiutoku. V priebehu dna
zafali vytlafat nepnateFa z jeho postaveni. Le-
tevku podporu mala zabezpefit skupina Styroch
S.328 letky 12. Z nezistenych prifin odStartoval
о 5.45 h len jeden Letov, ktory pilotoval por. let.
F. Wagner. PozorovateFom bol fat. aSp. J. Gur-
sky. Pre hustu hmlu, ktora pokry vala priestor od
Slanskych vrehov al po Uihorod. posadka ulohu
nesplnila. Preto bombardovala nahradny cieF
- kolonu desiatich nakladnych aut 15. motorizo-
vaneho praporu na ceste Tibava - Sobrance. Vy-
sledok uloku sa pre hmlu ncdal presne vyhodno-
О 6.30 h vzlietol trojflenny roj B.534 letky 49
v zostave por. let. J. Prhafek. des. C. MartiS
a slob. M. Karas s cieFom podpont' pozemne sily
v priestore Vysne Remety seveme od Stakfina.
Po pri lete do urfeneho priestoru sa roj dostal do
vzduSneho boja s trojflennou patrolou madar-
skych stihafiek Fiat CR-32 letky 1J1. Ijasz pod
vedenim nadporufika Aladara Negroa. ktora od
7.40 h poskytovala vzdusmj ochranu fastiam 2.
motorizovanej brigady. Toto prve stretnutie do-
padlo jednoznafne v prospech madarskej strany.
Negro zasiahol guFometnou davkou veliteFa roja
' ** WAONER, F HIAvenie о Cinnosti г front) na vychodnych hra-
ntciach Slovenska 23 a 24 111 1939. VHA. O-S MNO. KM 3/6.
krab. 5.
(23)
SLOVENSKF. LETECTVO 1939-1944. I . ZV
Jana PrhaCka. Taiko raneny pilot sa pokusil nti-
dzoso postal v doline potoka Luhavce. No bom-
bs zavesenC pod kridlami pri pristavani vybuchli
a pilot zahynul. Des. C. Martis sa po poCetnych
zasahoch do motora a priestrele olejovej nadriky
odpiital. odhodil bomby a ntidzovo postal v mo-
Canstom terene pri obci LtiCky. Lietadlo sa viak
po pristavani prevratilo. Poslednernu z roja slo-
btxlnikovi Michalovi Karasovi sa podarilo vratif
do Spisskej Novej Vsi. Zostrel PrhaCka si pripi-
sal Aladar Negro, poSkodeme Martijtovej B.534
strzm. Sandor Szojak. Udajnd poskodenie Kara-
sovej Avie hlasil strim. Arpad Kertesz. О posko-
deni Karasovho stroja sa vSak nezmienil nijaky
oficialny slovensky dokument.
Po stratach perute v SpiSskej Novej Vsi po-
Cas prveho dfia konfliktu vydalo letecke oddele-
nie MNO 24. marca roz.kaz na okami.ity presun
dvoch posilovych rojov B.534 (zlozenych z pi-
lotov letiek 37. 38 a 39) z PicStan do Spisskej
Novej Vsi. Roje v zloieni por. let. Ondrej Dum-
bala. des. Viliam Gnift. Cat. Frantisek Cypnch.
des. Jan Sari a des. Rudolf Mrakava prileteli
к rat ко po siedmej hodine. doplnili palivo
a о 9.30 h startovali na prieskum komunikacii
11 MARTIS, C.. Hlivenic о boji z truntu пл vychodnych hranrciach
Slovenska dna 24. mana 1939 VHA. O S MNO. KM 3/6. krab
5. Takisto: GAAL. J, R Baptism of fire. Aero Alburn. Fall
1971. California, s. 43.
Sobrance - Michalov-
ce. Des. let. v zalohe
Jan Jurek z letky 38.
ktory priletel о nieCo
neskor. zapadol pri
pristavani so svojou
Aviou do rozmoknutej
pody letiska. Stroj tarn
zostal opusteny a tato
nedbalost zapriCinila
о tyidefi tragicku ha-
variu jedneho S.328.
smrf posadky a me-
chanika.
O 10.00 h v/.lietli
1_____Ж -L________________1
Slobodnik tel. G. PaZickv
>2 6 1917-24 3 1934,
Pochovany jc v Pavlovcrach
nad l Змии
dalsie tri B.534 letky 45 v zostave rtm. J. Her-
gott. por. let. J. Palenicek a slob. J. Zachar s uk>-
hou bombardovat lanky podporujtice pechotu 9.
samostatnej brigady cez Tibavu na Sobrance
a Niinti Rybnicu. Pn hlbkovom prepade po-
zemnych ciefov v Tibave a Sobranciach. stroj
Jozefa Zachara zasiahla nepriatelska protilie-
tadlova palba. Zacharovi sa podarilo postal na
lizemi obsadenom madarskymi jednotkami,
ktore pilota zajali a lietadlo ukoristili. Druhy
den roja J. PaleniCek pristai s poskodenou
1 - DANIHEL, M Spomienky na marrc 1939. nikopis i roku 1991.
v archive aurora
Lesik Niind Retm'ty 24. 3 19.39 Madarskj vqjaci nad tnnkamr Letova S.328 G. PaZickeho a F. Sventa
( 24)
KRS Г OHNOM
Madarski vojaci podwvtvaju f Svcnu v Sobrantiach
Aviou za vlastnymi liniami. Do Spisskej Novej
Vsi sa vratil len Jan Hergott.”
V odpoludhajSich hodinach obojstranna Cin-
nosf letectva vyvrcholila. О 13.45 h odstartoval
trojdlenny roj S.328 letky 12 s ulohou uskutoC-
nit prieskum a bombardovaf ncpriateFske sily.
presiivajiice sa po ceste /. U/horodu do Micha-
loviec. Posadku veliteFskeho stroj a tvorili pilot
slob. J. Maco a pozorovateF npor. let. M. Gulja-
nid. Stroj dislo 2 pilotoval slob. G. Paiicky, po-
zorovateFom bol por. let. E Svento. stroj dislo 3
pilotoval slob. J. Drlicka. pozorovatelbm bol
ppor. let. L. Sronk. Nad Michalovcami sa к Le-
tovom pripojili tri B.534 letky 45 stihacieho
sprievodu. ktorc vzlietli s 15-minutovym odstu-
pom. Za Michalovcami silna paFba veFkokalib-
rovych protilietadlovych guFometov protivnika
priniitila skupinu vystiipit vyssie a pokratovat'
v lete nad oblakmi. Ked po dase /.nova zostiipi-
li. zistili. 2e Paiickeho stroj strata rychlosf a za-
ostava asi 500 in za skupinou. V tom okamihu
ich napadli madarske stihadky. Bolo to 9 Fiatov
CR-32 letky 1./1. Ijasz npor. Belli Csemkeho
z letiska Uihorod. Povodne mali sprevadzat'
a chranit bombardery. letiace na SpiSsku Novti
Ves. no kratko pred Startom о 12.25 h dostali
spravu hlasnej sluZby о pnbliZovani sa troch
11 HERGOTT. J.: Boj za obranu Slovenska. VHA. O-S MNO. KM
1/6. krab. 5.
S.328 a troch B.534. VeliteF letky Fiatov preto
upustil od pdvodnej ulohy a rozhodol sa zauto-
Cif na slovensku skupinu. Trcba pnznat. ze pi lo-
ti Fiatov dokazali naplno vyu7.it okamih pre-
kvapenia. Npor. Laszld Palko z tretieho roja
madarskej zostavy vypaliI kratku davku z guFo-
metov do zaostavajiiceho Letova, po ktorej stroj
zadal horiet'. SmrteFne zasiahnuty Gustav Pazic-
ky sa s horiacim strojom znitil do lesika Nizne
Remety, ale raneny pozorovateF por. F. Svento
stihol eSte vyskodif. О jeho smrti jestvujti dvc
oficialne verzie. PodFa slovenskej po opusteni
lietadla a otvorcni padaka Ferdinanda Sventa
rozstriel'ali vo vzduchu madarske stihadky
a paFba zo zeme. Madarska verzia uvadza. zc
Svento dopadol nedaleko skupiny madarskych
husarov 2. jazdeckej brigady. Po pristati hfadal
v kombindze identifikacne doklady. Jeho pohyb
udajne pokladah za pokus vytiahnut' zbrafi.
a preto ho strelili do hlavy.14 Pravdivost'jednej di
druhej verzie sa u?. sotva podari zistif. Faktom
viak zostava. le porudika let. F. Sventa Madari
na druhy den pcx'hovali s vojenskymi poctami
v Sobranciach.
14 MACO. J Hlosente о leie 24 3. 1939. VHA. O-S MNO. KM
ЗЛ>. knib 5. Takisto. DRLICKA. J Izteckt zAlitky z letov na
front VHA. O-S MNO. KM ЗЛ krab 5. Takisto: BARTA. E.:
Avi4k Ralok ellen, Budapest 1991. s 10 14 Takisto: STRIEZli
NEC. R Stra> na vychtxte Bratislava 1940. s. 95-101.
( 25 I
SIOVF.NSKE LETF.CTVO 1939-1944. I ZV
DalSie dva Letovy bombardovali cestu pred
Sobrancami a vratili sa spat. Pri Michalovciach
zaCal stroj slob. J. DrliCku pre poruchu motora za-
ostavat. Po jeho liplnom vysadeni pilot niidzovo
pristal pn statku Plan v blizkosti Strazskeho. Veli-
teFsky stroj pristal v SpiSskej Novej Vsi о 16.25 h.
Ani sprievodnym Aviam sa ncvodilo lepSie.
V boji s presilou nepriateFskych Fiatov bol motor
B.534 J. Hergotta taiko poskodeny. a tak musel
s horiacim strojom pristat juhovychodne od Ba-
noviec nad Ondavou. Kratko na to madarski
stihaCi vyradili z boja stroj F. Hanovca. ktory nii-
dzovo pristal pri obci Senne. Posledny z troj-
Clenneho sprievodneho roja stihaCov M. Danihel
skonCil s prestrelenou palivovou nadrJou v poli
pri obci Brezovice nad Torysou. Po oprave prile-
tel 27. marca spat do SpiSskej Novej Vsi.
Zostrely lietadiel J. Hergotta a F. Hanovca si
pripisal npor. Antal Bekassy a por. Matyas Pi-
rithy. Madarski letci aj z lohto vzduSneho siibo-
ja vyviazli bez strat.15
V Case, ked sa medzi Uzhorodom a Pavlov-
cami odohral vzduSny siiboj. dali sa do pohybu
aj me sily, aby zavfSili dramu marcoveho kon-
fliktu. Zostreleny a zajaty pilot B.534 slob. J.
Zachar v ten isty den dopoludnia pri vysluchu
potvrdil, Co u2 predtym zistili Heinkely 170
A letiek MCrfoldes Csizma a Golya na svojich
diaFkovych letoch, 2e hlavna zakladha sloven-
skeho letectva sa nachadza na letisku Spisska
Nova Ves. Na zaklade tychto infonnacii velenie
madarskeho krafovskeho letectva rozhodlo oka-
mzite podnikmit silny koncentrovany letecky
litok. ktory by letisko vyradil z Cinnosti.
Gas titoku. stanoveny na 17.00-17.30 h bol
pre tispech operacie veFmi ddle2ity. Siivisel
s preletom madarskeho dopravneho lietadla
Junkers Ju 52/3m civilnej leteckej spoloCnosti
Malert. pravidelne lietajuceho na linke Buda-
pest - VarSava. Ked?e medzi Madarskom a Slo-
venskom napriek prebiehajiicemu kontliktu nc-
vycliodnych hranicincb Slovenska dOa 23 a 24. 3. 1939 VHA.
O-S MNO, K.M 3/6. krab. 5 ТакЫо; HANOVEC. E Hlasenic
о boji t frootv na vjkhodnvch hraniciach Slovenska 24. 3. 1939
VHA. O-S MNO, KM 3/6 krab 5
15 HERGOTT. 1: Boj /a obranu Slovenska VHA. O S MNO. KM
.3/6. krab. 5. Takisto: DANIHEL. M.: Hlatcnie о boji i tronlu na
Letisko v Spisskcj Novej Vsi po madankom плlete
( 26)
KRST OHNOM
Po nlktc boli obde aj v Uxjrntidi Ztava voj A. burai'ka a vqj. A SvitmC
bol of'icialne vyhlaseny vojnovy stav. Junkers
prelietai pravidelne v tomto Case nail Spisskou
Novou Vsou. PretoZe pocasie nad Karpatami
bolo premenlive, mohla sa posadka Junkersa pri
navigacii spoFahnut na signal goniometra Vo-
jcnskej leteckej povetemostncj stanice 17
v SpiSskej Novej Vsi. Velenie madarskeho le-
tectva sa rozhodlo pre nalet ai po prelete do-
pravneho Junkersa. lebo predpokladalo. le pri
tiloku bude goniostanica znidena. Podia operad-
neho rozkazu hlavneho veliteFstva letectva jed-
no litodnd zoskupenie v sile Siestich trojdlen-
nych rojov. t. j. 18 lietadiel Junkers Ju 86K-2
pod velenim mjr. Elemera Kovacsa malo byf zo-
stavene z titvarov dislokovanych na letisku
Debrecin. Druhe. ktoremu mal velit mjr. Pod-
hradszky. malo tvorif deviit Ju 86K-2 letky
2/3.KB Buzogany z letiska Tapolca a rovnaky
podet strojov letky 2./5.KB Halal z letiska
Szombathely. Obidve zoskupenia sa mali stret-
niit о 16.00 h v priestore Miskolca. kde ich ma-
lo dakat" aj 27 Fiatov CR-32 letiek I./I.V.,
1/2.V a 1./3.V., tvoriacich stihaci sprievod.
L’tok sa mal uskutodnit vo dvoch vlnach a Pod-
hradszkeho veliteFsky Junkers ho mal viest. Ale
vsetko bolo cclkom inak. VeliteF litvarov dislo-
kovanych na letisku Debrecin E. Kovacs dostal
operacny rozkaz z hlavncho veliteFstva о 15.00
h. Ten urdil das a priestor stretnutia jeho letec-
keho zoskupenia so zoskupenim Podhrad-
szkeho a stihacim sprievodom na 16.00 h nad
MiSkolcom. Pre nedostatok dasu stihol Kovacs
narychlo oboznamit’s obsahom rozkazu a pod-
robnostami akcie iba veliteFov dvoch le-
tiek-3./4.KB a 375.KB. Na predletovii pripravu
posadok nezostal das. V dasovej ticsni sa poda-
rilo pozemnemu personalu pripravit na let oscm
strojov letky 3./4.KB a sedem strojov letky
3/5. KB. Lenie Start letky 3./4.KB. bol spojeny
s mnohymi problemami Z troch Junkersov pr-
vdho roja letky. ktore viedol kpt. Gyula Vaghe-
ly. jeden stroj pre poruchu nevzlietol. dalsie dva
zamierili к Miskolcu. Vinou chybneho zapoje-
nia elektrickeho spinada ..stratil" stroj Petera
Lantosa pri lete к dohodnutemu bodu stretnutia
bomby. a preto sa vrttil spat. Z druhcho roja let-
ky odStartoval len jeden stroj. Na veliteFskom
Kovacsovom Junkersi. ktory pilotoval npor. Ed-
vin Joubert, sa musel vyrnenit naklad bomb.
Lietadlo preto vzlietlo spolu so svojim pravym
Cislom Levajom s desat’mindtovym oneskore-
nim. Aby mal Kovacs pri lete na cieF prehFad
( 27 i
SLOVF.NSKF I.F.TF.CTVO 1439-1944. I /V.
o formacii, ktorej velil, usadil sa v hornej stre-
leckej veii na trupe Joubertovho Junkersa. Co-
skoro po Starte zistil. ze si zabudol vziat mapu
a i.e palubny intercom lictadla nefunguje.
A kedze v Ju 86 sa neda v taikej zimnej kombi-
neze preliezf cez ilzky priechod z hornej stre-
ieckej veie do priestoru pi lota, zostal tarn veli-
tei celeho litoCneho zoskupenia uvazneny bez
тару i bez moznosti spojema nielen s vlastnou
posadkou, ale s celym svojim litoCnym zosku-
penim.'*
Napriek tomu oba stroje v usili dostihnut
ostatnych odstartoval i na piny plyn к Spi&skej
Novej Vsi. Dostali sa vsak do mrakov a vinou
chybnej navigacie sa odklonili od ktirzu. Ocitli
sa nad Roznavou a v domneni. ie sd nad
cieFom. posadka Kovacsovho lietadla zhodila
bomby blizko mesta. Jeho spoloCnik vSak zistil
omyl, preto nezhodil bomby a vratil sa spat.
Stvrty stroj druheho roja, ktory pilotoval strZm.
Lelkes. pre poruchu na motore odstartoval eSte
neskor. Ked dosiahol Miskolc a nena&iel tarn ni-
koho zo svojich. vratil sa spat do Debrecinu.1
PokiaF ide о osem strojov letky 3./5.KB. tie
odStartovali v podstate bez problemov. О 16.00
h dosiahli Miskolc, kde sa pripojili к dvom stro-
jom letky 3./4.KB. StiCasne sa к nim pripojila
fast stihacieho sprievodu zlozena z deviatich
Fiatov letky 1./2.V. Ludas Matyi pod velenim
kpt. Istvana Timara. Ka/dy z Fiatov niesol pod
kridiami osem 20-kilovych bomb, urCenych na
bombardovanie polneho letiska Sebastova (Se-
bes). Madari predpokladali. ze tu budii sustre-
dene B.534 presunute z PieSt'an. Dalsie dve let-
ky stihafov na miesto stretnutia neprileteli. Let-
ka 1./3.V. Puma npor. Aladara Heppesa. ktora
sa v skorych rannych hodinach presunula do
Copu. zapadla na tomto zaloinom poFnom letis-
ku po pristati do blata, a preto jej 9 Fiatov do
dalSich bojov nezasiahlo. Letka I./1.V. Ijasz
npor. Belu Csemkeho namiesto sprevadzania
vlastnych bombarderov napadla skupinu slo-
venskych lietadiel pri Sobranciach. Na miesto
siistredenia sa nedoslavili ani Junkersy litoC-
neho zoskupenia mjr. Podhradszkeho. Od Mi5-
kolca к cielii zamierilo teda namiesto osemnas- *
PUNKA.G. Iglo botntNU4s4rol. Budapest 1991. s. 2-6.
'7 Tantfc.
tich len desal Ju 86K-2 a kpt. Vaghely sa ujal
vcdenia. Skupina dosiahla cieF о 16.45 h. z vys-
ky asi 800 m zhodila 900 kusov 10 a2 50-kilo-
vych bomb (z. toho 640 zapalnych) v celkovej
vahe 7.2 tony. Bomby zasiahli objekt tehelne
nedaleko letiska, dvor leteckych kasami. sklad
dreva, cast hangara a letiskovii plochu. Mno2-
stvo bomb, ktore dopadli na plochu letiska. sa
zaborilo do rozmoknutej pddy a nevybuchlo.
Strelbou pahibnych strelcov Junkersov boli na
zemi poskodene dve B.534. Crepiny bomb pri
CiastoCnom zasahu hangara poSkodili jeden
S.328. tri Ap.32 a jeden B.7I. Nalel si vy?iadal
12 Tudskych 2ivotov. Zahynul pilot letky 12 por.
let. Michal Udut a z vojakov prezenCnej sluz.by
J. Turza. A. Ouracka. V. Svitnif a voj. v zal. R.
Belak. 17 Fudi bolo rancnych. medzi nimi veli-
tef letky 37 por. let. O. Dumbala a por. let. J.
Palenifek. Pofas naletu sa podarilo odstartoval
Cat. F. Cyprichovi. pilotovi letky 39. ktory od-
lietajuce bombardery uz nemohol dostihnut.
Madarski stihaCi po nalete zamierili na vychod
к poFnemu letisku Sebes, na ktore zhodili bom-
by. hoci tarn nijake lietadla neboli.'*
Protilietadlova obrana letiska Spi&ska Novd
Ves bola vzhFadom na svoj vyznam a excentric-
kii polohu nedostatoCna. Aktivizovala sa az 23.
marca. a to prostriedkami. ktore boli к dispozi-
cii (8 fahkych guFometov a 12 kanonov Oerli-
kon s kalibrom 20 mm 7. roty VGPL - bez ob-
Is TamZc. <PtxUa tpomicnky E. Trvhalu aj on vylclcl poCa» tohio
naletu do vzduchu Jeho (vnlenie fiaslotne potvnlzuje spomien-
ka M. Ziarana. ktory vtak uvadza meno ineho pilota. 1
PaKia obet. tenloraz na letisku
( 28 I
KRSTOHNOM
Pohrcb obeli madarskeho naletu v Spilskej Novej \ si
sluhy). Z objektivnych prifin nebolo mozne vy-
uiif taZkii protilietadlovti obranu. ktora by pri
dobre organizovanej paFbe bola schopna odrozif
litok nesktisenych posadok bombardovacich lie-
tadiel. Strelivo do dvanastich t'aikych protilie-
ladiovych kandnov Skoda vz. 22 s kalibrom
83.5 nun (II. oddielu 153. DPLP). rozmieste-
nych po obvode letiska sa totiz nachadzalo
v Nemsovej a disponovala nim iba nemecka
branna moc. Hlasna sluzba pre absenciu vy-
cvideneho personalu a technickych prostried-
kov neexistovala. Napriek hlucnej propagande
v tlaci a demagogickym tvrdeniam о zniCeni 17
slovenskych lietadiel na zemi madarske velenie
nehodnotilo nalet ako dspeSny. Odvolanie E.
Kovacsa z veliteFskej funkeie (dovodilo sa
skromnymi vysledkami litoku. a najma hrubymi
chybami v navigacii a vo vedeni akciel to len
potvrdzuje. Nalet vyvolal v slovenskom vojsku
i v radoch civilneho obyvatefstva vlnu rozhor-
cenia. Rano 25. marca priletel do Spisskej No-
vej Vsi veliteF letectva mjr. Ambriis. aby zorga-
nizoval odvetny nalet na Budapest. Pre nalet
s noCnyrn Stanom bola urcena letka S.328 vede-
na vlastnymi stihacimi pilotmi. Zamer sa vsak
pre ukone'enie marcovych bojov uz neuskutoC-
nil. Naopak. z obavy pred mofnyrn zopakova-
nim naletu vydal 31. marca veliteF perute 11/3
skpt, A. Zmatlo roz.kaz na presun perute na poF-
ne zaloind letisko Mecedelovce. kde bolo ume-
nim prislat aj so skolnym lietadlom. Prva sa ma-
la presunut letka 12 aj s nakladom bomb Kedze
predpisy take nieCo zakazovali. bomby sa mali
pred pnstatim odhodif. Letisko Spisska Nova
Ves bolo po predchadzajiicich dahJoch rozmok-
nute. V uhlopnecnom smere sa na jeho konci
este stale nachadzala Jurekova B.534. ktora 24.
marca po dosadnuti zapadla do blata. V Case
startu letky zbrojar vojak Stefan Hodiir prove
vybijal na Jurekovom stroji zasobniky palub-
nych zbrani. V siivislosti s touto opravou treba
uviest. ie letisko sa asi od polovice zvaiovalo,
takze z jedneho konca na druhy nebolo dovi-
diet. Posadky prveho roja S.328 zapadnutu
B.534 zbadali ai v polovici rozjazdu. Preto pi-
loti zacali uhybat’. Cim sposobili. ie posadka
S.328.222 v z.lozeni pilot por. let. /\nton SlodiC-
ka a pozorovateF ppor. let. Ladislav Sulik nara-
zila do vyzbrojenej B.534. Nasledoval vybuch.
Postupne explodovalo strelivo a bomby S.328.
Obaja Clenovia posadky a zbrojar zahynuli. Po
tomto lazkom faux pas bol A. Zmatlo okamzite
zbaveny velenia a pcruf prevzal skpt. let. Justin
Durana.1’
Dodnes nie je objasneny bombovy litok na
Uzhorod 24. marca 1939 slovenskeho S.328. *
lll.ivrnie velileta Lcleckcho skladu 3 Nitra Mol. Pavla Lkkzyho
na l etciky счПчк MNO о poskodem lieladiel na Ivtivku Spitski
Novt Vm potat oilciu 24 ». 1939 VHA KVV 1939. 8 i
22.656/ddv /39, Takislo mjr let I Aitibnts hlascnk* ministro-
vi NO о naleie na letisko Spisska Nova Ves VHA, O-S MNO
3/4, krab, 5.
( 29 >
SLOVENSKA. LETECTVO 1939 1944. I ZV.
PoruCik lei. v MH. L. Sulik
(16.9. 1916—31 3 19 Wi
Pochovany je v Picitanoch
Porurtk let A Slixlicka
(17.4. 1915—31.3 1939).
Pochovany jc v Spisskei Belej
Madarske pramene uvadzajii. Ле v lento deft po
11.45 hjeden S.328 v hustej hmle prenikol nad
U£horod, kde zhodil bomby s cieFom zasiahnuf
most cez rieku Uh. Bomby v£ak minuli cief.
Tento utok vyhnal / ufhorodskCho letiska do
vzduchu trojCIenny pohotovostny roj CR-32 let-
ky 1./I.V. Ijasz. Skor ako Fiaty dosiahli Ictovii
hladinu S.328. stratil sa im v hmle. Oficialne
slovenskd pramene sa о tomto incidente ne-
zmieftuju. Pravdepodobnym dovodom zatajova-
nia bolo. Ле sa nepripiistala mo2nosf. aby vlast-
ne lietadlo preletelo 5tatne hranice. a tym na-
rusilo madarsky vzdusny pnestor. ' (Udajne iSlo
о posadku J. Koiembus a M. Udut.)
Vyslcdok operacnej Cinnosti slovenskeho le-
tectva z druheho dfta vojnoveho konfliktu bol
opiit neradostny. Slovenske vzdusne sily stratili
sedem B.534 a jeden S.328. Pri nudzovom pri-
stati zahynuli traja slovenski letci. Madarske
vzdusne sily neutrpeli straty. Pravda, ak nepoCi-
tame Fiat strzm. Arpada Kertcsza. ktory omy-
lom zostrelila vlastna protilietadlova obrana. Pi-
lot sa stihol zachranit padakom. PriCina vyso-
kych strat stihacich B.534 bola najma v tom. ze
sa pou2ili na hfbkove prepady pozemnych
cieFov. ktore chranila husta siet madarskych veF-
kokalibrovych protilietadlovych guFometov.
Platnom potiahnute Avie boli veFmi zraniteFne,
Casto hrozil zasah do chladiCa, Co vzdy sposobi-
lo prehriatie motora a nasledne zadrenie. ktore
-"GAAL. J. R : Baptism of fire. Aero Album, Fall |97|. Califor
ma. s. 43.
Viijak S. Hiwlur
(24. 11 1915—31.3. 1939).
Pucbotany je » Seredi
spravidla prinftlilo pi-
lota okamiite ntidzovo
pristaf. Piloti B.534.
ktori ostreFovali postu-
pujiice pnidy pechoty
a motorizovane kolo-
ny, zniZovali letovft
hladinu na 10-20
m nad terenom. a lak
sa stavali Fahkym
terCom nielen pre pro-
tilietadlove guFomety,
ale aj pre rucne palne
zbrane protivnika. Vo
vzduSnych subojoch
medzi slovenskymi a madarskymi stihacmi ma-
li viac technickych vyhod slovenski piloti. Stro-
je B.534 v porovnani s CR-32 boli rychlejsie
a mali nepomeme lepsiu stupavosf. Vyhodou
Fiatov bola ich vaCSia obratnost. Skftseni piloti.
к akym patrili rtm. J. Hergott. Cat. C. Marti!»
a rtm. F. Hanovec, sa usilovali preniesF boj do
vertikaly. kde vyuZfvali lepsiu stupavosf a rych-
losf svojich strojov. Pomeme Fahko sa vymafto-
vali z. prenasledovania strmym stupanim alebo
stdpavymi zakrutami. Piloti Fiatov, naopak. sa
usilovali udrZat* boj v horizontalnej rovine. aby
vyuZili vyhody obratnosti?1 Na poCetnych zo-
streloch a poskodcniach lietadiel B.534 sa pod-
pisala aj skutocnost. ze piloti Avii sa dostavaii
do siiboja s madarskymi stihackami skor. ako
stihli odhodif bomby. Tie im obmedzovali rych-
los(, stiipavost i manevrovacie schopnosti. a tak
takticka vyhoda prechadzala na stranu protivni-
ka.
Sulikov a SlodiCkn» Letov $.328.222
21 HANOVEC. E: Poznatky ю suboja. VHA. O-S MNO, KM 3/6.
krab. 5.
( 30 )
KRST OHNOM
SpiUki Nova Ves 5. 3. 1940. Vclitet VzJuinych zbrani general I tnedy Anton Pulanivh udefuje vyznamcnania
pri priletitosti prveho vyroCia bojov na vychodnom Slovcnsku Sprava slobodntk J Driifka. vlobodntk M Ziarun.
desiatnik M. Danihel a vyznarnenavany Catar F Hanovec
Stoji za pozomosf. Ze napriek dostatodnemu
podtu vykonnych stihacich pilotov. ktori boli
к dispozicii na letisku Spisska Nova Ves po
prilete posil z Piesfan. prevainii Cast letov na
front velenie zverilo malej skupine skiisenych
pilotov, najma J. Hcrgottovi. C. Martisovi. M.
Danihelovi a J. Prhadkovi. Rozhodnutie posilnit
letectvo v SpiSskej Novej Vsi presunom dvoch
rojov B.534 z. Piesfan bolo motivovane tym. Ze
tento typ bol napriek menSej nosnosti rychlejSi
a obratnejSi ako S.328, a teda aj vhodnejSi na
hlbkovc prepady pozemnych ciefov. do bolo
v danej situacii prvoradou operadnou tilohou le-
tectva.
Vpad horthyovskej armady na vychodnd Slo-
vensko a nasledujuce dvojdfiove boje. zavrivene
bombardovanim Spisskej Novej Vsi. vyvolali
v radoch obyvatefstva i v annade okrem rozhor-
denia vlnu vlastenectva. Bolo treba branif zvr-
chovanosf a tizemnii celistvost’ Slovenskeho Sta-
tu proti agresii. Slovensky narod svojim odhod-
lanym odporom ziskal nielen vojensky, ale naj-
ma moraine. Ukazal schopnost a odvahu samo-
statne bojovat a obhajit svoju existenciu. Mala
skupina slovenskych letcov zo SpiSskej Novej
Vsi statodne >plnila svoju vlasteneckd lilohu.
Dva dni marcovych bojov sa stali prvym bojo-
vym krstom slovenskeho letectva v jeho pomer-
ne kratkej. ale vefmi dramatickej historii.
Po 24. marci dinnosf letectva obojstranne
ustala. Slovenske pozemne jednotky po pricho-
de posil vytrvalo tlacili nepriatefa z obsadeneho
uzemia a ziskavali spat okupovane dasti vy-
chodndho Slovenska. Rano 26. marca bolo uza-
vrete primerie. No v nasledujiicich dfioch ho
madarska strana dasto porutovala. 28. marca
1939 boje utichli a front sa ustalil. Po politic-
kych rokovaniach Slovensko muselo odstiipit
Madarsku 78 obci v pasme 20 km pozdii vy-
chodoslovenskfch hranic.
SLOVENSKfi LETECTVO 1939-1944, I ZV
CAS POLARIZACIE
Priebeh dvojdfiovych leteckych operacii
v marcovom vojnovom konflikte potvrdil, ic
podriadenie leteckych dtvarov dislokovanych
na letisku SpiSska Nova Ves priamo velitefstvu
VI. zboru bolo takticky spravne. Zbor takto mo-
hol organizoval i usmerftovat ich prieskumnu
dinnost' a na zaklade ziskanych informacii ope-
rativne nasadzoval letectvo na tie tiseky. kde to
situacia vyzudovala (najma na podporu vlast-
nych pozemnych sil).
Skusenosti z marcovej vojny viedli к tomu,
le v ramci reorganizacie armady к 15. maju
1939 sa reorganizovalo aj letectvo. Bolo zriade-
ne Hlavne vojenske velitefstvo so sidloin v Bra-
tislave (MNO - HVV). Jemu podliehali tri vy§-
sie vojenske velitefstva. ktore vznikli zrusenim
zborov. Pre veci letectva sa pn HVV ustanovila
letecka skupina. Vojenske letectvo a Cast pros-
triedkov protilctcckej obrany sa rozdenili a po
taktickcj a ilzemnej stranke podriadili vyssim
velitefslvam. v ktorych lizemnej pdsobnosti sa
nachadzali jednotlive titvary letectva a OPL. Po
spravnej stranke zostali podriadene leteckej
skupine HVV.
Dislokacny prehfad vyssich velitebtiev
к 15. maju 1939 a podriadenych dtvarov
Vzdusnych z.brani1
Vyssie velitefstvo I Trencrn
Lclecky pluk gencrala M. R. Stefanika PieStany *
* DislokaCny prchlad VV1: utsarov a iistavov v zapadncj oblasti
a kh podriadenost. plains od 15. map 1439. VHA. fond VVI-
VDO I ..S“. krab. 1.1 j. 24176/39/taj. I. odd
velitefstvo pluku PieiStany
technicka letka Piestany
perut 1/3
velitefstvo Nitra
letka 9 Nitra
letka 10 Nitra
letka 64 Pieitany
perut П1/3
velitefstvo Pieitany
letka 37 Piestany
letka 38 PieStany
letka 39 PieStany
nahradna perut Piestany
nahradna letka Piestany
cvidnd letka Pieifany
Skoly PieStany
letecke sklady Nitra
VGPL (vefkokahbrove protilietadlove gufoniety)
rota VGPL 1 TopolCany
rota VGPL 4 Vajnory
rota VGPL 5 Nitra
rota VGPL 6 PieStany
Vyssie velitefstvo 2
perut 1/3
velitefstvo
letka 16
Banska Bystrica1
Nitra
Zvolen
- DislokaCny prchlad VV2: ulvarov a iistavov v sircdncj oblasti
a ich podnadcnosf, platny od 15. maja 1939. VHA. fond VV2-
VDO 2 ,.S“. krab. I. C. j. l480/Taj71 orj>anJ1939.
(32)
CAS POLARIZACIE
VyHie velitelstvo 3 Spisska Nova VesJ
pcrut 11/3
velitelstvo SpiSska Nova Ves
letka 12 Spisska Nova Ves
letka 45 Spisska Nova Ves
letka 49 SpiSska Nova Ves
rota VGPL 3 PreSov
rota VGPL 7 Spisska Novd Ves
rota hllsncj sluz.by 22 Spisska Nova Ves
Tento Slav sa nezmenil aZ do polnCho tazcma
proti PoFsku v septembri 1939.
SiiCasne so Strukturalnou reorganization le-
tectva sa od 25. maja 1939 zaviedlo nove letec-
ke hodnostne oznaCenie. Zrusili sa hodnosti
Stabneho kapitana. podporuCika a armadneho
generala. Nove hodnostne oznacenie a poradie
platne v celej armade (a tym aj v letectve) bolo
taketo: vojak. slobodnik. desiatnik. Catar. rot-
nik. zastaviuk, dostojnicky zastupca. porutik.
nadporucik. stolnik, major, podplukovnik. plu-
kovnik. general II. triedy a general 1. triedy.4 S 6
Paralelne s reorganization sa prehlbil
v prisluSnikoch letectva proces nazorovej krys-
talizacie a polarizacic. Co vo viacerych pripa-
doch vyiistilo do titekov za hranice. priCom mo-
tivacia bola rozna. Na rozbitie CSR a vyhlase-
nie samostatndho Slovenskcho Statu mali jed-
notlivi prislusnici slovenskcho letectva odliSny
nazor. Cast sa netajila nestihlasom a nespokoj-
nostou. SpoloCna sluZ.ba v jednej leteckej zbra-
ni a z toho prameniaca slavovska hrdost posobi-
li na utvaranie priateFskych zviizkov medzi
prislusnikmi letectva slovenskej a Ceskej narod-
nosti a formovali povedomie spolupatriCnosli
к jednemu Statu. Napriek zjavnej a vseobecne
hodnostnej diskriminacii Slovakov v ceskoslo-
venskej armade. letectvo nevynimajtic. niektori
prislusnici letectva slovenskej narodnosti tiito
formu narodnostnej diskriminacie ticho prehlia-
dali alebo jednoducho nebrali na vedomie. Idea
Cechoslovakizmu bola zakorenena najma medzi
’ DivlokaCny prchtad VV3: ulvarov a tislavov vo vychodnej ob-
last, a ich pudriadenosl. platny od 15. tnlja 1939 VHA. fond
VV3-VDO 3 .25,..krab. I
* CATLOS. F: Zapnkv z obdobia okl 1938—jtin 1941 AM SNP.
F XII. prir. г 126/67. S 87
poddostojnikmi sluZobne zadclenymi v ceskych
krajinach. v leteckych uCiliStiach v Chebe
a ProstCjove alebo v bojovych titvaroch.' Do is-
tej miery analogicka situacia bola aj v titvaroch
na Slovensku. v ktorych sltiZili prislusnici Ces-
kej narodnosti. Cast slovenskych letcov preto
s nevoFou a so zjavnym odporom pnjimala sku-
toCnost. }.e so vznikom noveho Statu na lizemi
Slovenska a Protektoratu Cechy a Morava s na-
slednym odsunotn letcov Ceskej narodnosti
z litvarov na Slovensku sa tieto vztahy razom
popretfhali.
DalSim dovodom na nespokojnost’ bolo poCi-
nanie nemeckych jednotiek. ktore v ramci
zmluvy о ochrannom pasme obsadzovali vojen-
skc objekty a letiska na pravom brehu Vahu.
pricom odvaZah do Nemecka vsetko, Co malo
ncjakti hodnotu, leteckou technikou. pohonny-
mi latkami a strelivom pocmic a teglikmi medu
konCiac? Vznikali totii obavy. Ze nemecke jed-
notky napriek ochrannej zmluve preniknii aj na
Favy breh Vahu a budii si podobne poCinal aj na
dalsich letiskach. DaBim zavaZnym zdrojom
napiitia a nespokojnosti v radoch slovenskej ar-
mady bolo spravanie prislusnikos Hlinkovej
gardy. Je nespome. Ze HG zohrala vyznamnti
rolu v bojoch pri obrane vychcdnCho Slovenska
poCas marcovej madarskej invazie. Coskoro
vsak zaCala prejavovat nadradeny postoj к ar-
made, z coho vznikala a Zivila sa vzajomna ne-
vraZivost vyiistujiica Casio do konfliktov. najma
v miestach dislokacie vojenskych posiidok.
ZmySfanie dalSej Casti letcov bolo poznacene
ideou slavianofiistva. Casto spojene s nekritic-
kym aZ naivnym zvelebovanim ZSSR a J. V.
Stalina. Nedostatok poznatkov о skuloCnej vo-
jenskej i vndtropolitickej situacii Sovielskeho
zvazu (niC sa nevedelo о lechnickej zaostalosti.
о stalinskych Cisikach Ci hladomore. ktoremu
padli za obet miliony obyvatelov) spolu s ilegal-
’ V Ceskostovenslccj ann^dc pred marcom 1939 zo 139 general»*
bol Icn I Slovak, z 358 plukov nikov ani jeden Slovak, z 916 pud-
plukovmkov Icn I Slovak, z 1350 majorov bolo 10 Slovakov
a z 2815 Mabnych kapitanov bolo 56 Slovakov Uvcdene slavy su
Zo veplcmbra 1938 Pozn SKULTETY. J Statislicky prehfad
do vojenvkej minuloMi Slovenska. AM SNP, F XII. prir C.
S II8/S6. s
6 Material odvezenv Siemcami z letiska Zilina spracoval 2. 4.
1940 npor. Rehut VHA. fond MNO 1940/153465. krab
70/1940.
(33)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. 1. ZV.
L Ivanii. hlavny iniiiator uletu Jo Polska zo 7. 6 1939 (Na w.i-
dohnei fotografii v Prahe 21 9 1947 v hodnosti plk. dipl tech >
ne vedenou prosovietskou propagandou a ideou
slavianofilstva ovplyvfiovali myslenie Favicovo
orientovanych letcov. Aj prudke zhortenie stra-
vy sposobilo nespokojnosf napr. tych letcov (i§-
lo о absoliitnu vSCSinu). ktori nemali vyhranend
politicke nazory a ktori si vzome plnili sluzbu
v letectve novej republiky oficialne uznanej
mnoistvom europskych a zamorskych statov/
Toto boli priciny. ktore podnietili na niekto-
rych letiskach vznik menSich ilegalnych skupin.
Tie sa po vzajomnom poznavani a sondovani
nazorov zaCali zaoberat planmi na dezerciu do
zahraniCia. V polovici maja 1939 sa pilot letky
45 des. Ivan Коска informoval na francuzskom
konzulate v Rratislave о moinosti vstupu do
? Letecky pluk, hltaenie na Wl. nilez leiaku 9. 6. 19.39. VHA.
fond VVI/83/4, e. j. 53/39-28/52236 Takisto: Velitef lei piuku
mjr. let. K. Sojdek. hltaenie о protiitktnej Cinnosti v pos4dke
VHA. fond VV183/4/C. j 262V Taj iprav 1939. Takisto: Zprt-
va velitefa letectva pplk J Atnbruta pre ministra NO gen. Cat-
lota о inkpekcii let. piuku v PieVanoch 9. 6. 1939. VHA. fond
MNO 53/39-28. C. j. 52.297/39.
franctizskeho letectva. Odmietli ho s vysvctle-
nim. ze vzfahy medzi VeFkonemeckou riSou
a Franciizskou republikou to neumoZhujii. Kon-
zulat mu pomikol moZnost vstiipif do cudzinec-
kej legie. Co Коска odmietol.
Jedna z ilegalnych skupin sa zacala formoval
nezavisle od seba na dvoch miestach. V ramci
redislokacie boli v aprili 1939 prevelcni od let-
ky 15 v Ziline к letke 64 do PieSfan Cat. Jan
Luptak, des. DuSan CatloS. des. Jozef Kafia
a des. Imrich Gablech. Boli to letci. ktori sa uz
od polovice marca zapodievali myslienkou ule-
ku do zahraniCia.’ Do PieSt’an sa medzitym vra-
cali dalfci letci slufiaci v leteckych titvaroch
v Cechach. ako Cat. Ludovit IvaniC. slob. Karol
Valach a dalsi. ktori mali take iste timysly. Obi-
dve skupiny sa vzajomne dlho pozorovali. Az.
v maji 1939. ked zaCali prichddzat prvc sprdvy
о Cs. legione v PoFsku. odhodlali sa na vzajom-
ne oboznamenie s planmi. Skupina. ktori sa
takto rozrastla na osem letcov. sa rozhodla od-
letiet na Styroch lietadlach. Vybrali a zostavili
styri posadky: pilot des. Jan Lazar - pozorova-
tcF strelec Cat. Frantisek Knotek; pilot des. Jozef
Kafia - strelec slob. Karol Valach; pilot des. Jo-
zef Hrala - hlavny mechanik letky Cat. Ludovit
IvaniC; pilot des. Imrich Gablech - radiotele-
grafista des. Jozef Rehak Okrem F. Knoteka.
prislusnika technickej letky. vsetci ostatni boli
prisluSnikmi letky 64.'1
MySlienkou dezcrcie sa zapodievala aj dalsia
skupina. Asi 1. jtina si velitef letky 64 por. let.
Ladislav Bohmer (neskor si zmenil meno na
Hron) zavolal hlavneho mechanika letky L. Iva-
niCa a J. Lazara a doveme im oznamil. le potre-
buje zistif mena spolahlivych pilotov. ktori by
pripadali do livahy na hromadny diet do zahra-
niCia. Obidvaja mu prezradili mena vSetkych
Clenov vlastnej skupiny. Upozomili ho vSak na
potrebu rychle konaf. Hrozilo. le nemecke jed-
notky obsadia aj daKie letiska na Slovcnsku.
Asi о dva dni IvaniC znova upozomil Bohmera.
le treba odletief Co najskdr. Po odpovedi. le Ca-
x GABLECH. 1. Spomicnky. rukopis. Havliikov Brod 1992. s.
5-6. v dokumenUcii aut. Takisto: VHA, fond CsL
VB/I/l77/Cul/lO3, P e 37. Witantow 29 7 1939 Hitaeoie
des. J. lazara о prek-te slovenskvch letcov z Picstin do Pofska.
9 GABLECH. 1 : C d . s s-f,
< 34 )
CAS POLARIZACIE
su je dost, rozhodla sa skupina konat' na vlastmi
past’. VoFba padla na 7. jiina 12.(Ю h. Co nebolo
nahodne. Kedze na tento den pripadal sviatok
BoZieho tela, lietanie sa skondilo u2 о 10.00 h.
Letecky personal mal povolene kiipat sa na kii-
palisku vzdialenom asi 3 km od letiska. Tym sa
vopred vylticila moznost, 2e by utedencov pre-
nasledovali stihacie letky dislokovane na letis-
ku. Dfta 7. jiina о 7.30 h na roz.kaz zastupcu ve-
liteFa letky por. let. Ondreja Sandora mechanic!
vytiahli z hangara S.328.344 a Apb. 101.15
a podia programu zadali lety na vycvik pilotov.
Pat’ miniit pred desiatou O. Sandor lety ukondil.
Prikazal hlavncmu mechanikovi letky Ivanidovi
oSetrit a hangarovat oba stroje a odisiel na zhro-
inazdenie. ktore zvolal veliteF pluku.10
VSetko uFahcovali neobydajne priaznive pod-
mienky vyplyvajiice z Ivanidovho postavenia.
On ako hlavny mechanik letky bol podia pred-
pisov povinny byf pri ka2dej manipulacii s lie-
tadlami. Bol zodpovedny za to. 2e pred startom
nastiipi do lietadla len pilot opravneny na let. Po
cely das od otvorenia hangara a2 po jeho zatvo-
renie mal khice pri sebe. V rozpore s rozkazom.
podia ktorcho po ukondeni Ictov mali byt’ lie-
tadla bez pohonnych latok uschovanc, ivanid
spolu s ostatnymi dlenmi skupiny vytladili
z hangara d'alsie dva S.328 a naplnili nadrze do-
plna. Potom vnikli do kovoveho hangara letky
64. kde nasilim otvorili skrinky s leteckym
vystrojom a debny s gulometmi a strelivom:
vzali padaky, letecky vystroj. dve guFometnc
dvojcata vz. 30 a dva guFomety Lewis vz. 29
s 831 nabojmi."
Pilot J. Lazar so strelcom F. Knotekom na-
Startovali svoj S.328.344 ako prvi. Pilot bez za-
hrievania motora okamzite vyroloval zo stano-
vist’a. Asi v polovici letiska sa otodil proti vetru
a odstartoval. Po nom to iste urobil J. Kafta so
strelcom K. Valachom na S.328.155. V tej chvi-
li stra2ny. ktory sa nachadzal medzi hangarom
a velitelskou budovou. vystrelil na poplach.
Vystrel vybidoval nervozitu utedencov. Imrich
Gablech. ktory startoval ako treti. roloval
'^Protokol spisany s por. Id. O. Slndorom. vel letky M vo veci
liletu dna 7. 6 1939. VHA. lend MNO 53739-28/52247
11 GABLECH. L: C. d.. s. 7-8 a 9-10
PuroZil let О Sandor
(15 4 1912-2 9 I939r
Pivhovan* je v [*>hLirn ikbline
s S.328.342 na predpi-
sanii vzdialenot. otodil
stroj koi mo na smer
Startu. nechal be2af
motor a vydkaval na
Hralu s Ivanidom. aby
ich mohol vziat na pa-
lubu v pripade, 2e by
sa im odStartovaf ne-
podarilo. Konedne vy-
razil aj Hralov Ab.
101.15 s Ivanidom na
palube. Pilot vsak ne-
odhadol potrebnii
\ zdialenost, v nahleni
otodil lietadlo preddasne a na piny plyn sa zadal
rozbiehat'. V maximalnom nervovom vypali ne-
udrzal priamy smer. stroj zadalo tahaf dolava.
pnive lam. kde sa lydil kovovy hangar letky 64.
Aby zabranil katastrofe, preddasne sa zdvihol.
hoci nemal dostatocmi rychlost. Po niekoFkych
metroch vzletu vsak prepadol a tvrdo dosadol
na zem. Znova sa dostal do vzduchu. aby vza-
pati opat dosadol. Sotva 20-30 m pred hanga-
rom sa mu podarilo dostat lietadlo do vzduchu.
preskodif hangar, no stroj znova klesol. Po ne-
konednych okamihoch napatia sa Hralova ,.sto-
jednotka" napokon predsa len objavila na hori-
zonte. VSetci si vydychli a hned po Hralovi od-
startoval aj vydkavajtici Gablech. Roztratene
stroje napokon nabrali vo vyske 800-1000
m kurz na sever. Vyhli sa 2ilinskdmu letisku.
preleteli ponad KraFovany a ildolim Oravy za-
mienli na Nowy Targ. Po prelete Statnych hra-
nic zistili. 2e chyba Hralov Ab. 101. Nedalo sa
vsak cakat. Po trojhodinovom, vcelku pokoj-
nom lete vSetky tri l^tovy pristali na letisku
Dehlin. asi 100 km ju2ne od Varsavy. kde po-
sadky priateFsky privitali. Hrala vysttipil az do
vy&ky 3000 m a takto osamoteny po hodine
a tridsiatich mimitach letu stastne postal na le-
tisku v Krakove. VSetci sa о ty2den ziSli vo
VarSave, kde podpisali zmluvu о vstupe do poF-
skeho letectva. V Deblme pilotov zaradili do
sluzby ako inStruklorov lietania. ostatnych po-
dFa profesii. Asi v polovici jula 1939 pribudlo
ku skupine 13 deskych pilotov. Vadsinou to bo-
li znami letci. ako Jan Mokrejs. Josef Flekal.
( 35 }
SLOVENSKI- LETECTVO 1939-1944. I ZV.
Tomas Molydka, Josef Frantisek. Zdenek Skar-
vada a dal§i.u
Hoci odlet Styroch lietadiel z. Pieifan sledo-
valo nemalo svedkov, tuto mimoriadnu udalosf
telefonicky hlasili na leteckti skupinu HVV
s velkym oneskoreniin (az о 12.45 hi. Skupina
HVV vyslala radiogram vsetkym letiskam. aby
zadrhili unikajuce lietadla. О 13.10 h HVV pri-
jalo prvy radiogram hlasnej slu?.by zo Ziliny.
Obsahoval hlasenie о pozorovanf preletu troch
S.328 sevemym smerom. Z letiska Zilina. ktore
bolo hlasenej polohe najblizsie. sa nedalo za-
siahnut. pretoie tarn nebol dislokovany nijaky
stihaci titvar."
Neobjasnenou zahadou v siivislosti s odletom
zostava anonymny list. doruCeny na veliteFstvo
HG v Istebmku nad Vahom v deft tiletu о 13.35
h. v ktorom neznamy anonym podpisany ako
Gardista oznamoval. ze sedem letcov sa chysta
odletief aj s lietadlami z Pieslan do PoFska. Veli-
tel istebnickej HG list okamftte doruCil Vyssie-
mu veliteFstvu I v TrenCine. Ked nacelnik stabu
VV I mjr. gst. Lavotha dorazil so svojfm pobo-
cnikom о 15.00 h do Piestan (odisli tarn ihned
po doruceni listu). veliteF pluku mjr. let. SojCek
im len sucho o/namil. ze lietadla odleteli uz
о 12.05 h.u Udalosf vzbudila veFky ohlas
u prislusnikov letectva a vyvolala nasledne opat-
renia organov statnej moci. Minister narodnej
obrany gen. Catlos vymenoval sesfclennu vyfcet-
rovaciu komisiu vedenu pplk. Benediktom Dtib-
ravcom. ktora mala zistil priciny illetu a prevent
dodriiavanie predpisov о priebehu sluzby na le-
tisku PieSfany. Pri menovani jej Genov Catlos
zamerne vynechal veliteFa letectva pplk. let. Ja-
na Ambrusa. Napriek jeho protestom do vyset-
rovacej komisie menoval ako leteckeho znalca
slot. let. Antona (Jurcanskeho. Toto CatloSovo
rozhodnutie signalizovalo prve naznaky osob-
nych nezhod medzi ministrom a veliteFom letec-
'- TamJe. Takisto Hlasenie des J. Lazarao pcelete slovenskych let-
cov z PuStan do Pofska, Wilmslou 29.7 1941 VHA. fond CsL
VB/1/177/C/II/I/J03/p. t 37
* Lctccky pluk 3 gen ietca M R. Stefamk.i L'tek vykonnyeh lei
COV do eudziny-hlasenie. VHA. nezaradeny material
'4Zprava VVI pee 2. odd. HVV о anonvmnotn dopise zo 7. 6.
1939 VHA. fond VV 1/107/1-IX/d j 2158/dov. Takisto: MNO-
HVV' sprievodny list к zaslanym priloham pre vojenskeho pro
к orator a v Bratislave VHA. fond MNO 52/39-28/ C. j 52297
Sgt K . Valach (26 I 1918 23.6 1941)
Pochovany je v holandskom Nieuc Nicdrop
tva.‘* * Komisia po vypocuti svedkov dospela
к zaveru. ze predpisy platne pre chod sluZby na
letisku boli dodrzane a ze za danych okolnosti
nikto zo zodpovednych ciniteFov nemohol liteku
zabranit. Pri posudzovani motivu usiidila. ze pr-
votnou pohniitkou bola silna ceskoslovenska
orientacia zufastnenych osob. Za sekundarnu
oznafili obavu pred trvslom za incident, ktory sa
udial 4. jiina v kaviarni Centnil v Piesfanoch.
kde Ivanid. Knotek. Rehak a Karta pod vplyvotn
alkoholu vykrikovali hesla Nech iije Stalin.
ZSSR a Moskva a KaZdy bude rad. ked nad nim
bude panom Rus... Komisia z vysetrovania vy-
vodila zaver odponicanie. aby sa vyberu vy-
konnych letcov a mcchanikov po strankc statnej
spolahlivosti venovala viicsia pozornost a aby sa
vykonnvm letcom mohol stat len statue spoFah-
livy Slovak.1'
1 Zprava mjr let J4na Ambrusa. velitela slov letectva po jeho tile
ku do zahrarniia о situdcii na Slovensku. VHA. 20/32/ 44. f.
602-632.
Protokol vpisany 13. 6 1939 na velilefslve Leteckeho pluku 3
vyietrovacou komisiou MNO vo veci ixlletu Htyroch lietadiel 7
6. 1939. VHA. fond MNO 53/39-28. fj. 52.297.
( 36 )
CAS POLARIZACIE
Proti dezerterom
vzniesol slid obzalobu
za zloCin zbehnutia
a vyzvedaCstva. Roz-
sudok vojenskeho siidu
v Bratislave z 30. mar-
ca 1942 a Hlavneho
vojenskeho siidu zo 17.
augusta 1942 odsiidil
dezerterov v nepritom-
nosti na tazky zostreny
doiivotny zalar.
V4etci osmi letci sa
po kapitulacii Polska
F/Sgt. J Hralatll. 2 1915
13 10. 1942) Pochovany jc
v anglickom Scroptone
dostali do Velkcj Bri-
tanie. Dna 23. jiina 1941 pri navrate z naletu na
Emden, pri Niewe Nirdop (Holandsko). zahynul
Sgt. Karol Valach ako clen posadky Wellingtona
311. bombardovacej perute. Pri cviCnom lete 27.
O.T.U. v blizkosti Church Broughtonu 13. ok-
tobra 1942 zahynul F/Sgt. Jozef Hrala.'"
Tato zavaziui udalost v historii slovenskeho
letectva prebehla v podstate bez va^nejSich re-
presivnych nasledkov. Pre podozrivC spravanie
pred vysetrujiicou komisiou boli kratkodobo za-
isteni des. Pavel Zelenak a Cat. Jozef BieloviC.
Nie je vyliiCene. le v pozadi takehoto miemeho
postupu statnej moci sial velitef letectva Jan
Ambrus. ktory bol proti akymkofvek represa-
liam. Usiloval sa najskor zistil priciny nespo-
kojnosti a a? potom hladal moznosti ako ich
zmierlivo rieSit. Dva dni po dezercii skupiny
(9. jiina) vykonal prehliadku leleckeho piuku
v Piestanoch. Pri naslupe vsetkych vykonnych
letcov poukazal na dosledky dezcrcie pre slo-
venske letectvo a armadu. pre ich obranyschop-
nost. najma zoCi-voCi ustavicnej hrozbe zo stra-
ny Madarska a Polska. Podanim ruky mu kazdy
musel sliibit. le sa podobneho Cinu nedopusti.
Udalosti nadchadzajiicich dni vSak ukiizali. ze
vyniiteny slub, ktory' Ambrus pozadoval. neboli
letci schopni dodrzaf.1’
1 Rozstidok Najvy.Uieho voj. siidu v Prahe. ktorym bolo znilene
odsudcnie slov. letcov. to 7. 6. 1939 odleteli do Рокка VHA,
kvalifikaCne listiny Knotck Frantisek. Bez sign
18 CEJKA. E.: Zlomena khdla. NV Praha 1968. c. d. s. 222. 239
|l*Zprdva velitefa letectva pplk J Ambrusa pre mimslra NO gen
F. CatloSa о inspekcn u lelecktho piuku v Picitanodi 9 6. 1939.
podana 12. 6 1939 VHA. fond MNO 53/38-28/52/297.
Po ulete vydala letecka skupina HVV zakaz
lietania na vsetkych letiskach. Ojedinele lety sa
mohli uskutocnif iba na zaklade pisomneho
siihlasu velitefa letectva. V cvicnej letke, kde
v ramci vycviku museli lety nadalej prebiehat
(hoci \ obmedzenom rozsahu). boli po skonce-
ni dopoludnajsieho lietania aj v case obediiajsej
preslav ky lietadla uzamknute v hangaroch
a z motorov vymontovanC styn spodne sviei-
ky
Napriek tymto opatreniam sa vojaci Pavol
Rajtak a Jozef Kroslak. dvojica mechanikov let-
ky 10 dislokovanej v Nitre, pokusili nasledovaf
priklad letcov z Piestan Popud vychadzal naj-
ma od Kro&laka Ten bol v marci 1939 sluZob-
ne prideleny na letisko Malacky - Novy Dvor.
Tam sa stal priamym svedkom konfiskacie a od-
sunu slovenskeho vojenskeho materialu. ked le-
tisko podia ochrannej zmluvy obsadili Nemci.
Toto poCinanie v ftom utsrdilo presvedCenie, ze
nemecka armada sa bude podobne spravat aj na
dalsich letiskach. Verejne vy hlasoval. le ak by
sa to stalo aj \ Nitre, bude do nemeckych voja-
kov stnelat. hoci by mal pn tom stratit iivot.1'
Udalost urychlila navsteva nemeckeho dos-
tojnika na letisku Nitra 26. jiina. ktori utvrdila
dvojicu mechanikov v pressedceni. le ich oba-
vy sii opixlstatncne. Aj v tomto pripade boli
podmienky priaznive. 27. jiina о 10.45 h hlavny
mechanik letky 10 Cat. Jan Smutny pred odcho-
dom z hangara letky urCil Rajtaka za ssojho za-
stupcu. Poveril ho. aby z lietadla S.328.250 vy-
montoval styn svieCky. uzamkol ho v hangari C.
2 a kliiCe odovzdal dozomemu dostojnikovi le-
tiska. Rajtak vyuzd prilezitost: nielenze svieCky
nevymontoval. ale s Kroslakom doplnili palivo
a na sedadla pilota a pozorovatefa pripravili pa-
daky a mapu. Tej sa Rajtak uz predtym zinocnil
u Cat. asp. Pavla Purasa. ktory liez organizoval
odlet skupiny letcov z Nitry. О 11.45 h si obaja
mechanic! vzali kfuCe od hangarov C. 2 a 3
s tym. ze idii dokonCit Cistenie svieCok. Po
Prolokol v £at J Smutnym. hlavnym rnechaniknm lelky 10 w
veci uletu vqi Rajtaka a Kroslaka VHA. fond MNO 53/39-30/
150.486
I radnv zazrum о Ulete voj Rajuika a Kroilaka г letiska Nitra
cMa 27 6 1939 Nitra 30. 6. 1939 VHA. fund MNO 53/39-30/
150.486
(37 )
SLOVENSKfi LETECTVO 1939-1944. I ZV
otvoreni hangara d. 2 povytiahli lietadlo tak. ie
mu trdaia iba vnuFa. Rajtak sa usadil na sedad-
le pilota a Kroslak pomocou tlase so stladenym
vzduchom nahodil motor, ktory ihned naskocil.
Potom sa Kroslak usadil na miesto pozorova-
tela. Vzapati stroj priamo z hangara vyrolova)
najuiny okraj letiska. Tam Rajtak otodil lietad-
lo proti vetru. Bez zahrievania motora pridal pi-
ny plyn a odAtartoval sevemym smerom nad
mesto. Ani jeden z nich lietadlo nikdy nepiloto-
val. о lietani mali len teoreticke poznatky. Preto
i pri Static nedodriaii priamy smer. odchylili sa
о 90 stupnov a takmer narazili do statnych vfb
na brehu rieky Nitry." Ulet okamiitc hlasili ve-
liteFovi letky 10 npor. let. Frantiikovi Wagnero-
vi. Ten pri nastupe vSetkych prisluSnikov letky
zisl'oval. kto chyba. Az vtedy vysvitlo. 1c
о 12.50 h nedezertovali piloti. ale dvaja inecha-
nici.-"
ZatiaF Rajtakov S.328 sledujiic tok Vahu
a Oravy dosiahol slovensko-poFsku hranicu.
О tom, do sa dialo nad Oravskou Magurou. ho-
voria vypovede ocitych svedkov a vySetrovanie
spravodajskdho dostojnika MNO. Podia tychto
pramcftov asi о 14.00 h sa Rajtakov stroj ocitol
nad Magurou a zadal kriiiit' v priestore Erdiitka
- Zakamennd - Mtitne - Lokca - Podbiel,
pridom niekolkokrat preletel hranice. Po 20-25
ininiitach kniienia Rajtak lietadlo opustil a pa-
dakom pristal na rtibanisku pod hrebenom Ma-
gury. Lietadlo pokradovalo v lete este asi
300-600 m. Potom zadalo prudko padat. naj-
skor sikmo, potom kolmo к zemi. Znitilo sa asi
300-400 m od miesta Rajtakovho pristatia. Po-
dia vypovede svedkov po cely das padu motor
pracoval pravidelne. Drevorubadi. ktori о nie-
koFko miniit dobehli na miesto havarie. naSli ui
len bezduche KroSlakovo telo, leiiace vedFa po-
zorovateFskeho sedadla. Jeho padak bol otvore-
ny a zamotany v troskach lietadla. Z toho moi-
no usudzovat'. ie sa poktisil vyskodif. Pretoie
padak otvoril preddasne. zachytil sa о horizon-
-- Protokol s voj. Deziderom Jancgom. pomocnym mecfuunkom
letky lO.splsany 27.6.19393. VHA, fond MNO 53/39-
30/150.486. Гакыо Protokoi * * * ** voj Gafparom Volapkom. slra/-
nym na let Nitra. spisany 27. 6. 1939. VHA, fond MNO 53/39
30/150.486.
*3 Tain/c
talnu chvostovii plochu a stratil akiikolvck na-
dej na zachranu. Potvrdzuje to aj vypoved sved-
ka. ktory videl na padajiicom hetadle ..biely ba-
lik“. Bol to vojak KroSlak. Na jeho tele okrem
zranenia hlavy nebolo ine vazne zranenie. hoci
priestor pilota a pozorovateFa boli rozbite.
Rajtak sa pravdepodobne domnieval. ie je
nad poFskym lizemim. no netnifal si postal. Po
dohovore s Kroslakom opustil lietadlo v pre-
sveddcni. ie ten urobi to isle. Ke<I sa Rajtak od
drevorubadov dozvedel. ie KroSlak je mftvy.
neSiel ani к troskam lietadla. ale pustil sa lesnou
cestou na sever. Dostal sa do osady Tapesova.
kde sa nepytal na cestu do PoFska. ale na naj-
bliiSiu celnicku stanicu. Ta sa nachadzala v ob-
ci Lokca. Sluibukonajiici ho zadrial a odviedol
na detnicku stanicu. Tu najskor tvrdil. ie vyko-
navali fotograficky pricskum poFskych hranic,
pri ktorom zabliidili a pre poruchu motora mu-
seli lietadlo opustil. Az neskor sa priznal, ie
uleteli z letiska Nitra.4 Rajtaka previezli do vo-
jenskej vaznice v Bratislave. Rozsudkom vojen-
skcho siidu z 29. jiina 1939 bol odsiideny na 25
rokov taikeho ialara a stratu obdianskych prav
na 5 rokov. О necely mesiac neskor (23. jiila) sa
mu podarilo z vazenia utiect do Madarska. kde
ho zadriali a dopravili do intemadndho tabora
Aszod. OdtiaF 15. oktobra 1944 opal uSiel. Zno-
va ho vsak zadriali a tentoraz uvaznili v Buda-
pe§ti. kde zostal ai do 5. januara 1945. Z vazni-
ce uSiel podas bojov о oslobodenie mesta a litek
sa mu podaril.u
OdvaZna akcia dvoch mechanikov bez prak-
tickych poznatkov о pilota2i lietadla nema v de-
jinach slovenskeho. ale ani svetoveho letectva
obdobu. V siivislosti s tymto pripadom minister
narodnej obrany zostavil vySetrovaciu komisiu.
ktoni viedol F. Wagner bez lidasti J. Ambrusa.
Na zaklade vypovedi viacerych svedkov komi-
sia dospela к zaveru. ie bezprostrednou prici-
nou odletu bola naviteva nemeckeho dostojnika
na letisku a ie к tomu dopomohla hruba nedba-
lost' veliteFov na letisku Nitra. ktori nedodriali
’ L'radnv zaznam о ulete voj. Rajtaka a KrcAlaka z letiska Nitra
dfta 27. 6 1939. vpLanv 30. 6. 1939. VHA. fond MNO 53/39-
30/150.486.
** BARTA. J.: Dramatkky diet. In Letectvf a kostnonautika,
9/1989
( 38 )
CAS POLAR1ZACIE
Desialmk J. Krotlak (?-27. 6 1939)
Pochovany je v Nitnej na Oravc
ani zakladnd bezpecnostnd opatrenia tykajiice
sa iischovy kFiidov od hangarov. Na zaklade iist-
ncho prikaz.u MNO daKie vySetrovanie viedol
spravodajsky dostojnik ministerstva. ktory’ sa
zameral na okolnosti havarie lietadla.*
Dezercia letcov z Piestan a Nitry narobila
slovenskej vlade veFke starosti. ale neobiSli ani
velenie slovenskeho vojenskeho letectva. Mi-
nister narodnej obrany gen. F. Catlos predvolal
prednostu leteckdho oddelcnia MNO a veliteFa
letectva pplk. let. J. AmbruSa pred ministra vnii-
tra Vojtecha Tuku, aby sa zodpovedal za vznik-
nulti siluaciu. V. Tuka AmhruSovi vydital. 2e
letci sti dcskoslovenskcho zmysFania a 2e dezer-
cie svedcia о ncporiadkoch v letectve. do vrha
zld svetlo aj na jeho veliteFa. F. Catlos zasa Am-
bnisovi vydital. ze spolu s nadelnikom stabu
podryvajii jeho autoritu. ked pri riefceni roznych
veci davajii pred dostojnikmi najavo svoj odliS-
ny nazor. Vrcholom tejto nedostojnej situacie
Cradny za/nam о ulcte voj. Rajtaka a KnAlaka z letiska Nitra
dha 27. 6 19.19 spisanv 3.7. 1939 VHA. fond MNO 53/39-30/
150 486.
holo to. ie minister narodnej obrany nechal
predviesf najvySSieho veliteFa letectva pred mi-
nistra vniitra. ktory mu nielenZe vydital nedo-
statky. ale pohrozil mo2.nym tvrdym postihom.
ak neurobi napravu.” AmbruSovym predvede-
nim na ministerstvo vniitra vrcholila kampart.
ktora sledovala jeho odstranenic z velitel'skeho
postu v slovenskom letectve. Neskor stadilo iba
najst zamienku. a to netrvalo dlho.
S odchodom letcov deskej narodnosti odiSiel
aj veFky podet leteckych Specialistov. za ktorych
sa v novom slovenskom letectve ncnasla hned
rovnocenna nahrada. Coskoro sa zadali objavo-
vat pne sa2ne ta/kosti. Leteckd dielne v Nitre
pracovali bez techmckdho dozoru. vojenske le-
tectvo nemalo am jedneho inziniera-technika.
prejavoval sa citeFny nedostatok rotmajstrov.
poddostojnikov a Specialistov vsetkych odbor-
nosti. To v§etko napokon viedlo к zvysenemu
podtu havarii lietadiel. najma typov B.534
a S.328. V obdobi od jiina do decetnbra 1939 sa
stalo devat smrteFnych havarii. pn ktorych za-
hynulo 15 letcov. Tento nepnaznivy vyvoj bol
napokon ntiteny priznat aj minister obrany F.
Catlos na zasadnuti vlady о situacii v letectve.
V horn poukazal na caste leteckd nestastia spo-
sobene nielen chybami pilotov. ale najma neod-
bomym technickym dozorom a vedenim. CatloS
zdoraznil. 2e v zaujme statu a bezpednosti le-
tectva treba prijat najmenej ityroch leteckych
inZinierov a sest a2 osem absolventov vySSich
priemyselnych skol. pndom krytie tejto potreby
zo slovenskych zdrojov je takmer nemoine?"
CatloS tym jasne naznadil potrebu ponechat
i nadalej v aktivnej slu/be tych technikov-spe-
cialistov deskej narodnosti. ktori prejavili ocho-
tu slii^it v slovenskom letectve. Naproti tomu
Tuka po2adoval dokladnti odistu letectva od
prislusnikov deskej narodnosti a Zidovskeho
vierovyznania. Otvorene vyhlasil. 2e nemecki
odbomici ich dostatocne nahradia.
Vhodnou zamienkou na AmbruSovo odvola-
nie sa sial pripad s prislusnikoin deskej narod-
Zpra\a mjr let J. AmbruSa po jeho iltcku do zahraniCia о Mtuii-
cii na Simental. Belchrad 1940 V II V 20^2/44, h 603 632.
Es|x»zi ministra nar obrany gen Catiota vo vliide о situacii
v slovenskom letectve Dokunwnt je bez dalumu. pocMdza
pravdepodobne z jtila. reap, augusla 1939. VHA. O-S MNO.
KM 6/3. krab. 6.
(39)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, 1. ZV
nosti, prvym dostojnikom letky 10 v Nitre s por.
let. Josefom Hnatkom. ktoreho mali na natlak
V. Tuku z.bavif sluzby a daf к dispozicii MNO
v Prahe. Jan AmbruS s tymto rozhodnutim ne-
siihlasil. Josefa Hnatka vyhlasil za odbome ne-
nahraditefneho a svoje stanovisko zdoraznil
hrozbou demisie a vystiipenim z armady. Am-
brus napokon demisiu podal. Domnieval sa. ic
sa mu takto podari zmarit Tukov prikaz. Tuka
v§ak vo vlade presadil. ic /\mbru5ovu demisiu
odmietli. a tak mu zostala uz len moznost' emig-
rovaf. Spojil sa so svojim priatefom. juhoslo-
vanskym vefvyslancom. ktory mu umoJnil
v auguste 1939 na juhoslovanskej lodi tajne
opustit' Slovensko.” Cez Juhoslaviu sa dostal do
Francdzska, kde organizoval a cvidil deskoslo-
venskych letcov. Po pade Franciizska v lete
1940 sa spolu s ostatnymi Slovakmi a Cechtni
preplavil do Vefkej Britanie. Isty das velil 312.
stihacej peruti a ziidastnil sa bilky о Anglicko.
Po Ambrusovom odchode nebolo uz skiise-
nych velitefov a aj preto sa vefmi uvofnila dis-
cipline. Nadalej pretrvavali ohavy, aby germa-
nofilsky orientovany Tuka nenaniitil MNO ne-
ineckych leteckych velitefov. F. CatloS sa preto
rozhodol poslavit na delo slovenskeho letectva
generala 1. triedy Antona Pulanicha, tvrdeho au-
toritativneho dloveka. leleckeho laika, ktoremu
odbormi stranku velenia zabezpecoval letecky
dostojnik z povolania. Pulanichovym nastupom
sa disciplina v letectve upevnila a dezercie usta-
li. Jednak sa sprisnili opatrema a jednak si pre-
vaina viidsina prislusnikov vojenskeho letectva
uvedomovala nebezpedenstvo znizenia boja-
schopnosti slovenskeho letectva. a to zodi-vodi
realnej madarskej i pofskej hrozbe.
Slovenske vojenske letectvo nevyhnutne po-
trebovalo das na organizadmi. personalnu a ma-
terials konsolidaciu. A napokon sa potrebova-
lo prezentovat pred narodom. ukazat svoju silu
a schopnost ziicastnit sa ako dolezita zlozka ar-
mady pri obrane zvrchovanosti a lizemnej ce-
listvosti novdho statu.
Vhodnou prileJritostou na prezentaciu boli uz
v minulosti letecke dni, ktore mali bohate tradi-
29 CATLOS. E: Spomicnky - Slovenrice letectvo v r. 1939. s. 11.
AM SNP. F XII. prir. г 120/67.
Lctisko Zvolen. zfava Svabcnsky. Pahcky, Ambrui
cie este z dias CSR. Leteckym drtom dodavali
vhodmi piitavost, dramatickost ukaiky leteckej
akrobacie. do ovplyvnilo aj nivStevnost. Zadiat-
kom maja 1939 sa na letisku PieSfany sformoval
trojdlenny akrobaticky roj v zloieni: velitef
cvidnej letky npor. let. Julius Trnka na Ba. 122,
cat. Emil Trchala a des. Martin Danihel. obaja
na Bs.122. Tato akrobaticka trojica dokazala
v pomeme kratkom dase nacvidit viacero naroc-
nych zostav skupinovej akrobacie. medzi ktory-
mi nechybalo ani riskantnd ..Certovo kolo“.
V solovej akrobacii dominoval na svojej Ba. 122
velitef perute III/3 npor. let. Vladimir Каска.
Prvy letecky dert pre verejnosf sa uskutodnil 7.
maja 1939 na letisku Vajnory. DaKi nasledoval
11. jiina na letisku Nitra a 5. jiila na letisku Zvo-
len. Vefa nechybalo a ten posledny sa mohol
skondit' tragicky. Tyhlen pred leteckym drtom
sa akrobaticka trojka ziSla v Piestanoch na in-
tenzivny nacvik zostav. Rano dert pred vystiipe-
nim podas nacviku letu na chrbte vynechal mo-
tor Trnkovho Ba. 122. Pilot stadil stroj v posled-
(40)
CAS POLARIZACIE
nom okamihu vyrovnaf a pristat'. VeCer sa prob-
lemy opakovali. Pri nacviku obraieneho prenie-
tu dostal sa Danihelov Bs.122 do vrtuIbvCho vi-
ru Trnkovho stroja. Aby pilot zabranil katastro-
fe. zatvoril plyn. ale vrtulbu narazil do smero-
vcho kormidla Trnkovho Ba. 122 a tazko ho
poSkodil. Iba nesmiema duchapritomnosf obi-
dvoch pilotov zabranila tragickej havarii. ESte
v ten isty veder mechanic! poSkodcmi Tmkovu
Aviu previezli do leteckych dielni v Nitre. Tain
v noci po<kodene kormidlo vymenili a rano bo-
lo opravene lietadlo spat v Piesfanoch. Akroba-
ticka trojka mohla priletief na letisko Zvolcn.
Pred otvorenim leteckeho dfia vsetci ucinkujtici
dlho Cakali na roz.palenej belonovej ploche
v limomej honicave na prichod oficiainych hos-
ti, medzi ktorymi bol aj predseda vlady Dr. J.
Tiso a minister narodnej obrany gen. CatloS. Po
uvitacom ceremonial! predviedla Tmkova troj-
ka skupinovii akrobaciu, pri ktorej boli stroje
navzajom zviazane lanom. Kratko po jej skon-
Ceni odStartovala znova Tmkova trojka, aby
predviedla dalSiu vel'mi narodmi skupinovii ak-
robaciu. zakondenii tzv. Certovym kolom. Pri
lete strmhlav Danihel nezaCal stroj vyrovnavaf
v naevicenej vyske. ale letel dalej к zemi. Vy-
rovnavaf zadal vo vyike 100 m, Co vSak uz ne-
staCilo. Stroj narazil lavou stranou do zeme
a havaroval. Raneneho pilota oslobodili z lie-
tadla. az ked rozrezali nadriku pod sedadlom.
kde mal vklinenii nohu. Komisia. ktora havariu
vyietrovala. zistila, ie na pridine bola linava
a slneCny lipal (dlhc cakanie na oficiainych hos-
li v honiCave i veFka psychicka zafa? pri dvoj-
nasobnom predvadzani vefmi naroCnych akro-
batickych zostav urobili svoje).”
V lete 1939 pokracovala reorganizacia slo-
venskeho letectva. Pokojnii atmosferu vsak na-
ruSil rozkaz velitela pluku z 25. augusta. podia
ktoreho vsetkych ddstojnikov. poddostojnikov
a muzstvo Ceskej narodnosti, ktori eSte posobili
v slovenskom leteetve. pozbavili sluiby. Platil
pre meh zakaz nosit uniformu. OkamZite ich da-
li к dispozicn MNO v Prahe. Pre niektorych jed-
notlivcov. ako napnklad slot. let. Aloisa Zmatla,
npor. let. Ivana Haluzickeho. pplk. let. Vojtecha
Lineta. slot. let. Frantiska Pavlistu a dalSich,
ktori uzavreh so Slovenkami manzelstva. lento
rozkaz neskor znriili. Mohli zostat nadalej
v sluZbach slovenskeho vojenskeho letectva.
DANIHEL. M Sponucnky, rukopis. ZAhorski Ves 1991. v do-
kuin aut Takisto: DANIHEL. M.: Zapisnik Ictov Taktslo TRN-
KA. 1.: Zapisnik letov.
SLOVENSKfe LETECTVO 1939-1944. I.ZV.
TAZENIE PROTI POESKU
V polovici Ida 1939 sa zaCali prejavovat pr-
ve priznaky bh'Ziaceho sa vojnoveho konfliktu.
ktory sa Coskoro rozrastol do celosvetoveho voj-
noveho poZiaru.
tlCasf slovenskej armady na septembrovom
pofnom taZeni roku 1939 proti Pofsku (jej bojo-
va Cinnost nebola rozsiahla. zodpovedala vsak
slovenskym moZnostiam) bola predovSetkym
motivovana tisilim о prinavratenie fasti tizcmia
severnej Oravy, severneho SpiSa a Javoriny. kto-
re po elapach nasilne anektovalo Pofsko v ro-
koch 1918-1938. Politiku Pofska voci Sloven-
sku pred 14. marcom i po йот. nemozeme teda
charakterizovaf ako priatefsku. Pofsko v tisili
dosiahnut potvrdenie svojich tizemnych narokov
voCi Slovensku orientovalo zahranicnti politiku
na rozvijanie tizkych stykov s Madarskom. Po-
stoj pofskej vlady voCi Slovensku sa markantne
prcjavil aj v kritickych dfioch marca 1939.
Okrcrn ineho to dokumentuje aj diplomaticka
korespondencia medzi Pofskom a Madarskom
z tohto obdobia. V sprave madarskeho vyslanca
vo Varsave. ktoni adresoval ministrovi zahraniC-
nych veci do Budapest! о reakcii pofskych vlad-
nych kruhov i sirokej verejnosti na invaziu, naj-
deme: „Radost verejnej mienky u Poliakov za-
tienilo len to, Ze si kaZ.dy predstavoval ziskanic
povodnej a teraz uZ spoloCnej hranice v celej
dlzke Karpat tym. Ze Slovensko sa pripoji
к Madarsku.** (!) V siivislosti s tym priam
priznaCne nachadzame poznamku na sifrova-
nom telegrame madarskeho ministra zahraniC-
nych veci grofa Csakyho. ktory adresoval 24.
marca 1939 svojmu vyslancovi do Varsavy:
..Pofsky minister zahraniCnych veci J. Beck sa
zaujimal. Ci sa Madarsko dohodlo s Nemeckom
ohfadne Slovenska a ak ano, tak ako? Zaujem
Pofska je. aby cele Slovensko bolo pripojenc
к Madarsku.'* (!)’ Vzajomne pofsko-slovenske
vzt’ahy sa vinou pofskej strany este vyhrotili.
ked pofske tirady na rozhrani marca a aprila
1939 zatkli slovenskych obyvatefov obci Jurgov.
Lomnica. Repiska a Kacvin. pripojenych v ro-
koch 1920 a 1938 к Pofsku. kedZe na zaklade
samourCovacieho prava postali riSskemu kance-
larovi Adolfovi Hitlerovi peticiu ziadajticu vra-
tif obce Slovensku. Pofne fazenie proti Pofsku
a liCast' slovenskej armady ponukali moZnosf
nielen ziskaf spat nasilne odtrhnute dzernia. ale
eliminovaf aj pretrvavajucu hrozbu dalsich
madarskych tizemnych narokov. Svoju tilohu
zohralo aj kategorickc uplatnovanie vojenskych
poZiadaviek nacistickeho Nemecka voCi Sloven-
sku. Slovensko poskytlo nemeckej brannej moci
komunikaCnti siet a niektore letiska. Ciefavedo-
my bezohfadny nemecky natlak na slovensku
vladu potvrdil aj hlavny velitef Luftwaffe rifcsky
marSal Hermann Goring. Pred norimberskym
tribunalom jednoznacne vyhlasil, ze keby Slo-
vensko nebolo dalo к dispozicii svoje letiska.
bol by si ich jednoducho vzal. Pri posudzovani
tiCasti slovenskej armady na fazeni proti Pofsku
treba zohfadnit aj tieto skutoCnosti.
। CATLOS. F.: Spomicnky Co prcdchadzalo maJarskcrnu vpa-
du na vychodni Slovensko, s. 2-3. AM SNP. F XII. prir. C.
120/67.
(42)
TAZl-NIE PROTI POLSKU
V polovici leta 1939 sa bezprostredne pripra-
vy Nemecka na prepadnutie Polska preniesli aj
na tizemie Slovenska, ktore malo v planoch
operaCnych stabov zohrat lilohu jedneho z na-
stupnych priestorov. Po tajnych rokovaniach
medzi slovenskou vladou a riSskymi zastupcami
20. jiila 1939 sa zaCali rychlym tempom ienij-
no-technicke prace, najma rozsirovanie a spev-
ftovanie cestnych komunikacii. zosilftovanic
mostov a spevhovanie letiskovych ploch v Spis-
skej Novej Vsi a Ziline. V polovici augusta
1939 nemecka zasobovacia jednotka Luftzeug-
gruppe 17 zacala uskladhoval bomby a strelivo
na Ictiskach Spisska Nova Ves, Zilina a Vinne
a letecky benzin v tychto cielovych ielezniC-
nych staniciach. Siibeine s tym sa zafal presun
litvarov nemeckeho protilietadlov£ho delostre-
lectva, ktore podliehalo Lutlgaukommandu
XVII z oblasti Viedne a Wiener Neustadtu. Po
presune ich ihned zadali rozmiestfiovat v strate-
gicky doleZitych oblastiach Slovenska. Presu-
nutc tit vary mali zabranil pofskemu leteetvu,
aby nanisalo pohyb nastupujiicich pozemnych
sil. Na ochranu Zeleznitnych zariadeni a mos-
tov cez Dunaj v Bratislave. ieleznicnych a cest-
nych mostov v Tmave, Leopoldove a Trencine,
na ochranu proti vySkovym a hlbkovym letec-
kym titokom nepriatela utvorili Flakgruppe
Leopoldov. Disponovalo bateriami tazkych ka-
nonov s kalibrom 88 mm. lahkymi kanonmi
s kalibrom 20 mm Oerlikon a taZkymi protilie-
tadlovymi gulometmi. Ulohou daRieho protilie-
tadloveho zoskupenia Flakgruppe Sillein bolo
ochrahovat Zele/niCnii siet a mosty v Piichove,
Nosiciach. Zelezmfne stanice a mosty v Ziline,
Stredne. Vrutkach. TurCianskom Svatom Marti-
ne. Turanoch a Kraknanoch a nepriateFskym
tankom znemoZnit priemk do tohto priestoru.2
Predseda slady J. Tiso na zaklade sprav
о siistredbvani poFskej armady na slovensko-
poFskej hranici vydal 6. augusta 1939 minislro-
vi narodnej obrany F. Callosovi rozkaz siistredit
- Betehl fur den Einsatz dcr Fkikarlillene. drr M.hu Flakubwehr-
gmppe l.uftpark. Wr. Neustadt und dcr Ha M G Res Etnhei
len in l.tiftgau XVII Bundcvan.his/Miliiararchis Freiburg. XVI-
ПЛК/Р11 I4Z.S.4
lartisko Sptlska No\a Ves. septemher 1934 Vpraso dolu sa pozorovacl Letov $328 letky 12 pnpravuje na start
Rad dvojinotorovych lietadiel v strode sti nemcckd Dorniers IX) I7Z-I
( 43 )
SLOVENSKfi LETECTVO 1939 1944. I ZV
September 1939 - pozorovaci Letov $.328 letky 12
na fotografickom pneskume pred vlastnymi pozemnyrni Miami
slovcnsku armadu pozdii sevemych hranic.
Dna 28. augusta prebehla mobilizacia. Nasledu-
juci deft odiSiel general Catlos do Spisskej No-
vej Vsi, aby sa ujal velenia pol'nej armady
(kryci nazov Bernolak) v sile 51 306 muiov
zloZenej z I. divizie JanoSik, 2. divizie Skultety,
3. divizie Razus a Rychlej skupiny Kalinciak.
Slovenska armada bola podriadena nemeckej
14. armade generalplukovnika W. Lista, ktora
tvorila siidasf skupiny armad Heeresgruppe
Slid. Letectvo a prostriedky OPL boli v prvej fa-
ze fazenia, t. j. od 1. do 7. septembra 1939 roz-
delene na dve dasti:
a) VSetky pozorovacic letky 9. 10. 12. 16.
zvedna letka 64. spolu s П. a III. oddielom 153.
delostreleckeho protilietadloveho piuku (krycie
mena Sarfia a Cakanka) a Statna hlasna sluzba
boli podriadene velitefstvu Bernolak. Ich ulo-
hou bol vzdusny prieskum pre vlastne pozemnd
sily a ochrana Spisskej Novej Vsi, Presova.
Popradu a Dubovej nad Hronom pred leteckym
litokom.
b) VeliteFstvo stihacej perute (kryci nazov
Rozmarin), ktora bola vytvorena zo stihacich
letiek 37 a 39 z Piestan. letky 45.49 zo Spisskej
Novej Vsi. spolu s I. oddielom 153. DPLP
(Klindek) a so skupinou sestnastich svetlome-
tov bolo podriadene Luftgaukommandu XVII
vo Viedni. Ulohou perute Rozmarin bolo chra-
nit zbrojarske zavody v Dubnici nad Vahoin,
Povazskej Bystrici a sklady v Trendine-Kubrej.
Operadny priestor letky 49 ohranidovali spojni-
ce miest: Kysak - Obisovce - Telgart - Tatry -
hranica statu az po Bardejov. Pripadla jej aj
ochrana sevemej hranice statu.'
Zadiatok titoku 14. nemeckej armady, a teda
aj slovenskej skupiny Bernolak bol stanoveny na
I. scptembra 1939 na 4.45 h. Lenze vahanie
J. Tisu a jeho obavy zo zodpovednosti za роГпё
la2cnic proti PoFsku sposobili, ze slovenske jed-
notky zacali litok az na nemecky natlak о 8.00
hodine. V prvych scplembrovych drioch neboli
na tizemi Slovenska nijake litvary nemeckdho le-
tectva. hoci tu mali zasoby bomb, streliva a po-
honnych latok. Tridsaf bombardovacich Heinkc-
lov He II IP-1 podplukovnika Erdmanna z II.
Gruppe/Kampfgeschwadcr 4. ktore Startovali zo
zakladne Oels v Sliezsku. aby litodili na letisko-
ve zariadenie vo Lvove. iba prelietali nad lize-
mim sevemeho Slovenska. Len?e pre daste po-
vetemostne zmeny nad Karpatmi bolo ich ope-
radne nasadenie obinedzene. Okrem toho bolo
dolezite. aby sa posilnila letecka podpora jedno-
tiek Heeresgruppe Slid. Preto sa 5. septembra za-
dal rozsiahly presun pocetnych titvarov nemec-
kdho letectva podliehajiicich zvazku Luftfiotte 4
generate Alexandra Lohra, ktory sa so svojim
operadnym Stabom rozloZil v Reichenbachu.
Presunute dtvary sa rozmiestili na slovenskych
letiskach. Z letiska Breslau - Schongarten sa na
letisko SpiJska Nova Ves presunuli tri bombar-
dovacie Dorniery Do I7Z-I od Stabslaffel, dalej
tridsatsesf Do 17Z-1 a tri Ju 52/3m z I. Gruppe
a tridsaf Do I7Z-1 s tromi Ju 52/3m z IlLGrup-
pe/Kampfgeschwader 76 - spolu 69 dvojinotoro-
vych bombardovacich lietadiel. Na ochranu le-
tiska po jeho obvode nemcckc velenie rozmiesti-
lo 12 kanonov Oerlikon s kalibroin 37 mm bate-
rie Leichte Flakrcgiment 91.
Z letiska Gross Stein. ju?.ne od Opole prile-
telo na letisko SpiSska Nova Ves aj sestnasf
stihacich bombarderov Messerschmitt Bf 109
D-l z 2. Staffel/Zerstorergeschwader 2 pod ve-
lenim kpt. Genzena. Na polhe letisko Vinne, 8
km severovychodne od Michaloviec, preletelo
z letiska Nieder Ellguth 35 strmhlav tilodiacich
bombarderov Junkers Ju 87B-I Stuka. Styri Do
17Z a dva Ju 52/3m. Patrili do zostavy III.
3 Velitetstvo Bemolik. OperaCny rozkaz С. I z 1. 9, 1939. VHA.
fond Bernolak. £. j. 22.106/Taj. let. 1939, krab. 5.
(44 )
TA2EN1E PROTI POLSKU
TrojCIenny roj MiWiek Avia B.534 prclietava nad jazdeckym utvarom slovenskej armady pri navrate na letisko Spisska Nova Ves
Gruppe/Sturzkampfgeschwader 2. Na obranu
letiska bola vysadena bateria 37 mm kandnov
Lei.Fla 91. Na letisku Zilina sa usadila 2. Staf-
fel/Aufklarungsgruppe (H)14 s jedenastimi
prieskumnymi slrojmi Henschel Hs 123A-1,
Heinkel He 46E-2 a s jednvm spojovacim Fi
156/
V nadvaznosti na rozmiestenie utvarov Luft-
waffe sa redislokovali aj stihacie litvary sloven-
skeho letectva. Na zabczpetenie sprievodu pre
strmhlav tiloCiace Ju 87B-I vo Vinnom pnlete-
lo na роГпё letisku Kamen ic a nad Cirochou. se-
dem kilometrov vychodne od Huinenneho. pod
velenim mjr. let. J. Duranu 7. septembra 1939
desat B.534 letky 39 zo Ziliny. Na ochranu le-
tiska vo vzdialenosti dvoch kilometrov rozmies-
tili Styri proti lietadlove kanony Skoda s kalib-
rom 83,5 mm batcrie 7/153. Desat B.534 letky
45 a laky isty pocet strojov letky 49 zostal na le-
tisku Spisska Nova Ves na ochranu vlastnych
pozorovacich lietadiel. t. j. desiatich S.328 letky
4 Kriegslagebuch det Luftflouenkoinniandos 4. Glicdcrong der
flicgcnden Verbande vom 7. September 1939. ОмегтекЫмЬеч
Staatsarchiv/MiUtararchiv Wien. В 521 Nr 13
16, dislokovanej na letisku Zvolen a na ochranu
desiatich S.328 letky 12 v SpiSskcj Novej Vsi.5
Na styk HVV s velitefstvom pofnej armady
bola 1. septembra 1939 zriadena kurierna slui-
ba. ZabezpcCoval ju jeden S.328. ktory piloto-
val rtk. let. Eugen Cech predisponovany z de-
lasmanu cvicnej letky vo Vajnoroch. Ako kurier
lietal pravidelne na trase Vajnory Spisska No-
va Ves Presov az do z.rusenia kuriernej sluJby
25. septembra 1939. Aby sa zaruCila vzajomna
koordinacia jednotlivych leteckych utvarov dis-
lokovany ch na Slovensku a litvarov posobiacich
v operadnom pasme Heeresgruppe Slid, utvori-
lo sa i nemeckych leteckych utvarov a letky 39
utoCne zoskupeme Angriffsgruppe Schultheiss.
Existovalo vSak len pat dni. Roz.miestenim
utvarov nemeckeho letectva na slovenskych le-
tiskach a siistredenim slovenskych stihacich le-
tiek na severe a vychode krajiny vznikla v tom-
to priestore silna koncentracia leteckych sil.
Vdaka nej mal velitef Luftflotte 4 gen. Lohr
к dispozicii 108 bombardovacich lietadiel, 16
' VelitcKivo BemolAk. OperaCny nukaz t. 2. la 7.9. 1939. VHA.
fond Bcmolak. i. j. 22/l43ZTaj. let 1939. krab. 5
( 45 I
SLOVENSKA LETECTVO 1939-1944, I. ZV
Zersiorerov. 30 stihaCiek a 21 lietadiel blizkeho
i diaFkoveho prieskumu. hoci prieskumne lie-
tadla a cast' stihaCiek mu nepodliehali. Koordi-
naciu operacii slovenskeho a neincckeho letec-
tva zabezpeCovala DLM a slovensky styCny le-
tecky dostojnik, stot. let. Mikulas Lisicky, kto-
reho vyslali preto na Luftgaukommando XVII
do Viedne.'
Na druhej strane hranic, v PoFsku, v operaC-
nom priestore slovenskej armady, sa pozdlz se-
vernej hranice nachadzala Armia Karpaty v cel-
kovej sile 24 pniporov pechoty a s osmimi (!)
65 mm poFnymi kanonmi. Letectvo tejto arma-
dy tvorili: 31. prieskumna eskadra s deviating
lietadlami typu PZL-23 Karas na letisku Mrow-
la. 56. pozorovacia eskadra so siedmimi lietad-
lami Lublin R-X1II D na letisku Werynia a 5.
spojovaci roj s tromi lietadlami RWD-8 na le-
tisku Lublin.’
Nemecke a slovenskC letecke sily vSak do
bojov v obdobi od 1. do 7. septembra nczasiah-
li. PriCinou pasivity bolo nepriaznive poCasie
a prebiehajuce presuny litvarov. Letectvo Annie
Karpaty vsak vyvijalo od prveho dna vojnoveho
konfliktu nad uzemim Slovenska Culii prie-
skummi Cinnost. Ci 1. septembra jeden PZL-23
z 31. eskadry. pilotovany por. Kolodzcjskiin.
prenikol nad letisko Spisska Nova Ves. V prud-
kej protilietadlovej paFbe letisko fotografoval.
Posadka druheho stroja, pilotovaneho ppor.
Wojtowiczom. uskutoCnila fotograficky prie-
skum severovychodneho Slovenska. priCom fo-
tograficky zdokumentovaia nepriatelske pancie-
rove a mechanizovane pnidy postupujuce
v smere Spisska Bela - Spisske Hanusovce -
SpiSska Stara Ves. Po vyhodnotenf snimok veli-
teF letectva poFskej Annie Karpaty pplk. Tus-
kiewicz vydal rozkaz pripravit lietadla 31. es-
kadry na bombardovaci tilok. Hlavne velitefstvo
poFskej armady v§ak na vSeobecne prekvapenie
zakazalo akykoFvek letecky zasah na tizemi Slo-
venska.*
Lenie v dalsich dnoch (2.. 4.. 5. a 6. septem-
bra) prenikli lietadla 31. eskadry nad tizemie
" Knegvtagebueh.
7 OAI.F.CKI. R. Annia Karpaty. Warzsawa 1979. c. d. ». 27 a 28.
s Tamic. s. 32.
September 1939 roj Mfhafiek Avia В 534 patmluje
nad sevemym Slovenskom
vychodneho Slovenska na takticky prieskum
v oblasti PreSova, Humenneho a doliny Ondavy,
kde sa v tom Case preskupovali titvary 2. divizie
Razus a Rychlej skupiny KalinCiak. Dfta 3. sep-
tembra о 11.20 h preniklo poFske lietadlo PZL-
23 do priestoru Medzilaboriec a pri obci Habu-
ra ostreFovalo z palubnych zbrani na ceste vo-
jenske nakladne auto. Utok si nevyiiadal obete.
О 11.45 h prenikol nizkym letom do doliny La-
borca daEi PZL-23 a z vysky 200 m ostrcFoval
slovensky delostrelecky oddiel. ktory sa pre-
miestftoval do Medzilaboriec. Jeden vojak utr-
pel Fahke zranenie. Postupne vsak cele bremeno
taktickeho vzduSneho prieskumu v operaCnom
pasme Annie Karpaty preberah lietadla Lublin
R-Xlll 56. eskadry. Takticky letecky prieskum
poskytol Stabu Annie Karpaty mnoistvo cen-
nych informacii a vzdusnych snimok о stistre-
dovani a nastupnych smcroch nemeckych i slo-
venskych pozeinnych sil na vychodnom a se-
vemom Slovensku. daval obraz о koncentracii
letectva na letisku SpiJska Nova Ves. NajvyJsie
velenie poFskej armady v§ak z nepochopiteF-
nych dovodov vsetky letecke poziadavky na
bombardovanie pozeinnych cieFov na tizemi
Slovenska striktne zamietalo. PoCas taktickeho
leteckeho prieskumu v priestore Bardejova slo-
venska protilietadlova obrana poSkodila 5. sep-
tembra lietadlo R-XUI scrianta Czameckcho.
Napnek tazkemu zraneniu ruky a prestrelenej
(46 >
TA2ENIE PR( ГГ1 POLSKU
nadrzi. z ktorej unikalo palivo. podarilo sa pilo-
tovi umnym reiimom letu vratit sa so svojim
Lublinom na letisko Mrowla.' V ten isty dert
jedna posadka 31. eskadry prenikla pri taktic-
kom prieskume о 10.30 h nad PreSov. Pozoro-
vateF paFbou z guFometu zaiitoCil na slovensku
pechotu pochodujucu po namesti Pittsburskej
dohody. StreFbou vSak zranil dvoch civilov
a dalSi traja utrpeli zranenie pri liteku do bez-
peCia. Materialne Skody nevznikli. Z obavy
pred opakovanim utoku vyslalo velenie sloven-
skCho letectva zo Spisskej Novej Vsi v skorych
rannych hodinach 6. septembra do lokality
NarSany (dnes Razftany). asi dva km zapadne
od Sabinova. tri B.534 letky 45. Pilotovali ich
rtk. let. F. Hanovec, des. M. Ziaran a des. V. Ja-
loviar. Ked>e prilet nebol vopred avizovany
a liika nepokosena, pristal roj priamo v dateline
V ten deft bola 56. poFska eskadra mimoriadne
aktivna. VSetkych jej sedem Lublinov uskutoC-
nilo takticky prieskum v roznych oblastiach
juzneho PoFska a sevemeho Slovenska. Posadka
Lublina. ktory pilotoval por. Edward Porada.
prenikla do blizkosti PreSova. Co vyhnalo do
vzduchu trojCIenny roj B.534 z NarSan. Roj
v priebehu niekoFkych minftt zoslrelil pne-
skumnika nedaleko NarSan. Pilot stihol z hona-
ceho stroja vyskoCit a zachranit sa pomocou pa-
daka. druhy Clen posadky, neznamy desiatnik
zahynul a pochovali ho v PreSove." Po tomto
zostrele veliteFstvo Bernolak poZiadalo MNO
о posilnenic protilietadlovej obrany PreSova
pred iFalsim moJ.nym leteckym dtokom. A tak
sa 7. septembra presunulo desat' B.534 letky 37
z PieStan pod velenim npor. let. Dumbalu
a npor. let. Kacku. Ich ochranu zabezpeCovala
rota VGPL 4 s 12 kanonmi Oerlikon s kalibrom
20 mm rozmiestena po obvode plochy. Tri Avie
letky 45, ktore zostrelili 9. septembra poLskc
lietadlo. sa premiestnili z Narsan na poFnc letis-
Desiatnik let V. Jaloviar
122. 6 1916-9 9. 1939)
ko ISIa pri Presove. Pri
pristavani havaroval
so svojou B.534.367
Viliam Jaloviar a za-
hynul.11
Len Co sa 7. sep-
tembra ukonCilo sii-
stredbvanie nemeckej
Luftwaffe na Sloven-
sku. zlepSili sa aj po-
vetemostne podmien-
ky. Preto v poludftaj-
sich hodinach vzlietli
z letiska SpiSska Nova
Ves nemecke bombardovacie Domiery 17Z KG
76 na mobutny litok na zelezniCnu sief Tamow
- Lvov, JelczmCny uz.ol v Rozwadowe. mesta
Przcworsk. Przemysl a na letiska v Krosne
a Sknilowe. SuCasne z poFneho letiska Vinne
od.<tartinali formacie strmhlavych Stuk lll./StG
2 Najskor nabrali kurz na Kamenicu nad Ciro-
chou. kde so vyXke 1500 metrov vyCkavalo de-
sat В 534 letky 39. ktore ich sprevadzali к cieFu
- ielezniCnej sieti v oblasti Lvova. Dfta 9. sep-
tembra sa desat B.534 letky 37 presunulo
z Narsan do Kamenice nad Cirochou. takze
v nasledujiicich dftoch zabezpeCovalo ochranu
Stuk z Vinneho 20 Avii z dvoch letiek.' PoCas
navratu letky 37 z ochrany strmhlavych Stuk pri
ich utoku na Zeleznicne stanice DrogobyC
a Stryj (9. septembra) Стерта gran at u prolilie-
tadlovej obrany poskodila privod oleja motors
B.534 332. cat. Viliama Gnifta. Pilotovi sa
z vySky 41MX) m podarilo klzavym letom pristaf
v poli pn obci Olszawa nad Sanom. asi 25 km
v tyle protivnika. PoFski vojaci ho zajali a inter-
novali v miestnej fare. odkiaF sa mu v noci po-
danlo utiect. Po trojdftovom dramatickom liteku
sa dostal pri Baligrode к prednym liniam slo-
venskej armady. Jeho opuslend Aviu zniCila
ruCnymi granatmi ustupujiica poFska pechota.1'
9 TamJe. s. 39. 55. 53 Takisto: SZVBANSKI. R W obronie pol-
skiego neba. Warszawa 1978. c. d. s. 101. Takisto: VHA. fond
Sprasodajsto slovenskej armady. 55-57-1.
HANOVEC. F.: Spomienky. rukopts, Zihna 1992. v dokurn aut.
Takisto: DALECK1. R : C. d . s. 67. (V Archive тема PreSos sa
/mietika о zostreleni tohlo lietadla nenachadza a kronika sa za-
Cina a> rvkom 1945. No v archive mestskcho cintorina hoi
zaznam о hrobe dvoch potskych letcov.)
11 V'clitcUtvo ВелюШ. OperaCny rozkaz C. 2 zo 7. 9. 1939, VHA.
fond Bernolak C. j. 22.143/Taj let 1939. krab 5. (Podfa spo-
mienok pamatnikov vkak Jaloviar zahynul pri nacviCovani akro-
bacie Mohol by to dokazovat aj fakt. fe ako jediny z trojice
Hanovec. Ziaran. Jaloviar on nebol vyznamenanv.)
12DA1.F.CKI. R C.d .s.82
1' GRt’N. V; Horace ch vile In Slovenske vojsko. roC I f 4.. s.
52. e. 5 s 70. t. 13. s. 216. Takislo: К АСКА. V Zapismk lelov
( 47 )
SLOVENSKt LETECTVO 1939 1944. I ZV
Obidve slovenske stihacie letky dislokovane
v Kamenici nad Cirochou uskutocnili spolu
osem sprievodnych letov nemeckych strmhla-
vych Ju 87 do hlbky 60 az 90 km pofskeho ilze-
mia. Pozorovacie Letovy S.328. operaCne nasa-
dene v diioch 9.. 10.. 11. a 16. septembra. vy-
konali bez strtit sedem prieskumnych letov pred
vlastnymi pozemnymi silami. priCom zhotovili
mnoLstvo snimok.14
Cinnosf letectva Armie Karpaty nad ilzemim
Slovenska ustala 8. septembra. Vzapati nasle-
doval celkovy kolaps pofskeho letectva. Slova
pofskeho mjr. F. Kalinowskeho. pilota bombar-
dovacej brigady plk. W. Hellera. situaciu vy-
stihli presne: ..Obrat v Cinnosti pofskeho letec-
tva nastal 8. septembra. Situacia v zasobovani
palivom bola beznadejnii. Coraz viac lietadiel
bolo nepouAitefnych. zniCenych alebo poskode-
nych. neboli nahradne siiciastky. Len niekofko
ojedinelych boinbarderov pokracovalo v opera-
ciach a? do 16. septembra. Nasledujuci den zo-
stavajtice lietadla dostali rozkaz presunut sa do
Rumunska. Este 116 strojov schopnych lietat
preletelo nad Karpatmi a prevaZna vatSina
z nich pristala v Rumunsku. kde ich posadky in-
temovali. Niekofkym strojom sa podarilo pri-
sttit' v Madarsku. ale aj tu ich stihol rovnaky
osud.“”
Rychlym postupom nemeckej armady do pof-
skeho vnutrozemia stracali postupne slovenske
letiska pre Luftwaffe operaCny vyznarn. A tak sa
stalo. ?e uf 17. septembra opustili Spisskii No-
vu Ves Messerschmitt)’ 109 2./ZG 2. 19. septem-
bra odletcli z Vinncho Stuky IIUStG 2 (obidva
titvary sa presunuli na letisko Debical. Ako po-
sledne opustili lizemie Slovenska Dornier)’
I7Z KG 76 zo SpiSskej Novej Vsi na poludnie
21. septembra." DaKie pretrvavanie slovenskych
stihacich letiek na letiskach vychodneho Sloven-
ska sa stalo zbytoCnym a 18. septembra 1939 sa
vratil i spat do Piesfan.
** Expoze ministry nar. obrany gen F Catkiia vo vlade о tinnosli
letectva v pofnom taieni proti Pofsku z 18 oktiibra 1939. VHA.
fond MNO. KM 6/3. krab 6
I-' BEKKF.R, C.: The Luftwaffe War Dianes. New York I‘>64. s.
29-30.
Kriegvtagebuch der Luftflotlenkommandov 4. Gliedening det
fliegenden Verbande vom 17. September 1939. Osterreichisches
Staatsarchiv/Milttararchiv Wien. В 521. Nr. 13.
Pieitany 15. 10. 1939 minister narodnej obrany general F. Catlos
udefuje vyznamenama po ukonCenl tafenui proti Pofsku
Sprasa V. Graft О fhirnbala, V Kiiika
Bojova Cinnosf slovenskych pozemnych sil
sa skonCila prakticky v diioch 10.-11. septem-
bra 1939. ked pofska armada pod nemeckym
tlakom usttipila na ciaru Krosno - Rymanow -
Sanok. Cinnosf slovenskej armady sa obmedzi-
la len na zabezpecenie obsadeneho priestoru.
Po kapitulacii Pofsko 21. novembra 1939
v Berline podpisalo zmluvu о navrateni lizemia
s rozlohou 810 kilometrov stvorcovych a 52 ob-
cami. odtrhnutymi od Slovenska v rokoch 1920,
1924 a 1938.
V nedefu 15. oktobra 1939 sa za liCasti pred-
sedu vlady J. Tisa uskutoCnilo slavnostne vy-
znamenavanie slovenskych a nemeckych letcov.
ktori sa ziiCastnili na pofnom lament proti Pof-
sku. Vyznamenanie Za hrdinstvo 2. stupna do-
stal rtk. let. Frantisek Hanovec. Nadporudici let.
Vladimir Каска a Ondrej Dumbala, rtk. let. Vi-
liam Grim a des. Martin Ziaran dostali vyzna-
menanie Za hrdinstvo 3. stupha. Pamatnii me-
dailu udelili rotnikom let. Ladislavovi Hodrovi,
Ludovitovi Jasikovi, slobodnikom Jozefovi Dr-
(48 I
TA2ENIE PRIM I POLSKU
Piestany 15. 10. I9.W. Zlava Mrakava. Matutek. J DrIiCka. M. Ziaran. F. Hanovec. V Gnift
lickovi. Michalovi Danacovi. Rudolfovi Mraka-
vovi a vojakom-letcom Antonovi Matusekovi
a Jozefovi Fitzovi."
UCast' slovenskej armady na pofnom tazeni
proli Pofsku v septembri 1939 mala zo sloven-
skeho hfadiska svoj vojensko-politicky i tizem-
ny vyznam. Pofsko vratilo anektovane tizemie
sevemych Casti Slovenska, Co vyrazne stabilizo-
valo dotvaranie Slovenskej republiky a posilni-
lo autoritu slovenskej vlady a jeho MNO. PoFne
tazenie prispelo к urychlenej reorganizacii slo-
venskej armady na zaklade ziskanych vojen-
skych skiisenosti. Faklom vsak je. 2e slovenska
armada a jej letectvo sa museli na priamy roz-
kaz nemeckeho velenia zuCastnit poFneho taze-
nia po boku nemeckych jednotiek bez schvaie-
nia tohto kroku gen. E Catlosom.
Sloven ske letectvo zohralo v pofnom t'aZeni
nevefkti tilohu. ale v podstate zodpovedala jeho
obmedzenym material no-tech n icky m moinos-
tiam. Hoci tato tiloha naozaj nebola vefka a v cel-
kovych dejinach poFskej vojny sa jej vojensky
vyznam takiner straca. slovenski letci v nej, tak
ako v marcovych bojoch s madarskymi jednotka-
mi. ziskali vojenske skiisenosti. ktore sa v dalSich
rokoch ukazali take potrebne pri dozrievani slo-
venskej armady, pri vystavbe VzduSnych zbrani
a ich dalsom nasadeni v nasledujticich rokoch.
1 Slovenska armada je odhodlana brand Mvoty obCanov Vyma
mcnant letci. In: Slovak 16. 10. 1939.
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944.1 ZV
CAS BUDOVANIA
Po marcovych bojoch na vychodnom Slo-
vensku a skdsenostiach z polneho ta?.enia proti
PoFsku sa vynorila naliehava potreba dalSich or-
ganizadnych zmien v slovenskej armade. Ich
cieFom mala byt vystavba modernej bojaschop-
nej armady. ktora by dokazala ubranit suvereni-
tu noveho Statu. Po skondeni poFneho t'azenia
nariadilo MNO 1. oktdbra 1939 demobilizovat
poind armadu na dve tretiny jej podetndho stavu
a zaciatkom novembra zadalo s jej reorganiza-
ciou. Dna 24. oktobra zrusilo Krajinske vojen-
ske veliteFstvo. ktoreho posobnosf sa este
v marci 1939 preniesla na MNO. F)alej MNO
zruSilo vSetky tri vySSie veliteFstva. Na ich bize
dokazalo sformovat tri veliteFstva diviznych ob-
last! (VDO). Okrem troch divizii sa sformoval
protilietadlovy delostrclecky pluk. pluk utodnej
vozby. armadne delostrelectvo. zenijnc vojsko.
dstredny intcndancny sklad a sklad zbrojneho
materialu. Rozsiahlymi organizadnymi, mate-
rialnymi a personalnymi zmenami presli aj
VzduSne zbrane.'
Ked>c na Slovcnsku existoval len jeden le-
tecky pluk. povodne diselne oznadenie v jeho
nizve stratilo opodstatnenie a oficialny nazov
piuku zostal Letecky pluk generala letca M. R.
Stefanika. Z hladiska organizacie piuku sa do-
raz naliehavejsie prejavovala potreba zni/it po-
det letiek. pretoze odiSli prislusnici letectva des-
kej narodnosti. Hoci niektore letky disponovali
1 VHA. fond BcmoHk. krab 3/1939. i. j. 15.315/1939 Takisto:
SKULTETY. J.: c. d .s. 31.
dostatocnym poctom lietadiel. personalne na-
priek povolaniu zaloznikov nedosahovali prcd-
pisany podetny stav pilotov a technickeho per-
sonalu, Co znizovalo ich bojaschopnost'. To nd-
tilo MNO-HVV uvaiovat о reorganizacii
VzduSnych zbrani. ktora potom prebehla
v troch etapach. Priniesla do struktury a orga-
nizacie slovenskych Vzdusnych zbrani viacere
zasadnc zmeny. V prvej sa zldcilo veliteFstvo
Leteckeho piuku generala letca M. R. Stefanika
s veliteFstvom letectva. Vzapati nasledovalo
vClenenie vsetkych organov piuku do sustavy
organov veliteFstva letectva. Paralelne so zruse-
nim veliteFstva leteckeho piuku sa z podliehaju-
cich leteckych dtvarov utvorili Styri samostatne
leteckc perute. podriadene po dzemnej stranke
veliteFstvam diviznych oblasti. v dzemnej pd-
sobnosti ktorych sa nachadzali. Po laktickej
stranke i nadalej podliehali leteckej skupine
MNO-HVV. Statdt niektorych letiek v zostave
peruti sa pozmenil na ramcovy. dim sa v skutoC-
nosti urobil prvy krok ku znfteniu ich podtu.
Struktdra, vy/broj a dislokacia samostatnych
peruti bola v polovici oktobra 1939 takato:1
PERUT 1 veliteFstvo Nitra
letka 9 (ramcova) Nitra
letka 10 Nitra A ll. S.328
letka 16 Zvolen A.2II. S.328
- VHA. fond Let. pluk gen M R. Stefanika Ddv. rozkaz C. 15 z
25. 8. 1939 Nezarudeny maleridl.
( 50 )
CAS BUDOVANIA
Prvi absolvent, Pilotnej Ikoly III.G vo Zvolcne roku 1939
PERUT 11 nahradna letka Piestany B.34. A.211.
velitefstvo Spiiska Nos'd Ves S.I28. S.328
letka 12 Spiiskd Novd Ves 111 S.328 cviCna letka Piestany Ba.33. B.34.
letka 45 Spiiska Nova Ves B.534 B.534. S.328.
letka 49 (ramcova) Spisska Nova Ves A. 100. A.H.
A.211.E.39.
PERUT 111 E.241, Ba 122.
velitefstvo Piestany Bit 122
letka 37 Piestany B.534
letka 38 (ramcova) Pieitany cvidnd letka Vajnory A II. B.34,
letka 39 Pieitany B.534. Bk.534 B.534.
letka 64 Vajnory S.328. A. 100. (de taxman 1 E.4I.E.24I,
S 128 S.328. Bi 122
NAHRADNA PERUT hospodarska sprava Piestany
velitefstvo Pieitany
( 51 )
SLOVENSKE LF.TF.CTVO 1939-1944. I Z\
Technickti letku zrusili a 31. januara 1940
premenovali na Nahradnu letku. Letecky park,
dtelne a Letecka strelnica zostali i nadalej pria-
mo piKlriadene velitelstvu letectva. V dal&ej eta-
pe reorganizacie к I. januaru 1940 boli zrusene.
alebo zltk'ene niektore letky a z ich personalu
utvorene nove letky s novym ciselnym oznaCe-
nim:’
Zhicena (nova) letka
Pdvodna letka
letka 12 - - letka 1
letka 9 __ l.vtL.. 1П
letka III letka 16 _ _ _iciKa -
letka 64 letka 6
letka 38
letka 39 — letka 11
letka 45 letka 49 — letka 12
letka 37 letka 39 — letka 13
Letku 3 posilnilo niekolko prisluSnikov letky
10, 12 a technickej letky; letka 6 prevzala po-
cetny stav lielajiiceho a pozemneho personalu
letky 64.
Reorganizacia sa mala zacat 1. septembra
1939. No pre роГпё tazenie proti Pofsku sa jej
prakticka realizacia odsunula ai na 1. novem-
bra. VzduSne zbrane na rozdiel od ostatnych
zloZiek armady po skonceni pofskej kampane
nedemobilizovali. Preto mohla reorganizacia
prebiehal postupne az do konca roka za plnych
vojnovych poctov jednotlivych utvarov. V dru-
hej polovici novembra 1939 sa ujal funkcie ve-
litefa VzduSnych zbrani pplk. gst. Rudolf Pil-
fousek. nadelnikom jeho Stabu sa stal mjr. delo-
strelectva Jtilius Smutny. ktory bol v raktisko-
uhorskej armade letecky m dostojnikom.3 4
3 VHA, fond BernoUk. krab 3/1939. f j. 15.315/1939.
1 VHA. O S MNO. KM 3/4. krab 6. sign. 212803/ddv 1939.
Konecnii organizacmi struktiiru. stav vyzbro-
je, dislokaciu a uzemnti ptxlriadenost litvarov
letectva po ich reorganizacii v novembri a de-
cembri 1939 dokumentuje prehfad veliteFstiev
diviznych oblasti plains txl 1. januara 1940:'
Velitelstvo diviznej oblasti 1 (X DO I) Trencin
Peru! 111
Velitelstvo Piestanv
letka 3 Nitra 17 S.328. 1 A. 11
letka b Piestanv X S.328. 10 A. 100
letka 13 Piesfany 22 В 534,5 Bk 534.
1 Ba. 122
Nahradna penit Velitelstvo Piestany
Skola dostojnikov letectva v zalohe Piestany 2 A. 100. 1 S.328
Cvicnd letka PieStany 1 E.4I. 2 E.39. 6E.24I, 1 S 128. 7 S.328. 1 Ap.32. 2 A.211. 1 A ll. 1 A. 100. 1 MB 200
CviCna letka (detasmani Vajnory 1 Ва.ЗЗ. 1 B.34. 6 B.534. 1 D-l. 4 E.39. 2E.4I. 2E.24I. 1 S.16. 5 S.328. 1 Be. 555
Skolna letka Piestany 1 Ba 33. 1 B.34. 1 B.534. 1 E.41. 5 E.24I. 1 Bs. 122. 7 S.328
Vycvikova letka Piestany ЗА 100. 1 S.328. 5 E.39
(nahradna letka > Spravodajska letka Oddiel vzduineho Piesfany
spravodajstva Pieitany
Nahradna rota pre spravodajskii
a hlasnu slu/.bu Pieitany
Letecky sklad Nitra
' Dislokltfny prehfad I divizie. utvarov. listavov a ich podriade-
novi, platnv od I. I 1940. VHA. lond MNO 1939. krab If. j.
13501 Taj /1. Org. 1939. Takivto: PivlokaCny prehfad 2. divizie.
utvarov. tivtavov a ich podriadenosf. platnv od I. I. 1940. VHA.
fond VV2-VDO 2. krab 2 „S“ C. j. 25018
(52)
CAS BUDOVANIA
Bansk.i Bystrica 15 11 1939. general F. Catlot pri otvarani Vojenskej akadenue
Leieck& dielne Nitra 2 A ll.6$.16adal-
tie typy v oprave
a vyradenc
Velitervtvo diviznej ohlasti 2 t\ IX) 2> Banska Bystrica
Perut I
Velitefstvo
letka I
letka 2
Zvolen
Zvolen
Spisska N. Ves
12 $ 328. I $16
21 $.328. 2 $.16.
2 $128. I Ap.32
Velitcrstvo diviznej ohlasti 3 (MM) 3) Ргемп
Peruf 11
Velitefstvo Spisska N. Ves
letka 12 Spitski N Ves 14 B.534.2 Bk.534.
I A.211. 1 E.24I
Sposob, akym sa uskutoCnila reorganizacia
VzduSnych zbrani v novembri 1939. nepatri
v procese ich vystavby к najitastnejiim kro-
kom. Aj ked znizenie poClu polnych letiek pri-
spelo к zvySeniu ich bojovej hodnoty. zrusenie
velitelstva pluku. utvorenie samostatnych peru-
ti. ich dvojita podriadenost pod VDO a leteckd
skupinu MNO-HVV. patrili к opatreniam vhod-
nym skor pre vojnovy stav. a nie na microvu
vystavbu slovenskeho vojenskeho letectva. Le-
tectvo ako druh zbrane so Specifickymi pod-
mienkami svojej Cinnosti vyzadovalo vlastny
samostatny riadiaci organ, ktory by bol schopny
organizovaf a riadif celii zlozitii a specifickii
problematiku tohto mechaniztnu poCas jeho
vystavby i Cinnosti. To napokon uznalo aj
MNO. Na zaklade jeho rozhodnutia sa 3. maja
1940 uskutoCnila v Bratislave instalacia VeliteF-
stva Vzdusnych zbrani (VVZ) ako najvySSieho
organu slovenskeho vojenskcho letectva. cim sa
zvyraznila jeho organizaCna samostatnost’ ako
druhu zbrane. Velenie VVZ prevzal opiitovne
gen. A. Pulanich. nadelnikom stabu VVZ sa stal
pplk. git. Emil Novotny? VVZ boli podriadene
tri hlavnc zloZky protivzdusnej obrany Statu: le-
tectvo. protilietadlove delostrelectvo a vzdusne
spravodajstvo, Co bezprostredne ovplyvnilo aj
zloZenie jeho Stabu a personalne obsadenie:
6 Intal&ia Veliielstva Vzdutnych zbrani. In: Sira) vhuti. Brati-
slava 1944.
7 VHA. fond VVZ 1/3/1, s. 87
( 53 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1444. l.ZV
Nacelnik Jtabu VVZ
I . oddelenie - letectvo
11 oddelenie - DPI.
Ill oddelenie
- vzdusne spravodajstvo
IV. oddelenie - osobne
V. oddelenie - technickd
VI. oddelenie
- meteorologia
potnocny tirad
podplukovnik git. E. Novotny
mjr. let. K. Janiek
npor. del. K. Bielek a D. Piichy
npor. spoj. A. Medvec
npor let. G. Kysely
stot. let. zbroj. J. Voda.
npor. tie I. J. Balatovicch
rtk J Hukel
por. kanc. F. Manindk.
Oddelenie civilneho letectva zriadene pri
MNO riadilo po metodickej a informadnej
stranke zloiky civilneho letectva. Od maja 1941
dinnost' oddelenia prevzal Vzdusny tirad. hoci
oftcialne ho ustanovili az о rok neskdr. S utvo-
renim VVZ sa stidasne obnovilo aj veliteFstvo
piuku. ktoreho nazov sa oftcialne zjednodu&il
na Letecky pluk. Na jeho dele stal mjr. let J.
Durana.’
* VHA. fond VVZ 1/7. krab. I. Vyvoj Vzduinych zbrani
1939-1941.
Pre system dzemnej podriadenosti peruti pod
VDO bola priznadna zmiesana vyzbroj perute
III. zlozena z letiek vyzbrojenych lietadlami
S.328 a B.534. respektive Bk.534. Vznikom
VVZ sa utvorili priaznive podmienky na stistrc-
denie poFnych letiek s rovnakou vyzbrojou a ich
zaradenie do speciftckych peruti. Podntic I. ma-
jom 1940 sa uskutodnila u?. Stvrta reorganizacia
dasti VzduSnych zbrani. VVZ zrusilo dovtedy
platnu organizaciu a struktiiru peruti a utvorilo
dve perute. Kaida z nich bola zlozena z letiek
s rovnakou vyzbrojou. Od I. maja 1941 obidve
perute okrem disclncho dostali aj oznadenie
s nazvom taktickeho urdenia. Vyzbroj letiek za-
dlenenych do perute I tvorili lietadla Letov
S.328. Perut' II tvorili letky vyzbrojene lietadla-
mi Avia B.534 a Bk.534. Letka 6 bola zruSend.
Jej vyzbroj pridelili cvidnej a ikolnej letke?
4 Tam/e
Prvi poaluchlCi Vojcnskej akadcmic. V prxom radc druhy zhva je generakrv brat D. CalloS. Za nim stoja V. KriSko a J. Puikar
( 54 )
CAS budovania
Dislokacia, vyzbroj a velenie letiek peruti
к 1.5. 1941
Pozorovacia perut 1 veliteFstvo Spisska N. Ves mjr. let К JanCek
pozorovacia letka 1 Zvolen S.328 npor. let. R Galbavy
pozorovacia letka 2 Spi&ska N. Ves S.328 npor. let. F Wagner
pozorovacia letka .3 Stihacia perut II Nitra S.328 npor. let. B. Kubica
velitefstvo PicUany slot. let. V. Kafka
stihacia letka 11 Pieitany B.534 npor let 1 Haluzicky
stihacia letka 12 Spisska N. Ves B.534 npor. let. J. Palcntfck
stihacia letka 13 Piestany B.534 npor. let. О Oumbala
l0TanUe Takisto: VHA. fond MNO 1943 dov . krab 31. 278 £ j.
17013 Dftv. 43.
V praxi sa oznacenie pozorovacia a stihacia
letka pouzivalo len zriedkavo. Tato organizacia
bojovych letiek prakticky platila a? do polovice
roka 1943. К organizadnym zmenam, ktore bo-
li zakomponovand do programu budovania le-
tectva, patrilo aj zriadenie Siestich letiskovych
rot (LR) 1. februara 1941:
LR Piestany
LR Trenfianske Biskupicc
I R Spisska Nova Ves
t.R Zvolen
LR Nitra
LR Vajnory
veliteF slot. let. M. Guljanif
veliteF slot. let. M Lebocky
veliteF npor. let. F. Kovtif-Befio
veliteF npor. let K. Klusafek
veliteF npor. let. J. Arnold
veliteF npor. let. J. Fratrii
Ulohou LR bolo vykonavat kmenovu a hos-
podarsko-spravnu sluzbu na letisku. Coskoro po
vzniku samostatneho Statu staia pred novoulvo-
renym ministerstvom narodnej obrany nalieha-
va tiloha - vybudovat vlastne vojenske skolstvo,
ktore by v relativne kratkom case vyskolilo po-
trebny pocet dostojnikov. poddostojnikov a spe-
cial istov vselkych druhov zbrani ako nahradu za
Letisko Piestany v august; 1940. Instrukton lietania Leteckej Skoly Cvifncj letky.
ZFava stolnik let I Haluzicky. nrttnajstcr let J Chupek L Jasik a nilnik let J Gcrthofer V pozadi ikolnc lietadlo Praga E 241
I 55 1
SLOVENSKE. LF.TECTVO 1939-1444. I ZV
odsunutych prislusnikov deskej narodnosti.
Okrem toho skolstvo malo preskolif dostojni-
kov v zalohe na specialistov v odboroch pre po-
treby novej armady. Dalej так» zabezpedif ply-
nuly vycvikovy cyklus novych dostojnikov
a poddostojnikov jednotlivych druhov zbrani
a napokon obnovit brannii predvojenskii vycho-
vu. Vsetky spominane tilohy vojenskeho §kol-
stva sa doty kali aj letectva. Pred marcom 1939
sa vycvik vojenskych pilotov na Slovensku
uskutodftoval vo dvoch vycvikovych stredis-
kach: v Pilotnej skole Cvidnej letky na letisku
Piestany. v ktorej od 20. jiila 1938 prebiehal za-
kladny vycvik na pilotov jednomiestnych lieta-
diel pre 29 frekventantov (velitef letky nadpo-
rudik let. Julius Tnikal a v Pilotnej skole II na
letisku Spisska Nova Ves pre 14 frekventantov
zakladneho vycviku na jednomiestnych pilotov
(velitef vycviku Slept. let. Jan Duda). Okrem to-
ho od 1. januara 1939 prebiehal v Nahradncj pe-
ruti v Pieslanoch radiogoniometricky kurz pre
piatich frekventantov (obsluha goniometric-
kych stanic na letiskach). Po marci 1939 MNO
11 VHA. hmrl HVV 1940. krab 32. f. j 2190/39. Takislo: VHA.
fond Lciccky pluk. Dftverny rozkaz C.3I/194I.
zdokonalilo letecky vycvik viacerymi opatre-
niami. ktore sa v priebchu roka pozitivne odra-
zili v dopliiani podetnych stavov personalu
utvarov letectva. NajnaliehavejSia sa ukazala
potreba vadSieho podtu vykonnych pilotov jed-
nomiestnych lietadiel. aby sa mohol doplnif
stav stihacich letiek. Preto MNO zorganizovalo
v priebehu roka 1939 dva stihacie kurzy. Prvy
(od 6. aprila do 24. jiila 1939) bol urceny pre je-
denast absolventov Skoly leteckeho dorastu Vo-
jenskeho leteckdho udlista v Prostdjove. ktori
sa po 14. marci vratili na Slovensko. Druhy (od
20. aprila do 20. novembra 1939) bol urceny pre
25 absolventov. ktori skondili zakladny pi loin у
vycvik v Pilotnej skole II na letisku Spisska No-
va Ves. Dna 20. novembra 1939 vyradili dalsich
29 absolventov vycviku ako pilotov jednomiest-
nych lietadiel (kurz sa zadal 20. jiila 1938).
VSetky tri stihacie kurzy prebiehal i v Cvidnej
letke na letisku Piestany. Vycvik na strojoch
Ba.33. B.34. Bs. 122. B.534 sa koncil ostrou
strefbou na pozemne dele a ostrym bombardo-
vanim. Absolventov po skonceni vycviku po-
vysili do hixlnosti slobodnika a pridelili к pof-
nym stihacim letkam, aby sa dalej individualne
C'Casinki kurzu stihacich pikitov. klory prebiehal » T Biskupiciach <xl 27. S 194(1 dn 31 I. 1941
( 56 )
CAS budovania
zdokonafovali v tcchnike pilotaie stihacieho
lietadla.'
Vdaka inlenzivnemu vycviku bolo roku 1934
vycvicenych 65 novych stihacich pilotov (me
vsetci novi piloti boli uznanf za schopnych aktiv-
nej sluzby). To umoJnilo doplnit podty vykon-
nych pilotov stihacich letiek a sucasne demobili-
zovat zaloz.ntkov. Frekventantmi dalsieho stiha-
cieho vycviku sa stali vykonni piloti dvojtniest-
nych lietadiel. ktori boli koncom marca 1940
stiahnuti z pozorovacich letiek a siistredeni
v Skolnej letke na letisku Piestany. Tu najskor
absolvovali pafmesadny intenzivny vycvik na
strojoch S.328. v priebehu ktoreho sa zdokonalb-
vali v pilotazi dvojmiestnych lietadiel (lety v zo-
stavach. onentacne lety. bombardovanie a ostra
streFba na pozemny cieF). Po jeho ukondeni tri-
nastich z nich 27. augusta 1940 zaradili do vy-
cviku na pilotov jednomiestnych lietadiel. Ten sa
uskutodnil v Cvidncj letke na lietadlach B.534
a trval a2 do 31. januara 1941. ked frekventantov
vyradili a pridelili к poFnym stihacim letkam.
Celkom zbytodny letecky vycvik museli ab-
solvovat sktiseni dostojnici letectva slu2obne
zaradeni na veliteFskych miestach VzduSnych
zbrani. Na odporudanie DLM a na prikaz MNO
odisla 2. januara 1940 skupina slovenskych le-
teckych dostojnikov pod velenim stot. let. Justl-
na Duranu do Jiigerschule Schleisshem pri Mni-
chove. kde sa mali preskolit na tnodeme stiha-
cie lietadla. V skupine boli taki renomovani pi-
loti ako stotnici let. Vladimir Кадка. Jtilius
Trnka. Viliam Lisicky a nadporudici let. Ondrej
bumbala a Stefan Csakanyi (neskdr si zmenil
meno na Cakany). Predstava о preskoleni na
moderne stihacie stroje sa rozplynula u2 8. ja-
nuara. ked sa zadal prakticky vycvik. Lietadla.
na ktore sa mali preSkolit. boli totiz zastarane
stihacie dvojplosniky typu Heinkel He 5IB-1
s rychlostou takmer о 100 km/h ni2sou ako
B.534. Prakticky prinos vycviku bol nulovy. Po
absolvovani 18-20 cvicnych letov sa skupina I.
aprila 1940 vratila spat' na Slovensko. *
1 - ZoMavciM! na podkladc zaznamoc v zapisnikix.fi letov absolventov.
” Takisto.
'’bURANA. J Spomienky. prepis zvukoseho zaznainu. VHP
OVDS, pnr С. 7Ы1, Takisto: КАСКА. V.: Zapisnik letov Takis
to TRNKA. J.: Zapisnik letov
Dlhoroiny velitet Leteckej skoly stotnik let J Trnka. ktory sa
niijiiiCsnii podictal na vycviku novych pilotov
Vycvik kategorie leteckych pozorovateFov
prcbiehal po marci 1939 podobne ako stihacich
pilotov. t. j. pt» skupinach v kurzoch alebo for-
mou stazi. Kedz.e Vzdusne zbrane prevzali ces-
koslovensky system velenia v letectve. podFa
ktoreho veliteFom dvojmiestneho lietadla
(S.328. A. l00> bol spravidla pozorovatef v hod-
nosli dostojnika. je len prirodzene. ze vycvik
kategorie leteckych pozorovateFov sa siistredil
do skoly pre dostojnikov letectva. Vycvik letec-
kych pozorovateFov vybratych z prvych desia-
tich dostojnikov letectva v zalohe sa konal v ob-
dobi od 1. augusta do 23. oktobra 1939 v odde-
leni pozorovateFov Skoly dostojnikov letectva
v zalohe. Aby sa nemuseli predisponiival po-
trebne lietadla S.328. A.I(X) a E.241. prebiehal
vycvik pri letke 64 na letisku Piestany. ktora
disponovala dostatodnym podtom tychto stro-
jov. I. septembra 1939 sa v Cvidnej letke zadal
dalsi vycvikovy tumus pre desialich dostojni-
kov v oddeleni pozorovateFov Skoly dostojni-
kov letectva v zalohe. Frekventanti tohto tumu-
su (skondil sa 31. marca 1940» pochadzali pre-
vazne z radov dostojnikov pechoty.
CieFom tychto skralenych vycvikov bolo
v do najkratsom case ziskat potrebny pocet le-
( 57 |
SLOVENSKfi LETECTVO 1939-1944. I.ZV.
teckych pozorovatefov na doplnenie stavu v po-
zorovacich letkach. Tumusy mali pokracovaf
dovtedy. pokiaF neboli к dipozfcii absolvent!
Pozorovatefskej skoly ddstojnikov letectva
z povolania. Frekventanti dalSich vycvikovych
turnusov pre kategoriu letecky pozorovatef v§ak
uz pochadzali vyhradne z absolventov Vojen-
skej akademie. ktoni 15. novembra 1939otvoril
v Banskej Bystrici minister narodnej obrany ge-
neral E Catlos. L'lohou akademie bolo odborne
pripravovat ddstojnikov z povolania. Do prveho
rocnika predbezne jednorocneho studia bolo
prijatych 120 uchadzacov, z toho 22 pre letec-
tvo. Frekventantov po skonceni teoretickeho
a praktickeho vycviku 15. augusta 1940 vyradi-
li v hodnosti poruCikov. Vo vycviku pokracova-
li v aplikadnom kurze leteckych pozorovatefov,
ktory prebiehal (od 21. oktobra 1940 do 27.
septembra 1941) v Pozorovatefskej Skole pre
ddstojnikov letectva v Cvidnej letke Leteckej
skoly v Trencianskych Biskupiciach. V Case od
22. jiina do 20. augusta 1941 sa vycvik pre pof-
ne fazenie proti ZSSR preruSil. Frekventantov
nasadili v ramci pozorovacich letiek na front.
Dalsi, v poradi treti vycvikovy tumus pre ka-
tegoriu leteckych pozorovatefov. sa uskutodnil
v obdobi od 15. decembra 1941 do 30. septem-
bra 1942 pre sestnastich frekventantov. Spdsob
vycviku bol podobny ako v predoslom turnuse.
Rozdiel spocival len v tom. ze ziaci po absolvo-
vani prveho roCnika Akademie pokraCovali
v druhom rofniku Sttidia na Leteckej Skole. kde
sa ich vycvik specializoval na pozorovatefov
a pilotov jednomiestnych. respektivc dvojmiest-
nych lietadiel.1’
Povinnosf absolvovat' vycvik leteckych po-
zorovatefov platila aj pre posluchadov Vysokej
vojenskej Skoly. ktoni otvorili 15. februara 1940
v Bratislave. Posluchadi v kazdoni ro£niku
1' TRNKA. L: Spriiva о slovcn>k<im letcckom vycviku od III 1939
do 31. XII 1944. v 101 AM SNP F XII, prir i S 23/7S
Letisko Picttany v augustc 1940. In3tnikiori liclania Leleckej Ikoty Cvifnej letky. Ztava J. Chupek. L. Kukorelli. mechanik. J Gerthofer
( 58 )
CAS Bl DOVANIA
dvojrocneho Stiidia absolvovali v letnom obdo-
bi 2 az 3-ty2dftove staze na Leteckej Skole,
pridom mali skrateny pozorovateFsky vycvik.
Vycvik dalSej kategdrie dostojnikov letectva sa
uskutocnil v zimnych mesiacoch 1939-1940 pri
technickom oddeleni Skoly dostojnikov letectva
v zalohe na letisku Nitra. Vycvik. ktory' sa
skondil 15. februara 1940. absolvovalo desat
frekventantov - budikich technickych dostojni-
kov letectva. Nedostatok poddostojnikov letec-
tva technickeho zamerania vyricSilo otvorenie
Skoly poddostojnikov letectva zbrojnictva v jii-
ni 1940 pri Leteckorn parku v Nitre. Tridsatpaf
absolventov skoncilo skolu 22. novembra 1940.
Prevzali funkciu technickeho rotmajstra letky.
do bolo vyznamnym prinosom pre zlepsenie
technickeho stavu vyzbroje letiek a udrzby le-
teckej techniky v dielftach. Zak lad budiiceho
kadra kategdrie mechanikov Vzdusnych zbrani
tvorilo 106 absolventov kurzu pomocnych me-
chanikov, ktory sa uskutocnil v obdobi od 19.
februara do 19. aprila 1940 pri Leteckorn skla-
de v Nitre. Frekventanti pochadzali z radov vo-
jakov prezencnej slu?.by. Cast’ z nich po absol-
vovani skiisok preradiii podia vysledkov do od-
bornej kategdrie mechanik. mechanik II. triedy
a mechanik I. triedy. Po zriadeni Skoly letec-
keho dorastu pri Leteckej skole I. oktobra 1942
sa kategoria leteckych mechanikov a palubnych
mechanikov u2 kaidorodne dopiftala z. radov
absolventov jej oddeleni. Prvy rocnik oddelenia
mechanikov SLD bol spolodny pre leteckych
i palubnych mechanikov. V druhom rocniku sa
rozdelili. Skupina leteckych mechanikov bola
prakticky Skolena na obsluhu lietadiel. zatiaF do
skupina palubnych mechanikov sa specializova-
la na obsluhu lietadla za letu (absolvovala aj
uz.Si vycvik palubnych strelcov). V rokoch
1940-1944 vyrastli mnohi skiiseni mechanic! 1.
a II. triedy. schopni obsluhovat rozne typy lieta-
diel. ktorymi disponovali Vzdusne zbrane.
Zaslavnici let. J. Madarka. R. Nenid. rotnici let.
E. Cillik-Zachar. J. Kuchyftka. M. Rybar, A.
Hunavy, J. Michalicka. J. Hatnandik, L. Hlobeft.
J. Knapp a mnohi tfalSi, predstavovali spidko-
vych odbomikov v kategorii leteckych a palub-
nych mechanikov VzduSnych zbrani. Osobitnii
kategoriu tvorili palubni radiotelegrafisti.
Slobodnik kl J Bnjfaubky
<7.4. 1920-24. 8. 1939).
Pudiovany jc v Hornej Stredc
V deskoslovenskom
letectve kategoria pa-
lubnych radiotelegra-
fistov existovala len
pri bombardovacich
utvaroch. Na Sloven-
sku vsak nebola v pr-
vych troch rokoch
existencie Vzdusnych
zbrani nijaka bombar-
dovacia jednotka. Tato
kategoria teda neexis-
tovala. Traja absol-
venti kurzu palubnych
riidiotelegrafistov.
ktory sa uskutodnil 15. novembra 1939 al 28.
februara 1940 pri Oddiele vzduSndho spravo-
dajstva v Piesfanoch. tvorili iba zaklad budiice-
ho mstruktorskeho zboru pre vycvik absolven-
tov leteckej kategdrie na obdobie. az budii к dis-
pozicii viacmotorovd lietadla.
To. le vycvik prebiehal na roznych letiskach,
individualne i v skupinach. v Cvidnej letke.
v Skole pre ddstojnikov letectva. v Nahradncj
peruti a v roznych dasovych cykloch. sposobilo
organizadne problemy. ktore sa definitivne vy-
riesili 15. aprila 1940. ked sa znadila Letecka
skola v Piesfanoch. Jej zaklad (vorila Cvidna
letka. ku ktorej postupne pnclenili vsetky zlo2-
ky a formy vojenskeho leteckeho vycviku na
Slovensku. Skola bola stidasfou leteckeho plu-
ku. ktorcmu podliehala. az do 1. maja 1942
a potom bola priamo podriadena VeliteFstvu
VzduSnych zbrani.
Pilotny vycvik poddostojnikov, ktori v sku-
tocnosti tvorili chrbtovii kost VzduSnych zbra-
ni. az na ojedinele vynimky prebiehal v Pilotnej
Skole Cvidnej letky. Frekventantov vycviku tvo-
rili absolventi zakladneho pilotncho vycviku.
Organizovalo ho leteckd oddelenie Hlinkovej
gardy (IILG) a neskor Slovensky letecky zbor
(SLeS). V januari 1940 prvych 36 absolventov
zakladneho pilotncho vycviku HLG nastdpilo
16 VHA. fond HVV-1940. krah 33. t. j. 219282/40. TakiMo: VHA.
fond tab 32. e j 2190/39.
17 TRNKA. J C d . v 99 Takisto: VHA. fond Letecky pluk. D6-
vemy rozkaz t 36/1942. Takido VHA. fond WZ. ЗЛО. krab
3. Takisto: VHA. tond Letecky pluk. Ddvemy rozkaz C. 66/1942.
( 59 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1444.1 ZV.
Rotnlk G. Lednar
(12.3. 1912-27. II. 19411.
РосЫнапу jc v Rail, meslska
Cast Bratislava
Stolnik J Krpclcc (31. 5.
1908-18. 9. 1939). Pochovany
je v KostaniKh nail Turvom
do vojenskej zakladnej sluzby. Po narodnych
fyzickych a psychickych skiiskach boli zarade-
ni do Pilotnej skoly Cvicnej letky v PieSfanoch.
Tu sa 1. tebruara 1940 zadal zakladny piloiny
vycvik pilotov viacmiestnych lietadiel (I. rod-
nik).'" Dfia 28. oktobra 1940 zaradili do Pilotnej
skoly aj 44 absolventov zakladneho vycviku,
ktory organizoval SLeS."* Vycvik prebiehal na
strojoch E.39 a E.24I. Najskor sa nacvidovali
vyvrtky s instruktorom. neskor samostatne za-
kruty. zostupne spiraly. kizavy let a napokon sa-
mostatna vyvrtka. Po lispesnom absolvovani za-
kladneho vycviku sa zadal I. tebruara 1941 po-
kracovaci piloiny vycvik (II. rodnik). trval do
18 VHA. fond HVV-1940. krab. 2. C. j. 194616.
19 VHA. fond HVV 1940. krab 32. C j 216723.
Lcdnarov havaroMiny stroj
16. augusta 1941. Vycvik sa uskutodnil na lie-
tadlach E.24I a S.328 a kladol velke naroky na
techniku pilotaze. ved islo о premety. siivraty.
dvojite vyvrtky a volne pady. Kazdy z frekven-
tantov absolvoval v priebehu obidvoch vycvi-
kovych cyklov priemerne 260 az 265 letov v tr-
vani 30-32 letovych hodin. Po skonceni vycvi-
ku absolventov 17. augusta 1941 slavnostne vy-
radili na letisku v Trendianskych Biskupiciach
v hodnosti catnikov. Pre dlhodobo pretrvavajiici
nedostatok stihacich pilotov dvadsiatich absol-
ventov zaradili do tzv. Stihacieho kurzu pre pi-
lotov jednomiestnych lietadiel. Zostavajtici ab-
solvent! zotrvali v Leteckej skole. kde pokraco-
vali v zdokonalbvani v technike pilotaze. bojo-
vom vycviku a vo vycviku lietania podia
pristrojov pre pilotov viacmiestnych lietadiel.
Tzv. Stihaci kurz sa zadal vo Cvidnej letke
v Trendianskych Biskupiciach 18. augusta 1941
pod vedenim najsktisenejsich instruktorov le-
tectva. V prvej faze sa nacvidovala kombinova-
na akrobacia na strojoch E.24I. B.34 a BS.I22.
V druhej faze vycvik pokradoval na B.534
cvidenim zlietavosti v dvojdlennych a trojdlen-
nych rojoch a skupinach. Na zaver sa nacvico-
val vzdusny stiboj vo vyske 1 (MX) m. ostra stref-
ba a bombardovanie. Cely vycvik absolvovalo
do 20. jiina 1942 osemnasf frekventantov. kto-
rych pndelili к jednotlivym stihacim letkam.
О pomerne vysokej intenzite vycviku sveddi aj
priemerny podet 200 letov a 35 letovych ho-
din.
Vysoka frekvencia pilotneho vycviku v Le-
teckej Skole a v Motorovej letke SLeS-u spolu
s dinnosfou dvoch dislokovanych stihacich le-
tiek a velitelstvom leteckeho piuku letisko
Piestany kapacitne neiinosne zafaZili. Letisko
a jeho zariadenia totiz nestadili zvladnuf takiito
koncentraciu prevadzky. Zavazny bol aj nedo-
statok ubytovacich pricstorov pre letecky perso-
nal. Preto MNO nariadilo v priebehu oktobra
1940 preslahovat Leteckii skolu (LS) z Piesfan
na letisko Trendianske Biskupice do rozostava-
nych. respektive este nehotovych objektov urde-
nych povodne pre letecke dielne a sklady. Sko-
lu oftcialne otvorili 27. oktobra 1940 v Trenci-
VHA. fond VVZ. Vnjnwy dennik VVZ, letectvo. s. 109 a 110.
( 60 )
CAS budovania
ne. Velitefom skoly zostal i nadalej slot. let. J.
Tmka. velitelbm CviCnej letky npor. let. J. Her-
gott. 7. Cvicnej letky zostal na letisku Piestany
detaSman, ktory sluzil na udrziavacie lety dds-
tojnikov a poddostojnikov velitefstva leteckeho
pluku a neskor na vycvik a prcSkofovanie stiha-
cich pilotov na lietadla Bf 109. Premiestenim
Skoly do Trencianskych Biskupic sa na tomto
letisku siistredilo niekol'ko spickovych pilotov
VzduSnych zbrani. ktori tu vykonavali tunkciu
leteckych inStruktorov pri CviCnej letke. ISIo
predovsetkym о rotnikov rotmajstrov let. Jana
Chupeka. Jana Luptaka. Gabriela Lednara. rot-
nika let. Ludovita Jasika. Neskor к nim pribud-
li Catnici Jozef Ondris, Emil Trchala a JozefJa-
kab. NeCudo, 2e z takehoto zoskupenia vysoko-
kvalifikovanych pilotov sa sformovala trojClen-
na akrobaticka skupina, ktoni viedol J. Tmka.
Jej dalSimi Clenami sa stali Catnici J. Ondris a E.
Trchala. Majstrovske uka?ky vysokej techniky
pilotage tejto dokonale zohratej skupiny na Sty-
lizovane pomaFovanych akrobatickych strojoch
Avia Ba. 122 vzbudzovali zasliiieny obdiv diva-
kov na leteckych
diioch v rokoch
1941-1942. UkaZky
vrcholnej techniky
solovej akrobacie zo-
stal i i nadalej dome*
nou mjr. let. V. KaCku.
rtk. rtm. let. J. Chupe-
ka a mjr. let. J. Tmku.
Koncom roka 1941 sa
stala tragicka nehoda.
Letecka Skola stratila
jedneho zo svojich
najschopnejSich inS-
truktorov, ktory vychoval a vycviCil desiatky
vojenskych a Sportovych pilotov. Slovenske
VzduSne zbrane v horn stratili jedneho z naj-
skiisenejsich pilotov. Diia 27. oktobra 1941 eSte
pred zaCiatkom denncho vycviku rtk. rtm. let.
G. Lednar odStartoval na zalielavaci let s lielad-
lom BS. 122.11, na ktorom mal v popolud-
ftajSich hodinach prebiehat' vycvik frekventan-
tov Stihacieho kurzu. Po niekofkych ostrych
obratoch presiel do vyvrtky, ktoni sa mu nepo-
darilo vybrat. Znitil sa v blizkosti hangara na
parkujiici stroj §.328.407, pripraveny na vy-
MeMo TrenCin pmitalo prichod Leteckej ikoly In: Slovenski
vojskol. 21 7 I 10 1940. * 349
PohiebJ Ro/u v Pieilanwh
( 61 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1 ‘U4, I ZV
Rotnik J. OCenai (29 10.
1913-22.9 1940). Pochovany
je v BnuMave v Litfom udoli
cvik. Napriek okamii-
temu odvozu do ne-
mocnice podlahol zra-
neniam.22
Lednarova havaria
bola jednou z mno-
hych smrtelhych ne-
hod, ku ktorym doSlo
od marca 1939. Zahy-
nuli tfto piloti: 24. au-
gusta 1939 pri Hornej
Strede na B.534.113
pilotny ziak slob. Jo-
zef Bojnansky. 18.
septembra 1939 sa 2
km od letiska PieStany znitil so svojou
B.534.216 stot. let. Jan Krpelec. о rok neskor 6.
septembra 1940 pri vySkovom lete trojclenneho
roja B.534 letky 13 sa v priestore vrchu Zabica
pre poruchu kyslikoveho pristroja a naslednii
stratu vedomia znitil z vysky 6000 m npor. let.
Jan Ro?.a na B.534.223 a 22. septembra 1940
zahynul pred oCami svojej manlelky dalsi pilot
Spriiva konnvte pre vydctrwanic havarie rtk. rtin let G. Ledna
ra. VHA, nezaradeny material
letky 13 rtk. let. Jan OCenas. ked sa s B.534.207
znitil pri nacviku akrobacie na letisku Vapory.2'
Straty lietadiel vinou havarii v Leteckej Sko-
le a polhych letkach si vyhtdovali ustavidne do-
piiiaf strojovy park. Na Slovensku sa vsak lie-
tadla nevyrabali. a tak MNO muselo potrebnti
leteckii techniku nakupovat v zahraniCi. Dosta-
tok lietadiel tych istych typov, ake pouZivali
VzduSne zbrane. bol na tizemi Protektoratu. IS-
lo о lietadla. ktore pochadzali z. vyzbroje byva-
leho Ceskoslovenskeho letectva a pouiivala ich
aj nemecka Luftwaffe. Nakup lietadiel spro-
stredkovala nemecka firma Wirtschaft.sgruppe
Luftfahrt Industrie v Bcrline. Uz 31. septembra
1939 preletelo na palube trojmotoroveho Jun-
kersa 52/3m (patrilo DLM) z Piestan na letisko
Erding pri Mnichove desaf slovenskych pilotov
s veducim npor. let. V. Kackom. Nasledujtici
deft prevzali a na Slovensko prileteli s desiatimi
stihadkami Avia B.534. Prelet sa uskutocnil po
trase Erding - Weis - Wien Aspern - PieSt'any.”
Druha sestclenna komisia. ktoni viedol stot.
let. M. Lisicky, odletela 17. oktobra 1939 lie-
23 VHA. fond HW-1940. krab 2. d. j. I9Mi37. 214777 a 215336.
-* КАСКА. V.‘ Zapisnik letov. Takisto JAKAB. J. Zaptsnik letov
Prvi abvolventi celcho pilotneho vycviku na Slovensku u> v ramci Slovenskej republiky pn slavnostnom vyndeni
t 62 )
CAS BUDOVANIA
TrenCin 17. 8. 1941. <icncr.il F CatlM blaho/cla J. Tclucbovi
tadlom Ju 52/3m po trase PieStany - Linz -
Eferding - Braunau - Erding Landshut - Bo-
gcn - Pribram - Praha, aby od finny Flugzeug-
werke Letov A.G. Praha-Lctftany prevzala pre
slovenske VzduJnd zbrane jedenast lieladiel Le-
tov S.328. So Styrmi pilotmi v ten isty deft pre-
leteli z Prahy priamo do PieStan. Ostavajiicich
sedem zadrzalo Luftgaukommando XVII Wien
a presunulo ich do Flugdepot 2 na letisku Olo-
mouc. Odtiaf ich po ..nekoneSne laskavom*' ne-
meckom uvolneni prevzala ai 16. marca 1943
skupina slovenskych pilotov. Do Olomouca pri-
letela na palube dvojmotoroveho Caudrona C-
445. ktore pilotoval V. Kafka. So zadrzanymi
Letovmi okamZite odletela do Piestan ‘ S dalsi-
mi lietadlami S.328 z celkoveho poftu 21 stro-
jov tohto typu kiipenych v Protektorate prileteli
slovenski piloti na Slovensko v dvoch etapach.
V dnoch 15. a2 19. jiila 1941 preberacia komi-
sia v zloZeni slot. let. J. Tmka, npor. let. J. Fra*
trif a por. tech, zbroj. J. Laf prevzala vo Flug-
25 VHA. food MNO-S. krab 73/1940. 4. j. 153944/din
depot 2 na letisku Olomouc sedem S.328. s kto-
rymi po zalietani prileteli J. Tmka. S. Kostal. J.
Hergott. G. I.ednar. L. Jasik. J. Jakab a J. Bor-
neinisa do Trencianskych Biskupic.’’ Prevzatie
dalSich troch strojov a ich prelet do Trencian-
skych Biskupic uskutofnili ll.oktobra 1941 K.
Sojfek. S. Kostal a J. Vyrostko. Prevazmi fast’
strojov В 534 a S.328 pndelili polhym letkam.
Intenzivny pilotny vycvik v CviCnej letke
a v motorovych letkach SLeS-u foskoro ukazal.
ie lietadiel vyflenenych na lento licel je stale
malo. Nedostatok typov Praga E.39 a E. 114 pre
zakladny vycvik bol viac ako zjavny. Vo
vafsom pofte chybala aj Praga E.24I pre za-
kladny a pokradovaci vycvik. ako aj typy Avia
Ba. 122 a BS.122 pre vycvik narofnej leteckej
akrobacie. ktora tvorila organickti siiOast vycvi-
ku stihacich pilotov. Aj v tomlo pripade obsta-
ralo MNO potrebne typy lietadiel. ktore kftpilo
v Protektorate alebo priamo v Nemecku. Dna
15. jiina 1940 odcestovala do Mnichova 15-
2f> VHA. food Letecky pluk. Ddvemy rozkaz C. 34/1941.
27 VHA. food VVZ. 2/18/1941.
( 63 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
J. BohaC. prva obet
Z radov pilotov
Sienna preberacia ko-
misia VzduSnych
zbrani. ktoni viedol V.
Kafka, aby nasledujii-
ci den na letisku Er-
ding prevzala jcdno
lietadlo Ba. 122. §esf
BS.122 a sesf E.241.
S prevzatymi strojmi
piloti v nasledujticich
dvoch dhoch preleteli
po trase Erding - Weis
- Wien Aspern do
PieSfan.5*
V ditoch 23.-26. jtila 1940 dal&ia preberacia
kornisia. ktoni viedol J. Trnka. prevzala v Er-
dingu osern Ba. 122, jeden BS.122 a tri E.24I
a po tej istej trase s ninii prileicla do Piesfan
a Vajnor. Nakup pokradoval aj v roku 1941.
Dalsich piitnasf pilotov a Styria technicki dos-
tojnici pod velenim mjr. let. K. Jandeka odces-
tovali do Prahy 29. aprila 1941. V tovami CKD
Praga prevzali a do Trendianskych Biskupic pri-
leteli s deviatirni E. 114 a siestimi E.241.э
28 VHA. fond MNO-S, krab. 101. C. j. 159394/dov. Takisto: КАС-
КА. V: Zipisnik letov.
24 VHA. fond VVZ, Dovemy rozkaz 4 16/1941
Rozsiahly nakup relativne zastaranych typov
lietadiel bol opodstatneny. Hoci bolo iste. ze
v najbliZ&om Case bude nevyhnutne zaCaf s mo-
dernizaciou vyzbroje slovenskych Vzdusnych
zbrani. vycvikove titvary nevynimajiic. zakdpe-
ne typy (najma cvicne) sa vyznadovali vefkou
spofahlivostou. bezpeCnosfou prevadzky, dobry-
mi letovymi vlastnosfami. a to rozhodovalo.
Konstrukciou a vykonmi stroje v plnom rozsa-
hu zodpovedali poZiadavkam celeho cyklu pi-
lotneho vycviku od elementarneho. ccz po-
kradovaci, al po nacvik akrobacie a vysokej pi-
lotaze. NezanedbateFnym faktorom, ktory do is-
tej miery ovplyvnil nakup tychto strojov. bolo
to. ze pre spominane vlastnosti ich piloti obFu-
bovali. S najvaCSou pravdepodobnosfou preto
este 24. aprila 1942 VVZ zostavilo jedendst-
clennii skupinu pilotov. ktoni viedol slot. let.
I. Haluzicky. Na letisku Olomouc (Luftpark
Olmiitz) prevzala a do Trendianskych Biskupic
priletela s desiatimi strojmi Praga E.39G a de-
siatimi Pragami E.24I vyrobenymi pre sloven-
ske VzduSne zbrane v CKD Praha na objednav-
ku z roku 1939. Prelet sa uskutodnil v dvoch
etapach po desiatich lietadlach.'1 Prevaznii cast
-,<l VHA. fond VVZ. Dftverny rozkaz C. 17/1941.
Letisko Vajnory v apnli 1940 Sporlovt lietadlo SLeS-U Benei a Mrtz Be.50
(64)
CAS BUDOVANIA
Skolne lietadlo na clemcntamy vycvik Fraga E.39G
Leteckej Skoly Cvifnej letky
strojov (okrem B.534 a S.328) ziskala Cvidna
letka a Skola leteckeho dorastu. Sest' strojov
E.l 14 dostali motorovc letky SLeS-u."
V rokoch 1939-1942, respektive 1943 boli
v Protektorate a Nemecku zakiipenc. prevzate
a na Slovensko dopravene tieto lietadla: dvad*
satjeden S.328. desat B.534. devat Ba. 122, se-
dem Bs. 122. dvadsatpat E.241. desat E.39. de-
viif E.l 14, styri Be.555. jeden Be.56. dva Be.50.
VeFkym problemom, ktory muselo MNO
a jeho leteckd zloZky rieSit od zaciatku svojej
existencie, sa ukazala nevyhnutnosf za kaZdu
cenu udrziavat leteckd techniku v neprestajne
letuschopnom stave. Ttilo ulohu zabezpecovali
leteckd dielne a letecky sklad na letisku Nitra.
Viedol ich stot. let. J. Doczy-Dargov. Spojenim
obidvoch zloiiek vznikol Letecky park. Tu sa
spociatku pre dostatodne voFnii kapacitu opra-
vovala nielen leteckd technika. ale i automobily.
VzhTadom na to. 2e tento veFky opravarensky
komplex sa nachadzal pomerne blizko madar-
skych hranic. rozhodlo sa ho MNO zo strategic-
kych dovodov prestahovat (od 20. februara
1941) na letisko v Trcndianskych Biskupi-
ciach.’2 Skor ako sa tak stalo, boli zrusene nie-
ktore zastarane, letania neschopnd typy (napr.
A. 11), ktore sa tu skladovali pre nedostalok
nahradnych stidiastok. DalSie zastarane. vyrade-
ne resp. havarovane lietadla (A.2I1. Ap.32.
S. 16. A. 100 a pod.) vyradili postupne a2 po pre-
stahovani parku do Trendianskych Biskupic.
Svoju kratku sluzbu skonCil aj dvojmotorovy
bombardovaci Marcel Bloch MB-2(X) (liccncne
vyrobeny v tovarni Aero) odstaveny na okraji
letiska v Trendianskych Biskupiciach. Bol to
vynimocne vzaeny stroj slovenskeho letectva.
pretoze u nas sa nachadzal len jediny exemplar.
Stroje MB-200 boli p6vodne vo vyzbroji letky
83. perutc 11. leteckeho pluku 5 v Bme. I. mar-
ca 1939 Blochy z letky 83 prileteli z Bma na le-
tisko Malacky - Novy Dvor. Z neho v dftoch 4.
az 13. marca vzlietli nad cvidmi strelnicu pri ob-
ci Kuchyna a nacvicovali ostni streFbu. bombar-
dovame a nodnd navigacne lety. Ked 13. marca
1939 letka 83 odletela spiit na materskd letisko
v Bme. zanechala v Novom Dvore pre poruchu
Favdho motors jeden Bloch, vyrobnd disk) 12.
Po ciastkovej oprave s nim rtk. J. Gerthofer 22.
marca preletel do dielni v Nitre, kde motor
opravili. Stroj dostal novy niter a nove vysost-
nd znaky. Po preskiisani s nim 7. augusta 1939
preleteli na letisko Piestany a pridelili ho Cvid-
nej letke. Caste poruchy motora obmedzovali
jeho vyuzitie.
Za dvanasf mesiacov totii absolvoval iba tri-
nast letov. Jeho posledny let sa uskutocnil
v nodnych hodinach 8. augusta 1940. Stroj pilo-
toval J. Gerthofer. ktory spolu s J. Tmkom
a stvorclennou posadkou na palube simulovali
nodny nalet na Bratislava. Pri st’ahovani parku
do Trendianskych Biskupic niektory z pilotov
priletel aj s Blochom. V leteckych dielftach de-
montovali obidva motory Walter RK-14 ds. vy-
roby, pretoZe u2 davno potrebovali generalnu
opravu. Hoci pracovnfci dielni vyvinuli veFke
ilsilie, motory sa pre nedostatok nahradnych
sudiastok nepodarilo opravif. Stroj zostal dlho-
dobo odstaveny na okraji letiska a pri daEom
stahovani parku na letisko Mokrad ho v aprili
1943 vyradili.”
Vzrastajiici podet poskodeni lietadiel pri vy-
cviku di v sluzbe poFnych Ictiek. ako aj nevy-
hnutnosf pravidelnych revizii drakov a motorov
lietadiel sposobili. ze leteckd dielne parku
v priebehu roka 1940 kapacitne uz nestacili kryt
vsetky poiiadavky na opravy a revizie letoveho
31 VHA. fond Letecky pluk. Dovcmy rozkaz f. 16/1941.
32 VHA, food VVZ. 2ЛК/1941.
33 GERTHOFER. J.: Zapisnik letov Takisto TRNKA. J Zdpivnik
letov.
( 65 )
SLOVENSKfi LETECTVO 1939 1944. I ZV
parku Vzdusnych zbrani a SLeS-u. Ak sa ne-
mala ochromif dinnost letectva a zm7.it bezpeC-
nosf lietania. boli MNO a VVZ niitene obralif
sa prostrednictvom DLM a WLI na materske to-
vame v Protektorate, ktore i nadalej opravovali
lietadla B.534, Bk.534. S.328. E.39 pre nemec-
кё letectvo. Opravy a revizie lietadiel B.534
a Bk.534 sa vykonavali v opravarenskom zavo-
de firmy Avia v Kunoviciach. Typy S.328
a E.39 opravovali v zavode Flugzeugwerke Le-
tov A. G. Werk II. Oloinouc. 3. jiila 1940 Stvor-
Clenna preberacia komisia Vzdusnych zbrani
v zloZeni: J. Durana. V. Каёка. J. Trnka a O.
Dumbala prevzala na letisku v Kunoviciach pr-
vc Styri opravene stroje B.534 a priletela s nimi
do Trencina.1* Oalsich pat" opravenych B.534
prevzala 24. aprila 1941 komisia, v ktorej
okrem jej velitefa M. Lisickeho boli O. Dumba-
la, L. Hodro, A. MartiS, F. Brezina, J. ReZiiak
a technik S. Blasko.” Posledne prcberanie lieta-
diel B.534 sa uskuto£nilo na letisku Kunovice
11, jiina 1941. Pat'Clenna komisia. ktoni viedol
M. Lisicky. tu prevzala a do Trencianskych Bis-
-M KRUMBACH. J.: 25 rokov n p. LET Kunovice. c. d s. 54 Так
ivto: 40 lei vyrobni a opravafencke Ciimoeli Leteckych opraven
v Oloinouc i Olomouc 1959. s. 5 a 40.
35 KRUMBACH, i : C d . s. 54 Такою REZNAK. J : Zapisnik
letov.
Siart lietadla CviCnej letky $.328
kupic priletela so styrmi B.534 a jednou
Bk.534.*’ Presny datum prevzatia deviatich
S.328 z opravy v Olomouci sa nepodarilo zistit'.
V priebehu roka 1940 opravili dielne Leteckeho
parku pre Vzdusne zbrane 33 lietadiel. dalSich
23 strojov opravili v Protektorate."
Obdobie od leta 1939 do polovice roka 1941
bolo charakteristicke rozsiahlymi a hlbokymi
Strukturalnymi zmenami Vzdusnych zbrani.
Bolo siidasne i obdobim konsolidacie. material-
neho i personalneho budovania a upevfiovania
bojaschopnosti VzduSnych zbrani. Treba kon-
statovat. Ze aj v tomto obdobi sa naSli jednotliv-
ci a menJie skupinky prisluSnikov VZ. ktori sa
nedokazali stotoinif s novym politickym syste-
mom na Slovensku. Usilovali sa utvarat si vlast-
ne odbojove skupiny alebo zapajat sa do existu-
jiicich obCianskych. Dve sa sformovali aj na le-
tisku Piestany.
ZaCiatkom aprila 1939 boli к leteckyin litva-
rom v PieSfanoch sluzobne prideleni traja dos-
tojnici letectva. ktori sa spoznali eSte v letec-
kych litvaroch v Cechach. Boli to por. let. Jozef
Arnold, npor. let. Ludovit Kukorelli. obidvaja
z letky 64. a por. let. Jozef Koiembus z letky 12.
Ich spolofnym lisilim bolo zapojif sa do niekto-
^TamJe.
37 Co v Lctcckom parku vlactne robnne? In: VZLET C. 2-3/1943.
l*ripra\a lietadiel CviOiwj letky na Start
(66)
CAS BIDOVAN'IA
CviCfrf lietadlo Klemm KI '51J pri tele nad TrenCinom
rej z odbojovych skupin na Slovensku a pro-
strednictvom nej poskytovat informacie vojen-
skeho charakteru ceskoslovenskej spravodaj-
skej agentlire v zahranici Dalsim cieFom. ktory
si vytyfiili. bolo zorganizovaf hromadny odlel
slovenskych letcov do Juhoslavie. E. Kukorelli.
hlavny osnovateF zapojcnia do odboja. ktory
koncom marca 1939 posobil na letisku Malacky
- Novy Dvor, sa stal svedkom konfiskacie Cs.
lietadiel a dalsieho vojenskeho materialu a jeho
odvozu do Wiener Neustadtu. Kukorelli z pove-
renia MNO vypraciival zoznatn materialu na le-
tisku Novy Dvor. Mal teda dokonaly prehFad
о jeho mnozstve. Je prirodzene. 2e to vo veFkej
miere motivovalo dalsie jeho postoje a fiiny. Ro-
ku 1939 sa Cinnost skupiny Kukorelli - Kolem-
bus - Arnold obmedzila na poCiivanie zahraniC-
neho rozhlasu. Takato pasivita ich zamerom ne-
vyhovovala. V polovici roka 1939 sa usilovali
z.iskavat informacie vojenskeho charakteru. kto-
re hodlali poskytniit odboju. Us die zamerali na
zhotovovanie pianos letisk. zakreslenie paleb-
nych postaveni prostriedkov OPL a na vzdusne
snimkovanie. Tento zamer ufahCovalo Amoldo-
vo sluzobne zaradenie. kedze lietal ako letecky
pozorovateF na $.328. resp. A. 100 a Kukorelli
zasa ako pilot tychto lietadiel. Na fotografova-
nie letisk \y n/ivali cviCne a udriiavacie lety.
V priebehu leta 1939 sa skupine podarilo ziskaf
Sic lutZdy let dopadol dobrc. Havarovanv stroj J Bnmennsu
j J Meika pn abet Ivanovee
( 67 >
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV
okrem planov letisk aj mobilizacne. vycvikove
a sluiobne predpisy slovenskej armady.” V tom
case ich uz vsak sledovali spravodajske organy
MNO, ktorc dostali opakovane upozornenia
о verejnych protiStatnych vyrokoch clenov sku-
piny. Zaujem spravodajskych organov a USB sa
zvyiil po hrubom poruseni slufobnych predpi-
sov. ktoreho sa dopustil L. Kukorelli 8. novem-
bra 1939. ked pri veCemom vycviku lietania
ako pozorovatef lietadla A. 100.2 letky 64
v Piesfanoch donutil pi lota Cat. Viliama Kovara
pristAvat bez svetiel. Stroj havaroval. poskodil
sa a pilot sa zranil. Po tomto cine velitef piuku
pplk. let. K. SojCck Kukorellimu zakazal lietat
(uz predtym mu pre podozrenie z pozitia alko-
holu v slu2be zakazal lietat ako pilotovi)."'
ZaCiatkom roka 1940 sa skupine prostrednic-
tvom profesora piesfanskcho gymnazia K. Ehr-
manna podarilo nadviazat kontakt s obCianskou
ARNOLD. J.; Prepis magnet, zaznamu spomtenok s. 2. VHU
OVDS 71/1.
VHA. fond MNO-S-VVZ, krab 20. Hlavenie spravodajskdho
dfatojnika VVZ. VV l-VDO l/194IAaj
odbojovou skupinou DEMEC. ktora udrZiavala
radiovd spojenie s cs. spravodajskou agenturou
v Belehrade. Cez spravodajske kanaly DEMEC
sa podarilo niektore materialy od trojice Kuko-
relli - Arnold - Kolembus dopravit' do Belehra-
du. Paralelnc s tym pokracovali pripravy na hro-
madny diet do Juhoslavie. Preverovali vyhliad-
nutych pilotov a sondovali ich nazory. VaCSina
tych. s ktorymi poCitali. alebo neprejavila do-
statok rozhodnosti, alebo odlet odmietla. Nie je
presne zname. kofko pilotov sa im na jednotli-
vych letiskach podarilo ziskaf. V pa mat i zainte-
resovanych sa najCastej&ie objavujti mena J. Go-
ralika a A. Matuseka.
Dalsie zavazne poruJenie sluZobnych predpi-
sov, ktoreho sa dopustil L. Kukorelli 12. sep-
tembra 1940. opiit vzbudilo po/ornost spravo-
dajskych organov MNO a USB. V tento deft pi-
lotoval v podnapilom stave lietadlo CviCnej let-
ky S.328.336. hoci mal zakazane lietat. Za letu
strhol pri Hlohovci elektricke vedenie vysokeho
napiitia. pricom poskodil spodnti Cast' kridla
a podvozok a ani to nezistil! Nasledkom toho
pri pristavani celkom zniCil podvozok a havaro-
l.ctisko Trcnfianskc BiskupKe v novernbn 1941. Inktruktori lietania CviCnej letky
Zlava rulnik let. J. Jakab, Catnik J. Ondnv a rotnik let. J. Luptak
( 68 )
CAS BUDOVANIA
Pohtad do kabiny stihacieho lietadla Avia В .534
Mechamct pnpraMijuci pilota na start
val. Je naozaj pozoruhodnd. ic aj tiito havariu
preiil bez va?.nejSieho zranenia."' Velitef Cvid-
nej letky J. Hergott nepodal na pi lota ozname-
nie. v ktorom by bol uviedol. ze islo о ncpozor-
nd pilotai pri nepovolenom lete! A velitef plu-
ku K. Sojcek nepodal trestnd oznamenie na vo-
jenskii prokuraturu a zaprotokolovand havariu
odloiil ,.ad acta" . Napriek tejto vefkorysosti
spravodajske organy nezostali nedinne. V aprili
1941 pokrodili pripravy na diet do zavercdnej
fazy. Cakalo sa len na heslo. no nahla zmena
podasia sprevadzana hmlou a prehankami daZda
so snehom akciu zmarili. Let na strojoch S.328
a B.534 totii bczpodmienedne vyZadoval po-
rovnavaciu orientaciu so zemou. do zle podasie
vyldcilo. Skor ako sa zlepsilo. zvySky juhoslo-
vanskej armady 19. aprila 1941 kapitulovali.
dim sa skoncili plany na hromadny diet sloven-
skych letcov do Juhoslavie. Po tomto nedspe-
chu sa trojica Kukorelli - Arnold - Koiembus
zadala zaoberat planmi na diet do ZSSR. Asi
*’Tamfc.
v aprili 1941 sa sief kontaktov prostrednictvom
DEMEC rozsirila о odbojovd skupinu na Slo-
vensku FLORA, ktoni viedla svagrina generala
R. Viesta - pani Kvetoslava Viestova. Prostred-
nictvom skupiny DEMEC sa im podarilo nad-
viazat spojenie aj s vyslanectvom ZSSR v Bra-
tislave. Vyslancovi Grigorijovi PuSkinovi odo-
vzdali dast zhromazdenych konspirativnych
materialov. Boli v§ak nemilo prekvapeni, keif
PuSkin materialom nielen^e neddveroval. ale
ich priamo bagatelizoval. Ked oznamili svoj
umysel dezertovat do ZSSR. upozomil ich. ze
v pripade pristatia na dzemi ZSSR mohi byf ob-
vineni zo Spionife so vsetkymi z toho vyply-
vajdcimi dosledkami.41
V jdni 1941 sa organom Ustredne statnej
bezpecnosti (USB) podarilo rozbit skupinu DE-
MEC a zatknut prevaznd dast veducich osobno-
sti. S tymto zat'ahom nespome sdvisi aj zaiste-
*1 ARNOLD. J Prepis magneloL zaznamu spomienok. s. 5. 6 a 7.
VHU OVDS 71/1. TakiMo KOLEMBUS. J Prepi» tnagnetof
/aznamu spomiennk. s. 2 a 3. VHU OVDS. prir. 0. 81/71.
( 69 )
SLOV ENSKfi LETECTVO 19.19-1944. I ZV.
f-rekvcntanii Stihacieho kurzu (10. 8. 1941-20 6. 1942). V hoi num rade initnikton Leteckej Jkoly ztava: J. Jakah. L. Jasik.
J Hergott. J Tmka. J Chupek. G. Lednar. J. l.uplak. E. Trchala a J. Ondnv so svqjimi Ziakmi. ktori tvorili jadro pilotov nasadenych
pri Zaivtovaccj divlzit na prelome rokov I‘М2-1941 na vychodnom froote. Stredny rad zlava: E. Schvarvz. P. KalrnanOok.
R. Milovinka. K. Bachraty. A Muthanvky. J. Fib. J Kaiivky. S Ocvirk. R Bohk. Spodny rad ztava: J. Tcluch. A. GeriC.
F. Bosrn.m-.ky. E. Trebaticky. R Palaticky. J. Koval. M. Janol. I Dohrovodsky a K. Geletko
nie Kukorelliho. Kolembusa a Amolda 20. au-
gusta 1941. V siidnom procese pred hlavnym
vojenskym siidom v Bratislave v novembri
1941 boli obialovani z pripravy ilegalneho lite-
ku do Juhosldvie. Pri tejto prileZitosti vojensky
prokurator mjr. JUDr. T. Hajdu nariadil opiitov-
ne prefcetrit obidve Kukorelliho havarie a zistit'
skutodnii vySku Skody. Vojensky slid v Bratisla-
ve 11. novembra 1941 odsiidil nadporucikov
let. Kolembusa a Kukorelliho na devat mesia-
cov (a2kdho zalara. stratu hodnosli a vyliidil ich
z armady. Na zaklade vseobecnej amnestie pre-
zidenta J. Tisa. ktoni udelil 14. marca 1942. bo-
li obaja viizni prepusteni. (L. Kukorelli i J. Ko-
lembus v§ak nadalej pokracovali v odbojovej
dinnosti.) Po neiispeinom pokuse trojice Kuko-
relli - Koiembus - Arnold о hroinadny diet do
Juhoslavie usiloval о to iste aj pilot letky 11 Jii-
lius Goralik. ktory organizoval dezerciu dvanas-
tich B.534 letky zo Spisskej Novej Vsi do
ZSSR. Goralikov limysel bol prezradeny. Zatkli
ho 2. oktobra 1941 a vojensky slid v Bratislave
ho 27. februara 1942 odsiidil na dva roky t'az-
keho Zalara. odftal mu hodnost’ a vyliicil ho z ra-
dov lietajiiceho personalu VzduSnych zbrani.
S prihliadnutim na predoSld beziihonnost mu
Cast trestu podmieneOne odpustili. Bol prepus-
teny na slobodu a 28. novembra 1942 premiest-
ncny к pesiemu pluku 3 v hodnosti strelnika
v zalohe.
Ani dalsia 9-dlenna odbojovii skupina pri-
sluSnikov letectva v PieStanoch zoskupena oko-
lo Cat. Ladislava Hanzela nemala dlhii fcivot-
nosf. Boli napojeni na ilegalnu Komunistickii
( 70)
CAS Bl OOVANIA
H Sklaf (4 12 1919-3 10
19441 Zahy nul padom
do mora pri pohreH Norska
stranu Slovenska a za-
mcriavali sa na pripra-
vu sabotaznych akcii.
ziskavanie zbrani a ro-
zsirovanie letakov.
Zrada vo vlastnych ra-
doch sposobila odha-
lenie a zatknutie vset-
kych Clenov a rozbitie
111. ilegalneho vyboru
KSS. V priebehu siid-
neho pojednavania.
ktore sa zacalo 24. au-
gusta 1942. hlavny
vojcnsky prokurator
JUDr. Hajdu dostaval veto listen. v ktory ch sa
mu vyhrazali zabitim. ak bude vyneseny Co len
jeden rozsudok smrti.43
Na zaklade obvinenia z viacerych tafkych
zloCinov. medzi ktorymi nechybali uklady proti
republike, podvratna Cinnost. zaskodnictvo. vo-
jenska zrada a dalsie. Hlavny vojensky slid
v Bratislava 14. oktobra 1942 odsiidil na trest
smrti Cat. L. Hanzela. Strelnikov M. MazaCka
a J. VbzAfa; slob. J. Smanek dostal 25 rokov t’a?.-
keho zostreneho Zalara. Cat. M. Danae 3 roky.
Cat. J. Hladky X rokov. strelnici T. Ulrich a 1.
Sufliarsky 6 mesiacov a strel. A. MajeroviC 7
mesiacov zostreneho zalara/ Po udeleni milos-
ti od prezidenta republiky vsak nebol vykonany
ani jeden rozsudok smrti.
Viac stastia pri organizovani tiletu mali me-
chanik Bedrich Sklaf a pilot des. Ladislav Pro-
chazka (obaja ceskeho povodu). ktori sliizili pri
Motorovej letke SLeS na letisku Vajnory. Dna
12. jiina 1940 odstartovali z Vajnor na sporto-
vom lietadle Be.555.3 Superbibi a po pokojnom
lete nad Madarskom pristall v Novom Sade
v severnej Juhoslavii. Lietadlo zanechali na le-
tisku a potom pokracovali cez Turecko do Pa-
lestiny. kde vstiipili do Cs. vojenskej jednotky
na Strednom vychode. Po lietadlo vycestovali
do Noveho Sadu pilot rtk. let. E. Cech a npor.
let. E Wagner, ktori s nim 23. augusta 1940 pri-
4- STANEK. J : Pamati, II. dicl. kapitola 3 a 14. s. 38 a 277 Artrhiv
t:V SPB. prir. C. 172ft Takisto: VA Tmava. < lor.dik I kmeftovy
list a iivotopis.
4-'VHA. lond Letecky pluk. Dovetny rozkaz C 67/1941
leteli po trase Novi Sad - Belehrad - Sarajevo
spat do Vajnor." V protiklade s toulo katizou
postupovala komisia MNO pri vysetrovani
okolnosti pristatia pilota letky 13 slob. Petra
Horvatha na madarskom tizemi. Pristatie nekva-
lifikovala ako dezerciu vzhfadom na okolnosti.
za ktory ch sa to stalo: Dna 4. jiina 1940 P. Hor-
vath pri cviCnom orientaCnom lete s B.534.221
na trase Piestany - Vnitky - Zvolen - Piestany
strati! \ priestore Zvolena orientaciu. pokraCo-
val v lete juznym smerom a pre nedostatok pa-
liva niidzovo pri st a I v blizkosti mesta Retseg na
tizemi Madarska. Madarske organy pilota inter-
novali a vypoCuvali. Ked zistili. 2e islo о stratu
orientacie. poskytli mu pohonne latky a povoli-
li odlet na slovenske tizemie.* 4 44 45' О rok neskdr bol
vsak Horvath za pokus о odlet do ZSSR odsii-
deny na trest smrti.
Prejavy nespokojnosti v leteetve v obdobi od
vzniku Slovenskeho statu az do polos ice roku
1941 vSak nemali vyraznejSi negativity vplyv na
celkovti moralku prisluSnikov slovenskych
Vzdusnych zbrani a neoslabili ich bojaschopnosf.
44VHA. lond MNO-S. krab 98/1940. 4. j. 158825/ddv Takisto
VHA. fond MNO-S. krab. 113.4. j 162391/dcn Takisto CM H.
E : Zapismk letov Sklaf s Prixhazkoni prekteh slovensko
niaJarsku hnmicu medzi Bcmolakovom a Senconi Po pnvtati
v Novom Sade ich juhoslovanskc organy zadrzali a inlcmovali
10. oktobra sa im podarilo utiect a prihlaoli sa na is konzulale
v Isiambule Postali ich na is. konzulal v Haile 15 aprila 1941
boli zaradem do skupiny is letcov v Palestine 28 aprila 1941
odiitli lodon zo Suezu do Anglicka Sklar po absolvovani pilol-
neho vycviku sluhl v 311 Cs bombardosacej peruti Zahynul
3. 10. 194.3 ako Clcn (sisadky В 241) Liberator JI I Cs.
perute v mon 7 mil od norskeho pobrefta. Pozn \A Trnava -
Sklaf Bedrich kmcflotsliM
45VHA. fond VV I. krab 44ПЧ4О. C j. 2166/1940
( 71 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. l.ZV.
Avia Ba.33 vyr. ё. 11
Aplikacia noveho vysostneho znaku slovenskych vojenskych lietadiel. zavedeneho od
jtina 1939. na takmer 330 lietadlach nachadzajticich sa na tizemi Slovenska po vzniku
Slovenskeho Statu 14. marca 1939, si vyJadovala dlhsi das a prebiehala postupne. No-
ve vysostnc znaky sa maFovali priamo na povodne kruhovd trojsegmenty ds. vysostneho
znaku. Povodna kamuflaf ds. vojenskcho letectva - home plochy farby kaki, spodne
striebomdho bronzu. zostali zachovane. Typickym prikladoin je zobrazena Ba.33. kto-
ra sltiZila v priebehu leta 1939 v Cvidnej letke Leteckeho pluku 3 generala letca M. R
Stefanika na letisku Piestany.
Avia B.34 vyr. c. 10
Pretoie tempo zavadzania noveho vysostneho znaku. ako aj odstranovanie oznaceni
prisluSnosti к titvarom byvaleho ds. letectva postupovalo pomaly. lietali niektorc vojen-
skd lietadla s oznacenim prislusnosti к titvarom byvaleho ds. letectva. ako to nasveddu-
je tato B.34. ktora si eSte v auguste 1939 zachovala povodne oznadenie Cvidnej letky -
bielu imalrikulaciu 2.M a modry vrtuFovy kuzeF. tak ako lietala na letisku Piestany.
Aero Ab. 101 vyr. d. 15
Aj lietadla sltiziace v bojovych titvaroch si zachovali pdvodnti kamuflai ds. vojenskdho
letectva. ktora pri farbe kaki zostala nezmenena do zaniku slovenskeho letectva
v SNP, kym tarbu striebomdho bronzu od roku 1941 nahradila bledofarba. Oznadenie
prisluSnosti stroja к letke bolo zavedene ai neskor. Ab. 101.15 patril letke 64 na letisku
Piestany a bol jednym zo Jtyroch lietadiel tejto letky. s ktorymi 7. jtina 1939 skupina
osinich letcov uletela do Polska. (Posadka: pilot des. Jozef Hrala. pozorovateF mecha-
nik Cat. Ludovit Ivanid.) Kedze nove vysostnc znaky sa aplikovali postupne a? od kon-
ca jtina. lietal tento stroj este s byvalymi vysostnymi znakmi deskoslovenskeho letec-
tva.
H
Letov §328 vyr. d. 356
V povodnej ds. kamuflaJ.i. ale uJ. s novymi vysostnymi znakmi. sltiiil tento Letov de-
tasmanu Cvidnej letky na letisku Vajnory. Dhoni I. septembra 1939 bol z letky vycle-
neny a pilotovany rtk. Eugenom Cechom lietal v pofnom t’aJ.eni proti PoFsku ako kuridr
medzi Vajnorami a SpiSskou Novou Vsou.
(72)
OBRAZOVA PRILOHA
(73)
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944. I zv
Avia Bs.122 vyr. ё. 28
Preto?.e oznacovanie lietadiel novym vysoetnym znakom pokraCovalo pomaly. nebolo
nezvykIC, ie eJte uprostred Icta 1939 niektorC lietadla CviCnej letky v PieStanoch boli
oznaCene povodnym vysostnym znakom byvaleho Cs. letectva. ako to ukazuje zobraze-
na akrobaticka Avia. 5. jiila 1939 na leteckom dni vo Zvolene stroj havaroval pri naroC-
nej akrobacii v trojclennom roji. Pilot des. Martin Danihel vyviazol s taZkym zranenim.
jeho Avia skonCila v srote.
Motor Walter Castor II bol vybaveny centrdlnym zberaCom vyfukovych plynov, ktory
vyustoval pod trupom.
Avia Ba. 122 vyr. ё. 37
S platnostbu od 10. septembra 1939 bol vysostny znak slovenskeho letectva doplneny
bielym 15 cm iirokym lemovanim. Aj napriek tejto zmene oznaCenia povodnd Cs. ka-
mutla?. vSetkych vojenskych lietadiel zostala nezmenena. Zobrazeny stroj lietal v let-
nych mesiacoch 1940 v CviCnej letke na letisku PieSt'any.
6
Praga E.39 vyr. ё. 56
V maji 1939 MNO poverilo letecky oddiel Hlinkovej gardy (HLG). aby prevzal za-
kladny letecky vycvik na tizemi Slovenska. Lietadla. ktorC na to HLG pridelili, nemali
osobitne oznaCcnie prisluSnosti к tejto organizacii a okrem noveho - doplneneho vy-
sostnCho znaku mali povodnti Cs. kamuflaJ strieborneho bronzu ako tento E.39. ktory
v oktobri 1939 sltiZil leteckemu oddielu HG na letisku SpiSska Nova Ves.
Praga E.241 vyr. ё. 43
Jedno z lietadiel Leteckej skoly CviCnej letky v Pieiitanoch. pouZivane v auguste 1940
na elementamy vycvik v ramci predvojenskej vychovy, si zachovalo okrem standardnej
kamufla2e aj povodnti imatrikulaciu c 83 z obdobia. keif lietalo vo Vojenskom leteckom
uCiliSti v ProstCjove.
8
( 74 )
OBRAZOVA PRlLOHA
(75)
SLOVENSKE LETF.CTVO 1939-1944. I ZV
Avia B.534 vyr. d. 254
V priebehu polheho fazenia proti Pofsku v septembri 1939 si nemecka protilietadlova
obrana nezriedka zamiefiala vysostny znak na slovenskych lietadlach s pofskym (sa-
chovnica). Aby sa dosiahlo jeho zvyraznenie. vysiel s plalnosfou od 10. septembra pri-
kaz namalovat' okolo znaku 15 cm siroky biely kruh. Ani to viak nepostadovalo. a pre-
to po dohode s nemeckou leteckou misiou od 15. septembra oznadenie slovenskych lie-
tadiel doplnil na trupe a kridlach Cierny kri? Luftwaffe s bielou obrubou. Tato kombi-
nacia slovenskeho a neineckeho oznacenia sa udrhtla az do roku 1941. Za povSimnutie
stoji biele dislo 54 na trupe za kabinou. znaciace poslcdne dvojdfslie vyrobneho (kuso-
veho) cisla tejto Avie. palriacej letke 49. Stroj s kombinaciou slovenskdho a nemeckeho
oznadenia lietal az do 20. jtina 1940. ked- pilotovany dal. Michalom Karasom havaroval
na letisku Spisska Nova Ves.
Jedna B.534 letky 49, dislokovanej na letisku Spi&ska Nova Ves. si zachovala na zvis-
lej chvostovej ploche povodnu kresbu Mickey Mouse.
Letov S.328 vyr. d. 224
S kombinaciou slovenskeho a nemeckdho vysostneho znaku uskutodftoval nad polskym
tizemim fotograficky prieskum aj tento S.328 letky 12. dislokovanej na letisku Spisska
Nova Ves.
9
10
Letov S.128 vyr. c. 2
Dvojitd vysostne znaky boli aplikovane aj na lietadlach sltihacich v niektorych nebo-
jovych titvaroch. Zobrazeny S.128 slti2il v zimnych mesiacoch 1939-1940 vycviku pri
Skole na dostojnikov letectva v zalohe na letisku Nitra.
11
Aero A.100 vyr. d. 9
Hoci predpis urcoval sirku bieleho pasu lemujiiceho vysostny znak na 15 cm. nie vidy
sa dodrziaval a na niektorych strojoch obruba dokonca presiahla okraje zvislej chvos-
tovej plochy. Nazomym prikladom je А.КХ1.9 Cvidnej letky v PieSfanoch. ktory v sep-
tembri 1939 vydlenili na vycvikove lidely Skoly na dostojnikov letectva v zalohe.
12
I 76)
OBRAZOVA PRfLOHA
( 77 )
SLOVENSKELETECTVO 1939-1944, I . ZV.
Letov §.16 vyr. ё. 35
Imatrikulacia A-12 zaraduje tento stroj do zostavy letky 1. v skutodnosti vsak sluzil
v zimnych mesiacoch 1939-1940 v letke v Spisskej Novej Vsi. ked sa este nepouZiva-
lo oznadenie letiek na пире. Je preto pravdepodobne, ze imatrikulaciu na trope dostal
al. po jeho vyradeni roku 1941 v Leteckom parku v Trendianskych Biskupiciach.
13
Aero Apb.32 v^r. c. 96
Jediny stroj tohto typu pri slovenskom vojenskom letectve bol v stave letky 12 (neskdr
letky 1) na letisku Spisska Nova Ves ai do 3. septembra 1940. ked s nim v Kamenici
nad Cirochou havarovala posadka: pilot des. Matej Vlasak - pozorovatef npor. let. F.
Belo-Kovjid.
14
Aero A.11 vyr. ё. 91
Stroj sliiiil v povodnej ds. kamuflazi s novymi vysostnymi oznadeniami detasmanu
Cvidnej letky na letisku Vajnory al do januara 1940.
15
Avia B.534 vyr. ё. 414
Podntic 15. oktobrom 1940 bolo zavedene oznadenie slovenskych vojenskych lietadiel
novymi vysostnymi znakmi. odvodenymi na zaklade odponidania nemeckej leteckej
misie pri MNO od nemeckych vysostnych znakov, tzv. balkenkreuz. Nove oznadenie
bolo oftcialne uverejnene az 3. februara 1941. Ked?.e dodatkove oznadenie slovenskych
lietadiel nemeckymi krihni, zavedene v pofskom ta?.eni od 15. septembra 1939 nebolo
zrusene, mali niektore slovenske vojenskd lietadla eSte v jamych mesiacoch 1941 dvo-
jite slovensko-nemecke oznadenie.
16
(78)
OBRAZOVA PRfLOHA
(79)
SLOVENSKO LETECTVO 1939 1944. I. ZV.
Avia B.534 - III. seria, vyr. ё. 158
Paralelne so zavedenim novych vysostnych znakov na vsetkych lietadlach slovenskych
Vzdusnych zbrani sa zmenila aj kamuflaZna schema pretnalovanim spodnych ploch
bledomodrou t'arbou. Zaciatkom roku 1941 sa pre nedostatoCmi dielensku kapacitu Le-
teckeho parku (LP) mnoho lietadiel B.534 presunulo do leteckych dielni v Kunovi-
ciach. Jednym z nich bol aj B.534.158. ktory po havarii v Piesfanoch 22. januara 1940
nebol schopny lietat a zostal v LP. Zaciatkom roka 1941 bol prevezeny do Kunovic. kde
opravene Casti lietadla natreli farbou striebomeho bronzu a na prelet na Slovensko stroj
dostal civilnti imatrikulaciu OK-VOA. ktorou bol v byvalom Cs. letectvo oznaCcny Le-
tov S.I39. Stroj bol na smerovom kormidle oznaCeny novym atypickym vysostnym
znakom a 25. aprila 1941 preletel spat na Slovensko do TrenCianskych Biskupic. Za po-
zomosf stoji kriedou napisane vyrobne Cislo stroja na zvislej chvostovej ploche.
17
Pohl'ad na rozmiestnenie oznaCenia v kombinacii civilne a vojenske na homom kridle.
Tato kombinacia sa opakovala aj na spodnom kridle.
Avia B.534 - III. seria, vyr. C. 158
Ten isty stroj po prelietnuti na Slovensko к Leteckemu parku do TrenCianskych Bisku-
pic. kde bol natrety Standardnou kamutlahni VZ doplnenou 50 cm Sirokym jasnolltym
pasom na trupc. Stroj prideleny letke 13 operoval v jej zostave v auguste 1941 z letis-
ka Jannolince na Ukrajine. Kvapkovite kabiny na lietadlach B.534 II. a III. serie nebo-
li montovane podia poZiadaviek Luftwaffe alebo VZ. ako sa to doposiaf rnylne uva-
dzalo. Tato tiprava je podia originalnej tovarenskej dokumentacie finny AVIA, vypra-
covanej eSte roku 1936. podia ktorej sa mali takto upravovaf vSetky B.534 IL a HL se-
rie. Touto tipravou sa neniusela menit zadna Cast trupu lietadla a stroje dostali kryty
pilotny priestor.
18
Avia B.534 - IV. seria, vyr. C. 405
Iny stroj v kamufla2i, v akej bol prcvzaty 24. aprila 1941 po oprave v Kunoviciach a na-
sledujtici deft prelietnuty do TrenCianskych Biskupic. Civilna imatrikulacia OK-VOE.
sliiziaea len na prelet. patrila povodne Letovu S.528, pridelenemu roku 1937 Bezpec-
nostnej letke ministerstva vnutra. kde dostal imatrikulaciu OK-PAK. Za povsimnutie
stoji z.adna Cast pilotncj kabiny. pri oprave pouhni z typu Bk.534. VSetky B.534 opra-
vovane v leteckych dielftach v Kunoviciach tarn po oprave oznaCili na zvislej chvosto-
vej ploche atypickym menSim kriiom vysostneho znaku. umiestnenym len na smero-
vom kormidle. Lenh: predpis urCoval na type B.534 umiestnenie vysostneho znaku na
celej zvislej chvostovej ploche. Toto atypicke oznaCenic zostalo aj po zaradeni takto
oznaCenych strojov к bojovym letkam.
19
(80)
OBRAZOVA PRtLOHA
+ ok;-voa +
( 81 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV
Avia Bk.534 vyr. f. 523
Siifasne so zavcdenim noveho vysostncho oznafenia lietadiel Vzdusnych zbrani bolo
nariadene oznaf it jednotlive letky kombinaciou pismena a f isla v bielej farbe na oboch
stranach trupu. prifom pismeno oznafovalo letku a dislo poradia lietadla v nej.
Po vypuknuti vojny medzi Nemeckom a ZSSR vySiel 19. jiila 1941 rozkaz natriet na
vJetkych bojovych lietadlach spodne plochy dolnych kridiel do jednej tretiny svetlozl-
tou farbou a na trupe medzi kridlami a chvostovymi plochami 50 cm siroky svetlozlty
pas okolo celeho trupu. Zobrazena Bk.534 patrila letke 11 dislokovanej na letisku
Piesfany. ktora sa na poFnom t'aZeni proti ZSSR nezufastnila. Nezvykly je biely nater
diskov kolies podvozka oznafujiici stroj veliteFa letky.
20
Avia B.534 vyr. f. 259
Na Fahsie rozlisovanie vlastnych lietadiel od sovietskych (najma pre protilietadlovu
obranu) vySiel 6. septembra 1941 rozkaz pre letku 12. ktora od septembra ako jediny
stihaci iitvar VZ operovala na vychodnom fronle, natrief dodatocne aj prednii cast tru-
pu do dlZky 50 cm svetloiltou farbou. Stroj s imatrikulaciou L-2 palril do stavu letky
12 a koncom jiila ho fasto pou^.ival vcliteF II. stihacej perute stot. let. Vladimir Kafka
pri operacnych letoch z letisk Vinnica a Tulczyn.
21
Avia Bk.534 vyr. f. 519
Imatrikulacia M-8 zaraduje tento stroj do stavu letky 13 a kedze ta bola stiahnuta z fron-
toveho nasadenia uz 15. augusta. nezastihol ju rozkaz о namaFovani zlteho pasu na
prednii fast trupu a jej stroje lietali bez tohto oznafenia. Stroj Bk.534.519 operoval
v priebehu jiila ai augusta 1941 z letisk Sambor a Tulczyn. Zaujimave je uchytenie an-
teny, ktora je vedena zo zvislej chvostovej plochy к pravej vzpere kridla a pri kabine je
pripojena kablom к antennemu stlpiku.
22
(82)
OBRAZOVA PR1LOHA
( 83 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV
Avia B.534 vyr. d. 119
..Povstalecka" S-12, ktorej fotografie a kresby boli vela raz uverejnene v roznych letec-
kych publikaciach, bola vzdy zobrazovana so znakmi Kombinovanej letky na Troch Du-
boch. NajnovSie vyskumy archivnych dokumentov a dobovych fotografii nasveddujii. ze
tato Avia v SNP nikdy nelietala. Stroj bol zaciatkom roka 1940 v stave letky 11 na le-
tisku Piestany, odkial 20. aprila preletel do opravy v Kunoviciach. 3. jiila 1940 ho opra-
veny vratili na Slovensko a pridelili Cvidnej letke v PieStanoch. s ktorou po jej redislo-
kacii presiel do Trendianskych Biskupic. Tu v aprili 1941 dostal na trup imatrikulaciu
S-12 a о tri mcsiace neskor aj bledoilte doplnky. S prcsunom Leteckej skoly z Tren-
dianskych Biskupic na letisko Tri Duby preiiel tam aj S-12 a sluiil tu do 30. augusta
1943. ked havaroval. Dokumentama fotografia zobrazujOca stroj v rozobratom stave
v hangari letiska Tri Duby naznacuje. le nebol opraveny.
Avia Ba. 122 vyr. d. 26
Jedna zo serie akrobatickych Avii zakiipenych a prevzatych 23. jiila 1940 na letisku Er-
ding pre vycvik vysokej pilotdie v Leteckej skole. Okrem Styroch strojov vietky ostat-
nd boli v Standardnej kamuflaii VZ a od 19. jiila 1941 oznadene aj jasnozltymi dopln-
kami. Zobrazeny Ba. 122 lietal s Cvicnou letkou Leteckej Skoly v Trendianskych Bis-
kupiciach a na Troch Duboch ai do SNP. 10. septembra bol znideny na pomocnej plo-
che УеГка Lilka pri nalete nemeckeho letectva na Tri Duby.
Avia B.34 vyr. c. 5
Veteranom letovcho parku VzduSnych zbrani bola zobrazena B.34. pochadzajiica e§te
z roku 1935. Stroj v Standardnej kamutlazi so iltymi doplnkami sliizil spolahlivo Cvid-
nej letke Leteckej skoly v Trendianskych Biskupiciach a na Troch Duboch ai do 8. au-
gusta 1944 - po tomto datume niet u2 о йот zaznamov.
Aero A.100 vyr. d. 32
Po vypuknuti vojny medzi Nemcckom a ZSSR nariadenie z 19. jiila 1941 prikazovalo
natriet vSetky vojenske nebojove lietadla podia nemeckeho vzoru. t. j. kryt motora. ce-
ld chvostove plochy, kridelka a spodne plochy dolnych kridel do jednej tretiny jasnoi.l-
tou farbou. к domu sa obvykle pridaval aj 50 cm Siroky pas na trupe. Taketo sfarbenie
a2 na male vynimky dostali vSetky lietadla Leteckej Skoly. Vynimkou nebola ani zob-
razena ,,stovka“, ktora v jiili 1942 sltizila v Cvidnej letke v Trendianskych Biskupiciach
na vlek terdov. Postupne sa od pestrdho sfarbenia upiistalo. ale napriek tomu eSte v jii-
li 1943 lietal takto pestro sfarbeny kuriemy S.328.13. imatrikulovany S-69 к letke 13
na letisko Anapa.
23
24
25
26
( 84 )
OBRAZOVA PR1LOHA
( 85 )
SLOVENSKf. LETECTVO 1939-1944. I ZV
Avia Bs.122 vyr. i. 11
Okrem akrobatickych Ba. 122 bolo v priebehu roka 1940 zaktipenych a prevzatych
v Nemecku aj sedem lietadiel Bs. 122. urCenych na vycvik vysokej pilotaZe. Zobrazena
B5.122.11 bola prevzala na letisku Erding 18. jiina 1940. Preletela do Piest'an a bola pri-
delena CviCnej letke. Stroj v povodnej kamuflazi farby kaki na homych plochach bol
na spodnych plochach natrety bledomodrou farbou a podobne ako ostatne nebojovC
stroje dostal о rok neskor ?.lte doplnky. Obvykly jasnoilty pas na prednej Casti trupu ne-
bol namalovany. Zobrazena BS.122 sliiiila na vycvik pre pokroCilych v CviCnej letke
v TrenCianskych Biskupiciach ai do 27. novembra 1941, ked pri jej zalietavani havaro-
val a zahynul uCitel lietania rtk. rtm. let. Gabriel Ledniir.
(Motor Walter Castor II)
27
Avia Ba.122 vyr. c. 7
Jedna z trojice akrobatickych Ba. 122, ktore nadchynali navstevnikov leteckych dni
v rokoch 1941-1943. Stroj vo farbe striebomeho bronzu s modrymi doplnkami patril
veliteFovi Leteckej skoly a veliteFovi akrobatickeho roja stotnikovi letectva (neskor ma-
jorovi) Jtiliusovi Tmkovi. Ostatne dva stroje roja mali takii istii farebmi kombinaciu. ale
imatrikulaciu S-2 a S-3.
28
PohFad na home kridlo S-l s vejarovou kombinaciou striebomeho bronzu a modrej far-
by.
Avia Ba.122 vyr. c. 37
Solovii akrobaciu na leteckych dnoch a mnohych inych slavnostiach predvadzal na svo-
jej Ba. 122.37 v kombinacii beiovej a Cervenej farby stolnik letectva (neskor major)
Vladimir Каска. Stroj bol v stave veliteFstva Leteckeho pluku 3 v PieSfanoch, a preto
nemal imatrikulaciu.
29
PohFad na home kridlo Kackovej Ba.122 s vejarovou kombinaciou bcZovej a cervenej
farby.
( 86)
OBRAZOVA PRlLOHA
(87 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV.
Praga E.241 vyr. c. 68
Stroj v kamutlaznej scheme striebomeho bronzu na vsetkych plochach pou2ivancj na
prevaznej casti cvicnych lietadiel a sjasnozltymi doplnkami: lielal vybaveny lyj.ami vo
februari 1942 pri Cvidnej letke na letisku Trendianske Biskupice.
30
Praga E.241 vyr. c. nezname
Absencia blcdozhcho pasu na trupe tohlo E.241 svedci о tom. ze predpisy о sl'arbeni
lietadiel sa striktne nedodrziavali. Zobrazena Praga. v altemativnej kamullazi kombi-
nacie kaki a bledomodra s bledoiltymi doplnkami z roku 1941. ale be/ pasu na trupe.
lietala v letnych mesiacoch 1942 pri Cvidnej letke v Trendianskych Biskupiciach.
31
Praga E39G vy r. c. nezname
VSetky lietadla E.39 slovenskeho letectva mali jednotny nater striebomeho bronzu na
vSetkych plochach. ale s jasnoiltymi doplnkami na vojenskych strojoch. Typickym pri-
kladom je zobrazena Praga. sltiziaca v rokoch 1941-1943 najskor pri Cvidnej letke
v Trendianskych Biskupiciach a od polovice augusta 1943 v Skole leteckcho dorastu na
letisku Tri Duby na zakladny vycvik.
32
Praga E.39G vyr. c. 63
Od maja 1940 bol postupne zavadzany novy vysostny znak aj pre vsetky nevojenske lie-
tadla: v 70 cm Sirokom modrom pase biely kruh s priemerom 60 cm. v bom 50 cm vy-
soky a 40 cm siroky dvojramenny kriz dervenej farby. Na rozdiel od oznacenia vojen-
skych lietadiel lento znak bol umiestneny len na zvislej chvostovej ploche. Rozmery
znaku sa vSak ncdodtiiavali na vsetkych lietadlach. Znadka Jtatnej prisluSnosti byva-
lych ds. lietadiel OK zostala zachovana. ako aj viidsina imatrikulacii na jednotlivych
strojoch. Stroj s imatrikulaciou OK-SLK patriaci Slovenskemu leteckemu sboru (SLeS)
sliizil v rokoch 1940-1943 na letiskach PieSt'any, Vajnory a Trendianske Biskupice na
elementarny vycvik pilotov v ramci predvojenskej vychovy. na udrziavacie lety a na
vlek vetroftov pn Motorovej vlekovej Skole vo Vajnoroch.
33
( 88 »
OBRAZOVA I’RfLOHA
( X9 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I.ZV.
Messerschmitt Bf 109D-2 W. Nr. 728
Po skonceni preskoFovacicho vycviku v Grove fast' strojov. na ktorych vycvik prebie-
hal. bola zakiipena a piloti s nimi prileteli na Slovensko. Jednym z nich bola aj Dora 2.
ktora preletela z Grove do Piesfan 3. jiila 1942. Stroj bol v Standardnej kamufla2i Luft-
waffe s jasnoiltym pasom na trupe a vrtuFovym kuZelom tej istej farby. Vyfukove po-
trubie naznafuje, 2e namiesto povodneho motora Jumo 210 rnal novy motor DB 601 A.
Dora 2 sltifila ai do leta 1944 veliteFslvu leteckeho pluku v Piesfanoch na udrziavacie
lety a na vycvik v Cvifnej letke.
Messerschmitt Bf 109E-4/N Trop VV. Nr. 4870
Jeden stroj z dodavky 30 Bf 109E kiipenych v Nemecku pre VZ v rokoch 1942-1943.
prelietnuty 29. novembra 1942 z letiska Torgau do Piesfan. Na trupe zreteFne vidief po-
vodnii imatrikulaciu D-1WEZ. pouzitii na prelet. prestriekanii v dielftach Leteckeho
parku tmavozelenou (schwarzgriin 70) farbou. Vystrelny otvor kanona bol zakryty a vr-
tuFovy kuzeF do jednej tretiny natrety bielou farbou (tzv. Kullerschnauze). PovSimnu-
tiahodny je fakt, 2e povodny tropicky filter turbokoinpresoru bol odstraneny a pone-
chany len jeho nadstavec. Stroj bol prideleny Leteckemu pluku 3 v PieSfanoch, potom
v septembri 1943 letke 13 na letisku Vajnory a este v jiini 1944 ho pouZival detasman
Cvidnej letky v PieSfanoch v preskoFovacom kurze III. garnitiiry na lietadla Bf 109.
Pohl'ad na vrtuFovy kuZeF typu ..Kullerschnauze" spredu.
Messerschmitt Bf 109E-3 VV. Nr. 2945
V skupine deviatich Bf I09E letky 13. ktore 27. oktobra 1942 odleteli na vychodny
front, bol aj jeden stroj E-3 Trop. Pred odletom vsetky stroje v Leteckorn parku preSli
viacerymi dpravami v oznafeni. Predovsetkym povodnd veFke bide identifikacne fislo
na trupe. umiestnenc pred vysostnym znakom. nahradilo menJie. presunute za vysostny
znak. takze zasahovalo do 50 cm sirokcho jasnoZhcho pasa, ktory bol namaFovany do-
datofne. Emblem znazorftujiici biely dvojramenny kriz s modrym trojvrsim a slnkom
v pozadi. umiestneny po oboch stranach prednej fasti motoroveho krytu. oznafoval
prisluSnosf к frontovej skupine letky 13. Za pozomosf stoji biely napis oznafujiici
zaznam о revizii zobrazeneho lietadla s datumom Marz 1942 na motorovom kryte za
vrtuFovym kuZeFom. Biela 2 operovala do konca roka 1942 z letiska Majkop. v jiili 1943
priletela spat' na Slovensko a sliiXila v letke 13. V juni a jiili 1944 sa vyuHvala na vy-
cvik pilotov III. garnitiiry pre lietadla Bf 109. Pre nedostatok nahradnych siifiastok bo-
la odstavena na piestanskom letisku.
Messerschmitt Bf 109E-4/N Trop VV. Nr. nezname
Pravdepodobne sa uz. nikdy nedozvieine. f i iSlo о omyl alebo limysel. faktom vSak zo-
stava. ie Biela 4 lietala v letke 13 na letisku Majkop so ..zabudnutou" svastikou na zvis-
lej chvostovej ploche. Tropicky filter tohto stroja zostal iba v polovifnej dlzke bez uza-
tvdracej klapky. Dovod lipravy nie je doteraz objasneny.
Messerschmitt Bf 109E-7 VV. Nr. 6476
Jeden z dvoch strojov verzie E-7 nasadenych na vychodnom fronte s letkou 13 bola Bie-
la 6; svojou kamuflazou a oznafenim typicky priklad vzhFadu tychto strojov pofas ich
kratkeho operafneho nasadenia na vychodnom fronte. Stroj v marci 1943 preletel na
Slovensko a pre nedostatok nahradnych siifiastok doslitf.il neschopny lietaf v Piesfa-
noch.
34
35
36
37
38
(90)
OBRAZOVA PR1LOHA
( 91 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
Benes-Mraz Be-50 vyr. c. 26
Sportovc lietadlo patrilo povodne PovaZskemu aeroklubu v PieSfanoch, po marci 1939
preslo do vlastnictva HLG a neskdr SLeS-u. Po vypuknuti vojny MNO pre citel'ny ne-
dostatok kuriemych lietadiel zabezpecujiicich spojenie Slovenska sjednotkami na fron-
le muselo poitf if aj civilne lietadla. Jednym z nich bol Be-50.26. Koncom jiila 1941
stroj prevzalo vojenskc letectvo, ktore dalo prednii fast motoroveho krytu namaFovaf
jasnozltou farbou a so zachovanou imatrikulaciou ho pouzivala Kurierna letka. Zabez-
pecovalo spojenie medzi zazemim a VVZ a dopravovalo aj postu.
Bcnes-Mraz Be-150 vyr. ё. 3
Povodne sfarbenie tohto lietadla v ds. letectve bolo velmi pestre: boky trupu a zvisla
chvostova plocha v befcovej farbe, ostatne plochy jasnodervene s vefkym bielym dislom
31. s ktorym roku 1938 absolvovalo preteky Okolo Malej dohody. Este pred rokom
1939 sa dostalo do majetku Slovenskeho aeroklubu MRS vo Vajnoroch. potom к HLG
a SLeS-u, kde lietalo do konca jiila 1941, ked ho prevzalo vojcnske letectvo. Tu dosta-
lo nater striebomeho bronzu na vSetky plochy. povodna imatrikulacia bola zachovana
a pridelili ho Kuriemej letke, kde lietalo z letiska Komamo.
Benes-Mraz Be-555 Superbibi vyr. c. 259
Stroj v kombinovanej kamullazi bezovej a dervenej farby sliizil SLeS-u na letisku Vaj-
nory az do jula 1941, ked ho tak ako me civilne lietadla prevzalo vojenske letectvo. Tu
bol na vSetkych plochach nastrickany striebornym bronzom, povodna imatrikulacia zo-
stala vSak zachovana. Po natreti 50 cm sirokeho jasnoHtdho pasu na trupe ho zadiatkom
jula pridelili Kuriemej letke, kde lietal do konca jiila medzi Slovenskom a miestami dis-
lokacie veliteFstva VZ. Kedze operoval z. travnatych. casto midzovych frontovych letisk.
demontovali mu kryty podvozkov.
Stinson SR-10C Reliant Bu. No. 5904
Americky stroj vyrobeny roku 1939 dopravila v prvych drtoch septembra v rozobratom
stave spolodnosf Dutch Aircraft Company do pristavneho depa spolodnosti Handelska-
de v Amsterdame pre pana Klaasa de Geus van den Heuvela. Hoci lietadlo nebolo eSte
oticialne registrovane. dostalo na trup imatrikulaciu PH-ATZ. Pri okupiicii Holandska
v maji 1940 ho nemecka branna moc konfiskovala. Napriek tomu sa nemenovanemu
holandskemu veFkoobchodnikovi s drevom podarilo vybavif osobny siihlas risskeho
marsala Hermanna Gbringa a vymenif lietadlo za stavebnd drevo zo Slovenska. Trans-
akcia sa uskutodnila zadiatkom roka 1941 prostrednictvom ccskeho Statneho import-
neho liradu (?) pre slovenske MNO. Lietadlo bolo nalo2ene na vlak a dopravenc na le-
tisko Vajnory v sprievode hlavneho mechanika holandskcj narodnej leteckej skoly To-
ma van Laara, Sefpilota skoly Andre Postmaa a pana van Heuvela, ktori stroj vo Vaj-
noroch zloiili a po kratkom 30-miniitovom zalietavacom lete odovzdali osobnernu
pilotovi prezidenta Dr. Jozefa Visa, pre ktoreho bol urdeny. Lietadlo dostalo novii imat-
rikulaciu OK-ATZ. premalovanim prvych dvoch pismen. Prczident ho prakticky nikdy
nepouiival. Uz zaciatkom jiila bol na trup natnafovany jasnoZIty pas. iltti farbu dostali
i konce kridel a bol prideleny Kuriemej letke na spojenie Slovenska s frontom. U2 13.
jiila 1941 ho stiahli zo sluiby a disponoval nim gen. F. CatloS. ktory ho pouzival na spo-
jenie s frontom. Cinnostou na frontovych letiskach sa stroj rychlo opotreboval. preto ho
v polovici roka 1943 presunuli do dielni v Nitre na opravu. Ta sa vsak neuskutodnila
a Reliant na jar 1945 znidili ustupujiicc nemecke jednotky.
39
I
40
I
41
I
42
( 92 )
OBRAZOVA PRll.OHA
(93)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, I ZV
Klemm KI 25L W. Nr. 984
Jediny stroj tohto typu na Slovensko dodala v aprili 1940 NSFK (National Sozialisti-
sche Flieger Korps) ako pomoc pre vycvikovu letku SLeS-u vo Vajnoroch. Povodna
imatrikulacia D-EVXE bola zmenena tak. ie pismeno D bolo premalovane na OK.
z pomlcky sa stalo pismeno E a ostatna Cast’ imatrikulacie zostala zachovana. Sliiz.il na
pilotny prakticky vycvik v ramci predvojenskej vychovy a na vlek vctroftov Motorovej
vlekovej Skole SLeS-u.
43
Klemm KI 35D W. Nr. 2045
Jeden zo serie strojov tohto typu dodanych v povodnej striebomej kamuflaZi z Nemec-
ka pre cvicne a spojovacie uCely VZ. NiektorC stroje boli okrem 50 cm jasno?.ltych pa-
sov na trupe a motorovom kryte podia nemeckeho vzoru pokusne oznaCene aj ciemy-
mi pismenami na trupe a spodnej strane kridel. Toto pre Vzdufind zbrane neobvyklC
oznaCenie sa vyskytlo iba na niektorych strojoch. /.name je len oznaCenie VO-AE. VO-
AF. VO-АН a VO-AI. Rychle opotrebovanie a nedostatok nahradnych suciastok spo-
sobili, ie v lete 1944 bolo schopnych lietat iba 7 strojov. Takmer polovica dodanych
Klemmov sluzila v CviCnej letke Leteckej Skoly v TrenCianskych Biskupiciach a na
Troch Duboch. ostatne v roznych litvaroch VZ. ako napr. vo zvednej letke I, pozorova-
cej letke 2. LDS vo Vajnoroch. pri velitelstve leteckeho pluku v PieSt'anoch a pod.
44
Klemm KI 35D W. Nr. nezname
Dva z Klemmov 35D dodanych roku 1941 mali home i spodne plochy v tmavomodrej
farbe s bielou imatrikulaciou na trupe a spodnej strane kridel. Po prevzati na letisku Vaj-
nory dostal jeden stroj novii imatrikulaciu OK-YWX. odvodenu a prisposobend z po-
vodnej nemeckej imatrikulacie D-EYWZ. S namalovanym Zltym pasom na trupe a slo-
vcnskym vysostnym znakom na zvislej chvostovej ploche sliiiil vycvikovej letke
SLeS-u v TrenCianskych Biskupiciach a vo Vajnoroch na prakticky pilotny vycvik
v ramci predvojenskej vychovy.
45
Siebel Si 202 Hummel W. Nr. 29
V maji 1940 dostal SLeS v ramci vypomoci od NSFK do daru tri stroje tohto typu.
S povodnou imatrikulaciou D-EABV, od ktorej bola odvodena nova imatrikulacia OK-
ABV. jeden z nich pouzivala vycvikova letka SLeS-u na letiskach Vajnory, PieStany
a TrenCianske Biskupice na elementamy pilotny vycvik v ramci predvojenskej vycho-
vy. Zobrazeny stroj sldiil v auguste 1944 pri velitelstve pluku v Piestanoch 28. augus-
ta s nim mjr. let. V. Каска letel na Velitelstvo Vzdusnych zbrani do TrenCina, kde stroj
zostal a jeho dalsi osud je neznamy.
46
(94 )
(95 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944.1 ZV
Tatra Ta-131 vyr. c. 2
Skolne lietadlo pre zakladny pilotny vycvik. nemeckej kon&trukcie Rucker Bu 131A-2
.Jungmann’*. vyrabala ixJ roku 1936 v licencii llrrna Tatra, pod oznadenim Tatra Ta-
131. Lietadlo bolo vybavend motorom domaeej vyroby typu Tatra T-100. Desat kusov
vyrobenych roku 1936 prevzalo MNO. ktore ich pridelilo jednotlivym aeroklubom. Je-
den stroj dostal roku 1938 Slovensky aeroklub M. R. Steianika vo Vajnoroch. Po mar-
ci 1939 ho prevzal do stavu HLG a neskor SLeS. kde lietal az do havarie roku 1940. Po
oprave v dielnach Leteckeho parku v Trendianskych Biskupiciach sltiJ.il nadalcj
v SLeS-с aJ do aprila 1943. ked znova preletel do Trendianskych Biskupic na motoro-
vti reviziu. Ta sa vsak pre nedostatok nahradnych siiciastok uz neuskutodnila a stroj bol
v tom istom roku zruseny. V sluJbach SLeS-u sa pouJ.ival na eviend a akrobaticke dde-
ly v ramci vycviku v predvojenskej vychove.
47
Letov §.239 vyr. c. 3
Sportove lietadlo zdokonalenej konstrukeie. a to osadenim novcho motora Walter ..Mi-
nor 4" a zvadSenim zvislej chvostovej plochy. Lietadlo patrilo povodne Slovenskemu
aeroklubu M. R. Stefanika vo Vajnoroch. po marci 1939 ho prevzal HLG a potom SLeS.
kde lietal v povodnej kamuflaJi striebomdho bronzu na vsclkych pltK'hach a s povod-
nou imatrikulaciou. Stroj sa pouJival na vycvik sportovych pilotov v ramci predvojen-
skej vychovy. Obdas na Aom lietali aj vojenski piloti pri udrJovacich letoch a?, do Ida
1941. ked ho pre poruchu motora odstavili na letisku Piestany. Pre nedostatok nahrad-
nych stidiaslok ho neopravili a v lete 1942 bol zruseny.
48
Benes-Mraz Be-555 Superbibi vyr. d. 3
Sportove lietadlo velmi elegantnych tvarov vyrobila ds. tovareti BeneS-Mraz v Chocni.
Prevzate v Chocni v auguste 1939 preletelo na Slovensko spolu s troma dalsimi. Od ap-
rila 1940 stroj patril SLeS-u. ale predtym ho pouJ.ival HLG. V sluJbe SLeS-u sa vy-
uJival na vycvik Sportovych pilotov v ramci predvojenskej vychovy aJ do jtina 1940.
ked s nim des. Prochazka a civilny zamestnanec B. Sklaf - obaja ceskeho povodu - od-
Icteli do Juhoslavie.
Lietal v povodnej kamuflaJi beJovej farby s dervenymi doplnkami. AJ do pridelenia
SLeS-u bol na zvislej chvostovej ploche aplikovany neStandardny tzv. propagaeny slo-
vensky znak. pod ktory tn je povodny napis ..Ing. P. Benes a Ing. J. Mraz Choccft**.
49
Mraz „Zobor 1“ vyr. c. 6
Jeden zo serie 10 strojov tohto typu. vyrobenych od r. 1941 v pobocke chocenskej to-
vame v Nitre pre VZ a SLeS. Lietal vo farbe striebomeho bronzu na vsetkych plochach
s neStandardnym vysostnym znakom na zvislej chvostovej ploche. V ramci predvojen-
skej vychovy ho pouJivali na vycvik sportovi piloti a obdas i vojenski piloti na udrzo-
vacie lety.
50
( 96 )
OBRAZOVA PR П он а
LEC
е-к—oLu
OK-SOF
( 97 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV.
Airspeed AS-6E „Envoy" 111. vyr. c. 58
Dopravne lietadlo anglickej vyroby, ktore pdvodne pouzival (od roku 1936) oceliarsky
koncem vo Vltkoviciach v iinatrikulacii OK-VIT. 8. augusta 1939 bolo vyftate z imat-
rikulacie a predane na Slovensko, kde dostalo novii imatrikulaciu ОК-1ЮА. Sfarbenie
stroja - vsetky plochy striebomy bronz - zostalo zachovand. ako aj modry sip na trupe.
Zakupeny stroj sa dostal na Slovensko az roku 1940 (MNO ho vsak blokovalo pre po-
treby Vzdusnych zbrani). Dostal jasnozlty pas na trup a sltiZil polrebam armady a? do
havarie 3. maja 1943.
Focke Wulf Fw 58KL-1 Weihe W. Nr. 3100
Dopravne lietadlo nemeckej vyroby pre sesf cestujiicich a dvojdlenmi posadku. zakti-
penc pre Slovcnsku leteckii spolocnost na vybudovanie civilnej dopravy. Stroj priletel
z Bcrlina do Trendianskych Biskupic koncom oktobra 1942. Tu bola povodna imatri-
kulacia DOTRL nahradena novou slovenskou OK-TRE, na trup a motory boli na-
mafovane bledomodre sipy s tmavomodrym lemovanim a nazov lietadla ..Presov". Lie-
tadlo bolo dodatodne oznadene aj jasnoZltym pasom na trupe. Stroj v priebehu roka
1943 lietal na linke Preiov - Bratislava - Vieden a na vntitrostatnej linke Bratislava -
Zvolen - Presov. Roku 1944 az do SNP sltiiil pri Leteckej dopravnej skupine na letis-
ku Vajnory. 30. augusta 1944 s nim rtm. let. Jozef Jakab preletel na Tri Duby. kde ho
о deft neskdr pri nalete znicili nemeckc lietadla.
(Motor: Hirth HM 508-D)
Focke Wulf Fw 58C-2 Weihe W. Nr. 58459
Dopravne a cvidne lietadlo nemeckej vyroby, jedno z dodavky tychto strojov pre letku
41 v Poprade. Stroj lietal v (mavozelenej farbe (dunkelgriin 71) na hornych a bodnych
plochach a nebeskej modrej (hcllblau 65) na spodnych plochach so Zltym pasom na tru-
pe a spodnej strane kridel. Koncom augusta 1944 bol dislokovany na letisko Tri Duby.
kde ho pri nalete 10. septembra poskodila drepina. V priebehu oktobra bol opraveny
a 25. oktobra s nim J. Jakab a traja dal§i letci odleteli do ZSSR.
(Motor: Argus AS 10-C)
Caudron C-445 Goeland vyr. c. 822
Dopravne lietadlo francuzskej konstrukeie zaktipene v rokoch 1942-1943 v Nemecku
z trofejnych lietadiel ziskanych po okupacii Franctizska. Stroj s imatrikulaciou Letec-
kej skoly. s jasnoiltym pasom a v kamuflaZi hornych ploch v zelenej farbe kaki, spod-
nych ploch bledomodrej. sliiiil v Cvidnej letke v Trendianskych Biskupiciach na vycvik
pilotov viacmotorovych lietadiel a radiooperatorov. ale aj na dopravne udely. Po pre-
miestneni LS na Tri Duby. preSiel tarn aj tento Goeland a zostal v hangari (neschopny
lietat) az do vypuknutia SNP.
51
52
53
54
( 98 )
OHRAZOVA I’RILOHA
< 99 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, 1. ZV.
Aero MB-200 vyr. ё. 12
Bombardovacie lietadlo franctizskej konStrukcie, vyrabane v licencii v Cs. tovarni Aero
v rokoch 1936-1939. Zobrazene lietadlo bolo jedine tohto typu vo vyzbroji VZ. Stroj
v povodnej kamuflazi farby kaki dostal kombinaciu slovenskeho a netneckeho vysos-
tncho oznaCenia a bol prideleny Cvicnej letke v Pie&tanoch. kde absolvoval niekofko
cviCnych letov, najma v letnych mesiacoch 1940. Nedostatok nahradnych siiCiastok na
motory Cs. vyroby Walter Rk-14 limitoval jeho Cinnosf, a preto bol na letisku v Tren-
Cianskych Biskupiciach odstaveny a v aprili 1943 zruseny.
Tupolev SB-2/B-71 vyr. c. 19
Eahke bombardovacie lietadlo sovietskej konstrukcie, jedno z dodavky 61 strojov pre
ceskoslovenske letectvo v rokoch 1937-1938. Na stroj dodany v povodnej modrosivej
kamuflazi vselkych ploch firma Avia podia Cs. predpisov aplikovala kamuflahiu sche-
mu typu ,,B“ v odtienoch farieb: H = zemitohneda C. 1634, Sz = Spinavozelena C. 1383,
Zs = zelenosivd С. 1573 na homych a boCnych plochach. Povodna sovietska inodrosiva
farba spodnych ploch zostala zachovana. V sluzbach VZ si zachoval v celom rozsahu
kamuflaz pouz.ilii v Cs. letectve. rovnako imatrikulaciu V3. ktora naznaCuje, ?.e stroj po-
vodne patril 74 letke, II. peruti Leteckeho pluku 6. Neobjasnenou zostava skutoCnosf.
?.e v obdobi mobilizacie na jeseft 1938 letka 74 podia dostupnych pramefiov nebola na
Slovensku dislokovana. Z letiek cs. letectva, ktore mali vo vyzbroji stroje B-71. boli
v tom Case na letiskach Nitra a Hlohovec dislokovane letky 75 (identifikaCny kod H),
76 (kod J) a 77 (kod M). patriace do zostavy 111. perute leteckeho pluku 5 z Brna. Zob-
razeny stroj pre poSkodenie podvozka a chladiCa zostal na Slovensku, bol opraveny a az
do havarie v auguste 1941 lietal ako kurier na front. Po oprave lietal ifalej ako kurier az
do 18. aprila 1943. ked pilotovany Ctk. z pov. Antonom Vankom uletel s piatimi letca-
mi na palube z TrenCianskych Biskupic do Turecka.
Archangelskij SB-3 vyr. c. nezname
l.ahke bombardovacie lietadlo sovietskej konStrukcie. ukoristene v juli 1941 na Ukraji-
ne. Po oprave malo byf zaradene do letoveho parku VZ. Stroj zostal v povodnej kamu-
flaii sovietskeho letectva. ktoni tvorila hnedozelena farba na homych a bocnych plo-
chach a bledomodra na spodnych plochach. Jasnoilty pas na trupe prekryval povodnti
Cervenu hviezdu. Na zvislej chvostovej ploche zretelne vidief „zaplaty" po crepinach.
Stroj sa na Slovensko nikdy nedostal, zostal opusteny na Ivovskom letisku po havarii
koncom augusta 1941.
Savoia Marchetti SM-84 vyr. c. 22624
Bombardovacie lietadlo talianskej vyroby z dodavky styroch strojov tejto verzie pre let-
ku 41. Stroj bol v povodnej kamuflazi - homC a boCne plochy v zelenej farbe. spodne
plochy bledosivc. №. do SNP sltiiil na dopravnd tiCely a v ojedinelych pripadoch na
jednotlive cviCne lety v ramci nacviku noCneho lietania v Leteckej Skole na letisku Tri
Duby. 10. septembra 1944 bol zniCeny pri nalete netneckeho letectva.
56
57
58
( 100»
OBRAZOVA PR1LOHA
( 101 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. |. ZV
Letov §328 vyr. c. 13
Viicsina povstaleckych §328, skor ako sa po vypuknuti SNP zaclenila do Kombinova-
nej letky, sliiiila vo viacerych leteckych jednotkach. Vynimkou nebol ani zobrazeny
stroj. ktory patril v rokoch 1939-1940 letke 12 a po reorganizacii letke 2 na letisku Spi§-
ska Nova Ves. Po havarii a oprave v aprili 1940 bol redislokovany pre letku 13 v Piesta-
noch na udrzovacie lety. Po cely rok 1942 bol vyCleneny pre vycvik v Skole na dostoj-
nikov letectva v zalohe v Trencianskych Biskupiciach. Ked sa 16. augusta 1943 Letec-
ka Skola prestahovala z Trencianskych Biskupic na Tri Duby, preSiel tam aj S.328.13
a lietal v Skole leteckeho dorastu az do SNP. V zostave Kombinovanej letky operoval
s roznymi posadkami najma v smere Novaky - Prievidza - Nitra. 10. septembra 1944 pri
nalete na Tri Duby bol zniCeny Crepinami bomb. Po presune Leteckej Skoly na Tri Du-
by boli na vsetkych S.328 odstranene jasnoZIte natery chvostovych ploch a ilty nater zo-
stal iba na prstencovom kryte motora a jednej tretine spodnej fasti dolneho kridla. Ako
vaC&ina povstaleckych S.328 aj tento mal pdvodne vysostne znaky VZ.
59
Letov §328 vyr. c. 296
Nastupna sluiba tohto S.328 vo VZ sa zaCala roku 1939 v letke 64 v Piestanoch a roku
1940 pokracovala v letke 6 na tom istom letisku. Po etablovani Leteckej Skoly v Tren-
cianskych Biskupiciach bol zaradeny do jej stavu a v ramci redislokacie LS na Tri Du-
by preiiei tam i tento stroj. Tu ho zastihlo SNP a zaradcnic do Kombinovanej letky. Ui
v prvych dnoch Povstania, podobne ako na d'alsich dvoch strojoch. bol vysostny znak
VZ na zvislej chvostovej ploche nahradeny znakom Kombinovanej letky. Povodna
imatrikulacia a zlty pas na trupe zostali zachovanf. Kedze dennik Kombinovanej letky
sa nezachoval, dalSi osud tohto Letova nie je znamy.
60
Ixitov §328 vyr. c. 223
Prve zaznamy о tomto stroji pochadzajii z roku 1940. ked sliiiil v letke 3 v Nitre, s kto-
rou sa v obdobi jiin-august 1941 ztifastnil na polhom t'azeni proti ZSSR. operujiic z le-
tisk Vinnica, Lvov a Komamo. Koncom roka bol vyCleneny zo stavu letky a prideleny
L§ v Trencianskych Biskupiciach, kde sa cely rok 1942 vyuzival na vycvik v Skole na
dostojnikov letectva v zalohe. Po prestahovani LS na Tri Duby preSiel tam i S-328.223
a v sluibach Kombinovanej letky sa ziiCastnil mnohych operaCnych letov az do 10. sep-
tembra. Taiko poSkodeny crepinami skonCil na Srotovisku letiska.
61
Letov §328 vyr. c. 266
Stroj bol povodne roku 1940 v stave letky 1 na letisku Tri Duby. kde mal imatrikulaciu
A-l? (druha Cast' dvojcisiia nie je znama). V jej stave operoval od 22. jiina do 26. ok-
tobra 1942 z letisk Zitomir. OvruC a Kozinky v ramci nasadenia v prospech Zaistbva-
cej divizie slovenskej armady. Po prezbrojeni letky na lietadla Fw I89A-2 v oktobri
1943 bola Cast jej S.328 predisponovana pre letku 2 v Spisskej Novej Vsi, medzi nimi
i tento Letov. V letke 2 mu zmenili imatrikulaciu na B-10 a 24. jiila 1944 bol spolu
s ostatnymi lietadlami letky presunuty na letisko Kia. 31. augusta ked cela Skupina
Vzdusnych zbrani preletela do ZSSR. odletel i tento stroj pilotovany Clk. Stefanom
Smrekom do Lvova. 11. septembra prilelel spat’ na Slovensko a ked?.e sa uvazovalo о je-
ho pouZiti ako kuriera medzi Troma Dubmi a Lvovom. bol oznaceny Cervenymi hviez-
dami. To v§ak uz nestihol a B-10 absolvoval v zostave Kombinovanej letky poCetnC
operaCne lety ai do 25. oktobra - pri evakuacii Troch Dubov s nim potom ctk. Jan Bie-
lopotocky po druhy raz preletel na sovietsku stranu.
62
( 102 )
( CO I )
V НО'IJ Nd VAOZVMHO
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I . ZV.
V POLI
V priebehu maja 1941 sav hlaseniach pri-
chadzajticich na 2. oddelcnic (spravodajske)
Hlavneho vojenskeho velitelstva MNO foraz
Castejsie zaCali objavovaf spravy potvrdzujtice
pripravy Nemecka na litok proti Sovietskemu
zvazu. Prevazovali informacie о rozsiahlych po-
hyboch Gtvarov nemeckej brannej moci, ktore
sa po skonceni vojnovdho tazenia na Balkane
prestivali cez vychodne Slovensko do vychodis-
kovych priestorov na novej sovietskej hranici
po porazke Pofska. Hoci slovenske MNO v sii-
vislosti s presunmi nevydalo nijakc rozkazy, vo-
jakom bolo jasne, le sa pripravuje litok proti
ZSSR. Tieto predpoklady sa splnili v skorych
rannych hodinach 22. jiina 1941. Pozemne sily
nemeckej armady po vefini uspesnom masiv-
Letisko Spitski Novi Ves v pini 1941. Cakanie fo hude.
Zfava stoja Vincur. Lang, ncznamy. DikoL Nahalka. Danihcl. Jantovtt (?) Коска a Brczina
( 104 )
V POLI
nom ilderc Luftwaffe na zakladne sovietskeho
letectva prekroCili hranice v dl/ke takiner 3500
km od Hinska az po Cierne more a rychle preni-
kali do hibky sovietskeho tizemia. Hoci sa len-
to radikalny vyvoj vSeobecne oCakaval. sloven-
sku verejnost prekvapil. NajvySSj nemecki Cini-
telia nastupne plany titoku prisne utajovali. So
svojimi zamermi. pochopitefne. vladu Sloven-
skej republiky neoboznamili.
Slovenska armada vtedy u2 presla daBou re-
organizaciou. a to od I. oktdbra 1940. Znizil sa
poCet velitefstiev diviznych ohlasti (VDO)
z troch na dve so sidlami v TrenCine a Presove.
Z personalu zruseneho VDO 3 vzniklo Velitef-
stvo pozemneho vojska (VPV»so sidlom v Ban-
skej Bystrici. Za velitefa bol ustanoveny gen.
Anion Cunderlik. velitefom VIM) 1 v TrenCine
sa sial plk. del. Jozef Turanec a velitefom VDO
2 v Presove plk. gst Rudolf Pilfousek. Siicas-
tou reorganizAcie bola aj zmena nazvov hod-
nosti a ich poradia. zavedena od 15. oktdbra
1940. Kedze MNO predpokladalo skory vojno-
vy konflikt. niektore nevyhnutne opatrenia
uskutoCnilo v predstihu. Ich ciefoin bolo zabez-
pecif ochranu vychodnej Casti Statu. Islo predo-
vsetkym о predpokladane priestory rozmiestne-
nia vlastnych pozemnych si] proti leteckym lito-
kom. Z tohto dovodu sa stihacia letka 13 so svo-
' CATLOS. t . Zapixky 1 «Mobil oktOber l93X-jtin 1941. AM
SNP. F XIII. pnr C. I2b(67 (Mom 15 okidbn 1940 holo zave-
dene nove Jefimtivne hodnoxlnc oznaCenie v slovenskej armii-
de, plalne aj pre iknendtC VzdusiK zbrane HodmiMt boli n>z-
delenC do troth xlaxoxskych zhorox
1. mutslvo bez hodnosti slrelmk (strel ). hodnostnicc slobod-
nik (slob.), ilexialnik (dev I. Calar (Cai.);
2 iXKldovtnjnici Catnik (Clk). rolnik (rtk ). rotnik rotinajster
(rtk rtm.). zavtaxmk (tvk.), zaMaMiik-rotmajMer (zvk rtm ),
ddslojnieky zaslupea rolmajvter (d zast ttrn.l.
3. dostojnici a general) ddsiqjnicky zistupca aspirant id zast
asp ). pomCIk (рот ). njdporuCik (npor). stolnik i slot.). major
(mjr.). podplukosnik (pplk ). phikovnik iptk.i. general II
tried) (gen II tr ). general I tried) (gen. I. tr.l.
Hodnosf calar bola oficUlne zn.iC.na. >cj nositelia mail len Jo
sltiht'. ale vyskytinala sa i nadalej v zbore hodnostnikos ako Ca-
lar dalei'luziaei (Cat. dst ) akbo Catar v zalohc (Cat v zal). Po-
sodna skralka hodnostneho oznaCenia Catnika (Ctk. 1 sa v piiebehu
roka I94J posiupne stracala a nahradzovala ju skralka Cal Такие?
stavovska skuptna rotmajstnn mala existovat len do dosliUenia
jej prislusnikos a mal ju nahradif nosy stavossky ztwr poddoMoj-
nikos z povolania Pre kratkosi exisieneie slovenskej armady пЯ-
najstn nestaCih doslujn. a uk paralclnc vedta seba existovah roi-
majstri i poddostojnia z povolania (Catnici. nxnici a zastavmei)
VLACH. H Symbolika a hodnosine oznaCenie v slovenskej ar-
made 1939 1944. rukopis 19X5. v dokumemacii aut
jimi dvanastimi B.534 premiestnila (uz 19. jiina
о 14.00 h) z letiska Piestany na letisko Spisska
Nova Ves. kde bola letka 12. Na ochranu jui-
nych hranic Statu v tom istom case prileteli
/ Piestan na letisko Vajnory lietadla B.534 letky
11. ()peracny priestor tejto letky bol vymedze-
ny ciarou Hodonin - Piestany - Gyor. priCom
prelet statnej hranice bol zakazany?
Na druhy defi po pristati letky 13 v Spisskej
Novej Vsi sa pokiisil jeden z pilotov slob. Peter
Horvath na B.534 о prelet na sovietsku stranu.
Pohnutky jeho Cinu boli v podstate prozaicke.
Peter Horvath, vlastnym inenom Peter Bogajev.
sa narodil v Tare pri Tobolsku v ZSSR. Bol
adoptivnym synom slovenskeho legionara Mi-
chala Horvatha. ktory zil do roku 1924 v Rusku.
Peter bol liplnou sirotou. preto si z delstva pa-
miital vefmi malo. Zostal mu vsak hlboky cit
к ruskej krajine. Ttizba dozvedief sa viac о ro-
disku. odhalif pravdu о svojom povode. ho na-
pokon priviedli к tomu. i.c 20. jiina 1941 v sko-
rych rannych hodinach odletel zo Spisskej No-
vej Vsi smerom na vychod. Po (ridsiatich minii-
tach letu tlak oleja jeho Avie zaCal prudko
klesat. Prehriaty motor sa zadrel a lietadlo ha-
varovalo pri obci Vefky Brezov na tizemi Pod-
karpatskej Rusi. Pilot vsak pri naraze lietadla do
lesneho porastu utrpel iba fahke zranenie. Co-
skoro po precitnuti ho zadrzala madarska vojen-
ska hliadka. ktoni ho dopravila do Uzhorodu.'
Je pravdepodobne. 2e P. Horvath by bol pre-
zil vojnu tak ako J. Rajtak. t. j. v niektorej
/ madarskych vaznic. Osud vsak rozhodol inak.
Dna 29. jiina 1941 dopoludnia pri obci Vojcice
v okrese Trebisov po strate orientacie midzovo
pristiilo madarske prieskumne lietadlo WM-21
Solyom s dvojCIennou posadkou. i. prieskumnej
skupiny 3.KF z letiska Kecskemet. О niekofko
hodin neskor pre stratu orientacie midzovo pri-
stalo pri Poprade dalsie madarske lietadlo s troj-
clennou posadkou (pravdepodobne islo о jeden
z osmich strojov Caproni Ca-135 bombardova-
cej letky 3./5.B dislokovanej na letisku Debre-
cin). Madarske vefvyslanectvo v Bratislave po-
- VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. tetcvivo, 5 a 6.
' Tamie. Takislo: VALO. V. Pokus о iliek In Skvvcnskv nanxl
25/1993
( Ю5 )
SLOVENSKE LETECTVO 1934 1944. I /V
Ziadalo prislusne vojenske miesta. aby osaden-
stvo letisk poskytlo posadkam lietadiel pohoste-
nie. zabezpef ilo technicku pomoc a po natanko-
vani lietadla i s posadkami prepustilo. MNO
Ziadosti vyhovelo. Kedze madarske lietadla ne-
boli poskodene. po doplneni pohonnych lalok
a povoleni startu odleteli domov.4 Slovenska
vlada vyuzila prilezitost a poziadala madarskii
stranu. aby reciprofne vydala Petra Horvaiha
a vratila jeho lietadlo. Madarska vlada sa citila
zaviazana. preto Ziadosti vyhovela a po troch
tyzdnoch okFukou cez Vieden Horvatha vydala.
V siidnom procese, ktory nasledoval. Hlavny
vojensky slid v Bratislave 10. septembra 1941
odsiidil Horvatha za zlocin zbehnutia a vyzve-
dafstva na trest smrti povrazom. degradaciu.
vyliifenie z vojska a strata obcianskych prav.
Na zaklade udelenia milosti od prezidenta J. Ti-
sa mu 4. oktobra 1941 rozsudok zmenili na FaZ-
ky doZivotny zalar.'
Ministerstvo narodnej obrany veFmi pohoto-
vo reagovalo na situaciu. ktora vznikla po titoku
Nemecka proti ZSSR. Po vyhlaseni branncj po-
hotovosti statu slovenskym Snemom. nariadilo
22. jiina osobitnym rozkazom okamZite utvorit
z pofetneho stavu armadnych jednotiek a fasti
2. divizie dislokovanej na vychode statu Rychlu
skupinu slovenskej armady v sile 1910 muZov.
Ta mala v do najkratSom Case vyrazit za nemcc-
kou armadou v smere Presov - Huinenne - Me-
dzilaborce - Sanok a po jej boku zasiahnut do
bojov. Vclenim skupiny bol povcreny velitef 2.
divizie plk. g<4. R. Pilfousek. Zostavenie Rych-
lej skupiny sa dialo v takom tempo preto, aby
aktivne zasiahla do bojov este pred nastupom
madarskej armady. Rychla skupina mala tak
vlastne symbolizovaF plnenie spojeneckych za-
viizkov Slovenska voCi Nemecku ochotnej&ie.
ako to robilo Madarsko. Slovensko tymto ges-
tom hodlalo predovsetkym ziskat vyhodu pri
ofakavanom rieSeni otazky prinavratenia juZnej
fasti lizemia prisudeneho Madarsku Vieden-
skou arbitrazou roku 1938 a tizemia na vychode
Statu odtrhnuteho po madarskej invazii v marci
1939.
4 VHA. fond VVZ 1/9, Vojnovy dennlk VVZ. letectva.». 22.
•' TamJe. s. 180. Takisto: VHA. fond Letecky pluk. Dftvcrny roz-
kaz C. 43/1941. Takisto: VA. Horvath Peter - kmeftovy list
Letisko Spilska Nova Ves v juni 1941. V kabinc Avie B.534 Caka
pilot letky 13 desiatnik stsl. Jan Re/iVik
Rychla skupina prekrofila hranice v noci
z 23. na 24. jiina 1941; v nepretrzitych bojoch
rychlym postupom dokonca predstihla nemeekc
jednotky. dosiahla mesto Sambor. kde bola 7.
jula doplnena. Neskdr ju premenovali na Rych-
lu brigadu a od 15. augusta na Rychlu diviziu.
Pre vzdusny prieskum a leteckti podporu Rych-
la skupina kratkodobo dostala pozorovaciu let-
ku 1 s krycim menom OROL. ktora sa presunu-
la z letiska Zvolen na pofne letisko Kamenica
nad Cirochou. V fase ked eSte bojovala. pre-
behla v jadre slovenskej armady mobilizacia.
Podia mobilizafnych pianos boli postavene dve
pofne divizie, ktorym velil plk. del. J. Turanec
a plk. gst. A. Malar. Pre divizie, ktore sa do 30.
jiina siistredili v priestore Presov - Humenne,
vzniklo armadne veliteFstvo s krycim menom
VIKTOR na fele s gen. F. CatloSom.
Siibezne s litvarmi pozemneho vojska aklivo-
vali sa 22. jiina aj vjetky zlozky Vzdusnych
zbrani: letectvo, protilietadlove delostrelectvo
( 106 )
V POI.I
a vzdusne spravodajstvo. Do stavu bojovej po-
hotovosti boli uvedene Iri stihacie, tn pozorova-
cie letky. Jest tafkych a sest lahkych proiilie-
tadlovych baterii. jedna zaloZna data, dve svei-
lometne baterie. 31 stalych guFometnych rot
proti lieladlam a tri roty txldielu vzdusneho
spravodajstva, Tieto litvary boh rozmiestene
v najddlefitejsich centrach po celom tizemi sta-
tu. s fafiskom v jeho vychodnej fasti.
Pre zloZky Vzdusnych zbrani sa utvorilo
operafne velitelstvo s krycim nazvom LIPA,
ktoremu velil gen. Anton Pulanich. nacelnikom
jeho stabu bol pplk. gJt. Emil Novotny. Este ten
isty deft v yslo nanademe oznafit vsetky vojen-
ske lietadla podia vzoru nemeckeho letectva. t.j.
spodne plochy dolnych kridel do jednej tretiny
svetloZhou farbou. na trupe medzi kridlami
a chvostovy mi plochami 50 cm Jiroky svetloZI-
ty prstenec okolo celeho trupu a lietadla S.328
a E.24I okrem toho ziskali svetloZIty miler
Townendovho kry tu motora?
Dtia 25. jtina dostali pozemne jednotky ar-
inady a litvary letectva krycie mena a nazvy.
a to:'
Vcliletslvo Vzdusnych zbrani LIPA
velitelstvo leteckeho pluku JUST1N
velitelstvo perute 1. FRANCKA
pozorovacia letka 1 HEKTOR (OROLl
pozorovacia letka 2 KAMILA
pozorovacia letka 3 DANIEL
velitelstvo perute II DARINA
stihacia letka 11 AMALIA
sllhacia letka 12 MILOTA
stihacia letka 13 BORESA
letecka skola SABINA
letecky park GRACIAN
vclitefslvo letiska Piestany ORGOVAN
velitelstvo letiska Vajnory LALIA
velitelstvo letiska Spiiska Nova Ves NEZABUDKA
velitelstvo letiska Zvolcn sedmikrAska
velitelstvo letiska Trent. Biskupice SNOPKO
velitelstvo letiska Nitra TULIPAN
6 VHA. fond VVZ I/O. Vojnovy- dennik VVZ. letectvo, s. 4. Так
isto VHA. fond MNO-S. e j. 80. 1.36 Dov/OPL
7 VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo. s 13 Tak-
isto: VHA. fond Velitelstvo armady 1941. C. j. 8O.2I9/Taj 41.
Krycie mena podia abecedy.
Rozpusteny bol aplikatny kurz leteckych po-
zorovateFov v PozorovateFskej skole dostojni-
kov letectva pri Leteckej skole v Trencianskych
Biskupiciach a sestnastich frekventantov pride-
lili к jednotlivym letkam ako pozorovatefov.
Keeffe sa uvafovalo о presune pozorovacich le-
tiek do priestoru vychtxlneho Slovenska. velitef
perute I. a leteckeho pluku mjr. let. Komel Jan-
cek bol povereny vyhFadaf vhodne letiskove
plochy pre letky 2 a 3 v priestore Vranov - Rad-
vaft - Snina - Strazske. Od 24. jtina sa potom
pozemne a lietajtice sledy pozorovacich letiek
prestivali a dislokovali na tychto poFnych letis-
kach na vychode Slovenska.
Od 29. jtina 1941 boli letky pridelene к jed-
notlivym vyJJim armadnym veliteFstvam:"
Pozorovaciu letku I v Kamenici nad Ciro-
chou vynali z podriadenosti RS a pridelili 2. di-
vizii plk. gst. A. Maliira:
Pozorovaciu letku 2 presunuli z letiska SpiJ-
ska Nova Ves na letisko Nizny Hrabovec. Do-
stalo ju к dipozicii Velitelstvo pofnej armady
(gen. F. CatloJ);
Pozorovaciu letku 3 presunuli z letiska Nitra
na poFne letisko Nizny Sehcs a disponovala tiou
I. divizia (plk. del. J. Turanec).
Na ochranu poFnych letisk. pozorovacich le-
tiek vykladacich priestorov I. a 2. divizie v Pre-
sove a Humennom priletela 25. jtina zo Spisskej
Novej Vsi na letisko Kamenica nad Cirochou
letka 13. Zaroveft sa s tym istym cieFom do toh-
to priestoru zafali premiestfiovaf aj litvary pro-
ti lietadloveho delostrelectva:’
5. lahka bateria DPLP PISTALzX (osem 20
mm kanonov Oerlikon) zo Ziliny do PreSova na
ochranu poFneho letiska Nifny SebeJ a priesto-
ru vykladania utvarov 2. divizie v PreJove;
8. t'afka bateria DPLP S1DON1A (Jtyri 88
mm Flak vz. 30) z Bratislavy do Humenneho
pre VVZ LIPA;
14. Fahka bateria DPLP SARLOTA (osem 20
mm kanonov Oerlikon) z Podbrezovej do Hu-
menneho na ochranu vykladania litvarov I. di-
vizie a poFneho letiska Kamenica nad Cirochou;
* VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. Ictecfvo. s. 9.
9 Tam/с. s. |0.
( Ю7 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1444. I ZV
15. Fahka bateria DPLP DOMINIK (osem 20
mm kandnov Oerlikon) z Bratislavy do Huinen-
neho na ochranu veliteFstva armady v Humen-
nom a poFneho letiska Nizny Hrabovec.
Kedze sa cele slovenske vojenske letectvo
sdstredilo na vychode statu a jedna letka chra-
nila juzne hranice. ocitli sa doleAite zbrojarske
zavody na zapadnom Slovcnsku. predovsetkym
v Dubnici a Povazskej Bystrici bez ochrany le-
tectva. Za takejto situacie DI.M 2iadala od
MNO. aby zo stavu Leteckej skoly bola posta-
venajedna stihacia letka. ktora by tdto ulohu pl-
nila. Pre liplny nedostatok vhodnych lietadiel,
ako aj preto, ze cast' uciteFov lietania odvelili
к poFnym Ictkam. veliteFstvo Leteckej skoly bo-
lo schopne postavif len jeden trojCIenny roj
stihaciek B.534.
Podia vojnovej organizacie mali jednotlive
zakladne zlo^ky VzduSnych zbrani personalne
stavy a vyzbroj:10
Pozorovacia letka: 15 dostojnikov a I (M)
mu2ov. Z toho 11 pilotov a 15 pozorovateFov.
10 pozorovacich lietadiel Letov S.328, 4 lahke
guFomety vz. 26 pre OPL letiska. 3 osobne au-
ta. 10 nakladnych aut. 2 autocistemy s vlekom.
(autocistema na 4300 litrov. vleCna cisterna na
3(XX) litrov), 1 majakovy agregat. 1 filtradny vo-
zik, 1 fotovoz. 1 prevoznd kuchyftu;
Stihacia letka: 5 dostojnikov a 90 muiov.
Z toho 14 pilotov. II stihacich lietadiel Avia
I1’VHA, fond W'Z 1/7, Vyvoj vzduSnych zbrani 1939-1941, s
5-6.
B.534, resp. Bk.534. 4 Fahke guFomety vz. 26
pre OPL letiska, 2 osobne aula. 8 nakladnych
aut, 2 autocistemy s vlekmi (motorova cistema
na 43(X) litrov. vleCna cistema na 3000 litrov), 1
majakovy agregat. 1 filtracny vozik. 1 spustaci
vozik, 1 prevoznd kuchynu vo vleku;
Lahka batcria DPLP: 3 dostojnikov, 110
muZov 8 kanonov PL kalibru 20 mm Oerlikon
vz. 36;
Tazka batcria DPLP: 4 dostojnikov, 130
inuJ.ov, 4 kanony PL kalibru 88 mm Flak vz. 30.
Tieto stavy boli predpisove, skutocne stavy
najma personalne nedosahovali ani polovicu,
a to tak lietajdceho. ako aj pozemneho persona-
lu. Bolo potrebne mobilizovat zaloinikov ba
dokonca povolat niektorych uCitelov lietania
z. Leteckej Skoly.
30. juna 1941 sa priprava oboch divizii a zlo-
2iek VzduSnych zbrani skonCila. 2. jdla vojska
prekrocili hranicu Slovenska a rychlym pocho-
dom dosiahli 5. jdla priestor Stary Sambor -
Dobromil. V ten isty den sa zadal aj presun
VVZ LIPA, ktord si zriadilo veliteFske stanoviS-
te v mesteCku Chyrow. Na spojenie veliteFstva
LIPA s jednotlivymi dtvanni Vzdusnych zbrani
v poli sa 1. jdla utvorila Kuridma letka. pred-
beine dislokovana na poFnom letisku v Kamc-
nici nad Cirochou, vyhavena styrmi lietadlami -
Stinson SR-IOC. E.241.78. E.241.68
a E.39.59."
'' VHA. fond VVZ 1/9, Vojnovy dennik VVZ, letectvo, s. 31.
Letisko Sambor Pri pristavani havaroval na B.534.517 fatnik L. Sramko
( Ю8 )
V POLI
Pre nedostatok letisk. ktory vznikol tym. 1c
veFkii cast z nich ustupujiice sovietske jednotky
zaminovali, bolo nevyhnutne siistredif letky
viac pospolu v priestore s plochami vhodnymi
na vzlety a pristavanie. Take sa v tiseku postupu
divizii nachadzali pri Zarszyne a Sambore.
Siistredenim viacerych letiek v Sambore nehro-
zilo. ieby ich protivnik zniCil. kedie kliny po-
stupujiicej nemeckej armady boli viac ako 150
km na vychod. Naopak. plocha letiska Sambor.
CiastoCne predsunuteho pred osou postupu divi-
zii. poskytovala vyhixlu prieskumnych operacii.
Presun pozorovacich letiek na letisko Sambor
a prifahlc plochy sa mal zaCaf 1. jiila, no ne-
priaznive pocasie a nespdsobilosf plochy to zne-
moZnili. Letke 2 sa sice 1. jiila napriek nepriaz-
nivemu pocasiu podarilo pristat na letisku Zar-
szyn. ale letka 3, ktora sa nasledujuci deft pokii-
sila о prelel z Kamenice nad Cirochou do
Sambora, sa pre husty dazd musela vratil' spat.
Pri pristavani na rozmoknutej ploche kamenic-
keho letiska jeden z jej S.328 s posadkou pilot
Ctk. Ludovit VICko a pozorovatef cat. asp. Karol
LiCko havaroval. Pilot vyviazol bez zranenia. no
pozorovatef bol taiko zraneny. Pod dojmom tej-
to nehody velitelstvo LIPA osobitnym rozkazom
odktfiIo presun pozorovacej letky 1. stihacej let-
ky 13 a Kuriemej letky pre nevyhovujtice tech-
nicke a povetemostne podmienky az na 3. jiil.”
Dna 6. jiila prisiel na letisko Sambor skiiseny
letecky dostojnik mjr. let. K. Janlek. aby riadil
dislokaciu a Cinnost letiek ako poradca mladych
a menej skiisenych velitelov. 7. jiila pnletela zo
SpiSskej Novej Vsi aj letka 12. takze v Sambo-
re. ktory bol urceny za vychodiskove letisko pre
pofne litvary Vzdusnych zbrani. sa takto stistre-
dili letky 12. 13 a I. letka 2 na blizkom pofnom
letisku Zarszyn a Kuriema letka v Zagorze.11
Pri postupnom vzdaFovani od hranic Sloven-
ska, bolo treba udriaf nezmenemi intenzitu le-
teckeho spojenia so zazemim. Styri stroje Ku-
riemej letky na tiito lilohu nestaCili. Vypomoc
strojmi S.328 od pozorovacich letiek nepricha-
dzala do livahy. kedie by ich oslabila. a tak
MNO bolo primitene vypomoct' si letovym par-
kom Slovenskeho leteckeho sboru. Dna 5. jiila
posilnili letku dve sportove lietadla Be.555
a jedno Be. 150. s ktorymi odleteli na front aj tra-
ja piloti -dostojnici SLeS-u: npor. let. v zal. La-
dislav Pospi&l. npor. let. v zal. Viliam Ihrisky
a stot. let. v zal. Imrich KubiS. ktory bol suCas-
ne vymenovany za veliteFa Kuriernej letky."
Aby sa zabezpeCilo spojenie medzi jednotli-
vymi lietadlami a veliteFstvami letiek. bolo tre-
ba nemecke radiostanice FuG VII (pouzivane
v stihackach Bf I09E - pozn. J. R.) a 1001 bF
namontovat do niektorych strojov S.328 v po-
zorovacich letkach a do troch B.534 v stihacich
letkach.
Bojova Cinnosf pozorovacich letiek po ich
rozmiesteni na letiskovych plochach pri Sam-
bore sa zameriavala na takticky prieskum juine
a vychodne od mesta a v sledovani pohybu
vlastnych pozemnych sil. Kazdy takyto opera?-
ny let Casto kryla cela letka. alebo najmenej
troj?lenny roj stihacov.
Prve frontov? akeie vzduSnych sil odhalili
niektore nedostatky vo vycviku. zodpovednosti
a discipline posadok i jednotlivych prisluini-
kov letectva. Potvrdzuje to prvy bojovy prie-
skum posadky S.328 5. jiila. Pozorovatef po
prieskume pochodovych pnidov vlastnych po-
zemnych sil zhodil hlasenie na SV LIPA v Chy-
rowe, no bolo take neiiplne. ?.e neposkytovalo
nijaky obraz о situacii. Dalsieho hrubcho po-
ru§enia sluzobnych povinnosti sa dopustil pilot
kurierneho E.241 dfta 8. jiila. Tento kurier pre-
vzal о 23.30 h na SV LIPA v Chyrowe opera?-
ny rozkaz 6. 5. ktory letkam dislokovanym
v Sambore urcoval lilohy na nasledujiici deh.
Kurier po pristati v Sambore о 3.30 h odovzdal
rozkaz veliteFom letiek a?, о 10.00 h. Touto ned-
balostou zapricinil odklad bojovych liloh a pre-
sunov urCenych na tento deft. Podobna nedba-
lost. v tomto pripade obsluhy telefonneho spo-
jenia v SpiSskej Novej Vsi sposobila. ie po-
zemny sled letky 3 vyrazil az dva dni po odlcte
lietajiiccho sledu. a ten sa preto na novom letis-
ku Koniuszki ocitol bez materialneho zabez-
peCenia.”
12 Tamfc. >. 37-42.
* TamZe. s 44—17.
14 Tamfe. s. 43.
,5Tam>e. s. 51-52.
( 109 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
Vychodny front Na kridle trofejniho lietadla ..Rata" sedia
J. SetvAk a О Dutntala. Dole stop: F. Bre/tna. V Kalisky.
J, Svejdik a nad nim v kukle L Sramko
Nedostatky sa prejavili aj v stihacich letkach
a tykali sa predovietkym mladych pilotov, ktori
priSli z vycviku bez praktickych poznatkov
о taktike a sposobe vedenia boja nad nepriateF-
skym lizemim. Vyskytli sa problemy najma
s pristavanim na nevhodnych polhych letiskach
a nahradnych plochach. Pri presune letky 13
z Kamenice nad Cirochou do Sambora 3. jiila
Clk. Ludovit Sramko pri pristavani v Sambore
zachytil Favym kolesom podvozka Bk.534.517
neoznacenti terennu priehlbinu. stroj sa odrazil
na opacmi stranu, dopadol na prave spodne
kridlo. to naraz nevydrzalo. defortnovalo sa
a stroj sa prevratil. Pilot vyviazol bez zranenia.
Rozhnevany veliteF perute pred nasttipenou let-
kou udrel pilota do tvare, do vyvolalo rozhorde-
nie a ostni kritiku ddstojnikov a muistva.1*
Ked2e nedostatkov vo vykone sluiby a dodriia-
vani discipliny bolo viac. velitefstvo LIPA vy-
dalo dovemy rozkaz, v ktorom sa konstatovalo.
ze cinnost’ a vykony leteckych jednotiek sii ne-
dostacujiice. ze velitelia letiek. mladi dostojni-
ci, nedodrziavajii najzakladnejsie predpisy a do-
piistajii sa veFkych chyb pri vykone sluiby a pl-
neni rozkazov. VeliteFov upozornoval. ze v bu-
diicnosti sa lento jav nemoze dalej trpiet
a napravu treba dosiahnut aj najradikalnejSimi
prostriedkami.’’
Medzitym obidve divFzie dosiahli diaru Byli-
ce - Stary Sambor - Luzek a po dvojdnovom
oddychu postupovali dalej na vychod s koned-
nym cieFom dosiahnut’ oblast Kozova Podgaj-
cy, juhozapadne od Tarnopolu. Najskor vJak
pozorovacie letky fotografovali komunikacie.
najma stav mostov na osi postupu divizii v sme-
roch Sambor - Rudky - Wielki Lubien — Lvov
- Kozova - Chodrov a Sainbor Drogobyd -
Chodrov - Lipnica - Podgajcy. Intenzitu ope-
radnej dinnosti letiek Vzdusnych zbrani vsak
v podstatnej miere ovplyvftovalo podasie. od
ktoreho priamo zavisel stav letiskovych ploch.
Dalsim a nemenej zavaznym problemom bol
vyber tychto ploch. Vyskytli sa pripady. ze roz-
kazy к prestinom letiek na letiska. ktorymi boli
dasto liiky blizko miest a obci, boli vydane len
na zaklade map. bez predchadzajiicej dokladnej
rekognoskacie terenu. Ako priklad moze po-
sition presun letky 3 z letiska Sambor na plochu
pri obci Koniuszki Zemianowske 9. jiila. Plo-
chu. na ktorej mala letka pristdt. vybrali podia
тару, pridom stav v akom sa nachadzala. nepo-
znali. VeliteF letky npor. let. Belo Kubica, ktory
plochu vopred preskiimal. zistil. Oe je zarastena
vysokou travou. vrbinami a Oe poda je mokra.
Na zaklade toho odmietol presun letky. Npor.
let. F. Wagner, ktory sa napriek tomu pokiisil so
svojim S.328 pristat’, pri dosadnuti poSkodil
podvozok a havaroval. Za neuposliichnutie roz-
kazu hrozil Kubicovi vojensky slid, ale po Wiig-
nerovej vypovedi о skutodnom stave plochy sa
od obOaloby upustilo."
Blizko obci a miest bolo dost’ ploch vhod-
nych na start a pristavanie, ale po daOdi pre-
I^Tamtc. s. 49. Takisto: SRAMKO. Г-. ZApisnik lelov a «pomien-
ky. v dokum. aut. Takislo: Dennik rtm let. Jana CHI PEKA pi-
lota В 534 v ZSSR 1941, rukopis.
' VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo, s. 40.
KUBICA. В Spomienky. prepts magn nahravky so S. BL'R-
SOM.
( HO)
V POLI
Lelixko S.unlxv % lull 1441 Органа palubnsch zbfam MihiK'kv
Avia В 534 letky 13
mokli a bolo treba vyCkat. a2 vyschnii. Teda za
nepriazniveho podasia nebolo v tomlo kraji lak-
mer vhodnych ploch (aj na mnohych stalych le-
tiskach chybala odvodnovacia drenai). Naproti
tomu za priazniveho sucheho poCasia bola tak-
mer kazda plocha vhodna na Cinnost letectva.
Nepriaznive poCasie znemoznilo niektore
operacic v najbliiSich styroch dhoch.
Operacny rozkaz na 9. jiila stanovil pre letku
3 zistit dlzku pochodovych pnidov I. divizie
a druh zbrani v smere jej postupu po osi Stary
Sambor - Rudki - Lvov, letke 2 ukladal spolu-
pracovat s ..vycistovacou" skupinou pplk. jazd.
J. Horskeho v lesoch priestoru Sadovaja - ViSha
od zvyskov uslupujiicich sovietskych vojsk.
V pripade zistenia partizanov letka ich mala le-
takmi vyzvaf na kapitulaciu a az po neposliich-
nuti mala zasiahnut pechota. Obidve akcie mali
kryt stihacky. Letka 2 pre nepriaznive pocasie
a nesposobilost letiskovej plochy tilohu nesplni-
la. Letiska. z klorych mali pozorovacie a stiha-
cie lietadla vzlietnut. boli po da2di rozmoknute.
co znemoznilo start. Slav ploch znemoznil aj
presun niektorych dalsich letiek stanoveny na
ten isty deh. Bolo treba vyCkaf do veiernych
hodin 9. jiila. az rozmoknuta plocha letiska
Sambor dostatoCne vyschla. aby sa mohol usku-
tocnit presun letky I a 12 na letisko Lvov a let-
ky 13 na blizke letisko Rzesno. Lepsie pocasie
12. jiila poskytlo priaznive podmienky na spo-
lupracu letky HEKTOR s Horskeho skupinou.
ktora pokracovala \ precesavani lesnej oblasti
v priestore Sadovaja - Visha. Po cely den. od
skorych rannych hixiin jeden S.328 skiimal roz-
siahle lesne komplexy v urcenej oblasti. ale ne-
zistil ani naznaky po rozprasenych sovietskych
jednotkach. Posadky Letova sa striedali ka^dii
hodinu letu. Intenzivny vzdusny prieskum
Zostrelcnj Polikarpm 1-16
( 111 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV.
a spolupraca s Horskeho skupinou pokraCovala
aj nasledujtici deft v priestore Lipniky. asi 50
km juzne od Lvova, ale ani tu hlasenia poz.oro-
vateFov neobsahovali naznaky pritomnosti So-
v letov."1
Tlak nemeckej armady na Kyjev a s tym spo-
jene operacie Luftwaffe v tointo priestore sa
prejavili nedostatkom stihacich letadiel. ktore
mali chranif prieskuinne litvary nemeckeho le-
tectva operujiice nad juznym lisekom frontu.
Velitelstvo Luftflotte 4 generala Wolframa von
Richthofcna. ktoremu letecke litvary nasadene
na ju?nom liseku frontu podliehali. prostrednic-
tvom DLM poZiadalo slovenske MNO a velitef-
stvo ИРЛ о jednu stihaciu letku B.534 na
ochranu prieskumnej letky Aufklarungsgruppe
4,<H)/32. ktorej prieskumne Henschely Hs
I26B-1 operovali i. letiska Cortkov nad frontom
v pasme Proskurov - Kamenec-PodoFskij. juho-
vychodnc od Tamopola. Velitelstvo LIPA pove-
rilo touto lilohou letku 13. ktora sa vo vecer-
nych' hodinach 12. jiila presunula z letiska Rzes-
no najskor do Cortkova a о dva dni neskor na le-
tisko Jarmolincy. odkiaF uz v popoludiiajiich
hodinach zacala operaCnii Cinnosf spolu s prie-
skumnyini Hs 126. Ochranu kazdeho Hensche-
la zabezpecoval trojCIenny roj B.534.”
PodFa dohody letku pridelili na ochranu ne-
meckych prieskumnikov na tri dni a mala ope-
rovat len nad liniou vlastnych pozetnnych sil.
Prieskumne Hs 126 vsak nezriedka prenikali a2
100 km do hlbky nepriateFskeho lizemia za tzv.
Stalinovu liniu. kde sa sprevadzajiice Avie lie-
tajiice obvykle vo vyske 400 m stavali Fahkym
terCom pre sovietske veFkokalibrove protilietad-
love guFomety.
Dfta 16. jiila sa pri sprevadzani jedneho Hs
126 za liniu frontu trojCIenny roj B.534 vedeny
J. Chupekom dostal nad ..Stalinovou liniou" do
silnej palby protilietadloveho delostrelectva.
ktora poSkodila stroj Ctk. J. Svejdika. Pilot sa
s namahou vratil na letisko. ale pri pristavani
havaroval.
VHA, fond VVZI/9. Vtjnovy dennik VVZ.. lelcvtvo. » 60-62
•^TamZe. *. 63 TakiMo: VHA. fond VVZ 1/7. Vyvoj vzduinych
zhrani 1939-1941. s. 44-15.
Prislutnfci letky 3 nad novinami z ilomova
( 112 )
V POLI
Nasledujiici den podobnti skiisenost ziskali
pilot! trojdlenneho roja (opat ho viedol J. Chu-
pek) V. Каска a L. Hodro pri ochrane Hensche-
la. ktory riadil delostrelecku pafbu v priestore
Zmennka Brahikov - Zukovce. Roj sa dostal
do hustcj pafby zo zetne. a tak musel nebezpec-
ny priestor urychienc opustit.
() Styri dni neskor. 21. jiila. dvojdlenny roj
letky 13 hliadkujtici vo vyske 50 m pn meste
Bar. doslova vletel do hustej paFby vefkokalib-
rovych gufometov. Pafba tazko poskodila stroj
veduceho roja rtk. let L. Zatka. Tomu sa ptxla-
rilo doletiet za vlastne h'nic a midzovo pristat
s poskodenou Aviou kilometer vychodne od ob-
ce Kranjanka. Stroj mal asi 40 zasahov v krid-
lach a chladidi. Jeho dislo dtk. J. Reznak sa vra-
lil na letisko. presne oznadil miesto nudzoveho
pristatia. znova odstartoval a pristal pri Zatko-
vom lietadle. Ptnlfa Rezniikovych inlormacii sa
na druhy dert na miesto pristatia dostavila sku-
pina mechanikov. ktori Zatkovu B.534 opravili
a pilot s nou 22. jiila preletel spat do Jarmolin-
cov. Ludovit Zatko bol za tento din vyznamena-
ny medailou Za hrdinstvo 3. stupna.
Dfta 25. jiila sa letka presunula na letisko
Tulcin. 70 km juhovychodne od Vinnice. Kral-
ko po dosadnuti a doplneni paliva startoval
о 7.15 h trojclenny roj. ktory viedol L. Hodro.
ako sprievod pneskumneho Henschela za liniu
frontu. I tentoraz sa po preleteni frontovej linie
dostal do siistredenej pafby sovietskej OPI..
B.534 dtk. F. Brezinu bola poskodena a midzo-
vo pristala v hlbke 16 km lizemia ovladaneho
sovietskou armadou. nedaleko cesty. po ktorej
ustupovali litvary pechoty. Sovieti ihned zasy-
pali Brezinovu A\iu strefbou. ktora doniitila pi-
lota opustit kabinu a hladat ochranu za moto-
rom. Pristatie Brezinu spozoroval ctk. S. Martis.
Dai znamenie veliteFovi. pokiisil sa pristat vedfa
Brezinovho stroja. ale husta pafba z cesty mu to
znemoznovala. Preto MartiS na pesiakov naj-
skor niekofkokrat zaiitocil. vzapati pristal. zaro-
lovai к Brezinovmu stroju. len vyskocil na fave
spodne kridlo a zachytil sa vzpier na baldachy-
ne. MartiS v hustej palbe okamzite odstartoval.
Dennik rtm let Jjna CHI РЕКА. rukopis. Takisto RFZSAK.
J : Zapisnik Ictov Takislo REZNAK. J Spomicnky. Prepe.
magnet zaznamu rozhovoru v autorom
S. Manis
Navrat na letisko Tulcin bol pre oboch pilotov
dramaticky. Hncd po starte sa Brezinovi zo-
smykli nohy z kridla a zostal visief. drziac sa
vzpier len rukami. Hrozilo. ze sa zniti. lebo
Martis sa musel vzdafovat na piny plyn. Obrov-
sky napor vzduchu pri vefkej rychlosti stazoval
Brezinovi dychanie a hrozil stratou vedomia.
Az. po odlete z nebezpecneho priestoru mohol
Martis zniiif rychlosf. aby umoz.nil Brezinovi
dostat sa na kridlo. zakvadit* nohy za vystuzne
lana a opriet sa hrudou о vzpery baldachyna. Aj
napriek tejto relalivne bezpecnej polohe musel
Martis casto znizoval rychlosf. aby sa jeho druh
mohol nadychnuf. Po nekonednych mimitach
letu podarilo sa im bezpecne pristat v Tulcine.
Za tento v histdrii letectva ojedinely cin pilotov
osobne vyznamenal gen. F. Catlos - ctk. Stefan
Martis dostal medailu Za hrdinstvo 2. stupna
a dtk. Frantisek Brezina Za hrdinstvo 3. stupfta.
Obidvaja dostali aj Zelezny krii II. triedy.25
-- VHA, fond VVZ 1/9. Vojnovy dcnnik VVZ. letectvo. v 91-92
Takislo: VARINSKY. J. K.ini.iralstvo л> na sinrt. In: Slovensko
voisko 21-22/1941.
( 113 )
SLOVENSKE LETECTVO 19.59 1944, I ZV
О desat dni neskdr
sa udial incident, kto-
ry rnohol mat' daleko-
siahle dosledky. Ze sa
tak nestalo. moZno da-
kovaf nedostatodnej
bojovej skiisenosti
mladeho pilota letky.
V poslednom jiilo-
vom tyZdni sa v pries-
tore letiska Tulcin
(kam sa letka 13 prc-
miestnila po dvoch
dnoch pobytu na letis-
ku Bar a jednom dni
na letisku Huta) takmer denne objavovalo
madarske stihacie lietadlo Fiat CR-42 patriace
letke 1./3.V. na letisku Sutiski. Frontove ope-
raend priestory slovenskeho letectva a mad'ar-
skeho kraFovskeho letectva boli presne vyme-
dzene, a preto ked sa 29. jiila о 14.(M) h madar-
sky Fiat objavil znova. Startoval na jeho stihanie
trojcIenny pohotovostny roj letky 13. ktory vie-
dol dost. zast. rtm. let. J. Chupek s dislami dost,
zast. nm. let. L. Hodrom a dtk. J. ReZftakom.
Hoci madarsky stroj bol oveFa vySsie. podarilo
sa roju B.534 dosiahnut jeho letovu hladinu. ale
kedZe bol vzdialeny. velitef upustil od prenasle-
dovania. To vyuzil J. ReZft&k. dotiahol sa na
tiroveft velitelskdho stroja a posunkami si vy-
Z.iadal siihlas na solovd prenasledovanie. Ked
ho ziskal. zadal sa priblizovaf к Fiatu. ktoreho
nid netuSiaci pilot odividne spomalil. akoby sa
chystal pristat. V tom okamihu Rezfiak v do-
mnienke. ze je dostatocne blizko. zadal paTbu.
Na veFke prekvapenie trasovacie strelivo po-
hasinalo pod Fiatom. Mlady neskiiseny pilot za-
ujaly titokom neodhadol optimalnu vzdialenosf
a jeho strelba bola nctidinna. Spamiital sa az
vtedy, ked sa okolo Avie zadal i objavovat biele
chumade vybuchujiicich granatov protilietadlo-
vdho delostrelectva. Kratkym pohFadom dolu
zistil madarske letisko s parkujiicimi lietadlami
a zableskami protilietadlovych kanonov. Rez-
Aak zvratom unikol z paFby a nizko nad zemou
sa hnal domov. Na druhy den rano pristalo
v Tuldine Arado 96B s madarskym leteckym
ddstojnikom. ktory sa ihned odobral na nemec-
ke veliteFstvo. kde coskoro zavolali aj veliteFa
letky 13 npor. let. (). Dumbalu. Co sa na ne-
meckom vehtelstve odohralo. nevedno. ale pod-
ia spravania madarskdho dostojnika pri odcho-
de mozno predpokladaf. ze so svojou staznostou
nepochodil. Pravdepodobne rozhnevany neiis-
pechom si po starte pocinal tak nerozvaine. Ze
vela nechybalo a takmer sa zriitil so svojim
Aradom na plochu letiska.21
Po uplynuti troch dni. podas ktorych letka 13
chranila pneskumnu letku 4.(H)/32, nemecke
velenie bolo take spokojne. Ze poZiadalo MNO
о predlZenie jej posobcnia vo zvazku Luftwaffe
aZ do konca jiila. A tak Avie nadalej sprevadza-
li prieskumnd Henschely pri ich operacnych le-
toch nad frontom aZ do 30. jiila. ked na zaklade
rozkazu veliteFstva LIPA, letka 13 od 1. augusta
spolupracu ukondila. nepremiestrtovala sa dalej
na vychod. ale zostala na letisku Tulcin. ktore
bolo poslednym od jej nasadenia na vychodnom
fronte a odkiaF sa vratila na Slovensko.24
Pretrvavajiica potreba stihacej ochrany pre
prieskumnd lietadla na juZnom liseku frontu
rozhodla, ze velenie Luftflotte 4 opiitovne po-
Ziadalo о pridelenie dalsej stihacej letky slo-
venskeho letectva. Aj v tomto pripade veliteF-
stvo LIPA nemeckej Ziadosti vyhovelo a ope-
radnym rozkazom d. X nariadilo letke 12 presu-
nuf sa 15. jiila z letiska Sambor (kam sa 7. jiila
premiestnila zo Spisskej Novej Vsi) na letisko
Proskurov. asi 100 km vychodne od Tamopola.
na ochranu Henschelov I26B-1 prieskumnej
letky 3.(H)/32. Ani na tomto letisku sa nez-
drZala dlho a uZ 19. jiila nasledovala nemeckii
letku. ktora sa presunula na letisko Bar. Spolu
s letkou 12 sa tam premiestnilo aj veliteFstvo
perute II. О dva dni pristala v Bare aj letka 13
a jedenasf Fiatov CR-42 madarskej stihacej let-
ky 1./3.V. Aby sa zabezpecilo spojenie medzi
stihacimi letkami a velitcFstvom LIPA, vydleni-
li z. letky 3 dva S.328 a dali ich к dispozicii ve-
litel'om oboch stihacich letiek. Stalymi presun-
mi letiek dalej na vychod sa vzdialenosf medzi
oboma litvarmi a veliteFstvom LIPA predlZila
RE2S1AK. J. Zipisnik letov .1 prcpis rriagn zizn. spomicnok.
-* VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo. *. 100.
Takisto: VHA. fond VVZ 1/7. Vvvoj vzdulnych zbrani
19.19-1941, v. 69
( 114 )
V POLI
I'.nrola «tihaCiek Avia B.534 letky 13 nad рпеЧопчп Jannolmcc v Jiili I*MI
na takmer 5(M) km a riadenie ich operaCnej Cin-
nosti aj napnek spojeniu pomocou kuriemych
S.328 sa stavalo problematickym. Tato situacia
prmiitila velitelstvo LIPA, aby 14. jiila pre-
miestnilo svoje SV z Chyrova do mesteCka
Wielki Lubiert juhozapadne od Lvova. Vhodna
plocha pri obci Komarno. asi 8 kin juZne od
mesteCka poskytla moznosf. aby sa lam / letis-
ka Rzesno presunula aj Kuriema letka. Na
uvolnene letisko Rzesno sa zo Sanoku presta-
hovali Letecke polne dielne I (LPD 1), ktorych
lilohou bolo udrZovat techniku v bojaschopnom
stave. Co bola vzhladom na zly technicky stav
lietadiel operujiicich v tvrdych pohiych prxJ-
rnienkach nelahka liloha.
OperaCna Cinnosf najma stihacich letiek
i. provizomych. nevyhovujucich letisk. rcsp.hik
kladla nей meme vysoke потоку na techniku,
ktora sa rychlo opotrebiivala. Startmi a pristava-
niami trpeli najma podvozky, pneumatiky a mo-
tory. Lietadla bez moznosti hangarovania boli
ustavicne vystavene povetemostnym vplyvom.
Co do vel'kej miery zvysovalo ich celkovC opo-
trebovanie. Podmienky. za akych obidve pred-
sunutC stihacie letky operovali. nazome doku-
mentuje presun letky 13 z Jannolincov do Baru
21. jiila. Pretoie na tomto letisku uZ bola ne-
Tamzc. s 57.58. Takirto: VHA. fond VVZ 1/9, Vojmny dennik
VVZ. letectvo. s. 68.69
mecka prieskumna letka. letka 12 a madarska
stihacia letka. muselo devat B.534 letky 13 po-
stal' na blizkom hrachovom poli pri obci Iva-
novce. kde zniCili zasiatu lirodu. Pristavania na
poli s datelinou boli beZnC. Pre coraz horsi stav
lietadiel bolo rozhodnute. aby od 23. jiila stroje
B.534 postupne prelietavali z frontu na letisko
Rzesno do LPD I na revizne prehliadky a opra-
vy. Prelety sa uskuloCftovali v trojCIennych ro-
joch.2'' Technicky stav lietadiel nebol jedinym
problemom. s ktory in zapasilo velitelstvo LIPA.
Rastom vzdialenosti utvarov Vzdusnych
zbrani od hranic Slovenska rastli aj taZkosti
s ich zasobovanim. Kritickym sa stavalo zaso-
bovanie pohonnymi latkami. Deprave leteckeho
benzinu zo statnej ral'inerie v Dubovej po Zelez-
nici najkratsou cestou cez Dukliansky priesmyk
branilo zborenie jedneho z tunelov. Zostavalo
spojenie cez Oravu na Suchii Ноги do Sanoku.
Co bola privelka vzdialenost. navyse slovenske
transporty na front tu narazali na taZkosti, pre-
toZe ZelezniCne siete obsadila nemecka branna
moc. ZelezniCne transporty pre slovenskii arma-
du sa s velkymi fazkosfami dostali len do Prze-
myslu. dalej na vychod uZ isla cela doprava po
cestach. A kedze jiil a zaCiatok augusta 1941 26
26 Dennik rtm Jana CHI РЕКА, pilola B.534 v ZSSR I*M1, roko-
pis ТзкЬю: VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ, leiec-
tvo, a. 83.
( 115 >
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944,1. ZV
Mechanic! letky 13 pred odchodom z vychodnebo Irontu domnv
boli bohate na dazde. ktore meniIi cesty (pokiaf
sa vdbec da о cestach hovorit) na more blata,
v Com bol akykofvek pohyb nemoZny, viazla
vfcetka doprava. CiastoCnou vypomocou bolo 50
tisic litrov leteckeho benzinu zanechaneho ustu-
pujucimi sovietskymi jednotkami na letisku Ka-
linov. Ten svojim vysokym oktanovym cislom
nebol vhodny pre motory lietadiel B.534
a S.328. ale pokusmi sa zistilo, Ze po zmieiani
v pomere 1:1s benzinom Bi-Bo-Li, bol pouZi-
tefny aj do slovenskych lietadiel.27 Ked ani toto
doCasne ricSenie neodstranilo tazkosti v zasobo-
vani, velitefstvo LIPA 18. jiila odobralo benzin
pozorovacitn letkarn a 21. jiila ich cinnosf do-
Casne zastavilo. Pre plynule zasobovanie pol-
nych leteckych dielni nahradnymi siiCiastkami
a v zaujme zabezpecenia prisunu pohonnych la-
tok pre pofne letky Vzdusnych zbrani. bol od
24. jiila zriadeny na letisku Rzesno Armadny le-
tecky park (ALP) s krycim nazvom SEKERA.
Mal tieto zloiky: poind technickd spravu. pofnd
letecke dielne, zasobovacie oddelenie, sklad po-
honnych iatok vratane leteckych. dopravne od-
delenie a pomoend letku dvoch S.328. Veli-
tefoin ALP bol npor. let. S. Kostal, ktoreho 11.
augusta vymenil slot. let. P. Dargov. Na zlepse-
nie zasobovania predsunutych stihacich letiek
“7 Tam>e. s. 61, 75. 74
pohonnymi latkami velitefstvo ALP zriadilo na
letisku Proskurov detaSman. ktory mal plynule
dodavaf obidvom letkarn benzin a olej a dopinal
a udrZiavat zasoby na potrebnej vyJke.
Pravidelne letecke spojenie medzi Leteckym
parkom v TrenCianskych Biskupiciach a ALP
v Rzesne zabezpecovalo od 1. augusta dvojmo-
torovc lietadlo sovietskej konstrukcie typu Ar-
changelskij SB-2, ktore malo v Cs. leteetve
oznaCenie B.7L Lietadlo s vyrobnym Cislom 19
licenCne vyrobili v tovarni Avia. Stroj, ktory po-
vodne patril do stavu letky 74. perute II, letec-
keho pluku 6. zostal pre poruchu motora na Slo-
vensku a po marci 1939 bril zaradeny do stavu
Vzdusnych zbrani. Pre spojenie medzi Tren-
Cianskymi Biskupicami, resp. Vajnormi a Rzes-
nom boli vyCleneni piloti poruCici let. V. Krisko
a V. Grdii. Stroj vsak vefa letov na front nevy-
konal. Dna 22. augusta pri starte z letiska Vaj-
nory do Rzesna sa uvofnil zaistovaci zarnok fa-
vej nohy podvozku. ten sa zasunul do motorovcj
gondoly a stroj, ktory riadil V. Grdii. havaroval.
Rozsah poskodenia nebol vefky. Lietadlo bolo
dopravene do dielni Leteckeho parku v Tren-
Cianskych Biskupiciach. kde ho opravili.
Pre pretrvavajdci nedostatok pohonnych la-
tok pre stihacie letky a potrebu doplnit stavy
vyzbroje pozorovacich letiek a kuriemej letky
sa VVZ rozhodlo stiahnuf letku 2 z frontovej
slu/by a vratif ju na letisko Spisska Nova Ves.
Castou jej vyzbroje doplnilo vyzbroj letiek I, 3
a Ku ri erne) letky a napokon zo zvyskov zriadi-
lo kuriemu sluibu (lietadlam S.328) medzi le-
tiskom Vajnory a frontovym letiskom Komarno.
V sdlade s tymto rozhodnutim letka 2 poZiCala
letke I dva stroje S.328 s kompletnymi posad-
kami a Styrmi mechanikmi, letke 3 tri S.328
taktieZ s kompletnymi posadkami a styrmi me-
chanikmi a dva S.328 ponechala na letisku Ko-
marno pre kuriemu sluzbu. Torzo letky odletelo
25. jula do Spisskej Novej Vsi.
Kuriema slu2ba presla zo sportovych lieta-
diel na stroje S.328 preto, lebo fahke sportove
lietadla sa v tvrdych pofnych podmienkach ver-
mi rychlo opotrebdvali a navyse neprospievalo
ani prefaZovanie mnoZstvom prepravovanej
posty. Tieto lietadla. ktore spoCiatku samy za-
bezpeCovali spojenie. preslali vyhovovat a na-
( 116 )
V pol l
hradili ich bojove S.328. Ako prve (13. jiila) vy-
nali z Kunemej letky lietadlo Stinson SR-
IOC Reliant, ktore dostal к dispozicii minister
narodnej obrany gen. E Catlos. Ten s nim 22.
jiila priletel z Bratislavy na front, aby sa osobne
ujal velema slovenskej poFnej armady Dha 17.
augusta stiahli spolu s pilotmi na Slovensko aj
obidva Sportove Be.555 a jeden Be. 150.
Letka 2. ktora bola poverena kuriemou sluz-
bou medzi Vajnormi a Komamom. rozdelila zo-
stavajiice stroje svojho letoveho parku tak. ze
dvc S.328 prcsli na letisko Vajnory a dve S.328
na letisko SpiSska Nova Ves.
Kurierne spojenie prebiehalo od 27. jiila
takto: о 8.00 h startoval kuriemy S.328 z letiska
Vajnory do Spisskej Novej Vsi. tam vyckal na
S.328 od veliteFstva LIPA, ktory startoval z letis-
ka Komamo taktie2 о 8.00 h. Posadky si vyme-
nili postu. doplmli palivo a obidva kurierne stro-
je leteli spat. Kuriemy S.328 к frontovym letkam
startoval z Komama taktieZ о 8.00 h. ale kedze
letky boli rozptylene. preberanie posty najednot-
livych polnych letiskach si vyzadovalo podstatne
dlhsi das. preto sa posta dostavala na letisko Ko-
marno a? vo vecemych hodinach.4
Z jednotiek slovenskeho letectva nasadenych
na vychodnom fronte sa v priebehu jiila ziicast-
nili pnamych bojovych operacii len stihacie let-
ky 12 a 13. Z nich letka 13 ukoncila svoju ana-
bazu na letisku Tulcin. odkiaF jej lietajuci sled
15. augusta о 6.35 h odstartoval spat na Sloven-
sko a po medzipristatiach v Proskurove. Lvovc
2x Tamfc.». 75. 79.88. 89.95. 141. 87. 93
a Spisskej Novej Vsi о 15.15 h pristal na letis-
ku PieSlany. Letka 12 nadalej z letiska Bar spre-
vadzala nemecke Henschely na front. Medzi 17.
a 19. jiilom sa pozornost posiidok prieskum-
nych Henschelov zamerala na fotograticky prie-
skum komunikacie vediicej z Vinnice na juho-
vychod: Bola to jedna z linikovych ciest, ktorou
ustupovali sovietske jednotky po dobyti mesta.
Kedze nemecke veliteFstvo A.O.K. 17 (Armee
Oberkommando 17) nemalo v tomto priestore
dostatok vlastnych leteckych sil, vydalo 20. jii-
la prostrednictvom veliteFstva LIPA rozkaz let-
ke 12 na hlbkovy litok na lento cieF. Velenie ak-
cie prevzal osobne velitef perute II slot. let.
V. Кадка. UtoCny sled tvorili tn trojdlenne a je-
den dvojdlenny roj v zostavach:
I. roj - slot. let. V. Каска, ctk. J. Drlicka. ctk.
S. Jambor:
2. roj - npor. let. S. Cakany. cat. dsl. M. Ziaran.
dal. dsl. I. Коска:
3. roj - cat. dsl. M. Karas, ctk. L. Сарка, npor.
let. I. Borsky;
4. roj - cat. dsl. M. Danihel. npor. let. J. Pale-
nidek.
Letka startovala z letiska Bar о 19.34 h a le-
tom vo vyske 150-200 m dosiahla Vinnicu. tam
sa obratila na juh, znizila letovii hladinu na
10-20 m a streFbou z palubnych zbrani napadla
ustupujiice kolony na ceste Vinnica - Nemirov.
Prvy litok bol prekvapenim. pretoze skupiny
stihaciek priblizujiicich sa nizko nad zemou
spozorovali neskoro. Ale Sovieti sa doskoro
spamatali a pri druhom a tretom tiloku privitali
Na Iron! prilelel kuncmj Slinwn Reliant letk> 3
( 117 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
Major let V Kafka,
velitef perule II
nalietavajiice Avie
hustou pafbou proti-
lietadlovych guFome-
tov. Najtazsie bola po-
skodena Kackova ve-
lilcFska B.534.259
litociaca na postavenia
OPL. Stroj mal dvad-
sat zasahov v dolnom
kridle. Styri v trupe.
dalSie v motorovom
kryte. v nosnikoch
kridel, pilotnej kabine
a pneumatike Faveho
kolesa. Pre rozsah po-
skodenia muselo lie-
tadlo do opravy v LPD v Rzesne. Tri dalsie stro-
je utfzili mensie poskodenia: B.534.217 I. Bor-
skeho dva zasahy v dolnom kridle. B.534.243 S.
Cakaneho zasah do smeroveho kormidla a os-
trohy a Jamborova Bk.534.515 Sesf zasahov
v trupe a kridlach.2*
Podia hlasenia V. KaCku a veliteFov rojov bol
litok lispesny. napadnule kolony boli vd'aka mo-
menta prekvapenia rozprasenc. Po analyze lito-
ku a jeho vysledkov velitelstvo LIPA dospelo
к zaveru. ze jeho licinky mohli byt ovela viicsie.
ak by (itociace B.534 mali podvesene bomby.
Preto LIPA nariadila stiahnut od pozorovacich
letiek vsetky bomby (10 kg. 20 kg. ako aj
skrinove bomby - tzv. zabky) a tie do 23. jiila
pridelit’ obidvom stihacim letkam/'
Za nalet dostali V. KaCka. M. Danihel a M.
Ziaran vyznamenanie Za hrdinstvo 2. stupna.
ostatni licastnici Za hrdinstvo 3. stupna. Uzna-
nie dostali nielen ticastnici niiletu. Dakovny list
prisiel do Bratislavy na MNO od veliteFa
A.O.K. 17 generala Ericha von Sliilpnagela.
kym velitel Luftgaukommanda XVII gen. Fritz
Hirschauer a velitel DLM na Slovensku gen.
Keiper prisli blahoZelat na MNO osobne.
Dna 23. jiila sa Henschely 126. prieskumnej
letky 3.(H)/32 premiestnili z letiska Bar na le-
-4 VHA. fond VVZ 1/7. Vyvoj vzdusnych zbrani 1939-1941. s 50.
Takislo: JANCEK. E.: Vyznamenani, I. did, Bratislava 1941
Takisto КАСКА. V: Zapisnik letov Taktsto: DANIHEL. M.
Zapisnik letov.
40 VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo. s. 81.84
tisko Vinnica, leziace viac na severovychod.
kam ich v ten isty den nasledovali aj sprievodne
Avie letky 12. Nasledujiici deft na tomto letisku
zaZili slovenski letci prvy bombardovaci nalet.
aj ked jeho ticinok bol skor moralny ako mate-
rialny. О 20.35 h sa nad letiskom objavili tri so-
vietske dvojmotorove bombardovacie lietadla
Archangelskij SB-2 a / vysky 3500 m zhodili
na seventy okraj letiskovej plochy dvanasl 200-
kilovych trieStivych bomb. Crepiny poSkodili
jeden z Henschelov 126. ktore tu parkoval i. let-
ka 12. rozloZena na opaCnej strane letiska vy-
viazla bez strat.
V nasledujiicich dnoch pokracovali sprievod-
ne lety a hliadkovanie trojcIennych rojov letky
v priestore Vinnica - Granov - Umah - Trocia-
nov a Teplik - Tamovka - Umafi - Granov.
Dna 29. jiila doSlo к prvemu priamemu stret-
nutiu medzi slovenskymi vzdusnymi silami
a sovietskym leteetvom. Kratko po desiatej ho-
dine sa letka 12 premiestnila na letisko Gajsin.
vzdialene 80 km juhovychodne od Vinnice.
stroje doplnili palivom a letku uviedli do stavu
bojovej pohotovosti. NiekoFko mimit po 17.00
h bolo zachytene upozomenie hlasnej sluZby
oznamujiice pribliZovanie nepriatelskych lieta-
diel. () 17.18 h Startovala proti nim cela letka.
ale Coskoro sa ukazalo, ze ide len о jeden bom-
bardovaci roj. ktory pafba nemeckeho Baku pri-
niitila na navral. О necelii hodinu sa situacia
opakovala. Po hlaseni о priblifovani sa 12-15
nepriateFskych stihaciek dostala letka priamo
z veliteFstva A.O.K. 17 rozkaz na okam?ity
Start. Vzlietla о 18.22 h a tentoraz skutocne do-
slo к priamemu stretu s protivnikom. Jeden troj-
clenny roj vedeny velitelom letky J. Palenickom
sa vychodne od letiska dostal do vzdusneho bo-
ja so zmiesanou skupinou sovietskych stihaciek
zloAenou z 1-16.1-153 a 1-17. Pritomnost'ou 1-17
bola takticka vyhoda jednoznaCne na strane So-
vietov.’1
V tejto siivislosti zostava nevyjasnenou otiiz-
ka skutodnej liCasti I-17 v tomto i v daKich bo-
joch. J. PaleniCek v hlaseni о priebehu stretnu-
tia po navrate z boja uviedol. Ze nepriatelske
stihatky. ktore identifikoval ako typ 1-17. sii
4 Tamzc. s. 91, 98. 101
( H8)
V POU
о 100 km/h rychlejsie ako B.534 a disponuju
viicsou palebnou silou. Boj zaCinali z vaCsej
diafky paFbou z kandna v osi vrtule. Je pozoru-
hodne. ze oznaCenie sovietskej jednoplosnej
stihaCky vyzbrojenej kandnom v osi vrtule ako
I-17 sa objavuje nielen v zapisnikoch letov pi-
lotov. ktori sa s non dostal i do styku. ale aj vo
vsetkych oficiainych hlaseniach veliteFstva LI-
PA a jednotiek protilietadloveho delostrelectva.
Zo sovietskych stihaCiek nasadenych v lete
1941 na fronte disponovali kandnom v osi vrtu-
le len dva typy: boli to Jakovlev Jak-I a Lavoc-
kin- Gorbunov-Gudkov LaGG-3. Vyzbroj obi-
dvoch typos bola v podstate zhodna - dva guFo-
mety SKAS s kalibrom 7.62 mm nad motorom
a jeden kanon SVAK (nepatmy rozdiel bol len
v kalibre kandna: LaGG-3 mal 23 mm kanon
a Jak-I 20 mm). Jak-1 dosahoval maximalnu
rychlost’ 560 - 580km/h. maximalna rychlost
LaGG-3 bola 535 km/h.
Je tu vJak aj tretia moznost: stihacie lietadlo
1-17.2 (tovarenske oznacenie CKB-9) skutocne
existovalo. Jeho vyzbroj - styri guFomety
SKAS s kalibrom 7.62 mm a 20 mm kanon
SVAK v osi vrtule a maximalna rychlost’ 491
km/h (maximalna rychlost B.534 bola 380
km/h) najskor zodpovedaju charakteristike 1-17
v PaleniCkovom hlaseni.
Podia doposiaF prevladajuccho nazoru. po-
uiitie 1-17 vo vzdusnych bojoch poCas letnych
mesiacov 1941 sa jednoznaCne vyluCuje. Tento
nazor sa opiera о skutoCnosf, ie do vypuknutia
vojny bolo vyrobenych len niekofko protolypov
tohto stroja. Na druhej strane nemoino vyhiCit.
ie po obrovskych stratach. ktore sovietske le-
tectvo utrpelo v prvych dftoch vojny. velenie
vzdusnych sil siahlo po vsetkych pouiiteFnych
lietadlach. prototypy nevynimajdc. Tieto fakty
teda nevyluCujii moznost. ze niekofko I-17.2 sa
v ojedinelych pripadoch na fronte skutoCne ob-
javilo a mohlo zasiahnui do vzdusnych bojov.
Na zaver azda len toFko. ze ked PaleniCek videl
takticke vyhody a prevahu protivnika. odpiital sa
a prizemnym letom sa aj s rojom vratil na letisko.
V poslednych julovych dnoch sovietske jed-
NEMECEK. V : SovftsU letadla. NV Prahu 1969. c d s. 58.
66-67
notky. ktore ustupovali z Vinnice juhovychod-
nyrn smerom na L’man. svoj postup zastavili,
preskupili sily a pokiisili sa о protititok. 30. jiila
о 11.35 h dostala letka 12 rozkaz priamo od
A.O.K 17 napadntit tieto sily hlbkovym bom-
bardovacim litokom. Tri trojclenne roje letky.
ktory'm velili J. PaleniCek. S. Cakany a M. Da-
nihel. startovali z Gajsina о 13.15 h a po 25-mi-
niitovom lete dosiahli cief - komunikiiciu Umaft
- NovoarchangeFsk. PaleniCkov prvy roj v hus-
tej paFbe gufometov zhodil bomby na cestu vy-
chodne od obce Grodzevo, druhy roj о 3 km da-
lej a treti Danihelov roj po bombardovani cesty
pri obci Babanka zaiitocil na cief aj palbou pa-
lubnych zbrani. Pri obratke dostala Danihelova
B.534.242 zasah do motora a stroj zaCal horiel.
Pilot okamzite spustil hasiace zariadenie a poda-
rilo sa mu pristat v zemi nikoho. bliiSie к so-
vietskym liniam. Vo chvi'li. ked opiistal kabinu
lietadla. zbadal. ie jedna B.534 pristava a roluje
к nemu. Bol to clen jeho roja J. Drlicka. zatiaF
co treti KuboviCov stroj kniiil nad nimi. Danihel
sa rozbehol к bliiiacemu sa lietadlu. vyiplhal sa
do kabiny. postavil sa za DrliCkov chrbat. hlavu
mu sklonil к noham a ten okamiite na piny plyn
odstartoval. Navrat so Gajsinu prebehol hladko.
iba pri pristavani stroj fahalo doFava a pilot ho
len s vel’kou namahou udrzal v priamom smere.
Obhliadkou po pristati sa zistilo. ie pneumalika
Faveho kolesa ptxlvozku je prestrelena. Dalsie tri
B.534 sovietska OPI. poskodila len Fahko. Tak-
mer о mesiac neskor pri presune letky na letisko
BerdiCov jej pozemny sled naSiel Danihelovu
B.534.242 na tom istom mieste. kde pristala.
(Stroj bol ui CiastoCne rozmontovany a padak
ukradnuty.) Za tento (poradi ui druhy) Cin ude-
lil prezident republiky ctk. Jozefovi Drlickovi
vyznamenanie Za hrdinstvo 3. stupna. Ctk. Au-
gustinovi KuboviCovi a Cat. dsl. Martinovi Dani-
helovi udelil vyznamenanie minister narodnej
obrany. DLM udelila vselkym from Zelezny kriz
II. triedy, ktory im 8. septembra osobne odo-
vzdal gen. F. Callos. Za dspesny hibkovy dtok
letky 12 ziskali Zelezny krii II. triedy aj nadpo-
rucici let. Jozef PaleniCek a Stefan Cakany.
VHA. fond VVZ 1/9. Vqjnovy dennik VVZ. letectvo. s.
103-104 Takislo DANIHEL. M : Zapisnik letov a Spomicnky
v dokum aut.
( 119 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939 l‘)44. I ZV
Be lap Cerktn 8. ч 1441 Ztava J. Drlii'ka. A Kubovii a M Danihel po vyznamenani Zcleznym kritom II. inedy
Dna 3. augusta letka ukoncila spolupnicu
s nemeckou prieskumnou letkou 3.(H)/32. kto-
ra sa presunula Jalej na vychod. V siivislosti
s pripravovanou obkfucovacou ofenzivou ne-
meckej armady pri Kyjeve. na ktorej sa mala
ziiiJastnit aj Rychla divizia a letectvo. letka 12
zostala predbeZne na letisku Gajsin. aby bola
к dispozicii na okamzite pouzitie v tejto opera-
cii.14
Organizacia slovenskej pol’nej armady z kon-
ca jiina uz nevyhovovala. armada nestaCila driaf
krok s rychlym tempom postupu nemeckych ar-
mad. Preto gen. Catlos. ktory 22. jula pnletel
z Bratislavy. aby sa ujal velenia. za£al s jej re-
organizaciou. Dna 25. jiila vysiel na SV vo
Wielkom Lubieni operacny rozkaz c. 7. podia
ktoreho polha armada mala utvorif: jednu Rych-
lu diviziu (z dtvarov Rychlej brigady a novopo-
stavenych jednotiek); jednu Zaistovaciu diviziu; 34
34 VHA, fond VVZ 1/7. Vyvoj vzdusnych zbrani 1939-1941. s. 69.
jednu Osobilnii skupinu (zo zvySkov jednotiek).
Aby stadia tempu postupu nemeckych jed-
notiek. celti Rychlu diviziu (RD) motorizovali.
Tvorili ju:” motorizovany pesi pluk 20. motori-
zovany pesi pluk 21. pioniersky prapor II
a spojovaci prapor.
Zo zostavy Vzdusnych zbrani boli pre RD
vyclenene:1” lahkii bateria DPLP 13 MILO-
SLAV (osem kanonov vz. 36 Oerlikon s kalib-
rom 20 mm), tazka bateria DPLP X SIDONIA
(styri kanony vz. 30 s kalibrom XX mm) a pozo-
rovacia letka I (desat lietadiel Letov S.32X).
Novopostavene jednotky RD sa siistredili za-
padne od Lvova. 18. augusta sa zacali presiivaf
do priestoru Vinnice. kde sa zliicili s Rychlou
brigadou a takto doplnena Rychla divizia bola
podriadena zoskupeniu Heeresgruppe Slid poL
neho matiala G. von Rundstedta.
TamZc. s. 127.
s. 128
( 120 )
V POLI
Po prichode do Vinnice, veliteFstvo RD nad-
viazalo spojenie s letkou 1. ktora sa sem pre-
miestnila z letiska Rzesno 6. augusta spolu s 5.
Fahkou protilietadlovou bateriou (krycie rneno
DOMINIK» a jej osem 20 mm kanonov Oerli-
kon vz. 36 malo chranit letisko. V popolud-
najsich hodinach podniklo sovietske letectvo
litok troma bombardovacimi lietadlami SB-2.
Nalet zo severovychodu z vysky asi 4000 m ne-
bol lispeSny. bomby dopadli do poli vpravo od
letiska.”
Po zmene organizacie kunernej sluJby veli-
teFstvo LIPA vkladalo vcFke nadeje do zrychle-
nia spojenia medzi Slovenskom a frontom. kto-
re malo zabczpecit dalsie dvojmotorove lietad-
lo sovietskej vyroby Archangelskij SB-3.
Letky pri presunoch nachadzal! na letiskach
Sambor. Lvov. Tarnopol a dalsich veFa lietadiel
roznych typov. najma vsak bombardovacie SB-
2 a SB-3, ktore tarn v roznom stave poSkodenia
zanechali ustupujiice sovietske jednotky. Pre-
vaina viiisina strojov bola taka poskodena. 2e
boli ncpouzitcFne. Zenijne jednotky sovietskej
armady pred opustenim letisk lietadla spravidla
zneskodnovali. Do prednej casti trupu umiestni-
li silne naloie trhavin alebo delostrelecke gra-
naty. ktore na dialku odpahli. Napriek tomu sa
,7 VHA. hind VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ, letectvo. v 124
naslo niekoFko neposkodenych alebo malo pos-
kodenych strojov. ktore pri rychlom postupe ne-
meckej armady nestaCili z.niiit.
Zaciatkom augusta sa utvorila pri velitcFstve
LIPA komisia v ziozeni: stot. tech, zbroj. let.
Ing. Jozef Voda. zastupca veliteFa LPD npor.
tech, zbroj. let. Stefan Zahradnik a predseda
technickcho odd. VVZ stot. let. Jozef Rehus. Jej
lilohou bolo vyhFadat a vybraf niekoFko trofej-
nych lietadiel pre propagacnii vystavu soviet-
skej vojnovej techniky. ktorej instalacia sa pri-
pravovala v В rati slave. ale aj niekoFko neposko-
denych lietadiel modemych typov. pouJiteFnych
pre slovenske Vzdusnd zbrane. Treba uviesf. 2e
J. Vixla uz 20. a 21 jiila prezrel opustene so-
vietske lietadla na letisku Pocejovcy, ktore by
boli vitanou pomocou pre kuriemu sluzbu.
Kedze tam boli iba rozne verzie typu Polikar-
pov Po-2 Kukuruznik. Voda ich pre zastaranosf
neixiponiCal.41
Spomedzi bombardovacich lietadiel na letis-
ku Tarnopol komisia odporuCila jeden neposko-
deny bombardovaci SB-3, ktoremu chybali nie-
ktore palubne pristroje a Cast vniitorneho vyba-
venia. Po motorickej stranke bol v poriadku. iba
jeden chladiC bol prestreleny. Stroj v Tarnopole
priprav ili na let - zatahovaci podvozok. kloreho
Tamic, v 129. 146 Takislo: GALBAVV. Zapivnfk leiov.
Letisko Vinnica v auguste 1941 a stnqje letky I
( 121 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV
mechanizmus nefungoval, ponechali vysunuty
a lietadlo vyvazili stabilizovanim klapiek
v CiastoCne vysunutej polohc. Po tychto lipra-
vach s nim Gnirt preletel do Rzesna. kde mu
chybajtice pristroje doplnili z poskodenych
strojov rovnakdho typu a namafovali vysoslne
znaky VzduSnych zbrani. VVZ rozhodlo lietad-
lo presuntif do dielni Leteckeho parku v Tren-
cianskych Biskupiciach. kde malo dostaf gene-
ralnu opravu. Na podvozkoch vSak nefungovali
brzdy. a preto bola obava. Ci dlzka letiska
v Trencianskych Biskupiciach bude dostatoCna.
Komisia odporuCila. aby stroj predbeine zostal
v Rzesne a do Trencianskych Biskupic mal prc-
letiet at po absolvovani viacerych veritikaC-
nych letov. pri ktorych by sa merala dljtka do-
behu bcz bfzd pri rozliCnej sile vetra."
Z trofejnych lietadiel na propagandisticke
liCely boli po ieleznici dopravene dve poskode-
ne stihaCky Polikarpov I-153. z ktorych jedna sa
stala siicast'ou vystavy ukoristenej sovietskej
vojenskej techniky v Bratislave. Ten isty stroj
pravdepodobne neskdr presiel do expozicie vo-
jenskeho miizea, kde bol zniCeny pri nalete
americkeho letectva na rafineriu Apollo 16. jii-
na 1944.
Reorganizacia slovenskej pofnej armady a jej
postup na vychod si v priebehu augusta vyZia-
dali niektorc dalSie zmeny. Pretoze F. Catlos ne-
mohol ako minister narodnej obrany zotrvavat*
na fronte. bol 12. augusta za velitefa armady
ustanoveny velitef VzduSnych zbrani gen. An-
ton Pulanich. Takto sa pod velitefskii pravomoc
okrem letectva dostali aj ostatne zlozky armady
na fronte. Velitefske stanoviSte armady bolo
v meste Wielki Lubiefi s blizkym letiskom Ko-
mamo. z ktoreho operovaia kurierna sluJba na
Slovensko i к litvarom na fronte. General Pula-
nich prisposobil rozsahu svojej velitefskej pra-
vomoci aj organizaciu velitefstva pofnej anna-
dy. Drtom 21. augusta zrusil Velitefstvo Vzdus-
nych zbrani LIPA a namiesto neho vznikol stab
Vzdusnych zbrani pri vclitefstve armady. Pre
velenie pofnej armady utvoril dva operaCne Sta-
by: a) Stab pre pozemnrt annddu s krycim naz-
vom VIKTOR I s naCelnikom Stabu pplk. g§t.
39 VHA.fond VVZ 1/9. Vbjnovy dennik VVZ. letectvo. s. 79. 119.
Karolom Peknikom a b) Stab VzduSnych zbrani
s krycim nazvom VIKTOR II s naCelnikom Sta-
bu a zastupcom velitefa Vzdusnych zbrani
v jednej osobc pplk. gSt. Emilom Novotnym.39 * 4"
UstaviCnymi presunmi letiek na vychod sa
vzdialenosf medzi nimi a velitefstvom opaf za-
Cala zvacsovaf. To si vymitilo jeho premiestne-
nie blizsie к operacnemu priestoru letiek.
V dftoch 23.-25. augusta sa velitefstvo VIK-
TOR 11 premiestnilo z Wielkeho Lubierta do
Kazatina. 60 km juzne od Zitomiru. Na ochranu
SV sa tam presunula aj 4. 1'ahka bateria DPLP
HODINY vyzbrojena kanonmi Oerlikon. Vd'a-
ka presunu sa zmenila aj letova trasa kuriemej
sluzby. ked S.328 zo Spisskej Novej Vsi uz ne-
pristaval v Komame. ale na letisku Lvov. Letis-
ko Koinamo tak stratilo vyznam ako frontova
zakladrta kuriemej sluzby. preto aj letku 3. kto-
ra tam bola dislokovana. 17. augusta stiahli na
materske letisko v Nitre. V siivislosti so zmena-
mi v trase kuriemej sluzby, treba spomeniit stra-
ty strojov a posadok. ktore utrpela v priebehu
augusta a septembra. ako aj ich priCiny.
Nestale poCasie v oblasti Karpat a fyzicke
opotrebovanie strojov S.328 boli hlavnymi
priCinami strat v letnych mesiacoch. no ich po-
Cet v porovnani s frekvenciou kuriemeho spoje-
nia medzi Slovenskom a frontom bol nepatmy.
Prva nehoda sa stala 11. augusta. ked
S.328.209 pilotovany rtk. let. Karolom Kristi-
nom s naCelnikom stabu E. Novotnym na palu-
be po Starte zo SpiSskej Novej Vsi do Komama
pre poruchu motora musel midzovo pristaf pri
Giraltovciach Posadka vyviazla bez zranenia.41
О devaf dni neskdr vysadil motor kurierneho
S.328.37 zapadne od Sanoku, preto pilot lietad-
la rtk. let. Ondrej Selestak musel midzovo pri-
staf v blizkosti obce Pisarowce. Po dosadnuti sa
lietadlo prevratilo. ale pilot vyviazol bez zrane-
nia.4-'
Zu pomeme kuribznu mo2no pova2ovaf ha-
variu S.328.267 pomocnej letky ALP s posad-
kou pilot ctk. Ludovit Pajtina a pozorovatef
4**Tam>e, s. 152 Takisto: ZAHRADNtK, S : Spomienky, v do-
kum. aut.
4 * VHA. fond VVZ 1/7. Vyvoj vzdu<>nych zbrani 1939-1941. J. j.
81.945
42 VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ, letectvo. s. 129. 141
( 122)
V POLI
Letisko Bclaja Cerkov 27. 9. 1941. divile pred tragedwu
Pilot kunerneho S 428 71 Г. Pajtina uklada ballky a pozorovatef
). Ci/mank tvpravo) zatial Caka
dost. zasl. Jan Kuprovsky 22. augusta. Po prele-
le i TrenCianskych Biskupic bezprostredne pred
pristatim v Rzesne motor nahle prestal pracovat
a lietadlo sa znitilo do zahrady v blizkom Lvo-
ve. Posadka vyviazla bez zranenia. ale stroj bol
taiko poSkodeny. VySetrovanim sa zistilo. ze
pilot po spotrebovani paliva z hlavnej a pridav-
nej nadrie zabudol prepniit na spadovii nadrz
a urobil to a2 potom, ked sa motor zastavil. Tre-
ba uviest, ie na lietadlach S.328 sa na spadovii
palivovii nadri prepinalo pred uplynutim 160
miniit letu. К midzovym pnstatiam a havariam
kurierov, z ktorych niektore boli smrtefn£, do-
chadzalo aj v priebehu septembra.
S Fahkymi zraneniami vyviazla posadka pilot
rtk. let. Ludovit Jasik a pozorovatef npor. let.
DuSan KuCir. ktoni 7. septembra pri preletc
z Lvova do Spisskej Novej Vsi v hustom daidi
narazila so svojim S.328.242 na stromy lesa pri
obci Klecenov v okrese Trebisov. Stroj sa po
naraze znitil na nibanisko a zhorel.4'
Napriek poruche motora sa Stastne skonCilo
15. septembra na letisku Gubin niidzove prista-
tie kuriemeho E.39.74 pilotovanCho des. v zal.
Michalom Hillom. ktory premaval medzi veli-
tefstvami VIKTOR II a letkou 12"
Zadrety motor priniitil 24. septembra ntidzo-
vo pristat' 15 km seveme od Beloj Cerkvi dalsi
kuriemy S.328. Posadka vyviazla bez zranenia.
4 ’ Tamie, s. 144.
44 VHA. fond MNO-S. krab 115/41, t j. «MW I. dov.
Honai'i kunemy Letov kratko po havarii za oticou
Naproti tomu tragicky sa skoncila havaria
kuriemeho S.328,71 letky 3 s posadkou pilot
Ctk. Ludovit Pajtina a pozorovatef por. let. v zal.
Juraj Ciimarik. ktory sa 26. septembra о 13.50
h znitil v plameniK’h v blizkosti Beloj Cerkvi.
Pri havarii pozorovatef zhorel v troskach lietad-
la a pilot utrpel tazke zranenia. J. Cizmarika
s vojenskymi poclami pochovali v ten isty den
na cintorine pri letisku juine od mesta Belaja
Cerkov.
Htob J. Ci/manka v Beloj Cerkvi
( 123 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, I. ZV
Porucik let. v zalohe J. Cizmarik
Calnik L. Pajtina
К tragickym pripadom patri aj havaria. ktora
napriek tomu. Ze sa nestala na fronte. tizko
s nim sdvisi. 9. septembra. byvaly pilot letky 13
rtk. let. Ludovit Zafko dostal prikaz prelelief
s lietadlom E.241.43 z Leteckeho parku v Tren-
Cianskych Biskupiciach cez Zilinu do Spisskej
Novej Vsi. odkiaf malo neskor leticf do Lvova.
Zafko pred odletom telefonoval pribuznym do
Ziliny. aby ho fakali na letisku. Pred pristatim
najskor v prizemnej vyske zakruZil nad domom
pribuznych. vzapati nizko nad zemou urobil vy-
krut. ktory nezvladol. Lietadlo sa zrutilo. pilota
s taZkymi popaleninami dopravili do nemocni-
ce. kde zraneniam zakratko podlahol.
Komisia MNO. ktori havariu vySetrovala.
uviedla ako jej pricinu hrubii nedisciplinova-
nosf. Preto minister narodnej obrany rozhodol,
aby sa pripad kvalifikoval ako samovrazda.
a tak L. Zafkovi neusporiadali pohreb s vojen-
skymi poctami. NezavaZilo ani to, Ze poCas
frontoveho nasadenia s letkou 13 ntidzovo pri-
Vrak Zaftovho lietadla
Rolnik let 1 Z.dko
(19 8. 1916-9 9 19411.
Pochovany je v Zilinc
stal s fazko poskode-
nou B.534 v poli a za-
chranil ju pred zniCe*
nim. Tvrde rozhodnu-
tie ministra malo
sltizif ako odstrasujuci
priklad pre vtetkych
vykonnych letcov.*’
Po stiahnuti letiek
2. 3 a 13 na Slovensko
zostali na fronte len
dva letecke litvary
VzduSnych zbrani -
pozorovacia letka 1 na
letisku Vinnica
a stihacia letka 12 na letisku Gajsin. Na zabez-
peCenie denneho spojenia medzi obidvoma let-
kami a velitefstvom VIKTOR II v Kazatine let-
ka 1 odoslala 27. augusta do Kazatinu lietadlo
E.241.9 a letka 12 lietadlo E.39.57. Aby sa ula-
hdilo operacne riadenie oboch letiek. utvorila sa
15. augusta tzv. Kombinovana peruf. ktorej ve-
lenirn bol povereny V. Каска. Ten uZ na druhy
deft odletel na svojej B.534.217 do Gajsinu
a ujal sa novej funkcie.*
Priblizovanim Rychlej divizie к frontu holo
potrebne, aby sa aj Vzdusne zbrane dostali
bliZSic к jednotkam v prvej linii. Preto velitef-
stvo VIKTOR II nariadilo operaCnym rozkazom
C. 11 presun jednotiek Vzdusnych zbrani do
priestoru Kazatin. Na zaklade toho sa 26. au-
gusta premiestnila letka 1 v sprievode trojdlen-
ntiho roja B.534 z Vinnice a letka 12 s veliteL
stvom perute II z Gajsinu na letisko Berdicov
80 km seveme od Vinnice. Na druhy den bol na-
riadeny dalsi presun oboch letiek na zapadny
okraj letiska Belaja Cerkov. leZiaceho 40 km
vychodnejSie. Na ochranu letiska sa na jeho za-
padnej strane rozmiestnilo osem 20 mm kano-
nov Oerlikon z 15. fahkej baterie DPLP DOMI-
NIK. Ochranu velitelskcho stanovista VIKTOR
II v Kazatine prevzala 4. lahka bateria DPLP
s krycim nazvom HODINY. vyzbrojena taktieZ
20 mm kanonmi Oerlikon."
*-' VHA.fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo, s. 164
^Tain/e. s. 173. Takislo: VHA. fond Letecky pluk, Doverne roz-
kazyC. 37.38. 43/41.
47 VHA, fond VVZ 1/9. Vojnovy dennik WZ. letectvo. s.
135-137. Takisio: КАСКА. V.: Zapisnik letov
( 124)
V POLI
Uvedene presuny Vzdusnych zbrani sa usku-
tocnili v priamej siivislosti s taktickymi pohyb-
mi Rychlej divizie. Ta sa 23.-24. augusta pre-
sunula po osi Vinnica - Machnovka - Bialopol
do Skviry. odkiaf jej osobitna skupina mala pre-
krocif rieku Dneper v ramci rozsiahlej obkfuco-
vacej operacie pripravovanej nemeckou armii-
dou pri Kyjeve. Letisko Belaja Cerkov bolo lie-
tadlami doslova preplnene. Okrem slovenskych
letiek tu boli aj viacere nemecke bombardova-
cie a stihacie tit vary operujtice proti Kyjevu.
a preto bolo prirodzene. ze sa stalo tercom so-
vietskeho letectva. ktore v tomto priestore dis-
ponovalo priblizne 150 bombardovacimi
a stihacimi lietadlami.
Prvy nalet zasiahol letisko v noci z 28. na 29.
augusta. V case od 22.45 h do 3.20 h sovietske
bombardovacie lietadla podnikli z rozliCnej
vyiky a v roznych casovych intervaloch sest
litokov. priiom nesposobili nijake Skody. Ani
dalsi nalet rano о 7.45 h z vySky 4000-5000
m nebol lispesny. a to zasluhou intenzivnej ne-
meckej protilietadlovej obrany. ktora litodnikov
priniitila к navratu. Nasledujiici deft 30. augus-
ta sa situacia zmenila. Prve dva nalety medzi
3.00-3.30 h boli neiispesnc - bomby dopadli
mimo letiska. ale potom od 15.45 do 17.15
h skupiny sovietskych bombarderov DB-3. SB-
2. SB-3 a Pe-8 nalietavali na letisko a zasypa-
vali ho bombami. Nemecke letectvo dislokova-
ne na letisku utrpelo cilefne malerialne a perso-
nalne straty. Zasah dostali hangare. sklady po-
honnych latok a streliva. Patstokilove bomby
zhodene zo stvonnotorovych Pe-8 naplno za-
siahli skladku bomb, ktore explodovali a sposo-
bili navyse rozsiahle Jkody. V slovenskych
titvaroch bol vaCsi pocet osob fahko zranenych
a niekofko lietadiel mierne poskodili Crepiny.
Vazne boli poskodene nakladne automobily po-
zemnych sledov obidvoch letiek.“
Dna I. septembra о 5.45 h sa sovietske bom-
bardovacie lietadla znova objavili nad letiskom.
no husta pafba nemeckeho 88 mm Паки im zne-
moznila presne zameraf cief. a tak bomby z. vys-
ky 4000 m dopadli 200 m severozapadne od le-
tiska a nesposobili nijake skody.1'
** VHA, lond VVZ 1/9. Vojnovy dennik VVZ. letectvo.». 149. 152.
w VHA. lond VVZ 1/7, Vyvoj vzducnyeh zbrani 1939-1941. s. 104.
Pod tlakom intenzivnych litokov sovietskeho
letectva. ktore v priebehu troth dni podmklo na
letisko 18 naletov. velitelia slovenskych letiek
navrhli. aby bolo urCene nove letisko, ktore by
nebolo take zname ani preplnene.
So siihlasom nemeckeho velitefstva KO-
LUFT 4 (Kommando der Luftflotte 4t. v ramci
ktoreho slovenske VzduSne zbrane operoval i,
velitefstvo VIKTOR 11 nariadilo okamzity pre-
sun letiek a 15. fahkej baterie DPLP z Beloj
Cerkvi na letisko 5 km seveme od mesta Skvi-
ra. Po premiestneni boli letky vzhfadom na
blizkosf frontu v bojovej pohotovosti. О 22.00
h dostala letka 12 telefonicky rozkaz. aby sa
pripravila na dalsi presun a nasadenie do boja.
Rozkaz lizko stivisel s vyvojom situacie na
fronte.
Koncom augusta zaCala 6. nemecka armada
seveme od Kyjeva rozsiahlu operaciu na vytvo-
reni kotla; jej ciefom bolo obkfticil tri sovietske
armady. Dolezitii tilohu v tejto operacii zohral
most cez Dneper pri Gamostajpole. 70 km se-
verne od Kyjeva. cez ktory pnidili nemecke jed-
notky do vychodiskovych postaveni na druhej
strane rieky. Sovietske letectvo bez zjavnych
uspechov most neprestajne bombardovalo
a ostrefovalo. Ochranu tohto zatiaf jedineho
prechodu cez rieku a dalsieho vybudovaneho
о niekofko dni neskdr pri Morovsku zverili let-
ke 12. Na ufahcenie siicinnosti s nemeckym ve-
lenim letkou podia operaCneho rozkazu С. 12 od
4. septembra disponovalo /4.O.K.6 (Armee
Oberkominando 6) a bolo jej pridelenc letisko
Gubin leiiace asi 70 km seveme od Kyjeva.
S letkou sa do Gubina premiestnila aj 4. fahka
bateria DPLP.4'
Odchodom letky 12 zostala letka I na letisku
Skvira bez stihacej ochrany. Preto velitefstvo
piuku na prikaz velitefstva VIKTOR II odoslalo
13. septembra do Skviry trojcIenny roj B.534,
v ktorom boli Catnici J. Stauder a M. Danae
z letky 13. Ш predtym. po 4. auguste. letku 12
posilnili F. Cyprich. J. Setvak a V. Kalisky z let-
Iqi 13.
Presun letky 12 na letisko Gubin znamenal
jej priame nasadenie do frontovych operacii.
-Sl* Tain/e. s I IM
( 125 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. 1. ZV.
Horiacc 1-16. ktore 7. 4 1941 zinlrrlil J Drlicka
Aby sa prediSlo omylu pri rozpoznavani lieta-
diel letky vlastnou a nemeckou OPL. 6. septem-
bra vyslo nariadenie doplnit oznaCenie strojox
B.534 okrem povodneho jasnoilteho sfarbenia
jcdnej tretiny spodnych kridel a 50 cm sirokeho
prstenca okolo trupu aj prednu cast trupu v dli-
ke 50 cm od vrtule tou istou farbou.'1
Prve bojove stretnutie so sovietskym letec-
tvom sa odohralo 7. septembra. Kratko pred
osemnastou hodinou prislo hlasenie о pribliZo-
vani formacie deviatich sovietskych stihaCiek
Polikarpov I-lb к letisku Gubin. Desat B.534
letky 12 startovalo proti titoCnikom о 18.05 h.
Vzdusny stiboj prebehol v bczprostrednej bliz-
kosti letiska. priCom v ziipale boja sa lietadla
vzdialili viac na vychod. к Dnepru. Tu veliteF
jedneho trojClenneho roja Jozef Drlicka (druhC
a tretie Cislo roja tvorili F. Hanovec a M. Dani-
hel) zostreiil jednu 1-16. ktora sa v plameftoch
znitila 3 km ju?ne od mosta cez Dnepcr pri Gar-
nostaipole. Pilot stihacky nestihol vyskoCit'
a zahynul. Na druhy den sa veliteF perute II V.
KaCka pri osobnej mivsteve na ncmeckom veli-
teFstvc A.K.5I od pozorovateFa nemeckej bate-
rie DPL dozvedel. 2e vo vzdusnom boji boli zo-
strelene dve 1-16. Je pravdepodobne. ze pilot
letky. ktory toto lietadlo zasiahol. jeho dalsi
osud uz. nesledoval.”
Nasledujiici deh sa u2 od 6.00 h trojClennc
roje letky striedali v hliadkovani nad priesto-
rom Garnostajpol - Morovsk pri ochrane mos-
'* Tam/e. s. 111.
VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dcnnik VVZ. letectvo, s 158
Takislo: VHA. fond Letecky pluk. Dovemy rozkaz Z 44/1941
tov cez Dneper. Prvy roj. ktory viedol M. Dani-
hel. sa о 6.30 h dostal do vzduSneho boja s tro-
jicou 1-16. ktoni z palubnych zbrani ostreFovala
kolony na moste. ale obaja stiperi sa rozisli bez
st rat,
Druhy trojCIenny roj pod velenim J. Drlicku
s Cislami Cat. d’si. L. Capkom a Cat. d'si. 1. Koc-
kom. ktory Startoval о 7.35 h do priestoru Gar-
nostajpol - Morovsk - Oster - Kozelec. sa nad
Dneprom stretol s dvojicou 1-16. ktore sa neCa-
kane vynorili z oblakov. Коска si vybral naj-
bliiSi zo strojov a vypalil kratko davku. no mi-
nul cieF. Pilot ..Sestnastky” vsak nebol novaCik.
vyuzijiic siiCsiu obratnost stroja chcel sa siivra-
tom otoCit Celom к stipcrovi. Co sa odohralo po-
tom. bolo dielom zlomkov sektind. V okamihu.
ked sa I-16 dostal do otocneho bodu. Ivan Кос-
ка stlaCil spiiSf odpalu vsetkych Styroch guFo-
metov svojej Avie. nepriatelska stihaCka sa za-
ky macula a kyvadlovym padom sa znitila neda-
leko lesika Borki. vychodne od Ostein." Catni-
ci J. DrliCka a I. Коска dostali za vit'azstva
vyznamenanie Za hrdinstvo 2. stupha. I. Коска
navyse Zelezny kriz II. triedy. V zapale subojov
doslo Casto к vzajomnemu napadnutiu. Napr. §.
Cakany napadol nemecky Bf 109. priCom ne-
mecki stihaCi neostavali niC dlZni. lebo Avie aj
napriek zltemu oznaCeniu vcFakrat pokladali za
niske lietadla.
Letka 12 v tychto siibojoch neutrpela nijake
straty. ale dve B.534 s poSkodenymi motormi
neboli schopne letu a d'alSie dva stroje boli lah-
ko poskodene.
Dna 10. septembra sa nasi letci opiitovne
stretli so sovietskymi stihaCkami. О 14.00 h po-
Cas hliadkovania v priestore Morovsk sa troj-
Clenny roj B.534 vedeny Ctk. Frantiskom
Kriihenbielom dostal do vzdusneho boja s tro-
ma 1-17 (Jak-1) a tentoraz bola takticka vyhoda
Opine na strane Sovietov. Piloti. vyufivajiic pre-
vahu svojich modernejsich a rychlejSich strojov
vyzbrojenych kandnom. zaCinali boj uz z vaCsej
vzdialenosti palbou kandna. To na jednej strane
zniZovalo presnosf zasahov. na druhej strane
vSak tiCinky boli niCivejSie ako pri streFbe
53 VHA. fond VVZ 1/3/1. krab. I. s. 118
( 126 )
V POLI
В 5S4 letky 12 na fronte
z guFometov. Granat z 20 mm kandna zasiahol
veliteFsky B.534.217. Vysledkom bolo taike
poskodenie slroja: baldachyn a fave kridla boli
prestrelene. platenny potah kridla po zasahu
zhorel. Crepiny poskodili nosnik a vystuzne
vzpery. Pilotovi sa len s nadFudskou namahou
podarilo s taiko poSkodenym strojom pristal
v Gubine a lietadlo bolo neschopne dalsej slui-
by. Druhy stroj roja pristal s prestrelenym chla-
diCom.M
Relativne maly tispech rychlejsich a lepsie
vyzbrojenych sovietskyeh stihaciek nad poinal-
Simi a zastaranymi Aviami v tomto boji mozno
vysvetlif jednak paFbou z vel'kej vzdialenosti,
jednak nedostatocnymi bojovymi skiisenosfami
pilotov. PodFa oficialneho slovenskeho hlasenia
о priebehu boja sa nepriateFskc lietadla dali na
titek. Je pravdepodobnejfcie. ie piloti sloven*
skeho roja. vidiac absoliitnu technicku prevahu
protivnika a jej vysledky. sami sa odpiitali z bo-
ja a prizemnym letom sa vralili do Gubina.
Po vzduinych bojoch v diioch 7., 8. a 10.
septembra zostalo letke z jedenastich lietadiel
len sedem bojaschopnych. Napriek tomu si aj
nadalej udriiavala vysokti intenzitu operacncj
dinnosti. ktora dosiahla vrchol 12. septembra.
ked styridsaf raz vzlietla na ochranu mostov cez
Dneper. Pri jednom z letov sa trojdlenny roj ve-
54 TainJe.
deny Hanovcom dostal do vzdusneho boja
s dvojicou I-17, ktory sa skondil vzajomnym
rozchodom protivnikov.
Aj v obdobi od 14. do 17. septembra sa ope-
radna Cinnosf letky zameriavala na hliadkovanie
v priestoroch mostov cez Dneper a Desnu a na
ochranu postupujticich nemeckych jednotiek
prvdho sledu. V priebehu tychto dni letka usku-
tocnila 74 letov nad frontom. ale s nepriateFsky-
ini lietadlami sa ui nestretla."
V sovietskom letectve sa zadali prejavovat'
dosledky reorganizacie. ktoni schvalilo najvyS-
sie velenie 29. jiila ako dosledok obrovskych
slrat a premiesthovania leteckej vyroby na vy-
chod krajiny. Podet plukov v leteckych divi-
ziach klesol z troch na dva. poCet lietadiel v plu-
ku sa znilil zo 60 na 30, neskor az na 22. Inten-
zila operaCnej dinnosti sovietskeho letectva na
juZnom tiseku frontu utichala. 17. septembra
stvorclenne roje letky vzlietli na strazeme pries-
toru nad Dneprom a Desnou dvadsat raz. Pritom
sa dvakrat stretli so sovietskymi 1-17. ale v obi-
dvoch pripadoch to bolo bez strat. Je pravdepo-
dobne, ie velitelia slovenskych rojov si uvedo-
rnili vyhody protivnika a priamemu vzduinemu
boju sa vyhli. Bolo to posledne stretnutie letky
12 so sovietskym letectvom.
55 TanVc. s 119
Ranv v kndliK'h utrzenc s sutxijmh
( 127 )
SLOVENSKI- LETECTVO 1939-1944. I. 7.V
Kyjev padol 19. septembra о 11.15 hodine.
Tridsiata siedma sovietska armada zo zoskupe-
nia Juhozapadncho frontu. ktora branila meslo.
ho opustila a listupom na juh a juhozapad sa usi-
lovala vyhniit' obkfiiCeniu. Jeho hrozba sa slala
bezprostrednou 12. septembra. ked z predmestia
Kremencugu vyrazila na sever I. obmena skupi-
na v ustrety 2. obrnenej skupine. postupujucej
od Cemigova juznym smerom. Obidva kliny sa
15. septembra spojili pri obci Lochvica severo-
vychodne od Kyjeva. a dokoncili tak v trojuhol-
niku Kyjev - Cemigov - Nezin obchvat troch
sovietskych armad (5.. 21. a 37.) patriacich do
zoskupenia Juhozapadncho frontu.
Siesta nemecka armada, ktoni od seveni ob-
kfucovala Kyjev, postupila po jeho obsadeni da-
lej na vychod od Dnepru. Mosty cez rieku stra-
ti I i pre sovietske letectvo vyznam. a tak sa v ich
priestore ui ani neukazalo. Kedze ich nebolo
(reba chranif. veliteFstvo A.O.K. 6 uvoFnilo let-
ku 12 a ta bola opaf zaclenena do jednotiek
Vzdusnych zbrani v poli.“
Medzitym Rychla divizia (RD), ktorej casti
sa ziiCastnili bojov na Dnepri. zaujala obranne
postavenie ju2ne od Kyjeva v priestore Tripolie
- Ukrajinka. V zaujme spoluprace pozeinnych
sil a letectva rozhodli veliteFstva VIKTOR
1 a VIKTOR II sdstredif litvary Vzdusnych
zbrani do priestoru dislokacie RD.
PodFa operaCneho rozkazu veliteFstva VIK-
TOR II 0. 17, presunulo sa 19. septembra veli-
teFstvo stihacej perute II. letka 12 a 4. Fahka ba-
teria DPI.P z letiska Gubin na letisko Mytnica.
leziace 40 km juhozapadne od Kyjeva, kde sa
uz nachadzala letka I a 15. Fahka bateria DPLP,
ktore sem prisli 15. septembra.
Pri presune lietajuceho sledu dostala sa letka
12 о 9.00 h v priestore obcc Fastov do silnej
paFby nemeckej OPI. napriek tomu. ze vsetky
lietadla boli podia predpisu viditelhe oznacene
jasnofltou farbou na stanovenych miestach a le-
teli v nariadenej vy§ke 300-500 m. Pafba ne-
prestala ani po vystreleni mno2stva farebnych
svetlic v kode platnom pre tento deft. Z vedtice-
ho Kackovho roja nebol zasiahnuty nikto, lebo
cely roj manevrom v prizemnej vyske z paFby
56Tam>e. v 119.
unikol, ale granatom z Fahkeho kandna bola po-
skodena B.534.162 ctk. Langa z trojclenneho
roja npor. let. Palenicka. Navyse PaleniCek pri
pristavani vbehol so svojou B.534.366 do nedo-
slatocne zasypaneho kriilera. poskodil podvo-
zok a lietadlo ..postavil na hlavu".'
Nasledujiici deft bol rozkazom ministerstva
narodnej obrany zruSeny kryci nazov VeliteFstva
Vzdusnych zbrani VIKTOR 11. obnoveny po-
vodny nazov LIPA a velitefstvo preslo z Kazati-
na do Beloj Cerkvi.
Lctcckc titvary. ktore sa v polovici septembra
siistredili na letisku Mytnica. boli v skutodnosti
len torzom povodne nasadenych Vzdusnych
zbrani. Aj ked pocetny stav bojaschopnych lie-
tadiel klesol hlboko pod predpisany stav. usku-
tocnili obidve letky v druhej polovici septembra
mnofcstvo operaCnych letov v prospech Rychlej
divizie i netneckeho XXXIV. armadneho zboru.
ktoremu RD v tom obdobt podliehala.
Operacna cinnosf letky I spocivala predo-
vsetkym vo vzdusnom sledovam komunikacii
juhovychodne do Kyjeva. ktory mi pnidili zvys-
ky 37. sovietskej armady. unikajticej po pade
mesta z obkFdCenia. Druhou tilohou letky bolo
bombardovaf a ostrcFovaf tieto ustupujtice pni-
dy. Kazdy let kryl dvojclenny alebo trojcIenny
roj B.534 letky 12.
Prieskumne a bombardovacie operacie boli
zamerane najma do priestorov Borispol -
Rogozov - Perejaslav. a Staroje - Rogozov -
Voronkov - Sofijevka - Kozin.
Prvy operacny let z letiska Mytnica uskutoC-
nila 16. septembra medzi 6.25-9.25 h posadka
S.328 s pilotom npor. let. S. Gasparovicom
a pozorovatelom por. let. O. Patockom. Ich tilo-
hou bol prieskum priestoru Balyka - Rogozov -
Perejaslav - Andrusi. Asi 3 km severozapadne
od Perejaslavi posadka spozorovala na ceste
najskor tri a dalej uz kolonu dvadsiatich naklad-
nych aut. Opakovanymi hlbkovymi litokmi paF-
bou z palubnych zbrani kolonu rozptylila. Me-
dzitym posadka daEieho Letova v zloZeni pilot
rtk. let. L. Drab a pozorovatef por. let. K. SevCik
57GRECKO. A A a koi. Dejiny drube svftovi talks 1939 1945.
sv. IV. NV Praha 197X. c d. s. 59. 81. TakiMo: VHA. fond VVZ
I <7. Vyvoj vzduinych zbrani 1939-1941. s. 116.
( 128 )
v рои
Prislusiuci lu'i.ijmcho pervinjlu leikx I \ Beloj Cerivi
zabczpecovala prechod nemeckych jednotiek
cez Dneper v priestore Balyka.'*
Aj nasledujiici deft uskutocnili Letovy dva
prieskumy do priestoru juhovychodne od Kyje-
va. Prvy S.328 s posadkou Cat. dsl. (). Haulis
a por. let. F. Hanus. ktory vzlietol о 8.20 h. sa
dostal pri obci Staroje do hustej pal’by gufome-
tov z koldny nakladnych aut na ceste. Sprievod-
ny roj B.534 na kolonu zaiitoCil. nasledkom Co-
ho sa niekofko nakladnych aut prevratiio do
priekopy. Druhy S.328 pilotovany Ctk. S. Ko-
zaCkom s pozorovatefom por. let. L. Sottnikom
startoval о 15.10 h na prieskum priestoru
RziSCov - Staroje - Rogozov - Kozin. Pretoie
Letov nemal bomby. zaiitoCil na lanky na ceste
medzi obcami Staroje a Rogozov trojcIenny
sprievodny roj B.534. Vysledok titoku nie je
znamy.w
Dna 18. septembra pokracovali vo vzduSnom
prieskume dve posadky. Prvy stroj pilotoval rtk.
let. K. Kotran s pozorovatefom npor. let. E Ko-
vaCom-Benom: od 9.00 do 10.25 h strazili pre-
chod nemeckych jednotiek cez Dneper a patrali
po postaveniach nepriatefskeho delostrelectva
v priestore Jasniky - Kovatin - Kalenoje; druhy
stroj. ktory pilotoval A. Harvan s pozorova-
tefom P. GasparoviCom a sprevadzal ho troj-
Clenny roj B.534. startoval о 17.09 h. aby pre-
skiimal vychodny breh Dnepri v priestore Ukra-
jinka. () 17.30 h pozorovatef Letova zistil na
ceste vychodne od obce Kajlov kolonu naklad-
nych aut. ale pre sero nemohol upresnit ich to-
toJnost. Velitef stihacieho roja F. Cyprich pri-
zemnym preletom podia rovnosiat identifikoval
protivnika a okamzite zaiitoCil na auta. z kto-
rych dve zapalil. Prepravovana pechota sa roz-
pfchla?’
Intenzivny letecky prieskum priestoru a ko-
munikacii juhovychodne od Kyjeva (19. sep-
tembra) odhalil rozsiahly presun zvySkov 37.
sovietskej armady usilujiicej sa unikniit ob-
kfiiCeniu.
Prva posadka v zloieni pilot por. let. J. Pav-
lovic a pozorovatef npor. let. J. FratriC, ktora
vzlietla uz. о 5.30 h na prieskum pre XXXIV. ar-
madny zbor. sa uz po niekofkych mimitach letu
dostala do silnej biirky a musela midzovo pri-
st«St. DaKi Letov, ktory s posadkou rtk. let. A.
Harvan a por. let. J. Synak startoval о desaf mi-
niil neskdr, zistil na ceste seveme od obce Pro-
zov asi 250 nakladnych aut s pechotou krytych
palebnym postavenim OPL pri obci Vi&enky.
DalAich 300-400 nakladnych dut sustredenych
58 VHA. fond VVZ 1/3/1. krab 1. s. 127.
58 s9 Tamfe. s. 129.
60 Tam/e. s. 130.
( 129)
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944 I ZV.
Cutnik V. Kalisky
(2.3. 9 1916-21 9 1941k
Pnchovany bol v Bonsrxde
v Rogozove zistila po-
sadka F. Hanus a J.
Remen. ktora vzlietla
z Mytnice о 12.55 h
na prieskum priestoru
Rogozov - Voronkov
- Sofijevka.
О 16.20 h znova do
tohto priestoru Starto-
vala dalSia posadka -
pilot npor. let. P. Gas-
parov ic a pozorovatef
por. let. O. Patocka.
ktora pri obci Vojto-
viCi zistila stistredenie
asi 500 nakladnych aut chranenych pocetnymi
palebnymi postaveniami OPL. Tie na S.328 le-
liaci vo vyike 15(H) m okamzite zacali strielat.
Crepina granatu zasiahla spadovti nadri. z kto-
rej vytieklo palivo. Pilotovi sa so stastim poda-
rilo taiko poskodeny Letov s poslednymi kvap-
kami paliva dotiahnut do Mytnice. Stroj sa pre
nedostatok nahradnych siifiastok nedal opravit’,
preto zostal odstaveny na okraji letiska.**
Pocet zistenych nakladnych aut potvrdzoval
tistup sovietskych jednotiek po pade Kyjeva. Co
bolo podnetom dalSieho vzdusneho prieskumu
nasledujiici den. Od 5.40 h az do stimraku sa pat
posadok S.328 zticastnilo intenzivneho priesku-
mu. pri ktorom na komunikaciach juhovychod-
ne od Kyjeva odhadli az 700 motorovych vozi-
diel v kolonach.
Na zaklade poznatkov zo vzdusneho priesku-
mu VeliteFstvo Vzdusnych zbrani LIPA nariadi-
lo letke I bombardovat' a titocil na kolony mo-
torovych vozidiel pohybujiicich sa v priestore
Rogozov - Glikoje - Staroje. Utok sa mal usku-
toCnit 21. septembra pod ochranou letky 12. Ta
vsak uz о 6.12 h najskor vyslala do priestoru
Rogozov StvorCIcnny roj B.534. ktory viedol M.
Danihel; dalsimi clenmi boli I. Коска. A. Ku-
boviC a J. Vinctir a ten bombami a paFbou pa-
lubnych zbrani zaiitocil na zhromazdene vozid-
la. Vysledok titoku nie je znamy.*;
**' Tamie, s. 130.
^Tamic, s. 131, TakiMo: DANIHEL. M .: ZApisnik letov a spo-
mienky v dokum. aut.
Skor ako vzlietla cela letka I. priletel о 5.35
h do cieFovej oblasti S.328 s posadkou npor. let.
P. GasparoviC a por. let. O. Patofka, aby este
pred litokom zistili. Ci sa v rozmiestneni cieFov
neudiali zmeny. Stroj sprevadzal dvojClenny roj
B.534 s pi lot mi F. Cyprichom a V. Kaliskym.
Po prelete Dnepra sa obaja stihafi a Letov vo
vy§ke 800 m nad mestom Voronkov dostali do
prudkej protilietadlovej paFby. ktorej sa vyhli
preletom oblakov. priCoin sa asi v 100 metrov
hrubej vrstve mrakov navzajom stratili. Ked
Cyprich vystiipil nad oblaky a nasiel tarn len
GasparoviCov Letov, zostiipil a? do prizemnej
vysky. ale Kaliskeho nenasiel. Patranim nizko
nad terenom uz p<xlFa intenzivnej paFby nepria-
telskej OPL dospel к zaveru. Ze Kaliskeho zo-
strelila sovietska protilietadlova obrana a ten sa
znitil v neprehFadnom lesnatom terene. VeliteF-
stvo LIPA poziadalo este ten isty den velenie
XXXIV. annadneho zboru. aby sa aj nemecke
jednotky zapojili do hFadania. ale rozsiahle pa-
tranie bolo bezvysledne. Predpokladalo sa. ic
Ctk. Vojtecha Kaliskeho zostrelila sovietska
OPL a znitil sa (alebo nudzovo pristal) so svo-
jou B.534.213 na tizemi kontrolovanom ustupu-
jiicimi jednotkami Cervenej armady. Dalsie in-
tenzivne patranie bolo tispeSnc. Nemeckc po-
zemne jednotky Kaliskeho telo napokon naSli
a 22. septembra ho pochovali na nemeckom vo-
jenskom cintorine v Borispole pn Kyjeve. Do-
dncs nie je zodpovedana otazka. Ci V. Kalisky
zahynul pri zniteni lietadla. alebo ho zabili po
midzovom pristati na lizemi ovladanom nepria-
tcrom."'
Medzitym sa na letisku Mytnica konCili pri-
pravy na akciu. pre ktoni letka 1 bola schopna
postavit’ len sedem strojov s posadkami:
S.328.410 - pilot rtk. let. B. Mikola - pozor.
npor. let. R. Galbavy (veliteFsky stroj).
S.328.248 - pilot rtk. let. V. Kolran - pozor.
npor. let. F. KovaC-Bebo.
S.328.125 - pilot Cat. dsl. O. HauliS - pozor.
por. let. L. Jaros,
S.328.159 - pilot rtk. let. A. Harvan - pozor.
npor. let. F. Hanus,
61 VHA. fond VVZ 1/3/1. krab l.s 131. 132 TakiMo: DANIHEL.
M. Zapisnik letnv
( 130)
V POLI
S.328.249 - pilot rtk. let. V. Drab - pozor.
por. let. K. Sevcik,
S.328.18 - pilot npor. let. P. GasparoviC - po-
zor. por. let. O. PatoCka,
S.328.229 - pilot Ctk. S. KozaCek - pozor.
por. let. L. Sotlnik.
Po starte о 9,(X) h sa sedem strojov letky zo-
radilo do bojovej formacie a za neprestajneho
stiipania dosiahlo Dneper. Po prilete do ciel'ovej
oblasti sa к letke pripojilo pat' sprievodnych
B.534 letky 12 pod velenim npor. let. J. Pale-
niCka. Protivnikove motorizovanc koldny pohy-
bujtice sa po cestach Rogozov - Jerkovcy a Ro-
gozov - Euborcy napadli hlbkovym titokom lie-
tadla jedno za druhym najskor bombami a po-
tom раГЬои guFometov. Po skonCeni utoku letky
I sprevadzajtice Avie zaiitocili este na obec Ro-
gozov bombami a palubnymi zbrartami. Po
skonCeni naletu titoCiace lietadla prizemnym le-
tom jednotlivo opustili cieFovd oblast a bez pos-
kodenia sa vratili do Mytnice.”
Presny pocet znicenych resp. poSkodenych
vozidiel ani straty protivnika na zivej sile nie su
v hlaseniach uvedene. Predpoklada sa. ze pocas
hibkoveho utoku vedeneho v minimalnej vyike
a za hustej protilietadlovcj palby protivnika po-
sadky utoCiacich Letovov a Avii nemali Cas ani
moznost zistit' pocet a rozsah sposobenych skod.
64 VHA. lond VVZ 1/371. krab. I. *. 131. 132. Takisto:CYPRICH.
F Sponuenky. v dokum aut. Takisto: VA. Kalisky Vojiech -
kineAovy list a umnny list.
Oficialne spravy о vysledku naletu uvadzajii
len strucne konstatovanie. ie .....ncpriatcFske
koldny boli pine zasiahnute. veFa aut bolo
zniCenych a bol sposobeny veFky zmatok v ra-
doch nepriateFa...“
Po skonCeni obkFuCovacej operacie severo-
vychodne od Kyjeva OKW (Oberkommando
der Wehrmacht) dalo od 25. septembra Rychlu
diviziu a Vzdusne zbrane к dispozicii zoskupe-
niu Heeresgruppe Slid, ktore ju nasledujiici den
nasadilo v priestore KreinenCug. RD ani v tom-
to nasadeni dlho nezotrvala. О styri dni. t. j. 29.
septembra ju Heeresgruppe Slid podriadilo Obr-
nenej skupine 1 genplk. E. von Kleista a ta ju
nasadila do priestoru Perescepino - Bogataja -
Bogatenko - ArchangeFskaja. Cltvary Vzdus-
nych zbrani. l. j. velitefstvo perute II. letka 1.
letka 12 a 15. Fahka bateria DPLP. ktore mali
s RD lizko spolupracovat. sa 2. oktobra presu-
nuli z Mytnice na letisko leziace 3 km zapadne
od obce Bieliki. Sticasne sa premiestnilo aj ve-
liteFstvo LIPA do obce Kobelaki?'
Ihneif po pristati a doplneni paliva Startoval
trojcIenny roj B.534. ktory viedol E Hanovec
na pomoc RD do priestoru Michajlovka - Alek-
sandrovka. V ciel’ovej oblasti sa roj letiaci v pri-
zemnej vyske omylom dostal do palby vlast-
nych pozemnych jednotiek Rychlej divizie. PaF-
ba poskodila chladiC veliteFskej B.534. a to pri-
65 VHA. fond VVZ 1/3/1 krab I. s 132. 133.
Rekonilrukcia zachnuiy F. Brc/inu (z 25. 7. 1941 na frontei u2 na Slosenskn
( 131 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939 1944. 1 ZV
nutilo pilota nftdzovo pristat na 1йкс 10 km za-
padne od obce Zarycanka. 15. oktdbra na tomto
mieste pristal na S.328 ctk. J. Drlicka s mecha-
nikom a novym chladiCom, stroj opravili a do-
pravili ho na reviziu do armadneho leteckeho
parku v Umani.""
Nasledujiici deft о 16.00 h preniklo na letis-
ko Bieliki sovietske bombardovacie lietadlo
SB-2. Naklad bomb zhodeny z vysky 4(XX)
m dopadol daleko od letiskovej plochy. Dvad-
safmilimetrovC Oerlikony 15. fahkej baterie
DPLP s ftcinnym dostrelom 3700 m na fttoCni-
ka ani nevystrelili.
Nasadenim RD a Vzdusnych zbrani do prvej
linie dostali sa opaf do priameho bojoveho sty-
ku so sovietskym letectvom. Najma 88 mm ka-
nony 8. tazkej baterie DPLP a Oerlikony 13.
fahkej baterie DPLP. urcene na obranu RD. mu-
seli niekofkokrat denne zasahovaf proti soviet-
skym lietadlani pri obrane SV Rychlej divizie
a jej litvarov v priestore Perescepino. severovy-
chodne od Dnepropetrovska. Pravdepodobne
pre nedostatok bombardovacich lietadiel soviet-
ske stihacky fttoCili prevazne jednotlivo alebo
v malych skupinach.
Dfta 3. oktdbra о 13.45 h prenikli do priesto-
ru PeresCepino dve lahke bombardovacie lietad-
la Polikarpov R-5. dostali sa do pafby 8. fa2kej
baterie. a to ich prinfttilo к navratu.
О hodinu neskor v silnej pafbe tejto baterie
stroskolal pokus jedneho 1-16 prenikmif nad
Dmitrijevku. pilot sovietskej stihaCky nasiel
zachranu v oblakoch. О 15.40 h sa skoncil ne-
ftspesne dalsi pokus dvoch 1-15. ktore pafba 8.
a 13. baterie priniitila na fttek.
Na druhy deft sa situacia opakovala. О 11.50
h presna pafba 8. baterie zabninila prenikmif
dvom stihaCkam 1-17 (Jak-I ?) do priestoru Pe-
resCepino a priniitila ich zmenif smer.
О 14.00 h sa stihaCky objavili opiif. Piit 1-17
(LaGG-3 ?) sa v presnej pafbe 8. baterie beztis-
pesne pokftsilo о hfbkovy fttok na SV baterie
v obci Dmitrijevka. V Case fttoku bol vo vzdu-
chu jeden S.328 letky I s posadkou npor. let. P.
GasparoviC a por. let. L. Jaros, ktora skftmala
priestor Popasuvje - BolCie - Bucki - PeresCe-
Sccna z rekonitnikcie zaihr.un Brezinu po nudzcnoni pnstiiti
pino. Vo vyske KMX) m nad obcou PeresCepino
sa Letov stretol s vracajiicimi sa piatimi stihaC-
kami I-17 po fttoku na Dmitrijevku. Sovietski
stihaci na Gasparovicov Letov okamzite zaftto-
Cili. ale opiif sa prejavila nedostatocna bojova
skftsenosf mladych sovietskych pilotov. ktori
nedokazali vyuiit absolfttnu poCetnft i technic-
kft prevahu: pafbu zaCali u* z vefkej vzdiale-
nosti. a tak umoznili skftsenemu pilotovi Letova
manevrovanim v prizemnej vyske vyhybaf sa
fttokom a sftcasne poskytnftf pozorovatefovi
moZnosf obrannej strefby. Gasparov iCov Letov
sa na letisko Bieliki vratil nepo<ikodeny.
О 15.50 h Sovieti prileteli opaf. Dva 1-17 sa
pokiisili strmhlavym fttokom napadmif SV 8.
baterie v obci Dmitrijevka. Ked sa im to pre sil-
nii pafbu 13. baterie nepodarilo. podnikli fttok
priamo na palebne postavenie 88 mm kandnov
8. faZkej baterie DPLP. Ani v tomto pripade so-
vietski piloti nedokazali vyuiit palebnft silu
svojich kandnom vyzbrojenych stihaCiek. Stref-
bu zaCinali zo vzdialenosti KXX) m. preto gra-
naty ich palubnych kandnov dopadali 200-400
m za postavenie baterie."’
Od 3. do 6. oktdbra sa Cinnosf letky I zame-
rala na fotograficky prieskum komunikacii
a obci v priestore Golubovka - Michajlovka -
Afonasievka - Mostarovo - Klecova. Posadky
S.328 nk. let. V. Drab - por. let. K. Sevcik. por.
let. P. GasparoviC - por. let. L. Sottnik a npor.
TairUe. s. 140.
67 VHA. fond VVZ 1/9. Vojnovy dcnnik VVZ. letectvo.
s. 178-179
( 132)
V POLI
let. F. Hanus - por. let. L. Sottnik. uskutofnili
v tychto diioch sest operacnych letov. Pricom
ich kryli trojclenne roje B.534 letky 12.
Rychla divizia vo zviizku Obmenej skupiny
I sa stala skutocne rychlou jednotkou. Stopat-
desiatkilometrove denne presuny siivisiace
s prenikanim nemeckych ohmenych klinov do
hfbky sovielskeho lizemia neboli vynimocnc.
Dna 6. oktobra sa prcsunula do priestoru Zapo-
rozie. Vzdusne zbrane ju nasledovali podia ope-
rafneho rozkazu C. 6 a 7. oktobra prileteli na le-
tisko Nikolajevka asi 100 km vychodne od Dne-
propetrovska. ale ani tu sa nezdr?ali dlhsic. UZ
о tri dni neskor - 10. oktobra cele torzo VzduS-
nych zbrani v poli. pozostavajiice z velitclstva
VZ LIPA, velitclstva perute II. letiek I a 12. ako
aj 4. a 15. baterie DPLP. sa znova sfahovalo,
tentoraz na letisko Sofijevka. 45 km severovy-
chodne od Kriveho Rogu. Z letiek preleteli na
nove posobisko len bojaschopnc stroje. ostatne
preleteli do Lvova, kde sa rozhodlo о ich opra-
ve alebo vyradeni.
12. oktobra sa RD prcsunula dalej na vychod
do priestoru VoroSilovka Stary Kremencuk -
Novopetrikovka - Dvor Pepera. Vzdusne zbra-
ne toto tempo presunov uz nezvladali. Viazlo
zasobovanie pohonnymi latkami a strelivom.
opotrebovanie lietadiel. dopravnych prostried-
kov a vystroja prekrafovalo hranicu tinosnosti.
Stroje ustavicne na volnom terene boli nepre-
trzite vystavene nepriazni pocasia. Voda a vlh-
kost presakovali do litrob lietadiel a nepriaznivo
vplyvali na ich drevene. platnom potiahnute
fasti. Aj operacna Cinnosf z nevyhox ujiicich nii-
Letisku Rzesno v oktobri 1441. havwia ukonstcneho SB-'
dzovych letisk extremne zafazovala najma pod-
vozky. pneumatiky, motory a ceikovii konstruk-
ciu lietadiel. A napokon sa Coraz viac prejavo-
vala aj fyzickd a psychicka linava pilotov i po-
zemneho personal u.
Mjr. let. K. Jапсек a npor. let. J. Rehus. kto-
ri 5. oktobra na letisku Bieliki kontrolovali
technicky stav vyzbroje letiek. zistili. ze letka 1
disponuje uz len troma letuschopnymi lietadla-
mi S.32X a letka 12 styrmi B.534. Za takehoto
stavu sa operafna Cinnosf oboch letiek stala
problematiekou.
Nedostatok paliva paralyzoval cinnosf letiek
do takej iniery. ze II. oktobra K. Jancek so
styCnym dostojnikom DLM obrltn. Wehom od-
leteli do Orechovky na velitelstvo Koluft
Heeresgruppe Slid, aby dohodli zasobovanie
benzinom pre dalsie presuny a operacnii Cinno-
sf letiek. Zastupcovia nemeckeho velitclstva bo-
li ochotni uvolnif jednorazovo К) 000 litrov
benzinu. ale dalsiu podporu utvarov velitclstva
LIPA zasadne odmietli. dovodiac dopravnymi
tazkosfami. Slovenska strana z toho urobila jed-
noznacny zaver: odsun zostavajiicich litvarov
Vzdusnych zbrani z frontu na Slovensko. Skor
ako sa tak stalo, prerokoval sa odsun s velitelbm
Rychlej divizie J. Turancom a prostrednictvom
obrst. Dietricha Menneho z DLM aj s velitelbm
Koluft Heeresgruppe Slid gen. Drummem. Po
vysvetleni matcrialnej situacie letectva nemec-
ky general s odsunom suhlasil. 13. oktobra veli-
telstvo LIPA radiogramom oznamilo velitefstvu
RD. 2e tymto dnom ruSi spolupracu a presiiva
sa na Slovensko.
Rozkaz VVZ с. IX z 15. oktobra stanovil po-
radie a terminy odsunu jednotlivych zloZiek
VzduSnych zbrani. Ako prvy odletel lietajiici
sled letky I pod velenim npor. let. R. Galba-
veho. ktory- Startoval 16. oktobra о 6.00 h a po
trase Sofijevka - L’mafi - Proskurov - Lvov -
Spisska Nova Ves. pristal na letisku Zvolen.
Lietajiici sled letky 12. ktory viedol mjr. let.
V. Каска, startoval zo Sofijevky ten isty deft
о 9.23 h. v Kirovograde doplnil palivo a po-
kracoval po rovnakej letovej trase do Spisskej
Novej Vsi. kde pristal nasledujiici deft.
Velitelstvo Vzdusnych zbrani LIPA, pozem-
ne sledy letiek I a 12 spolu so 4. a 15. bateriou
( 13.3 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I. ZV
DPLP sa 18. oktobra siistredili v nakladacej sta-
nici Piatichatki. kde im Feldbahndirektion 3 po-
stupnc pristavovalo vlaky na odsun. Preto aj na-
vrat tychto zloziek VzduSnych zbrani sa usku-
todnil v roznych dasovych lerminoch: 26. ok-
tobra odisiel pozemny sled letky 12 a 4. lahka
batdria DPLP. 28. oktobra VVZ LIPA a 15. fah-
ka bateria DPLP. 29. oktobra pozemny sled let-
ky 1 so spravodajskou rotou a napokon 13. no-
vembra Armadny letecky park.""
Dfia 28. oktobra startoval z letiska Rzesno do
Trendianskych Biskupic aj opraveny dvojmoto-
rovy ukoristeny bombarder SB-3. Stroj (piloti
por. let. Gnin a rtk. let. Trchala) dostal pine na-
drze paliva. Pri starte vSak doslo ku kolapsu fa-
vej podvozkovej nohy. Stroj zachytil kridlom
о zem a po nickolkych plosnych obratoch ostal
stat, pn naraze prasklo privodne potrubie paliva
a cela zasoba vytiekla. Clenovia posadky sice
vyviazli bez zranenia. no stroj ostal opustcny na
okraji letiska.
V nadvaznosti na odsun leteckych jednotiek
bola upravena aj kuriema sluzba. Dopravu pos-
ty pre RD zruSili a jediny kuridrny S.328. star-
tujiici zo Spisskej Novej Vsi. pristaval na letis-
ku Kazatin s postou len pre spojovaci stab VZ
a Zaist'ovaciu diviziu.
Pri jcdnom z poslednych kuriemych letov na
front sa 21. oktobra о 3.15 h vinou nepriazni-
veho pocasia znitil na nibanisku 300 m od obce
Maly Saris S.328 letky 2 s posadkou pilot rtk.
let. Ondrej Selestak a pozorovatef npor. let.
Frantisek Kovac-Beno, obaja zahynuli. Po nalo-
2eni Zelcznidnych transportov s velitefstvom LI-
PA. pozemnymi sledmi a bateriami DPLP ku-
riemu sluzbu 25. oktobra zrusili."4
Stiahnutie poslednych litvarov leteckych jed-
notiek z frontu na Slovensko na sklonku roka
1941 znamenalo ukondenie len prvej z troch
etap ich nasadenia vo vojnovom konflikte Ne-
mecka proti ZSSR. Dovodov bolo niekofko.
Predovsetkym vyradenie dvadsaldevat B.534
a oscmnasf S.328 z boja (aj ked viacerd z nich
boli opravene) prevazne protilieladlovou obra-
nou protivnika (na hibkovd litoky neboli tieto
68 VHA. food VVZ 1/3/1. krab I. **146-148
wTimfc. v 150-156.
stroje vhodne) zniZilo bojaschopnost letiek do
takej miery. le ostavalo len otazkou dasu. kedy
budii musief zastavif operacnii dinnost’.’0
Ustavidny nedostatok pohonnych latok spo-
lu s celkovou unavou pilotov a pozemneho
personalu bol dalsim dovodom na tento krok.
A napokon stiahnutie bolo potrebne aj preto.
ze lietadla vdbec neboli pripravene na frontovii
dinnost' v zimc. Operadnc lety v krutych pove-
temostnych podmienkach ruskej zimy bez
hangarovania a potrebneho technickeho vyba-
venia lietadiel (lyze, agregaty na zahrievanie
motorov a pod.) boli nemyslitefne. (Dovody,
ktore viedli к prvej etape ticasli slovenskych
VzduSnych zbrani na pofnom fazeni proti
ZSSR strucne uvadzame na prvych strankach
tejto kapitoly.)
Zostava bilancovat stvormesacnii operacnti
dinnost leteckej zloZky VZ za toto obdobie.
Nasledujiici prehfad poskytuje dostatodny ob-
raz о rozsahu tejto cinnosti. ktora s prihliadnu-
titn na materialne a fudske moznosti Slovenska.
ako aj na podmienky za akych letectvo na fron-
te posobilo. je z objektivneho pohfadu pozoru-
hodna.
Prehfad operacnej cinnosti pozorovacich le-
tiek v pofnom fazeni proti ZSSR za obdobie
od 22. jiina do 25. oktobra 194Г'
I’ozorovacie letky letka 1 letka 2 letka 3 Spolu
Pozorovacic lety 62 3 8 73
Bonibardovacte nalety 7 — — 7
Hlbkovc tiloky 5 — — 5
Vzduiny boj 1 — — 1
Lety nad nepnatefckym tizemim 420 214* 68 702
Prelcty pn presunoch 332 327* 5 664
Lety spolu 752 541* 73 1425
Nalietane hodiny 660 476 184 1320
Nalietana vzdialenosf v km I2OO9O 106 019 37 891 264 000
70Tam/e. v 160 161
'1 Velitetstvo %zdusnych zbrani Itatisticke lidaje о Cinnosti VZ. C.
j. 83 485 Taj osob. I'M I VHA. nezaradcny material Takisto:
NOVOTNY. E.: Slovenske vzdusne zbranc v potnom f.i/cni pro-
li SSSR v r. 1941 In: Slovemke kridla C 4/1941.
( 134 )
V POLI
Nasadene licladli 12 14 12 38
Vyradene i boja 10 b* > 18
Z toho: havarovane
po poskodeni v boji 1 — — 1
havarovane pri presune. poskodeni* DPI
a opotrebovane 9 6* *> 17
Bojaschopne 2 8 10 20
* vratane kunimej sluiby
Prehlad operacnej cinnosti stihacich letiek
v pofnom t'azeni proti ZSSR za ohdohie od
22. jiina do 25. oktdbra 1941”
Stihacie letky letka 12 letka 13 Spolu
Sprievod slovenskych pozorovacich lietadiel 63 28 91
Sprievod nemeckych prieskumnych lietadiel 44 44 88
Hliadkovc lety 263 120 383
Bombardovacie utoky 14 — 14
lllbkove utoky 14 — 14
Vzdutny boj 58 - 58
Zostrelene nepnatelske lietadla 3 - 5*
Lety nad nepnatelskym lizeinim 36 18 54
Prelety pri presunoch 278 139 417
Lety spolu 770 349 1119
Nalietane hodiny 744 220 964
Nalietana vzdialenost v kin 135 350 105 650 241 000
Nasadcnc lietadla 26 13 39
Vyradene z boja 23 6 29
z toho: zostrelene 1 1 2
havarovane po poskodeni v boji 3 3 6
poikodene DPL. pn presune a pod. 19 1 20
iny dftvod (ha van a pri dczcrcii) - 1 1
Bojaschopne 3 7 10
* V dobovej tladi uvadzany zostrel dvoch 1-17 letka 12
pisomne nedokumentuje.
NeocenitefnC sluzby pozemnym zlozkam ar-
mady a VZ preukazala kuriema sluzba. Jej stro-
je vykonali 704 letov v tihmnom Case 1108 h,
pricom nalietali 221 600 km a dopravili 33.5 to-
Tamte
Selestakov .1 Kovaiov-Benov $328. ktory havaroval pn Matom
Sami v lokalite ..Sihcii"
ny posty. Ak uvazime. ze vzdialenost medzi vy-
chodiskovym letiskom Vajnory a ciefovymi le-
tiskami na fronte bola takmer 1500 km s Casty-
mi povetemostnymi zmenami na letovej trase.
najma v oblasti Karpat. a spojenie sa uskutoC-
novalo na zastaranych a sporiovych lietadlach.
vykony tohto titvaru Vzdusnych zbrani musime
hodnotil s uznanim. Prehlad cinnosti leteckych
jcdnotick jednoznaCne vyvracia aj doposiaT vzi-
ty nazor. 2e slovenske letectvo na pomalych
dvojplosnikoch na rychly postup frontu nestaci-
lo a jeho cinnost sa obmedzovala len na lietanie
z letiska na letisko. Toto tvrdenie neobstoji
v konfrontacii s vykonmi stihacich letiek 12 a 13
a pozorovaccj letky I. nasadenych priamo do
bojovych operacii prvej lime frontu v prospech
Rychlej divizie. nemeckych armadnych zosku-
peni - XXXIV. armadneho zboru. Л.О.К.6.
A.O.K.17 a Obmenej skupiny 1. a to predovset-
kym v priestore Kyjeva a Novomoskovska.
V letnych mesiacoch 1941 sa slovenskC
stihacie letky na fronte len zriedka dost aval, do
priamych vzdusnych bojov s pomalsimi. ale
vefmi obratnymi sovietskymi stihaCkami typu
Polikarpov 1-15 a modemejsimi 1-153 s vybor-
nou stiipavosfou. Tie. pokiaf to bolo mozne. sa
vzduSnym bojom vyhybali. S nakladom 200 kg
bomb nalietavali nizko nad zemou v dvojClen-
nych ai devatClennych skupinach a po zhodeni
bomb ostrelbvali mosty cez Dneper a Desnu.
Hornti ochranu tychto dvojploSnikov zabez-
peCovali (Casto nevelmi efektivne) jednoplosne
( 135 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, I. ZV.
NadporuCik let. F. Kovai-Befto
(10.9. 1912-21. 10. 1941».
Pochovany ye v Oulove
modeme stihaiky Po-
likarpov 1-16. s ktory-
mi sa piloti Avii do-
stavali do otvorenych
vzdu.Snych bojov.
V tychto stretnutiach
piloti 1-16 nezriedka
opustili boj. Vo dvoch
z tychto stretnutt jed-
noznacne dominovala
prevaha slovenskych
pilotov, vyplyvajuca
z ich viicsej skiisenos-
ti ziskanej v marco-
vych bojoch s Madar-
mi na vychodnom
RiHmk let. O. SelesUUc
(22.2.1914-21 I0.I94D
Slovensku a z pofncho faienia proti Pofsku
v septembri 1939. Napokon strata len jedneho
stihacieho pilota (Kalisky) a troch dlenov posa-
dok kuricrov (Seles-
tak. KovaC-Beno, Ciz-
marik) v pnebehu ce-
leho Stvormesacneho
obdobia cinnosti slo-
venskych Vzdusnych
zbrani na vychodnom
fronte. a to pri 2962
opcraCnych letoch.
hovori sama za seba.
Prislusnici VzduSnych
zbrani ziskali vefa
cennych sktisenosti
najma v taktike vzdus-
Pixhovany M v PrcSove
nych stibojov a hlbko-
vych utokov na po-
zemne eiele. UiitoCnost nadobudnutych sktisc-
nosti sa v plnej miere ukazala v nasledujucich
rokoch.
_________PROBLEMY S MESSERSCHMITTM1 л ARADAMI_
PROBLfiMY S MESSERSCHMITTMI
A ARADAMI
Po stiahnuti leteckych jednotiek z pofa a vy-
hodnoteni operaCnej Cinnosti slovenske MNO
rovnako ako DLM dospeli к jednoznaCnemu
zaveru. ic zakladnou podmienkou opatovneho
nasadenia slovenskeho letectva na vychodnom
fronte sa must stat modemizacia vyzbroje a me-
t6d vycviku. V rokovaniach prcbiehajiicich me-
dzi MNO a DLM nemecka strana poiadovala.
aby MNO postavilo aspoh jednu stihaciu letku
Bf 109 a nasadilo ju po absolvovani preskolenia
prislusneho poctu slovenskych pilotov a pozem-
neho personal u na tento typ a po vybaveni letky
vyzbrojou a vystrojom. Slovenska strana stihla-
sila pod podmienkou. ze letka bude nasadena
ako samostatna jednotka v operacnom priestore
Rychlej divizie (RD). DLM v rozpore so svojim
statdtom. podia ktoreho bola len poradnym or-
ganom slovenskeho MNO. zacala samostatne
rokovaf s organ mi risskeho minislerstva letectva
RLM (Reichsluftfahrtministerium). Velitefstvo
Vzdusnych zbrani о tychto rokovaniach ziskalo
iba tistne informacie. hoci viackrat pisomne ?.ia-
dalo DLM. aby oznamila. za akych podmienok
slovenska vojenska sprava dostane lietadla Bf
I09E a vsetok pomoeny material potrebny na
pine vybavenie komplctncj stihacej letky do po-
fa. I§lo teda о podmienky kupy. sposob, das,
miesto dodania a pod.
Aj ked podmienks vycviku a dodavky lieta-
diel neboli este uplne a obojstranne objasnenc.
Nemecka vycviktna lelecka zakladfia v d&iskom Grow 12. 5 1442. stovenski pikHi |X> hodinach vyuCovama leteckej leone
t 137 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
26. februara 1942 odislo vlakom zo Slovenska
к nemeckemu leteckemu litvaru Jagdgruppe
Drontheim na stihacej zakladni Grove v Dansku
105 vybranych prislusnikov VZ. aby sa tu cviCi-
li v pikitazi stihacich lietadiel Messerschmitt Bf
109E a zvladli ich technickd obsluhu. Skupinu,
ktorej velitelbm bol mjr. let. V. Каска, tvorilo
19 pilotov, 47 mechanikov. 24 zbrojdrov, 4 Spe-
cialist! na palubne prislroje a slabopnidovii
techniku, 5 radiomechanikov, I osetrovatef pa-
dakov a 6 prislusnikov pomocnCho personalu.1
Jagdgruppe Drontheim plnil lilohu kombino-
vaneho vycvikovo-formovacieho dtvaru Luft-
waffe. Mai dve hlavne zloJky, z ktorych kaida
plnila specificke lilohy. Prva z nich. Schulstaffel
sa zameriavala na komplexny vycvik stihacich
pilotov. Po jeho skonCeni boli absolvent! prera-
deni do druhej zlo?.ky nazyvanej Ausbildung-
gruppe. v ktorej sa formovali a vyzbrojovali
stihacie litvary Jagdstaffel, Jagdgruppe a Jagd-
geschwader s urcenim na frontovc nasadenie
a protivzdusnti obranu rise. Na riadenie vycviku
slovenskych pilotov velitef zakladne obst. Kraut
urtil tychto osmich inStruktorov: obltn. Rein-
wald. obltn. Lutter. uffz. Federle. obfw. Marxe-
na. uffz. Kraus, obfw. Gerstman. fw. Burghard
a fw. Habermehl - skiisenych stihacich pilotov.
Niektori z nich boli operacne nasadeni v bitke
о Anglicko.
Prakticky vycvik sa zaial 27. marca 1942 na
slrojoch Arado Ar 96B s inStruktorom. Kedze za
frekventantov vycviku boli vybrati slovenski pi-
loti. z ktorych lakmer vSetci mali dovtedy nalie-
tane 15(X) letov v trvani okolo 4(X) hodin (rtk.
rtm. let. Jozef Jakab dokonca 3443 letov v trva-
ni 803 hodin), vycvik prebiehal rychlo a bez
problemov. Po absolvovani 5-8 letov s infitruk-
torom nasledovali samostatne lety na Ar 96B.
nacvik orientacie. lietanie v bojovych zostavach
a simulacia vzdusneho siiboja. Nazomou uk£2-
kou vysokeho majstrovstva slovenskych pilotov
bol cvifiny siiboj. ktory sa odohral 14. aprila
priamo nad letiskom medzi Aradami Ctk. J. Rez-
naka a nemeckeho inStruktora fldwr. Burgharda,
ktory patril ku skiiscnym frontovym pilotom.
' VHA. fond VVZ. 2/20. krab. 2. Takislo VHA. fond Letecky
pluk. Nahradna pcruf. Dovemy rozkaz 0. 52.
(Mai na svojom konte zostrelend anglickii
stihadku.) Reznak ho zo siiboja bez faJkosti vy-
manevroval. za Co si vysluZil pokarhanie nielen
od urazeneho nemeckeho instruktora. ale aj od
velitefa letky 13 stot. let. O. Dumbalu.* 2
Od polovice aprila 1942 sa zaCali prve lety
na stihadkach Bf I09B a D. Skor ako sa mohli
zadaf lety na Bf I09E. 15. maja sa vycvik na
prikaz RLM zastavil. RLM najprv tento krok
oddovodhovalo a ospravedlhovalo nedoslatkom
pohonnych latok. Vzapati vsak pokraCovanie
vycviku ncdakane podmienilo: stroje verzie E.
na ktorych mal vycvik prebiehal. mala prevziat
do vlastnictva Slovenska vojenska sprava. Este
pocas priprav na odchod do Grove bola na za-
klade rokovania medzi MNO a DLM utvorena
komisia. ktora mala na letisku Grove prevziat
dvaniist stihacich lietadiel Bf I09E-7. Vsetky
mali byl po skonceni vycviku presunute na Slo-
vensko. S nimi mala potom letka 13 odletief na
front. Slovenskii Cast komisie tvorili pplk. let. J.
Durana. mjr. let. V. KaCka. mjr. let. J. Tmka.
mjr. tech, zbroj. let. Ing. J. Voda. stot. let. O.
Dutnbala a por. let. J. Gerthofer. Za DLM to bo-
li obstlt. I. Weh. Ing. F. Burger a haupt. W.
Bratz.
Diia 12. maja 1942 odccstovali vlakom do
Berlina dvaja Clenovia slovenskej Cash komisie
J. Durana. Ing. J. Voda (ostatni Clenovia sloven-
skej komisie odisli do Grove v ramci vycviku)
a dienovia DLM. aby na RLM prerokovali po-
drobnosti prevzatia lietadiel a materialu na vy-
bavenie letky.
Prvy deft rokovania (14. maja) sa za sloven-
sku stranu okrem Duranu a Vodu zuCastnil aj
vojensky ataSe v Berime pplk. pech. A. Andro-
viC so svojim zastupcom npor. let. J. Nemet-
zom. Pritomni zastupcovia firmy Messerschmitt
im oznamili, ze v Grove je na prevzatie pripra-
venych len 11 lietadiel. Dvanaste lidajne podas
preletu do Grove havarovalo a vratili ho do to-
vame na opravu. Dalsi priebeh rokovania komi-
sie so zastupcami RLM о prevzati lietadiel
a о materialnom vybaveni letky slovenskii Cast’
komisie Jokoval. Zastupcovia DLM v zasad-
- VA. kmeftove listy - Vinciir Jozef. JanZovii Jozef, DrliZka Jozef.
TakiMo: RF./NAK. J Zapivnik letov a inagn. zaznam spomie-
nok. Takislo: JAKAB. J : Zapisnik letov.
( 138 )
PROB if MY S MESSERSCHMITTM1 A ARADAMI
Vycvikova zakladrta Grove Ztava J. Jakab. nrmecki inilrokloh Marten a Federle. J Drlicka. f- Bre/ina a F. Cyprich
nom rozpore so Statutom organu, ktori repre-
zentovali (plnili funkciu poradneho a stydneho
organu MNO). nielenie neobhajovali zaujmy
slovenskych zastupcov, ale otvorene vystupova-
li proti ich poiiadavkam. do vzbudilo nemaly
lidiv aj samotnych predstaviteFov RLM.
Problemy vznikli ui pri prerokiivani otazky
lechnickeho vybavenia letky automobilmi. Na
Duranovu poiiadavku vybavit letku patridnym
podtom automobilov, aby bola schopna samo-
statneho taktickeho zasadenia, F. Burger vyhla-
sil. ie slovenska armada auta nepotrebuje. lebo
disponuje dostatodnym mnozstvom motoro-
vych vozidiel. Potom vystdpil obstlt. Weh a po-
tvrdil, ie letku netreba vybavit takymto mate-
rialom. lebo о to sa postara nemecka letecka
jednotka. vo zvazku ktorej bude letka nasadena.
Tym Weh nechtiac prezradil. ie DLM nepocita
so samostatnym nasadenim letky v ramci slo-
venskej armady a v operadnom priestore Rych-
lej divizie. CieF bol teda jasny: ak by slovenska
vojenska sprava disponovala len lietadlami
a ostatnd tcchmcke vybavenie letky by patrilo
do kompetencie nemeckej vojenskej spravy.
strati I i by slovenske organy akykoFvek vplyv na
volbu micsta jej nasadenia a s letkou by prak-
ticky disponovalo nemecke velenie. To v&etko
naprick tomu. ie slovenske organy sa usilovali,
aby cela letka Bf 109E bola materialne vybave-
na podFa nemeckych vojenskych predpisov. aby
sa lietadla i ostatny material e§te pred odletom
letky na front stali majetkom Slovenskej vojen-
skej spravy. t. j. aby boli po dohodc kiipnych
podmienok prevzatd. zaplatend a zaradene do
inventara VZ. V takomto pripade by s letkou po
jej nasadeni do poFa disponovalo vyhradne slo-
venske MNO. respektive VVZ.
Rokovanie sa napriek pomeme korektnym
postojom predstavitelbv RLM, ale vinou zava-
dzajticich. nekvalifikovanych ai arogantnych
postojov zastupcov DLM skoncilo bez konkret-
nych vysledkov.
( 139)
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944, I ZV
Vycvikova zakljd/ia Grove v aprih 1942. Trcli zlava F. Cyprich. ukazujtki rukou P. Zclcftak a posledny obriteny tvirou je S Martin
Povodny denny program pobytu komisie
(vypracovalo ho RLM) pocital 16. maja 1942
s navStevou stihacej zakladne Grove, spojenej
s prehliadkou slovenskej letky. Po zastaveni vy-
cviku a nastoleni podmienok prevzatia lietadiel
Bf 109E bol doplneny о preberanie lietadiel.
RLM (za vydatnej asistencie DLM) zostavilo
cely program zameme tak. aby sa pobyt komi-
sie v Grove obmedzil na jeden deft - nedel'u 17.
maja. V priebehu tohto dfta komisia mala urobif
prehliadku leteckej zakladne. slovenskej letky
a. Co bolo najprekvapuiiicejsie. prevziat po kva-
litativnej stranke jedenasl lietadiel!
Dalsie nemile prekvapenie cakalo komisiu
po prichode do Grove. Tam zistila. 2e z jede-
nastich pripravenych lietadiel len pat' path
к verzii Bf 109E-7. ostatne boli starsie verzie E-
3 a E-4.
Sarno preberanie strojov sa viac podobalo na
zalostnii frasku ako na zodpovedne odovzdava-
nie tnilionovych hodnot. Hoci sa za slovenskrt
stranu ku komisii pripojili majori let. Каска
a Trnka. slot. let. Dumbala a por. let. Gerthofer.
i tak sa musel pobyt predDit о jeden den. aby
komisia mohla lietadla prevziat asport pisom-
nou formou. Komisia mala lietadla prevziat na
zaklade drakovych a motorovych knih jednotli-
vych kusov, ktore predlo2il zastupca finny
Messerschmitt Ing. Kull. Komisia vsak zistila.
ze vsetky dokumenty su novozaloiene. ako ke-
by iJlo о novovyrobenc1 lietadla a takisto palub-
ne knihy lietadiel a zoznamy vofnych siiciastok
patriacich ku kazdemu stroju. Zastupca firmy
vyslovne odmietol daf komisii к dispozicii po-
vodne drakovd a motorove knihy. hoci sa na-
chadzali v Grove. Na ddraznti Ziadosf J. Duranu
Ing. Kull napokon prislubil. ?.e vynimodne vy-
pracuje a predlozi zoznam oprav drakov a mo-
torov jednotlivych lietadiel a zaznam о ich pri-
padnych havdriftch. №. po poskytnuti tychto zo-
znamov sa v celej nahote ukazala neCestna hra
nemeckych organov. v ktorej dominantnO rolu
hrali zastupcovia DLM.
Ako frapantny pri к I ad mo2e posltihf prebe-
ranie stroja Bf КЮЕ-7/Trop (W. Nr. 6474 s na-
montovanym motorom DB 601A W. Nr.
63928). V novozaloienej motorovej knihe mal
uvedenych 358 nalietanych hodin a jednu cias-
toCnd reviznu opravu. No zoznam. ktory doda-
toCne predloiil Ing. Kull, uvadzal. 2e motor pre-
siel uz styrmi generalnymi opravami. A podia
predpisov RLM kazda generalna oprava sa ro-
bila po troch CiastoCnych reviznych opravach
a nalietani 150 hodin. Komisii bolo teda jasne.
ze motor v skutocnosti nalietal najmenej 600
hodin. Podobnych pripadov bolo viac. ale mali
jedneho spolocncho menovatela: poskytmif nc-
dplnd, skreslene az falosne rtdaje a zatajit pre-
beracej komisii skutoCny technicky stav lieta-
diel.
( 140 )
PROBLtMY S MESSERSCHMIT1 Ml A ARADAM I
DalSim problemom bolo ocenenie prebera-
nych lietadiel. Pri ich prehliadke vypukla prud-
ka vymena nazorov medzi J. Duranom a F. Bur-
gerom z DLM о sposobe preberania. Burger tr-
val na preberani podia nemeckych predpisov.
Prakticky to znamenalo postupovaf v style veli-
tela JagdstalTel, pre ktoreho po absolvovani 150
letovych hodin. to znamena do najbliisej gcne-
ralnej opravy, mali tieto lietadla stopercentnii
bojovii hodnotu. Zameme nechcel pochopif, ?e
preberacia komisia tu vystupuje ako kupujiici.
ktory pre naleAitii predstavu о hodnote lietadiel
must, vzhladom na obmedzemi zivolnost stro-
jov. poznat rok ich vyroby a cell! predchadzajii-
cu prevadzkovd tinnosf. Islo о Zivotnost drakov
a motorov. о prekonane havarie. ako aj о diasto-
ёпё revizne a generalne opravy. Komisii napo-
kon bez udania dovodu oficialne oznamili, ie
tieto tidaje nemoiu poskytniif.
V tejto zloiitej natlakovej situacii komisia
napokon na zaklade vSetkych ziskanych udajov
a vlastnych praktickych technickych poznatkov
priznala drakom preberanych lietadiel maxi-
malne 60 percent a motorom 40-50 percent ich
plnej hodnoty.
SkutoCnym dovodom preco komisia i za ta-
kychto nerovnych a poniiujdcich podmienok
stroje formalne predsa len prevzala. spocival
v tom. ie RLM tvrdoSijne trvalo na stanovisku,
ze slovenski piloti v Grove nesmu na tychto lie-
tadlach lietal. pokial ich neprevezme Slovenska
vojenska sprava a pokiaf sa nezaviaie к ilhrade
vsetkych nakladov spojenych s ich pripadnym
poskodenim pri vycviku.
Podobne ako pri predchadzajiicich rokova-
niach v Bcrline i v Grove to opaf bola DLM.
ktorej prislusnici otvorene vystupovali proti
zaujmom Slovenska. Pri preberani lietadiel E
Burger ako technicky expert vyvfjal priamy na-
tlak na komisiu. aby prevzala jedenast Bf
КЮЕ zajedno odpoludnie. Burger dokonca na-
vadzal zastupcov finny Messerschmitt a RLM,
aby slovenskym Clenom komisie nedavali poza-
dovany pisomny material potrebny na prcvzatie
lietadiel. Korunu arogancie a nepriatelstva vo£i
slovenskemu muzstvu nasadil obstll. Weh. Vy-
uiil zaneprazdnenie pplk. let. Duranu pri prebe-
rani lietadiel a svojvofne navstivil ubikacie slo-
venskeho muzstva; napriek pritomnosti zastup-
cu slovenskeho vojenskeho atase obstlt. let. Ne-
metza si pri vstupe do kaidej iniestnosti od
sluzbukonajuceho poddostojnika vyniitil, aby
mu podal hlasenie; v kazdej izbe vykonal prc-
hliadku ubytovania. zisfoval. ci sa na policiach
Vycvikova zakladfta Grove v juni l>M2. Po skonCeni dcnneho vycviku slovenvki mcchanici pnpravuiii Mcsserschmitty Bf 109
na nasledujiici dcA
( 141 )
SLOVENSKI- LETECTVO 1939 1944, 1. ZV.
nenachadza prach, di je spravne ulozena postef-
na bielizen a di sti v skrinkach riadne ulo?.ene
a udrziavane osobne veci muzstva!
Toto necitlivd. arogantnd a2 nepriateFske po-
dinanie DLM spdsobilo, ?.e dienovia komisie po
navrate na Slovensko (22. maja) odmietli dalsie
rokovania a cesty do Nemecka za predpokladu,
?.e by sa na nich mali i nadalej ziidastnovaf die-
novia DLM.'
Cestu slovenskej preberacej komisie do Ber-
lina a vsetko do s tym siiviselo (neiispeSne ro-
kovania vinou DLM. obstrukcie a prekaiky pri
preberani lietadiel v Grove), treba zdoraznif ui
preto, ie to nebol ojedinely incident v oficial-
nych slovensko-ncmeckych stykoch. Bol nazor-
nou ukazkou nadradeneho postoja niektorych
riSskych diniteFov vodi Slovenskej republike
a jej organom; na jedncj strane pozadovali sirsie
zapojenie Slovenska do vojnovej masinerie. na
druhej strane vsak vSemoine znemoZftovali
a byrokratickymi zasahmi spomaFovali predaj
zbrani a vystroja pre slovensku armadu v ramci
modemizacie, ktora bola zakladnou podmien-
kou jej dalSej licasti v poFnom fazeni. Po serii
priefahov RLM konecne siihlasilo s obnovou
vycviku slovenskych pilotov a so zadatim lieta-
nia na Bf 109E. Od 5. jtina mohol zadaf inten-
zivny nacvik lietania v bojovych zostavach,
zmien zostav a letov v prizemnej vySke. zakon-
deny v diioch 15. az 18. jtina ostrou strcFbou na
pozemne cielc. Vycvik sa oficialne skondil I.
jiila 1942. V jeho priebehu frekventanti absol-
vovali priememe 10-17 letov na Ar96B. 13 le-
tov na Bf 109B a D a 11-13 letov na Bf
109E v tihmnom dase 16-24 letovych hodin
(podFa individualnych schopnosti jednotlivych
pilotov osvojif si pilota?. strojov Bf 109E). Po
skondeni vycviku z 11 prevzatych Bf I09E bo-
lo schopnych preletu na Slovensko len 8 stro-
jov: styri Bf 109E-4 (W. Nr. 2787, 2945, 3317,
3461) tri Bf 109 E-7 (W. Nr. 5015, 5244. 6474)
3 VHA. fond VVZ 2/20. krab 2. Takislo: MNO C. j.
270 601/dov/194 2 VHA. nezaradeny material Takisto: VVZ i.
j. 72.150 dov 42 - Oradny zaznain komisie VVZ syslanej na
prchliadku vycviku stihacej letky vo vycvikov'om Mredisku Gro-
ve a na prcvzatic lietadiel Me-109 pre tlito letku. VHA. nezara-
deny material TakiMo: VVZ. C. j. 72.150 dov. tech. 1942 - Illa-
setlie о slu/obnej ceste prislusnikov VVZ do Berlina a Danska.
VHA. nezaradeny material.
a jeden Bf IO9E-2 (W. Nr. 972). S nimi 3. jiila
odletcli piloti J. Palenidek. O. Dumbala. J. Gert-
hofer. J. Jakab. F. Cyprich, F. Brezina a V. Кас-
ка po trase Grove - Ludwiglust - Zerpst - Lig-
nitz - Olomouc do Piesfan. spolu s jednym do-
datodne prevzatym Bf 1O9E-2 (W. Nr. 993).
ktory pilotoval J. Trnka. Ostatni piloti a tech-
nicky personal odcestovali z Grove do PieStan
6. jiila vlakom.
Martis, ktory odletel (na W. Nr. 6474) 2. jii-
la, sa po dvadsiatich miniitach letu pre poruchu
motora vratil spiit do Grove. Stroj okamzite
opravili a pilot s nim eSte ten isty dert priletel do
Zerpstu. Na druhy den podas letu zo Zerpstu do
Lignitzu sa uvoFnil a odpadol kryt kabiny. Mar-
ti§ bol niiteny ponechaf stroj na opravu v Lig-
nitzi a odcestoval do Piesfan vlakom. Opraveny
stroj prisiel prevziaf Gerthofer a? 5. septembra
1942
Dalsie tri dodatodne prevzate stroje - Bf
109E-3 (W. Nr. 1572). Bf I09E-4 (W. Nr. 2028)
a Bf I09E-7 (W. Nr. 6476) prileteli do PieStan
25. augusta 1942.
Predstavitclia DLM nezabudli J. Duranovi,
ze odmietoi prevziaf pouiite a dolietane Bf
I09E ako nove. Po navrate na Slovensko ho na
nemecky natlak najskor 31. jiila zbavili velenia
Leteckeho pluku. potom poslali na niitenu do-
volenku a napokon v polovici augusta 1942 vy-
menovali za velitefa letiska Vajnory. (V tom da-
se tu prebiehali skiiSobne lety pre programova-
nii vniitroStatnu civilnti leteckti dopravu na lin-
ke Bratislava - Tri Duby - SpiSska Nova Ves -
Presov. Velenie Leteckeho pluku prevzal mjr.
let. Karol Sojdek. Po odstaveni pplk. let. Dura-
nu z vedenia komisie MNO splnili sa vypodita-
vd zamery DLM, a tak v obdobi od jtina 1942
do februara 1943 slovenska strana bez namietok
prevzala dodanti zmes 30 roznych verzii Bf 109
(I Bf 109D-I. I Bf I09E-I/B. 2 Bf I09E-2, 2
Bf I09E-3, 15 Bf 109E-4.9 Bf 109E-7. resp. E-
7/Trop.)3 4
4 Tamie TakiMo: MARTIS. S: Zapisnik letov. Takisto: GERT-
HOFER. J.: Zapisnik letov TakiMo JAKAB. J : Zapisnik letov.
TakiMo: КАСКА. V: Zapisnik letov. TakiMo: BREZINA. F: Zli-
pisnik letov Takisto: VHA. fond Letecky pluk. Ddvcmv rozkaz
C.4I/I942.
( 142 )
PROBLEMY S MESSER SCHMITTMI A ARADAMI
Slovenski meihanivi pri iulr>he Bl 109
Z devatnastich absolventov stihacieho vycvi-
ku v Grove stmastich vybranych pilotov zaCle-
nili do stavu letky 13 v PieStanoch, kde sa od I.
septembra 1942 zaCala formovat dalSia frontova
skupina. Kedze letka 13 mala na fronte opero-
vat ako samostatny litvar VZ. tato skutoCnosf sa
musela zvyraznif aj oznacenim lietadiel. Preto
v dielhach LP na desiatich strojoch urCenych do
pofa odstrdnili vysostne znaky Luftwaffe spolu
s pdvodnou tovarenskou imatrikulaciou a na-
hradili ich vysostnymi znakmi VZ: iltym 50 cm
Sirokym prstencom okolo trupu a iltym pruhom
na koncoch spodnej strany kridel. Kazdy stroj
mal po obidvoch stranach trupu biele idenlift-
kaCne Cislo, oznaCujtice jeho miesto v zostave
letky. Na zvyraznenie prisluSnosti lietadiel
к frontovej letke slu2il aj Stylizovany emblem
po stranach motorovcho krytu. PoCas tychto
tiprav piloti buddeej frontovej gamitury lietali
udriovacie lety prevaAne na B.534 alebo na
cviCnych jednoploSnych strojoch Klemm KI
35D. z ktorych prvych 11 kusov dodala pro-
strednietvom Wirtschaftsgruppe Luftfahrt In-
dustrie tovareft Klemm Flugzeugbau GmbH
v Boblingene. Do Trencianskych Biskupic s ni-
mi prileteli nemecki piloti. Prve KI 35D (W. Nr.
2045) prebral a zalietal mjr. let. J. Trnka 9. sep-
tembra 1941 na letisku Trencianske Biskupice.
Dalsich desaf strojov prevzal a zalietal u2 1. ok-
tobra 1941. Ostatnych 19 strojov z celkovej do-
davky 33 kusov prevzali a zalietal i J. Jakab a J.
Trnka 28. augusta 1942 spolu s troma cviCnymi
jcdnoplosnymi strojmi Arado Ar 96A-1. Zatiai
Co nakup a preberanie Klemmov prebiehalo bez
problcmov. s dodavkou a preberanim Arad to
bolo naopak. Sposob, akym sa cela dodavka
uskutoCnila. nazome ilustruje kompetenCne
spory medzi jednotlivymi zloikami nemeckych
styCnych a poradnych organov posobiacich pri
slovenskom MNO.
Na zaklade zmluvy medzi Nemeckou rifcou
a Slovenskou republikou z 30. januara 1940 sa
pri nemeckej vojenskej misii zriadila funkeia
nemeckeho ..dostojnika pre branne hospodar-
stvo na Slovensku“ (Wehrwirtschaftsoffizier).
Ten ako odbomy a poradny organ pre DHM
( 143 )
SLOVF.NSKIt LETECTVO 1939 1944. I ZV
a DLM mal za tilohu posudzovat a odponiCat
zbrojne dodavky pre slovensku armadu
a Vzdusne zbrane. KoneCne rozhodnutia о do-
davkach vSak patrili do kompetencie misii. Dna
5. decembra 1941 letecka tovarei) Arado Flug-
zeugwerke GmbH Potsdam zaslala prostrednic-
tvom berlinskej obchodnej firmy WLI VeliteFs-
tvu Vzdusnych zbrani ponuku na dodavku troch
lietadiel Arado Ar 96 s motormi Argus As IOC.
Ponuka uz vzhFadom na naliehavti potrebu mo-
dernych jednoploSnych cviCnych lietadiel. Co
stiviseio s uvaiovanym prezbrojenim letky 13
na Bf 109. pri Jia vclmi vhod. VVZ preto 14.
februara 1942 ponuku tovame Arado akcepto-
valo. Vytriezvenie z predstavy dobrej ktipy sa
dostavilo u? 19. februara v podobe listu z ilradu
Wehrwirtschaftsoffiziera. v klorom sa oficialne
a bez uvedenia dovodu oznamovalo, ie objed-
navka troch Ar 96 sa nemoze realizovaf. V liste
od DLM. ktory suvisel s touto kauzou (VVZ ho
dostalo a?. 29. maja). sa oznamovalo, ie RLM
v zasadc siihlasi s dodavkou troch Ar 96 a od-
poniCa slovenskemu MNO, aby zaCalo priame
rokovania s tovarnou Arado. A tak neCudo, ie
dodavka troch cviCnych a pre VZ prepotreb-
nych lietadiel vinou byrokracie. kompetenC-
nych sporov a liknavosti prisluJnych riJskych
organov trvala plnych devat' mesiacov! Prevza-
tie a zalietanie troch Ar 96A-1 (W. Nr. 2881,
2883 a 2884) uskutoCnil 28. augusta 1942 na le-
tisku v TrenCianskych Biskupiciach J. Tmka.
Tri dalJie stroje (W. Nr. 2853, 2882 a 2897)
z celkovej dodavky Jiestich Ar 96A-I. ktore
VVZ objednalo prostrednietvom DLM 20. au-
gusta 1942. prichadzali postupne od 26. februa-
ra 1943?
Nakup cviCnych Klemmov, predovsetkym
v§ak Arad nesporne skvalitnil i modemizoval
vycvik stihacich pilotov, a to nielen pre fronto-
ve ,,gamitury“ letky 13. ale aj pre buddenosf
s prihliadnutim na uvazovane postupne prezbro-
jenie ostatnych stihacich letiek na Bf 109.
s TRNKA. J.: ZapiMiik letov. Takislo: JAKAB. J : Zapisnik letov
Takislo: MNO c j. 270.964/D6vJ42. Zmltiva medzi Nemec-
kou rtSou a Slovenskou rcpublikou о vyslani netneckeho gencrii-
la pn skwenskom MNO. VHA. nezantdeny material. Takisto:
VVZ. C. j. 72.281 Dov. tech. 1942. Lietadla Ar 96. VHA. ncza-
radeny material
Vycvikovi zakladfta Grove. J Jakab komroluje v kabtne F Cypricha
Treba konJtatovaf, ie VzduJne zbrane presli
niekoFkymi organizaenymi. dislokaCnymi a per-
sonalnymi zmenami. Nariadenim MNO VeliteF-
stvo VzduJnych zbrani bez oddelenia Jtabu ci-
vilncho letectva a oddelenia Jtabu CPO od 1.
maja 1942 preJlo z Bratisiavy do TrenCina. do
objektu VeliteFstva diviznej oblasti I (VDO I).
Za veliteFa VZ tym istym diiom vymenovali plk.
gst. Stefana Jurecha. naCelnikom Jtabu zostal
pplk. g.Jt. Emil Novotny, ktoreho 9. jula 1942 vo
funkeii vystriedal pplk. gJt. Alojz Ballay. Dalej
bolo treba posilnit pravomoci velitela VZ a jeho
organu. Sam veliteF VZ bol podriadeny priamo
ministrovi narodnej obrany. Do priamej podria-
denosti veliteFa VZ patrili: Letecky pluk, Letec-
ka skola. Letecky park, DPLP (delostrelecky
protilictadlovy pluk) a OVS (oddiel vzdusneho
spravodajstva). Po materialnej stranke VVZ zis-
kalo priame dispoziCne pravo nad celym letec-
kym materialom a personalom vratane SLeS-u,
ako aj nad letiskami Piestany, Trencianske Bis-
kupice, Nitra. Zvolen (jeho nazov sa od 5. maja
1942 zmenil na letisko Tri Duby) a SpiJska No-
va Ves. Letiska Vajnory. Zilina. Mokrad. PreSov,
Poprad a Kamenica nad Cirochou (Lyska) zosta-
li v pravomoci MNO-Vzdusneho uradu. No
v pripade leteckej potreby boli к dispozicii
VVZ, a to na starty a pristavanie lietadiel slo-
venskeho letectva.
Z oddeleni civilneho letectva pri MNO sa
zriadil VzduJny tirad (jeho Cinnosf sa vSak ne-
( 144)
PROBLfMY S Mt SSI RSCIIMITTMI A ARADAMI
oficialne datujc od maja 1941). ktoreho sefom
sa stal Ing. Jan Gonda. podriadeny priamo mi-
nistrovi narodnej obrany. Udrziavanim styku
medzi VVZ a Vzdusnym tiradom (dalej VL’>
bol na MNO povereny mjr. lei. Mikulas Lisicky.
VII zostal v Bralislave. Z oddelenia stabu CPO
vzniklo samostatne Velitefstvo civilnej protilie-
tadlovej ochrany (VCPO), na Celo ktoreho bol
ustanoveny plk. pech. Jan linro. podriadeny ve-
litelbvi vojenskej spravy. Vsetky tieto zmeny
nadobudli platnost od I. maja 1942. Paralelne
so strukturalnymi a orgamzaCnymi zmenami
v ramci letectva vy \ stala aktitna potreba novych
leteckych profesnych kategorii - odbornosti:
palubny radiotelcgrafista. palubny strelec, pa-
lubny mechanik a navigator. CviCna letka LS.
v ktorej sa al na ojedinele vynimky siistredoval
teoreticky a prakticky vycvik vsetkych dovtedy
potrebnych kategorii. nemohla vsak po mate-
rialnej a personal nej stranke tiito naroCnti tilohu
zvladnut. Preto sa I. oktobra 1942 v ramci LS
ulvorila Skola letcckeho dorastu (dalej SLD).
ktora takmer v celom rozsahu prevzala vycvi-
kove tilohy LS. V prvej laze vzniku mala odde-
lenie pilotov. oddelenie pozemnych mechani-
kov. oddelenie zbrojarov, oddelenie fotografov.
Neskorsie pribudlo: oddelenie palubnych strel-
cov - navigatorov a oddelenie palubnych radio-
telegrafistov.
I'cebne osnovy palubnych strelcov - nav iga-
torov obsahovali okrem vseobecnych predme-
lov aj leteckii navigaciu. Vycvikovy cyklus
v jednotlivych oddeleniach bol dvojrocny
a stacil pokryt potrebu uvedenych kategorii pre
VZ. Za velitefa SLD bol vymenovany npor. let.
Stefan Cakany. Pilotny vycvik novych ptxldos-
tojnikov letectva. udrlovacie lety a preskiisava-
nie prislusnikov oboch stavovskych zborov vy-
radenych v predchadzajucich vycvikovych cyk-
loch. vycvik nocneho lietania a niektord spe-
cialne kurzy prebiehali aj nadalej v CviCnej
letke a \ ojedinelych pripadoch v Leleckom
piuku. resp. Oddieli vzdusneho spravodajstva."
h VHA. lond V V / 1'20 kiuh 2 Dft.i 7 maja 1942 bolo Iclitko
Zvolen a tam dolokoxana Ictivkova rota Zvolen premeniwam! na
lelisko I n Diibv u I R Tri Duby.
Vycvikova zakhilft.1 Grove Niekedy zostal £av aj na vvvhadzky
( 145 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. I ZV
..alebo na oddych pri mori
Dalsie pripravovane nasadenie Vzdusnych
zbrani na vychodnom fronte spolu s rozbiehajii-
citn sa modemizaCnym procesoin. v ramci kto-
reho sa crtala potreba novych specifickych le-
teckych utvarov, kladli na Vzdusne zbrane usta-
vifne rastiice naroky pri plneni novych liloh.
Tieto tilohy sa u? nedali zvladnuf s existujdcim
personalnym stavom. Navyse pofetny stav
prislusnikov Vzdusnych zbrani zafiatkom roka
1942 v porovnani so stavom roku 1941 vyrazne
poklesol, najma v muzstve. Stalo sa tak v dd-
sledku odchodu fasti zaloznikov do civilu. Pre-
svedfivo to dokumentuje aj prehfad pofetnych
stavov prislusnikov VzduSnych zbrani. Stav
к 15. november 1941:
Dostojnikov bolo 170, rotmajstrov 119, pod-
dostojnikov 214. muzstva 5079. К 27. februaru
1942: dostojnikov 156, rotmajstrov 113. pod-
dostojnikov 249 a muistva 4747.
Aby boli VzduSnf zbrane schopne zvladnuf
narastajiice tilohy a siifasne udr?af bojaschop-
nost jednotlivych zlohek, obratili sa VC a VVZ
21. marca 1942 na MNO so iiadosfou zvysif
personality kontingent VzduSnych zbrani. Po-
ziadavka sa tykala predovsetkym zvysenia sta-
vu muzstva na 5005 muzov. Pri zachovani ostat-
nych hodnostnych skupin by sa celkovy pofet
prislusnikov VzduSnych zbrani ustalil na 5524.
Utvorenie novych leteckych litvarov a litvarov
DPLP len potvrdilo. ie naliehava poziadavka
naSla pochopenie.
AVIE A LETOV3 MOCIARF. A PART1ZANI
AVIE A LETOVY - MOClARE A PARTIZANI
Po navrate slovenskych leteckych jednotiek
zo sovietsko-nemeckeho frontu na Slovensko
koncom roka 1941 zostali obidve jednotky pof-
nej armady - Rychla divizia a Zaistovacia divi-
zia bez podpory a ochrany vlastncho letectva.
ZatiaT Co RD prenikajtica vo zvazku jednotli-
vych zoskupeni nemeckej armady do hlbky so-
vietskeho uzemia mala aspon ciastoCnti. aj keif
zvaCsa iba fiktivnu podpont nemeckeho letec-
tva, ZD v site 6593 muiov1, ktora sa koncom
augusta 1941 premiestnila z priestoru Wielki Lu-
biert do priestoru Zitomir. zostala bez akejkoF-
vek podpory letectva. Diviziu. zostaventi 15.
septembra 1941 z 2. pefcej divizie. organizacne
tvorili: Stab divizie s piatimi oddeleniami a do-
pravnou jednotkou. pesi pluk 101 s troma pra-
ponni. pesi pluk 102 s troma prapormi. zmiesa-
ny priezvedny odd.111/31 (dalej SPO). delostre-
lecky oddiel. pionierska rota, spojovaci prapor
a dalsie zabezpeCovacie jednotky.
Divizii velil plk. Pavol Kuna. Jej lilohou bo-
lo obsadit priestor Zitomira. kontrolovat komu-
nikaCnii sief na Charkov. Voronei a na juh do
doneckej oblasti. a tym zabezpecovaf neruieny
prisun vsetkeho vojenskeho materialu pre alrea-
dy bojujtice na fronte. Tato tiloha sa stala ak-
tualnou najma po tom. ked sa zvysky jednotiek
CA rozbitych rychlym postupom nemeckej ar-
mady zaCali postupne znova fotreovaf a tvorit
organizovane partizanske skupiny operujtice
' Uvedeny poCctny Mav prislutaikov ZDje к 29. 6. 194?. VHA.
fond MNO. e. j. 39S7 Taj II1/4-I943.
v tyle frontu. Zacalo hrozif vafne nebezpeCen-
stvo komunikaciam. po ktorych pnidilo zasobo-
vanie. Nasadenie ZD sfa?ovalo najma to. ic
partizanske skupiny operovali v neprehFadnom
a tazko pristupnom lesnalom alebo moCaristom
terene, pricom dokonale vyuiivali rozptylene
osady ako svoje zakladne. V takychto (aikych
podmienkach mohlo ticinnti pomoc pozemnym
jednotkam ZD poskytntif len vlastne letectvo.
To si uvedomovalo aj MNO. Na zaklade
priameho prikazu ministra narodnej obrany na-
riadilo VVZ. zostavit tzv. Skupinu VzduSnych
zbrani pri ZD a odoslatju do poFa. Skupinu tvo-
rilo 12 stihaciek B.534 letky II ptxJ velenim
stot. let. I. Haluzickeho. Letka s 12 pilotmi do-
stala kryci nazov ATLAS 1. Dalej bolo к dispo-
zicii 6 lietadiel S.328 letky I na cele s npor. let.
R Galbavym. Jej zostavu tvorilo desat pilotov
a rovnaky pocet pozorovateFov. Kryci nazov let-
ky bol КАМСДТКА. Do skupiny patrilo aj
osem kanonov Oerlikon 4. baterie DPLP. dve
spojovacie caty Oddielu vzdu&neho spravodaj-
stva (OVS) a dielenske druistvo Leteckeho par-
ku. Ako prvc odstartovali 22. jtina 1942 о 14.05
h z letiska Tri Duby Letovy S.328 letky I. Po
poldruhahodinovom lete pristali vo Lvove a do-
plnili palivo. Na druhy den. orientujuc sa podia
zelezniCnych stanic. pokradovali v lete a prista-
li na letisku Zitomir. Dvanast Avii letky 11
vzlietlo z letiska Piestany 30. jtina о 8.30 h. Po
medzipristatiach v Presove a vo Lvove. kde do-
plnili palivo. dorazili este v ten isty deh do Zi-
tomira. Ostatne casti skupiny VZ boli nalo?ene
I 147 )
SI.OVF.NSKE LETECTVO 1939 1944. I . ZV
S. Jambor sa dotna liiCi pn odchode na front
na ZelezniCnC vozne v roznych staniciach, a to
156 mu?.ov pozemneho sledu letky 1 na SliaCi,
140 muzov pozemneho sledu letky 11 v PieSta-
noch. 4. bateria DPLP v Spisskej Novej Vsi.
spojovacie caty OVS v Ziline a dielenskc druz-
stvo v Piest'anoch. Ich odchod do роГа sa usku-
toCnil 13. jiina 1942
Na spojenie medzi Bratislavou a Zilomirom
VVZ zriadilo letecku kuriemu sluzbu zostavenii
z dvanastich S.328 letky 2 pod velenim Frantis-
ka Wagnera. Tvorilo ju dvanast pilotov. pat po-
zorovatelbv a 10 mechanikov. Ulohou mechani-
kov bolo udrziavat aj S.328 letky 1. Letka sa
presunula zo Spisskej Novej Vsi doZitomira 23.
jiina. a to bez medzipristatia. Kurieme spojenie
prebichalo po trase Vajnory - TrenCianske Bis-
kupice - Zilina - Lvov - Zitomir a spat’. Casto za
velmi nepriaznivych povetemostnych podmie-
2 VHA, fond MNO. e. 82381 MNO/Taj. 111/12-1942. krab 17.
Takislo: VHA. fond Letecky pluk. Dovemc rozkazy t. 31. 34.
36/1942. Takislo: VHA, fond Vojenska sprava t. 3. 947/Taj
1943 Krycie mens ZD.
nok. Od polovice septembra 1942 sa letova trasa
kuriemych S.328 prispdsobila taktickym presu-
nom RD a ZD. Jedna Cast’ strojov po starte zo
Zitomira zamierila na sever a cez Korosten pri-
stala v Ovruci. Letova trasa druhej Casti strojov
po starte z Lvova pokracovala juhovychodnym
smerom na Dnepropetrovsk - Rostov na Done -
Krasnodar do operaCneho priestoru RD.
Kurieme lety medzi Slovenskom a frontom
kladli na posadky S.328 vysoke патоку. Nielen-
?.e na zastaranych a navySe postou pretazenych
strojoch prekonavali viac ako tisickilometrovii
vzdialenost medzi leliskami Vajnory a Zitomir,
ale nezriedka museli delit* extremnym vykyvom
poCasia. HorskC pasma Vihorlal (1075 m)
a Ukrajinske Karpaty (Poloniny-1479 m). ktore
prelietavali, sa vyznaCovali Castymi nepredvida-
nymi zmenami poCasia. v ktorych sa stroje do-
stavali do hustej oblacnosti. Co v2dy hrozilo
stratou orientacie a inoZnou havariou. Lietadla
VHA. fond Letecky pluk. Dovcmy rozkaz C. 34/1942.
( 148 )
AVIE A I.ETOVY MOClARE A PARTIZAN1
nemali radioed stanice. Navigaciu pilota vyko-
naval pozorovatef vizualnym porovnavanim
terenu s tnapou alebo pomocou kompasu. To si
vyzadovalo maximalne znalosti a zruCnost v le-
teckej navigacii. Nazorne to dokumentuje let
z 8. septembra 1942. Z letiska Vajnory do Zito-
mira odStartoval kuriemy S.328. ktoreho posad-
ku tvoril pilot Ctk. Fridrich Preiss (neskdr si
zmenil meno na Potocky) a pozorovatef por.
jazd. FrantiSek Sladecek. Stroj bol pretazeny
nakladom posty a pozorovatef sedel na balikoch
takmer nad bortom sedadla. Trasa letu bola:
Vajnory - Tri Duby - Poprad SpiSska Nova
Ves - Presov - Sambor - Lvov - Zitomir s me-
dzipristatim na doplnenie paliva a prevzatie dal-
sej polity v Spisskej Novej Vsi a vo Lvove. Let
prebiehal a2 za Presov bez problemov. LenZe
horsky masiv Vihorlatu bol zahaleny do mrakov
a rovnako Ukrajinske Karpaty. Husla oblaCnosl
znemoZftovala posadke pokracovaf v kurze, nii-
tila ju hfadat dieru v oblakoch. Ked sa to po ne-
koneCnych mimitach bhidenia napokon podari-
lo a ked aj pozorovatef naviedol pilota na Zito-
mir. nahle vypovedal motor. Lietadlo po klza-
vom lete nara/ilo do zeme. Vzapiiti sa zlomil
podvozok. kridla sa dolamali a stroj obklopeny
oblakmi prachu z vytrhanych dmov travy sa za-
stavil v potoku pri osade Poroskovo na rieke
Turia. asi 35 km severovychodne od Uzhorodu.
Obaja Clenovia posadky vyviazli bez zranenia.
Pozorovatef. usadeny na hromade balikov. zo-
skocil jednoducho na zem. Vypovedanie moto-
ra zapriCinil pilot, ktory po Jtarte zo Spisskej
Novej Vsi letel na spadovd palivovii nadrz. Ked
sa vyprazdnila. zabudol vtas prepojif na hlavmi
nadrz. Tato nepozomost sa stavala mencj skiisc-
nym pilotom S.328 najma pri letoch na vefke
vzdialenosti.
Kedze kurier v stanovenom Case do Lvova ne-
doletel. odstartoval odtiaf о 17.00 h S.328.243,
ktoreho posadku tvoril pilot rtk. let. Michal Ber-
ko s pozorovatefom npor. pech. Teodorom Obu-
chom. Ich tilohou bolo hfadat havarovany stroj.
Po 50 minulach letu na kurze Lvov - Presov nas-
li stroskotancov podfa zapalencho ohna. Nadvia-
zali s nimi v i/ualny sty к a vratili sa spat. Na za-
klade hkisenia posadky dorazila kratko pred pol-
nocou na miesto havarie skupina mechanikov ve-
denych hlavnym mechanikom letky 2 rtk. rtm.
let. Michalom Rybarom. Lietadlo rozobrali a na-
lozili na ZelezniCny vozen. Stroj vsak poCas
transportu na Slovensko z neznamych pridin
zhorel. Havarovana posadka sa vratila autom do
Lvova spolu s mechanikmi.4
J SLADECEK. F.: Spomicnky. rukopU v dokumenllcii aut Takis-
to: OBUCH. T Ziptsnik letov a spomtenky. v dokum. aut.
I*rivlusnici letky 11 v Case votna. ale u# kratko pred odk’lom na front s lete 1442
( 149 )
SLOVENSKf- LETECTVO 1939 1944. I ZV.
Avie B.534 na potnom letisku
Ochranu pred hlbkovymi titokmi sovietskeho
letectva. najma vsak pred pozemnymi prepadmi
partizanskych skupin zabezpecovala 4. bateria
DPLP rozmiestena po obvode zitomirskeho le-
tiska. VeliteFom Skupiny Vzdusnych zbrani pri
ZD bol absolvent Vysokej vojenskej Skoly mjr.
let. Anton Durfansky. ktory mal stanoviSte na
Stabe ZD. On vypraciival prislusne clanky ope-
rafnych rozkazov ZD tykajuce sa cinnosti letec-
tva. Po materialnej i taklickej stranke bola zito-
mirska Skupina Vzdusnych zbrani podriadena
veliteFovi ZD.'
M. do polovice augusta 1942 letky I a 11.
ktore posobili v zostave VZ. priamo nezasiahli
proti partizanskym skupinam. Pricina spofivala
v minimalnej aktivite partizanov v priestore na-
sadenia ZD, co s najvacsou pravdepodobnosfou
bolo ddsledkom korektneho spravania sloven-
skych vojakov vodi domacemu obyvatel'stvu.
Tento korektny pri st up zaviedol predchadzajtici
veliteF ZD plk. A. Malar a zostal v platnosti aj
po jeho vymene. Ukrajinske obyvatelstvo si
slovenskych vojakov obFtibilo. a to sa vo vefkej
miere premietlo v nizsej aktivite partizanov.
Opcrafna finnost letiek sa v tomto obdobi ob-
medzovala vafsinou na prieskum priestorov Zi-
tomir - Ovruc - Mozyr - Kozinky a na orien-
tacne lety v smere Zitomir - Dnepropetrovsk -
Piatichatki - Fastov.®
5 VHA. fond MNO. krab 17. C. j. 82581 MNOZTaj.
6 SAMAS. J Zapisnik letov Takisto: OBUCH. T: Zapisnik letov
ZatiaF do cinnost partizanskych skupin v ob-
lasti dislokacie ZD bola minimalna. v susednych
oblastiach, ktore kontrolovali tylove jednotky
nemeckej a madarskej armady. bola opafna si-
tuacia. To vyvolalo zasah vojenskeho veliteFa
Ukrajiny gen. Kitzmgera. ktory' prostrednictvom
nemeckych vojenskych organov na Slovensku
presadil odvolanie veliteFa ZD plk. J. Kunu. Dfia
10. augusta 1942 ho nahradil plk. R. Pilfousek.
V siivislosti s jeho prichodom nemoino vylufif,
?e pricinou zvySenej aktivity partizanskych sku-
pin v priestore ZD koncom augusta 1942 boli
prave zlofiny. ktore spachali na civilnom obyva-
teFstve niekoFki prislusnici 102. pluku Zaistova-
cej divizie.
Velenie sa zmenilo aj v letcctve. Dna 21. au-
gusta 1942 na priamy telefonicky rozkaz minis-
Ira narodnej obrany odletel kuriemym S.328 zo
SpiSskej Novej Vsi do Zitomira slot. let. M.
Guljanif, aby prevzal velenie nad Skupinou
Vzdusnych zbrani od A. Durcanskeho.
Nastupom Pilfouska sa zacal postupny mo-
ralny rozklad Zaist'ovacej divizie. Cast prisluS-
nikov divizie. predovsetkym dostojnickeho zbo-
ru. presla do opozicie proti veliteFovi. Istym in-
dikatorom skutocnej atmosfery. ktora sa utvori-
la v ZD po Pilfouskovom naslupe. boli prve
dezercie na sovietsku stranu.
Omerne so vzrastajiicou aktivitou partizan-
skych skupin sa zvysila aj cinnost letiek I a 11.
Dfia 11. augusta bol zo stavu letky I vyflcneny
trojcIenny roj S.328 pod velenim npor. let. Jana
Zubrika. ktory sa premiestnil z letiska Zitomir
( 150 )
AVIE A LETOVY MOClARE A PARTIZANI
asi 180 kilometrov sevemejSie na pol'ne letisko
Kozinky nedaleko mesta Mozyr. Posadky roja
tvorili piloti rotnici rotmajstri let. B. Mikola. A.
Harvan. V. Drab a Ctk. J. Dubravec, pozorova-
tefmi boli poruCici let. J. Samai. L. Simon
a npor. let. J. Zubrik. V tom istom Case sa z le-
tiska Ovrud presunuli na pol'ne letisko Kozinky
aj B.534 letky 11 pod velenim por. let. J. Pus-
kara. Dalej to bol pilot rtk. rtm. let. E Hanovec
a Catnici 1. Kovarik a A. MatuSek. Z vyClene-
nych rojov na letisku Kozinky sa utvoril letecky
detaSman, neoficialne nazyvany „Kombinovana
letka".7
Cast detasmanu zloZena z S.328 zacala svoje
operacne lety proti partizanskym skupinam.
ktore sa nachadzali v priestore osad Kalinko-
viCi, Petrikov, ZitkoviCi v pripiatskych moCia-
roch. zapadne od Mozyra a v osade Velikij Bor.
v moCaristej oblasti vychodne od Mozyra. Ope-
racne lety sa zameriavali najma na spolupracu
s pozemnymi silami ZD. ISlo о spolupracu
s peSimi plukmi 101.. 102. a SPO. pre ktorych
1 VHA. fond Letecky pluk. Dovemc rozkazy d 44 a 74/1442.
vykonavali fotograficky prieskum. vyhfadavali
osady a hlasili pripadnd aktivitu partizanov. In-
formacie о vysledkoch prieskumu zhadzovali
pozemnym jednotkam divizie. V pripade. ze pi-
loti zistili pritomnost a Cinnosf partizanov v nc-
pristupnom tercne pre pozemne jednotky. po-
sadky S.328 utoCili strelbou z palubnych zbra-
ni. Pri tychto titokoch zniZovali letovii hladinu
pod 50 in. Cim sa stavali I'ahkym terCom aj pre
nepriatefske pechotne zbrane. Koncom septem-
bra 1942 detasman S.328 spolupracoval so 102.
pesim plukom ZD. vyCIcnenym na ochranu
doieZitej zelezniCnej trate Pinsk - GomcF, pre
ktory vykonaval vzdusny prieskum. Jednotlivi
piloti vykonali za obdobie od 11. augusta do 20.
oktobra 1942. ked letku I stiahli na Slovensko,
priemerne 14 operaCnych letov v trvani 20 ho-
din. Operacnych letov pozorovatclbv bolo pri-
blizne 20 v trvani 30-32 hodin. Posadky S.328
detasmanu zautoCili z letiska Kozinky v ramci
spoluprace s pozemnymi utvarmi ZD dohroma-
dy 14 raz na zakladne partizanskych oddielov
dislokovanc v priestore posobnosti divizie. Pi-
loti vSak titoCili bez ochrany stihacich lietadiel.
Slovenski vojaci м prezeraju v Minsku cinlonn mskyih z.i|.ilnn ktorych postnclali Nemci
( 151 )
SLOVENSKO. LETECTVO 1939 1944. I ZV.
Prbluinici letky 11 na vychodnom fronte roku 1942. Zlava KuboviC, Коска. (ncznAmyi. Kovank. (ncznamy). Jamhor. MelichaC. Putкar
a chrbtom obraleny je 1 Haluzicky
Letka sa vratila z. oblasti svojho nasadenia po
trase Kozinky - OvruC - Zitomir. kde doplnila
palivo a pokraCovala v kurze na Rovno - Lvov
— Sambor — Spisska Nova Ves - Zvolen (Tri
Duby). Pre potreby leteckeho prieskumu zane-
chala na letisku OvruC dve cviCne lietadla Pra-
ga E.241 s pozorovatefmi J. Zubrikom a L. Si-
monom. Vykony celej letky za obdobie jej Cin-
nosti pri ZD nie sii celkotn zname. Zachovane
dokumenty zaznamenavajii. le za obdobie svo-
jej Cinnosti, t. j. od 22. jiina do 20. oktobra
1942. zhotovila pre ZD 237 jednotlivych a 14
radovych leteckych snimok. Na navrh ministra
n&rodnej obrany niektorych prislusnikov detas-
manu letky za vykony letky v poli vyznamenal
prezident republiky 13. novembra 1942. Vyzna-
menania Za hrdinstvo 3. stupfta a Pamatmi me-
dailu I. stuptia dostali: J. Zubrik. L. Simon. J.
Samas. B. Mikota a V. Drab. Velitef letky I
npor. let. R. Galbavy dostal tieto vyznamenania
a2 14. januara 1943."
x VHA. fond Letecky pluk. Dovemc rozkazy C 6/1943 a 74/19-12.
Takisto: VA - kmeftove listy Zubrik 1, Simon E.. Mikota B.. Sa-
ma* J.. Harvan A.. Drab V.. Puskar J„ Hanovec E. Kovank I
Podobne ako letka I aj letka 11 ATLAS I sa
dostavala od priletu do Zitomira do polovice au-
gusta 1942 len zriedka do bojovych akeii. No
po aktivizovani Cinnosti partizanskych skupin
sa presunula zadiatkom augusta zo Zitomira na
letisko OvruC. Odtiaf vykonavala najskor prie-
Pilot dostava letove invirukcic od velitefa
( 152 )
AVIE A LETOV Y MOClARI A PARTI7.ANI
skumnti Cinnost a potom (po II. auguste. po vy-
sunuti trojCIenneho roja na pofne letisko Kozin-
ky) aj nalety na partizanske zakladne v priesto-
re osad Aleksandrovka, DenisoviCi. Narovfa
a ReCica. vychodne a severovychodne od
Ovruca. Utoky na tieto ciele mali asport CiastoC-
ne paralyzovat Cinnost partizanskych skupin
v priestore ZD. Vella Cast osad. ktore sliiJili
ako partizanske zakladne. bola zviiCsa vo vefmi
vzdialenom neprehtadnoin lesnatom alebo mo-
caristom terene. Letecky prieskum z malej vys-
ky neprinasal vysledky. Osady stratene v hus-
tom lesnatom poraste, ale aj na Cistinach sa da-
li v prizemnom lete rozoznaf len vefmi ta£ko.
NavySe v okamihu. ked sa nizkoletiaci stroj do-
slova tnihol nad cielom. nebol moiny nijaky
litok. Tato situacia si vynutila uplatnit taktiku
strmhlavych rttokov B.534. ktore robili pries-
kum prevaZne vo vyske KM) m. Po objaveni
a identifikacii ciefa pilot B.534 vystdpil do vy§-
ky 8(M) m a zatitoCil strmhlav Styrmi 20 kg bom-
bami a palbou palubnych gufometov. Tento
sposob bol vzhTadom na presnost zasahov bomb
a pafby vefmi efektivny. Jeho nevyhoda spoCi-
vala v tom. 2e poCas strmhlaveho letu bol stroje
vystavene koncentrovanej palbe zo zeme?
Piloti si vetmi rychlo osvojili taktiku strm-
hlavych titokov. pretoie bola stiCasfou vycviko-
vcho cyklu pilotnej skoly. Starsim, sktisenejsim
pilotom. akymi boli A. MatuSek. I. Kovarik i J.
PuSkar. sa takymto sposobom podarilo v sep-
tembri 1942 vyradit niektore partizanske za-
kladne. Pri strmhlavom litoku 17. septembra sa
Puskarova B.534 dostala do silnej protilietadlo-
vej patby. ktora ho zasiahla do pravej ruky a no-
hy. Ranenemu sa podarilo pristat' v OvruCi.
Okarrtfite bol prevezeny do nemocnice a 1. ok-
tdbra odveleny spat na Slovensko. Za tento Cin
mu na navrh ministra nanxlnej obrany. prezi-
dent republiky udelil 13. novembra vyznamena-
nie Za hrdinstvo 3. stupfia a Pamatnii medailu I.
stuprta. V ten isty den dostali taketo vyzname-
nania aj A. Matusek a I. Kovarik.10 Velitefstvo
Vzdusnych zbrani pri odoslani letiek к ZD sta-
novilo pre pilotov a pozorovatefov 6-mesaCne
vymenne cykly, ale z roznych priCin neboli do-
*’ VHA. fond Letecky pluk. Dovemy rozkaz 4. 74/1942.
'^Tam/e
Pofrii om?a
drzane. Potvrdzuje to fakt. ze 5. septembra bol
z letky 11 na Slovensko odveleny I. Коска. 27.
septembra ho nasledovali I. Kovarik a velitef
letky 1. Haluzicky. V prvych oktdbrovych
dnoch 1942 boli do Pieslan odveleni aj dalsi pi-
loti - MelichaC. Hanovec, Jambor, Lang. Ma-
tuSek a KuboviC.
Po prichode na Slovensko ich zaradili medzi
frekventantov noCneho stihacieho kurzu. ktory
12. oktdbra 1942 znadili na letisku Piestany.
Stav pilotov letky v poli odchodmi neuveritefne
klesol. zostali tarn iba dvaja - Cat. dsl. R. Mra
kava a P. Siska. Na doplnenie I. oktdbra 1942
priJli siedmi piloti: Catnici J. Kovaf. J. Teliich.
E. Trebaticky. M. Janos. J. Fillo. P. KalmanCok
a K. Bachraty. ktori iba 20. jiina skonCili vycvik
jednomiestnych dennych stihacich pilotov. Ve-
lenie letky prevzal M. GuljaniC, ktory zarovert
i dalej zastaval funkciu velitela VZ pri ZD
Po stiahnuti letky I na Slovensko zostala let-
ka 11 koncom oktdbra 1942 jedinym leteckym
litvarom nasadenym v operaCnom priestore ZD
Je celkom prirodzene. ze v tejto situacii v celom
rozsahu prevzala lilohy letky I. Piloti nevyko-
navali iba vzdusny prieskum. ale vyhfadavali aj
pozemne ciele a о zistenej situacii zhadzovali
hlasenia pozemnym jednotkam vlastnej divizie
11 VHA, food Letecky pluk. Ddvemy rozkaz 4. 59/1942
( 153 )
SLOVENSKE LETECTVO 1939-1944. 1. ZV.
V dedinach na obsadenotn lizemi «Mali iba >eny a deli. Slovenski vojaci si vSak » domacim obyvateistvom dobnr rozumeli
Pri akciach vzdusneho prieskumu vyuzivali obi-
dve E.241 vratane pozorovateFov zanechanych
v Ovruci letkou 1.
S prichodom jesennych mesiacov zadalo ne-
pnaznivc pocasie coraz viac obmcdzovat’ dinnost
letky. ubiidalo dni moinych na Start. A ked sa aj
Starty uskutocnili, nizka oblacnost' v mnohych
pripadoch znemoinila vyhFadat pozemny cieF
a zautoCit’. Aj obrana partizanskych zakladni pro-
ti leteckym litokom zosilnela. stavala sa lidinnej-
Sou. najma po tom. do sa partizanom podarilo
ukoristit' protilietadlove zbrane. Utoky na zaklad-
ne sa stavali doraz nebezpednejsimi. Potvrdilo sa
to aj 10. novembra podas letu E.241 z Ovruda do
Koziniek. PaFba zo zetne zasiahla na stroji pali-
vovii nadrz a olejove polrubie. Pilot s poskode-
nym lietadlom pristal pri osade NarovFa. juhovy-
chodne od Mozyra. О dva dni neskor ho vyslana
technicka pomoc dopravila do Ovruda.
Priaznive podasie v druhej polovici novembra
1942 umoZnilo letke niekoFko operadnych letov
pre pozemne sily ZD. Dna 17. novembra po hla-
seni vzduSneho prieskumu о siistredovani par-
tizanskych skupin v osade Jurcvidi odStartovali
dve B.534, ktore pilotovali P. SiSka a E. Treba-
ticky. Pri stnnhlavom litoku na obec dostal stroj
dtk. Trebatickeho Sest zasahov do palivovej na-
dric. Napriek silnemu tiniku paliva sa pilotovi
podarilo pristat s poslednymi kvapkatni benzinu
v Ovrudi. Menej St'astia mal dat. dsl. SiSka. kto-
remu guFometna davka rozstrieFala chladid a po-
skodila podvozok. Ncdostatodne chladeny mo-
tor sa za niekoFko sekiind zadrel a priniitil pilo-
ta okam?.ite midzovo pristat v poli pri obci Cil-
dicha. asi 20 km juzne od Narovle. Pilot vyckal
prichod technickej pomoci u obyvateFov obce.
Technici vyslani na druhy den rano sa vsak mu-
seli vratit’, lebo v noci zo 17. na 18. novembra
NarovFu prepadol silny oddiel partizanov, ktori
ju obsadili. О 7.40 h 18. novembra boli do
vzduSncho priestoru Narovle vyslane dve B.534.
aby sa poktisili partizanov vytlacit'. Pre nizku
obladnost’ vSak ulohu nesplnili. Po zlepseni po-
dasia odStartovali z Ovruda о 12.45 h dalSic dva
stroje. ktore pilotovali datnici J. Teltich a E. Fil-
lo. Pri utoku sa B.534 dostali do silnej paFby.
( 154)
AVIE A LETOVY MOClARE A PARTIZANI
Motor Teltichovej Avie dostal zasah a jeho tep-
lota okamzite prudko stiipla. Teluch este otoCil
stroj к ovruCskemu letisku a usiloval sa dostal
z nebezpecneho priestoru skor, nei sa poskode-
ny motor zaslavi. Lenle poCas letu mu motor
nahlc prestal pracovaf. Dostal dalsi zasah do ka-
biny, a preto musel so svojou В 534.215 midzo-
vo pri stat' pri obci Golov iCi. juhozapadne od Na-
rovle. Pri pristavani na nerovnom terene sa lie-
tadlo taiko poSkodilo. Zlomilo sa kridlo. odtrhol
podvozok a vytrhlo motor, ale pilot vyviazol
s Fahkymi zranemami. Do OvruCa sa vratil na-
sledujiici deft 19. novembra. E. Fillo pristal
v Ovruci s Fahkymi poSkodeniami. V ten isty
deft sa do OvruCa vratila aj lechnicka pomoc
s poskodenou Siskovou Aviou.1’
Nie vsetky litoky sa koncili s takymto vy-
sledkom. Dfta 23. novembra 1942 trojcIenny roj
B.534. ktory viedol R. Mrakava. strmhlav za-
iitoCil bombami i guFometnou paFbou na par-
tizansky oddiel sustredeny v obci DenisoviCi.
asi 90 km severovychodne od OvruCa. Podia
hlasenia dovemikov z radov miestneho obyva-
teFstva nalet bol lispesny a oddiel utrpel t'aike
straty. Prezidenl repubhky na navrh ministra na-
rodnej obrany za dosiahnute vykony v boji pro-
ti partizanskym skupinam udelil 14. januara
1943 pilotom Cat. dsl. Pavlovi SiSkovi. Rudol-
fovi Mrakavovi a Ctk. Jozefovi Teltichovi vy-
znamenanic Za hrdinstvo 3 stupfta a Pamatny
odznak za t'azenie proti ZSSR I. stupfta. Tie is-
te vyznamenania udelil prezidenl aj prislusni-
kom pozemneho sledu letky 11 des v zal. Ka-
rolovi llanicovi. strelnikovi Jiiliusovi Berghau-
erovi. Ctk. Jozefovi Dtibravcovi a zvk. rtm. let.
Jozefovi PaleSovi za uCast v noCnom obrannom
boji v obci NarovFa zo 17. na 18 novembra."
1 1 VHA. fond Letecky pluk. Dioemy n>zK</ f 6H94J
'-Takisto VHA. fond VVZ, d КЗ XI7 Taj let.l442.SpravaoCin-
nosti letky pn ZD od 12 11, do 19. 11. 1942.
Mechanici opnnuju $ 32X (osada I’oroskovoi. na klorum hasannali F. Pretss a I Sladolei
( 155 )
SLOVENSKE LETECTVO 1934-1944. I ZV
Ktirierne stroje letky 2
Odchod letky I z pola spat na Slovensko
pred bh'Ziacou sa zimou mali nasledoval aj let-
ky 2 a II. Lietadla S.328 a B.534 ui svojou
konstrukciou neboli schopne operacneho nasa-
denia na fronte v tvrdych zimnych podmien-
kach s extremne nizkymi teplotami pohybujtici-
mi sa nezriedka 40 stupnov pod bodom mrazu.
Dfta 23. oktobra 1942 letka 2 skoncila ku-
riemu slulbu a vratila sa na materske letisko
v SpiSskej Novej Vsi. Za vykony kuriemej sluz-
by v poli dostali prislusnici letky a jej v-eliteC
rozkazom VVZ z 20. novembra pochvalne
uznanie od samotneho velitefa Vzdusnych zbra-
ni.
Odsun letky 11. ktora sa mala vratif na ma-
terske letisko Piesfany. sa uz neuskutocnil.
Z VVZ bol do Ovruca prideleny mjr. let. J. Du-
rana. Ten presadil, aby B.534 dodali zahrievacie
agregaty motorov a lyie, takie letka bola
schopna operacne posobif aj v zimnych pod-
mienkach. Pokiaf to pocasie dovofovalo, cin-
nosf letky sa az do polovice januara 1943 zame-
riavala prevaZne na prieskumnc lety v sile dvoj
a trojcIennych rojov do priestorov Aleksandrov*
ka - Huchjedy - Ovruc - Novoselky - SloveC-
no. Potom sa vSak povetemostne podmienky
natofko zhorsili. ze operacnii cinnosf museli za-
stavif. Este koncom decembra 1942 a v druhcj
polovici januara 1943 VVZ odvelilo na Sloven-
sko dvoch pilotov - SiSku a Mrakavu. ktori si
ako jedini z povodnej prvej „garnitiiry** odsluft-
li SesfmesaCny opcracny tumus v poli. Ich od-
chodom sa stav pilotov letky znizil na sedem.
Po obnoveni dinnosti letky v polovici marca
1943 pokradovali opiitovne prieskumne lety do
tych oblasti Ovruca. ktore kontrolovali partiza-
ni. Vybodenim z prieskumnych letov bolo bom-
bardovanie osady Dcmovici 14. aprila. Troj-
clenny roj B.534 iltodil / vefkej vyfcky. a tak vy-
sledok nevyhodnotili.'4
Sluzba v drsnych zimnych podmienkach
kladla vysoke naroky nielen na lietadla. ale pre-
dovsetkym na lietajiici a pozemny personal, co
v konecnom dosledku urychlilo jeho vymenu.
Zadiatkom aprila 1943 sa v Ziline zadala formo-
vaf v poradi uz tretia frontova garnitiira letky. Ta
sa vlakom presunula cez Brest a Minsk do
Ovruda. kde 20. aprila vystriedala pilotov letky.
ktori tu sliiiili od zadiatku oktobra 1942. Dfia
30. aprila npor. let. Ladislav Hron prevzal vele-
nie nad touto garnitiirou od Guljanica. Nova
skupina sa skladala len zo Styroch pilotov: Cat-
nikov R. Bosmanskeho. R. Mitosinku. J. Kalis-
keho a A. Muthanskeho. К dispozicii mali piif
schopnych B.534. no bolo evidentne. ie s tym-
to poctom lietadiel a pilotov letka nebude
schopna zvladnuf tilohy vyplyvajiice z leteckej
podpory ZD. Napriek zloZitej situacii u? nijaka
zo stihacich a pozorovacich letiek nebola
schopna odoslal do pofa к ZD kompletnti zosla-
vu desiatich. resp. dvanastich lietadiel s potreb-
nym poctom pilotov, pozorovatefov a prislusni-
kov pozemneho sledu. Dovod bol prozaicky,
VA. kmcftovc liMy Pavol a Mrakava Rudolf Takisto: CA-
JA. T: Prepis magn. za/n^mu spomienok poskytnutych S. Bur-
sovi.
( 156 )
AVIE A LETOVY MOC1 \Rt A PARTIZAM
v letkach (okrem letky
13) sa loti I v tomto
obdobi zadal rozbie-
haf proves struktural-
nych a organizacnych
zmien. ktore stiviseli
s prezbrojovanim. mo-
dernization a zmenou
taktickeho zameranta
slovenskeho letectva.
Od 25. marca 1443
boli preto od pozoro-
vacej letky 3. urc'enej
do pofa к ZD. pridefo-
vane uz len jednotlnc
S»rinik P MikMB
(I? 4 1421 ' S I'M 51
ЛвКп-in. bol \ Minsku
lietadla. resp. trojcknne roje tak. aby sa posad-
ky vymienali. PretoZe na letisku OvruC pretrva-
val nedostatok mechanikov. kaZdy S.328 pri
prelete do pofa bral na palubu okrem pilota
a pozorovatela aj mciharuka a material potreb-
ny na chixl lietadla. nahradne suciastky a osob-
nu batoftnu. Stroje bob ncumeme pretazene.
takz.e pocas letu do Ch nka ustuviCne hrozilo
nebezpecenstvo havanc.
Od konca jiina do konca prvej dekady augus-
ta 1943 sa litvary ZD prvsuvah do noveho pries-
toru v oblasti Zaslavf Minsk Sluck. U2 po-
cas presunu sa reorgan izov ala a prvmenovala na
2. pesiu diviziu s plain*»t<>u od 2. augusta.
V siilade s tym sa na letisko Minsk premiestni-
lo aj torzo Kombinovanej letky. ktoni pozosta-
vala z piatich B.534 a troch S 328. Letka dosta-
la 15. jiila 1943 kryci nazov HLINtK 2.’’ Aj
z tohto noveho pdsobnka pokradovala vo
vzdusnom prieskume a v podpore pozemnych
sledov 2. pesej divizie. Posadky pozorovacich
Letovov sa pri spoluprici s pozemnymi silami
divizie striedali kazde dve hodiny. Pri jednej
z takychto podpomych akeii 9 septembra 1943
por. let. Tibor Caja (pozorovatef S.328. ktory
spolupracoval s pechotou pn ..vyCisfovani” les-
nateho tercnu v blizkosti obce Vodopoj. 70 km
od Minska) spozoroval z vysky 100 m skupinu
ozbrojencov na lesnej Cistine. Okamzite vystre-
lil dlhii davku z pozorovatelskeho gulometu.
VHA. fond Ixlecky pluk. Dovems rozkaz C 31/1943. Takisto:
CAJA.T Spoinienkv
aby varoval v la*tnu
pechotu. V tom istom
okamihu stroj. ktory
pilotoval des. v zal
Ludovit Munak. za-
siahol 20 mm granat
zo stvorhlav noveho
protilietadloveho ka-
nona ukoristenebo
partizanmi. C repina
zranila pozorovatela
do nohy. Pilotosi va
podarilo s poskode-
nym strojom doletiet
na letisko Minsk, zra-
odviezli do nemocnace
a odtiaf samtnym vlakom do Bratislavy. Po
dobny osud stihol aj posledny trojcIenny roj
B.534 letky II. ktory 18. oktobra 1943 startoval
z Minska v zostave: F. Bosmansky s R Mito-
sinkorn a J. K.diskym na prieskum a bombard* >
vaci utok do pneMoru Senno - Volosov ici - Bo-
gomf. severovychodne do Minska. Prctoze to
bol posledny operaCny let pred navratom na
Slovensko, piloti nechceli riskoval pripadny zo-
strel. Pred Startom sa dohodli. ze odhodia bom-
by do jedneho z poCetnych jazier tejto oblasti
Sotva sa tak stalo, za Mitosinkovou Aviou sa
zacal odvijat biely pas dy mu. Bol to neklamny
priznak zasahu do chladica. StiCasne zac'ala
prudko stiipat teplota motora. Stroj rapidne stra-
cai vysku a pilot musel midzovo pristal na uz-
kom past pola. Ked to zbadal velitef roja Bos-
mansky. pokusil sa pnstat vedla Mitosinkovq
Avie a vziat ho na kndlo. ale pole bolo take uz-
ke. ze pristat sa nedalo. V prizemnom lete spo-
zoroval Mitosinku. ako vystupuje г kabiny
Kedze mu nemohol nijako pomdet*. rozliictl sa
s nim aspofh zamavanim kridel a spolu s Kalis-
kym sa vratil do Minska. Sotva pristal. dostal
rozkaz ihned odstartovat s E.241. vziat Mito-
sinku na palubu a vratit sa s nim do Minska Po
prilete na nuesto nudzoveho pristatia Bosman-
sky mohol uz len sledovat' skupinu partizanov,
ako odvadzajii Mitosinku od lietadla. Ten mu
stihol este zamavat na rozlticku. Bieloruskt par-
l6Tanve
( 157 )
SLOVENSK6 LETECTVO 1939-1944. 1. ZV.
Piloti letky 11 R Mitoiinka a J. Dubrnec. ktory zahynul
28.4. 1943
tizani Mitosinku nezdriali dlho. Bol zaradcny
do oddielu slovenskych vojakov. ktori zbehli od
ZD. (Velil im por. Vojtech Satara.) 19. jiina
1944 pn protipartizanskej akcii nemeckych jed-
notiek sa oddiel dostal do obkftifienia. Mitosin-
ku zajali. dopravili na Slovensko do Nitry a za-
tkli. Po vyjasneni vSetkych okolnosti. za kto-
rych sa dostal к nepriateFovi. ho 12. jiila z vaze-
nia prepustili.”
Proces rozkladu ZD. ktory sa zadal v lete
1942. pokrafoval aj roku 1943. ViditeFne sa pre-
javoval prebehnutim jednotlivcov i menifch
skupin na sovietsku stranu. Ani letectvo nebolo
vynimkou. Pre nedisciplinovanost bol z pilotnej
skoly vyliideny a к pozemnemu sledu letky 11
preradeny strelnik Imrich HaSCik. Ten sa
v prihodnej chvili dohovoril s mechanikom let-
ky I. ktory v skorych rannych hodinach 17. ma-
ja 1943 pripravil jeden S.328 na odlet. Spolo£-
ne stroj vytlaCili z platenneho hangara a bez za-
hrievania motora ihned' odstartovali. Hasiik,
ktory1 absolvoval zakladny letecky vycvik v pi-
lotnej Skole HG a pokracovaci vycvik v Cvicnej
letke. udrziaval kurz na vychod. Neodhadol
v§ak spravne vzdialenosf. domnieval sa, ze uz je
na druhej strane frontu a omylom pristal na uze-
mi zapadne od mesta Oriol obsadenom nemec-
kymi jednotkami, ktore dezerterov zadriali. Po-
das transportu sa im v priestore mesta GomeF
podarilo ujst a dostal sa к oddielu bieloruskych
partizanov.” (Prebehniif sa podarilo aj mechani-
kovi rtk. J. Kuchyfikovi. ktory zbehol к partiza-
nom 3. oktobra 1943 a neskor padol. V Minsku
sa zasa pri kiipani v rieke 3. augusta 1943 uto-
pili Clenovia pozemneho personalu letky 11
strelnici J. Brozman a P. MiklaS.)
Divizia vinou mnoziacich sa dczercii. tilc-
tov a vseobecneho rozkladu stratila doveru ne-
meckeho velenia. Bola reorganizovana. preme-
novana na 2. technickii diviziu a 25. oktobra
1943 sa zacala odysea jej presunu do Talian-
ska. Odsunom divizie stratila svoje opodstat-
nenie v tomto priestore aj jej letecka zloi.ka.
Dna 25. oktdbra vJetky schopne S.328 a B.534
preleteli po trase Minsk Brest do Nitry a na
Tri Duby. Coskoro po ich odlete nasledovali
ieleznidne transporty s pozemnymi sledmi le-
tiek a jednotky 4. baterie DPLP. Do konca no-
vembra 1943 bola cela jednolka HlJNlK 2
spat na Slovensku. Navratom vSetkych zloiiek
letectva na Slovensko sa skondila druha elapa
nasadenia Vzdusnych zbrani v pofnom t'aieni
proti ZSSR.
1 VA. Mituiinlui R kmefiovy list a Zivotopis. Takislo: BOS-
MANSKY. F.: Sponuenky, v dokumenl&ii aut
VA. ItaiCik I. ktneftovy list a iivolopis.
OBSAH
Niekofko slov na livod (Jan Stanisbv )..............(9)
Prolog ......... . ....(11)
Cas zrodu........................................ (13)
Krst ohftom............................. ..........< 19)
Cas polarizacic ................................. (32)
taZenie proti Pofsku ..............................(42)
Cas budovania.................... „................(50)
V [*>li ................... I HU)
Probldmy s Messerschmitt mi a Aradami ............(137)
Avie a Letovy - moCiare a parttzant ...............(147)
SLOVENSKE
LETECTVO
1939/1944
Juraj Rajninec
Lektorovuh Plilh Jan Stanislav. CSc .
kpt Mgr Peter Suntichrast.
Stanislav Bursa
Vydal Magnet-Press Slovakia. Teslova 12. Bratislava v spolupraci
s Minisierstvom ubrany Slovenskej republiky (TISi,
Kutuzovova 8. Bratislava
Zodpovedni rvdakton Ladislav Sokol. Jan Bcgala
Obalka. predsadky. vstupnc slrany a name I grafkkej
Opravy Tibor Hrahovsky
Reproloto: Jurat Rajninec. Stanislav Bursa. Jan Stanislav.
Viliam Klabnik a Peter Vaio
Aulori farebnych ilustracu Karol Raimncc. Jaroslav Mucka
a Ing I rantisek Valek
Schvalene do tlafe: 25. II. 1997
I vydanie vo vydavatchtve
Magnet-Press Slovakia. 1999
Пае RESSPRINT. a.s. Semca
ISBN KO 9681)73 2 ’
Magnet
PRESS
SIOVAKIA
Slovom i obrozom sa nam prihovara
Juraj Rajninec, clovek, ktoreho celoxivotnym
zaujmom bole letectvo a v ramci neho,
path spite I no, slovenske letectvo.
Proto nia nahodou sustredil svoje tvorivo ally
na roky 1939-1945,
obdobie Slovenskej republiky.
V tomlo roxporuplnom case sa manila
politicka mapa Europy. Moina aj proto sa outer
vyhol zbytocnemu politizovaniu,
ktore jo balastom kaxdoj sarioxnej vyskumnej
prate. Sustredil sa na nelahke osudy
muzov na lietajucich strojoch,
na osudy samotnych strojov a vsetko okolo toho,
uprostred neuprosneho dejinneho virvarv
— nielen pre jednoHivcov,
ale pre cole slaty, pre cole ludstvo.
Mozeme len obdivovat, ako dokazal
analyxovat problematiku s ervdiciou
naslovovxateho badatela. Mnohorocne studium
rozsiahlej pramennej archivnej zakladne
je tu konfrontovane so svedeetvom priamych
ucastnikov udalosti. Lenze osud nebol voci
Jurajovi Rajnincovi milosrdny, nedozicil mu
ani tych par chvil, aby dielo dokoncil v povodno
zamyslanom rozsahu. Napriek tom и neostalo
torzom a je ukazkou toho, cornu sa hovori
tvrda poctiva robota.
ISBN:80-968073-2-3